VII. HRADECKÉ DNY SOCIÁLNÍ PRÁCE 7 TH HRADEC DAYS OF SOCIAL WORK

Transkript

1 Mezinárodní vědecká konference International Scientific Conference VII. HRADECKÉ DNY SOCIÁLNÍ PRÁCE 7 TH HRADEC DAYS OF SOCIAL WORK Rizika sociální práce Risks of Social Work Záštitu nad konferencí převzal doc. RNDr. Josef Hynek, MBA, Ph.D. rektor Univerzity Hradec Králové The conference is held under patronage of doc. RNDr. Josef Hynek, MBA, Ph.D. Rector of the University of Hradec Králové Hradec Králové, Czech Republic 1. až 2. října st 2 nd October 2010 Mediálními partnery konference jsou: Medial partners of the conference are:

2 PROGRAM KONFERENCE CONFERENCE PROGRAM Zahájení konference moderuje: Conference opening: JUDr. Miroslav Mitlöhner, CSc. - vedoucí Katedry sociální práce a sociální politiky PdF Univerzity Hradec Králové - Head of the Department of Social Work and Social Policy, Faculty of Education, University of Hradec Králové, Czech Republic Pátek Friday 1 st October a.m a.m a.m. Prezence účastníků ve vestibulu před Aulou Objektu společné výuky UHK, Hradecká Attendance of Participants Entry hall in front of the Great Hall of the University of Hradec Králové, Hradecká Street Slavnostní zahájení konference a plenárního zasedání v Aule Objektu společné výuky UHK a pozdravy hostů: Ceremonial opening of the conference in the Great Hall of the University of Hradec Králové: doc. RNDr. Josef Hynek, MBA, Ph.D. Rektor Univerzity Hradec Králové Rector of the University of Hradec Králové doc. Ing. Vladimír Jehlička, CSc. Děkan Pedagogické fakulty Univerzity Hradec Králové Dean of the Faculty of Education, University of Hradec Králové doc. PaedDr. Oldřich Chytil, Ph.D. Prezident ECCE Evropské centrum pro komunitní vzdělávání President of ECCE European Centre for Community Education prof. Friedrich W. Seibel Manažer ECCE Evropské centrum pro komunitní vzdělávání Manager of ECCE - European Centre for Community Education doc. MUDr. Leoš Heger, CSc. Ministr zdravotnictví České republiky Minister of health, Czech Republic ing. David Kafka Náměstek ministra práce a sociálních věcí pro sociální a rodinnou politiku Vice-Minister for Social and Family Policy, Ministry of Labour and Social Affairs, Czech Republic 2

3 a.m. Hlavní referáty v Aule Objektu společné výuky UHK: Main Speeches in the Great Hall of the University of Hradec Králové: prof. PhDr. Jan Keller, CSc. Nová sociální rizika (Ostravská univerzita, Fakulta sociálních studií) prof. PhDr. Jan Keller, CSc. New Social Risks (Ostrava University, Faculty of Social Sciences) O takzvaných nových sociálních rizicích se hovoří stále častěji od osmdesátých let 20. století. Příspěvek se zabývá tím, proč o nich slýcháváme právě nyní a v čem se tzv. nová sociální rizika liší od klasických sociálních rizik. Klade si otázku, co je na nových sociálních rizicích vlastně nového, a odpověď hledá v měnícím se postavení sociálního státu. Ukazuje, jakou roli hraje v otázce nových sociálních rizik postupné paralyzování pojistných mechanismů. Za druhý rys těchto rizik považuje, že vina za ně je přičítána samotným jejich obětem. Koncept nových sociálních rizik tím popírá to, co je definičním znakem všech sociálních rizik obecně, a sice skutečnost, že jsou podmíněna v prvé řadě makrosociálními mechanismy, tedy že jsou reprodukována nadindividuálně, systémově. We talk about so called New social risks at latest from 1980 s. The paper deals with the question why we discuss them especially at these days and how they differs from old social risks. What is new on New social risks? The answer lies in changing role of welfare state. There is problem of paralysis of insurance mechanisms. There is also second one important attribute of New social risks, guilt for them is applied on their victims. Concept of New social risks negates definition symbol of social risks in general they are caused by macrosocial mechanisms, they exceed an individual, they are produced by system. prof. PhDr. Libor Musil, CSc. - Pohledy na perspektivu sociální práce v soudobé společnosti (Masarykova univerzita v Brně, Fakulta sociálních studií) prof. PhDr. Libor Musil, CSc. - Perspectives of Social Work in Contemporary Society (Masaryk University Brno, Faculty of Social Sciences) Příspěvek reaguje na problém sociální práce jako nevykrystalizovaného oboru v české společnosti. Autor odpovídá na otázku, jaké pohledy na místo sociální práce v soudobé společnosti a na její vnitřní integraci nabízí česká teorie sociální práce. Příspěvek popisuje tři pohledy strukturalistický, konzervativní a postmoderní a líčí jejich interpretaci možností a podoby institucionalizace sociální práce v české společnosti. Zatímco strukturalistický a konzervativní pohled vychází z moderní představy oboru jako monopolu, postmoderní pohled rozvíjí představu zapojování sociálních pracovníků do přechodných struktur. To, co se z moderní perspektivy oboru jako monopolu může jevit jako nevykrystalizovanost, se z postmoderní perspektivy jeví jako standardní podoba institucionalizace oboru. The paper reacts to the problem of unclear identity of social work in the czech society. Author deals with the question, which points of view on the role of social work and its internal integration we can find in the czech social work theory. The paper describes three different poits of view structuralist, conservative and postmodern. Their possible interpretation of future potential and ways of institutionalization of czech social work is presented. While structuralist and conservative points of view stems from social work as the monopoly, postmodern point of view develops the idea of connection of social workers into temporary structures. This point may be seen from the modern monopoly perspective as uncrystallized position, but from the postmodern point of view it appears as standard way of institutionalization of social work. 3

4 a.m p.m. Polední přestávka oběd Lunch Break V přízemí budovy Objektu společné výuky UHK. Ground floor of the building of the University of Hradec Králové (průběžné přestávky v jednání, možnost občerstvení v místnosti SM2) 1.30 p.m p.m. (short coffee breaks in the SM2 room) p.m p.m. Jednání v sekcích na témata: Afternoon Workshops: 1. Rizika v sociální práci v pozdně moderní době Risks of Social Work in Late Modern Societies 2. Rizika sociální práce jako profese (neujasněná identita sociální práce jako profese) Risks of Social Work as the Profession (Unclear Identity of Social Work as the Profession) 3. Rizika vzdělávání v sociální práci (specifika vztahu teorie a praxe) Risks in Social Work Education (Specifics of Theory/Practice Relationship) Společenský večer v prostorách Objektu společné výuky UHK. Informal Social Event in the building of the University of Hradec Králové - catering a.m p.m. Doprovodná akce: Výstava a prodej výrobků klientů sociálních služeb Related program: Exhibition and sale of products of social service clients Sobota Saturday 2 nd October 2010 Domov důchodců Nový Hradec Králové Senior House Nový Hradec Králové Barevné domky Hajnice Sociální služby pro lidi s mentálním postižením Color Hauses Hajnice Social services for mentally ill people a.m p.m. Hlavní referát: Main Speech: prof. Hans-Uwe Otto - Risks of Social Work (University of Bielefeld, Germany) Pokračování jednání sekcí konference. Continuation of program of workshops. Ukončení mezinárodní vědecké konference VII. Hradecké dny sociální práce. Termination of the international scientific conference 7 th Hradec Days of Social Work. 4

