ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Okresný súd Humenné Spisová značka: 6C/132/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová ECLI: ECLI:SK:OSHE:2011: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcov 1. H. U., rod. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, F., 2. J.. Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, F., obaja zastúpení JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, Námestie slobody 2, Humenné, proti žalovanému J. D., nar. C..X.C., bytom H., F., zastúpeného JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom, Staničná 11, Humenné, o určenie vlastníckeho práva takto r o z h o d o l : Súd u r č u j e, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely KN-C 4819/2 zastavaná plocha o výmere 75m2, vytvorenej geometrickým plánom vyhotoveným znalcom Ing. Andrejom Tarasovičom dňa a overeným Správou katastra Humenné pod č. 61/232/10 dňa , ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 1032,58 eur, na adresu ich právneho zástupcu a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť trovy štátu vo výške 290,98 eur, na účet Okresného súdu Humenné, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia podali dňa proti žalovanému Z.. T. D., bytom Q. slobody XX, F. žalobu, ktorou žiadali, aby súd určil priebeh hranice medzi parcelami KN 4823/1 a KN 4819 kat. územie F. podľa lomových bodov, ktoré budú určené znalcom v znaleckom posudku, ktorý nariadi súd. Žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely KN 4823/1 zapísanej na LV č. XXXX kat. územie F.. Táto parcela hraničí s parcelou KN 4819 zapísanou na LV č. XXXX kat. územie F., ktorej vlastníkom v čase podania žaloby bol Z.. T. D.. Pri vyhotovovaní geometrického plánu na inú parcelu vo vlastníctve žalobcov geodet Ing. Miroslav Mihalik zistil, že údaje v súbore popisných informácií týkajúcich sa parciel KN 4823/1 a KN 4819 sa nezhodujú s údajmi v súbore grafických informácií vedených v katastri nehnuteľností. Hranica zakreslená v katastrálnej mape je chybná a vznikla chybným zameraním v roku Skutočnou hranicou je hranica tvorená existujúcim plotom, ktorý je totožný s hranicou vytvorenou užívacím stavom.

2 Žalobcovia sa snažili o nápravu stavu priebehu hranice v katastri nehnuteľností a požiadali vtedajšieho žalovaného o súhlas s opravou priebehu hranice. Žalovaný nesúhlasil, naopak, žalobcom oznámil, že existujúci plot zbúra a postaví nový podľa priebehu hranice zakreslenej v katastri nehnuteľností. Žalobcovia podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému vykonať zásah do existujúceho stavu do času, kým v katastri nehnuteľností nebude zakreslený správny priebeh hranice. Keďže dohoda medzi účastníkmi konania nebola možná, podali žalobu s tým, aby priebeh hranice určil súd. V priebehu konania došlo k tomu, že pôvodne žalovaný Z.. T. D. previedol vlastníctvo k parcele KN 4819 kat. územie F. darovacou zmluvou na svojho syna J. D.. Preto súd uznesením 6C/132/ z pripustil zámenu účastníkov konania na strane žalovaných tak, že z konania vystúpil Z.. T. D. a na jeho miest vstúpil jeho syn J. D.. Po vypracovaní znaleckého posudku žalobcovia požiadali o pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že namiesto určenia priebehu hranice žiadali určiť, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely C-KN 4819/2 zastavaná plocha o výmere 75 m2, tak ako bola vytvorená geometrickým plánom vyhotoveným znalcom Ing. Andrejom Tarasovičom a overený Správou katastra Humenné pod č /10, na strane 15, príloha č. 8 znaleckého posudku č. 7/2010 z Súd pripustil zmenu žalobného petitu uznesením 6C/132/ z K podanej žalobe sa pôvodný žalovaný vyjadril tak, že s určením priebehu hranice nesúhlasí a poukázal na vytyčovací náčrt hranice z , ktorý zodpovedá tomu, ako je hranica znázornená v katastrálnej mape. Plot, ktorý oddeľuje pozemky účastníkov konania nie je postavený na tejto hranici. Hranica bola prevzatá z údajov Správy katastra Humenné, pričom pôvodný žalovaný parcelu KN 4819 zakúpil dňa Ak