Ročník 26 Nepredajné. Rómsky nový list nezávislé kultúrno spoločenské noviny Rómov na Slovensku 3 1/2016

Rozměr: px
Začít zobrazení ze stránky:

Download "Ročník 26 Nepredajné. Rómsky nový list nezávislé kultúrno spoločenské noviny Rómov na Slovensku 3 1/2016"

Transkript

1 3 1/2016 Ročník 26 Nepredajné Rómsky nový list nezávislé kultúrno spoločenské noviny Rómov na Slovensku Ilustrácia J. G. Mandel Šach mat. Bude odveta? Spomínam si na rok V auguste sa v Šarišských Michaľanoch odohrala jedna z prvých veľkých proti rómskych demonštrácií, za ktorou stál Marian Kotleba. Bol som tam a atmosféra bola naozaj hustá. Protestujú cich nakoniec rozohnala polícia. Práve táto demonštrá cia odštartovala politickú kariéru súčasnej strany, kto rú mnohí označujú za extrémistickú. Nasledovali ďal šie demonštrácie, väčšie i menšie. Zakladali sa lokálne skupiny, vplyv sa rozširoval cez sociálne siete. Postup ná, mravenčia práca strany, ktorá to chce niekam do tiahnuť a má záujem prevziať moc v tejto krajine. Aj keď voľby v roku 2010 nepriniesli výrazné úspechy, šesť rokov ďalšej práce sa vyplatilo. Už vý sledky župných volieb v roku 2013 naznačili (M. Ko tleba sa stal županom), že sa predstavitelia strany môžu dostať k politickej moci. Na vavrínoch neza spali, ale pracovali ďalej. Výsledkom je 14 poslanec kých mandátov z nedávnych parlamentných volieb. Možno to bude znieť čudne, ale dôsledná práca kotlebovej strany by mohla byť príkladom aj pre Ró mov. Samozrejme nie v hlásaní nezmyslov, ale v každodennej práci v teréne. Politika sa totiž nero bí pol roka pred voľbami, treba proste makať. Róm ska strana zrejme na vrcholovú politiku ešte ne dozrela. A o pár rokov už rómska strana ani nemusí byť, lebo ju zakážu. Aj taká môže byť realita. Rómovia nateraz politickú partiu šachu prehrali. V šachu boli už po župných voľbách v roku 2013, te raz dostali politický mat. Stále však majú šancu na druhú partiu. Minimálne do najbližších volieb, kto ré budú najneskôr o štyri roky. Roman Čonka, šéfredaktor Romano nevo ľil

2 SERA STRANA 2 SPRAVODAJSTVO / ZAHRANIČIE / VOĽBY ZAHRANIČIE STRUČNE/JEKHE LAVEHA Január 2016 Maďarský najvyšší súd potvrdil doživotie za protirómske útoky Najvyšší súd v Budapešti 12. januára 2016 potvrdil doživotné tresty pre trojicu páchateľov série protirómskych útokov z rokov 2008 až 2009 Arpáda a Istvána Kissovcov a Zsolta Petoa. Trojica si bude odpykávať doživotné tresty za smrť šiestich ľudí a vážne zrane nie piatich ďalších osôb. Francúzsko v minulom roku nútene vysťahovalo viac ako rómskych migrantov V uplynulom roku bolo z Francúzska nútene vysťahovaných osôb. Vysťahovanie sa uskutočnilo zo 111 miest, pritom iba v 29 prípadoch úrady navrhli dočasné ubytovanie inde. Ostatných polícia vysťahovala na ulicu. SOLVIT poskytuje bezplatnú pomoc slovenským občanom v zahraničí Na túto organizáciu sa môže občan SR obrátiť v oblastiach ako uznávanie odbornej kvalifikácie, víza a práva na pobyt, rodinné dáv ky, dôchodkové práva, zdravotné poistenie a iné. Viac o inštitúte SOLVIT pre slovenských občanov na ec.europa.eu. Rómska kultúra a dejiny v španielskych školách Značná časť španielskych regiónov plánuje rozšíriť školské osno vy o dejiny a kultúru rómskeho národa. Práve rómska kultúra mala veľký vplyv na diela Diega Velázqueza, Estebana Murilla, Pabla Picas sa, Federica Lorcu, Manuela de Falli a ďalších umelcov. Zmenu škol ských osnov plánujú už v nasledujúcom školskom roku. Štát podľa Amnesty International zlyhal v prístupe k ute čencom a Rómom Na takmer identické problémy ako u nás upozorňuje správa Am nesty International aj v Českej republike, kde sa sústredili na sedem oblastí vzdelávanie, bývanie, reprodukčné práva, rasizmus a xeno fóbiu, práva utečencov a migrantov, mučenie a iné zlé zaobchádza nie a práva sexuálnych menšín. Európska komisia vedie s Českom aj so Slovenskom konanie, tzv. infringement, kvôli porušovaniu eu rópskych predpisov vo vzdelávaní rómskych detí. Najdrahší maďarský futbalista všetkých čias je Róm Maďarský futbalista Norbert Balogh bude pokračovať vo svojej kariére ako hráč najvyššej talianskej súťaže série A v Palerme. Talian sky klub zaňho zaplatil viac ako dva milióny eur. Balogh vyrastal v rómskej osade v Hajdúböszörményi vo veľmi chudobných pome roch. Ako sa sám vyjadril, naučilo ho to oveľa viac si vážiť vlastný úspech. Február 2016 Zuckerberg priznal chyby pri posudzovaní nenávistných príspevkov Do budúcnosti bude Facebook zasahovať proti nenávistným ko mentárom tvrdšie a migrantov posudzovať ako skupinu, ktorá po trebuje ochranu. V bulharských rómskych getách sa rozmáha obchod s deťmi Tehotné matky odchádzajú do Grécka a po návrate tvrdia, že dieťa zomrelo pri pôrode. Grécke zákony povoľujú adopcie na zá klade dohody biologickej matky a budúcich rodičov podpísanej pred notárom. V Rumunsku stíhajú šéfa finančného úradu a poslanca róm skej strany za spreneveru Predseda Strany proeurópskych Rómov a poslanec Nicolae Paun je podozrivý, že spreneveril 5,3 milióna eur z fondov Európskej únie určených na reintegračné programy. Šéf daňového úradu Diaconu a jeho námestník Mihai Vatasoiu sú obvinení za oslobodenie od daní v rozpore so zákonom. Všetci obvinení svoju vinu popierajú. Džihád ako cesta z geta? K radikálom z Islamského štátu sa v Bulharsku pridal aj rómsky kazateľ. Bulharsko, krajina s jednou z najpočetnejších moslimských menšín v Európe (cca 14%), je obľúbenou destináciou tzv. Islamské ho štátu. Rómske osady sú cieľom pre teroristov. Považujú nás za neinformovaných, nevzdelaných a sociálne a ekonomicky slabých. Vidia nás ako ľahký cieľ náboru a šírenia ich názorov, vyjadril sa Jo van Damjanovič, prezident Svetovej organizácie Rómov. Jašar Destani zomrel Rómsky herec Jašar Destani z Macedónie pomohol presláviť režiséra Emira Kusturicu, keď brilantne zahral rolu Grgu Bara vo fil me Čierna mačka, biely kocúr. Zomrel 26. februára vo veku 53 rokov. Ivan Rác s Jánom Figeľom v predvolebnej kampani. Politické strany ponúkli na svojich kandidátkach miesta vzdela ným a úspešným Rómom s víziou. PREŠOV, BRATISLAVA. Predstava uplatnenia Rómov na kandidát kach majoritných strán bola pred niekoľkými rokmi tabu. Zásadný prelom nastal až v parlamentných voľbách v roku 2012, keď v majorit ných stranách dostali miesto rómski kandidáti, medzi nimi aj ženy. Vtedy sa o rómske hlasy uchádzala aj Strana rómskej únie na Sloven sku. Hoci vo voľbách neuspela, prešiel kandidát hnutia OĽaNO Peter Pollák. V roku 2016 už rómska strana o hlasy voličov nebojovala, uchádzali sa o ne rómski kandidáti v majoritných parlamentných i mi moparlamentných stranách, pravicových aj ľavicových. Strany zostali v regiónoch Do parlamentných volieb plánovali spoločnú cestu Strana róm skej koalície a Strana rómskej únie na Slovensku. Prvé jednania usku točnili ešte v auguste 2015, pripravovali spoločnú kandidátku, pre behli stretnutia so zástupcami Rómov v takmer všetkých krajoch. Na koniec nezložili volebnú kauciu. Etnické rómske strany na Slovensku dlhodobo nemajú vysoké preferencie a aj ich volebné výsledky sú väčšinou veľmi nízke. Významné však je, že v druhej polovici roku 2015 sa dve najaktívnej šie rómske strany dokázali dohodnúť na spoločnej kandidátke a táto dohoda pretrvala, uviedol Tomáš Hrustič z Ústavu etnológie Sloven skej akadémie vied. Hrustič sa rómskej politickej participácii venuje aj v organizácii Národný demokratický inštitút. Vnímam to ako pozi tívny signál, že rómska etnická politická scéna cíti, že je tu priestor aj požiadavka na postupné spájanie viacerých rómskych lídrov. To, že strana nezložila kauciu a nezaregistrovala sa do parlamentných vo lieb, je iná vec, dodal. Úspech rómskych strán vidí na lokálnej a regi onálnej úrovni. Podľa jeho slov je táto oblasť pre ne kľúčová. Narastá počet rómskych poslancov a starostov, mladých ľudí, ktorí sú aktívni na lokálnej úrovni a prinášajú potrebnú energiu a malé zmeny. V cel kovom kontexte politiky sa teda nedá opomenúť lokálna a regionálna politika, pretože tá tvorí základ pre štátnu úroveň, myslí si Hrustič. Desiati viditeľní Politické strany prijali na svoje kandidátky hlavne Rómov s vyso koškolským vzdelaním. Oproti voľbám v roku 2012 je v zoznamoch menej rómskych žien. Viditeľná je Silvia Hricková, ktorá kandiduje za Sme rodina Boris Kollár na 34. mieste. Ťažko povedať, či naozaj kandiduje len jedna rómska žena, pretože je pravdepodobné, že na kandidátkach menších strán sú aj ďalšie róm ske ženy. Na Slovensku neevidujeme etnické štatistiky, a preto vieme vy chádzať len z toho, kto z kandidátov sa hlási k svojej rómskej národnosti, respektíve ju neskrýva. Z toho pohľadu vieme, že vo väčšine strán, ktoré sa približujú k päťpercentnej hranici, kandidujú Rómovia. Rómovia nie sú na kandidátkach SaS, SMK a SNS, uviedol pred voľbami T. Hrustič. Rómski kandidáti pri svojej kampani využívali aj silu sociálnych sietí. Podľa Hrustiča túto možnosť využívajú niektorí z nich lepšie, iní horšie. Význam sociálnych sietí však nepreceňuje. Odbornosť a vízia Musíme ich vidieť v širšom kontexte ako súčasť celkovej kampaňo vej stratégie, ktorá, keď má byť úspešná, mala by byť vyvážená zo všet kých dôležitých prvkov renomé kandidáta, priamy kontakt s voličmi, viditeľnosť a sociálne siete sú len jedným z týchto prvkov. Mám prehľad o všetkých rómskych kandidátoch a je vidieť, že všetci robia kampane, ktoré sú vyvážené a stoja v prvom rade na stretávaní sa s voličmi, no sú podporené aj vizuálnou stránkou pri cestách je vidieť viac bilbordov rómskych kandidátov ako po minulé roky a sú pevnejšou súčasťou straníckych kampaní, zdôraznil T. Hrustič pred voľbami. Národný demokratický inštitút sleduje aj volebné programy poli tických strán, no nehodnotí ich. Kampane rómskych kandidátov sú oproti minulosti viditeľnejšie. Podľa Hrustiča by sa ale nemali zame riavať len na rómskych voličov. Držiteľka českého leva Klaudia Dudová hrá v novom filme Nikdy nie sme sami Minulý rok hrala rómska neherečka z Čiech vo filme Cesta ven, ktorý sa dostal aj na najprestížnejší medzinárodný filmový festival v Cannes. Režisér Petr Václav ju opäť obsadil do nového filmu Nikdy nie sme sami spolu so známymi hercami ako Karel Roden, Lenka Vlasáková a Petr Hanuš. Najnovším rómskym prírastkom je aj talen tovaný Zdeněk Godla, ktorý vo filme stvárnil vyhadzovača z nočného klubu. Marec 2016 Neonacisti zaútočili v centre Bruselu na pietnu akciu za obete teroristických útokov Stovky ľudí sa v pondelok 28. marca stretli na námestí Place de la Bourse v centre Bruselu na pietnom zhromaždení na pamiatku obe tí marcových atentátov. Podľa informácií denníka La Libre narušilo pietnu akciu približne 450 neonacistov a futbalových chuligánov vy krikujúcich heslá ako belgickí chuligáni a my sme tu doma. Poli cajtom sa podarilo situáciu dostať pod kontrolu s pomocou vodných diel. Štvrtý najlepší krasokorčuliar v Európe je Róm Ivan Righini Krasokorčuliar s taliansko rusko rómskymi koreňmi Ivan Righini sa narodil v roku 1991 v Moskve ako Ivan Vadimovič Bariev. V sezó nach sa stal majstrom Talianska. Talianske médiá ho po važujú za jednu z najväčších nádejí na budúcej olympiáde. Brutálny zákrok ruskej polície proti Rómom V ruskej dedine Plechanovo obuškami a štítmi zakročilo viac než 500 policajných ťažkoodencov proti miestnym Rómom. Konflikt vznikol v súvislosti s nelegálnym odberom plynu, keď Rómovia predtým zaútočili na plynárov opravujúcich potrubie v domnení, že ich úplne odpoja. Z desiatich viditeľných rómskych kandidátov sa do parlamentu nepodarilo dostať nikomu. Ak sa po zrieme na strany, za ktoré kandidovali, za bránou parlamentu zostalo len Kresťanskodemokratické hnutie. Strany Most Híd, SIEŤ a SMER SD, za ktoré kandidovali aj Rómovia, sú dnes vo vláde (spolu so stranou SNS). Najviac preferenčných hlasov získal spomedzi všetkých kandidátov Peter Pollák (8 158), čo však na vstup do parlamentu nestačilo. Prvá veľká kampaň Hnutie, ktoré som v parlamentných voľbách re prezentoval nezískalo mandát zastupovať svojich voli čov v parlamente, resp. vo vláde. S týmto stavom nie som a nemôžem byť spokojný. Na druhej strane je to priestor na reštart nášho hnutia, na dôsledné vyhod notenie výsledkov a prijatie náležitých konzekvencií. V najbližšej dobe nás čaká snem, kde sa bude voliť no vé predsedníctvo. Je tu priestor na prijatie zodpoved nosti za budúcnosť KDH a ja svoju budúcnosť s hnu tím spájam, povedal po voľbách Ivan Rác. Získal 554 preferenčných hlasov, no z výsledku sklamaný nie je. Podľa jeho slov urobil pre propagá ciu svojej osoby všetko. Chodil som medzi ľudí, zúčastňoval som sa verejných diskusií a bol aktívny vo všetkých typoch médií. Mal som viac mediál nych výstupov ako ktorýkoľvek krajský predseda nášho hnutia. A to je fakt, s ktorým môžem pracovať ako neoceniteľnou skúsenosťou. Po voľbách sa aj naďalej venuje pôsobeniu na vysokej škole. Naďalej sa budem angažovať v prednáškovej a výskumnej činnosti. Pripravujem sa na habilitačné konanie. V praxi budem pokračo vať v poskytovaní špecializovaného poradenstva pre ženy zažívajúce násilie ako jeden z mála mužov a snáď jediný Róm na Slovensku, uviedol Rác. Tieto voľby boli jeho prvou kampaňou, z ktorej si odniesol veľa skúseností. Najmä pozitívnych v prí stupe a otvorenosti ľudí. Pre všetkých by malo byť dostatočným ponaučením, že voličom je potrebné venovať pozornosť nielen dva mesiace pred voľba mi, ale celé volebné obdobie, teda štyri roky. Pevne verím, že voľby v roku 2020 prinesú dobrý výsledok nielen hnutiu, ktoré zastupujem, ale aj mojej oso be, dodal. Skvelý výsledok Silvia Hricková získala od voličov hlasov a ako hovorí, výsledky volieb rešpektuje aj keď je smutná, že Rómovia nemajú zastúpenie v parla mente. V rôznych stranách kandidovalo veľa ši kovných a vzdelaných Rómov, ktorí by mohli a ve deli zastupovať záujmy a riešiť problémy tejto ko munity na národnej úrovni. Je veľmi ťažké očakávať od Rómov, ktorí žijú v osadách stratégiou prežitia ažitiazodňanadeň,žepôjduvoliť.títoľudiauž neveria tomu, že sa niekedy dostanú z bludného kruhu chudoby. Občianska aktivizácia ľudí je dlho dobý proces a je nemožné to stihnúť počas kam pane. Vnímam to tak, že každý rómsky kandidát bol ako sám vojak v poli s podporou pár priateľov a z tohto pohľadu podali všetci rómski kandidáti za krátky čas nadľudské výkony. Snáď sa niektorým z nás, rómskych kandidátov, podarí spolupracovať a byť nápomocný pri riešení problémov Rómov. Verím tomu, že aj majorita a kompetentní vedia, že problémy Rómov je nevyhnutné riešiť, aby nedo chádzalo k vyhrocovaniu vzťahov medzi majoritou a Rómami, uviedla. Sklamaná nie je ani z počtu získaných hlasov, ktoré dostala napriek tomu, že jej kampaň nebola masívna. Je to skvelý výsle dok. Pre mňa to znamená, že minimálne ľudí mi dôveruje a chcelo, aby som zastupovala ich zá ujmy a som vďačná ľuďom za každý jeden hlas. V rámci kampane som spoznala veľa skvelých ľudí pracujúcich v rôznych odvetviach, aj rómskych podnikateľov, aktivistov a ďalších šikovných Ró mov, ktorým záleží na rozvoji rómskej komunity, hovorí S. Hricková. Po voľbách sa chce naďalej angažovať v sociál nych, kultúrnych a občianskych aktivitách a spo lupracovať s mimovládnymi organizáciami. Budem sa venovať aj rozvoju našej rodinnej firmy, pretože časť zisku tejto firmy venujeme na realizáciu mojich sociálnych aktivít a tiež je tu možnosť v rámci našej firmy vytvoriť nové pracovné miesta pre nezamest naných ľudí. Teda naďalej pomáham v rámci mojich aktuálnych možností, spresnila. Počas kampane prešla S. Hricková mnoho obcí a podľa jej slov ľudí najviac trápi nedostatok pracov ných príležitostí a s tým spojená chudoba rodín, dlhy a exekúcie. Myslím si, že je potrebné začať s riešením týchto problémov, lebo s nimi úzko súvi sia aj ďalšie problémy, ktoré ľudia majú, dodala. Text: Roman Čonka

