vespertilio 11 mezinárodní chiropterologický časopis international journal of chiropterology

Transkript

1 vespertilio mezinárodní chiropterologický časopis international journal of chiropterology vydává Česká spo leč nost pro ochranu netopýrů (ČESON), Praha, Česko a Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku (SON), Revúca, Slovensko published by the Czech Bat Con ser va ti on Trust (ČESON), Praha, Czech Republic and the Slovak Bat Con ser va ti on Society (SON), Revúca, Slovakia ISSN

2 Objednávky a rukopisy zasílejte na adresy Česko: Petr Benda, Zoologické oddělení Národního musea, Václavské nám. 68, Pra ha 1; petr.benda@nm.cz Slovensko: Marcel Uhrin, B. Nemcovej 5, Revúca; marcel.uhrin@gmail.com Orders and/or manuscripts send to one of the following addresses Petr Benda, Department of Zoology, National Museum (Natural History), Václavské nám. 68, CZ Pra ha 1, Czech Republic; petr.benda@nm.cz Marcel Uhrin, B. Nemcovej 5, SK Revúca, Slovakia; marcel.uhrin@gmail.com Vychází za fi nančního přispění ministerstva životního prostředí ČR prostřednictvím projektu č Časopis Vespertilio je přímým pokračováním sborníku Netopiere (č. 1/1995) The journal Vespertilio is a direct continuation of the journal Netopiere (No. 1/1995)

3 Vespertilio 11: 3 12, 2007 ISSN Netopiere v podkrovných priestoroch Horehronia (stredné Slovensko) Peter BAČKOR 1,2, Marcel UHRIN 2,3 & Petr BENDA 4,5 1 Univerzita Mateja Bela, Fakulta prírodných vied, katedra biológie a ekológie; Tajovského 40, SK Banská Bystrica, Slovensko; backorp@fpv.umb.sk 2 Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, P. O. Box 10A, SK Nitra, Slovensko; 3 Ústav ekológie lesa SAV, Štúrova 2, SK Zvolen, Slovensko; marcel.uhrin@gmail.com 4 zool. oddělení Národního musea, Václavské nám. 68, CZ Praha 1, Česko; petr.benda@nm.cz 5 katedra zoologie, Přírodovědecká fakulta University Karlovy, Viničná 7, CZ Praha 2, Česko House-dwelling bats in the Upper Hron region (central Slovakia). This paper presents data on artificial summer bat roosts in the Upper Hron region. Data were collected in 38 loft spaces (churches and several other types of buildings) during summer in the period Six bat species were recorded in the area; Myotis blythii, M. emarginatus, M. myotis, Plecotus austriacus, Nyctalus noctula, and Rhinolophus hipposideros. In total, in 21 attics (55.3%) were positive for bat occurrence (17 churches and 4 other buildings). Myotis myotis was the dominant species (altogether 2737 individuals); the largest colony of this species was found in the church in the Nemecká village (ca. 800 inds.). Rhinolophus hipposideros numbered 207 individuals; its largest colony was found in the church in the Moštenica village (135 inds.). Myotis blythii was present in the roosts together with M. myotis (Moštenica and Slovenská Ľupča). Bats, distribution, summer roosts, loft spaces, abundance, Slovakia Úvod Krajina Horehronia, napriek skutočnosti, že je obklopená prírodovedne atraktívnymi územiami Nízkych Tatier, Muránskej planiny a Poľany, nebola z hľadiska fauny netopierov dostatočne preskúmaná. Prvé, neúplne datované údaje o výskyte netopierov obsahuje prehľad cicavcov okolia Zvolena (Ferianc 1949). O výskyte netopiera fúzatého (Myotis mystacinus) v oblasti sa zmienil Sládek (1960), neskôr Bitušík (1987) podal správu o dvoch nálezoch večernice pestrej (Vespertilio murinus) z Banskej Bystrice. V 90. rokoch 20. storočia nastáva rozvoj faunistického prieskumu netopierov Slovenska, pričom časť uverejnených prác sa okrajovo týka aj Horehronia. Prehľad netopierov Zvolenskej kotliny poskytuje Uhrin (1994), ktorý uvádza hlavne údaje z jej južnej časti. Hrúz et al. (2000) podávajú stručný prehľad fauny netopierov Poľany a širšieho okolia. Priamo Horehronia (podkrovné priestory z obcí na hornom toku rieky Hron) sa týka niekoľko údajov v práci o výskyte netopierov v Národnom parku (NP) Muránska planina (Uhrin 1995). Výskytom netopierov v lesných stavbách v NP Muránska planina sa zaoberali Hapl & Bobáková (1999). Najviac údajov z oblasti predstavujú práce o netopieroch v zimoviskách (napr. Uhrin & Urban 2002, Baláž et al. 2002, Matejka et al. 2004), prehľad nálezov netopierov z nových zimovísk z Nízkych Tatier, Horehronského podolia a Starohorských vrchov prináša Bačkor (2006). V rokoch sme v letnom období zrealizovali prieskum zameraný na vyhľadávanie netopierov v podkrovných priestoroch Horehronia, ktorého výsledky prináša predkladaná krátka správa. 3

4 Materiál a metodika Kontroly podkrovných priestorov sa uskutočnili v rokoch , 1997, 1998, a v letných mesiacoch (júl august). Pri prieskume boli použité štandardné metódy tzn. vizuálna kontrola priestoru a sčítanie netopierov v podkroví. Početnejšie kolónie boli v roku 2006 nasnímané digitálnym fotoaparátom a početnosť netopierov sa zisťovala digitálne grafickými nástrojmi (AcrView, Adobe Photoshop). V každom priestore sa zaznamenával počet netopierov, umiestnenie v úkryte, vletové možnosti objektu, typ strešnej krytiny a množstvo trusu. Skontrolovalo sa celkom 38 objektov (v roku objektov, , , , , , , , ), pričom prevažovali sakrálne objekty (33 kostolov), zvyšok tvorili rôzne civilné jednopodlažné stavby (napr. škôlka, obecný úrad; obr. 1). V prípadoch viacerých kontrol jedného úkrytu sa v tab. 1 uvádza maximálny a počet zistených netopierov, detailný súpis nálezov je uvedený v Appendixe. Opis sledovaného územia Sledovaná oblasť, ktorá leží v geomorfologických celkoch Horehronské podolie (270), Zvolenská kotlina (360) a Starohorské vrchy (160) vo vnútorných Západných Karpatoch (Mazúr & Lukniš 1980), predstavuje povodie horného toku Hrona od Telgártu až po Brezno. Reliéf krajiny predstavujú vrchoviny až pahorkatiny (Horehronské podolie a Zvolenská kotlina) a nižšie hornatiny (Starohorské vrchy) (Tremboš & Minár 2002). Klimaticky sledované územie spadá do mierne teplej až vlhkej oblasti s chladnou až studenou zimou kotlinového až dolinového charakteru (Lapin et al. 2002). Vertikálny gradient je v rozpätí od 375 m n. m. (Slovenská Ľupča) do 880 m n. m. (Šumiac, Telgárt). Horehronské podolie a Zvolenská kotlina sú tvorené najmä neogénnymi usadeninami v koridore Hrona. Rieka Hron je významným biokoridorom. Vegetácia je značne pozmenená hospodárskou činnosťou človeka. Z lesov dominujú zmiešané lesy s bukom, hrabom, borovicou, smrekom a ojedinele aj s jedľou. V hornej časti Horehronského podolia dominujú sekundárne smrečiny. Zvolenská kotlina predstavuje prevažne hospodársku mozaikovú krajinu s ornou pôdou, poliami a lúčnymi komplexmi. Pozdĺž rieky Hron sa prevažne na pravej strane vyvinulo osídlenie v podobne menších a väčších sídelných celkov. Počet obyvateľov sa pohybuje v rozpätí na km 2 (Mládek & Gregorová 2002). Obr. 1. Mapa sledovanej oblasti. Vysvetlivky: čierny krúžok bez nálezu; malý červený krúžok 1 10 jedincov; stredný červený krúžok jedincov; veľký červený krúžok viac ako 100 jedincov. Fig. 1. Map of the area under study. Legend: black dot no bat record; small red dot 1 10 ind. of bats; medium red dot ind. of bats; large red dot more than 100 ind. of bats. 4

