G E L N I ČAN. Aké zmeny by bolo v našom meste potrebné urobiť, čím by ste k tomu ako poslankyňa ráda prispeli?

Transkript

1

2 POSLANECKÝ DOTAZNÍK Henrieta Mihaliková predsedníčka finančnej komisie tomto meste, ktorí sa začali správať ľahostajne ku všetkému, čo nebolo za dverami ich bytu. Ďalší dôvod je ten, že som rodič a záleží mi na tom, aby mladí ľudia ostávali v meste, aby neodchádzali od rodičov kvôli minimálnej možnosti realizovať sa v blízkom okolí. Aké zmeny by bolo v našom meste potrebné urobiť, čím by ste k tomu ako poslankyňa ráda prispeli? Vytvoriť v našom meste lepšie podmienky pre všetkých ľudí. Zároveň nastaviť nancie v meste tak, aby mesto mohlo prosperovať a rozvíjať sa. Prečo ste sa rozhodli kandidovať za poslankyňu mestského zastupiteľstva? Dôvodov, prečo kandidovať bolo viac. Jedným boli ľudia žijúci v Ivan Mráz člen komisie kultúry, marketingu a cestovného ruchu Máte nejaký životný vzor prípadne krédo, ktorým sa v živote riadite? Je to druhé volebné obdobie, keď pracujem ako poslanec. To prvé bolo skôr oboznamovaním sa ako pracuje mestské zastupiteľstvo, jednotlivé organizácie v meste. Po oslovení na kandidatúru som Mojím vzorom sú moji rodičia a doživotný vzorom mi je starý otec. A krédo? Všetko je riešiteľné, len treba chcieť. Ktoré miesta v Gelnici máte najradšej? Lesy v okolí nášho mesta, Špicibeľ a Trenk. Aký je váš obľúbený lm, hudba, kniha? Podľa nálady, rada si vypočujem každú dobrú hudbu. Knihy od Maxima E. Matkina. Aké je vaše obľúbené jedlo a nápoj? Káva a všetko, čo je z lístkového cesta. Pre mňa je dôležitá moja rodina. súhlasil, ale s vnútorným predsavzatím aktívnejšie sa zúčastňovať na živote v meste a pracovať pre obyvateľov. Aké zmeny by bolo potrebné v našom meste urobiť, čím by ste k tomu ako poslanec rád prispeli? V tomto volebnom období chcem svojou prácou pomôcť obohatiť kultúrny život a cestovný ruch v meste. Mám veľa kreatívnych nápadov, ale veľa záleží na ochote ľudí a nanciách. Veľa práce čaká na vyriešenie aj v sociálnej oblasti. Prečo ste sa rozhodli kandidovať za poslanca mestského zastupiteľstva? Máte nejaký životný vzor prípadne krédo, ktorým sa v živote riadite? Každý človek má možnosť žiť a pracovať tak, aby bol vzorom pre svoje deti a ostaným ľuďom. Ktoré miesta v Gelnici máte najradšej? Najbližšia mi je Perlová dolina, Špane pole. Je však mnoho miest v okolí, na ktorých keď rozumne popracujeme, budú nám ich závidieť. Aký je váš obľúbený lm, hudba, kniha? Mojím obľúbeným spisovateľom je Boris Filan, rád si ale prečítam aj historické romány. Pozriem si dobrý lm, ktorý nenudí. Hudobný žáner nemám vyhranený, ale úžasná je hudba od Ennia Moriconeho. Aké je vaše obľúbené jedlo a nápoj? Zjem všetko, čo je chutne navarené, hlavne jedlá z kapusty. Obľúbenými nápojmi sú vinea a kofola. CHCETE INZEROVAŤ V GELNIČANOVI? KONTAKTUJTE NÁS NA tik-gelnica@gelnica.sk strana 2

3 SLOVO PRIMÁTORA Vážení občania, prichádza čas Vianoc, čas, v ktorom majú k sebe ľudia bližšie, čas, ktorý trávime v kruhu svojich blízkych, v kruhu rodiny a priateľov. Dovoľte mi preto hneď na úvod zaželať vám príjemné prežitie sviatkov ako aj úspešný vstup do nového roku Mesto Gelnica pre vás v tomto predvianočnom čase nachystalo množstvo zaujímavých kultúrnych a spoločenských podujatí. V základnej škole aj v Centre voľného času sme pre škôlkárov aj školákov pripravili mikulášsky program spojený s odovzdávaním darčekov. V základnej umeleckej škole sa uskutočnil mikulášsky koncert, kde ADVENTNÝ VENIEC SKRÁŠLIL MESTO Blíži sa čas najkrajších sviatkov roka, Vianoc. Mesto v tomto roku prišlo s novinkou. Pred bývalým domom služieb môžu od poslednej novembrovej nedele občania, ale aj návštevníci, obdivovať veľký adventný veniec. Každý týždeň, vždy v nedeľu, na ňom zapaľujeme jednu adventnú sviecu. Adventné obdobie ľudstvo oslavuje už od siedmeho storočia nášho letopočtu. Začína sa štyri nedele pred Štedrým dňom a vrcholí na Štedrý deň vigíliou. Advent je latinského pôvodu a znamená príchod, je to obdobie prípravy na sa predstavili výborní slovenskí hudobníci Juraj Burian, Andrea Zimányiová a ďalší. Tohtoročnou novinku je zapaľovanie sviec na adventnom venci, ktorý sa nachádza pred bývalým domom služieb. S nápadom prišiel poslanec mestského zastupiteľstva Ivan Mráz, s realizáciou pomohol Kreatívny babinec, Gelnické lesy a oddelenie kultúry mestského úradu. Každý týždeň v nedeľu počas adventného obdobia rozsvieti sviečku duchovný inej konfesie, štvrtú, poslednú, potom zapália spoločne rímskokatolícky, evanjelický a gréckokatolícky kňaz. Vianočnú atmosféru v meste dotvárajú aj štyri vianočné stromčeky, každý z nich v inej časti mesta. Vianočné podujatia budú pokračovať aj naďalej. Sedemnásteho decembra sa v koncertnej sále základnej umeleckej školy uskutoční vianočný koncert, o deň neskôr sa stretneme na Vianočných trhoch. Pestrý program pre vás pripravujú žiaci našich škôlok a škôl. Devätnásteho decembra chystáme vianočné posedenie v mestskej časti Mária Huta. Dva dni pred Štedrým dňom si môžete zájsť na vianočný koncert do rímskokatolíckeho kostola, v predvečer Vianoc pripravujeme posednie pri kapustnici v základnej škole. Počas týchto mesiacov môžete tiež využiť služby nášho zimného štadióna, ktorý túto sezónu začala prevádzkovať mestská spoločnosť Správa domov. Môžete navštíviť verejné korčuľovanie, objednať si ľadovú plochu, zájsť na amatérsku hokejovú ligu ale aj na druhú ligu seniorov. Tá sa napokon v Gelnici predsa len hrá. Klub Rebellion, ktorý pôvodne v tomto ročníku začínal ako levočský, totiž napokon našiel svoj domovský stánok v Gelnici. Milí občania, spomínal som už, že v období Vianoc majú k sebe ľudia bližšie. Rozmýšľal som však aj nad tým, čo by nás, Gelničanky a Gelničanov, mohlo spájať aj pri iných príležitostiach. Uvažoval som o tom, žeby mesto mohlo mať niečo ako svoju hymnu, pieseň, ktorú by sme hrali na všetkých podujatiach. Preto by som sa rád obrátil na vás s touto prosbou. Pošlite mi do pätnásteho januára návrh textu takejto piesne na adresu primator@gelnica.sk. Návrhy uverejníme na facebookovej stránke mesta a text, ktorý získa najviac lajkov necháme zhudobniť. Aj takýmto spôsobom môžeme budovať kladný vzťah k nášmu mestu. Ešte raz vám všetkým želám šťastné a veselé. Ing. Dušan Tomaško, MBA príchod Mesiáša, na narodenie Ježiša, povedala v príhovore vedúca oddelenia kultúry, športu a voľného času na mestskom úrade Martina Jovanová. Každá nedeľa v tomto období má svoj špeci cký liturgický význam. Prvá nabáda na bedlivosť, druhá je v znamení pokánia, tretia sa nesie v znamení radosti. Štvrtá adventná nedeľa sa spája s udalosťami bezprostredne pred narodením Pána. Adventné obdobie a požehnávanie adventných vencov a sviec nám má pripomínať blížiaci sa príchod Spasiteľa. Modlime sa, nech v našich srdciach zažiari ako odlesk slávy Boha, jeho príchod nech v nás zaženie všetku tmu a pretvorí nás na ľudí svetla, uviedol dekan gelnickej farnosti mons. Dušan Lukáč. Ako ďalej povedal, veniec predstavuje aj istú nádej. Nech nám pripomína, že aj napriek týmto ťažkým časom, v ktorých sa nachádzame, sa máme snažiť ísť za istým cieľom, pre ktorý sme ako ľudia boli určení, a to sú dobré veci, prospešné pre každého. Potom už dekan pred zrakmi niekoľkých desiatok prítomných veniec požehnal a zapálil na ňom prvú adventnú sviecu. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa na výrobe venca a príprave milej slávnosti podieľali. strana 3

