Krátkodobá predikcia vývoja slovenskej ekonomiky v 1. polroku 2015 (verzia: február 2015)

Transkript

1 Krátkodobá predikcia vývoja slovenskej ekonomiky v 1. polroku 2015 (verzia: február 2015) Ján Haluška, Jana Juriová, Andrej Hamara INFOSTAT Bratislava V predloženom materiáli sú prezentované a stručne interpretované výsledky krátkodobej predikcie vývoja vybraných makroekonomických ukazovateľov slovenskej ekonomiky v 1. polroku 2015 (tabuľka v prílohe). Prezentované odhady zohľadňujú ich skutočný vývoj vo 4. štvrťroku 2014, v prípade spotrebiteľských cien aj v januári Zároveň prihliadajú na výsledky konjunkturálnych a spotrebiteľských prieskumov (KSP) za prvé dva mesiace tohto roka, ako aj na aktuálne prognózy vývoja v relevantnom vonkajšom ekonomickom prostredí, teda v eurozóne, Nemecku a Českej republike, čo sú naši hlavní obchodní partneri 1. kého sentimentu zostal pod úrovňou svojho dlhodobého priemeru (obr. 1). Nárast optimizmu bol však dostatočný na to, aby zvrátil trend spomaľovania rastu výkonnosti slovenskej ekonomiky, ktorý začal v roku Tvorba reálneho HDP totiž medziročne vzrástla o 2,4%, čo je prírastok o 1 percentuálny bod (p. b.) vyšší ako v roku Úhrnná cenová hladina v hospodárstve, meraná deflátorom HDP, však napriek tomu medziročne poklesla o 0,2%, čo znamená, že nominálny HDP medziročne stúpol o 2,2%. Obr. 1 Hrubý domáci produkt Hoci bolo zlepšenie domácej ekonomickej klímy v minulom roku založené na raste dôvery prakticky vo všetkých štyroch sledovaných odvetviach hospodárstva, ako aj dôvery spotrebiteľov, indikátor ekonomic- 1 Ifo indikátor, ktorý hodnotí podnikateľskú klímu v Nemecku, sa od novembra minulého roka zvyšuje. Vzostup zaznamenal aj vo februári tohto roka, avšak len vplyvom zlepšenia očakávaní na nasledujúcich šesť mesiacov, pretože hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie sa oproti januáru mierne zhoršilo. ZEW indikátor, hodnotiaci dôveru investorov, sa vo februári tiež mierne zlepšil. Rast výkonnosti nemeckej ekonomiky sa zvýšil z 0,1% v 3. štvrťroku 2014 na 0,7% vo 4. štvrťroku 2014, hlavne vplyvom zrýchlenia rastu domáceho dopytu (vrátane investícií), ale čiastočne k tomu prispel aj čistý vývoz. Autori prognózy Deutsche Bank (DB) aktualizovanej začiatkom marca 2015 v súvislosti s tým odhadujú, že rast výkonnosti nemeckej ekonomiky by sa mal zrýchliť - z 1,6% v roku 2014 na 2,0% v roku Podľa tej istej prognózy DB by sa mal rast výkonnosti ekonomiky eurozóny v rovnakom období zrýchliť z 0,9% na 1,4%. Na druhej strane, z najnovšej verzie prognózy EECF (Eastern Europe Consensus Forecast) z februára 2015 vyplýva, že rast ekonomiky Českej republiky by sa mal zrýchliť z 2,0% v roku 2014 na 2,5% v roku Obr. 2 K zrýchleniu rastu výkonnosti hospodárstva došlo primárne v dôsledku zrýchlenia rastu agregátneho dopytu. Na zrýchlenie jeho rastu zareagovala aj celková produkcia v hospodárstve, ktorá sa v minulom roku - po prechodnom poklese v roku 2013 (o 0,6%) - medziročne zvýšila o 1,7% (obr. 2). Zdrojom 1

2 zrýchlenia dynamiky rastu agregátneho dopytu bol domáci dopyt, ktorý sa vlani - po stagnácii v roku medziročne zvýšil o 3,0%. Vonkajší dopyt síce tiež stúpol, ale medziročný prírastok vývozu tovarov a služieb v stálych cenách sa znížil z 5,2% v roku 2013 na 4,6% v roku 2014 (obr. 3). Obr. 3 Zamestnanosť a nezamestnanosť v hospodárstve, resp. Nominálna a reálna mzda v hospodárstve). Zrejme teda prevážil vplyv dôvery spotrebiteľov, ktorá vlani síce vzrástla, ale nie úmerne rastu kúpnej sily. Obr. 4 Oživenie rastu domáceho dopytu v minulom roku nie je prekvapením, pretože sa všeobecne očakávalo. Zdôrazniť preto treba tú skutočnosť, že k tomu prispeli všetky tri hlavné zložky jeho štruktúry. Takýto robustný rast totiž domáci dopyt dosiahol prvýkrát od roku Napriek tomu, že ide o relatívne veľký prírastok, domáci dopyt ešte ani vlani nedosiahol úroveň z roku 2008, teda pred krízou (zostal pod ňou zhruba o 5%). Na druhej strane, objem celkového vývozu sa dostal - zásluhou rastu vonkajšieho dopytu - nad úroveň z roku 2008 už v roku 2011, pričom v minulom roku ju prekročil takmer o 30%. Spôsob oživenia rastu domáceho dopytu je však potrebné považovať za pozitívny najmä preto, lebo ho relatívne najviac podporil investičný dopyt. Tvorba hrubého fixného kapitálu, ktorá v rokoch 2012 a 2013 klesla (o 9,3%, resp. o 2,7%), vlani medziročne stúpla o 5,7%. Pokiaľ ide o zostávajúce dve hlavné zložky domáceho