R o z h o d n u t i e

Transkript

1 OBVODNÝ ÚRAD ŽILINA ODBOR ŠTÁTNEJ STAVEBNEJ SPRÁVY Andreja Kmeťa č. 17, Žilina č.: ObU-ZA-OVBP2/B/2013/00847/Kod V Žiline dňa R o z h o d n u t i e Obvodný úrad Žilina odbor výstavby a bytovej politiky /ďalej len ObÚ Žilina/ ako príslušný odvolací orgán podľa 4 písm.b/ zák.č.608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zák. č. 50/76 Zb.o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov /ďalej len stavebný zákon/ o spoločnom odvolaní účastníkov konania 1.Márie Levickej, bytom Školská 589/15 v Kanianke, 2.Angele Pekárovej, bytom Stará cesta 120/11 v Kanianke, 3.Jána Kršiaka, bytom Čičmany č.39 a 4.Vladimíra Kršiaka, bytom Čičmany č.39, podanom proti rozhodnutiu Obce Čičmany pod č.02/580/2010/st/07-ja zo dňa , ktorým podľa ust. 88a ods.4 stavebného zákona dodatočne povolila stavbu Hospodárska stavba postavenú na pozemkoch parc.č.13 a 2188/2 kat.územie Čičmany, ktorej vlastníčkou je Štefana Lovasová, bytom Čičmany č.40, takto r o z h o d o l : Podľa ust. 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/ v znení neskorších zmien a doplnkov rozhodnutie Obce Čičmany pod č.02/580/2010/st/07-ja zo dňa m e n í jeho výrokovú časť takto : Podľa ust. 88a ods.4 stavebného zákona sa stavebníčke Štefane Lovasovej, bytom Čičmany č.40, nariaďuje vykonať úpravy na nedokončenej hospodárskej stavbe, na ktorej uskutočnenie bolo vydané oznámenie k ohláseniu drobnej stavby pod č.73/2005 zo dňa , a to v časti na už zrealizovanej nepovolenej zmene spočívajúcej v jej pôdorysnom rozšírení na pozemok parc.č.2188/1 C KN v kat.územie Čičmany /štádium ich rozostavanosti : hrubá stavba so ŽB stropnou konštrukciou, pôdorysné rozšírenie s celkovou zastavanou plochou 15,4m 2 / v nasledovnom rozsahu : a/ zrealizovať novú obvodovú západnú stenu hr.400mm tak, že svetlá šírka vnútorného priestoru hospodárskej budovy bude po dokončení 3500mm b/ nad nepovoleným rozšírením za novovytvorenou obvodovou stenou odstrániť už zrealizovanú časť stropnej ŽB konštrukcie a odstrániť aj jej severnú obvodovú stenu na úroveň už vybudovanej podlahy /+0,550 od UT = - 0,100/ pri dodržaní spracovateľom projektu doporučenom postupe 1

2 c/ výšku 2000mm zostávajúcej južnej a západnej obvodovej steny po odstránení stropnej konštrukcie ponechať a tieto povrchovo upraviť Pre dokončenie hospodárskej stavby sa ďalej primerane podľa ust. 66 ods.2 stavebného zákona určujú nasledovné záväzné podmienky : 1. Stavba vrátane nariadených stavebných úprav bude dokončená podľa projektovej dokumentácie odsúhlasenej stavebným úradom a príslušným pamiatkovým úradom v tomto konaní. 2. Lehota pre dokončenie stavby : 2 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 3. Odborné vedenie stavby bude zabezpečovať : Emil Grbál, Orlové 277, Považská Bystrica 4. Stavebník je podľa ust. 46d ods.2 stavebného zákona povinný viesť na stavbe stavebný denník. 5. Materiál z búracích prác, ktorý nie je možné hospodárne využiť, zneškodniť na skládke stavebného materiálu k tomu určenej. 6. Užívanie stavby podlieha vydaniu kolaudačného rozhodnutia podľa ust. 76 ods.1 stavebného zákona. O d ô v o d n e n i e : Býv.Krajský stavebný úrad v Žiline /ďalej len KSÚ Žilina/, ktorého pôsobnosti prijatím zákona č.345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od prešli na ObÚ Žilina, svojím rozhodnutím pod č.2011/01657/kod zo dňa /ďalej zrušujúce odvolacie rozhodnutie/ zrušil rozhodnutie Obec Čičmany /ďalej len stavebný úrad/ pod č.02/580/2011/as/09-ja zo dňa , ktorým Štefane Lovasovej nariadila odstrániť stavbu Hospodárska stavba z pozemkov parc.č.13 a 2188/2 kat.územie Čičmany. KSÚ Žilina v zrušujúcom odvolacom rozhodnutí sa zaoberal najmä otázkou, či pre nariadenie odstránenia hospodárskej stavby z úradnej povinnosti boli splnené všetky zákonné predpoklady, o ktoré sa rozhodnutie opieralo. Po oboznámení sa s obsahom Územnoplánovacej dokumentácie obce Čičmany /ďalej len ÚPD/ a jeho záväznými časťami ako aj so zásadami pamiatkovej ochrany časť Exteriér pamiatkovej rezervácie, dospel k záveru, že pre nariadenie odstránenia stavby neboli splnené zákonom požadované dôvody. V záväzných častiach v čl.9 bod.9.písm.e/ Exeteriéry pre realizáciu drobných stavieb nie sú totiž zásady a regulatívy z hľadiska ich pôdorysného, výškového a priestorového určenia taxatívne stanovené. V bode 2. písm.f/ tohto článku je len určené, že vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v pamiatkovom území alebo jeho ochrannom pásme, je v zmysle 32 ods.5 pamiatkového zákona povinný si vyžiadať si jeho záväzné stanovisko. Rovnako ani v zásadách pamiatkovej ochrany nie sú tieto zásady a regulatívy z hľadiska pôdorysného, výškového a priestorového určenia drobných stavieb taxatívne stanovené. V bode 1. len uvádza, že realizácia drobných stavieb bude individuálne posudzovaná pamiatkovým úradom. Pretože Krajský pamiatkový úrad Žilina /ďalej len KPÚ Žilina/, o ktoré sa zrušené rozhodnutie opieralo, vo svojom zápornom záväznom stanovisku neuviedol objektívne presvedčivé dôvody, ktoré by jednoznačným a nepochybným spôsobom preukazovali, že uskutočnením nepovolených zmien na stavbe, ktoré spočívali v jej pôdorysnom rozšírení podľa predloženého zámeru došlo k znehodnoteniu pamiatkových hodnôt v pamiatkovom území resp. že ich odstránením by došlo k spätnému prinavráteniu týchto pamiatkových hodnôt, alebo ktoré by objektívnym spôsobom preukazovali rozpor s dokumentom, podľa ktorého zabezpečuje ochranu tohto pamiatkového územia, jeho len subjektívne vyhodnotenie bez zosúladenia s ostatnými 2