4 55. VÝROČIE ZALOŽENIA ZUŠ V GELNICI Slávka Pacholská: Našou úlohou je rozvíjať talent detí ZUŠ si v týchto dňoch pripomína 55. výročie vzniku. Aké boli jej začiatky v našom meste a ako sa škola ďalej vyvíjala? Odpovedať na túto otázku v skratke je veľmi náročné, ale pokúsim sa. Prvého septembra 1960 bola založená pobočka krompašskej Hudobnej školy v Gelnici. Riaditeľom Hudobnej školy v Krompachoch bol Ľudovít Vanous a vedúcou gelnickej pobočky sa stala Anna Koleková. Pobočka mala vtedy troch učiteľov a 69 žiakov. Škola ešte nemala vytvorené sídlo, vyučovanie prebiehalo v troch miestnostiach vtedy zrušeného Okresného výboru na Požiarnickej ulici. V nasledujúcom školskom roku bola premenovaná na pobočku Ľudovej školy umenia v Krompachoch. Jej vedúcou bola Marta Kočuteková, ktorú neskôr vystriedal Ján Thur. V prvých rokoch sa na škole vyučovala hra na klavíri, husliach, klarinete a akordeóne. V školskom roku 1967/68 sa vedúcim pobočky stal Marián Motýľ, ktorý sa výrazne zaslúžil o rozvoj ĽŠU v Gelnici. Prvého mája 1971 vznikla v Gelnici samostatná Ľudová škola umenia. V jedinom hudobnom odbore na škole študuje 92 žiakov v šiestich triedach. Nástupom Vojtecha Foglára na pozíciu riaditeľa ĽŠU v Gelnici v roku 1972, začína obdobie rozširovania školy o ďalšie odbory a príchodu kvali kovaných učiteľov. V roku 1973 bol založený výtvarný odbor, ktorého vedúcim sa stal maliar František Kupčík. Pedagogické rady rozšírili akordeónista Emil Makula, výtvarníčka Jarmila Balážová, huslista Vojtech Ferenc a klaviristka Jana Maliňáková Mydlová. Kvali kovaný pedagogický zbor sa ďalej rozrástol príchodom Gabriely Tóthovej, Jozefa Žaludka a Anny Fojtíkovej Vilčukovej. Toto obdobie uzatvára vznik ďalších odborov: literárno dramatického, ktorý viedla Zina Špačková a tanečného odboru na detašovanom pracovisku v Margecanoch, pod vedením Marty Foglárovej. Novým výrazným obdobím sú deväťdesiate roky minulého storočia. Ľudové školy umenia boli vtedy premenované na Základné umelecké školy. ZUŠ v Gelnici sa presťahovala do zrekonštruovanej budovy, v ktorej sídli dodnes. Škola prijíma nových kvali kovaných učiteľov. Sú to klaviristka Dana Jakubišinová Miháliková, Miroslav Rerko a Juraj Kačenga, učitelia hry na dychové nástroje, Soňa Vrabcová, učiteľka hry na klavíri a hudobnej náuky a Magdaléna Rothmajerová, učiteľka hry na husliach. Prvého apríla 2002 získala ZUŠ v Gelnici právnu subjektivitu a jej zriaďovateľom sa stalo mesto Gelnica. strana 4 Vo funkcii riaditeľa naďalej pôsobil Vojtech Foglár. Prichádzajú ďalší mladí učitelia: huslista Radovan Klein, Jozef Grančaj, učiteľ hry na bicie nástroje a ja, ktorá vyučujem hru na autu. V roku 2003 nastúpila do funkcie riaditeľky Jarmila Balážová, ktorá v roku 2004 založila súťaž Výtvarná Gelnica. V roku 2005 vzniká z mojej iniciatívy ďalší projekt Gelnický kľúč festival komornej hudby. Obnovuje sa činnosť literárno-dramatického odboru, ktorý vedie Zuzana Kravcová. Činnosť výtvarného odboru neskôr preberá Marcela Vilhanová. V roku 2007 som nastúpila do funkcie riaditeľky. Škola založila nové detašované pracoviská Helcmanovce, Prakovce, Veľký Folkmar a zabezpečuje vzdelávanie v oblasti mimoškolskej činnosti. Profesne najmladšiu generáciu učiteľov tvoria: Jozefína Schneiderová -výtvarný a literárno-dramatický odbor, Iveta Vajó Vladyková - spev a Lukáš Mackovjak akordeónový odbor. Za dobu svojej existencie školu absolvovali tisíce absolventov. Vystriedalo sa tu množstvo pedagógov. Môžete spomenúť tých, ktorí sa presadili aj vo veľkom svete umenia? Škola vychovala skutočne veľa absolventov, niektorí z nich pokračovali v štúdiu na stredných či vysokých školách pedagogického i umeleckého smeru, stali sa z nich profesionálni muzikanti, gra ci, architekti, návrhári, či učitelia. Niektorí ostali verní umeniu vo svojom voľnom čase, udržiavajú lásku k umeniu v rodinách a predávajú ju ďalej svojim deťom, či vnúčatám. Tých, ktorí sa rozhodli ísť profesionálnou cestou umenia, síce nie je veľa, ale stali sa z nich skutoční majstri a ich mená sú vo svete umenia, ale aj medzi širokou verejnosťou veľmi známe. Moje pôsobenie na škole nesiaha do dávnej histórie školy, takže spomeniem mená o ktorých som sa dozvedela z rozprávania starších kolegov, či práve tých, s ktorými som sa stretla : v hudbe sú to Oľga Caganová, Jozef Žaludko, Magdaléna Macorligová Rothmajerová, Alena Kleknerová, Jozef Dzurenda, Dana Miháliková Jakubišinová, Terézia Jamnická, Radovan Klein, Lukáš Mackovjak, a ďalší. Z tých mladších, ktorí ešte len študujú za veľkých umelcov, a ktorí sú nesmierne talentovaní, spomeniem Tomáša Mihálika, ktorý študuje na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a je víťazom medzinárodnej organovej súťaže v Opave, Kláru Jasenčákovú, študentku Štátneho konzervatória v Bratislave či najmladšieho folklóristu Filipa Žigu, študenta Konzervatória v Košiciach. Vo výtvarnom umení sa uplatnili tieto zvučné mená: Július Rybák, Peter Záhornacký, Henrieta Maťašovská, Anna Žihalová, Jana Kuchtová, Lucia Schmidtová, Vladimír Imrich, Peter Varga a mnoho ďalších.

