ZBIERKA ÚLOH BIOLOGICKEJ OLYMPIÁDY

Transkript

1 SLOVENSKÁ KOMISIA BIOLOGICKEJ OLYMPIÁDY IUVENTA BRATISLAVA ZBIERKA ÚLOH BIOLOGICKEJ OLYMPIÁDY KATEGÓRIA C a D IUVENTA 2003

2 Zostavovateľ: Autori: PaedDr. Mária Uhereková Mgr. Ida Hantabálová, Mgr. Oľga Jurášová, Mgr. Elena Margalová, RNDr. Zuzana Ondrejíčková, Mgr. Zora Piatriková, Mgr. Anna Prokešová, Ing. Iveta Trévaiová, PaedDr. Mária Uhereková Jazyková úprava: Dr. Martin Libjak Vydal: Iuventa 2003 ISBN:

3 OBSAH 1. Úvod Praktické a teoretické úlohy Kategória C Školské kolo praktické úlohy... 2 Riešenie praktických úloh školského kola Okresné kolo praktické úlohy... 6 Riešenie praktických úloh okresného kola... 9 Okresné kolo teoretické úlohy Riešenie teoretických úloh školského kola Krajské kolo praktické úlohy Riešenie praktických úloh krajského kola Krajské kolo teoretické úlohy Riešenie teoretických úloh krajského kola Kategória D Školské kolo praktické úlohy Riešenie praktických úloh školského kola Okresné kolo praktické úlohy Riešenie praktických úloh okresného kola Okresné kolo teoretické úlohy Riešenie teoretických úloh okresného kola Použitá literatúra... 68

4 1. Úvod 1. ÚVOD Biologická olympiáda kategórie C a D je zameraná na súťažnú prezentáciu žiakov základnej školy a gymnázia s osemročným štúdiom, ktorí prejavujú hlbší záujem o rozširovanie poznatkov a praktických činností v prírodopise a biológii. Umožňuje aplikovať osvojené vedomosti a zručnosti v praktických situáciách. V súťaži dominuje praktická zložka vzhľadom na preferenciu tvorivej samostatnej činnosti. Štruktúra a obsahová náplň súťažných úloh kategórie C a D nadväzuje na súčasnú orientáciu medzinárodných súťaží biologického a environmentálneho charakteru vo vekovej kategórii ročných žiakov. Kategóriu C tvoria žiaci roč. základnej školy a 4. roč. gymnázia s osemročným štúdiom, kategóriu D žiaci roč. základnej školy a roč. gymnázia s osemročným štúdiom. V prípade mimoriadneho záujmu sa môžu súťaže v kategórii D zúčastniť žiaci 5. roč. základnej školy a 1. roč. gymnázia s osemročným štúdiom. Súťaž sa z obsahového hľadiska člení na tieto časti: Kategória C: Školské kolo: Praktická úloha z botaniky a zoológie, spracovanie projektu. Okresné kolo: Teoreticko-praktická časť, prezentácia projektu. Krajské kolo: Teoreticko-praktická časť, prezentácia projektu. Súťažiaci v kat. C sa podľa výsledkov v krajskom kole môžu zúčastniť prezentácie projektov v celoštátnom kole. Kategória D: Školské kolo - Praktická úloha z botaniky a zoológie, spracovanie projektu. Okresné kolo - Teoreticko-praktická časť, prezentácia projektu. Bližšie informácie o organizácii, obsahu a príprave súťažiacich obsahujú Metodické a organizačné pokyny na prípravu súťažiacich pre kat. C a D, ktoré boli školám distribuované (IUVENTA, Bratislava 2000). Zbierka úloh predstavuje modelové príklady zadaní a riešení úloh. Bola zostavená z úloh, ktoré vznikli počas niekoľkoročnej práce autorského kolektívu BiO pre tvorbu úloh v kat. C a D v predchádzajúcich ročníkoch. Hlavným zámerom je uľahčiť učiteľom aj žiakom prípravu na súťaž a tým zlepšovať jej kvalitu. Zbierka je určená učiteľom prírodopisu/biológie na systematickú prípravu súťažiacich v jednotlivých kategóriách a kolách BiO. Úlohy majú výberový, modelový, orientačný charakter. Poskytuje prehľad o náročnosti, druhoch a typológii úloh a tým usmerňovanie súťažiacich žiakov. Zbierka svojím charakterom u- možňuje učiteľom nacvičovať riešenie úloh podľa výberu a kontrolovať správnosť riešení. Vzhľadom na tvorivý charakter úloh odporúčame ich využitie aj vo vyučovacom procese podľa výberu, potreby, možností a záujmu učiteľa. Pri výbere úloh sa prihliadalo na ich korešpondenciu s platnými učebnými osnovami prírodopisu/biológie v príslušných druhoch škôl. Zbierka je určená aj žiakom, ktorí sa pripravujú na jednotlivé kolá súťaže. Riešením modelových úloh môžu žiaci získať predstavu o stave a úrovni svojej prípravy, zamerať sa na sebakontrolu a tým zlepšovať kvalitu svojej prípravy. Okrem toho majú možnosť v spolupráci s učiteľom pripravovať sa na reálnu situáciu na súťaži. Štrukturálne členenie zbierky prihliada na praktickú a teoretickú časť v jednotlivých kategóriách a súťažných kolách. Má tieto časti: Kategória C: Školské kolo: Praktické úlohy. Okresné kolo: Praktické úlohy, teoretické úlohy. Krajské kolo: Praktické úlohy, teoretické úlohy. Kategória D: Školské kolo: Praktické úlohy. Okresné kolo: Praktické úlohy, teoretické úlohy. V závere každej časti sú zaradené autorské riešenia praktických aj teoretických úloh na kontrolu učiteľom a sebakontrolu žiakov. Želáme učiteľom tvorivú a úspešnú prípravu súťažiacich a žiakom spokojnosť z dosiahnutých výsledkov! 1

5 Kat. C školské kolo praktické úlohy 2. PRAKTICKÉ A TEORETICKÉ ÚLOHY 2.1 KATEGÓRIA C ŠKOLSKÉ KOLO praktické úlohy 1. Pozorovanie stavby pokožky listu Cieľ: Rozlíšiť stavbu pokožky listu jednoklíčnolistovej a dvojklíčnolistovej rastliny. Pomôcky: Biologický materiál: listy jednoklíčnolistovej rastliny (napr. tradeskancia, kosatec, sansevieria, zelenec a dvojklíčnolistovej rastliny (napr. pelargónia). Laboratórne pomôcky: mikroskop, 4 podložné sklá, krycie sklíčka, kvapkadlo, preparačná ihla (špendlík), skalpel (žiletka), pinzeta, 4 hodinové sklíčka alebo Petriho misky, štítky na označenie preparátov, podložka. Chemikálie: destilovaná voda. Pracovný postup a úlohy: 1. Z listov rastlín získaj malú časť vrchnej a spodnej pokožky. List prelom, uvoľnenú časť pokožky zachyť a opatrne stiahni pinzetou. Ihneď ju vlož do vody na hodinovom sklíčku alebo Petriho miske. Pracuj pozorne! 2. Na podložke žiletkou odrež kúsok pokožky a pinzetou prenes do kvapky vody na podložnom skle. So žiletkou pracuj opatrne! Ak sa pokožka na podložnom skle vyhrnie, vyrovnaj ju pinzetou a preparačnou ihlou. Prikry krycím sklíčkom. 3. Preparáty pozoruj mikroskopom. Úloha č.1 a) Zisti stavbu vrchnej a spodnej pokožky listov jednoklíčnolistovej rastliny. Urob nákres, pozorované časti označ šípkou a názvom. b) Zisti stavbu vrchnej a spodnej pokožky listov dvojklíčnolistovej rastliny. Urob nákres, pozorované časti označ šípkou a napíš ich názov. Úloha č.2 a) Zisti a opíš tvar buniek (napr. oválny, kosoštvorcový, laločnatý, pretiahnutý a pod.). Zistenia zaznamenaj v tabuľke. b) Zisti a opíš usporiadanie buniek (napr. pravidelne, takmer v radoch, nepravidelne.). Zistenia zaznamenaj v tabuľke. c) Zisti, kde sa nachádzajú prieduchy. Prítomnosť prieduchov označ v tabuľke zvislou čiarkou, neprítom - nosť vodorovnou čiarkou. Jednoklíčnolistová rastlina Spodná pokožka Vrchná pokožka Dvojklíčnolistová rastlina Spodná pokožka Vrchná pokožka a) Tvar buniek b) Usporiadanie buniek c) Výskyt prieduchov Záver: Zdôvodni rozlíšenie jednoklíčnolistovej a dvojklíčnolistovej rastliny podľa stavby pokožky listu. 2. Pozorovanie škrobových zŕn Cieľ: Zistiť rozdiely v tvare, veľkosti a štruktúre škrobových zŕn. Pomôcky: Biologický materiál: hľuza zemiaka, zrná kukurice a pšenice, semená fazule (semená je potrebné deň vopred namočiť). Laboratórne pomôcky: 4 podložné sklá, krycie sklíčka, voda, kvapkadlo, Petriho miska, preparačná ihla alebo špendlík, skalpel alebo nôž, mikroskop, štítky na označenie preparátov. Chemikálie: Lugolov roztok alebo liehový roztok jódu (20 ml etanolu a 6 g jódu). Pracovný postup a úlohy: 1. Rozrež hľuzu zemiaka, zrno kukurice, pšenice a semeno fazule. Preparačnou ihlou alebo špendlíkom zoškrab trochu tekutiny z reznej plochy zemiaka a vnútornej časti zrna kukurice, pšenice a semena fazule. Prenes ju do kvapky vody na podložnom skle. Prikry krycím sklíčkom. 2. Preparáty označ štítkom s názvom biologického materiálu. 3. Pozoruj mikroskopom. Úloha č.1 Nakresli tvar a štruktúru 3-5 väčších škrobových zŕn zo všetkých preparátov. 2

6 Kat. C školské kolo praktické úlohy Úloha č. 2 A) Zisti a stručne opíš prevládajúce tvary škrobových zŕn pozorovaných rastlín. Škrobové zrná môžu mať tvar napr. oválny, hranatý, guľovitý, lastúrovitý (na jednom konci zúžený), pozdĺžnu priehlbinu v strede a pod. Úloha č.3 a) Preparáty zafarbi. Na okraj krycieho sklíčka kvapni kvapku Lugolovho roztoku alebo liehového roztoku jódu. Pozoruj mikroskopom. b) Zisti a opíš sfarbenie škrobových zŕn. c) Označ krížikom nákres škrobových zŕn v úlohe č. 1, na ktorých možno pozorovať prírastky škrobu. Úloha č. 4 Uvažuj, pri akom procese sa v rastlinách tvorí škrob, v ktorej časti rastliny sa tvorí a kde sa v pozorovanej vzorke nachádza. Doplň text: a) Proces, pri ktorom rastliny získavajú škrob sa nazýva... b) Škrob sa v rastline tvorí v... c) Škrob sa nachádza v rôznych častiach rastlín. Zemiakový škrob sa nachádza v... Kukuričný a pšeničný škrob sa nachádza v... Fazuľový škrob sa nachádza v... Záver: Stručne zhodnoť štruktúru škrobových zŕn v skúmaných rastlinách a jeho význam. 3. Stavba ľudského vlasu a srsti cicavca Pomôž pri riešení modelového kriminálneho prípadu. Kriminalisti našli pri vyšetrovaní prípadu 5 cm dlhé ústrižky nejakých chlpov. Rozhodni, či na mieste činu boli ľudské vlasy alebo srsť psa. Cieľ: Zistiť rozdiely v stavbe ľudského vlasu a srsť cicavca. Pomôcky: Biologický materiál: ústrižok vlastného vlasu, srsti psa, neznáma vzorka. Laboratórne pomôcky: mikroskop, 3 podložené sklá, krycie sklíčka, kvapkadlo, preparačná ihla alebo špendlík, pinzeta, nožnice, štítky na označenie preparátov. Chemikálie: glycerol alebo destilovaná voda. Poznámky: Ako neznámu vzorku odporúčame ľudské vlasy alebo srsť psa rôznych jedincov. Vlas alebo srsť cicavcov, máva na povrchu ochrannú blanku - kutikulu, pod ňou kôrovú vrstvu a vo vnútri dreň. V mikroskope sa kutikula a kôra javí svetlejšie, dreň tmavšie. Tieto vrstvy môžu mať zaujímavú štruktúru, rôznu hrúbku, v niektorých prípadoch môžu aj chýbať. Na základe prítomnosti alebo neprítomnosti niektorej z vrstiev odborníci dokážu určiť pôvod skúmanej vzorky. Pracovný postup a úlohy: 1. Ústrižok vlastného vlasu, srsti psa a neznámej vzorky nastrihaj na malé kúsky tak, aby sa zmestili na podložné sklo. 2. Ústrižky prenes do kvapky glycerolu alebo destilovanej vody a prikry krycím sklíčkom. 3. Preparáty označ štítkami s názvom biologického materiálu a pozoruj mikroskopom. Úloha č. 1 Zisti stavbu vlastného vlasu a srsti psa. Urob nákres, pozorované časti označ šípkou a názvom. Úloha č. 2 Zisti stavbu neznámej vzorky. Urob nákres, pozorované časti označ šípkou a názvom. Úloha č. 3 a) Zostav prehľad znakov skúmaných vzoriek podčiarknutím zistených údajov v tabuľke. Vzorka vlasu Vzorka srsti Neznáma vzorka má - nemá kutikulu má - nemá kôru má - nemá dreň má - nemá kutikulu má - nemá kôru má - nemá dreň má - nemá kutikulu má - nemá kôru má - nemá dreň b) Porovnaj neznámu vzorku so stavbou vlasu a srsti. Urči jej pôvod a napíš, čo našli kriminalisti na mieste činu. Zhodné znaky neznámej vzorky Odlišné znaky neznámej vzorky s vlasom so srsťou Záver: Stručne zdôvodni svoje rozhodnutie o pôvode vzorky na mieste činu. 3

7 Kat. C školské kolo praktické úlohy 4. Vlastnosti zástavice pera vtáka Cieľ: Zistiť súvislosť stavby a funkcie zástavice vtáčieho pera. Pomôcky: Biologický materiál: perá rôznych vtákov (každý žiak by mal mať pero iného vtáka). Laboratórne pomôcky: mikroskop, lupa, nožnice, podložné sklo, krycie sklíčko, pinzeta, preparačná ihla alebo špendlík. Pracovný postup a úlohy: 1. Pozoruj pero vtáka voľným okom. Rozruš (rozčuchraj) prstami alebo preparačnou ihlou zástavicu pera. 2. Prejdi niekoľkokrát prstami (alebo preparačnou ihlou) v smere perútok. Týmto pohybom napodobni upravovanie peria, ktoré robia vtáky zobákom. Pozoruj voľným okom a lupou. Úloha č. 1 a) Urob nákres pera, pozorované časti označ šípkou a názvom. b) Zisti, či sa súdržnosť (celistvosť) zástavice dala rozrušiť a obnoviť. Podčiarkni správnu časť tvrdenia: Súdržnosť zástavice sa dala - nedala rozrušiť. Súdržnosť zástavice sa dala - nedala obnoviť. c) Vystrihni zo zástavice plochu asi l cm 2 s časťou kostrnky, polož na podložné sklo a prikry krycím sklíčkom. Pozoruj mikroskopom pri malom a väčšom zväčšení. Úloha č. 2 a) Pozoruj štruktúru zástavice. Z kostrnky vyrastajú perútky, z perútok hladké lúče a lúče s háčikmi. Urob nákres, pozorované časti označ šípkou a názvom. b) Vystrihni zo zástavice s časťou kostrnky malú plôšku a polož na podložné sklo. Prichyť ju pinzetou a rozruš súdržnosť perútok preparačnou ihlou. Pozoruj mikroskopom. c) Obnov súdržnosť perútok v smere rastu. Pozoruj mikroskopom. Úloha č. 3 a) Zisti postavenie perútok a lúčov po rozrušení a obnovení súdržnosti zástavice. Urob nákres postavenia 2-3 perútok aj s časťou kostrnky. b) Stručne opíš v tabuľke zistený stav. Perútky Lúče s háčikmi Hladké lúče Postavenie perútok a lúčov po rozrušení súdržnosti po obnovení súdržnosti Záver Stručne zhodnoť stavbu zástavice a jej funkciu pri lietaní. Riešenie praktických úloh školského kola 1. Pozorovanie stavby pokožky listu Úloha č. 1 Príklad nákresu pokožky listu: Jednoklíčnolistová rastlina Úloha č. 2 Jednoklíčnolistová rastlina Spodná pokožka Vrchná pokožka Dvojklíčnolistová rastlina a) Tvar buniek b) Usporiadanie buniek c) Výskyt prieduchov pretiahnutý kosoštvorcový pretiahnutý kosoštvorcový pravidelné pravidelné Dvojklíčnolistová rastlina Spodná pokožka laločnatý nepravidelné Vrchná pokožka laločnatý nepravidelné Záver: Jednoklíčnolistová rastlina sa od dvojklíčnolistovej rastliny líši tvarom a usporiadaním buniek pletiva a výskytom prieduchov. U jednoklíčnolistovej rastliny sú prieduchy na obidvoch stranách pokožky, u dvojklíčnolistovej len v spodnej pokožke. 4

8 Kat. C školské kolo praktické úlohy 2. Pozorovanie škrobových zŕn Úloha č. 1 Príklad nákresu škrobových zŕn: Zemiakový škrob - X Kukuričný škrob Pšeničný škrob Fazuľový škrob Úloha č. 2 Tvar škrobových zŕn: Zemiakový škrob - lastúrovitý tvar; Kukuričný škrob - hranatý tvar; Pšeničný škrob- guľovitý tvar; Fazuľový škrob - oválny tvar s pozdĺžnou priehlbinou v strede. Úloha č. 3 Prevláda sfarbenie do modra, fialova až do čierna. Úloha č. 4 a) Proces, pri ktorom rastliny získavajú škrob sa nazýva fotosyntéza. b) Škrob sa v rastline tvorí v listoch. c) Škrob sa nachádza v rôznych častiach rastlín. Zemiakový škrob sa nachádza v hľuzách. Kukuričný, pšeničný a fazuľový škrob sa nachádza v semenách. Záver Škrobové zrná skúmaných rastlín majú rôzny tvar a sfarbenie. Škrob je pre rastliny zásobnou látkou, pre človeka potravou (živinou). 3. Stavba ľudského vlasu a srsti cicavca Úloha č. 1 Nákres ľudského vlasu by mal obsahovať kôru a dreň. Nákres srsti psa by mal obsahovať kutikulu, kôru a dreň. Úloha č. 2 Nákres neznámej vzorky by mal byť totožný s jedným z predchádzajúcich. Úloha č.3 a) Vzorka vlasu: nemá kutikulu, má kôru, má dreň; Vzorka srsti: má kutikulu, má kôru, má dreň. b) Zhodné a rozdielne znaky a pôvod neznámej vzorky závisia od konkrétneho biologického materiálu, ktorý bol predložený. Záver: Zdôvodnenie závisí od konkrétnej neznámej vzorky. Ľudský vlas nemá všetky časti (chýba kutikula), srsť obsahuje všetky časti (kutikulu, kôru aj dreň). 3. Vlastnosti zástavice pera vtáka Úloha č. 1 a) Príklad nákresu vtáčieho pera. zástavica kostrnka b) Súdržnosť zástavice sa dala rozrušiť. Súdržnosť zástavice sa dala obnoviť. Úloha č. 2 Príklad nákresu zástavice pera: 1. kostrnka, 2. perútky, 3. lúče s háčikmi, 4. hladké lúče. Poznámka: Z každej perútky vyrastajú lúče s háčikmi, ktoré sa krížia s lúčmi predchádzajúcej a nasledujúcej perútky. Lúče, ktoré smerujú k základni pera, sú hladké, lúče, ktoré smerujú k vrcholu, majú háčiky, ktorými sa prichytávajú o hladké lúče. Úloha č. 3 a) Nákres postavenia perútok a lúčov po rozrušení súdržnosti, by mal zobraziť zoskupenie perútok do nepravidelných skupín a oddelenie sa hladkých lúčov od lúčov s háčikmi. Nákres po obnovení súdržnosti by mal zobraziť rovnomerné usporiadanie perútok a zachytenie lúčov s háčikmi o hladké lúče. b) brko Postavenie perútok a lúčov po rozrušení súdržnosti po obnovení súdržnosti Perútky nerovnomerne zoskupené rovnomerne zoskupené Lúče s háčikmi nie sú zachytené háčikmi o hladké lúče zachytené háčikmi o hladké lúče Hladké lúče nie sú zachytené lúčmi s háčikmi zachytené lúčmi s háčikmi Záver: Súdržnosť zástavice závisí od rovnomerného usporiadania perútok. Rovnomerné usporiadanie zástavice spôsobuje zachytenie lúčov s háčikmi o hladké lúče na väčšine plochy zástavice. Rozrušená súdržnosť pera sa môže obnoviť. Súdržnosť pera umožňuje vtákom lietanie. 5

