Orná pôda v mil. ha. Poľn. pôda/ celková pôda v %

Transkript

1 Príloha č. 1 SVETOVÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO A POĽNOHOSPODÁRSTVO KRAJÍN EÚ 1. Svetové poľnohospodárstvo Podiel HDP svetového poľnohospodárstva na svetovom HDP má klesajúcu tendenciu, napriek tomu má toto odvetvie nenahraditeľný význam v rozvoji a osídlení vidieka každej krajiny. Pri rastúcej populácii Zeme vzrastajú nároky na poľnohospodársku produkciu z hľadiska zabezpečenia potravinových zdrojov pre ľudstvo. Rozvoj poľnohospodárstva je značne diferencovaný a produkčne sa koncentruje do hospodársky rozvinutých štátov, ktoré dosahujú vysokú produkčnú výkonnosť a produktivitu práce a nízku zamestnanosť. Okrem vyspelých štátov podiel poľnohospodárstva na národnej ekonomike je rozhodujúci aj v rozvojových krajinách. Podľa ostatných údajov z Faostatu výmera poľnohospodárskej pôdy na svete - Zemi predstavuje asi 4,9 mld. hektárov, čo je 37,6 % z celkovej pôdy na svete (13,0 mld. hektárov). Rozloha poľnohospodárskej pôdy rozvojových štátov (3,3 mld. ha) prevyšuje takmer o 100 % rozlohu poľnohospodárskej pôdy hospodársky vyspelých štátov (1,6 mld. ha). Výmera poľnohospodárskej pôdy za posledné dva roky stagnovala. Podiel ornej pôdy na poľnohospodárskej pôde, t.j. stupeň zornenia dosahuje v súčasnosti 28,2 %. Najvyššia výmera poľnohospodárskej pôdy je v Číne, Austrálii, USA, Brazílii a v Rusku, kde je aj najvyššia výmera ornej pôdy. Najvyšší podiel ornej pôdy je v Japonsku (93,7 %), Indii (87,8 %) a v Nórsku (81,8 %). V Európskej únii je to 57,6 %. Poľnohospodárska pôda na Zemi v roku 2008 Tabuľka č. 1 Krajina Celková pôda v mil. ha Poľn. pôda v mil. ha Orná pôda v mil. ha Poľn. pôda/ celková pôda v % Orná p./ p.p. v % Počet ha na jednotku poľn. populácie Počet ha na poľn. aktívneho pracovníka Svet - Zem , , ,4 37,6 28,2 1,9 3,7 Európska Únia 418,2 188,6 108,7 45,1 57,6 8,7 17,6 Argentína 273,7 140,4 30,9 48,5 22,0 45,3 99,9 Austrália 768,2 408,7 46,9 54,3 11,5 454,1 894,3 Brazília 845,9 264,8 60,9 31,3 23,0 12,5 24,0 Kanada 909,4 67,3 45,5 7,4 67,6 112,2 202,7 Čína 932,7 524,2 110,1 56,0 21,0 0,6 1,0 India 297,3 179,9 157,9 60,4 87,8 0,3 0,7 Japonsko 36,5 4,6 4,3 12,7 93,7 1,7 3,2 Mexiko 194,4 102,8 23,7 52,7 23,1 5,1 13,0 Nový Zéland 26,3 11,5 0,5 43,2 4,1 38,3 61,7 Nórsko 30,5 1,0 0,8 3,4 81,8 5,0 11,5 Rusko 1 637,7 216,2 121,2 13,2 56,1 18,8 34,6 Juhoafr. rep. 121,4 99,2 14,3 81,8 14,4 20,2 83,5 Švajčiarsko 4,0 1,5 0,4 30,6 26,8 3,8 11,1 Turecko 77,0 38,9 21,3 50,8 54,7 2,7 4,8 USA 914,7 403,4 162,8 45,0 40,4 79,1 160,8 Prameň: FAO OSN, FAOSTAT 2012 Vypracoval. VÚEPP 1

2 v mil ha Výmera poľnohospodárskej pôdy na osobu v poľnohospodárstve Obr. č. 1 Prameň: FAO, Statistics Division (FAOSTAT), 2012 Na jedného poľnohospodársky aktívneho pracovníka pripadá v celosvetovom meradle 3,7 ha poľnohospodárskej pôdy a v Európskej únii 17,6 ha. Medziročne mierne poklesol počet ha poľnohospodárskej pôdy na aktívneho pracovníka v poľnohospodárstve. Najviac poľnohospodárskej pôdy na aktívneho poľnohospodárskeho pracovníka má Austrália (894,3 ha), Kanada (202,7 ha) a USA (160,8 ha). Najmenej India (0,7 ha) a Čína (1,0 ha). Vývoj výmery poľnohospodárskej pôdy vo svete v rokoch 1995 až 2009 Graf č Európska únia Čína Rusko USA Prameň: FAO OSN, FAOSTAT 2011 Vypracoval: VÚEPP 2

