Všeobecná charakteristika profilu absolventa študijného odboru filozofia (1. stupeň Bc.): Rozsah vedomostí absolventa

Transkript

1 Všeobecná charakteristika profilu absolventa študijného odboru filozofia (1. stupeň Bc.): Naplnenie vymedzených cieľov a obsahových jednotiek určuje profil absolventa odboru FILOZOFIA (1. stupeň): osvojí si sumu znalostí, ktorá je predpokladom základnej orientácie v jednotlivých oblastiach filozofického myslenia (dejiny filozofie, systematická filozofia, logika a metodológia); orientuje sa vo faktografii, pozná hlavné filozofické iniciatívy a problémové pole filozofie a rozumie filozofickým textom; dokáže identifikovať a analyzovať filozofické problémy na úrovni zodpovedajúcej 1. stupňu; je pripravený verbálne aj v podobe písomného textu formulovať svoje vlastné hodnotiace stanoviská; osvojí si návyky samostatnej tvorivej práce a rozširovania svojho filozofického poznania tak, aby bol (ťažiskovo) pripravený aj na pokračovanie v štúdiu odboru na úrovni 2. stupňa, resp. v štúdiu príbuzných odborov (ak to umožňujú ich študijné programy), alebo vykonávať povolanie vo vymedzených oblastiach uplatnenia. Rozsah vedomostí absolventa Absolvent odboru FILOZOFIA (1. stupeň) nadobudne zodpovedajúce: A. teoretické vedomosti chápe základnú tematickú a problémovu diferenciáciu vo filozofii a jej konkrétnych disciplínach; osvojil si základné terminologické penzum a kategoriálne inštrumentárium filozofie; naučil sa pracovať s filozofickým textom; vie sa orientovať v dejinách filozofie (smery, tendencie, problémy, postavy); získal súbor relevantných poznatkov o systéme a štruktúre filozofie, ktoré sú obsahom relatívne samostatných filozofických, resp. s filozofiou spojených disciplín (antropológia, axiológia, sociálna a politická filozofia, filozofia dejín, ontológia, logika, metodológia, etika, estetika); B. praktické schopnosti a zručnosti dokáže identifikovať konkrétny praktický problém či problémovu životnú situáciu a je schopný sformulovať jej parametre aj možné riešenia ako filozof. Absolvent odboru FILOZOFIA (1. stupeň) dokáže:so znalosťou prezentovať aj vysvetliť základné filozofické problémy diferencovaným skupinám poslucháčov; je pripravený efektívne participovať v rozmanito orientovaných kolektívoch pri formulovaní a riešení problémov; je schopný konkrétne praktické problémy reflektovať z hľadiska univerzálnejších filozofických súvislostí; je pripravený organizovať svoje vlastné ďalšie (samo)vzdelávanie a pokračovať v profesijnom rozvoji vzhľadom na potreby pracovného zaradenia alebo štúdia. Absolventi odboru FILOZOFIA (1. stupeň) sú spôsobilí hľadať svoje uplatnenie vo verejnom i súkromnom sektore, resp. v štátnej službe. Môžu pôsobiť v širokom spektre spoločenských inštitúcií a mimoškolských zariadení vládne a mimovládne humanitne orientované inštitúcie; organizácie a inštitúcie tretieho sektora ; inštitúcie zaoberajúce sa výskumom stavu spoločenského života či verejnej mienky; kultúrno-spoločenské inštitúcie, nadácie, občianske združenia; redakcie odborných a spoločenských časopisov; vydavateľstvá odbornej (spoločensko-vednej) literatúry; politické inštitúcie; štátna a verejná správa (oblasť ľudských zdrojov ); masmédiá. Všeobecná charakteristika profilu absolventa: Naplnenie vymedzených cieľov a obsahových jednotiek určuje profil absolventa odboru FILOZOFIA (2. stupeň): absolvent nadobudne prehĺbené znalosti z dejín i súčasnosti filozofického myslenia a súčasne aj špeciálne (nadštandardné) poznanie