9 Kat. C okresné kolo praktické úlohy KATEGÓRIA C OKRESNÉ KOLO praktické úlohy 1. Ihlice a ihličiny Cieľ: Zistiť typické znaky ihlíc ihličnatých stromov. Pomôcky: Biologický materiál: 5 vzoriek konárikov ihličín (označené číslami 1 5). Laboratórne pomôcky: lupa, pinzeta, pravítko, podložka. Pracovný postup a úlohy: 1) Prezri vzorky ihličín voľným okom a lupou. Nakresli postavenie ihlíc na konárikoch. 2) Zisti typické vlastnosti ihlíc. Dĺžku ihlíc odmeraj pravítkom. Urči názvy jednotlivých ihličín. 3) Zistenia napíš do tabuľky. Záver: Zhodnoť spoločné a rozdielne znaky vegetatívnych orgánov ihličín - konárikov s ihlicami. Príklady ihličín: borovica lesná borievka obyčajná jedľa biela smrek obyčajný tis obyčajný Príklad tabuľky: Vzorka č Názov ihličiny Vlastnosti ihlíc Dĺžka Tvar Farba Pevnosť Zakončenie Postavenie na konáriku Rozostavenie na konáriku Na opis typických vlastností ihlíc využi výrazy: Vlastnosti ihlíc: tvar hranaté, ploché, ihlicovité, valcovité farba tmavozelená, sivozelená, vrchná strana zelená, spodná strana svetlozelená, na spodnej strane dva biele pásiky pevnosť tuhé, mäkké, ohybné, zakončenie tupé, končisté, ostré Postavenie ihlíc na konáriku: rastú po jednom (jednotlivo), po dvoch, po troch, vo zväzočku, vyrastajú z krátkych konárikov Rozostavenie ihlíc na konáriku: v praslene, v dvoch radoch, v skrutkovici, kefkovito 2. Ako žijú kvasinky? Cieľ: Zistiť ako sa kvasinky rozmnožujú. Pomôcky: Biologický materiál: kvasnice - droždie. Chemikálie: cukor. Laboratórny materiál: kadička s teplou vodou, skúmavka, chumáčik vaty, kvapkadlo, 2 podložné sklá a krycie sklíčka, filtračný papier, mikroskop. Pracovný postup a úlohy: 1) Do skúmavky s vlažnou vodou nalej asi dve tretiny teplej vody a rozpusť v nej kocku cukru. Pridaj malé množstvo rozdrobených kvasníc a uzavri chumáčikom vaty. Skúmavku polož do kadičky s teplou vodou, aby sa udržala teplota roztoku asi 30 0 C. Vyčkaj, kým sa kvasinky v skúmavke rozmnožia - roztok začne peniť (tvoria sa bublinky), zväčší sa jeho objem. 2) Prenes na podložné sklo kvapkadlom kvapku vlažného roztoku s kvasinkami a prikry krycím sklíčkom. Pozorovacie pole zaostri a silnejšie zacloň. Veľkosť zväčšenia uprav podľa potreby. 6

10 Kat. C okresné kolo praktické úlohy 3) Vyhľadaj skupinu kvasiniek alebo jednotlivé kvasinky a nakresli ich. Šípkou označ a opíš pozorovateľné časti buniek. 4) Priprav ďalší preparát vlažného roztoku a pozoruj rozmnožovanie kvasiniek. Vyhľadaj v pozorovacom poli kvasinky v rôznych fázach rozmnožovania. Nakresli 3-4 bunky, označ šípkou časti buniek, ktoré sa rozmnožujú. Záver: Vyber správny údaj, alebo napíš voľnú odpoveď. a) Kvasinky sú jednobunkové - mnohobunkové organizmy. b) Ako sa nazýva rozmnožovanie kvasiniek? c) Rozmnožovanie kvasiniek je pohlavné - nepohlavné. d) Akú látku potrebujú kvasinky na rozmnožovanie? e) Ktorá látka spôsobuje pri rozmnožovaní kvasiniek tvorenie bubliniek? f) Uveď dva príklady využitia rozmnožovacieho procesu kvasiniek napr. v priemysle alebo v domácnosti: 3. Čo sa skrýva v semene? Cieľ: Zistiť stavbu naklíčených semien. Pomôcky: Biologický materiál: naklíčené semeno fazule (vzorka A), hrachu (vzorka B). Laboratórne pomôcky: lupa, pinzeta (špendlík), podložka (Petriho miska), filtračný papier. Pracovný postup a úlohy: 1. Pozoruj vzorky semien A a B. Napíš rodové mená rastlín, z ktorých pochádzajú. 2. Odstráň zo semien šupku. Napíš jej názov. 3. Nakresli vcelku zvyšnú časť semena. Napíš názov tejto časti semena. 4. Oddeľ jednotlivé časti obidvoch vzoriek a schematicky ich nakresli. Označ šípkami a názvami pozorované časti semien. 5. Jednotlivé časti zárodku majú určitú funkciu. Ktorá časť má vyživovaciu funkciu? Stručne zdôvodni. 6. Prezri si obrázky klíčiacich semien a klíčnych rastlín a porovnaj ich. Ktoré tri nevyhnutné životné podmienky potrebuje klíčiace semeno? 7) Klíčiace semeno nepotrebuje svetlo. Zakrúžkuj správne zdôvodnenie: a) v klíčnych listoch prebieha fotosyntéza, b)má radšej tmu, c) čerpá živiny z klíčnych listov. 8) Stručne zdôvodni, prečo v kadičke A a C semená nevyklíčili. A B C 9) Uveď stručne, v čom sa z hľadiska postavenia klíčnych listov podstatne odlišuje klíčenie fazule a hrachu. 4. Živočíchy a ich systém Cieľ: Roztriediť organizmy a zaradiť ich do systému. Pomôcky: Schéma lesa. Pracovný postup a úlohy: 1) Roztrieď živočíchy na obrázku. Prečiarkni krížikom tie, ktoré nežijú v lese a napíš ich rodové mená. Ostatné živočíchy na obrázku patria medzi lesné živočíchy. 2) Živočíchy majú určité znaky podobné, v iných odlišné. Podľa toho sa rozdeľujú na dve skupiny (podkmene) STAVOVCE a BEZSTAVOVCE. 3) Zakrúžkuj na obrázku lesné živočíchy, ktoré patria medzi bezstavovce. a) Napíš do tabuľky rodové mená bezstavovcov na obrázku. b) Vyber zo zoznamu typické znaky triedy bezstavovcov a napíš do tabuľky k príslušnému živočíchovi: šupinatá koža - 4 páry nôh - 3 páry nôh - telo bez hlavy - telo mäkké a svalnaté - krídla - telo z hlavohrude a bruška - nemajú končatiny - majú chrbticu - majú pľúca. 7

11 Kat. C okresné kolo praktické úlohy Trieda Rodové meno Znaky triedy Ulitníky Pavúkovce 4) Na obrázku ostali iba stavovce. a) Napíš ich rodové mená do tabuľky a zaraď k jednotlivým triedam stavovcom. b) Vyber zo zoznamu typické znaky jednotlivých tried stavovcov a napíš do tabuľky k príslušnému živo - číchovi: srsť - slizká koža - suchá koža - perie - rohovinové šupiny - zobák - larvy žijú vo vode - rodia živé mláďatá - krídla - larvy dýchajú žiabrami - mláďatá cicajú materské mlieko. Trieda Rodové meno Znaky triedy Obojživelníky Plazy Vtáky Cicavce 5. Baktérie, huby a rastliny Cieľ: Poznávanie a rozlíšenie baktérii húb a rastlín podľa životných procesov. Pomôcky: Atlas húb, atlas rastlín alebo herbárové položky a modely húb. Pracovný postup a úlohy: 1. Vyhľadaj v odbornej literatúre príklady húb a rastlín a pozoruj ich. Získané poznatky zapíš do tabuľky. Príklady organizmov Životné prostredie Spôsob výživy Rozmnožovanie baktérie huby rastliny 2. Nakresli a opíš bakteriálnu bunku. 3. Nakresli a opíš hlavné časti tela huby (vybratá z atlasu). 4. Nakresli a opíš hlavné časti tela rastliny (vybratej z atlasu). Záver: Odpovedz na otázky: a) Ktoré z vybraných organizmov sú producenty a ktoré reducenty? b) Ktoré organizmy sú autotrofné a ktoré heterotrofné? c) Aký je podstatný rozdiel medzi hubou a rastlinou? d) Aký je rozdiel medzi rozkladnými a choroboplodnými baktériami? 8

12 Kat. C okresné kolo praktické úlohy Riešenie praktických úloh okresného kola 1. Ihlice a ihličiny 1) Príklad nákresu postavenia ihlíc na konárikoch: vzorka 1 vzorka 2 vzorka 3 vzorka 4 vzorka 5 2) Príklad vlastností ihlíc: Vlastnosti ihlíc Vzorka Názov ihličiny Postavenie Rozostavenie Dĺžka Tvar Farba Pevnosť Zakončenie na konáriku na konáriku 1 borovica lesná 5 7 valcovité sivozelená tuhé končisté po dvoch na krátkych konárikoch 2 borievka obyčajná ihlicovité tmavozelená tuhé končisté po troch v praslene 3 jedľa biela 3 4 ploché vrchná strana zelená, ohybné tupé jednotlivo vo dvoch radoch na spodnej strane dva pásiky 4 smrek obyčajný 2 3 hranaté tmavozelená ohybné končisté jednotlivo kefkovito 5 tis obyčajný 3 ploché vrchná strana tmavozelená, spodná strana svetlozelená mäkké končisté vo zväzočku v skrutkovici Záver: Spoločné znaky: približne rovnaká dĺžka jedľa a tis; rovnaký tvar - jedľa a tis; rovnaká farba - borievka, smrek; rovnaká pevnosť - borovica, borievka, jedľa, smrek; rovnaké zakončenie - borovica, borievka, smrek, tis; rovnaké postavenie na konáriku - jedľa, smrek. Rozdielne znaky: odlišná dĺžka - borievka; odlišný tvar - všetky; odlišné sfarbenie vrchnej a spodnej strany - jedľa, tis; odlišná pevnosť - tis; odlišné zakončenie - jedľa; odlišné postavenie na konáriku - borovica, borievka; odlišné rozostavenie ihlíc na konáriku všetky. 2. Ako žijú kvasinky? 3) Príklady nákresov: 4) jadro púčik bunková stena Záver: a) jednobunkové; b) pučanie; c) nepohlavné; d) cukor; e) oxid uhličitý; f) kysnutie cesta, výroba vína, piva a pod. 3. Čo sa skrýva v semene? 1) Vzorka A fazuľa, vzorka B hrach. 2) Názov šupky - osemenie. Príklad nákresov: 3) 5) Vyživovaciu funkciu majú klíčne listy, obsahujú živiny (organické látky, bielkoviny, škrob). 6) Klíčiace semeno potrebuje teplo, vodu, vzduch. 7) Čerpá živiny z klíčnych listov. 8) V kadičke A chýba voda, v kadičke C chýba vzduch. 9) klíčne listy fazule vyrastajú nad pôdu, klíčne listy hrachu zostávajú v pôde. 9

13 Kat. C okresné kolo praktické úlohy 4. Živočíchy a ich systém 1) Prečiarknuté živočíchy: lastovička, hraboš, pásavka, jarabica; 3) a) Zakrúžkované bezstavovce: slimák, križiak; b) Ulitníky, slimák. Telo mäkké a svalnaté, nemajú končatiny; pavúkovce, križiak, telo z hlavohrude a bruška, 4 páry nôh; 4) a) b): Trieda Rodové meno Znaky triedy Obojživelníky ropucha slizká koža, larvy žijú vo vode, larvy dýchajú žiabrami Plazy jašterica, vretenica suchá koža, rohovinové šupiny Vtáky ďateĺ, brhlík perie, krídla, zobák Cicavce jeleň, jazvec, rys, veverica srsť, rodia živé mláďatá, mláďatá cicajú materské mlieko 5. Baktérie, huby a rastliny 1. baktérie huby rastliny Príklady organizmov choroboplodné pečiarka ovčia lieska obyčajná Životné prostredie voda, vzduch, živý organizmus lúka, les les (okraj) Spôsob výživy parazioticky saprofyticky autotofne Rozmnožovanie delením výtrusmi semenami Príklady nákresov a opisu hlavných častí tela organizmov: chromozóm ribozóm rúcho 3. prsteň kvet list bunková stena hlúbik plodnica stonka cytoplazmatická membrána cytoplazma podhubie koreň Bakteriálna bunka Huba Rastlina Záver: a) Producenty rastliny; reducenty baktérie a huby. b) Autotrofné - rastliny, heterotrofné - baktérie a huby. c) Podstatný rozdiel je v spôsobe výživy. d) Rozkladné organizmy čerpajú živiny z odumretých tiel, choroboplodné baktérie zo živých tiel. 10

14 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy KATEGÓRIA C Okresné kolo - teoretické úlohy 1. Lesný ekosystém je charakteristický rozmanitosťou organizmov najmä drevín. Ihličiny sú nahosemenné rastliny bohato zastúpené v našich lesoch. Doplň ich názvy. Vzrast Rozmiestnenie Znaky ihlíc Uloženie semien Názov ihličiny ihlíc na konári Strom dlhé, tuhé, špicaté v strapatej šiške... Strom krátke, tuhé, špicaté v šiške smerom nadol... Strom krátke, ploché, tupé v šiške smerom nahor... Strom vo zväzočkoch, mäkké v drobnej šiške... opadavé Ker krátke, tuhé, špicaté v modrej bobuli... Ker krátke, ploché, špicaté v červenej bobuli Nahosemenné rastliny majú určité znaky rovnaké. Zakrúžkuj ich typický znak. a) Majú vajíčka uzavreté v piestiku a semená ukryté v plode. b) Majú vajíčka uzavreté v piestiku a semená nemajú ukryté v plode. c) Nemajú vajíčka uzavreté v piestiku a semená nemajú ukryté v plode. 3. Skoro na jar v lese rozkvitá lieska obyčajná. Samčie a samičie súkvetia sa nachádzajú na jednom strome. a) Rozlíš na obr. A samčie a samičie kvety. Napíš k šípkam príslušný druh kvetu. b) Napíš názov samčieho súkvetia... c) Napíš podľa obr. B názov plodu liesky... A B 4. Huby majú pre les veľký význam. Priraď čiarou k hubám na obrázku typické znaky. obsahujú chlorofyl majú podhubie majú plodnice rozmnožujú sa výtrusmi prebieha v nich fotosyntéza majú korene rozmnožujú sa semenami k životu nepotrebujú svetlo 11

15 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy 5. V lese na kmeňoch a konároch stromov rastú lišajníky. Urči, ktorý obrázok znázorňuje lišajník. Zakrúžkuj správne písmeno. a) b) c) 6. Lišajník je zložitý organizmus, v ktorom žijú v trvalom spolunažívaní (zakrúžkuj): a) huby a baktérie b) huby a červené riasy c) huby a zelené riasy 7. V lese žije veľa rozličných živočíchov, ktoré možno podľa druhu potravy rozdeliť na niekoľko skupín. Pripíš ku každej skupine jedného typického zástupcu: a) rastlinožravec... b) hmyzožravec... c) mäsožravec... d) všežravec... e) parazit Mnohé živočíchy sú pre les veľmi prospešné, iné sú pri premnožení škodcami. Na obrázku je zobrazený jeden z nich. Napíš: a) rodové aj druhové meno:... b) čím sa živia jeho larvy: Organizmy na obrázku majú spoločný spôsob života. a) Ako sa takéto organizmy nazývajú?... b) Napíš názov: organizmu hostiteľa Hmyz je potravou žiab. Niektoré z nich, napr. skokan alebo ropucha, žijú v lesoch. Na jar sa premiestňujú k vode, aby sa mohli rozmnožovať. a) Pomenuj vývinové štádiá žaby: A... B... C... b) Ako sa nazýva tento spôsob vývinu?... 12

16 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy 11. Skokan patrí medzi obojživelníky. Ktorými dvoma dýchacími orgánmi dýcha počas života? a)... b) V lese žije množstvo vtákov. Ich potravou sú zväčša ťažko stráviteľné semená a plody. Potrave je prispôsobená ich tráviaca sústava. Pomenuj jej označené časti. 13. Cicavce žijú v lese, ale aj v inom prostredí. Priraď k číslu písmeno podľa prostredia, v ktorom živočích žije. 1. líška hrdzavá a) vysokohorské prostredie 2. kamzík vrchovský b) v blízkosti vôd 3. vrana túlavá c) v blízkosti ľudských obydlí 4. ondatra pižmová d) les 5. potkan hnedastý e) pole V lesnom spoločenstve sú medzi organizmami vzájomné vzťahy. a) Roztrieď organizmy na obrázku podľa spôsobu výživy na producenty konzumenty 1. radu konzumenty 2. radu konzumenty 3. radu a pripíš ich k šípkam. b) Napíš aký je vzťah medzi producentom a konzumentom z hľadiska vytvárania a prijímania látok. 15. Bunka je základnou stavebnou a funkčnou jednotkou rastlín a živočíchov. a) Napíš názvy neoznačených bunkových organel rastlinnej bunky. Rastlinná bunka Živočíšna bunka b) Porovnaj rastlinnú a živočíšnu bunku. Ktoré organely sa v živočíšnej bunke nenachádzajú? Jednou z dôležitých úloh spoločnosti je ochrana prírody. Podčiarkni zákonom chránené organizmy. a) Rastliny: slnečnica - hlaváčik - lekno - breza b) Živočíchy: bocian - diviak - salamandra - svišť 17. Rastliny sú na našom území chránené rôznym spôsobom. Vysvetli stručne, čo znamená: a) Úplná ochrana rastlín:... b) Čiastočná ochrana rastlín:... c) Územná ochrana rastlín:... 13