5 Tab. 1. Prehľad počtu netopierov, ich dominancia a frekvencia v kontrolovaných úkrytoch Table 1. Review of bat numbers, their dominancy and frequency in surveyed roosts druh / max. počet / dominancia / frekvencia / species max. number dominancy frequency [ ] [%] [%] Rhinolophus hipposideros Myotis myotis Myotis blythii Myotis emarginatus 1 < Nyctalus noctula Plecotus austriacus 1 < Plecotus sp. 1 < bez nálezu / no records všetky druhy / all species Výsledky Z 38 skontrolovaných podkrovných priestorov sa výskyt netopierov zaznamenal v 21 objektoch (55,3 %). Z toho 17 úkrytov predstavovali podkrovia kostolov a 4 podkrovia iných budov (napr. materská škôlka, obytné budovy, podkrovné priestory hradu v Slovenskej Ľupči). V 12 objektoch (31,6 % zo všetkých objektov; 57,1 % z objektov s nálezom netopierov) sa nachádzali reprodukčné kolónie, jednotlivé jedince sa našli v 7 (18,4 % resp. 33,3 %) podkroviach. Zaznamenala sa prítomnosť 6 druhov netopierov: Myotis blythii, M. emarginatus, M. myotis, Nyctalus noctula, Plecotus austriacus a Rhinolophus hipposideros (tab. 1). Dominantným druhom bol M. myotis, ktorý sa zistil v 13 podkrovných priestoroch s celkovým odhadovaným počtom cca 2000 jedincov. V regióne sa potvrdila existencia 7 reprodukčných kolónií, najväčšia z nich (cca 800 jedincov) využíva ako úkryt povalu rímskokatolíckeho kostola v obci Nemecká. Ďalšie kolónie boli početne menšie (napríklad jedincov v Podkoniciach resp. až 450 jedincov v Jasení). V obci Vaľkovňa sa zistil alternatívny úkryt jednej reprodukčnej kolónie (cca 140 jedincov), ktorá využíva priestory veže kostola ale aj povaly obecného úradu. Kolónia sa v rokoch 1994 a 1998 nachádzala v podkroví obecného úradu, pri kontrole v roku 2006 sa tu zistil len jeden jedinec M. myotis a značné množstvo trusu. Táto kolónia pravdepodobne využíva druhý úkryt v rímskokatolíckom kostole vo Vaľkovni bezprostredne pri obecnom úrade, kde sa potvrdila opakovane vizuálne aj akusticky (veža kostola v rokoch 2005 a 2006 nebola prístupná). V roku 2006 odhadnutý počet mláďat v 3 reprodukčných kolóniách (Brezno, Nemecká, Podkonice) predstavoval približne tretinu všetkých jedincov v agregáciách. V dvoch reprodukčných kolóniách netopiera obyčajného (Moštenica, Slovenská Ľupča) sa zaznamenal aj výskyt netopiera ostrouchého (M. blythii), ktorého monospéciová kolónia sa zaznamenala v roku 1998 (150 jedincov) na povale škôlky v Beňuši. Rhinolophus hipposideros bol v sledovanej oblasti druhým najpočetnejším netopierom (cca 200 jedincov). V podkroví rímskokatolíckeho kostola v Moštenici sa nachádzala reprodukčná kolónia s viac ako 100 jedincami, zvyšné kolónie (Horná Lehota, Podkonice, Staré Hory) tvorilo niekoľko desiatok jedincov (13 až 30). Z ostatných zistených druhov netopierov boli zaznamenaná solitárne jedince pričom sa existencia ich reprodukčných kolónií nepotvrdila. Ucháče (Plecotus austriacus, Plecotus sp.) sa vyskytli v Podbrezovej, výskyt netopiera brvitého (M. emarginatus) sa potvrdil v rímskokatolíckom kostole 5

6 Tab. 2. Výskyt netopierov v budovách: porovnanie vybraných regiónov Slovenska Tab. 2. Bat occurrence in buildings: comparison of selected regions of Slovakia Vysvetlivky / Legend: n počet druhov / No. of species, Es Eptesicus serotinus, Mb Myotis blythii, Md Myotis daubentonii, Me Myotis emarginatus, Mm Myotis myotis, Ms Myotis mystacinus, Nn Nyctalus noctula, Pr Plecotus auritus, Ps Plecotus austriacus, Pp Pipistrellus pipistrellus s.l., Re Rhinolophus euryale, Rf Rhinolophus ferrumequinum, Rh Rhinolophus hipposideros, Vm Vespertilio murinus, N počet objektov / No. of buildings, O objekty s výskytom netopierov / buildings with bat occurrence [%], X objekty bez nálezu / buildings with no bats [%], C objekty s kolóniami netopierov / buildings with bat colonies [%] region n druhové spektrum a dominancia [%] / species composition and dominance [%] N O X C Es Mb Md Me Mm Ms Nn Pr Ps Pp Re Rf Rh Vm Košická kotlina (Matis 1998) 11 8,1 1,7 15,8 48,7 0,3 0,7 5,5 3,5 5,6 2,5 7, ,8 40,2 Slovenský kras (Matis et al. 2002) ,6 23,4 Východoslovenská rovina (Danko et al. 2000) ,1 48,9 Západné Slovensko (Lehotská & Lehotský 1998) ,0 52,0 26,0 Štiavnické vrchy (Zlacká 2004) 7 9,6 5,2 71,6 2,7 2,3 0,9 2, ,5 63,5 26,9 Horehronie (táto správa / this report) 6 7,9 <0,1 86,7 0,1 <0,1 7, ,3 44,7 31,6 Turiec (Boďová & Obuch 2006) ,6 44,4 25,0 Borská nížina (Brinzík et al. 2002) ,7 25,4 Kysuce (Korňan & Obuch 1995) 2 91,7 8, ,5 37,5 15,6 >> Obr. 2. Letná kolónia Rhinolophus hipposideros v Moštenici (110 jedincov) (foto Peter Bačkor). Fig. 2. Summer colony of Rhinolophus hipposideros (110 individuals) in Moštenice (photo by Peter Bačkor). >> Obr. 3. Letná kolónia Myotis myotis v zadnej časti kostola v Jasení (odhadnutý počet asi 450 jedincov) (foto Peter Bačkor). Fig. 3. Summer colony of Myotis myotis in the back part of the church in Jasenie (estimated number of 450 individuals) (photo by Peter Bačkor). 6