5 Sekce 1: Aula Workshop 1: Great Hall Rizika v sociální práci v pozdně moderní době Risks of Social Work in Late Modern Society Moderují/Chairmans: prof. Friedrich W. Seibel (ECCE) doc. PaedDr. Oldřich Chytil, Ph.D. (ECCE, Ostravská univerzita/ostrava University) PhDr. Martin Smutek, Ph.D. (Univerzita Hradec Králové/University of Hradec Králové) Pátek Friday 1 st October 2010 Sekce 1/ Workshop 1 prof. PhDr. Peter Ondrejkovič, DrSc. Katedra sociológie, FF UKF Nitra PhDr. Elena Ondrušková, PhD. PhDr. Irena Vitálošová, PhD. Katedra sociálnej práce Pedagogická fakulta UK v Bratislave Slovensko Sociálna práca veda alebo intervencia do sociálnej skutočnosti? Social Work Science or Intervention into Social Reality? Čo sa deje cestou v tuneli? Na neosvetlenej ceste od teórie k praxi What is happening in tunnel? On unlit way from theory to practice. Kritika terapeutickej, poradenskej a reformnej paradigmy sociálnej práce. Diferenciácia sociálnej práce vo vzťahu k sociálnej pedagogike, sociológii a sociálnej politike. Má sociálna práca rezignovať na budovanie svojho odboru ako samostatnej vednej disciplíny a eklekticky preberať teóriu, metódy a techniky výskumu nových spoločenskovedných odborov? Ilúzia a skutočnosť. Criticism of therapeutic, counseling and social work reform paradigm. Differentiation of social work in respect of social pedagogy, sociology and social policy. Social work has to resign to build their own specialty as a separate discipline and take an eclectic theory methods and techniques of social science research in new disciplines? Illusion and fact. Súčasťou neskoro moderného (alebo postmoderného) fungovania sociálneho štátu a rozvoja teórie sociálnej práce je koexistencia konceptov a politík z rozličného hodnotového a paradigmatického ukotvenia. V rovnakom priestore a čase fungujú sociálne služby a riadenie sociálnych procesov, ktoré nemajú rovnaké interpretačné zdroje. Premena, resp. etablovanie konceptov, s ktorými sa v súčasnosti narába v sociálnej práci má priamy vplyv na prax, praktiky v rôznych oblastiach sociálnej práce. Dôsledky týchto procesov majú priamy vplyv na fungovanie sociálnych inštitúcií, legitimizáciu diskurzov a praktík, ktorých obsah sa cestou do praxe niekedy vyprázdňuje a deformuje. V príspevku sa pozornosť bude zameriavať na problémy a zmeny, ktoré vznikajú na ceste od konceptu cez legislatívny proces k

6 sociálnym praktikám. Tieto súvisia s nekompatibilitou a špecifickými prvkami fungovania (jazyk a pravidlá) odlišných svetov (teória, legislatíva, prax). Konkrétne sa budú v príspevku analyzovať problémy na príklade tvorby individuálneho rozvojového plánu a komunitného plánovania sociálnych služieb ako nástroja komunitného rozvoja. PhDr. Martin Smutek, Ph.D. Katedra sociální práce a sociální politiky Pedagogická fakulta Univerzita Hradec Králové Mgr. Věra Holasová, Ph.D. Katedra metod sociální práce Fakulta sociálních studií Ostravská univerzita v Ostravě Industrializace služeb sociální práce Social Services Industrialization Process Manažerismus v sociální práci Managerialism in social work Coexistence of concepts and policies issuing from different values and paradigms is part of late modern (or postmodern) functioning of welfare state and development of social work theory. At the same time and in the same space operate social services and management of social processes without having the same interpretational resources. Transformation, or establishment of concepts currently in use in social work has direct impact on praxis, actions in various areas of social work. Consequences of these processes have direct impact on the work of "social" institutions, legitimation of discourses and practices, whose content sometimes "on the way" to praxis empties and deforms. In this article the focus will be on problems and changes, arising on the way from concept - through legislative process - to social practice. These are connected to incompatibility and specific elements of functioning (language and rules) of different worlds (theory, legislation, praxis). In particular the article will analyze problems using the example of creation of "individual development plan" and community planning of social services as a community development tool. O tom, že přichází společnost postindustriální se hovoří již přibližně půl století. Má přicházet společnost služeb, společnost informační, vzdělanostní... Jak ovšem chápat pojem industriální ve spojení s poskytováním služeb sociálního státu sociálních, vzdělávacích, zdravotních... Nedochází náhodou k industrializaci i těchto sfér naší společnosti? Má ještě osobnost pracovníka ve službách vliv na výsledný produkt své práce? Postindustrial society is coming. We can hear about such process at least half a century. Society of services, information society, knowledge society is to come... How can we interprete the therm industrial when speaking about welfare state services social, educational, health services. Can we speak about industrialization process of these spheres of our society? Has an individual worker in service sector still some influence on his/her product? Příspěvek se zaměřuje na procesy ekonomizace v sociální práci a jejich důsledky. Nejprve jsou vymezena východiska sociální práce a ekonomie, dále pojmy ekonomizace sociální práce a manažerismus v sociální práci. Součástí příspěvku je nástin vývoje východisek manažerismu, znaky manažerismu a možné dopady na oblast sociální práce. At the centre of this article are processes economisation of social work and their consequences. Firstly 6