17 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy 18. Prezri si schematické nákresy typických znakov dvoch skupín rastlín. a) Doplň chýbajúce časti znakov. A. Pri klíčení má rastlina... klíčny list. B. Žilnatina je.... C. Kvety majú... a.... D. Koreňovú sústavu tvorí... koreň a... korene. Aa. Pri klíčení má rastlina... klíčne listy. Bb. Žilnatina je.... Cc. Kvety majú často.... Dd. Koreňovú sústavu tvorí... koreň. b) Napíš názov príslušnej skupiny. A) B) 19. a) Podčiarkni jednoklíčnolistové rastliny. pšenica mrkva tulipán kukurica slnečnica papraď b) Do akej čeľade, do ktorej patrí pšenica a kukurica?... c) Podčiarkni typický znak tejto čeľade: Stonka je dužinatá - dutá (steblo). Kvety sú v klase - v strapci. Listy sú zložené - jednoduché. Plod je nažka - zrno. 20. Opelenie a oplodnenie predchádza vzniku semena. Podčiarkni správny údaj: a) Opelenie je prenos a zachytenie peľu na blizne - v semenníku. b) Kvety, ktoré sú nápadné farbou a vôňou opeľuje vietor - hmyz. c) Čmeľ je významný opeľovač ďateliny. Zaraď ho do systému živočíchov: kmeň:... trieda:... rad:... Zdôvodni zaradenie čmeľa do triedy tromi typickými znakmi: d) Podčiarkni znak, ktorý nepatrí hmyzu: hlava hlavohruď bruško hruď dva páry krídel tri páry nôh 21. Vývin hmyzu býva zložitý. a) Doplň chýbajúce štádium vývinu hmyzu na obrázku: oplodnené vajíčko larva... dospelý jedinec b) Ako sa nazýva takýto vývin?... c) Podčiarkni správny údaj: Na obrázku je znázornený vývin s úplnou premenou s neúplnou premenou. 22. Časti rastlinných tiel napádajú pri premnožení rozliční škodcovia, podobne ako lykožrút. a) Sú všetky tvrdenia správne? Zisti, ktorý je nesprávny a napíš do voľného riadku. Krtonôžka obyčajná poškodzuje listy.... Obaľovač jablčný poškodzuje plody.... Kvetovka jabloňová poškodzuje kvety.... b) Rastliny majú aj svojich ochrancov. Podčiarkni druh hmyzu, ktorý medzi nich nepatrí: lumčík žltonohý lienka sedembodková zlatoočka škvrnitá osa útočná húseničiar pižmový 23. Podčiarkni správny údaj. Spoločenstvo lesa je v biografickej biologickej biotickej rovnováhe, ak nie sú premnožení škodcovia a žije v ňom veľa druhov organizmov. 14

18 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy 24. V lese rastú rozličné druhy drevín. Poznáš ich? a) Podčiarkni drevinu, ktorá má plody trojboké nažky uložené v ostnatej čiaške: javor baza lieska dub buk jelša hrab b) Priraď k sebe šípkami listy a plody listnatých stromov. 25. a) Rozlíš ihličiny podľa vzhľadu stromov a šišiek. Napíš ich rodové názvy. A... B... C... b) Podčiarkni skupinu, do ktorej patria ihličnaté stromy: nahosemenné - krytosemenné rastliny. c) Napíš jeden typický znak tejto skupiny: Rozlíš lesné organizmy podľa etáže (poschodia), v ktorej žijú. Doplň k etáži na obrázku poradové čísla organizmov. 1. baktérie 2. brhlík 3. jazvec 4. jašterica 5. jež 6. motýľ 7. mravec 8. húb (podhubie) stromová kerová bylinná machová koreňová 27. V lese sú medzi organizmami rozličné vzťahy. a) Aký reťazec je znázornený na obrázku?... b) Ktorý organizmus je vždy na jeho začiatku? Vyber z výrazov: konzument producent reducent 15

19 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy 28. Priraď ku každému živočíchovi životné prostredie, v ktorom prevažne žije, označené A, B, C, D. A - okolie ľudských obydlí B - záhrady C - lúka D - voda a jej okolie 29. Niektoré mláďatá a rodičia žijú v rozličnom životnom prostredí. Rozlíš ich. Priraď čiarou mláďatá k rodičom. A B C D a b c d 30. V úlohe č. 28 je na obr. b chránený živočích - motýľ vidlochvost feniklový. Uveď tri chránené alebo ohrozené organizmy, ktoré poznáš Mnohé chránené organizmy žijú v národných parkoch. Usporiadaj v správnom poradí prvé písmená slov, získaš skratku názvu národného parku. ANÍZ- AGÁT - NERESENIE - PLESEŇ - TOBOLKA Napíš: a) skratku národného parku:... b) celý názov národného parku: Marienka písala slohovú úlohu na tému Vtáky na kŕmidle. Okrem iného napísala: V našej záhrade máme kŕmidlo. Cez zimu prilietajú na kŕmidlo sýkorky, kukučky, vrabce, škovránky, hýle, lastovičky a drozdy. Mala pravdu? Vytvor z uvedených vtákov dve skupiny, ktoré mohli a ktoré nemohli byť na kŕmidle. Stále vtáky Sťahovavé vtáky 33. Čo je planktón? Zakrúžkuj správnu odpoveď. Planktón je: a) spoločenstvo drobných rastlín a živočíchov vo vode, b) spoločenstvo drobného hmyzu na lúke, c) spoločenstvo jednobunkových organizmov v lese. 16

20 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy 34. Žiaci zaraďovali rastliny do čeľadí. Zisti, kde urobili chybu. Zakrúžkuj nesprávne zaradené rastliny. Mrkvovité rastliny Kapustovité rastliny Ružovité rastliny kôpor podbeľ zeler kel brokolica konvalinka jahoda hrach jabloň 35. Vo voľnej prírode ubúdajú obojživelníky, najmä žaby a mloky. Budú ich ľudia poznať o sto rokov? Uvažuj a napíš tri príčiny úbytku obojživelníkov v prírode. 36. Jednobunkové baktérie sú prítomné všade. Majú rôzne pomenovanie, podľa toho, akú majú funkciu. Doplň názvy baktérii podľa ich významu. a)...baktérie zvyšujú úrodnosť pôdy b)...baktérie sa využívajú pri výrobe octu c)...baktérie zapríčiňujú ochorenie človeka a zvierat d)...baktérie sú na koreňoch bôbovitých rastlín. 37. Dievčatá sa nevedeli dohodnúť, ktoré ovocie má najväčší obsah vitamínu C. Jana tvrdila, že sú to pomaranče. Viera tvrdila, že sú to čierne ríbezle a Martina uvádzala jahody. Ktoré z dievčat malo pravdu? 38. Pre niektoré živočíchy sú typické určité orgány. Spoj čiarou príslušný názov orgánu a živočícha: 1. medový žalúdok A. holub obyčajný 2. plynový mechúr B. včela medonosná 3. behák C. kapor obyčajný 4. žľaznatý žalúdok D. nemecký ovčiak 5. trháky E. sviňa divá 39. Orgány hmyzu sú prispôsobené na rôzne spôsoby prijímania potravy a pohyb. Na akú činnosť sú prispôsobené: ústne ústroje: A. komára... B. motýľa... C. včely... končatiny: D. koníka... E. muchy... F. vši Podčiarkni správny údaj: a) Organizmy na obr. A a C sú producenty, lebo organické látky rozkladajú - spotrebúvajú - vytvárajú. b) Organizmy na obr. B a D sú konzumenty, lebo organické látky rozkladajú - spotrebúvajú - vytvárajú. A B C D 41. Prečo vyschne konárik dreviny napadnutý veľkým množstvom vošiek? Podčiarkni správny údaj: Vošky vyciciavaním rastlinných štiav znižujú množstvo vody v rastline prenášajú na rastliny nákazlivé ochorenia ohrýzajú kôru konárika. 17

21 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy 42. Základným predpokladom zachovania života je rozmnožovanie rastlín. Ako prispieva veverica k rozmnožovaniu stromov v lese podľa tvojich poznatkov o spôsobe jej života? a) zahrabáva semená a plody do pôdy b) ukrýva semená a plody na rôznych miestach v lese c) rozširuje semená podobne ako vtáky trusom d) prenáša ich zo stromu na strom. 43. Čo vieme o fotosyntéze dnes? Začiatkom 17. stor. flámsky vedec van Helmont odvážil mladú vŕbu a zasadil do nádoby s odváženou suchou pôdou. Do pôdy dodával iba vodu. Po piatich rokoch strom aj pôdu odvážil. Zistil, že vŕba získala na váhe 75 kg a z pôdy ubudlo iba 60 g. Z toho usúdil, že strom sa živil iba z vody. Do určitej miery mal pravdu, vtedy ešte nevedel, že zdrojom výživy vŕby mohol byť aj vzduch. Doplň: Dnes vieme, že rastliny tvoria organické látky (napr. cukor glukózu) z vody a..., ktorý prijímajú zo vzduchu listami a do ovzdušia vylučujú.... Tento proces sa nazýva Rastlina prijíma živiny z pôdy a vzduchu. Ktoré látky rastlina prijíma vylučuje a) listami... b) koreňom... c) listami Rozlíš krytosemenné a nahosemenné rastliny. Uveď písmená, ktoré ich označujú a podčiarkni podstatný typický znak. a) Na obr.... je krytosemenná rastlina, lebo je listnatý strom má semená v plode. b) Na obr.... je nahosemenná rastlina, lebo je ihličnatý strom má semená na šupinách šišky Ako si rastliny chránia časti tela sa dozvieš, ak odpovieš na otázku "Čo to je?" a) Časť plodu, ktorá chráni semeno.... b) Vonkajšia časť semena, ktorá chráni zárodok.... c) Vonkajšia časť koreňa, ktorá chráni vnútorné časti.... d) Časť listu, ktorá chráni jeho dužinu.... e) Časť kvetu, ktorá chráni vajíčko(vajíčka) Niektoré výrazy majú v biológii iný význam ako v bežnom živote. Napíš, čo a u ktorého organizmu znamenajú: a) koruna:... b) korunka:... c) kalich:... d) prsteň:... e) čepeľ:... f) kniha:... g/ bubienok:... h) kefka:... ch) hrebeň:... 18

22 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy 48. Siedmaci sa rozhodli skrášliť triedu. Obstarali si kvetináče s rastlinami, krhličku na polievanie, hnojivo a začali sa starať o svoje rastliny. Výdatne a často ich hnojili dvojnásobným množstvom hnojiva, aby čím rýchlejšie rástli. Po krátkom čase nechceli veriť vlastným očiam - rastliny zvädli a hoci ich výdatne polievali,celkom zvädli a zahynuli. a) Kde urobili chybu? b) Ktorý obrázok znázorňuje, čo prebiehalo v bunkách pri starostlivosti siedmakov o kvety? A. Do buniek preniká voda s rozpustenými látkami vtedy, ak je v pôde dostatok vody a nie príliš veľké množstvo minerálnych látok. B. Bunky vodu neprijímajú, ak je v pôde málo vody a veľké množstvo rozpustených minerálnych látok. 49. Pestovaním jedného druhu plodiny na veľkej ploche vznikli monokultúry. 1. V čom spočíva najväčšie riziko vysádzania monokultúr? a) v nízkej úrode b) v narušení životného prostredia c) v premnožení škodcov 2. V monokultúrach sa plodiny chránia chemickými postrekmi. Tento spôsob ochrany rastlín spôsobuje na poliach najmä zníženie stavov (počtu): a) bažantov a jarabíc b) líšok c) zajacov 3. Hlboká orba na poliach zabraňuje najmä premnoženiu: a) hraboša poľného b) myši domovej c) potkana hnedastého 4. Dôsledkom premnoženia jedného druhu živočíchov na poliach je: a) zvýšenie výnosu plodín b) zmenšenie poľovného revíru c) narušenie biologickej rovnováhy 50. Ľuľok zemiakový (zemiak) je zvláštna rastlina. Niektoré časti jeho tela sú dôležitou súčasťou výživy človeka, iné sú jedovaté. a) Pomenuj dôležité orgány ľuľka zemiakového. b) Ako sa botanicky správne nazýva časť, ktorá je súčasťou našej výživy? c) Ako sa nazýva rozmnožovanie touto časťou rastliny? d) Ako sa nazýva plod ľuľka zemiakového? e) Prečo sa nemôžu konzumovať plody ľuľka zemiakového? 51. O jablkách často hovoríme, že sú červivé. a) Ktorý živočích spôsobuje červivosť jabĺk? b) Ktoré vývinové štádium tohto hmyzu považujú ľudia za červíka v jablku? 52. Vyššie rastliny majú telo rozlíšené na koreň, stonku, listy so žilkami a prieduchmi. Nájdi na obrázku a podčiarkni rastliny, ktoré nepatria medzi vyššie rastliny. kukurica siata žabí vlas papraď samčia chlorela smrekovec opadavý buk lesný hrach siaty 19

23 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy 53. Priraď k sebe podľa súvislosti obrázky na ľavej a pravej strane. a) Do prázdneho rámčeka napíš číslo obrázka. b) Stručne napíš, čo obrázok znázorňuje. A 1. B 2. C 3. D 4. E Usporiadaj písmená v správnom poradí, ktoré vietor rozfúkal. Získaš pokyn k riešeniu ďalšej úlohy. Pomôcka: Rozfúkané písmená sa týkajú triedenia odpadu. 55. Doplň pokyn z predchádzajúcej úlohy: R Ď O... D, ktorý nazbierali deti v lese do vreciek. noviny plechovky fľaša od piva rukavice alobal pohárik od jogurtu vreckovka plastová fľaša servítky sklenený pohár Do vreciek ulož napíš nazbieraný odpad. Papier Textil Sklo Kovy Plasty 20

24 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy 56. Napíš do listov na konári názov skupiny organizmov, ktoré: 1a - vytvárajú organické látky 2a spotrebúvajú organické látky 3a rozkladajú uhynuté organizmy. Napíš do protistojných listov príklady príslušných organizmov podľa výberu z ponuky: zelené rastliny človek pôdne baktérie konzumenty producenty reducenty živočíchy 57. Vyber zo zoznamu liečivé rastliny a napíš ich čísla do vrecúšok rozvešaných na strome. 1. kosatec nízky 2. praslička roľná 3. rosička okrúhlolistá 4. medovka lekárska 5. reznačka laločnatá 6. žltohlav európsky 7. pŕhľava dvojdomá 8. astra alpínska 9. dúška materina 10. lekno biele 11. rebríček obyčajný 12. stračka tatranská 13. mäta pieporná 58. Poškodená ozónová vrstva prepúšťa na zemský povrch škodlivé ultrafialové žiarenie, ktoré ohrozuje živé organizmy. Napíš 4 príklady látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu Ak chceš chrániť prírodu, vyhýbaj sa... obalom. Máloktoré sa dajú recyklovať, na skládkach sa ťažko rozkladajú a pri spaľovaní niektorých sa uvoľňujú do ovzdušia škodlivé látky. Doplň do textu názov obalov. Názov druhu obalov sa dozvieš, ak v správnom poradí pootváraš obálky usporiadaš písmená. 21

25 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy 60. Žiaci na prehliadke poľnohospodárskej farmy videli kone, kozy, ovce a kravy. Z hospodárskych zvierat, ktoré boli ustajnené v maštaliach, bolo vidieť iba zadnú časť. Urči, ktoré to boli Zakrúžkuj správnu odpoveď. 1. Koník čiarkovaný má končatiny prispôsobené na a) prichytávanie b) lezenie c) skákanie 2. Potápnik obrúbený má tretí pár končatín prispôsobený na a) pohyb po dne b) plávanie c) prichytávanie o vodné rastliny 3. Mucha domová má končatiny prispôsobené najmä na pohyb po a) drsných plochách b) hladkých plochách c) mäkkých plochách 4. Končatiny bystrušky fialovej sú prispôsobené na rýchly pohyb po a) kôre stromov b) dne vodnej plochy c) zemi 5. Mravec hôrny má ústne ústroje a) cicavé b) hryzavé c) pichavé 6. Jasoň červenooký má ústne ústroje a) lízavé b) bodavé c) cicavé 7. Blcha psia má ústne ústroje a) cicavé b) bodavo - cicavé c) hryzavé Rieš úlohy pomocou obrázkov za úlohou 68. Pri riešení uvádzaj len čísla. 62. Roztrieď živočíchy na a) bezstavovce b) stavovce 63. Ktoré živočíchy patria do tried článkonožcov? kôrovce:... pavúkovce:... hmyz: Stavovce usporiadaj do tried a k triedam priraď príslušné čísla živočíchov: 65. Uveď príklady organizmov, ktoré sa rozmnožujú a) delením:... b) výtrusmi:... c) semenami: Semenné rastliny roztrieď na a) nahosemenné:... b) krytosemenné:... Trieda Živočíchy (čísla) 22

26 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy 67. Utvor potravový reťazec z organizmov: č. 15B, 17A, 1B, 5B. Napíš ich názvy do schémy. konzument predátor konzument bylinožravec producent reducent 68. Ako poznáš organizmy, ktoré súvisia s čistotou ovzdušia? a) Pomenuj organizmus č. 5. Využi pomocníka: Riasa + huba =... Je to spolužitie, ktoré sa nazýva... b) Akú úlohu majú v spolužití riasy? c) Akú úlohu majú v spolužití huby? d) Prečo sa organizmy č. 5 označujú ako indikátory čistého ovzdušia? 23