3 verejnými záujmami nemohlo zakladať zákonný dôvod, aby stavebný úrad z úradnej povinnosti nariadil odstránenie stavby. Ďalšie dôvody, pre ktoré k zrušeniu vydaného rozhodnutia odvolací orgán pristúpil, podrobne odôvodnil v tomto zrušujúcom rozhodnutí. Podľa ust. 32 ods.5 pamiatkového zákona v prípade ak pamiatkový úrad zistí, že vlastník začal úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez jeho právoplatného rozhodnutia, z úradnej povinnosti je povinný začať správne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o jej prípustnosti podľa ods.7 tohto ustanovenia. KSÚ Žilina preto pre nové prejednanie veci uložil stavebnému úradu povinnosť v prvom rade vyčkať na právoplatné skončenie tohto správneho konania na pamiatkovom úrade /predbežná otázka podľa 40 ods.1 správneho poriadku/. Po jeho skončení mu ďalej uložil povinnosť zadovážiť si pre nové rozhodnutie v potrebnom rozsahu všetky ďalšie dokumenty, listinné dôkazy, povinnosť vykonať všetky potrebné skutkové zistenia, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi a povinnosť, aby pri ich hodnotení postupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy a zásadou rovnosti osôb pred zákonom zakotvených v ust. 3 správneho poriadku a prihliadať na ich dôkaznú objektívnu váhu. Stavebný úrad po vrátení mu spisu listom zo dňa oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie opakovaného konania o dodatočnom povolení stavby. Na prejednanie k podkladom nariadil ústne pojednávanie na deň Podľa zápisnice z tohto ústneho pojednávania dotknutý orgán KPÚ Žilina zotrval na svojom pôvodnom zápornom stanovisku. Účastníci konania Ján Kršiak, Vladimír Kršiak, Mária Levická a Angela Pekárová vyslovili nesúhlas s umiestnením stavby, nakoľko podľa ich tvrdenia má táto z časti zasahovať na ich pozemok a z tohto dôvodu sa plánujú aj obrátiť na príslušný súd. Stavebný úrad do zápisnice zaznamenal svoju požiadavku, aby menovaní účastníci do 1 mesiaca / / doložili doklad o podaní na súd v predmetnej veci. Stavebníčka Štefana Lovasová podľa zápisnice vyslovila ochotu akceptovať vyjadrenie KPÚ Žilina tak, že v súlade s jeho pokynmi a po konzultácii so statikom prepracuje projektovú dokumentáciu a túto v termíne do stavebnému úradu predloží. Stavebný úrad listom zo dňa účastníkom konania a dotknutým orgánom oznamuje termín opakovaného prejednania vo veci opakovaného konania o dodatočnom povolení stavby na deň Do zápisnice stavebný úrad zaznamenal, že účastníci konania Ján Kršiak, Vladimír Kršiak, Mária Levická a Angela Pekárová v stanovenej lehote nedoložili žiadny doklad o podaní na súd. Do zápisnice stavebný úrad ďalej uviedol cit. : p. Lovasová predložila PD, z ktorej je zrejmé, že stavba bude mať rozmery 4x5,80m, pultovú strechu. Nie je však jednoznačné ako chce riešiť odrenážovanie /2.drenáž/ a zvyšok stavby /asanovaný/ chce ponechať obvodové múry vo výške 2,70m, pričom nie je zrejmé, že by toto riešenie bolo nevyhnutné zo statických dôvodov. Rína v zadnej časti /z/ strechy je vyspádovaná do pozemku p.lovasovej zvod je S strane. Zároveň je navrhnutý prístupový chodník so základmi, šírky 1,00m s oporným obvodovým múrikom neznámej výšky. KPU-nesúhlasí s riešením v PD nakoľko zostávajú obv. steny vo výške 2,70m. Navrhujeme stretnutie KPU, stavebného úradu, stavebníčky a projektanta. Do dohodnúť termín stretnutia /p.lovasová/. p.lovasová bude toto akceptovať v PD, prekonzultovaná PD bude predložená vlastníkom 14/4. Podľa zápisnice p.kršiak /nie je zrejmý ktorý/ žiadal drenáž zo svojho pozemku a p.levická opustila prejednávanie o hod. Zo záznamu zo stretnutia na KPÚ Žilina dňa založeného v spise, ktorého sa mali zúčastniť Mgr.Štancelová, Ing.Špičák, Štefana Lovasová a Ing.Jarinová, jeho účelom bolo prejednať navrhované riešenie hospodárskej stavby. Podľa záznamu mali byť dohodnuté parametre stavby a odrenážovanie s tým, že tieto budú zapracované do PD v termíne do a po tomto termíne bude konanie pokračovať v zmysle prísl.. 3

