Význam chovu HD a situácia v krajinách EÚ

Transkript

1 Význam chovu HD a situácia v krajinách EÚ

2 Význam chovu HD Chov hovädzieho dobytka predstavuje základné a najdôležitejšie odvetvie živočíšnej výroby, ale aj celej poľnohospodárskej výroby. Hovädzí dobytok, podobne ako ostatné prežúvavce predstavuje jedinečný organizmus (schopnosť tráviť vlákninu), ktorý dokáže pomocou svojich fyziologických a biochemických mechanizmov v procese látkového metabolizmu vytvárať z objemových krmív biologicky a energeticky koncentrované plnohodnotné potraviny mlieko a mäso. Hovädzí dobytok svojou schopnosťou konvertovať pre výrobu ľahko dostupnú, a pre ostatné druhy ťažko využiteľnú biomasu objemových krmovín na vysokohodnotné bielkoviny živočíšneho pôvodu je ideálnym a iným druhom nekonkurujúcim producentom, ktorý približne 40 % organickej hmoty vracia v podobe maštaľného hnoja späť do pôdy. Na Slovensku sa v posledných rokoch vo všeobecnosti konštatuje zhoršenie bonity pôd nedostatočné využívanie maštaľného hnoja pre hnojenie (súvisí so znižovaním početných stavov dobytka, resp. využívaním moderných bezpodstieľkových technológií chovu (bez použitia slamy) a tým nedostatočnej produkcie maštaľného hnoja pre hnojenie pôd v rastlinnej výrobe. Spotreba maštaľného hnoja sa na Slovensku znížila približne zo 6,6 mil. ton v roku 1990 na súčasných 3,9 mil. ton.

3 Význam chovu HD Dve základné funkcie: produkčná produkcia potravín mlieka a mäsa mimoprodukčná (v budúcom období sa v zmysle EÚ očakáva nárast tejto funkcie) Produkčná produkcia kvalitných potravín mlieko, mäso Prví začali dojiť Egypťania, národy Strednej Ázie a Rimania maštaľný hnoj pravidelný príjem finančných prostriedkov koža produkcia surovín pre priemysel (rohy, paznechty, niektoré časti kože, kosti, kostný tuk, loj), ktoré slúžia pre výrobu bielkovinových hydrolyzátov, mydiel, glycerínu, sviečok, emulzií, gleju, prípadne oleje a mazadlá. Vo farmaceutickom priemysle sa využívajú niektoré žľazy s vnútornou sekréciou (získavanie hormónov inzulín, tyroxín, progesterón). Je základom hospodárenia každého podniku, pretože nadväzuje na pôdu.

4 Mimoprodukčná zlepšovanie kultúrneho charakteru krajiny, rozvoj vidieka prod. alternatívnych palív 1. generácie bioplyn, (2. generácie bionafta, bioetanol (v EÚ spotreba 810%, perspektívne až 25 %) Mimoprodukčnú funkciu predstavuje nezastupiteľné a multifunkčné postavenie chovu dobytka pri zlepšovaní kultúrneho charakteru krajiny a udržiavaní trvalých trávnych porastov v prirodzenom a kultúrnom stave, predovšetkým v horských a podhorských oblastiach, udržiavaní životného prostredia spásaním trvalých trávnych porastov, produkciou alternatívnych palív z obnoviteľných zdrojov (bioplyn), pri zachovaní biodiverzity, ako aj významným vplyvom na rozvoj vidieka a tvorbu pracovných príležitostí (zamestnanosť a sociálne funkcie). Perspektívne bude narastať využitie chovu hovädzieho dobytka v agroturistike, pri ktorej sa ľudia vracajú k tradíciám a sú v bezprostrednom kontakte s prírodou a s hospodárskymi zvieratami. Význam chovu dobytka pre obyvateľstvo z hľadiska jeho mimoprodukčných funkcií spočíva predovšetkým v spásaní nepoľnohospodárskych plodín na ornej pôde, ale aj na vzdialených, ťažko prístupných miestach, svahovitých pasienkoch a ťažšie prístupných lokalitách, ktoré sú často husto prerastené nežiaducimi burinami.

5 Priemerné zloženie kravského mlieka Voda 87,5 % Sušina 12,5 % Tuk celkom 3,8 % Beztuková sušina 8,8 % Bielkoviny celkom 3,3 % kazeín 2,7 % albumíny 0,5 % globulíny 0,1 % Laktóza 4,8 % Minerálne látkyl 0,75 % Vitamín n A Vitamín n D Vitamín n E Vitamín n B1 Vitamín n B2 Vitamín n B6 0,21, ,61,2 0,30,7 0,7 1,23,0 1,03,0 mg/kg m.j. mg/kg mg/kg mg/kg mg/kg Nikotinanid 1,01,5 1,5 mg/kg Kys. Panthotenová 2,54,0 mg/kg Vitamín n C 930 mg/kg

6 Už v 8. storočí pred našim letopočtom Homér v epose Odyseovi opisoval, ako chutil syr tomuto antickému hrdinovi Winston Churchil pre spoločnosť nie je žiadna lepšia investícia ako poskytovanie mlieka deťom pre zdravie, pretože zdravie občanov je pre každú krajinu najcennejšia investícia. Okrem toho vyslovil aj myšlienku Viac mlieka, viac zdravia. Na tomto mieste je potrebné spomenúť napríklad aj Dánsko, kde je vysoká spotreba mlieka a mliečnych výrobkov a vedie sa tu úspešná reklama 1/2 litra mlieka každý deň po celý život, ku ktorej pridávajú aj potrebu konzumovať denne 25 g syra. Pohár mlieka obsahuje: Vápnik 30 % dennej potreby Vitamín D 25 % dennej potreby Proteíny 16 % dennej potreby Fosfor 20 % dennej potreby Riboflavín vitamín B2 24 % dennej potreby Vitamín B12 13 % dennej potreby Vitamín A 10 % dennej potreby Draslík 11 % dennej potreby Niacín 10 % dennej potreby

7 Svetová populácia predstavuje asi 1,43 miliardy kusov hovädzieho dobytka, z toho 260 mil. dojených kráv a 194 miliónov kusov byvolov (FAO, 2012). Početn etné stavy hovädzieho dobytka vo vybraných krajinách sveta (FAO, 2012) India Brazília USA Čína Etiópia Argentína Sudán Pakistan Mexiko Ruská federácia Austrália Kolumbia Bangladéš Francúzsko Tanzánia Najvyšší počet dojených kráv na svete sa chová v krajinách India 38,928 mil. kusov, EÚ 23,023 mil. kusov, Brazília 22,925 mil. kusov, Čína 12,607 mil. kusov a Pakistan 10,100 mil. kusov. V Európskej únii sa chová celkom 86,65 mil. kusov, čo predstavuje podiel približne 16 % z celkových početných stavov dobytka na svete.

