Bürgerliches Gesetzbuch BGB (1896/1900)

Transkript

1 Bürgerliches Gesetzbuch BGB (1896/1900)

2 BGB úvod do problemaaky Nemecký Občiansky zákonník (Bürgerliches Gesetzbuch - BGB) z roku 1896 nadobudol účinnosť 1. januára 1900 spolu so švajčiarskym občianskym zákonníkom z rokov 1907 a 1911 súčasť druhej historickej vlny kodifikácií občianskeho práva. Na rozdiel od Code civil a ABGB mu chýbal filozofický základ. Išlo o pragmaacké dielo vychádzajúce z potrieb podnikateľov.

3 BGB úvod do problemaaky (pokrač.) Nemeckým Občianskym zákonníkom sa inšpirovali aj tvorcovia občianskeho práva iných krajín (napr. Švajčiarska, Brazílie, Turecka a Japonska). BGB vychádzal zo súkromnej autonómie občana, zmluvnej slobody a ochrany súkromného vlastníctva. Reč zákonníka bola pre laikov ťažko zrozumiteľná. Nemal prehľadnosť a jasnosť francúzskeho CC. Používal všeobecné, nie celkom jednoznačné pojmy ( dobré mravy, vernosť a dôvera, dôležité dôvody ) tzv. kaučukové formulácie, lebo dávali sudcom možnosť ich voľného výkladu zákonník vzdelaných a kvalifikovaných juristov

4 BGB členenie BGB mal 2385 paragrafov. Nová, z pandekasaky odvodená systema=ka. Členenie na päť kníh: Prvá kniha ( 1-240) všeobecná časť upravovala základné občianskoprávne inšatúty, ktoré majú význam pre všetky časa občianskeho práva: osoby, právne úkony, lehoty, vykonávanie a zabezpečenie práv. Druhá kniha ( ) záväzkové právo. Obsahovala úpravu všeobecných otázok záväzkového práva a jednotlivých záväzkov (záväzky zo zmlúv i z proaprávnych úkonov).

5 BGB členenie (pokrač.) Tre=a kniha ( ) vecné právo: vlastníctvo, držba, záložné právo, služobnosa a niektoré ďalšie inšatúty. Štvrtá kniha ( ) rodinné právo Piata kniha ( ) dedičské právo.

6 BGB osoby Členenie osôb na fyzické a právnické. Spôsobilosť človeka na práva začínala jeho narodením ( 1). Plnoletosť FO sa začínala dovŕšením 21. roku veku ( 2). Plnoletý mohol byť pozbavený svojprávnosa (spôsobilos= na právne úkony) z dôvodov stanovených zákonom( 6). Právnické osoby sa delili na spolky a inšatúcie. úprava obch. spoločnosl v obchodnom zákonníku

7 BGB záväzkové právo Záväzky vznikali zo zmlúv a z nedovolených konaní (čiže z proaprávnych úkonov). Právne úkony a teda aj zmluvy proa dobrým mravom boli neplatné ( 138 ). Určenie, či zmluva porušuje dobré mravy bolo ponechané na sudcovi. Ďalšie dôvody neplatnosa zmlúv v zmluvy je treba vykladať tak, ako to vyžaduje vernosť a dôvera (Treu und Glauben) s ohľadom na obyčaje občianskeho (obchodného) obratu..

8 BGB záväzkové právo (pokrač.) BGB upravoval rôzne zmluvné typy napr.: - kúpa, - výmena, - darovanie, - nájom, - pracovná zmluva, - pôžička, - úschova a ďalšie. V ustanoveniach o pracovnej zmluve sa nestanovilo právo zamestnanca na odpočinok, nebol všeobecne normovaný pracovný čas. V prípade, že odmena za prácu nebola vopred určená, občiansky zákonník stanovil len všeobecne, že zamestnanec má právo na obvyklú odmenu.