4 Listom zo dňa stavebný úrad z dôvodu dodržania lehoty pre vydanie rozhodnutia vyzval účastníkov na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a na vyjadrenie sa k nim v lehote do 10 pracovných dní. Dňa doručil na stavebný úrad vyjadrenie nazvané Spor v susedoch účastník konania Ján Kršiak, podpísané aj Angelou Pekárovou a Máriou Levickou. Vo svojom vyjadrení žiadali o príkaz na odstránenie čiernej stavby, žiadali opravu ich strechy, ktorú stavebníčka svojvoľne poškodila, vyslovili nesúhlas aj s oporným múrom a ako uviedli, nakoľko nie je dodržaný odstup medzi stavbami, v budúcnosti nebude možné dodržiavať hygienické a protipožiarne opatrenia, čo považujú za porušenie zákona č.273/2000. Z dôvodov uvedených vo vyjadrení stavebný úrad listom zo dňa žiadal podľa ust. 138 stavebného zákona o súčinnosť príslušný orgán požiarnej ochrany OR HaZZ Žilina pri povoľovaní stavby. OR HaZZ Žilina pod č.orhz-za1-2158/2012 zo dňa na žiadosť stavebného úradu vydal stanovisko, v ktorom uviedol, že ako dotknutý orgán v zmysle 25 ods.4 zákona č.314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov požiarny dozor na jednoduchých resp.drobných stavbách nevykonáva. Ďalej však v tomto stanovisku uviedol, že v odôvodnených prípadoch ich môže stavebný úrad požiadať o metodickú pomoc pri posúdení stavby z hľadiska správnosti riešenia protipožiarnej bezpečnosti, táto metodická pomoc nebude však záväzným stanoviskom slúžiacim ako podklad pre príslušné konanie, ale bude len odborným vyjadrením poskytujúcim túto metodickú činnosť. Stavebný úrad na základe tohto stanoviska orgánu požiarnej ochrany neformálnym listom zo dňa nepriamo stavebníčku Štefanu Lovasovú vyzval na doplnenie podania o riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby a to do 30 dní od jeho doručenia. Stavebný úrad pravdepodobne po predložení projektu požiarnej ochrany /jeho prijatie od stavebníčky stavebný úrad neoznačil pečiatkou s dátumom jeho prijatia/, tento v prílohe listu zo dňa predkladá OR HaZZ Žilina a opätovne žiada o jeho súčinnosť. OR HaZZ Žilina vydáva dňa v rámci svojej metodickej činnosti vyjadrenie pod č.orhz-za1-2396/2012, v ktorom stavebnému úradu oznamuje, že predložený projekt spĺňa požiadavky vyhl.č.94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb s upozornením, že strešný plášť na posudzovanej stavbe musí byť vyhotovený tak, aby spĺňal kritérium C ROOF. V závere vyjadrenia však ďalej opätovne uviedol, že toto jeho vyjadrenie nie je záväzným stanoviskom podľa 140 stavebného zákona. Stavebný úrad listom zo dňa už žiada podľa 138 stavebného zákona o súčinnosť aj príslušný orgán na ochranu zdravia a to Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Žiline /ďalej len RÚVZ Žilina/. RÚVZ Žilina sa k žiadosti o súčinnosť vyjadril vo svojom stanovisku pod č.a/2012/02746/hžpz zo dňa tak, že stavba, ktorá je predmetom stavebného konania, nie je objekt určený na podnikanie ani nie je reálny predpoklad, že by mal v budúcnosti pre takýto účel slúžiť, a preto nie je v jeho kompetencii sa k nemu vyjadriť. Stavebný úrad po opätovnom preskúmaní podkladov podľa 88 ods.1 písm.b/ a 88a stavebného zákona vydal nové rozhodnutie vo výroku tohto odvolacieho rozhodnutia označené, ktorým podľa 88a ods.4 dodatočne povolil stavbu Hospodárska stavba postavenú na pozemkoch parc.č.13 a 2188/2 k.ú.čičmany a pod bodmi 1 až 26 určil podmienky pre jej dokončenie. V bode 1. uložil stavebníčke Štefane Lovasovej stavbu dokončiť podľa ním overenej projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval Jaroslav Špičák a v bode 3. určil podmienky takto cit.: Stavba : prízemná murovaná stavba bez podpivničenia s pultovou strechou so sklonom /5,75 o / k pozemku parc.č.2188/1, kde bude osadená rína so zvodom napojeným na plánovaný drenážny systém, rozmery : 5,80x4,00m 2, výška stavby : 4

5 3,38/2,92m; v lokalite umiestnenej stavby bude vybudovaný drenážny systém, ktorý zabezpečí odvedenie dažďových vôd a umožní aj zaústenie drenáže zo zadnej časti pozemku 14/4, k.ú.čičmany, spoza existujúcej stavby. Existujúce obvodové múry určené na asanáciu budú asanované v rozsahu v zmysle overenej PD, od susedného pozemku parc.č.14/4 a 2140, k.ú.čičmany bude ponechaný do výšky 2,7m a od pozemku parc.č.2188/1, k.ú.čičmany vo svahu do výšky 1,65m. Asanovaná bude presahujúca časť stropnej dosky a obvodový múr zo S strany. V bode 22. uložil stavebníčke povinnosť zabezpečiť vytýčenie stavby oprávnenou osobou a v bode 26. uviedol, že stavebné povolenie stráca platnosť dva roky od nadobudnutia právoplatnosti, ak v tejto lehote nie je stavba začatá. Námietky a pripomienky uplatnené účastníkmi konania v priebehu stavebného konania z dôvodu ich irelevantnosti alebo neopodstatnenosti zamietol. V zákonom stanovenej lehote podali proti vydanému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu spoločné odvolanie 1.Mária Levická, bytom Školská 589/15 v Kanianke, 2.Angela Pekárová, bytom Stará cesta 120/11 v Kanianke, 3.Ján Kršiak, bytom Čičmany č.39 a 4.Vladimír Kršiak, bytom Čičmany č.39 /ďalej odvolatelia Mária Levická a spol./. K odvolaniu pripojili dve písomné splnomocnenia, v ktorých JUDr.Jána Lacka, advokáta so sídlom M.Mišíka č.42 v Prievidzi /ďalej splnomocnený zástupca/ splnomocnili, aby tento v ich mene vykonával všetky úkony v odvolacom konaní a prijímal doručované písomnosti. Podanie odvolania odôvodnili nasledovne : Stavebníčka Štefana Lovasová je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č.436 a to pozemku parc.č.13 C KN vedenom ako záhrada, pozemku parc.č.2188/1 C KN vedenom ako trvalé trávnaté porasty a pozemku parc.č.2188/2 C KN vedenom ako zastavané plochy a nádvoria. Stavebný úrad na základe jej ohlásenia o uskutočnení stavby Hospodárskej budovy-šopy o rozmeroch 6,50x4,00m povolil jej realizáciu. Stavebníčka od ohlásenia vybudovala nelegálne bez stavebného povolenia základy stavby o rozmeroch 5,80x8,00m, obvodové múry a ŽB stropnú dosku a to na pozemku parc.č.13 a 2185/1 a aj konštrukciu strechy. Z dôvodu, že stavebníčka postavila stavbu na hranicu s ich pozemkom parc.č.14/4, pričom nedodržala žiadny odstup ani od ich stavby hospodárskej budovy, dokonca stavbu pevne primurovala o jej stenu, z tejto stavby neoprávnene odpílila a odstránila časť strechy, v rámci dodatočného staveného konania preto žiadali vykonať opravu strechy. Aj napriek tomu, že v rámci konania ďalej poukazovali aj na skutočnosť, že nedodržaním odstupu medzi stavbami nebude možné dodržať hygienické a protipožiarne opatrenia, stavebný úrad tieto nedostatočne a nesprávne vyhodnotil ako neopodstatnené. S odvolaním sa na ust. 47 písm.a/ a 48 ods.2 stavebného zákona a 6 ods.1 a ods.2 vyhl.č.532/2002 Z.z. vyslovili záver, že stavebníčka porušila tieto stavebné predpisy a tým, že stavbu pevne primurovala k stene ich hospodárskej stavby a nedodržala primeraný odstup od tejto stavby, ohrozila jej stabilitu, pričom neoprávnene z tejto stavby odstránila aj okapové žľaby a poškodila plechovú krytinu, v dôsledku čoho pri väčšom vetre hrozí jej strhnutie a hrozí aj zatekanie do nej a jej vlhnutie. V tejto súvislosti vyslovili, že takéto riešenie si jednoznačne vyžadovalo ich súhlas, ktorý ale oni nikdy nedali. Ako uviedli, aj napriek ich nesúhlasu stavebný úrad stavbu dodatočne bez ich súhlasu povolil. V odvolaní ďalej poukázali aj na ďalšiu skutočnosť a to, že zo susedného pozemku parc.č.2140, ktorý sa nachádza nad ich pozemkom a stavbou, pred uskutočnením hospodárskej stavby stavebníčkou odtekala voda z tohto pozemku cez jej pozemok. Tým, že stavbu bez odstupu uskutočnila, znemožnila tým odtoku vody z ich pozemku cez jej pozemok a táto voda sa teraz hromadí za ich stavbou, v dôsledku čoho dochádza k jej vlhnutiu a hrozí tak jej reálne poškodenie. V závere odvolania poukazujúc na ust. 3 a 127 Občianskeho zákonníka vyslovili názor, že Obec Čičmany ako príslušný stavebný úrad a príslušný orgán miestnej 5