7 7

8 v Dolnom Harmanci. Nálezy raniaka Nyctalus noctula predstavujú najmä opakované nálezy kadáverov v kostole vo Vaľkovni v rokoch 2001, 2005 a Netopiere v podkroviach sa zaznamenali v celom výškovom gradiente sledovanej oblasti. Najvyšším miestom je výskyt M. myotis v kostole Telgárte (881 m n. m.), najnižší nález predstavuje úkryt kolónie M. myotis v evanjelickom kostole v Slovenskej Ľupči (370 m n. m.). V dvoch úkrytoch početných kolónií M. myotis bolo uskutočnené čistenie podkrovných priestorov od nahromadeného trusu netopierov, v Nemeckej (28 plastových vriec) a v Jasení (14 vriec). Diskusia Charakteristickými druhmi podkroví sledovaných objektov Horehronia sú M. myotis a R. hipposideros, ktoré tu vytvárajú aj reprodukčné kolónie. Je to v súlade s pomermi v iných regiónoch Slovenska (porovnaj príklady v tab. 2), podkovár malý (R. hipposideros) je na celom území Slovenska bežným druhom s vyššou abundanciou v krasových oblastiach (Uhrin et al. 1996). Reprodukčné lokality tvorí tiež v rôznych priestoroch menších stavieb, v blízkosti sledovanej oblasti sa našla napríklad početná kolónia (108 jedincov, ; cca 200 jedincov, jún 2000; Uhrin & Ceľuch nepubl.) na povale chatky v osade Kyslá (k. ú. Jasenie) v Jasenianskej doline. Ďalšie zistené druhy (P. austriacus, M. emarginatus) sú príkladmi teplomilnejších foriem, ktorých výskyt (a zároveň existencia reprodukčných kolónií) je zrejme limitovaná chladnými klimatickými charakteristikami regiónu. V lesných stavbách priľahlých oblastí Muránskej planiny (napr. Karolka v sedle Javoriny) sa potvrdili len reprodukčné kolónie P. auritus, ktorý je predstaviteľom lesných foriem (Bobáková & Hapl 1999). Pre M. emarginatus je výskyt v oblasti zrejme limitný a existenciu reprodukčnej kolónie nie je možné predpokladať. Zaujímavé sú opakované záznamy N. noctula v priestoroch kostola vo Vaľkovni. Je možné ich dať do súvisu s výskytom druhu počas období jarných alebo jesenných migrácií. Údolie Hrona ako dôležitý krajinný prvok môže predstavovať významný migračný koridor. Dokladom je aj pozorovanie , kedy druhý z autorov tejto správy zaznamenal ťah stoviek jedincov N. noctula východným smerom pozdĺž Hrona v úseku medzi Chvatimechom a Banskou Bystricou. V oblasti nie je vylúčená ani existencia reprodukčnej kolónie tohto druhu. Doterajšie znalosti o južnej hranici reprodukčného areálu N. noctula poukazujú na ojedinelé reprodukcie na južnom Slovensku s tým, že sa v horských oblastiach Slovenska v lete vyskytujú prevažne samce (Kaňuch & Ceľuch 2004, Ceľuch et al. 2006). V Horehronskom podolí sa však predpokladá reprodukcia raniaka veľkého (N. lasiopterus; Uhrin et al. 2006), ktorý sa často s N. noctula vyskytuje spoločne. Nálezy N. noctula v budovách nie sú na Slovensku zriedkavé (prevažne panelové domy) a dávajú sa do súvisu s obsadzovaním úkrytov v období migrácií a zimovania (Danko et al. 2004, Ceľuch & Kaňuch 2005). M. blythii tvorí v podmienkach Slovenska najčastejšie zmiešané reprodukčné kolónie spoločne s M. myotis (pozri napr. Horáček et al. 1979, 1995), v ktorých tvorí početne menšiu časť. Vyššie zastúpenie má v kolóniách v južnejších častiach Slovenska, kde môže vytvárať aj čisté kolónie (napr. Cakov, Horáček et al. 1995; Hosťovce, Uhrin & Kaňuch nepubl.). Zistenie početnosti M. blythii v oblasti Horehronia by si vyžadovalo dôslednejšiu revíziu jedincov v kolóniách. V skon- trolovanej vzorke 16 jedincov z kolónie v Slovenskej Ľupči ( ) sa tento druh nepotvrdil. Vo vzorke skontrolovaných netopierov (288 jedincov) z 21 kolónií zo slovenskej časti Karpát tvoril M. blythii len 3,1 % (9 jedincov) (Uhrin & Benda nepubl.). 8

9 Celkový obraz využívania ponuky úkrytov v podkroviach Horehronia je viac-menej obdobný stavu v iných regiónoch Slovenska (tab. 2). Objekty so zaznamenaným výskytom netopierov spravidla len mierne prevažujú nad tými, v ktorých sa žiadne znaky prítomnosti netopierov nezistili. Vysoké využitie úkrytovej ponuky sa zistilo napríklad v Slovenskom krase (Matis et al. 2002), čo je spôsobené charakterom územia (krasová oblasť s dostatkom úkrytov) a celkovou vysokou diverzitou oblasti. Prítomnosť krasových oblastí v okolí Horehronia (Muránska planina, Šumiacky kras, Ponický kras) podmieňuje aj existenciu reprodukčných kolónií R. hipposideros. Podkovár malý takmer úplne absentuje napríklad v inak druhovo pestrej Východoslovenskej rovine (Danko et al. 2000). Aj na Kysuciach, teda v krajine s absenciou vhodných zimovísk, tento druh chýba a alternuje ho P. auritus (Korňan & Obuch 1995). Počtom zistených druhov sa Horehronie radí k severnejším oblastiam resp. k oblastiam s chladnejšou klímou (Turiec, Kysuce; Boďová & Obuch 2006, Korňan & Obuch 1995). Vyšší počet druhov je charakteristický pre oblasti ležiace v južnejšie situovaných orografických celkoch Karpát (Slovenský kras, Malé Karpaty) a v ich predpolí (Východoslovenská rovina, Košická kotlina) alebo pre územia s dostatkom podzemných úkrytov, vhodných pre zimovanie (napr. Štiavnické vrchy) (Lehotská & Lehotský 1998, Matis 1998, Danko et al. 2000, Matis et al. 2002, Zlacká 2004). Večernica pozdná je bežným druhom na celom území Slovenska a na Horehroní bola zistená inými prieskumnými metodikami (Uhrin et al. nepubl.). Napriek tejto skutočnosti sa v podkroviach prezretých stavieb nezistila. Pre doplnenie informácií by bolo vhodné použiť aj sledovanie večerných výletov netopierov zo stavieb. Napríklad pri použití tejto metodiky v Borskej nížine E. serotinus bol najfrekvenetovanejším druhom (Brinzík et al. 2002). Prieskum podkroví budov Horehronia prispel k doplneniu poznatkov o štruktúre fauny netopierov regiónu. Spoločne s druhmi, zistenými v zimoviskách (Uhrin & Urban 2002, Baláž et al. 2002, Matejka et al. 2004, Bačkor 2006), odchytmi do sietí resp. detektoringom v letnom a jesennom období (napr. lokalita Havraník; Uhrin et al. 2006, nepubl.) a analýzou vývržkov sov (Obuch 2002), sa v tejto oblasti potvrdil výskyt 21 druhov netopierov. Poďakovanie Za pomoc pri práci v teréne sme zaviazaní kolegom a priateľom (Daniel Baláž, Martin Cibuľa, Igor Halgaš, Ervín Hapl, Vašo Kortán, Matúš Matejka, Július Pasečiak, Peter Urban), Banskobystrickej diecéze ďakujeme za umožnenie vstupu do podkrovných priestorov kostolov a Peterovi Kaňuchovi za kritické pripomienky k rukopisu. Časť prác sa realizovala vďaka podpore od Správy NP Muránska planina, Správy NP Nízke Tatry, Ministerstiev životného prostredia a kultúry Českej republiky (MK ), Českej spoločnosti na ochranu netopierov (ČESON) a Grantovej agentúry Českej republiky (2056/05/2334). Literatúra BAČKOR P., 2006: Nové zimoviská netopierov na južnej strane Nízkych Tatier (Slovensko). Vespertilio, 9 10: 3 8. BALÁŽ D., URBAN P. & VALACH I., 2002: Zimný výskyt netopierov v Starohorských vrchoch. Vespertilio, 6: 172. BITUŠÍK P., 1987: Dva nálezy večernice tmavej (Vespertilio murinus L. 1758) v Banskej Bystrici. Stredné Slovensko, 6: BRINZÍK M., KÜRTHY A. & KÜRTHYOVÁ M., 2002: Nálezy netopierov v podkroviach budov Borskej nížiny. Lynx, n. s., 33: BOĎOVÁ M. & OBUCH J. 2006: Netopiere (Chiroptera) v budovách Turca. Vespertilio, 9 10: CEĽUCH M. & KAŇUCH P., 2005: Winter activity and roosts of the noctule (Nyctalus noctula) in an urban area (Central Slovakia). Lynx, n. s., 36:

10 CEĽUCH M., DANKO Š. & KAŇUCH P., 2006: On urbanisation of Nyctalus noctula and Pipistrellus pygmaeus in Slovakia. Vespertilio, 9 10: DANKO Š., UHRIN M., PJENČÁK P. & MATIS Š., 2000: Netopiere Východoslovenskej roviny, Východoslovenskej pahorkatiny a Zemplínskych vrchov. Vespertilio, 4: DANKO Š., KÜRTHY A., OBUCH J., MATIS Š. & PJENČÁK P., 2004: Rozšírenie netopierov na Slovensku, časť 4: raniaky (Nytalus noctula, Nyctalus leisleri a Nyctalus lasiopterus). Natura Carpatica, 45: FERIANC O., 1949: Fauna Zvolenského okresu so zreteľom na stavovce. Prírodovedný sborník, 4: HAPL E. & BOBÁKOVÁ L., 1999: Netopiere (Chiroptera) v lesných stavbách na území NP Muránska planina. Pp.: In: UHRIN M. (ed.): Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny 2. Ministerstvo životného prostredia SR & Správa NP Muránska planina, Bratislava & Revúca, 112 pp. HORÁČEK I., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1979: Letní nálezy netopýrů na Slovensku ( ). Lynx, n. s., 20: HORÁČEK I., HANÁK V., ZIMA J. & ČERVENÝ J., 1995: K netopýří fauně Slovenska I. Letní nálezy Netopiere, 1: HRÚZ V., KRIŠTÍN T. & URBAN P., 2000: Prehľad netopierov Poľany a blízkeho okolia. Pp.: In: URBAN P. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku IV. Zborník referátov z konferencie (Zvolen novembra 1999). Štátna ochrana prírody SR, Centrum ochrany prírody a krajiny, Banská Bystrica, 192 pp. KAŇUCH P. & CEĽUCH M., 2004: On the southern border of the nursing area of the noctule in Central Europe. Myotis, 41 42: KORŇAN J. & OBUCH J., 1995: Inventarizácia netopierov v kostoloch na Kysuciach. Netopiere, 1: LAPIN M., FAŠKO P., MELO M., ŠTASTNÝ P. & TOMLAIN J., 2002: Klíma Slovenskej republiky. P.: 95. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Ministerstvo životného prostredia SR & Slovenská agentúra životného prostredia, Bratislava & Banská Bystrica, 344 pp. LEHOTSKÁ B. & LEHOTSKÝ R., 1998: Výskyt letných kolónií netopierov na území západného Slovenska. Vespertilio, 3: MATEJKA M., MÚKA Ľ., CEĽUCH M. & KAŇUCH P., 2004: Zimné sčítanie netopierov na južnej strane Nízkych Tatier. Spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti, 35(1): MATIS Š., 1998: Nové poznatky o letnom výskyte netopierov na území Košickej kotliny. Natura Carpatica, 39: MATIS Š., PJENČÁK P., KÜRTHY A. & HAPL E., 2002: Prehľad letných nálezov netopierov (Chiroptera) v Národnom parku Slovenský kras. Natura Carpatica, 43: MAZÚR E. & LUKNIŠ M. (red.), 1980: Atlas Slovenskej socialistickej republiky. SAV & SGÚK, Bratislava, 296 pp. MLÁDEK J. & GREGOROVÁ G., 2002: Rozmiestnenie a hustota obyvateľstva. P.: 158. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Ministerstvo životného prostredia SR & Slovenská agentúra životného prostredia, Bratislava & Banská Bystrica, 344 pp. OBUCH J., 2002: Podhorský typ potravy výra skalného (Bubo bubo) na Horehroní. Pp.: In: UHRIN M. (ed.): Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny 3. Správa Národného parku Muránska planina, Revúca, 182 pp. SLÁDEK J., 1960: Potvrdenie výskytu netopiera fúzatého (Myotis mystacinus Leisl.) na strednom Slovensku. Biológia, Bratislava, 15(1): TREMBOŠ P. & MINÁR J., 2002: Reliéf krajiny Slovenska. P.: 145. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Ministerstvo životného prostredia SR & Slovenská agentúra životného prostredia, Bratislava & Banská Bystrica, 344 pp. UHRIN M., 1994: Faunistické údaje zo Zvolenskej kotliny netopiere (Chiroptera). Pp.: In: JAN- ČOVÁ G. & SLÁVIKOVÁ D. (eds): XIX. Tábor ochrancov prírody (Kráľová pri Zvolene, júla 1993), Odborné výsledky. Vypra vydavateľská, propagačná a reklamná agentúra pre Okresný koordinačný výbor SZOPK, Zvolen, 238 pp. 10

11 UHRIN M., 1995: Príspevok k poznaniu výskytu netopierov (Chiroptera) v Chránenej krajinnej oblasti Muránska planina v období Pp.: In: URBAN P. & BALÁŽ D. (ed.): Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku. Zborník referátov z konferencie (Banská Bystrica, ). SAŽP, Banská Bystrica, 158 pp. UHRIN M. & URBAN P., 2002: Zimoviská netopierov v Horehronskom podolí. Vespertilio, 6: UHRIN M., DANKO Š., OBUCH J., HORÁČEK I., PAČENOVSKÝ S., PJENČÁK P. & FULÍN M., 1996: Distributional patterns of bats (Mammalia: Chiroptera) in Slovakia. Part 1. Horseshoe bats (Rhinolophidae). Acta Societatis Zoologicae Bohemicae, 60: UHRIN M., KAŇUCH P., BENDA P., HAPL E., VERBEEK H. D. J., KRIŠTÍN A., KRIŠTOFÍK J., MAŠÁN P. & ANDREAS M., 2006: On the Greater noctule (Nyctalus lasiopterus) in central Slovakia. Vespertilio, 9 10: ZLACKÁ S., 2004: Netopiere (Chiroptera) podkrovných priestorov v CHKO Štiavnické vrchy. Vespertilio, 8: Appendix Charakteristika lokalít a prehľad nálezov Pri opise lokalít je použitý nasledovný zápis: názov obce, číslo kvadrátu podľa Databanky fauny Slovenskej republiky ( geografické súradnice (s. š., v. d.), nadmorská výška, orografická príslušnosť, katastrálne územie, objekt, dátum kontroly, faunistický nález a ďalšie informácie o objekte (vletové možnosti, krytina, prítomnosť trusu a prípadná poznámka). Bacúch: DFS 7184; ,2, ,5 ; 629 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Bacúch; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; žiadne vletové možnosti, krytina: plech. Beňuš: DFS 7184; ,3, ,1 ; 560 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Beňuš; škôlka: M. myotis 49 (cf. UHRIN 1995), M. blythii kolónia 150; M. myotis 24 (E. Hapl); rímskokatolícky kostol: M. myotis 35 (cf. UHRIN 1995), M. myotis 60: 8 mŕtvych; dobré vletové možnosti, krytina: plech, viac trusu. Brezno: DFS 7183; ,6, ,6 ; 480 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Brezno; rímskokatolícky kostol: M. myotis : juv.; dobré vletové možnosti, krytina: plech, viac trusu. Brusno: DFS 7281; ,6, ,2 ; 430 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Brusno; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; menej vhodné vletové možnosti, krytina: plech. Červená Skala: DFS 7186; ,6, ,2 ; 824 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Šumiac; povala stavby oproti obchodu: R. hipposideros 1; dobré vletové možnosti. Dolná Lehota: DFS 7183, ,1, ,8 ; 480 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Dolná lehota; kostol: bez nálezu; krčma: bez nálezu. Dolný Harmanec: DFS 7180, ,1, ,8 ; 490 m n. m.; Starohorské vrchy (160), k. ú. Dolný Harmanec; rímskokatolícky kostol: M. emarginatus 1; dobré vletové možnosti, krytina: plech, málo trusu. Donovaly: DFS ,8, ,4 ; 980 m n. m.; Starohorské vrchy (160), k. ú. Donovaly; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; žiadne vletové možnosti, krytina: plech. Heľpa: DFS 7285, ,3, ,3 ; 695 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Heľpa; rímskokatolícky kostol: R. hipposideros 1 (cf. UHRIN 1995), bez nálezu; vhodné vletové možnosti, krytina: plech, bez trusu. Horná Lehota: DFS 7183, ,0, ,1 ; 630 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Horná Lehota; rímskokatolícky kostol: R. hipposideros 30: 8 juv. ; dobré vletové možnosti, krytina: plech, málo trusu. Jasenie: DFS 7182, ,3, ,1 ; 510 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Jasenie; rímskokatolícky kostol: R. hipposideros 2, M. myotis 70; M. myotis 450; dobré vletové možnosti, krytina: plech. Lopej: DFS 7183, ,2, ,2 ; 450 m n. m. Horehronské podolie (270), k. ú. Podbrezová; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; žiadne vletové možnosti, krytina: plech (výmena 2002), bez trusu. Lučatín: DFS 7381, ,3, ,4 ; 386 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Lučatín; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; žiadne vletové možnosti, krytina: plech, bez trusu. Moštenica: DFS 7281, ,8, ,7 ; 730 m n. m.; Zvolenská kotlina (360), k. ú. Moštenica; rímskokatolícky kostol: M. blythii 1, R. hipposideros 110; R. hipposideros 135; dobré vletové možnosti, krytina: plech, viac trusu. 11

