Šampiónka slovenského strakatého plemena - krava č. SK aktuálny denný nádoj 32,6 l; chovateľ PD vo Vrábľoch

Transkript

1 SLOVENSKÉ STRAKATÉ PLEMENO Šampiónka slovenského strakatého plemena - krava č. SK aktuálny denný nádoj 32,6 l; chovateľ PD vo Vrábľoch 65

2 SLOVENSKÉ STRAKATÉ PLEMENO 66

3 Simentálske plemeno Simentálske plemeno patrí medzi najstaršie a najrozšírenejšie plemená na svete. Pôvodne pochádza zo Švajčiarska no rozšírilo sa do celého sveta. Názov simentál je odvodený od miesta pôvodu údolia Simme po nemecky Simme Thal. Pôvodné zvieratá boli vysoko oceňované pre ich rýchly rastový vývoj, výbornú produkciu mlieka a pre ich možné využitie ako ťažné zvieratá. Simentálsky dobytok sa ľahko prispôsobuje rôznym klimatickým podmienkam, ani chladná ani horúca, suchá či vlhká klíma mu nespôsobuje problémy. Schopnosť plemena prispôsobiť sa rôznym klimatickým podmienkam a výrobným procesom je jednou z najdôležitejších vlastností. Tradičné sfarbenie simentálskeho plemena sa popisuje rôzne ako červenostrakaté alebo žltostrakaté. Pre plemeno nie je špecifikované konkrétne sfarbenie, farebná škála sa pohybuje od svetlej zlatožltej až po úplne tmavočervenú. Od 17. storočia bol simmentaler fleckvieh exportovaný do Nemecka, Talianska, Francúzska, Rakúsko-Uhorska a do väčšiny východoeurópskych a balkánskych štátov. Celkový počet simentálskych zvierat dnes chovaných vo svete sa odhaduje na miliónov. Viac ako polovica z nich sa chová v Európe. Simentálsky dobytok sa chová ako plemeno s kombinovanou úžitkovosťou (35%) a ako mäsové plemeno (65%). Kontrola úžitkovosti Slovenské strakaté plemeno s kombinovanou mäsovo-mliekovou úžitkovosťou patrí do skupiny simentálskeho typu dobytka. Prvé normované laktácie boli zaznamenané hneď pri zavedení kontroly úžitkovosti na Slovenku v roku 1925, keď prvý rok ukončilo 485 čistokrvných zvierat normovanú laktáciu s dosiahnutou úžitkovosťou kg mlieka (graf č. 3). Pred päťdesiatimi rokmi ho na Slovensku uznali a zaregistrovali ako národné plemeno. Porovnanie s krajinami ICARu Rakúsko Česká republika Maďarsko Poľsko Slovensko