6 štátnej správy bol povinný na tieto prihliadať a vec riešiť predovšetkým dohodou medzi nimi a stavebníčkou, čo však neurobil. Na základe všetkého, čo v odvolaní uviedli, navrhli stavebnému úradu, aby ich odvolaniu vyhovel tak, že svoje rozhodnutie zruší alebo aby vec postúpil na odvolací orgán. Po oboznámení ostatných účastníkov konania s obsahom odvolania podľa 56 správneho poriadku sa vyjadrila stavebníčka Štefana Lovasová. V písomnom vyjadrení doručenom stavebnému úradu dňa poukázala najmä na to, že so stavbou započala na základe oznámenia stavebného úradu a uviedla aj okolnosti, pre ktoré jej rozšírenie uskutočnila /zosúvajúci sa svah/. Vo vyjadrení poukázala, že v čase, keď otec odvolateľov realizoval stavbu šopy na spoločnej hranici s jej pozemkom a na mieste pôvodného humna a maštale, uzatvorili medzi sebou ústnu dohodu, že ak v budúcnosti bude chcieť niečo v týchto miestach urobiť, nebudú jej robiť problémy a žiadne prieky. K odstráneniu okapových žľabov sa vyjadrila tak, že tieto nemohla poškodiť ani odstrániť, nakoľko odvolatelia na stavbe nikdy tieto nemali namontované a k ohnutiu plechu na streche ich stavby sa vyjadrila tak, že nebolo jej úmyslom strechu takto poškodiť, čo im aj mala vysvetliť s tým, že pri dokončovaní vlastnej stavby plech opraví. Zodpovednosť za vlhnutie ich stavby odmietla z dôvodu, že nie je vlastníčkou pozemku parc.č.2140, z ktorého vody k nej stekajú. Odvolací spis bol ObÚ Žilina následne predložený dňa ObÚ Žilina na základe predloženého odvolacieho spisu preskúmal napadnuté rozhodnutie a jeho podklady v rozsahu ustanovenia 59 odst.1 správneho poriadku. Preskúmanie zákonnosti postupu prvostupňového orgánu spočívalo v posúdení nielen toho, či prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so všetkými procesnoprávnymi ustanoveniami, ale najmä, či náležite zistil skutočný stav veci, či tento vychádzal z objektívnych skutočností a či podklady, na základe ktorých takto rozhodol, mali v ňom dostatočnú oporu. Podľa 3 správneho orgánu - ods.1 správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností - ods.2 správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu - ods.4 správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osob - ods.5 rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely Podľa 32 správneho poriadku 6

7 - ods.1 správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. - poslednej vety ods.2 správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa 34 správneho poriadku - ods.4 vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu - ods.5 správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti - ods.6 skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať Podľa 49 ods.1 správneho poriadku v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. Podľa prvej vety ods.2 po bodkočiarku v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania. Podľa 140a ods.3 stavebného zákona dotknutý orgán v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v 126 ods.1 v rámci svojej pôsobnosti tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona. Podľa ust. 3 správneho poriadku zodpovednosť za zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie má správny orgán, pokiaľ zákon neustanovuje inak.. Platí tzv.zásada vyhľadávania. V správnom konaní sa však uplatňuje aj tzv. zásada prejednania. Jej vyjadrením je napríklad zákonná povinnosť účastníka konania pomáhať správnemu orgánu pri zisťovaní poznatkov dôležitých pre jeho rozhodnutie. Obe zásady teda vyjadrujú mieru podielu tak správneho orgánu ako aj účastníka na zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie. Zákonodarca však v právnej norme ustanovenej v 88a ods.1 stavebného zákona pokiaľ ide o zhromažďovanie a predloženie podkladov pre rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby alebo jej zmeny preniesol toto dôkazné vecné bremeno na jej vlastníka. To znamená, že vlastník takejto nepovolenej stavby alebo jej zmeny je v zmysle tohto ustanovenia povinný si sám a na vlastné náklady zabezpečiť všetky potrebné podklady a týmito potom preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením alebo v rozpore s písomným oznámením stavebného úradu podľa 57 ods.2 tohto zákona, nie je v rozpore s verejnými záujmami. Ďalej ust. 19 ods.3 správneho poriadku vyjadruje aj tzv zásadu súčinnosti, v zmysle ktorej sú správne orgány povinné poskytovať pomoc a poučenia, aby účastníci konania, ktorých sa konanie týka, pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Nestačí teda, aby správny orgán napr. len všeobecne vyzval vlastníka nepovolenej stavby alebo jej nepovolenej zmeny na predloženie podkladov, ale musí vyvinúť takú aktivitu, aby ich rozsah vo výzve náležite špecifikoval a konkretizoval. V prípade, ak sa konanie dotýka záujmov chránených podľa osobitných predpisov / 126 stavebného zákona/ a ak to predpisy na ochranu nimi sledovaných záujmov ustanovujú, je jeho povinnosťou ich okruh v konaní v prvom rade náležite určiť a vlastníka stavby na predloženie ich záväzného stanoviska potom vyzvať. V neposlednom rade je potrebné poukázať najmä na znenie ustanovenia 3 ods.4 správneho poriadku, v zmysle ktorého sú správne orgány povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov no najmä dbať o to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 7