5 Aké možnosti štúdia škola v súčasnosti ponúka? Koľko študentov má momentálne? V školskom roku 2015/2016 má škola 265 študentov, v troch umeleckých odboroch: hudobný, výtvarný a literárno dramatický. Tanečný odbor sme tento rok neotvorili, vzhľadom na nízky záujem detí. ZUŠ v Gelnici ponúka štúdium v spomínaných odboroch, okrem toho taktiež prípravu uchádzačov na stredné a vysoké školy umeleckého i pedagogického zamerania a voľno časové aktivity v mimoškolskej činnosti: hudobno výtvarné improvizácie, klavírny krúžok, krúžok bicích nástrojov, či folklórny krúžok v spolupráci s MŠ Hlavná v Gelnici. V hudobnom odbore ponúkame štúdium v hre na klavíri, aute, husliach, gitare, bicích nástrojoch, kontrabase, violončele, keyboarde a spev. Súčasťou týchto predmetov je aj hudobná náuka, komorná a súborová hra, či niektoré ďalšie voliteľné predmety ako napríklad Zábavne s klavírom. Vo výtvarnom odbore vyučujeme: kresbu, maľbu, modelovanie, keramiku, dekoratívne činnosti, gra ku, počítačová gra ku, fotogra u, ľudové umelecké remeslá, gra cký dizajn, textil, umelecké písmo, maľovanie na sklo, prácu s drôtom. V literárno dramatickom odbore ponúkame predmety: dramatika a slovesnosť, pohyb, prednes, práca v súbore, dramatika s bábkou, technika vodenia bábok, štúdium rolí, základy dramatickej tvorby, hlasová príprava, moderovanie. obmedzený. Zložitejšie to už je v realite. Totiž: na dospelákov do 25 rokov škola získava nančný príspevok na ich štúdium, ale na starších ako 25 rokov už nie. Potom je to už iba na samotnej škole, či to dokáže utiahnuť, čiže nancovať z vlastných zdrojov. Musím spomenúť, že každý žiak či študent si uhrádza čiastočný príspevok na štúdium z vlastných zdrojov, tzv. školné, a práve pri štúdiu pre dospelých je poplatok samozrejme vyšší, ktorý, žiaľ, bude musieť škola neustále a postupne zvyšovať, aby sme pokryli náklady na ich štúdium. V opačnom prípade je škola na týchto dospelákoch stratová. Nedá mi ešte nespomenúť, že práca s dospelými študentmi je odlišná ako práca s deťmi. Je pre nás akousi výzvou a nesie so sebou úplne odlišný charakter títo žiaci nemusia, ale chcú! Aké súbory na škole pôsobia? Kde všade ju už reprezentovali? Od jej samotných začiatkov na škole pôsobilo niekoľko zoskupení, z ktorých spomeniem len tie, ktorých existencia bola dlhšia, prípadne existujú dodnes. Najúspešnejšími zoskupeniami boli : Ľudová hudba Lísteček (pôsobí dodnes), komorný súbor Musica, JG Band (obe pôsobia s menšími prestávkami dodnes), Aké znalosti získajú absolventi jednotlivých odborov? V prvom rade je našou úlohou rozvinúť ich talent. Počas štúdia získavajú aj teoretické znalosti z oblasti hudby (ako teória hudby, dejiny hudby, a pod.), z oblasti výtvarného umenia (dejiny umenia, teória jednotlivých techník) a v oblasti dramatickej tvorby (teória techniky vodenia bábok, dejiny dramatickej tvorby a literatúry, atď.). Okrem teoretických znalostí žiaci získavajú schopnosti a zručnosti ovládania hudobných nástrojov, interpretácie diel, zručnosti z rôznych výtvarných techník, písania, modelovania, zručnosti ovládania rolí, hlasovej techniky. V skratke naučíme ich hrať na hudobnom nástroji, maľovať, modelovať, navrhovať, pracovať s gra kou pomocou počítača, či vo všeobecnosti výtvarne tvoriť, hrať v divadelnej hre, či rozprávke, moderovať kultúrne podujatia, či hrať bábkové divadlo. A to tak, aby sa kdekoľvek mohli uplatniť, či už v nejakom orchestri, súbore, divadle, umeleckých agentúrach a podobne. Nie som už v školskom veku, ale mal by som záujem naučiť sa hrať na nejaký hudobný nástroj. Môžem sa k vám prihlásiť? Samozrejme. Škola ponúka štúdium aj pre starších študentov, napríklad pre stredoškolákov i vysokoškolákov, ale aj pre dospelých. Horný vek nie je strana 5

6 komorný súbor Amoroso, detský divadelný súbor Pinocchio (pôsobí dodnes), detský folklórny súbor Prepelička (momentálne sa ich činnosť obnovuje v spolupráci s MŠ Hlavná), Ľudová hudba Strunka, či učiteľské kvinteto Salonne orchestra. Úspešný je Lísteček, ktorý sa výraznejšie presadil v oblasti hudobného folklóru na Slovensku, napríklad na festivaloch vo Východnej, Habovke či Košiciach. Pekné ocenenia získal aj na celoslovenských detských folklórnych festivaloch v Prešove v rokoch V súčasnosti sa opäť aktívne venuje vystúpeniam na školských a mestských podujatiach i na rôznych folklórnych súťažiach a prehliadkach, napríklad na Detskom folklórnom festivale ľudových hudieb, Slovanskej piesni, kde získava veľký úspech. Taktiež komorný súbor Musica získal niekoľko ocenení na festivaloch ako Divertimento Musicale, Festival komornej hry Čadca, či Prehliadka komornej hudby "Gelnický kľúč". Okrem týchto súborov existuje na škole v klavírnom oddelení predmet štvorručná hra na klavíri, prípadne hra na dvoch klavíroch. Z tohto oddelenia takisto naši žiaci pod vedením klavíristiek Jany Maliňákovej, Dany Jakubišinovej a Terézia Jamnickej, reprezentujú školu na rôznych súťažiach, ako Piano v modernom rytme v Bojniciach, v ZUŠ Spišská Nová Ves, či súťaž východoslovenského regiónu v Košiciach, kde získavajú významné ocenenia, z ktorých spomeniem ZUŠ OSLAVOVALA 55 ROKOV Koncom novembra si Základná umelecká škola pripomenula 55. výročie vzniku. Plná koncertná sála si mohla pozriež videoukážky z histórie školy a jej jednotlivých odborov. V slávnostnom galaprograme sa predstavili sláčikový orchester Camerata Letitae z strana 6 CENA za interpretáciu diela G. Fauré, či prvé miesta na súťaži vlastnej tvorby TALENT Revúca. Aké podujatia škola pripravuje? Podujatí máme neúrekom. Podľa nášho plánu školu vyprodukuje počas školského roka približne desať stálych verejných koncertov, ako napr. Jesenné koncerty, Umením proti drogám, Vianočný koncert, Jarné koncerty, Výmenný koncert (s priateľskými ZUŠ), Novoročný koncert, Folklórny, Džezový, klavírny, rôzne výchovné koncerty pre MŠ či ZŠ, Záverečnú estrádu, či Deň otvorených dverí. Okrem týchto naplánovaných koncertov zabezpečujeme kultúrny program na mnohých podujatiach mesta, rôznych združení a škôl. Najbližšie nás čaká Vianočný koncert. Prvý bude mať premiéru u nás v koncertnej sále 17. decembra, druhý sa uskutoční v Rímsko katolíckom kostole v Gelnici. Pre našu školu je Vianočný koncert akýmsi sviatkom, je to jeden z najväčších podujatí, ktoré škola organizuje a je zaujímavý najmä tým, že má vždy tému zimnej rozprávky. Raz to bol Mrázik, Snehulienka, Perinbaba, O 12 mesiačikoch, a ďalšie. Tento rok to nebude rozprávka, ale scenár je písaný podľa knižky Daniela Heviera Vianočná pošta, takže sa diváci majú opäť na čo tešiť Milo Janáč Košíc, autistka Klára Jasenčáková, klaviristiterézia Jamnická a Tomáš Mihálik. Tanečný vstup mali sólisti DFS Hanička Simonka Anďalová a Dárius Pacholský) a Ľudová hudba Kanuščákovci. Na elektrické husle hral hosť zo ZUŠ Krompachy Stanislav Salanci, predstavil sa aj JG Band z domácej školy.