špecifického okruhu filozofických tém a problémov. Rozsah a povaha jeho teoretickej erudície mu umožňuje prípadné pokračovanie v štúdiu odboru (3. stupeň PhD.: Systematická filozofia alebo Dejiny filozofie), prípadne v štúdiu 3. stupňa (PhD). odboru Logika a metodológia vedy, resp. iných odborov (ak to umožňujú ich študijné programy), alebo vykonávať povolanie v uvedených oblastiach. Rozsah vedomostí absolventa študijného odboru filozofia (2. stupeň Mgr.): Absolvent odboru FILOZOFIA (2. stupeň) je kvalifikovaným špecialistom v oblasti filozofického poznania, ktorý nadobudol zodpovedajúce: A. teoretické vedomosti disponuje hlbším zvládnutím pojmového a kategoriálneho aparátu filozofie; má detailné znalosti z oblasti dejín filozofie a je schopný vývoj v danej oblasti kriticky analyzovať; má prehlbené poznatky vo vzťahu k jednotlivým oblastiam

2 filozofického myslenia a prehľad o spôsoboch riešenia filozofickoteoretických problémov v týchto oblastiach, vrátane interdisciplinárnych súvislosti; vie samostatne a tvorivo pracovať s prameňmi a analyzovať filozofické texty v kritickej konfrontácii s vlastným poznaním; je pripravený pracovať ako špecialista v oblasti filozofie; je schopný identifikovať a kriticky reflektovať aktuálne trendy a dynamiku spoločenského vývoja v tých najširších kontextoch; B. praktické schopnosti a zručnosti dokáže registrovať problémovu situáciu a na základe osvojenej teórie hľadať optimálne riešenie; je pripravený kriticky analyzovať a hodnotiť vedecké projekty a iniciatívy vo svojom odbore; disponuje schopnosťou zaujímať fundované odborné stanovisko k aktuálnym spoločensko-praktickým problémom; je pripravený na analýzu, konštruovanie a posudzovanie projektov aj v širšej oblasti kultúry, politiky a sociálnej sféry z hľadiska svojho odboru a špecializácie; je pripravený na interdisciplinárnu a medziodborobú spoluprácu pri riešení odborno-teoretických aj spoločenskopolitických problémov. Absolvent odboru FILOZOFIA (2. stupeň) dokáže: pracovať samostatne a efektívne ako jednotlivec a aj ako člen tímu; identifikovať a vyhľadávať možnosti svojho kontinuálneho odborného prefesijneho vývoja; posúdiť možné dôsledky navrhovaných riešení konkrétnych praktických problémov aj zo širšieho, predovšetkým morálneho a humánneho hľadiska. Absolventi odboru FILOZOFIA (2. stupeň) sú spôsobilí hľadať svoje uplatnenie vo verejnom i súkromnom sektore, resp. v štátnej službe. Môžu pôsobiť v širokom spektre spoločenských inštitúcií a mimoškolských zariadení spoločenskovedne orientované výskumné organizácie a inštitúcie; vzdelávacie inštitúcie nevysokoškolského typu; vzdelávacie inštitúcie vysokoškolského typu vysokoškolský učiteľ (asistent, lektor); vládne a mimovládne humanitne orientované inštitúcie a organizácie; organizácie a inštitúcie tretieho sektora ; inštitúcie zaoberajúce sa empirickou identifikáciou stavu spoločnosti (napr. výskumom verejnej mienky); kultúrnospoločenské inštitúcie, nadácie, občianske združenia; redakcie odborných a spoločenských časopisov; vydavateľstvá odbornej (spoločenskovednej) literatúry; politické inštitúcie; štátna správa (oblasť ľudských zdrojov ); masmédia. Charakteristika profilu absolventa študijného odboru systematická filozofia (3. stupeň PhD.) a jeho možností uplatnenia: Vymedzené ciele a obsahové jednotky zároveň určujú profil absolventa študijného programu Systemetická filozofia v treťom stupni vysokoškolského štúdia (doktorandské štúdium). Program je prípravou na samostatnú vedeckú a výskumnú