8 ObÚ Žilina má zato, že v danom prípade sa stavebný úrad dôsledne neriadil vyššie citovanými ustanoveniami správneho poriadku. Stavebný úrad po vrátení mu spisu nekonal v súlade so záväznými pokynmi odvolacieho orgánu vyslovenými v zrušujúcom odvolacom rozhodnutí, v ktorých mu uložil povinnosť v rámci nového prejednania veci vyzvať stavebníčku Štefanu Lovasovú na predloženie buď nového rozhodnutia príslušného pamiatkového úradu k nepovolenej zmene /úprave/ hospodárskej stavby podľa ust. 32 ods.7 pamiatkového zákona prípadne na predloženie projektovej dokumentácie spracovanej v zmysle jeho posledného záväzného stanoviska č.za- 11/ /STA, v ktorom tento dotknutý orgán trval na dodržaní pôdorysných rozmerov stavby cca 6,50x3,60m, ale v rozpore s vyššie uvedenými zásadami zakotvenými v správnom poriadku /zásadou rýchlosti, hospodárnosti a zmierneho vybavenia veci/ bez toho, aby vôbec došlo k zmenám v podkladoch resp.k ich doplneniu tieto opakovane, zbytočne a navyše bez prerušenie stavebného konania prejednával s účastníkmi konania, v dôsledku čoho meritórne rozhodnutie vydal v rozpore s ust. 49 ods.2 správneho poriadku po uplynutí 60 dňovej zákonnej lehoty. V danom prípade po viac ako roku od vrátenia mu spisu odvolacím orgánom. Neprípustným a zákonu odporujúcim spôsobom postupoval aj po tom, čo účastníkom konania po predložení prepracovanej projektovej dokumentácie na vyjadrenie sa, neodôvodnene a v rozpore s ust. 88a ods.1 stavebného zákona nezákonne za stavebníka prevzal na seba povinnosť preukázať súlad nepovolených zmien na započatej stavbe s verejnými záujmami, pričom pri tomto prevzatí konal aj nad rámec zákona v tom, že v rozpore s ust. 140a ods.3 v spojení s ust. 140b stavebného zákona si neodôvodnene od správnych orgánov vynucoval, aby tieto podali svoje záväzné stanoviská k stavbe, ktoré ako sa na základe ich vyjadrení neskôr nepochybne preukázalo, boli pre rozhodnutie vo veci nepotrebné, o čom odbornú vedomosť a znalosť pri výkone svojej činnosti musel vedieť. Ide napríklad o vyjadrenia orgánu na ochranu zdravia a orgánu požiarnej ochrany, v ktorých sa tieto k žiadosti stavebného úradu o poskytnutie mu súčinnosti jednoznačne vyjadrili tak, že pri jednoduchých a drobných stavbách, ktoré ani neslúžia na účely podnikania, nie sú dotknutými orgánmi oprávnenými vydať záväzné stanoviská podľa 140a ods.1 písm.a/ a 140b ods.2 stavebného zákona. Postup stavebného úradu pred vydaním rozhodnutia tak odporoval zásadám sledovaných v ust. 3 správneho poriadku. Odvolatelia Mária Levická a spol. podanie odvolania odôvodňovali najmä tým, že od začatia stavebných prác stavebníčka konala v rozpore so stavebným zákonom, nakoľko stavbu uskutočňovala bez stavebného povolenia t.j. ako stavbu čiernu a navyše bez ich výslovného súhlasu ako vlastníkov susednej hospodárskej stavby spočívajúcej na pozemku parc.č.14/4 a susedného pozemku parc.č.14/1. Ako ďalej uviedli, nezákonnosť jej konania má spočívať aj v tom, že bez ich výslovného súhlasu neoprávnene stavbu umiestnila na hranici s ich pozemkom a túto pevne primurovala o stenu ich hospodárskej stavby, neoprávnene odpílila časť jej strechy a odstránila z nej odkvapové žľaby, čím túto tak poškodila. V tejto súvislosti vyslovili názor, že pri umiestnení stavby pri spoločnej hranici pozemkov nebude možné dodržať hygienické a protipožiarne opatrenia. Podľa 88 ods.1 písm.b/ stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa 57 ods.2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Podľa prvej vety 88a ods.1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu 8

9 konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Podľa 88a ods.2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa 88a ods.4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Z odvolacieho spisu viažuceho sa k preskúmavanému rozhodnutiu, zo spisu viažuceho sa aj k rozhodnutiu stavebného úradu vydanom pod č.02/476/ro/2010 zo dňa , stavebníčke zastavil všetky stavebné práce na započatej stavbe, neskôr zrušenému v odvolacom konaní, boli nepochybne preukázané nasledovné skutočnosti : Na základe ohlásenia stavebníčky o uskutočnení drobnej stavby Hospodárskej budovy šopy o pôdorysných rozmeroch 6,50x4,0m na pozemku parc.č.2188/1 /správne pozemok parc.č.13/ Obec Čičmany v oznámení nazvanom ako stanovisko vydanom pod č.73/2005 zo dňa jej oznámila, že proti jej uskutočneniu v rozsahu podaného ohlásenia nemá námietky. Z obsahu podaného ohlásenia vyplýva, že jeden z odvolateľov a to Vladimír Kršiak s ohlásenou drobnou stavbou súhlasil a tento svoj súhlas v ohlásení aj podpísal. Podľa zjednodušených nákresov pripojených k ohláseniu, predmetom uskutočnenia mala byť hospodárska stavba s pultovou strechou o rozmeroch 6,50mx4,0m a s výškou 3,60m. Podľa situačného náčrtu, v ktorom priebeh hraníc stavebného pozemku a s ním susediacich pozemkov a stavieb na nich zodpovedal kópii z katastrálnej mapy vyhotovenej príslušnou správou katastra dňa , stavba mala byť umiestnená na pozemku parc.č.13 tak, že jej južná obvodová stena mala prebiehať v dĺžke 4,0m pozdĺž spoločnej hranice s pozemkom parc.č.14/1 vo vlastníctve odvolateľov a západná obvodová stena pozdĺž spoločnej hranice s pozemkom parc.č.2188/1 vo vlastníctve stavebníčky. Podľa kópie z katastrálnej mapy príslušná správa katastra ešte v roku 2004 evidovala na pozemku prac.č.14/1 vo vlastníctve odvolateľov dve doplnkové stavby o rozmeroch cca 8,0x7,0m + 4,0x4,0m s celkovou výmerou ich zastavanej plochy 72m 2 umiestnené pri spoločnej hranici s pozemkom parc.č.13 vo vlastníctve stavebníčky. V súčasnosti správa katastra podľa kópie z katastrálnej mapy vyhotovenej dňa už vedie tieto stavby ako hospodársku stavbu a garáž obe spočívajúce na pozemku parc.č.14/4 avšak už s celkovou ich zastavanou plochou 103m 2. Stavebný úrad na základe podnetu druhého z odvolateľov Jána Kršiaka zo dňa , v ktorom žiadal o prešetrenie započatej stavby stavebníčky z dôvodu, že jej časť mala uskutočniť na ich pozemku a bez ich súhlasu, pričom jej stenu mala stavebníčka aj primurovať o ich hospodársku stavbu, z dôvodu, že túto mieni zvýšiť a za týmto účelom rozobrať strechu na ich stavbe, ako aj z dôvodu, že stavbou zablokovala odtok vody zo zadnej strany ich domu, vykonal dňa obhliadku stavby. V čase obhliadky podľa obsahu záznamu stavebný úrad mal zistiť, že stavebníčka stavbu realizuje nad rámec ohlásenia tým, že túto mala priamo nalepiť na susednú stavbu Jána Kršiaka. Na základe vykonanej obhliadky stavebný úrad vydal rozhodnutie pod č.02/476/ro/2010 zo dňa , ktorým s okamžitou platnosťou nariadil stavebníčke, aby stavebné práce na stavbe zastavila. Jeho vydanie odôvodnil stavebný úrad tým, že stavebníčka uskutočňuje stavbu s inými rozmermi a v inom vzhľade ako uviedla v ohlásení a tým, že jej východnú stenu primurovala až o stenu hospodárskej budovy sťažovateľa Jána Kršiaka. Proti vydanému rozhodnutiu podala odvolanie stavebníčka Štefana Lovasová. V podanom odvolaní uviedla, že stavbu začala realizovať na základe vydaného oznámenia stavebného úradu k ohláseniu drobnej stavby v roku 2005, pričom v tom čase zrealizovala základy z prednej časti stavby a od suseda Jána 9

