Učíme cestovní ruch a pohostinství - učíme se cestovní ruch a pohostinství

Transkript

1 Vysoká škola obchodní a hotelová s.r.o. Brno Učíme cestovní ruch a pohostinství - učíme se cestovní ruch a pohostinství Sborník příspěvků ze čtvrté mezinárodní konference Mezinárodní konference se uskutečnila pod záštitou pod záštitou pana Stanislava Juránka, senátora Parlamentu České republiky Brno 2011

2 Odborní garanti konference: Prof. RNDr. Ing. Miloš Šeda, Ph.D. Prof. RNDr. Arnošt Wahla, CSc. Doc. Ing. Darina Eliášová, Ph.D. Doc. Ing. Vratislav Kozák, Ph.D. Doc. Ing. Petr Suchánek, Ph.D. Doc. Ing. Jana Štofilová, CSc. Organizační výbor: Mgr. Štěpánka Jurčíková Ing. Alena Klapalová, Ph.D. Mgr. Jakub Trojan Mgr. Petra Trunečková Text publikace připravili: Ing. Alena Klapalová, Ph.D. Mgr. Petra Trunečková Recenzent: Prof. RNDr. Arnošt Wahla, CSc. Vysoká škola obchodní a hotelová s.r.o. Brno, 2010 ISBN

3 OBSAH ÚVOD... 6 HOTELIÉR A JEHO MIESTO V GASTRONOMICKÝCH SLUŽBÁCH... 7 Ing. Danica Balušková PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY KVALITY ŽIVOTA A MANAŽMENT UDRŽATEL'NÉHO PRIESTOROVÉHO ROZVOJA CESTOVNÉHO RUCHU V PODMIENKACH SR doc. Ing. Arch. Janka Betáková, PhD., doc. Mgr. Anton Heretik, PhD. PROPOJENÍ TEORETICKÉ VÝUKY S PRAXÍ NA ZÁKLADĚ METODY PROBLEM BASED LEARNING NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH CESTOVNÍHO RUCHU Mgr. Martina Černá, Ph.D. VÝVOJOVÉ TRENDY V REKREAČNOM CESTOVNOM RUCHU doc. Ing. Darina Eliašová, PhD. VÝUKA ODBORNÉHO ANGLICKÉHO JAZYKA NA VYSOKÝCH A STŘEDNÍCH ŠKOLÁCH ZAMĚŘENÝCH NA CESTOVNÍ RUCH Mgr. Jana Jašková POUŽITÍ PROGRAMU GERTL PRO VÝUKU STATISTIKY Mgr. Tomáš Jeřábek POZITIVA A NEGATIVA KULTURNÍHO POZNÁVACÍHO CESTOVNÍHO RUCHU V ČESKÉ REPUBLICE Mgr. Taťána Karásková HUMAN RESOURCES KNOWLEDGE AND SKILLS AS THE BARRIERS OF ENTREPRENEURSHIP OF SMEs IN TOURISM AND HOSPITALITY Ing. Alena Klapalová, Ph.D. ANALÝZA FAKTORŮ OVLIVŇUJÍCÍCH VÝBĚR STŘEDNÍ ŠKOLY U ŽÁKŮ 9. ROČNÍKŮ ZÁKLADNÍCH ŠKOL VE ZNOJMĚ Bc. Kamila Klemešová, Bc. Martin Slezáček KOMUNIKATIVNÍ JAZYKOVÁ KOMPETENCE A SCHOPNOST ČTENÍ S POROZUMĚNÍM Mgr. Hana Kolisková DISCOVERING SPA HOTELS AND RESORTS IN SLOVENIA Alexey Kondrashov MARKETINGOVÝ VÝZKUM A PROFESNÍ PŘÍPRAVA STUDENTŮ Ing. Miroslava Kostková, Ph.D., Mgr. Klára Królová

4 PIVOVARSKÁ TURISTIKA Z POHLEDU KULINÁŘSTVÍ doc. Ing. Vratislav Kozák, Ph.D. MOŽNOSTI VYUŽITÍ BIOPOTRAVIN JAKO PROSTŘEDEK OBOHACENÍ NABÍDKY GASTRONOMICKÉHO ZAŘÍZENÍ Mgr. Klára Królová, Ing. Miroslava Kostková, Ph.D. KONKRÉTNÍ REALIZACE PŘEDMĚTU METODIKA PRÁCE PRŮVODCE PŘÍPRAVA A VEDENÍ ZAHRANIČNÍHO ZÁJEZDU Ing. Olga Kubová VEŘEJNOPRÁVNÍ ÚPRAVA POJIŠŤOVNICTVÍ V ČESKÉ REPUBLICE Ing. Ondřej Melichar TLMOČENIE V PROFESII SPRIEVODCU CESTOVNÉHO RUCHU PaeDr. Andrea Molnárová, PaeDr. Lucia Záhumenská, PhD. ÚLOHA CESTOVNÉHO RUCHU V REGIONÁLNOM ROZVOJI Ing. Emília Sabolová EURÓPSKY TRH SO SLUŽBAMI MOŽNOSTI A VÝZVY PhDr. Veronika Sklenková, PhD., doc. PhDr. Martin Klus, PhD. KOORDINAČNÍ CENTRUM CESTOVNÍHO RUCHU JAKO SOUČÁST PRAKTICKÉ VÝUKY doc. Mgr. Peter Stoličný, ArtD. KVALITA PODNIKŮ SLUŽEB V ČR doc. Ing. Petr Suchánek, Ph.D. POTREBA SYNCHRONIZÁCIE EDUKÁCIE A PRAXE V CESTOVNOM RUCHU Ing. Kristína Šambronská, PhD. INFORMAČNÍ SYSTÉM PRO CESTOVNÍ RUCH A HOTELNICTVÍ prof. RNDr. Ing. Miloš Šeda, Ph.D. MODERNIZACE VÝUKY GASTRONOMIE, HOTELNICTVÍ A TURISMU Ing. Jiří Štindl ŠTATISTICKÉ ZISŤOVANIE HOSPODÁRSKYCH ÚČINKOV CESTOVNÉHO RUCHU doc. Ing. Jana Štofilová, CSc. TVORBA ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV NA VŠOH doc. Ing. Jana Štofilová, CSc., prof. Ing. Kristína Viestová, CSc. KULTIVAČNÍ VÝZNAM AKTIVNÍHO PŘÍRODNÍHO TURISMU doc. PaeDr. Jiří Štyrský, CSc. INOVACE STUDIJNÍHO PROGRAMU VYSOKÉ ŠKOLY OBCHODNÍ A HOTELOVÉ S PODPOROU STRUKTURÁLNÍCH FONDŮ EU Mgr. Bc. Jakub Trojan