3 Vývoj výmery poľnohospodárskej pôdy vo svete bol od roku 1995 rozdielny. Zlom nastal v roku 2005, odkedy má celková výmera poľnohospodárskej pôdy klesajúci trend, ktorý sa významne prejavil aj v roku 2009 takmer vo všetkých rozhodujúcich regiónoch sveta, a to v Európe, USA a v Číne. Vývoj poľnohospodárskej pôdy je charakteristický poklesom jej výmery v rozvinutých krajinách príznačných s vyššou intenzitou poľnohospodárskej výroby, a nárastom v rozvojových krajinách, s prevládajúcou extenzitou poľnohospodárskej výroby. Podpora poľnohospodárskych výrobcov v krajinách OECD V krajinách OECD podpora poľnohospodárov, vyjadrená percentom PSE, t.j. podpora výrobcov, podpora všeobecných služieb poľnohospodárstva (výskum, infraštruktúra, kontroly, marketing a propagácia) a podpora spotrebiteľov dosahovala najvyšší odhadovaný podiel za rok 2011, podobne ako v predchádzajúcom roku, v Nórsku (58 %), Švajčiarsku (54 %) a v Kórei (53 %). Najnižší podiel odhadujú poľnohospodársky rozvinuté krajiny, a to Nový Zéland (1 %) a Austrália (3 %). Tendencie podielu podpôr, aj pri jeho klesajúcej úrovni, sú pre tieto krajiny dlhodobé. Celková podpora, vyjadrená percentom TSE ako podiel podpory na HDP, mala za posledné dva roky vo väčšine krajín klesajúcu (Kanada, EÚ, Mexiko, Nórsko, Turecko), resp. stagnujúcu tendenciu (Chile, EÚ, Nový Zéland, Nórsko, Švajčiarsko, Turecko, USA). Od začiatku 80-tych rokov klesá úroveň podpory výrobcov. Tento vývoj je charakteristický pre väčšinu krajín OECD a je odrazom predovšetkým klesajúceho podielu poľnohospodárstva na ich HDP. Podpora producentov krajín OECD Tabuľka č. 2 Krajina % PSE TSE v % na HDP p p Austrália ,4 0,1 0,2 0,2 Kanada ,8 0,7 0,7 0,6 Chile ,6 0,5 0,3 0,3 Európska únia 1) ,5 0,8 0,7 0,7 Island ,1 1,1 1,0 1,1 Izrael ,9 0,5 0,5 0,5 Japonsko ,6 1,1 1,2 1,2 Kórea ,9 2,4 2,0 2,3 Mexiko 2) ,7 0,8 0,7 0,6 Nový Zéland ,2 0,3 0,3 Nórsko ,0 1,0 1,0 0,9 Švajčiarsko ,3 1,3 1,1 1,1 Turecko ,0 3,0 3,0 2,2 USA ,9 0,9 0,9 1,0 Prameň: OECD, PSE/CSE database 2012 Vysvetlivky: p predpoklad, PSE - Podpora producentov, TSE - Celková podpora 1) EÚ-25 pre , EÚ- 27 od 2007 Vypracoval: VÚEPP 3

4 Skúsenosti z volatility cien na svetových trhoch v minulosti ukazujú, keď ceny začnú klesať z extrémne vysokých úrovní, opatrenia v podporách, súvisiacej s cenami sa aktivujú. V roku 2011 krajinou, ktorá mala významný vplyv na svetové ceny poľnohospodárskych komodít bola Čína, ktorá zvýšila produkciu rozhodujúcich komodít. Očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Na cenu budú vplývať aj svetové zásoby. USA predpokladajú pokles svetových zásob takmer všetkých komodít rastlinnej produkcie. Väčšina krajín OECD reagovala na hospodársku krízu (2008, 2009) zavedením špeciálnych opatrení na zmiernenie finančného stresu v sektore poľnohospodárstva vrátane úverových preferencií, daňových úľav a ďalších foriem podpory. V EÚ bola vykonaná zdravotná prehliadka Spoločnej poľnohospodárskej politiky a boli reformované viaceré komoditné režimy. Zmeny v SPP EÚ znamenali ďalší krok pri oddeľovaní podpory od produkcie, ktorý predstavuje rozšírenie Schémy jednotnej platby na farmu. Členským štátom EÚ sa umožnila vyššia flexibilita vo využívaní niektorých zdrojov presunutých zo Schémy jednotnej platby a vytvorili sa nové výzvy na zavádzanie presnejšie zacielených opatrení. Najvýznamnejšou a poľnohospodármi dlho očakávanou udalosťou roka 2011 bolo predloženie návrhu reformy SPP od roku 2014, ktorej cieľom je znížiť rozdiely medzi úrovňami platieb poľnohospodárov, regiónov a medzi členskými štátmi EÚ. Graf č. 2 Podpora poľnohospodárskych výrobcov krajín OECD - PSE (% hrubých poľnohospodárskych príjmov) Nórsko Švajčiarsko Japansko Kórea Island Turecko Európska Únia 1 OECD 3 Kanada Mexiko 2 USA Austrália Nový Zéland Prameň: OECD, PSE/CSE database 2012 Vysvetlivky: 1 EÚ-12 pre , od 1990 vrátane ex-ndr; EÚ-15 pre ; EÚ25 pre , EÚ- 27 od pre Mexiko sú roky nahradené rokmi Rakúsko, Fínsko a Švédsko sú zahrnuté v OECD celok pre všetky roky a v EÚ od roku ČR, SR, Poľsko a Maďarsko sú zahrnuté v OECD celok pre všetky roky a v EÚ od roku OECD celok nezahŕňa nečlenov OECD a zároveň členov EÚ. 4

