DIDAKTIKA ŠPORTOVÝCH HIER

Transkript

1 1 Tieto texty uverejňujem na stránke s láskavým zvolením pána Paedr. Štefana Adamčáka, PhD. ŠPORTOVÉ HRY Za spoločné znaky hry a športu sa považujú: motivácia, dobrovoľnosť, priestorové a časové vymedzenie, pravidlá, súťažné poriadky a otvorenosť výsledku. Kritériá športovej hry: - má svoj vlastný, ustálený názov, - má pravidlami určený námet hry, predmet hry a terč hry, - má svoje pravidlá, pravidelné súťaže a riadiaci orgán, - vyžaduje relatívne náročnú prípravu, - dej hry je charakteristický týmito spoločnými znakmi: protirečivý charakter konania hráčov, konfliktovosť, situačnosť ("výskyt rôznych druhov herných situácií) a alternatívnosf riešenia herných situácií. Športové hry delíme do 4 skupín: 1. s priamymi súbojmi hráčov (bránkové a košíkové), 2. s nepriamymi súbojmi o méty (pálkovacie), 3. bez priameho styku súperov (sieťové-odrážacie), 4. so striedavou triafacou činnosťou (triafacie). Každá športová hra plní uvedené všeobecné a špecifické funkcie: 1. Vypestovanie dobrého vzťahu k telesnej výchove (cez športovú hru), jeho rozvinutie na stupeň trvalého záujmu o pohybovú aktivitu vôbec a kompenzácia jednostranného zaťaženia (duševná práca, sedavý spôsob práce žiakov, zvláštny charakter profesijného učebného odboru) sú prejavom spoločenskej funkcie. 2. Osvojovanie si hygienických zručností a návykov, realizácia všestrannej pohybovej činnosti v škole i vo volnom čase, rozvoj funkčnej pripravenosti organizmu, telesnej kondície, zdatnosti a všeobecnej pohybovej výkonnosti reprezentujú zdravotnú funkciu. 3. Rozvoj všeobecných pohybových schopností, výchova kladných mravných a vôľových vlastností (vzťah k práci, k ľudom, disciplinovanosť, sebaovládanie, cieľavedomosť, iniciatívnosť, húževnatosť, aktívnosť), pestovanie zmyslu pre účelný a estetický pohyb, teoretické vzdelávanie - to sú prejavy formatívnej funkcie športových hier. 4. Rozvoj špeciálnych pohybových schopností determinujúcich športový výkon, osvojovanie a zdokonaľovanie herných zručností a činností, rast špeciálnej telesnej a duševnej kondície hráča, sústavné zvyšovanie športovej výkonnosti a športového výkonu žiakov, rozvíjanie schopnosti súťažiť, anticipovať vývoj priebehu hry - to sú prejavy špecifickej funkcie športových hier. DIDAKTIKA ŠPORTOVÝCH HIER Didaktika telesnej výchovy (nazývaná tiež teóriou vyučovania telesnej výchovy) je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá skúmaním a vysvetľovaním problémov súvisiacich s procesom výchovy a vzdelávania v telesnej výchove. Didaktika športových hier patrí do skupiny didaktík špecializovanej telesnej výchovy zaoberajúcej sa osobitosťami procesu istého druhu športu, ktorý plní všeobecné úlohy telesnej výchovy i špecifické úlohy

2 2 príslušnej športovej disciplíny. Možno preto povedať, že didaktika športových hier je súčasťou, subsystémom didaktiky telesnej výchovy. Predmetom didaktiky športových hier je: a) skúmať a vysvetľovať základné objektívne a subjektívne činitele (prvky) telovýchovného procesu z hľadiska špecifík vyučovania a učenia športových hier, b) skúmať ich vlastnosti, štruktúry a vzťahy medzi nimi v procese vyučovania a učenia športových hier zacieleného na telesné, pohybové a duševné zdokonaľovanie žiakov, c) skúmať využitie športových hier ako prostriedku výchovy v telovýchovnom procese na školách, s akcentom na formovanie kladných vlastností osobnosti žiakov. Úlohy didaktiky športových hier: 1. Skúmať, odhaľovať a vysvetľovať didaktické zákonitosti, princípy, pravidlá, metódy, formy a prostriedky vyučovania a učenia športovej hry a herných činností, s osobitným akcentom na jednotlivé didaktické fázy, t.j, na nácvik a zdokonaľovanie. 2. Rozvíjať potrebné pohybové schopnosti hráčov nešpecifickými, ale najmä špecifickými prostriedkami športových hier. 3. Navrhovať a výskumné overovať účinné projekty s dôrazom na konštrukciu osnov športových hier v povinnej a záujmovej telesnej výchove, diferencovane pre jednotlivé ročníky, pohlavie, typy a stupne škôl a organizačné formy výučby. 4. V osnovách konkretizovať ciele, štruktúru učiva, kontrolu, hodnotenie a klasifikáciu žiakov. 5. Navrhovať a výskumné overovať obsah a rozsah herných činností športových hier v rôznych plánoch, v plánoch tematických celkov a v plánoch vyučovacích hodín. 6. Navrhovať a overovať špecifické didaktické činnosti učiteľa pri výučbe športových hier ako sú: plánovacia činnosť, organizačná činnosť, rozvoj taktického myslenia a konania hráča, tvorivá činnosť učiteľa a žiaka, diferencovaný prístup k žiakom, motivácia a aktivizácia... ORGANIZÁCIA VYUČOVACEJ HODINY ŠPORTOVÝCH HIER Dosahovanie naplánovaných cieľov a plnenie úloh vyučovacej hodiny športových hier predpokladá vopred dôkladne premyslenú, ale najmä efektívnu činnosť. Efektívnosť práce je limitovaná (okrem iného) modernizáciou a racionalizáciou vyučovacej hodiny, ale najmä jej premyslenou organizáciou. Organizáciu treba chápať v dvoch rovinách: 1. Organizáciu predom naplánovanú, premyslenú, zdôvodnenú - tá syntetizuje a akceptuje všetky doteraz známe, overené a vyskúšané poznatky a skúsenosti. 2. Organizáciu operatívnu, vynútenú, improvizovanú (pod vplyvom mimoriadnych, neplánovaných, náhodných okolností) - v ktorej sa prejavuje mimoriadna úroveň organizačných schopností a organizačného citu získaných dlhoročnými praktickými skúsenosťami. Kvalita organizácie (ako adekvátna reakcia na neočakávanú situáciu) je spravidla vyššia u starších učiteľov. Náročnosť a zložitosť plánovania organizácie : - plánované ciele a úlohy, - štruktúra vyučovacej hodiny, -obsah jednotlivých častí vyučovacej hodiny, - charakter vyučovacej hodiny, - zvolené postupy, metódy, formy, prostriedky a cvičenia, - dávkovanie zaťaženia a oddychu, - vhodnosť a charakter objektu a jeho vybavenia,