dopytu, dopyt verejného sektora sa oproti roku 2013 zvýšil o 4,4%, spotrebiteľský dopyt stúpol o 2,2% (obr. 4). Kým rast dopytu verejného sektora sa javí - v kontexte úsilia o konsolidáciu verejných financií - ako relatívne vysoký, rast spotrebiteľského dopytu vyznieva naopak ako relatívne nízky, najmä z pohľadu kúpnej sily obyvateľstva, ktorá vlani výrazne vzrástla vplyvom rastu reálnej mzdy aj zamestnanosti na makroúrovni (viac v častiach Spomalenie rastu vývozu tovarov a služieb ide na vrub výrazného oslabenia rastu vonkajšieho dopytu v 2. polroku minulého roka, vplyvom ktorého jeho objem vzrástol len o 0,9%, zatiaľ čo v 1. polroku sa zvýšil o 8,4%. Dopad oslabovania rastu vonkajšieho dopytu v priebehu minulého roka dokumentuje ešte názornejšie skutočnosť, že kým v 1. štvrťroku sa objem vývozu tovarov a služieb na medziročnej báze zvýšil o 12,4%, vo 4. štvrťroku vzrástol len o 0,3%. Spomalenie rastu vývozu v 2. polroku minulého roka, ktoré bolo dôsledkom oslabenia rastu dopytu z krajín EÚ-28 a poklesu dopytu z krajín mimo nej (najmä z Ruska) 2, súvisí predovšetkým s vojenským konfliktom na Ukrajine. Stal sa totiž nielen zdrojom geopolitickej neistoty, ale vyvolal aj zavedenie sankcií EÚ voči Rusku, ktoré reagovalo prijatím protiopatrení. Vojenský konflikt na Ukrajine a jeho dôsledky mali negatívny vplyv aj na ekonomickú klímu u nás doma. Rast indikátora ekonomického sentimentu bol totiž vlani v 2. polroku podstatne miernejší ako v 1. polroku, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že ne- 2 Pokles dopytu z Ruska zrejme súvisí hlavne so zhoršením konkurencieschopnosti slovenských výrobcov na ruskom trhu v dôsledku výrazného poklesu rubľa voči euru. Vývoz tovarov do Ruska v b. c. mierne poklesol už v roku 2013 (o 2,8%), v minulom roku sa však výrazne prehĺbil, pretože za január až november klesol takmer o 20% (v priemere). 2

3 dosiahol úroveň svojho dlhodobého priemeru. V kontexte vyššie uvedeného vývoja vonkajšieho dopytu neprekvapuje, že nárast optimizmu ohľadom ďalšieho vývoja hospodárstva pribrzdila najmä dôvera v priemysle, ale v závere roka aj dôvera v stavebníctve a službách. Na základe vývoja hospodárstva v 2. polroku minulého roka možno konštatovať, že pribrzdenie rastu optimizmu bolo opodstatnené. V 3. štvrťroku totiž objem celkovej produkcie v hospodárstve na medziročnej báze viac-menej stagnoval a vo 4. štvrťroku poklesol o 0,9%. Tvorba reálneho HDP síce napriek tomu v 3. aj 4. štvrťroku vzrástla, a to zhodne o 2,4%, ale jeho medziročný prírastok sa znížil z 1,4 p. b. v 1. polroku na 0,8 p. b. v 2. polroku. Vo 4. štvrťroku však reálny HDP medziročne stúpol len o 0,4 p. b.. Podľa sezónne očistených údajov sa výkonnosť hospodárstva zvýšila na medzikvartálnej báze aj vo 4. štvrťroku o 0,6%, teda identicky ako v predchádzajúcich troch štvrťrokoch. Zatiaľ čo v prvých troch štvrťrokoch minulého roka sa výkonnosť hospodárstva zvyšovala v podmienkach poklesu úhrnnej cenovej hladiny, vo 4. štvrťroku sa jej rast obnovil, pretože deflátor HDP medziročne stúpol o 0,3%. Za významnú zmenu oproti 1. polroku treba považovať aj skutočnosť, že medziročný prírastok HDP v 3. a 4. štvrťroku minulého roka bol vyšší ako prírastok agregátneho dopytu. Inými slovami povedané, prírastok zdrojov vytvorených doma bol dostatočný na to, aby pokryl prírastok agregátneho dopytu. Tým sa v 2. polroku výrazne spomalil rast zdrojov z dovozu - objem celkového dovozu stúpol v 3. štvrťroku len o 1,7% a vo 4. štvrťroku dokonca poklesol o 0,2%. Napriek tomu však časť zdrojov skončila v zásobách, lebo ich stav sa v 2. polroku minulého roka mierne zvýšil. Bolo to kvôli ich pomerne veľkému prírastku v 3. štvrťroku, lebo vo 4. štvrťroku stav zásob poklesol. Vplyvom oživenia rastu domáceho dopytu sa model rastu výkonnosti hospodárstva z rokov 2012 a 2013, ktorý bol založený len na zvyšovaní čistého vývozu, zmenil. Zdrojom rastu výkonnosti hospodárstva v minulom roku bol totiž výlučne domáci dopyt, zatiaľ čo príspevok čistého vývozu k rastu reálneho HDP bol z celoročného hľadiska viac-menej neutrálny. Obchodná bilancia a bilancia služieb v bežných cenách síce spolu dosiahli prebytok, ktorý na medziročnej báze mierne vzrástol. Avšak po dodatočných úpravách vývozu a dovozu tovarov a služieb, ktoré si vyžaduje metodika ESA2010 a po prepočte do stálych cien, prostredníctvom cien (deflátorov) celkového vývozu a celkového dovozu, sa ukázalo, že prebytok obchodnej bilancie