27 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy Obrázky k úlohe

28 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy Obrázky k úlohe

29 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy Riešenie teoretických úloh okresného kola borovica, 2. smrek, 3. jedľa, 4. smrekovec, 5. borievka, 6. tis. 2. c). 3. 1) samčie, 2) samičie, b) samčie súkvetie jahňada, c) plod liesky oriešok. 4. majú podhubie, majú plodnice, rozmnožujú sa výtrusmi, k životu nepotrebujú svetlo. 5. c). 6. c). 7. napr. a) jeleň, b) jež, c) vlk, d) medveď, e) kliešť. 8. a) lykožrút smrekový, b) lykom smreka. 9. a) parazity (cudzopasníky), b) 1. imelo ihličnaté alebo listnaté stromy ( alebo imelovec - dub), 2. kliešť človek, 3. blcha pes, 4. pásomnica človek, 5. voš človek. 10. A oplodnené vajíčka, B larva žubrienky, C dospelý jedinec, b) nepriamy vývin. 11. a) žiabre, b) pľúca pažerák, 2. hrvoľ, 3. žľaznatý žalúdok, 4. svalnatý žalúdok d; 2a, 3e, 4b, 5c. 14. a) odspodu nahor producenty, konzumenty 1. radu, konzumenty 2. radu, konzumenty 3. radu, b) producent vytvára organické látky, konzument prijíma organické látky. 15. a) 1. bunková stena, 2. jadro, 3. cytoplazma, 4. chloroplast, b) bunková stena, chloroplast, vakuola. 16. a) hlaváčik, lekno, b) bocian, salamandra, svišť. 17. a) je chránená celá rastlina, b) je chránená podzemná časť rastliny, c) všetky rastliny sú chránené, lebo sa nachádzajú na chránenom území. 18. a) A. dva, B. sieťovitá, C. kalich, korunu, D. hlavný, bočné, Aa. jeden, Bb. rovnobežná, Cc. okvetie, Dd. zväzkovitý; b) A) dvojklíčnolistové, B) jednoklíčnolistové. 19. a) pšenica, tulipán, kukurica, b) lipnicovité, c) stonka - dutá (steblo); listy - jednoduché; kvety - klas; plod zrno. 20. a) na blizne; b) hmyz; c) kmeň - článkonožce, trieda hmyz, rad blanokrídlovce, typické znaky triedy článkované telo, 3 páry nôh, 1 pár tykadiel; d) hlavohruď. 21. a) kukla; b) nepriamy vývin; c) s úplnou premenou. 22. a) Krtonôžka obyčajná poškodzuje listy. korene; b) osa útočná. 23. biologickej. 24. a) buk; b) A - c; B - d; C - a; D b. 25. a) A - borovica; B - smrek; C jedľa; b) nahosemenné; c) semená nie sú ukryté v plode. 26. stromová 2; bylinná - 5,6; machová - 4,7; kerová 3; koreňová - 1, a) potravový reťazec; b) producent. 28. A - potkan, belorítka; B - mlynárik, jež, slimák; C - jašterica, svrček; D - vodniak, trasochvost, užovka. 29. A d; B a; C b; D c. 30. napr. vretenica, bocian, jazvec. 31. a) TANAP; b) Tatranský národný park 32. stále vtáky: sýkorky, vrabce, hýle, drozdy; sťahovavé vtáky. kukučky, škovránky, lastovičky. 33. a). 34. podbeľ, konvalinka, hrach. 35. napr.: znečisťovanie vody, likvidácia mokradí, chemizácia prostredia, zánik biotopov, cestné komunikácie (cesty, diaľnice) na rozhraní prostredia v ktorom obojživelníky žijú a rozmnožujú sa a pod. 36. a) pôdne; b) kvasné; c) choroboplodné; d) hľúzkovité. 37. Vierka - čierne ríbezle B; 2. C; 3. E; 4. A; 5. A; 6. D. 39. A. bodanie a cicanie; B. cicanie; C. lízanie; D. skákanie; E. pohyb po hladkých plochách; F. prichytávanie na vlasoch. 40. a) vytvárajú; b) spotrebúvajú. 41. znižujú množstvo vody v rastline. 42. b). 43. oxidu uhličitého; kyslík; fotosyntéza. 44. a) oxid uhličitý, b) roztoky anorganických (neústrojných, minerálnych) látok; c) kyslík, vodu (v podobe vodnej pary) 45. a) Na obr. 2., 3., má semená v plode; b) 1., 4., má semená na šupinách šišky. 46. a) oplodie; osemenie (šupka); c) pokožka; d) pokožka; e)semenník 47. a) koruna časť kvetného obalu kvetu (časť stromu, ktorú tvoria konáre); b) korunka časť zuba pokrytá sklovinou; c) kalich časť kvetného obalu kvetu; d) prsteň zvyšok závoja na hlúbiku húb; e) čepeľ plochá časť listu; f) kniha časť zloženého žalúdka tura; g) bubienok časť vonkajšieho ucha; h) kefka niekoľko radov chĺpkov na treťom páre končatiny včely; ch) hrebeň časť prsnej kosti vtákov (znak na hlave kohúta). 48. a) Rastliny veľmi hnojili (dávali im neprimerane veľké množstvo minerálnych látok); b) B b); 2. a); 3. a); 4. c). 50. a) kvety, plody, listy, stonka, hľuzy, korene; b) hľuzy; c) vegetatívne; d) bobuľa; e) sú jedovaté. 51. a) obaľovač jablčný; b) larva; 52. žabí vlas, chlorela. 26

30 Kat. C okresné kolo teoretické úlohy 53. a) A 4; B 1; C 5; D 2; E 3; b) 1. vajíčka skokana, 2. plod duba (žaluď), 3. larvy komára, 4. chodbičky lykožrúta pod kôrou stromu, 5. plod hrabu (nažka). 54. Roztrieď odpad! 55. Papier noviny, servítky; textil rukavice, vreckovka, sklo fľaša od piva, sklenený pohár, kovy plechovky, alobal; plasty - plastová fľaša, pohárik od jogurtu a producenty, 1b zelené rastliny, 2a konzumenty, 2b živočíchy, človek, 3a reducenty, 3b pôdne baktérie , 4, 7, 9, 11, 13 (poradie nie je rozhodujúce). 58. napr. freóny (spreje), chladiace médiá, chlórové prípravky, hasiace prípravky, penové plasty. 59. plastovým obalom krava, 2. ovca, 3. kôň, 4. koza c); 2. b); 3. b); 4. c); 5. b); 6. c); 7. b). 62. a) 1, 2, 3, 4, 17, 11, 15, 18, 19 bezstavovce; b) 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13, 14, 16 stavovce. 63. Kôrovce: 15, 17, 11; pavúkovce; hmyz: 4, 18, Ryby: 9; obojživelníky: 10; plazy: 5; vtáky: 8, 12, 14; cicavce: 6, 13, 16, a) delením: 5, 8, 9; b) výtrusmi: 1, 2, 3, 11, 16; c) semenami: 4, 6, 7, 10, 12, 13, 14, 17, 18, 19, 20, 21, Semenné rastliny: nahosemenné: 12, 13, 14; krytosemenné: 4, 6, 7, 10, 17, 18, 19, 20, 21, Reducenty: žižiavka 15 B; producenty: lipnica tráva 17 A; konzument bylinožravec: slizniak 1B; konzument predátor: jašterica 5 B. 68. a) lišajník, spolužitie čiže symbióza; b) produkujú ústrojné látky fotosyntézou a poskytujú ich hube; c) Zadržujú vlahu a poskytujú ju riasam; d) Sú veľmi citlivé na čistotu ovzdušia. Nerastú tam, kde je znečistené ovzdušie. 27

31 Kat. C krajské kolo praktické úlohy KATEGÓRIA C KRAJSKÉ KOLO - praktické úlohy 1. Poznáš pór? Cieľ: Zistiť stavbu rastliny a jej príslušnosť k jednoklíčnolistovým alebo dvojklíčnolistovým rastlinám Pomôcky: Biologický materiál: rastlina póru. Laboratórne pomôcky: nôž alebo sklapel, pinzeta, preparačná ihla, kvapkadlo, podložné sklo, krycie sklíčko, mikroskop, nádobka s vodou. Pracovný postup a úlohy: 1) Rozrež pór pozdĺžne na polovicu. Zisti, z akých častí sa skladá a zobraz nákresom. Označ a pomenuj pozorované časti. 2) Odrež celý list a oddeľ od rastliny. Preskúmaj jeho tvar, žilnatinu a sfarbenie. Podľa sfarbenia urči nadzemnú a podzemnú časť. 3) Nakresli celý list so žilnatinou. Podzemnú a nadzemnú časť oddeľ vodorovnou čiarou, označ a pomenuj. 4) Priprav mikroskopické preparáty pokožky obidvoch strán zelenej časti listu. List prelom a opatrne stiahni pokožku z obidvoch strán listu. Malú časť daj do kvapky vody na podložné sklo, prikry krycím sklíčkom. 5) Pozoruj mikroskopom pokožku listu. Nakresli 2 3 bunky s prieduchmi, pozorované časti označ a pomenuj. 6) Zhodnoť zistenia výberom správnych údajov: a) Telo póru tvorí koreň stonka listy cibuľa podcibulie kvety. b) Podcibulie, z ktorého vyrastajú listy, je skrátená časť koreňa listu stonky. c) Nadzemná časť listov má bielu zelenú žltú farbu, pretože obsahuje chlorofyl chromozómy. d) Prebieha v nich fotosyntéza fotografia fotometria. e) Podzemná časť listov má bielu zelenú žltú farbu. f) Listy majú sieťovitú rovnobežnú žilnatinu. g) V pokožke sú prieduchy na obidvoch stranách - len na jednej strane listu. Záver: Charakterizuj rastlinu pór výberom správnych údajov: Pór patrí k jednoklíčnolistovým - dvojklíčnolistovým rastlinám, pretože listy majú sieťovitú rovnobežnú žilnatinu a zväzkovitý koreň hlavný koreň s bočnými koreňmi, má nemá cibuľu. 2. Rastlinné farbivá Farebnú pestrosť rastlín spôsobujú rastlinné farbivá. Najznámejšie farbivá v krytosemenných rastlinách sa nazývajú antokyany. Citlivo reagujú na kyslé alebo zásadité prostredie bunkovej šťavy a tým ovplyvňujú farbu kvetov, listov alebo plodov, napr. listov červenej kapusty, kvetov ostružiny malinovej (maliny), ostružiny černicovej (černica) a pod. Cieľ: Zistiť vplyv prostredia na zmeny rastlinného farbiva. Pomôcky: Biologický materiál: listy červenej kapusty (môžu byť aj suché). Chemikálie: roztok kyseliny chlorovodíkovej (HCl), octu (8%), hydroxidu amónneho, (NH 4 OH), hydroxidu sodného (NaOH), destilovaná voda. Laboratórne pomôcky: nožnice (nožík), železný kruh, sieťka, filtračný papier, stojan na skúmavky, držiak na skúmavky, 5 skúmaviek, 2 kadičky, kahan, zápalky, podložka. Pracovný postup a úlohy: Poznámka: Je potrebná zvýšená opatrnosť pri práci s kahanom a chemikáliami (kyselinami, hydroxidmi) a presnosť pri práci! 1) List červenej kapusty rozrež na malé kúsky. Povar asi s päťnásobným množstvom destilovanej vody a nechaj vychladnúť. 2) Prefiltruj a filtrát nalej do 5 skúmaviek. Prvá skúmavka je kontrolná. Do druhej skúmavky prikvapni roztok kyseliny chlorovodíkovej, do tretej skúmavky roztok octu, do štvrtej skúmavky roztok hydroxidu amónneho, do piatej skúmavky roztok hydroxidu sodného. 3) Pozoruj zmeny sfarbenia filtrátu rastlinného farbiva v porovnaní s kontrolnou skúmavkou. 4) Zaznamenaj do tabuľky zmeny farby filtrátu: Filtrát z listov červenej kapusty Farba Kyslé zásadité - neutrálne prostredie 1. skúmavka kontrolná 2. skúmavka filtrát s kyselinou chlorovodíkovou 3. skúmavka filtrát s s octom 4. skúmavka filtrát s hydroxidom amónnym 5. skúmavka filtrát s hydroxidom sodným 28

32 Kat. C krajské kolo praktické úlohy 5) Vyvoď na základe poznatkov z pokusu, aké prostredie (kyslé zásadité) majú v bunkovej šťave: listy červenej kapusty, červené kvety ruže, červené plody maliny, žlté kvety narcisu, modré kvety nezábudky, modrofialové plody černice. Záver: Stručne vysvetli citlivosť rastlinného farbiva na kyslé alebo zásadité prostredie bunkovej šťavy v rastlinách. 3. Čo sa skrýva za krásou kvetov? Cieľ: Zistiť stavbu kvetov s jednoduchým a zloženým kvetným obalom. Pomôcky: Biologický materiál: dva kvety kvitnúcej pestovanej alebo voľne rastúcej rastliny (vzorka 1 a 2). Laboratórne pomôcky: lupa, mikroskop, podložné sklo, krycie sklíčko, nožnice, pinzeta, preparačná ihla (alebo špendlík), Petriho miska. Poznámka: Ako vzorky odporúčame rastlinu s okvetím a rastlinu s kalichom a korunou, zohľadniť zastúpenie rastlín s voľným a zrasteným kvetným obalom. Pracovný postup a úlohy: 1) Pozoruj lupou kvetné obaly vzoriek 1 a 2. 2) Zisti, ktorý kvet má okvetie, kalich s korunou, kvetný obal voľný alebo zrastený. Pozorovanie zobraz schematickým nákresom. Vyber správne údaje a napíš pod nákres. Kvet má okvetie - kalich s korunou. Kvet má obal voľný - zrastený. 3) Nakresli a pomenuj samčí a samičí rozmnožovací orgán. Označ a opíš jednotlivé časti samčieho a samičieho rozmnožovacieho orgánu. 4) Rozober v každej vzorke tyčinku a piestik. Získaj peľové zrnká a 1-2 vajíčka a pozoruj mikroskopom. Nakresli 1-2 peľové zrnká a vajíčka, označ a pomenuj. Záver: 1. Uveď, v ktorej časti kvetu sa nachádzajú pohlavné bunky. Zdôvodni ich význam pre život rastliny. 2. Zdôvodni význam tyčinky, piestika, peľového zrnka a vajíčka pre život rastliny. 3. V ktorej časti tyčinky sa nachádzajú peľové zrnká? V ktorej časti piestika sa nachádzali vajíčka? 4. Na základe pozorovania uveď, z ktorej časti kvetu vznikne semeno a z ktorej vznikne plod. 4. Pochádza list z vodnej alebo suchozemskej rastliny? Cieľ : Rozlíšiť listy dvojklíčnolistovej suchozemskej a vodnej rastliny. Pomôcky: Biologický materiál : list dvojklíčnolistovej rastliny. Laboratórny materiál: pinzeta, preparačná ihla (špendlík), podložné sklo, mikroskop, bezfarebný lak (na nechty), priesvitná samolepiaca páska (izolepa), nožnice. Pracovný postup a úlohy: Poznámka: Pri práci vychádzaj z poznatku, že vodné rastliny majú prieduchy na vrchnej strane listu a suchozemské rastliny na spodnej strane listu, na zabezpečenie dýchania a vyparovania prebytočnej vody. 1. Priprav dva odtlačky pokožky listu jeden z vrchnej a druhý zo spodnej strany listu. Na pokožku listu nanes na ploche 1 cm 2 tenkú vrstvu bezfarebného laku. Po dokonalom zaschnutí (nesmie lepiť!) prilož opatrne prúžok priesvitnej samolepiacej pásky a jemne ho pritlač. Prúžok lepiacej pásky prilep strednou časťou tak, aby jeho konce ostali voľné. Voľnými koncami stiahni z listu vrstvu zaschnutého laku a prilep na podložné sklo. 2. Pozoruj mikroskopom odtlačky vrchnej aj spodnej pokožky listu. Zisti na ktorej strane pokožky sú umiestnené prieduchy. 3. Nakresli niekoľko buniek, na nákrese opíš pozorované časti bunky. 4. Podľa pozorovania urči a zdôvodni, z akého prostredia (vodného, suchozemského) pochádza list rastliny. 5. Čo je súčasťou prírodného ekosystému? Cieľ: Zostaviť schému prírodného ekosystému. Pomôcky: kancelársky dvojhárok, nožnice, lepidlo, farebné ceruzky, obrázky organizmov. Pracovný postup a úlohy: 1. Prezri si obrázky rastlín a živočíchov a uvažuj, ktorým prírodným suchozemským ekosystémom zodpovedajú. Rozhodni sa pre zostavenie niektorého z nich. 2. Napíš názov ekosystému do pravého horného rohu pracovnej plochy. Nakresli podľa vlastnej predstavy jeho nadzemnú a podzemnú časť. Vyber najmenej 15 organizmov zodpovedajúcich danému ekosystému. Vystrihni a nalep ich do schémy podľa toho, kde žijú. Obrázky získaj rozmnožením, prípadne zväčšením. 29

33 Kat. C krajské kolo praktické úlohy 3. Označ šípkami v schéme ekosystému 2 potravové reťazce z piatich článkov, ktoré začínajú producentom a končia reducentom. 4. Zostav schému konkrétnych organizmov producentov, konzumentov a reducentov. Naznač v schéme šípkami smer prenosu potravy a energie. 5. Čo žije v machu? Cieľ: Zistiť stavbu machu a vysvetliť jeho význam v lese. Pomôcky: Biologický materiál - rastlina machu. Laboratórny materiál - lupa, mikroskop, pinzeta, preparačná ihla (špendlík), nožnice, podložné sklo, krycie sklíčko, nádobka s vodou, kvapkadlo. Pracovný postup a úlohy: 1) Pozoruj lupou mach. a) Nakresli rastlinu machu, označ a pomenuj časti tela. b) Napíš stručne význam jednotlivých častí tela machu. 2) Priprav mikroskopický preparát palístku. Pozoruj mikroskopom. Nakresli niekoľko buniek. Viditeľnú časť bunky označ čiarou a pomenuj. 3) Uveď, aké farbivo obsahuje pozorovaná časť bunky. 4) V machu žijú rozličné živočíchy v určitých potravových vzťahoch. Šípky na obrázku ukazujú, ktorými organizmami sa zobrazené živočíchy živia. a) Dôkladne si prezri obrázok a doplň text: Stonôžka: Dnes som sa riadne najedla. Pochutila som si na... a... a.... Pavúk: Aha, tam sa prechádza jedna... Predtým som ju videl, ako si pochutnávala na machu. Chvostoskok: Aj mne dobre padnú... Len si musím dávať pozor, aby ma nevidela žiadna..., ináč by sa mi zle povodilo. b) Ktorý živočích má v potravovom reťazci na obrázku najväčší výber na zostavenie svojho jedálneho lístka? Zdôvodni. 7. Odkiaľ sa získavajú huby energiu pre svoj život? Cieľ: Zistiť, odkiaľ získavajú kvasinky energiu pre životné procesy. Pomôcky: Biologický materiál - droždie, múka, cukor, vlažná voda. Laboratórny materiál - dve kadičky, miska, malá lyžička. 30

