Seminár z geografie. Charakteristika učebného predmetu. Ciele učebného predmetu

Transkript

1 Seminár z geografie Charakteristika učebného predmetu Učebný predmet seminár z geografie rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na spoločnosť, žiaci získajú skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich a v budúcnosti riešiť. Nezanedbateľnou súčasťou kompetencií, ktoré geografia buduje, sú analýzy premien krajiny v čase. Ich cieľom je poznať zákonitosti vývoja krajiny a možnosti tvorby prognóz pri jej ďalšom využívaní, ochrane a zveľaďovaní. Prostredníctvom semináru z geografie žiaci získajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie a úcty k iným národom, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej aj kultúrnej krajiny, pestovanie kladného postoja a úcty k svojmu okoliu, iným národom, a samozrejme k sebe samému. Význam geografie spočíva aj v tom, že žiaci získajú schopnosť aplikovať poznatky po skončení školy pri rozvoji regiónov, v ktorých žijú a použitím analýzy a syntézy dokážu porovnávať vybrané regióny medzi sebou a hodnotiť ich. V súčasnosti sa kladie dôraz na schopnosť prezentovať región. V súvislosti s európskou integráciou je potrebné, aby žiaci mali poznatky o historických, geografických a kultúrnych danostiach regiónov, s ktorými chcú v škole alebo mimo školy spolupracovať. Dôraz sa nebude klásť len na jednoduché osvojenie encyklopedických vedomostí, ale na vysvetľovanie geografických javov, pochopenie vzájomných súvislosti, zákonitostí, aktuálnych problémov na Zemi a v spoločnosti a ich riešenie. Hlavným cieľom je zvládnutie a správne využitie nadobudnutých geografických zručností v praxi. V obsahu vzdelávania je potrebné dokázať spájať a využívať poznatky aj z iných oblastí vzdelávania (napr. z histórie, biológie, matematiky, umenia). Učebný predmet geografia vytvára priestor na zdokonalenie sa v práci s rôznymi mapami, štatistickými materiálmi a inými zdrojmi informácií. V rámci učebného plánu sa tento predmet vyučuje v klasickej učebni, resp. v učebni s interaktívnou tabuľou. Ciele učebného predmetu Vzdelávanie smeruje k tomu, aby žiaci dokázali: všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny; vysvetľovať prírodné javy na základe vedomosti; vedieť čítať mapu, orientovať sa na mape a využívať ju v praxi; poznať rozloženie prírodných a socioekonomických objektov a javov na mape Slovenska; chápať vzájomný vplyv človeka a prírody; porozumieť premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek; riešiť problémy životného prostredia; 239

2 komplexne hodnotiť regióny z hľadiska ich prírodných a socioekonomických charakteristík; navzájom porovnávať regióny a posúdiť možnosti ich ďalšieho rozvoja; prezentovať región; hľadať riešenia na otázky, vyhľadávať informácie, svoje riešenia problémov interpretovať /riešiť projekt a prezentovať ho/; aplikovať získané poznatky po skončení školy pri rozvoji regiónov; získavať informácie z diagramov, schém a tabuliek s geografickou tematikou; hodnotiť javy a fakty /vzniknuté v prírode alebo zapríčinené človekom/; oceniť krásu prírodných a kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť si a chrániť. Obsahový vzdelávací a výkonový vzdelávací štandard Témy Obsahový štandard Výkonový štandard Geografia v praxi Zdroje poznávania v geografii Planéta Zem mapa, súradnice na mapách, tematická mapa a jej obsah, diagram, schéma, tabuľka, kartogram a kartodiagram, GPS Porovnať využitie GPS s mapou v každodennom živote. Vytvoriť vlastnú mentálnu schému a mentálnu mapu pre orientáciu v konkrétnom území. Veľkosť Zeme (polomer Zeme guľa, elipsoid), rotácia Zeme (hviezdny deň, slnečný deň), dátumová hranica, časové pásma. Obeh Zeme okolo Slnka (tropický rok) a dôsledky obehu. Mesiac, slapové javy, odliv a príliv. Vysvetliť určovanie polohy bodu na Zemi. Získať údaje z rôznych tematických máp a použiť údaje pri riešení úloh. Orientovať sa na mape. Určovať polohu ľubovoľného sídla na mape pomocou geografických súradníc. Porovnať veľkosť Zeme pri aproximácii jej tvaru ako gule a elipsoidu. Uviesť príklady dôsledkov tvaru Zeme na usporiadanie typov krajín na Zemi. Demonštrovať pohyby Zeme na modeloch, nákresoch a uviesť dôsledky jej pohybov Opísať obeh Zeme okolo Slnka, vysvetliť, dôsledky obehu na ľubovoľné miesto na Zemi. Príroda Zeme 240