5 JE CESTOVNÍ RUCH OBOREM, KTERÝ BY SE MĚL SAMOSTATNĚ STUDOVAT? doc. RNDr. Jiří Vaníček, CSc. CESTOVNÍ RUCH NÁSTROJ I ŠANCE EKONOMICKÉHO ROZVOJE Ing. Vladimír Vavrečka, CSc. VÝUKA ÚČETNICTVÍ NA VYSOKÉ ŠKOLE OBCHODNÍ A HOTELOVÉ V BRNĚ Ing. Eva Vincencová, Ing. Roman Horák, CSc. INSPIRACE Z RAKOUSKA PŘÍSTUP PEDAGOGŮ A STUDENTŮ K VÝUCE CESTOVNÍHO RUCHU Ing. Hana Zábranská

6 ÚVOD Již čtvrtá mezinárodní vědecko-odborná konference Vysoké školy obchodní a hotelové se uskutečnila dne 19. května 2011 pod záštitou pana Stanislava Juránka, senátora Parlamentu České republiky a to na téma do určité míry provokativní, které zní: Učíme cestovní ruch a pohostinství učíme se cestovní ruch a pohostinství. Cílem konference bylo podnítit odbornou debatu jak praktiků, tak i teoretiků z akademické sféry prezentovat zkušenosti, poznatky, nápady, ale i problémy, se kterým se setkávají ve své práci. Téma konference navazovalo na téma předchozího roku, které bylo zaměřené na předávání nejlepších zkušeností z praxe v oblasti cestovního ruchu a pohostinství. Konference byla zahájena přednesením zdravice pana senátora Juránka a to prostřednictvím prorektorky pro vzdělávací činnost docentky Jany Štofilové, která přednesla taktéž úvodní slovo. Účastníky konference ve svém proslovu pozdravila taktéž paní Jana Drápalová, starostka Místní části Brno Nový Lískovec. V plenárním zasedání vystoupili zástupci praxe a to Mgr. Jakub Stárek, ředitel odboru dalšího vzdělávání Ministerstva školství, mládeže a tělesné výchovy s tématem Cestovní ruch v celoživotním učení/ cestovní ruch v dalším vzdělávání, Ing. Lukáš Bačík z Centrály cestovního ruchu Jižní Morava, který představil projekty Centrály, na kterých se spolupracuje s akademickou sférou, paní Marína Sedláková, vice-prezidentka Asociace průvodců ČR, Česká republika s tématem Průvodce - integrální součást nabídky služeb cestovního ruchu, ve kterém se zamýšlela i nad potřebou znalostí a vzdělávání průvodců a Ing. Jan Privarčák, místostarosta Místní části Brno Nový Lískovec. Za akademickou obec vystoupili Mgr. Jakub Trojan z hostitelské školy, který prezentoval projekt Inovace studijního programu Vysoké školy obchodní a hotelové s podporou strukturálních fondů EU, docent Štyrský z Univerzity Hradec Králové tématem Kultivační význam aktivního přírodního turismu, docent Vaníček z Vysoké školy polytechnické Jihlava, zamýšlející se nad významem a účelností samostatného studijního oboru cestovní ruch, Ing. Vavrečka, prorektor Vysoké školy podnikání Ostrava s tématem Cestovní ruch nástroj i šance ekonomického rozvoje a docentka Darina Eliašová z hostitelské školy s příspěvkem zaměřeným na vývojové trendy v rekreačním cestovním ruchu. V rámci tří sekcí odeznělo celkem 35 příspěvků, z toho 7 v rámci studentského workshopu. Příspěvky z workshopu jsou součástí speciální edice sborníku. Příspěvky zcela naplnily cíl konference pro účastníky konference přinesly řadu nových informací a podnětů jak pro další pedagogickou činnost, tak pro rozvoj vzdělávání v oboru cestovního ruchu a pohostinství, ale i pro výzkumnou činnost. Za organizátory konference děkuji všem účastníkům a doufám, že i v roce 2012 bude další ročník konference minimálně tak úspěšný jako v tomto roce. Brno, 20. června 2011 PhDr. Ludmila Bartoňová rektorka VŠOH s.r.o. 6

7 Hoteliér a jeho miesto v gastronomických službách Hotelier and his/her position in gastronomic services Danica Balušková Abstrakt: V svojej prezentácii som sa snažila priblížiť začínajúcim hoteliérom aj našim poslucháčom a širokej verejnosti odborné rady skúsených profesionálov z praxe v hoteliérskej branži. Hosť očakáva nepoznané - zážitok. Zážitková gastronómia sa stáva moderným trendom na celom svete. Je na hoteliéroch ponúknuť kvalitný produkt, dostatok časového priestoru, či profesionálnu odbornosť personálu, ktoré vedú k spokojnosti hosťa. Abstract: In my presentation I tried to introduce to hotelier beginners and also to our students and to general public the guidance of experts from hotelier business. The guest expects unrecognized an experience. The experience gastronomy becomes a modern trend all over the world. It is on hoteliers to propose a quality product, sufficient time space or the proficiency of hotel staff. Od staroveku sa chudoba, aristokracia, či umelci vydávali na cesty do všetkých kútov sveta za účelom poznania prírody, bohatstva, kultúry krajiny, či diplomatických povinností, náboženstva, existencie... Na každej dlhej ceste kočom, koňmi alebo pešo sa riešil základný problém ako nájsť strechu nad hlavou s chlebom a vínom pre pocestných. Je to dlhá púť, ktorá odkrýva dianie v dejinách ľudstva a jej tajomný čas prežitia či bytia v danom vývoji spoločnosti. Je to história o každodenných príbehoch ľudského života či hľadaní prvých ubytovacích prístreškov na cestách z druhého tisícročia p.n.l., ktorá tvorí nepretržitú niť s minulosťou po dnešné hotelové reťazce. Ubytovanie, prístrešok vyjadruje slovo Hotel, ktoré sa od prvej tretiny 19. storočia stáva podstatným symbolom. Hôtel vo francúzskom výraze charakterizuje ako dom či ubytovanie pre hostí. Hôte = hosť. Hotel ako veľkohostinec v češtine sa udomácnil v roku Hoteliérstvo, česky hotelnictví, je odvedené od francúzskeho slova Hôtel, ktorého definícia znie ako väčší podnik zariadený na prechodné ubytovanie pre hostí so stravovacími či spoločensko-zábavnými službami. Hôtelier z franc. znamená v preklade majiteľ hotela. Byť úspešným hoteliérom je ako fľaša červeného vína... Potrebuje čas, aby dozrel, hovorí svoje vyznanie riaditeľ legendárnej dubajskej plachetnice - sedemhviezdičkového hotela Burj Al Arab, Heinrich Morio, ktorý začínal svoju kariéru pred 30 rokmi ako hotelový poslíček. Úspechu predchádza tvrdá práca, vzdelanie, zručnosti, skúsenosti, ktoré sa dajú naučiť iba v praxi. Dôležité je pozitívne myslenie. Ak si hovoríme, že nenávidíme svoju prácu, nikam sa nedostaneme. Zmena je prirodzený zákon nášho života. V hoteliérstve platí stonásobne mať rád svoju prácu, tešiť sa z nej, prenášať svoje profesionálne nadanie a schopnosti, nadšenie na svojich kolegov či hostí. Atmosféru dokonalosti v praxi zdôrazňujú odborné tréningy či školenia zamestnancov, kolegov či personálu pre dosiahnutie profesionálnej úrovne poskytovaných služieb, ktoré vedú k hosťovej spokojnosti. Hostia očakávajú nepoznané, sú 7

