ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/34/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu Česká kancelář pojistitelů, Na Pankráci 1724/129, Praha 4, IČO: , zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS, s. r. o., Vodná 3, Košice, proti žalovanému P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, A. nad C., zastúpenému JUDr. Bernárdom Medárom, advokátom v Humennom, Dubová 4, o zaplatenie ,94 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné z č. k. 17C 103/ , takto jednohlasne r o z h o d o l : N e p r i p ú š ť a zmenu žaloby. P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania 278,17 Eur na účet JUDr. Bernarda Medára, advokáta do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Humenné (ďalej len prvostupňový súd ) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia 2 096,85 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že dňa XX. XX. XXXX vodič E. E. riadil osobné motorové vozidlo zn. KIA - RIO, EVČ: B 8148 E po ceste z obce A. Z. C. smerom na V., neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, s vozidlom prešiel do protismeru, zišiel mimo vozovky do priekopy, kde narazil do stromu. Vodič zraneniam podľahol, jeho spolujazdec Q. E. utrpel zranenia s dobou liečenia 12 týždňov. V čase dopravnej nehody a vzniku poistnej udalosti vlastníkom motorového vozidla KIA - RIO, EVČ: B 8148 E bol žalovaný, ktorý motorové vozidlo nadobudol kúpou od J. G., E. XXX, G. republika dňa V súvislosti s dopravnou nehodou Q. E. vznikla škoda na zdraví a žalobca ako poistiteľ plnil poškodenému Q. E. titulom škody na zdraví ,94 Eur z garančného fondu z dôvodu, že v čase dopravnej nehody bolo vozidlo registrované v Českej republike a pre vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda nebolo uzatvorené povinné poistenie zodpovednosti za škodu. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy ,94 Eur právne kvalifikoval ako regresný nárok podľa 24 ods. 8 zákona č. 168/1999 Sb. o pojištění odpovědnosti za škodu spůsobenou provozem vozidla o změně nekterých souvisejícich zákonů (zákon o pojistění odpovědnosti z provozu vozidla). Súd prvého stupňa sa najprv vysporiadal s tým, z akého dôvodu pri

2 posudzovaní podmienok zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu (ako rozhodnej predbežnej otázky, ktorá má zásadný význam na rozhodovanie vo veci) postupoval podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nie podľa právneho poriadku Českej republiky. Poukázal na ustanovenie 15 zákona č. 97/1963 Zb., ktoré stanovuje, že rozhodným právom, ktorým sa riadi náhrada škody (a teda aj podmienky vzniku zodpovednosti za škodu, jej rozsah a pod.) je právny poriadok štátu, kde došlo k udalosti zakladajúcej nárok na náhradu škody. V posudzovanom prípade k dopravnej nehode a k vzniku škody došlo na území Slovenskej republiky. Žalobca svoj nárok na zaplatenie žalobným návrhom kvalifikoval ako regresný nárok podľa zákona č. 168/1999 Sb., pričom tento zákon na území Slovenskej republiky neplatí a na vec je nevyhnutné aplikovať zákon Slovenskej republiky č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý jednoznačne určuje kto je oprávnený uplatňovať si postihové právo proti tomu za koho plnil, pričom týmto oprávneným subjektom je Slovenská kancelária poisťovateľov. Keďže poškodený nemá bydlisko ani sídlo na území Českej republiky, ide o občana Slovenskej republiky s pobytom na jej území a ku škodovej udalosti došlo na území Slovenskej republiky, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný vo veci uplatnenia regresného nároku voči žalovanému. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súd žalobu zamietol nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že je osobou, ktorá je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia. Ďalšími námietkami vznesenými žalovaným sa súd vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu nezaoberal. O trovách konania súd rozhodol podľa 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému žalovanému priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2 096,85 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že v posudzovanom prípade má byť aplikované hmotné právo dvoch štátov. V otázke posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu je nevyhnutné aplikovať zákon Českej republiky č. 168/1999 Sb. V otázke posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v zmysle, či je žalovaný osobou zodpovednou za škodu spôsobenú prevádzkou nepoisteného vozidla, je nevyhnutné aplikovať právo Slovenskej republiky. Ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že na danú vec nie je možné aplikovať zákon č. 168/1999 Sb. a je nutné aplikovať zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého je regresný nárok voči subjektu zodpovednému za škodu oprávnená uplatňovať Slovenská kancelária poisťovateľov, úplne opomenul fakt, že k plneniu zo strany Slovenskej kancelárie poisťovateľov nedošlo, keďže plnenie bolo poskytnuté práve žalobcom. Pokiaľ žalobca plnil bez právneho dôvodu, možno na strane subjektu, ktorý mal poškodenému plnenie vyplatiť, vyvodiť existenciu bezdôvodného obohatenia, na ktorého domáhanie sa je potom aktívne legitimovaný žalobca. Nárok žalobcu na vydanie plnenia vyplateného Slovenskej kancelárii poisťovateľov z garančného fondu žalobcu daný je, a to s ohľadom na skutočnosť, že toto plnenie bolo preukázateľne z jeho garančného fondu poškodenému vyplatené bez toho, aby žalobca bol subjektom zodpovedným za spôsobenú škodu. Súd prvého stupňa dospel k predčasnému záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, a preto sa nevysporiadal s možnou právnou kvalifikáciou nároku žalobcu, ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tento nárok bez pochybností daný je, lebo žalovaný za škodu spôsobenú prevádzkou nepoisteného vozidla zodpovedá. O zodpovednosti žalovaného z predmetnej škodovej udalosti nemôže byť pochýb vzhľadom na existenciu jeho vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu, ktorým bola škoda spôsobená, ku dňu vzniku škodovej udalosti a tiež s ohľadom na to, že predmetné vozidlo bolo žalovaným prevádzkované, čo je skutočnosť, ktorá nebola zo strany žalovaného v konaní spochybnená. Na záver uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnej aplikácie právneho poriadku i právneho predpisu, jeho rozhodnutie je predčasné a neúplne zistený skutkový stav, ako i nesprávne právne posúdenie veci viedli súd prvého stupňa k nesprávnym záverom a rozhodnutiu vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel, alternatívne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalovaný k podanému odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 278,87 Eur.