12 Motyčky: DFS 7180, ,5, ,5 ; 665 m n. m.; Starohorské vrchy (160), k. ú. Motyčky; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; dobré vletové možnosti, krytina: plech, bez trusu. Mýto pod Ďumbierom: DFS 7183, ,6, ,1 ; 630 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Mýto pod Ďumbierom; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; menej vhodné vletové možnosti, krytina: plech, bez trusu. Nemecká: DFS 7182, ,8, ,0 ; 430 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Nemecká; rímskokatolícky kostol: M. myotis : juv., 10 mŕtvych; dobré vletové možnosti, krytina: plech, veľa trusu. Podbrezová: DFS 7183, ,0, ,7 ; 470 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Podbrezová; rímskokatolícky kostol: P. austriacus 1, Plecotus sp. 1; M. myotis 1, R. hipposideros 2 5; veľmi dobré vletové možnosti, krytina: plech, viac trusu. Podkonice: DFS 7281, ,1, ,1 ; 530 m n. m.; Zvolenská kotlina (360), k. ú. Podkonice; rímskokatolícky kostol: M. myotis ; R. hipposideros 13, M. myotis 520; M. myotis : juv.; dobré vletové možnosti, krytina: plech, veľa trusu. Pohorelá: DFS 7186, ,2, ,5 ; 764 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Pohorelá; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; vhodné vletové možnosti, krytina: plech, bez trusu. Pohorelská Maša: DFS 7186, ,5, ,2 ; 694 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Pohorelská Maša; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; menej vhodné vletové možnosti, krytina: plech, bez trusu. Polomka: DFS 7184, ,8, ,1 ; 628 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Polomka; rímskokatolícky kostol: M. myotis 1 (cf. UHRIN 1995); bez nálezu; vhodné vletové možnosti, krytina: plech, bez trusu. Predajná: DFS 7182, ,2, ,2 ; 461 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Predajná; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; bez nálezu; žiadne vletové možnosti, krytina: plech, bez trusu. Selce: DFS 7280, ,1, ,0 ; 420 m n. m.; Zvolenská kotlina (360), k. ú. Selce; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; žiadne vletové možnosti, krytina: plech, bez trusu. Slovenská Ľupča: DFS 7281, ,2, ,6 ; 370 m n. m.; Zvolenská kotlina (360), k. ú. Podkonice; evanjelický kostol: M. myotis ; M. myotis 50 60, M. blythii 1; M. myotis 80 90; M. myotis 200; dobré vletové možnosti, krytina: plech, viac trusu; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; dobré vletové možnosti, krytina: plech, bez trusu; povala hradu: M. myotis 2. Staré Hory: DFS 7280, ,6, ,2 ; 470 m n. m.; Starohorské vrchy (160), k. ú. Staré Hory; rímskokatolícky kostol: R. hipposideros Špania dolina: DFS 7180, ,5, ,5 ; 720 m n. m.; Starohorské vrchy (160), k. ú. Špania dolina; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; dobré vletové možnosti, drevená krytina, bez trusu. Šumiac: DFS 7186, ,1, ,5 ; 880 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Šumiac; gréckokatolícky chrám: bez nálezu; menej vhodné vletové možnosti, krytina: plech, bez trusu. Telgárt: DFS 7187, ,2, ,2 ; 881 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Telgárt; rímskokatolícky kostol: M. myotis 1. Uľanka: DFS 7280, ,5, ,51 ; 396 m n. m.; Starohorské vrchy (160), k. ú. Banská Bystrica; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; dobré vletové možnosti, krytina: plech, bez trusu. Valaská: DFS 7183, ,2, ,2 ; 480 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Valaská; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; vhodné vletové možnosti, krytina: plech, bez trusu. Vaľkovňa: DFS 7186, ,5, ,8 ; 715 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Vaľkovňa; evanjelický kostol: M. myotis 140; N. noctula 1; M. myotis kolónia, N. noctula 1; M. myotis kolónia; N. noctula 3 mŕtve; dobré vletové možnosti, krytina: plech; obecný úrad: M. myotis 50 (cf. UHRIN 1995), M. myotis kolónia 80; M. myotis 1. Závadka nad Hronom: DFS 7185, ,2, ,2 ; 627 m n. m.; Horehronské podolie (270), k. ú. Závadka nad Hronom; rímskokatolícky kostol: bez nálezu; vhodné vletové možnosti, krytina: plech, bez trusu. došlo

13 Vespertilio 11: 13 24, 2007 ISSN Reprodukcia Hypsugo savii a Pipistrellus kuhlii na východnom Slovensku: ďalšie dôkazy o ich šírení na sever Štefan DANKO Jána Švermu 1, SK Michalovce, Slovensko; danko@gecom.sk Reproduction of Hypsugo savii and Pipistrellus kuhlii in eastern Slovakia: further evidence of their spreading northwards. New evidence on dispersion of two bat species in Central Europe to the north is represented by records of P. kuhlii and H. savii in Michalovce (E Slovakia, N, E) in 2006 and 2007, and in 2007, respectively. At one site, 20 individuals of Pipistrellus kuhlii and 6 of Hypsugo savii were captured, including pregnant and lactating females of both species, and juveniles in P. kuhlii. It clearly shows their reproduction in the area on the border of the Pannonian Lowland and the Carpathians. The bats roosted in crevices between concrete panels of an eight-storey house. Another E-Slovakian site of P. kuhlii was found in the town of Veľké Kapušany (48 33 N, E); the species was evidenced by detection of echolocation calls. Hypsugo savii, Pipistrellus kuhlii, East Slovakia, distribution, reproduction Úvod Večernica Saviho, Hypsugo savii (Bonaparte, 1837), a večernica južná, Pipistrellus kuhlii (Kuhl, 1817), sú pôvodne juhoeurópske, prevažne mediteránne druhy netopierov (Masson 1999, Vernier & Bogdanowicz 1999), ktoré sa na území Slovenska zistili len nedávno. Večernica Saviho v roku 2005 a večernica južná v roku 2006 (Lehotská & Lehotský 2005, 2006, Ceľuch & Ševčík 2006), čím sa počet druhov netopierov známych zo Slovenska zvýšil na 28. Cieľom predkladanej správy je opis nálezov oboch druhov v Michalovciach v rokoch 2006 a Večernica Saviho bola v Európe rozšírená do konca minulého tisícročia od Pyrenejského polostrova cez juhovýchodné Francúzsko, južné Švajčiarsko, celé Taliansko, Chorvátsko v Istrii a Dalmácii, Balkánsky polostrov a cez Bulharsko po Čierne more, areál zahŕňal aj Stredomorské ostrovy (Masson 1999). Na území Rakúska sa druh po prvý raz zistil v roku 1985 v Klagenfurte v Korutánsku, neskôr v rokoch 1993 a Ďalší nález pochádzal z Hartbergu (Freitag 1996), prvého jedinca vo Viedni zistili Tieto údaje poukazovali na šírenie sa druhu na sever (Spitzenberger 1997). Výskyt večernice Saviho v Maďarsku aktuálne zhrnuli Görföl et al. (2007). Po prvý raz zistili tento druh v roku 1991, avšak väčšina údajov pochádza až z obdobia po roku Na uverejnenej mape uvádzajú 13 výskytových lokalít, ktoré sa nachádzajú v nadmorských výškach m. Posledné nálezy pochádzajú z augusta 2007 z údolia Bodrogu z obcí Sárospatak a Sátoraljaújély, ležiacich tesne pri hranici Slovenska. Koncom roka 2007 sa odhadovala veľkosť maďarskej populácie tohto druhu na niekoľko sto jedincov. Na základe týchto údajov sa dal predpokladať výskyt druhu už aj na území Moravy a Slovenska. Na území Českej republiky bol druh prvýkrát zistený v Žabčiciach na južnej Morave ( ; Gaisler 2001a, b), druhý výskyt sa dokladoval v Brne ( ; Gaisler & Vlašín 2003). Autori ešte spomínajú rakúsky nález uhynutého samca v obci Merkersdorf ( ), len 2 km od hranice Českej republiky. 13