5 Graf č. 3 Turecko Kórea Japansko Švajčiarsko Island Nórsko OECD 3 USA Mexiko 2 Európska Kanada Nový Zéland Austrália Celková podpora poľnohospodárskeho sektora krajín OECD - TSE (% HDP) Prameň: OECD, PSE/CSE database 2012 Vysvetlivky: 1 EÚ-12 pre , od 1990 vrátane ex-ndr; EÚ-15 pre ; EÚ25 pre , EÚ- 27 od pre Mexiko sú roky nahradené rokmi ,00 2,00 4,00 6,00 8,00 10,00 3 Rakúsko, Fínsko a Švédsko sú zahrnuté v OECD celok pre všetky roky a v EÚ od roku OECD celok nezahŕňa nečlenov OECD a zároveň členov EÚ. TSE ako podiel HDP pre OECD celok v nezahŕňa ČR, SR, Poľsko a Maďarsko (data nie sú k dispozícii) Podľa ostatného odhadu za rok 2011 podiel hrubého domáceho produktu (HDP) poľnohospodárstva na celkovom HDP dosiahol v celosvetovom meradle 6,1 % a v porovnaní s rokom 2010 sa zvýšil o 0,4 p. b. Nárast bol spôsobený zvýšením podielu najmä v Indii (2,0 p. b.), Argentíne (1,5 p. b.) a v EÚ-27 (0,7 p. b.). V hospodársky vyspelých štátoch sa podiel HDP poľnohospodárstva na celkovom HDP pohyboval od 1,2 % do 10,0 %. Najvyšší podiel dosiahli India (18,1 %), Čína (10,1 %), Argentína (10,0 %) a Turecko (9,2 %), ktoré ho medziročne aj zvyšovali. Najnižší podiel dosiahli vysoko rozvinuté krajiny, ktoré sa úrovňou nachádzali pod priemerom EÚ-27 (1,8 %), a to Japonsko (1,4 %), USA (1,2 %) a Švajčiarsko (1,2 %). V celosvetovom meradle je zamestnanosť v poľnohospodárstve významná a tvorí až 36,1 %-ný podiel z celkovej zamestnanosti vo svete. Podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve na celkovej zamestnanosti v národnom hospodárstve bol nižší v rozvinutých krajinách ako v menej rozvinutých krajinách. Podiel poľnohospodárskej zamestnanosti na celkovej zamestnanosti medziročne poklesol o 0,5 p.b, čo spôsobil pokles podielu poľnohospodárskej zamestnanosti najmä v Turecku (4,0 p.b.) a v Číne (1,4 p.b.). V priemere EÚ-27 podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve dosiahol 4,7 %. Najvyšší podiel poľnohospodárskej zamestnanosti bol v Indii (52 %), Číne (36,7 %), Turecku 5

6 (25,5 %) a Brazílii (20,0 %). Najnižší podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve na celkovej zamestnanosti krajiny mali USA (0,7 %), Kanada (2,0 %) a Nórsko (2,9 %). Podiel HDP poľnohospodárstva na celkovom HDP krajiny Obr. č. 2 Prameň: FAO, Statistics Division (FAOSTAT),

7 Vybrané ukazovatele svetového hospodárstva a poľnohospodárstva v roku 2011 (odhad) Tabuľka č. 3 Krajina, zoskupenie Podiel HDP poľn. na celkovom HDP Podiel HDP poľn. na celk. HDP - komparácia s r Podiel zamestnanosti v poľnohosp. na celkovej zamestnanosti Podiel zamest. v poľnohosp. na celkovej zamestnanosti - komparácia s r Merná jednotka % p.b. % p.b. SVET 6,1 0,4 36,1-0,5 EÚ-27 1,8 0,7 4,7-0,4 Argentína 10,0 1,5 5,0 0,0 Austrália 4,0 0,0 3,6 0,0 Brazília 5,8-0,3 20,0 0,0 Kanada 1,9-0,1 2,0 0,0 Čína 10,1 0,5 36,7-1,4 India 18,1 2,0 52,0 0,0 Japonsko 1,4 0,3 3,9 0,0 Mexiko 3,9-0,3 13,7 0,0 Nový Zéland 4,7 0,1 7,0 0,0 Nórsko 2,7 0,6 2,9 0,0 Rusko 4,2 0,0 9,8-0,2 Juhoafr. republika 2,5-0,5 9,0 0,0 Švajčiarsko 1,2-0,1 3,4 0,0 Turecko 9,2 0,4 25,5-4,0 USA 1,2 0,0 0,7 0,0 Prameň: The World Factbook, 2011 Vypracoval: VÚEPP Podľa posledných dostupných údajov za rok 2010 svetová poľnohospodárska produkcia sa v roku 2010 vyvíjala rozdielne. Kým produkcia obilnín klesla (2,5 %) na mil. ton, produkcia hovädzieho (0,8 %) a bravčového mäsa (2,9 %) vzrástla. Objemove najviac zvýšili produkciu obilnín Argentína (75 %) a Čína (3,0 %). Najväčší pokles produkcie obilnín bol v Rusku (37,7 %). Najväčší podiel na svetovej produkcii obilnín dosiahla Čína (20,5 %), USA (16,5 %) a EÚ-27 (11,6 %). Druhou rozhodujúcou skupinou plodín s narastajúcou produkciou sú olejniny, ktorých sa najviac vyprodukovalo v USA a v Číne. Zo živočíšnej produkcie najviac sa celosvetovo produkuje bravčové mäso a to až 109 mil. ton. Najväčším producentom bravčového mäsa bola Čína s podielom na svetovej produkcii 47,4 % a EÚ-27 (20,7 %). Čína sa stáva rozhodujúcim svetovým producentom nielen bravčového mäsa ale aj ostatných poľnohospodárskych surovín. Rozhodujúcimi producentmi hovädzieho mäsa, ktorí sa najviac podieľajú na celosvetovej produkcii sú USA (18,0 %), EÚ-27 (13,2 %), Brazília (11,6 %) a Čína (10 %). Vývoj cien základných poľnohospodárskych komodít na svetových trhoch zaznamenal v ostatných dvoch rokoch výrazný medziročný nárast, čo bolo spôsobené nižšími cenami 7