žalobcovia v žalobe poukázali na rozhodnutie Správy katastra Humenné o oprave chyby v katastrálnom operáte z , tak žalovaný poukázal na to, že týmto rozhodnutím boli iba menené výmery sporných parciel a preto pôvodný žalovaný žiadal podanú žalobu zamietnuť. Po pripustení zmeny žalobného petitu terajší žalovaný namietal právomoc súdu na rozhodnutie daného sporu. Podľa neho súd má konanie vo veci zastaviť a vec postúpiť príslušnému orgánu. Mal tak urobiť ešte v čase, keď sa viedlo konanie o určenie hranice a nemal pripúšťať zmenu žalobného petitu. Poukázal na ustanovenie 103 O. s. p. a žiadal, aby konanie vo veci bolo zastavené. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade, žalovaného, oboznámil sa s LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. územie F., s geometrickým plánom, na ktorom sú znázornené parcely KN 4823/1 a 4819, s oznámením o začatí katastrálneho konania, s rozhodnutím Správy katastra Humenné o oprave chyby v katastrálnom operáte, s listom Správy katastra Humenné z , vypočul svedka Z.. J. J., nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geografia a kartografia, oboznámil sa so znaleckým posudkom znalca Ing. Andreja Tarasoviča a zistil nasledovný skutkový stav. Oboznámením sa s obsahom LV č. XXXX kat. územie F. mal súd za preukázané, že v čase začatia súdneho sporu bol výlučným vlastníkom parcela KN 4819 záhrada - o výmere 433 m2 Z.. T. D. a v čase rozhodnutia súdu bol výlučným vlastníkom tejto parcely J. D., ktorý ju nadobudol darovacou zmluvou zo , pričom parcely je zapísaná na LV č. XXXX kat. územie F., pričom sa zmenila kultúra na zastavané plochy a nádvoria a zmenila sa aj výmera tejto parcely na 533 m2. Oboznámením sa s LV č. XXXX kat. územie F. mal súd za preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely KN 4823/1 - záhrady o výmere 659 m2, pričom vlastnícke právo nadobudli kúpnou zmluvou z

3 Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že spolu s manželom, žalobcom v 2. rade majú postavený rodinný dom na parcele KN 4823/3 a užívajú aj parcelu KN 4823/4. V roku 2007 sa rozhodli odkúpiť aj parcelu KN 4823/1 kat. územie F., ktorá bola v spoluvlastníctve matky žalobkyne v 1. rade, jej uja a bratranca. V minulosti všetky tieto parcely tvorili jeden veľký celok a užívali ich, aj vlastnili, starí rodičia žalobkyne v 1. rade. Z jednej strany tento pozemok končil pri rieke Laborec a z druhej bol ohraničený cestou. Starí rodičia žalobkyne v 1. rade užívali pozemok v prírode reálne vyčlenený a sadili na ňom poľnohospodárske plodiny. Tento pozemok bol oplotený a hranicu v prírode tvoril plot. Žalobkyňa v 1. rade ešte ako dieťa svojím starým rodičom pri prácach na tomto pozemku pomáhala. V určitom období pôvodný žalovaný Z.. T. D. odkúpil susedný pozemok, teraz parcelu KN 4819 a zreštauroval pôvodný plot oddeľujúci pozemky žalobcov a žalovaného. Plot zreštauroval takým spôsobom, že vymenil pletivo, ale priebeh hranice sa nemenil. Hranica zostala tak, ako bola predtým užívaná už desiatky rokov a rešpektovaná vlastníkmi pozemkov. Ani samotný žalovaný zrejme nevedel o tom, že hraničná čiara je v katastri nehnuteľností zakreslená ináč, lebo plot v prírode postavil, resp. zrekonštruoval podľa priebehu hranice užívanej už jeho právnymi predchodcami. K sporu medzi účastníkmi konania došlo až po tom, keď žalobcovia chceli zamerať a v katastri nehnuteľností vysporiadať úzky pás pôdy, ktorý tvorí prístupovú cestu od štátnej cesty k parcele KN 4823/1. Vtedy im geodet Ing. Mihalik povedal, že pri meraní zistil, že sú nesprávne určené lomové body pri označení priebehu hranice medzi pozemkami KN 4823/1 a KN Na základe priebehu hranice zakreslenej v katastri nehnuteľností by žalobcovia reálne mali užívať menšiu výmeru, pričom hraničná čiara by prechádzala poza terajší plot, cez ich pozemok. Žalobcovia nesúhlasili s tým, aby v katastri nehnuteľností bol priebeh hranice zakreslený ináč, než reálne prechádzal a snažili sa chybu odstrániť katastrálnym konaním. Žalovaný s tým nesúhlasil, vyjadril sa, že