3 3 - počet žiakov, náčinia, náradia a pomôcok, - počet cvičení, ich charakter a zložitosť, - čas vyhradený jednotlivým častiam hodiny a cvičeniam, - priebežná kontrola zvládnutia učiva. Výber organizačných foriem vyučovania: 1. Hromadná, frontálna, kolektívna forma-2.skupinová forma-3.individuálna, samostatná forma- 4.Cvičenia na stanovištiach. Organizácia jednotlivých častí vyučovacej hodiny 1. Úvodná časť- 2.Prípravná časť-3.hlavná časť-4.záverečná časť. Zásady organizácie jednoduchosť, - pestrosť, - prehľadnosť, - malá náročnosť na zmeny a zapamätanie, - nadväznosť na zvolené postupy, metódy, formy a cvičenia, - efektívnosť využívania vyhradeného času na cvičenie, prípravu náčinia, náradia, pomôcok a cvičebnej plochy, - možnosť riadenia procesu a aktívneho zásahu do jeho priebehu, - možnosť opravovania chýb, - možnosť rýchlej dopomoci a záchrany, - bezpečnosti, - tvorivého prispôsobovania neočakávaným pedagogickým situáciám, - aktivizácie žiakov a samostatnej práce žiakov. ŠTRUKTÚRA ŠPORTOVÉHO VÝKONU V ŠPORTOVÝCH HRÁCH Športová výkonnosť = schopnosť podávať výkon v určitej špecializovanej pohybovej činnosti, ktorej uskutočňovanie je dané pravidlami. Športový výkon = aktuálny prejav špecializovanej športovej výkonnosti, ktorého obsahom je uvedomelá pohybová činnosť, zameraná na riešenie úlohy vymedzenej pravidlami. Faktor = každý prejav funkcie, vlastnosti, schopnosti, zručnosti, vedomosti, ktoré sú v rámci daného výkonu podmienkou jeho realizácie, pôsobia ako rozhodujúci činiteľ a majú pre športový výkon podstatný význam. Štruktúra športového výkonu = účelné usporiadanie faktorov a vzťahov medzi nimi. Faktory: Motorické faktory predstavujú v podstate pohybové schopnosti a herné činnosti ako samostatné úrovne faktorov limitujúcich športový výkon hráča, ale aj ich vzájomné pôsobenie medzi jednotlivými úrovňami a vnútri jednotlivých úrovní. Pohybové schopnosti neexistujú izolovane, sú vždy čiastkami istej pohybovej reakcie, v našom prípade hernej činnosti. Biologické faktory sú najmä zdravotné, morfologické a funkčné. Z nich možno spomenúť obehový, dýchací, kíbový a svalový systém, telesnú stavbu, výšku, hmotnosť, dížku paže, rozpätie prstov, výšku dosahu, osobitne funkčnú kapacitu rôznych orgánov a systémov ako fyziologický základ dosahovania športových výkonov. Psychické faktory majú v štruktúre limitujúcich faktorov športového výkonu svojrázne miesto, i keď niektoré činitele (vôľa, morálka, city, postoje) sú málo identifikované, preskúmané a robia nám ťažkosti najmä

4 4 pri ich objektívnom hodnotení. Možno ich zhrnúť do 3 oblastí: všeobecné predpoklady, špecifické schopnosti a psychologické faktory súťaženia. Sociálne faktory nám predstavujú najmä rodina, škola a športové prostredie. Niektoré z nich môžu pôsobiť funkčne pozitívne, iné disfunkčne a negatívne. KVALITY HRÁČSKEJ ČINNOSTI A ICH VZŤAHY Dej hry (zápasu) sa z formálneho hľadiska javí navonok ako relatívne plynulé súperenie jednotlivcov, skupín i celých družstiev. Prekonávanie odporu súpera, prekážok vnútorného a vonkajšieho prostredia a riešenie herných situácií uskutočňuje hráč svojim hráčskym umením, svojimi schopnosťami. Každá zo schopností hráča má osobitný podiel na jeho činnosti, určiť však ich konkrétny podiel exaktne nemožno. Hráčska činnosť je determinovaná osobnými kvalitami hráča, ktoré v činnosti uplatnil. Preto z vecného a didaktického hľadiska hovoríme o kvalitách hráčskej činnosti (predtým nazývané stránky hráčskej činnosti Základné kvality hráčskej činnosti: Dynamika. Základným predpokladom pohybovej činnosti sú telesné, fyzické kvality hráča, bez ktorých si nemožno predstaviť žiadnu pohybovú, teda ani hráčsku činnosť. Vnímame ju ako prejav sily a pohyblivosti, teda ako dynamiku činnosti, či jej dynamickú kvalitu. Dynamika v športových hrách odráža kvalitu a podiel pohybových schopností prejavujúcich sa v hráčskej činnosti a v hre. Pohybové schopnosti ako základ dynamiky rozvíjame vo všeobecnom aj v špeciálnom zameraní. Ak teda hovoríme o dynamike, ide nám o komplexné chápanie, ako o jednotu prejavu pohybových schopností, funkčnej úrovne a telesnej kondície hráča. Technika. Je jeden z najbežnejšie používaných termínov v športových hrách, výklad jeho obsahu je však rôzny. Pod technikou možno rozumieť mechanickú stránku činnosti, ktorá v sebe skrýva časové a priestorové vzťahy. Pojmom technika môžeme vyjadriť i účelnú funkciu pohybového systému, účelné riešenie pohybovej úlohy. V športových hrách chápeme preto techniku ako spôsob vykonania hernej činnosti s ohľadom na podmienky hernej situácie. Ide nám o účelnosť, účinnosť, úspešnosť a ekonomickosť techniky, ale i o únosnú mieru stability a variability techniky. Taktika. Najfrekventovanejší termín v športe vôbec a v športových hrách zvlášť. Jeho obsah je značne široký (individuálna taktika hráča, taktika hry družstva, taktika ako kvalita hráčskej činnosti). Pod taktikou najčastejšie rozumieme schopnosť ako v boji so súperom účelne využiť všetky možnosti na dosiahnutie optimálneho výsledku. Taktiku ako kvalitu hráčskej činnosti nám reprezentuje analýza hernej situácie, jej myšlienkové riešenie a motorická realizácia. Emocionálnosť. Je vlastne prežívanie subjektívneho vzťahu k činnosti, ovplyvňovaného silou, híbkou a stálosťou citov, emóciami, náladami, afektami a vášňami. Morálnosť. Reprezentuje potrebné kladné vlastnosti osobnosti hráča, jeho mravné a vôľové vlastnosti, ktoré výrazne ovplyvňujú činnosť hráča v príprave i v zápase. ROZVOJ POHYBOVÝCH SCHOPNOSTÍ Osvojenie si zodpovedajúceho množstva špecifických zručností vyžaduje adekvátnu úroveň rozvoja pohybových schopností, ktoré buď vytvárajú predpoklady, alebo priamo ovplyvňujú kvalitu herných činností.