8 v porovnateľnom roku 2009 v dôsledku svetovej hospodárskej krízy, ako aj vysokou podporou poľnohospodárstva 70 najchudobnejších krajín sveta prostredníctvom nákupu osív, hnojív a pohonných hmôt a revitalizácie zavlažovacích systémov, čo viedlo k vyšším výnosom v rastlinnej výrobe týchto krajín. Okrem toho v roku 2009 boli aj z globálneho hľadiska dosiahnuté vyššie výnosy v tomto odvetví. Cenová úroveň v roku 2011 bola takmer u všetkých základných poľnohospodárskych komodít (okrem ryže) vyššia ako pred krízou, čiže v roku Najväčší medziročný nárast cien bol pri kukurici (58,4 %) a najnižší pri ryže (8,9 %). Ceny živočíšnych produktov vzrástli, a to najviac pri mliečnych výrobkoch, najmä masle (10,6 %), a hydine (11,1 %). Taktiež, aj keď menším tempom vzrástli ceny bravčového (7,9 %) a hovädzieho (3,1 %) mäsa. Ceny sušeného odstredeného mlieka klesli (24,5%). Vývoj svetových cien vybraných poľnohospodárskych komodít a ich medziročné zmeny Tabuľka č. 4 Komodita/rok Ceny v USD za tonu Medziročné zmeny v % /07 09/08 10/09 11/10 11/07 pšenica 234,8 268,6 185,5 228,0 286,8 114,4 69,1 122,9 125,8 122,2 kukurica 162,7 223,1 165,6 184,6 292,3 137,2 74,2 111,4 158,4 179,7 ryža 334,5 697,5 583,5 520,0 566,2 208,6 83,7 89,1 108,9 169,3 cukor 222,0 282,0 396,8 : : 127,0 140,7 : : : sójové bôby 326,9 474,7 403,5 408,8 507,3 145,2 85,0 101,3 124,1 155,2 repkový olej 970, ,2 858, , ,4 137,0 64,6 118,0 135,1 141,1 maslo 2 959, , , , ,3 121,9 64,7 173,1 110,6 151,2 syr (Cheddar) 4 055, , , , ,3 114,3 63,8 135,6 107,5 106,3 suš. mlieko ods , , , , ,8 76,4 68,8 162,3 85,5 72,9 mäso bravčové 2 116, , , , ,3 107,3 97,0 111,4 107,9 125,1 mäso hovädzie 4 023, ,0 3896, , ,0 107,5 90,1 112,3 103,1 112,2 hydina 934,8 996,9 988, , ,0 106,7 99,2 104,4 111,1 122,7 Prameň: FAO OSN, FAOSTAT 2011 Vypracoval: VÚEPP Podrobnejšie údaje o svetovom poľnohospodárstve sú uvedené v tabuľkách 1 a 2 v prílohe č

9 EU-27 EU-15 Belgicko Malta Portugalsko Holandsko Fínsko Grécko Francúzsko Španielsko Švédsko Cyprus Slovinsko Veľká Británia Poľsko Lotyšsko Taliansko Nemecko Rakúsko Slovensko Litva Dánsko Estónsko Bulharsko Česko Luxembursko Írsko Maďarsko Rumunsko 2,6 7,1-22,5-14,0-10,3-8,9-5,6-5,6-2,0-1,5 1,2 1,6 5,1 8,4 9,0 10,0 11,0 13,7 16,1 17,0 19,9 20,2 20,3 23,2 23,7 24,7 27,5 49,2 56,8 2. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo krajín EÚ V roku 2011 sa poľnohospodársky príjem na jedného pracovníka (indikátor A) v krajinách EÚ-27 medziročne zvýšil o 6,7 %. Reálny nárast po započítaní inflácie však dosiahol len 3,9 %. Poľnohospodárska pracovná sila klesla o 2,7 %. Odlišná situácia bola medzi rokom 2005 a 2011, kedy sa poľnohospodársky príjem na pracovníka zvýšil o 118,3 %, ale pracovná sila klesla až o 15,2 %. Zvýšenie poľnohospodárskeho príjmu v roku 2011 bolo ovplyvnené rastom hodnoty poľnohospodárskej produkcie v producentských cenách (7,5 %) a rastom nákladov v reálnom vyjadrení (9,7 %). Pokles dotácií po odpočítaní daní a odpisov (-1,2 %) mal na príjem len okrajový vplyv. Poľnohospodársky príjem na pracovníka vzrástol v 19 a klesol v 8 krajinách EÚ. Najvyšší medziročný nárast bol v Rumunsku (56,8 %), Maďarsku (49,2 %), Írsku (27,5 %), Luxembursku (24,7 %), Českej republike (23,7 %), Bulharsku (23,2 %) a Dánsku (20,2 %). Najväčší prepad malo Belgicko (22,5 %) Malta (14,0 %), Portugalsko (10,3 %) a Holandsko (8,9 %). Poľnohospodárky príjem na jedného pracovníka v EÚ (Indikátor A) zmena 2011/2010 * v % Graf č Prameň: Eurostat, marec 2012, podľa odhadov jednotlivých členských štátov *odhad z Vypracoval. VÚEPP Rastlinná produkcia vzrástla z dôvodu rastu cien (5,7 %) a množstva (1,7 %). Ceny rástli u väčšiny komodít okrem čerstvej zeleniny (-9,7 %), olivového oleja (-1,4 %) a kvetín (- 0,9 %). Najvýraznejšie rástli ceny obilnín (18,3 %), olejnatých semien (15,1 %), krmovín (12,8 %) a bielkovinových plodín (2,3 %). Objemovo najviac vzrástli množstvá cukrovej repy (11,0 %), hrozna (4,6 %), zemiakov (4,2 %) a ovocia (9,0 %). Znížili sa objemy produkcie u bielkovinových plodín (-9,7 %), olivového oleja (-4,8 %), a kvetov (2,1 %). 9