14 Posledné údaje z Brna pochádzajú z marca 2006 a z augusta 2006 (Bartonička & Kaňuch 2006). Horáček & Benda (2004) zaradili údaje z Viedne, od Brna a zo severného Maďarska ešte do oblasti mimo súvislého areálu rozšírenia druhu. Večernica južná bola v Európe (mimo Ukrajiny a Ruska) do konca tisícročia rozšírená na Pyrenejskom polostrove, vo Francúzku mimo jeho severovýchodnej časti, Švajčiarsku, Taliansku, v juhovýchodnom Rakúsku, južnom Maďarsku a na Balkánskom polostrove (Vernier & Bogdanowicz 1999). V porovnaní s večernicou Saviho šírenie sa večernice južnej na sever od pôvodného areálu začalo skôr. V Rakúsku ju zistili prvýkrát koncom 40. rokov 20. storočia v Klagenfurte tiež na juhu krajiny. Ďalšie nálezy z tohto mesta pochádzali z rokov 1973, 1993, o zimovaní svedčil ďalší nález z januára V období od roku 1977 sa druh viackrát našiel vo východnom Tyrolsku, v roku 1987 v Grazi, odkiaľ pochádzajú júnové výskyty od roku 1990 (včítane nálezu mláďaťa) a aj januárový nález (1993). V roku 1994 sa druh zistil už aj vo Viedni, jednalo sa o letuschopné mláďa. Podobne ako večernica Saviho sa aj večernica južná šírila severným smerom. V južnom Nemecku (v roku 1998, Badensko-Württembergsko) našli aj nelietajúce mláďa (Fiedler et al. 1999). Na základe údajov zo západnej Európy došlo v Portugalsku od roku 1979 k silnému nárastu početnosti populácie, vo Francúzku sa začal druh šíriť na sever v roku Na východnom pobreží Jadranského mora bola stále početným druhom, ale severovýchodne od Dinárskych vrchov chýbala (Bauer 1996). V roku 2004 najsevernejším miestom výskytu v strednej Európe bola Viedeň, ale na Balkáne viedla hranica areálu druhu cez južné Bulharsko (doložené r. 1991), kým na Ukrajine siahala až nad 50. rovnobežku (Bogdanowicz 2004). Z Rumunska boli známe údaje o výskyte druhu len z dvoch lokalít, Oradea neďaleko maďarskej hranice (2000) a Iaşi pri moldavskej hranici (2005; Sachanowicz et al. 2006). Najnovšie údaje (Dragu et al. 2007) sú z Dobrudže (2006, Constanţa) na pobreží Čierneho mora a z južného Rumunska (Olteni). V strednej Európe je v súčasnosti najsevernejšou oblasťou výskytu Sliezsko (južné Poľsko; Sachanowicz & Wower 2006, Sachanowicz et al. 2006). Najnovší nález pochádza z južnej Moravy, kde sa večernica južná odchytila začiatkom augusta 2007 v Znojme (Reiter et al. 2007). Šírenie druhu na sever prebiehalo najmä v nížinnej oblasti strednej Európy cez Maďarsko. Prvý údaj o výskyte zaznamenali v juhozápadnej časti územia v župe Veszprém ( ; Fehér 1995). Odvtedy počet správ o výskyte narastal v župách Baraňa a Čongrád (1994), Ráb-Šoproň (1995; Szatyor 1997), Vas (1996; Fehér 1997), Heves v predhorí Bukových hôr v Egri (2000) a severnejšie v pohorí v obci Felsőtárkány (2003; Szatyor et al. 2003; Estók 2005, 2006); o existencii pomerne silnej populácie druhu v juhozápadnom Maďarsku píšu Szatyor et al. (2003). V súčasnosti je večernica južná bežným rozmnožujúcim sa druhom v celej nížinnej časti Maďarska v mestách, ale aj v menších usadlostiach a samotách, kde je viazaná na budovy (Görföl ad verb.). Najseverovýchodnejšie sa vyskytuje v Medzibodroží (Géczi & Zsebők 2007), kde sa zistila v obciach Tiszakarád, Tiszacsermely, Sárospatak, Vajdácska (august 2007; Zsebők ad verb.). Zistenia sú aj z oblasti mimo Medzibodrožia v meste Sátoraljaújhely pri hranici so Slovenskom (Géczi in litt.). V juhovýchodnej Európe v 60. rokoch 20. storočia bola večernica južná rozšírená len izolovane na južnom Kryme a pobreží Azovského mora a v priľahlej ázijskej časti Zakaukazska. Tu sa zaznamenal prudký nárast počtu v 60. rokoch a odtiaľ sa začala rýchlo šíriť severozápadným a severným smerom v 70. rokoch od západného pobrežia Kaspického mora. V Rusku sa zistila v Rostove na Done (1975), v Kalmyckej oblasti (1981) a rozšírila sa až k Volgogradu (1984; Strelkov et al. 1985). V súčasnosti sa rozšírila pozdĺž Volgy až takmer po 54. rovnobežku (Sachanowicz et al. 2006). Na Ukrajine zistili druh v okolí Luganska (1998; Kondratenko 1999), v tom istom roku potom až v regióne Černigova na severe štátu (Kedrov & Šešurak 1999). V roku 2000 už bol obsadený celý severovýchod krajiny (Charkov; Vlaščenko 2001). Najsevernejšie sa 14

15 Obr. 1. Nálezy večernice Saviho (Hypsugo savii) (hore) a večernice južnej (Pipistrellus kuhlii) (dole) v šiestich štátoch strednej Európy. Hviezdičky doklad rozmnožovania, bodky ostatné nálezy. Fig. 1. Records of Hypsugo savii and Pipistrellus kuhlii in six countries of Central Europe. Asterisks reproduction evidence, dots other records. See Literatúra chapter for the record sources. 15