3 Atmosféra Hydrosféra Litosféra Zloženie atmosféry, Počasie, klíma a procesy v atmosfére. Rozloženie zrážok a teploty na Zemi. Prúdenie vzduchu v atmosfére. Klimatické pásma a oblasti. Zmeny klímy. Znaky globálneho otepľovania. Obeh vody na Zemi a jeho bilancia. Svetový oceán oceány a moria. Vlastnosti vody oceánov a morí. Pohyby oceánskej a morskej vody, morské prúdy, slapové javy. Význam oceánu pre človeka. Vodstvo na súši, jazerá, rieky, vodopády a podpovrchová voda. Vodou podmienené procesy a formy reliéfu. Pitná voda, jej zdroje, ich dostupnosť a jej ochrana Vrstvy Zeme, litosferické dosky, pohyb litosferických dosiek. Príčiny a dôsledky pohybu litosferických dosiek. Pohoria, kotliny, rift, priekopová prepadlina, sopka. Zemetrasné pásma, 241 Charakterizovať zloženie atmosféry a význam jej jednotlivých vrstiev. Charakterizovať zmeny klímy na Zemi a jej príčiny. Zdôvodniť rozdiely v počasí a klíme v atmosfére. Na základe tabuliek a mapy vedieť ich charakterizovať. Zhrnúť rozloženie zrážok a teplôt na Zemi. Opísať všeobecnú cirkuláciu atmosféry a jej príčiny. Na tematických mapách odlíšiť klimatické pásma a oblasti. Uviesť znaky globálneho otepľovania a aktualizovať poznatky o nich. Opísať dynamiku pohybov oceánskej a morskej vody a príčiny vzniku slapových javov. Opísať vodou podmienené procesy a formy reliéfu a ich význam pre formovanie tvárnosti krajiny. Zhodnotiť zdroje pitnej vody, na Zemi a na Slovensku, zhodnotiť ich dostupnosť a navrhnúť význam jej ochrany. Poznať stavbu zemského telesa, základných jednotiek pevnín, ich mobilitu, príčiny mobility a dopady na horotvornú činnosť, sopečnú činnosť a zemetrasenia. Porovnať mechanizmy pôsobenia endogénnych a exogénnych procesov a ich vplyv na tvorbu zemského povrchu.

4 Biosféra a pedosféra a poľnohospodárstvo okraje litosferických dosiek. Bioklimatické pásma Typy poľnohospodárskej krajiny Lesy odlesňovanie Vertikálne členenie biosféry. Dôsledky ľudskej aktivity na pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo Zdôvodniť miesta výskytu zemetrasení, cunami a sopečných erupcií a možnosti ochrany človeka pred nimi. Bioklimatické pásma a zóny, ako aj príčiny vertikálneho členenia biosféry. Opísať dôsledky ľudských aktivít na pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo. Na základe činnosti človeka v krajine opísať typy poľnohospodárskej krajiny. Analyzovať proces odlesňovania a jeho riziká, uviesť príklady. Človek a spoločnosť aplikácia poznatkov na svetadiely a Slovensko ZMENY NA POLITICKEJ MAPE ZEME GEOGRAFIA SÍDIEL GEOGRAFIA OBYVATEĽSTVA Štát, kolónie, politické zoskupenie, vznik nových štátov, makroregión, formulovanie kritérií Klasifikácia sídiel. Aglomerácia, konurbácia. Proces urbanizácie. Súčasné tendencie urbanizácie sveta. Rozmiestnenie obyvateľstva. Dynamika obyvateľstva. Pôrodnosť. Úmrtnosť. Prirodzený prírastok. Priemerná dĺžka života. Mechanický pohyb obyvateľstva a jeho typy. Migrácia obyvateľstva. Štruktúra obyvateľstva podľa veku a pohlavia. Jazyková a religiózna štruktúra obyvateľstva. Kultúra a spôsob života v 242 Vymenovať významné udalosti v 19. a 20. storočí, ktoré výrazne mali vplyv na zmeny na politickej mape Zeme v súčasnosti. Sformulovať vlastné kritériá, na základe ktorých vytvorí členenie sveta na makroregióny. Porovnať druhy sídiel v rôznych častiach sveta. Na príkladoch uviesť časti sídiel. Na základe údajov z rôznych zdrojov porovnať vývoj obyvateľstva vybraných regiónov Zeme, Slovenska a prognózy jeho vývoja z hľadiska rozmiestnenia obyvateľstva,dynamiky,obyvateľstva (pôrodnosti, úmrtnosti, prirodzeného prírastku). Porovnať Slovensko a štáty Európy a sveta podľa tabuliek v ukazovateľoch: pôrodnosť, úmrtnosť, prirodzený prírastok, priemerná dĺžka života. Lokalizovať jednotlivé štáty. Definovať mechanický pohyb obyvateľstva a jeho typov s dôrazom na