5 5 Pohybové schopnosti ovplyvňujúce výkon v športových hrách skupín: Podľa ŠIMONEKA (1987) motorické faktory limitujúce výkon v športových hrách delíme do troch 1. priamo podmieňujúce športový výkon a nie je možné ich ničím kompenzovať, 2. podmieňujúce športový výkon, ale možno ich do určitej miery kompenzovať, 3. priamo nepodmieňujúce športový výkon,, vytvárajúce predpoklady pre rozvoj limitujúcich. Podiel motorických faktorov na realizácii športového výkonu: a) basketbal; I. rýchlostné schopnosti, vytrvalosť v rýchlosti, odrazová vytrvalosť, odrazová výbušnosť, II. všeobecná vytrvalosť, III. dynamická sila, ohybnosť. b) futbal: I. rýchlostné schopností, vytrvalosť v rýchlosti, výbušná sila dolných končatín, II. odrazová výbušnosť, dynamická sila, všeobecná vytrvalosť, III. ohybnosť. c) hádzaná; I. rýchlostné schopnosti, vytrvalosť v rýchlosti, výbušná sila horných končatín, II. dynamická sila, všeobecná vytrvalosť, III. vytrvalosť v sile, ohybnosť. d) volejbal; I. rýchlostné schopnosti, odrazová výbušnosť, výbušná sila horných končatín, odrazová vytrvalosť, II. dynamická sila, vytrvalosť v rýchlosti, vytrvalosť v sile, III. všeobecná vytrvalosť, ohybnosť. e) ľadový hokej; I. rýchlostné schopnosti, dynamická sila, vytrvalosť v rýchlosti, vytrvalosť v sile, II. všeobecná vytrvalosť, III. absolútna sila, ohybnosť. Okrem uvedených kondičných schopností sem patria : 1. koordinačné - orientačné, 2. reakčné, 3. kinesteticko-diferenciačné, 4. rytmické schopnosťi 5. rovnováhové schopnosťi. DELENIE, METÓDY A FORMY ROZVOJA POHYBOVÝCH SCHOPNOSTÍ Pohybové schopnosti sa zvyčajne delia do niekoľkých skupín. Podľa ŠIMONEKA (1987): a) kondičné pohybové schopnosti: vytrvalostné, rýchlostné, silové, ohybnosť.. b) koordinačné pohybové schopnosti: reakčná, kinesteticko-diferenciačná, orientačná, rytmická, rovnováhová Kondičné pohybové schopnosti zaťažujú predovšetkým vnútorné systémy organizmu, koordinačné najmä centrálnu nervovú sústavu a analyzátory.

6 6 Vytrvalostné schopnosti - rozhodujúcou mierou ovplyvňujú športový výkon. Všeobecná vytrvalosť tvorí základ rozvoja špecifickej vytrvalosti - opakovane vykonávané intenzívne štarty, zrýchlenia, zmeny smeru pohybu (vytrvalosť v rýchlosti), opakované koncentrované silové úsilie pri výskokoch, streľbe, hodoch, smečoch (vytrvalosť v sile), opakované uskutočňovanie špecifických herných činností (tzv. "herná vytrvalosť)... Metódy a formy rozvoja vytrvalostných schopností: a) metódy - nepretržitého, striedavého a intervalového zaťaženia, b) organizačné formy - hromadná, skupinová, kruhová, c) formy cvičení - kruhové cvičenia, bežecké komplexy. Silové schopnosti - pre športové hry rozhodujúci prejav silových schopností je odrazová výbušnosť a výbušná sila horných a dolných končatín, ako základný predpoklad dynamického herného prejavu, pri uskutočňovaní herných činností s potrebou maximálneho svalového úsilia - hod, skok, výskok, streľba, smeč. Proporcionalita rozvoja svalových skupín zabezpečuje adekvátnu úroveň dynamickej sily, ktorá vytvára predpoklady pre harmonický telesný vývoj a dotvára kvalitu jednotlivých herných činností. Metódy a formy rozvoja silových schopností: a) metódy - všeobecná sila: "do únavy", dynamických úsilí, špeciálna sila: opakovania, dynamických úsilí, malých záťaží, spojeného účinku, b) organizačné formy - skupinová, kruhová, individuálna, c) formy cvičení - kruhové cvičenia, s premiestňovaním vlastného tela, s doplnkovou záťažou, pohybové hry s prvkami hodov a skokov, herné cvičenia s doplnkovou pohybovou záťažou. Rýchlostné schopnosti - v športových hrách rozhodujúce schopnosti. Vnútorným prejavom je rýchlosť reakcie (akcieschopnosť procesov v CNS, myšlienkové riešenie pohybovej úlohy), vonkajším prejavom je rýchlosť lokomocie (realizácia pohybov, akcelerácia, rýchlosť prekonania vzdialenosti, rýchlosť jednorazového pohybu, rýchlosť uskutočňovania herných činností). Metódy a formy rozvoja rýchchstných schopností: a) metódy - opakovacia, hrová a súťažná, b) organizačné formy - hromadná, skupinová, kruhová, c) formy cvičení - špeciálne bežecké cvičenia, pohybové hry s prvkami behov, herné cvičenia s doplnkovou pohybovou záťažou. Ohybnosť - v športových hrách, ako i v iných športových odvetviach vytvára predpoklady pre efektívne zvládnutie techniky pohybových a herných činností. Okrem tejto skutočnosti sú cvičenia na rozvoj ohybnosti významným profylaktickým činiteľom a zabezpečujú harmonický rozvoj kostrovo-svalového aparátu. Metódy a formy rozvoja ohybnosti: a) metódy - pasívnej ohybnosti, aktívnej ohybnosti, b) organizačné formy - hromadná, skupinová, kruhová, c) formy cvičení - gymnastické cvičenia s maximálnym rozsahom pohybu, strečingové cvičenia.