3 SPRAVODAJSTVO / VOĽBY / KOMENTÁR SERA STRANA 3 Je potrebné zdôrazniť, že bez nerómskych hlasov je veľmi ťažké v parlamentných voľbách uspieť a oni sa nemôžu spoliehať len na rómske hlasy. Ak sa kandidáti budú profilovať len ako rómski kandi dáti a nezvýraznia v kampani svoje odborné profily, tak ich šanca na úspech bude zákonite menšia. Ak však budú stavať na svojich odbor ných kvalitách a predstavia voličom jasné a zrozumiteľné vízie a pro gram založený na svojich predchádzajúcich skúsenostiach a odbor nosti, budú mať vyššiu šancu uspieť aj u rómskych a tiež u neróm skych voličov, dodal T. Hrustič. Ivan Rác: Spoločnosti chcem vrátiť to, čo do mňa investovala Tak znel slogan Ivana Ráca, ktorý bol vo volebnej kampani na spo ločnom bilborde s predsedom KDH Jánom Figeľom. Je to nielen sta bilná, ale aj zodpovedná strana, ktorá má jasnú hodnotovú orientá ciu. Ako jediná zo štandardných parlamentných strán sa vo svojom dl hodobom ale aj krátkodobom programe venuje spolužitiu s Róma mi, hovoril o Kresťanskodemokratickom hnutí kandidát strany Ivan Rác tesne pred voľbami. Je vysokoškolským pedagógom Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, druhé volebné obdobie pracuje ako poslanec obecného za stupiteľstva v Zbehoch. O voličské hlasy sa uchádzal zo 60. miesta. Veci verejné mi nie sú ľahostajné. Som učiteľom na vysokej škole a verím, že vzdelanie je cesta k lepšiemu a plnohodnotnejšiemu živo tu. Tejto spoločnosti chcem vrátiť to, čo do mňa investovala. Som pri pravený pre službu ľuďom bez prívlastkov a rozdielov pre všetkých, predstavil dôvody svojho vstupu do politiky. Ivan Rác si praje žiť v krajine, kde bude existovať rovnosť šancí vo všetkých oblastiach života spoločnosti. Rovnosť šancí na dôstojné bý vanie, dobré vzdelanie, plnohodnotnú prácu a kvalitné zdravie. V prí pade úspechu vo voľbách to boli aj jeho priority, ktoré chcel riešiť. Silvia Hricková: Jednorazová pomoc nemení veci k lepšiemu Chcela vstúpiť do strany, ktorá nemá v pozadí oligarchov. Hľadala tiež stranu, kde by bolo možné reálne presadiť a realizovať jej priority v sociálnej oblasti. Som žena, matka, Rómka a veľmi citlivo vnímam aktuálnu sociálnu situáciu a problémy bežného života ľudí. Som občianska aktivistka a viac ako 15 rokov aktívne pomáham ľuďom v rôznych zložitých život ných situáciách prostredníctvom sociálneho poradenstva, či charity. Nestačí, ak jednorazovo pomôžem, lebo nemením veci k lepšiemu. Preto som sa rozhodla vstúpiť do politiky a plne sa venovať témam v so ciálnej oblasti, hovorila o sebe pred voľbami občianska aktivistka Silvia Hricková, ktorá trinásť rokov pracovala v Úrade Košického samospráv neho kraja. O hlasy voličov sa uchádzala prostredníctvom novej strany Sme rodina Boris Kollár pod číslom 34. V prípade úspechu vo voľbách sa chcela venovať sociálnej oblasti a navrhovaniu legislatívnych zmien vedúcich k zlepšeniu života ľudí. Chcela presadiť reálnu podporu strednej vrstvy Rómov podnikateľov, umelcov, hudobníkov, sociálnych pracovníkov a prirodzených autorít, ktorí budú ďalej pomáhať a vytvá rať pracovné miesta pre Rómov žijúcich v osadách. Ak podnikateľ dostane dotáciu na rozvoj svojho podnikania, bude zaviazaný zamest nať Rómov z osady, alebo im pomôcť v inej oblasti. Som presvedčená, že podporu strednej vrstvy Rómov, ktorí budú tvoriť hodnoty pre túto spoločnosť, pozitívne pocíti aj majorita, upozornila. Stanislav Vospálek: Moja kampaň začala v roku 2008 Môj vstup do politiky bol nabudený obrovským vnútorným skla maním zo spoločnosti, v ktorej žijem. Stalo sa mi, že ma neobslúžili v reštaurácii. Ten pocit neprajem nikomu na svete a povedal som si, že sa pokúsim zmierňovať pnutie medzi majoritou a minoritou, uviedol pred voľbami Stanislav Vospálek, ktorý je zároveň poslancom Košické ho samosprávneho kraja. O hlasy voličov sa uchádzal v strane Most Híd z 30. miesta. Na slovenskej politickej scéne môžeme diskutovať naprí klad o znížení DPH, ale v žiadnom prípade nemôžeme diskutovať oľudskýchprávach,apretosomvstranemost Híd, uviedol.chcel zlepšiť životné podmienky Rómov, vylepšovať sociálne podmienky pre všetky znevýhodnené skupiny, vrátane zdravotne postihnutých. Keďže podniká, chce zlepšiť aj podnikateľské prostredie, aby sa na Slovensku oplatilo žiť. Na kampaň vyčlenil desaťtisíc eur, ktoré sú na transparent nom účte strany. Mal 20 bilbordov, 25 tisíc letákov, 5 tisíc pier a rekla my na autobusoch, osobných autách. Využíval aj sociálne siete. Moja kampaň začala v roku 2008 a pokračuje neustále mojou prá cou. Pre mňa je dôležité, aby spoločnosť aspoň trošku cítila, že má niekoho, na koho sa môže spoľahnúť. Snažil som sa počas celého ob dobia ľudí spájať a sieťovať, a tak dnes môžem poďakovať niekoľkým desiatkam aktivistov, ktorí mi pomáhajú pri kampani a pracujú na na šej spoločnej myšlienke, aby sa nám žilo na Slovensku lepšie bez ohľadu na národnosť, dodal. Ivan Hriczko: Som patriot Ivan Hriczko vstúpil do strany SIEŤ pre program, ktorý strana po núka. Hlavnými dôvodmi môjho vstupu do politického sveta sú naj mä otvorené výzvy v oblasti občianskych tém práva, ktoré sa týkajú riešenia chudoby bez rozdielu farby pleti, ochrana našich detí a žien Alexander Daško (uprostred) s Robertom Ficom a Marekom Maďaričom. pred biedou, nerovným postavením v spoločnosti a presadzovanie myšlienky, že riešenie otázky rómskej problematiky musí mať strate gický cieľ, hovoril pred voľbami Ivan Hriczko, ktorý sa o hlasy voličov uchádzal za stranu SIEŤ s číslom 78. Verejnosti je známy hlavne tým, že sa dlhé roky venoval mediálnej práci. Spoluzakladal Rómsku tlačovú agentúru, bol pri tvorbe nového rómskeho národnostného vysielania vo verejnoprávnej televízii. Vy študoval marketing, pôsobil na Úrade vlády SR. Ako jediná politická strana na Slovensku mi ponúkla možnosť bez priameho politického zapojenia byť účastný v procese tvorby strategických materiálov, kto ré sa stali súčasťou politického programu. V súčasnosti som členom stálej pracovnej skupiny Sociálny rozvoj a ochrana, kde mám možnosť využívať svoje skúsenosti a prax, spresnil. Hriczko kládol dôraz na nutnosť jasne pomenovať cieľové skupiny, komu a ako pomáhať a pre koho navrhovať komplexné programy. Za merať sa chcel aj na kontrolu finančných prostriedkov, ktoré idú do rómskej problematiky. Politici zabúdajú, že platí axióma, ak pomôžeme občanom, ktorí sú na hranici biedy, pomôžeme aj majorite. Ako kandi dát do Národnej rady SR za politickú stranu SIEŤ chcem ponúknuť skú senosti, prax a odbornosť a najmä chuť meniť zaužívané stereotypy. Do kampane vložil dvetisíc eur, jej základ tvorili stretnutia s občan mi v teréne. Na oslovenie voliča využíval aj sociálne siete. Mojím snom je, aby sa splnomocnencom stal človek nie na základe politické ho výberu, ale na základe odbornosti, znalosti problematiky, kon štruktívneho, strategického myslenia. Keby sa prijal tento úzus, vstú pil by som do výberového konania o tento post, dodal. Alexander Daško: Moja kampaň nie je o varení gulášov Súčasťou kandidátky nateraz najsilnejšej politickej strany SMER SD bol aj hudobník, pedagóg, riaditeľ umeleckej školy a štatutárny zástup ca občianskeho združenia Lavuta Alexander Daško. Na kandidátke stra ny mal číslo 147. Impulzom môjho vstupu do politiky je fakt, že mám oči a pozerám sa nimi na samotný život. Vidím chudobu, predsudky a marazmus, ale aj to, ako sa Rómovia snažia prostredníctvom mimo vládnych organizácií o zmeny. Bez politickej podpory však ostávajú aj tie najlepšie myslené zámery, projekty a programy ukončené len záve rečnými správami, brožúrkami, prípravami nových štúdií a strategic kých dokumentov, uviedol pred voľbami Alexander Daško. SMER SD si vybral preto, že je to najsilnejšia strana v krajine. Ak chcem pomôcť Rómom, príslušníkom druhej najpočetnejšej národnostnej menšiny v tejto krajine, tak nestojí otázka, prečo som si zvolil túto stranu, ale vyjadrujem poďakovanie, že mi bola daná takáto možnosť, vysvetlil. Riešiť chcel hlavne zamestnanosť Rómov. Na trh práce chce dostať cez legislatívne opatrenia a podnikateľské subjekty 200 tisíc nezamestnaných. Zároveň chce bojovať s úžerou a exekúcia mi. Ak budú mať prácu a na krk im nebude dýchať úžerník a exekútor súčasne, tak sa dokážu postarať o svoje rodiny a hradiť nájom za byty, upozornil. Podľa jeho slov sa týmto opatrením zamedzí tomu, aby do chádzalo k deložáciám a stavaniu nových chatrčí. Ak budú rodičia za mestnaní, zlepšiť by sa mala aj návštevnosť školských zariadení. Kampaň si financoval z vlastných zdrojov, oporu má v manželke. Stretával sa so starostami a mimovládkami. Keďže je z hudobníckej brandže, podporu dostal aj od rôznych kapiel, ktoré pre neho bez ná OĽaNO NOVA: 27. Ján Herák, 53. Adrián Balog, 60. Eduard Čonka, 142. Peter Pollák Most Híd: 18. Štefan Vavrek, 30. Stanislav Vospálek KDH: 60. Ivan Rác SIEŤ: 78. Ivan Hriczko SMER SD: 147. Alexander Daško. Zdroj: Národný demokratický inštitút (NDI) roku na honorár zahrali menšie vystúpenia. Pomoc pri distribúcii le tákov našiel v mimovládnych organizáciách. Peter Pollák: Nezvažujem odchod z funkcie O voličské hlasy sa uchádzal aj poslanec Národnej rady SR Peter Pollák, ktorý vykonával funkciu splnomocnenca vlády pre rómske ko munity. Na kandidátke hnutia OĽaNO NOVA mal číslo 142. Pri nástu pe do funkcie predstavil zámer priniesť rómsku reformu, ale kom plexný dokument nikdy nespracoval. Viackrát sa vyjadril, že namiesto písania nových stratégií sa venuje práci v teréne. Moje priority vychá dzajú z programu hnutia OLaNO NOVA. Osobne som bol zodpoved ný za prípravu programu pre oblasť rómskej problematiky. Má 40 konkrétnych riešení, z toho najkľúčovejšie pre mňa sú: 1. Chcem zaviesť povinnú predškolskú výchovu od troch rokov pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. 2. Získali sme zdroje na rozšírenie projektov bývania, rozvoja in fraštruktúry, zdrojov pitnej vody v osadách, a tieto chceme maximál ne využiť. Ale žiadne zmeny a investície v rómskych osadách sa neude jú bez participácie samotných Rómov. Bez toho, aby Rómovia prijali zodpovednosť za svoju budúcnosť a za riešenie svojich problémov. 3.Vytvorímepracovnépríležitostipre dlhodobo nezamestnaných výraz ným rozšírením využívania sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní. Peter Pollák viedol asi najmasívnejšiu kampaň spomedzi všetkých rómskych kandidátov. Na sociálnej sieti prinášal fotografie a videá z návštev lokalít, voličov oslovil aj pozvaním na kapustnicu. Drvivú väčšinu výdavkov v mojej kampani kryje strana, teda hnutie OĽaNO, zbytok nákladov hradím z vlastných zdrojov, tie sú verejne dostupné na mojom transparentnom účte. 80% mojej kampane sa odohráva v te réne medzi ľuďmi, zvyšok predstavuje internetová kampaň. Snažím sa komunikovať s Rómami aj s majoritou, ale moja kampaň prirodzene smeruje viac k Rómom, keďže výsledky mojej práce sa ich bezprostred ne dotýkajú, spresnil pred voľbami. V prípade neúspechu v parla mentných voľbách odchod z funkcie splnomocnenca nezvažuje. Moje zotrvanie vo funkcii splnomocnenca priamo nesúvisí s tým, či získam poslanecký mandát alebo nie. Samozrejme, že volebné vý sledky určite ovplyvnia aj tento post, ale v tejto chvíli nie som ani ja sám schopný predpovedať, ako presne. Momentálne nezvažujem od chod z funkcie, mnohé kľúčové projekty ako napríklad Take away ba líček sa práve rozbiehajú a nechcem odchádzať od nedokončenej prá ce. Voľby ale rozdajú karty nanovo a uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Nech dopadnú akokoľvek, tejto téme sa plánujem venovať aj naďa lej, uviedol tesne pred parlamentnými voľbami. Funkcie sa nakoniec vzdal začiatkom apríla 2016, keďže necítil politickú podporu. Text: Roman Čonka, foto: Roman Čonka, archív AD Marcové voľby 2016 sa navždy zapíšu do dejín Slovenska ako voľby, ktoré priniesli úspech pravicové mu extrémizmu. Nič iné nezarezonovalo na Slovensku po voľbách viac, ako volebný úspech kotlebov cov. Veľmi krehká vládna koalícia zložená zo strán, ktoré si pred voľbami mnohokrát nevedeli prísť na meno nie je zárukou, že vydrží štyri roky a že sa vláde podarí za toto obdobie začať riešiť problémy ne spokojnej časti slovenských voličov. Problémov je mnoho a riešení zúfale málo. Politika sa obmedzila na boj oligarchov a ich záujmových skupín. Ľudia to vnímajú a sú znechutení a nahnevaní. To, čo sa im sľu bovalo v novembri 1989 zostalo bohužiaľ len v rovine sľubov. Voliči sklamaní systémom sú schopní v snahe po radikálnej zmene podporovať aj ľudí, ktorí sympatizujú s fašizmom. Hitlera považujú za mie rotvorcu a nemajú ďaleko k popieraniu holokaustu. Kotlebovci sa z bomberov a okovaných čižiem prezliekli do oblekov a začali svoju púť za prevzatím moci. Nezabúdajme, že aj Hitler sa dostal k moci le gálnym víťazstvom vo voľbách! Divoký východoeurópsky kapitalizmus a hospodárska kríza vytvorili ideálne podmienky pre extré mistov. Voličskou základňou sú pre nich nespokojní ľudia z hladových dolín, ktorí ak aj majú prácu, žijú z miezd pohybujúcich sa na úrovni minimálnej mzdy. Práve títo ľudia sú ochotní počúvať nenávistné reči o vnútorných nepriateľoch, ktorí sú zodpovední za ich zlý život. Aj preto sú títo nespokojenci presvedče ní o tom, že keby nebolo Rómov, tak by sa im žilo omnoho lepšie a ich životná úroveň aj platy by rapídne stúpli. Takto spracovaní voliči skalopevne veria, že Rómovia majú horibilné sociálne dávky, vyššie ako majorita, lieky a bývanie zadarmo a mnoho podobných sociálnych benefitov. Myslia si, že na tieto dávky majú nárok iba Rómovia! Pridajte k tomu zopár správ svedčiacich o korupcii a klientelizme a máme tu výsledok. Sklamanie z demokracie. Takto možno pomenovať volebný úspech pravicového extrémizmu na Slovensku. Akú úlohu v tejto politickej hre zaujímajú Rómovia? Voľby z pohľadu Rómov nedopadli vôbec dobre. Ani jeden rómsky kandidát na poslanca sa nedostal do slovenského parlamentu. Oproti minulým voľbám, ktoré priniesli raketový vzostup Petra Polláka, musíme výsledok volieb hodnotiť ako ústup z pozícií. Jediná rómska politická strana nedokázala zložiť ani len potrebnú kauciu na to, aby sa mohla uchádzať o hlasy svojich voličov. Tí, ktorí do volieb išli na kandidátkach majoritných strán nedokázali presvedčiť