8 Početn etné stavy hovädzieho dobytka v Európskej únii v tis. ks (Eurostat,, 2013) V Európskej únii sa chová celkom 35, 085 mil. kráv, z toho 23, 022 mil. dojníc a 12, 062 mil. dojčiacich kráv. Početn etné stavy Početn etné stavy Početn etné stavy Početn etné stavy hovädzieho Štát kráv dojníc dojčiacich kráv dobytka EÚ , , , ,4 EÚ , , , ,9 EÚ , , , ,4 Belgicko 2 438,2 944,7 503,5 441,2 Bulharsko 535,3 323,0 294,5 28,5 Česká republika 1 321,1 542,6 367,1 175,5 Dánsko 1 607,0 678,0 579,0 100,0 Nemecko , , ,5 672,3 Estónsko 246,0 112,2 96,8 15,4 Írsko 6 253, , , ,9 Grécko 680,0 292,0 129,0 163,0 Španielsko 5 812, ,6 827, ,3 Francúzsko , , , ,0 Taliansko 6 091, , ,1 382,0 Cyprus 56,9 24,2 24,2 0,0 Lotyšsko 393,1 190,1 164,6 25,6 Litva 729,2 352,1 331,0 21,1 Luxembursko 188,3 74,3 45,0 29,3 Maďarsko arsko 753,0 336,0 253,0 82,0

9 Početn etné stavy hovädzieho dobytka v Európskej únii v tis. ks (Eurostat,, 2013) Štát Početn etné stavy hovädzieho dobytka Početn etné stavy kráv Početn etné stavy dojníc Početn etné stavy dojčiacich kráv Malta 15,6 6,4 6,3 0,1 Holandsko 3 985, , ,0 102,0 Rakúsko 1 955,6 771,8 523,4 248,4 Poľsko 5 520, , ,1 122,6 Portugalsko 1 497,5 678,3 236,6 441,7 Rumunsko 2 009, , ,7 17,0 Slovinsko 460,1 167,5 111,0 56,5 Slovenská republika 471,1 202,6 150,3 52,3 Fínsko 901,4 335,9 279,9 56,0 Švédsko 1 443,6 523,8 345,5 178,3 Veľká Británia 9 726, , , ,0

10 Vývoj početných stavov hovädzieho dobytka na Slovensku Rok (Štatistický úrad SR, 2013) Na Slovensku došlo v časovom období od roku 1990 do roku 2012 k poklesu početných stavov hovädzieho dobytka z na kusov (o viac ako 70 %). Podobnú situáciu sme zaznamenali aj v chove kráv, kde klesali stavy z pôvodných v roku 1990 na v roku 2012 (pokles o 63 %). Stavy hovädzieho dobytka ks z toho kráv Početn etné stavy ks dojených kráv ks Početn etné stavy dojčiacich kráv ks do

11 SVETOVÁ PRODUKCIA MLIEKA všetky druhy mlieka, FAO 2012 Severná Amerika 95 mil. ton 12 % Európa 217 mil. ton 31 % Ázia 257 mil. ton 36 % Stredná Amerika 16 mil. ton 2 % Afrika 37 mil. ton 5 % Južná Amerika 61 mil. ton 9 % Oceánia 26 mil. ton 4 % Svetová produkcia mlieka 711 mil. ton v roku 2010 a roku mil. ton

12 SVETOVÁ PRODUKCIA MLIEKA Svetová produkcia kravského mlieka sa zvýšila v rokoch 2000 až 2011 zo 490 mil. ton na 620 mil. ton a kravské mlieko tak stále predstavuje 83 % z celkovej svetovej produkcie mlieka. Svetová produkcia byvolieho mlieka 92,5 mil. ton. Vývoj produkcie mlieka v jednotlivých oblastiach sveta v tis. ton (FAO, 2012,, IDF, 2012) Región Ázia EÚ Severná a stredná Amerika Južná Amerika Krajiny Európy mimo EÚE Afrika Oceánia Svet

13 Produkcia kravského mlieka vo vybraných krajinách sveta v mil. ton (USDA, FAO, 2011) EÚ ,160 USA 88,950 India 52,500 Čína 36,036 Rusko 31,895 Brazília 31,667 Nemecko 29,628 Francúzsko 23,301 Nový Zéland 18,671 Anglicko 13,960 Turecko 12,480 Pakistan 12,437 Poľsko 12,278 Holandsko 11,631 Ukrajina 10,977 Mexiko 10,878 Argentína 11,990 Taliansko 10,501 Austrália 9,550 Kanada 8,400 Japonsko 7,720

14 Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na svete (International Dairy Federation,, 2013,, FAO, 2013) Najvyššia spotreba mlieka na 1 obyvateľa (prepočítaná na mlieko) sa v rámci jednotlivých kontinentov dosahuje v EÚ27 286,7 kg, v USA (271,7 kg), v Oceánii 245,9 kg a v. Na druhej strane najnižšiu spotrebu mlieka na 1 obyvateľa dlhodobo vykazuje Afrika (49,8 kg). Oblasť / štát Spotreba mlieka mil. t Spotreba na osobu kg % svetovej spotreby % svetovej produkcie Miera sebestačnosti % Ázia 283,46 67,3 38,9 36,0 93 Európa spolu 204,1 275,8 28,0 29,6 106 z toho EÚE ,9 286,7 19,7 21,3 108 z toho štáty ty mimo EÚE 60,2 252,9 8,2 8,3 101 Severná Amerika 94,0 271,7 12,9 13,3 104 Južná Amerika 66,5 167,9 9,1 9,2 102 Afrika 52,3 49,8 7,2 5,9 83 Stredná Amerika 20,3 128,5 2,8 2,2 81 Oceánia 9,1 245,9 1,2 3,7 297 Svet 729, 9,9 105,