činnosť v odbore filozofia, preto sa zameriava na užšiu špecializáciu v konkrétnych disciplínach systematickej filozofie a na prehlbenie ich teoretických a metodologických aspektov. Absolvent programu ovláda vedecké analytické, kritické, argumentačné a interpretačné postupy konkrétnych disciplín systematickej filozofie; schopnosť riešiť teoretické problémy filozofie v kontexte s vývinovými trendami dejín filozofie a vo väzbe ku konkrétnym spoločenským a kultúrnym procesom, sledovať konkrétne filozofickoteoretické a metodologické problémy v súčasnej filozofii, kriticky reflektovať vedeckú úroveň ich riešenia a samostatne navrhovať ich produktívne riešenia. Je schopný odhaliť, sformulovať a riešiť relevantné filozofické a vedecké problémy; hodnotiť možnosti, využívať výsledky a používať metódy interdisciplinárneho výskumu (biológie, psychológie, sociológie, dejín, lingvistiky, teórie kultúry, teórie komunikácie atď.). Absolvent ovláda najnovšie poznatky z uvedených obsahových okruhov korešpondujúcich s témou jeho dizertačnej práce. Dokáže prezentovať výsledky svojho skúmania v dizertačnej práci, ktorá spĺňa obsahové i formálne kritériá vedeckej monografie, ako aj vo vedeckých a odborných štúdiách. Absolvent v plnej miere dokáže riešiť aj otázky, ktoré súvisia s aplikáciou poznatkov vo výskumnej, pedagogickej a spoločenskej praxi. Teoretické vedomosti: Absolvent programu Systematická filozofia dokáže samostatne sformulovať vedecký problém výskumu, vedecky pracuje a prináša vlastné riešenia problémov v oblasti systematickej filozofie resp. dejín filozofie, ktorých výsledkom sú nové poznatky o predmete výskumu, výsledky svojho skúmania

3 prezentuje v dizertačnej práci, ktorá spĺňa kritériá vedeckej monografie. Výsledkom študijnej časti je osvojenie si najnovších teoretických a metodologických poznatkov zo systematickej filozofie, prípadne príbuzných disciplín súvisiacich s riešeným problémom. Osobitná pozornosť sa venuje súčasným trendom a teoreticko-metodologickým inováciám v disciplíne. Súčasťou prípravy je aj zdokonaľovanie schopností vedeckej komunikácie. Vedecká časť je dominantne orientovaná na samostatné riešenie zvoleného výskumného problému, na zvládnutie teoretických a metodologických otázok, ktoré si jeho korektné a zdôvodnené riešenie vyžaduje vo všetkých fázach vedeckého výskumu, prípadne aj otázky aplikácie poznatkov v praxi. Súčasťou prípravy je aj prezentácia výsledkov vlastnej bádateľskej práce. Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti: Absolvent doktorandského študijného programu Systematická filozofia si osvojí zásady vedeckej práce, väzby filozofického skúmania k spoločenským a kultúrnym procesom, postupy od formulovania hypotézy cez jej rozpracovanie a overovanie až po prezentáciu dosiahnutých výsledkov, pričom bude zohľadňovať právne, etické a sociálne aspekty problematiky, v predpokladaných výsledkoch preukáže schopnosť teoretickej a metodologickej reflexie. Súčasťou vedomostného profilu absolventa je jazyková vybavenosť, schopnosť aktívne využívať príslušné moderné informačné technológie vo svojom bádaní, ako aj poznatky z príbuzných vedných disciplín, ktoré sú relevantné pre riešený problém. Absolvent programu Systematická filozofia publikovaním vlastných riešení prispieva k rozvoju svojej disciplíny a medzinárodnej vedeckej komunikácie, svoje vedecké schopnosti môže uplatniť aj v pedagogickom procese. Uplatnenie absolventov v praxi: Absolvent môže pôsobiť v oblasti vedy a základného výskumu (samostatná a tímová vedecká práca), v oblasti školstva (predovšetkým ako vysokoškolský pedagóg)a vzdelávania, v oblasti aplikovaného výskumu v príbuzných disciplínach, v oblasti štátnej a verejnej správy, v masovokomunikačných prostriedkoch, v mimovládnom sektore, v kultúrno-spoločenských zariadeniach, vydavateľstvách a pod. Charakteristika profilu absolventa študijného odboru dejiny filozofie (3. stupeň PhD.) a jeho možností uplatnenia: Študijný program Dejiny filozofie v treťom stupni vysokoškolského štúdia (doktorandské štúdium) obsahovo nadväzuje na magisterské štúdium študijného programu Filozofia a poníma sa ako príprava na samostatnú vedeckú a výskumnú činnosť v odbore. Preto sa zameriava na užšiu špecializáciu a prehĺbenie teoretických a metodologických aspektov práce historika filozofie. Štúdium má do značnej miery individuálny charakter, vychádza z projektu vlastného vedeckého bádania doktoranda. Orientuje sa na špeciálne problémy a vybrané tematické okruhy v prvom rade historickej, ale aj systematickej, teoretickej a metodologickej stránky štúdia dejín filozofie v jednotlivých etapách jej vývinu. Jeho výsledkom je profilácia špecialistu pre určitú oblasť historickofilozofického bádania. Absolvent ovláda vedecké metódy výskumu a interpretácie v histórii filozofie, dokáže sledovať a kriticky konfrontovať súčasný stav výskumov v tejto oblasti, produktívne na ne nadviazať a predložiť nové výsledky. Absolvent je schopný orientovať sa v problematike, samostatne odkryť a riešiť relevantný vedecký problém, v plnom rozsahu pripraviť a uskutočniť samostatný vedecký výskum, v plnej miere dokáže riešiť aj otázky, ktoré súvisia s aplikáciou poznatkov vo výskumnej, pedagogickej a spoločenskej praxi. Teoretické vedomosti: Absolvent programu Dejiny filozofie dokáže samostatne sformulovať vedecký problém výskumu, vedecky pracuje a prináša vlastné riešenia problémov v oblasti historicko-filozofického výskumu resp. systematickej filozofie, ktorých výsledkom sú nové poznatky o predmete výskumu, výsledky svojho skúmania prezentuje v dizertačnej práci, ktorá spĺňa obsahové a formálne kritériá vedeckej monografie a vo vedeckých a odborných štúdiách. Výsledkom študijnej časti je osvojenie si najnovších teoretických a metodologických poznatkov z dejín filozofie, prípadne z príbuzných disciplín súvisiacich s riešeným problémom. Osobitná pozornosť sa venuje súčasným trendom a teoretickometodologickým inováciám v disciplíne. Súčasťou prípravy je aj zdokonaľovanie schopností vedeckej komunikácie. Vedecká časť je dominantne orientovaná na samostatné riešenie zvoleného výskumného

4 problému, na zvládnutie teoretických a metodologických otázok, ktoré si jeho korektné a zdôvodnené riešenie vyžaduje vo všetkých fázach vedeckého výskumu, prípadne aj otázky aplikácie poznatkov v praxi. Súčasťou prípravy je aj prezentácia výsledkov vlastnej bádateľskej práce. Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti: Absolvent doktorandského študijného programu Dejiny filozofie si osvojí zásady vedeckej práce, väzby filozofického skúmania k spoločenským a kultúrnym procesom, postupy od formulovania hypotézy cez jej rozpracovanie a overovanie až po prezentáciu dosiahnutých výsledkov, pričom bude zohľadňovať právne, etické a sociálne aspekty problematiky, v predkladaných výsledkoch preukáže schopnosť teoretickej a metodologickej reflexie. Súčasťou vedomostného profilu absolventa je jazyková vybavenosť, schopnosť aktívne využívať príslušné moderné informačné