8 nároční, skúsení svetobežníci, ktorí reťazovo porovnávajú, kritizujú a doporučujú svoje gastronomické zážitky. Celý život sa venujem gastronómii, z môjho odborného pohľadu by mal byť hoteliér predovšetkým reprezentant, ktorý neustále zdokonaľuje svoj angažmán aj v tejto časti hotelového biznisu a postupuje v nej. Produktom hotela by nemali byť iba ubytovacie či stravovacie služby, ale neopakovateľný zážitok, ktorý hosť očakáva. Svetovým moderným trendom je zážitková gastronómia. Je to umenie niečo neopakovateľné pripraviť pre hosťa, dokonale komponovať či prezentovať menu s nápojom. Veď už v starovekom Egypte sa bežne usporadúvali hostiny, kde sa starostlivo strážilo menu a dbalo sa na to, aby nápoje chuťovo ladili k jednotlivým chodom. Slávnostne a pútavo prestretá slávnostná tabuľa je vynálezom už dávnych čias a pôsobí aj v súčasnosti na hosťa ako pôžitok zo stolovania. Pojem stolovanie zahŕňa všetko, čo súvisí s prípravou, či podávaním jedál a hlavne atmosférou ich konzumovania, čo vonia tradíciou aj kultúrou z rôznych kútov sveta už celé tisícročia po dnešok. Z hľadiska odbornosti sa jedná o vyššiu formu zložitej obsluhy, ktorá sa realizuje priamo pred zrakom hosťa. Patrí sem flambovanie - jedná sa o dohotovenie pokrmu pri stole hosťa s horiacim alkoholom. Ďalej tranšírovanie - je to najstarší spôsob krájania, porciovania mäsa od stredoveku po súčasnosť. Tranšér vykosťuje napríklad rybu priamo pred hosťom. Dochucovanie či príprava jedál na mieru, miešanie nápojov zručným barmanom, či dekantácia vína a obsluha profesionálnym someliérom tvorí tzv. gastronomickú šou pre hosťa, ktorej dianie či súhru dotvára ladnosť obsluhujúcich čašníkov a stáva sa tak neopakovateľným zážitkom či podnetom pre kritiku hosťa. Hoteliér je povinný poskytnúť zamestnancom dostatok času a priestoru postarať sa o hosťa. Dostatočný počet odborného personálu, kvalitný produkt je výsledkom profesionálnych služieb, ktorý vedie k spokojnosti hosťa. Služba bez ľudí sa v reštauračnom či hotelovom biznise robiť nedá - konštatuje výrazná osobnosť Jaroslav Žídek - šéfkuchár bratislavských reštaurácií, ktorý radí a pomáha zlepšiť úroveň poskytovaných gastronomických služieb v Čechách i na Slovensku. Treba bojovať s kvalitou a schopnosťou a pýtať si od hosťa reálnu cenu. Je pochopiteľné, že je lepšie denne obslúžiť 100 hostí za vyššiu cenu ako 300 za 3 eurá. Výsledný efekt bude nezničený personál a náklady na energiu budú omnoho nižšie - prezentuje názor J. Žídek. Zrkadlom či prezentom hotela je jedálny a nápojový lístok pre daný segment, ktorý by mal vzorne reprezentovať naše krajiny, tradíciu ale aj odbornosť či gastronomické poradie, ponuku kulinárskych špecialít z diviny, ovčej bryndze alebo napríklad ochutnávku čaju. Plne doporučujem podať šálku čaju pri privítaní hosťa v hoteli na znak priateľstva, ako je bežné v krajinách nielen ďalekého východu. Veď aj slávny čechoslovák, držiteľ Michelinovej hviezdy Pavel Pospíšil, gastronóm, hoteliér, žijúci v Nemecku od roku 1967 odkazuje svojím kolegom: Buďte stále prítomní v svojom podniku, nesnažte sa hneď zbohatnúť. Podnik musí byť ako Vaše dieťa, či je to malinká krčma alebo veľký hotel, či ste majiteľ alebo generálny manažér. Ak to niekto nechápe, z podniku nikdy nič nebude. 8

9 Hosť, ktorého kvalita služieb v danom segmente zaujme, sa vždy rád vráti alebo odporučí obľúbený podnik ďalším svojím známym, Spokojný zákazník je najlepšou reklamou, ktorá sa nedá nahradiť inou formou. Zdroje: HOLUB, KAREL: Vybrané kapitoly z dějin gastronomie a hotelnictví, s. 7, 18, 19, vyd. VŠH v Praze 8, 2004, ISBN X L. HAYOVÁ, LOUISE: Miluj svoj život, s.106, vyd. Gardenia Publishers Bratislava, 1994, ISBN SALAČ, GUSTÁV: Stolničení, s. 99, 100, 102, 105, vyd. nakladatelství učebnic Fortuna Praha, 2001, ISBN TAPPER, HANS: Stôl pre každú príležitosť, s. 7, 8, vyd. Ikar, a. s., Bratislava 1994, ISBN VIOLA VON WACHENDORF: Čaj, s. 8, vyd. Slovart, spol. s r.o., Bratislava 2007, ISBN Časopis Hoteliér, ročník IV., leto 2010 s 87-90, vyd. Direct press, s.r.o. Žilina, ISSN Časopis Hoteliér, ročník V., leto 2011 s , s.46, 83-86, vyd. Direct press, s.r.o. Žilina, ISSN Kontaktné údaje: Ing. Danica Balušková VŠOH, Bosonožská 9, Brno (ČR) danicabaluskova@gmail.com 9