svojich potencionálnych voličov, aby k voľbám išli a podporili rómskeho politika. Aj tieto voľby jednoducho ukázali, že rómska komunita na Slovensku nie je jednotná. Hlasy po jednote neprišli a tie ojedinelé zanikli v snahe po vlastnom úspechu. Nebuďme však naivní a neočakávajme, že ľudia, ktorí žijú v katastrofálnych podmienkach osád a get budú uvedo melými voličmi. Chudoba a marazmus, v ktorom žijú z nich urobili pasívneho voliča, ktorý voliť pôjde ak bude mať z toho nejaký okamžitý profit. Nečudujme sa tomuto postoju, veď za všetky tie roky sa Rómo via presvedčili, že ani jedna politická garnitúra im v ničom nepomohla a ich život sa z roka na rok len zhoršuje. Niet potom divu, že neveria politike a politikom. Nová vláda je pre mnohých prekvapením, uvidíme dokedy toto manželstvo z rozumu vydrží. Zmena prišla aj na poste splnomocnenca vlády pre rómske komunity a Petra Polláka vo funkcii vystriedal Ábel Ravasz. Mnoho Rómov túto zmenu kritizovalo a volali po tom, aby sa splnomocnencom pre Rómov stal Róm. Nech by bol splnomocnencom ktokoľvek, Róm, Slovák, Maďar alebo Rusín, je mi to jedno. Som presvedčený, že je neprijateľné posudzovať človeka a jeho individuálne kvality na základe etnicity. Sa motná národnosť splnomocnenca nie je kritériom, podľa ktorého by sme mali hodnotiť jeho prácu. Uvi díme, ako sa nový splnomocnenec zhostí svojej funkcie a čo prinesie do života Rómov žijúcich na Slo vensku. Je toho veľa, čo je potrebné urobiť. Rómovia už nechcú len počúvať o prijímaní plánov a vytváraní stratégií. Namiesto slov a siahodl hých dokumentov je potrebné pristúpiť ku konkrétnym opatreniam. Bez toho, aby sa zmenila ka tastrofálna situácia v oblasti zamestnanosti sa nikam nepohneme. Výhovorky, že sa to nedá, neob stoja, pretože tu máme niekoľko príkladov, že to aj na Slovensku ide. Spišský Hrhov a Nitra nad Ip ľom dokazujú, že cesta k vyriešeniu katastrofálnej situácie Rómov existuje. Pozitívne príklady vraj priťahujú, tak sa modlím, aby to aj v tomto prípade bola pravda. Bolo by dobré, keby sa nový splno mocnenec obklopil podobne schopnými ľuďmi, ako sú starostovia spomínaných obcí a začal meniť veci k lepšiemu. Jedine vytvorenie sociálnych podnikov, ktoré prinesú prácu do sociálne vylúčených komunít je cesta, na konci ktorej nájdeme lepší život pre všetkých. Rómovia si na svoje živobytie čestne zarobia a zároveň svojou prácou prinesú aj lepšie sociálne podmienky do celej komunity, čo v konečnom dôsledku prinesie osoh celej spoločnosti. Veď z poberateľov sociálnych dávok sa stanú platcovia odvodov a daní. Od toho, či Rómovia budú pracovať a zvýšia si tak svoju životnú úroveň sa odvíja aj riešenie ostatných problémov, ktoré sú dôsledkom tvrdej sociálnej izolácie a extrémnej chudoby. Podľa odborných odhadov by zapojenie Rómov na trh práce mohlo priniesť pre slovenskú ekonomiku až 7% ný rast HDP. Ak demokratické politické strany nedokážu priniesť pozitívne zmeny a riešenia problémov, ktoré trá pia našu spoločnosť, vydláždia tým cestu k moci extrémistom a tí legálne pochovajú demokraciu. Na miesto riešení ponúknu ľuďom nové konečné riešenie. Text: Braňo Oláh

4 SERA STRANA 4 ROZHOVOR / VOĽBY Učí rómske ženy, aby nezabúdali na seba / Sikhavel le romane džuvľen, hoj te na bisteren pre pende Petra Husárová z Varhaňoviec búra zaužívané stereotypy o ženách z osád. Je rozvedenou matkou troch detí, ktorá ukončila štúdium na Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémii šesť rokov po tridsiatke. Pracuje so ženami z marginalizovanej rómskej komunity, ktoré vedie k uvedomovaniu si svojej osobnosti, budovaniu sebavedomia a upo zorňuje ich na znaky diskriminácie a týrania v rodine. Ty si pracujúca rozvedená žena, matka troch detí a Rómka. Nie je to obvyklá kombinácia životných úloh rómskej ženy. Akosi búraš zaužívané stereotypy o postavení rómskej ženy v rodine. Je bežné, že ženy v rómskej rodine žijú život v domácnosti, starajú sa o deti, manžela. Často bývajú s rodinou manžela, kde má partnero va matka najvyššie sociálne postavenie. Ja som žila tiež v takejto pa triarchálnej rodine. Moje túžby a potreby vyslyšané neboli, cítila som sa ako slúžka v novodobej spoločnosti až do chvíle, kým som nenašla odvahu skoncovať s takýmto spôsobom života. Kedy si si povedala, že takýto život ti nevyhovuje? Vo chvíli, keď som prišla na to, že môj exmanžel žil dvojitý život a počas manželstva so mnou splodil s inou ženou ďalšie tri deti. To bol moment, kedy som si povedala, stačí. Žila som v akejsi vzduchovej bubline, kam neprenikali informácie o dvojitom živote manžela. O domácnosť a deti som sa starala sama. Ako vnímalo okolie a rodina tvoje rozhodnutie? Exmanželova rodina pripisovala vinu za rozpad nášho manželstva prevažne mne. Vinili ma z toho, že som si nevedela udržať manžela, že som mu mala viac vyhovieť. Pre mňa to boli irelevantné dôvody a vo svojom rozhodnutí som zotrvala. Pomoc som našla u svojej ma my a otca. Dopady tohto rozhodnutia boli náročnejšie po finančnej stránke. Po rozvode som platila ešte aj exmanželove dlhy. Aká bola tvoja cesta za samostatnosťou? Veľmi ťažká. Po rozvode som ostala bez príjmu, s deťmi som sa vrá tila do rodičovského domu. Syn bol v puberte, dcéra o dva roky mlad šia od neho pre nich to bolo obdobie nestability, neistoty a museli si zvyknúť na nový domov, školu a spolužiakov. Uvedomovala som si, že musím byť vnútorne silná, začať na sebe pracovať a zabezpečiť pre ne harmonický domov. Potrebovala som prácu, avšak bez adekvátneho vzdelania bolo ťažké zamestnať sa. Tento fakt ma obmedzoval pri úspešnom uplatnení sa na trhu práce, preto som sa rozhodla doplniť si vzdelanie na strednej pedagogickej akadémii. Študovala som sociál nu prácu. Koľko rokov si mala, keď si začala študovať na strednej škole? Tridsaťdva. Prečo si začala študovať až tak neskoro a čo ťa motivovalo k výberu študijného odboru sociálna práca? Začala som študovať neskoro, pretože som sa skoro vydala. Mala som sedemnásť, prišli deti a s tým aj materské povinnosti. Súčasne to bolo obdobie, kedy moji rodičia prišli o zamestnanie a neboli peniaze na štúdium. Vtedy ešte neexistovali podporné vzdelávacie programy pre rómskych študentov, tak ako dnes. Moji starší súrodenci však doštudovali a majú stredoškolské vzdelanie. A čo bolo mojou motivá ciou k výberu práve tohto študijného odboru? Prostredie, ktoré je okolo mňa a ľudia, ktorí sa ocitnú v kríze a nevedia si sami poradiť. Toto prostredie ma obklopuje a vidím osudy konkrétnych ľudských bytostí. Ja som týmto ľuďom vždy chcela pomáhať a aj sama som po moc odborníkov v minulosti potrebovala. Máš pracovné skúsenosti v tejto oblasti? Áno, pracovala som pol roka v komunitnom centre ako odborná pracovníčka. Keďže to bola projektová práca financovaná cez imple mentačnú agentúru, tak tá práca skončila. Momentálne pracujem ako kontrolórka vo firme zaoberajúcej sa výrobou káblových zväzkov. Aké boli výhody a nevýhody práce komunitnej pracovníčky v porovnaní s prácou, ktorú robíš teraz? Teraz mám psychicky nenáročnú prácu, to znamená, že prichá dzam domov bez ďalšej práce. Práca v komunitnom centre bola ná ročná, pretože sme pracovali v obci s veľkou koncentráciou Rómov a poniektorí ťažko niesli fakt, že som na tom mieste ja. Pripisujem to tomu, že v obci je vysoká miera nezamestnanosti a mnohí z Rómov sa ťažko zamestnajú. Tých dôvodov je viac. Objektívnou príčinou je na príklad nedostatočná kvalifikácia, subjektívnymi dôvodmi potenciál nych zamestnávateľov je diskriminácia Rómov na trhu práce. Chcela by si v oblasti komunitnej a sociálnej práce zase pra covať? Momentálne nie a v budúcnosti sa uvidí. Som spokojná s prácou, kto rú robím teraz napriek tomu, že pracujem na zmeny. Na pracovnú pozí ciu kontrolórky som sa prepracovala postupne. Začínala som ako operá torka výroby vo veľkej hale, teraz som postúpila troška platovo aj pozične. Vráťme sa k tvojej rodine. Čo robili tvoji rodičia pred stratou zamestnania? Otec pracoval v stavebnej firme, mama bola aktivistka v oblasti kultúry a vzdelávania, ostalo jej to doteraz, avšak živila ju práca vo fabrikách. Prešla si viacerými prácami v období socializmu. Obdivujem ju za jej neu tíchajúcu lásku k budovaniu vzťahu ku kultúre Rómov na strane majority, ale aj samotných Rómov. Často ma do svojich aktivít zapájala, neskôr som si aj ja vybudovala vzťah k aktivitám s rómskou komunitou, najmä ženami. Teda sa venuješ ženám z osád? Áno. Viac ako dva roky spolupracujem s neziskovou organizáciou, kto rá podporuje aktívne trávenie voľného času rómskych žien, venujeme sa aj otázkam diskriminácie a násilia páchaného na rómskych ženách. Čo ťa motivovalo k tomu, aby si sa venovala tak náročnej té me, akou je násilie páchané na rómskych ženách? Vlastný životný príbeh. V odborných knihách a pri diskusiách som sa v mnohých prípadoch našla. Aj ja som prežila obdobie osobného útlaku, ponižovania a fyzických atakov zo strany muža. Psychické ná silie a ponižovanie som si v danom období neuvedomovala a ataky PREŠOV. Podľa volebných štatistík získal Peter Pollák vyše osemtisíc preferenčných hlasov. Na vstup do parlamentu mu to nestačilo. Ak sa však pozrieme na volebné štatistiky bližšie, podporu od voličov nezískal ani v obciach, v ktorých bol viditeľný. Jeden prednostný hlas V poslednom polroku svojej poslaneckej funk cie Peter Pollák prišiel s kauzou obchodovania s rómskymi deťmi vo vzdelávaní. Poukázal na nezá konné praktiky Súkromnej špeciálnej základnej školy v obci Rokycany, pre ktorú by mal byť tento školský rok posledným. Ministerstvo školstva rozhodlo, že súkromné školské zariadenie bude vyradené zo siete škôl. Na zákonnosť zaraďovania rómskych detí sa pritom dohliada aj v Giraltovciach, Ostrovanoch a v obci Svinia. Obec Rokycany je zaradená do zoznamu 150 vybraných obcí, v ktorých bude Úrad splnomoc nenca vlády SR pre rómske komunity podporovať programy v rámci Národného projektu Take away, ktorý je súčasťou operačného programu Ľudské zdroje. Jedným z nich je aj program pred školskej prípravy, informoval Pollák vo februári Navyše môže obec podľa jeho slov reagovať aj na výzvu Ministerstva vnútra SR na predklada nie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na výstavbu alebo rekonštrukciu predškolských za riadení. Peter Pollák získal v Rokycanoch len jeden pre ferenčný hlas. Otázkou je, či mu takto voliči vy jadrili nedôveru, alebo ho zabudli krúžkovať. V obci žije asi tisíc obyvateľov, väčšiu polovicu tvoria Rómovia. Podľa výsledkov volieb si však Pe ter Pollák svojou prácou pozornosť miestnych Ró mov nezískal. Štatistiky ukazujú, že najvyššiu podporu v obci získal SMER SD, vyše desať percent voličských hla sov dostal Marian Kotleba a tesne za ním skončilo hnutie OĽaNO, ktoré získalo 28 hlasov. Spolu hlasov Igor Matovič razí filozofiu, že poslanci si musia svoje posty vo voľbách obhájiť, a tak kandidujú z posledných miest. Peter Pollák preto potreboval k úspechu preferenčné hlasy. Zo všetkých rómskych kandidátov ich získal naj viac. Tri preferenčné hlasy dostal aj zo zahraničia. Pomerne silnú podporu mohol mať aj v Jarovni ciach, obci s najvyšším počtom Rómov. Počas vo lebného obdobia tam otváral kontajnerovú prí stavbu základnej školy. Hnutie volilo 391 voličov, z nich 291 krúžkovalo Polláka. V Levoči, rodisku Petra Polláka, bola úspešná hlavne strana SMER SD. OĽaNO NOVA získala v meste celkovo 771 hlasov, z toho bolo 177 krúžkov pre rómskeho splnomocnenca. V Rudňanoch, kde Peter Pollák niekoľko rokov pôsobil, získala strana 100 hlasov, z nich bolo 41 krúžkov preferenčných. V Bystranoch získalo hnutie 248 hlasov, z nich bolo 235 preferenčných. OĽaNO NOVA získalo v Letanovciach 106 hlasov, no len traja voliči krúžkovali Polláka. V okrese Spišská Nová Ves získalo hnutie Igora Matoviča celkovo hlasov, z nich 580 voličov krúžkovalo Petra Polláka. Chybovosť a nevedomosť? Štatistiky ukazujú, že v niektorých obciach s rómskymi komunitami získalo hnutie pomerne veľkú podporu. Veľká časť volebných lístkov mohla byť z dôvodu nesprávneho vyplnenia ne platná. Ak sa však pozrieme na oficiálne počty hla sov, ktoré hnutie získalo, počet preferenčných hlasov pre splnomocnenca Polláka bol v niekto rých obciach nízky. Voliči pravdepodobne neve deli, že mali krúžkovať aj meno, alebo na to za budli. Poďakoval voličom Priatelia, neskrývam svoje sklamanie z vý sledkov volieb. Mne samému na vstup do parla mentu chýbalo asi 400 hlasov, pričom som cel kovo od vás získal hlasov. Na tzv. prekrúžkovanie sa, teda na to, aby predbehol po radie, musí kandidát získať aspoň 3% zo všetkých hlasov strany. Bohužiaľ sa nám nepodarilo túto hranicu prekročiť. Mrzí ma to hlavne z pohľadu účasti kotlebovej strany v parlamente. Predpo kladám, že mnohí tušíte, čo všetko môže tento fakt spôsobiť. Napriek tomu cítim obrovskú vďaku za vašu podporu a za každý jeden hlas. Vďaka tejto kampa ni som stretol množstvo úžasných ľudí a na tieto stretnutia nezabudnem. Pokračujeme ďalej, Slovensko budú teraz čakať veľké výzvy a ja som rád, že naše hnutie OĽaNO zís kalo od ľudí silný mandát, aby sa týmto výzvam po stavilo, uvádza Peter Pollák na svojej stránke peterpollak.sk Text a foto: Roman Čonka Počty hlasov pre Petra Polláka podľa krajov Prešovský kraj hlasov, Košický kraj hlasov, Banskobystrický kraj hlasov, Bratislavský kraj 743 hlasov, Trenčiansky a Trnavský kraj spolu 968 hlasov, Žilinský kraj 586, Nitriansky kraj 412. Zdroj: volbysr.sk