7 Z ČINNOSTI ZÁKLADNEJ ŠKOLY V GELNICI ZÁLOŽKA DO KNIHY SPÁJA ŠKOLY Mesiac október je na našej škole ako každoročne venovaný rôznym aktivitám. Jednou z nich je projekt Záložka do knihy spája školy. Je zameraný na podporu čítania žiakov. Mladí čitatelia vyrábajú záložky, ktoré potom zašleme na adresu partnerskej školy. Tou bola pre nás v roku 2015 Základná škola v Nových Zámkoch. Partnerské školy prideľuje a témy záložiek určuje Slovenská asociácia školských knižníc. Tentoraz bola témou Múdrosť ukrytá v knihách. 250 prihlásených žiakov 1. a 2. stupňa sa mohlo rozhodnúť, ako sa s týmto zadaním popasujú. Výsledky bola naozaj pestré. Mladší žiaci na záložkách stvárnili obľúbené postavy z rozprávok, pretože ako dobre vieme, rozprávky majú morálne jadro a prinášajú ponaučenie. Piataci kreslili sovy - symboly múdrosti - alebo knihy, ktoré radi čítajú. Nechýbali ani výjavy zo školských lavíc. Starší žiaci písali na záložky rôzne citáty a snažili sa ich výtvarne stvárniť. Pritom si pomohli kolážou a namiesto klasického písania naliepali jednotlivé písmená vystrihnuté z časopisov. Táto náročná technika však stála zato. Pri svojej práci na hodinách výtvarnej výchovy si deti obohatili svoj repertoár citátov, nad ktorými sa museli zamyslieť. Množstvo záložiek vzniklo aj počas Noci v škole, ďalšej z našich vydarených októbrových akcií. Ruku k dielu pridali i nulťáci a družinári. Pri vymýšľaní nových vzorov a tvarov pomohli viaceré kolegyne, ktorým sa chcem touto cestou poďakovať. Zároveň dúfam, že v tomto projekte budeme pokračovať aj nabudúce, a že počet čítajúcich žiakov bude i naďalej rásť. Mgr. Lucia Hvizdošová, ZŠ Gelnica KINDERWERKSTATT 2015 Cudzí jazyk si najlepšie osvojíme tak, že ho budeme čo najčastejšie používať. To vedia všetci, ktorí s ním už niekedy prišli do kontaktu. Na to, aby sa deti naučili niečo nové a zároveň si overili svoje poznatky v praxi, organizuje Karpatskonemecký spolok na Slovensku tvorivú dielňu v nemeckom jazyku Kinderwerkstatt. S piatimi žiakmi našej školy som strávila aj tento rok prvý novembrový týždeň plný rôznych aktivít v hoteli Agro vo Veľkej Lomnici. Program pre nich aj pre ich kamarátov z ďalších základných škôl s nemeckou tradíciou roztrúsených po celom Slovensku (Bratislava, Nitrianske Pravno, Chmeľnica, Medzev a Kežmarok) vymýšľa umelec z Medzeva Helmut Bistika. Keď sme v nedeľu dorazili na miesto činu, ešte sme nevedeli, čo nás čaká. Mali sme kusé informácie, že sa bude čosi vyrábať a bude treba rozprávať v nemčine, no nič viac. Bližšie pokyny poskytol Helmut už po večeri, keď sme sa v hlavnej sále hotela predstavovali ostatným po nemecky. Hneď nato sme si mali vymyslieť novú identitu, najlepšie z nejakej rozprávky. A tak tam zrazu namiesto Tobiasa, Eriky, Aničky, Simony a Dominiky sedel Gargamel, Elza z Ľadového kráľovstva, zlá kráľovná zo Snehulienky, Nastenka z Mrázika a Šmolinka. Žiakom vôbec neprekážalo, že sú už ôsmaci a deviataci. Na rozprávky predsa nikdy nie sme pristarí! Od okamihu výberu novej roly sa odvíjali všetky naše ďalšie kroky v nasledujúcich dňoch. V pondelok sa použili maliarske plátna. Mali sme čo najlepšie namaľovať svoju postavičku. V utorok nám Helmut ukázal, ako z kartónu vyrobiť... čokoľvek. (A tak sme si v piatok domov niesli Big ben, kyticu kvetov vo váze, pudlíka, sovu a priateľsky vyzerajúceho draka. Asi sa nám celkom podarili, lebo v Poprade na stanici sa nás jedna pani pýtala, či sme z umeleckej školy. V stredu sme naše výtvory dorábali, zlepšovali a nacvičovali sme divadielka. Tie si prišla vo štvrtok pozrieť celá delegácia z Karpatskonemeckého spolku a z RTVS. Televízia natočila, ako pracujeme, a niektorí odvážlivci poskytli krátke interview. V tento deň sme mali v sále porozkladané obchody mesta Medovníkovo. Hneď bolo jasné, kto sa s kým skamarátil. Deti si totiž v skupinkách zriadili svoje prevádzky od cukrárne a obchodu so suvenírmi cez salón krásy, kadernícky a masážny salón, lekáreň, mestský útulok, predajňu mobilov a galériu až po banku, v ktorej sa vždy niečo dialo. Veľmi skoro sme pochopili, že je potrebná aj služba SBS, lebo z banky neustále mizli korálky, naša nová mena, ktorou sme platili v jednotlivých obchodoch. Zaujímavé je, že prvou zadržanou bola pani učiteľka z Bratislavy, ktorá si chcela požičať korálky pre skupinku dievčat vyrábajúcich náramky. Kon ikt sa hneď vyriešil a väzenie nebolo potrebné. Vo štvrtok večer sa konala strana 7