a bilancie služieb v stálych cenách sa z celoročného hľadiska na medziročnej báze prakticky nezmenil (obr. 5). Obr.5 Vplyvom očakávaného rastu agregátneho dopytu by sa výkonnosť hospodárstva mala zvyšovať aj v horizonte krátkodobej predikcie. Dynamika rastu agregátneho dopytu sa však s veľkou pravdepodobnosťou spomalí, pričom brzdiaci vplyv by mal byť generovaný slabším rastom vonkajšieho dopytu (viac v časti Zahraničný obchod - saldo obchodnej bilancie). Pevnejším pilierom rastu agregátneho dopytu a tým aj rastu výkonnosti hospodárstva by teda mal byť domáci dopyt, pretože zdrojom jeho rastu ako celku by mali byť aj v tomto roku všetky tri hlavné zložky jeho štruktúry. Pokiaľ ide o jednotlivé zložky štruktúry domáceho dopytu, očakávame, že rast dopytu verejného sektora sa spomalí, lebo udržať deficit verejných financií pod 3% HDP sa bez toho zrejme nezaobíde. Vplyv spomalenia jeho rastu na rast domáceho dopytu ako celku by však mal byť vykompenzovaný najmä zrýchlením rastu spotrebiteľského dopytu, keďže rast kúpnej sily obyvateľstva by mal tohto roku pokračovať a spotrebiteľská dôvera mierne stúpla aj vo 3

4 februári. Prekvapiť však môže aj investičný dopyt (podobne ako vo 4. štvrťroku minulého roka). Na druhej strane, stagnácia tržieb v maloobchode v januári a pokles indikátora ekonomického sentimentu vo februári, ktorý bol spôsobený poklesom dôvery v stavebníctve a službách, predstavuje pre zrýchlenie rastu domáceho dopytu riziko. Model rastu HDP, ktorý fungoval v minulom roku, bude s veľkou pravdepodobnosťou fungovať aj v horizonte krátkodobej predikcie. Rast výkonnosti hospodárstva by teda mal byť založený len na domácom dopyte, kým príspevok čistého vývozu by mal byť neutrálny. Prechod k modelu, keď k rastu výkonnosti by mal popri domácom dopyte prispieť aj čistý vývoz, považujeme za reálnejší až v 2. polroku tohto roka. Na základe uvedených predpokladov odhadujeme, že tvorba reálneho HDP v 1. polroku 2015 medziročne stúpne o 2.5%, a to v reálnom aj nominálnom vyjadrení. Z toho vyplýva, že úhrnná cenová hladina v hospodárstve by mala stagnovať, teda zostať na medziročnej báze bez zmeny. Nominálny HDP by mal byť medziročne vyšší o 0,904 mld. a dosiahnuť mld.. Uvedené odhady rastu výkonnosti hospodárstva aj vývoja úhrnnej cenovej hladiny je potrebné vnímať v kontexte viacerých obojstranných rizík, ktoré sa týkajú vývoja vonkajšieho aj domáceho dopytu. Zahraničný obchod - saldo obchodnej bilancie Stav relevantného vonkajšieho ekonomického prostredia sa v minulom roku zlepšil. Vyplýva to zo skutočnosti, že v eurozóne a ČR bolo zaznamenané obnovenie ekonomického rastu a v Nemecku sa ekonomický rast zrýchlil. Útlm dynamiky rastu vývozu aj dovozu tovarov v b. c. napriek tomu pokračoval (obr. 6). Podľa predbežných štatistických údajov sa totiž medziročný prírastok vývozu tovarov v b. c. znížil z 3,3% v roku 2013 na 0,9% v roku 2014, prírastok dovozu tovarov v b. c. z 2,3% na 0,3%. Zatiaľ čo v 1. polroku minulého roka obidva tieto agregátne ukazovatele na medziročnej báze vzrástli, v 2. polroku zaznamenali pokles. Ukazuje sa teda, že vplyv zlepšenia podmienok v relevantnom vonkajšom ekonomickom prostredí na vonkajší, resp. domáci dopyt bol vlani výrazne oslabený negatívnym vplyvom geopolitických neistôt, najmä v dôsledku konfliktu na Ukrajine. Skutočnosť, že rast vývozu, resp. dovozu tovarov v b. c. sa vlani takmer zastavil, ide totiž predovšetkým na vrub zintenzívnenia útlmu rastu nových objednávok pre priemysel zo zahraničia a poklesu nových objednávok pre priemysel z tuzemska, ktoré začali na prelome 2. a 3. štvrťroka Okrem toho, nominálnu hodnotu vývozu a dovozu tovarov v b. c. znižovali v priebehu celého minulého roka aj ceny vývozu aj dovozu, pretože ich pokles sa na medziročnej báze prehĺbil. Obr.6 Z nových objednávok pre priemysel zo zahraničia vyplýva, že rast vonkajšieho dopytu sa v priebehu minulého roka postupne spomaľoval. V 2. polroku však jeho rast na medziročnej báze už viac-menej len stagnoval, predovšetkým vplyvom nových objednávok z eurozóny, ktoré vo 4. štvrťroku dokonca medziročne poklesli o 0,5%. K spomaleniu rastu vonkajšieho dopytu však významne prispeli aj krajiny mimo eurozónu. Svedčí o tom skutočnosť, že kým v 1. štvrťroku minulého roka nové objednávky pre priemysel z týchto krajín medziročne vzrástli o 12,6%, vo 4. štvrťroku stúpli o 1,9%, čo je prírastok až rádovo nižší. Útlm vonkajšieho dopytu súvisel i v minulom roku s nižším záujmom o osobné automobily, a to predovšetkým z eurozóny. Nové objednávky na osobné automobily z eurozóny totiž poklesli už dva roky po sebe, pričom ich pokles sa prehĺbil z 1,2% v roku 2013 na 2,7% v roku Z krajín mimo eurozónu záujem o nové automobily vzrástol, ale dynamika rastu nových 4