7 7 Koordinačné schopnosti - podieľajú sa významnou mierou na kvalite realizácie herných činností. Koordinačné cvičenia rozvíjajú schopnosť vykonávať pohyby v sťažených podmienkach herných situácií. Metódy a formy na rozvoj koordinačných schopnosti: a) metódy - syntetická, komplexná, analyticko-syntetická, opakovacia, b) organizačné formy - hromadná, skupinová, kruhová, j c) formy cvičení - cvičenia zo zmenou polôh, herné cvičenia kondičného charakteru. NÁCVIK A ZDOKONAĽOVANIE HERNÝCH ČINNOSTÍ Cieľom tréningového procesu v je zvládnutie hry, čo podmieňuje osvojenie si širokého spektra herných činností a hlavne ich účelné využívanie v samotnej hre. Nácvik a zdokonaľovanie majú dve časti: - vytvorenie optimálnych podmienok - predpokladov pre danú hernú činnosť, - vlastný nácvik a zdokonaľovanie. Nácvik herných činností = učenie novej, neznámej hernej činnosti. Úlohou tejto fázy je vytvoriť predpoklady pre nácvik a naučiť štruktúru - techniku herných činností. Nácvik sa uskutočňuje spravidla v podmienkach izolovaných od podmienok hry. Výsledkom tejto didaktickej fázy je osvojená štruktúra technika herných činností. Prevažujúcimi formami cvičení sú pohybové hry a prípravné cvičenia. Zdokonaľovanie herných činností = osvojovanie herných činností v sťažených, náročných podmienkach, ktoré sa približujú podmienkam hry. Úlohou tejto fázy je naučiť hráča riešiť optimálne herné situácie adekvátnou hernou činnosťou resp. používať určitý spôsob napr. prihrávky, streľby atď. Zdokonaľovanie prebieha v určitých fázach, v ktorých sa postupne sťažujú podmienky. SLOVlK /1991/ uvádza nasledovné sťažené podmienky: 1. Prítomnosť súpera, ktorý zvyšuje nároky najmä na psychickú sféru činnosti hráča. 2. Aktívny odpor /činnosť/ súpera, ktorého výsledkom je časová a priestorová tieseň činnosti hráča. 3. Prítomnosť vlastných spoluhráčov. Výsledkom je plynulá väzba, reťazce herných činností 4. Modelované herné situácie, ktoré kladú nároky na hráča najmä z hľadiska výberu ich optimálneho riešenia a výberu adekvátnych herných činností, pri ich motorickej realizácii. 5. Konkrétny priestor zdokonaľovania /totožný s priebehom deja hry/, ktorý čiastočne obmedzuje alternatívnosť činnosti hráča a kladie zvýšené nároky na istotu činnosti hráča. 6. Výrazne zvýšené nároky na kvalitu, rýchlosť a úspešnosť herných činností. 7. Vyžadovanie úspešnej realizácie herných činností po zvýšenom telesnom a psychickom zaťažení. Prípravné cvičenia - sú jednoduché, nenáročné cvičenia, používané vo fáze nácviku. Orientujú sa na osvojenie len jednej kvality hernej činnosti, na techniku, alebo na rozvoj špeciálnych pohybových schopností, ktorými sa vytvárajú predpoklady na zvládnutie hernej činnosti. Herné cvičenia - sú náročnejšie, zložitejšie, používané vo fáze zdokonaľovania, kde je dominantná taktická kvalita. Konanie hráča má komplexný charakter, pre tieto cvičenia je typická prítomnosť aktívneho súpera, spoluhráčov a cvičenia sú vykonávané v určitom priestore a v časovej tiesni. Podľa charakteru herných situácií je činnosť súpera buď vopred určená, čiastočne obmedzená alebo úplne voľná. Prípravné hry sa používajú vo fáze zdokonaľovania. Sú príťažlivé pre svoju emocionálnosť a súťaživosť. Využívajú sa pri zdokonaľovaní niektorých herných činností napr. prihrávok, vedenia lopty, streľby, osobnej obrany atď. Hra je finálnou formou cvičení. Delíme ju na riadenú a voľnú hru. V obidvoch sa zdokonaľujú herné činnosti. V riadenej hre je možnosť hru zastaviť a poukázať na správne resp. nesprávne riešenie vzniknutej hernej situácie. ROZVOJ TAKTICKÉHO MYSLENIA A KONANIA HRÁČA Taktika = premyslený postup v určitom konaní, v športe vopred vypracovaný plán postupu, ktorý povedie v stretnutí so súperom k úspechu. Pre lepšie pochopenie danej problematiky uvádzame charakteristiku taktiky rôznymi autormi.