10 Kršiaka. V odvolaní ďalej uviedla, že z rodinných dôvodov stavebné práce prerušila a v týchto pokračovala až v roku Z dôvodu, že došlo k posunu svahu v zadnej časti pozemku a z dôvodu zabezpečenia stability stavby bola nútená posunúť jej zadnú časť do tohto svahu, v dôsledku čoho došlo aj k zmene jej veľkosti. Pri tejto etape realizácie podľa jej vyjadrenia pracoval aj sused Ján Kršiak. S prácami, ktoré vykonala bol spokojný, časť od jeho stavby dokonca osobne sám izoloval a prispôsobil tak k spokojnosti ich oboch. Stavebné práce podľa jej vyjadrenia mal menovaný vykonať aj na troch obvodových stenách a to až po poval. Prednú obvodovú stenu podľa jej vyjadrenia realizovala potom už sama so svojimi príbuznými. Neskôr po dokončení stavby podal tento sused na obecný úrad sťažnosť, na podklade ktorej jej stavebný úrad stavebné práce na stavbe zastavil. V odvolaní poukazovala, že v čase, keď Ján Kršiak realizoval stavbu šopy na spoločnej hranici s jej pozemkom na mieste pôvodného hnojiska, uzatvorili medzi sebou ústnu dohodu, že ak by v budúcnosti chcela niečo v týchto miestach urobiť, nebude jej robiť problémy žiadne prieky. Rozhodnutie o zastavení stavených prác z dôvodu jeho nezákonnosti ako aj nezákonnosti postupu stavebného úradu pred jeho vydaním odvolací orgán zrušil rozhodnutím pod č.2010/01764/ Kod zo dňa Z podkladov preskúmavaného rozhodnutia nepochybne vyplýva, že stavebníčka so stavebnými prácami na hospodárskej stavbe v roku 2005 započala na základe stavebným úradom riadne vydaného oprávnenia a to oznámenia k ohláseniu drobnej stavby. So stavebnými prácami stavebníčka však po prerušení stavebných prác približne v roku 2010 preukázateľne pokračovala v rozpore s vydaným oznámením obce a tak aj v rozpore s rozhodnutím KPÚ Žilina k zámeru úpravy tým, že rozšírila jej pôdorysné rozmery z odsúhlasených 6,5mx4,0m na 8,0x5,8m, čím zmenila jej zastavanú plochu z 26m 2 na 46,4m 2. Je nepochybné, že odvolateľka sa svojím protiprávnym konaním dopustila porušenia zákona a to tak stavebného ako aj pamiatkového, keď bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu podľa 68 ods.1 stavebného zákona a bez predchádzajúceho rozhodnutia pamiatkového úradu podľa 32 ods.7 pamiatkového zákona, so zmenami v pôdorysnom usporiadaní stavby započala a tieto už z väčšej časti aj zrealizovala. Stavebný úrad teda oprávnene začal stavebné konanie vo veci zrealizovaných nepovolených zmien na započatej stavbe, treba zdôrazniť, že na stavbe, ktorej uskutočnenie riadne povolil, postupom podľa ust. 88a ods.1 písm.b/ v spojení s ust. 88a ods.1 stavebného zákona. Predmetom tohto konania bolo posúdiť, či stavebníčkou tieto už zrealizované zmeny na stavbe neodporujú verejným záujmom. To znamená jeho predmetom bolo zistiť, či právne normy či už stavebného práva alebo iné právne normy taxatívne takéto zmeny nezakazujú. Tvrdenie odvolateľov resp.ich splnomocneného zástupcu o nelegálnosti celej stavby aj vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti posúdil odvolací orgán ako nedôvodné. Za nedôvodné posúdil odvolací orgán aj tvrdenie odvolateľov resp.ich splnomocneného zástupcu o neoprávnenom umiestnení stavby pri spoločnej hranici s ich pozemkom parc.č.14/4, na ktorom majú spočívať ich hospodárska stavba a garáž. Ako už bolo vyššie opísané, podľa zjednodušených nákresov pripojených k ohláseniu drobnej stavby predmetom uskutočnenia mala byť hospodárska stavba s pultovou strechou o rozmeroch 6,50mx4,0m a s výškou 3,60m. Podľa situačného náčrtu, v ktorom priebeh hraníc stavebného pozemku a s ním susediacich pozemkov a stavieb na nich zodpovedal kópii z katastrálnej mapy vyhotovenej príslušnou správou katastra dňa , hospodárska stavba mala byť umiestnená na pozemku parc.č.13 tak, že jej južná obvodová stena mala prebiehať v dĺžke 4,0m pozdĺž spoločnej hranice s pozemkom parc.č.14/1 vo vlastníctve odvolateľov a západná obvodová stena pozdĺž spoločnej hranice s pozemkom 10

