Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE

Transkript

1 Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE STREDNÉ SLOVENSKO MÁJ 2011 ÍSLO 5 Kraj: Banskobystrický a Žilinský Obsah 1 Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Poasie 1.2 Teplota vzduchu 1.3 Atmosférické zrážky 1.4 Teplota pôdy 2 Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poných plodín 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a vinia 2.3 Stav a vývin lesných rastlín 2.4 Prejavy sahovavého vtáctva 3 Tabelárna príloha 3.1 Klimatologický prehad 4 Grafická príloha 4.1 Mapa mesaných úhrnov atmosférických zrážok v mm pre oblas stredné Slovensko Vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav, Regionálne stredisko Banská Bystrica, Zelená 5, PS Spracované údaje, získané z týždenných hlásení, neprešli revíziou a nemožno ich používa ako úradný doklad. Slúžia len na informáciu. Náklad 60 výtlakov, objednávky zasielajte na adresu vydavatea.

2 1 Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Poasie Zaiatkom mája postupovali cez Slovensko zvlnené studené fronty. Od 4.5. sa nad našim územím sformovala v chladnejšom vzduchu tlaková výš, ktorá 7.5. zoslabla. V alších doch cez Karpatskú oblas postupoval oklúzny front a k nám od severu zasahovala tlaková výš. Od druhej dekády mesiaca sa nad strednou Európou nachádzalo nevýrazné tlakové pole a k nám od západu postupovali studené fronty, za ktorými sa k nám v chladnom vzduchu rozširoval výbežok tlakovej výše. Nad našim územím sa udržiaval vyšší tlak až do Nasledujúci de k nám postúpil zo západu zvlnený front, ktorý sa nad našim územím rozpadal. Od sa naše územie nachádzalo v relatívne vyššom tlaku vzduchu. Da 25.5 postúpil cez Slovensko zvlnený studený front a do našej oblasti sa prechodne rozšíril od západu výbežok tlakovej výše. Da sa nad Slovenskom nachádzalo frontálne rozhranie, ktoré postupovalo na severovýchod. Posledný májový de k nám od severozápadu zasahovala brázda nízkeho tlaku. Májové mesané trvanie slneného svitu bolo na území stredného Slovenska nadnormálne až silne nadnormálne. Dosahovalo 255 až 321 hodín, o predstavuje 129 až 162 % normálu. V regióne sa vyskytlo 24 až 27 slnených dní s denným trvaním slneného svitu viac ako 5 hodín. 1.2 Teplota vzduchu Mesiac máj bol v regióne Banskobystrického a Žilinského kraja z hadiska dlhodobého priemeru teplotne normálnym až nadnormálnym mesiacom. Priemerné mesané teploty vzduchu dosahovali 10,5 až 16,7 C, s kladnou odchýlkou od dlhodobého priemeru 0,7 až 2,4 C. Denné maximá teploty vzduchu sa na väšine územia stredného Slovenska vyskytli v doch 22., 24. a 31. mája a pohybovali sa od 22,8 do 30,7 C. Poas tohtoroného mája sme zaznamenali do 15 letných dní a na juhu hodnoteného územia do 3 tropických dní. Naopak denné minimá teplôt vzduchu boli napozorované v doch od 6. do 17. mája, kedy teplota vzduchu poklesla na 2,5 až -5,1 C (Orava, Liptov, Horehron). Prízemné minimá sa vyskytli 6.5. a ich hodnota bola -3,5 až -10,4. V máji sa, s potom 3 až 14 dní, v celom Banskobystrickom kraji vyskytli prízemné mrazy. 1.3 Atmosférické zrážky Poas mája sme v Banskobystrickom a Žilinskom kraji zaznamenali podnormálne až normálne, lokálne v okolí Ružomberka a Žiaru na Hronom, nadnormálne mesané úhrny zrážok. Mesané úhrny zrážok sa pohybovali od 32 do 118 mm, o zodpovedá 45 až 186 % normálu. Najvyššie denné úhrny zrážok sa vyskytli poas lokálnych prehánok, kedy spadlo v Korni 44 mm (27.5.), na Telgárte 50 mm (28.5.) a v Mýte pod umbierom 52 mm (28.5.) zrážok. Na území stredného Slovenska sa v máji vyskytlo 8-16 zrážkových dní, z nich 3 5 s búrkou. V doch 8. a 28. mája sme na viacerých lokalitách zaznamenali krúpy. V doch mája sme poas prechodu zvlnených studených frontov na severe Banskobystrického kraja zaznamenali sneženie, ale snehová pokrývka sa nevytvorila.

