Kapacitné plánovanie a zákazková logistika. Plánovanie výrobných kapacít. 1. Určenie veľkosti výrobnej kapacity. Statický výpočet úzkeho miesta (1)

Transkript

1 Kapacitné plánovanie a zákazková logistika OBSAH PRENÁŠKY Určenie veľkosti výrobne Statický výpočet úzkeho miesta Stanovenie kapacitne stratégie Rôzne typy kapacitných stratégií Kapacitné vyváženie výrobného procesu Postupy používané pre operatívne úpravy kapacít Zákazková logistika Kumulácia, dávkovanie, optimálna dávky Plánovanie výrobných kapacít Cieľom e dosiahnuť maximálny súlad (rovnováhu) medzi kapacitami výrobného procesu a kapacitnými nárokmi vyplývaúcimi z požiadaviek naň. V rámci kapacitného plánovania sa riešia namä tieto tri typy úloh: 1. Určenie veľkosti výrobne. Stanovenie kapacitne stratégie. Kapacitné vyváženie výrobného procesu 1. Určenie veľkosti výrobne Veľkosť výrobne závisí od: veľkosti firmy veľkosti produkcie Závislosť ednotkových výrobných nákladov od týchto faktorov znázorňue nasleduúci graf: ednotkové náklady ON 1 ON ON KM 1 OP 1 OP OP produkcie KM KM 1. Určenie veľkosti výrobne Kapacita stroa e disponibilný, ktorý má daný stro k dispozícii na výrobu určitých výrobkov. Výrobná kapacita e maximálna produkcia za ovú ednotku. Úzke miesto výrobného procesu e to tá výrobná operácia (stro, prevádzka), na ktore sa kapacita vyčerpá ako prvá pri zvyšovaní produkcie. Maximálna kapacita e limitovaná úzkym miestom to znamená že výrobná kapacita sa rovná kapacite úzkeho miesta, ktoré e možné vypočítať napr. pomocou statického výpočtu. 4 Statický výpočet úzkeho miesta (1) Označme KN kapacitné nároky na -ty stro. Vypočítame ich nasledovne: n KN M i ti, i1 n počet rôznych typov výrobkov, pričom pre každý i-ty typ výrobku e potrebné vyrobiť množstvo M i (i = 1,,..., n) m ednotlivé stroe (resp. ti výroby), na ktorých prebieha výroba daných výrobkov t i - potrebný na spracovanie ednotkového množstva i-teho výrobku na -tom stroi ( = 1,,..., m) Statický výpočet úzkeho miesta () Nech KM sú kapacitné možnosti -teho stroa. Potom úzke miesto určíme nasledovne. A. Ak kapacitné možnosti ednotlivých stroov sú rovnaké, t. KM e rovnaké pre všetky = 1,,..., m, potom úzke miesto určíme podľa vzťahu: ú J max KN B. Ak KM e rôzne pre ednotlivé stroe, potom úzke miesto určíme podľa vzťahu: J min KM KN ú 5 6 1

2 Statický výpočet úzkeho miesta () Pri stanovení kapacitných možností KM Je potrebné brať ohľad na dve hlavné skutočnosti: 1. Iba % skutočne maximálne stroa možno vyčleniť pre KM, zvyšok slúži na regulačné účely (výpočet nezohľadňue totiž väzby medzi stromi).. Pri kalkulácii KM treba zohľadniť a spoľahlivosť stroov vyplývaúci z doby ich prevádzky, vzhľadom na ich životnosť. Je priebeh vyadrue nasleduúci graf: spoľahlivosť doba životnosti 7 Príklad (1) Mame dva stroe (dve ti výrobného procesu S1, S) a tri druhy výrobkov (V1, V, V), ktoré sa v danom výrobnom procese vyrábaú. Časy spracovania edného kusu každého typu výrobku na každom stroi sú dané v tabuľke (v minútach): t i S1 S V1 5 8 V 7 6 V 9 7 Ktorý zo stroov (tí výrobného procesu) e úzkym miestom v prípade výroby 100 ks V1, 150 ks V a 10 ks V, ak: a) kapacitné možnosti oboch stroov sú rovnaké b) kapacitné možnosti sú rôzne (S1 má kapacitné možnosti 000 minút a S má kapacitné možnosti 800 minút)? 8 Príklad () Počet stroov =, počet výrobkov i = Požiadavky na výrobu v počtoch výrobkov ednotlivých druhov sú: M 1 = 100, M = 150, M = 10. Jednotkové y spracovanie výrobku i na stroi (t.. t i ) sú uvedené v tabuľke. Kapacitné nároky na prvý stro (KN 1 ) budú: KN1 M i t i i1 Kapacitné nároky na druhý stro (KN ) budú: KN M i t i i1 KN, KN Príklad () a) Platí, že KM 1 = KM, takže úzke miesto: Jú max 1 max{70, 610} 1 To znamená že v tomto prípade e úzkym miestom prvý stro a ten teda určue a celkovú kapacitu výrobného procesu b) Platí, že KM 1 = 000 a KM = 800, takže Jú min KM1 KN1, KM KN min {000-70, } min {80,190} To znamená že v tomto prípade e úzkym miestom druhý stro a ten určue a kapacitu výrobného procesu Stanovenie kapacitne stratégie Konzervatívna kapacitná stratégia Kapacitná stratégia hovorí o tom, akým spôsobom podnik pristupue z dlhodobého hľadiska k pomeru medzi kapacitou výroby K a skutočnými požiadavkami (resp. prognózou) P P K Stratégia wait and see KV K P e hlavný kapacitný vzťah, pričom e zremé, že KV > 0 ak kapacita výroby prevyšue požiadavky (to zodpovedá agresívne stratégii podniku) KV = 0 ak e kapacita rovná požiadavkám (e ťažké dosiahnuť presnú rovnosť) KV < 0 ak kapacita výroby e nižšia ako požiadavky (to zodpovedá konzervatívne stratégii podniku) P K 11 1

