Kvalitná a cenovo dostupná ţelezničná infraštruktúra predpoklad pre rozvoj ţelezničnej osobnej a nákladnej prepravy v SR

Transkript

1 Kvalitná a cenovo dostupná ţelezničná infraštruktúra predpoklad pre rozvoj ţelezničnej osobnej a nákladnej prepravy v SR Ing. Ján Simčo, PhD. Železnice Slovenskej republiky PSKD,

2 OBSAH Ţelezničná infraštruktúra v SR z obchodného hľadiska Prepravný trh, prepravné a dopravné výkony na ţelezničnej sieti SR Konkurencia a pouţívatelia ţelezničnej infraštruktúry Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od Čo umoţňuje nový systém spoplatňovania ţelezničnej infraštruktúry? Poţiadavky na zlepšenie parametrov ţelezničnej infraštruktúry vyplývajúce z legislatívy a od pouţívateľov strednodobé a dlhodobé hľadisko 2

3 Ţelezničná infraštruktúra v SR z obchodného hľadiska POZITÍVA Relatívne dostatočná hustota siete k hlavným aglomeráciám, priemyslu a prepojenia na zahraničie Dostatočná kapacita siete (cez 2200 disponibilných trás pre OD a 2300 pre ND v GVD 2010/11) Plne funkčný a flexibilný servis predaja vnútroštátnych a medzinárodných trás (do GVD ako aj ad hoc trás) Kaţdá doterajšia poţiadavka na trasy v OD alebo ND bola riešená k spokojnosti ţiadateľa Vysoko konkurenčne cenové podmienky za pouţitie ŢI od ako aj celý systém spoplatňovania ţelezničnej infraštruktúry predovšetkým v nákladnej doprave Dobré prepojenie na okolité infraštruktúry EÚ a dva plnohodnotné priechody na styku rozchodov 1435/1520 mm Významné prepojenie na medzinárodné koridory a medzinárodné prepravné toky (medzi ARA/GER, Adriatic, Balkán, bývalé krajiny SNŠ, Poľsko/prístavy a vnútrozemie) 3

4 Ţelezničná infraštruktúra v SR z obchodného hľadiska NEGATÍVA Nízky stupeň modernizácie a obmedzovanie kapacity počas modernizácie (1. hlavný ťah BA ZA KE) Z geografického hľadiska moţnosť alternatívy prepravy tovaru v smerovaní východ západ a sever juh Nedostatočná úroveň elektrifikácie (43,5%) a neelektrifikovaný 2. hlavný juţný ťah (BA ZV Fiľakovo KE) Viacero obmedzení na infraštruktúre pre mimoriadne zásielky (tunely) Neexistencia funkčných IDS v Ba, Ke a nedostatočné vyuţívanie siete v okolí týchto aglomerácií Neustály pokles prepojení na priemysel ţelezničné vlečky a ich zánik v existujúcich ale aj nových logistických a priemyselných centrách (viac ako 80% všetkého tovaru vzniká/končí na ţel. vlečkách) Existencia 25 Hz koľajových obvodov a nejestvujúca (dostupná) sieť na dopĺňanie PHL 4

5 Prepravný trh, prepravné a dopravné výkony na ţelezničnej sieti SR Prepravný trh v SR za 2007 aţ 1-6/2011 (v mil. ton) Objem (mil. t) Podiel podľa objemu (%) Doprava Doprava Cestná 179, , , ,278 66,899 Cestná 61,8% 63,7% 65,1% 60,1% 54,8% Železničná 50,181 46,445 35,266 41,644 20,613 Železničná 17,3% 15,0% 13,1% 16,0% 16,9% Ostatné 60,661 65,773 59,098 62,126 34,669 Ostatné 20,9% 21,3% 21,9% 23,9% 28,4% Celkom 290, , , , ,181 Celkom 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% Zdroj: ŠÚ SR Prepravný trh SR - objem (t) 100% 80% 60% 20,9% 17,3% 21,3% 15,0% 21,9% 13,1% 23,9% 16,0% 28,4% 16,9% 40% 61,8% 63,7% 65,1% 60,1% 54,8% 20% 0% Cestná Železničná Ostatné 5

