ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Transkript

1 Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/55/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012: ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu U.. N. O. a členov senátu P.. P. M. a U.. H. H., v právnej veci žalobcu: P. C., s miestom podnikania H. M. XX, G.: XX XXX XXX, zastúpeného U.. P. M., advokátom, O. XX, O., proti žalovanému: X H, s.r.o., Q. XX, P., G.: XX XXX XXX, zastúpeného U.. P. Hospodárom, advokátom, A. slobody XX, P., o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu P., č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby do výšky istiny XXX,XX eur a vo výroku o trovách konania. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol do výšky istiny XXX,XX eur. Zastavil konanie v časti požadovaného úroku z omeškania nad X % ročne zo žalovanej istiny XXX,XX eur. Náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov. Nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania X % ročne, zo sumy XX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od X.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od X.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, zo sumy XX,XX eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, vylúčil na samostatné konanie. Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní uplatnil pohľadávku proti žalovanému vo výške XXX,XX eur s XX % úrokom z omeškania ročne za neuhradenú kúpnu cenu za dodaný tovar. Pred začatím pojednávania zobral žalobca čiastočne žalobu späť o uplatnenom úroku z omeškania nad X % ročne zo žalovanej istiny, preto súd prvého stupňa podľa 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku konanie v tejto späťvzatej časti zastavil. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Žalobca uviedol, že uplatnená pohľadávka nie je premlčaná, pretože žalovaný podpisom dokumentu inventarizácia pohľadávok k XX.XX.XXXX uznal svoj predmetný záväzok voči žalobcovi a z toho dôvodu začala plynúť pre tento prípad XX ročná premlčacia doba podľa 110 Občianskeho zákonníka. Konateľka žalovaného T. T. na pojednávaní v konaní na súde prvého stupňa uviedla, že podpísaním predmetnej inventarizácie pohľadávok k XX.XX.XXXX odsúhlasila iba účtovný stav pohľadávok. Žalovaný voči samotnému uplatnenému nároku nemal námietky, namietal iba premlčanie uplatneného nároku. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka tak, že posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného. Uviedol, že všetky

2 ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie majú kogentnú povahu. To znamená, že súd sa nemôže od nich odchýliť a preto, ak sa po uplynutí premlčacej doby, premlčania dovolala povinná osoba, nemôže súd takéto uplatnené premlčané právo v rozhodnutí priznať. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že podľa 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4 roky. V prejednávanej veci uplatnené pohľadávky boli za dodaný pekárenský tovar, ktorý žalobca vyfakturoval žalovanému viacerými faktúrami splatnými od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Žalobca podal predmetnú žalobu na súd prvého stupňa dňa XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa posudzoval, či listinný dôkaz predložený žalobcom - inventarizácia pohľadávok k XX.XX.XXXX spĺňa náležitosti uznania záväzku podľa 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Z inventarizácie pohľadávok k XX.XX.XXXX vyplýva, že je bez dátumu a je na nej nečitateľný podpis a odtlačok pečiatky žalovaného. Ďalej je na tomto dokumente uvedené: V zmysle 29 a XX zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve Vás žiadame o odsúhlasenie, potvrdenie správnosti a uznanie našich pohľadávok voči Vašej spoločnosti podľa priloženého rozpisu ku dňu XX.XX.XXXX. K tomuto dňu evidujeme voči Vám pohľadávky v hodnote XX XXX,XX Sk. Jeden exemplár tohto listu s potvrdením správnosti zostatku resp. s pripomienkami prosíme potvrdiť a vrátiť na hore uvedenú adresu. V prípade ak do XX-ich dní neodbržíme Vašu odpoveď, budeme nami vykazované zostatky požadovať za správne. V dolnej časti tohto dokumentu je uvedené: Vykázaný zostatok: súhlasí - nesúhlasí s Vaším účtovaným stavom, popis rozdielu. Tento listinný dôkaz - inventarizácia pohľadávok k XX.XX.XXXX žalovaný nepovažoval za uznanie predmetnej pohľadávky žalobcu. Žalobca teda navrhoval jednak odsúhlasenie správnosti pohľadávok, avšak aj uznanie pohľadávok, čo je zvýraznené v ustanovení spojkou a textu tohto listinného