34 Kat. C krajské kolo praktické úlohy Pracovný postup a úlohy: 1. Priprav dve guľky cesta. Do misky daj trochu múky, cukru, vlažnej vody a vymies guľku cesta. Môžeš si pomôcť lyžičkou. Postup opakuj ešte raz, ale pridaj trochu droždia. Vymies druhú guľku. 2. Do dvoch označených kadičiek (1 a 2) nalej rovnaké množstvo vlažnej vody. Do kadičky 1 vlož prvú guľku, do kadičky 2 druhú guľku,do ktorej sa primiešalo droždie. 3. Pozoruj a zisti, ako sa správajú guľky cesta vo vode. 4. Nakresli polohu guliek v kadičkách. Záver: a) Vysvetli správanie guliek vo vode. b) Uveď, čo je to droždie? c) Prečo sa do cesta pridáva cukor? d) Kde sa využíva činnosť kvasiniek? Riešenie praktických úloh krajského kola 1. Poznáš pór? 1) Na pozdĺžnom nákrese póru má byť označený list, cibuľa, podcibulie, koreň. 3) Nákres listu s rovnobežnou žilnatinou; vodorovnou čiarou oddelená nadzemná zelená časť a podzemná biela časť; 5) Príklad nákresu: bunková stena bunkové jadro prieduch Vrchná pokožka listu Spodná pokožka listu 6) a) Telo póru tvorí koreň stonka listy cibuľa podcibulie. b) Podcibulie, z ktorého vyrastajú listy, je skrátená časť stonky. c) Nadzemná časť listov má zelenú farbu, pretože obsahuje chlorofyl. d) Prebieha v nich fotosyntéza. e) Podzemná časť listov má bielu farbu. f) Listy majú rovnobežnú žilnatinu. g) V pokožke sú prieduchy na obidvoch stranách listu. Záver: Pór patrí k jednoklíčnolistovým, pretože listy majú sieťovitú žilnatinu, zväzkovitý koreň, má cibuľu. 2. Rastlinné farbivá 4) 5) Listy červenej kapusty neutrálne; červené kvety ruže kyslé; červené plody maliny - kyslé; žlté kvety narcisu Filtrát z listov červenej kapusty Farba Prostredie: kyslé zásadité neutrálne 1. skúmavka kontrolná modrá, fialová neutrálne 2. skúmavka filtrát s kyselinou chlorovodíkovou ružová kyslé 3. skúmavka filtrát s s octom ružovočervená kyslé 4. skúmavka filtrát s hydroxidom amónnym zelená zásadité 5. skúmavka filtrát s hydroxidom sodným zelenožltá, žltá zásadité zásadité; modré kvety nezábudky neutrálne; modrofialové plody černice neutrálne. Záver: Farebnosť kvetov, listov, plodov ovplyvňuje kyslé alebo zásadité prostredie v bunkovej šťave. 3. Čo sa skrýva za krásou kvetov? Príklady nákresov: 2) 3) 4) peľových zrniek peľnica nitka blizna čnelka semenník Kvet má okvetie. Kvet má kalich s korunou. Samčí rozmnožovací Samičí rozmnožovací Kvetný obal je voľný. Kvetný obal je voľný. orgán - tyčinka. orgán - piestik. Záver: 1. Pohlavné bunky sú uložené v tyčinkách a piestikoch. Majú význam pri rozmnožovaní rastliny. 2. Tyčinka obsahuje peľové zrnká. Piestik obsahuje vajíčka. Peľové zrnká obsahujú samčie pohlavné bunky, vajíčka samičie po- 31

35 Kat. C krajské kolo praktické úlohy hlavné bunky. Majú význam pri vzniku semena a plodu. 3. Peľové zrnká sú uložené v peľnici tyčinky. Vajíčka sú uložené v semenníku piestika. 4. Semeno vznikne z oplodneného vajíčka, plod zo semenníka. 4. Pochádza list z vodnej alebo suchozemskej rastliny? 3) Príklad nákresu: bunkové jadro prieduchy bunková stena Vrchná strana pokožky listu Spodná strana pokožky listu 4) List pochádza zo suchozemského prostredia, lebo má prieduchy na spodnej strane listu. 5. Čo je súčasťou prírodného ekosystému? 1) Z obrázkov možno zostaviť lesný a poľný ekosystém. 2) Zostavenie ekosystému z vlastného nákresu schémy a nalepených obrázkov z predlohy. 3) Príklad potravového reťazca: tráva koník jež lasica myšiarka. 4) a) napr.: tráva syseľ pôdne baktérie; b) smer prenosu potravy a energie: producent konzument reducent producent. Záver: Potravový reťazec významne vplýva na udržiavanie biologickej rovnováhy v každom ekosystéme. Má význam najmä na vyrovnaný prenos potravy a tým aj energie. 6. Čo žije v machu? 1) a) Príklad nákresu machovej rastliny: palístky b) Pakorienok - priíma roztoky látok v pôde, pabyľka - vedie roztoky látok, palístky - prebieha v nich fotosyntéza, zásobáreň vody, 1) Príklad nákresu: pabyľka bunková stena chloroplasty pakorienok 3) Chloroplasty obsahujú chlorofyl. 4) a) Stonôžka: Dnes som sa riadne najedla. Pochutila som si na larvách múch, mnohonôžke a chvostoskokovi. (možno uviesť aj stonožtičku a hlístu). Pavúk: Aha, tam sa prechádza jedna mnohonôžka. Predtým som ju videl, ako si pochutnávala na machu. Chvostoskok: Aj mne dobre padnú rastliny machu. Len si musím dávať pozor, aby ma nevidela žiadna stonôžka, ináč by sa mi zle povodilo. b) Najväčší výber potravy má stonožka, lebo je dravá (mäsožravec, predátor). 7. Odkiaľ získavajú huby energiu pre svoj život? 4. Nákres by mal zobrazovať v kadičke č. 1 guľku bez droždia na dne, v kadičke č. 2 guľku s droždím na hladine (vypláva hore). Záver: a) Guľka s droždím je nadľahčovaná vznikajúcim oxidom uhličitým. b) V droždí sú zlisované pivné kvasinky jednobunkové huby. c) Kvasinky rozkladajú cukor a získanú energiu zužitkovávajú na životné procesy (napr. na dýchanie). Pri tomto procese sa uvoľňuje oxid uhličitý, ktorý cesto nadľahčuje. Správna je aj odpoveď napr.: Rozklad cukru je kvasiaci proces, pri ktorom sa uvoľňuje energia a plyn, ktorý nadľahčuje guľku. d) V potravinárskom priemysle, na kvasenie piva, vína, kysnutého cesta. 32

36 Kat. C krajské kolo teoretické úlohy KATEGÓRIA C Krajské kolo teoretické úlohy 1. Pozorne si prezri obrázok vývin machu. Podľa obrázka pomenuj jednotlivé vývinové štádiá machu: a)... b)... c)... d)... e)... e 2. Roztrieď medzi machy a paprade: rašeliník papradka samičia sladič obyčajný ploník obyčajný bielomach sivý papraď samčia Machy: Paprade: a b c d 3. Huby s plodnicami sa rozmnožujú pomocou výtrusov uloženými na spodnej strane klobúka. Pomenuj označené časti obrázka. a b c a)... b)... c)... d) Roztrieď uvedené huby podľa spôsobu života: hríb obyčajný (dubák) trúdnik pleseň hlavičkatá kozák brezový papleseň štetkovitá muchotrávka červená a) saprofytické (hniložijné):... b) symbiotické (spolunažívajú s rastlinami):... c) parazitické (cudzopasné):... d 5. Medzi huby patria aj kvasinky, ktoré majú veľký hospodársky význam. Podčiarkni správnu odpoveď. Kvasinky patria medzi: jednobunkové huby mnohobunkové huby. 6. Urči, do ktorej čeľade patria uvedené hospodársky významné rastliny. Napíš k číslam príslušné písmená: 1. čeľaď ružovité 2. čeľaď bôbovité 3. čeľaď kapustovité 4. čeľaď lipnicovité a) kaleráb b) kukurica c) hrach d) slivka e) karfiol f) raž g) jahoda h) ďatelina Mnohé rastliny sa pestujú ako okrasné byliny. Tulipán záhradný je jednou z nich. V každom bode podčiarkni pravdivý údaj. a) je rastlina jednoročná dvojročná trváca b) vegetatívne sa rozmnožuje podzemkom cibuľkou hľuzou c) má kvet jednopohlavný obojpohlavný bezpohlavný d) listy majú žilnatinu sieťovitú rovnobežnú žiadnu e) patrí medzi rastliny krytosemenné nahosemenné výtrusné 33

37 Kat. C krajské kolo teoretické úlohy 8. Rastliny na obrázku sú príbuzné s tulipánom záhradným, patria k zelenine dôležitej pre výživu človeka. a) Napíš pod obrázky rodové názvy rastlín b) Uveď názov čeľade, do ktorej patria:... a typický znak čeľade viditeľný na obrázku: Krytosemenné rastliny majú semená ukryté v plode. a) Podčiarkni rastliny, ktoré majú jednosemenné plody: rajčiak lieska hrach čerešňa kukurica hruška mak slnečnica b) Roztrieď uvedené rastliny podľa toho, či majú dužinaté, suché nepukavé, suché pukavé plody: Dužinaté plody Suché nepukavé plody Suché pukavé plody 10. Plody sú výsledkom oplodnenia. Oplodneniu predchádza proces znázornený na obrázku. 1) Pomenuj označené časti kvetu. 2) Ako nazývame takýto spôsob rozmnožovania? Jarné byliny pretrvávajú cez zimu podzemnými zásobnými orgánmi. a) Napíš pod obrázok, ako sa nazývajú ich zásobné orgány b) Ako sa nazýva spôsob rozmnožovania pomocou zásobných orgánov? Základnou stavebnou jednotkou všetkých organizmov je bunka. Mnohobunkové organizmy vytvárajú súbory špecializovaných buniek. Napíš ako ich nazývame u: a) rastlín... b) živočíchov... 34

38 Kat. C krajské kolo teoretické úlohy 13. Pre jednotlivé skupiny živočíchov sú charakteristické ich orgánové sústavy. Bezstavovce majú jednoduchú nervovú sústavu. Napíš pod obrázky živočíchov typ nervovej sústavy. nezmar... ploskuľa... dážďovka Potrava živočíchov prechádza cez tráviacu sústavu. Priraď k číslam písmená v poradí, ako postupuje potrava tráviacou sústavou vtákov: a) žľaznatý žalúdok b) hrvoľ c) hltan d) zobák e) svalnatý žalúdok f) črevo g) pažerák Živočíchy sa prevažne rozmnožujú pohlavne. Niektoré však majú schopnosť sa rozmnožovať aj nepohlavne. Napíš, ktorý z uvedených živočíchov sa rozmnožuje obidvoma spôsobmi. zajac meňavka holub skokan nezmar Živočíchy na základe určitých zhodných znakov zaraďujeme do jednotlivých skupín (systematických kategórií) živočíšnej ríše. Napíš, do akej triedy zaraďujeme živočíchy, ktoré majú: telo z hlavy, hrude a bruška zložené oči tri páry končatín Človek je súčasťou prírody. Využíva rôzne zdroje energie, ktoré rozdeľujeme na obnoviteľné a neobnoviteľné zdroje energie. Napíš z uvedených príkladov tie, ktoré patria medzi obnoviteľné zdroje energie: ropa vodný tok zemný plyn hnedé uhlie drevo slnečné žiarenie vápenec čierne uhlie Ktoré organizmy v ekosystéme (lesnom alebo vodnom) patria k producentom, konzumentom a reducentom? a) Napíš do časti kruhovej schémy, vedľa ktorej je rámček, príklad príslušného organizmu. b) Naznač šípkami vo vonkajšom kruhu (sivom) smer prenosu potravy a energie. 19. Ktorý bunkový ústrojček (organela) je vždy prítomný v bunkách producentov?... (Jeho funkcia súvisí s produkciou látok, ktoré slúžia ako výživa rastlinožravým (bylinožravým) a čiastočne mäsožravým živočíchom.) 20. Poznáš triedenie bezstavovcov? Napíš do tabuľky názov kmeňa a triedy do ktorých patria uvedené živočíchy. Zdôvodni zaradenie - uveď 1 typický znak príslušnej systematickej jednotky. Názov živočícha Kmeň Typický znak Trieda Typický znak Dážďovka Slimák Bystruška Pavúk 35

39 Kat. C krajské kolo teoretické úlohy 21. Bezstavovce a stavovce sa rozličným spôsobom rozmnožujú. Priraď k názvu živočícha písmená v súvislosti s rozmnožovaním. (V prípade stavovca platí iba jedna možnosť). jašterica komár koník slimák dážďovka A. hermafrodit B. priamy vývin C. oddelené pohlavie D. úplná premena E. neúplná premena F. priečne delenie 22. Niektoré rastliny, ktoré sa rozmnožujú pohlavne - majú samčie aj samičie časti na jednej rastline v rôznych kvetoch, alebo majú samčie kvety na jednej rastline a samičie kvety na druhej rastline toho istého druhu. Ktorá rastlina na obrázkoch je jednodomá a ktorá dvojdomá? ( - samičí kvet; - samčí kvet). a)... b)... c) Medzi rozmnožovacie orgány rastlín patria kvety. Malé nenápadné kvety tvoria skupiny, aby boli nápadnejšie. a) Ako sa nazýva skupina drobných kvetov?... b) Pomenuj skupiny kvetov na obrázku: Na jedálnom lístku v reštaurácii boli obľúbené jedlá a nápoje. Ktoré časti rastlinného tela kuchár spracoval? a) Uveď názvy častí rastlín: hríbová polievka... vyprážaný karfiol... jahodový koláč... malinový sirup... b) Jedlo, ktoré nebolo pripravené z rastliny, podčiarkni. 25. Potravou prežúvaných cicavcov je tráva. Rozhodujúcu funkciu pri trávení ťažko rozložiteľnej celulózy, ktorú tráva obsahuje, má zložený žalúdok. Ktoré má časti? Rozdeľ uvedené prežúvavé živočíchy podľa typického znaku stavby končatiny: jeleň - kôň - tur - ovca - koza a) Podčiarkni nepárnokopytníky. b) Zdôvodni názov nepárnokopytníkov: Peter si založil nové akvárium. Predtým, ako do neho nalial vodu, dôkladne ju prevaril. Na dno zasadil umelé rastliny, lebo sa mu páčili. Za dva dni zahynuli všetky ryby v akváriu. 36

40 Kat. C krajské kolo teoretické úlohy a) Kde urobil Peter chybu?... b) Ktorá základná životná podmienka rybám chýbala? Janka mala veľkú radosť, keď dostala k narodeninám psíka. Keď s ním išla von, vyviedla ho do pieskoviska na detskom ihrisku pred domom. Konala správne? Ak nie, prečo? Kde bol Dušan na prázdninách? Dušan ukazoval fotografie z prázdnin. Boli na nich porasty kosodreviny, borovica limba, kozince a ostropysky. V akom spoločenstve prežil Dušan prázdniny? V biológii sa používajú odborné názvy, ktoré sa nedajú nahradiť slovenským výrazom. Pozorne si prečítaj text, vyber a zakrúžkuj správny údaj. a) Kloaku majú vtáky cicavce ploskavce. b) Prieduchy majú baktérie živočíchy rastliny. c) Chitín obsahuje telo raka pásomnice dážďovky. d) Inštinkt je schopnosť lietať rozmnožovať sa vrodená vlastnosť. e) Regeneráciou sa vyznačuje črievička nezmar slimák. 31. Aký je typický znak plodu? a) chráni semenník b) chráni semená c) chráni vajíčka 32. Je šiška (napr. borovice, smreka) plod? a) áno b) nie c) neviem 33. Pancier raka spevňuje a) chinín b) chitín c) chitón 34. Na ktoré dve skupiny delíme plody podľa oplodia? a) tvrdé b) krídlaté c) lepkavé d) suché e) chlpaté f) dužinaté 35. Ktoré tvrdenie je správne? a) Pri pohybe škľabka otvára lastúry a voľne sa vznáša vo vode. b) Pri pohybe po dne škľabka otvára lastúry pomocou svalov a vysúva svalnatú nohu. c) Škľabka sa pohybuje po dne pravidelným otváraním a zatváraním lastúr. 35. Prečo počas dlhšie trvajúcich dažďov vychádza dážďovka z pôdy na povrch? a) voda ju vyplaví, b) hľadá vyplavenú potravu z pôdy, c) nemôže dýchať. 36. Aký typ dužinatých plodov majú rastliny na obrázku? a)... b)... c)... 37

41 Kat. C krajské kolo teoretické úlohy 37. Kvety na obrázku majú a) korunu a okvetie, b) okvetie, c) kalich a korunu. 38. Ku ktorému nákresu stavby stonky rastliny možno priradiť stonku fazule? 39. Ktoré tvrdenie je správne? a) Po oplodnení sa mení vajíčko na semeno a semenník na plod. b) Po oplodnení sa mení vajíčko na plod a semenník na semeno. a) b) 40. Zobák a nohy vtákov prezrádzajú spôsob života. Ktoré vtáky na obrázku sa prispôsobili a) pohybu po stromoch a lovu hmyzu pod kôrou, b) získavaniu potravy hrabaním? a) b) c) 41. Dobrý poľnohospodár sa poteší, keď na svojich rastlinách bude mať veľa a) obaľovačov a mlynárikov b) pásaviek a kováčikov c) lumčíkov a lienok 42. Utvor potravový reťazec. Organizmy označ číslom 1 až 5 podľa poradia v potravovom reťazci: bahenník dravá ryba baktéria dafnia črievička 43. Predátor je živočích, ktorý sa živí lovom iných živočíchov. Ktoré vtáky na obrázku sú predátory? 1. sýkorka belasá 2. myšiarka ušatá 3. brhlík obyčajný 4. žlna zelená 5. dudok obyčajný 44. K lovcom - predátorom priraď číslo ich koristi. rys líška vlk jastrab žaba 1. vážka 2. ovca 3. zajac 4. jeleň 5. srna 45. Príjem a výdaj energie jednotlivých organizmov v každom ekosystéme má vplyv na jeho rovnováhu. Ktoré organizmy v potravovej pyramíde 4 3 a) viažu slnečnú energiu... b) spotrebúvajú energiu... K písmenám priraď príslušné čísla

42 Kat. C krajské kolo teoretické úlohy 46. O ktorých organizmoch na obrázkoch by mohli byť rozprávky s uvedenými názvami? Priraď podľa typických vlastností alebo spôsobu života príslušné číslo organizmu k rozprávke a napíš jeho názov Nevítaný hosť O liečivej sile Najkrajšia z vodníkovej záhradky Za tajomstvom podzemnej chodbičky Skalné dobrodružstvo Kráľ tmy Názov organizmu Číslo obrázku 47. Predstav si les ako dom, v ktorom nebývajú ľudia, ale lesné živočíchy. Má pivnicu, poschodia aj povalu ako skutočný dom. a) Pomenuj jednotlivé poschodia etáže v ktorých žijú obyvatelia domu lesné živočíchy. Začni od pivnice a pokračuj smerom k povale. b) Napíš k jednotlivým poschodiam, akí nájomníci domu živočíchy v nich žijú. 5. poschodie etáž (povala) poschodie etáž poschodie etáž poschodie etáž poschodie etáž (pivnica) Živočíchy majú svoj životný priestor, kde sa cítia najlepšie. Niektoré z uvedených živočíchov sa zatúlali. Nájdi ich a ukáž im, kde patria - šípkou naznač miesto, kde žijú. skalné steny sokol sťahovavý lastovička obyčajná lesy syseľ obyčajný mravec hôrny polia a lúky zajac poľný kamzík vrchovský ľudské sídla lykožrút smrekový hrdlička záhradná 39

43 Kat. C krajské kolo teoretické úlohy 49. Rastliny prijímajú živiny z viacerých zložiek prostredia a viacerými orgánmi. a) Napíš do vyznačených kruhov živiny, ktoré rastlina prijíma označenými orgánmi. b) Kadiaľ prenikajú živiny zo vzduchu do tela rastliny?... c) Ktorou časťou žiliek prúdia roztoky z pôdy do listov?... d) Akú zložku prostredia a buniek nevyhnutne potrebuje rastlina na tvorbu organických (ústrojných) látok a kyslíka? 50. Ak v správnom poradí zachytíš všetky bublinky, zistíš názov vedného odboru, ktorý sa zaoberá vzájomnými vzťahmi organizmov Uvedené symboly sa často vyskytujú na plagátoch o ochrane prírody. Ich názov zistíš, ak nasmeruješ padajúci list so symbolom k správnemu stromu (šípka od listu k stromu). Svetová stratégia ochrany prírody Svetový fond na ochranu prírody Program spojených národov pre životné prostredie Svetová únia ochrany prírody a zdrojov 40