6 Prepravný trh, prepravné a dopravné výkony na ţelezničnej sieti SR Prepravný trh v SR za 2007 aţ 1-6/2011 (v mld. čtkm) Prepravný výkon (mld. čtkm) Podiel podľa čtkm (%) Doprava Doprava Cestná 27,003 28,101 27,574 27,406 14,121 Cestná 72,3% 71,9% 78,1% 74,4% 75,8% Železničná 9,543 9,149 6,576 7,932 3,834 Železničná 25,6% 23,4% 18,6% 21,5% 20,6% Ostatné 0,787 1,822 1,167 1,496 0,675 Ostatné 2,1% 4,7% 3,3% 4,1% 3,6% Celkom 37,333 39,072 35,317 36,834 18,630 Celkom 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% 100,0% Zdroj: ŠÚ SR Prepravný trh SR - výkon (čtkm) 100% 80% 2,1% 25,6% 4,7% 23,4% 3,3% 18,6% 4,1% 21,5% 3,6% 20,6% 60% 40% 72,3% 71,9% 78,1% 74,4% 75,8% 20% 0% Cestná Železničná Ostatné 6

7 Prepravný trh, prepravné a dopravné výkony na ţelezničnej sieti SR vlkm Výkony osobnej dopravy od r Plán JAN FEB MAR APR MAJ JUN JUL AUG SEP OKT NOV DEC tis. hrtkm Plán JAN FEB MAR APR MAJ JUN JUL AUG SEP OKT NOV DEC 7

8 Prepravný trh, prepravné a dopravné výkony na ţelezničnej sieti SR vlkm Výkony nákladnej dopravy od r JAN FEB MAR APR MAJ JUN JUL AUG SEP OKT NOV DEC Plán tis. hrtkm Plán JAN FEB MAR APR MAJ JUN JUL AUG SEP OKT NOV DEC 8

9 Prepravný trh, prepravné a dopravné výkony na ţelezničnej sieti SR Osobná doprava -> iba ZSSK, t.j. podiel výkonov 100% Nákladná doprava graficky (za 1-8/2011): vlkm 1,62% 1,14% 1,14% 4,69% 91,41% ZSSSK CARGO ostatní (ND) Express Rail LTE Loko Rail tis. hrtkm 3,55% 1,16% 0,82% 0,88% počet vlakov 2,48% 0,74% 1,38% 4,40% 91,00% ZSSSK CARGO ostatní (ND) Express Rail LTE Loko Rail ZSSSK CARGO ostatní (ND) Express Rail LTE Loko Rail 93,59% 9

10 Prepravný trh, prepravné a dopravné výkony na ţelezničnej sieti SR Výkony v osobnej ţelezničnej doprave sú závislé najmä od objednávky štátu na dopravnú obsluţnosť územia Výkony v nákladnej ţelezničnej doprave sú závislé najmä od ekonomiky SR (najmä od sektoru hutníctva a petrochemického priemyslu) a ekonomiky okolitých štátov Ţelezničná nákladná preprava v sektoroch priemyslu za rok ,8% 15,3% 3,9% Hutníctvo Energetika Petrochemický priemysel 5,7% Stavebníctvo 4,5% 4,4% 1,0% Drevárska výroba Automotive Potravinársky priemysel Ostatné 58,4% 10

11 Konkurencia a pouţívatelia ţelezničnej infraštruktúry Zahraničný ţelezničný tranzit: sever juh významná konkurencia a alternatíva v preprave tovaru východ západ vysoká konkurencieschopnosť (kapacitná, technologická a cenová), nevyhnutnosť udrţania tejto pozície Cestná sieť v SR: významná dominancia pre ekonomiku SR a pre osobnú dopravu (individuálnu ako aj verejnú) potreba dobudovania diaľničnej siete a ciest 1. triedy Napriek zníţeniu poplatkov za ţel. infraštruktúru a zavedení mýta je ţelezničná nákladná doprava naďalej 1,5 aţ x 2 násobne nákladovo náročnejšia (z pohľadu zaťaţenia nákladov na infraštruktúru) hlavný dôvod pomer loţený/prázdny u ţeleznice stále cca 50:50 (cestná nákladná cca 75:25). 11