15 Produkcia mlieka v Európskej únii Z celkovej poľnohospodárskej produkcie Európskej únie pripadá 13,8 % na sektor produkcie mlieka. Z vyprodukovaného mlieka sa predá 31 % ako konzumné kravské mlieko, 37 % vo forme syrov a 16 % masla. Zvyšnáčasť produkcie sa realizuje vo forme smotany, kyslomliečnych výrobkov a sušeného kravského mlieka. V Európskej únii sa vyprodukovalo v roku ,1 mil. t mlieka a v roku ,4 mil. t. Dodávka mlieka pre spracovanie narastala od roku 2009 (133,9 mil. t) na 135,5 mil. t v roku 2010 a 139,4 mil. t v roku 2011 (+2,84 %). V roku 2012 sa počíta s nárastom produkcie mlieka o +0,8 %, na úroveň 153,3 mil. ton celkovej produkcie mlieka a 141 mil. t spracovaného mlieka. Najvyšší nárast produkcie mlieka v poslednom období bol zaznamenaný vo Francúzsku, v Nemecku, v Rakúsku, v Litve, v Poľsku a v Českej republike. Pokles produkcie mlieka v roku 2011 vykázali Grécko, Dánsko, Bulharsko a Maďarsko. Na celkovej produkcii mlieka sa v EÚ v najvyššej miere podieľa Nemecko (24 %), Francúzsko (20 %) a Veľká Británia (12 %). Viac ako 75 % zo všetkých syrov v Európskej únii vyprodukovali v krajinách Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Holandsko. Z hľadiska celkovej produkcie mlieka v EÚ až 75 % mlieka produkovaného holštajnským plemenom a zvyšných 25 % ostatnými mliekovými a kombinovanými plemenami (braunvieh hnedé plemeno, strakaté plemeno fleckvieh, normande a pod.)

16 Stavy dojených kráv, produkcia mlieka a dosahovaná úžitkovosť v krajinách EÚ E (Eurostat,, 2013). Štát Stav kráv v v tis. ks Produkcia mlieka t v tis. Dosahovaná úžitkovosť v kg * Dánsko Nemecko , Fínsko Francúzsko Grécko Írsko , Taliansko Luxembursko Holandsko Rakúsko Portugalsko

17 Stavy dojených kráv, produkcia mlieka a dosahovaná úžitkovosť v krajinách EÚ E (Eurostat,, 2013). Produkcia mlieka v tis. Dosahovaná Stav kráv v v tis. ks Štát t úžitkovosť v kg * Španielsko Veľká Británia EÚ Estónsko Lotyšsko Litva Malta Poľsko Slovensko Slovinsko Česká republika Maďarsko arsko Cyprus EÚ Bulharsko Rumunsko EÚ * pribežné údaje za rok 2012

18 Kde sa výroba mlieka presunie v budúcom období všade tam, kde spracovateľ zaplatí za 100 kg mlieka 40 eur alebo 50 USD Podľa analýzy IFCN v budúcom období očakávať nárast produkcie mlieka na západe USA, čiastočne na Novom Zélande, v Pakistane, v Indii a v Rusku. V Ruskej federácii pôjde hlavne o republiky Baškortostán a Tatarstán Výroba mlieka však bude narastať aj v nových regiónoch, včíne, Brazílii, Thajsku, vo Vietname, Kazachstane, Uzbekistane, v Južnej Kórei, v Mongolsku a tiež v severnej Afrike a v kaukazských krajinách. Rusko s vlastnou odhadovanou produkciou 4,5 mil. ton mlieka je pre Ukrajinu veľkou príležitosťou. V situácii, keď je každý 6ty kg mlieka importovaný, sa rozhodol prezident Ruskej federácie poskytnúť tomuto odvetviu všemožnú podporu a v pláne rozvoja počíta s každoročným nárastom produkcie mlieka o 4,5 %. Dôležitým indikátorom regionálnej konkurencieschopnosti sú náklady na výrobu 1 kg mlieka. Na špici sa drží Argentína, Chile, Brazília, resp. Austrália a Nový Zéland, kde v súčasnom období produkujú 1 kg mlieka za 0,17 až 0,23 USD. Na druhom konci sa nachádza Západná Európa, väčšia časť východnej Európy a USA, kde sú náklady na úrovni okolo 0,29 USD/kg mlieka. Tieto regióny majú tiež najvyššie ceny mlieka 0,290,39 USD/kg.

19 Krajiny Latinskej Ameriky, ako Argentína, Chile a Brazília,, resp. Austrália a Nový Zéland s nízkymi nákladmi a nadbytkom pôdy, lacného kŕmenia a vody pravdepodobne najlepšie uspokoja dopyt najväčšieho svetového importéra Číny. Jedným z ich limitujúcich faktorov bude konkurencia výroby mlieka s výrobou iných poľnohospodárskych komodít, ako sója a obilniny. Zjednodušené porovnanie nákladov na produkciu 1 kg mlieka na Novom Zélande a v Európskej únii (milchlos.de, 2012) Ukazovateľ Nový Zéland Európska únia Veľkosť podniku cca 300 kráv v podniku kráv Priemerná produkcia mlieka kg kg Náklady na krmivá žiadne (pasenie) nákup krmív asi 12 centov na 1 kg mlieka Pracovné náklady asi 10 centov asi 10 centov Fixné náklady, rekonštrukcie asi 10 centov asi 10 centov Celkové mlieka náklady na 1 kg asi 20 centov asi 32 centov

20 MLIEČNE KVÓTY V EÚ Mliečne kvóty zaviedla Európska únia v roku 1984 ako regulačné opatrenie trhu s mliekom. Mliečna kvóta predstavuje maximálne množstvo mlieka, ktoré môžu jednotlivé krajiny, regióny a chovatelia predať nákupcom a spracovateľom mlieka. Predané a spracované mlieko podlieha prísnym predpisom evidencie a štatistického spracovania a jej prekročenie je penalizované zaplatením poplatku EÚ. Pri priemernej realizačnej cene mlieka v EÚ v roku ,00 Euro za 100 kg mlieka, predstavovala pokuta za rovnaké množstvo mlieka 27,83 Euro. Mlieko sa však dodáva v litroch a preto sa na základe stanovenej mernej hmotnosti pre prepočítanie mliečnych kvót používa prepočet na kg (1 l mlieka x 1,03 kg). Európska únia už plánovala zrušenie mliečnych kvót pre jednotlivé členské krajiny, nakoniec na základe vykonaných analýz rozhodla o predĺžení platnosti systému mliečnych kvót do 31. marca 2015.