16 zistil v oblasti Ščorska (2002; Gavris & Koceržinskaja 2002). Prvé údaje zo západnej Ukrajiny pochádzajú z roku 2005 z Ivano-Frankivského a Černovického regiónu v oblasti pri rieke Dnester, ktoré sú blízko k severovýchodnej časti Karpát (Sachanowicz et al. 2006). V staršej slovenskej literatúre spomína večenicu Saviho a večernicu južnú len Babor (1943), ktorý ich zaradil do zoznamu zistených cicavcov Slovenska bez akýchkoľvek bližších údajov. Výskyt týchto dvoch druhov v tom čase na našom území spochybnil Ferianc (1946) vo svojich dodatkoch k Baborovej práci. Prvý doklad o výskyte Hypsugo savii na Slovensku získali Lehotská & Lehotský (2005, 2006) v Bratislave, kde sa našiel aj ďalší jedinec (Lehotská 2006), posledné známe publikované údaje o výskyte druhu pochádzajú z Nitry (Ceľuch et al. 2006, ad verb.). Prvý doklad o výskyte Pipistrellus kuhlii na Slovensku získali Ceľuch & Ševčík (2006) v Nitre. Obr. 1. Panelový dom v Michalovciach, miesto výskytu druhov Hypsugo savii a Pipistrellus kuhlii (foto Š. Danko). Fig. 1. Panel house in Michalovce, shelter of Hypsugo savii and Pipistrellus kuhlii (photo by Š. Danko) 16

17 Tab. 1. Základné biometrické údaje Hypsugo savii a Pipistrellus kuhlii odchytených v Michalovciach Table 1. Basic biometric data on Hypsugo savii and Pipistrellus kuhlii captured at Michalovce, E Slovakia. Legend: G body weight [g], LAt forearm length [mm], f female, m male, ad adult, sad subadult, juv juvenil, g pregnant, l lactating druh / species dátum / date pohlavie / sex vek / age G LAt Hypsugo savii f ad, g 12,0 35,7 Hypsugo savii f ad, g 10,3 34,8 Hypsugo savii f ad, g 10,0 36,0 Hypsugo savii f ad 7,7 36,3 Hypsugo savii f ad 7,6 34,0 Hypsugo savii f ad 8,3 35,0 Pipistrellus kuhlii f ad 34,5 Pipistrellus kuhlii f ad 34,7 Pipistrellus kuhlii m ad 35,2 Pipistrellus kuhlii f ad 34,4 Pipistrellus kuhlii m ad 5,5 33,7 Pipistrellus kuhlii m ad 6,1 33,5 Pipistrellus kuhlii f ad, l 7,7 34,7 Pipistrellus kuhlii f ad, l 7,2 34,4 Pipistrellus kuhlii f ad, l 7,8 36,0 Pipistrellus kuhlii f ad, l 7,6 36,3 Pipistrellus kuhlii f ad 7,0 34,8 Pipistrellus kuhlii m sad 8,0 37,0 Pipistrellus kuhlii m juv 6,5 34,7 Pipistrellus kuhlii m juv 6,9 36,1 Pipistrellus kuhlii m juv 5,4 33,9 Pipistrellus kuhlii m juv 6,4 36,8 Pipistrellus kuhlii m juv 6,4 36,8 Pipistrellus kuhlii f juv 6,9 36,7 Pipistrellus kuhlii f juv 7,5 35,7 Pipistrellus kuhlii f ad 7,2 36,1 1 coll. Zemplínske múzeum Michalovce, 2 coll. Národné múzeum Praha Metodika Sledovanie netopierov sa uskutočnilo pomocou ultrazvukového detektora (Pettersson D200) a vizuálnym pozorovaním. Pri kontrole štrbín panelového domu, v ktorom sa netopiere nachádzali, sa použila vysokozdvižná plošina. Odchyt netopierov sa vykonal pomocou chiropterologických sietí (dĺžka 10 a 7 m). Netopiere sa merali pomocou posuvného meradla s presnosťou na desatinu milimetra. Hmotnosť sa zisťovala pomocou vreckovej digitálnej alebo pružinovej váhy (Voltcraft PS-1, Pesola) s presnosťou na desatinu gramu (tab. 1, 2). Všetky odchytené netopiere s výnimkou mláďat boli označené chiropterologickými krúžkami. Použité skratky: ZMM Zemplínske múzeum Michalovce, NMP Národní muzeum Praha, f samica, m samec, ad dospelý jedinec, l laktujúca samica, g gravidná samica, sad nedospelý jedinec, juv mláďa, G hmotnosť v gramoch; ostatné miery v milimetroch: LAt dĺžka predlaktia, LCr celková dĺžka lebky, LCb kondylobazálna dĺžka lebky, LaZ zygomatická šírka lebky, LaI interorbitálna šírka, LaN šírka neurokránia, AN výška neurokránia, CM 3 vzdialenosť medzi očným zubom a zadným molárom na maxile, LMd dĺžka mandibuly, ACo výška korunového výbežku, CM 3 vzdialenosť medzi očným zubom a zadným molárom na mandibule. Výsledky Začiatkom júla 2006 som dostal správu, že sa na sídlisku v Michalovciach (48 45 N, E, Východoslovenská rovina, kvadrát DFS 7297, 115 m n. m.) vyskytuje väčšie množstvo malých netopierov. Výskyt na lokalite sa bezprostredne po získaní informácie preveril vizuálne i pomocou detektora. Pred označeným domom na Ukrajinskej ulici ešte pred zotmením lietalo minimálne 17

18 Tab. 2. Lebečné rozmery Pipistrellus kuhlii z Michaloviec Table 2. Skull dimensions [in millimetres] of Pipistrellus kuhlii collected at Michalovce, E Slovakia. Legend: LCr greatest length of skull, LCb condylobasal length of skull, LaZ zygomatic width of skull, LaI interorbital width, LaN neurcranium width, CM 3 length of the upper tooth-row, LMd mandible length, ACo coronoid hight of mandible, CM 3 length of the lower tooth-row coll. pohlavie / sex LCr LCb LaZ LaI LaN AN CM 3 LMd ACo CM 3 ZMM f 13,11 12,55 8,64 3,56 6,55 4,67 9,66 3,07 5,48 NMP f 13,38 12,97 3,48 6,54 4,71 5,11 9,78 3,09 5,39 20 jedincov netopierov s vydávanými signálmi pod 40 khz, čo vylučovalo druhy P. pipistrellus alebo P. pygmaeus. Preto sme postavili pred budovu chiropterologickú sieť (10 m), do ktorej sme chytili 5 netopierov (jeden samec patril druhu P. pipistrellus, ďalší jedinec unikol). Zo zostávajúcich troch jedincov (dve samice a samec) boli dva svetlé, podľa zafarbenia srsti a širokých bielych pásov na zadnom okraji krídla typické jedince P. kuhlii. Prvá samica mala posledný vrchný premolár v kontakte s očným zubom, P 1 bol zvonka neviditeľný. U samca bola medzi posledným premolárom a očným zubom medzera, takže prvý premolár bol viditeľný a podobný ako u P. nathusii, ale penis však nemal mediálnu ryhu (obr. 3). Druhá samica bola tmavohnedá a okrajový pás na konci krídelnej a chvostovej blany bol veľmi úzky. Štvrtý jedinec P. kuhlii (samica), ktorý pôvodne unikol, sa našiel po niekoľkých mesiacoch uhynutý a úplne mumifikovaný (v miestnosti v Zemlínskom múzeu, kde unikol); bol tiež tmavohnedý. Lokalitu som kontroloval s detektorom , kedy večernice južné lietali okolo panelového domu a ozývali sa hlasmi s frekvenciou 38 khz. V ten večer som ich zistil aj na Moskovskej ulici, asi 600 m južnejšie. V roku 2007 som nálezisko po prvý raz kontroloval 19. apríla, kedy Obr. 2. Skupina Hypsugo savii v štrbine medzi panelmi. Michalovce, (foto Š. Danko). Fig. 2. Group of Hypsugo savii in a crevice between panels in the wall of the house in Michalovce, 4 June 2004 (photo by Š. Danko). 18

