Pavel Kuchař Ladislav Vaska (eds.) Regionálne aspekty nezamestnanosti v Českej republike a na Slovensku

Transkript

1 Pavel Kuchař Ladislav Vaska (eds.) Regionálne aspekty nezamestnanosti v Českej republike a na Slovensku

2

3 1

4 2

5 Pavel Kuchař Ladislav Vaska (eds.) Regionálne aspekty nezamestnanosti v Českej republike a na Slovensku 3

6 Pavel Kuchař Ladislav Vaska (eds.) Regionálne aspekty nezamestnanosti v Českej republike a na Slovensku Autorský kolektív: doc. PhDr. Pavel Kuchař, CSc. (editor, kap. 1 a 2), PhDr. Peter Balek (kap. 4), Mgr. Radka Michelová (kap. 5 a 6), Mgr. Jan Vašat (kap. 3) Fakulta sociálně ekonomická, Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem (ČR) PhDr. Ladislav Vaska, PhD. (editor, kap. 1 a 6), doc. PhDr. Eva Mydlíková, PhD. (kap. 5), Mgr. Katarína Čavojská (kap. 2), PhDr. Martina Čierna (kap. 4) Pedagogická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave (SR) Recenzenti: prof. Ing. František Zich, DrSc. Vysoká škola finanční a správní v Praze, Česká republika doc. Ing. Erika Neubauerová, PhD. Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, Slovenská republika Vydavateľ: IRIS Vydavateľstvo a tlač, s. r. o., Bratislava Prvé vydanie, 2014 iris-knihy.sk Návrh obálky: IRIS Vydavateľstvo a tlač, s. r. o., Bratislava ilustrácia na obálke Maryna Maschewsky / cliparto.de Za obsahovú a jazykovú stránku monografie zodpovedajú autori a autorky jednotlivých kapitol. Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani žiadnu jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv. ISBN

7 Abstrakt Monografia predstavuje nezamestnanosť v komparatívno-analytickej reflexii v kontexte jej regionálnych špecifík. Na základe analýzy jednotlivých komponentov problematiky trhu práce rozširuje teoreticko-empi rické poznanie o sociálno-ekonomickom fenoméne nezamestnanosti. V predkladanej monografii sú obsiahnuté aj regionálne aspekty nezamestnanosti a trhu práce analyzované v kontexte vybraných regiónov v Českej republike a na Slovensku, ktoré dlhodobo vykazujú nepriaznivé sociálne a ekonomické vývojové charakteristiky. Autori analyzujú vybrané aspekty nezamestnanosti, sústreďujú sa na kontextuálne vymedzenie regionálnych, predovšetkým ekonomických a sociálnych podmienok na trhu práce a približujú aj možnosti a limity riešenia nezamestnanosti v spojitosti s prostredím sociálne vylúčených lokalít v sledovaných regiónoch. Zároveň približuje nielen komparáciu štátnych politík zamestnanosti oboch krajín, ale aj rezervy a možnosti pri poskytovaní služieb zamestnanosti a realizácii politiky zamestnanosti neziskovými organizáciami vo vybraných regiónoch Českej republiky a na Slovensku. Súčasťou publikácie je aj komparatívny pohľad na možnosti a limity vo vzdelávaní o fenoméne nezamestnanosti v jej rôznych súvislostiach. Kľúčové slová: Trh práce. Politika zamestnanosti. Región. Zamestnanosť. Nezamestnanosť. Sociálna politika. Sociálna práca. Sociálne vylúčená lokalita. 5

8 Abstract This monograph introduces unemployment in a comparative-analytical reflection in the context of its regional specific features. Based on analysing individual components of the labour market issues, it expands the theoretical-empirical knowledge of the social-economic phenomenon of unemployment. The present monograph covers regional aspects of unemployment and the labour market analysed in the context of selected regions of the Czech Republic and Slovakia that have long been reporting unfavourable social and economic development characteristics. The authors analyse selected aspects of unemployment, focusing on contextual definition of regional, mainly economic and social conditions on the labour market, and offer also possibilities and limits for dealing with unemployment in connection with the environment of socially excluded locations in the analysed regions. At the same time, it not only provides a comparison of the state employment policies in both countries, but also points out the reserves and possibilities of providing employment services and realising the employment policy by non-profit organisations in selected regions of the Czech Republic and Slovakia. This publication also contains a comparative view of the possibilities and limits in education on the phenomenon of unemployment with its various implications. Key words: Labour market. Employment policy. Region. Employment. Unemployment. Social policy. Social work. Socially excluded location. 6

9 Obsah Úvod Základné aspekty nezamestnanosti Nezaměstnanost jako sociální jev Dôsledky nezamestnanosti Sociálne dôsledky nezamestnanosti Rodina nezamestnaného Ekonomické dôsledky nezamestnanosti Psychologické dôsledky nezamestnanosti Zdravotné riziká nezamestnanosti Hlavní vývojové trendy Závěr Regionální trhy práce Ústecký kraj Vzdělanostní struktura Zaměstnanost Nezaměstnanost Dlouhodobá nezaměstnanost Gemer Vybrané demografické charakteristiky regiónu Gemer Zamestnanosť Nezamestnanosť Závěr Sociálně vyloučené lokality a nezaměstnanost Sociální vyloučení a Romové Dimenze sociálního vyloučení a nezaměstnanost Další oblasti života provázané se sociálním vyloučením

10 3.4 Příčiny a důsledky nezaměstnanosti v sociálně vyloučených lokalitách Možné přístupy k řešení na lokální úrovni a jejich limity Chanov a Předlice jako příklady sociálně vyloučených lokalit v sociál ně znevýhodněném regionu Ústeckého kraje Závěr Politika zaměstnanosti v České republice a na Slovensku Státní politika zaměstnanosti v České republice Subjekty politiky zaměstnanosti Cíle pasivní politiky zaměstnanosti Cíle a nástroje aktivní politiky zaměstnanosti Aktivní politika zaměstnanosti v Ústeckém kraji Politika zamestnanosti na Slovensku Faktory ovplyvňujúce politiku zamestnanosti Štátna politika zamestnanosti Subjekty politiky zamestnanosti Pasívna politika zamestnanosti Aktívna politika zamestnanosti na Slovensku Závěr Působení regionálních subjektů Ústecký kraj Nezaměstnanost a instituce Analýza komunitních plánů Gemer Sociálne zabezpečenie Analýza komunitných plánov Závěr

11 6 Nezamestnanosť vo výučbe Metodologický úvod Sociální práce jako obor terciárního vzdělávání Katedra sociálnej práce Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (Slovensko) Typ a rozsah predmetov, v ktorých sa vyučuje problematika nezamestnanosti Akým spôsobom sa s témou nezamestnanosti pracuje? Katedra sociální práce Fakulty sociálně ekonomické Univerzity J. E. Purkyně v Ústí nad Labem (Česká republika) Typ a rozsah předmětů, ve kterých se vyučuje problematika nezaměstnanosti Jakým způsobem se s tématem nezaměstnanosti pracuje? Závěr Shrnutí Summary Zoznam bibliografických odkazov Menný register Vecný register O autoroch a autorkách

12 10

13 Úvod Nezamestnanosť je závažným sociálno-ekonomickým javom, ktorý za určitých okolností okrem úpadku spoločnosti prináša úpadok jednotlivca a rodín v rôznych kontextoch (sociálnych, ekonomických, psychologických, zdravotných, sociálno-patologických, trestno-právnych a pod.). Na jednej strane, je chápaný ako jav prirodzený, ktorý je súčasťou každého trhu práce a pri relatívne dobre fungujúcich procesoch na trhu práce (v národnom i nadnárodnom kontexte). Takto sa prejavuje v podobe frikčnej nezamestnanosti, ktorá je samozrejmou a pre zdravý trh práce potrebnou súčasťou, pokiaľ nie je trh regulovaný mocenskými štruktúrami, ktoré nezamestnanosť nepripúšťajú. Na druhej strane je nezamestnanosť chápaná ako jav spôsobujúci enormnú záťaž ako na strane spoločnosti, tak i na strane jednotlivca a rodín. Ovplyvnená je rôznymi faktormi (globalizácia, štruktúra obyvateľstva, hospodárske krízy, nestabilita na politickej scéne a pod.). Najväčším strašiakom pre krajiny a ich vlády je nezamestnanosť dlhodobá, ktorá vedie k prehlbovaniu problémov v spoločnosti, v rodinách a jednotlivci, ktorí sa v nej ocitli sú takmer nezamestnateľní a stávajú sa enormnou záťažou pre štátny rozpočet. Slovenská republika sa nachádza dlhodobo na popredných miestach v rebríčku krajín podľa podielu dlhodobej nezamestnanosti, Česká republika je v porovnaní so Slovenskou republikou na tom o niečo lepšie. Obe krajiny však majú aj veľa spoločného. Majú regióny, ktoré dlhodobo vykazujú vysokú nezamestnanosť najmä dlhodobého charakteru, s ktorou sa spájajú viaceré nepriaznivé sociálne a ekonomické vývojové charakteristiky. Aj z tohto dôvodu sa autori monografie a jej jednotlivých statí dohodli na komparatívnom spracovaní a analýze nielen politík zamestnanosti, ale uskutočnili aj regionálnu analýzu trhu práce dvoch vytipovaných problémových regiónov v oboch krajinách. Monografia je výsledkom spoločného úsilia autorského kolektívu, ktorý dva roky intenzívne pracoval v rámci spoločných vedecko-výskumných aktivít. Kolektív autorov je zložený z odborníkov v oblasti politiky zamestnanosti, 11