10 Hodnota živočíšnej produkcie vzrástla tak v dôsledku nárastu producentských cien (6,6 %), ako aj nárastu objemu produkcie (1,0 %). Ceny rástli hlavne v prípade mlieka (9,2 %), hydiny (8,5 %), dobytka (8,0 %), koňovitých zvierat (7,2 %), oviec a kôz (5,2 %) a ošípaných (4,4 %). Znížili sa len u vajec (-4,7 %). Objemy produkcie sa zvýšili u väčšiny komodít okrem koňovitých zvierat (-2,9 %) a vajec (-1,0 %). Cenová volatilita na trhoch s poľnohospodárskymi komoditami je stálym charakteristickým znakom a v dôsledku viacerých činiteľov vrátane extrémnych klimatických podmienok, cien energií, špekulácií, zmien v dopyte sa očakáva jej ďalšie zvýšenie. Podľa posledných dostupných údajov za rok 2010 sa medziročne mierne zvýšila výmera poľnohospodársky využívanej pôdy (2,7 %) krajín EÚ-27 a dosiahla 183,2 mil. ha, čo bolo 41,5 % z celkovej pôdnej plochy krajín EÚ-27. Takmer 14,2 % poľnohospodárskej pôdy (26 mil. ha) sa nachádza v horských oblastiach, kde poľnohospodársku výrobu sťažuje ich znevýhodnenie. Až 71,8 % poľnohospodársky využívanej pôdy obhospodarovali krajiny EÚ-15. Najvyšší podiel na celkovej poľnohospodársky využívanej pôde krajín EÚ-27 dosahuje Francúzsko (19,1 %), Španielsko (12,4 %), Nemecko (9,2 %), Poľsko (8,6 %) a Taliansko (7,3 %). Slovensko sa podieľa len 1,0 %, podobne ako Holandsko (1,0 %). Využívaná pôda klesla v rozlohovo menších až malých krajinách, vo veľkých krajinách sa mierne zvýšila (okrem Veľkej Británie). Najvyšší podiel poľnohospodársky využívanej pôdy z celkovej plochy danej krajiny má Veľká Británia (71 %) a viac ako 50 %-ný podiel majú, Maďarsko (62,2 %) a Dánsko (61,2 %), Írsko (59,6 %), Rumunsko (59,8 %), Francúzsko (55 %), Luxembursko (50,6 %), Poľsko (50,6 %) a Holandsko (50,1 %). Najnižší podiel mali Fínsko (6,8 %), Švédsko (6,8 %), Slovinsko (8,3 %) a Estónsko (9,3 %). Hrubá pridaná hodnota sa v krajinách EÚ-27 zvýšila (10,8 %) a dosiahla 140,5 mld.. Až 86,2 % jej objemu vytvorili štáty pôvodnej EÚ-15, najviac Francúzsko (18,5 %) Taliansko (16,5 %), Španielsko (15,3 %) a Nemecko (9,9 %). Z pristúpených krajín do EÚ po roku 2004 to bolo Poľsko a Rumunsko, ktoré sa podieľali na hrubej pridanej hodnote EÚ 4,6 % a 4,8 %. V roku 2010 bolo do poľnohospodárstva alokovaných 55,2 mld. podpôr, a to do pôvodných členských krajín 82,5 %, t. j. 45,6 mld. z celkovej podpory. Podpora poľnohospodárstva v krajinách EÚ-27 stále zostáva rozhodujúcou položkou príjmov poľnohospodárov všetkých krajín EÚ. Podpora v prepočte na ha poľnohospodársky využívanej pôdy, dosiahla v priemere krajín EÚ-27 úroveň 301,6 a krajín EÚ ,5. Objemovo najviac podpory z celkovej podpory EÚ-27 bolo alokovanej do produkčne rozhodujúcich krajín, a to Francúzska (18,1 %), Nemecka (12,9 %), Španielska (11,9 %), Talianska (8,1 %) a Veľkej Británie (7,3 %). Slovensku bolo poskytnutých 0,9 % z celkových podpôr EÚ-27, čo znamenalo na ha p. v. p. 257,4 a nachádzalo sa pod úrovňou priemeru krajín EÚ-27. Najmenej podpôr, v prepočte na ha p. v. p., malo Rumunsko (53 ) a Bulharsko (103,9 ), čo súvisí aj s výraznejším podielom poľnohospodársky využívanej pôdy z celkovej plochy krajiny. 10