21 MLIEČNE KVÓTY NA SLOVENSKU Národná kvóta pre Slovensko na kvótový rok 2012/2013 (podľa nariadenia Rady (ES) č. 72/2009) je spolu kg. Dodávka na spracovanie Priamy predaj

22 Obdobie kvótový rok Plnenie mliečnej kvóty na Slovensku (PPA SR, 2013). Plnenie kvóty pre dodávky mlieka % Plnenie kvóty pre priamy predaj % Plnenie národnej n kvóty spolu % 2004/ ,5 70,0 94,3 2005/ ,6 44,1 97,2 2006/ ,9 78,5 93,7 2007/ ,2 78,2 95,0 2008/ ,6 74,9 89,4 2009/ ,3 64,0 79,0 2010/ ,9 62,1 76,4 2011/ ,1 54,9 79,0 2012/2013* 80,0 55,0 79,0 * odhadované plnenie na základe vývoja produkcie a spracovania.

23 Produkcia a predaj mlieka na Slovensku (Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka,2013, Štatistický úrad SR, 2013). Rok Produkcia surového kravského mlieka v tis. kg Predaj mlieka na spracovanie v tis. kg , 6 % + priamy predaj 21 2,4 %

24 Pre trávenie ml. cukru je potrebný enzým laktáza V krajinách Ázie a Afriky sa u veľkej väčšiny obyvateľov netvorí tento enzým mlieko je nestráviteľné Aj niektorí ľudia v Európe a na Slovensku Laktózová intolerancia Zdroj: FAO, Food Balance Sheets Krajina Fínsko Švédsko Holandsko Švajčiarsko Francúzsko USA Taliansko Austrália Anglicko Nový ZélandZ Poľsko Kuvajt Španielsko Chile Venezuela Japonsko Gambia Congo Guinea Čína Togo Laos Kambodža Ghana Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v kg

25 Spotreba mlieka, syrov a masla na 1 obyvateľa a v krajinách EÚE (Eurostat,, 2011, DairyCo,, 2012). Krajina Spotreba konzumného mlieka kg Krajina Spotreba syrov kg Spotreba masla kg Írsko 137,7 Grécko 30,9 0,6 Fínsko 135,4 Francúzsko 23,9 7,8 Estónsko 117,9 Nemecko 21,8 5,8 Veľká Británia 107,0 Holandsko 21,2 3,4 Rumunsko 105,7 Fínsko 20,9 5,7 Švédsko 96,9 Estónsko 19,4 5,5 Cyprus 92,3 Rakúsko 19,4 5,2 Dánsko 91,6 Taliansko 19,1 2,2 Španielsko 88,5 Švédsko 18,5 1,6 Portugalsko 83,6 Česká republika 16,5 4,9 Slovinsko 68,0 Dánsko 16,3 1,8 Grécko 68,0 Litva 14,5 3,5 Francúzsko 65,9 Belgicko 14,1 5,7

26 Spotreba mlieka, syrov a masla na 1 obyvateľa a v krajinách EÚE (Eurostat,, 2011, DairyCo,, 2012). Spotreba konzumného mlieka v kg Krajina Spotreba syrov Krajina kg Rakúsko 60,4 Lotyšsko 13,1 2,6 Spotreba masla kg Holandsko 59,6 Luxembursko 13,2 Česká republika 57,6 Maďarsko 11,5 1,0 Taliansko 55,5 Veľká Británia 11,3 3,2 Nemecko 53,6 Poľsko 11,3 4,2 Luxembursko 53,4 Portugalsko 10,1 1,2 Belgicko 52,5 Slovensko 9,9 2,8 Maďarsko 51,2 Slovinsko 9,3 Slovensko 49,5 Španielsko 9,3 0,5 Lotyšsko 48,6 Malta 9,2 0,8 Poľsko 41,9 Bulharsko 8,4 4,2 Litva 30,3 Cyprus 8,0 1,2 Malta 28,2 Írsko 7,3 2,6 Bulharsko 24,3 Rumunsko 2,9 0,7 EÚ27 65,0 EÚ27 16,7 3,95 EÚ15 18,25 4,52 EÚ12 10,91 1,86

27 Vývoj spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na obyvateľa a Slovensku (Štatistický( úrad SR, 2013). V rokoch 1990 až 2000 došlo na Slovensku k zníženiu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na 1 obyvateľa z 240 kg na 160 kg, čo predstavuje pokles v priemere o 80 kg. EÚ 250 kg, zdravotne odporúčanou spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov 220 kg (interval racionálnej spotreby kg). Mlieko Z toho Mlieko Syry a mliečne kravské Kyslomliečne konzumné a tvarohy výrobky mlieko a výrobky Rok kravské spolu spolu výrobky kg kg kg kg kg , ,2 158,5 71,3 7, ,4 159,4 67,2 8, ,1 164,0 66,4 9, ,2 155,9 63,3 9, ,2 151,2 58,5 8, ,8 152,3 55,1 9, ,4 150,2 55,9 9,5 12, ,5 151,3 52,4 9,8 13, ,0 151,0 48,3 9,2 13, ,8 151,6 49,5 9,8 13, ,8 160,6 54,5 9,9 13, ,9 154,7 53,1 10,4 13, ,7 156,3 52,6 10,1 13,8 Zdravotne odporúčan aná hranica kg Kravské mlieko a mliečne výrobky spolu 220 kg Konzumné mlieko 91 kg Syry a tvarohy 10,1 kg

28 FAKTY ZO SEKTORA MLIEKO SLOVENSKÁ REALITA Výroba kravského mlieka na Slovensku v roku 2012 oproti roku 2011 vplyvom zvýšenia úžitkovosti vzrástla o 31,1 tis. t (3,4 %) a dosiahla úroveň 959,4 tis. t. V priebehu kalendárneho roka 2012 sa celkom predalo 872,25 tis. t kravského mlieka, z toho dodávky tvorili 851,25 tis. t (97,6 %) a priamy predaj 21,00 tis. t (2,4 %). Nákupná cena mlieka v roku ,34 až 0,35 EUR (nárast v porovnaní s rokom 2012) Národná kvóta pre Slovensko na kvótový rok 2012/2013 (podľa nariadenia Rady (ES) č. 72/2009) je spolu kg. Na Slovensku sa výrobou mlieka zaoberá 590 chovateľov. Oproti roku 2005 klesol ich počet o 28,6 %.

