Názov témy: Trestná zodpovednosť právnických osôb v Slovenskej republike

Transkript

1 Názov témy: Trestná zodpovednosť právnických osôb v Slovenskej republike Vypracovala: JUDr. Viera Horváthová externý doktorand 1. ročníka na katedre Trestného práva materiál k predmetu: Teória práva I. február 2012 Trestná zodpovednosť právnických osôb je otvorenou otázkou, ktorá má svoje za aj proti. Právnická osoba ipso facto je samostatným subjektom práva, existuje však iba ako právny subjekt (subjekt práva). Napriek jej právnej existencii, právnej subjektivite a právnej spôsobilosti nadobúdať práva a povinnosti a v neposlednom rade niesť právnu zodpovednosť, právnická osoba na rozdiel od jej zakladateľov, štatutárov nemá fyzickú existenciu. Ako subjekt práva nesie právnická osoba zodpovednosť za svoje konanie, či už ako účastník daňového konania, správneho konania, občianskeho a obchodného konania. Môže však byť zodpovedná aj trestnoprávne? Trestnoprávna zodpovednosť štatutárneho orgánu právnickej osoby a trestnoprávna zodpovednosť právnickej osoby samotnej sú dve rozdielne zodpovednosti, napriek tomu spolu vzájomne súvisiace. Avšak kým v dôsledku preukázania spáchania trestného činu konateľa fyzickej osoby, môže tento byť odsúdený na výkon trestu odňatia slobody, pri spáchaní a preukázaní spáchania trestného činu právnickou osobou, táto nemôže byť odsúdená na výkon trestu odňatia slobody, pretože jej existencia nie je fyzická, iba právna. Niektoré trestné činy nemôžu byť spáchané právnickou osobou, čo vyplýva z jej samotnej podstaty, ktorá ju zásadne odlišuje od fyzickej osoby. Právnická osoba nemôže spáchať trestné činy ako sú vražda, bigamia a ďalšie. Vzhľadom na tieto, ale aj ďalšie skutočnosti, do úvahy prichádza nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb, ktorá bola inkorporovaná do slovenského právneho poriadku v roku Pojem - Právnická osoba Definíciu právnickej osoby slovenský právny poriadok vymedzuje predovšetkým jej kategorizáciou na združenia právnických a fyzických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. 1 Základné pojmové znaky právnickej osoby sú vlastná právna subjektivita, vlastná majetková samostatnosť a zodpovednosť, vnútorná organizačná štruktúra a účel, za ktorým bola založená. 2 Právnická osoba je teda samostatným subjektom práva. Ako subjekt práva má spôsobilosť nadobúdať vlastnými právnymi úkonmi práva a povinnosti a preberať zodpovednosť za svoje konanie, tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva 1 18 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník Slovenskej republiky 2 Trestná zodpovednosť právnických osôb, Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie konanej dňa , Bratislava 2009