11 EU-15 EU-27 Malta Slovinsko Fínsko Grécko Belgicko Rakúsko Luxembursko Holandsko Nemecko Írsko Estónsko Dánsko Švédsko Taliansko Cyprus Česko Španielsko Francúzsko Poľsko Portugalsko Slovensko Maďarsko Veľká Británia Lotyšsko Litva Bulharsko Rumunsko Graf č. 5 Podpora v na hektár poľnohospodársky využívanej pôdy v roku Prameň: Eurostat, Agricultural statistics, Main results , 2011; Agriculture in the European Union, 2012 Poznámka: Podpory sú kvantifikované jednotnou metodikou pre štáty EÚ-27 podľa nariadenia EP a Rady ES č. 138/2004. Zahŕňajú vybrané podpory- SAPS, LFA, Agroenvironment, Natura 2000, Podpory na produkty Vypracoval: VÚEPP Zamestnanosť v poľnohospodárstve má v krajinách EÚ- 27 klesajúcu tendenciu. V roku 2010 bolo v poľnohospodárstve krajín EÚ-27 zamestnaných 11 mil. osôb, čo bolo o 195 tis. menej ako pred rokom. Aj keď počet zamestnaných každoročne klesá, dynamika poklesu sa v posledne sledovanom roku spomalila, pri medziročnom poklese 2,3 % v roku 2009 a 1,7 % v roku Na poľnohospodárskej zamestnanosti krajín EÚ-27 sa najviac podieľa Rumunsko (19,6 %), Poľsko (18,1 %), Taliansko (10,7 %), Španielsko (8,4 %) a Francúzsko (7,9 %), čo súvisí s väčším počtom menších individuálnych hospodárstiev v týchto štátoch. Podiel zamestnaných v poľnohospodárstve varioval od 1,4 % v Belgicku na viac ako 20 % v Bulharsku a v Rumunsku. V prepočte na 100 ha poľnohospodársky využívanej pôdy najviac osôb zamestnávala Malta (47), Slovinsko (46,2), Cyprus (20,5), Rumunsko (15,2), Grécko (14,9), Poľsko (12,2) a Portugalsko (10,4 %). Na Slovensku dosiahla zamestnanosť 4,3 osôb na 100 ha p. v. p., čo bolo o 0,1 viac ako v predchádzajúcom roku. Z okolitých krajín slovenské poľnohospodárstvo zamestnáva menej pracovných síl ako Maďarsko (7,5), Rakúsko (4,5), ale viac ako Česko (3,1). Poľnohospodárska produkcia v krajinách EÚ-27 dosiahla 342,5 mld., čo bolo o 2,4 % viac ako v predchádzajúcom roku. Krajiny EÚ-15 vyprodukovali takmer 84,6 % z produkcie EÚ-27. Najväčšími producentmi boli Francúzsko (18,6 %), Nemecko (13,4 %), Taliansko (12,4 %) a Španielsko (11,1 %). Slovensko sa na európskej produkcii podieľalo 0,5 % s objemom takmer mil.. Na ha p. v. p. krajiny EÚ-27 dosiahli produkciu 1 869,5, čo bolo o 15,4 % menej ako v krajinách EÚ-15. Najvyššiu intenzitu produkcie na ha p. v. p. dosiahli Holandsko (12 979,7 ) Malta (10 847,4 ), Slovinsko (6 541,9 ), 11

12 ostatné ostatné ostatné ostatné ostatné ostatné Belgicko (5 512,4 ) a Cyprus (5275,9 ). Najmenej produkcie na ha p.v.p. mali Lotyšsko (474,1 /ha) a Litva (665,9 /ha). Úroveň produkcie na ha p.v.p na Slovensku dosiahla 884,1, čím sa SR radí medzi štáty s nižšou produkciu. Na celkovej produkcii EÚ-27 sa najviac podieľali obilniny vrátane ryže (282,9 mil. t), kde najväčšími producentmi boli Francúzsko (23,1 %), Nemecko (15,7 %) a Poľsko (9,6 %). Ďalšou produkčne rozhodujúcou poľnohospodárskou komoditou bola cukrová repa, repka olejná a ošípané. Najviac cukrovej repy vyprodukovalo Francúzsko (30,9 %) a Nemecko (23,2 %). Najväčšími producentmi repky olejnej bolo Nemecko (29 %), Francúzsko (24,1 %), Veľká Británia (11,3 %) a Poľsko (10,5 %). Zo živočíšnej produkcie to bolo bravčové mäso, ktorého sa najviac vyrobilo v Nemecku (24,7 %), Španielsku (15,4 %), Francúzsku (9,1 %) a Poľsku (7,9 %). Najväčším producentom hovädzieho mäsa bolo Francúzsko (19,3 %), Nemecko (15 %), Taliansko (13,6 %) a Veľká Británia (11,7 %). Graf 6 100% Podiely produkcie hlavných producentov vybraných rastlinných a živočíšnych komodít na celkovej produkcii v štátov EÚ-27 v roku 2010 v % 90% 80% 70% UK RO UK PL CZ UK RO UK PL 60% 50% 40% PL ES IT HU ES IT NL IT DE PL DE IE ES IT DK ES IT 30% 20% 10% 0% DE FR DE FR Prameň: Eurostat, Agricultural statistics, Main results , 2011, data marec 2012 FR cereálie vrátane kukurica na zrno cukrová repa repka olejná hovädzí dobytok ošípané ryže DE-Nemecko, FR-Francúzsko, PL- Poľsko, RO-Rumunsko, UK-Veľká Británia, IT-Taliansko, HU-Maďarsko, ES-Španielsko, NL-Holandsko, IE-Írsko, DK- Dánsko, CZ-Česko Podrobnejšie údaje o poľnohospodárstve krajín EÚ-27 sú uvedené v tabuľkách č.3-5 v prílohe č.10. FR DE FR DE FR 12