7 Mgr. Andrea Bánovčinová, Mgr. Katarína Levická Fakulta zdravotníctva a sociálnem práce TU Univerzitné námestie Trnava PhDr.Jiří Kučírek, Ph.D. Katedra sociální patologie a sociologie Pedagogická fakulta Univerzita Hradec Králové dr. hab. Iwona Wagner Częstochowa ul. Berlinga 1/7 Polska Spoplatnenie sociálnych služieb ako potenciálne riziko sociálnej práce Riziko jako významný sociální činitel Ubóstwo a marginalizacja społeczna are defined basis of social work and economy, then concepts of economisation and managerialism in social work. A part of the article is outline of development of basis of managerialism with its characteristics and the consequences for the field of social work. V príspevku sa autorky zaoberajú možnými ohrozeniami, ktoré pre klientov predstavuje spoplatnenie sociálnych služieb. Analyzujú situáciu poskytovania vybraných sociálnych služieb, pričom porovnávajú štátnych a súkromných poskytovateľov sociálnych služieb. V príspevku sa venujú aj názorom samotných odberateľov sociálnych služieb, podmienkam, za ktorých sú odberatelia ochotní podieľať sa na (spolu)financovaní služieb a taktiež výške poplatku za služby, ktorá by bola pre nich prijateľná. Autorky taktiež načrtávajú možné riziká, ktoré by mohlo priniesť spoplatnenie určitých sociálnych služieb. In the paper the authors deal with potential threats of the social services charging for the customers. They analyze the situation of providing the selected social services, comparing public and private social services providers. The paper is devoted to the social services consumers opinions on the conditions under which they are willing to (co)participate in the financing of services and also on the amount of service charge, which would be acceptable for them. The authors outline the potential risks that could result from payment for certain social services. V současné době se riziko stalo významným sociálním činitelem. Například volba individuálních ekonomických zájmů, volba povolání či naše rozhodnutí o místě svého bydliště bylo v minulosti jednoduché rozhodnutí. Dnes se za neuváženost či chybu v uvedeném rozhodnutí velmi draze zaplatí. Naše společnost, rodiny i jednotlivci činí těchto závažných rozhodnutích stále více. Sociální práce se tak ocitá v úloze umožňující a zprostředkující vzájemnou komunikaci, cestě, která může částečně eliminovat chybná rozhodování, zablokovat některá rozhodnutí ještě dříve, než se uskuteční. Sociální pracovníci se nemohou ocitat v roli intelektuálů, ale mohou sehrát důležitou roli jako šiřitelé svých specifických znalostí a dovedností. Do najważniejszych kwestii i wyzwań XXI wieku zalicza się problemy nierówności społecznych, a zwłaszcza zahamowanie wzrostu biedy i ubóstwa, prowadzących z reguły do spirali upadku i marginalizacji. Polski system instytucjonalny nie jest gotów do radzenia sobie ze skutkami bezrobocia i ubóstwa, z konieczności przerzuca więc koszty na rodziny dotkniętych nim osób. Autorzy wskazują, że w Polsce utrzymuje się społeczeństwo dwupoziomowe. Znamionuje go podział na dwie podstawowe kategorie tj. ludzi, którzy utrzymują się z pracy i ludzi, których egzystencja oparta jest w sposób trwały na pomocy społecznej. Powstała sytuacja negatywnie wpływa nie tylko na procesy stabilizacyjne rynku, ale przede wszystkim na warunki bytowe rodzin, a tym samym na sytuację zdrowotną (wzrost chorób cywilizacyjnych i 7

8 PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD. PhDr. Tibor Roman, PhD. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, Detašované pracovisko Dr. P. Blahu v Skalici, Potočná 58, Skalica prof. AJD Danuta Marzec Akademia im. Jana Długosza w Częstochowie ul. Waszyngtona 4/ Częstochowa, Polska Zodpovednosť sociálneho pracovníka voči seba a defenzívna orientácia v sociálnej práci Responsibility of a social worker towards himself and defensive orientation in social work Złożoność zadań pracownika socjalnego w obszarach: szkoła, rodzina i środowisko lokalne Complexity of tasks of social workers in the area of school, family and local community społecznych), powodując pogłębianie się zjawisk patologicznych. Najúčinnejším nástrojom sociálnej práce je samotný sociálny pracovník, tvrdia v súčasnosti mnohí odborníci na sociálnu prácu. Sociálni pracovníci patria však aj k najohrozenejším profesiám a býva im venovaná minimálna pozornosť vzhľadom na ich ochranu a integritu. V príspevku predstavíme rizikové oblasti povolania sociálnych pracovníkov, najmä z hľadiska etiky a klinickej sociálnej práce na Slovensku. Paradigmatickým modelom zmeny smerom k ochrane sociálnych pracovníkov je defenzívna hodnotová orientácia, v ktorej strede záujmu stojí práve ochrana týchto odborníkov. Z hľadiska etiky uvedieme potrebu explicitného uvádzania zodpovednosti sociálnych pracovník voči sebe a zodpovednosti zamestnávateľov voči zamestnancom, ktoré sú doposiaľ u nás deficitnými. The most effective tool of social work as a profession is a personality of a social worker it is claimed by many professionals working in the area of social work. Social workers belong to those, who are being jeopardize very frequently and attention that is paid to this issue in terms of their protection and integrity is not sufficient. In the article we introduce risky areas of social work profession, especially from the perspective of ethics and clinical social work in Slovakia. Paradigmatic model of a change directed at the social workers protection is a defensive values orientation with social workers protection in its centre. From the perspective of ethics we introduce the need of explicit responsibility determination of social workers towards themselves and responsibility of employers towards employees, which could be up to this time described as deficient. Zadania pracownika socjalnego wiążą się z jego prawami i obowiązkami wynikającymi z wykonywania tego zawodu. W pierwszej kolejności wynikają one z realizacji wymagań ustawowych. Po drugie, dążenie do wykreowania coraz lepszego modelu pracy socjalnej, narzucają pracownikom socjalnym kolejne zadania, wynikające z konieczności ciągłego doskonalenia się. Brak zadaniowego planowania budżetu, nakłada na pracownika socjalnego realizowanie zadań dodatkowych i niezaplanowanych w harmonogramie. Płaszczyzną na której skupione są wszelkie kryzysy współczesnego pokolenia jest szkoła. Pracownicy pedagogiczni szkoły mimo położonych nakładów ( finansowych i osobowych), nie radzą sobie ze współczesnymi problemami uczniów, ponieważ w większości wynikają nie one z realizowania funkcji wychowawczej i socjalizacyjnej w szkole. Problemy dzieci i młodzieży mają swój początek w rodzinach i w najbliższym środowisku lokalnym. Tam zaś osobą kompetentną do wspomagania w rozwiązywanie tych problemów jest pracownik socjalny. Tasks of social workers are connected with their rights and duties resulting from the nature of this profession. Firstly, they result from implementation of statutory requirements. Secondly, striving for 8

9 Mgr. Ivan Rác, PhD. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, FSVaZ, Ústav romologických štúdií Význam a postavenie sociálneho pracovníka pri práci s týranými ženami creation of even better model of social work imposes another tasks on social workers, which results from continuous improvement. Lack of activity-based budget planning imposes on social workers implementation of additional activities and those not planned within the schedules. The plane which focuses all the crises of contemporary generations is formed by school. Educators at schools, despite expenditures (financial and personal), do not cope with contemporary problems among students since the problems mainly result from implementation of educational and socialization functions in school. The problems of children and young people originate in families and closest local community, where social workers are competent persons who support others with solving these problems. Organizational difficulties in execution of tasks resulting from legal standards and from limited opportunities of local communities are a considerably big barrier for social worker during performance of activities resulting from supporting schools, families and local communities in implementation of protective, educational and socialization functions of children and young people. Primárnym cieľom príspevku je poskytnúť ucelený prehľad informácií o násilí páchanom na ženách v partnerskom vzťahu a o význame a postavení sociálneho pracovníka pri práci s týranými ženami. Cieľom je popísať a analyzovať jeho prácu vo väzenskom prostredí, kde pracuje práve so ženami, ktoré boli pred nástupom do výkonu trestu týrané zo strany svojho partnera a ako reakciu na dlhodobé násilie spáchali trestný čin. The primary objective of the contribution is to provide integrated overview of information on violence against women in partnership and the importance and status of social workers working with abused women. The aim is to describe and analyze his work in prison where he work with women who were taking prior to the enforcement battered by his partner and long-term response to the violence committed a crime. Ivan Malík UHK PdF Hradec Králové Absence zpětné vazby při poskytování služeb jako jedno z rizik vzniku syndromu vyhoření. V profesi sociální práce se musí sociální pracovník pohybovat v rozmezí práv a povinností, které mu ukládají legislativní normy. Tyto normy jsou pevně spjaty s přesvědčením sociálního pracovníka, vykonávat svou práci svědomitě a s co největším nasazením. Právě toto nasazení a vůle ovšem postrádá zpětnou vazbu v souvislosti, zda svou práci vykonává pracovník dobře, správně, zda došlo k uspokojení potřeb klienta. Postrádá-li sociální pracovník tuto zpětnou vazbu, vzniká zde jedno z rizik syndromu vyhoření. Pracovník má pocit, že jeho práce nenaplnila očekávání klienta a neví, zda jeho způsob pomoci byl adekvátní vzhledem k situaci či problému klienta. 9