29 HOVÄDZIE MÄSO Zloženie hovädzieho mäsa zadné výsekové Sušina 25,62 g / 100 g Bielkoviny 21,00 g / 100 g Lipidy 2,34 g / 100 g Sacharidy 0,21 g / 100 g Minerálne látky 1,06 g / 100 g Vitamíny A 0,008 g / 100 g B 1 B 2 PP kys. Listová 0,16 g / 100 g 0,28 g / 100 g 4,99 g / 100 g 0,014 g / 100 g B 6 B 12 0,44 g / 100 g 0,002 g / 100 g Staruch a kol., 2002

30 Svetová produkcia hovädzieho mäsa Na svete sa vyprodukuje približne 57 mil. ton hovädzieho a teľacieho mäsa. Najväčšími producentmi hovädzieho mäsa sú USA (11,997 mil. ton), Brazília 9,030 mil. ton), EÚ27 (7,995 mil. ton) a Čína (5,544 mil. ton). Pomerne vysokú produkciu hovädzieho mäsa vykazujú aj krajiny India, Argentína a Austrália. Produkcia hovädzieho a teľacieho mäsa m vo vybraných krajinách sveta v mil. t (Foreign Agricultural Service USDA, 2012) Krajina Produkcia 2009 Produkcia 2010 Produkcia 2011* Spotreba 2011* USA 11,891 12,047 11,997 11,359 Brazília 8,935 9,115 9,030 7,920 EÚ27 7,913 7,903 7,995 7,910 Čína 5,764 5,600 5,550 5,513 India 2,514 2,842 3,170 1,980 Argentína na 3,380 2,620 2,530 2,322 Austrália 2,129 2,087 2,150 Mexiko 1,700 1,751 1,825 1,880 Pakistan 1,441 1,470 1,435 1,357 Rusko 1,460 1,435 1,360 2,481 Kanada 1,252 1,272 1,170 1,030 Ostatné 8,803 8,830 8,641 10,598 Spolu 57,182 57,117 56,888 55,606

31 Najväčšími exportérmi hovädzieho mäsa na svete boli v roku 2011 India (1,525 mil. ton), Austrália (1,425 mil. ton), Brazília (1,350 mil. ton) a USA (1,326 mil. ton). Na druhej strane najväčšími importérmi hovädzieho mäsa na svete sú krajiny Rusko (1,145 mil. ton), USA (1,114 mil. ton), Japonsko (756 mil. ton), Vietnam (400 mil. ton), Južná Kórea (390 mil. ton) a EÚ27 (360 mil. ton). Štruktúra ra spotreby mäsa m na svete Hovädzie mäso 22% Hydinové mäso 34% Ovčie a kozie mäso 5% Iné druhy mäsa 2% Bravčové mäso 37%

32 Spotreba hovädzieho a teľacieho mäsa m (kg) vo vybraných krajinách sveta v roku 2011 (FAO, Indexmundi,, 2012). Uruguaj 61,00 Argentína 55,00 Brazília 39,00 Paraguaj 38,00 USA 36,00 Austrália 35,00 Kanada 30,00 Kazachstan 28,00 Nový Zéland 28,00 Libanon 24,00 Hong Kong 24,00 Izrael 22,00 Švajčiarsko 22,00 Čile 21,00 Venezuela 21,00 Spojené Arabské Emiráty 20,00 Kolumbia 18,00 Kostarika 18,00 Kuvajt 18,00 Rusko 18,00 Albánsko 17,00 Mexiko 16,00 Uzbekistan 16,00 EÚ27 15,00

33 Produkcia jatočného HD USDA očakáva v roku 2014 medziročný pokles americkej produkcie o 0,6 mil. ton na 10,91 mil. ton v EÚ15 produkcia vzrastie o 1,5% na 6,86 mil. ton, predpokladaná spotreba je vyššia 7,12 mil. ton celková produkcia EÚ28 má dosiahnuť 7,8 mil. ton, spotreba sa odhaduje rovnako na 7,8 mil. ton pre SR to môže znamenať priemerné ceny býkov okolo 3 EUR/kg jat. hm. a kráv okolo 1,36 EUR/kg jat. hm.

34 Štruktúra ra výroby hovädzieho mäsa m v EÚE Produkcia hovädzieho mäsam cca. 50% býky a voly 30% kravy 20% jalovice Teľacie mäso cca. 10% produkcie hovädzieho mäsa Hovädzie mäso asi 2 / 3 z mäsových m plemien a ich krížencov, 1 / 3 priamo alebo nepriamo z dojených kráv

35 Produkcia a spotreba hovädzieho mäsa m v krajinách Európskej únie V Európskej únii sa v roku 2012 vyprodukovalo celkom 7,54 mil. ton hovädzieho mäsa. Najvyššiu produkciu hovädzieho mäsa dosahuje Francúzsko (1,52 mil. ton), Nemecko (1,18. mil. ton) a Taliansko (1,07 mil. ton). Pri hodnotení miery sebestačnosti v komodite hovädzie mäso už dlhšie obdobie najvyššiu úroveň zo všetkých krajín EÚ27 dosahuje Írsko (629 %), ďalej Poľsko (257 %) a Litva (197 %). Priemerná spotreba hovädzieho mäsa v EÚ27 15,8 kg.