3 Atmosférické zrážky poda okresov Okres Úhrn % Okres Úhrn % [mm] Normálu [mm] Normálu Banská Bystrica Byta Brezno adca Banská Štiavnica Dolný Kubín Detva Kysucké N. Mesto Krupina Liptovský Mikuláš Luenec Martin Poltár Námestovo Revúca Ružomberok Rimavská Sobota Turianske Teplice Veký Krtíš Tvrdošín Žarnovica Žilina Žiar n. Hronom Zvolen Poznámka: Rozpätie úhrnov zrážok v príslušných okresoch predstavuje len údaje v ponohospodársky využívaných oblastiach. Nezohaduje extrémy vyskytujúce sa mimo týchto oblastí. 1.4 Teplota pôdy Priemerná mesaná teplota pôdy v hbkach 5, 10 a 20 cm dosiahla 13,0 až 17,8 C. V hbke 50 cm dosiahla 11,2 až 14,6 C. Maximálne denné teploty pôdy boli vo všetkých hbkach namerané poas tretej dekády mesiaca. Minimálne denné teploty pôdy sa vyskytli poas prvej dekády mája. 2 Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poných plodín Pšenica ozimná sa na zaiatku mája nachádzala na juhu Banskobystrického kraja vo fáze druhého kolienka. Od druhej polovici mája sme zaznamenali zdurenie pošvy posledného listu a na konci tretej dekády zaala pšenica ozimná klasi a kvitnú. V stredných a podhorských polohách pšenica ozimná vytvárala prvé kolienko na konci prvej dekády a druhé kolienko v tretej dekáde mesiaca. Raž a jame ozimný zaali klasi na konci druhej dekády a kvitli na zaiatku tretej dekády mája. Repka ozimná ukonila kvitnutie na pozorovaných plochách druhej dekáde mája. Jame a pšenica jarná ešte v podhorských polohách v prvej dekáde odnožovali, na juhu od polovice mesiaca vytvárali prvé a v tretej druhé kolienko. Ovos siaty odnožoval v prvej dekáde. Prvé kolienko vytváral od polovice mája a druhé na konci mesiaca. Neskoré odrody zemiakov sa sadili ešte v priebehu prvej dekády mája. Vzchádzanie bolo zaznamenané od tretej dekády a na konci mája sa zaali zemiaky zapája do riadkov. Kukurica siata sa ojedinele ešte vysievala v prvej dekáde mesiaca. Vzchádzala poda výsevu od prvej dekády až do konca druhej dekády mája.