8 maškarná diskotéka. Deti si mali pripraviť kostýmy. Niektorí to pochopili príliš vážne a obliekli si pulóvre na nohy a nohavice na ruky. Iní zas použili akrylovú farbu (keď zaschne, ťažko sa dá odstrániť), natreli si svojpomocne tváre a ruky na čierno-bielo a hrali sa na mímov. Okrem aktivitami naplneného doobedia sme sa nenudili ani neskôr. Vždy po obede sme vyrazili na výlet. Cestovali sme do Starého Smokovca, do kina v Poprade, do Kežmarku na hrad a do Tatranskej Lomnice. Bol by doslova hriech nevyužiť krásne počasie, ktoré sme mali po celý týždeň. Dokonca aj v piatok, keď sme odchádzali domov. Celé podujatie malo hneď niekoľko pozitív. Okrem už spomenutého oprášenia si vedomostí z nemeckého jazyka sme spoznali nových ľudí a osmelili sme sa pri vystupovaní pred ostatnými. Je smutné, že nemčina v našom regióne upadá, že je o ňu stále menší záujem. To je ale bohužiaľ celoslovenský trend. Preto je dôležité získavať si deti pre cudzí jazyk práve takýmito zaujímavými akciami. Ďalším kladom je, že sme nadobudli nové zručnosti pri práci s kartónom, tavnou pištoľou, používaní maliarskeho plátna a akrylových farieb. Tvorivý zápal pohltil nielen žiakov, ale aj sprevádzajúce učiteľky, preto sme sa k nim pridali takmer vo všetkom. A tak mal Helmut na starosti ďalších šesť detí. Hoci ZŠ Gelnica už nepatrí do siete škôl hrdiacich sa titulom Grundschule, verím, že sa aj budúcej tvorivej dielne budem môcť spolu s hŕstkou žiakov zúčastniť. Urobím tak veľmi rada. Mgr. Lucia Hvizdošová (alias Kocúr v čižmách), ZŠ Gelnica PERMONÍK GELKO SPOZNÁVA GELNICU strana 8 Deti zo školského klubu na Základnej škole v Gelnici v školskom roku 2015/2016 v rámci projektu Permoník Gelko spoznávajú históriu svojho mesta v ktorom žijú. Počas pravidelných vychádzok navštevujú jednotlivé historické i súčasné dominanty mesta. Pozvanie do školského klubu detí prijal p. Ing. arch. Igor Cziel, ktorý deťom priblížil históriu mesta. Beseda bola na tému Historické dominanty Gelnice a zároveň bola spojená s výstavou Gelnica očami detí, výstava výtvarných prác detí školského klubu. Vo výtvarnej súťaži deti kreslili, maľovali a tak svoje mesto Gelnicu ešte viac spoznávali. Všetci klubáci prežili krásne novembrové popoludnie plné vzácnych informácii o meste. Prajeme nášmu krásnemu baníckemu mestu, aby historické klenoty ostali čo najdlhšie pre mnohé generácie. Mgr. Lenka Papcunová

9 NA LEGOCH PRIBUDLO DETSKÉ IHRISKO V mestskej časti Legy dosiaľ chýbal priestor, kde by sa mohli deti do sýtosti vyšantiť. Vďaka skupine miestnych dobrovoľníkov to už neplatí. Poslednú októbrovú sobotu tu slávnostne otvorili nové detské ihrisko. O nančnú podporu na jeho vybudovanie sme požiadali nadáciu Orange, keďže sme vedeli, že mesto v súčasnosti nemá k dispozícii dostatok peňazí, hovorí Mirka Petríková, ktorá spolu s manželom Kamilom stála za touto iniciatívou. S projektom na výstavbu ihriska napokon uspeli. Mesto Gelnica nám poskytlo voľný pozemok vedľa existujúceho tenisového kurtu. Naším zámerom bolo vytvoriť verejné priestranstvo určené na šport a rozvoj pohybových zručností pre deti, mládež ale aj dospelých a oddychovú zónu - miesto na stretávanie sa rodín, detí, miesto na oddych, dodáva. Mesto Gelnica a Technické služby vykonali prvé úpravy pozemku - bagrovanie a valcovanie. Osadili sa šplhacie zostavy, zvyšné práce vykonali miestni obyvatelia na báze dobrovoľníctva. Celkovo sa zapojilo 28 ľudí, ktorí odpracovali 331 hodín. Zaujímavosťou je, že najmladšia pracovníčka, ktorá v detskom fúriku vozila štrk, mala len jeden a pol roka, najstarší dobrovoľník mal šesťdesiatsedem. Na Facebooku sme založili skupinu Legy, kde sme oznamovali brigády, na ktoré prichádzali dobrovoľníci v dostatočnom počte dokonca aj v prípade, že sme zvolali brigádu v nedeľu, prípadne hneď o hodinu. Pridávali sme tam aj fotky z brigád, ukazovali ako rastie ihrisko. Vznikli tak nové vzťahy medzi deťmi, ale najmä dospelými, ktorí sa dovtedy nepoznali, ale spojili sa pre jeden cieľ, približuje priebeh prác Mirka Petríková. Dobrovoľníci kopali a upravovali pozemok, orezávali stromy, hrabali hlinu, sadili trávu, navozili 25 ton štrku, montovali drevené ihriskové zostavy, maľovali ich a usádzali do zeme. Zdobili ihrisko na slávnostné otvorenie, piekli koláče a tortu, zabezpečovali občerstvenie a pitný režim na brigády. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 31. októbra 2015 a zúčastnilo sa na ňom osemdesiat dospelých a tridsaťpäť detí. Dobrovoľníci navarili guláš pre všetkých Legovčanov, napiekli a usporiadali súťaže pre deti. Pozitívne bolo, že ľudia sami núkali na pomoc, nančnú, materiálnu a pracovnú. Pomohli s občerstvením, sumami od desať do päťdesiat eur, pracovali v sobotu aj nedeľu. Komunikácia s nimi bola vynikajúca, nikdy sme nenatra li na nezáujem, neochotu. Máme dobrý pocit z toho, ako nám pomáhali. Všetci sú hrdí na to, aké dielo sme spravili, upratujú pozemok, dávajú pozor, aby zostavy nikto nepoškodzoval, starajú sa o ihrisko. Deti sú nadšené, odteraz chodia z prechádzok domov s plačom, pretože nechcú ísť domov, našli si kamarátov aj zo vzdialenejších domov, pochvaľujú si iniciátori projektu. Vďaka za realizáciu tohto projektu patrí spoločnosti Orange, mestu Gelnica, spoločnostiam Gelnické lesy, Technické služby, sponzorom Imrichovi Petkáčovi, Vladimírovi Hazesovi, Martinovi a Zuzane Pivovarníkovcom, rodine Lörincovej ako aj ďalším darcom, ktorí chceli zostať v anonymite a samozrejme všetkým rodinám, ktorí sa na výstavbe ihriska podieľali. strana 9