zbúra plot, ktorý existuje a postaví ho na priebehu hranice tak, ako je zakreslená v katastri nehnuteľností. Po vypracovanom znaleckom posudku znalec v geometrickom pláne vytvoril novú parcelu KN 4819/2 a preto žalobcovia požiadali o zmenu žalobného petitu tak, aby súd určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tejto novovytvorenej parcely. Žalovaný sa vyjadril tak, že on parcelu KN 4819 nadobudol darom od svojho otca Z.. T. D. a vôbec sa nevie vyjadriť k okolnostiam, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie vo veci. Nevie nič o predchádzajúcich vlastníkoch sporných pozemkov, ani o priebehu hranice. Rozhodnutie ponechal na súd. Súd sa oboznámil s rozhodnutím Správy katastra Humenné č. X-107/2009 z o oprave chyby v katastrálnom operáte. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že Správa katastra Humenné opravila zápis výmery parcely registra C-KN 4823/1 - záhrada 600 m2, evidovanú na LV č kat. územie Humenné, na výmeru 659 m2 a opravila zápis výmery parcely registra C-KN 4823/4 - záhrada 388 m2, evidovanú na LV č. XXXX kat. územie F., na výmeru 377 m2. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa Správa katastra Humenné listom z oznámila žalobcom, že na základe šetrenia bolo zistené, že pri vyhodnotení výsledkov THM došlo k chybnému definovaniu hranice parciel registra C-KN 4819 a 4823/1 a aj k chybnému zakresleniu týchto parciel do katastrálnej mapy. Hranice predmetných parciel však boli v čase spísania spomenutých verejných listín potvrdzujúcich vlastnícke právo k predmetným parcelám zobrazené v katastrálnej mape. Na základe spomenutých verejných listín vlastníci nadobudli vlastnícke právo k parcelám registra C-KN 4819 a KN 4823/1 tak, ako boli v tom čase zobrazené v katastrálnej mape. V zmysle uvedeného nie je možné začať katastrálne konanie o oprave chybne zakreslených hraníc pozemkov v katastrálnom operáte v zmysle 59 ods. 1 písm. b Katastrálneho zákona. V snahe predísť nariadeniu znaleckého dokazovania súd vypočul ako svedka Z.. J. J., geodeta, ktorý zistil, že priebeh hranice v katastri je chybne zakreslený. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že pre žalobcov vykonával určité geodetické práce a bolo potrebné zistiť a premerať aj priebeh hranice medzi parcelami C-KN 4819 a 4823/1. Vtedy zistil nesúlad lomových bodov pri zakreslení priebehu hranice do katastra nehnuteľností. Keď sa v roku 1979 robilo THM v meste Humenné, tak lomový bod bol mylne vyhodnotený a od toho bodu bola zakreslená hranica až k

4 bodu Hranica v skutočnosti prebieha tak, ako je postavený plot medzi spornými pozemkami, ale v katastri nehnuteľností je zakreslená medzi lomovými bodmi do bodu V minulosti však hranica medzi spornými parcelami prebiehala rovno, bez lomu tak, ako je teraz zakreslená v katastri. Teda znalec konštatoval, že k chybnému zakresleniu hranice došlo v roku 1979 pri THM. Správne má hranica medzi spornými pozemkami prebiehať tak, ako je postavený terajší plot s tým, že odchýlky môžu byť veľmi malé. Ani na základe výsluchu svedka žalovaný svoje rozhodnutie nezmenil, nesúhlasil s určením priebehu hranice dohodou medzi účastníkmi a teda nezostávalo súdu iné, ako nariadiť vo veci znalecké dokazovanie. Súd pribral do konania znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. Andreja Tarasoviča, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 7/2010. V znaleckom posudku znalec konštatoval, že došlo k chybnému zakresleniu hranice pri technicko-hospodárskom mapovaní v rokoch Stalo sa tak na základe chybného vyhodnotenia fotogrametrického bodu č. 6 a následne z neho predpisovaného a vypočítavaného bodu č. 687=C. Reálny užívací stav v teréne je po vonku existujúci plot z oceľového pletiva a žalobcovia užívajú časť pozemku C-KN v geometrickom pláne novo vytvorený pozemok 4819/2 o výmere 75 m2. Právna hranica podľa KN nezodpovedá užívaciemu stavu. Správny priebeh hranice je daný bodmi C,D a prebieha po vonku existujúcom plote. Opravou hranice a priznaním vlastníckeho práva k pozemku 4819/2 vytvorenému geoplánom dôjde len k zosúladeniu právnej hranice v KN so skutočnou hranicou v teréne. Na základe toho, že znalec v znaleckom posudku konštatoval chybné zakreslenie hranice v katastri nehnuteľností a geoplánom vytvoril novú parcelu 4819/2, žalobcovia požiadali o pripustenie zmeny žalobného petitu tak, ako ju súd neskôr pripustil uznesením. Teda tú časť pozemku, ktorá na základe nesprávne vyznačenej hranice v katastri nehnuteľností by mala patriť žalovanému, znalec samostatne zakreslil ako novú parcelu a pridelil jej samostatné parcelné číslo. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaná žaloba je dôvodná. K nedostatku právomoci súdu na rozhodovanie daného sporu, tak ako ju prezentoval žalovaný v podaní z je potrebné uviesť, že námietka nedostatku právomoci súdu nie je dôvodná. Podľa 22 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z., v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Žalobcovia sa pred podaním žaloby na súd snažili chybné zakreslenie hranice odstrániť v katastrálnom konaní. Katastrálny úrad, Správa katastra Humenné vydala dňa rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte, pričom však opravila len výmery parciel C-KN 4823/1 a C-KN 4823/4. Neopravila však priebeh hranice, pričom žalobcom listom z oznámila, že bolo zistené, že pri vyhodnotení výsledkov THM došlo k chybnému definovaniu hranice parciel C-KN 4819 a C-KN 4823/1 a aj k chybnému zákresu týchto parciel do katastrálnej mapy. Hranice predmetných parciel však boli v čase spísania spomenutých verejných listín potvrdzujúcich vlastnícke právo k predmetným parcelám zobrazené v katastrálnej mape. V zmysle uvedeného nie je možné začať katastrálne konanie o oprave chybne zakreslených hraníc pozemkov v katastrálnom operáte, v zmysle 59 ods. 1 písm. b Katastrálneho zákona. Teda o podanej žalobe musel rozhodovať súd. Je potrebné ešte poznamenať, že do Katastrálny zákon v ustanovení 22 ods. 1 uvádzal, že v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o určení priebehu hranice pozemkov, obce alebo hranice katastrálneho územia, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte, o obnove katastrálneho operátu, o štandardizácii geografických názvov, o zmenách názvov katastrálnych území a o zmenách hraníc katastrálnych území. Aj za účinnosti takéhoto znenia ustanovenia upravujúceho katastrálne konanie mohol o určení priebehu hranice pozemkov

5 rozhodovať len súd, ak spolu s určením hranice išlo aj o určenie vlastníckeho práva k časti pozemku, alebo o jeho vydanie. V danom spore nebolo potrebné určovať hranicu, lebo tá je jasná, zrejmá, viditeľná a je daná trvalým plotom s pevným osadením, ktorý postavil žalovaný. Užívací stav pozemkov sa nemenil ani pri užívaní týchto pozemkov právnymi predchodcami účastníkov. Napokon, pôvodný žalovaný rekonštruoval starý plot, ale jeho priebeh ponechal podľa užívacieho stavu a nie podľa zakreslenia v katastri nehnuteľností. Teda medzi účastníkmi konania od začiatku išlo nielen o určenie priebehu hranice, ale aj o určenie vlastníckeho práva k časti parcely, ktorá pri nesprávne zakreslenom stave v katastri nehnuteľností teoreticky mala patriť žalovanému. Keďže túto časť pozemku znalec v znaleckom posudku zakreslil a opatril samostatným parcelným číslom, zmena žalobného petitu bola namieste. Keďže výsledky dovtedy vykonaného dokazovania mohli slúžiť ako podklad pre rozhodnutie o zmenenom petite, súd zmenu žalobného petitu pripustil. Súčasní žalobcovia parcelu KN 4823/1 nadobudli kúpnou zmluvou z roku Je zrejmé, že nadobudli aj tú časť parcely, ktorá na základe výsledkov znaleckého dokazovania má parcelné číslo 4819/2. Podľa 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. V priebehu sporu bolo jednoznačne preukázané, že v katastri nehnuteľností bola zakreslená chybne hraničná čiara, ktorá však v prírode nemala žiaden vplyv na užívanie sporných parciel. Bolo tiež nepochybne preukázané, že už právni predchodcovia súčasných vlastníkov užívali parcely oddelené plotom, ktorý tvorí hranicu