4 V polovici mája sa zaalo s prvou kosbou viacroných krmovín a trvalých trávnych porastov. 2.2 Stav a vývin ovocných drevín V prvej dekáde mája na juhu Banskobystrického kraja ukonili kvitnutie jadroviny a orech kráovský. V stredných a podhorských polohách kvitli od prvej dekády mája a kvitnutie ukonili v tretej dekáde mája. Vini hroznorodý zaal na juhu Banskobystrického kraja kvitnú na konci mája. Pri ochladení, ktoré sa vyskytlo v prvej dekáde mája boli mrazom poškodené niektoré druhy ovocných drevín: marhule, broskyne, erešne, slivky, orech kráovský a vini hroznorodý. Na konci mája sme zaznamenali zberovú zrelos u skorých odrôd erešní a dozrievali jahody. 2.3 Stav a vývin lesných rastlín V prvej polovice mája pokraovalo v podhorských polohách kvitnutie brezy previsnutej, buka lesného, duba zimného, letného, pagaštanu konského, jarabiny vtáej, javora horského a orgován obyajný. Na juhu Banskobystrického kraja od druhej dekády mesiaca zaali kvitnú agát biely, hloh obyajný, baza ierna, ostružina malinová, brusnica obyajná a brusnica uoriedková. V tretej dekáde mája kvitla ruža šípová, vtáí zob obyajný. V stredných a podhorských polohách zaali tieto dreviny kvitnú v tretej dekáde mája. Ihlinany mali hlavné obdobie kvitnutia na juhu Banskobystrického kraja v prvej dekáde mája, v stredných a podhorských polohách na konci druhej dekády. Kvitnutie bolo miestami vemi intenzívne. Smrekovec opadavý kvitol od druhej dekády mesiaca. V prvej polovici mája pokraovala v kvitnutí konvalinka voavá a od druhej dekády mája zaala kvitnú margaréta biela. Aj na lesných drevinách sa vyskytli lokality, na ktorých mráz v prvej dekáde mesiaca spôsobil namrznutie listov a kvetov lesných drevín. 2.3 Prejavy sahovavého vtáctva a iných živoíchov Na zaiatku mája bol pozorovaný ešte prílet lastoviky a belorítky domovej. Prvý výskyt pásavky zemiakovej a chrústa obyajného sme zaznamenali na zaiatku druhej dekády a hromadný výskyt v tretej dekáde mája.

5 Klimatologický prehad za mesiac máj 2011 Stanica N.v. [m] Úhrn [mm] Atmosferické zrážky Teplota vzduchu Poet dní so DP [%] N [%] 1-4,9 mm 5 a viac mm Priemer Odchýlka DP Odchýlka N Max. Teplota pôdy Absolútna 5 cm 20 cm Min. Príz.min. Banská Bystrica, Zelená x ,2 0,9 x 27,2-1,8-6, ,2 7,1 14,1 781 Banská Štiavnica ,6 1,1 0,9 27,3-2,3-3,1 302 x x x 713 Bokovce ,8 1,5 1,3 29,0-1,7-4, ,8 10,4 16,1 866 Brezno x ,3 1,5 x 27,9-4,0-5,0 x x x x 713 Bzovík ,9 1,7 1,3 29,4-1,7-6,6 x x x x 707 adca ,0 0,6 0,1 27,3-4,9-7,2 x x x x 631 Dolné Plachtince ,6 0,8 0,5 29,3-1,1-4, ,9 8,4 16,1 862 Dolný Hriov x ,7 1,5 0,9 28,0-2,1-5, ,7 5,8 13,7 740 Dudince x ,0 1,6 1,1 30,5-2,8-6, ,1 9,0 15,6 876 Liesek x ,2 1,5 x 26,6-4,7-8, ,2 6,3 13,0 569 Liptovský Hrádok ,0 1,8 1,4 26,2-5,1-10, ,0 4,6 13,4 671 Oravský Podzámok ,3 1,2 x 29,8-4,4-7, ,6 5,4 12,9 648 Revúca x ,2 1,4 x 30,0 2,0-5,2 x 16,6 6,5 16,1 811 Rimavská Sobota ,6 2,3 1,9 30,7 0,4-3, ,8 7,9 17,1 877 Slia ,0 1,8 1,2 30,0-2,5-5,0 321 x x x 821 Telgárt ,7 1,4 1,0 22,8-4,2-8,9 283 x x x 545 Turianske Teplice x ,1 0,9 x 27,1-4,1-7,0 x 14,9 5,0 12,8 694 Vígaš - Pstruša ,3 0,5 0,3 27,2-4,5-4, ,1 7,2 13,7 639 Žiar nad Hronom x ,2 1,8 1,3 28,6-2,2-6, ,1 8,4 14,7 818 Slnený svit [h] Priemer Min. Priemer Suma od 1.4. tpr 0 DP [%] - percento dlhodobého priemeru z rokov x - údaj chýba N [%] - percento normálu z rokov Odchýlka DP - odchýlka od dlhodobého priemeru z rokov Odchýlka N - odchýlka od normálu z rokov Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie

6 4.1 Mapa mesaných úhrnov atmosférických zrážok v mm za mesiac MÁJ 2011 pre oblas stredné Slovensko