8 8 Taktika - je umenie viesť športový boj - je základný spôsob boja, ktorého - je spôsob vedenia boja jednotlivcom, cieľom je dosiahnutie optimálneho skupinou alebo celým družstvom, výsledku ktorého cieľom je optimálny výsledok - je systém konaní a alternatív alebo víťazstvo v športovej súťaži rozhodovania sa, ktoré umožňuje regulovať vzťah konania k cieľovej predstave tak, že je možný optimálny výsledok -je spôsob uplatnenia vlastných kapacít, - je spôsob vedenia boja, ktoré vedú k prekonaniu súpera ktorý umožňuje najvyššiu efektívnosť -je racionálny spôsob využitia vlast- pri realizovaní predpokladov ných predností v hre proti súperovi. telesných, technických a psychických Je variabilná a podmienená úrovňou -sú účelné spôsoby konania taktického konania jednotlivcov, hráča v zápase, ktoré sú skupín a celého družstva. podriadené taktickému plánu zameranému na dosiahnutie športového cieľa Kolektívna taktika je cieľavedomá a plánovaná súčinnosť všetkých hráčov družstva v obrane a útoku, vyjadrená účelným využívaním organizácie hry vo variantoch obranných a útočných herných systémov, ktorá vedie k optimálnemu výsledku. Skupinová taktika je cieľavedomá a plánovaná súčinnosť skupiny hráčov alebo celej formácie v obrane a útoku, vyjadrená účelným využívaním spolupráce v herných kombináciách v rámci variantov obranných a útočných herných systémov, ktoré vedie k prevahe nad súperom. Individuálna taktika je cieľavedomá a plánovaná individuálna herná činnosť v obrane a útoku, vyjadrená účelným využívaním herných činností jednotlivca v danej hráčskej funkcii, ktorá vedie k prekonaniu protihráča. Taktické vedomosti hráča = rozumový základ taktického konania hráča, ktoré umožňujú hráčovi pochopiť, analyzovať a hodnotiť herné situácie a tvoria dôležitú súčasť taktických zručností. Taktické myslenie = činnostné myslenie, ktoré prebieha súčasne počas vykonávania herných činností a je v prevažnej miere operatívnym myslením. Taktické schopnosti = črty praktickej činnosti, ktoré majú všeobecný charakter a môžu tvoriť základy rôznych zručností. Môžeme to vyjadriť stručne, tak že schopnosť je všeobecným a zručnosť špeciálnym predpokladom herného výkonu. Taktické schopnosti - vnímať herné situácie, analyzovať ich podstatné znaky, sledovať ich vývoj, - vytvárať predstavu o hernej situácii (čas, priestor, obsah), predvídať vývoj hernej situácie, - hodnotiť a zachovávať taktické vedomosti a skúsenosti, vybavovať ich v potrebnom čase, - koncentrovať sa na plnenie taktických úloh, podriadiť vlastnú činnosť kolektívu, - rýchle a správne sa rozhodovať pri výbere riešenia hernej situácie, - vykonávať vybrané riešenie hernej situácie, reagovať na zmeny riešenej hernej situácie, - prispôsobovať sa rušivým vplyvom pôsobiacim na priebeh taktického konania. Taktické zručnosti chápeme ako stupeň osvojenia taktického konania, ako konkretizáciu taktických schopností. Taktická zručnosť je realizovaná výkonom, je orientovaná na konkrétnu taktickú úlohu a získava sa praxou a skúsenosťami. Taktické konanie je celistvým reťazcom prelínajúcich sa operácií, zameraných k určitému cieľu k vyriešeniu taktickej úlohy. Pri riešení úlohy nejde o výber akéhokoľvek riešenia, ale takého, ktoré povedie ku konečnému

9 9 cieľu a bude sa vo svojom priebehu prispôsobovať meniacim sa podmienkam hernej situácie a tým aj zdokonaľovať. Rozlišujeme tri fázy taktického konania hráča: a) vnímanie a analýza hernej situácie - poznanie a pochopenie hernej situácie, b) myšlienkové riešenie hernej situácie, úlohy - predstava a výber optimálneho riešenia, c) pohybové riešenie hernej situácie - motorické, praktické riešenie. Herná situácia A priebeh taktického konania 1. Vnímanie a analýza hernej situácie: - hráč vníma, pozoruje, analyzuje a poznáva hernú situáciu. 2. Myšlienkové riešenie hernej situácie: - porovnávanie, hráč porovnáva hernú situáciu s doterajšími skúsenosťami, - anticipácia, hráč predvída konanie spoluhráčov a súpera, - plánovanie, hráč plánuje hernú činnosť, ktorá bude nasledovať, - rozhodnutie, hráč sa rozhodol na vykonanie (predstava) vybranej hernej činnosti. 3. Pohybové-motorické riešenie hernnj situácie: - hrán motoricky realizuje vybranú hernú činnosť, - hráč využíva svoju kapacitu (technická, kondičná) na splnenie plánovanej hernej činnosti. 4. Spätná väzba: - hráč vníma pozitívny priebeh hernej činnosti, Herná situácia B - hráč priebeh riešenej hernej situácie registruje v pamäti, - hráč využíva skúsenosti na riešenie podobných herných situácií. TVORIVÁ ČINNOSŤ PRI VYUČOVANÍ HIER Tvorivosť, ako každý psychický jav, sa rozvíja v činnosti. Tvorivosť je vyššia úroveň intelektových schopností človeka ako inteligencia (Putnoky, 1980). Tvrdí tiež, že ide o vymyslenie nových, pôvodných, originálnych a neobvyklých riešení. Na základe výskumov zisťuje Guilford (1962) šesť základných faktorov pri identifikácii kreativity: 1. Fluencia - jej zložky odrážajú schopnosť pohotovo, plynulé a ľahko vytvoriť čo najviac psychických produktov. 2. Flexibilita - jej zložky predstavujú schopnosť vytvárať rôznorodé riešenia úloh tej istej problémovej situácie. 3. Originalita - predstavuje schopnosť vytvárať riešenia, ktoré sú: a) dôvtipné, bystré, b) neobvyklé, nie bežné, c) odhaľujúce vzdialené súvislosti. 4. Redefinovanie - je schopnosť zbaviť sa funkčnej fixácie, reštrukturovať už raz vytvorené celky. 5. Senzibilita -schopnosť predvídať potreby a dôsledky situácie. 6. Elaborácia - schopnosť vedieť vypracovať detaily riešenia. 1. športové hry - charakteristika + kritériá: športové hry patria medzi najobľúbenejšie a najfrekventovanejšie pohybové činnosti v školskej TV. Basketbal, hádzaná a volejbal sú určené pre chlapcov a dievčatá, futbal a ľadový hokej iba pre chlapcov.