dôkazu. Pri použití výkladového pravidla podľa 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, pokiaľ by navrhovateľ navrhoval uznanie záväzku v závere inventarizácie by použil pojem uznáva - neuznáva. Navrhovateľ však v závere tohto listinného dôkazu uvádza pojmy súhlasí, resp. nesúhlasí zostatok s účtovným stavom. Z toho teda možno vyvodiť záver, že ak žalovaný podpísal takýto text v ktorom sám žalobca používa pojem vykazované zostatky a nie pojem uznanie, nemožno dospieť k záveru, že žalovaný len podpísaním inventarizácie pohľadávok k XX.XX.XXXX a pripojením odtlačku svojej pečiatky, urobil úkon - uznanie záväzku. Preto nemožno na prejednávanú vec aplikovať ustanovenie 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. V danom prípade nedošlo k uznaniu záväzku, nová premlčacia doba preto nezačala plynúť, ale táto premlčacia doba začala plynúť u každej jednotlivej faktúry, nasledujúci deň po jej splatnosti podľa 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. U faktúry č. 2006/0546 splatnej XX.X.XXXX uplynula premlčacia doba XX.X.XXXX, u faktúry č. XXXX/XXXX splatnej XX.X.XXXX uplynula X.X.XXXX, u faktúry č. XXXXXXXX splatnej X.X.XXXX uplynula X.X.XXXX, u faktúry č. XXXXXXXX splatnej XX.X.XXXX uplynula XX.X.XXXX, u faktúry č. XXXXXXXX splatnej XX.X.XXXX uplynula XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, keďže žaloba bola doručená na súd prvého stupňa dňa XX.X.XXXX, teda po uplynutí premlčacej doby a preto súd prvého stupňa podľa 388 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok žalobcu na zaplatenie istiny zamietol, vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že sú premlčané aj úroky z omeškania, keďže príslušenstvo zdieľa osud istiny. Súd prvého stupňa uviedol, že od premlčania istiny závisí aj premlčanie úroku z omeškania, zvlášť doba premlčania, ktorá je rozhodujúca pre posúdenie dokedy možno úrok priznať. Premlčanie úrokov však môže plynúť samostatne, čo závisí od premlčania samotnej istiny, pretože veriteľovi možno priznať úroky z omeškania len do okamihu, ku ktorému je istina premlčaná. Vzhľadom na to, že vznesená námietka premlčania uplatneného úroku z omeškania je závislá od právoplatnosti rozhodnutia o istine uplatnenej pohľadávky, súd prvého stupňa podľa 112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vylúčil konanie o uplatnených úrokoch z omeškania na samostatné konanie, o ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia o istine.

3 O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania a úspešný žalovaný náhradu trov konania nepožadoval, preto mu ich súd prvého stupňa nepriznal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to vo výroku o zamietnutí žaloby do výšky istiny XXX,XX eur a vo výroku o náhrade trov konania. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného a nesprávne posúdil dokument s názvom inventarizácia pohľadávok. Toto konštatovanie súdu prvého stupňa považuje žalobca za nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že v prejednávanej veci nie je totožná situácia, ako bola v konaní vedenom na Najvyššom súde Českej republiky pod sp. zn. XXOdo/XXXX/XXXX, na rozhodnutie, na ktoré poukazuje vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa. Podľa situácie akú prejednával Najvyšší súd Českej republiky v dokumente inventarizácia pohľadávok, nebol dlžník ani len vyzvaný k uznaniu svojho záväzku voči veriteľovi, ale skutočne len k potvrdeniu správnosti, resp. k predloženiu doplňujúcich dokumentov, navyše takýto podpis tohto dokumentu - inventarizácia pohľadávok vykonala iba účtovníčka dlžníka. V prejednávanej veci však dokument - inventarizácia pohľadávok podpísala pani T., ktorá konala ako konateľ žalovaného. Neobstojí preto tvrdenie konateľky žalovaného, že jej vôľou bolo iba odsúhlasenie pohľadávok z účtovného hľadiska a nie aj uznanie záväzku. Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na interpretačné pravidlá pri posudzovaní právnych úkonov podľa 35 Občianskeho zákonníka a 266 Obchodného zákonníka. Uviedol, že zatiaľ čo Občiansky zákonník uprednostňuje jazykový prejav a vôľa má iba podporný, doplňujúci význam, Obchodný zákonník zdôrazňuje pre rozhodujúce kritérium vôľu konajúcej osoby. Preto je neadekvátne zdôrazňovanie gramatického výkladu predmetného právneho úkonu, namiesto bližšieho rozboru vôle konajúcej osoby. Ďalej Obchodný zákonník pri výklade právnych úkonov v prvom rade vychádza z úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Vzhľadom na to, že žalovaný nijako nereagoval na výzvu žalobcu, okrem potvrdenia a vrátenia predmetného dokumentu - inventarizácia pohľadávok k XX.XX.XXXX, nemal preto žalobca žiadnu vedomosť o tom, že by vôľa žalovaného spočívala iba v potvrdení existencie pohľadávok z účtovného hľadiska, avšak s vylúčením právneho úkonu uznania záväzku, ku ktorému ho taktiež vyzval. Z tohto dôvodu sa žalobca nemal dôvod domnievať, že tento účinok je žalovanou voči nemu vylúčený. Ak nie je možné prejav vôle vyložiť podľa 266 ods. 1, je treba ho vykladať podľa 266 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa významu, ktorý by mu z pravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Za týchto okolnosti keď samotná konateľka žalovaného, bez námietok, podpíše a potvrdí pečiatkou dokument, v ktorom je vyzvaná nielen zistiť, či skutočne eviduje pohľadávky druhej strany, ale aj k uznaniu záväzkov, by sa každá rozumná osoba v postavení veriteľa domnievala, že vôľou konateľky je uskutočniť všetky tieto právne úkony, nielen niektoré z nich. Preto je žalobca toho názoru, že dokument inventarizácia pohľadávok nie je možné vyhodnotiť iným spôsobom než, že má právne účinky uznania záväzku a preto začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba v rámci ktorej podal žalobca predmetný návrh na súd. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, pretože uplatnený nárok žalobcu je premlčaný. Uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe, inventarizácia pohľadávok nie je uznaním záväzku, ale odsúhlasením účtovného zostatku evidovaného v účtovnej evidencii zmluvných strán. Z predloženej listiny jednoznačne vyplýva, že žalovaný súhlasil s vykazovaným zostatkom. Aj napriek žiadosti žalobcu o uznanie záväzku v prvej vete textu, takýto úkon nebol zo strany žalovaného urobený. Žalovaný uviedol, že uznanie záväzku podľa 558 Občianskeho zákonníka predpokladá uznanie dlhu, čo do dôvodu a výšky. Podľa 323 Obchodného zákonníka predpokladom uznania je, aby uznávaný záväzok bol určitý. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Preto podľa 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Preto z predmetného listinného dôkazu - inventarizácie pohľadávok nemožno vyvodiť, že je uznaním záväzku, pretože nemožno z neho vyvodiť úmysel žalovaného uznať svoj záväzok podľa 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale iba úmysel žalovaného

4 odsúhlasiť evidenčný stav z hľadiska jeho celkového zostatku. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia 212 ods.1, 3 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania podľa 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd podľa 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť rozsudku v napadnutej časti a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu predložiť. Podľa 132 ods. 1 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa, z toho čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol. Podľa 266 ods. 4 Obchodného zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Odvolací súd pri posudzovaní prejednávanej veci prihliadal v prvom rade na to, ktorý z účastníkov konania vypracoval predmetný sporný listinný dôkaz inventarizácia pohľadávok k XX.XX.XXXX. Z jeho textu a zo zhodného tvrdenia účastníkov konania vyplýva, že ho vypracoval žalobca ako veriteľ a adresoval ho žalovanému ako dlžníkovi. Toto posúdenie je podstatné pre aplikovanie citovaného ustanovenia 266 ods. 4 Obchodného zákonníka o výklade prejavu vôle pri rôznych výkladoch prejavenej vôle. Odvolací súd ďalej zistil, že tento listinný dôkaz - inventarizácia pohľadávok k XX.XX.XXXX má dve časti oddelené vodorovnou čiarou. V prvej časti je text: V zmysle 29 a 30 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve Vás žiadame o odsúhlasenie, potvrdenie správnosti a uznanie našich pohľadávok voči Vašej spoločnosti podľa priloženého rozpisu ku dňu XX.XX.XXXX. K tomuto dňu evidujeme voči Vám pohľadávky v hodnote XX XXX,XX Sk. Jeden exemplár tohto listu s potvrdením správnosti zostatku, resp. s pripomienkami prosíme potvrdiť a vrátiť na hore uvedenú adresu. V prípade, ak do XX dní neobdržíme Vašu odpoveď, budeme nami vykazované zostatky požadovať za správne. Prílohy: zoznam neuhradených faktúr. Pečiatka: P. C., XXX XX H. M. XXX, tel.: XXX/XXXXXXX, G.: XX XXX XXX. Podpis: C.. V druhej časti tohto listinného dôkazu pod vodorovnou čiarou je ďalší text: Vykázaný zostatok: súhlasí - nesúhlasí s Vašim účtovným stavom. Popis rozdielu: Meno, podpis a pečiatka žalovaného s nečitateľným podpisom.