19 Obr. 3. Svetlý samec Pipistrellus kuhlii. Michalovce, (foto Š. Danko). Fig. 3. Pale male of Pipistrellus kuhlii. Michalovce, 17 July 2006 (photo by Š. Danko). už vo väčšom počte lietali pri 10 C. Počas ďalšej kontroly 11. mája lietali tiež početne, okrem nich sa zaznamenal na sídlisku aj Nyctalus noctula. V priebehu sledovania netopierov 3. júna sa zistilo, že netopiere vylietajú z vodorovnej štrbiny medzi panelmi z výšky 2. poschodia. Celý 8-poschodový betónový panelový dom (obr. 1) má medzi jednotlivými panelmi široké štrbiny. Sú v tvare pravouhlého Z, pričom vodorovné štrbiny musia mať z vrchnej časti vo vnútri panela veľký priestor, pretože v ňom hniezdia aj vrabce domové (Passer domesticus) a dážďovníky (Apus apus), v noci sa tam skrývajú aj žltochvosty domové (Phoenicurus ochruros). Dá sa teda predpokladať, že poskytujú rozsiahle priestory ako úkryt aj pre netopiere. Preto sme 4. júna skontrolovali štrbinu obsadenú netopiermi pomocou vysokozdvižnej plošiny. Bolo v nej viditeľných 6 netopierov (obr. 2). Jedného jedinca (H. savii) z nich sme vytiahli pomocou pinzety. Ostatné jedince zaliezli hlboko do štrbiny, ale z fotografie je jasné, že všetky boli tiež večernice Saviho. Prehliadnutím chyteného jedinca sme zistili, že sa jednalo už o gravidnú samicu s dĺžkou tela 51,5 mm, chvosta 38,7 mm, koniec ktorého vyčnieval z uropatágia na 3 mm. Večer toho istého dňa sme postavili dve siete kolmo a šikmo k stene paneláka, do ktorých sme odchytili 11 netopierov, z toho 6 ex. P. kuhlii (2 samce, 4 laktujúce samice, jedna z nich viď obr. 4) a 5 ex. H. savii (5 samíc, 2 gravidné). Druhý odchyt v tom roku na tom istom mieste sme vykonali 20. júla a chytili 10 ex. P. kuhlii. Z odchytených jedincov boli dve samice po laktácii, jeden subadultný samec a 7 mláďat (5 samcov, 2 samice). Lokalitu som skontroloval aj 16. augusta a 25. septembra, kedy v okolí paneláka lietalo veľa večerníc južných som zistil pomocou detektora aj minimálne jednu večernicu Saviho (32 34 khz). Raz som navštívil lokalitu 8. októbra ráno pred rozvidnením, ale netopiere nelietali. Počas nasledujúcej kontroly 29. októbra (zamračené s teplotou 14 C) vyletelo zo štrbín západnej steny paneláka medzi hod. minimálne 45 jedincov P. kuhlii, z ktorých väčšina letela východným smerom k rieke Laborec. Okrem nich som tri razy zaznamenal preletujúce N. noctula a dva razy Vespertilio murinus. Nasledujúci večer ( ) som sa presunul do polcesty smerom k Laborcu, kde preletelo 15 večerníc južných 19

20 (jasno, 12 C). Poslednú kontrolu som vykonal 22. novembra, ale zo štrbín domu nevyletel ani jeden netopier (jasno, 0 C), len tri razy preletel v okolí N. noctula. Mimo Michaloviec som hľadal večernice pomocou detektora na sídlisku vo Veľkých Kapušanoch (48 33 N, E, 113 m n. m.; Východoslovenská rovina, kvadrát DFS 7498) Najčastejšie lietali vo výške Nyctalus noctula a okolo blokov P. pipistrellus, P. pygmaeus a v jednom prípade lovil okolo stromov vedľa bytového domu 1 ex. P. kuhlii. Nasledujúci deň sme s E. Hrtanom a R. Pristášom postavili vedľa dvoch budov po jednej sieti. Detektorom sme zistili nad sídliskom ešte Eptesicus serotinus, znova Nyctalus noctula a pri panelákoch P. pipistrellus a P. pygmaeus, z ktorých sme odchytili po jednom exemplári (samice). Diskusia Druhy Pipistrellus kuhlii a Hypsugo savii sa do strednej Európy začali šíriť začiatkom 70., resp. 80. rokov 20. storočia pravdepodobne zo severného Talianska a západného Balkánu severovýchodným smerom cez Rakúsko a Maďarsko a najneskôr v roku 2006 dospeli až ku Karpatom na východnom Slovensku. V súčasnosti najsevernejším miestom výskytu večernice Saviho v strednej Európe je Brno na južnej Morave (49 11 N, E; Gaisler & Vlašín 2003, Bartonička & Kaňuch 2006). U večernice južnej sú to Zawierce v poľskom Sliezsku (50 30 N, E; Sachanowicz & Wower 2006, Sachanowicz et al. 2006). Z juhovýchodoeurópskej časti areálu večernice južnej sa druh šíril tiež od 70. rokov 20. storočia, ale opačným, severozápadným smerom (Strelkov et al. 1985), až sa v roku 2005 vyskytol na západnej Ukrajine v údolí rieky Dnester východne od karpatského oblúka. V tejto časti areálu prenikol oveľa viac na sever až medzi 53. a 54. rovnobežku (Sachanowicz et al. 2006). Prienik do Poľska je najpravdepodobnejší zo západnej Ukrajiny (aj keď do Sliezska mohla zaletieť aj z južnej strany cez Moravskú bránu, čo je však menej pravdepodobné). V porovnaní s publikovanou mapou rozšírenia večernice južnej (Sachanovicz et al. 2006) je zrejmé, ako rýchlo napreduje jej šírenie sa a zväčšovanie areálu. Večernica Saviho je pôvodne petrofilný druh, ktorý sa sekundárne adaptoval na antropicky vzniknuté habitaty a nížinnú krajinu. Zväčšovanie areálu súvisí s nálezmi na lokalitách, kde sa druh už aj rozmnožuje. V roku 1993 našli v rakúskom Klagenfurte 18. júla uhynutú samicu a jej mláďa (Spitzenberger 1997). V Maďarsku zistili prvé rozmnožovanie (laktujúce samice) v obci Bonyhád (2004) a v Szekszárde (2007) v župe Tolna. V centre Brna sa chytila dospelá samica ( ) s postlaktačnými znakmi, ktoré naznačujú reprodukciu druhu na južnej Morave (Bartonička & Kaňuch 2006). Táto správa referuje o posledných nálezoch gravidných samíc v roku 2007 aj v Michalovciach. O zimovaní druhu na území strednej Európy svedčia nálezy v Klagenfurte (Rakúsko, január 1985 a 1994), samica sa našla aj vo Viedni (Rakúsko, ; Spitzenberger 1997), v mestách Pécs (Maďarsko, január 2002; Szatyor et al. 2003), Paksa (Maďarsko, február 2005; Görföl et al. 2007), Brno (Česko, ; Gaisler & Vlašín 2003) a Bratislava (Slovensko, ; Lehotská 2006). Dá sa predpokladať, že večernica Saviho bude zimovať aj v štrbinách panelových bytoviek v Michalovciach, kde na to má dobré teplotné podmienky. O ekológii druhu na novo zistených územiach je veľmi málo údajov. Ako úkryty jej slúžia rôzne štrbiny v budovách, alebo bývajú nájdené v ich vnútorných priestoroch. Publikované údaje uvádzajú subadultného samca v administratívnej budove v Bratislave ( ; Lehotská & Lehotský 2005, 2006). V maďarskom Szekszárde našli jedinca v štrbine panelovej budovy (Dombi & Somogyvári 2003) a s pomocou telemetrie dokladovali čisto synatropné úkrytové preferencie aj lovné biotopy (Görföl et al. 2007). Večernica južná je viazaná v celom stredoeurópskom areáli rozšírenia na ľudské stavby, žije na rovinách s antropogénnou krajinou v nízkych nadmorských výškach s teplou klímou. Jej šírenie 20