14 trhu práce a sociálnej práce pôsobiacich na dvoch vysokých školách Fakulte sociálně ekonomické Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem (Česká republika) a Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (Slovenská republika). Všetci členovia autorského kolektívu okrem pôsobenia v oblasti vedecko-výskumných aktivít pracujú aj na akademickej pôde ako pedagógovia na Katedrách sociálnej práce a pripravujú budúcich pomáhajúcich profesionálov pre prax v sociálnej sfére. Cieľom monografie je priniesť komplexný pohľad na nezamestnanosť v komparatívno-analytickom kontexte so zameraním na regionálne špecifiká, poukázať na možnosti a limity politiky zamestnanosti a trhu práce v regionálnych súvislostiach optikou sociálnej práce. Monografia s názvom Regionálne aspekty nezamestnanosti v Českej republike a na Slovensku je koncipovaná tak, aby bola prínosná predovšetkým pre odbornú verejnosť, ktorá je už s touto problematikou oboznámená. To však neznamená, že by mala byť odopretá laickej verejnosti zaujímajúcej sa o predmetnú problematiku, predsa sa ale predpokladajú hlbšie znalosti ako trhu práce a jeho sociálnych súvislostí, tak i odboru sociálna práca a jeho aplikácu v zmienenej problematike. Má šesť kapitol, ktoré majú ambíciu tvoriť logický a kompaktný celok o predmetnej problematike. V prvej kapitole predstavujú autori základné aspekty nezamestnanosti, akými sú jej vymedzenie ako sociálneho javu, jej dôsledky a zároveň v komparatívnej optike oboch krajín približujú jej hlavné vývojové trendy. Druhá kapitola je pre monografiu ťažiskovou a podrobne popisuje vybrané regionálne trhy práce (vybrané okresy Ústeckého kraja a región Gemer), analyzuje aktuálny stav na regionálnych trhoch práce pričom nehľadá len dôsledky, ale aj príčiny. Táto kapitola zároveň prináša komparatívne výstupy pre možnosti riešenia daného stavu pre oba regióny. Tretia kapitola načrtáva problematiku sociálne vylúčených komunít a nezamestnanosti v súvislosti so značne rizikovou skupinou na trhu práce, ktorá je kľúčovou v kontexte ich vplyvu a ďalšieho vývoja na trhu práce v jednotlivých analyzovaných regiónoch. Štvrtá a piata kapitola sa zameriava a analyzuje politiky zamestnanosti na štátnej a neštátnej úrovni. Vo štvrtej kapitole autori komparujú obe štátne politiky zamestnanosti, predstavujú ich funkčnosť, možnosti a limity v aplikačnej rovine a hľadajú možnosti odstránenia bariér spôsobujúcich výrazné regionálne disproporcie. V kontexte regionálnych aspektov 12

15 je v piatej kapitole analyzovaný aktuálny stav a úloha neziskového sektora v oblasti riešenia nezamestnanosti, zároveň je poukazované na značné rezervy v neziskovom sektore v oblasti poskytovania služieb zamestnanosti, resp. tvorby/ovplyvňovania regionálnej politiky zamestnanosti. Posledná, šiesta, kapitola je analýzou študijných plánov (na univerzitách, kde autori monografie pracujú) so zameraním sa na predmety, ktoré vo svojich obsahoch pracujú s témou nezamestnanosti v rôznych kontextoch. Jej súčasťou je priblíženie názorov pedagógov oboch pracovísk na aktuálny stav v oblasti vysokoškolskej prípravy na prácu v predmetnej oblasti. Táto kapitola zároveň prezentuje výstupy skúmania zameraného na hodnotenie podoby práce s témou nezamestnanosti zo strany respondentov akademických pracovníkov. 13

16 1 Základné aspekty nezamestnanosti 1.1 Nezaměstnanost jako sociální jev Dnes již asi nikdo nepochybuje o tom, že nezaměstnanost je nedílnou součástí trhu práce. Patří k němu stejně, jako svobodná volba povolání a zaměstnavatele pracovní silou a stejně svobodná, byť často legislativně omezovaná možnost zaměstnavatele vybrat si pracovní sílu podle svých potřeb. Někdy se tyto volby obou základních aktérů nesetkají pracovní síla má jiné představy o svém pracovním uplatnění, než jaké nabízí zaměstnavatel, také ten může mít jinou představu o schopnostech a dovednostech svých potenciálních zaměstnanců. O rozsahu tohoto míjení vypovídají statistiky počtu volných pracovních míst a neumístěných žadatelů o práci. V dobách ekonomických krizí dochází obvykle k útlumu výroby a k redukci veřejných výdajů, takže i když pracovní síla ze svých požadavků slevuje, akceptovatelná pracovní místa prostě na trhu nejsou. Lidé se stávají nezaměstnanými, přičemž o délce nezaměstnanosti obvykle rozhoduje množina faktorů, v níž samotný jednotlivec nemusí vždy hrát hlavní roli. Jsou zde ale i další příčiny vzniku nezaměstnanosti. Ekonomika se vyvíjí určitým tempem, někdy rychlejším, jindy pomalejším. Toto tempo s sebou přináší tlak na pracovní sílu, která musí, či by měla, stejně rychle přizpůsobit své znalosti a dovednosti novým požadavkům. To ovšem není vždy možné, neboť lidé mají určité pracovní návyky a zkušenosti, určitou kvalifikaci, určitou sumu znalostí a dovedností, které nelze nahradit ve stejném okamžiku, v jaké přichází zmíněné nové požadavky ze strany zaměstnavatelů. O úspěchu či neúspěchu na trhu práce rozhodují také osobnostní charakteristiky pracovní síly. Nikdo nepochybuje o tom, že lepší podmínky mají lidé mladší, adaptabilnější, kvalifikovanější, s kvalitním sociálním, ekonomickým a kulturním kapitálem a také ti, kteří patří k majoritě ve společnosti. Na druhé straně horší uplatnění mají lidé s nízkou nebo již zastaralou kvalifikací, lidé starší, u nichž je již schopnost adaptace přece jen poněkud omezena, lidé ze sociálně znevýhodněného prostředí nebo příslušníci národnostních či etnických menšin. 14

17 Základním předpokladem, který ovlivňuje míru rizika nezaměstnanosti, je schopnost být zaměstnán, tedy tzv. zaměstnatelnost. Vymezuje se jako schopnost najít takovou práci, která je v souladu jak s individuálními charakteristikami (schopnostmi, dovednostmi, znalostmi, aspiracemi), tak s objektivními požadavky trhu práce (srv. Gazier, 2001, 1999; Gallie White Cheng Tomlinson, 1998; de Broucker Pessoa, 1997). Jen ten, kdo je schopen být zaměstnán, může vstoupit na trh práce. Pokud tuto schopnost postrádá, stává se nezaměstnatelným. Ne každý, kdo nepracuje (a je ve věku ekonomické aktivity), je nezaměstnaný. Samotnou nezaměstnanost je ostatně možné vymezovat dvojím způsobem: formálním, tj. dotyčný musí splňovat určitá kritéria, či neformálním, založeným na prostém faktu aktuální ne-práce. Aby se jednotlivec mohl stát příjemcem příslušných dávek v nezaměstnanosti, musí, dle mezinárodní definice ILO, splňovat tři základní podmínky: a) nebýt zaměstnaný, tj. nepracovat za mzdu peněžní ani naturální b) aktivně hledat práci, tj. být registrován na úřadu práce či soukromé zprostředkovatelny práce a práci hledat přímo v podnicích, využíváním inzerce, přípravou založení vlastní firmy, žádat o živnostenský list a pod. c) být připraven k nástupu do práce nejpozději do 14 dnů od jejího nalezení. Zkušenosti ukazují, že pro mnoho tzv. nezaměstnaných je vážným problémem zejména poslední z uvedených kritérií. Jde o ty, kteří jsou zapojeni v různých formách šedé či černé ekonomiky a kteří často nejsou schopni včas nastoupit do řádného zaměstnání. Jsou ovšem i lidé, kteří, přestože aktuálně nemají práci, nepotřebují pobírat podporu v nezaměstnanosti. Důvodem může být zajištění životních potřeb jinou formou než zaměstnáním či podnikáním ať již dostatečným finančním zázemím či prací v již zmíněných formách neformální ekonomiky. Důvodem ovšem může být i určitá stigmatizace, kterou s sebou nese evidence na úřadu práce, a která případnému zaměstnavateli napovídá cosi o osobní aktivitě a schopnostech dotyčného. Platí to zejména pro absolventy škol, z nichž řada spěchá hned po skončení studia přihlásit se na úřad práce a teprve potom začne shánět první zaměstnání. 15