44 Kat. C krajské kolo teoretické úlohy 52. Dobre si prezri obrázok. V krúžkoch sú organizmy, ktoré žijú v lesnom ekosystéme. Medzi nimi sú určité potravové vzťahy. Premysli si, čím sa organizmy na obrázku živia (kto alebo čo je pre koho potravou). Živočích, ktorý konzumuje (požiera), je konzument. Mnohí konzumenti sú potravou pre ďalších konzumentov (vyššieho radu). Z každej čiary na obrázku urob šípku tak, aby smerovala od potravy ku konzumentovi. zvyšky potravy 53. Ján, Peter a Mišo pomáhali upratovať v kabinete prírodopisu. V krabici našli polámané kostry živočíchov. Ján: Tuším sme objavili modely kostier vyhynutých živočíchov. To je ale objav! Peter: Ale kdeže, to sú zvyšky kostier dnešných stavovcov. Zvedavo si ich prezerali a diskutovali. Ktorý z nich mal pravdu? Podčiarkni v rámčekoch meno chlapca, s ktorého názorom súhlasíš. 1. Ján: To je čudná kostra. Podľa končatín asi patrí netopierovi, ktorý lieta. Určite je to kostra cicavca. Peter: Keď si predstavím aj druhú nohu, skôr mi to pripomína žabu, ktorá dobre skáče. Aj krátke rebrá by to nasvedčovali. To bude kostra obojživelníka Ján: Táto kostra istotne patrí jašterici, má veľa stavcov a dlhé rebrá, ktoré pomáhajú pri pohybe lezením. To bude kostra plaza. Peter: Podľa mňa patrí rybe. Má síce dosť stavcov podobne ako jašterica, ale rebrá nezrastajú do hrudného koša Ján: Na tejto kostre je zreteľná prsná kosť s kostným hrebeňom, dolná končatina pripomína behák. Kostra určite patrí vtákovi. Peter: Myslím, že sa mýliš. Na brušnej strane je hrudná kosť spojená s rebrami, vyzerá to ako hrudník. To bude kostra nejakého cicavca. 3 41

45 Kat. C krajské kolo teoretické úlohy 4. Ján: V prednej časti sú rebrá zrastené, tvoria pevný hrudník, na prstoch sú pazúriky. Myslím, že kostra patrí jašterici, teda plazovi Peter: To sa teda mýliš. Tá kostra určite patrí rybe. Predné končatiny sú obalené plutvami a hrudník pomáha dobre nasávať kyslík z vody Ján: Zdá sa mi akoby zviera, ktorému patrila kostra, sedelo. Má silné zadné končatiny a lopatku na dobré skákanie alebo behanie. Kostra patrí asi nejakému cicavcovi. Peter: Určite nemáš pravdu. Zadnými končatinami by sa asi dobre kráčalo a prednými lietalo, čo dokazuje aj mohutný hrudník. Je to určite kostra vtáka. 5 Chlapci objavili v kabinete aj tri lebky. Mišo s Petrom sa pokúsili poskladať lebky s kostrami. A A B C 1 2 Mišo uvažoval, ku ktorej kostre lebky patria. Rýchlo ich poskladal ako na obrázku vľavo. Priložil teda : lebku A ku kostre 2 lebku B ku kostre 4 lebku C ku kostre 5 C 3 B 6. Peter s ním zásadne nesúhlasil a mal pravdu. Kostry a lebky znovu poprehadzoval a lebky ku kostrám priradil správne: lebku A priložil ku kostre... lebku B ku kostre... lebku C ku kostre Obrázky A C znázorňujú pohyb živočíchov v jednotlivých fázach. Výtvarník nakreslil začiatok pohybu každého živočícha na obr. 1 správne, v ostatných fázach sa však pomýlil a nakreslil ich v nesprávnom poradí. Usporiadaj podľa svojich poznatkov o spôsobe života a logickej úvahy správne jednotlivé fázy pohybu v poradí čísel alebo 5. Smer pohybu všetkých živočíchov je v smere šípky A. Nezmar

46 Kat. C krajské kolo teoretické úlohy B. Pijavica C. Húsenica motýľa piadivky Výtvarník sa pohral so svojou, ale aj s tvojou predstavivosťou a poznatkami. Spomeň si na rôzne nákresy organizmov alebo orgánov živočíchov a logicky uvažuj, čo výtvarník nakreslil. Zakrúžkuj písmeno, ktoré považuješ za správne. Na obrázku 1. je: a) labyrint, v ktorom je ukrytý poklad, b) schéma pľúc pavúkovcov, c) pohľad z výšky na záhradkársku osadu, d) plutva ryby. Na obrázku 2. je: a) zväčšené oko hmyzu, b) zväčšená časť peľnice, c) schéma mozgu vtákov, d) schéma mozgu ryby. Na obrázku 3. je: a) schematický nákres jednej časti pľúc vtákov a cicavcov, b) obrázok námrazy na okne, c) tráviaca sústava ploskuli, d) listová žilnatina. Na obrázku 4. je: a) schéma nervovej sústavy medúzy, b) Ufo, c) ozdoba na vianočný stromček, d) parazitná huba. Na obrázku 5. je: a) schematický nákres oka hmyzu, b) schematický prierez Zeme, c) prierez mimozemského lietajúceho objektu, d) plodstvo slnečnice. 56. K jednotlivým organizmom napíš spôsob prijímania živín. Vyber z nasledujúcich možností: fotosyntézou parazitovaním na živých organizmoch z odumretých tiel rastlín a) baktérie b) huby c) rastliny 43

47 Kat. C krajské kolo teoretické úlohy 57. Ktoré rastliny sú autotrofné a ktoré heterotrofné? Spoj organizmy čiarou s uvedenými spôsobmi výživy: autotrofné papleseň štetkovitá pľúcnik lekársky pečiarka ovčia rýdzik pravý bedľa vysoká kyjanička purpurová plavúň obyčajný fialka lesná smrek obyčajný konvalinka voňavá heterotrofné 58. Ktoré baktérie sú pre človeka prospešné a ktoré škodlivé? Napíš do príslušného riadku. a) choroboplodné... b) kvasné... c) hľúzkovité... d) pôdne Mysli tvorivo. Nasledujúce štvorice slov tvoria biologické výrazy. Jeden výraz vyraď prečiarknutím. Zdôvodni, čo spája zvyšnú štvoricu výrazov: a) červenoočko eugléna žabí vlas - chlorela... b) kvasinky pečiarka pleseň hlavičkatá smrek... c) borovica plod semeno šiška... d) obilie klas podzemok steblo... e) fazuľa slnečnica jabloň jedľa... f) sladič semeno podzemok stonka... g) koreň koreňové vlásky fotosyntéza cievne zväzky... h) fotosyntéza noc- svetlo deň Spoločenstvo biocenóza je zložitá sústava rôznych organizmov žijúcich na určitom mieste. Utvor z uvedených organizmov tri typy spoločenstiev a pomenuj ich: lišajník, ryby, hraboš, kukurica, papraď, lekno, jedľa, riasy, lienka, bažant, dafnia, smrek, labuť, škovránok, sýkorka, bobor, pšenica, ďateľ. 44

48 Kat. C krajské kolo teoretické úlohy 61. Medzi organizmami v spoločenstve pôsobia rôzne vzájomné vzťahy: parazitizmus, symbióza, predácia, konkurencia. Roztrieď ich: a) kladné b) záporné 62. Vysvetli citát: Parazit hynie so svojím hostiteľom. 63. Na príklade jarných a letných bylín a listnatého lesa vysvetli konkurenciu rastlín. 64. Charakterizuj a uveď po dva príklady: a) prírodný systém b) umelý systém Charakteristika Príklady Chráňme prírodu. a) Čo sa opisuje v Červenej knihe živočíchov a rastlín? b) Napíš tri druhy chránených rastlín. c) Napíš štyri druhy chránených živočíchov. Riešenie teoretických úloh krajského kola 1. a) výtrusy, b) vlákno (klíčenie výtrusu), c) rastlina machu, d) rastlina machu s výtrusnicou, e) výtrusnica (s výtrusmi). 2. Machy rašelinník, ploník obyčajný, bielomach sivý. Paprade papradka samčia, sladič obyčajný, papraď samčia. 3. a) lupene, b) rúcho, c) výtrusnica, d) výtrusy. 4. a) saprofitické pleseň hlavičkatá, papleseň štetkovitá, muchotrávka obyčajná; b) symbiotické hríb obyčajný (dubák), kozák brezový; b) parazitické trúdnik. 5. Jednobunkové huby d, g; 2 c, h; 3 a, e; 4 b, f. 7. a) trváca, b) cibuľkou, c) obojpohlavný, d) rovnobežnú, e) krytosemenné. 8. a) 1. cibuľa, 2. pažítka, 3. cesnak, 4. pór; b) ľaliovité majú cibuľky. 9. a) lieska, čerešňa, kukurica, slnečnica; b) dužinaté plody - rajčiak, čerešňa, hruška, suché nepukavé plody lieska, kukurica, slnečnica, suché pukavé plody hrach, mak a) samčie rozmnožovacie bunky, b) samičia rozmnožovacia bunka, c) vajíčko. 11. a) 1. hľuzy, 2. cibuľka, 3. podzemok; b) nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie. 12. a) pletivá, b) tkanivá. 13. Nezmar rozptýlená, ploskuľa pásavá, c) rebríčková d, 2 c, 4 b, 5 a, 6 e, 7 f. 15. Nezmar. 16. Hmyz. 17. Vodný tok, drevo, slnečné žiarenie. 18. a) napr.: producent tráva, konzument zajac, reducent pôdne baktérie; b) smer šípky: producent konzument reducent producent. 19. Chloroplast. 20. Dážďovka obrúčkavce, valcovité telo z článkov, máloštetinavce, na článkoch má štetiny; slimák mäkkýše, mäkké telo chráni vápenatá schránka, ulitníky, vnútorné orgány má uložené v ulite; bystruška článkonožce, článkované telo, hmyz, 1 pár tykadiel, 3 páry nôh, vonkajšia kostra; pavúk článkonožce, pavúkovce, 4 páry nôh. 21. Jašterica C, komár C, D, koník C, E, slimák A, B, dážďovka A, B. 22. a) dvojdomá, b) dvojdomá, c) jednodomá. 23. a) súkvetie; b) 1. strapec, 2. okolík, 3. klas, 4. jahňada, 5. hlávka, 6. úbor. 24. a) karfiolová polievka zdužnatelý kvet karfiolu, jahodový koláč súplodie nažiek na zdužnatenom lôžku jahody, malinový sirup - súplodie kôstkovíc maliny; b) hubová polievka huby (nie sú rastliny). 25. Bachor, čepiec, kniha, slez (poradie nie je rozhodujúce). 26. a) kôň, b) párnokopytníky majú jeden prst (zakončený kopytom). 27. a) použil prevarenú vodu, ktorá neobsahovala kyslík, zasadením umelých rastlín neumožnil tvorbu kyslíka; b) kyslík. 45

49 Kat. C krajské kolo teoretické úlohy 28. Na ihrisku platí zákaz vodenia psov z dôvodu možnosti prenášania nákazlivých chorôb (napr. besnoty, parazitov alebo možného uhryznutia detí). 29. Vo vysokohorskom spoločenstve (napr. vo Vysokých Tatrách). 30. a) vtáky, b) rastliny, c) raka, d) vrodená vlastnosť, e) nezmar. 31. a) chráni semená; b) nie. 32. b). 33. b). 34. d, f. 35. b). 36. a) kôstkovica, b) malvica, c) bobuľa. 37. c). 38. b). 39. b). 40. a) C; b) B. 41. c). 42. baktéria 1, črievička 2, dafnia 3, bahenník 4, dravá ryba sýkorka belasá, myšiarka ušatá, žlna zelená. 44. rys 2, 4, 5; líška 3; vlk 2, 5; jastrab 3; žaba a) 1; b) 2, 3, Nevítaný hosť voš, č. 4; O liečivej sile rumanček, č. 1; Najkrajšia z vodníkovej záhradky - lekno, č. 5; Za tajomstvom podzemnej chodbičky dážďovka, č. 3; Skalné dobrodružstvo kamzík, č. 2; Kráľ tmy krt, č poschodie - koreňová etáž; 2. poschodie - machová etáž; 3. poschodie - bylinná etáž ; 4. poschodie kríková etáž; 5. poschodie - stromová etáž. 48. skalné steny sokol sťahovavý, kamzík vrchovský; lesy lykožrút smrekový, mravec hôrny; polia a lúky zajac poľný, syseľ obyčajný; ľudské sídla lastovička obyčajná, hrdlička záhradná. 49. a) oxid uhličitý, voda, minerálne látky b) prieduchmi; c) drevnatou časťou; d)svetlo, chlorofyl. 50. Ekológia. 51. WWF Svetový fond na ochranu prírody; UNEP Program spojených národov pre životné prostredie; ucn Svetová únia ochrany prírody a zdrojov; Svetová stratégia ochrany prírody. 52. Smer šípiek v potravovom reťazci: Peter, 2. Peter, 3. Ján, 4. Ján, 5. Ján, 6. A 1, B 5, C A 1., 2., 5., 4., 3.; B 1., 4., 3., 2; C 1., 3., 2., b), 2. c), 3. a), 4. a), 5. a). 56. a) baktérie - parazitovaním na živých organizmoch; b) huby - z odumretých tiel rastlín; c) rastliny fotosyntézou. 57. Autotrofné: pľúcnik lekársky, plavúň obyčajný, fialka lesná, smrek obyčajný, konvalinka voňavá; Heterotrofné: papleseň štetkovitá, pečiarka ovčia, rýdzik pravý, bedľa vysoká, kyjanička purpurová. 58. a) choroboplodné škodlivé, b) kvasné - prospešné, c) hľúzkovité - prospešné, d) pôdne - prospešné. 59. Do štvorice nepatrí: a) žabí vlas je mnohobunkový organizmus, ostatné sú jednobunkové organizmy (alebo: ostatné organizmy sú riasy); b) smrek je to rastlina, ostatné sú huby; c) plod ostatné výrazy sa týkajú borovice; d) podzemok obilie má stonku steblo a súkvetie klas; e) jedľa patrí medzi nahosemenné rastliny, ostatné sú krytosemenné; f) semeno sladič je papraď a má stonku a podzemok; g) fotosyntéza ostatné výrazy patria k podzemným častiam rastliny a v nich neprebieha fotosyntéza; h) noc fotosyntéza prebieha cez deň a za svetla. 60. Lesné: lišajník, papraď, jedľa, smrek, sýkorka, ďateľ; vodné: ryby, lekno, riasy, dafnia, labuť, bobor; poľné: hraboš, kukurica, lienka, bažant, škovránok, pšenica. 61. a) kladné: symbióza, b) záporné: parazitizmus, predácia, konkurencia. 62. Parazit získava potravu z hostiteľa živého organizmu. Keď zahynie hostiteľ, parazit nemá potravu a zahynie tiež. 63. Byliny a stromy v lese si vzájomne konkurujú v dostatku svetla. Jarné byliny kvitnú skoro na jar, kedy listnaté stromy ešte nemajú listy, preto majú byliny dostatok svetla. Letné byliny v listnatom lese rastú len na okrajoch lesa alebo na čistinách, kde je dostatok svetla. 64. a) prírodný systém človek nevytvoril, nezasahuje do neho divá príroda, lesný, vodný, vysokohorský ekosystém: b) umelý systém - vytvoril človek, zasahuje do neho polia, sady, záhrady. 65. a) ohrozené a vyhynuté druhy rastlín a živočíchov; b) napr. plesnivec alpínsky, črievičník papučkový, soldanelka karpatská; c) napr.: kamzík vrchovský, medveď hnedý, orol skalný, drop fúzatý. 46

50 Kat. D školské kolo praktické úlohy 2.2 KATEGÓRIA D ŠKOLSKÉ KOLO praktické úlohy 1. Význam techniky odtlačku pokožky listu Cieľ: Zistiť stavbu spodnej pokožky listu porovnaním odtlačku a mikroskopického preparátu. Pomôcky: Biologický materiál: list rastliny alebo vnútorná pokožka cibule. Laboratórne pomôcky: priehľadná samolepiaca páska (izolepa), mikroskop,2 podložné sklá, krycie sklíčka, nožnice, pinzeta, preparačná ihla, hodinové sklíčko alebo Petriho miska, štítky na označenie preparátov. Chemikálie: bezfarebný lak na nechty, destilovaná voda. Poznámka: Na zhotovenie odtlačku možno použiť napr. list pelargónie, sansevierie, potosa alebo vnútornú pokožku cibule (v tom prípade nebude možné pozorovať prieduchy, ale možno pozorovať vakuoly). V prípade použitia pokožky cibule odporúčame upraviť názov úlohy na: Význam techniky odtlačku vnútornej pokožky cibule, nahradiť pozorovanie spodnej pokožky za pozorovanie pokožky, vynechať úlohu 3b. Pozorovateľnosť preparátov v mikroskope odporúčame vopred vyskúšať. Pracovný postup a úlohy: 1. Zhotov odtlačok spodnej pokožky listu. Natri asi 1cm 2 plochy rubu listu bezfarebným lakom na nechty. 2. Po zaschnutí laku prelep túto plochu strednou časťou lepiacej pásky tak, aby jej konce ostali voľné. Voľnými koncami pásky opatrne stiahni vrstvu laku. 3. Voľné konce prilep na podložné sklo tak, aby vrstva s lakom ostala vystretá. Pozoruj ho mikroskopom. Úloha č. 1 a) Urob nákres odtlačku spodnej pokožky, pozorované časti označ šípkou a napíš ich názov. Úloha č. 2 a) Zhotov mikroskopický preparát spodnej pokožky listu. Prelom list rastliny a uvoľnenú pokožku zachyť a stiahni pinzetou. Získanú časť vlož do vody na hodinovom sklíčku alebo Petriho miske. b) Žiletkou odrež malý kúsok pokožky a pinzetou ju prenes do kvapky vody na podložnom skle. Ak sa pokožka na podložnom skle vyhrnie, vyrovnaj ju pinzetou a preparačnou ihlou. Prikry krycím sklíčkom. So žiletkou pracuj opatrne! Pozoruj mikroskopom. c) Urob nákres spodnej pokožky listu, pozorované časti označ šípkou a napíš ich názov. Úloha č. 3 a) Opíš v tabuľke tvar a usporiadanie buniek na odtlačku a v mikroskopickom preparáte. Tvar buniek môže byť napr. oválny, kosoštvorcový, laločnatý, pretiahnutý a pod. Usporiadanie buniek môže byť napr. pravidelné, nepravidelné a pod. b) Zisti, na ktorom preparáte je možné pozorovať prieduchy. V tabuľke ich označ zvislou čiarkou. Tvar buniek Usporiadanie buniek Výskyt prieduchov Odtlačok Mikroskopický preparát Záver: Ktoré časti bunky možno pozorovať na odtlačku? Zdôvodni, prečo možno pozorovať na odtlačku časti rastlinnej bunky. 2. Môže byť prach pre rastliny nebezpečný? Cieľ: Zistiť vplyv znečisteného ovzdušia na rastliny. Pomôcky: Biologický materiál: list rastliny. Laboratórne pomôcky: kadička s objemom 50 cm 3, nožnice, rozprašovač, podložné sklo, krycie sklíčko, pinzeta, preparačná ihla alebo špendlík, Petriho miska, lupa, mikroskop, podložka. Iné pomôcky: zmes preosiatej zeminy a vody. Poznámka: V úlohe je možné použiť silne znečistený list prachom z okolitej prírody, alebo znečistenie napodobniť podľa uvedeného postupu. Pri manipulácii so znečisteným listom je potrebné dať pozor, aby sa prach nezotrel. Pracovný postup a úlohy: 1. Napodobni znečistenie listu prachom. V kadičke dôkladne rozmiešaj vodu s jemnou preosiatou zeminou. Po krátkom ustátí nalej roztok do rozprašovača. Postriekaj obidve strany listovej čepele a postrek nechaj dobre zaschnúť. 47