2 a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom. 3 Akokoľvek, právnická osoba je v rámci všetkých jurisdikcií chápaná ako subjekt práva, existujúci právne, nemá však fyzickú existenciu, na rozdiel od jej zakladateľov a štatutárnych zástupcov. Medzi právnické osoby podľa Obchodného zákonníka Slovenskej republiky 4 patria predovšetkým obchodné spoločnosti a družstvá. Zodpovednosť právnickej osoby Slovenské trestné právo je založené na individuálnej subjektívnej zodpovednosti fyzickej osoby, nepripúšťa trestnoprávnu zodpovednosť právnickej osoby, na rozdiel od iných právnych odvetví, kde právnická osoba má zodpovednosť. Národná rada Slovenskej republiky prijala novelu č. 224/2010 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z.z.), ktorá vstúpila do platnosti 1. septembra Táto prijatá zmena Trestného zákona zavádza tzv. nepravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, zakotvením dvoch za tým účelom vytvorených ochranných opatrení voči právnickým osobám, a to vo forme nasledovných sankcií zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku. Treba pritom zdôrazniť, že prijatá novela nezaviedla trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb v pravom slova zmysle, pretože zaviedla možnosť sankcionovať právnické osoby za protiprávne konanie prostredníctvom vyššie uvedených ochranných opatrení, v zmysle zákonom stanovených podmienok. Ochranné opatrenia Prvým ochranným opatrením je nasledovná sankcia: Zhabanie peňažnej čiastky, ktoré môže súd fakultatívne uložiť právnickej osobe, ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu, alebo ak došlo k účasti na trestnom čine v súvislosti a) s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu, b) s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby, c) s výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo d) so zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe. Zhabanie peňažnej čiastky môže súd uložiť od 800 eur do eur. Pri určení výšky zhabania peňažnej čiastky súd prihliadne na závažnosť spáchaného trestného činu, rozsah činu, získaný prospech, spôsobenú škodu, okolnosti spáchania trestného činu a následky pre právnickú osobu. Zhabanie peňažnej čiastky je vylúčené, ak súd ukladá právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania majetku podľa 83b Trestného zákona. Zároveň zákon stanovuje, komu toto opatrenie uložiť nemožno. Táto výluka sa týka aj orgánov verejnej moci Slovenskej republiky, alebo orgánov cudzieho štátu pri výkone ich štátnej moci. 3 19a zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník Slovenskej republiky 4 Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Slovenskej republiky

3 Druhým ochranným opatrením je nasledovná sankcia: Zhabanie majetku - súd obligatórne uloží právnickej osobe, ak bol spáchaný trestný čin, hoci aj v štádiu pokusu, alebo ak došlo k účasti na trestnom čine uvedenom v 58 ods. 2 alebo 3, a ak právnická osoba nadobudla majetok alebo jeho časť trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, v súvislosti a) s výkonom oprávnenia zastupovať túto právnickú osobu, b) s výkonom oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene tejto právnickej osoby, c) s výkonom oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci tejto právnickej osoby, alebo d) so zanedbaním dohľadu alebo náležitej starostlivosti v tejto právnickej osobe. Zhabanie majetku postihuje v rozsahu, ktorý patrí právnickej osobe pri výkone ochranného opatrenia zhabania majetku po ukončení konkurzného konania a) výťažok zo speňaženia majetku, b) majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát, c) majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku. 5 Na rozdiel od ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky, súd uloží zhabanie majetku vždy obligatórne. Vymedzenie trestných činov podľa 58 ods. 2 Trestného zákona je taxatívne. Vlastníkom zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak. Návrh na uloženie ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky alebo zhabania majetku môže podať voči právnickej osobe prokurátor. Právnická osoba bude mať potom v trestnom konaní postavenie zúčastnenej osoby, pričom sa jej priznajú práva v rovnakom rozsahu, ako sa tieto práva priznávajú obvinenému. V oboch prípadoch ide o trestnoprávne sankcie, nie priame tresty, ktoré zakladajú tzv. nepravú trestnú zodpovednosť právnických osôb. Ako bolo spomenuté vyššie, ide o právnu zodpovednosť, nie trestnú zodpovednosť právnických osôb. Obe uvedené sankcie možno uložiť právnickým osobám len v súvislosti s činnosťou právnických osôb, uvedenou v týkajúcich sa ustanoveniach. Slovenské trestné právo je založené na individuálnej trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a subjektívnej stránky zavinenia, či už z nedbanlivosti, alebo úmyselne. Z toho dôvodu môže byť trestnoprávne zodpovedný štatutárny orgán spoločnosti, ale nie spoločnosť samotná. Zavedená právna zodpovednosť právnických osôb za taxatívne vymenované trestné činy 6, spáchané fyzickou osobou (t.j. jej štatutárnym orgánom, zástupcom, alebo dozorným orgánom), preto chápeme ako nepriamu alebo nepravú trestnú zodpovednosť právnickej osoby. Trestnoprávna zodpovednosť štatutárneho orgánu právnickej osoby a právna zodpovednosť právnickej osoby samotnej sú dve rozdielne zodpovednosti, napriek tomu spolu vzájomne súvisiace. 5 83a, 83b zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v úplnom znení 6 58 ods. 2, 3 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v úplnom znení