18 Nezaměstnanost může zasáhnout všechny věkové, vzdělanostní či sociální skupiny. Prvořadou úlohu přitom hraje délka jejího trvání, podle které lze usoudit, zda jde v daném případě jen o jev nahodilý, který rychle pomine, či zda existuje možnost jejího prodlužování se všemi z toho vyplývajícími riziky. Podle toho je totiž nutné volit i nástroje, jak se s nezaměstnaností vypořádat zda jednoduše čekat, až se nějaká práce objeví, či zda volit aktivní strategii řešení, ale zejména předcházení její případné recidivě. 1. Krátkodobá nezaměstnanost (do 6 měsíců) je zjevně nejméně problémovou. Jde většinou o přestávku mezi odchodem z jednoho zaměstnanání a nástupem do dalšího, přestávku, která je vnímána jako dočasná, která ne vždy je hodnocena negativně (zejména v jarních či letních měsících, kdy pěkné počasí láká k jiným aktivitám či některými absolventy škol, kteří si chtějí dopřát poslední prázdniny a pod.). Dotyčný může být klientem úřadu práce, pokud chce, aby mu byla po dané období (nejdéle ovšem 5 měsíců lidem ve věku do 50 let a 8, resp. 11 měsíců starším), vyplácena podpora v nezaměstnanosti. Taková nezaměstnanost je nazývána frikční a obvykle nebývá objektem sociální politiky. 2. Střednědobá nezaměstnanost je již poněkud delší a bývá ohraničena zhruba 12 měsíci. Pokud trvá nezaměstnanost takovouto dobu, jde již o vážnější situaci, než v případě nezaměstnanosti krátkodobé. Zde se totiž začíná projevovat strukturální nezaměstnanost, tedy vážnější rozpor mezi znalostmi a dovednostmi dotyčného a požadavky trhu práce, který může (ale nemusí!) být řešitelný prostřednictvím rekvalifikací. Tato nezaměstnanost je také častěji opakovaná, neboť část takto nezaměstaných ji aktivně neřeší (nezískává tedy novou, potenciálně efektivnější kvalifikaci) a spíše doufá, že se vše v lepší obrátí a práci najdou ve své původní kvalifikaci, což sice povést může, ale také nemusí. Zejména na tuto skupinu je proto zacílena většina nástrojů aktivní politiky zaměstnanosti, neboť v tomto období dochází k zásadnímu zlomu buď se dotyčnému povede návrat na trh práce, nebo ne a pak ovšem hrozí její prodlužování se všemi již jednoznačně negativními průvodními rysy. Důležitou roli přitom hraje proměna životního stylu, ke které v případě déle trvající nezaměstnanosti zákonitě dochází. 3. Dlouhodobá nezaměstnanost trvá déle než jeden rok a je to právě tento typ nezaměstnanosti, který je nejvíce rizikový. Zde totiž dochází ke změně životního stylu z pracovního na ne-pracovní, s narůstajícím časem se fixují 16

19 změny chování, mění se struktura sociálních sítí, do té doby tvořených většinou bývalými spolupracovníky a sousedy, na sociální sítě lidí nepracujících, parazitujících na sociálních dávkách (Kuchař, 2003). Zatímco sociální sítě pracovní mohou pomoci v návratu na trh práce, tyto nově utvářené sítě tomu fakticky brání. 4. V některých zemích (včetně Slovenska) je podíl lidí dlouhodobě nezaměstnaných tak velký, že je třeba tuto dlouhodobou nezaměstnanost dále specifikovat. V analýzách EUROSTATu se proto používají ještě pojmy velmi dlouhodobá nezaměstnanost, označující dobu jejího tvrání v délce měsíců, a dále extrémně dlouhodobá nezaměstnanost pro dobu nad 36 měsíců. Pro oba tyto typy je společné, že návraty na trh práce jsou už reálně nemožné. Je ovšem nutno zdůraznit, že uvedené rozdělení je pouze schematické. Určit přesnou hranici doby trvání a zejména dopady jednotlivých typů nezaměstnanosti je dosti obtížné, neboť samotný fakt nezaměstnanosti a tím i její délka může být podmíněn řadou faktorů, nejen subjektivní (osobností jedince a jeho charakteritikami), ale i objektivní povahy (ekonomickou situací a tím nabídkou pracovních míst v rámci bydliště, regionu či celého státu). Na druhé straně panuje vcelku shoda v tom, že hlavními příčinami dlouhodobé nezaměstnanosti jsou zejména: minimální vzdělání spolu s absencí kvalifikace, osobnostní charakteristiky jednotlivce, trvalý pokles nabídky pracovních míst s nejnižší kvalifikací, konkurence spolehlivější, pracovitější a levnější pracovní síly ze zahraničí. 1.2 Dôsledky nezamestnanosti Strata zamestnania sa veľmi hlboko dotýka prežívania človeka, pretože sa pretrhnú sociálne väzby vytvorené zamestnaneckými vzťahmi v pracovnej činnosti. Nadväzovanie nových sociálnych vzťahov v tomto období vyžaduje zvýšené adaptačné nároky, ktoré môžeme považovať za existenčné životné zmeny, ktoré človek môže prežiť. 17

20 Mnohí dlhodobo nezamestnaní stratili podľa Kozoňa (1999) schopnosť predať sa zamestnávateľovi. Často sa zdá, že títo ľudia už nevedia pracovať, dokonca sa im nechce pracovať. Ak sa pracovné zručnosti v kontexte spoločenských zručností neprecvičujú, veľmi skoro sa zabúdajú a vyhasínajú. Vplyvom zmenených životných podmienok a úpadkom sociálnej aktivity sú po strate zamestnania ohrozené sociálno-psychické aspekty zdravia. Práca totiž napomáha udržiavať medziľudské kontakty, umožňuje ľuďom, aby sa cítili užitoční a strata práce prináša najmä stratu motivácie byť aktívny vo všeobecnosti. Obdobie nezamestnanosti so sebou prináša okrem ekonomických problémov aj mnohé ďalšie. Nejde teda len o nerovnováhu na trhu práce, ale aj o dôsledky súvisiace so životom jednotlivca a spoločnosti. Nezamestnanosť so sebou prináša aj rastúce sociálne napätie a sociálnu krízu. Ďalšími negatívnymi prejavmi je zhoršovanie zdravia, nárast chudoby 1, krízu rodinného a komunitného života, nárast kriminality a ďalších spoločensky nežiadúcich javov sociálne rizikových fenoménov. Problémy, ktoré nezamestnanosť so sebou prináša môžeme zhrnúť do nasledujúcich oblastí: psychologické (psychické a somatické), sociálne, ekonomické, kultúrne. V súčasnosti je už zrealizovaných mnoho výskumov 2, výsledky ktorých nám dávajú jasný obraz o negatívnom vplyve straty zamestnania na človeka a jeho sociálne okolie. Ako uvádza Vitkovičová (2003, in Tokárová a kol., 2003, s. 521) nezamestnaný so stratou zamestnania stráca i jeho významné konzekvencie pre osobný život a túto stratu ťažko prežíva. V tejto súvislosti možno uviesť poznatok, že mnohé negatívne spoločenské javy, ako alkoholová závislosť, drogová závislosť, gamblerstvo, trestná činnosť rôzneho charakteru a pod., majú často svoj pôvod v nezvládnutí 1 Pozri bližšie Novotná Žilová (2011); Ondrušková (2011, in Pružinská a kol., 2011). 2 Z histórie pozri bližšie napr. v publikácii autorov Jahoda Lazarsfeld Zeisel (2013), Schenka a kol. (2003), autorky Buchtovej (2002) a zo súčasnosti napr. výskumy, ktoré realizovala Schraggeová (2011); Schraggeová Kopcová (2008) a pod. 18