5 ROZHOVOR / VOĽBY SERA STRANA 5 som ospravedlňovala. Myslím, že ženám treba otvoriť oči, aby sa dozvedeli, že takéto správanie muža je neprípustné. A čo tvoje deti? Ako si budovala svoj vzťah s deťmi, podporo vali ťa v tvojej práci a aktivitách realizovaných so ženami z róm skych komunít? Mám dospelého syna, ktorý je ženatý. Pošťastilo sa mu urobiť ma bab kou,takžemojaradosťaláskajesústredenánamôjhoročnéhovnúčika. Staršia dcéra sa vydala minulé leto. Obidvaja žijú v zahraničí so svojimi partnermi, avšak sme spolu v neustálom kontakte prostredníctvom sociál nych sietí. Som šťastná a spokojná, že sa im darí a oni sú zase spokojní a šťastní, že ich mama pracuje a plnohodnotne sa stará o ich najmladšiu desaťročnú sestričku. Moje deti sú hrdé, že ich mama doštudovala, pracu je a je schopná vytvoriť im domov, kam sa majú možnosť vrátiť, kde cítia lásku a oporu. Na to, aby som sa dostala z citového dna mi pomohli práve moje deti, oni boli mojou motiváciou k prekonaniu životných bariér. Čo si myslíš o dnešnej rómskej mládeži? Aký odkaz by si im chcela odovzdať? Má viac možností štúdia, ako sme mali my v minulosti. Už som to aj spomínala. Sú rôzne podporné študijné programy, ktoré im prispejú finančne na štúdium. Bola by som rada, ak by študovali, mysleli v živo te aj na seba, najmä dievčatá. Rodina je v živote dôležitá, ale na to, aby bola plnohodnotná je potrebné, aby každý jej člen na sebe pracoval. K rómstvu akosi patrí aj to, že sa dievčatá skoro vydávajú a chlapci ženia. Asi to je naša kultúra, je to v nás. Ani svoje deti som neudržala pred skorou svadbou, či ako sa hovo rí po našom, anglo mangavipen, avšak nezabúdajte na seba, na to, že bez vzdelania a socializácie vašu budúcu rodinu v mnohých oblas tiach života obmedzíte. Prezradíš nám, aké sú tvoje plány do budúcnosti? Mojím snom je študovať. Rada pracujem s Rómami a uvedomujem si, že na to, aby som ich vedela viesť potrebujem sama odborne rásť. Uvidíme, čo mi prinesie budúcnosť. Tým, že pozornosť a energiu mu sím rozdeliť prioritne medzi svoje deti a prácu, ktorá ma živí, ostáva veľmi málo priestoru na moje osobné túžby. Moje dospelé deti sú za to, aby ich mamka bola šťastná, a preto ma v mojom sne podporujú. Takže dúfam, že na ďalší školský rok budem študentka. Ďakujem za rozhovor, Petra. Prajem ti, aby sa ti tvoje sny a túžby naplnili. * * * Petra Husárová, e romaňi džuvľi andal o Varhaňovce, peravel o džide stereotipi pal o džuvľa andal o osadi. E bi romeskri daj trine čhavorenge, savi agorinďas e Privatno pedagogicko the socijalno akademia, kana la sas 36 berša. Kerel buťi le džuvľenca andal o mar ginalizovana romane komuniti, save ľidžal ki oda, hoj te prindžaren lengre personaliti, te vazden lengro džaňiben pal pende, vakerel pal o faktori andre diskriminacija the mariben andro fameľiji. Tu sal e džuvľi, so kerel buťi u le romeha sal rozvedzimen. E daj trine čhavorenge. E romaňi džuvľi. Oda nane sakoďivesutňi kombinacija maškar o romane džuvľa. Varesar peraves o stereoti pi pal oda, savi pozicija hin e romaňa džuvľa andre fameľija. Hin normalno, hoj o džuvľa andre romaňi fameľija dživen khere, keren paš o čhavore, paš o rom. Nekh buter bešen le romeskre fa meľijaha, kaj le partneroskra da hino nekh učeder socijalno statusos. Me sajekh dživavas andre ajsi patriarchalno fameľija. Mire mangipe na, oda so me kamavas, oda ňiko na šunelas avri, šunavas man sar e služka andro nevo khetaňiben, dži kana na arakhľom e troma te ago rinel ajso dživipen. Kana avľas oda momentos, kana tuke phenďal, hoj tuke ajso dživipen na kerel mište. Kana arakhľom avri, hoj miro eks rom dživelas duj dživipena u mekh kana sas manca, sas les trin buter čhavore aver džuvľaha. Oda sas o mo mentos, kana mange phenďom: Dosta Dživavas andre varesavi bubli na, andre savi pen na chudenas o informaciji pal o dujto dživipen so sas mire romes. Paš o kher u paš o čhavore keravas ča me korkori. Sar pre oda dikhenas tire paše u e fameľija? Le romeskri fameľija phenelas, hoj nekh buter me som došaľi vaš oda, hoj na sam jekhetanes. Kerenas man došaľi vaš oda, hoj na džanavas sar te ľikerel le romes, hoj somas te avel feder ke leste. Vaš mange oda sas irelevantno u avka kerďom, sar mange phenďom. O phiko mange dine miri daj le dadeha. Oda, so oda uštar kerďas, sas pharo the prekal o financiji. Pal o rozvod poťinavas the oda, so kame la o eks rom. Savo sas tiro drom ki o korkoro dživipen? But pharo. Pal o rozvod ačhiľom bilovengro, le čhavorenca avľom pale andro kher ki e daj u dad. O čhavo sas andre puberta, e čhaj duj berša terneder sar ov vaš lenge oda sas na stabilna berša, musaj sa ste sikhľol pro nevo kher, pre škola, pro čhavore. Džanavas, hoj mu saj te ačhav zoraľi andral, te chudel te kerel buťi pre mande u te kerel lenge o harmonicko kher. Kampelas mange buťi, no bi o adekvatno sikhaviben oda sas phares te arakhel vareso. Oda faktos mange thove las o limiti andro buťakro dživipen, vaš oda geľom te agorinel miro si khaviben pre maškarutňi pedagogicko privatno akademija. Sikhľuva vas e socijalno buťi. Keci tuke sas berša kana chudľal te phirel pre maškarutňi škola? 32 Soske geľal andre škola avka na sig? U savi sas tiri motivacija vaš o sikhľuviben pal e socijalno buťi? Te sikhľol chudľom na sig, vaš oda, hoj somas romeste. Sas man 17 berša, avle o čhavore u lenca the o musaja sar e daj u sajekh oda sas, kana miri daj the o dad našade e buťi u na sas o love pre škola. Mekh na sas o žutipnaskre sikhľuvibnaskre programi vaš o romane študenti avka, sar akana. Mire phureder phrala the pheňa phirde andre škola u hin len o maškarutne školi. U savi sas miri motivacija te kerav oda študijno špecijalizacija? O than, kaj som, o manuša, save hine andre kriza u na džanen korkore so te kerel. Oda than hino paš mande u me dikhav o dživipena so hin le konkretno manušen... Me sakovar kama vas te žutinel ole manušenge u the mange angleder kampelas o žuti pen khatar o profesijonala. Kerďal vareso andre kadi sfera? He, keravas andro komunitno centrum sar e špecijalizovano buťarňi jepaš berša. Soske oda sas e projektovo buťi, kaj o financiji sas andal e Implementačno agentura, odi buťi agorinďas. Akana kerav buťi sar e kontrolorka andre firma, savi kerel o kablova khuvibena. Save sas o lačhipena u o bilačhipena andre komunitno buťi u andre adi buťi, so keres akana? Akana adi buťi nane phari pro šero, oda hin, hoj avav khere u na anav mange aver buťi. E buťi andro komunitno centrum sas phari, soske samas andro gav kaj hin but Roma u varesave dženenge sas ča čes phares oda faktos, hoj som me pre oda than. Gindinav, hoj oda hin soske andro gav hino baro bibuťariben u but Roma ča phares ro den e buťi. Soske oda hin avka? Buter buťendar: khatar o objektivna faktora, sar e na dosta kvalifikacija dži ki o subjektivna faktori maškar o potencijalna zamestnavateľa, sar e diskriminacija pro Roma pro buťakro marketos. Kamehas te kerel paľis vareso andre komunitno the socijalno buťi? Akana na u paľis pes dikhela. Hin man lačhi buťi so kerav, the te phirav pro smeny. Pre buťakri pozicija sar e kontrolorka man dochud ľom uštarenca. Chudľom sar e operatorka andre produkcija andre ba ri hala, kana geľom opre the poťineha the pozicijaha. Pale ki e tiri fameľija. So kerenas tire e daj le dadeha an gleder, mekh kana len sas buťi? O dad kerelas buťi andre ačhavibnaskri firma, e daj sas aktivistka andre kultura u sikhľuviben, oda lake ačhiľas dži akana, no o love ro delas andro fabriki. Kerelas buter buťa, kana sas o socijalizmus. Dav lake bari paťiv vaš o lakro baro kamiben ki e romaňi kultura u lakro si kaviben maškar e majorita, no the maškar o Roma. Buterval laha kera vas ola aktiviti, paľis the me arakhľom o dorm ki o aktiviti andre mar ginalizovaňi romaňi komunita, nekh buter le džuvľenca. Keres le džuvľenca andal o osadi? He. Buter sar duj berša kerav jekhetanes le bi profitoskro organiza cijaha, savi sikhavel le romane džuvľen so hin aktivno dživipen, vake ras the pal e diskriminacija u o mariben so chuden o romane džuvľa. Savi sas tiri motivacija vaš oda, hoj keres ajsi phari tema sar hino o mariben, so chuden o romane džuvľa? Miro dživipen. Andro džaňibnaskre kňižki u andro diskusiji man korkora buterval arakhľom. The me geľom prekal oda, kana man tele dikhelas u marelas o rom. Ole beršende na dikhavas, hoj so pes ačhel, hino o psichicko mariben u tele dikhiben, o mariben garuvavas. Gin dinav, hoj le džuvľenge kampel te phundravel o jakha, hoj te džanen, hoj avka o rom našťi te kerel la romňaha. U so tire čhavore? Sar oda kerďal tire čhavorenca, denas tuke phiko andre tiri buťi u aktiviti so kerďal le džuvľenca andal o marginalizovana komuniti? Hin man baro čhavo, imar hino romňaha. Sas les bacht te kerel mandar e phura da, avka miri loš u kamiben džal pro miro jekh ber šeskro vnukos. E phureder čhaj geľas romeste ňilaje oka berš. So duj džene bešen andro aver thema, lengre partnerenca, no sam jekheta nes prekal o socijalna dora. Som bachtaľi u smirom, hoj lenge hin mište u on hine bachtale, hoj lengri daj phirel andre buťi u mište ke rel paš e lengri nekh terneder deše beršengri pheňori. Mire čhavore hine barikane, hoj lengri daj kerďas e škola, kerel buťi u džanel sar te kerel o kher vaš lenge, kaj šaj aven pale, kaj šunen o kamiben u o žutipen. Oleske, hoj man vazdľom andal e emocijonalno chev, šigitinde mire čhavore, on sas miri motivacija te phagerel o dživipna skre barijeri. So gindines, save hine adaďives o romane terne? So šaj lenge te phenel? Adaďivesutne romane ternen hine buter šajipena te phirel andre škola, sar sas amen angomis. Imar oda phenavas. Hine varesave žutip naskre študijna programi, save lenge dena o financiji pro študijum. So mas rado, te phirenas andre škola, te gindinenas andro dživipen the pal pende, nekh buter o čhaja. E fameľija hiňi andro dživipen bari buťi, no te avel čačes pherďi kampel, hoj sako dženo te kerel pre peste e buťi. Varesar ki o romipen phirel the oda, hoj o čhaja džan romeste terne, the o čhave. Šaj oda hiňi amari kultura, oda hin andre amende. Aňi mire čhavoren na ľikerďom anglo sig bijav, vaj sar pes phenel romanes: anglo mangavipen, no ma bisteren pre pende, pre oda, hoj bi e škola u socijalizacija tumara avutňa fameľijake phandena andre but dživipnaskre droma. Pheneha, save hine tire plani vaš o berša, so avena? Miro suno hino te sikhľol. Rado kerav buťi le Romenca u džanav, hoj te len kamav te ľidžal angle džandes, the musaj but te sikhľol. Di khaha, so amenge anela o avipen. Oleha, hoj miro gindo the e energi ja musaj te ulavel zorales maškar o mire čhavore the e buťi, kaj rodav o love, ačhel mange but cikno than vaš o mire personalna mangipena. Mire bare čhave kamen, hoj lengri dajori te avel bachtaľi u vaš oda mange den phiko te resav miro suno. Avka paťav, hoj pro aver ško lakro berš avava študentka. Paľikerav tuke vaš o vakeriben, Petra. Mangav, hoj te reses savore tire sune the mangipena. Text: Jana Gáborová Kroková, foto: Roman Čonka, preklad: Erika Godlová Poznámka k voľbám Do nášho parlamentu sa dostali neonacisti. Tento fakt a skutočnosť, že ich zvolili predovšetkým mladí ľudia, ma napĺňajú smútkom, sklama ním i zodpovednosťou. Moja generácia súčasných päťdesiatnikov a ge nerácia našich rodičov, čo zažili vojnu a holokaust, evidentne dostatoč ne nepreniesli nasledujúcim generáciám pravdu o druhej svetovej vojne. Pravdu o hrôzach holokaustu a o vojne vôbec. Súčasná mladá generácia si často myslí, že vojna je niečo ako zá bavné hry na internete. Bitky, v ktorých majú desať či viac životov, hra a napätie, ktoré si možno užiť. Keď už majú dosť, stačí vypnúť tlačidlo stop a žiť reálny život. Mrzí ma, že k takému chápaniu pseudovojny prispievajú aj hry dospelých, často uznávaných podnikateľov, práv nikov, ktorí oživujú konkrétne boje z druhej svetovej vojny. Jeden z nich sa v minulosti odohral aj na prešovskom mestskom úrade, priamo v kancelárii bývalého primátora! Priaznivci vojny sa snažia napodobniť konkrétne bitky len preto, aby sa z márnivosti zahrali na vojakov a zvráteným spôsobom prevetrali svoj zberateľský materiál. Chvália sa skutočnými uniformami, autami, motorkami a zbraňami, ktoré v druhej svetovej vojne používali tí, čo skutočne zabíjali! Ich obetí sú plné cintoríny po celom svete. Stačí prísť pod Duklu, na slo vensko poľské pomedzie. Tá zem je posiata hrobmi mŕtvych vojakov. Rusov, Čechov, Slovákov... Škoda, že toto miesto už nie je také vy hľadávané ako pred rokmi. Už ho nenavštevujú školáci, aby upravili hroby a prečítali si mená a mladý vek tých, čo zomreli za našu slobo du. Dnes ju evidentne mnohí nevedia múdro prežívať. Možno aj preto, že skončila povinná vojenská služba a dva roky vojenčiny mnohým dnešným mladým chlapcom chýbajú. A tak si ten hendikep liečia dobrovoľne nosením uniforiem, maskáčov, používaním zbraní. Ne dospelo sa hrajú na vojakov a vojačikov a neuvedomujú si, aká kreh ká je tá hra, do ktorej sa pustili. Mlčanie starých a starších spôsobilo, že ich vnuci majú skreslený pohľad na vojnu, na svet a na život. Sami sa považujú za pupok sveta, nechápu tvrdú realitu života, nemajú chuť sa popasovať o vlastné šťastie svojou poctivou prácou. Volia skratky v živote, vo voľbách. Nielen ich, ale aj naším pričinením dnes v slovenskom parlamente sedia neonacis ti. Prichádzajú do parlamentu so zbraňami, navrhujú minúty ticha pre zločincov, bagatelizujú obete fašizmu, popierajú holokaust, používajú na verejnosti fašistický pozdrav. Som sklamaná z ostatných volieb a z toho, ako sa k voľbám postavili mnohí prvovoliči. Sklamaná z toho, ako sa celé pracovné kolektívy (na príklad šoféri autobusov) zastrájajú, že v prípade predčasných volieb budú tiež voliť novodobého slovenského vodcu. Doteraz ich všetci poli tici sklamali, tak skúsia ešte toto! Treba pripomenúť, že ten spomínaný vodca je bývalý pedagóg, ktorý si na svoju stranu získal nielen žiakov, ale mladých po celom Slovensku. Mnohí jeho kolegovia učitelia s ním tichšie či hlasnejšie kolaborujú. Ostatné roky chodíme po slovenských základných a stredných školách a besedujeme so žiakmi o tolerancii k inakosti. Ako ukázal čas, nie bezdôvodne. Premietame im krátke dokumenty s jediným cieľom, aby sme zlepšili spolunažívanie rómskeho etnika a majorit ného obyvateľstva. Na tých besedách vidíme, aké sú potrebné a aká je priepasť medzi rómskymi a nerómskymi deťmi. Mnohokrát ju ešte prehlbujú samotní pedagógovia. Stretla som na besedách viace rých, ktorí sa netajili nenávisťou voči Rómom. Ako oni môžu napo máhať zbližovaniu? Človek by mal byť človeku bratom, nie vlkom. Všetci sme deti matky Zeme. Každý máme rovnaké právo na svoje miesto pod sln kom. Nikto nie je viac ako iný len preto, že má iný odtieň pleti, že sa narodil v lepšej rodine. Nepremárnime preto ten čas, ktorý nám ostá va na život v pokoji a láske. Nie v nenávisti, násilí, nadradenosti. Využime ten čas múdro a s ohľadom na odvekú pravdu, že kto seje vietor, zožne búrku. Text: Daniela Obšasníková