5 objednávok sa v rovnakom období výrazne spomalila z 23% na 12,1%. Nové objednávky na osobné automobily mali na vývoj nových objednávok zo zahraničia ako celku dominantný vplyv aj v minulom roku. Svedčí o tom skutočnosť, že nové objednávky zo zahraničia, po znížení (očistení) o nové objednávky na osobné automobily, vykazujú úplne opačné vývojové tendencie. Dynamika rastu takto očistených objednávok zo zahraničia sa totiž zrýchlila z 1,9% v roku 2013 na 4,7% v roku Bolo to hlavne vplyvom nových objednávok na spotrebnú elektroniku z eurozóny, ktoré medziročne vzrástli o 8,9%. Pokiaľ ide o nové objednávky pre priemysel z tuzemska, spomaľovanie ich rastu v 1. polroku sa v 2. polroku zmenilo na pokles. Spôsobil to hlavne pokles nových objednávok na osobné automobily, ktorý začal už v 2. štvrťroku minulého roka, pričom v 2. polroku sa prehĺbil. Vďaka ich vysokému rastu v 1. štvrťroku o 8,4% však celoročne poklesli len o 1,1%. V 2. polroku zaznamenali pokles aj nové objednávky na spotrebnú elektroniku, ale zásluhou rastu v 1. polroku celoročne viac-menej stagnovali. Nové objednávky z tuzemska týkajúce sa ostatných komodít väčšinou tiež poklesli. Na druhej strane pomerne výrazne vzrástli nové objednávky na výrobu kovových konštrukcií (o 21,7%), na výrobu elektrických zariadení (o 7,8%) a výrobu odevov (o 6,7%). Spomalenie rastu nových objednávok na osobné automobily zo zahraničia pribrzdilo aj rast vývozu osobných automobilov, a to z 5,8% v roku 2013 na 3,7% v roku Obchodná bilancia však napriek tomu skončila každý mesiac (okrem decembra) s prebytkom. V kumulatívnej podobe za celý rok 2014 prebytok obchodnej bilancie opäť vzrástol, ale jeho medziročný prírastok bol menší ako v predchádzajúcich dvoch rokoch. Podľa predbežných údajov sa medziročne zvýšil o 0,44 mld. a dosiahol 4,67 mld., resp. 6,2% HDP v b. c., čo v absolútnom i relatívnom vyjadrení predstavuje nové historické maximum. Ako tradične, hlavným zdrojom prebytku obchodnej bilancie bol vývoz osobných automobilov a spotrebného tovaru. Prvý z nich sa zaslúžil o prebytok 9,63 mld. (12,8% HDP v b. c.), druhý ho vygeneroval vo výške 4,49 mld. (6% HDP v b. c.). Zatiaľ čo prvý sa medziročne nezmenil, druhý vzrástol o 0,33 mld.. Vo všetkých ostatných hlavných kategóriách skončila obchodná bilancia v roku 2014 so schodkom. Treba však podotknúť, že schodok kategórie Palivá a mazivá oproti roku 2013 výrazne poklesol (o 1,06 mld. ), k čomu došlo v dôsledku prepadu cien ropy na svetovom trhu. Trend spomaľovania rastu nových celkových objednávok pre priemysel, ktorý v 2. polroku minulého roka vyústil až k ich poklesu, nasvedčuje tomu, že výraznejšie oživenie rastu vývozu ani dovozu tovarov v bežných cenách v horizonte krátkodobej predikcie nie je veľmi pravdepodobné. Oživenie ich rastu je však otázne aj preto, lebo nemožno vylúčiť, že pokles cien vývozu a dovozu bude ešte pokračovať, najmä v dôsledku prepadu ceny ropy na svetovom trhu 3. Pokles cien priemyselných výrobcov vyrábajúcich na export, ktorý sa v januári 2015 prehĺbil, tento predpoklad podporuje. Pokiaľ ide o výsledok obchodnej bilancie predpokladáme, že zostane prebytková aj v 1. polroku tohto roku. Odhadujeme, že jej prebytok dosiahne 2,5-2,9 mld., resp. 7,3% HDP v b. c., čo by znamenalo, že na medziročnej báze sa prakticky nezmení. Najväčším negatívnym rizikom pre uvedený odhad zostáva prípadné zhoršovanie ekonomickej klímy v eurozóne (potenciálny Grexit a pod.), resp. ďalšie stupňovanie geopolitického napätia (eskalácia konfliktu na Ukrajine, prípadne ďalšie teroristické útoky v Európe). Naopak, za pozitívne riziko možno označiť oslabovanie výmenného kurzu eura k USD a vývoj indikátorov ekonomického sentimentu v Nemecku (IFO, ZEW, PMI), teda v ekonomike nášho najvýznamnejšieho obchodného partnera. Spotrebiteľské ceny Napriek tomu, že rast spotrebiteľského dopytu bol v minulom roku relatívne silný, trend spomaľovania rastu cien na spotrebi- 3 Prudký pokles ceny ropy Brent na svetovom trhu začal vo 4. štvrťroku minulého roka. V decembri 2014 klesla zhruba na 60 USD/barel a v januári 2015 dokonca pod 50 USD/barel. 5