21 ekonomických, sociálnych a psychologických dôsledkov straty zamestnania. Prežívanie nezamestnanosti je u každého jedinca odlišné. U niekoho môže priniesť nezamestnanosť prostredníctvom nedostatku financií rodinnú krízu, u iného môže byť nezamestnanosť spúšťačom osobnostných a psychických problémov, ktoré môžu v niektorých prípadoch skončiť vážnym zdravotným problémom. Mnohí odborníci (pozri bližšie napr. Schraggeová, 2011; Špatenková a kol., 2011; Kuchař, 2007; Buchtová, 2002) v tejto problematike vymedzujú problémy spojené s nezamestnanosťou rôzne, preto sa niektoré problémy v teoretickej rovine často prelínajú a je problematické zaradiť ich do tej ktorej kategórie, resp. typu problémov a dôsledkov. Určiť, ktorý z problémov týkajúcich sa nezamestnanosti má väčší dopad na jedinca a spoločnosť sa relevantne nedá. Všetky problémy sú vzájomne prepojené a niektoré môžu vystúpiť na povrch skôr, iné neskôr a v rôznom rozsahu, niektoré vystupujú paralelne naraz Sociálne dôsledky nezamestnanosti Nezamestnanosť úzko súvisí so sociálnym životom 3 človeka, ktorého sa viac, či menej dotkla. Sociálne dôsledky nezamestnanosti postihujú nielen konkrétneho človeka bez práce, ale i jeho rodinu a pokiaľ je nezamestnanosť spojená s hospodárskou krízou, príp. ak človek žije v marginalizovanom regióne 4, tak dopady tohto fenoménu siahajú aj na skupiny ľudí a spoločnosť a jej fungovanie. Sociálne prostredie 5, z ktorého jedinec pochádza, resp. ktorého je spolutvorcom a v ktorom aj reálne žije tiež ovplyvňuje úroveň dopadu nezamestnanosti na neho samého, ale i jeho rodinu a ovplyvňuje jeho možnosti zníženia sociálneho rizika vylúčenia z dôvodu nezamestnanosti. Schneiderová (2011, in Špatenková a kol., 2011) uvádza, že ak človek stratí prácu, stratí zrazu to, čo bolo v jeho živote nosné, zmysluplné a oceňované rodinou, sociálnym okolím, spoločnosťou a v neposlenom rade aj ním samotným. 3 Pozri bližšie vymedzenie pojmu sociálny život Sulík (2012). 4 Pozri bližšie Čavojská (2013); Mihalik a kol. (1994). 5 Pozri bližšie Kameníček (2003). 19

22 Za základené členenie sociálnych dôsledkov nezamestnanosti možno považovať Ďurďovičovej (1998) sociálne faktory nezamestnanosti, ktoré spracovala do nasledujúcich oblastí: strata zamestnania, a to osobitne dlhodobá strata zamestnania má za následok stratu sociálneho postavenia v rámci rodiny a okolia. Nezamestnaný sa musí pravidelne hlásiť o prácu, pričom vystupuje v pozícii prosebníka, či už o zamestnanie alebo o potvrdenie, že nemôže byť zamestnaný v podniku/firme/oranizácii, ktorý mu odporučil úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby mohol naďalej poberať podporu, stratu sociálnych istôt, pretože podpora v nezamestnanosti je limitovaná výškou podpory a časovým horizontom jej poberania, strata sebavedomia a schopnosti objektívne posudzovať vlastné postavenie, ako aj odvahy potrebnej na nástup do nového zamestnania. Sociálne súvislosti straty zamestnania však majú oveľa hlbší rozmer. Autori Kodymová a Koláčková (2005, in Matoušek a kol., 2005), Buchtová (2002), Vágnerová (1999) vymedzujú nasledovné sociálne dôsledky (súvislosti): Strata sociálneho statusu Giddens (1999, in Matoušek a kol., 2005) definuje sociálny status ako sociálnu prestíž, ktorú má určitá skupina v očiach ostatných členov spoločnosti. Od členov skupiny sa očakáva, že žijú a fungujú určitým charakteristickým spôsobom života, s ktorým je sociálna prestíž spájaná. Status môže mať charakter pozitívneho, ale aj negatívneho privilégia. Šimek (1996, in Matoušek a kol., 2005) označuje šiestimi základnými ukazovateľmi tzv. syntetický status. Šesť ukazovateľov ako je objektívna charakteristika profesie, prestíž daná profesiou, podiel na moci, dosiahnuté vzdelanie, veľkosť príjmu a životný spôsob tvoria syntetický status, v procese ktorého ak dôjde k dysfunkcii ktoréhokoľvek z týchto parametrov, môže byť tento nesúlad považovaný za narušenie integrity osobnosti. Nezamestnanosť môžeme potom definovať ako vynútenú stratu či progresívne zníženie hodnoty tých parametrov sociálneho statusu, ktoré sa bezprostredne vzťahujú k socioprofesnej štruktúre. 20

23 V našej spoločnosti tradične prevažuje vysoká hodnota práce a preto rola nezamestnaného má v spoločnosti nízky sociálny status a malé privilégiá. Stratiť sociálny status je pre jedinca náročnou situáciou, ktorá sa nedá kúpiť, ani sa k nej len tak jednoducho vrátiť späť. Ľudia svoju príslušnosť ku skupine zamestnaných považujú za dôkaz svojich osobnostných a profesionálnych kvalít a pracovných kompetencií. Zníženie životnej úrovne (strata sociálnych istôt) životnú úroveň a určitý životný štandard majú všetci ľudia, a jedinci si ho môžu sami ovplyvňovať, rozvíjať, ale aj znižovať. Životná úroveň však nie je ovplyvňovaná len samotným jedincom, ale aj úrovňou spoločnosti, postavením v spoločnosti, sociálnym okolím, ekonomickou situáciou a mnohými ďalšími faktormi, ktoré majú pozitívny aj negatívny vplyv na životnú úroveň obyvateľstva a jedinca, rodinu. Nezamestnaný človek stratou zamestnania stráca aj svoju spoločenskú pozíciu a stráca aj na svojom životnom štandarde. Mnohí nezamestnaní sa na začiatku stavu, v ktorom sa ocitli, snažia udržiavať aspoň niektoré viditeľné znaky doterajšieho spôsobu života. Pre súčasnú dobu je typický tzv. konzumný štandard (Mareš, 2002a), keď nezamestnaní vnímajú veľkú nepohodu a stres z toho, že ich finančná situácia im komplikuje účasť na rituáloch masového konzumu (návštevy hypermarketov, zábavných centier atď.). Nízka životná úroveň podľa Kodymovej a Koláčkovej (2005, in Matoušek a kol., 2005) nie je s nezamestnanosťou zviazaná až tak tesne, a to najmä u ľudí, ktorí žijú v rodinách, pretože ekonomická situácia rodiny súvisí okrem aktuálneho stavu nezamestnanosti niektorého z členov rodiny aj s množstvom ďalších charakteristík rodiny s veľkosťou majetku, zabezpečením ďalších členov rodiny, vytvorenými a zažitými stereotypmi deľby práce v rodine, v spolupráci v rámci rodiny atď. Kuchařová /1991/; Mareš /1999/ (in Matoušek a kol., 2005) v tejto súvislosti upozorňujú na koncept tzv. relatívnej chudoby. V každej spoločnosti sa vyskytuje chudoba 6, resp. pocit chudoby, pretože v spoločnosti existuje vrstvenie a porovnávanie. Za chudobného sa totiž môže považovať každý, kto vie o niekom, že je bohatší. 6 Koncepty chudoby a chudobu v jej rôznych súvislostiach detailne prezentujú vo svojej monografii Novotná Žilová (2011). 21