technológie vo svojom bádaní, ako aj poznatky z príbuzných vedných disciplín, ktoré sú relevantné pre riešený problém. Absolvent programu Dejiny filozofie publikovaním vlastných riešení prispieva k rozvoju svojej disciplíny a medzinárodnej vedeckej komunikácie, svoje vedecké schopnosti môže uplatniť aj v pedagogickom procese. Uplatnenie absolventov v praxi: Absolvent môže pôsobiť v oblasti vedy a základného výskumu (samostatná a tímová vedecká práca), v oblasti školstva (predovšetkým vysokoškolský pedagóg) a vzdelávania, v oblasti aplikovaného výskumu v príbuzných disciplínach, v oblasti štátnej a verejnej správy, v masovokomunikačných prostriedkoch, v mimovládnom sektore, v kultúrno-spoločenských zariadeniach, vydavateľstvách a pod. Všeobecná charakteristika profilu absolventa študijného odboru učiteľstvo akademických predmetov (1. stupeň filozofia, Bc.): Osvojí si sumu vedomostí, ktorá je predpokladom základnej orientácie v jednotlivých oblastiach filozofického myslenia dejín filozofie, metafyziky, epistemológie, filozofickej antropológie, sociálnej filozofie, logika a metodológia vied. Získa základné návyky pre samostatnú teoretickú prácu. Absolventi študijného programu filozofia v kombinácii sú spôsobilí vykonávať profesiu pomocného učiteľa, resp. asistenta učiteľa, pedagogického pracovníka pre mimoškolskú záujmovú činnosť žiakov, školského administratívno- metodického pracovníka. Zároveň absolventi študijného programu filozofia v kombinácii sú schopní vykonávať odborné práce aj v mimoškolskej praxi - vo vedeckých ústavoch, štátnych inštitúciách, knižniciach, v médiách, v štátnej a verejne správe. Rozsah vedomostí absolventa: Absolvent odboru učiteľstvo akademických predmetov filozofia v kombinácii nadobudne teoretické vedomostí osvojí si terminologicko-kategoriálne inštrumentárium filozofie, získa poznatky z dejín filozofie, logiky, metodológie vied a systematickej filozofie metafyziky, epistemológie, filozofie dejín, sociálnej filozofie, filozofickej antropológie a axiológie. Absolvent ovláda základnú štruktúru a obsah disciplín svojej predmetovej špecializácie. Prostredníctvom povinne voliteľnej a výberovej výučby si absolvent môže ďalej prehĺbiť vedomosti z príbuzných spoločenskovedných disciplín sociológia, základy ekonómie, etika, estetika a pod. podľa ponuky v povinne voliteľnej a výberovej výučbe. Absolvent 1. stupňa je však hlavne pripravený získať úplnú učiteľskú spôsobilosť na 2. stupni vysokoškolského štúdia. Absolvent študijného programu prostredníctvom povinne voliteľnej a voliteľnej výučby si môže rozšíriť svoje vedomosti, schopnosti a zručnosti o informačno-komunikačné technológie, v cudzích jazykoch a pod. podľa ponuky katedry, resp. fakulty v oblasti výberovej výučby. Absolvent je schopný orientovať sa vo filozofických textoch, ako aj z príbuzných spoločenskovedných disciplín (sociológia, ekonómia, etika, estetika a pod.). Získava návyk permanetne sa vzdelávať. Absolvent študijného programu je spôsobilý uchádzať sa o uplatnenie v školských službách pomocný učiteľ, resp. asistent učiteľa, pedagogického pracovníka pre mimoškolské záujmové činnosti detí,