10 PhDr. Eva Halušková, PhD. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety Nám.1. Mája č Bratislava Slovenská republika PhDr. Michal Kozubík, PhD. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta sociálnych vied a zdravotnictva, Ústav romologických štúdií Sociálna práca s prijímateľmi dávky a príspevkov v hmotnej núdzi predstavuje možné riziká Chudoba verzus kultúra (obyvatelia osád hornádskej doliny (SR)) The profession of social work social worker must be in the range of rights and obligations imposed on him by legislative standards. Such standards are tightly linked to the conviction of a social worker, to perform their duties conscientiously and with utmost dedication. It is this commitment and the will but lacks feedback in relation to whether the worker performs his job well, correctly, that was to meet client needs. Lacks a social worker, if this feedback, there arises one of the risk of burnout. Worker feels that his work is disappointing, and the client does not know whether his method of assistance was inadequate because of the situation or problem the client. Sociálni pracovníci na oddeleniach pomoci v hmotnej núdzi sa v rámci výkonu svojej pomáhajúcej profesie stretávajú prevažne s klientmi, ktorí sú sociálne najzraniteľnejší, sociálne odkázaní, v podmienkach neistoty a krízy, s dlhodobo nezamestnanými a minoritnými skupinami. Sociálna práca na oddeleniach pomoci v hmotnej núdzi nie je len práca s jednotlivcom, ale s celými rodinami. Riziká sociálnej práce so žiadateľmi o dávky a príspevkov v hmotnej núdzi, ktorí účelovo obchádzajú platnú legislatívu. Nárast sociálnych rizík rôzneho charakteru si vyžaduje hlbšie analýzy a komplexnejší prístup k riešeniu sociálnej situácie občanov v hmotnej núdzi. Social workers in departments of material deprivation relief within performance of their helping profession meet predominately with the clients who are socially most vulnerable, socially reliant, in condition of uncertainty and crisis, with long-term unemployed and minority groups. The social work in departments of material deprivation relief is not only the work with the individual but with the entire families. The risk of social work with the benefits and allowances in material deprivation claimants who purposely circumvent valid legislation. The growth of social risks of various characters requires deeper analysis and more complex access to the solution of social situation of citizens in material deprivation. Príspevok sa zaoberá interkultúrnymi vzťahmi obyvateľov osád a majority, kvalitou vzájomných interakčných procesov, pohľadom na determinanty ovplyvňujúce ich spolužitie, predovšetkým cez prizmu sociálneho vyčlenenia. Snaží sa sumarizovať empirické fragmenty podľa metódy Grounded Theory ( Zakotvenej teórie ), ktoré smerujú k priblíženiu poznania toho, či príslušnosť k etniku, kultúre Rómov, dodržiavaniu hodnôt, žitiu zvykov, tradícií - rómstva ROMIPEN - je tým faktorom, ktorý ovplyvňuje ich správanie, najmä javy sociálno-patologické a spoločensky neprijímané; alebo je príčinou ich správania fenomén sociálnej exklúzie, vylúčenia zo spoločenských aktivít, jednotlivých sfér života spoločnosti. Problém, ktorý sa vynára do popredia v súčasnom postavení osád je sociálne vyčlenenie komunity a osád dovnútra (in-group). Jeho príčinami sú javy dosiaľ nespájané, nepoznané, nehodiace sa k hodnotovému systému Rómov medzi ktoré patria rozpad rodinnej kohézie, kriminalita, úžera, tzv. podnikatelia silné a bohaté rodiny, ktoré prehlbujú spomínané problémy. 10

11 PhDr. Ladislav Fízik, Ph.D. riaditeľ Ústavu Rómskych štúdií Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave Prof. AJD Arkadiusz Marzec Akademia im. Jana Długosza w Częstochowie ul. Waszyngtona 4/ Częstochowa, Polska Aplikácia a problémy výučby sociálnej práce u Rómov Trudności w pracy pracownika socjalnego na rzecz intergacji działań w zakresie profilaktyki i terapii narkomanii Difficulties in Social Workers Efforts Towards Integration of Activities of Drug Prevention and Therapy The subject of this contribution is intercultural relations between the Roma minority and the majority population, quality of mutual interaction processes, determinants influencing this coexistence and above all the concept of social segregation. It is an approach to gather theoretical fragments of whether the identity of the Roma nation, the ethnicity of the Roma, their cultural values, habits and traditions, the romahood romipen is the decisive factor influencing their behaviour. The main focus lies hereby on social-pathological and socially not accepted phenomena or whether the reason for their behaviour is a consequence of segregation, exclusion from social activities and particular spheres of social life. The problem in the present time is social exclusion in-group of the settlements. The causality of these effects unfitted to ROMIPEN are breakdown of the family cohesion, crime, usury, entrepreneurs strong and wealthy families which deepen these problems. V príspevku sa poukazuje na potrebu vzdelávania, najmä výučbovou formou u Rómov na vysokých školách v oblasti sociálnej práce, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Vychádza sa z logických problémov: vo vzdelávaní Rómov sú osobitné špecifiká a náročnosti. Nie je to iba nedostatok kvalifikovane pripravených vyučujúcich, ich aplikované Moderné výučbové postupy. Závažnou okolnosťou je aj motivovanie členov tejto etnickej skupiny. Nie je to iba získanie ich pozitívnych záujmov, ale aj nedostatočná starostlivosť spoločnosti a centrálnych orgánov, diskriminujúce postoje majoritného obyvateľstva. Problémy vo výučbe predmetov a pripravenosti Rómov na zvládnutie rizík sociálnej práce, osvojenie si patričných poznatkov a aplikovanie zručností v špecifických metódach znehodnocujú ich potenciálne vlohy a schopnosti. Je brzdený ich rozvoj, kvalita a úroveň života. Nie ich vlastnou vinou oblasť sociálnej práce je rizikovým faktorom pre rozvoj celej spoločnosti. W procesie walki z uzależnieniami młodzieży od narkotyków bardzo ważna jest współpraca szeregu podmiotów środowiska lokalego. Kluczową rolę w należnym wypełnianiu tych zadań odgrywa pracownik socjalny. Ma on wiele możliwości bezpośredniego oddziaływania na dzieci i młodzież, na srodowisko, w którym przebywają a przez to może funkcjonować jako diagnosta środowiska lokalnego i rodzinnego, doradca, konsultant, wychowawca, opiekun a także jako współautor programów profilaktyczno wychowawczych. Jako animator pracy socjalnej w środowisku, kształtuje w społeczeństwie lokalnym poczucie odpowiedzialności za młodzież uzależnioną od narkotyków. Odpowiedzialne środowisko lokalne, to środowisko zintgrowane i skupione w działaniach na rzecz profilaktyki i niwelowania wszelkich patologii. Na tak szerokiej płaszczyznie aktywności napotyka na szereg trudności prawnych, etycznych, organizacyjnych, finansowych oraz osobowych. It is essential for the process of fighting drug addiction among young people to ensure cooperation between a number of entities within local communities. A key role in appropriate performance of these 11