51 Kat. D školské kolo praktické úlohy 3) Kým postrek zaschne, pracuj s čistým listom. List prelom a uvoľnenú časť spodnej pokožky zachyť a stiahni pinzetou. Vlož ju do malého množstva vody v Petriho miske. Na podložke žiletkou odrež malý kúsok a prenes na podložné sklo. Ak sa pokožka vyhrnie, vyrovnaj ju pinzetou a preparačnou ihlou. Prikry krycím sklíčkom a pozoruj mikroskopom. Úloha č. 1 a) Urob nákres spodnej pokožky čistého listu, pozorované časti označ šípkou a názvom. b) Pozoruj a nakresli 2-3 zväčšené prieduchy. Úloha č. 2 a) Znečistený list vezmi pinzetou a prezri si lupou vrchnú a spodnú stranu listu. b) Zo znečisteného listu získaj malú časť spodnej pokožky podľa uvedeného postupu. V tomto prípade nedávaj pokožku do vody, aby sa prachové častice nezmyli. Pozoruj mikroskopom. c) Urob nákres spodnej pokožky znečisteného listu, pozorované časti označ šípkou a názvom. d) Pozoruj a nakresli 2-3 zväčšené prieduchy. Úloha č. 3 Opíš v tabuľke stav prieduchov vrchnej a spodnej pokožky čistého a znečisteného listu. Čistý list Znečistený list Záver: Stručne zhodnoť, ako vplýva prach na pokožku listu. 3. Čo spôsobuje sfarbenie krídel motýľov? Cieľ: Zistiť stavbu krídla motýľa. Pomôcky: Biologický materiál: krídla z uhynutého motýľa. Laboratórne pomôcky: mikroskop, 4 podložné sklá, krycie sklíčka, preparačná ihla alebo špendlík, pinzeta, lupa nožnice, štítky na označenie preparátov. Poznámka: Na riešenie úlohy sa použijú krídla uhynutých jedincov, ktoré možno podľa potreby v predstihu získať v jesennom období. Do času riešenia úlohy biologický materiál treba vhodným spôsobom uložiť. Odporúčame použiť krídla motýľov výraznejšej farby. Pracovný postup a úlohy: Úloha č. 1 a) Zotri prstom alebo preparačnou ihlou kúsok povrchu vrchnej a spodnej časti krídla. Lupou dôkladne prezri jeho základ. b) Nakresli základ krídla motýľa. Úloha č. 2 a) Odstrihni dva malé kúsky krídla jeden z vrchnej a druhý zo spodnej strany. Polož ich na podložné sklo. Prikry krycím sklíčkom. Preparáty označ štítkami. Pozoruj mikroskopom. b) Nakresli štruktúru povrchu vrchnej a spodnej strany krídla. c) Stručne opíš štruktúru a usporiadanie častí povrchu krídla. Úloha č. 3 a) Zoškrab preparačnou ihlou kúsok povrchu vrchnej a spodnej časti krídla a rovnomerne rozotri na podložné sklo. Prikry krycím sklíčkom. Preparáty označ štítkami. Pozoruj mikroskopom. b) Zisti tvar šupiniek vrchnej a spodnej časti krídla. 2-3 zväčšené šupinky nakresli. c) Zisti a opíš farbu šupiniek na vrchnej a spodnej časti krídla. Záver: Stručne zhodnoť stavbu krídla a jej význam pre život motýľa. 4. Vonkajšia stavba tela muchy Cieľ: Zistiť súvislosť vonkajšej stavby tela so spôsobom života. Pomôcky: Biologický materiál: uhynutá mucha domová (bzučivka obyčajná), trvalý mikroskopický preparát ústneho ústroja a končatiny muchy. Laboratórne pomôcky: podložka alebo Petriho miska, pinzeta, preparačná ihla, skalpel, podložné sklo, krycie sklíčko, mikroskop, lupa. Poznámka: Pri riešení úlohy sa pracuje s uhynutými jedincami. Uhynuté muchy (bzučivky) možno v jesennom období nájsť medzi oknami, kde sa sťahujú na prezimovanie. Pri práci je potrebné dbať na hygienické požiadavky, nedotýkať sa muchy rukami, pracovať s pinzetou a preparačnou ihlou. Pri pozorovaní ústnych ústrojov a končatín podľa možnosti odporúčame použiť trvalé mikroskopické preparáty zo školskej zbierky. 48

52 Kat. D školské kolo praktické úlohy Pracovný postup a úlohy: Pozoruj lupou: 1. členenie tela na hlavu, hruď a bruško, 2. pripojenie hlavy k hrudi krátkou stopkou, na hlave tykadlá, zložené oči, tri jednoduché oči (na temene hlavy), cicavo-lízavé ústne ústroje, 3. hrudné články, 1 pár blanitých krídel, žilnatinu krídel, paličkovité útvary tvz. kyvadielka (premenený pár krídel), tri páry končatín, 4. články bruška a otvory do vzdušníc. Úloha č. l Označ na obrázku pozorované časti tela šípkou a príslušným číslom podľa legendy k obrázku. Legenda: 1. hlava 2. hruď 3. bruško 4. stopka 5. tykadlo 6. zložené oči 7. jednoduché oči 8. ústne ústroje 9. blanité krídlo 10. žilnatina krídla 11. kyvadielko 12. končatiny 13. články bruška 14. otvory do vzdušníc Úloha č. 2 a) Vypreparuj pinzetou, preparačnou ihlou a skalpelom ústny ústroj a polož na podložné sklo. Nedotýkaj sa muchy rukami. Podľa možnosti použi trvalý mikroskopický preparát ústnych orgánov muchy zo školskej zbierky. b) Pozoruj mikroskopom ústne ústroje muchy. Smerujú nadol, kolmo na os tela. Najdôležitejšia časť je lízavý orgán, ktorý tvorí spodná pera. Je zakončená širokými ochlpenými hmatadlami, ktorými mucha vysáva tekutú potravu. Hryzadlá a čeľuste sú zakrpatené. c) Nakresli ústny ústroj, označ pozorované časti šípkou a príslušným číslom podľa legendy. Úloha č. 3 a) Rovnakým spôsobom vypreparuj končatinu muchy, alebo použi trvalý mikroskopický preparát končatín muchy zo školskej zbierky. b) Pozoruj mikroskopom spredu alebo zboku posledný článok končatiny - chodidlo. Pozoruj zakončenie chodidla, dva pazúriky, zmyslovú brvu v strede, prísavné doštičky na povrchu (umožňujú lezenie po hladkých plochách). c) Nakresli chodidlo. Pozorované časti označ šípkou a názvom. d) Nakresli 2-3 zväčšené prísavné doštičky. Záver: Stručne zhodnoť význam kyvadielok pri lietaní, stavbu ústnych ústrojov a chodidla v súvislosti s prijímaním potravy a pohybom. Riešenie praktických úloh školského kola 1. Význam techniky odtlačku pokožky listu Úloha č. 1 Na odtlačku možno pozorovať bunkovú stenu a jadrá buniek, v niektorých prípadoch aj vakuoly (niekedy aj zreteľnejšie ako na štandardnom mikroskopickom preparáte). Pozorovateľnosť závisí od kvality odtlačku a použitej rastliny. Nákres by mal obsahovať uvedené časti buniek s ohľadom na použitý rastlinný materiál. Úloha č. 2 Nákres by mal byť podobný nákresu spodnej pokožky listu (pozri kat. C - Pozorovanie stavby pokožky listu) Úloha č. 3 Zápis v tabuľke by mal byť podobný zápisu ako v úlohe kat. C Pozorovanie stavby pokožky listu. Záver - závisí od použitej rastliny. Odtlačok pokožky umožňuje pozorovať a poznávať stavbu pokožky listu. Na odtlačku je možné pozorovať v niektorých prípadoch aj vakuoly. 2. Môže byť prach pre rastliny nebezpečný? Úloha č. 1 a), b) - Nákres by mal byť podobný nákresu ako v úlohe kat. C Pozorovanie stavby pokožky listu. Prieduchy pokožky čistého listu by mali byť voľné, priechodné. Úloha č. 2 Nákresy by mali byť podobné nákresom v úlohe č. 1 s predpokladom upchatia prieduchov prachovými časticami. Úloha č. 3 Čistý list: prieduchy väčšinou voľné, priechodné; Znečistený list: prieduchy väčšinou nepriechodné, upchaté prachovými časticami. Záver: Prach spôsobuje upchatie prieduchov prachovými časticami a tým ich nepriechodnosť. Nepriechodné prieduchy zabraňujú výmene vzduchu medzi rastlinou a vonkajším prostredím, preto môže byť prach pre rastlinu nebezpečný. 49

53 Kat. D školské kolo praktické úlohy 3. Čo spôsobuje sfarbenie krídel motýľov? Úloha č. 1 a) Príklad nákresu blanitého základu krídla spevneného žilkami. Úloha č. 2 b) Príklad nákresov štruktúry krídla motýľa: c) Povrch krídla na vrchnej aj spodnej strane tvoria škridlicovito usporiadané časti (šupinky). Úloha č. 3 b) Príklad nákresu šupinky krídla motýľa: c) Farba šupiniek na vrchnej a spodnej strane môže byť rôzna. Význam šupiniek - chránia blanitý základ krídla a poskytujú ochranné sfarbenie motýľa. Záver: Blanitý základ krídla pokrývajú škridlicovito usporiadané šupinky. Chránia základ krídla a umožňujú ochranné sfarbenie. 4. Vonkajšia stavba tela muchy Úloha č. 1 Úloha č. 2 c) Vonkajšia stavba tela muchy Ústne ústroje muchy Úloha č. 3 c) Príklad nákresu chodidla spredu: zboku: d) prísavných doštičiek chodidla: chodidlo pazúriky prísavné doštičky zmyslová brva chodidlo pazúriky prísavné doštičky zmyslová brva Záver: Kyvadielko je premenený pár krídel umožňujúci pri lietaní udržiavať rovnováhu. Ústne ústroje sú prispôsobené na vysávanie tekutej potravy širokými hmatadlami spodnej a vrchnej pery. Posledný článok je prispôsobený na lezenie po zvislých a hladkých plochách prísavnými doštičkami na chodidle. Kyvadielkami, ústnymi ústrojmi a stavbou končatiny je mucha prispôsobená svojmu životnému prostrediu. 50

54 Kat. D okresné kolo praktické úlohy KATEGÓRIA D OKRESNÉ KOLO praktické úlohy 1. Ekosystém jazera Cieľ: Poznať organizmy a ich vzájomné vzťahy v ekosystéme jazera. Pomôcky: Schéma jazera, obrázky organizmov, nožnice, lepidlo, 3 rôznofarebné farbičky. Pracovný postup a úlohy: 1) Napíš rodové názvy organizmov na obrázkoch. 2) Premysli si, ktoré organizmy z obrázkov žijú: a) nad hladinou, b) na hladine, c) pod hladinou, blízo hladiny, d) v plytkej vode pri brehu, e) na brehu. 3) Nakresli schému jazera podľa vlastnej predstavy na čistý dvojhárok. Okopíruj (zväčši) a vystrihni obrázky organizmov. Nalep ich do schémy podľa toho, v ktorej časti žijú. 4) Vyznač odlišnými farebnými šípkami potravový reťazec so štyrmi organizmami. (Smer šípok - od potravy ku konzumentovi). 5. a) Uveď šesť organizmov, ktorých úbytok by mohol zapríčiniť vážne narušenie biologickej rovnováhy jazera. b) Aké by to malo dôsledky pre ekosystém jazera? Záver: Stručne zhodnoť význam potravových vzťahov v jazernom ekosytéme Čo ohrozuje vodný planktón? Cieľ: Zistiť čo škodí jednobunkovým živočíchom vo vodnom prostredí. Pomôcky: Biologický materiál: - senný nálev alebo vzorka stojatej vody (z jazera, rybníka). Chemikálie: - kuchynská soľ, čistiaci prostriedok Jar, Pur a pod. Laboratórny materiál: - mikroskop, krycie sklíčko, podložné sklo, kvapkadlo. Pracovný postup a úlohy: 1) Priprav tri vzorky mikroskopických preparátov senného nálevu (alebo stojatej vody) a očísluj Poznámka: V sennom náleve možno najčastejšie pozorovať prvoky črievičky, v stojatej vode ďalšie nálevníky, kôrovce a iné jednobunkové živočíchy. 2) Pozoruj mikroskopom vo vzorke 1. prvoky (črievičky) alebo iné jednobunkové organizmy. 3) Na jednu stranu podložného skla vzorky 2. daj zrnko kuchynskej soli, prikry krycím sklíčkom. Pozoruj správanie jednobunkových organizmov. 4) Na podložné sklo vzorky 3. kvapni kvapku čistiaceho prostriedku, prikry krycím sklíčkom. Pozoruj jednobunkové organizmy. 5) Opíš správanie organizmov v jednotlivých vzorkách. 51

55 Kat. D okresné kolo praktické úlohy Záver: Zdôvodni, čo prosieva a čo škodí planktónu vo vodnom prostredí. 3. Jednoklíčnolistové a dvojklíčnolistové rastliny Cieľ: Rozlíšiť jednoklíčnolistové a dvojklíčnolistové rastliny. Pomôcky: Biologický materiál: - čerstvé kvitnúce byliny s koreňmi a dobre viditeľnými kvetnými obalmi vzorka 1. (napr. tulipán, narcis, prvosienka); vzorka 2., (napr. fialka, blyskáč, konvalinka). - dve naklíčené semená vzorka 1a. (napr. pšenica, kukurica); vzorka 2a. (napr. fazuľa, hrach, šošovica). Laboratórny materiál: - podložka, lupa. Pracovný postup a úlohy: 1. Pozoruj voľným okom a lupou znaky tela kvitnúcich bylín - vzorky 1. a Nakresli korene a listy so žilnatinou bylín 1. a Vzájomne porovnaj ich kvetné obaly (okvetie, kalich s korunou). 4. Pozoruj voľným okom a lupou klíčne rastliny vzorky 1a. a 1b. a nakresli ich 5. Porovnaj spoločné a odlišné znaky vzoriek 1., 2., 1a., 2a. Roztrieď ich medzi jednoklíčnolistové a dvojklíčnolistové rastliny. Výsledky napíš do tabuľky. 6. Urči pozorované rastliny, zaraď ich do čeľade, jednoklíčnolistové a dvojklíčnolistové rastliny. Znaky Jednoklíčnolistová rastlina Dvojklíčnolistová rastlina Koreň List Kvet Počet klíčnych listov Názov rastliny Čeľaď Záver: Uveď, podľa ktorých typických znakov sa líšia jednoklíčnolistové a dvojklíčnolistové kvitnúce rastliny a klíčiace rastliny. 4. Ako sa listy prispôsobujú prostrediu? Cieľ: Zistiť vonkajšiu stavbu listov a prispôsobenie prostrediu. Pomôcky: Biologický materiál: - dve rastliny s olistenou stonkou (časti konárikov s listami) Laboratórne pomôcky: - lupa, podložka. Iné pomôcky: - atlas rastlín alebo kľúč na určovanie rastlín. Pracovný postup a úlohy: 1) Rozdeľ rastliny podľa toho, či majú jednoduché alebo zložené listy. Využi atlas rastlín alebo kľúč na určovanie rastlín. 2) Pozoruj vonkajšiu stavbu jednoduchého listu. a) Nakresli jednoduchý list. Označ a pomenuj jeho časti. b) Zisti, aký má okraj, typ žilnatiny, či má alebo nemá stopku. c) Nakresli a pomenuj postavenie jednoduchých listov na stonke rastliny. d) Uveď, v akom prostredí rastlina prevažne žije (suché, vlhké, vodné). 3) Pozoruj vonkajšiu stavby zloženého listu. a) Nakresli zložený list. Označ šípkou a názvom pozorované časti. b) Zisti, aký má list typ žilnatiny. c) Urči typ zloženého listu (dlaňovito zložený, perovito zložený). d) Nakresli a pomenuj postavenie zložených listu na stonke rastliny. e) Uveď typ prostredia, v ktorom žije rastlina (suché, vlhké, vodné). 4) Podčiarkni správny údaj: Rastlina s jednoduchým listom patrí medzi jednoklíčnolistové - dvojklíčnolistové rastliny. Rastlina so zloženým listom patrí medzi jednoklíčnolistové -dvojklíčnolistové rastliny. Záver: 1. Zhodnoť a zdôvodni, ako sú listy rôznych rastlín prispôsobené prostrediu v ktorom žijú. Aké listy majú rastliny, ktoré žijú vo vlhkom prostredí (močiare) a v suchom prostredí (stepi, polopúšte, púšte a pod.)? 2. Aký význam má pre rastlinu postavenie listov na stonke? Prečo rastlinám škodí súvislá vrstva prachu? Aký význam majú listy rastlín pre ostatné organizmy? 5. Ako poznáš lesné organizmy? Cieľ: Roztriediť organizmy a zaradiť ich do lesného prostredia. Pomôcky: Obrázky organizmov, schéma lesa, nožnice, lepidlo. 52

56 Kat. D okresné kolo praktické úlohy Pracovný postup a úlohy: 1) Pozorne si prezri organizmy na obrázkoch. Vystrihni z nich tie, ktoré žijú v lesnom prostredí. 2) Obrázky umiestni a nalep do schémy lesa, podľa toho, kde žijú. Schéma lesa: 3) Uveď do tabuľky rodový názov organizmu zaradeného do schémy lesa k príslušnej lesnej etáži (v ktorej prevažne žije; každý organizmus možno zaradiť len do jednej etáže). Etáž stromová kerová bylinná machová koreňová Rodový názov huba rastlina živočích 53