12 Konkurencia a pouţívatelia ţelezničnej infraštruktúry 40 dopravcov má dnes pre územie SR licenciu na poskytovanie dopravných sluţieb na ţelezničných dráhach (27 vydaných ÚRŢD a 13 má licenciu vydanú regulačnými orgánmi z iných členských štátov) 35 z nich má so ŢSR uzatvorenú zmluvu o prístupe k ţelezničnej infraštruktúre 32 z nich reálne realizuje dopravný výkon za 1-8/2011 (29 v nákladnej a 3 v osobnej doprave) Počet dopravcov s platnou zmluvou vo vybraných štátoch s rozdelením na druh prevádzkovanej dopravy osobná nákladná O+N celkom Slovenská republika Česká republika Maďarsko 34 Rakúsko Poľsko Nemecko

13 Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od Od vďaka novému spôsobu spoplatnenia ţelezničnej infraštruktúry v SR zlacnela: Osobná doprava o cca 10% Nákladná doprava o cca 50% Stav do Stav po GLOBÁLNA CENA (ALL INCLUSIVE) ZÁKLADNÝ BALÍK (REGULOVANÁ ČASŤ ÚRŽD) A DOPLNKOVÉ SLUŢBY (DEREGULOVANÁ KOMERČNÁ BÁZA) Takmer bez zmeny od roku 2003, pričom spoplatňovanie infraštruktúry od r Globálna cena 3 zložková za vlkm, hrtkm a rezerváciu kapacity Cena v zmysle Smernice 2001/14 ES ako aj Zákona č. 513/2009 o dráhach Cena v základnom balíku 5 zloţková samostatne pre OD a ND a v doplnkovom balíku podľa obchodnej politiky ŢSR 13

14 Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od Poplatok za ŢDC v EÚ v roku PŢI v SR vlak 960 hrt (EUR/vlkm) SK do roku 2011 SK od roku

15 Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od Poplatok za ŢDC v EÚ r PŢI v SR 2011 vlak hrt (EUR/vlkm) SK 2011 SK do roku 2011 Zdroj: OECD/ITF

16 Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od Pokles cien za použitie ŽI od v osobnej a nákladnej doprave ako aj podiel jednotlivých zložiek ceny za jazdu vlaku 16

17 Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od SK v r Participácia štátu, osobnej dopravy (OD), nákladnej dopravy (ND) na ekonomicky oprávnených nákladoch (celkové náklady CN) železničnej infraštruktúry (r. 2008) SK v r

18 cena [ ] Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od Druh vlaku: R Kateg.trate: 1 Elektrické HDV: áno A Sadzba zast.: 5, ,00 900,00 800,00 700,00 600,00 500,00 400,00 300,00 200,00 100,00 Analýza závislosti hmotnosti vlaku, dĺţky trasy a úhrady za PŢI OSOBNÁ DOPRAVA Dĺžka trasy *km Počet zastavení Úhrada za prístup k ŽI * ] dĺžka trasy [km] , hmotnosť [t] 18

19 cena [ ] Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od Analýza závislosti hmotnosti vlaku, dĺţky trasy a úhrady za PŢI NÁKLADNÁ DOPRAVA Druh vlaku: Pn A C Kateg.trate: 1 Sadzba zast.: 56,537 15, ,00 Elektrické HDV: áno Počet zast.: 1 1 Úhrada za prístup k ŢI [ ] 2000, , ,00 500,00 dĺžka trasy [km] , hmotnosť [t] 19