12 PhDr. Tibor Roman, PhD. PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety n.o. Palackého 1, P.O. Box 104, Bratislava, Slovenská Republika PhDr. Mgr. Janka Bursová, PhD. KU v Ružomberku Teologický inštitút Spišská Kapitula Spišské Podhradie Katedra sociálnej práce Administratívna práca pedagóga ako dôsledok možnej formálnej práce v penitenciárnom zaobchádzaní s odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody. Rizikový klient a sociálna práca tasks is played by social workers. They have a range of options at hand to directly influence children and young people as well as their environments (family, school, peer groups), which allows them for functioning as diagnosticians of family environments, counsellors, educators, carers or co-authors of preventive programs. As animators of social work in the environment, they stimulate the awareness of responsibility for drug-addicted young people among local communities. Responsible local community means the community which is integrated and focused on activities towards prevention and levelling of any pathologies. With this wide range of activities, the social workers experience a number of legal, ethical, organizational, financial and personal difficulties. Proces penitenciárneho zaobchádzania má v zmysle zákona podporovať také schopnosti, ktoré odsúdenému pomôžu pri opätovnom zaradení do spoločnosti. Je potrebné podporovať a rozvíjať zmysel pre zodpovednosť, pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným a sebaúctu, pozitívny vzťah k rodine a ďalšie. Hlavnú úlohu v tejto podpore má okrem iných špecialistov zboru, pedagóg oddielu. Je to odborník, ktorý aby naplnil uvedené požiadavky musí každého odsúdeného poznať, mať priestor na jeho pozorovanie a komunikovanie s odsúdeným v rámci individuálnej i skupinovej práce, aby i na základe vlastných zistení mohol lepšie plánovať program zaobchádzania, kontrolovať úspešnosť jeho plnenia. Na túto činnosť využíva metódy sociálnej práce a ďalšie prostriedky zaobchádzania. Výsledkom tejto činnosti by malo byť aj čo najobjektívnejšie hodnotenie odsúdeného. Náplň práce pedagóga je tak široká a administratívne povinnosti v takom rozsahu, že čas venovaný administrovaniu môže viesť len k minimálnemu poznaniu odsúdených a jeho komunikácia s odsúdenými býva často len na úrovni krízovej intervencie, čím sa zásadným spôsobom znižuje možnosť naplniť požiadavky sústavnej prípravy na riadny život občana. Rizikový klient sa nachádza v obťiažnej a ťažko zvládnuteľnej až neriešiteľnej situácii. Na základe sociálneho problému vzniká nemožnosť realizovať alebo uspokojovať svoje potreby. Na jednej strane spoločnosť akceptuje to, že potreby, na ktoré klient poukazuje, sú objektívne, no na strane druhej s objektívnych príčin nemôže realizovať celý komplex svojich potrieb. Sociálny problém je chápaný a spoločnosťou vnímaný ako záťažová situácia, ktorú konkrétna spoločnosť označuje za obťiažnu, nežiadúcu. Sociálny problém je vlastne situácia, ktorú jednotlivci ako aj spoločnosť považujú za nevyhnutné riešiť. Rizikový klient často stráca záujem o hľadanie riešenia a preto je potrebné minimalizovať riziká. Riziko predstavuje nebezpečenstvo pre danného jedinca ale aj pre spoločnosť. Risk client is located in the onerous and difficult to manage and insoluble situation. On the basis of a social problem there is the inability to realize or satisfy their needs. On the one hand, accepts that the needs of the client points are objective, but on the other hand, the objective reasons not to implement 12

13 doc. PhDr. Beáta Balogová, PhD. Pedagogická fakulta Univerzity Hradec Králové, Hradecká 1227, Hradec Králové JUDr. Olga Sovová, Ph.D. Katedra sociální práce a sociální politiky Pedagogická fakulta Univerzita Hradec Králové Rodina s členom s poruchou autistického spektra - reflexívne posúdenie životnej situácie klienta Family with member with autism spectrum disorder - reflexive assessment of the client living situation Sociální stát a jeho odraz v judikatorní praxi Welfare State and its Reflection in Case Law all their complex needs. The social problem is understood and perceived by the stresses which a particular company describes as difficult, undesirable. The social problem is actually a situation which individuals and society deem necessary solve.risk client often loses interest in finding a solution and it is therefore necessary to minimize risks. Risk is a danger to danno individual but for society. Porucha autistického spektra je v súčasnosti pokladaná za novú tému v pomáhajúcich profesiách, zvlášť v inštitucionalizovanej sociálnej práci, kde nenachádza svoje plnohodnotné legislatívne ukotvenie. Zámerom tohto príspevku je z perspektívy sociálneho pracovníka ako posudzovateľa analyzovať kvalitu života dvoch klientov (jedného muža a jednej ženy neopomínajúc rodový aspekt skúmania) s poruchou autistického spektra v kontexte ekologickej teórie a systémového prístupu sledovaním ich cesty od pasívneho prijímateľa sociálnej služby až po ich nezávislosť. Currently, the autism spectrum disorder is considered as a new topic in the helping professions, especially in institutionalized social work, where isn t its full legal anchoring. The aim of this paper, from the perspective of a social worker as assessor, is to analyze the quality of life of two clients (one man and one woman regarding to gender aspect of investigation) with autism spectrum disorder in the context of ecological theory and system theory, and follow their journey from passive recipients of social services up to their independence. Pojem sociálního státu je spojen se zajišťováním veřejných sociálních služeb, především péče o zdraví, vzdělání, bydlení, práci a sociální pomoc. Individuální požadavky fyzických osob na poskytování veřejných služeb, legitimní očekávání právnických a fyzických osob jasně stanovených hranic zásahu státu do majetkových práv z důvodu principu solidarity se střetávají i v oblasti soudní praxe. Příspěvek analyzuje klíčová rozhodnutí českých soudů z hlediska obecně panujícího přesvědčení, že Česká republika je sociálním státem, který má nejblíže ke skandinávskému (sociálně demokratickému) modelu. Komparací s instituty a rozhodnutími soudů států, které jsou považovány za liberální nebo konzervativní sociální státy, bude diskutována otázka, zda Česká republika je skutečně sociálnědemokratickým sociálním státem a zda jak aktuální právní úprava, tak především rozhodování vnitrostátních soudů chrání oprávněná očekávání adresátů právních norem, kteří jsou jak příjemci služeb sociálního státu, tak se podílejí na vytváření veřejných zdrojů. The notion of welfare state is connected with providing of public social services, in particular of health care, education, living and social care. Individual requirements of person for being provided public services, legitimate expectation of legal entities and persons for clearly fixed limits of state encroach on property rights based on solidarity 13