9 BGB vecné právo VLASTNÍCKE PRÁVO obsah vlastníckeho práva definovaný v 903: Vlastník veci môže, pokiaľ tomu nebráni zákon alebo práva trelch osôb, s vecou ľubovoľne nakladať a každého z pôsobenia na vec vylúčiť. nadobúdanie a strata vlastníckeho práva odlišný režim pre hnuteľné a nehnuteľné veci. nadobudnu=e vlastníckeho práva k nehnuteľnos=am zápisom do pozemkovej knihy

10 BGB vecné právo (pokrač.) prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam Vyžadovalo sa, aby vlastník odovzdal scudzovanú vec nadobúdateľovi a aby obaja súhlasili s tým, že z jedného na druhého prechádza vlastnícke právo. Ak nadobúdateľ už držal vec, vtedy stačil jeden súhlas o prechode vlastníckeho práva. ( 929) 946 zásada superficies solo cedit: Ak hnuteľná vec bude spojená s pozemkom tak, že sa stane skutočne podstatnou časťou tohto pozemku, vtedy právo vlastníctva na pozemok sa vzťahuje aj na túto vec.

11 BGB rodinné právo MANŽELSTVO veková hranica pre vstup do manželstva: - u mužov 21 rokov veku - u žien 16 rokov veku. BGB dovolil zníženie vekovej hranice u žien v prípade nutného uzavreaa manželstva. obligatórna občianska forma uzavre=a manželstva.

12 BGB rodinné právo (pokrač.) Osobné vzťahy manželov poznačené zásadou nadvlády muža: Mužovi patrí rozhodovať vo všetkých záležitosaach týkajúcich sa spoločného manželského života: muž najmä určuje bydlisko a byt. Žena nie je povinná podriadiť sa rozhodnuau manžela, ak je z jeho strany zneužilm práva ( 1354). Žena bola oprávnená a povinná viesť domácnosť ( 1356). Muž bol povinný poskytovať žene zaopatrenie, primerane k svojmu spoločenskému postaveniu, svojmu stavu a svojej práceschopnosa (príjmom).

13 BGB rodinné právo (pokrač.) Ak nebolo v svadobnej zmluve stanovené inak, plaala zásada, že majetok, ktorý žena priniesla do manželstva a ktorý získala počas jeho trvania podlieha pod správu muža ( 1363). ROZVOD povolený len z dôvodov v zákone taxalvne vypočítaných (cudzoložstvo, úklady jedného manžela o život druhého, zlomyseľné opustenie jedného manžela druhým, hlboký rozvrat manželstva pre hrubé porušenie manželských povinnosl alebo v dôsledku nemravného správania, nevyliečiteľná duševná choroba).

14 BGB rodinné právo (pokrač.) VZŤAHY MEDZI RODIČMI A DEŤMI Základom vzťahov medzi rodičmi a deťmi bola zásada rodičovskej moci. Ak otec nebol pozbavený rodičovskej moci, vykonával ju jedine on. Rodičovská moc prechádzala na matku len po smra otca, alebo ak bol otec pozbavený tejto moci. Nezákonné (nemanželské) de= sa nepovažovali za osoby v príbuzenskom vzťahu so svojim otcom ( 1589). Otec nemanželského dieťaťa však bol povinný poskytovať dieťaťu do dovŕšenia šestnásach rokov od narodenia živobyae zodpovedajúce postaveniu matky ( 1708). Nemanželské dieťa malo vo vzťahu k matke a k príbuzným matky právne postavenie manželského dieťaťa ( 1705).

15 BGB dedičské právo Dedičské právo dedenie zo zákona a zo závetu. Pri dedení zo zákona bližší stupeň príbuzenstva vylučoval vzdialenejší. Zákonník poskytoval poručiteľovi právo zriadiť závet a určiť dedičov podľa svojej vôle. Bolo však obmedzené inšatútom povinného podielu v prospech potomkov, rodičov a manžela závetcu. Závetca nemohol Aeto osoby zbaviť povinného podielu. Výška zákonného podielu sa rovnala polovici podielu, ktorý by osoba dostala podľa dedenia zo zákona.