20 cena [EUR] Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od Priebeh ceny v závislosti od hmotnosti OSOBNÁ DOPRAVA 450,00 400,00 350,00 300,00 250,00 200,00 150,00 100,00 50,00 0, hmotnosť vlaku [t] Druh vlaku: rýchlik Kategória trate: 1. Typ trate: elektrifikovaná Vzdialenosť *km+: 203 Typ HDV: elektrické Cena za použitie ŽDC (EUR bez DPH) do : Cena za použitie ŽDC (EUR bez DPH) od : 20

21 cena [EUR] Systémová zmena v spoplatňovaní ţelezničnej infraštruktúry v SR od Priebeh ceny v závislosti od hmotnosti NÁKLADNÁ DOPRAVA 2400, , , , , , , ,00 800,00 600,00 400,00 200,00 0, hmotnosť vlaku [t] Cena za použitie ŽDC (EUR bez DPH) do : Cena za použitie ŽDC (EUR bez DPH) od : Druh vlaku: nákladný expres Kategória trate: 1. Typ trate: elektrifikovaná Vzdialenosť *km+: 199 Typ HDV: elektrické 21

22 Čo umoţňuje nový systém spoplatňovania ţelezničnej infraštruktúry? VÝHODY PRE UŢÍVATEĽOV/PRE DOPRAVCOV: Realizovanie vlakov s niţšou brutto hmotnosťou (dôraz viac na hrtkm ako na vlkm) Moţnosť zavedenia pravidelného a pevne stanoveného GVD (dopad na plánovanie a možnosť zlepšenia zákazníckeho servisu pre konečných zákazníkov) Moţnosť realizovať viac technologických jázd a prázdnych behov Moţnosť vyuţitia dlhých tranzitov cez SR medzi dvoma PPS (napr. Čadca št. hr. Čierna nad Tisou št. hr.) Moţnosť objednať si doplnkové sluţby len v rozsahu v akom potrebujem (posun a zriaďovanie vlakov, technická kancelária) Preferovanie elektrických lokomotív vo vozbe vlakov na elektrifikovaných tratiach 22

23 Poţiadavky na zlepšenie parametrov ţelezničnej infraštruktúry vyplývajúce z legislatívy a od pouţívateľov strednodobé a dlhodobé hľadisko Dostatočná kapacita siete a dodrţiavanie Sieťového vyhlásenia pre GVD 2010/11 disponibilných spolu komerčných trás (OD trás a pre ND spolu 2 386) z toho v OD objednaných dopravcami a v ND celkom voľných (ponukových trás) pre OD je 344 a pre ND celkom 807 Modernizácia ţelezničnej siete (na úzke miesta) pre nákladnú dopravu (PPS, prekladiská) Zrýchlenie modernizácie predovšetkým I. hlavného ťahu vzhľadom k narastajúcemu priemyslu a osobnej doprave a elektrifikácia II. hlavného ťahu ako alternatívy pre I. Zmluvy o kvalite medzi dopravcami a IM (tlak na kvalitatívne parametre infraštruktúry) Celoročná stabilita cenových podmienok za pouţitie ŢI Schopnosť predaja trás takmer na on-line báze vo vnútroštátnej ako aj medzinárodnej doprave 23

24 Poţiadavky na zlepšenie parametrov ţelezničnej infraštruktúry vyplývajúce z legislatívy a od pouţívateľov strednodobé a dlhodobé hľadisko Implementácia európskeho kompenzačného reţimu (EPR) medzi jednotlivými IM Nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej ţelezničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu Nariadenie EP a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v ţelezničnej preprave a postupná liberalizácia OD v SR Záväzky SR pri modernizácii P-E koridorov č. IV, Va, a VI Vozidlá (nové a modernizované) pripravené konštrukčne na rýchlosť 200 km/h (potreba prípravy infraštruktúry na uvedenú rýchlosť zo strednodobého a dlhodobého hľadiska) Záväzky z národnej legislatívy a TSI pre jednotlivé ţelezničné subsystémy 24