3 Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd ) viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním mu predchádzajúcim a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, pričom rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. 205 ods. 2, 205a O. s. p.. Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( 212 ods. 3 O. s. p.). Treba ešte uviesť, že odvolací súd na prejednanie podaného odvolania v zmysle ust. 214 ods. 2 O. s. p. nenariaďoval pojednávanie. Nariadenie pojednávania si totiž nevyžiadalo zopakovanie, či doplnenie dokazovania ani dôležitý verejný záujem, ani to, že by súd rozhodoval vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu ani zrušenie odvolaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, vec správne aj právne posúdil a odvolací súd len na zdôraznenie dodáva: Ako vyplýva z obsahu spisu žalobca v predmetnom konaní uplatnil regresný nárok podľa 24 ods. 8 zákona č. 168/1999 Sb. o pojistění odpovědnosti za škodu způsobenou provozem vozidla a o zmněně nekterých souvisejícich zákonů (zákon o pojištění odpovědnosti z provozu vozidla) (v znení účinnom ku dňu dopravnej nehody). Dopravnú nehodu, ktorá sa stala dňa XX. XX. XXXX na území Slovenskej republiky na ceste III./55817 z obce A. Z. C. na V. zavinil E. E., ktorý motorové vozidlo registrované v Českej republike riadil a pri dopravnej nehode zomrel. Jeho spolucestujúci Q. E. pri dopravnej nehode utrpel mnohopočetné zranenia s dobou liečenia a práceneschopnosťou 12 týždňov. Trestné stíhanie voči E. E. bolo zastavené, lebo v trestnom konaní nemožno pokračovať proti tomu, kto zomrel. Žalovaný je majiteľom a prevádzkovateľom motorového vozidla, v ktorom Q. E. dňa XX. XX. XXXX utrpel zranenie. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že na posudzovaný právny vzťah je potrebné aplikovať slovenskú právnu úpravu, a to s ohľadom, že k dopravnej nehode došlo na území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Dohovor o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol podpísaný 04. mája 1971 v Haagu. Dohovor ratifikovala Slovenská republika, Česká republiky, ďalšie členské štáty Európskej únie, ako aj niektoré nečlenské štáty Únie. Dohovor stanovuje najmä: Článok 3 Rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode. Článok 8 Rozhodné právo určuje najmä: 1. podmienky a rozsah zodpovednosti, 2. dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, 3. vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, 4. spôsob a rozsah náhrady škody, 5. možnosť prechodu práva na náhradu škody, 6. osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu,