4 Delenie spoločností podľa Obchodného zákonníka Veľmi významné sú aj vzájomné vzťahy medzi obchodnou spoločnosťou ako samostatným subjektom práva a orgánmi spoločnosti - štatutárnymi zástupcami, dozornou radou, valným zhromaždením. Z hľadiska Obchodného zákonníka 7 delíme spoločnosti na tzv. osobné a kapitálové Kapitálové spoločnosti pri tomto type spoločností sa zdôrazňuje kapitálová účasť spoločníka. Charakteristickým je pevne stanovené základné imanie. Keďže kapitál je neosobný, preto v prípade kapitálových spoločností zďaleka tak nezáleží na osobnosti jednotlivých spoločníkov, na ich schopnostiach alebo vlastnostiach, ani na ich vzájomnej spolupráci. Spoločníci kapitálových spoločností neručia za záväzky spoločností, za tie zodpovedá spoločnosť celým svojím majetkom. Osobné spoločnosti dôležitý je osobný prvok, spoločník sa podieľa osobne na podnikaní spoločnosti a spoločníci ručia za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom. Ak ide napríklad o akciovú spoločnosť (patrí medzi tzv. kapitálové spoločnosti) - osoba, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo členom štatutárneho orgánu je povinná vykonávať svoju funkciu s náležitou starostlivosťou. Nedodržanie tejto zákonnej povinnosti vedie potom k zodpovednostným následkom pre túto osobu. V prípade akciových spoločností je štatutárnym orgánom Predstavenstvo spoločnosti. Rozhodovacia právomoc prináleží predstavenstvu ako celku. Predstavenstvo je kolektívny štatutárny orgán spoločnosti, preto rozhodnutie tohto kolektívneho orgánu zaväzuje každého člena predstavenstva; každý člen predstavenstva má podľa zákona právo vyjadriť sa a hlasovať o prejednávaných bodoch. Kým štatutárny orgán spoločnosti, respektíve fyzická osoba ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti môže byť považovaná za trestne zodpovednú, právnická osoba ako subjekt práva nemôže byť trestne zodpovedná, tak, ako fyzická osoba. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že právnická osoba nedisponuje fyzickou existenciou, iba právnou. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu je v slovenskom právnom poriadku vždy potrebná vôľová zložka a právnická osoba touto zložkou nedisponuje. Preto pre vznik právnej zodpovednosti právnickej osoby v podmienkach trestného práva bude vždy prvoradé konanie a rozhodovanie, respektíve nekonanie fyzickej osoby, ktorá je oprávnená v danej chvíli rozhodovať, zastupovať alebo vykonávať dohľad nad právnickou osobou. Pri hľadaní najlepšieho a najkomplexnejšieho riešenia trestnej zodpovednosti právnických osôb určite treba vychádzať predovšetkým z poznania fungovania spoločností a procesu ich rozhodovania v kontexte na základné zásady a princípy trestného práva. Bolo by určite vhodné definovať pojem právnickej osoby z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti, ako aj procesné postavenie a práva a povinnosti právnickej osoby v trestnom konaní. Taktiež by bolo potrebné využiť poznatky 7 Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

5 kriminológie, ktorá skúma spoločenskú realitu upravenú predovšetkým trestným právom, môže však skúmať aj také vzťahy, ktoré trestným právom upravené nie sú. Je možné, že práve na základe aj kriminologických výskumov budú tieto vzťahy v budúcnosti trestným právom regulované 8. 8 Madliak, J., Kriminológia, Košice, 1998, s. 22

6 Použitá literatúra: Madliak, J., Kriminológia, Košice, 1998 Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v úplnom znení Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zákon č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník Slovenskej republiky Trestná zodpovednosť právnických osôb, Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie konanej dňa , Bratislava 2009