6 teľskom trhu (sa) nezastavil. Možno dokonca konštatovať, že ich úhrnná hladina vlani ani v jednom mesiaci medziročne nestúpla, čo je jav, ktorý bol v našich podmienkach zaznamenaný prvýkrát. Navyše, až v ôsmich mesiacoch sa na medziročnej báze posunula smerom nadol (poklesla), v ostatných štyroch mesiacoch (v januári, máji, októbri a novembri) bola na rovnakej úrovni. V konečnom dôsledku to znamenalo, že medziročná miera celkovej inflácie klesla v januári minulého roka na nulu, pričom od februára bola sprievodným javom vývoja slovenskej ekonomiky deflácia (obr. 7). Išlo o miernu defláciu, ktorá v jednotlivých mesiacoch predstavovala 0,1-0,2% a celoročne dosiahla v priemere 0,1%. Obr.7 Rozhodujúci vplyv na vznik deflačného prostredia mali regulované ceny, ktoré vlani medziročne klesli o 0,9% (v priemere). Z ostatných, teda neregulovaných spotrebiteľských cien, k nemu prispeli hlavne ceny potravín (vrátane nealkoholických nápojov) a ceny v doprave, ktoré sa oproti roku 2013 znížili o 0,8%, resp. o 1,5% (v priemere). Zatiaľ čo regulované ceny začali klesať už v januári, ceny potravín až v apríli, pretože v 1. štvrťroku minulého roka na medziročnej báze vzrástli o 0,8%. Z obr. 7 vyplýva, že pokles regulovaných cien aj cien potravín mal síce v priebehu minulého roka najskôr tendenciu zmierňovať sa, koncom roka sa však prehĺbil. Pokiaľ ide o ceny v doprave, ich pokles bol primárne dôsledkom výrazného poklesu cien ropy na svetovom trhu. Zlacnenie potravín a pohonných hmôt malo tlmiaci účinok aj na jadrovú infláciu - jej priemerná úroveň klesla z 1.5% v roku 2013 na 0.2% v roku 2014, čo predstavuje jej nové historické minimum. V apríli, júli, auguste a septembri sa však prechodne znížila až na nulu, teda na absolútne minimum. Skutočnosť, že k poklesu jadrovej inflácie došlo v minulom roku v podmienkach oživenia rastu spotrebiteľského dopytu, svedčí o tom, že vývoj tej časti cien na spotrebiteľskom trhu, ktoré nepodliehajú regulácii, bol dominantne určovaný nákladovými faktormi. O súhrnnom vplyve nákladových faktorov na spotrebiteľské ceny vypovedá index cien priemyselných výrobcov pre tuzemsko, ktorý vlani medziročne poklesol o 3,6%, t.j. podstatne viac ako v roku 2013, kedy sa znížil o 0,1% (vždy v priemere). Inými slovami povedané, nákladové faktory nielenže neboli v minulom roku zdrojom žiadneho tlaku na rast spotrebiteľských cien, ale naopak vytvorili predpoklady pre ich pokles. Vplyv nákladových faktorov však vysoko prevážil protichodný vplyv dopytových faktorov, ktorý bol generovaný rastom kúpnej sily obyvateľstva, aj zásluhou cien dovozu, pretože ich pokles vlani pokračoval. K prehĺbeniu poklesu cien priemyselných výrobcov pre tuzemsko v minulom roku významne prispeli ceny výrobcov potravín, ktoré sa medziročne znížili o 2,0%. V poklese cien výrobcov potravín sa odzrkadľuje (aj) zlacňovanie ich vstupov, pretože ceny poľnohospodárskych výrobkov (rastlinného i živočíšneho pôvodu) zaznamenali pokles už dva roky po sebe. V odvetvovom kontexte možno pokles cien priemyselných výrobcov pre tuzemsko dať do súvislosti aj s poklesom cien stavebných materiálov v posledných dvoch rokoch, ktorý však bol sprevádzaný miernym rastom cien stavebných prác. V januári tohto roka zaznamenala úhrnná hladina spotrebiteľských cien na medzimesačnej báze pokles o 0,1%, čo je svojim spôsobom tiež výnimočný jav, keďže u nás v minulosti na začiatku roka ešte nikdy nenastal. V dôsledku toho sa celková miera deflácie v januári prehĺbila na 0,4%. Zaslúžil sa o to hlavne pokles regulovaných cien (súvisiaci s administratívnym znížením cien elektriny a plynu pre domácnosti), ale aj pokles väčšiny tých cien, ktoré generujú 6

7 jadrovú infláciu. Spomedzi nich treba spomenúť najmä pokles cien pohonných hmôt (vyplývajúci z prepadu cien ropy na svetovom trhu) a ceny potravín a nealkoholických nápojov, ktoré oproti decembru 2014 síce vzrástli (o 1,3%), ale v porovnaní s ich rastom v januári 2014 (o 2,8%), resp. v januári 2013 (o 2,1%), podstatne menej. Napriek tomu, že potraviny (vrátane nealkoholických nápojov) na medzimesačnej báze mierne zdraželi, na medziročnej báze boli v januári tohto roka lacnejšie o 2,0%. Avšak relatívne najviac na medziročnej báze zlacneli pohonné hmoty (o 6,6%). V súvislosti s prepadom ceny ropy na svetovom trhu sa všeobecne predpokladá, že nízke ceny energií budú v tomto roku hlavným ponukovým faktorom, ktorý bude tlačiť ceny výrobcov a tým aj spotrebiteľské ceny smerom nadol (u nás doma aj v relevantnom ekonomickom zahraničí). Jeho vplyv by mal vysoko prevážiť potenciálny protismerný tlak generovaný dopytovými faktormi. Tento predpoklad sa v praxi napĺňa, o čom svedčia indexy cien priemyselných výrobcov pre tuzemsko i pre vývoz, pretože ich pokles sa v januári prehĺbil. Pravdepodobnosť, že sa deflácia v horizonte krátkodobej predikcie udrží, sa tým zvyšuje. Túto pravdepodobnosť ďalej zvyšujú výsledky KSP za február, ktoré signalizujú možnosť rastu cien výrobcov jedine v stavebníctve (obr. 8). Obr.8 pravdepodobný, odhadujeme, že v júni 2015 by mala medziročná miera celkovej deflácie predstavovať 0.5% a priemerná miera celkovej deflácie v 1. polroku 2015 by mala dosiahnuť 0.4%. Samozrejme, uvedený odhad deflácie je tiež potrebné vnímať v kontexte viacerých rizík, tak pozitívnych ako aj negatívnych. Zamestnanosť v hospodárstve a nezamestnanosť Zrýchlenie ekonomického rastu má spravidla pozitívny vplyv aj na trh práce. Vývoj na trhu práce v minulom roku túto empirickú skúsenosť potvrdil. Situácia na trhu práce sa zlepšila dokonca výraznejšie ako sa všeobecne očakávalo, a to z hľadiska rastu celkovej zamestnanosti v hospodárstve aj poklesu nezamestnanosti. Navyše, v priebehu roka sa dynamika rastu celkovej zamestnanosti zrýchľovala, čo vyplýva z údajov podľa oboch metodík (obr. 9). Obr.9 Na základe uvedených predpokladov očakávame, že úhrnná cenová hladina bude v horizonte predikcie oscilovať tesne okolo jej januárovej úrovne. Keďže sa zároveň ukazuje, že aj keby na medzimesačnej báze stagnovala alebo prechodne mierne vzrástla, jej rast na medziročnej báze nie je veľmi Podľa metodiky štatistického výkazníctva (ŠV) sa celkový počet zamestnaných osôb zvýšil vlani v priemere o 1,3% (cca o 28,5 tisíc osôb), podľa metodiky VZPS stúpol o 1,4% (cca o 34 tisíc osôb). Rast celkovej zamestnanosti v metodike VZPS súvisel s rastom počtu pracujúcich v SR, pretože počet krátkodobo migrujúcich za prácou do zahraničia (s pobytom do 1 roka) medziročne mierne poklesol. Vplyvom zrýchľovania rastu dopytu na trhu práce sa celková zamestnanosť v hospodárstve vo 4. štvrťroku zvýšila až o 2,1% podľa metodiky ŠV, podľa metodiky VZPS dokonca o 2,7%. Napriek prekvapivo vysokému rastu však celková zamestnanosť zostala aj vo 4. štvrťroku mi- 7

8 nulého roka pomerne hlboko pod úrovňou, ktorú dosiahla koncom roka 2008, teda pred krízou. Vplyvom rastu celkovej zamestnanosti sa nerovnováha na trhu práce v minulom roku zmiernila. Počet nezamestnaných sa na medziročnej báze znížil cca o 27 tisíc osôb, pričom ich priemerný počet v minulom roku predstavoval 358,7 tisíc osôb. Miera nezamestnanosti medziročne poklesla o 1 p. b. a jej priemerná úroveň dosiahla 13,2% (podľa VZPS). Vo 4. štvrťroku sa však miera nezamestnanosti znížila na 12,6%, teda na najnižšiu úroveň za posledných 5 rokov. Hoci bolo zmiernenie nerovnováhy na trhu práce v minulom roku nesporne pozoruhodné, počet nezamestnaných aj miera nezamestnanosti sú od ich predkrízovej úrovne ešte dosť vzdialené. Počet nezamestnaných v minulom roku bol totiž zhruba o 100 tisíc osôb vyšší ako v roku K rastu zamestnanosti v hospodárstve prispel vlani verejný aj súkromný sektor. V prvom z nich sa zamestnanosť zvýšila o 1,9%, v druhom o 1,2%, čo znamená, že vo verejnom sektore vzniklo cca 8,5 tisíc nových pracovných miest, v súkromnom sektore ich pribudlo cca 20 tisíc. Vo verejnom sektore sa na uvedenom raste podieľalo najviac odvetvie zdravotníctva a sociálnej pomoci, v ktorom počet zamestnancov vzrástol až o 3,7% (cca o 5 tisíc osôb). Rast zamestnanosti však zaznamenali aj ďalšie dve odvetvia verejného sektora, teda odvetvie vzdelávania a verejná správa a obrana. V súkromnom sektore zamestnanosť nerástla plošne. Relatívne najsilnejší rast dopytu po práci v tomto sektore bol zaznamenaný v menších odvetviach ako sú ubytovacie a stravovacie služby (o 8,4%), informačné a komunikačné činnosti (o 8,2%) a umenie, zábava a rekreácia (o 6,0%). V priemysle zamestnanosť stúpla o 1,6%. Ide zhruba o 8 tisíc nových pracovných miest, ktoré však prakticky len nahradili pracovné miesta, ktoré v priemysle zanikli v rokoch 2012 a Opačne sa situácia vyvíjala v stavebníctve a poľnohospodárstve, doprave a skladovaní, vo finančných a poisťovacích činnostiach, odborných, vedeckých a technických činnostiach a v ostatných činnostiach, kde dopyt po práci medziročne mierne poklesol. Mimochodom, pokles zamestnanosti v stavebníctve