13 Nemecko Francúzsko Taliansko Španielsko Holandsko Poľsko Grécko Dánsko Rumunsko Rakúsko Portugalsko Švédsko Česko Fínsko Maďarsko Slovensko Litva Slovinsko Lotyšsko Cyprus Estónsko Podľa údajov z Eurostatu sa potravinársky priemysel, t.j. výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov v jednotlivých krajinách EÚ-27 podieľal na národnej ekonomike v roku 2010 nasledovne: na hrubej produkcii od 2,4 % do 6,9 % (najviac Litva 6,9 %, Poľsko 6,1 % a Holandsko 5,3 %), Slovensko sa podieľalo 2,4 %, na výrobnej spotrebe od 3,0 % do 8,3 % (najviac Litva 9,4 %, Poľsko 8,3 % a Španielsko 7,8 %), Slovensko dosiahlo najnižší podiel a to len 3,0 %, na hrubej pridanej hodnote od 1,3 % do 4,5 % (najviac Litva 4,5 %, Írsko 4,5 %, a Grécko 3,3 %), Slovensko 2,0 %, na zamestnanosti od 1,2 % do 3,5 % (najviac Lotyšsko 3,5 %, Maďarsko 3,2 % a Cyprus 3,0 %), Slovensko sa podielom na zamestnanosti radí medzi priemer, na tvorbe hrubého fixného kapitálu od 0,9 % do 2,8 % (najviac Poľsko 2,8 %, Litva 2,5 % a Taliansko 2,4 %), Slovensko je na úrovni 2,1 %. EÚ-27 je rozhodujúcim producentom potravín a nápojov s obratom odvetvia asi 950 mld.. Väčšinu podnikov (99 %) predstavovali malé firmy, ktoré zamestnávali takmer 63 % pracovných síl odvetvia a vytvárali 46 % pridanej hodnoty odvetvia. Na tvorbe pridanej hodnoty sa najviac podieľala produkcia pekárenských výrobkov, spracovanie mäsa, spracovanie mlieka a mliečnych výrobkov, výroba piva a spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny. Vzhľadom na vyššiu dostupnosť údajov v absolútnych hodnotách za rok 2009 za všetky krajiny EÚ-27, bolo potravinárstvo analyzované za rok Najviac hrubej potravinárskej produkcie vyrobilo Nemecko (152,7 mld. ), Francúzsko 140,9 mld. ) a Taliansko (121,6 mld. ), čiže produkčne a plošne rozhodujúce krajiny. Slovensko dosiahlo takmer 4 mld. potravinárskej produkcie. Najmenej produkcie malo Estónsko (1,1 mld. ), Cyprus (1,4 mld. ), Lotyšsko (1,8 mld. ) a a Slovinsko (1,8 mld. ). Graf Hrubá produkcia za výrobu potravín, nápojov a tabaku vo vybraných krajinách EÚ-27 v roku 2009, v mil. 0 Prameň: Eurostat 13

14 V potravinárstve v EÚ-27 bolo v roku 2009 zamestnaných tis. osôb. Najviac pracovalo v Nemecku (852 tis. osôb), Francúzsku (615 tis. osôb), Taliansku (460 tis. osôb), Španielsku (421 tis. osôb) a Rumunsku (347 tis. osôb). Rozhodujúce v potravinárskom priemysle boli investície, ktoré sú adekvátne rozsahu produkcie a následne zamestnanosti. Najvyššiu investovanosť dosiahlo Taliansko. Vybrané ekonomické ukazovatele potravinárskeho priemyslu v štátoch EÚ-27 sú uvedené v tabuľkách č. 6,7 v prílohe č Vývoj cenovej konkurencieschopnosti poľnohospodárskej a potravinovej produkcie Podľa údajov Eurostatu sa reálne príjmy z poľnohospodárskej výroby v EÚ v roku 2011 medziročne zvýšili o 3,7 %, čo bolo spôsobené rastom cien agrárnych produktov a objemu ich produkcie. Odhaduje sa, že reálne ceny agrárnych produktov sa zvýšili o 5,7 %, pričom ceny rastlinných komodít vzrástli o 5,7% a živočíšnych komodít o 6,6%. Priemerné ceny výrobcov konkrétnych poľnohospodárskych komodít sa v EÚ vyvíjali nasledovne: v odvetví živočíšnej výroby priemerná cena medziročne stúpla pri mlieku, býkoch, kurčatách, ošípaných a klesla pri vajciach, v odvetví rastlinnej výroby výrazne vzrástla cena obilnín a olejnín. Uvedené trendy cenového vývoja sledovaných komodít vo všeobecnosti platili aj v krajinách V4. Opačné tendencie sa prejavili pri kurčatách v Maďarsku a pri vajciach v Poľsku. Pri obilninách a olejninách bola dosiahnutá vyššia mieru sebestačnosti, pričom prebytok produkcie bol vyvážaný prevažne na trhy krajín EÚ, k čomu prispievala nielen ich kvalita, ale aj cenové relácie. V roku 2011 boli slovenské ceny kukurice a slnečnice v porovnaní s priemerom krajín EÚ nižšie. Cena potravinárskej pšenice sa pohybovala na úrovni priemeru EÚ. V konfrontácii s krajinami V4 však bola cenová konkurencieschopnosť slovenských obilnín a repky nižšia. Výnimkou bola vyššia cenová hladina pri sladovníckom jačmeni a kukurici v Poľsku. V tejto krajine bola tradične najlepšia cenová ponuka zemiakov, ktoré sa predávali o 27-69% lacnejšie ako v ostatných krajinách V 4. Obilniny (okrem sladovníckeho jačmeňa) a repka boli najlacnejšie v Maďarsku. 14