10 10 Za spoločné znaky hry a športu sa považujú: motivácia, dobrovoľnosť, priestorové a časové vymedzenie, pravidlá, súťažné poriadky a otvorenosť výsledku. Kritériá športovej hry - má svoj vlastný, ustálený názov, má pravidlami určený námet hry, predmet hry a terč hry, má svoje pravidlá, pravidelné súťaže a riadiaci orgán, vyžaduje relatívne náročnú prípravu, dej hry je charakteristický týmito spoločnými znakmi: protirečivý charakter konania hráčov, konfliktovosť, situačnosť a alternatívnosť riešenia herných situácií. 2. Herné systémy + kombinácie: FUTBAL: Herné systémy: a) postupný útok - dodržiavanie určeného rozostavenia hráčov na ihrisku, prihrávkami sa postupne dostať čo najbližšie k bráne súpera, útok zakončiť streľbou b) rýchly protiútok - založený brankárom - výkopom, vyhodením lopty, obrancom, záložníkom, útočníkom po získaní lopty, c) osobná obrana - rozdelenie úloh hráčom na osobné bránenie, osobná obrana súpera na vlastnej polovici, osobné bránenie po celom ihrisku, d) územná obrana - určenými hráčmi na vlastnej polovici. Herné kombinácie - útočné kombinácie po prihrávke - dvaja proti jednému, traja proti dvom, štyria proti dvom, prihraj a bež, narážačka /vo dvojici, trojici/, obranné kombinácie - vzájomné zabezpečovanie, preberanie hráčov, križovanie. BASKETBAL: Základy herných systémov: - útočný systém založený na rozostavení štyroch útočníkov bez lopty v kruhu okolo útočníka s loptou - rozostavenie 2-1-2, - na vlastnej polovici, - pri prechode na polovicu súpera, - na súperovej polovici, - osobná obrana na polovici ihriska, - prechod na vlastnú polovicu ihriska, - zaujatie obranného postavenia a postoja, - sústavné bránenie zvereného útočníka, Herné kombinácie - útočná kombinácia "hoď a bež", - útočná kombinácia s početnou prevahou útočníkov nad obrancami, - traja proti jednému, dvaja proti jednému, traja proti dvom, - obranná kombinácia založená na prekĺzavaní. VOLEJBAL: Základy herných systémov - (6-6), kde hráč pod sieťou je nahrávačom, - hra pri zníženom počte hráčov (2-2,3-3,4-4), každý hráč je nahrávačom, - hra s dvoma nahrávačmi - postavenie hráčov pri podaní súpera - postavenie hráčov pri útoku súpera bez bloku - s jednoblokom - s dvojblokom - Herné kombinácie 1. Útočné - po nahrávke pri sieti, po nahrávke z poľa, po prihrávke na útok, nahrávka před seba - odbitie lopty k súperovi obojručne zhora alebo jednoručne zhora 2. Herné kombinácie plniace úlohy útoku a obrany - postavenie pri podaní súpera s nahrávačom pri sieti, pri zníženom a plnom počte hráčov. 3. Obranné - postavenie proti útoku súpera s jednoblokom, HÁDZANÁ: Herný systém - účelné rozostavanie hráčov, pridelenie funkcií a úloh jednotlivým hráčom družstva. Základy herných systémov 4. postupný útok s jedným postmanom /resp. pivotmanom/ proti priestorovej obrane 0-6,

11 postupný útok proti osobnej obrane, 6. priestorová obrana 0-6, 7. osobná obrana na celom ihrisku. Her. kombinácia - zámerná, vopred nacvičená, zosúladená spolupráca 2 a viacerých hráčov toho istého družstva. Druhy útočenia: postupný útok, protiútok. Druhy obrany: osobná, priestorová, kombinovaná. Útočné kombinácie: základné - dvaja proti jednému, hodˇ a bež, križovanie, clonenie, odlákavanie. Obranné kombinácie: základné - zabezpečovanie, odovzdávanie, preberanie, skupinový blok pri oslabení. 3. Herná činnosť jednotlivca: FUTBAL: Herné činnosti jednotlivca: 1. útočné - stavanie sa, uvoľňovanie, nabiehanie, prihrávka - po zemi na krátku a strednú vzdialenosť, oblúkom na strednú a veľkú vzdialenosť, vnútornou stranou chodidla, vnútorným priehlavkom, hlavou v stoji, hlavou vo výskoku, na hráča, pred hráčom, do voľného priestoru, preberanie lopty - vnútornou, vonkajšou stranou, zašliapnutím, stehnom, priehlavkom, hrudníkom, hlavou, vhadzovanie lopty, vedenie lopty - priamym smerom, zmenou smeru, vnútornou stranou nohy, priamym priehlavkom, vonkajším priehlavkom, obchádzanie súpera - kľučkou, obhodením, fintou, streľba - z miesta a po prihrávke, vnútornou stranou nohy, vnútorným, priamym a vonkajším priehlavkom, po vedení lopty, zo vzduchu, hlavou v stoji a vo výskoku, 2. obranné - obsadzovanie hráča s loptou, bez lopty, obsadzovanie priestoru, odoberanie lopty - zachytením prihrávky súpera, predskočením, vypichnutím, 3. hra brankára - stavanie sa, chytanie a vyrážanie lôpt. BASKETBAL: Herné činnosti jednotlivca: a)uvoľnenie bez lopty - uvoľňovanie k lopte a od lopty, zmenou rýchlosti behu, zmenou smeru behu, štartom, chytenie lopty v pohybe a zastavenie - dvojtaktom, skokom, krokom. b) uvoľňovanie s loptou - obrátkou vpred, vzad, dribling na mieste a v pohybe, dribling so zmenou smeru a rýchlosti, zakončenie driblingu zastavením, dvojtaktom, skokom, krokom, únik driblingom po