14 principle clash also in court practice. The article analyses key case law of Czech courts from the point of view which generally prevails, i. e. that the Czech republic is the welfare state which is very close to the Scandinavian (socialdemocratic) model. Based on comparison with institutes and case law of states which are considered being liberal or conservative welfare states, the question whether Czech republic is really a socialdemocratic welfare state and if topical legal regulation and especially decisions of national courts protect legitimate expectation of addressees of law, who are at the same time recipients of services of a welfare state and also contribute to creation of public funds. 14

15 Sobota Saturday 2 nd October 2010 Sekce 1/ Workshop 1 PhDr. Peter Brnula, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave Pedagogická fakulta Katedra sociálnej práce PaedDr. Slavomír Laca, PhD. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava Palackého 1, P.O. Box Bratislava Slovenská republika ThLic. David Bouma Katedra kulturních a náboženských studií, PdF UHK Vplyv doby na realizáciu sociálnej práce. / Je postmoderná spoločnosť pohrebiskom sociálnej práce? Identita sociálnej práce v súčasnej spoločnosti Rizika sociální práce duchovních Pomoc možno pokladať za základ sociálnej práce. Od nepamäti si ľudia pomáhali, čo viedlo tiež k vzniku sociálnej práce ako formalizovanej a profesionálnej činnosti. V rámci svojej už storočnej histórii bola sociálna práca vystavená neustálemu vplyvu doby, v ktorej sa realizovala. V súčasnosti hovoríme o postmodernej alebo neskoro modernej spoločnosti, ktorá má jasný a nesmierny vplyv na odbor sociálna práca. Riziká tejto doby sa tiež premietajú do priamej sociálnej práce, teda do výkonu služieb sociálnej práce a jej metód. Autor v príspevku zdôrazňuje na historickom vývoji sociálnej práce neustále vplyvy na odbor ako aj to, že sociálna práca sa dodnes zakaždým dokázala vyrovnať s týmto vplyvom a reagovala naň zmenami vo výkone svojej praxe. Tým zároveň predkladá tézu toho, že sociálna práca veľmi jednoznačne zareaguje aj na vplyvy a riziká postmodernej spoločnosti. Cez mnohé nepriaznivé skutočnosti, ktoré sociálnu prácu sprevádzajú od začiatku jej vzniku až po súčasnosť má sociálna práca svoje miesto, ktoré zaujala v systéme vied o človeku. Stala sa integrálnou a veľmi dôležitou súčasťou celej vedy, hoci ju niekedy neakceptujú a nahrádzajú ju sociálnou pedagogikou. Je to však klamlivý úsudok. V tomto príspevku sa chceme zamerať na základe analýzy postmoderného javu sociálnej práce ako vednej discipliny, ktorej patrí v spoločnosti adekvátne miesto. Sociálna práca prináša veľa pozitíva pre ľudstvo a nie je žiadnym príveskom sociálnej pedagogiky. Pretože centrom jej pozornosti je v každom prípade človek. Neustále je potrebné poukazovať na humanisticko-sociálny prístup, ktorý je svojou podstatou blízky jedine sociálnej práce. Sociálna práca a sociálna pedagogika sú dva rozdielne odbory a nie sú úplne identické. Sociálna práca má v svojej podstate rozrastajúcu tendenciu samostatnosti a jedinečnosti. Ačkoliv se církve těší již dvě desítky let svobodě a období perzekuce duchovních skončilo s návratem demokracie do naší země, k úplnému vymizení násilí páchaného na duchovních v porevoluční éře nedošlo. Rizikovost práce duchovních nesouvisí však již se státní represí, ale s nebezpečím, které je spojeno s prací s některými skupinami lidí (narkomani, propuštění vězni, bezprizorní mládež, atd.). Několik případů brutálního násilí a vražd duchovních z let devadesátých i z první dekády 21. století souvisí právě s jejich sociální angažovaností. Paradoxně se tak duchovní stal obětí osob, kterým pomáhal. Příspěvek by chtěl připomenout a analyzovat pravděpodobně nejznámější kauzu tohoto druhu vraždu katolického kněze a lékaře Ladislava Kubíčka ( ) a uvést okolnosti a souvislosti dalších méně známých případů. Pokusíme se odpovědět na otázku, do jaké míry je riziko spojené se sociálním, 15

16 Mgr. Renáta Iľašová Trnavská univerzita, fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, Trnava,Slovensko PhDr. Štefánia Derevjaníková Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n.o. Bratislava Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P.P. Gojdiča Dilongova Prešov Rizikové faktory pri práci s rodinou Riziká sociálnej práce s rodinami detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou Risks of social work with the families of children with ordered institutional care charitativním a pastoračním působením duchovních nezbytné a do jaké míry se dá snížit. Ukážeme, jakým rizikům jsou duchovní při své práci vystaveni, v čem se tato rizika shodují s riziky ostatních sociálních profesí a v čem spočívá jejich specifičnost. Kvalitné odborná práca sociálnych pracovníkov, rodinných poradcov a terapeutov napomáha pri vytváraní bezpečného a pre výchovu dieťaťa optimálneho prostredia. Objektom pomoci pri tejto forme sociálnej práce je rodina, ktorá navonok vystupuje ako ujednotený systém. Rodina sa v niektorých prípadoch pred odbornými pracovníkmi uzatvára, vyhýba sa pomoci z vonku čím znemožňuje alebo časovo predlžuje proces pomoci, nápravy alebo úpravy štruktúry rodiny, vzťahov v rodine atď. Autori odborných prác,ktorí upriamujú pozornosť na prácu s rodinou vymedzili oblasti, kde je zvýšená pravdepodobnosť výskytu rizík a rizikových faktorov pri práci s nimi. Riziká skrývajúce sa v rodinom systéme častokrát odhaľuje sociálny pracovník počas práce, teda v priamej alebo nepriamej intervencii V mojom príspevku sa zameriavam na rizikové faktory spojené so sanovaním rodiny. Proffesional work of social workers, family counselors and therapists is depend on the quaility of services and helping process as well. To assist the family in creating a safe and optimal child protection or to develope a enviroment suggested for functioning family is a goal of many social workers who are working with families. The family in some cases avoids assistance from "outside" making it impossible or time-extended process of assistance, repairing or changed the structure of family relationships in the family etc. Authors of professional works, which draw attention to the work and identify the family areas where is is an increased likelihood of risk and risk factors at work with them. Risks hiding in the family system often reveals a social worker during the work, that is, direct or indirect intervention in my paper focuses on the risk factors associated with the reorganized family. Pre deti z detských domovov je dôležité, aby vyrastali v rodine či už vo svojej vlastnej alebo náhradnej. V snahe priblížiť deťom rodinu sa detské domovy v SR transformovali na domovy rodinného typu, dopredu sa posunula aj legislatíva a podpora náhradných rodín. V súčasnosti je dôležité zeefektívnenie práce s pôvodnou rodinou, pretože prioritou je, aby deti vyrastali vo vlastnej rodine. Autorka sa v príspevku zaoberá najväčšími bariérami a rizikami efektívnej terénnej sociálnej práce, medzi ktoré patrí nedostatočná spolupráca inštitúcii, a to úradov práce, soc. veci a rodiny, detských domovov a obcí, nízky status sociálneho pracovníka, nedostatok financií na zapojenie neziskových organizácii do sanácií rodín a nezapájanie širokého okruhu príbuzných do sanácie a pomoci deťom. Najpálčivejším problémom však zostáva ako motivovať rodiny na spoluprácu so sociálnymi pracovníkmi, a tiež regionálne limity sociálnej práce. For the children from the boarding houses it s important, so that they could rise in the family, whether 16