3 Agresívna kapacitná stratégia K P Stratégia preempt of competition K P. Kapacitné vyváženie výrobného procesu Cieľom e dosiahnuť požadovanú hodnotu kapacitného vzťahu v zmysle podnikove kapacitne stratégie Podnik môže rôznymi spôsobmi ovplyvňovať obe veličiny, t. K a P Prispôsobenie výrobne K sa týka rôznych typov kapacít, ktoré e možné rozdeliť na: ednorázové (suroviny, resp. materiál) trvalé (ľudia, stroe) Pre podnik e ťažšie ovplyvňovať požiadavky na výrobu P ale a to e do iste miery možné 1 14 Zákazková logistika Cieľom e riadenie toku obednávok vo firme od ich evidencie až po podpis (potvrdenie) kúpnych zmlúv a ich prípravu pre operatívne plánovanie. Táto fáza výrobne logistiky môže výrazne ovplyvniť efektívnosť výrobného procesu Nede iba o administratívne spracovanie obednávok, ale o súť taktického riadenia firmy. Všeobecný postup pre spracovanie obednávok e uvedený na nasleduúcom obrázku Kapacitné (agregované) plánovanie Výrobný postup udáva a výrobný cyklus, t.. minimálny od začiatku výrobného procesu po eho ukončenie Obednávky teda musíme zaradzovať do plánovacích periód s predstihom, aby sa dodržal stanovený termín dodávky Možno pritom použiť napr. nasledovné dva prístupy 1. Priradenie obednávok do plánovacích periód. Zostavenie sekvencie obednávok 17 18

4 1. Priradenie obednávok do plánovacích periód 1) Zostavíme si grafickú reprezentáciu výrobného procesu rozdeleného na ednotlivé výrobné úseky tak, ako nasleduú ovo za sebou. ) Pre každú obednávku na základe známych výrobných cyklov zakreslíme traektóriu reprezentuúcu splnenie dane obednávky za predpokladu, že by sa začala okamžite realizovať. ) Časovú os rozdelíme na plánovacie periódy 4) Spočítame kapacitné nároky vyplývaúce z obednávok ktoré končia v ednotlivých plánovacích periódach. 5) Kapacitné nároky porovnáme s úzkym miestom pre ednotlivé výrobné úseky a snažíme sa posunmi ednotlivých obednávok v e dosiahnuť neprekročenie kapacitných možností. VÚ1 VÚ VÚ obednávka 1. Priradenie obednávok do plánovacích periód I. II. III. Jednotlivé výrobné cykly (I IV) KN KM I. II. III. IV Zostavenie sekvencie obednávok 1) Usporiadame obednávky podľa plánovaných termínov dodávky, čím vznikne ich sekvencia. ) Z teto sekvencie vyberieme vždy takú, ktorá maximálne využie kapacitu úzkeho miesta. I. II. Kumulácia, dávkovanie V rámci edne plánovace periódy rovnaké výrobky z rôznych zákaziek spáame do väčších skupín, čo sa nazýva kumulácia zákaziek Niekedy e vhodné, aby množstvo výrobkov obsiahnuté v edne skupine bolo celým násobkom tzv. dávky Veľkosť dávky môže byť daná technológiou (napr. v homogénnych výrobných procesoch konvertora na oceliarni) V diskrétnych výrobných procesoch ide napr. o palety V diskrétnych výrobných procesoch e možné stanoviť a optimálnu dávky z pohľadu celkových nákladov 1 Optimálna dávky (1) Snažíme sa násť takú dávky, kedy úhrnné náklady sú minimálne Náklady sú dvoaké: Náklady spoené so skladovaním (financie uviaznuté v zásobách na sklade) Náklady na zoraďovanie stroov (potrebné zmeny v nastavení výroby pri prechode na iný typ výrobku) Každý typ nákladov sa správa inak: Skladovacie náklady rastú s ou dávky Zoraďovacie náklady naopak klesaú s ou dávky (v dôsledku ich klesaúce frekvencie) Optimálna dávky () Skladovacie náklady S. Q N S S sú náklady na skladovanie edne dávky tovaru Q e dávky Zoraďovacie náklady O. N Z Q O sú zoraďovacie náklady (náklady na edno prestavenie výrobných zariadení) e ročná výroba 4 4

5 Optimálna dávky () Optimálna dávky (4) Celkové náklady: S. Q O. NQ NS NZ Q Extrém funkcie nákladov získame ak e deriváciu položíme rovnú 0, t.. dnq S. 0 O dq Q OPT náklady N(Q) N S (Q) Takže po úpravách dostaneme postupne nasledovné: S O.. O. Q. O. OPT Q QOPT S OPT S Q OPT N Z (Q) dávky Q 5 6 5