15 Graf č. 8 % Ceny výrobcov rastlinných komodít v roku 2011 (Slovensko = 100%) pšenica jačmeň raž kukurica repka slnečnica zemiaky Slovensko Česko Poľsko Maďarsko EÚ Prameň: ŠÚ SR, PPA-ATIS, EK-CIRCA, MZ ČR, FAPA-PR, AKI-MR, OECD Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že ceny živočíšnych komodít sa na Slovensku pohybovali pod priemerom krajín EÚ. Výnimkou boli ošípané, ktorých cena bola o 3,4% vyššia. S ošípanými a kurčatami Slovensko nebolo konkurencieschopné ani s jednou krajinou V4. Nižšie ceny boli dosiahnuté pri býkoch v porovnaní s Českom a Poľskom, pri mlieku v porovnaní s Českom a pri vajciach v porovnaní s Poľskom a Maďarskom. Graf č. 9 % Ceny výrobcov živočíšnych komodít v roku 2011 (Slovensko = 100%) býky mlieko ošípané kurčatá vajcia Slovensko Česko Poľsko Maďarsko EÚ Prameň: ŠÚ SR, PPA-ATIS, EK-CIRCA, MZ ČR, FAPA-PR, AKI-MR V porovnaní s priemernými cenami EÚ boli odbytové ceny slovenských mliečnych výrobkov v roku 2011 vyššie. Syry a maslo ponúkali spracovatelia krajín EÚ v priemere o 20 % lacnejšie ako na Slovensku, sušené odtučnené mlieko o 4 %. Opačné tendencie sa prejavili pri chladených kurčatách, ktorých cena nedosiahla priemer EÚ. V rámci krajín V4 bolo Slovensko z mliečnych výrobkov konkurencieschopné, t.j. malo nižšie odbytové ceny len pri polotučnom mlieku v porovnaní s Českom a Maďarskom. Cena masla sa v Poľsku pohybovala približne na rovnakej úrovni ako na Slovensku. Z grafu 9 je 15

16 evidentné, že Slovensko cenovú konkurencieschopnosť nedosiahlo ani s jedným typom mias v žiadnej z troch komparovaných krajín. Najnižšie odbytové ceny sledovaných produktov boli zaznamenané v Poľsku okrem bravčového stehna bez kosti. Graf č. 10 % 120 Odbytové ceny spracovateľov v roku 2011 (Slovensko = 100%) brav. stehno bez kosti hov. zadné bez kosti kurča maslo tvrdý syr mlieko tekuté mlieko sušené Slovensko Česko Poľsko Maďarsko EÚ Prameň: ŠÚ SR, PPA-ATIS, EK-CIRCA, MZ ČR, FAPA-PR, AKI-MR V roku 2011 v malobchodnej sieti Slovensko v porovnaní s Maďarskom malo evidentne konkurencieschopnejšie spotrebiteľské ceny kurčiat, mlieka a masla, naopak, bravčové a hovädzie mäso a syry boli v maďarských obchodoch lacnejšie. Komparácia s ostatnými krajinami V4 (Česko a Poľsko) vychádza pre slovenský maloobchod nepriaznivo pri všetkých sledovaných komoditách. V rámci V4 si mohli spotrebitelia najvýhodnejšie nakúpiť mliečne výrobky, bravčové a hydinové mäso v Poľsku a hovädzie zadné v Maďarsku. Graf č.11 % brav. stehno bez kosti Spotrebiteľské ceny v roku 2011 (Slovensko = 100%) hov. zadné bez kosti kurča maslo tvrdý syr mlieko tekuté Slovensko Česko Poľsko Maďarsko Prameň: ŠÚ SR, MZ ČR, FAPA-PR, AKI-MR Konkrétne ceny slovenských výrobcov vybraných agrárnych komodít, odbytové ceny spracovateľov a spotrebiteľské ceny vybraných potravinárskych výrobkov v porovnaní s Českom, Poľskom, Maďarskom a skupinou krajín EÚ v období rokov sú uvedené v tabuľkách č v prílohe č