10 Psychologické aspekty kvality života a manažment udržateľného priestorového rozvoja cestovného ruchu v podmienkach SR Psychological Aspects of Quality of Life and Sustainable Space Development Management of Tourism in Slovakia Janka Betáková, Anton Heretik Abstrakt: Cestovný ruch v povojnovom období je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví svetovej ekonomiky. Jeho vzťah k životnému prostrediu je však dlhodobo problematický, hoci je tu potenciál pre zlepšenie kvality života obyvateľov i prostredia zacieleného cestovného ruchu. V prvej časti článku sa zaoberáme koncepciou cestovného ruchu a jeho vzťahu k environmentálnym dopadom na prostredie a obyvateľov regiónu so zameraním na legislatívu a odporúčania v Slovenskej republike. V druhej časti článku rozoberáme rozličné najmä psychologické a sociálne kritériá pre meranie a posúdenie kvality života so zameraním na posúdenie kvality života nielen užívateľov ale najmä obyvateľov cieľových turistických destinácií. Kľúčové slová:kvalita života, udržateľný priestorový rozvoj, cestovný ruch Abstract: Tourism is one of the most dynamic developing branches of Word economy after The World War Second. It s relationship towards life environment has been quite problematic; even it creates high potential for improved quality of life of residents living in area of tourist destinations. In first part of the article we analyze conception of tourism and it s relationship towards environment with focus on legislation in Slovak Republic. In second part of article we focused on different social and psychological criteria for measuring quality of life with special focus not only on tourists but on residents of tourist destinations. Keywords: Quality of life, sustainable space development, tourism Cestovný ruch a udržateľný priestorový rozvoj v podmienkach SR Cestovný ruch v povojnovom období je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odvetví svetovej ekonomiky. Drží sa na štvrtom mieste medzi najvýznamnejšími odvetviami vývozu tovarov a služieb. To je najčastejší dôvod prečo je cestovný ruch charakterizovaný ako priemysel. Základnou vlastnosťou cestovného ruchu ako odvetvia je, že na rozdiel od všetkých iných odvetví, body výroby a body spotreby sa priestorovo zhodujú. Coccossis a Psycharis (2008). Ako jedno z prierezových odvetví hospodárstva predstavuje dôležitú súčasť spoločensko-ekonomického života. Tvorí dôležitý faktor ekonomického a sociálneho rozvoja regiónov, ktorý ovplyvňuje tvorbu nových pracovných príležitostí, stimuluje rozvoj technickej a sociálnej infraštruktúry, zlepšuje starostlivosť o životné prostredie a občiansku vybavenosť, je zdrojom príjmov obcí a regiónu. Jeho podiel na národnom HDP je veľmi významný, tiež aj počet pracovných miest, ktoré vytvára. V niektorých málo rozvinutých oblastiach sa zdá, že cestovný ruch je jednou z mála možností ako zlepšiť životnú úroveň obyvateľstva, chrániť životné prostredie a rozvíjať miestne hospodárstvo. 10

11 Cieľavedomý rozvoj a plánovanie rozvoja cestovného ruchu sú podmienené vypracovaním a prijatím koncepcie rozvoja cestovného ruchu, ktorá formuje poslanie cestovného ruchu v predmetnom území rozvoja cestovného ruchu a čiastkové stratégie na dosiahnutie cieľov rozvoja. Svetový summit o udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v Johanesburgu v roku 2002 sa v rámci svojho implementačného plánu v bode 41 podrobnejšie venuje cestovnému ruchu z hľadiska udržateľného rozvoja. Dosiahnutie udržateľného cestovného ruchu sa sústreďuje na: Minimalizáciu negatívnych ekonomických, environmentálnych a sociálnych dopadov, Generovanie väčších ekonomických výhod pre miestne obyvateľstvo a zvýšenie blahobytu hostiteľskej komunity pri súčasnom zlepšení pracovných podmienok Zapojenie miestneho obyvateľstva do rozhodnutí. Ktoré majú dopad na kvalitu ich života a životné podmienky Pozitívny príspevok ku kultúrnemu a prírodnému dedičstvu a udržanie jeho svetovej diverzity Poskytnutie hodnoty pre zákazníka i s väčším porozumením kultúrnych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov Kollár, Brokeš, (2005). Všetky aktivity majúce podiel na rozvoji cestovného ruchu úzko súvisí s priestorom, v ktorom sa odohrávajú. Práve tam sa vytvára komplexný priemet a s tým súvisiace synergické a kumulatívne javy, ktoré majú významný dopad na vznik novej kvality a jeho formovanie, v závislosti od prírodných, civilizačných a socioekonomických podmienok, v ktorom sa tieto aktivity odohrávajú. Územné plánovanie rieši základné otázky využívania krajiny v priestore a čase za účelom jej vhodného rozvoja a spravovania. Usmerňuje sa vecná a časová koordinácia činností vplývajúcich na stav životného prostredia, ekologickú stabilitu, kultúrne a historické dedičstvo s ohľadom na základné princípy zakotvené v Národnej stratégii trvalo udržateľného rozvoja. Jeho cieľom je zabezpečiť optimálne využívanie krajiny so snahou minimalizovať negatívne vplyvy vyplývajúce z jednotlivých socioekonomických aktivít (Zákon č. 237/2000 Z.z.). Na prostredie negatívne pôsobia intenzívne formy rekreácie, ktorými sú v území na malej ploche sústreďujúce sa väčšie množstvo návštevníkov. Pri takomto využívaní územia dochádza často k nekontrolovateľným aktivitám, ktoré majú za následok ohrozenie prírodných zdrojov. Okrem toho sa s devastáciou prostredia objavujú aj sociálne konflikty návštevníkov a obyvateľov územia, ktorí strácajú svoje pôvodné územie. Rozvoj infraštruktúry cestovného ruchu ako základného predpokladu pre jeho samotnú existenciu, podlieha územnému plánovaniu na jednotlivých úrovniach. 11