6 SERA STRANA 6 TÉMA ČÍSLA: RÓMOVIA A VOĽBY Anketa: Rómovia a parlamentné voľby 2016 Zloženie novej vlády. Na fotografii v prvom (dolnom) rade zľava: vicepremiér pre investície Peter Pellegrini, ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, premiér Robert Fico, minister vnútra Robert Kaliňák. Druhý rad zľava: ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, minister kultúry Marek Maďarič, minister financií Peter Kažimír, minister hospodárstva Peter Žiga. Tretí rad zľava: minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, minister životného prostredia László Solymos, minister obrany Peter Gajdoš, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, mi nister zdravotníctva Tomáš Drucker a vo štvrtom rade zľava minister dopravy Roman Brecely a minister školstva Peter Plavčan. Foto: ÚV SR Je po voľbách. Zloženie novej vlády už pracuje na svojich sľuboch. Pýtali sme sa ľudí z regiónov: 1. Ako ste spokojní s výsledkami volieb? 2. Aké má te očakávania od novej vlády? 3. Ako a koho ste volili? Lenka Kurečajová Žiar nad Hronom, ope rátorka výroby 1. Som veľmi sklamaná z toho, že sa do parla mentu dostali osoby, ktoré podporujú fašizmus. 2. Bojím sa budúcnosti a mám pocit, že Rómovia sa budú mať len horšie a horšie. 3. Bola som voliť a podporila som rómskych kandidátov. Ľubomír Toračko Trnava, bloger 1. Nie som spokojný s výsledkami volieb, lebo sa do parlamentu nedostal ani jeden Róm a naopak, do parlamentu sa dostalo 14 poslancov extrémistic kej strany Mariana Kotlebu. 2. Vzhľadom na výsledky volieb je táto vláda to najlepšie, čo sa dalo z týchto výsledkov zložiť. 3. Zameral som sa na rómskych kandidátov a ako som spomínal, je mi ľúto, že nemáme zástupcu v parlamente, aj keď jednému z nich chýbalo iba 500 hlasov. Aj to dokazuje, ako veľmi sme nejednotní. Anna Ištóková Handlová, nezamestnaná 1. Nie som spokojná. Politikom veľmi nedôveru jem, už sa pri vláde vystriedali mnohí. Veľa toho na sľubovali a výsledky nie sú nikde. 2. Neviem, čo sa dá konkrétne od novej vlády očakávať. Uvidíme, na čom sa budú schopní dohod núť. Dúfam, že ma príjemne prekvapia. 3. Volila som rómskeho kandidáta. Chcela som, aby sme mali v parlamente nášho zástupcu. Marcela Gašparová Zvolen, nezamestnaná 1. S výsledkami volieb nie som spokojná, lebo sa do Národnej rady SR dostali fašisti. To sú ľudia, kto rí túžia po diktátorskej moci. Chceli by nám dávať dovolenie aj na to, či môžeme dýchať. 2. Podľa toho, ako sa táto vláda skladala mám pocit, že nás nič dobré nečaká. 3. Volila som rómskeho kandidáta. Škoda, že sa Rómovia nezjednotia a nedokážu zahlasovať za svo jich ľudí. Emil Samko Nitra, prezident Komory obro dy rómskeho národa 1. Na základe mojich dlhoročných analýz a ana lýz pred voľbami som takéto výsledky očakával. Prekvapili ma iba vysoké percentá OĽaNO NOVA a SAS. Myslel som si, že sa KDH dostane nad päť percent a podarí sa zostaviť vládu SMER Most KDH. Ľudia už nemajú koho voliť, sú sklamaní a zmätení. Každá politická strana je spojená s finančnými sku pinami. Nová strana SIEŤ, Procházka vybraný Pen tou ako gazda pravice to nezvládol. Tak koho mali voliť občania našej krajiny? Nastávala možnosť voliť Kollára, ktorého videli voliči ako príkladného pod nikateľa, ktorý je taký dobrý, že má aj veľa času si užívať a hýriť životom. Prvovoliči v ňom videli idol. Muži sa mu chceli podobať a ženy zase mať takého muža a užívať si. O kotlebovej strane je ešte tabu, kto je za ním. Ľudia si myslia, že je čistý, lebo zavá dza, že už prestal s fašizmom, že je národovec a že podporuje obnovu zvrchovanosti štátu. Pritom už dlhé roky po nežnej revolúcii využíval mladých ľudí v období dospievania. Obdobie adolescencie môžeme nazvať aj hľadaním identity medzi dospe lými ľuďmi. V období dospievania, adolescencie, vzniká okrem iného rizikové správanie, agresivita. Agresivita je správanie, ktoré je vedené úmyslom niekoho poškodiť, alebo niekomu inému ublížiť. A tu je jeho nástup na scénu najľahší. Priame vede nie k úmyslom poškodiť, ublížiť inému, kde sa ado lescent nepýta na to, prečo by mal ubližovať, do konca ho to teší! A to sa Kotlebovi podarilo. Dať ich dohromady, zmagoriť, zneužiť. Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, uskutočnených 5. marca 2016, občania vyjadrili podporu programu, ktorý je založený na spoločen sko politickej stabilite, sociálnom dialógu, štrukturálnych reformách a systémo vých zmenách v relevantných oblastiach spoločnosti. Na základe získaného mandátu vzišla koaličná vláda vymenovaná v súlade s ústavnými postupmi Slo venskej republiky. Východisko pre činnosť vlády Slovenskej republiky predstavuje rámec sta bilného rozvoja spoločnosti Slovenskej republiky s pružným reagovaním na prí ležitosti a hrozby vonkajšieho prostredia, s cieľom zabezpečiť hospodársky, so ciálny a environmentálny rozvoj Slovenska a prehĺbiť spoločenskú súdržnosť, znížiť regionálne rozdiely, posilniť aktívnu úlohu štátu a boj proti korupcii pri zvý šení kvality služieb verejného sektora poskytovaných občanom. Vláda Slovenskej republiky predstupuje pred Národnú radu Slovenskej re publiky podľa článku 113 Ústavy Slovenskej republiky a spolu so žiadosťou o vyslovenie dôvery predkladá programové vyhlásenie. Programové vyhlásenie vlády (PVV) je štruktúrované v oblastiach výkonu exekutívnej činnosti vlády Slovenskej republiky, ktorými sa uchádza o vyslove nie dôvery v Národnej rade Slovenskej republiky: 1. posilniť spoločenskú a politickú stabilitu; 2. pružne reagovať na príležitosti a negatíva vonkajšieho prostredia; 3. plynule pokračovať v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmen tálneho rozvoja krajiny; 4. prehĺbiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Slovenska; 5. posilniť úlohu štátu a ochranu verejného záujmu. Cieľom premysleného, cieľavedomého a komplexného pôsobenia výkonnej moci, ktorú predstavuje vláda, je kvalitný a bezpečný život občanov Slovenskej republiky. To sa dosahuje harmonizáciou pôsobenia jednotlivých politík, za kto ré predovšetkým nesú zákonnú zodpovednosť jednotlivé ministerstvá a ústred né orgány štátnej správy. Sú však politiky, ktoré sú aj súčasťou Programového vyhlásenia vlády SR, kde kvalitný výstup pre občana je súhrou vecného, časo vého a zdrojového zabezpečenia čiastkových politík jednotlivých rezortov so za pojením, angažovanosťou a motiváciou samospráv, podnikateľského sektora a občianskych združení. Vytvorenie zladenosti čiastkových politík je kľúčovou úlohou vlády ako celku. Vyžaduje si to synergické pôsobenie, ktoré vytvára ucelenú politiku zname najúcu pokrok pre občanov Slovenskej republiky. Charakteristikou týchto politík je prierez radom podporných politík v čase a priestore. Len ich zladenosť, zosú ladenie s cieľmi jednotlivých postupových etáp a krokov môže znamenať zásad ný zvrat v neuralgických bodoch rozvoja spoločnosti Slovenskej republiky. Za politiky, ktoré sú súčasťou Programového vyhlásenia vlády SR a majú prierezo vý charakter, vláda považuje: politiku podpory tvorby pracovných miest; politiku odstraňovania rozdielov medzi regiónmi; politiku boja proti korupcii; politiku efektívnej verejnej správy. Dlhodobým problémom Slovenskej republiky je vysoká miera nezamestna nosti, najmä dlhodobej nezamestnanosti. Prax ukázala, že vyriešenie tohto vážneho celospoločenského problému nie je len úlohou rezortu práce a sociál nych vecí. Je to prierezový problém, ktorý si vyžaduje koncentrované úsilie, zjednotenie postupu, individualizáciu prístupu k jednotlivým druhom príčin dlho dobej nezamestnanosti. Nemôže ísť iba o dosiahnutie krátkodobých výsledkov, ale súbor vzájomne previazaných systémových krokov, počnúc od rodinného života, výchovy a vzdelávania, sociálnej politiky, dlhodobo pôsobiacich moti vačných programov s udržateľným charakterom zlepšovania. Preto bude politi ka podpory pracovných miest prierezovou politikou vlády SR ako celku. Takmer dvadsaťpäť rokov dochádza v Slovenskej republike ku narastaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi regiónmi. Prierezovou politikou odstraňovania rozdielov medzi regiónmi je potrebné zvrátiť tento vývoj lepším využitím súčasného vnútorného potenciálu jednotlivých regiónov, zvýšením ich konkurenčnej schopnosti a ekonomickej výkonnosti, pri súčasnom raste kvality života obyvateľov zaostávajúcich regiónov. Zvyšovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti, a tým rastu kvality ich života v regiónoch Slovenska, bude za ložené na intenzívnejšej spolupráci všetkých subjektov na úrovni štátu, regionál nej a miestnej samosprávy a sociálnych partnerov. Vláda ako celok bude dô sledne realizovať zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okre sov, ktorý predpokladá podporu lokálnej iniciatívy, motivácie pre spoločný po stup miest a obcí v okrese, kombinované s opatreniami na úrovni samosprávne ho kraja a na centrálnej úrovni. Korupcia predstavuje závažný spoločenský a ekonomický problém, ktorý ovplyvňuje tak kvalitu života občanov, ako aj kvalitu hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky. Zužovanie priestoru pre korupčné konanie vo všetkých oblastiach verejnej správy si bude vyžadovať nielen prijatie ďal ších legislatívnych opatrení, ale aj ich dôsledné uplatňovanie v praxi. V prierezovej politike boja proti korupcii bude kľúčovou súhra zákonodar nej, výkonnej aj súdnej moci pri presadzovaní nulovej tolerancie ku ko rupčnému správaniu a schopnosť verejných funkcionárov ísť v tomto úsilí príkladom všetkým občanom Slovenskej republiky. Z protikorupčného pro gramu vlády bude dôležité najmä začlenenie iniciatívy Rule of Law do vládneho programu, prijatie účinného protischránkového zákona vzťahujú ceho sa na všetky verejné zdroje a zavedenie protikorupčnej doložky pri ná vrhoch zákonov. Plán bude v praxi uplatňovaný na všetkých úrovniach spo ločnosti, nielen vo verejnom živote. Súvisí to s vyžadovaním dodržiavania zákonných noriem v spoločnosti, vymáhateľnosti práva. Zvýšenie úrovne koordinačných funkcií vlády musí viesť k tomu, aby sa boj proti korupcii viedol dostatočne razantne a najmä dôsledne. Prierezový charakter má politika efektívnej verejnej správy. Je základom dobre fungujúceho štátu, ktorý vytvára podmienky pre kvalitný a bezpečný život občanov Slovenskej republiky. Uvedomujeme si, že nemôže ísť o jed norazovú a kampaňovitú činnosť. Efektívna verejná správa musí byť sú časťou kultúry verejného života, ako trvalá charakteristika spoločnosti umožňujúca jej harmonický rozvoj. Stredobodom pozornosti výkonu štátnej

7 TÉMA ČÍSLA: RÓMOVIA A VOĽBY SERA STRANA 7 2. Od novej vlády neočakávam nič. Bude si riešiť svoje dlhy voči svojim sponzorom približne rok a pol a po ukončení predsedníctva Európskej únie budú, predpokladám, vyhlásené nové parlamentné voľby. 3. Politické strany nedelím na ľavicové, či pravi cové. To je zavádzanie občanov. Nešiel som kandi dovať, odmietol som veľa ponúk, ale nechcem me novať ponuky kvôli korektnosti k politickým stra nám. Odmietal som ponuky kvôli spájaniu sa róm skych politických strán, aby ma neobviňovali, že sa nedostali do Národnej rady SR, že som im odobral hlasy. Bol som rozhodnutý voliť rómsku politickú stranu. Už sa nebudem držať týchto strán, ich zavá dzania a klamania Rómov, už pre mňa skončili. Žiadna politická strana, ktorá je na scéne, nie je dobrá pre nás Rómov, ale predsa som volil jednu z nich, v ktorej figurovali naši rómski kandidáti. Marián Danko Košice, sociálny pracovník 1. Nie som spokojný, lebo sa do parlamentu dostala strana, ktorá podporuje pravicový extré mizmus. 2. Od tejto vládnej zostavy by som asi veľa neoča kával. Neviem, ako to bude, ale asi všetci na Sloven sku čakajú, že sa zvýši životná úroveň. 3. Držal som palce našim rómskym kandidátom, ale keďže nekandidovala žiadna rómska strana, ne vedel som sa rozhodnúť medzi rómskymi kandidát mi v rôznych stranách, a tak som sa nakoniec volieb vôbec nezúčastnil. Anina Botošová Očová 1. Výsledky volieb ma neprekvapili, skôr dni po voľbách. A ak máte na mysli, či som nespokojná s pánom Kotlebom a jeho suitou, ktorí zasadli do parlamentu, tak som smutná z politikov, že si s kľu dom Angličana sadnú do lavíc s ľuďmi, ktorí majú postavenú politickú platformu na nenávisti. Dni po voľbách ukázali, že politikom asi nezáleží na tom, ako to bude vyzerať s ľudskými právami, pretože v predmetnom výbore budú sedieť poslankyne a poslanci, ktorým ľudské práva asi nič nehovoria. Veď si svoju politickú kariéru postavili na šliapaní po ľudských právach. 2. Od novej vlády očakávam, aby sa správala ako vláda, ktorá bude slúžiť všetkým občanom. Aby pri jímala rozumné rozhodnutia a legislatívne opatre nia, ktoré nebudú zbedačovať občanov, ale poskyt nú občanom priestor na slušný život v každom jeho priemete. 3. Volila som rómskeho kandidáta, pretože som bola presvedčená, že má potenciál pre službu po moci časti Rómom, ktorí žijú v ťaživých sociál no ekonomických podmienkach. Dnes som však smutná, pretože politické strany týchto kandidátov nebrali vážne, je po voľbách a títo kandidáti ostali bez povšimnutia. Hlavná vec, že politici sa už za hniezdili vo svojich teplých hniezdočkách v parla mente. Júlia Suchá Tekovské Lužany, nezamestnaná 1. Som z výsledkov volieb neskutočne sklamaná. Mrzí ma, že sme opäť len ukázali to, akí sme nejed notní. Nedokázali sme zahlasovať za našich kandi dátov, aby sme mali zastúpenie v parlamente. No a úspech kotlebovcov, tak to pre nás a ani nikoho na Slovensku nie je dobrá správa. 2. Neviem, čo sa dá od tohto zloženia vlády oča kávať, je to pre mňa a asi aj ostatných veľká nezná ma. No ja osobne neočakávam nič dobré. 3. Volila som a uprednostnila výber našich róm skych kandidátov. Nina Fizoliniová Zvolen, nezamestnaná 1. Som veľmi nespokojná a frustrovaná. Dúfala som, že voliči budú pozerať aj do budúcnosti a hlav ne uvažovať nad tým, kam chcú túto krajinu nasme rovať. Výsledkom je, že v parlamente sa usadí Kotle ba a jeho holohlavci. Nechcem ani domyslieť, kam táto krajina smeruje. 2. Od novej vlády neočakávam nič dobré, nie je tam žiadny zástupca, do ktorého by som vkladala dôveru. 3. Volila som pravicovú stranu. Jana Lalíková Tomiová Rožňava, banková poradkyňa 1. Ja som si priala vládu pravicových strán bez účasti Smeru SD, takže spokojná nie som. 2. Neviem, či sa niečo zmení. Hlavné pozície v súčasnej vláde zostali v rukách Smeru, a teda predpokladám, že smerovanie vlády bude nadväzo vať na vládu minulú. 3. Volila som jednu z pravicových strán a podpo rila som na ich kandidátke rómskeho politika. Gabriela Radičová Hnúšťa, pedagogička 1. Som relatívne spokojná so zostavením vlády a dúfam, že táto koalícia vydrží štyri roky. S výsled kami volieb nie som spokojná, pretože sa do parla mentu dostala extrémistická pravicová strana Ma riana Kotlebu a rómski kandidáti vo voľbách ne uspeli. Dúfať, že strana Most Híd ako menšinová strana, i keď sa tvári ako strana pre všetkých, začlení rómske témy do svojho programu a programového vyhlásenia vlády a bude ich aj implementovať, čo sa očakávalo vzhľadom k počtu Rómov na ich kandi dačnej listine vo voľbách, by bolo veľmi naivné. My, Rómovia, im môžeme len ticho závidieť. 2. Keďže sa do parlamentu nedostali rómski kandidáti, v podstate neočakávam nič a už vôbec nie zvýšenie postavenia Rómov v spoločnosti. Oča kávam však, že nová vláda nezhorší súčasný stav dis kriminácie Rómov politickou stranou Mariana Ko tlebu. Od novej vlády však očakávam zvýšenie pla tov vo všetkých pracovných činnostiach, aby toľko ľudí, hlavne mladých, nemuselo odchádzať zo Slo venska do zahraničia za prácou a aby sme ich po tenciál mohli využiť na Slovensku. 3. Ja som sa zamerala na rómskych kandidátov, ale bolo to veľmi ťažké rozhodovanie a výsledok do predu odsúdený na neúspech, keďže Rómovia kan didovali v štyroch politických stranách. Najradšej by som dala hlas všetkým rómskym kandidátom, čo nebolo možné. O čo jednoduchšie by sa nám Ró mom volilo, keby boli Rómovia na jednej kandidač nej listine. Neviem, či by boli úspešní, v týchto voľ bách pravdepodobne nie, ale aspoň by sme ukázali Rómom silu a jednotu a začali si už konečne budo vať rešpekt pred majoritou. Inga Čonková Levoča, majsterka odborné ho výcviku 1. Som prekvapená výsledkami volieb, aj keď podľa mnohých sa to dalo čakať. 2. Priznám sa, že neviem na túto otázku odpove dať, neočakávam nič. Uvidíme, čo nám prinesie bu dúcnosť. 