11 parc.č.2188/1 vo vlastníctve stavebníčky. V tom čase podľa katastrálnych podkladov na pozemku odvolateľov parc.č.14/1 pri spoločnej hranici s pozemkom parc.č.13 v mieste navrhovanej stavby správa katastra neevidovala žiadnu stavbu. Podľa kópie z katastrálnej mapy správa katastra v roku 2004 evidovala na pozemku prac.č.14/1 dve drobné stavby o rozmeroch cca 8,0x7,0m + 4,0x4,0m s celkovou výmerou ich zastavanej plochy 72m 2 umiestnené pri spoločnej hranici s pozemkom parc.č.13. Podľa kópie z katastrálnej mapy vyhotovenej dňa a podľa výpisu z LV č.214 správa katastra vo svojej evidencii vedie tieto dve drobné stavby ako hospodársku stavbu a garáž, obe spočívajúce na pozemku parc.č.14/4, avšak už s inou celkovou zastavanou plochou a to 103m 2. Z údajov správy katastra vyplýva, že sami odvolatelia alebo ich právny predchodcovia teda nepochybne už v minulosti umiestnili a uskutočnili dve drobné stavby obdobne tak ako stavebníčka pri spoločnej hranici a tieto pravdepodobne neskôr aj pôdorysne rozšírili, pričom ich rozšírenie realizovali opäť pozdĺž spoločnej hranice pozemkov tak, že ich pôvodná spoločná dĺžka severnej obvodovej steny cca 12,0m vedená pozdĺž tejto spoločnej hranice a smerom k pozemku parc.č.2140 sa predĺžila na cca 16,0m. Podľa vyjadrenia stavebníčky rozšírenie mali uskutočniť na mieste bývalého hnojiska a s týmto jej rozšírením súhlasila. Obhliadkou stavby, ktorú odvolací orgán v rámci samostatného konania, v ktorom konal o odvolaní stavebníčky proti rozhodnutiu o zastavení stavebných prác, dňa zistil, že odvolatelia v minulosti zrealizovali strechu hospodárskej stavby a garáže tak, že ich podstrešie po celej ich dĺžke pozdĺž pozemku stavebníčky presahuje v šírke cca 400mm nad pozemok parc.č.13 v jej vlastníctve. Odvolací orgán obhliadkou ďalej zistil, že na strechách oboch stavieb nie sú osadené žiadne odkvapové žľaby ani zvody na odvádzanie zrážkových vôd z ich plôch a ani namontované žiadne zachytávače zosúvajúceho sa snehu, čo samo osebe už spôsobuje pretekanie zrážkových vôd a zosuv snehu priamo práve na pozemok stavebníčky. Preto ako nepravdivé a odporujúce týmto skutkovým zisteniam považuje odvolací orgán vyjadrenie odvolateľov a ich splnomocneného zástupcu, v ktorom vyslovili tvrdenie, že stavebníčka pri uskutočňovaní stavby mala neoprávnene odstrániť odkvapové žľaby zo strechy garáže. Za navzájom odporujúce odvolací orgán posúdil aj ich tvrdenia o závažnom spôsobení škody na jednej zo striech ich stavieb, pretože kým na jednej strane podľa ich tvrdenia mala stavebníčka časť tejto strechy odpíliť a odstrániť, na strane druhej mala poškodiť len jej plechovú krytinu. Vykonanou obhliadkou odvolací orgán mal za preukázané, že k odvolateľmi tvrdenému odstráneniu časti strechy preukázateľne nedošlo. Stavebníčka však nepochybne ohla okraj na troch tabuliach hliníkovej krytiny presahujúcich nad jej pozemok, ktoré podľa jej tvrdenia bránili uskutočneniu strechy na hospodárskej stavbe, avšak ktoré podľa jej vyjadrenia mieni po jej dokončení vrátiť do pôvodného stavu. Pretože stavebný zákon a k nemu súvisiace predpisy neobsahujú inštitút znehodnotenia nehnuteľnosti v dôsledku stavebnej činnosti, nepatrí preto ani do právomoci stavebného úradu rozhodovať o otázke tohto znehodnotenia prípadne rozhodovať o nároku na náhradu škody za toto znehodnotenie. Preto ak v dôsledku stavebnej činnosti stavebníčka znehodnotila odvolateľom strechu garáže takým spôsobom, že túto nemožno už vrátiť do pôvodného stavu a tým im aj vznikla na tejto nehnuteľnosti škoda, majú odvolatelia možnosť domáhať sa nápravy a prípadnej náhrady škody za takto spôsobenú škodu, avšak v konaní pre iným príslušným orgánom a inými právnymi prostriedkami. Týmto iným príslušným orgánom je v zmysle príslušných ustanovení občianskeho zákonníka vecne príslušný okresný súd / 4, 127 ods.1, 420 a násl./. Odvolací orgán ďalej pri skúmaní dôvodnosti odvolacej námietky, v ktorej odvolatelia a ich splnomocnený zástupca opakovane namietali nedodržanie odstupovej vzdialenosti hospodárskej stavby od spoločnej hranice s ich pozemkom parc.č.14/4 a tak aj od ich hospodárskej stavby a stavby garáže spočívajúcich na tomto pozemku, v prvom rade prihliadal na skutočnosť, že predmetom stavebného konania bolo rozhodnúť o nepovolených 11