už trvá 5 rokov. Situácia na trhu práce sa v minulom roku vyvíjala priaznivo aj z hľadiska počtu voľných pracovných miest. V metodike ŠV sa ich počet medziročne zvýšil o 6,6% a predstavoval cca 16 tisíc (v priemere). Vo 4. štvrťroku ich však bolo viac až o 9,6%. Ako vyplýva z údajov uvedených vyššie, miera nezamestnanosti (podľa VZPS) reagovala na rast počtu voľných pracovných miest poklesom, teda v súlade s očakávaním (viac v Prílohe). Relatívne vysoký rast výkonnosti hospodárstva, ktorý odhadujeme v horizonte predikcie, by mal priaznivý vývoj na trhu práce udržať. Inými slovami povedané, rast celkovej zamestnanosti v hospodárstve by mal pokračovať. Hoci ďalšie zrýchlenie rastu dopytu na trhu práce nepokladáme za veľmi pravdepodobné, už zotrvanie na úrovni, ktorú celková zamestnanosť dosiahla na konci minulého roka by znamenalo, že sa jej rast v 1. polroku tohto roka na medziročnej báze zrýchli. Zároveň by to znamenalo, že rast celkovej zamestnanosti by sa zopakoval dva roky po sebe, čo sa v pokrízovom období ešte nestalo. Obr.10 Samozrejme, čiastočné zrýchlenie dopytu na trhu práce sa nedá vylúčiť, ale relevantné informácie, ktoré sú k dispozícii, to zatiaľ nesignalizujú. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) bol síce počet voľných pracovných miest v januári 2015 na medziročnej báze viac ako dvojnásobne vyšší, na druhej strane sa však počet nezamestnaných registrovaných na úradoch 8

9 práce oproti decembru 2014 mierne zvýšil. Navyše, výsledky KSP za február 2015 signalizujú len veľmi mierne zlepšenie očakávaní ohľadom ďalšieho vývoja zamestnanosti v priemysle, stavebníctve a službách, pričom v odvetví obchodu sa očakáva skôr pokles dopytu po pracovnej sile (obr. 10). Na základe uvedených predpokladov odhadujeme, že celková zamestnanosť v 1. polroku 2015 vzrastie o 1,1% podľa metodiky ŠV (cca o 24 tisíc osôb), resp. o 1,5% podľa VZPS (cca o 36 tisíc osôb). V súvislosti s tým by mal počet nezamestnaných klesnúť na 347 tisíc osôb (v priemere), čomu by mala zodpovedať miera nezamestnanosti 12,8% (podľa VZPS). Jej úroveň by teda mala byť medziročne nižšia o 0,8 p. b.. Nominálna a reálna mzda v hospodárstve Dynamika rastu priemernej mesačnej nominálnej mzdy v hospodárstve sa v roku 2014 zrýchlila v porovnaní s rokom 2013 takmer dvojnásobne a dosiahla tak najvyššie tempo rastu za posledných 6 rokov. Rast miezd pritom ďaleko predstihol rast produktivity práce, ktorej dynamika sa v reakcii na rast celkovej zamestnanosti v hospodárstve výrazne spomalila (obr. 11). Priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve vzrástla v minulom roku o 4,1% a dosiahla 858, pričom súhrnná produktivita práce v bežných cenách stúpla len o 0,9%. Vplyvom deflácie v minulom roku bol medziročný prírastok reálnej mzdy na makroúrovni ešte vyšší (o 4,2%) ako v prípade nominálnej mzdy, kým produktivita práce v stálych cenách vzrástla o 1,1%. Obr.11 Na zrýchlení rastu nominálnej mzdy na úrovni celého hospodárstva sa podieľal súkromný aj verejný sektor. Vo verejnom sektore, v ktorom stúpla v priemere o 4,3% a dosiahla 876 (v priemere), rástla dokonca rýchlejšie ako v súkromnom sektore. Súviselo to so skutočnosťou, že vo verejnom sektore rástli mzdy plošne, teda vo všetkých jeho hlavných odvetviach, pričom najvýraznejší rast zaznamenalo odvetvie vzdelávania (o 5,5%) a zdravotníctva (o 4,9%). V súkromnom sektore sa nominálna mzda zvýšila o 3,9% a dosiahla 853 (v priemere). V tomto sektore však - na rozdiel od verejného sektora - nominálna mzda nerástla plošne. Zrýchlenie jej rastu pramenilo predovšetkým v priemysle, kde nominálna mzda stúpla o 5,4% (o 48 ), pričom relatívne ešte vyšší rast miezd zaznamenali finančné a poisťovacie činnosti (o 8,2%), administratívne služby (o 7,6%) a odvetvie poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov (o 7,2%). Vo finančných a poisťovacích činnostiach, ale aj v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove, však bol vysoký rast miezd dosiahnutý na úkor poklesu zamestnanosti. Z tohto pohľadu je situácia zrejme najzložitejšia v stavebníctve, pretože v tomto odvetví poklesla popri zamestnanosti aj nominálna mzda (o 1,1%). Mierny pokles nominálnej mzdy zaznamenali v minulom roku aj ubytovacie a stravovacie činnosti a ostatné činnosti. Výrazný predstih rastu miezd pred rastom súhrnnej produktivity práce, ktorý existoval v minulom roku, bol do značnej miery dôsledkom ich vývoja v 1. polroku. Z obr. 