4 Graf č. 1: Porovnanie vývoja úžitkovosti na Slovensku za roky kg mlieka SR SO Graf č. 2: Vývoj % tuku a bielkovín za simentálske plemeno 4,5 4 3,5 3 2,5 2 1,5 1 4,16 4,19 4,25 4,02 4,08 4,07 4,1 4,16 3,93 3,92 3,82 3,8 3,82 3,88 3,89 3,87 3,84 3,87 3,93 3,98 3,32 3,34 3,33 3,36 3,32 3,33 3, ,5 0 r.1925 r.1930 r.1935 r.1946 r.1950 r.1955 r.1960 r.1965 r.1970 r.1975 r.1980 r.1985 r.1990 r.1995 r.2000 r.2005 r.2006 r.2007 r.2008 r r.1925 r.1930 r.1935 r.1946 r.1950 r.1955 r.1960 r.1965 r.1970 r.1975 r.1980 r.1985 r.1990 r.1995 r.2000 r.2005 r.2006 r.2007 r.2008 r.2009 % tuk % bielk. V priebehu nasledujúcich rokov sa neustále zvyšovala dojivosť a obsah zložiek v mlieku (graf. č. 1,2) až po aktuálny výsledok za práve ukončený plemenársky rok: kg mlieka, 4,14 % tuku a 3,33 % bielkovín. Najvyšší nárast bol evidovaný v posledných 19 rokoch ( takmer kg mlieka ), keď v roku 2001 sme po prvý raz prekročili hranicu (4 117 )kg mlieka za normovanú laktáciu a o päť rokov neskôr (r. 2006) dokonca kg mlieka (5 035). Napriek tomu, že v našich podmienkach prebiehala dvadsaťročná intenzívna holsteinizácia dobytka si chov kombinovaných plemien udržiava u nás a aj v iných krajinách významné postavenie. Simentálsky typ dobytka si dokáže aj v podmienkach trhovej ekonomiky udržiavať konkurencieschopnosť s intenzívnymi mliekovými plemenami. Dnes toto plemeno tvorí takmer 1/3 populácie chovaných kráv na Slovensku a je predpoklad, že sa zvýši. Najvyššie zastúpenie má v banskobystrickom, prešovskom a žilinskom kraji. Významnú úlohu pri rozvoji a zveľaďovaní tohto plemena zohrávajú šľachtiteľské chovy, v ktorých za ukončený plemenársky rok sa dosiahla úžitkovosť kg mlieka, 4,07% tuku a 3,37 % bielkovín. Rovnako ako pri plemene holstein, plemenárske služby SR, š.p., poskytujú údaje o výkonnosti simentálskych kráv, ktoré sú zapojených do kontroly úžitkovosti, medzinárodnej organizácii pre kontrolu úžitkovosti I.C.A.R tá ich a zverejňuje na svojej webovej stránke (graf č. 4, celá populácia). Graf č. 3: Vývoj počtu NL a úžitkovosti za simentál SO NL kgmlieka r.1925 r.1930 r.1935 r.1946 r.1950 r.1955 r.1960 r.1965 r.1970 r.1975 r.1980 r.1985 r.1990 r.1995 r.2000 r.2005 r.2006 r.2007 r.2008 r

5 Agrocontract mliečna farma, a.s., Jasová úspešne zaútočil na stupne víťazov aj v kategórii jednotlivých dojníc Najlepšia strakatá v chove medzi holštajnskými Farma v Jasovej je od svojho začiatku v štádiu permanentného budovania, resp. rekonštrukcií. Za viac ako 9 rokov existencie sa tunajším manažérom podarilo vytvoriť vynikajúce podmienky pre ustajnenie dojníc a teliat. Keby sem prišli pracovníci, ktorí zažili pôvodné maštale, neverili by vlastným očiam. Objekty, ktoré využívalo bývalé poľnohospodárske družstvo v Jasovej dostali nielen moderný šat, ale najmä moderné vnútorné usporiadanie a vybavenie. Pôvodné objekty s priväzovaním a kŕmením v maštali boli v rámci možností zrekonštruované na moderné objekty s ležiskovými boxmi a kŕmnymi stolmi, resp. žľabmi umiestnenými mimo maštalí. Ležiskové boxy sú vystlané špeciálnymi matracmi z prešívaných vriec plnených podrvenými pneumatikami. Na nich je špeciálna rohož, na ktorú sú pristielané v tenkej vrstve piliny. Vyhŕňanie hnojných chodieb majú na starosti automatizované lopaty. Povrch hnojných chodieb je pokrytý gumenými rohožami, ktoré zlepšujú komfort dojníc. Rekonštrukcia v Jasovej má isté obmedzujúce prvky, ktoré sú dané pôvodným stavebno-dispozičným riešením objektov. To je totiž viac ako 30 rokov staré, a tak nie celkom vyhovuje pre súčasnú telesnú veľkosť dojníc. Aj napriek tomu sa manažérom firmy podarilo eliminovať ich väčšiu časť. Ukážkovo je riešená aj hnojná koncovka, ktorá spĺňa všetky legislatívne požiadavky. Skladovacia kapacita 6 hnojovicových nádrží je m 3. 69