5 EURÓPA, ÁZIA, AFRIKA, AMERIKA, AUSTRÁLIA, SLOVENSKO GEOGRAFIA OBYVATEĽSTVA, SÍDIEL, HOSPODÁRSKA GEOGRAFIA GEOGRAFIA CESTOVNÉHO RUCHU jednotlivých regiónoch. Prírodné pomery Horotvorné pohyby, endogénne sily, exogénne sily, procesy, pohorie, kotlina, nížina, úpätie, svah, ľadovcový kotol, kar, ľadovcová dolina, skalné mesto. Podnebné pásma, všeobecná cirkulácia ovzdušia, smer prúdenia vetrov, monzúny, pasáty, západné vetry, severné vetry, klimatické diagramy Bioklimaticé pásma Pásmovitosť vegetácie na Zemi príčiny a hlavné charakteristické črty jednotlivých pásiem Národné parky Pamiatky svetového dedičstva UNESCO Ekonomika a obchod v regiónoch Vznik a vývoj priemyselnej výroby. Odvetvia priemyselnej výroby. 243 migráciu. Porovnať jazykovú, religióznu štruktúru obyvateľstva jednotlivých regiónov Zeme a Slovenska. Porovnať základné črty jednotlivých náboženstiev a ako ovplyvňujú spôsob života a kultúru v rôznych častiach sveta. Vysvetliť problémy utečencov príčiny a dôsledky tohto javu. Uviesť príklady kultúrnych pamiatok, aký význam majú kultúrne pamiatky pre zachovanie kultúry jednotlivých skupín obyvateľstva. Podľa mapy charakterizovať prírodné pomery jednotlivých regiónov sveta, využívať poznatky z fyzickej geografie. Používať správnu terminológiu. Porovnať oblasti podľa geografickej polohy. Určiť na mape najdôležitejšie povrchové celky a porovnať povrch v jednotlivých regiónoch. Zdôvodniť rozdielnosť tvarov povrchov v rôznych oblastiach sveta na základe horotvorných procesov. Zaradiť jednotlivé regióny sveta do podnebných pásiem, opísať hlavné podnebné činitele, ktoré pôsobia na charakter podnebia. Zaradiť jednotlivé regióny sveta do bioklimatických pásiem, porovnať ich podľa množstva zrážok, prevládajúcej vegetácie a živočíšstva. Opísať vybrané pamiatky UNESCO zameranie na prírodné lokality Analyzovať príčiny nerovnomerného rozmiestnenia priemyslu. Uviesť príklady priemyselných odvetví a ich rozmiestnenie vo svete.

6 Súčasné tendencie vývoja priemyselnej výroby. Príčiny nerovnomerného rozmiestnenia priemyslu. Hlavné oblasti koncentrácie priemyselnej výroby. Veľké technické diela. Zahraničný obchod. Export a import. Hlavné druhy dopravy. Činitele ovplyvňujúce výstavbu dopravných ciest. Cestovný ruch Možnosti a miesta oddychu a rekreácie na Zemi a na Slovensku. Zimná a letná rekreácia lokality. Kultúrnohistorické pamiatky. Veľké športové a kultúrne podujatia a púte. Uviesť príklady technických diel na Zemi a Interpretovať rôzne spôsoby grafického znázornenia grafov zahraničného obchodu na základe exportu a importu vo vybratých regiónoch Zeme. Porovnať zahraničný obchod v rôznych regiónoch podľa vybratých dôležitých komodít. Porovnať dopravné systémy (hlavné druhy dopravy). V rôznych častiach sveta a analyzovať činitele, ovplyvňujúce výstavbu dopravných ciest. Charakterizovať regióny Slovenska z hľadiska rozvoja priemyselnej výroby a ich porovnanie. Porovnať možnosti a miesta oddychu a rekreácie na zemi a na Slovensku z hľadiska sezóny a z hľadiska zamerania cestovného ruchu. Charakterizovať najvýznamnejších oblastí zimnej a letnej rekreácie. Opis známych kultúrnohistorických pamiatok vo svete (pamiatky UNESCO). OCHRANA A TVORBA KRAJINY Človek v krajine. Krajina a jej ochrana, krajina, zložky krajiny a väzby medzi nimi, životné prostredie udržateľný rozvoj. Opísať krajinu s jej zložkami v okolí školy. Uviesť príklady znečistenia krajiny v rôznych častiach sveta. Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií 1. Kompetencia k celoživotnému učeniu sa: mať pozitívny vzťah k učeniu a riešeniu problémov; osvojiť si a využívať efektívne stratégie učenia sa; mať záujem a potrebu učiť sa aj mimo školy; 244