17 Mgr. Monika Ulrichová, Ph.D. Katedra Kulturních a náboženských studií, Pedagogická fakulta, Univerzita UHK PhDr. Katarína Vanková, PhD. Univerzita Konstantina Filozofa v Nitre Fakulta sociálnych vied a zdravodtníctva Ústav romologických štúdií Syndrom vyhoření u pracovníků v pomáhajících profesích a možnosti logoterapie v jeho prevenci a překonání. Burnout syndrome among workers in the helping professions and the possibility of logotherapy in the prevention and recovery. Možnosti eliminácie neetického prístupu sociálného pracovníka v roly poradcu ku klientovi in their own family, or in the substituted one. Within the effort to come close to family, for the children, the boarding houses in SR have been transforming into the houses of familiar type, the legislation has been also making progress and support for alternative families, too. At present, the bigger effectiveness in the work with natural family is important, because the priority is, so that the children rise in the own families. In the article there, she the author deals with the biggest barriers and risks of effective terrain social work, among them are belonging: insufficient cooperation of institutions, namely offices of work, social affairs and family, boarding houses and villages, flat status of social worker, lack of money to join the non-profit organizations into the process of family revitalization and non- incorporation of the wide range of blood relatives into the revitalization and help for children. The hottest problem which still remains is, how to motivate families for cooperation with social workers, and also the regional limits of social work. Příspěvek je zaměřen na syndrom vyhoření u pracovníků v pomáhající profesi, z hlediska existenciální analýzy a logoterapie. U člověka s tímto onemocněním, převládá prožitek musím, tento člověk ztrácí kontakt se svojí vztahovostí a zažívá pocity prázdnoty a beznaděje. Smysl bytí je u takového člověka značně ohrožen. Logoterapie v tomto směru nabízí možnosti, jak s takovým člověkem pracovat, učí umět vystoupit z role a vytvářet vztahovost nejprve k sobě sama a posléze k okolí. The paper is focused on burnout among staff in helping professions, in terms of existential analysis and logotherapy. A person with this disease has the feelings I must, as well as he has lost contact with himself, and he experiences feelings of emptiness and hopelessness. The meaning of life for such a person is greatly endangered. In this way, logotherapy offers opportunities to work with this kind of people, teaching to be able to leave the roles and relate to self, first to self-image and ultimately to the surroundings. V príspevku sa budeme zaoberať analýzou pracovnej metodiky práce sociálno-profesného poradcu na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Poslaním sociálno-profesného poradcu je odhaľovať sociálne potreby klientov, a tak im pomáhať zabezpečiť si základné životné podmienky, respektíve odstrániť klientovu sociálnu núdzu. Taktiež sa budeme zaoberať aj samotným sociálnoprofesným poradcom, jeho vlastnosťami, ako aj vzťahu poradcu k jeho klientom. Pokúsime sa popísať prvé náznaky sociálneho zmýšľania, postupné zdokonaľovanie náhľadov na sociálne potreby človeka, ktoré vyústilo až do terajšieho stavu chápania ľudských potrieb. In this paper we analyze the working methodology of the work of socio-professional advisor at the Department of Labor Social Affairs and Family of Slovak Republic. The task of socio-professional advisor is to uncover social needs of clients and assist them to secure the basic living conditions, or remove the 17

18 PhDr. Martina Hrozenská, PhD. Katedra sociálnej práce a sociálnych vied, Fakulta sociálnych vied a zdravotnictva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Mgr. Miroslav Kappl Katedra sociální práce a sociální politiky Pedagogická fakulta Univerzita Hradec Králové Mgr. Bc. Jan Beer Hidoval, s. r. o., CZ Praha 8, Sokolovská 366/84 PhDr. Josef Kasal Katedra sociální patologie a sociologie Pedagogická fakulta Univerzita Hradec Králové Riziká vnímania a prezentovania starnutia a staroby v postmodernej dobe. Nízkoprahová zařízení pro děti a mládež na rozcestí Práce se stávkujícími nové segmenty v sociální práci přede dveřmi Fotbaloví fanoušci z hlediska kulturní odlišnosti client's social hardships. It also will address the very socio-professional advisers, its properties, as well as the relationship advisor to its clients. We describe the first signs of social opinion, the gradual improvement of ideas on social needs of man, which led up to the present state of understanding of human needs. Ľudská predstavivosť je ovplyvňovaná kultúrne stanovenými myšlienkami a aktivitami. Obrazy seniorov prezentované v rámci vizuálneho umenia sú produkované v kontexte času a priestoru, a odrážajú význam staroby v určitej kultúre. Verejnosť častokrát považuje starnutie za telesnú záležitosť. Zástancovia ageizmu vyjadrujú názor, že len tí, ktorí majú pevné, mladé telá sú sexuálne atraktívni. V priebehu rokov, v procese boja s mýtmi ageizmu, sociálni gerontológovia vytvárajú protimýty, ktoré sú prehnane optimistické a rovnako nerealistické. Čo je ale najviac potrebné je vyvážené a rozumné posúdenie prirodzených zmien v procese starnutia a staroby. Human imagination is influenced by the culturally set ideas and activities. The images of the elderly presented within the visual art are produced in the time and space context, and they reflect the significance of old age in a specific culture. The public often regards aging as a bodily affair. The ageism supporters suggest that only those who have strong and young bodies are sexually active. In the process of fighting the myths of ageism, the social gerontologists create anti-myths that are too optimistic and unrealistic at the same time. The most necessary is balanced and sensible assessment of natural changes in the process of aging and old age. Příspěvek se zabývá vývojem NZDM a proměnami pojetí této sociální služby v kontextu České republiky během několika posledních let. Popisuje možné dopady zavedení Standardů kvality sociálních služeb na další vývoj NZDM a upozorňuje na možná rizika, která vyplývají z jejich striktního uplatňování. Základním cílem příspěvku je upozornit na nový segment v sociální práci, který může být důsledkem globalizačních tendencí ve světě. Analýza pojmu stávka, právo na ni jako základní sociální právo zaměstnance. Vztahy mezi zaměstnanci a zaměstnavateli. Způsoby řešení konfliktů. Téma vystoupení by mělo poukázat na nový problém, se kterým se sociální pracovníci mohou v budoucnosti setkávat. Role a možnosti Kanceláře veřejného ochránce práv v sociální práci. Ke kulturní změně, kromě jiného, dochází v oblasti symbolické scény. Nový druh subjektivity mění i postavení fotbalových fanoušků ve vztahu ke společnosti i ve vztahu k sobě samotným. Kultura, ze které vyzařuje vzrušení a ironie, mění i kritéria kulturní odlišnosti okrajových kultur. 18