6 Adekvátne ustajnenie zabezpečujúce pohodu zvierat je jeden z najdôležitejších prvkov systému. Druhou je perfektná výživa. O tú sa už tretí rok spolu s manažérmi chovu Ing. Marianom Nagyom a Ing. Erikom Zácsekom stará kanadský výživár dr. Miloš Haas. Krmivá sú v Jasovej nielen perfektne pripravené, ale aj veľmi dobre uskladnené. Na to využívajú výhradne silážne žľaby, ktoré sú navyše kryté. V Jasovej budovali v čase našej návštevy poslednú dvojicu silážnych žľabov. Podľa slov vedúceho tunajšieho chovu Ing. Mariana Nagya zachovali špičkovú úroveň výživy aj napriek dlhodobo nepriaznivej cene mlieka, ktorá nepokrýva výrobné náklady. Spolu s dr. Haasom razia cestu, že ekonomika produkcie mlieka je aj napriek jeho nízkej realizačnej cene stále lepšia pri vyšších úžitkovostiach, t.j. pri lepších kŕmnych dávkach. Tie si vyžadujú síce kvalitnejšie (drahšie) krmivá, ich kumulovaná vysoká výživná hodnota však zabezpečuje lepšie fungovanie dojnice a v konečnom dôsledku aj vyšší príjem na jednu dojenú plemennicu. Aj v súčasnosti sa priemerná úžitkovosť celého stáda pohybuje cez 30 kg mlieka na dojnicu a deň. 70

7 Treťou zložkou produkčného systému sú zvieratá. Stádo bolo budované postupne. Jeho základ tvoril nákup plemenného materiálu z rozličných chov na území Slovenska i Českej republiky. Najväčšia skupina dojníc pochádza z chovu firmy IPM Babin Most. Približne 50 plemenníc bolo dovezených z Tisovca. Medzi nimi sa nachádzala aj najlepšia dojnica slovenského strakatého plemena v práve skončenom kontrolnom roku. Otcom dojnice, ktorá bola dovezená ešte v tele matky je plemenný býk RSS-100. Laktácia, ktorou sa zapísala do dejín slovenského chovu mliekového dobytka bola jej druhou. Počas nej nadojila kg mlieka s 3,97 %-ným obsahom tuku a 3,30 %-ným obsahom biel kovín. Počas kontrolných dojení v 3. laktácii nadojila postupne 56; 50, resp. 35,2 kg mlieka. Drvivá väčšina dojníc tunajšieho stáda patrí k holštajnskému plemenu, resp. jeho vysokopodielovým kríženkám. Stádo sa svojou priemerkou kg mlieka (3,77 % tuku a 3,15 % bielkovín) zaradilo na 71

8 3. miesto v celoslovenskom rebríčku. Pritom až 4 dojnice sa umiestnili v prvej desiatke rebríčka dojníc podľa produkcie mlieka. Dominanciu jasovského chovu potvrdzuje aj to, že až 10 z 50 najprodukčnejších dojníc Slovenska pochádza z tohto chovu, pričom najslabšia z nich nadojila kg mlieka. Farma v Jasovej je výnimočná aj ďalšími dvoma slovenským rekordmi. Prvý z nich drží dojnica č.sk : nadojila za deň 118,05 kg mlieka. Ďalším rekordom je 2. laktácia dojnice č.sk , ktorá má hodnotu kg. V súčasnosti sa v chove nachádza 762 dojníc. Súčasťou firmy je aj odchovné stredisko jalovíc v objektoch bývalého VKK neďaleko obce Bajč, ktoré tiež čaká rekonštrukcia. 72

9 AGROLUK, s.r.o. Kamenica nad Cirochou, chov Kamenica n/cirochou Najstaršia krava Slovenského strakatého plemena - 22 r. 73

10 74