7 definovať podstatné, kľúčové myšlienky; vyjadriť základné súvislosti medzi pojmami, pojmy alebo myšlienky hierarchicky usporiadať; kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať; kriticky zhodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomiť si svoje ďalšie rozvojové možnosti. 2. Kompetencia kriticky myslieť a riešiť problémy: rozpoznávať problémy v priebehu vzdelávania; analyzovať problém a vyvodiť záver; uplatňovať pri riešení problémov vhodné metódy založené na analyticko-kritickom a tvorivom myslení; porovnávať rôzne spôsoby riešenia daného problému; overiť správnosť zvoleného riešenia problému; korigovať nesprávne riešenie problému; používať osvojené spôsoby riešenia v praktickom živote. 3. Sociálne komunikačné kompetencie: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli: využívať všetky dostupné formy komunikácie, mať adekvátny ústny a písomný prejav situácii a účelu uplatnenia; prezentovať sami seba a výsledky svojej práce na verejnosti, používať odbornú terminológiu; kultivovane vyjadrovať vlastné myšlienky, názory a postoje a obhajovať ich; zúčastňovať sa na diskusiách a vyjadrovať svoje názory; obhajovať vlastný názor, argumentovať; reflektovať názor druhého; uplatňovať formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti. 4. Matematické kompetencie a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky:: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci vedeli: modelovať javy a procesy; vysvetľovať javy na základe vedomostí; tvoriť jednoduché hypotézy a skúmať ich pravdivosť; vyhodnocovať štatistické a grafické informácie (čítať obsah mapy, tabuľky, grafu, animácie a vedieť vyvodiť závery či prognózy z ich obsahu); rozvíjať schopnosť myslieť geograficky synteticky a komplexne. 5. Kompetencie sociálne a personálne: reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú samostatnosť/nezávislosť ako člen celku; na základe sebareflexie stanoviť si svoje ciele a priority v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami a potrebami; osvojiť si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine, uvedomiť si svoju zodpovednosť v tíme, tvorivo prispievať k dosahovaniu spoločných cieľov; 245

8 odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať sociálne prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch. 6. Kompetencie občianske: vyvážene chápať svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp. spoločnosti; uvedomiť si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam; mať úctu k vlastnému národu i k iným národom a národnostiam; mať odmietavý postoj k intolerancii, ku xenofóbii a násiliu; akceptovať spôsob života obyvateľov rôznych regiónov sveta. pochopiť a rešpektovať kultúrne, náboženské a iné odlišnosti ľudí; zainteresovane sledovať a posudzovať udalosti a vývoj verejného života, zaujímať k nim stanoviská a aktívne podporovať udržateľnosť kvality životného prostredia. 7. Kompetencie (spôsobilosti) smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti: inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh; rozvíjať podnikateľské zručnosti spracúvaním projektov, ako sú napríklad modelové cestovné kancelárie, projekty na inventarizáciu predpokladov rozvoja regiónov a pod. 8. Kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológií: efektívne využívať IKT pri svojom vzdelávaní, tvorivých aktivitách, projektovom vyučovaní, vyjadrovaní svojich myšlienok a postojov a riešení problémov reálneho života; vyhľadávať a triediť informácie, kriticky hodnotiť ich kvalitu; nadobudnúť schopnosť prostredníctvom internetu a IKT získavať a spracovávať informácie v textovej a grafickej podobe; uvedomiť si rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom; rozumieť príležitostiam a možným rizikám, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT. 9. Kultúrne povedomie a vyjadrovanie: Výučba smeruje k tomu, aby žiaci : poznali pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu); správali sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám; boli tolerantní a empatickí k prejavom iných kultúr; chápali a rešpektovali odlišnosti multikultúrnej spoločnosti; uvedomili si význam prírodného a kultúrneho dedičstva, vytvorených spoločenských hodnôt; vedeli vyjadrovať emócie a kultivovať vlastné estetické vnímanie prezentovaných ukážok. 246