5 Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako dlžník nepodpísal prvú časť tohto listinného dôkazu. Podpísal iba druhú časť, v ktorom je text o vykázanom zostatku a o účtovnom stave pohľadávok, teda nie je tam text, z ktorého by vyplynulo, že žalovaný pripojením svojej pečiatky a podpisu k tejto druhej časti predmetného listinného dôkazu, uznal uplatnenú pohľadávku žalobcu. Odvolací súd dospel k záveru, že ak žalobca, ktorý vypracoval predmetný listinný dôkaz, ktorý sám žalobca považuje za uznanie záväzku, avšak žalovaný ho nepovažuje za uznanie záväzku, treba pri výklade vôle žalovaného, ktorú prejavil pripojením svojej pečiatky a podpisu na predmetný listinný dôkaz použiť interpretačné pravidlo, podľa ktorého takýto sporný prejav treba vykladať v neprospech osoby, ktorá tento výraz použila ako prvá a to z toho dôvodu, aby to preventívne do budúcna viedlo túto osobu - v prejednávanej veci žalobcu k tomu, aby pri používaní tlačív na odsúhlasenie inventúrnych zostatkov, alebo tlačív na uznanie záväzku používal jednoznačné výrazy, ktoré by neboli na úkor druhej strany, ak druhá strana ich podpísaním nesledovala ten cieľ, ako ho sledoval žalobca. Znamená to, že ak žalobca vypracoval a teda ako prvý použil výrazy v spornom listinnom dôkaze - inventarizácia pohľadávok a výrazy použité v tomto listinnom dôkaze vzbudzujú pochybnosti, či tento listinný dôkaz je aj uznaním pohľadávok alebo iba odsúhlasením inventárneho stavu pohľadávok, je treba tento listinný dôkaz vykladať podľa 266 ods. 4 Obchodného zákonníka v neprospech žalobcu, ktorý takýto rozporný listinný dôkaz vypracoval a považovať ho preto iba za odsúhlasenie inventúrneho stavu pohľadávok a nie aj za uznanie dlhu zo strany žalovaného ako dlžníka. Súd prvého stupňa preto správne dospel k záveru, že žalovaný neuznal uplatnenú pohľadávku žalobcu, preto je žalovaným vznesená námietka premlčania uplatneného nároku v tomto konaní dôvodná a preto súd prvého stupňa nemohol žalobcovi priznať uplatnenú peňažnú pohľadávku, pretože je premlčaná a preto správne žalobu o uplatnenej istine XXX,XX eur zamietol. Odvolací súd preto podľa 219 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vo výroku o zamietnutí žaloby do výšky istiny 266,31 eur, aj vo výroku o trovách konania. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s ustanovením 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému, okrem trov právneho zastúpenia v tomto odvolacom konaní iné preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, avšak žalovaný trovy odvolacieho konania neuplatnil do vyhlásenia tohto rozsudku, preto mu ich podľa 151 ods. 2 O.s.p. nemohol odvolací súd priznať. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.