3. Voliť som bola a samozrejme som volila róm skeho kandidáta. Štefan Milo Partizánske, aktivista 1. Tieto voľby priniesli niečo nové oproti tým, ktoré Slovensko zažilo doteraz. Jednoducho nám vyrástli nové generácie, ktoré pochopili, čo sa v tomto štáte deje, a dali to najavo. Bohužiaľ, frustrácia a hnev občanov na politikov priniesli so sebou aj úspech nacionalistov s fašistickými prvka mi. Strany, ktoré jasne dali v predvolebnej kampani najavo svoj protikorupčný postoj a boj proti rozkrá daniu, dostali od voličov podporu a zaznamenali nárast voličských hlasov. Do národnej rady tiež prišli nové politické subjekty. Čo sa týka rómskych kandidátov, tu som predpokladal tento výsledok. Pri počte kandidujúcich na rómsku voličskú základ ňu iný výsledok ani nemohol byť. Pri našej mentali te a pri našom nechápaní opodstatnenosti politic kého prieniku bolo úplne zrejmé, ako to dopadne. Dalo by sa o výsledkoch volieb rozprávať hodiny, analyzovať, ale podstatné je to, že sme vo voľbách odmietli podvody, kradnutie a korupciu. 2. Od novej vlády neočakávam nič. Nič záhadné sa nebude diať, politici zase budú rozprávať o makroekonomike, výsledkoch HDP, štátnom dl hu, ale reálny dopad na občana to nebude mať vô bec. Čo sa týka nás Rómov, Maďari nás ako vždy okradnú o naše financie, ktoré na riešenie rómskej problematiky dala Európska únia. Maďari sa krásne do sýtosti napapajú a my Rómovia budeme mať prázdne gamby, tak ako vždy. 3. Volil som rómskeho kandidáta. Tibor Pokorný Poprad, učiteľ základnej umeleckej školy 1. Asi ako väčšina z nás nie som spokojný s tým, ako tieto voľby dopadli. Dôvody sú asi všetkým jas né. Prienik extrémistov do Národnej rady SR je zlou správou pre všetkých. 2. Od tejto vlády neočakávam nič, všetko bude úplne rovnaké ako aj pred voľbami. De facto sa nič nezmenilo a nezmení. 3. Volil som našich rómskych kandidátov. Jana Luptáková Detva, pedagogička, ob čianska aktivistka 1. Som nespokojná a vydesená, ale nie prekva pená. 2. Veľmi dúfam, že budú spolupracovať najmä tie politické strany, ktoré deklarujú, že sú štandard né tak, aby výrazne obmedzili vplyv nacizmu, fašiz mu a iných jednoduchých riešení. 3. Volila som ľavicu a urobím to znova, ak bude príležitosť. Nanešťastie, jediná ľavicovo orientova ná rómska politická strana nekandidovala. Ľavica na politickej scéne chýba, hoci jedna z parlament ných strán sa ako ľavicová deklaruje. Sily je potreb né vyvažovať, a to aj politické. Ján Rigo Zlaté Klasy, spevák 1. Ak niekto očakával, že sa stane zázrak, tak je čas sa zobudiť! Mňa výsledky neprekvapili, le bo situácia na Slovensku je bohužiaľ veľmi zlá. Chudoba, neistota z budúcnosti, nezamestna nosť vyvolávajú v ľuďoch nenávisť, ktorá viedla zúfalcov k tomu, že svoj hlas odovzdali extrémis tom.kýmsiobčaniaavoličineuvedomiasiluvo lieb a kým sa voľby budú konať len proti nieko mu,nenávisťbudepretrvávaťazájdeeštehlbšie. O tomto vývoji by som nechcel písať, lebo už len pomyslenie na to, že by sa história mohla opako vať, je doslova mrazivé. Rómovia, myslime na bu dúcnosť našich detí a prestaňme byť rasistami protisvojejvlastnejkrvi!jepravda,žesmeešte bohužiaľ nenašli lídra nášho národa, ktorý by mohol byť verným politikom a akceptovaný aj majoritnou spoločnosťou, ale pevne verím, že sa raz niekto taký nájde. Ilustračná fotografia J. Ferenc 2. Čo očakávam od novej vlády? Pousmejem sa nad touto otázkou, lebo odpoveďou je, že nič! Každý hrabe pre seba. Myslíte si, že niekomu záleží na tom, ako sa budú mať Rómovia? Mali sme tam Róma, ktorý nás delil na slovenských a maďarských (osobná skúsenosť). Veľmi dobre začal, len bo hužiaľ podľahol tlaku. 3.Voliť som nebol. Nie, že by som nemal na to čas, ale preto, lebo som nemal kandidáta, ktorý by ma presvedčil, že tie sľuby myslí aj vážne. Eva Didiášová Banská Bystrica, administra tívna pracovníčka 1. Som nespokojná výsledkom, ktorý do parla mentu poslal Ľudovú stranu Naše Slovensko. 2. Očakávam realizáciu a pokračovanie projek tov pre rómske komunity. Veľmi dôležité je zníženie nezamestnanosti, k čomu by mala prispieť tvorba sociálnych podnikov. Pre budúcnosť našich detí je nevyhnutné povinné predprimárne vzdelá vanie. 3. Volila som ľavicu a zakrúžkovala rómskych kandidátov. Marcela Gabčová Spišské Tomášovce, ne zamestnaná 1. Vôbec som nebola prekvapená výsledkami vo lieb, vnímala som názory ľudí. Názory, čo nemali v sebe ani hlavu ani pätu, jednoducho len negatívny postoj k tomu, v akej dobe žijeme. A výsledok je na svete, až mi z toho behá mráz po chrbte. 2. Neočakávam radšej nič, len dúfam, že politi kov vo vláde tento výsledok preberie a začnú robiť všetko pre to, aby ľudia v budúcich voľbách opäť, a možno v ešte väčšej miere, nevolili proti vláde. 3. Volila som rómskych kandidátov a fandila som im. Pavel Berko Kremnica, vychovávateľ v det skom domove 1. Nemôžem byť spokojný s výsledkom volieb. Do parlamentu sa dostal Kotleba a to je signál, že sa na Slovensku deje niečo zlé. Ak bude jeho populari ta a úspech rásť takýmto tempom, tak sa môže stať, že Rómovia budú noví migranti. 2. Ak sa mám priznať, nič dobré od našej vlády asi očakávať nemôžeme. Mám obavy, čo s nami Ró mami bude, aká bude naša budúcnosť. 3. Volil som rómskych kandidátov. Pripravil: Braňo Oláh a verejnej správy musí byť občan, ale aj občan podnikateľ, či kvalitní a vyso ko výkonní zamestnanci vo verejnej službe. Len tak je možné dosiahnuť ply nulé skvalitňovanie poskytovaných služieb na báze životných situácií. K to mu musí napomôcť užívateľsky vhodná elektronizácia administratívy, ako aj efektívne nasadzovanie moderných technológií pre poskytovanie kvalitných služieb pre občana. Ide o mnohovrstevnú úlohu s trvalo obnovujúcim sa pro cesom, ktorá vytvorí podmienky pre trvalú charakteristiku verejného života v Slovenskej republike. Presadenie a uplatnenie takéhoto prístupu k verejnej správe si vláda kladie za cieľ. Predložené štyri prierezové politiky vlády dokumentujú, že vláda chce ciele programového vyhlásenia naplniť nielen ako aritmetický súčet plnenia úloh jed notlivých ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy. Vláda má dostatok umu, schopnosti a odhodlania pre dosiahnutie ďalšieho posunu v kvalite života našich občanov. Nechce byť sumou individualít, ale vládou silného jednoliateho kolektívu vytvárajúceho podmienky pre tvorivú stabilitu a efektívne vládnutie pre občanov Slovenskej republiky. Vyberáme časť o národnostných menšinách Politika podpory národnostných menšín Vláda považuje ochranu a podporu rozvoja národnostných menšín za svoje prirodzené poslanie pri formovaní modernej spoločnosti. Bude poskytovať účin nú ochranu národnostným menšinám a právam a slobodám patriacim týmto menšinám v rámci právneho štátu s rešpektovaním štátnej zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov. Vláda garantuje dôstojné podmienky pre rozvoj každej národnostnej menšiny v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzi národnými zmluvami a dohovormi pri zachovaní vyvážených vzťahov väčšino vého národa s národnostnými menšinami prostredníctvom tolerantného dialógu v slovenskej spoločnosti. Národnostné menšiny predstavujú dôležitú súčasť na šej spoločnosti s veľkým kultúrnym bohatstvom a dôležitým historickým dedič stvom. Vláda sa zaväzuje chrániť národnostné menšiny, čo je dôležité pre stabi litu, demokratickú bezpečnosť a mier na celom kontinente. Bude vytvárať podmienky pre rozvoj národnostných menšín v oblasti uchovávania a rozvíjania ich identity, jazyka, kultúry a tradícií. V oblasti politiky podpory národnostných menšín vláda: podporí vyňatie všetkých málotriednych škôl z povinných kvót na jazykovo zmiešanom území; zvýši podporu a zabezpečí rozvoj vzdelávania detí a žiakov patriacich k ná rodnostným menšinám v ich materinskom jazyku; podporí zmenu metodiky výučby slovenského jazyka na menšinových školách v záujme jeho lepšieho ovládania; podporí odborné vzdelávanie a prípravu v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín vrátane odborného vzdelávania a prípravy v systéme du álneho vzdelávania; posilní materiálno technické zabezpečenie škôl, tvorbu učebníc a ďal ších vzdelávacích zdrojov a kontinuálne vzdelávanie pedagogických a od borných zamestnancov na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín; vypracuje koncepciu rozvoja výučby rusínskeho jazyka a kultúry v mater ských školách, základných školách a stredných školách; podporí vyučovanie v základných školách a stredných školách o živote ná rodnostných menšín žijúcich v SR a ich histórii v kontexte prevencie a boja proti extrémizmu, nacionalizmu a extrémnym prejavom správania; podporí špecifické úlohy v poslaní vysokých škôl v oblasti rozvoja ná rodnostných menších, ich kultúry, jazyka, výskumu histórie, etnológie a pod. a zohľadňovanie týchto špecifických úloh v rámci hodnotenia činnosti vysokých škôl. Vláda si kladie za cieľ po tom, čo v predchádzajúcich rokoch vznikol Au diovizuálny fond a Fond na podporu umenia, aby obdobná verejnoprávna in štitúcia vznikla aj na financovanie kultúry národnostných menšín. Vychádza pritom zo zámeru podporiť aktivity národnostnýchmenšínžijúcichnaúzemí Slovenska, ktoré významnou mierou prispievajú k formovaniu a rozvoju kul túrnej rozmanitosti ako tradičnej a neoddeliteľnej súčasti rozvoja slovenskej spoločnosti. Vláda pripraví zákon o vytvorení fondu pre financovanie menši nových kultúr (verejnoprávny fond) s cieľom zabezpečiť systematickú pod poru kultúrnych a umeleckých aktivít všetkých národnostných menšín v Slovenskej republike. Vláda na základe analýzy na národnostne zmiešanom území vytvorí pod mienky pre zosúladenie praxe s platným zákonom o používaní jazykov národ nostných menšín. V oblasti integrácie marginalizovaných komunít vláda: podporí zmeny podmienok poskytovania sociálnych dávok, a to najmä so zreteľom na zvýšenie počtu pracovne aktívnych ľudí; podporí vytvorenie ďalších pracovných možností pre dlhodobo nezamest naných prostredníctvom aktivačných prác, zamestnávaním vo verejných zákaz kách a rozšírením druhošancového vzdelávania; rozšíri sieť terénnych sociálnych pracovníkov a rómskych občianskych hliadok; podporí dobudovanie siete predškolských zariadení a komunitných centier v oblastiach s koncentrovaným počtom marginalizovaných komunít; podporí rozšírenie dostupnosti predškolského vzdelávania; pripraví zmenu diagnostiky žiakov základných škôl s cieľom minimalizovať presmerovanie žiakov z marginalizovaných komunít do špeciálnych škôl a tried; zabezpečí viac odborných pracovníkov, najmä asistentov učiteľa v základ ných a stredných školách; zabezpečí ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov pracujúcich s deťmi pochádzajúcimi z marginalizovaných komunít; iniciuje rozšírenie mimoškolských aktivít v rámci celodenného vzdelávania; zvýši finančnú gramotnosť ľudí žijúcich v marginalizovaných komunitách; pripraví návrh zákonnej úpravy, ktorou sa zavedie účinný inštitút osobného bankrotu; sa zaväzuje so zapojením postihnutých komunít účinne bojovať proti úžere; podporí lepší prístup marginalizovaných komunít k zdravotnej starostlivosti; rozšíri programy na riešenie usporiadania vlastníckych vzťahov pozemkov pod ilegálnymi stavbami v marginalizovaných komunitách; podporí pri výstavbe sociálnych bytov svojpomocnú výstavbu so zreteľom na udržateľnosť bytov. Zdroj: vlada.gov.sk

8 SERA STRANA 8 KULTÚRA V súvislosti s nástupom nových poslancov v národnej rade a poli tických strán v novej vláde sa opätovne začal na verejnosti požívať ter mín Cigáni, čo podľa niektorých je normálne označenie pre prísluš níkov tohto etnika. Termín Rómovia dokonca označujú za umelo vy tvorený a presadzovaný. Ako to teda je a ktorý termín treba uprednostniť a prečo? Pomenovania etník/národov v etnológii označujeme termínom et nonym. Rozoznávame dva typy etnonymov: endoetnonymy, čo sú pomenovania, ktorými príslušníci daných etnických spoločenstiev označujú seba, čiže sú to sebapomenovania, naopak exoetnonymy sú pomenovania, ktorými príslušníci jedného etnika označujú cudzie et niká. To, že vlastnú skupinu vnímame väčšinou pozitívne, sa prejavu je aj v endoetnonymoch. Časté sú napríklad pomenovania, ktoré možno preložiť ako Ľudia, kým označenia pre iné etniká majú skôr negatívne zafarbenie (napr. Nemci nikto im nerozumie ). V súvislosti s etnonymami viažucimi sa k rómskemu etniku sa v de jinách stretávame s dvoma exoetnonymami. Najstaršia písomná zmienka o príslušníkoch tohto etnika na eu rópskom kontinente sa viaže k územiu vtedajšej Byzancie a k roku 1050, kedy sú v životopise svätého Georga Antonita označení termí nom Adsingani, v 12. storočí sa spomínajú ako Athinganoi. Týmto termínom sa na území Byzancie pôvodne označovali príslušníci ná boženskej skupiny manichejcov, ktorí sa zaoberali tiež veštením a má giou, avšak už v priebehu 10. storočia boli vyhlásení za heretikov a prestali existovať. Ostal však termín, ktorí pridelili novým ľuďom, prichádzajúcim z východu zaoberali sa podobnou činnosťou. Tento sa stal potom základom ďalšej skupiny pomenovaní pre Rómov: Asin ganus (holandsky), Cingerus (latinsky), Zingaro (taliansky), Zigeu ner (nemecky), Ţigan (rumunsky), Czigány (maďarsky), Cigán, Ci kán, Cygan (v slovanských jazykoch). Druhý exoetnonym vznikol v priebehu storočia, kedy sa skupiny Rómov prechádzajúce z územia Balkánu do strednej a ďalej západnej Európy predstavovali ako kniežatá z Malého Egypta. Na zá klade tohto domnelého egyptského pôvodu ich začali označovať ako Egypťania, z čoho vznikla ďalšia skupina pomenovaní: Gyftoi, Gypthoi (grécky), Egyptianos, Gitanos (španielsky), Egyptions, Gyp sies (anglicky). Označenie Fárao népe (faraónovi ľudia) sa na východ nom Slovensku zachovalo v podobe farahúni. Vznik tejto skupiny pomenovaní sa podarilo objasniť na základe záznamov cestovateľov, ktorí v 14. a 15. storočí navštívili mesto Modona (Méthoné) na Pelo ponézskom polostrove. Oblasť v okolí tohto mesta, kde bolo v tom čase početné osídlenie Rómov sa nazývalo Malý Egypt. Tento mali teda spomínaní Rómovia na mysli, o africkom Egypte asi vôbec netušili. Už v 18. storočí lingvisti zistili na základe analýzy rómskeho jazyka a jeho porovnaním s indickými jazykmi, že predkovia európskych Ró mov pochádzali z Indie. Dodnes prijaté hypotézy ich nachádzajú v skupine Dómov, ktorí dodnes žijú v Indii. Je zaujímavé, že na území niekdajšej Arménskej ríše sa označujú ako Lómovia, pričom v dne šnej Sýrii sa zachoval aj termín Dómovia. Po príchode na európsky kontinent sa začali označovať ako Rómovia, čo jazykovedci zdôvod ňujú zákonitosťou zmeny pôvodnej indickej cerebrálnej spoluhlásky d v Európe na r. Dôvodne môžeme predpokladať, že termín Roma (slovensky Ró movia) používajú príslušníci tohto etnika už od raného stredoveku. Najstarší dôkaz však máme až z 18. storočia, a to z územia dnešného Slovenska. Evanjelický kňaz Samuel Augustini ab Hortis ( ) vo svojom diele Cigáni v Uhorsku, publikovanom v roku 1776, uvie dol aj cigánsko nemecký slovníček, v ktorom uvádza, že Cigán sa po vie Romé a Cigánka Romnyi. V 19. storočí vznikli na území Habsburskej monarchie viaceré učebnice cigánskeho jazyka, ktoré potvrdzujú termíny Róm, róm sky (napr. Antonín Jaroslav Puchmayer 1821; Josef Ješina 1880; ar civojvoda Jozef Karol Ľudovít Habsburský 1888). Doklady máme aj z 20. storočia: napríklad od roku 1930 