11 vyplýva, že predstih rastu miezd v danom rozsahu nebol udržateľný, pretože v 3. štvrťroku sa začal rast miezd približovať k rastu súhrnnej produktivity práce. V súlade s našimi predpokladmi spred troch mesiacov táto tendencia pokračovala aj vo 4. štvrťroku, aj keď miernejším tempom ako sme očakávali. Rast nominálnej mzdy v hospodárstve sa totiž spomalil - vo 4. štvrťroku vzrástla o 3,5%. Rovnako vzrástla aj reálna mzda v hospodárstve, keďže spotrebiteľské ceny zaznamenali vo 4. štvrťroku nulový rast. V závere roka však nominálna mzda mierne poklesla vo viacerých odvetviach, menovite v informačných a komunikačných činnostiach, v činnostiach v oblasti nehnu- 9

10 teľností, v odborných, vedeckých a technických činnostiach a v odvetví umenie, zábava a rekreácia. Vzhľadom na to, že skutočný rast nominálnej mzdy v hospodárstve vo 4. štvrťroku zodpovedal našim očakávaniam spred troch mesiacov, nebolo potrebné korigovať ani pôvodné predpoklady o jej ďalšom vývoji. Predstih jej rastu pred rastom súhrnnej produktivity práce by sa teda mal zmenšovať aj v horizonte predikcie. Zatiaľ čo rast nominálnej mzdy v hospodárstve by sa mal mierne spomaľovať, rast súhrnnej produktivity práce by sa mal zrýchľovať. Napriek spomaleniu by mal rast nominálnej mzdy v hospodárstve zostať aj v tomto roku relatívne vysoký. Zamestnancom s minimálnou mzdou sa totiž od 1. januára 2015 zvýšila nominálna mzda na 380, t.j. o 28 mesačne. Okrem toho, časť podnikov v súkromnom sektore má rast platov zabezpečený dohodnutou kolektívnou zmluvou 4. Na druhej strane, k rastu nominálnej mzdy v hospodárstve by mal prispieť aj verejný sektor, v ktorom vláda schválila navýšenie platov v roku Na základe vyššie uvedených predpokladov a v kontexte daných opatrení hospodárskej politiky odhadujeme, že priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve sa v 1. polroku 2015 medziročne zvýši o 3,5% a dosiahne 869. Zásluhou priemernej miery deflácie, ktorú odhadujeme v 1. polroku tohto roka (0,4%), by teda reálna mzda v hospodárstve vzrástla o 3,9%. Kontakt: Ján Haluška // haluska@infostat.sk Jana Juriová // juriova@infostat.sk Andrej Hamara // hamara@infostat.sk 4 Napríklad, podľa medializovaných informácií vzrástli mzdy zamestnancov firmy Volkswagen Slovakia od januára 2015 o 2,3%. Odborový zväz KOVO a Zväz autobusovej dopravy, ktorý združuje 14 autobusových dopravcov, sa v rámci Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa dohodli na raste miezd o 2,5%, čo znamená, že priemerný plat pre zhruba 10 tisíc zamestnancov v autobusovej doprave sa zvýši o 22. Odhadnúť výsledky kolektívnych vyjednávaní na vývoj miezd za celý súkromný sektor je však kvôli nedostatku informácií veľmi problematické. 5 Zamestnancom v štátnej a verejnej službe vzrástli platy od 1. januára 2015 o 1,5% a od júla tohto roka majú vzrásť o ďalšie 1%. Platové tarify pedagogických zamestnancov sa od začiatku tohto roka zvýšili o 5%. 10

11 Príloha Beveridgeova krivka na základe kvartálnych údajov ŠÚ SR Beveridgeova krivka zobrazuje empiricky zistený inverzný vzťah medzi mierou nezamestnanosti a mierou voľných pracovných miest pri danej cene práce. Miera voľných pracovných miest sa meria ako pomer zaznamenaných voľných pracovných miest voči pracovnej sile, ktorú predstavujú ekonomicky aktívni podľa VZPS. Ak sa ekonomika posúva smerom nahor pozdĺž Beveridgeovej krivky, dochádza k poklesu miery nezamestnanosti a nárastu miery voľných pracovných miest, čo je pozitívnym signálom súčasného ekonomického vývoja v SR. 11

12 Prognóza vývoja vybraných ukazovateľov na 1. polrok indexy Prognóza vývoja na 1. polrok 2015 INFOSTAT Ukazovateľ absolútne 2014 indexy 2013 absolútne 1. polrok polrok 2014 Hrubý domáci produkt (mld ) 1) Výberové zisťovanie pracovných síl Zamestnanosť (tis. osôb) Miera nezamestnanosti (%) 13.2 x 12.8 x Počet nezamestnaných (tis. osôb) Priemerný počet zamestnancov v hospodárstve (tis. osôb) Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva ( ) Index reálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva x x Miera inflácie (%) posledný mesiac obdobia x ) x ) v priemere za obdobie x ) x ) 1) 2) metóda ESA2010; predbežné údaje, absolútne hodnoty sú v bežných cenách, indexy sú zo stálych cien vypočítaných reťazením objemov s použitím referenčného roka 2010 v decembri 2014 oproti decembru ) v júni 2015 oproti júnu ) v priemere za rok 2014 oproti roku ) v priemere za 1. polrok 2015 oproti 1. polroku