24 Sociálna rola nezamestnaného byť v roli nezamestnaného znamená byť sociálne znehodnoteným a tejto role sa pripisujú rôzne významy od zavinenia vlastným pričinením až po podradnosť roly. Ľudia, ktorí nepracujú sú v našej spoločnosti považovaní za povaľačov a darmožráčov, na ktorých musia robiť iní. Nezamestnanosť sa často viac považuje za zlyhanie jedinca ako spoločnosti. Ak je človek v roly nezamestnaného, táto rola si vyžaduje aj napĺňať požiadavky inštitucionálneho, osobného a sociálneho charakteru, pretože väčšina nezamestnaných je odkázaných na pomoc štátu a musí tieto požiadavky napĺňať, inak by boli sankcionovaní (zastavenie vyplácania dávky v nezamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi). Vágnerová (1999) konštatuje, že nezamestnaní, ktorí si neplnia svoje povinnosti (aktívne nespolupracujú pri hľadaní práce) a nemajú pre svoje konanie ospravedlnenie, bývajú obviňovaní z nespolupráce, pasivity, rezignácie atď. Preto sa mnohí nezamestnaní správajú konformne a svoje povinnosti si naoko plnia, aby splnili očakávania. Pritom niektorí nezamestnaní už vôbec neveria, že majú šancu nájsť si zamestnanie, ale tvária sa, že zamestnanie hľadajú, aby sa tak vyhli stresom a nevedome si tak vytvárajú obranný postoj. Mnohí nezamestnaní prežívajú úzkosť a pocity ambivalencie, pretože odmietavý postoj spoločnosti zvyčajne prispieva k tomu, že človeka, ktorý si nemôže nájsť prácu, ponižuje. S tým súvisí aj vzťah nezamestnaných k podpore, ktorú ekonomicky potrebujú, ale sociálne je pre nich ťažko prijateľná, pretože potvrdzuje ich druhoradý status. (Vágnerová, 1999, s. 407) Sociálna izolácia súvisí najmä s obmedzením sociálnych kontaktov, o ktoré človek stratou zamestnania prichádza. O sociálnej izolácii môžeme hovoriť u nezamestnaných, ktorí stratili väčšinu, ak nie všetky väzby s najbližším, ale aj širším sociálnym okolím (rodina, príbuzní, priatelia, kolegovia atď.). Podľa Vágnerovej (1999) profesijná rola za bežných okolností obohacuje sociálnu skúsenosť človeka, prináša mu nové sociálne podnety, skúsenosti, nové kontakty a možnosť získať prestíž, ktorá je jednou z variant sociálneho úspechu. V zamestnaní sa vytvára aj množstvo neformálnych vzťahov, človek získava množstvo podnetov a sociálnych skúseností, viac než v rodine. Preto, ak človek príde o prácu tieto kontakty sa prerušia a nezamestnaný sa veľakrát týmto kontaktom aj vedome vyhýba, pretože sa cíti byť 22

25 menejcenným a strácajú sa spoločné záujmy. Stratou zamestnania a najmä dlhodobou stratou človek stráca sociálne a pracovné zručnosti, ktoré v zamestnaní získava a rozvíja. Ak nezamestnaný dlhšiu dobu nepracuje a svoje zručnosti neposilňuje a obmedzil sociálne kontakty na minimum, dochádza k úpadku osobnosti a k prehĺbeniu sociálnej izolácie. Sociálne zlyhanie vo všetkých predchádzajúcich úrovniach sme načrtli problém postupného až patologického sociálneho zlyhania. Kuchařová (1991, in Matoušek a kol., 2005) uvádza, že hlavne u dospievajúcich a mladých nezamestnaných hrozí nebezpečie, že v období kedy by sa mali naučiť zmysluplnej sebarealizácii a pozitívnemu sebahodnoteniu, nezamestnanosťou o tieto dôležité zložky osobnostného vývoja prichádzajú. Látka (1991, in Matoušek a kol., 2005, s. 306) upozorňuje pred vznikom motivačnej dispozície k nezamestnanosti (rozhodnutie zostať dlhodobo nezamestnaným a využívať k obžive svojej rodiny sociálny systém alebo nelegálne činnosti). Kriminalita môže byť lákavá najmä pre ľudí, ktorí ešte žiadne pracovné návyky a určitú zodpovednosť v práci nemali. Pracovná kariéra a profesionálna dráha je často totiž oveľa náročnejšia ako druhá nelegálna alternatíva kriminálna dráha. Medzi ďalšie sociálne zlyhania až patologické javy súvisiace so stratou zamestnania môžeme zaradiť alkoholizmus 7, závislosť na drogách, gamblerstvo, kriminálne delikty, samovraždy atď Rodina nezamestnaného Nezamestnanosť člena rodiny je zásahom do funkčnosti rodiny a je záťažovou situáciou, s ktorou sa každá rodina vyrovnáva inak, pretože každá má svoje špecifiká a mechanizmy zvládania tejto situácie. Dôležité je prihliadať na ekonomické, sociálne, vzťahové a iné dôležité faktory, ktoré funkčnosť rodiny s nezamestnaným členom ovplyvňujú. Nezamestnanosť člena rodiny môže v niektorých prípadoch viesť k veľkej kríze rodiny až k jej rozpadu. Ako uvádza Mareš (2002a) a Vágnerová (1999), strata profesijnej roly jedného člena rodiny sa prejaví: zmenou vzťahov medzi rodinnými príslušníkmi a sociálnou izoláciou, stratou rolí (napr. nezamestnaný otec stratí dominantnú rolu, ktorú 7 Pozri bližšie napr. Šavrnochová (2011). 23

26 získava iný, ekonomicky aktívny člen rodiny) a z toho vyplývajúcu zmenu statusu, dezorganizáciou a krízou rodinného systému narušením stereotypu rodinného života a rodinných zvyklostí, narušením rodinných zvykov v oblasti spotreby a nutnosť redukcie potrieb všetkých členov rodiny, nedostatkom finančných prostriedkov. Nezamestnanosť sa však často sústreďuje a prejavuje v rodinách slabších sociálnych skupín, ktoré sú ešte aj spoločensky handicapované a v takýchto skupinách je riziko rozpadu a deprivácie výraznejšie. V takýchto skupinách s predlžujúcou sa nezamestnanosťou klesá aj možnosť spoliehať sa na rodinné zdroje, pretože podporná sociálna sieť členov rodiny je v takom prostredí, kde je nedostatok pracovných príležitostí a život bez práce sa stáva normálnou súčasťou ich života a vyskytuje sa tzv. viacgeneračná nezamestnanosť. (Kodymová a Koláčková, 2005, in Matoušek a kol., 2005). Sociálna práca s nezamestnanými musí mať preto z uvedených dôvodov záber nielen na prácu s jednotlivcom alebo skupinou nezamestnaných v rámci inštitucionálnej sociálnej práce, ale aj záber na prácu s rodinou nezamestnaného 8, či už v rámci inštitúcie alebo terénu často v rizikovej lokalite. V prostredí, kde sa nezamestnanosť stáva patologickou situáciou je potreba sociálnej práce ešte väčšia, pretože sa nezamestnanosť v takomto prostredí stáva viacgeneračným problémom a premieta sa do reprodukčného správania. Veľký význam tu zohráva prevencia v nezamestnanosti, samotná terénna sociálna práca a aktuálne možnosti aktívnej, ale i pasívnej (v zmysle napr. efektívneho využitia/hospodárenia s pridelenými dávkami) politiky zamestnanosti Ekonomické dôsledky nezamestnanosti Miera nezamestnanosti v našich podmienkach niekoľkonásobne prevyšuje prirodzenú mieru a jej vplyvom dochádza nielen k nevytvoreniu nových hodnôt, k nevyužitiu životného a kvalifikačného potenciálu občanov, 8 Pozri bližšie aj Gabura (2012); Šavrnochová (2011); Rusnáková (2007). 24

27 ale vznikajú aj veľké straty a zvýšené náklady štátu. Nepomer nákladov k príjmom sa prejavuje v nedostatku finančných prostriedkov na rozvojové programy, sociálnu oblasť, kultúru a vzdelanie. Podľa Ďurďovičovej (1998) nezamestnanosť predstavuje problémy v ekonomickej oblasti najmä vznikom a vytváraním nákladov spojených s výdavkami na podporu v nezamestnanosti, s platbami na sociálne poistenie (nemocenské, zdravotné a dôchodkové) a so stratami na daniach vznikajúcimi následkom ekonomickej nečinnosti obyvateľstva. Ďalej môžeme doplniť nasledovné položky, ktoré majú dopad na oblasť príjmov a výdavkov: zníženie HDP, zvýšené náklady na sanáciu sociálno-patologických javov a boj proti kriminalite, zvýšené náklady na aktívnu politiku trhu práce, kde je účinnosť len málo preukázateľná, zvýšené náklady na prevádzku inštitúcií zodpovedných za politiku trhu práce. Nezamestnanosťou a jej dôsledkami stráca nielen samotný nezamestnaný, ale aj celá spoločnosť. Výrobný faktor práce nie je plne využívaný a pre štát a spoločnosť znamená nevyužiť vzácne ekonomické zdroje nenahraditeľnú stratu. Ako uvádza Brožová (2003, s. 103) štát takto prichádza o daňové príjmy, zatiaľ čo v dôsledku nezamestnanosti narastajú výdavky. Štát totiž musí nájsť prostriedky na vyplácanie väčšieho objemu podpôr v nezamestnanosti a ďalších sociálnych dávok. Martincová (2005) zdôvodňuje, že nezamestnanosť postihuje trhovú ekonomiku a pri hľadaní súvislostí je potrebné vrátiť sa k mikroekonomickým súvislostiam tohto problému fungovaniu trhu práce. Na ideálnom trhu, ktorý v podstate v súvislosti s trhom práce nefunguje, by cena práce mzda vyrovnávala ponuku práce s dopytom po nej, pretože na väčšine trhov sa ceny prispôsobujú tak, aby sa ponúkané a požadované množstvá dostali do rovnováhy. Nezamestnanosť nikdy nie je nulová, skôr osciluje okolo prirodzenej miery nezamestnanosti, pretože sú vždy určití ľudia bez práce aj v ekonomike, ktorá prosperuje. Martincová (2005, s. 36) vysvetľuje nenulovú hodnotu prirodzenej miery nezamestnanosti štyrmi príčinami 25