finte. c) prihrávka - horná jednou rukou, trčením dvoma rukami a jednou rukou, v pohybe po ukončení driblingu, v pohybe po chytení lopty v pohybe, z miesta na stojaceho alebo pohybujúceho sa spoluhráča. d) streľba - z miesta z krátkej vzdialenosti jednou rukou, z krátkej vzdialenosti vo výskoku z miesta po odraze obidvoma nohami, po dvojtakte po driblingu, po dvojtakte po prihrávke, z strednej vzdialenosti jednou rukou alebo dvoma rukami z miesta. e) bránenie útočníka bez lopty na vlastnej polovici f) bránenie útočníka s loptou na vlastnej polovici. VOLEJBAL: Herné činnosti jednotlivca: - Odbitie - obojručne zhora z miesta, pred sebou, nad seba, obojručne zhora po pohybe, obojručne zhora pod uhlom na určitú vzdialenosť, obojručne zdola z miesta, pred sebou, pod uhlom na určitú vzdialenosť, jednoručne zhora z miesta cez sieť k súperovi, jednoručne zhora vo výskoku z rozbehu, - Podanie - zdola, priame zhora - nahrávka nad seba - jednoblok proti smeču - prihrávka obojručne zhora a zdola na nahrávača pri sieti. HÁDZANÁ: Herné činnosti jednotlivca: činnosť hráča, ktorý rieši konkrétnu hernú situáciu. Útočné činnosti jednotlivca: a/ činnosti hráča bez lopty - základný postoj a pohyb hráča, stavanie sa, uvoľňovanie sa hráča. b/ činnosti hráča s loptou: držanie lopty, chytanie a zbieranie lopty, prihrávky - s veľkým náprahom zhora, od pleca, vo výskoku, uvoľnenie hráča s loptou, vedenie lopty driblingom trojkrokové, streľba - z miesta zhora, skokom do bránkoviska, vo výskoku, po obrate vpred skokom, pádom. Obranné činnosti jednotlivca základné - postavenie a krytie priestoru, základný postoj a pohyb, bránenie hráča bez lopty, s loptou.

12 12 ZÁKLADNÉ PRAVIDLÁ FUTBALU HRACIA PLOCHA - musí mať tvar obdĺžnika dĺžka HP musí byť vždy väčšia ako šírka. Dĺžka HP nesmie byť väčšia ako 120 m a menšia ako 90 m; šírka nesmie byť väčšia ako 90 m a menšia ako 45 m. Čiary ihriska môžu byť široké max. 12 cm a sú vždy súčasťou územia, ktoré ohraničujú. Dlhšie ohraničujúce čiary sa nazývajú postrannými, kratšie sú bránkové. V každom rohu HP je zástavka pripevnená nažrdi najmenej 1,50 m vysokej. Krížom cez HP je stredová čiara, stred HP je vyznačený vhodnou značkou (stredová značka), okolo stredu sa vyznačí stredový kruh s polomerom 9,15 cm. Bránkové územie priestor ohraničený bránkovou čiarou a čiarami, ktoré sú 5,5 m dlhé a kolmé na bránkovú čiaru vo vzdialenosti 5,5 m od bránkových žrdí a čiarou, ktorá spája ich konce. Pokutové územie priestor ohraničený bránkovou čiarou a čiarami, ktoré sú 16,5 m dlhé a kolmé na bránkovú čiaru vo vzdialenosti 16,5 m od br. žrdí a čiarou, ktorá spája ich konce. Rohové územie okolo každej rohovej záastavky sa na hracej ploche vyznačí štvrťkruh s polomerom 1 m. Brány sú uprostred každej bránkovej čiary. Vnútorné strany br. žrdí sú od seba vzdialené 7,32 m; spojené sú brvnom, ktorého spodná strana je 2,44 m nad zemou. LOPTA musí byť guľatá a jej vonkajší obal musí byť z kože alebo z iného schváleného materiálu. Obvod lopty nesmie byť väčší ako 70 cm (66) a menší ako 68 cm (62). Hmotnosť lopty na začiatku stretnutia nesmie byť väčšia ako 450 g (400) a menšia ako 410 g (360). Vnútorný tlak lopty musí zodpovedať 0,6 0,11 atmosféry ( g/cm³). Údaje v zátvorke platia pre žiakov. POČET HRÁČOV na hre sa zúčastňujú dve družstvá, pričom každé z nich má najviac 11 hráčov, z ktorých jeden musí byť brankárom. Ďaľší hráči sú náhradníkmi a ich mená musia byť rozhodcovi oznámené pred stretnutím. V stretnutí môžu byť v jednom družstve vystriedaní najviac traja hráči. Minimálny počet hráčov v družstve je 7 a to platí aj pre úvod stretnutia. Ak počas hry klesne počet hráčov jedného družstva pod 7, rozhodca stretnutie ukončí. Ktorýkoľvek hráč z poľa si môže počas stretnutia, keď je lopta mimo hry a keď to vopred oznámi rozhodcovi, vymeniť miesto s brankárom. VÝSTROJ HRÁČOV povinná výstroj hráča sa skladá z trička alebo košele, ktoré majú na zadnej strane číslice najmenej 25 cm vysoké podľa uvedenia v zápise o stretnutí, krátkych športových nohavíc, štulpní, chráničov holení a obuvi. Hráč nesmie mať na sebe nič, čo by mohlo ohroziť iného hráča. Dres brankára sa musí líšiť farbou od dresov ostatných hráčov a rozhodcu. Hrať bez obuvi je zakázané. V stretnutiach mládeže je povolený štart v zodpovedajúcej športovej obuvi, v kategórii dorastencov a starších žiakov i v kopačkách s vymeniteľnými kolíkmi. ROZHODCA rozhodnutia rozhodcu o skutočnostiach súvisiacich s hrou sú konečné, najmä pokiaľ ide o výsledok hry. HRACÍ ČAS pre dospelých 2 polčasy po 45 min.; pre starší dorast 2 polčasy po 45 min.; pre mladší dorast 2 polčasy po 40 min.; pre staršie žiactvo 2 polčasy po 35 min.; pre mladšie žiactvo - 2 polčasy po 30 min.; pre prípravku a minifutbal - 2 