12 Úlohou územného plánovania je skoordinovať všetky záujmy, ktoré sa v danom území odohrávajú a zabezpečiť predpoklady efektívneho rozvoja územia v kontexte naplnenia cieľov jeho udržateľného rozvoja. Princípy TUR Dosiahnutie TUR si žiada zmenu Zmena správania voči potrebám budúcich generácií Zmena správania a postojov hlavných skupín spoločnosti pri uplatňovaní slobody a rovnoprávnosti (medzigeneračná, vnútrogeneračná a medziregionálna solidarita) Zmena správania a postoja občanov k prevzatiu časti zodpovednosti za rozvoj spoločnosti, za rešpektovanie práv budúcich generácií, za dzigeneračnú, vnútrogeneračnú, regionálnu a edzinárodnú Celkové posúdenie súladu zámerov, úloh a opatrení KURS 2001 z hľadiska podpory princípov TUR Dokument stanovuje ciele z hľadiska priestorovej a funkčnej organizácie územia SR, navrhuje funkčné využitie regiónov, organizáciu centier, sídelných štruktúr a nadradenej infraštruktúry. Dokument stanovuje základné územné rozvojové ciele a zásady. Tieto jepotrebné v plnej autonómnosti jednotlivýchnižších, predovšetkým regionálnych celkov, ďalej rozvíjať a tvorivo uplatňovať so zohľadňovaním regionálnych a lokálnychšpecifík v participácii s čo najširším okruhom dotknutých sociálnych a podnikateľských partnerov a verejnosťou. Pred schválením bol dokument široko propagovaný a diskutovaný na všetkých hierarchických úrovniach. Relevantné výsledky týchto diskusií boli zohľadňované pri spracovaní konečného návrhu dokumentu. Návrhy ďalších zámerov, úlohy a opatrenia, ktoré by posilnili význam KURS 2001 z hľadiska podpory smerovania k TUR Realizácia návrhov dokumentu musí byť akceptovaná a uplatňovaná v ďalších plánovacích dokumentoch a rozhodnutiach týkajúcich sa priestorového rozvoja. Obzvlášť je potrebné zlaďovať krátkodobé a strednedobé ciele regionálnej politiky s dlhodobými cieľmi KURS, ako aj vytvoriť potrebné spätné väzby. Dokument pred jeho schválením prešiel verejným prerokovaním a diskusiou. Pri realizácii jeho cieľov bude potrebné tak isto uplatniť princípy partnerstva a to či na celoštátnej alebo regionálnej úrovni. Schválené ciele, zásady a princípy platňovania výsledkov KURS 2001 bymali byť pred ich realizáciou dostatočne medializované a vysvetľované všetkým dotknutým partnerom, aby pri ich ďalšom uplatňovaní, boli tieto všetkými zúčastnenými ako východiskové princípy a ciele prijaté a následne tvorivo rozvíjané. 12

13 solidaritu Zmena hodnotovej orientácie vo vzťahu k významu kultúrneho dedičstva, kultúrnej a spoločenskej identity, vzdelávania a výchovy Zmena správania a postojov k dosahovaniuvysokej a stabilnej úrovne hospodárskeho rastu a zamestnanosti, a to v súlades požiadavkami TUR Základné ciele dokumentu sú spracované v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Zvláštny dôraz sa pri rozvoji územia kladie v dokumente na otázky aktívneho a tvorivého zapájania kultúrneho a prírodného dedičstva a okálnych špecifík do rozvojového procesu, pri zohľadnení ich nevyhnutnej ochrany. Dokument zohľadňuje výsledky Národného plánu regionálneho rozvoja a jeho regionálnych a sektorových operačných projektov. Rozvoj hospodárstva a stabilizáciu zamestnanosti dokument navrhuje prostredníctvom podpory rozvojapolycentrickej sídelnej sústavy s vybudovaním adekvátnej nadradenejtechnickej, najmä dopravnej, infraštruktúry. Vytvorenie súrodej polycentrickej sústavy miest a aglomerácií rovnomerne po celom území štátu, dáva predpoklad vytvorenia rovnocenného sociálneho a podnikateľského prostredia. Optimálne využitie lokálnych kultúrnych a prírodných hodnôt a lokálnych špecifík,je možné iba za aktívnej účasti lokálnych autorít, kde nezastupiteľnú úlohu budú zohrávať regionálne samosprávy, ako nositelia regionálnych rozvojových zámerov a súčasne aj ako autorít zabezpečujúcichochranu kultúrneho a prírodného dedičstva. Pre zabezpečenie realizácie navrhovaných opatrení bude potrebné na všetkých hierarchických úrovniach uplatňovať princípy regionálnej politiky, ktorej strategickým cieľom je zabezpečiť taký rast HDP, aby Slovenská republika do roku 2006 dosiahla úroveň % z priemeru HDP/obyv. štátov EÚ, pričom predpokladaný rast HDP sa musí uskutočňovať za týchto rozhodujúcich podmienok: Vyvážaného ekonomického a sociálnehorozvoja regiónov Harmonického usporiadania a racionálneho využívania celého územia SR Harmonického usporiadania a racionálneho využívania celého územia SR, najmä dôsledným uplatňovaním princípu polycentrickej sústavy mestského osídlenia Ochrany a tvorby životného prostredia tak, aby súbežne s ekonomickým rozvojom regiónu boli obnovené environm. Funkcie územia 6. Zmena správania a hodnotových orientácií vo vzťahu k životnému prostrediu najmä vo vzťahu k prírode a prírodným zdrojom 7. Zmena v spôsobe organizácie a riadenia (s dôrazom na kompetentnosť, efektívnosť a transparentnosť, princíp subsidiarity, integrovaný prístup a pod.) Dokument akcentuje rešpektovania cieľov schválených dokumentov environmentálnej politiky SR: - Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky, - Národný environmentálny akčný program Slovenskej republiky II, - Koncepcia uplatňovania Agendy 21, - Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky. KURS 2001 vytyčuje základné ciele, ktorými pripravuje priestorové a funkčné usporiadanie aktivít v území. KURS 2001 predpokladá realizovať tieto aktivity v súlade s princípmi vyjadrených v koncepcii reformy verejnej správy. Navrhovaná sídelná štruktúra ťažísk osídlenia, rozvojových osí a sídelných centier plne podporuje princípy územného členenia vyjadrené v pripravovanej koncepcii reformy verejnej správy. 8. Zmena správania a KURS 2001 vychádza z teoretických princípov Ciele environmentálnej politiky štátu a princípy TUR pri realizácii cieľov KURS 2001 je potrebné tvorivo a so zohľadnením miestnych špecifík uplatňovať podľa konkrétnych okolností pri daných konkrétnych priestorových, environmentálnych, ekonomických a spoločenských podmienkach. Uplatnenie princípu je závislé od realizácie koncepcie reformy verejnej správy predovšetkým vytvorením samosprávnych orgánov na regionálnej úrovni s príslušnými kompetenciami. Navrhované ciele v rámci medzinárodnej spolupráce by 13