36 Produkcia hovädzieho mäsa m v krajinách Európskej únie v tis. ton (Eurostat,, 2011, AM Marktbilanz Vieh und Fleisch, Agrarmärkte rkte,, 2012) Krajina Produkcia mäsam v tis. ton Miera sebestačnosti % Spotreba hov.. mäsa m na osobu v kg Belgicko 262, ,4 Bulharsko 5,3 48 6,7 Česká republika 65, ,6 Dánsko 125, ,0 Nemecko 1 140, ,1 Estónsko 7, ,2 Írsko 495, ,5 Grécko 56, ,3 Španielsko 596, ,8 Francúzsko 1 477, ,4 Taliansko 981, ,4 Cyprus 4,5 93 8,7 Lotyšsko 16,4 11,3

37 Produkcia hovädzieho mäsa m v krajinách Európskej únie v tis. ton (Eurostat,, 2011, AM Marktbilanz Vieh und Fleisch, Agrarmärkte rkte,, 2012) Krajina Produkcia mäsam v tis. ton Miera sebestačnosti % Spotreba hov.. mäsa m na osobu v kg Litva 39, ,2 Luxembursko 8, ,4 Maďarsko arsko 24, ,8 Malta 1,1 13,4 Holandsko 373, ,7 Rakúsko 221, ,7 Poľsko 371, ,8 Portugalsko 92, ,3 Rumunsko 28, ,9 Slovinsko 33,1 21,4 Slovensko 9, ,3 (2012 3,5 kg) Fínsko 80, ,5 Švédsko 135, ,2 Veľká Británia 882, ,3 EÚ27 spolu 7 536, ,8

38 Spotreba hovädzieho mäsa m v EÚE kg na osobu ,5 19,6 19,6 19,6 17,4 17,6 17,7 17,4 17,5 9,1 7,7 7,8 6,7 6, EÚ10 EÚ25 EÚ15

39 Produkcia jatočného hovädzieho dobytka na Slovensku (Gálik,, 2013, VÚEPV EP) V roku 2012 predstavoval predaj jatočného hovädzieho dobytka z podnikov na Slovensku ton živej hmotnosti. Rok Jatočný HD spolu v t jat. hmotnosti Hrubá domáca produkcia = zabitia na bitúnkoch + odhad samozásobenia + zahraničný obchod Na základe údajov z registra zvierat sa v domácnostiach v roku 2012 porazilo celkom zvierat (1 963 ton jatočnej hmotnosti). Na bitúnkoch bolo na Slovensku v roku 2012 porazených celkom kusov hovädzieho dobytka, z toho kráv, býkov, jalovíc a 957 teliat. Priemerná živá hmotnosť jatočného hovädzieho dobytka pri zabití sa od roku 2007 postupne znižovala zo 480 kg na 474 kg v roku 2010 a 475 kg v roku 2012 (z toho kravy 495 kg, býky 521 kg, jalovice 347 kg a jatočné teľatá 73 kg). V rámci zahraničného obchodu významnú časť exportovaného dobytka predstavuje ľahký dobytok do 300 kg živej hmotnosti (zástavový dobytok pri hmotnosti kg). Podiel takéhoto dobytka na celkovom exporte predstavuje 40 až 60 % (Štatistický úrad SR).

40 Rok Priemerná spotreba hovädzieho mäsa na obyvateľa na Slovensku kg/osoba/rok Spotreba mäsa v kg (všetky druhy) Spotreba hov.. a teľ. mäsa v kg Rok Spotreba mäsa v kg (všetky druhy) Spotreba hov.. a teľ. mäsa v kg ,5 29,5 (36,2 %) ,7 6,8 (11,4 %) ,2 16,6 (21,5 %) ,5 6,9 (11,2 %) ,3 14,6 (21,1 %) ,1 6,4 (10,7 %) ,9 15,6 (24,0 %) ,6 6,21 (10,1 %) ,9 14,3 (22,4 %) ,1 5,36 (7,77 %) ,7 12,2 (19,2 %) ,0 5,36 (9,1 %) ,0 12,0 (18,5 %) ,2 4,95 (8,51 %) ,1 12,2 (18,5 %) ,7 4,40 (7,50 %) ,9 11,8 (17,9 %) ,6 4,34 (7,67 %) ,0 10,4 (16,0 %) ,3 3,80 (6,41 %) ,9 9,3 (15,3 %) ,4 3,50 (6,81 %) ,7 7,0 (11,9 %)

41 Vývoj spotreby hovädzieho a teľacieho mäsa m na Slovensku (Štatistický úrad SR, 2012) kg 35,00 30,00 25,00 20,00 29,50 15,00 10,00 10,40 9,30 7,00 6,80 6,90 6,40 6,21 5,00 0,00 5,30 5,36 4,95 4,40 4,34 3,80 3, rok Rok ,5 kg, z toho 29,5 kg hov. a 1,4 kg tel. mäsa Rok ,50 kg a 0,05 kg teľacieho mäsa

42 Kobe mäso (wagyu) Kobe mäso z plemena wagyu považujú gurmáni v Japonsku a na svete za najlepšie a najkvalitnejšie hovädzie mäso. Podmieňuje to pomerne vysoký podiel tuku a tukových vlákien, vďaka čomu plátok tohto mäsa v reze pripomína štruktúrou mramor. Na celom svete sa predáva za veľmi vysoké ceny (za 100 g v prepočte asi 40 50, resp. 600 $ za 1 kg wagyu). Mäso má vysoký podiel olejov a tuk v mäse obsahuje vyšší podiel mono nesaturovaných tukov (medzi ktoré zaraďujeme napr. olivový olej) v porovnaní s hovädzím mäsom z ktoréhokoľvek iného plemena dobytka na svete. Tuk v mäse je navyše schopný sa topiť už pri izbovej teplote, vďaka čomu je wagyu (kobe) hovädzie mäso vhodné ako súčasť nízkocholesterolovej diéty. V USA, ale aj iných krajinách sveta produkuje tzv. Kobe style beef, ktoré pochádza z krížencov plemena angus a wagyu.