5 alebo administratívno-metodického pracovníka vo svojej špecializácii. Absolvent sa tiež môže uchádzať o prácu vo verejnom i súkromnom sektore, resp. v štátnej službe. Môže pôsobiť v širokom spektre spoločenských inštitúcií a mimoškolských zariadení vládne i mimovládne humanitne orientované inštitúcie tretieho sektora, inštitúcie zaoberajúce sa výskumom stavu spoločenského života či verejnej mienky; kultúrno-spoločenské inštitúcie, nadácie, občianske združenia; redakcie odborných a spoločenských periodík; vydavateľstva odbornej spoločensko-vednej literatúry; politické inštitúcie; štátna a verejná správa (oblasť ľudských zdrojov); masmédia. Všeobecná charakteristika profilu absolventa: Osvojí si sumu vedomostí, ktorá je predpokladom základnej orientácie v jednotlivých oblastiach filozofického myslenia dejiny filozofie, metafyzika, epistemológia, filozofická antropológia, axiológia, sociálna filozofia, filozofia dejín, logika a metodológia vied. Získa základné návyky pre samostatnú teoretickú prácu. Absolventi študijného programu filozofia sú spôsobilí úspešne vykonávať učiteľskú prax v predmetoch filozofia, logika, resp. občianska náuka, pokiaľ si túto orientáciu výrazne dotovali v povinne voliteľnej a výberovej výučbe. Ovládajú základný obsah disciplín svojho študijného programu a sú oboznámení s metodologickými i metodickými problémami svojej špecializácie a v tejto súvislosti sú schopní ich preniesť do didaktických zámerov a cieľov. Majú primerané poznatky pre tvorbu metodických materiálov pre výučbu. Rozsah vedomostí absolventa študijného odboru učiteľstvo akademických predmetov (2. stupeň filozofia, Mgr.): Absolvent odboru učiteľstvo akademických predmetov filozofia nadobudne teoretické vedomostí osvojí si terminologicko-kategoriálne inštrumentárium filozofie, získa poznatky z dejín filozofie, logiky, metodológie vied a systematickej filozofie metafyziky, epistemológie, filozofie dejín, sociálnej filozofie, filozofickej antropológie a axiológie. Prostredníctvom povinne voliteľnej a výberovej výučby si absolvent môže ďalej prehĺbiť vedomosti z príbuzných spoločenskovedných disciplín sociológia, základy ekonómie, etika, estetika a pod. podľa ponuky v povinne voliteľnej a výberovej výučbe. Ovláda súčasné filozofické koncepcie a dôkladne pozná metodológiu i metodiku svojej predmetovej špecializácie. Okrem teoretickej a praktickej súvislosti odborovej didaktiky s dôrazom na projektovanie výučby v školskej triede, pozná tiež veľmi dobre využívania informačných a komunikačných technológii v odbore i v pedagogike. Absolvent študijného programu prostredníctvom povinne voliteľnej a voliteľnej výučby si môže rozšíriť svoje vedomosti, schopnosti a zručnosti o informačno-komunikačné technológie, v cudzích jazykoch a v ďalších disciplínách podľa výberovej ponuky katedry, resp. fakulty s dôrazom na jeho schopnosť podporiť rozvoj informačnej gramotnosti žiakov. Absolvent študijného programu je spôsobilý uchádzať sa hlavne o uplatnenie v učiteľských službách, ale tiež aj vo verejnom i súkromnom sektore, resp. v štátnej službe. Absolvent je pripravený úspešne sa uchádzať o miesto učiteľa filozofie v kombinácii na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Je pripravený uchádzať sa tiež o miesto špecializovaného pracovníka štátnej správy pre oblasť výchovy y vzdelávania na základných, stredných i vysokých školách. Môže pôsobiť v širokom spektre spoločenských inštitúcií a mimoškolských zariadení vládne i mimovládne humanitne orientované inštitúcie tretieho sektora, inštitúcie zaoberajúce sa výskumom stavu spoločenského života či verejnej mienky; kultúrno-spoločenské inštitúcie, nadácie, občianske združenia; redakcie odborných a spoločenských periodík; vydavateľstva odbornej spoločensko-vednej literatúry; politické inštitúcie; štátna a verejná správa (oblasť ľudských zdrojov); masmédia.