28 odlišnosti reálneho trhu práce od ideálneho trhu práce, ktorými sú zákony o minimálnej mzde, existencia odborov, efektívnostná mzda a hľadanie pracovného miesta. Pre všetkých dotknutých nezamestnanosťou predstavuje nielen materiálny, ale aj psychologicko-existenčný problém, identita sa stáva stratou práce otáznou. Na tomto fakte nezmení nič ani relatívne prijateľná dávka v nezamestnanosti alebo dávka v hmotnej núdzi. Dôsledky nezamestnanosti najmä dlhodobej sú po stránke národohospodárskej a individuálno-psychologickej katastrofálne Psychologické dôsledky nezamestnanosti Reakcie na stratu zamestnania môžu byť rôzne, niektorí autori ich dokonca prirovnávajú k strate blízkeho človeka 9. Samozrejme, táto strata a reakcia na ňu je závislá od mnohých faktorov, ako je napr. podpora sociálneho okolia, miera nezamestnanosti v regióne a schopnosť nájsť si zamestnanie hneď po jej strate, ďalej je to rôzna dĺžka trvania fázy vyrovnávania sa so stratou u jednotlivca atď. Reakcia na stratu zamestnania je obsiahnutá v nasledujúcich štyroch fázach, ktorými prechádza nezamestnaný človek v kontexte s dĺžkou nezamestnanosti a inými súvisiacimi faktormi. Pre ilustráciu uvádzame a popisujeme (Obrázok 1) štádiá nezamestnanosti podľa Harrisona 10 (Krausová, 1996 in kolektív autorov, 1996). 9 K téme psychologických aspektov nezamestnanosti pozri bližšie Schraggeová (2011) a Kozoň (1999). 10 Krausová (1996, in kolektív autorov, 1996) uvádza, že existujú isté stupne reakcií vyvolaných nezamestnanosťou a sú diferencované vzhľadom na časový horizont trvania nezamestnanosti. Eisenberg a Lazarsfeld (1938) vychádzali z cyklickej teórie (Halliday, 1935), ktorá hovorí o základných fázach po strate zamestnania a autori vymedzili tento cyklus v troch fázach (optimizmus /aktívne obdobie/, pesimizmus a fatalizmus). Autorka Krausová (1996, in kolektív autorov 1996) zobrazuje stupne reakcií na stratu zamestnania podľa Eisenberga a Lazarsfelda, no oddelila fázu šoku a optimizmu (tak ako to urobil aj Harrison, 1976) a upravila ich podľa dĺžky trvania nezamestnanosti a vplyvu nezamestnanosti na duševnú stabilitu nezamestnaného. 26

29 Obrázok 1: Štádiá nezamestnanosti podľa Harrisona 100% DUŠEVNÁ STABILITA 0% 0 0, Šok Optimizmus Pesimizmus Fatalizmus MESIACE -100% Zdroj: Krausová (1996, in kolektív autorov, 1996) Prvou fázou, ktorou človek pri strate zamestnania prechádza je šok, ktorý prichádza náhle po prepustení zo zamestnania. Nezamestnaný odmieta tento fakt, prežíva obavu z budúcnosti a je duševne nevyrovnaný. Táto fáza zvyčajne trvá asi štyri dni a je sprevádzaná prudkým poklesom duševnej stability. Po fáze šoku prichádza optimizmus, ktorý trvá približne tri mesiace a v tejto fáze je duševná stabilita veľmi dobrá a človek je vyrovnaný so stavom, v ktorom sa nachádza. Nezamestnaný verí, že si rýchlo nájde prácu a aktívne si aj sám začne prácu hľadať. Ak nasledujú neúspechy, postupne sa pridávajú finančné, rodinné a psychické problémy, strata sebadôvery, pocit zbytočnosti, ktoré sa prejavujú vo vzťahoch s inými ľuďmi z blízkeho okolia, ale aj na prijímacích pohovoroch do zamestnania. Pribúdajú odmietnutia zo strany zamestnávateľa, pribúdajú úzkosti, človek stráca pocit pohody, vnútornej rovnováhy a narastá pesimizmus. Vo fáze pesimizmu klesá aktivita nezamestnaného pri hľadaní nového miesta, ešte viac sa prehlbujú finančné, psychické problémy, vynárajú sa depresie, sebaľútosť. Táto fáza je fáza medzníka, ktorý je daný pocitom závažnosti problému. Nezamestnaný si začne uvedomovať, že je oveľa viac a trvalejším spôsobom ohrozený ako na začiatku a postupne si zvyká na nižší sociálny status. Fáza pesimizmu trvá približne štyri až šesť mesiacov po strate zamestnania. 27

30 V poslednej fáze fatalizmu nezamestnaný rezignuje, prestane si hľadať prácu, nadobúda dojem, že jeho situácia nie je výsledkom osobnej nedostatočnosti, ale vinou okolností, na ktoré nemá vplyv. V tejto fáze je nezamestnaný pasívny, pretože sa domnieva, že to už nemá žiadny zmysel. Výrazne intelektuálne upadá, prijme sociálnu rolu nezamestnaného a v najhoršom prípade môže nastať celková demoralizácia a rozklad osobnosti. Uvádzané fázy a obdobia sa nedajú unifikovať na všetkých ľudí, ktorí prišli o zamestnanie. Je potrebné prihliadať na diferencovanosť nezamestnaných ľudí ako sociálnych klientov a ich možnosti a potreby. Ak sa pozrieme na Harrisonov graf môžeme vidieť, kde má miesto práve sociálna práca a v ktorých fázach by bolo vhodné podchytiť klienta, aby sa vôbec alebo čo najneskôr dostal do poslednej fázy fatalizmu. Nedá sa presne vymedziť dĺžka trvania tej ktorej fázy, dôležité je, aby sociálny pracovník, resp. sociálny poradca včasne intervenoval a bol efektívnym sprievodcom klienta v spolupráci s ďalšími odborníkmi (psychológom) počas jeho prechádzania jednotlivými fázami svojej nezamestnanosti v kontexte vplyvu nezamestnanosti na jeho duševnú stabilitu. Owen a Watson (1995, in Vágnerová, 1999) považujú duševné zdravie a nezamestnanosť za obojstranný vzťah. Strata zamestnania totiž zhoršuje psychickú pohodu, niekedy dokonca narušuje duševné zdravie a platí to aj naopak, ak sa prejavujú u človeka psychické problémy, môžu byť vo vzťahu k profesii rizikovým faktorom, pretože ľudia s duševným ochorením strácajú prácu ľahšie, resp. majú sťažený prístup k nej. Vágnerová (1999) uvádza, že všeobecne platí, že čím nezamestnanosť dlhšie trvá, tým väčšie sú psychické zmeny, ktoré sú jej dôsledkom. Nezamestnaný človek svoju situáciu hodnotí, prežíva a reaguje na ňu. V súhrne uvádzame charakteristické zmeny, ku ktorým v jednotlivých oblastiach psychiky dochádza: 1. Zmeny kognitívnych a afektívnych procesov sa prejavujú rozumovými reakciami (ktoré zahŕňajú hodnotenie súčasného stavu, hľadanie jeho príčin a prijateľného riešenia, môžu však byť obrannou reakciou a subjektívne hodnotené), negatívnym sebahodnotením (znížené sebavedomie a sebaúcta, niekedy pocity menejcennosti), citovým prežívaním (pocity nezamestnaného môžu byť impulzom k riešeniu 28