medzi nimi. Žalobcovia vstúpili do tejto držby a boli dobromyseľní v tom, že pozemok im patrí až po plot. Teda spornú časť pozemku by tak, či tak nadobudli aj vydržaním podľa ustanovenia 129 a 134 OZ s tým, že by si započítali aj vydržaciu lehotu svojich právnych predchodcov. Na základe takto preukázaných skutočností súd dospel k názoru, že podaná žaloba je dôvodná. O trovách konania rozhodol súd podľa 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu. Nebolo namieste použiť pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenie 150 O. s. p., aj keď daným rozhodnutím sa len odstránila zrejmá chyba v katastri nehnuteľností. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca, mohli predísť súdnemu konaniu, ak by súhlasili s opravou tejto chyby. Nestalo sa tak ani po tom, čo súd vypočul svedka - geodeta, ktorý túto chybu zistil. Žalobcovia teda nemali inú možnosť, ako v začatom konaní pokračovať. Trovy žalobcov tvoria sumu 1032,58 eur a pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 99,50 eur, preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200 eur (zaplateného žalobcami na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa č.k. 6C/132/2009) a z trov právneho zastúpenia žalobcov v 1. a 2. rade vo výške 733,08 eur (odmena JUDr. Slavomíra Hrubišáka 582,60 eur a odmena JUDr. Ľuboša Bajužíka 150,48 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Advokát JUDr. Slavomír Hrubišák, Pugačevova 1, Humenné zastupoval žalobcov v 1. a 2. rade na základe plných mocí zo dňa , pričom ukončenie zastupovania oznámil súdu podaním doručeným súdu dňa , ktorým si zároveň uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd mu priznal odmenu za zastupovanie vo výške 582,60 eur (3krát hlavný úkon po 53,49 eur za úkony v r prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd, 3. vyjadrenie zo dňa krát hlavný úkon po 55,49 eur za úkony v r zastupovanie na pojednávaní dňa , 2. zastupovanie na pojednávaní dňa , 3. vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa , 4. zmena návrhu zo dňa krát hlavný úkon po 57 eur za úkony v r zastupovanie na odročenom pojednávaní dňa , 2. návrh na zámenu účastníkov zo dňa hlavného

6 úkonu 14,25 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa krát paušál po 6,95 eur + 4krát paušál po 7,21 eur + 3krát paušál po 7,41 eur). Súd mu nepriznal odmenu za jednanie so žalovaným dňa , jednanie s JUDr. Sitarčíkom dňa a poradu s klientom dňa , keďže tieto úkony právnej služby JUDr. Slavomír Hrubišák súdu nepreukázal. Advokát JUDr. Ľuboš Bajužík, Nám. Slobody 2, Humenné žalobcov v 1. a 2. rade zastupoval na základe plných mocí zo dňa a súd mu priznal odmenu za zastupovanie vo výške 150,48 eur (2krát hlavný úkon po 57 eur - 1. prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2. zastupovanie na pojednávaní dňa hlavného úkonu 14,25 eur za zastupovanie na odročenom pojednávaní dňa krát paušál po 7,41 eur). V súlade s ustanovením 14 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. advokátovi JUDr. Ľubošovi Bajužíkovi nepatrí odmena za ďalšie porady s klientom dňa a dňa a to z dôvodu, že súd mu priznal odmenu za úkon prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, po ktorom nedošlo k inému úkonu právnej služby až porada s klientom dňa Čo sa týka porady s klientom dňa , tomuto predchádzalo len vytýčené pojednávanie dňa , ktoré bolo odročené bez prejednávania veci samej a teda súd má za to, že ďalšia porada s klientom dňa nebola účelná a právnemu zástupcovi žalobcov odmena za tento úkon nepatrí. O trovách štátu súd rozhodol podľa ustanovenia 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Trovy štátu pozostávajú zo sumy vo výške 290,98 eur, ktorá bola vyplatená súdnemu znalcovi Z.. G. W. zo štátnych prostriedkov podľa uznesenia zo dňa č.k. 6C/132/ Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možné podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia. V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

7 e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.