14 postojov v rámci medzinárodnej spolupráce a zabezpečenia globálnej bezpečnosti deklarovaných v medzinárodne prijatých dokumentov a priamo aplikuje niektorá zásady územného rozvoja vyjadrené v dokumente Európska perspektíva priestorového rozvoja, ktorý bol prijatý štátmi EU. KURS 2001 kladie dôraz na medzinárodnú a cezhraničnú spolupráci z pohľadu tvorby priestorových systémov. sa mali aktívne uplatňovať ako z polohy celoštátnej územnoplánovacej politiky pri medzinárodných kontaktoch, tak najmä pri aktívnej činnosti Euroregiónov a ostatných cezhraničných spoločenstiev pri všetkých aktivitách s priestorovým dopadom. Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie štátu, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy, programy hospodárskeho a sociálneho rozvoja a koncepcie rozvoja obcí musia byť v súlade so záväznými časťami ÚPD. ÚPD komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Komplexný rozvoj územného potenciálu SR, ktorý zahŕňa aj rozvoj rekreácie, turizmu a cestovného ruchu a jeho priestorovom priemete rieši Koncepcia územného rozvoja Slovenska, Vlastná realizácii jednotlivých aktivít musí byť následne spodrobňovaná a konkretizovaná v ďalších plánovacích postupoch a dokumentoch pri ktorých sa musia zabezpečiť ďalšie vyhodnotenia zhodnocujúce ďalšie súvislosti a vplyvy na životné prostredie konkrétnych aktivít v konkrétnych podmienkach. Koncepcia tvorby funkčno-priestorového systému rekreácie, turizmu a cestovného ruchu na celoslovenskej úrovni vychádza z regionálneho stupňa, na ktorom sa prejavuje aj vo vzťahu 14

15 k celkovému socioekonomickému rozvoju regiónu. Systém sa skladá z rekreačných územných celkov, rekreačných území väčších miest a územných celkov vidieckeho osídlenia. Menšími územnými jednotkami sú jednotlivé rekreačné a turistické priestory. Záväzná časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska nasledujúce regulatívy pre rozvoj rekreácie, turizmu a cestovného ruchu: podporovať tie druhy a formy turizmu, ktoré sú predmetom medzinárodného záujmu (kúpeľný, poznávací kultúrny, horský letný a zimný, tranzitný turizmus a poľovníctvo), nadviazať na medzinárodný turizmus, najmä sledovaním turistických tokov a dopravných trás prechádzajúcich, resp. končiacich na Slovensku. Venovať väčšiu pozornosť aktívnemu zahraničnému turizmu, cezhraničným vzťahom a malému prihraničnému turizmu, previazať dôslednejšie ciele rekreačného a poznávacieho turizmu, dotvoriť funkčno-priestrový systém rekreácie a turizmu na celoslovenskej úrovni vytváraním siete rekreačných územných celkov, siete rekreačných záujmových území väčších miest a siete ucelených území vidieckeho osídlenia, viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmus prednostne na sídla s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej krajine, pritom využiť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských a vidieckych celkov a kultúrnych pamiatok, utvárať podmienky na prímestskú rekreáciu obyvateľov miest v ich záujmovom území, zabezpečovať v liečebných kúpeľoch únosný pomer funkcie liečebnej, turistickorekreačnej, kultúrno-spoločenskej a ich funkčných plôch, podporovať vznik a rozvoj miestnych kúpeľov na základe využitia špecifík daných území, využiť najmä cestnú dopravu na podporu rozvoja turizmu. Uvedené trendy predstavujú značný vplyv (typu trhový ťah), ktorý inšpiruje stakeholderov k vedomej inovácii v CR. Vplyvy sú nasledovné: demografické zmeny (napr. viac domácností obývaných mladými, staršími a slobodnými jednotlivcami) meniaci sa životný štýl (napr. individualizmus, zvyšujúce sa príjmy, cestovanie ako súčasť života, uvedomovanie si dôležitosti zdravia) štrukturálne zmeny v životnom štýle (meniace sa množstvo času venované práci, voľnému času, vzdelaniu a regenerácii) rastúca orientácia na zážitok ako novej hodnoty, meniace sa konkurenčné podmienky, značne nadmerná ponuka a voľné kapacity znamenajú intenzívnu cenovú konkurenciu, liberálne podmienky pre vyšší počet konkurentov, globálna ponuka vytvára tlak na lokálnych podnikateľov, efekty spolupôsobenia, vývoj IT a nové riešenia. 15

16 Tieto trendy si vyžadujú nové štruktúry služieb a zariadení, majú za následok značné zmeny v distribučných kanáloch, otvoria nové marketingové možnosti, ako riešenia založené na databázach, nových sieťových zariadeniach. Úspech čoraz viac závisí na pridanej hodnote turistických produktov (zákaznícka hodnota znižovanie ceny spolu s rastúcou kvalitou), zvyšovaní zážitkového charakteru balíka, pozostávajúceho z nezávislých komponentov a integrácii zákazníkov do procesu služieb. Psychologické aspekty kvality života rozvoj cestovného ruchu v podmienkach SR Kvalita života (v angličtine Quality of Life) ako téma sa stala v posledných 20. rokoch významnou súčasťou hodnotenia efektivity ľudskej činnosti v najrôznejších oblastiach ekonómie a podnikania, v environmentálnych vedách, zdravotníctve, sociológii i psychológii. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) napríklad rozoznáva indikátory kvality života v nasledovných oblastiach a kategóriách: Tab. X. Oblasti, indikátory a kategórie kvality života (OECD, podľa Ferris, 2010) Oblasti Indikátory Kategórie Zdravie Dĺžka života, Miera zdravia v živote.(prežitie, zdravie) Vzdelanie Zamestnanosť Vplyv na tovary a služby Fyzické prostredie Osobná bezpečnosť Sociálne prostredie Využívanie možností vzdelávania Dostupnosť, kvalita pracovného života Príjem, bohatstvo Podmienky bývania, Prístup k službám, Environmentálna záťaž Vystavenie riziku, Vnímané ohrozenie Sociálne pripútanie (Intelektuálne, Autonómia) (Ovládanie, Hierarchia) (Hierarchia) (Harmónia) (Konzervativizmus) (Spoločenské prijatie, Afektívna autonómia) Voľný čas Využívanie času (Rovnostársky Zdravie) prístup, Napriek (alebo práve kvôli) enormnému množstvu teoretickej i výskumnej literatúry je koncept kvality života nejednoznačný. To je sčasti vysvetliteľné rôznou šírkou pohľadu (iný je makroekonomický, sociologický a iní psychologický pohľad) ale zároveň výberom tém, či faktorov, ktoré podľa rôznych prístupov kvalitu života ovplyvňujú. Interdisciplinárne úsilie je následne zamerané buď na zohľadnenie viacerých pohľadov do výsledného (komplexného) zhodnotenia kvality života, alebo sa hľadajú styčné body pre jej určenie. Niekedy tak dochádza k zdanlivým paradoxom napr. kvalita života vyjadrená priemernými príjmami či HDP krajiny sa môže významne rozchádzať so subjektívnou spokojnosťou jej obyvateľov. Paradox rozchádzajúcich sa mier kvality života posúdenie príjmom a pocitom šťastia bol analyzovaný už v 70.rokoch a po autorovi štúdie dostal názov Easterlinov paradox (pozri napr. Ferris, 2010). Neskoršie štúdie poukázali na súvis nárastu príjmov a kvality života, 16