31 alebo k obranným reakciám), depresiami, psychickým napätím, úzkosťami a strachom. 2. Zmeny v uspokojovaní potrieb (mení sa motivácia, pretože mnohé potreby nemôžu byť uspokojované vo zvyčajnej miere a spôsobe), keď je frustrovaná potreba stimulácie (nezamestnanému chýbajú podnety, má zmenený životný program, stratil životný stereotyp, nuda môže byť pre neho záťažou atď.), narušením denného režimu (strata istoty, ktorá ho dezorientuje), potreba aktivity (človek, ktorý nemá povinnosti postupne môže upadať do nečinnosti a apatie), potreba zmysluplného učenia a stagnácia osobnosti (nezamestnaný človek svoje schopnosti a vedomosti, ktoré nepoužíva stráca a postupne taktiež vyhasínajú pracovné zručnosti) a frustrovaná je aj potreba citovej istoty a bezpečia, sťažené uspokojovanie potreby sebarealizácie a ovplyvnená je aj potreba otvorenej budúcnosti, nádeje. 3. Zmeny v správaní sa u nezamestnaného sa u nezamestnaného jednoznačne prejavia, pretože sa začne správať inak ako keď bol zamestnaný. Zmenila sa jeho motivácia, vôľa, nemá zreteľné ciele. Tento stav ho môže viesť k mobilizácii alebo na strane druhej k úpadku. Rozoznávame dva prístupy k nezamestnanosti v kontexte zmien v správaní: syndróm naučenej bezmocnosti tento syndróm majú ľudia, ktorí sa stali apatickými a berú nezamestnanosť ako osud, s ktorým sa už nič nedá urobiť a najčastejšia sa táto reakcia prejavuje u ľudí s nízkym vzdelaním a u ľudí, ktorí mali množstvo nepriaznivých skúseností, pocit záťaže môže aktivizovať nezamestnaný začne byť silne motivovaný, chce dokázať sebe a okoliu, že si prácu nájde. Je motivovaný k zlepšeniu svojej situácie a s vervou sa aj do hľadania práce pustí. Mareš (1994, in Vágnerová, 1999) rozlišuje tri základné typy stratégií, ktoré sú reakciou na nezamestnanosť a prístupom k riešeniu tejto situácie: 1. Stratégia zameraná na problém hľadanie zamestnania je aktívnou obranou. Túto stratégiu volia najmä ľudia, ktorí sa nevzdávajú, 29

32 neznesú pocit zlyhania, neužitočnosti a závislosti na spoločnosti. Majú vysokú motiváciu pracovať, práca je pre nich veľkou hodnotou a potvrdením samostatnosti. 2. Stratégia zameraná na zvládnutie aktuálnych problémov riešenie tejto stratégie spočíva v adaptácii na nízky, resp. nižší príjem. Prejaviť sa môže prijatím a akceptovaním akejkoľvek práce, ako riešenie uprednostňujú kompromis pred upadnutím do horšieho stavu nezamestnanosti. 3. Stratégia zameraná na zmenu pocitov a sebahodnotenia často sa jedná o situačné riešenie popretím problému, o únik z lepšie situovanej a zamestnanej skupiny ľudí k ľuďom kde nezamestnanosť človeka nedegraduje, alebo prijatím roly, ktorá funguje ako náhradné riešenie (predčasný dôchodok, rodičovská dovolenka). Pre niekoho to môže byť stratégia úniku od problému k alkoholu, drogám a iným omamným látkam. Ľudia, ktorí volia túto stratégiu väčšinou nedokážu, no často ani nechcú riešiť svoj problém vlastnými silami a sú pasívni Zdravotné riziká nezamestnanosti Strata zamestnania pôsobí na človeka ako existenciálny stres, ktorý sa neprejaví len v oblasti psychiky, ale vyskytujú sa aj somatické reakcie na túto negatívnu životnú skúsenosť. Môžeme si ich nazvať aj tzv. psychosomatickými. Pokiaľ nemá nezamestnaný pozitívne vyhliadky do budúcnosti, zdravotné riziká sa môžu prehlbovať a zdravotný stav nezamestnaného sa môže zhoršiť. Bežnými problémami, ktoré sa po zdravotnej stránke vyskytujú sú bolesti hlavy, zažívacie problémy, zvýšený krvný tlak. (Vágnerová, 1999). Mnoho odborníkov spracovávalo a interpretovalo výskumy v oblasti dopadu nezamestnanosti, a najmä dlhodobej nezamestnanosti na zdravie a zdravotný stav človeka, ktoré označili za alarmujúce. Mareš (2002a) vníma problém vzťahu medzi nezamestnanosťou a fyzickým zdravím v spoločnom menovateli, a tým je stres, ktorý atakuje imunitný systém a kardiovaskulárny systém človeka. K stresu, ktorým je nezamestnanosť človeka sprevádzaná, má veľký vplyv aj mnoho ďalších zosilňujúcich faktorov, ktoré vplývajú na fyzické zdravie ako sú fajčenie, holdovanie alkoholu, liekom a drogám. 30

33 Kasl (1975, in Mareš, 2002a) spojenie medzi nezamestnanosťou a zdravím prostredníctvom stresu dopĺňa tým, že stresové reakcie doprevádzané zdraviu nepriaznivým správaním sú spojovacím mostom medzi nezamestnanosťou a kardiovaskulárnymi ochoreniami. Brennerovi (1971, in Mareš, 2002a, s. 84) napríklad v jeho výskumoch nevychádzalo toto spojenie jednoznačne. Vrchol ich výskytu za vrcholom nezamestnanosti pravidelne zaostával, čo môže mať podľa neho dve vysvetlenia, resp. interpretácie: buď je výskyt týchto problémov väčší v dobe ekonomickej konjunktúry, alebo zaostáva dozvuk ekonomických problémov, kedy toto ochorenie potrebuje určitý čas k tomu, aby sa rozvinulo. Nezamestnanosť by z tohto hľadiska mala nielen priamy vplyv na stav zdravia populácie (ako v prípade psychického zdravia), ale javil by sa aj ako impulz vzniku dlhotrvajúcich procesov vedúcich k chronickým zdravotným problémom. Všeobecne je možné konštatovať, že nezamestnanosť: môže viesť k riskantnejšiemu zdravotnému stavu, masová alebo hromadná nezamestnanosť vedie k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu nezamestnaných a má následky aj na zamestnaných a zdravé fungovanie spoločnosti. 1.3 Hlavní vývojové trendy Vysvětlit příčiny rozdílů ve vývoji nezaměstnanosti (a celého trhu práce) v ČR a SR by znamenalo podniknout historický exkurz do vývoje společností v obou zemích ještě daleko před jejich rozdělení na počátku 90. let. Ten byl již popsán v řadě srovnávacích analýz (Machonin, Tuček a kol., 1996, Večerník, 1998 ad.) a netřeba jej proto opakovat. Zaměříme se jen na ty vlivy, jejichž dopady nacházíme i dnes, tj. po 20 letech samostatného vývoje obou zemí. Rozdíly ve struktuře zaměstnanosti podle základních hospodářských sektorů jsou mezi oběma zeměmi poměrně malé 11. V zemědělství pracuje stejný podíl obyvatel v ČR (3,1 %) i v SR (3,2 %). Jen mírně větší je podíl 11 Všechna data jsou převzata z Výběrových šetření pracovních sil (dále jen VŠPS ), resp. Výberového zišťovania pracovných síl (dále jen VZPS ) 1. čtvrtletí

34 zaměstnanosti v průmyslu v ČR (37,4 %) než v SR (36,6 %), který je dán zejména vyšším podílem pracujících ve zpracovatelském průmyslu v ČR (26 %) než v SR (23,7 %). Naproti tomu je mírně větší podíl zaměstnanosti ve službách v SR (60,2 %) než v ČR (59,5 %). Z hlediska odvětvové struktury je bezesporu zajímavý fakt, že pro obě země je dominantní role automobilového průmyslu jako hlavního tahouna exportně orientovaných ekonomik (v přepočtu na počet obyvatel je SR na prvním a ČR na druhém místě ve výrobě automobilů na světě). To je sice z hlediska inovačního potenciálu určitá výhoda, na druhé straně činí tím obě ekonomiky zranitelnější v dobách stagnace a tím i poklesu prodeje aut. Nutno také poznamenat, že SR vykazuje od roku 2007 (s výjimkou roku 2009) vyšší růst reálného HDP než ČR. Také ve vzdělanostní struktuře obou zemí již zdaleka nejsou takové rozdíly, jaké byly nacházeny v minulosti, třebaže její dědictví je, zejména u starších generací, ještě patrné (viz Tabulka 1). Ve SR je tak na jedné straně stále ještě vyšší podíl pracujících, kteří mají pouze základní vzdělání, je zde ovšem také již vyšší podíl těch, kteří mají úplné střední vzdělání s maturitou. Naopak v ČR má více lidí střední vzdělání bez maturity (tj. vyučení) a také vysokoškolské vzdělání. Tabulka 1: Vzdělanostní struktura ČR a SR, populace 15+ (%) Vzdělání ČR Celkem Muži Ženy Celkem Muži Ženy Základní 15,3 11,7 19,0 18,8 14,7 22,7 Střední bez maturity 34,4 41,1 28,0 29,0 35,7 22,7 Střední s maturitou 33,8 30,3 37,1 37,3 35,4 39,1 Vysokoškolské 16,9 16,9 15,9 14,9 14,2 15,5 Celkem 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 100,0 Pramen: VŠPS, 1. čtvrtletí 2013, ČSÚ VZPS, 1. štvrťrok 2013, SÚ SR SR 32