existoval v Košiciach rómsky futbalový oddiel ŠK Roma Košice. V rokoch existovali vo vtedajšom Československu spoločensko kultúrno osvetové organi zácie rómskeho obyvateľstva český a slovenský Zväz Cigánov Rómov. Pre najnovšie dejiny Rómov je významným dátumom 8. apríl 1971, kedy sa v Orpingtone pri Londýne stretli Rómovia z celej Európy a za ložili Svetovú rómsku úniu (neskôr premenovanú na Medzinárodnú rómsku úniu). Na tomto zakladajúcom kongrese prijali rómsku vlaj ku, rómsku hymnu a požiadali svetovú verejnosť o akceptovanie ter mínu Rómovia. Keďže v Československu vtedy nastúpil tzv. normali začný proces a Rómovia sa stali opäť tabuizovanou skupinou a nemal sa požívať ani termín Cigáni, ale občania cigánskeho pôvodu, o tých to udalostiach sa verejnosť (rómska či nerómska) vôbec nedozvedela, aj keď slovenských Rómov na kongrese zastupoval MUDr. Ján Cibuľa z Klenovca. Umeleckí kováči z Dunajskej Lužnej sa prihlasujú k rómstvu poriadaním už dvanástich ročníkov Európskeho rómskeho ko váčskeho sympózia. Vo verejnosti sa termín Rómovia opätovne objavil v súvislosti s úspešným uvedením programu autora a režiséra Viliama Grusku Ľudia z rodu Rómov na Folklórnom festivale vo Východnej v roku Až do roku 1989 sa termín často používal so spojovníkom Cigá ni Rómovia. Po prvý raz sa termín Rómovia oficiálne spomína v roku 1989 v dokumente vtedy jedinej vplyvnej politickej sily, Komunistic kej strany Československa. Bolo to po prijatí delegácie slovenských a českých Rómov tajomníkom tejto strany Karlom Hoffmanom. Po prejednaní predsedníctvom Ústredného výboru KSČ bola 3. februára 1989 prijatá Správa o riešení problematiky rómskeho obyvateľstva v ČSSR. Tento termín, akceptujúci sebaoznačenie príslušníkov tohto etnika, sa začal presadzovať po roku 1990, napríklad v základnom do kumente Uznesení vlády SR č. 153/1991 Zásady vládnej politiky k Rómom z 9. apríla 1991, kedy bol Rómom na Slovensku priznaný štatút národnosti. Pre úplnosť treba uviesť, že v Európe sa stretneme aj s inými seba označeniami príslušníkov tohto etnika: v nemecky hovoriacich kraji nách to boli Sintovia, ktorí boli počas 2. svetovej vojny takmer úplne vyvraždení. V západnej Európe dodnes kočujú skupiny Manuša a Ka lé, v porovnaní s Rómami ide o málopočetné skupiny. Rómovia sú v Európe najpočetnejšou (odhadom 6 8 miliónov) a teritoriálne najrozšírenejšou skupinou. Vo verejnosti sa občas objavuje názor, že príslušníci tohto etnika odmietajú používanie termínu Rómovia. Dôvody takéhoto prístupu môžu byť dva: niektorí Rómovia ho vnímajú ako termín prekladový keď hovoria po rómsky, hovoria o sebe ako o Rómoch, keď po sloven sky, používajú termín Cigáni. Druhou možnosťou je, že dotyční Ró movia pochádzajú z južného Slovenska, kde Rómovia už v druhej po lovici 19. storočia jazykovo asimilovali v prospech maďarského jazy ka, a s jazykom, logicky, zanikol aj termín Rómovia. Akceptovanie en doetnonymu Rómovia očakávajú od verejnosti predovšetkým vzdela ní Rómovia a tí, ktorí vnímajú negatívne zafarbenie termínu Cigán. Podľa Slovníka slovenského jazyka slovo cigáň znamená klamár, luhár. Verím, že predchádzajúce argumenty presvedčia tých, ktorí tvrdia, že termín Rómovia je umelý, novozavedený po roku 1989 a že ho už budú vnímať a používať ako prejav akceptácie príslušníkov tohto etni ka. Veď ani nám by sa nepáčilo, keby nás nazývali Tóti, čo je tiež len exoetnonym. Ak má ešte niekto pochybnosti, nech si spomenie na slová obľúbenej rómskej piesne, známej ako Cigánsky plač: Romaňi čhajori, ker mange jagori..., rómske dievčatko, urob mi ohníček... Text a foto: Arne B. Mann, Ústav etnológie SAV Arne B. Mann. Foto: R. Čonka Ústavný súd rozhodol o porušení práv rómskej ženy, ktorá sa márne domáhala spravodlivosti Ústavný súd Slovenskej republiky zvrátil prípad rómskej ženy, ktorá sa neúspešne domáhala nápravy za diskrimináciu v prístupe k zamestnaniu. Všeobec né súdy podľa neho porušili jej garantované právo na spravodlivý súdny proces. Toto rozhodnutie môže podľa Poradne pre občianske a ľudské práva v budúcnosti výrazne zlepšiť šance mnohých osôb úspešne sa domôcť spravodlivosti v prípadoch dis kriminácie. Pani Pompová sa v roku 2010 uchádzala o mies to terénnej sociálnej pracovníčky v meste Spišská Nová Ves. Mala požadované vzdelanie aj niekoľko ročnú prax s terénnou prácou v rómskych komu nitách, napriek tomu bola na voľné miesto prijatá uchádzačka nerómskeho pôvodu s nižšou kvalifi káciou a kratšou praxou, ktorá neovládala rómsky jazyk. Aj Fond sociálneho rozvoja, ktorý v tom čase financoval pracovné miesto vyjadril pochybnosti nad zákonnosťou priebehu výberového konania, avšak jeho výsledky už nemohol zvrátiť. Okresný súd žalobu zamietol Pani Pompová iniciovala súdne konanie. Domá hala sa nápravy za diskrimináciu, ktorej čelila. Okresný súd v Spišskej Novej Vsi jej žalobu v roku 2012 zamietol ako neopodstatnenú. Jeho rozhod nutie v roku 2013 potvrdil aj Krajský súd v Koši ciach. V roku 2013 sa pani Pompová obrátila ústav nou sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej re publiky. Namietala, že postupom a rozhodnutím okresného a krajského súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces, garantova ného každému občanovi Slovenska ústavou a aj viacerými medzinárodnými dohovormi na ochranu ľudských práv. V konaní pred ústavným súdom tvrdila, že okresný a aj krajský súd igno rovali jej námietky a argumenty, ktoré v konaní predniesla a navyše nesprávne interpretovali do mácu aj medzinárodnú antidiskriminačnú le gislatívu, keď od nej žiadali, aby preukazovala skutočnosti, ktoré má podľa zákona preukazovať žalovaná strana. Porušenie práv sťažovateľky Ústavný súd svojím rozhodnutím z 1. decembra 2015 konštatoval, že došlo k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý súdny proces a vytkol všeobecným súdom nesprávnu interpretáciu anti diskriminačnej legislatívy. Zároveň zrušil rozhod nutie krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie ko nanie. Rozhodnutie ústav ného súdu je pre mňa satisfakciou, pretože po niekoľkých rokoch do máhania sa spravodli vosti som sa dožila, že ústavný súd prikázal nižším súdom opätovne o mojom prípade roz hodovať. Verím, že roz hodnú spravodlivo. Zá roveň dúfam, že roz hodnutie ústavného sú du pomôže aj ďalším ľu ďom, ktorých občianske a ľudské práva sú poru šované, uviedla Pompová. Bezplatnú právnu pomoc poškodenej rómskej žene v súdnom konaní dlhodobo sprostredková vala mimovládna organizácia Poradňa pre občian ske a ľudské práva so sídlom v Košiciach. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej re publikyjeplnevsúladesdomácouamedzinárod nou legislatívou na ochranu ľudských práv. Po važujem ho za veľmi cenné okrem iného preto, že podrobne popisuje, akým spôsobom majú súdy hodnotiť fakty, argumenty a dôkazy jednotlivých strán v antidiskriminačných súdnych konaniach. Toto rozhodnutie môže v budúcnosti naozaj výraz ne zlepšiť šance mnohých ďalších diskriminovaných osôb úspešne sa domôcť spravodlivosti, uviedla advokátka spolupracujúca s poradňou a právna zá stupkyňa poškodenej, Vanda Durbáková. Prípad sa tak opäť dostane na stôl Krajského sú du v Košiciach, ktorý sa ním bude musieť znova za oberať. (red/ts)

9 PROJEKTY / OZNAM SERA STRANA 9 Domáce násilie je smutnou realitou. Mnoho rómskych žien zažíva zo strany partnera fyzické či psychické násilie, no len málo z nich sa rozhodne pre ukončenie vzťahu. Občianske združenie Ama ro Nípo si dalo cieľ otvorene komunikovať túto té mu a priniesť tak rómskym ženám informácie a podporu projektom Zmena postojov k rodovo podmienenému násiliu s dôrazom na rómske ko munity. Etnografka a koordinátorka projektu Zuzana Kumanová pracuje v posledných rokoch aj s témou domáceho násilia v rómskych komunitách. Stretli sme sa s veľmi smutnými príbehmi. Možnosť ženy, matky odísť z takého prostredia je veľmi obmedze ná a vonkajší svet pre ňu neponúka veľa riešení. Pri práci sa Kumanová zoznámila s prípadmi žien, ktoré prešli rôznymi tréningami a stali sa aj lí derkami pre ostatné ženy, no doma boli stále vysta vené rôznym formám násilia zo strany svojho part nera. Niektoré ženy sa so svojimi životným osudmi podelili v publikácii s názvom Príbehy rómskych žien, ktorú združenie Amaro Nípo pokrstilo v marci tohto roku. Myslela si, že to tak má byť V rámci projektu vznikli dva krátke videospoty. Videá sú síce hrané, scenár však vychádza z reál nych príbehov. Krátky film Útek zobrazuje výsek zo života Barbory, ktorá sa po dlhej dobe odhodlá na útek od partnera. Sobášila sa z lásky, no muž jej po stupne začal zakazovať školu, priateľov, až ju nako niec nepúšťal von z domu. A potom ju zbil. Ťažkú tému fyzického násilia ukazuje druhý spot. Dievčat ko Tánička žije s mamou a teší sa na návrat otca, ktorého takmer nepozná. Bol totiž vo väzení. Otec ale nie je taký, akého si predstavovala. Často chodí do krčmy, berie z domu peniaze a matku fyzicky tý ra. Tánička tejto situácii nerozumie. Niekedy si myslí, že to tak má byť a otec bije mamu, pretože urobila niečo zlé. Rozhodnutie odísť je veľmi ťažké O rodovo podmienenom násilí rozprával pro jektový tím so ženami rôzneho veku v komunitách v Nitre a na Spiši. Na žiačky základných škôl a štu dentky stredných škôl v Nálepkove, Ihľanoch a v Krížovej Vsi smutné príbehy silne zapôsobili. Mnohé z nich poznajú podobné situácie zo svojho okolia. Dievčatá prehodnocovali svoj rebríček vlast ností budúceho partnera. Mnohé z nich uviedli, že na priateľa ešte majú čas. Vyjadrili názor, že muži sú častokrát veľmi žiarliví a chcú, aby bola žena stále doma. Keby ma zbil, odišla by som ďaleko a už sa neobzrela, povedala 13 ročná žiačka Základnej školy v Nálepkove. So spolužiačkami sa však zhodli, že rozhodnutie odísť je veľmi ťažké. Koho iného by si našla, keby ho opustila. Už by mala hanbu, pove dali. Násilie nie je normálne V komunitách v Nálepkove a v Krížovej Vsi sa ženy môžu spoľahnúť na podporu rodiny. Dievčatá by sa v prípade problémov s násilným partnerom neváhali obrátiť na rodičov. Nie všetky rómske ženy ale nájdu u najbližších pochopenie. Závažné je, že v uzavretých komunitách je bitka často akceptova ná rodinou. Aj keď počujú ženu plakať, povedia si, nestarajme sa do toho, hovorí v informačnom vi deu Anina Botošová. Práve workshopmi, videospotmi a osvetou chce Amaro Nípo otvoriť debatu o domácom násilí v rómskych komunitách. Je dôležité rozoznať va rovné signály a myslieť na ne už pri výbere partnera. Zmena musí nastať v myslení na tom najjedno duchšom stupni. Rómska žena si musí uvedomiť, že násilie nie je normálne. To, že partner rieši spory v ro dine bitkou, nie je konštruktívny prístup. Ženy musia mužom nastaviť zrkadlo. Samozrejme, nejde to bez to ho, aby aj tí muži prechádzali istou formou vzdelávania a sebauvedomenia. Je to vzájomný proces, hovorí ko ordinátorka projektu Zuzana Kumanová. Text: Paula Ďurinová, foto: Vladimíra Hradecká Skratka politického subjektu Počet platných hlasov Pridelené mandáty spolu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO NOVA) SME RODINA Boris Kollár MOST Hid SNS SMER SD ĽS Naše Slovensko #SIEŤ SaS

10 SERA STRANA 10 KULTÚRA / REPORTÁŽ Ján Bečker Čonka. Veľa fajčil a dym fúkal do otvoreného sporáka. Foto: Ingrid Ďurinová Saxofonista Ján Čonka Bečker z osady Kufajka v Liptovskej Tep ličke je pre miestnych nenahraditeľný. Teraz im nemá kto hrať. LIPTOVSKÁ TEPLIČKA. Keď v lete 2015 odišiel líder kapely Bečker z Liptovskej Tepličky, s hraním skončili aj jeho muzikantskí kolego via. Ján Čonka prezývaný Bečker bol podľa viacerých nenahraditeľný. Nikto tak už nezahrá ako nebohý Bečker. Keď boli pohreby, on odprevádzal ľudí až hore k tej jame. Každý hore na Kufajke rozprával, že to už nikto tak nezahrá, povedala Jožka Pušková z miestnej osady. Miro Pačaj s ním hral trinásť rokov. Priznal, že ani za vlastnou ma mou tak neplakal, ako za ním. Odprevadil ho až ku hrobovej jame a tam mu hral jeho obľúbenú pieseň. Prvá láska Jána Čonku: Júlia Ján a Júlia boli pevný manželský pár, hoci prvé roky ich spoločné ho života boli značne dramatické. Júlia mala pätnásť rokov a Bečker 21, keď s ním ušla z domu až na Oravu. Moja mama nechcela, aby som sa vydala. Ani zo školy som nevyšla a môj nebohý otec za mňa platil potom, ako sme ušli do Dolného Ku bína, spomína na začiatky Júlia Čonková. O rok sa im narodila prvá dcéra. Keď už to bolo na pôrod, tak som prišla na Tepličku, ale ku mo jim rodičom som nešla, lebo ho nechceli za zaťa. Mama povedala: Nie, ty budeš tam plakať, kde ťa tvoje oči odviedli." Naspäť na Kufajku ich prijala starká. Obaja si našli prácu na cest ných stavbách a na pôžičku si kúpili malý domček. Spolu vychovali šesť detí, štyroch synov a dve dcéry. Potom už videla nebohá mama, aj nebohý otec, ako so mnou pek ne žije. Tak povedali: Najlepší zať je Janko." Druhá láska Jána Čonku: hudba Starý môj nebohý si zobral pôžičku a kúpil si hudobné nástroje. Takú supru nemal na Tepličke nikto, mal presne takú ako Felix Slová ček, spomína Júlia Čonková. Kapela, ktorú založil si roky držala rovnakú zostavu nástrojov. Husle, saxofón, akordeón a gitara. Muzikanti v nej hrali bez podpory Lidia Ostałowska: Cigán je Cigán elektriny a namiesto zosilňovačov používali vlastnú životnú energiu a radosť z hry. Hrali podľa sluchu, bez nôt. Dovtedy, kým nezískali skalného fanúšika z Nemecka, nemali ani názov. Na jeho podnet dali kapele meno Bečker, podľa prezývky Jána Čonku. Jeden Nemec, voláme ho Gút, má stadiaľto ženu. Ona ho pri viedla sem a Miro, brat Karol a muž mu zahrali. Gút sedel tu za stolom a pýtal sa ma, či som ochotná pustiť svojho muža do Nemecka, povedala Júlia. Hrať v Nemecku? Prečo nie Reklamu si nerobili, nemali žiad ne propagačné materiály. Svoje me no nemuseli predávať, referencie na muzikantov šírili poslucháči ústne. Chodili hrať na svadby, rôzne sláv nosti. Vystupovali v kolibách, na sala šoch, v hoteloch. Pozývali ich doktori aj policajti, spomína Júlia, ktorá nik dy nežiarlila na mužovu druhú lásku. Ja som ho pustila, prečo nie. Ale Gút povedal, že nie košeľu, ale slo venský kroj musí mať. Sused požičal mužovi aj bratovi vyšívané košele, dodáva Júlia. Bola s ním podľa vlastných slov šťastná vyše 45 rokov. Ani ja som ho nedokázala držať, že ho niekam nepustím. Také som v živote nepovedala. Bečker: Už sme nevládali, zima bola Liptovská Teplička leží v horách pod Kráľovou hoľou, oddelená od ci vilizácie desiatkami kľukatých kilo Lidia Ostałowska prvýkrát publikovala tento súbor príbehov pred pätnástimi rokmi. Príbehy do dnes nestrácajú na svojej aktuálnosti, bohužiaľ. Napriek mnohým rokom, aktivitám súkromných or ganizácií a medzinárodných agentúr zostáva situácia Rómov stále zlá, často sa ešte zhoršuje. Žiaden postkomunistický štát nevypracoval zmysluplný model spolunažívania s rómskou menšinou, ktorá v próze bežných dní zostáva nepovšimnutá, avšak pozornosť budí výlučne titulkami médií o deportá ciách z Francúzska, o stavaní get na Slovensku, o zákaze žobrania v Poľsku. Kniha Cigán je Cigán uka zuje komplikovanosť