10 GELNIČAN SLÚŽIL V SÝRII POD VLAJKOU OSN Každý o nej hovorí, len málokomu sa však podarilo vidieť ju na vlastné oči. Niekoľkoročný krvavý kon ikt a vlna utečencov dostávajú Sýriu pravidelne na obrazovky televízorov, titulné stránky novín či webových portálov. Gelničan Ľubomír Žaludko v tejto krajine slúžil ako vojak mierových síl OSN. O svojich zážitkoch a skúsenostiach sa podelil v rozhovore pre naše noviny. nepriateľa, ale iba strany. Učili sme sa tiež ako sa správať k miestnemu obyvateľstvu, keďže išlo o kultúru odlišnú od našej. Nie je napríklad slušné si tamojších ľudí bez ich povolenia fotiť. Fotografovanie žien bez vedomia ich manžela či príbuzných je dokonca úplne nepatričné. Hovorili nám tiež, aby sme sa vyhýbali dôverným či sexuálnym stykom s nimi. Učili sme sa však aj ako prežiť v púštnej oblasti bez zásob jedla. Ako si sa dostal do Sýrie? Ako? Po skončení základnej vojenskej služby som sa stal profesionálnym vojakom. Pôsobil som v prieskumnom útvare v Bardejove. V roku 2002 sme dostali ponuku vycestovať na mierovú misiu UNDOF na Golanské výšiny. V spomínanej oblasti pôsobia medzinárodné sily od čias šesťdňovej vojny medzi Izraelom a okolitými arabskými štátmi koncom šesťdesiatych rokov. Zabezpečujú poriadok na hranici na Golanských výšinách. Absolvoval som trojdňové výberové konanie, najdôležitejšie bolo zvládnuť psychotesty. Ďalej nasledovalo trojmesačné školenie v Nitre, kde sa zaškoľujú všetci budúci účastníci mierových aj bojových misií. Oboznamovali sme sa tam so situáciou v danej oblasti, s miestnymi zvykmi, o dôvodoch prítomnosti vojsk OSN, učili sme sa vojenskú angličtinu, ale aj niektoré bežné arabské slová a výrazy. Hovorili nám, čo budeme na mieste robiť, aké zásady musíme dodržiavať. Človeka môžu nasýtiť hady alebo jašterice. Všetky hady sú tam jedlé, aj keď sú jedovaté. Po vypitvaní a stiahnutí z kože je treba hada upiecť nad pahrebou. Mäso je údajne jemné a chutí ako kuracina. Ale hovorím to len ako teóriu, v skutočnosti som, našťastie takúto situáciu riešiť nemusel. Môžeš byť konkrétnejší? Najdôležitejšou zásadou bolo zachovanie princípu nestrannosti a neutrality. Vojak OSN nepozná strana 10 Čo nasledovalo po príchode do oblasti? Rozdelili nás na jednotlivé pozície, ktorých tam bolo asi tridsať. Okrem toho tam stál veľký kemp, kde bolo veliteľstvo. Zaradili ma do jednotky Force reserve, ktorá bola vytvorená kvôli vtedajšej vojne v Iraku. Našou úlohou bolo hliadkovať na Golanských výšinách. Väčšina pozícií bola statická a monitorovala len istú časť hraníc, my sme sa pohybovali po celom území výšin. Ako vyzeral tvoj bežný deň? O šiestej sme mali budíček, po ktorom nasledovala rozcvička, raňajky, rozdelenie úloh. Boli vytvorené tri čaty jedna hliadkovala, druhá mala pohotovosť v kempe, tretia mala voľno. Ráno nám vydal rozkaz, kam máme ísť

11 a celý deň sme na tomto území hliadkovali. Slúžili sme v podstate ako ukážka sily, ktorá dokáže zabezpečiť poriadok. Mali sme plnú výzbroj, samopaľ nabitý ostrými nábojmi. V tom čase tam ale panoval relatívny pokoj, takže použiť som ho nemusel. kontroloval Izrael. Často sa nám stávalo, že nám miestne deti ukazovali, že sú smädné, my sme im však o ciálne nemohli dať ani fľašku balenej vody. Hrozil za to totiž postih, dokonca repatriácia. Dnes už to môžem povedať, že sme si vždy našli spôsob ako im pomôcť tak aby sa na to neprišlo. Čo si robil v čase voľna? Bola to čisto moslimská oblasť? Cestovali sme po krajine a spoznávali ju. Mali sme možnosť dostať sa aj do Izraela, čo pre bežného Sýrčana nebolo možné. Videl som aj Jeruzalem, bol som pri Mŕtvom mori, videl viaceré sväté miesta. Bol som aj v Libanone a Jordánsku. Navštívil som aj hlavné mesto Sýrie Damašek. Ako to vtedy v Damašku vyzeralo? Damašek je veľké, historické mesto, jedno z najstarších na svete. Mám odtiaľ jednu zábavnú príhodu. Išli sme na najväčší miestny trh Súq Hamídíja, ktorý tam existuje už mnoho storočí. Je to obrovský priestor a nám sa tam podarilo zablúdiť. Našťastie sme sa nakoniec dokázali zorientovať, ale v tom momente nám nebolo všetko jedno. Keď si bol v službe, prichádzal si do styku s miestnym obyvateľstvom? Samozrejme. Na základe dohody, ktorá predchádzala pôsobeniu mierovej misie, sme však napríklad nemohli miestnym ľuďom pomáhať povedzme materiálne. To bolo pre mňa niekedy dosť zložité zvládnuť. Ľudia, ktorí v danej oblasti žili, totiž trpeli predovšetkým nedostatkom vody, keďže prístup k vodným zdrojom Nie. Boli tam aj oblasti, kde žili moslimovia a kresťania. V dedine bola mešita aj kostol a tí ľudia tam v tom čase nažívali vedľa seba pokojne a v mieri. Aké národnosti v misii pôsobili? V našej jednotke to okrem Slovákov boli aj Rakúšania a Poliaci. Na iných pozíciách slúžili aj Kanaďania a Japonci. Ako dlho si tam pôsobil? V Sýrii som bol jeden rok, počas ktorého som bol doma akurát dvakrát na dovolenku. Predpokladal si, keď si odtiaľ odchádzal, že raz v tejto krajine vypukne vojna, ktorá ju premení na ruiny? Nepredpokladal. Aj keď už v tom období sa dalo postrehnúť, že časti obyvateľstva sa nepáčil vtedajší nový prezident Bašir al Asad, ktorý sa na čelo krajiny dostal po smrti svojho otca. Nemyslel som si však, že to nakoniec vyústi do takého krvavého kon iktu aký môžeme vidieť dnes. Milo Janáč strana 11