43 Slovensko a poľnohospodárstvo Rozloha km 2 (4 903 tis. ha) 5,4 mil. obyvateľov 1,9 mil. ha poľnohospodárskej pôdy z toho 1 mil. ha orná pôda, ha lúky a pasienky v poľnohospodárstvr je činných 5,23% z aktívnych obyvateľovig Priemerná veľkosť podniku viac ako 1000 ha Štruktúra poľnohospodárskych podnikov na Slovensku v roku 2003 Forma podniku Podiel zo všetkých v podnikov v % Podiel na výmere poľn.. pôdy v % PD 28,5 55,85 a.s., spol. s. r. o. 26,44 36,29 Súkromné podniky 44,88 7,43 Iné formy 0,18 0,43

44 Hovädzí dobytok na Slovensku HD celkom ks z toho dojených kráv a nedojených kráv (dojčiacich kráv)! Plemenná štruktúra: 33,7 % slovenské strakaté plemeno, 60,3 % holštajnské, 1 % pinzgauské, 0,4 % braunvieh 3,6 % ostatné Priemerná veľkosť stáda v kontrole úžitkovosti je 211 kráv. Štruktúra podnikov podľa počtu kráv 1 9 kráv kráv kráv kráv nad 100 kráv Podniky Kravy Podniky Kravy Podniky Kravy Podniky Kravy Podniky Kravy Zdroj: ŠPÚ SR, 2004

45 Mlieková úžitkovosť Vývoj priemernej úžitkovsti kráv na Slovensku (všetky plemená v KÚ, 305 dní) Rok Počet kráv v KÚ Mlieko kg Zdroj: PS SR, Tuk % 3,97 3,95 3,92 Bielkoviny % , , ,07 3, ,16 3, ,93 3, ,97 3, ,02 3, ,13 3, ,09 3,24 3,29 3,29 3, ,91 3,32

46 Mlieková úžitkovosť Zdroj: PS SR, 2013 Mlieková úžitkovosť plemien dobytka na Slovensku (Kravy v KÚ, 305 dní) Plemeno Počet kráv v KÚ Mlieko kg Tuk % Bielkoviny % Strakaté ,02 3,41 Holštajnské ,86 3,28 Pinzgauské ,88 3,40 Hnedébraunvieh ,16 3,49 Všetky kravy ,91 3,32

47 Čo dostanú slovenské podniky! Dotácie v živočíšnej výrobe v roku 2014 a 2015

48 Dotácie v živočíšnej výrobe v roku 2014 a 2015 I. pilier Priame platby 1. Priama platba na 1 ha p.p. SAPS (Single Area Payment Scheme) platba SAPS má v roku 2014 dosiahnuť 205 EUR/ha v prepočtoch je zakalkulovaný plánovaný presun 21,3% rozpočtu z II. piliera (Program rozvoja vidieka) do I. piliera (Priame platby) teda okolo 57,77 mil. EUR ročne (204,93 = 205 EUR/ha) z tejto sumy, by malo ísť 19,28 mil. EUR na osobitnú platbu na cukor, čo by jej poberateľom zabezpečovalo získať budúci rok platbu vo výške 594 EUR/ha znamená to, že v roku 2014 by v I. pilieri malo byť k dispozícii 435,2 mil. EUR

49 Výška dotácií v ŽV rok EUR / dojnicu z tejto sumy má predstavovať 203 EUR/dojnicu z I. piliera a 47 EUR/dojnicu z vnútroštátnej pomoci 140 EUR / VDJ dojčiace kravy (vynegociované ks, v súčasnom období na Slovensku cca dojč. Kráv) 62 EUR / VDJ ovce a kozy V roku 2015 by mali byť z vnútroštátnej pomoci (19 mil. EUR) podporené aj hydina a ošípané: 150 EUR / VDJ prasnice 20 EUR / VDJ výkrmové ošípané 60 EUR / VDJ hydina

50 Výška dotácií v ŽV rok 2015 Zásadná zmena platba SAPS sa rozdelí na: základnú platbu 130 EUR/ha greeningovú platbu 70 EUR/ha (Platba greening je viazaná na plnenie 3 postupov diverzfikácia plodín, udržiavanie trvalých trávnych porastov, oblasti ekologického záujmu plochy mimo produkcie, 7 % z plochy min. (mimo TTP) s minimálnou výmerou 10 ha) farmári do 40 rokov budú mať nárok na zvýšenie základnej platby o 25% po dobu maximálne 5 rokov od roku 2015 by malo byť z II. piliera 13 % + 2 % použitých na podporu citlivých sektorov (v prípade SR pôjde o chov HD, chov oviec a kôz a podpora má byť vyplácaná pestovateľom cukrovej repy a chmeľu

51 Výška dotácií v ŽV rok 2015 Z viazaných podpôr sa plánuje poskytnúť: 203 EUR / dojnicu 144 EUR / VDJ dojčiace kravy a výkrmový HD 91 EUR / VDJ ovce a kozy Stále bude pretrvávať presun časti finančných prostriedkov z II. piliera do I. piliera (57 mil. EUR ročne), čím vláda SR ušetrí časť prostriedkov, ktoré by mali byť použité na spolufinancovanie II. piliera zo štátneho ropočtu (19,1 mil. EUR), ktoré budú použité na vnútroštátne prechodné platby, ktoré dotačne posilnia živočíšnu výrobu.

52 Príklad Na každú dojnicu po započítaní: platby na dojnicu z I. piliera, využitia platieb na životné podmienky zvierat z II. piliera, a vnútroštátnych platieb, by mal každý farmár každoročne získať celkom 377 EUR.

53 Tabuľka 1 Predpokladané podpory v roku 2014 (v EUR/ha, resp. EUR/VDJ) Odvetvie/Zdroj I. pilier II. pilier Vnútro troštátna tna pomoc Celkom Základné podporné mechanizmy (EUR/ha) SAPS EUR/ha LFA EUR/ha Živočíšna výroba (EUR/VDJ) Dojnice Dojčiace kravy Ovce a kozy Ošípané prasnice Ošípané výkrm Hydina Rastlinná výroba (EUR/ha) Ovocie (EUR/ha) 57/57/57 0*/552**/671*** 57*/609*/728* Zelenina (EUR/ha) 57/57/57 0*/497**/529*** 57*/554*/586* Zemiaky (EUR/ha) 497* 497 Vinič (EUR/ha) Cukrová repa (EUR/ha) Celkovo mil. EUR 435,19 103,11 1) 19,11 557,42 *konvenčná produkcia, **integrovaná produkcia, ***ekologická produkcia, 1) vybrané neprojektové podpory spolu, Zdroj: MPRV SR