17 pričom kvalita života posúdená príjmami a kvalita posúdená subjektívnou pohodou (subjective well-being) sú do silnej miery vzájomne nezávislými premennými (Diener, 2005). Téma kvality života z hľadiska psychológie a príbuzných odborov býva posudzovaná a dávaná do vzťahu s ďalšími témami a pojmami ako napr. subjektívna pohoda, spokojnosť, šťastie, sebaaktualizácia či dobrý život (Rapley, 2003, Švehlíková a Heretik, 2008). Ďalej budeme vychádzať z predpokladu, že kvalita života nie je nejaká objektívna realita, či jednoduchá premenná, ale konštrukt s rôznym obsahom, šírkou záberu a uhlom pohľadu. Psychologické a príbuzné pohľady sa tiež líšia v názore či v prípade šťastia či subjektívnej pohody/spokojnosti ide o jednorozmerný či mnohorozmerný konštrukt, dosť často sa rozlišuje či ide o vyhodnotenie momentálneho pohľadu na vlastnú kvalitu života (stav), alebo dlhodobé nastavenie/zhodnotenie, ktoré má napr. významnú súvislosť s niektorými osobnostnými črtami (Heretik, ml. a spol., 2009, Heretik, ml., 2010). Iný klasický pohľad uplatnený na mieru kvality života - subjektívnej pohody či spokojnosti, je že subjektívna pohoda a spokojnosť a subjektívna nepohoda a nespokojnosť sú dve nezávislé dimenzie (v angličtine napr. označované ako well-being vs. ill-being, Diener, 2009). Človek tak môže byť v hodnotení svojho života veľmi spokojný a zároveň veľmi nespokojný (môže ísť o rôzne hodnotené aspekty jeho života), prípadne aj zároveň málo spokojný aj málo nespokojný ( indiferentný ). Spoločnými pre rôzne poňatia kvality života ako pohody, spokojnosti v psychológii sú práve subjektivita, závislosť od momentálnej nálady, ale aj určitá dlhodobá stála tendencia hodnotiť svoj život ako podobne dobrý či zlý. Subjektívna pohoda a spokojnosť či pocit šťastia sú významne ovplyvnené s hodnotením svojho života a teda budú významne závislé od kontextu či formulácie otázok, ktorými sa snažíme získať odpoveď. Zdá sa však, že ak sa opýtame, ako je konkrétny človek spokojný/šťastný so svojím životom pri hodnotení bude porovnávať svoj terajší stav s minulým, významne tu budú vstupovať tiež premenné očakávania (ako sa mám vz. akoby som sa mal mať). Ďalšou dôležitou súčasťou vyhodnotenia subjektívnej kvality života bude jeho porovnanie sa s (jeho predstavou) ako sa majú druhí ľudia, najmä tí ktorí sú mu blízki nazvime to referenčná skupina. Dôležité je, že zhodnotenie na základe ktorého človek podá odpoveď o svojej subjektívnej kvalite života nemusí byť uvedomované a významnú rolu tu hrajú aj emocionálne procesy. Vyššie uvedené spôsoby nazerania na tému kvality života majú aj priamy dopad na osobnú spokojnosť ľudí s ich životným prostredím a vnímanú environmentálnu kvalitu ich života. Vyššie uvedené poznatky majú tiež významné dopady na to, ako sa bude kvalita života posudzovať s rizikami, že nebude správne/dostatočne/či primerane zachytená nehovoriac o úmyselných či neuvedomených manipuláciách. Uvedomenie si komplexnosti a vzájomnej spätosti objektívnych a subjektívnych indikátorov kvality života môžeme pozorovať aj v snahách o tvorbu meracích nástrojov kvality života v oblastiach cestovného ruchu, využívania voľného času ale aj ich marketingu (Budruk a Philips, 2011). Zatiaľ čo rôznych formulárov, dotazníkov či inovatívnych metód (JungKook a Mills, 2010) pre zhodnotenie zákazníckej spokojnosti, lojality aj v oblasti cestovného ruchu je mnoho 17