polčasy po 25 min.; pre ženy - 2 polčasy po 45 min.; pre žiačky 2 polčasy po 25 min. Polčasová prestávka nemá trvať dlhšie ako 15 min. ZAČIATOK HRY pred začiatkom stretnutia sa žrebuje mincou o polovicu hracej plochy a o výkop. Družstvo, ktoré získalo žreb, môže si zvoliť polovicu hracej plochy. Výkop pripadne družstvu, ktoré žreb nezískalo. Po znamení rozhodcu sa hra začína výkopom, ktorý vykoná hráč tak, že zahrá loptu ležiacu v pokoji na stredovej značke smerom na súperovu polovicu hracej plochy. Pred výkopom musia byť všetci hráči na vlastnej polovici hracej plochy. Hráči družstva, ktoré nemá výhodu výkopu, musia zostať vo vzdialenosti najmenej 9,15 m od lopty. Lopta je v hre až vtedy, keď opustí pôvodné miesto. Hráč, ktorý vykonal výkop, nesmie zahrať loptu druhýkrát, pokiaľ ju nezahral alebo sa jej nedotkol iný hráč. Po dosiahnutí gólu začína hru rovnakým spôsobom hráč družstva, ktoré gól dostalo. LOPTA V HRE A MIMO HRY lopta je mimo hry, keď úplne prejde po zemi alebo vo vzduchu za bránkovú či postrannú čiaru, alebo ak rozhodca preruší hru. V každom inom čase od začiatku hry až do jej skončenia je lopta v hre aj keď sa odrazí od žrdí, brvna, rohovej zástavky, rozhodcu, ktorý je na hracej ploche späť na hraciu plochu. DOSIAHNUTIE GÓLU gól sa dosiahne ak lopta úplne prejde za bránkovú čiaru medzi bránkovými žrďami a pod brvnom, pričom ju ani jeden hráč útočiaceho družstva rukou nezadržal, nehodil, neniesol ani neudrel. Rozhodca neuzná gól, ak sa lopta dostane do súperovej brány priamo z výkopu, z nepriameho voľného kopu, z kopu od brány a z vhadzovania lopty. Rozhodca neuzná gól ak sa lopta dostane do vlastnej brány priamo z ktoréhokoľvek kopu, z vhadzovania. HRÁČ MIMO HRY 1.HRÁČ JE V POSTAVENÍ MIMO HRY, AK JE BLIŽŠIE K SÚPEROVEJ BRÁNKOVEJ ČIARE AKO LOPTA, S VÝNIMKOU: a) ak je na vlastnej polovici hracej plochy alebo b) ak nie je bližšie k súperovej bránkovej čiare ako najmenej dvaja hráči súperovho družstva 2. Hráča, ktorý je v postavení mimo hry považuje rozhodca za hráča mimo hry, ak v okamihu, keď sa niektorý z jeho spoluhráčov dotkne lopty alebo ju zahrá, podľa názoru rozhodcu:

13 13 a) ovplyvňuje hru, b) ovplyvňuje súpera, c) pokúša sa z toho postavenia získať výhodu. 3.Rozhodca nepokladá hráča za hráča mimo hry: a) len preto, že je v postavení mimo hry, b) ak loptu dostane priamo z kopu od brány, z kopu z rohu alebo z vhadzovania lopty. Ak rozhodca pokladá hráča za hráča mimo hry, nariadi nepriamy voľný kop z miesta, kde bolo pravidlo porušené. MOJA DEFINÍCIA: Hráč je mimo hry ak v momente prihrávky od spoluhráča smerujúcej dopredu, je bližšie k súperovej bránkovej čiare ako lopta, ktorú mu spoluhráč prihráva, alebo ako dvaja hráči súpera, ak nevybieha z vlastnej polovice ihriska. PRIAMY VOĽNÝ KOP Hráč môže priamo dosiahnuť gól (jedným dotykom). - Rozhodca nariadi priamy voľný kop proti družstvu, ktorého hráč sa dopustí: kopne alebo sa pokúša kopnúť súpera, podrazí súpera, skočí na súpera, vrazí do súpera, udrie, prípadne sa pokúsi udrieť súpera, sotí súpera, nedovolene zasiahne telom súpera, skôr ako zahrá loptu, drží súpera, pľuvne na súpera, a) hrá rukou mimo vlastného pokutového územia. NEPRIAMY VOĽNÝ KOP Hráč môže dosiahnuť gól iba vtedy ak sa okrem neho lopty dotkol ešte iný hráč pred tým, než sa lopta dostala do brány. Rozhodca nariadi NVK proti družstvu, ktorého hráč sa dopustí: Zahrá spôsobom, ktorý je podľa rozhodcu nebezpečný; vrazí do súpera dovoleným spôsobom,keď sa nesnaží hrať s loptou; bráni súperovi v hre, pričom sám nechce hrať s loptou; vrazí do brankára s výnimkou prípadu, ak brankár: drží loptu, alebo bráni súperovi v hre aleboopustí vlastné bránkové územie; ako brankár vo vlastnom pokutovom území: chytí do rúk prihrávku od svojho spoluhráča, ak ten mu ju prihral časťou nohy od kolena dolu. TRESTY: PVK, NVK, žltá karta, červená karta (hneď, alebo dve žlté) vylúčenie. Pokutový kop (11 m od bránkovej čiary) za priestupky vo vlastnom pokutovom území. VHADZOVANIE ak lopta prejde po zemi alebo vo vzduchu za postrannú čiaru, vhadzuje ju na hraciu plochu niektorý z hráčov toho družstva, ktorého hráč sa lopty nedotkol ako posledný. Hráč je v okamihu vhadzovania obrátený čelom do hracej plochy a musí aspoň časťou obidvoch chodidiel stáť buď na postrannej čiare alebo za postrannou čiarou mimo hracej plochy. KOP OD BRÁNY Ak lopta prejde- či už po zemi alebo vo vzduchu- za bránkovú čiaru okrem jej čast medzi bránkovými žrďami a brvnom a ak ňou pritom naposledy hral hráč útočiaceho družstva, vykoná sa kop od brány. KOP Z ROHU Ak lopta úplne prejde po zemi alebo vo vzduchu za bránkovú čiaru okrem jej časti medzi bránkovými žrďami a brvnom, a ak s ňou naposledy hral hráč brániaceho družstva, uskutoční sa kop z rohu.