54 Tabuľka 2 Predpokladané podpory v roku 2015 (v EUR/ha, resp. EUR/VDJ) Odvetvie/Zdroj I. pilier II. pilier Vnútro troštátna tna pomoc Celkom Základné podporné mechanizmy (EUR/ha) Jednotná platba na plochu Greeningová platba LFA Živočíšna výroba (EUR/VDJ) Dojnice Dojčiace kravy HD výkrm, teľaťa a býčky Ovce a kozy Ošípané prasnice Ošípané výkrm Hydina Rastlinná výroba (EUR/ha) Ovocie 57/57/57 0*/443**/576*** 0*83*/124** 57*/583**/757*** Zelenina 57/57/57 0*/436**/468*** 0*/61**/91*** 57*/554**/616*** Zemiaky 241**/290** 49**/74** 290**/364*** Vinič 500**/546*** 83**/125*** 583**/671*** Cukrová repa Chmeľ TTP Ekologická produkcia Orná pôda Ekolog. Produkcia Celkom mil. EUR 433,74 112,59 1) 19,08 565,41 *konvenčná produkcia, **integrovaná produkcia, ***ekologická produkcia, 1) vybrané neprojektové podpory spolu, Zdroj: MPRV SR

55 Predpokladaná výška dotácií v prípade, ak nedôjde k presunu financií z II. do I. piliera strop pre priame platby by mal dosiahnuť len 377,49 mil. EUR pre platbu SAPS by zostalo 332,33 mil. EUR (175,99 EUR/ha) platba na dojnicu by dosiahla 180,74 EUR vnútroštátna platba na dojnicu by klesla z pôvodne plánovaných 47 EUR/VDJ na 18,78 EUR/VDJ

56 Tabuľka 3 Očakávané priame platby a vnútroštátna pomoc v roku 2014, rozdelené pre jednotlivé druhy zvierat (pri zachovaní platby 140 EUR na dojčiacu kravu a znížení platby na dojnicu zo 47 EUR na 18,78 EUR) Platba/sektor Jednotka Priame platby Vnútro troštátna tna pomoc Spolu SAPS EUR/ha 204,91 204,91 Osobitná platba na cukor EUR/ha Osobitná platba na ovocie a zelenina EUR/ha Platba na dojnicu EUR/dojnica ,78 231,78 Dojčiace kravy EUR/VDJ Výkrmový HD EUR/VDJ Ovce a kozy EUR/VDJ Ošípané prasnice EUR/VDJ Ošípané výkrm EUR/VDJ Hydina EUR/VDJ 60 60

57 Program rozvoja vidieka SR Opatrenia zamerané na trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy 1. Znevýhodnené oblasti (LFA) 2. Platby Natura 2000 podpora v územiach európskeho významu na poľnohospodárskej pôde, 3. Agroenvironmentálne platby (AEP) na opatrenia zamerané na trvalo udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy a na chov a udržanie ohrozených druhov a plemien hospodárskych zvierat dlhodobo chovaných na území Slovenska. 4. Platby za životné podmienky zvierat (AW) 4. Oatrenie: Rozvoj fariem a podnikov začatie podnikania pre mladých farmárov ( /mladý farmár na 5 rokov);

58 Opatrenie: Znevýhodnené oblasti (LFA) Cieľ: Zabezpečiť pokračovanie ovanie poľnohospod nohospodárstva v znevýhodnených oblastiach Konečný ný prijímate mateľ (oprávnený žiadateľ) Fyzické a právnick vnické osoby podnikajúce v poľnohospod nohospodárskej prvovýrobe (min. 1 ha pôdy v LFA) Platby: Nárokovateľné (pri splnení stanovených podmienok) Výška vyrovnávacieho vacieho príspevku: Horské oblasti : 149,07 101,64 /ha Ostatné oblasti: 103,86 36,88 /ha Špecifické oblasti: 65,03 29,41 /ha Celková výmera znevýhodnených oblastí: 1,226 mil. ha (LPIS)

59 Mapa znevýhodnených oblastí SR (LFA)

60 Opatrenie: Platby Natura 2000 (po( poľn. pôda) Cieľ: Riešiť špecifické znevýhodnenia poľnohospod nohospodárov vyplývajúce z implementácie smerníc c ES pre sústavu s stavu NATURA Konečný ný prijímate mateľ (oprávnený žiadateľ) Fyzické a právnick vnické osoby podnikajúce v poľnohospod nohospodárskej prvovýrobe v územiach európskeho významu v 4. a 5.stupni ochrany podľa a zákona z 543/2002 o ochrane prírody rody a krajiny (min. 1 ha TTP) Platba: Nárokovateľné (pri splnení stanovených podmienok) Výška vyrovnávacieho vacieho príspevku: 94,50 /ha TTP Celková výmera oblastí: 4000 ha TTP (LPIS)

61 Chov a udržanie ohrozených druhov zvierat Počet žiadateľov Počet VDJ Platba /VDJ

62 Opatrenie:Životn ivotné podmienky zvierat (AW) Zoznam podopatrení AW Zlepšenie enie životných podmienok v chove ošío šípaných Zlepšenie enie životných podmienok v chove hydiny (brojlery kurčiat) Zlepšenie enie životných podmienok v chove hovädzieho dobytka Zlepšenie enie prirodzeného správania zvierat Voľný chov ustajnených dojníc Mašta taľný výkrm dobytka Zlepšenie enie prirodzeného materského správania dojníc Zlepšenie enie životných podmienok v chove oviec

63 Životné podmienky zvierat (AW) Cieľ: Realizovať chovateľsk ské postupy na zlepšenie enie životných podmienok zvierat, ktoré sú nad rámec r príslu slušných povinných noriem (záväzok zok na 5 rokov). Konečný ný prijímate mateľ (oprávnený žiadateľ) Fyzické a právnick vnické osoby podnikajúce v poľnohospod nohospodárskej prvovýrobe Platby: Nenárokovate rokovateľné (uplatnenie výberových kritéri rií pri pretlaku žiadostí) Výška platieb: ošípané: : 121,39 /VDJ hydina: 75,42 /VDJ HD: 20,95 336,22 /VDJ ovce: 80,06 /VDJ