18 (pozri napr. Wen, 2009 ) existuje však pomerne málo metodík, ktoré by sa snažili o subjektívne ale vedecké posúdenie kvality života samotných obyvateľov vo vzťahu k cestovnému ruchu. Príkladom môže byť dotazník Residents perceptions of tourism impacts on QOL, nazvaný autormi tiež Tourism and Quality of Life Measurement Instrument (TQOL), ktorý meria 38 indikátorov kvality života z pohľadu rezidentov vo vzťahu k cestovnému ruchu v mieste ich bydliska (Andereck a Nyaupane, 2011). Príbuzným je aj dotazník Tourism-Specific Quality-of-Life Index, ktorý sa snaží o posúdenie dopadov turizmu aj rezidentov aj u návštevníkov (Puczkó a Smith, 2011). Na záver sa pokúsime uplatniť vyššie uvedené úvahy o sýtení subjektívnej kvality života vo vzťahu k cestovnému ruchu ilustrovať na téme, ktorá súvisí s aktuálnou situáciou Majstrovstvami sveta v ľadovom hokeji SR 2011 (ďalej MS). V čase písania príspevku bolo pár dní do začiatku MS. V reportážach, najmä v TV a regionálnych denníkoch sa pravidelne objavovali negatívne príspevky na témy znečistené okolie štadiónov, príjazdových dopravných bodov (vlakové a autobusové stanice). Domáci aj opýtaní turisti sa silne pohoršovali nad špinou a nízkou úrovňou prostredia a služieb. Toto pranierovanie malo zo strany médií uvedomený či neuvedomený cieľ zmeniť veci k lepšiemu. Kontext a formulácie otázok priamo vyzývali k nespokojnosti. Z pohľadu kontextu (a asi aj reportážneho zostrihu vzorky oslovených) išlo o to, že pred takým významným sviatkom má ich životné prostredie vyzerať inak (tu vidíme vplyv kontextu, stavu a porovnania o ktorých sme hovorili vyššie). Väčšina domácich a dovolíme si tvrdiť i cudzincov (veľké transportné uzly ako sú hlavné stanice vyzerajú málokde pekne a čisto) však dlhodobo žije v týchto podmienkach! Je však možné, že miera nespokojnosti je v tomto kontexte (dlhodobý stav) oveľa nižšia (čím netvrdíme, že odpadky, striekance farbou či málo útulné prostredie je v poriadku). Opäť to bude súvisieť s porovnaním (bolo-je, je-mohlo-by-byť), čím bude miera subjektívnej ne/spokojnosti ovplyvnená. A napokon odpoveď by vyzerala úplne inak, keby sme sa opýtali, čo je dobré, s čím sú spokojní, čo treba ponechať a doplnili otázkami, čo je zlé, s čím sú nespokojní, čo je treba napraviť. Čo je dôležité, nezískame tým len rôzne odpovede, ale ovplyvňujeme aj subjektívnu mieru ne/spokojnosti, či ne/pohody (Diener, 2009)! A napokon z hľadiska MS ako potenciálneho zdroja cestovného ruchu by nás tiež mala z hľadiska kvality života (tu skôr kvality služieb) komplexnejšie zaujímať celková subjektívna spokojnosť návštevníkov, ktorá bude určite ovplyvnená aj ďalšími faktormi. Z hľadiska dopadov na obyvateľov je možné vzťah objektívnych a subjektívnych mier spokojnosti posúdiť komplexne (je možné a pravdepodobné, že objektívna kvalita ľudí blízko štadiónu sa prechodne významne zníži napr. vplyvom hluku, odpadkov produkovaných fanúšikmi či dopravnými obmedzeniami, ale subjektívna miera spokojnosti môže byť z rôznych dôvodov zachovaná napr. hrdosť na našich hokejistov, to že sa podujatie koná u nás a podobne). Podľa našich vedomostí nebola subjektívne spokojnosť rezidentov ani návštevníkov na tomto podujatí nijako systematicky posudzovaná. 18

19 Záver V článku sme sa pokúsili uviesť teoretické koncepcie plánovania cestovného ruchu a udržateľného rozvoja v SR s indikátormi kvality života so zameraním sa na psychologické aspekty hodnotenia kvality života ako je pocit šťastia, subjektívnej spokojnosti a podobne. Chceli sme tiež upozorniť, ako uvedené témy a vyhodnotenia môžu byť merané, ovplyvňované, využívané ale aj zneužívané v neprospech občanov ako užívateľov a zároveň subjektov kvality života. Literatúra 1 Andereck, K.L., Nyaupane, G. (2011). Development of a Tourism and Quality-of-Life Instrument. In: Budruk, M., Phillips, R. (eds). Quality-of-Life Community Indicators for Parks, Recreation and Tourism Management, Budruk, M., Phillips, R. (eds). (2011). Quality-of-Life Community Indicators for Parks, Recreation and Tourism Management (Social Indicators Research Series, 43). Dordrecht: Springer. 3 Coccosis, H., Psycharis, Y. (2008) Regional Analysis And Policy: The Greek Experience. Heidelberg: Physica-verlag. 4 Diener, E. (2005). Guidelines for national indicators of subjective well-being and illbeing. SINET, 84(Nov), s Diener, E. (ed). (2009). Assessing Well-Being. (Social Indicators Research Series, 39). Dordrecht: Springer. 6 Ferris, A.L. (2010). Approaches to Improving the Quality of Life: How to Enhance the Quality of Life. Dordrecht: Springer. 7 Heretik, Anton, ml. (2010). Úzkostlivosť : psychologický a psychopatologický konštrukt (a jeho využitie v epidemiologickom a psychologickom aplikovanom výskume). Bratislava : Stimul. 8 Heretik, A., ml., Heretik, A., st. Novotný, V., Pečeňák, J., Ritomský, A. (2009) Úzkostlivosť vo vzťahu k životnej spokojnosti. Analýza vzťahu na podklade dát zo štúdie EPIA. Psychologica 40. Bratislava : Stimul, s Hnilicová, H. (2005). Kvalita života a její význam pro medicínu a zdravotnictví. In: Payne, J. a spol. Kvalita života a zdraví. Praha: Triton. 10 JungKook, L., Mills, J.E. (2010). Exploring Tourist Satisfaction with Mobile Experience Technology. International Management Review. 6,1, Kollár, V, Brokeš, P. (2005). Environmentálny manažment. Sprint. 1 Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja. (2001) 12 Puczkó, L., Smith, M. (2011). Tourism-Specific Quality-of-Life Index: The Budapest Model. In:. In: Budruk, M., Phillips, R. (eds). Quality-of-Life Community Indicators for Parks, Recreation and Tourism Management, Rapley, M. (2003). Quality of Life Research: Critical Introduction, London: Sage publications. 14 Švehlíková, L., Heretik, A. (2008). Kvalita života o čom to hovoríme? Psychiatria- Psychoterapia-Psychosomatika, 15, 3, s Wen, I. (2009). Factors affecting the online travel buying decision: a review. International Journal of Contemporary Hospitality Management. 21, 6/7, s

20 Kontaktné údaje: Doc. Ing. Arch. Janka Betáková, PhD. Instituce: Trenčianska univerzita Alexadra Dubčeka v Trenčíne, Fakulta sociálnoekonomických vzťahov. Katedra manažmentu a ľudských zdrojov. Poštovní adresa: Študentská 1, Trenčín ová adresa: betakova@tnuni.sk Doc. Mgr. Anton Heretik, PhD. Instituce: Dubnický technologický inštitút. Poštovní adresa: Ul. Sládkovičova 533/20, Dubnica nad Váhom, Slovensko ová adresa: heretik@dti.sk 20