19 Sekce 2: Místnost A6 Workshop 2: A6 Rizika sociální práce jako profese (neujasněná identita sociální práce jako profese) Risks of Social Work as the Profession (Unclear Identity of Social Work as the Profession) Moderují/Chairmans: prof. PhDr. Libor Musil, CSc. (Masarykova univerzita v Brně/Masaryk University, Brno) doc. PhDr. Eva Mydlíková, PhD. (Univerzita Komenského v Bratislavě/Commenius University, Bratislava) Mgr. Radka Janebová (Univerzita Hradec Králové/University of Hradec Králové) Pátek Friday 1 st October 2010 Sekce 2/ Workshop 2 doc. PhDr. Eva Mydlíková, PhD. Katedra sociálnej práce, Pedagogikcá fakulta UK, Račianska 59, Bratislava Doc. PhDr. Kvetoslava Repková, CSc. Inštitút pre výskum práce a rodiny Riziká sociálnej práce s dysfunkčnou rodinou Risks of social work with dysfunctional families Sociálna práca ako tichá a nenápadná profesia diverzita interpretačných perspektiv Social work as a quiet discipline diversity of Riziká sociálnej práce s dysfunkčnou rodinou sa objavujú najmä v dvoch extrémnych polohách: v prílišnej psychologizácii alebo v prílišnej byrokratizácii. Autorka sa v príspevku snažila o vymedzenie hraníc pôsobenia sociálneho pracovníka v kontexte s pôsobenia iných profesionálov tak, aby sa vyhli obom extrémnym polohám. Risks of social work with dysfunctional families appear mainly in two extreme positions: in excessive psychologization or excessive bureaucratization. In this paper, the author tried to demarcate the operation of a social worker in the context of interaction with other professionals in order to avoid the two extreme positions. Spojenie Sociálna práca ako tichá a nenápadná profesia využívajú vo svojej práci niektorí autori a autorky explicitne (napr. Cree, Davis, 2007; Zita, 2008), iní implicitne (napr. Parton, 2000; Lymbery, 2001; Göppner, Hämäläinen, 2004; Musil, 2008), vždy však zachovávajúc pôvodný zámer vyjadriť ním nižší status sociálnej práce voči iným hlavnoprúdovým disciplínam a profesiám. V príspevku autorka sumarizuje niektoré práce iných domácich a zahraničných autorov a autoriek, ktoré pomáhajú bližšie pochopiť pozadie a súvislosti takéhoto vymedzenia. Nadväzne na to predstavuje výsledky vlastného prieskumu, ktorý realizovala na vybraných vysokoškolských pracoviskách vzdelávajúcich v odbore 19

20 PhDr. Štefánia Kövérová, CSc. Katedra sociálnej práce, Fakulta sociálnych štúdií, Vysoká škola Sládkovičovo, SR mgr. Katarzyna Kosno Akademia im. Jana Długosza Wydział Pedagogiczny Zakład Pedagogiki Opiekuńczej i Resocjalizacyjnej Częstochowa, Polska PaedDr. Libor Klenovský, PhD. Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave perspectives for interpretation Sociálny pracovník ako spolutvorca sociálnej reality? Model pracownika socjalnego wobec współczesnych wyzwań polskiej rzeczywistości Některé kontexty profesní identity sociálních pracovníků sociálna práca, za účelom poznať individualizované konotácie študentov a študentiek sociálnej práce na takýto výrok. Zámerom autorky je dokumentovať diverzitu postojov, skúseností a reflexií mladých ľudí pripravujúcich sa pôsobiť v tomto odbore, ktoré oprávňujú postupne zvyšovať dôveru k sociálnej práci a tomu, čo sa v nej doposiaľ dosiahlo. The expression Social work as a quiet discipline used to apply some authors in their work explicitly (e.g. Cree, Davis, 2007; Zita, 2008) or implicitly (e.g. Parton, 2000; Lymbery, 2001; Göppner, Hämäläinen, 2004; Musil, 2008). Regardless the form or the context, the original purpose is to draw attention to lower status of social work as a discipline/profession in comparison to mainstreaming disciplines (e.g. sociology, psychology, law, medizine). In the paper author sums up works some other authors what helps deeper analyse a framework of the mentioned grasp. As follows she presents some findings of her own survey focused on connotations of social work university students to the mentioned expression. The author s ambition is to manifest diversity of the social work students s attitudes, experience and reflections in this sphere what can empower us to believe our common job in social work. Veľká časť klientov sociálnej práce je dôsledkom toho, akým spôsobom funguje existujúca sociálna realita. Cieľom príspevku je hľadať odpovede na nasledujúce otázky: - Aké možnosti prispievať k zmene sociálnej reality majú sociálni pracovníci a sociálne pracovníčky prostredníctvom vykonávania svojej profesie? - Má byť úsilie o zmenu sociálnej reality súčasťou profesionálnych aktivít sociálnych pracovníkov a pracovníčiek? Autorka w swoich rozważaniach próbuje odpowiedzieć na pytanie: jaki jest aktualny wzorzec pracownika socjalnego, profesjonalisty umiejętnie reagującego na wyzwania współczesności? W swojej refleksji podejmuje takie zagadnienia jak: potrzeba profesjonalizacji pracy socjalnej, modernizacja systemu kształcenia kadr pomocy społecznej, nowe role pracownika socjalnego (asystenta rodziny, asystenta osoby niepełnosprawnej, streetworkera, koordynatora pieczy zastępczej). Autorka odwołuje się do badań dotyczących warunków pracy polskich pracowników socjalnych pod kątem wypalenia zawodowego, satysfakcji zawodowej, czy też bilansu zysków i strat. Zamieszcza także w swoim opisie wypowiedzi osób zajmujących się na codzień pomocą społeczną. Výchozí tezí příspěvku je chápání profese jako způsobu lidské existence. Profesní identita se proto podává jako část identity sociálních pracovníků. Poukazuje se na důležitost vytváření vědního oboru, který má pro profesní identitu integrativní funkci, podobně jako jiné modely reality pro jiné druhy lidských identit. Aplikovaný vědní obor sociální práce má vycházet z přiměřeného antropologického modelu člověka, má zahrnovat výchozí teoretické disciplíny v jejich vzájemném vztahu. Vývoj profesní 20