12 VÝSKUM RÍMSKOKATOLÍCKEHO KOSTOLA V GELNICI ÚVODNÝ ČLÁNOK K PRÍBEHU O GELNICKOM CHRÁME. Rímskokatolícky farský kostol v Gelnici bol tento rok miestom mnohých objavov. Miestna farnosť sa v spolupráci s architektonickou kanceláriou G-ateliér, ktorú vedie Ing.arch. Július Rybák, uchádzala o dotáciu na pamiatkový prieskum chrámu. Ich snaha bola úspešná a tak v Gelnici tento rok prebiehali meracie a prieskumné práce, archívny výskum v archívoch na Slovensku, ale aj v zahraničí a tiež zakresľovanie meraní. Ulohou viesť celý tím, ktorý sa prieskumu mal venovať, bola poverená, v tejto oblasti renomovaná, Ing.arch. Magdaléna Janovská, ktorá sa svojho zadania zmocnila s nadšením. So svojimi skúsenosťami z mnohých prieskumov sama priznala, že Gelnica je v tejto oblasti veľmi zaujímavá a špeci cká. Po vypracovaní tak obšírneho výskumu by bola škoda nečerpať z týchto zdrojov. Na konci októbra bola otvorená výstava venovaná výsledkom toho výskumu, aby verejnosť mohla takto opäť získať nové informácie o histórii chrámu ale aj mesta. Výstavu spolu s mestom Gelnica pripravoval Spolok Leopolda Grussa a takto opäť pribudli nové materiály i do zbierok múzea. Keďže výsledok bádania priniesol mnoho informácií, rozhodli sme sa postupne priblížiť príbeh gelnického chrámu aj v mestských novinách a v niekoľkých častiach publikovať zaujímavú genézu vzniku tejto stavby. Stáli v Gelnici v stredoveku dva kostoly? Na začiatok je potrebné povedať, že gelnický kostol a priľahlá fara boli v minulosti skúmané iba čiastočne. O podrobnom archívnom výskume doposiaľ nemôžeme ani hovoriť. Práve táto časť bádania priniesla mnoho indícií a faktov nielen ohľadom vývoja chrámu, ale aj celkovo pre nový pohľad na históriu mesta a jeho formovanie. Archívnemu výskumu sa venoval Mgr. Vladimír Olejník - spracoval materiály z levočského štátneho archívu, ďalej biskupského archívu na Spišskej kapitule, bádal v okolitých diecéznych archívoch a tiež aj v archívoch v Maďarsku. Ako posledný, ešte nepreskúmaný, čaká archív vo Vatikáne, kde by sa mohli nachádzať materiály, ktoré potvrdia prítomnosť dominikánskeho mníšskeho rádu a ich väzbu na gelnický kostol. O dominikánoch v Gelnici sme mali doposiaľ iba útržkovité informácie. Vždy boli spájané s kláštorom, ktorého pozostatky skoršie materiály opisujú na mieste, kde stojí dnešná VÚB banka na námestí. Nové poznatky však väzbu dominikánov na tento objekt nepotvrdili a priniesli nám nové súvislosti. A to priamu väzbu na skúmaný kostol a otázku, či bol tento kostol pri svojom vzniku postavený ako dominikánsky. Neskoršie strana 12 vizitácie, úradné návštevy mesta, ho opisujú ako chrám, ktorý si miestni obyvatelia pred tým pamätajú ako kostol dominikánov, ale tieto informácie si podávali iba ústnou formou a takto boli do vizitácie aj zaznamenané. Toto by potvrdili materiály vo vatikánskom archíve, kde sa práve v dominikánskych archívoch predpokladajú potvrdzujúce záznamy. Týmto vzniká priestor pre ďalšiu otázku. Kde stál farský kostol v Gelnici? Keďže nám známy a pre nás doposiaľ jediný kostol bol v tých časoch dominikánsky a súčasťou kláštora. Listiny v stredoveku spomínajú kostoly v množnom čísle. Tým je na mieste hľadať polohu ďalšieho kostola, toho farského. Z archívu spišskej kapituly vieme, že Gelnica mala v 13. storočí svoju faru, ktorú nespravovala žiadna diecéza v okolí, ale priamo ostrihomský biskup. To poukazuje aj na zaujímavú výnimočnosť Gelnice, keďže nemá na ňu dosah Spišská kapitula alebo košický biskup. Je reálne, že Gelnica mala v stredoveku dva kostoly? Archívne dokumenty o tom píšu. Potvrdil by to archeologický prieskum v teréne. A kde by mohol tento kostol stáť? To sa dozviete v našej prvej časti textov o gelnickom kostole v novoročnom čísle našich novín. Objavy v Gelnici sú inšpiratívne a odkrývajú doposiaľ nepoznaný pohľad do stredoveku v tomto meste, povedala Ing.arch. Magdaléna Janovská Veľmi zaujimavá je genéza chrámu a jeho nadväznosť na okolie. Chceme sa týmto jednotlivým fázam venovať postupne v ďalších častiach. Pre zaujímavosť musíme určite už teraz spomenúť, že na mieste terajšej svätyne stál menší kostol, ktorého pozostatky boli nájdené v podzemí. Teória o tom, že terajšia sakristia bola prvý kostol, sa týmto nepotvrdila. Pred vybudovaním sakristie už existuje svätyňa pôdorysne menšia ako terajšia a sakristia dočasne slúži ako kostol práve pri zväčšovaní svätyne do nám známych dnešných pôdorysných rozmerov. Spojitosť s dominikánskym rádom sa zase o niečo prikláňa k pravde pri porovnaní s ostatnými kostolmi tohto rádu, ako napríklad kláštor v Košiciach alebo v Kluži. Tento fakt priniesol teóriu, že kostol, respektíve svätyňu chrámu, spájal s budovou dnešnej fary objekt, ktorého základy sa našli pod loďami kostola. Dá sa takto predpokladať, že nad Slovenskou ulicou bol na svahu vybudovaný dominikánsky kláštor, ktorý tvorili budovy spolu so svätyňou usporiadané do pravouhlého tvaru. Takto usporiadané objekty vytvárali vnútorný dvor,

13 rajskú záhradu, ktorá je príznačná pre dominikánske kláštory. Robí nás to viac zvedavých. Chceli by sme ďalej vedieť, ako to všetko bolo, uviedol Mons. Mgr. Dušan Lukáč dekan farnosti. Prejdeme od stredoveku po súčasnosť, cez požiare, šťastie aj nešťastie, a budeme svedkami vytrvalej snahy chrám dostavať, chrániť a vytvoriť tak stavbu, ktorá by náležite reprezentovala ľudí žijúcich v tomto meste. Ing.arch. Igor Cziel Pán dekan to po prezentácii na výstave zhrnul za všetkých. Veríme, že sme aj Vašu zvedavosť dostatočne prebudili. Pripravujeme ďalšie časti, kde Vás prevedieme príbehom gelnického kostola. Pozrieme sa do účtovných kníh, prečítame si opisy kostola z vizitácií v 17. storočí, preskúmame kostolný dvor a jeho zmeny a pozrieme sa na to, ako sa zahral osud so staviteľmi. AKO SME SI NAŽÍVALI NA SKLONKU SOCIALIZMU Sedemnásteho novembra uplynulo dvadsaťšesť rokov od brutálneho zákroku komunistickej polície proti pokojnej demonštrácii študentov na pražskej Národní třídě. Táto udalosť napokon vyústila do pádu bývalého režimu. Dnes nebudeme hovoriť o tom, čo nasledovalo, nezaspomíname si ani na priebeh revolučných dní, naopak, obzrieme sa ešte viac dozadu. Pozrieme sa na to, ako sme v poslednej dekáde svetlých zajtrajškov žili v našom meste. Bude to pohľad mozaikovitý, poskladaný z rôznych útržkov, výstrižkov z dobovej tlače. Čo teda o Gelnici písali noviny v čase, keď sme budovali rozvinutý socializmus a bratstvo so Sovietskym zväzom malo trvať večne? Malá nemocnica s veľkým oduševnením - znel titulok článku vo vtedajších najdôležitejších novinách. Veľké objavy či nové technologické postupy sa nerodia iba v technicky dobre vybavených výskumných ústavoch, ale častejšie tam, kde pracujú ľudia so skutočným zanietením pre všetko progresívne. Dôkazom toho je aj zavŕšená výskumná úloha neveľkého kolektívu chirurgického oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Gelnici, začína článok v Pravde. Po 8. zasadaní ÚV KSČ sa tamojší chirurgovia Ľubomír Ševčík, Dušan Ivančo, Marián Znak, Marián Hudák a Štefan Köteleš vedení primárom Ladislavom Adamíkom obrátili so žiadosťou na hlavnú komisiu úrazovej chirurgie o zverenie riešenia výskumnej úlohy. Za krátky čas im odpovedal hlavný traumatológ SSR M. Brix a poveril ich výskumnou úlohou racionálnou liečbou zlomenín diafýzy predkolenia. Doteraz, ak si niekto zlomil nohu v predkolení, lekár mu ju dal do sadry. Sadrová xácia sa používala roky. Jej nevýhodou je, že zrastenie kosti trvá dlho. Problémy sú aj po sňatí sadry. Za päť týždňov svalstvo značne ochabne. Treba ho rozcvičovať. Výskumná úloha kolektívu L. Adamíka spočívala v overení operačnej metódy liečenia zlomeniny predkolenia. V priebehu vlaňajška a tohto roku urobili vyše 1200 operácií na ovciach a zajacoch. Na experimentálnych zvieratách overovali metódu zatvorenú vnútrodreňovú osteosyntéza Küntcherovým klincom. Laicky povedané neveľkým otvorom v kolene zavedú klinec, ktorý zabezpečí stabilné spojenie úlomkov kosti a pritom neobmedzuje pohyb v susedných zhyboch. Výhodou novej metódy liečby je, že pacient prakticky po týždni už chodí, jeho práceneschopnosť je minimálna. Pritom po vyliečení nie je obmedzená funkcia kĺbov. Pričinením gelnickej nemocnice metódu rozšíria do ďalších nemocníc. Špitál bol v tom čase jednoducho jednou z výkladných skríň mesta. Aj napriek kvalitnej lekárskej starostlivosti sa ľuďom v Gelnici občas stávalo to, čo aj iným obyvateľom našej vlasti, totiž, že socialistický raj na zemi vymenili za raj nadpozemský. Prednedávnom sa konala ustanovujúca schôdza Miestnej organizácie Slovenskej kremačnej spoločnosti v Gelnici, píšu Spišské hlasy. Pokrokové pohrebníctvo má veľké prednosti v ideovej, kultúrnej, hygienickej i nančnej zložke. Forma kremácií je omnoho lacnejšia ako tradičný spôsob. Naši mnohí občania pochopili strana 13