12 zmenách na už rozostavanej stavbe, umiestnenej pri spoločnej hranici s pozemkami odvolateľov parc.č.14/1 a 4 a započatej na základe riadneho oprávnenia stavebného úradu /oznámenie k ohláseniu drobnej stavby/. Nepovolené zmeny, ktoré boli predmetom tohto konania totiž spočívali v jej pôdorysnom rozšírení, avšak pozdĺž spoločnej hranice s pozemkom parc.č.2140 v dĺžke 2,32m t.j. mimo stavieb odvolateľov. Odvolací orgán nemohol teda prisvedčiť tvrdeniu odvolateľov, že stavebníčka hospodársku stavbu neoprávnene umiestnila a realizovala formou jej čiastočného pristavania k ich hospodárskej stavbe a ku garáži a to v dĺžke 4,08m. Rovnako nemohol prisvedčiť aj ich tvrdeniu, že túto stavebníčka mala uskutočniť aj bez ich výslovného súhlasu. Z ohlásenia drobnej stavby totiž nepochybne vyplýva, že minimálne jeden z odvolateľov ako podielových spoluvlastníkov a to Vladimír Kršiak k takémuto jej umiestneniu súhlas dal, a podľa vyjadrenia stavebníčky aj ďalší z podielových spoluvlastníkov Ján Kršiak jej mal pri stavebných prácach na uskutočňovaní stavby priamo pomáhať. Odvolatelia Mária Levická a spol. v podanom odvolaní ďalej poukazovali na podľa nich závažnú skutočnosť a to, že zo susedného vyššie položeného pozemku parc.č.2140, ktorý sa nachádza za ich hospodárskou stavbu, garážou a rodinným domom, voda steká na tento ich pozemok a k ich stavbám. Ako ďalej uviedli tým, že stavebníčka stavbu uskutočnila bez odstupu, znemožnila odtoku vody z ich pozemku cez jej pozemok parc.č.13, v dôsledku čoho sa voda teraz hromadí za ich stavbami, ktoré tým vlhnú a hrozí tak ich reálne poškodenie. Podľa 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka /ďalej len OZ/ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, aby urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Podľa 120 ods. 2 OZ stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku. Vlastnícke právo možno chrániť nielen žalobou podľa 127 ods. 1 OZ, ale predovšetkým vlastníckou žalobou podľa 126 ods. 1 tohto zákona. Žaloba z imisií predstavuje osobitný prípad negatórnej žaloby, pričom ustanovenie 127 ods. 1 treba považovať za osobitnú úpravu v pomere k ustanoveniu 126. Imisiami teda zásahmi sa spravidla rozumie prenikanie nejakých účinkov buď z konkrétnej činnosti alebo aj z nečinnosti vlastníka z jednej nehnuteľnosti na druhú nehnuteľnosť. Imisie môžu byť priame alebo nepriame. Nepriamou imisiou sú také vlastnícke úkony, ktorých bezprostredné účinky sa prejavujú z iných príčin, mimo vôle vlastníka a bez jeho prispenia pôsobia aj na nehnuteľnosť suseda. O priamu imisiu ide vtedy, ak vlastnícke úkony majú vzápätí bezprostredné účinky na nehnuteľnosť suseda. Tieto sú vypočítané v ust. 127 ods. 1. Rozlíšenie zásahov na priame alebo nepriame je vždy pre posúdenie daného prípadu veľmi dôležité. Z podkladov preskúmavaného rozhodnutia ako aj na základe katastrálnych údajov vyplýva, že stavebníčka nie je vlastníčkou pozemku parc.č.2140, z ktorého by podzemné alebo povrchové vody mali stekať na pozemok odvolateľov. Ich stekanie prejavujúce sa ako zásah do vlastníckeho práva odvolateľov teda nepochádza z výkonu vlastníckeho práva 12

13 stavebníčky. Práve naopak, aj sama stavebníčka je stekaním vôd z tohto pozemku priamo dotknutá. To, že stavebníčka pred započatím stavby trpela prirodzené stekanie týchto povrchových a podzemných vôd nielen z tohto pozemku, ale trpela aj odtok vody nazhromaždenej z pozemku za stavbami odvolateľov vrátane voľne stekajúcich dažďových vôd zo striech ich stavieb, nezakladá automaticky odvolateľom právny nárok na to, aby stavebníčka aj naďalej túto ťarchu zásahov nielen so susedného pozemku, ale aj z ich pozemku a z ich stavieb znášala. Pretože stavebníčka nie je zodpovedná za takto pôsobiace nepriame imisie z iného než jej pozemku, nemôže byť priamo zodpovedná potom ani za vlhnutie stavieb vo vlastníctve odvolateľov. Nakoniec obhliadkou stavby odvolací orgán zistil, že aj sami odvolatelia si môžu prispievať k vlhnutiu svojich nehnuteľností už len tým, že vody z ich striech voľne stekajú popri ich základových konštrukciách a k ich obvodovej výplni z drevených lát. To platí aj pre zhromažďovanie zosunutého snehu z týchto striech a a jeho následnom topení na zemi v blízkosti týchto konštrukcií. Odvolací orgán na základe týchto skutkových okolností dospel k záveru, že stavebný úrad prekročil medze mu zverené stavebným zákonom, keď protiprávne preskúmavaným rozhodnutím uložil stavebníčke povinnosť drenážou odviesť vody z pozemku odvolateľov na svoj pozemok. Požiadavku odvolateľov, aby stavebníčka trpela odtok vôd z ich pozemku považuje v celom rozsahu za právne nenárokovateľnú. Podľa 88a ods.4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Podľa 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa 47 ods.2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého rozhodlo. Podľa 59 ods.2 správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Aby postup stavebného úradu a rozhodnutie vo veci spĺňali požiadavku zákonnosti zakotvenú v 46 správneho poriadku, je potrebné, aby stavebný úrad aplikoval príslušné právne predpisy v rozsahu a spôsobom ako to vyplýva z ich hmotnoprávnych ustanovení. Požiadavka zákonnosti rozhodnutia ďalej znamená, že jeho výrok musí obsahovať nielen identifikačné údaje osoby /osôb/, ktorá je jeho adresátom a ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, ale vo výroku predmet veci má byť určený tak zrozumiteľne a jasne, aby z neho bolo zrejmé čo rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší alebo ukladá právna povinnosť. Stavebný úrad vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia v rozpore s predmetom prejednávanej veci a v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci podľa ust. 88a ods.4 stavebného zákona neodôvodnene opätovne, avšak už dodatočne povolil aj tú časť hospodárskej stavby, na ktorej uskutočnenie povolenie vydal. To znamená opätovne rozhodol o veci právoplatne rozhodnutej. Zmätočnosť jeho výroku ďalej spočívala aj v tom, že rozhodnutím dodatočne povolil už z väčšej časti zrealizované nepovolené pôdorysné rozšírenie tejto stavby na pozemok parc.č.2188/1, aby vzápätí v podmienkach pre jej riadne dokončenie v bode 2. uložil stavebníčke povinnosť vykonať na tomto jej rozšírení úpravy spočívajúce v čiastočnom odstránení /asanovaní/ a úprave už niektorých zrealizovaných konštrukcií a to v rozsahu, ktorý bol nielen nezrozumiteľný a nejasný a ďalej ním stavebníčke uložil aj ďalšie povinnosti presahujúce jeho právomoci mu zverené stavebným zákonom /uložená povinnosť odvodniť pozemok odvolateľov/. 13

14

15