rómskeho prostredia, na ktoré má vplyv mentalita gádžov a národná identita štátov, v ktorých žijú Limalo, Marika, Žutek, Badžo, Romek a veľa iných Rómov s poľským, bulhar ským, srbským, maďarským, českým či slovenským pasom. Cigánov si spájame predovšetkým so sociálnymi a ekonomickými problémami. Pozeráme sa na nich ako na outsiderov vylúčených zo spoločnosti a nikým nechcených plebejcov. Iba zriedkavo si v nich všimneme ľudí, spoluobčanov. Lidia Ostałowská vo svojej knihe rozpráva o ľuďoch, o ich snoch, potrebách a tragédiách. Rozpráva pritom nezvyčajne citlivo, bez zbytočnej sentimentality, bez jediného falošného tónu. Majstrovské dielo, uviedol spisovateľ Martin Pollack. Dôležitá, ťažká, avšak zaujímavá a krásna kniha Lidie Ostałowskej o Rómoch vznikla už pred is tým časom. Je smutné, že ešte stále je aktuálna. Nášmu spolunažívaniu prekážajú už stáročia tie isté stereotypy. Tie isté, ktoré počas druhej svetovej vojny viedli k vyvražďovaniu, povedal reportér W. L. Tochman. Aký neobyčajný je svet Cigánov, o ktorom so zanietením Lidia Ostałowská rozpráva! Koľko pre divných osudov a udivujúcich príbehov sa tu premelie. Vynikajúce a s veľkou vášňou napísané repor táže odkrývajú tajomnú a fascinujúcu skutočnosť, do ktorej nás Ostałowská vtiahne od prvej strán ky, dodáva spisovateľ Ryszard Kapuściński. Preklad: Lýdia Ostrowska Rok vydania: 2015 Počet strán: 182 Jazyk: slovenčina Väzba: mäkká väzba/paperback ISBN: metrov. Miestni si ešte pamätajú na Považskú lesnú železničku, ktorá dedinu spájala s Liptovom cez dolinu Čierny Váh. Názov obce doteraz pripomína jej historickú príslušnosť k regiónu Liptov, aj keď je Liptovská Teplička administratívnou súčasťou okresu Poprad v Prešovskom kraji. Pracovníci obecného úradu na Bečkera spomínajú ako na osob nosť, ktorá dedinu reprezentovala. Bolo vidieť, že má hudbu rád a bol ochotný zahrať, keď prišla do obce nejaká návšteva. Zvolal kamarátov, ktorí boli doma a vytiahli ná stroje, opisuje dlhoročná pracovníčka obecného úradu Mária Fen deková. Fendeková oceňuje, akí boli s Júliou otvorení a naklonení privítať návštevu aj vo svojom domčeku. Celá dedina vedela o tom, že po ka pelu Bečker občas zašli na Kufajku Nemci. Doslova ich odviezli a priviezli. Ale oni chodievali u nás zahrať po rodinách, hrávali v dedine koledy a ľudia ich už čakali, dodáva Mária Fendeková. A keď neprišli, tak im po Vianociach hovorili: To čo ste neprišli, sme vás čakali. A Janko Bečker vysvetľoval: Už sme nevládali, zima bola. Keď Cigán hrá na svadbe Bečker hovoril, že cigánska kapela pomôže, aby vydržalo manžel stvo. Tvrdil, že to má rokmi overené. Jeho saxofón značky Toneking Kraslice má 55 rokov a je to B te nor, ktorý vydáva basové tóny vtedy, kedy saxofonista chce. Záleží to na jeho práci s ústami. Faktom je, že keď hral na svojom saxofóne, hral ako o život. Jeho saxík kvílil, trúbil, zavýjal, plakal aj udával príkazy do tanca. Teraz ho po Bečkerovi zdedil syn Adam, ktorý mu hral obľúbené piesne aj na poslednej rozlúčke pri truhle. Jedna z obľúbených sa volá Už odchádzam z toho sveta. Mal iba tri dni, aby sa ju naučil. Išiel ku dcére a s Mirom sa tam učil zahrať tú pesničku. Ja vravím synovi, zahraj tak, aby nás ľudia nevy smiali, veď si vyrastal pri otcovi, vždy si sedel pri ňom, povedala Júlia. Adam zvládol zahrať aj druhú, veľmi žalostnú pesničku Šuki prajta. * * * O saksofonista Ján Čonka Bečker andal e osada Kufajka andre Liptovsko Teplička hino vaš o džene adaj ča jekh. Akana lenge nane ko te bašavel. Kana ňilaje 2015 geľas o lidros andre kapela Bečker andal e Liptov sko Teplička, leskre kolegi lavutara mukhle o bašaviben. Ján Čonka, so les vičhinde Bečker, sas ča jekh, sar phende buter dženen. Imar ňiko avka na bašavela, sar o nebožťiko Bečker. Kana parunenas, ov ľidžalas le manušen opre dži e odi chev. Sako opre pre Kufajka vake Miro Pačaj: Bol som na neho fest hrdý, mal som ho rád. Škoda ho, lebo Jano bol chlap. Keď sme chodili hrávať, on nepil, iba ja som pil. Teraz ma už hrať nebaví. Foto: Ingrid Ďurinová

11 KULTÚRA / SPRÁVY ZAHRANIČIE SERA STRANA 11 relas, hoj oda imar ňiko na bašavela, phenďas e Jožka Pušková andal e kadi osada.miro Pačaj leha bašavelas dešutrin berša. Phenďas, hoj aňi pal leskri daj avka na rovelas, sar pal leste. Geľas leha dži e chev kaj les parune u odoj leske bašaďas leskri kamľi giľi. O jekhto kamiben, so sas o Ján Čonka: e Júlia Ján the Júlia sas zorales jekhetane, the te o jekhto berša andro len gro jekhetano dživipen sas dosta dramatikane. La Júlia sas dešupandž berša u le Bečker bišujekh, kana leha denašľas kherestar dži pre Ora va. Miri daj na kamelas, hoj te džav romeste. Aňi e škola na agorin ďom u miro nebožťiko dad vaš mange poťinelas, kana denašľam an dro Dolný Kubín, leperel pro jektho uštara e Júlia Čonková. Pal o jekh berš lenge uľiľas e jekhto čhaj. Kana imar sas te bijanel, geľom pre Teplička, no ki e daj the dad na geľom, soske on les na ka menas džamutreske. E daj phenďas: Na, tu odoj roveha, kaj tut tire jakha ľigende. Pale pre Kufajka len iľas e baba. So duj džene chudle te kerel buťi pro dromeskro ačhaviben, ile kečeň u cinde o cikno kheroro. Jekhe tanes opre bararde šove čhaven, štare muršen u duj čhajen. Paľis ima dikhľas the e nebožťiko daj, the o nebožťiko dad, sar šukares manca dživel. Avka phende: Nekh feder džamutro hino o Jankus. O dujto kamiben, so sas o Ján Čonka: o bašaviben Jekh Ňemcos, vičhinas les Gút, hin les adaj e romňi. Oj les anďas adaj u o Miro, o phral Karol u miro rom leske bašade. Gút bešelas adaj paš o skamind u phučelas mandar, te mukhava mire romes andro Ňemciko, phenďas e Júlia. Miro phuro nebožťiko iľas kečeň u cinďas o bašavibnaskre inštru menti. Ajsi supra na sas pre Teplička ňikas, ajsi sas, sar ko Felix Slová ček, leperel e Júlia Čonková. E kapela, savi kerďas, beršenca ľikerelas sajekh inštrumenti. E lavu ta, saksofonos, akoredon u gitara. O lavutara odoj bašavenas bi elek trikakro, bi o reproduktora, thovenas lengri dživipnaskri energija u loš andro bašaviben. Bašavenas prekal o kana, na notendar. Dži kana na chudle bare fanušikos andal o Ňemciko, na sas len aňi o nav. Prekal o leskre lava dine la kapelake o nav Bečker, sar vičhine nas o Ján Čonka. Te bašavel andro Ňemciko? Soske na Na kerenas penge e reklama, na sas len ňisave propagačna materi jala. Lengro nav na musaj sas te bikenel, o referenciji pal o muzikanta penge o manuša phenenas. Phirenas te bašavel pro bijava, varesave kidipena. Bašavenas andro koľibi, pro salaša, andro hoteli. Akharenas len o doktora the o policaj ta, leperel e Júlia, savi ňikana na daravelas le romes vaš o leskro dujto kamiben. Me les mukhľom, soske na. No o Gút phenďas, hoj na o gad, aľe o slovaťiko krojos musaj te urel. O manuš, so paš amende bešelas, diňas le romeske the le phraleske kečeň o avri side gada, phenel mekh e Júlia. Sar phenel, sas leha bachtaľi 45 berša. Aňi me les našťi ľikerďom, hoj les varekaj te na mukhav. Ajso vareso andro dživipen na phen ďom. Bečker: Ima na birinahas, šil sas Liptovsko Teplička pašľol andro veša tel o Kraľovo hoľa, dur andal e civilizacija pherdo banďarde kilometrenca. O džene adaj mekh džanen o Považsko vešeskro trastuno drom, savo sas maškar o gav the Liptov prekal o teluňipen Čierny Váh. O gaveskro nav dži akana phenel pal e historija, savi hiňi andro re gijonos Liptov, the te e Liptovsko Teplička hiňi prekal e administrati va o kotor andro okres Poprad andro Prešovsko regijonos. O buťarne pro gavutno kher leperen pro Bečker sar pro baro ma nuš, savi reprezentinelas lengro gav. Diťholas, hoj kamel o bašaviben u sakovar avľas te bašavel, kana avle varesave džene te dikhel o gav. Akharďas le amalen, save sas khe re u ile o inštrumenti, phenel but berša buťarňi pro gavutno kher e Mária Fendeková. E Fendeková kamel, save sas on jekhetane la Júliaha phundrade u mukhle manušen the andro lengro kheroro. Savoro gav džanelas pal oda, hoj pal e kapela Bečker varekana gele pre Kufajka the o Ňemci. On len ile u ande pale. Aľe on phirenas ke amende te bašavel pal o fameľiji, bašavenas andro gav o koledi u manuša pre lende imar užarenas, phenel e Mária Fendeková U kana na avle, ta lenge pal e Karačoňa phenenas: Oda soske na avľan, užarďam pre tumende. U o Janko Bečker phenelas: Imar na birinahas, šil sas. Kana o Cigan bašavel pro bijav O Bečkere phenelas, ho je cigansko kapela šigitinela, hoj o rom la romňaha ačhen jekhetanes. Phenelas, hoj oda o berša leske sikade. Leskro saksofonos Toneking Kraslice hino 55 berša purano, oda hino B tenor, savo bašavel o basova toni, kana o saksofonistas kamel. Oda hin, sar kerel le vuštenca. O faktos hino, hoj kana bašavelas pro peskro saksofonos, bašavela pro meriben. Leskro saksikos vičhinelas, bašavelas, bašolas, rovelas u the mangelas le manušen te khelen. Akana les le Bečkeristar chudľas leskro čhavo Adam, savo leske o kamle giľa bašavelas the pro agorutno kidipen paš o mochto. Jekh maškar o kamle pes vičhinel Imar dža ala lumatar. Sas man ča trin ďives, hoj te sikhľuvav. Geľom ki e čhaj u le Miroha odoj sikhľuvavas te bašavel odi giľi. Me phenav le čhaveske, bašav av ka, hoj amendar o manuša te na asan, bariľal paš o dad, sakovar beše has paš leste, phenďas e Júlia. Adam sikhľiľas te bašavel the e dujto, but phari giľi Šuki prajta. Text a foto: Ingrid Ďurinová, text bol zverejnený a prevzatý z portálu romovia.sme.sk Lekhaviben u foto: Ingrid Ďurinová, o lekhaviben sas sikado u iľam andal o portal romovia.sme.sk Andre romaňi čhib thoďa: Erika Godlová ZAHRANIČIE STRUČNE/JEKHE LAVEHA Stredoeurópska univerzita vyhlásila výberové konanie pre rómskych študentov bakálarskeho stupňa Názov programu je Prípravný kurz pre rómskych absolventov bakalárskeho štúdia (RGPP). Ide o intenzívnu dvojsemestrálnu prípravu univerzitných študentov hlavne sociálnych vied na nad väzujúce magisterské štúdium. Ponúka kurzy akademickej anglič tiny, písania, kritického myslenia, umenia viesť debatu, ekonomi ky, environmentálnych štúdií, rodových štúdií a ďalších. Bližšie in formácie na adrese https://rap.ceu.edu/apply rgpp. Maďarskí učitelia vyšli do ulíc V deň najväčšieho štátneho sviatku v Maďarsku 15. marca vyšlo do ulíc Budapešti niekoľko desiatok tisíc učiteľov. Požadujú väčšiu voľnosť pri výbere učebníc, zmiernenie záťaže žiakov, integráciu znevýhodnených rómskych študentov a prispôsobenie študijných programov modernej dobe. Múzeum rómskej kultúry usporiadalo pietny akt k 73. vý ročiu genocídy českých a moravských Rómov Spomínalo sa na prvý hromadný transport Rómov z Protektorá tu Čechy a Morava do Osvienčimu. Ten bol vypravený 7. marca 1943 z miestnych jatiek. Väčšina deportovaných koniec vojny ne prežila. Pietna akcia sa uskutočnila v priestoroch Múzea rómskej kultúry v Brne. Apríl 2016 Sepultura podporila Rómov Sepultura bude vždy podporovať právo všetkých na slobodu a život v mieri. Rešpektovanie odlišností vedie k vybudovaniu silnej a prosperujúcej spoločnosti, uviedla skupina na svojom faceboo kovom profile a odkázala na ďalšie informácie o Medzinárodnom dni Rómov na stránkach mediálnej organizácie z Maďarska Romedia Foundation. Rómsky týždeň v Európskom parlamente Mladí Rómovia sa 6. apríla stretli s poslancami Európskeho par lamentu a zástupcami Európskej komisie pri spoločných raňaj kách pod šírym nebom na esplanáde pri Európskom parlamente. Debaty s politikmi, výstavy a kultúrne akcie boli súčasťou rómskeho týždňa v Európskom parlamente. Kniha autora Hynka Pallasa Nepřizpůsobiví občané his torie pronásledování Romů v Čechách vychádza v apríli 2016 vo Švédsku Švédske vydavateľstvo Atlas o tom informovalo server ro mea.cz. Kniha dokumentuje obdobie od založenia Českosloven ska v roku 1918 a končí xenofóbnym a populistickým prejavom Miloša Zemana 17. novembra Le Penovi súd udelil vysoké pokuty za popieranie holo kaustu a diskrimináciu Rómov Jean Mari Le Pen, zakladateľ francúzskej ultrapravicovej strany Národný front, označil vlani nacistické plynové komory za detail v dejinách druhej svetovej vojny. Za to podľa parížskeho súdu mu sí zaplatiť pokutu eur. Le Pen na politickom zhromaždení v Nice v roku 2013 varoval miestnych obyvateľov, že v roku 2014 sa počet Rómov zvýši najmenej o , pričom ich prítomnosť v meste podľa neho sprevádza svrbenie a smrad. Za tento výrok bol odsúdený na zaplatenie pokuty vo výške osem tisíc eur. Útok na materskú školu v chorvátskom Záhrebe Neznámy útočník hodil ručný granát do rómskej škôlky v Zá hrebe. V objekte má kanceláriu aj Združenie chorvátskych Rómov. Podľa chorvátskych médií granát explodoval a poškodil fasádu do mu, dvere a okná v celej budove. Zničené boli aj štyri autá zaparko vané pred domom. Nikto nebol zranený. Pripravila: Erika Godlová, zdroj: romea.cz, romanoľiloro Angelika Kuźniak: Papuša Predstavte si príbeh určený na zabudnutie. Príbeh, o ktorom ste nikdy nemali počuť ani čítať, veď v zabudnutí a samote starne aj jeho hrdinka. Príbeh presvetlený prírodou a slobodou, ktorú tak živelne zosobňuje, príbeh v plnej obraznosti, aká fascinuje a provokuje predstavy umelcov. Je to príbeh o prekliatom básnikovi. Veď len skutočne prekliaty básnik sa naučí písať a čítať v prostredí negramotnej kočovnej spo ločnosti. Len prekliaty básnik bude písať básne za cenu odcudzenia komunity i vlastnej rodiny, lebo byť prekliatym básnikom je súčasne darom, ako aj stigmou. Takú vysokú daň literatúre je schopná zapla tiť jedine žena. Angelika Kuźniak pracovala s rôznorodým materiálom, so súkromnými listami, nahrávkami rozhovorov, spomienkami pamät níkov a napokon aj so samotnými básňami. Portrét prvej rómskej poetky Bronisławy Papuše Wajs je plastický a živý. Jej príbeh je mra zivý, krutý a stále aktuálny. Z tábora som bola, teraz nie som odnikiaľ, sťažovala sa pred smrťou Papuša. O jej problémy sa pričinili vlastní aj cudzí. Dokázali by sme dnes, keď spolu s Rómami žijeme v demokracii, ceníme si slobodu a vážime si prírodu, zachrániť jej talent? Alebo by opäť mu sela povedať: Nikam nepatrím? Angelika Kuźniak veľmi citlivo opi suje osud cigánskej poetky, ktorá v dubových listoch videla zlaté ná ušnice a zaplatila za ten dar životom, ako napísala Lidia Ostałowska, spisovateľka a reportérka. Papušin príbeh sa dá čítať ako dokument o zlomovom čase, keď sa kočovní Rómovia v regióne strednej Európy museli usadiť. Ona ešte vyrastala v kočovnej komunite a jej poézia aj životný príbeh predstavujú majorite rómsku symboliku a obrazotvornosť z čias na ceste. Kniha nie je len zoznámením sa s rómskym folklórom a jed ným silným životným príbehom, ale aj s kultúrou, ktorá pretína hranice štátov a o ktorej aj slovenská majoritná verejnosť vie stále veľmi málo. Som obyčajný človek, možno horší od iných. Vojdi te dnu, pozýva Papuša, píše o knihe Zuska Kepplová, publicistka a spisovateľka. Preklad: Patrik Oriešek Rok vydania: 2016 Počet strán: 176 Jazyk: slovenčina Väzba: pevná väzba ISBN: Knihy je možné objednať priamo u vydavateľa: Vydavateľstvo Absynt Región Projekt o. z. Zákysučie Krásno nad Kysucou Foto obálok: archív Absynt