4 7. zodpovednosť pre prevádzkovateľa vozidla za jeho zamestnanca, 8. premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítanie pravidiel počítania začiatku porušenia alebo zastavenia tohto času. Smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti stanovuje: Článok 3 Každý členský štát príjme v súlade s článkom 4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení. Tretia smernica Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel stanovuje: Článok 1 Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek článku 2 ods. 1 smernice 84/5/EHS, poistenie uvedené v článku 3 ods. 1 smernice 72/166/EHS bude pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim, okrem vodiča, vyplývajúce z prevádzky vozidla. Obe vyššie uvedené smernice zrušila smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, ktorá v zmysle svojho odôvodnenia (článok 1) predstavuje kodifikáciu oboch uvedených smerníc. Toto zrušenie sa však stalo účinným v zmysle článku 29 smernice 2009/103/ES v spojení s jej článkom 30 až 27. októbra Keďže dopravná nehoda, ktorá je premetom prejednávanej veci sa stala dňa XX. XX. XXXX, na prejednávanú vec sa použijú ešte pôvodné smernice. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že podľa skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa rozhodujúcim právom sú predpisy Slovenskej republiky, lebo nehoda sa stala na území Slovenskej republiky a podľa článku 3 Haagskeho dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody, je v takto prípade rozhodným právom právo miesta, kde sa stala nehoda. Zo znenia článku 3 ods.1 smernice 76/166/EHS vyplýva, že každý členský štát je povinný zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území bola pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení. Článok 3 smernice 90/232/EHS stanovuje, že táto zodpovednosť musí pokrývať zodpovednosť za ujmu na zdraví spôsobenú všetkým cestujúcim okrem vodiča, vyplývajúce z prevádzky vozidla. Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že je potrebné rozlišovať v prejednávanej veci tak aj vo všeobecnosti v kontexte povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla medzi dvoma odlišnými právnymi inštitútmi. Na jednej strane stojí občianskoprávna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na druhej strane stojí pokrytie tejto zodpovednosti povinným poistením. Tieto dva právne inštitúty sú síce úzko spojené, ale zároveň sú upravené odlišným spôsobom a v odlišnom rozsahu.

5 Žalobcom v predmetnom konaní uplatnený nárok na vyplatenie poistného plnenia nie je nárokom na náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ( 420, 427 Občianskeho zákonníka), ale ide o zvláštny nárok poisťovne vyplývajúci zo špeciálneho právneho predpisu. Uvedené právo poisťovne je osobitným originálnym nárokom poisťovne, t. j. špecifickým právom poisťovne upravené špeciálnym právnym predpisom v Českej republike (zákon č. 168/1999 Sb. o pojistění odpovědnosti za škodu způsobenou provozem vozidla a o zmněně nekterých souvisejícich zákonů). Na území Slovenskej republiky je uvedené právo poisťovne upravené špeciálnym právnym predpisom platným v Slovenskej republike (zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Keďže k dopravnej nehode, z ktorej vznikla škoda došlo na území Slovenskej republiky, rozhodným právom na posudzovaný právny vzťah sú vnútorné predpisy Slovenskej republiky. Regresný nárok žalobcu ako prechod práva poisteného na náhradu škody na poisťovňu (cesia) podľa zákona č. 168/1999 Sb. by mohol byť posudzovaný len v prípade, ak by k dopravnej nehode došlo na území Českej republiky. Keďže v posudzovanej veci k dopravnej nehode došlo na území Slovenskej republiky, nie je možné na daný právny vzťah aplikovať zákon Českej republiky č. 168/1999 Sb.. Na posudzovaný právny vzťah by bolo možné aplikovať zákon č. 381/2001 Z. z., ale len v prípade, ak by žalobcom bola Slovenská kancelária poisťovateľov a táto by preukázateľne vyplatila poistné plnenie z garančného fondu poškodeného, čo však nie je prípadom prejednávanej veci. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnom konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Z dôvodu nedostatku vecne aktívnej legitimácie na strane žalobcu, správne postupoval súd prvého stupňa, ak žalobu zamietol. K odvolacej námietke žalobcu, že v predmetnom konaní je potrebné vysporiadať sa s právnou kvalifikáciou nároku žalobcu ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý podľa tvrdenia žalobcu je daný tým, že žalovaný za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného nepoisteného vozidla zodpovedá, odvolací súd v zmysle ust. 95 ods. 2 O. s. p. nepripustil zmenu žaloby, lebo výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle ust. 95 ods. 2 O. s. p. dispozícia účastníka konania, ktorou chce meniť návrh je obmedzená iba súhlasom súdu. Odvolací súd pri úvahe o tom, či bude súhlasiť so zmenou návrhu, vychádzal a zavažoval iba to, že výsledky doterajšieho konania (ako celku) nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, nakoľko žalobca až v odvolacom konaní žiadal, aby jeho nárok bol právne kvalifikovaný ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Za takéhoto stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. V podrobnostiach je potrebné odkázať na skutkové i právne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní, preto mu patrí právo na náhradu trov konania. Odvolací súd priznal žalovanému náhradu trov tohto konania vo výške zodpovedajúcej odmene advokáta za jeden úkon právnej služby (písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa ). Vychádzal z 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 278,17 Eur (270,54 Eur tarifná odmena 7,63 Eur 1/100 výpočtového základu v zmysle 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie:

6 Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.