57 Kat. D okresné kolo praktické úlohy 4) Označ v tabuľke k názvu organizmu: krúžkom ( ) - krytosemenné rastliny, trojuholníkom ( ) - nahosemenné rastliny, štvorcom ( ) - huby. 5) Z dvojice údajov podčiarkni znak, ktorý charakterizuje nahosemenné rastliny: vykonávajú fotosyntézu - nevykonávajú fotosyntézu semená sú ukryté v plode - semená nie sú ukryté v plode listy majú premenené na ihlice - majú jednoduché aj zložené listy kvety sú jednopohlavné - kvety sú obojpohlavné vajíčka sú ukryté v semenníku - vajíčka nie sú ukryté v semenníku Riešenie praktických úloh okresného kola 1. Ekosystém jazera 1) 1. vodomerka, 2. kačica, 3. črievička, 4. bocian, 5. potápnik, 6. šťuka, 7. pálka, 8. skokan, 9. žaburinka, 10. vážka, 11. žabí vlas, 12. dafnia; 4) Príklad potravového reťazca: črievička dafnia potápnik kačica; 5) a) Napr. pálka, žaburinka, žabí vlas, črievička, dafnia, vodomerka, b) Narušenie potravových vzťahov, postupné vyhynutie, úbytok organizmov a zánik ekosystému jazera. Záver: Potravové vzťahy zabezpečujú biologickú rovnováhu a život organizmov žijúcich v jazere. 2. Čo ohrozuje vodný planktón? 5) Opíš správanie organizmov v jednotlivých vzorkách: 1. vzorka - voľný pohyb, 2. vzorka - pohyb smerom od strany, na ktorej bolo zrnko soli, únik z prostredia, 3. vzorka - organizmy sa prestali pohybovať, úhyn. Záver: Na správanie vodného planktónu má veľký vplyv obsah látok vo vode. Prospieva im čisté vodné prostredie; škodia najmä chemické látky. 3. Ako poznáme jednoklíčnolistové a dvojklíčnolistové rastliny 2) Nákresy: vzorka 1. zväzkovité korene, list s rovnobežnou žilnatinou; vzorka 2. - hlavný koreň s bočnými koreňmi, list so sieťovitou žilnatinou; 2) Vzorka 1. kvet s okvetím; vzorka 2. kvet s kalichom a korunou 3) Podobný nákres ako v učebnici Prírodopisu pre 5. roč., str. 53.; 4) znaky jednoklíčnolistových a dvojklíčnolistových rastlín: Znaky Jednoklíčnolistová rastlina Dvojklíčnolistová rastlina Koreň zväzkovitý hlavný koreň s bočnými koreňmi List žilnatina rovnobežná, žilky rovnako hrubé Kvet okvetie kalich a koruna Počet klíčnych listov jeden dva Názov rastliny napr. tulipán, snežienka, narcis napr. fazuľa, hrach, šošovica Čeľaď napr. ľaliovité napr. bôbobité žilnatina sieťovitá, stredná žilka rozkonárená na tenšie žilky, 5) Napr. tulipán (narcis, pšenica, kukurica) jednoklíčnolistová rastlina; blyskáč (konvalinka, šošovica, fazuľa, hrach) dvojklíčnolistová rastlina; Záver: Klíčiace rastliny možno rozlíšiť podľa počtu klíčnych listov, kvitnúce byliny najmä podľa stavby listu a kvetu. 4. Ako sa listy prispôsobujú prostrediu 2) a) Nákres jednoduchého listu, označenie, pomenovanie stopky, čepele, žilnatiny, b) pomenovanie okraja listu (napr. hladký, zúbkatý, laločnato vykrajovaný), žilnatiny (rovnobežná, sieťovitá), pomenovanie podľa stopky (stopkatý, bezstopkatý), c) nákres a pomenovanie postavenia listov (striedavé, protistojné, praslenovité a pod.), d) prostredie, v ktorom rastlina prevažne žije (suché, vlhké, vodné). 3) a) Nákres zloženého listu. Označenie a pomenovanie časti, b) pomenovanie žilnatiny (rovnobežná, sieťovitá), c) určenie zloženého listu (dlaňovito zložený, perovito zložený a pod.), d) nákres a pomenovanie postavenia zložených listov (striedavé, protistojné a pod.), e) prostredie, v ktorom rastlina prevažne žije (suché, vlhké, vodné); 3) Zaradenie - rovnobežná žilnatina jednoklíčnolistové rastliny, sieťovitá žilnatina dvojklíčnolistové rastliny); Záver: 1) listy rastlín vo vlhkom prostredí - veľké mäkké listy, vyparujú viac vody, b) listy rastlín žijúce v suchom prostredí - malé listy (niektoré premenené na tŕne), chĺpky na ochranu pred nadmerným vyparovaním, 2) postavenie listov umožňuje rastline zachytávať čo najviac svetla; 3) prach zabraňuje listu prijímať oxid uhličitý, zachytávať svetlo, znižuje priebeh fotosyntézy; 4) rastliny pri fotosyntéze produkujú v listoch kyslík a organické látky, ktoré využívajú živočíchy a človek na dýchanie a ako potravu. 5. Ako poznáš lesné organizmy? 1), 2) výber organizmov do schémy lesa, napr.: muchotrávka, hríb, dážďovka, mravec, slimák, snežienka, jahoda, srnec, jedľa, borovica, veverica, ďateľ, lykožrút; 3), 4): Rodový názov Etáž huba rastlina živočích stromová - jedľa, borovica, veverica, lykožrút, ďateĺ kerová - - srnec bylinná - snežienka, papraď, jahoda - machová - - mravec, slimák koreňová muchotrávka, hríb - dážďovka 5) vykonávajú fotosyntézu, semená nie sú ukryté v plode, listy majú premenené na ihlice, kvety sú jednopohlavné, vajíčka nie sú ukryté v semenníku. 54

58 Kat. D okresné kolo teoretické úlohy Kategória D Okresné kolo - teoretické úlohy 1. Šiestaci boli v ZOO a dostali úlohu pozorovať charakteristické znaky vtákov. Zistili, že dve skupiny vtákov mali: a) hákovitý zobák, silné nohy, veľké oči a výborný zrak, b) zavalité telo, krátke krídla, slabé letce, hrabavé nohy, c) silný dlátovitý zobák, vymrštiteľný jazyk, šplhavé nohy. Ktoré skupiny (rady) vtákov pozorovali? a)... b)... c) Veternica a tulipán sa môžu rozmnožovať pohlavne a nepohlavne. a) Ako sa rozmnožuje veternica: pohlavne... nepohlavne... b) Ako sa rozmnožuje tulipán: pohlavne... nepohlavne Roztrieď rastliny podľa typov listov a postavenia na stonke: agát biely prvosienka jarná dub zimný hluchavka purpurová vranovec štvorlistý. jednoduchý list zložený list prízemná ružica listy v praslene protistojné listy 4. Žiaci z mesta prišli na poľnohospodársku farmu. Sprevádzal ich mladý gazda, ktorý im povedal, že chovajú zúbkozobce, kury, párnokopytníky a nepárnokopytníky. Uveď jeden príklad domácich zvierat, ktoré chovali: a) zúbkozobce... b) hrabavce... c) párnokopytníky... d) nepárnokopytníky Žiaci boli na školskom výlete. Radko pozoroval prírodu a povedal: Viete, že sme si vybrali dobré miesto na výlet? Je tu čisté ovzdušie. Ktorý organizmus mu to prezradil? 6. Utvor z uvedených slov významovo rovnaké dvojice: deratizácia parazit prevencia imunita cudzopasník predchádzanie ničenie hlodavcov odolnosť Malé deti poznajú mláďatá zvierat, ale často nevedia, ako sa volajú ich rodičia. Pomôž im, napíš názvy samcov a samíc: mláďa samec samica teľa jahňa kozľa žriebä 55

59 Kat. D okresné kolo teoretické úlohy 8. Sviňa domáca a sviňa lesná (diviak) žijú v odlišných životných podmienkach, preto sú medzi nimi viditeľné rozdiely. Napíš tri podstatné rozdiely medzi nimi. 9. Kvety vyrastajú na stonke jednotlivo alebo v súkvetiach. Priraď k číslu písmeno súkvetia: A. hlávka B. jahňada C. klas D. okolík E. strapec F. úbor Aký je rozdiel medzi pečiarkou ovčou a hríbom dubovým? pečiarka ovčia naspodku klobúka má lupene naspodku klobúka má rúrky na hlúbiku nemá prsteň na hlúbiku má prsteň rozmnožuje sa výtrusmi hríb dubový 11. Huby sú samostatnou skupinou organizmov. Ich štúdiom sa zaoberá veda, ktorej názov tvorí tajnička doplňovačky Legenda: 1. Jedovatá huba s červeným klobúkom a bielymi škvrnami. 2. Rastliny, ktorých telo tvorí huba a riasa. 3. Huba, ktorej názov je zdrobnelina mláďaťa kury. 4. Vrstva buniek vystielajúca rúrky alebo lupene. 5. Životná podmienka, ktorú huby nepotrebujú, lebo v nich neprebieha fotosyntéza. 6. Spôsob výroby, ktorý využíva pôsobenie mikroorganizmov. 7. Veda, ktorá skúma všetko živé. 8. Skupina buniek rovnakého tvaru a funkcie. 9. Spôsob rozmnožovania kvasiniek. 12. Prostredníctvom listov rastliny dýchajú, vyparujú vodu, rozmnožujú sa, ale predovšetkým v nich vznikajú organické látky. a) Ako sa nazýva proces, pri ktorom sa premieňajú anorganické látky na organické?... b) V ktorej časti buniek prebieha tento proces?... c) Ktoré organické látky vznikajú pri tomto procese?... 56

60 13. Podčiarkni chránené rastliny: smrek obyčajný tis obyčajný borievka obyčajná plavúň obyčajný merík pľuzgierka islandská smrekovec opadavý rašelinník 14. Opíš označené časti listu. Kat. D okresné kolo teoretické úlohy 15. Zo skupiny organizmov v stĺpci prečiarkni živočícha, ktorý do skupiny nepatrí. Stručne zdôvodni. I. skupina II. skupina III. skupina pásomnica škľabka križiak hlísta slimák kosec dážďovka vodniak kútnik Zdôvodnenie: Krížikom označ správne tvrdenie o pavúkoch. Pavúky majú: a) hlavohruď a bruško hlavu, hruď, bruško b) rebríčkovú nervovú sústavu pásavú nervovú sústavu c) vzdušnice pľúcne vačky 17. Pre organizmy je charakteristické prostredie v ktorom žijú. Uveď tri rastliny a živočíchy, ktoré žijú v lese a vo vode: LES VODA Pomenuj označené orgány tela živočíchov a ich funkciu: Názov živočícha Označená časť tela Funkcia 1. slimák 2. dafnia 3. križiak 4. koník 5. nezmar 6. črievička 7. meňavka

61 Kat. D okresné kolo teoretické úlohy 19. Matematika sa skrýva aj medzi živočíchmi. Poznáš správne číslice, ktoré sú odpoveďou na otázky? a) Koľko jadier má črievička? b) Koľko párov nôh má mravec? c) Koľko buniek má telo meňavky? d) Koľko vrstiev buniek má telo pŕhlivcov? 20. Dôležitým znakom určovania rastlín sú plody. Priraď šípkou plody k názvu oplodia: suché struk malvica kôstkovica nažka tobolka bobuľa zrno oriešok dužinaté 21. Pri poznávaní rastlín ti pomôžu aj listy. Ktorý list má celistvú čepeľ a ktorý čepeľ zloženú z malých lístkov? a) Napíš názvy oboch typov listov a jeden príklad rastliny, na ktorej rastie: b) Aký význam majú pre rastlinu listy? (stačí jeden význam) Mnohé rastliny sú potravou živočíchov a človeka. Rastliny v strede schémy označ veľkými písmenami podľa skupiny do ktorej patria. B OLEJNINY A STRUKOVINY pšenica - repa - slnečnica - raž - šošovica - ryža - mak - hrach - ľuľok zemiakový - C OBILNINY D OKOPANINY 23. Zostav z uvedených organizmov potravový reťazec v správnom poradí: a) sviňa lesná pšenica (zrno) rys ostrovid hraboš poľný b) Roztrieď uvedené organizmy. Do trojuholníka napíš producenty, do štvorca konzumenty. 58

62 Kat. D okresné kolo teoretické úlohy 24. Významné miesto v prírode predstavujú dravce. Ak ho poznáš, napíš jeho rodový názov: Ako poznáš nezmara? a) Doplň chýbajúce časti tela na obrázku. b) Urči kmeň, do ktorého nezmar patrí. c) Uveď dva typické znaky tohto kmeňa. d) Na čo používa nezmar pŕhlivé bunky? 26. Dopíš do prázdnych štvorčekov správnu číslicu: a) Črievička patrí k bunkovým živočíchom. b) Pavúk má páry nôh. c) Rak má páry tykadiel d) Stavovce sa rozdeľujú na tried. 27. V tlačiarni sa stal omyl a niektoré názvy časti bunky sa poplietli. Urob poriadok na obrázku a správne ich napíš do zátvoriek: bunková pena (... ) jedlo (... ) chlorovlasy (... ) krytoplazma (... ) bakula (... ) 28. Podčiarkni jenoklíčnolistové rastliny na základe úvahy o stavbe listov, kvetov, koreňa: hrach siaty jahoda záhradná narcis biely slnečnica ročná ďatelina lúčna agát biely dub zimný tulipán záhradný kukurica siata rajčiak jedlý reznačka laločnatá 29. Mnohé rastliny ľahko určíš podľa plodov. Priraď k veľkému písmenu príslušné malé písmeno. A. hruška domáca a oriešok B. pšenica obyčajná b zrno C. lieska obyčajná c kôstkovica D. čerešňa domáca d struk E. fazuľa záhradná e) malvica 30. Život rastlín a živočíchov sa viaže na určité životné prostredie. Spomeň si, ktoré organizmy žijú v lese, na lúke, vo vode alebo vysokohorskom prostredí. Označ prostredie zvislou čiarkou: Druh organizmu Voda a jej okolie Les Lúka, pole Vysokohorské prostredie Dub letný Dúška materina Plesnivec alpínsky Ovos siaty Orol skalný Mlok bodkovaný Lykožrút smrekový Ondatra pižmová 59

63 Kat. D okresné kolo teoretické úlohy 31. Zaraď organizmy na obrázku do príslušnej lesnej etáže. Napíš číslo pri obrázku k tej etáži, v ktorej daný organizmus prevažne žije. 32. Vieš rozlíšiť dva podobné druhy hmyzu, ktoré sa na prvý pohľad odlišujú najmä kresbou na krídlach? a) Napíš názov živočícha b) Zaraď do príslušného radu hmyzu c) Zakrúžkuj charakteristické znaky obidvoch živočíchov: páry nôh 1 2 páry blanitých krídel páry tykadiel lízavé hryzavé - cicavé ústne ústroje 33. V tlačiarni zaúradoval tlačiarenský škriatok. A tak sa stalo, že niektoré ústrojčeky (organely) črievičky sa nevytlačili. Dokresli a pomenuj ich. 34. Zostav z organizmov na obrázku potravový reťazec tak, aby v ňom boli zastúpené producenty a konzumenty. Producenta označ písmenom P a konzumenta písmenom K (stačí uviesť skupinu organizmov). 60

64 Kat. D okresné kolo teoretické úlohy 35. Ak poznáš organizmy, ktoré žijú vo vodnom prostredí, nebude pre teba problém vylúštiť tajničku doplňovačky. Skrýva sa v nej názov jednobunkovej riasy s bičíkom Tajnička: Roztrieď organizmy do ekosystémov: A. dub letný D. užovka VODNÝ EKOSYSTÉM B. leknica žltá E. ondatra pižmová LESNÝ EKOSYSTÉM C. lucerna siata F. drop veľký LÚČNY A POĽNÝ EKOSYSTÉM 37. Opíš typické znaky tela muchotrávky zelenej podľa obrázku. 38. Podčiarkni správne údaje, ktoré charakterizujú hlodavce. Živia sa prevažne mäsitou potravou - Sú väčšinou rastlinožravé Predné zuby stále dorastajú do dĺžky Majú dobre vyvinuté trháky a hryzáky. 39. Pri fotosyntéze v rybníku rastliny a) spotrebúvajú oxid uhličitý b) uvoľňujú kyslík Napíš k šípkam do schémy písmeno správneho údaju. 40. Zakrúžkuj všetky znaky, ktoré patria vtákom dravcom: ostré pazúry plávacie blany mastné perie výborný zrak zahnutý zobák dobrý plavec holé a slepé mláďatá kŕmivý vták 61

65 Kat. D okresné kolo teoretické úlohy 41. Rastliny a živočíchy žijú v rôznych spoločenstvách. Zaraď uvedené organizmy do príslušného spoločenstva podľa toho, kde prevažne žijú: jabloň buk višňa dub pšenica lekno zemiaky vŕba kapor škorec včela ďateľ lykožrút vážka bažant pásavka Les Rybník (jazero) Pole Ovocný sad 42. Označ na kostre psa šípkou a číslom označené časti tela: 1. lebka 2. chrbtica 3. rebrá 4. lopatka 43. Pozorne si prečítaj text a vypíš do tabuľky živé a neživé prírodniny. Peter mal neobyčajný záujem o prírodu. Vstával, keď vychádzalo slniečko a rád sa prebehol po dvore na čerstvom vzduchu. Ponaháňal sa chvíľu s chlpatým psom Dunčom a nezabudol mu naliať do misky čerstvú vodu. Zbieral rôzne prírodniny. Na poličke mal poukladané horniny žulu a pieskovec, minerály kremeň a živec. Cez prázdniny najradšej sedával na brehu rybníka a pozoroval vodu. Najviac ho upútali žaby. Nehybne sedeli na vodných rastlinách a striehli na vodný hmyz. Obratne ho lovili vymršteným jazykom. V jednom okamihu skočili do vody. Čo sa stalo? Priletel bocian, ktorý hniezdil na ďalekom vyschnutom topole. Hľadal si raňajky. 44. Dušan a Ivan sa vrátili z polročných prázdnin a rozprávali si zážitky z prírody. Dušan povedal, že videl sýkorku, počul škriekať sojku a krákať vranu. Ivan povedal, že počul spievať škovránka, štebotať lastovičky a objavil aj ďatľa, ktorý hľadal hmyz na strome. Ktorý z nich nehovoril pravdu? 45. Rozrieď živočíšne druhy do domčekov, do ktorých patria podľa nárokov na životné prostredie: vretenica obyčajná salamandra škvrnitá nosorožtek obyčajný rak riečny rybárik riečny hlavátka obyčajná fúzač veľký úhor obyčajný jašterica zelená roháč veľký vydra riečna I. II. III. IV. Živočíchy, ktoré žijú trvalo vo vode Živočíchy, ktoré potrebujú vodu len na rozmnožovanie, hniezdia alebo žijú pri vode Živočíchy, ktoré žijú na výslnných krovitých stráňach Živočíchy, ktoré žijú v lese 62

66 Kat. D okresné kolo teoretické úlohy 46. Vyrieš tajničku obrázkových doplňovačiek. Napíš podľa obrázkov názvy listnatých a ihličnatých stromov do riadku s rovnakým číslom. Tajnička: Prezri si obrázky končatín vtákov. Podľa ich zakončenia a usporiadania prstov môžeš usúdiť, v akom prostredí vták žije. Napíš ich mená k obrázku príslušnej končatiny: pštros dvojprstý hus veľká ďateľ veľký škovránok poľný kura domáca A.... B.... C.... D.... E