35 Obě země se poněkud odlišují v podílu těch, kteří se vydali na dráhu soukromého podnikání. Jejich podíl je vyšší v ČR (17,8 %) než ve SR (15,6 %). V ČR je vyšší zejména podíl těch, kteří podnikají bez zaměstnanců (14,5 % oproti 12,5 % ve SR). Také v tomto případě lze patrně uvažovat o vlivu určité tradice, která se může promítat v odlišných mírách zaměstnanosti, resp. nezaměstnanosti. Z pohledu profesní struktury je ovšem podíl pracovníků v dělnických profesích (ISCO 08 kategorie 7 + 8) ve SR poněkud vyšší (32,3 %) než v ČR (30,3 %). Současně je zde (ve SR) více lidí zaměstnáno v kategorii pomocných a nekvalifikovaných pracovníků (8 % oproti 5 % v ČR). Lze to interpretovat tak, že ve SR patrně pracuje v kvalifikovaných profesích (pro které je většinou typické střední vzdělání bez maturity, tj. vyučení) více absolventů středních škol s maturitou. Při srovnávání podmínek zaměstnanosti nelze, zejména ve SR, pominout problém Romské populace. Bohužel ani v jedné zemi nejsou v důsledku pochybného výkladu tzv. lidskoprávní agendy k dispozici relevantní data, která by mohla kvantifikovat vliv této části populace na celkovou míru zaměstnanosti, resp. nezaměstnanosti. Jisté je, že ve SR je podíl Rómů výrazně vyšší než v ČR a stejně jisté je, že v obou zemích jde o skupinu s nejnižší úrovní vzdělání, vysokou závislostí na sociálních dávkách, nejnižší mírou zaměstnanosti a nejvyšší mírou nezaměstnanosti, včetně dlouhodobé. Lze ovšem jen spekulovat o tom, v jaké míře se tato negativa promítají v celkové míře zaměstnanosti, resp. nezaměstnanosti. Ponecháme-li stranou (bohužel jen spekulativní) vliv Rómské populace na celkovou podobu zaměstnanosti, nevyplývá z uvedeného srovnání žádný rozhodující faktor, který by vysvětloval rozdíly v míře zaměstnanosti a nezaměstnanosti v obou republikách. Přitom, jak ukazují následující grafy, jsou tyto rozdíly více než výrazné. Začneme porovnáním míry zaměstnanosti v obou zemích, vyjadřující podíl zaměstnaných k populaci v daném věku, tj. v našem případě let (Graf 1). 33

36 Graf 1: Míra zaměstnanosti v ČR, SR a EU27, populace let ÈR ČR SR EU27 Pramen: EUROSTAT, Rozdíly mezi oběma zeměmi jsou jasně patrné míra zaměstnanosti v ČR je výrazně vyšší oproti SR, je ale vyšší i ve srovnání s průměrem EU27. Znamená to, že z dané populace jsou v ČR zaměstnány téměř dvě třetiny lidí, zatímco ve SR to je necelých 60 % (v roce 2012). Zbývající podíl je tvořen třemi skupinami těmi, kteří se na svoji ekonomickou aktivitu teprve připravují (žáci, studenti), dále těmi, kteří ji již mají za sebou (důchodci) a pak těmi, kteří z různých důvodů nepracují mezi nimi tvoří významnou část nezaměstnaní (ale patří sem i ti, kteří pracovat nechtějí či nemohou, jako jsou ženy v domácnosti či dlouhodobě nemocní ad.). Těch tedy je v ČR třetina, zatímco ve SR zhruba 40 %. O vlivu velikosti podílu nezaměstnaných na nižší míře zaměstnanosti ve SR přesvědčivě vypovídá následující graf. 34

37 Graf 2: Míra nezaměstnanosti v ČR, SR a EU27, populace let ÈR ČR SR SR EU27 Pramen: EUROSTAT, Hodnoty ukazují, že po celé sledované období, s výjimkou hospodářské konjunktury v roce 2008, byla míra nezaměstnanosti ve SR oproti ČR zhruba dvojnásobná. Zatímco ve srovnání s EU27 je v ČR dlouhodobě tato míry nižší (opět s uvedenou výjimkou), ve SR je tomu naopak a tato míra je zde stabilně na výrazně vyšší úrovni. Oba uvedené grafy naznačují ještě další, velmi významný fakt, kterým je citlivost trhů práce v obou zemích na vývoj ekonomiky. Zmíněná hospodářská konjunktura vrcholící v roce 2008 znamenala pochopitelně zvýšení míry zaměstnanosti a naopak snížení míry nezaměstnanosti. Zajímavé jsou rozdíly v hloubce těchto pohybů. V ČR se míra zaměstnanosti dostala v roce 2008 na hodnotu 66,6 %, která se sice v následujících letech poněkud snížila (o 1,6 %), ale opět jí bylo dosaženo již v roce Naproti tomu ve SR sice dosáhla v roce 2008 podobné úrovně (65,8 %), nicméně této úrovně již v dalších (ani v předchozích) letech již dosaženo nebylo. 35

38 Podobně tomu je ve vývoji míry nezaměstnanosti. Ve SR se sice v roce 2008 dostala dokonce pod 10 %, ale poté rostla až na současných 14 %. Naproti tomu v ČR žádný takový vývoj neregistrujeme, míra nezaměstnanosti dlouhodobě osciluje kolem hodnoty 7 % s tím, že nejnižší hodnoty dosáhla již v roce 2007 (5,3). Znamená to, že slovenský trh práce je evidentně podstatně citlivější na vývoj ekonomiky, dovede sice rychle zmobilizovat pracovní sílu v dobách příznivých, leč stejně rychle ji z trhu práce vyřazuje v dobách recese. Ve všech zemích EU platí, že nejvíce jsou nezaměstnaností ohroženy nejmladší věkové skupiny a tento trend nalézáme také v ČR i v SR. Opět se také potvrzuje, že situace je ve SR v tomto směru horší než v ČR. Graf 3: Míra nezaměstnanosti věkové skupiny let v ČR, SR a EU Pramen: EUROSTAT, Míra nezaměstnanosti nedosahuje sice v tomto případě ve SR dvojnásobku úrovně v ČR, jako tomu je v případě celé populace, nicméně více než třetina mladých lidí bez zaměstnání ve SR oproti pětině v ČR je i tak velký rozdíl. Také v tomto případě přitom platí, že výkyvy podle situace v ekonomice jsou ve SR hlubší, tj. mladých lidí se zde pokles výkonnosti ekonomiky dotýká více než v ČR. 36 ÈR ČR SR SR EU27

39 Bližší pohled na proběh nezaměstnanosti v obou zemích ukazuje srovnání její míry podle věku a pohlaví (Graf 4). Tvar křivek se příliš neliší, nejvyšší hodnota je na začátku profesní dráhy, nejnižší na jejím konci. Relativně nízké hodnoty jsou dosahovány u mužů zhruba po 30. roku věku, u žen se tato hranice posouvá o 10 let později. K mírnému nárůstu míry nezaměstnanosti dochází, zejména u mužů, v předdůchodovém věku. Graf 4: Míra nezaměstnanosti podle věku a pohlaví v ČR a SR za rok ,0 30,0 25,0 20,0 15,0 10,0 5,0 0, Muži muži ÈR ČR Ženy ženy ÈR ČR Muži muži SR SR Ženy ženy SR SR Pramen: SR: Štatistický úrad SR, Databáza časových radov SLOVSTAT ČR: ČSÚ, Veřejná databáze Dalším významným indikátorem, který je třeba v této souvislosti zmínit, jsou regionální rozdíly v míře registrované nezaměstnanosti v ČR a SR. V ČR se na prvních místech dlouhodobě objevují okresy Bruntál a Most, ve kterých se pohybovala míra nezaměstnanosti v roce 2012 v průměru kolem 16 %. Na opačném pólu je stejně stabilně Praha, Praha-západ a Praha-východ s hodnotami mezi 3 4 %. Rozdíl mezi prvními a posledními v tomto pořadí dosahuje zhruba čtyř až pětinásobku. 37

40 Obrázek 2: Míra nezaměstnanosti v okresech a krajích ČR k Pramen: MPSV ČR 38

41 Obrázek 3: Mapa evidovanej nezamestnanosti v okresoch SR k Zdroj: Nezamestnanosť mesačné štatistiky Ústredia PSVR 39