14 pokrokovosť pohrebníctva kremáciou a za jeden rok sa prihlásilo za členov 40 občanov. Stav členstva sa zvýšil na 57 členov. Občania vidia, že v našom meste sú veľké ťažkosti na úseku tradičného pohrebníctva, niet stálych hrobárov, pozostalí musia prosíkať, aby niekoho našli na kopanie hrobu. Rozmanité boli naše problémy. Kým sa však človek zmenil na nebožtíka, musel pre socializmus pracovať. Nepracovať totiž znamenalo porušovať zákon. Kto nemal v občianskom pečiatku od zamestnávateľa, koledoval si o obvinenie z príživníctva. Pracovať však v tom čase mala byť radosť, pracovné kolektívy hrdo súťažili o rôzne tituly a vyznamenania. Citujme opäť okresné noviny: Ak zavítame do centra starobylej Gelnice, padne nám do oka nenápadný nápis Komunálne služby Spišská Nová Ves konfekcia. Za fasádou staršieho domu nájdete pracovať 56-členný kolektív, ktorého výsledky sú prejavom socialistickej pracovnej iniciatívy a uvedomelosti. Kolektív vznikol v roku 1968, kedy necelá desiatka žien začal vyrábať konfekčné výrobky pre tuzemsko. Členovia kolektívu začali uvedomelo a iniciatívne pristupovať k plneniu výrobných úloh. Ovocím tohto snaženia bolo udelenie čestného titulu Kolektív 50. výročia vzniku KSČ. Gelničania na vavrínoch nezaspali. Dôslednou politicko-výchovnou prácou prehlbovali rozvoj pracovnej iniciatívy kolektívu. Prihlásili sa do súťaže o udelenie titulu Brigáda socialistickej práce. Na základe splnenia všetkých kritérií kolektív získal bronzový odznak BSP. Také by chceli všetci. Detské hodinky z gelnického závod 07 Chronotechny Štenbek majú úspech. Netradičná exkurzia sa malým školákom páčila. Dosýta sa vynadívali, pohrali, ba čosi sa aj dozvedeli, keď im tety z brigády socialistickej práce názorne predviedli, ako také hodinky vznikajú. To prídu z domácej prvovýroby a sesterských závodov kopy súčiastok od najmenšieho kolieska cez číselník a ručičky až po povedzme závažie a to všetko treba poskladať. Desať šikovných prstov takto za zmenu poskladá takmer sedemdesiat hodín. Ďalšie prsty ich vezmú, natiahnu a zavesia do regálov skúšobne. Tam dlhé hodiny tikajú. Ak neprestanú, značí to, že sú v poriadku a po zabalení sa môžu vydať na cestu. Na krátku či ďalekú, ale vždy s rovnakým cieľom. V ústrety šťastným detským úsmevom. Často sa v tlači objavovali aj reportáže z fabrík. Opäť Spišské hlasy: V hale strediska obrobne prírub ZŤS Gelnica plynula dopoludňajšia zmena svojím zákonitým, nemenným rytmom. Štefan Kozár sa zohol po jeden nálny výrobok: No vidíte, to je ten malý zázrak príruba. Určite ste sa s ňou stretli. Každý, kto niekedy videl vysokotlakové potrubie, videl i spoje rúr. Do gelnických ZŤS prichádzajú zo susedných Prakoviec odliate kovové kusy. V stredisku prechádzajú spočiatku amorfné, hrubé výkovky škálou rozmanitých operácií. Po poslednej dostávajú expedienti výrobok s lesklou spájacou plochou. Príruba je na svete. Autor článku s názvom Autogramy v prírubách sa potom porozprával aj s ďalším zamestnancom: K práci nás vychovávali už odmalička. Aj preto sme chodievali na rôzne exkurzie do miestnych závodov. Východoslovenské noviny opisujú jednu takúto návštevu školákov v gelnickej Chronotechne takto: Po vojenčine si sa vrátil naspäť do závodu. Musel si alebo si chcel? Chcel som. Robil som tu už predtým, zvykol som si na prostredie, na partiu. Mne sa najviac páči lienka. Mne vrabčeky a mne zasa slniečko. Deti naťahujú rúčky a navzájom sa prekrikujú. A radosť ešte vzrastie, keď im teta dovolí vziať hodinky, ktoré sa im najviac páčia do rúk a dôkladne si ich poobzerať. Ojoj, také by som chcel mať v izbe na stene. strana 14 Chlap po vojenčine hľadí už aj na zárobok. Že sa pri stroji nehráš, to vidí každý a nemusí byť odborník. Si však spokojný aj s platom? Robota nie je ľahká. Je náročná na silu i na presnosť, treba pri nej porozmýšľať. Či sa dá zarobiť? Dá sa, keď je

15 dosť materiálu, to sa plní i plán. Horšia situácia nastane, keď zahaprujú s dodávkou výkovkov Prakovce. Vtedy sa vieme naštvať. Aj by sme chceli, robili, ale niet čo a z čoho. Nemálo ľudí z Gelnice pracovalo v prakovských Závodoch ťažkého strojárstva. Tolerancia k absentérom poškodzuje záujmy väčšiny, píše o fabrike denník Pravda. Autor podotýka, že dnes prakticky všetkým závodom do plánovaného stavu chýbajú pracovníci. Do práce preto prijmú každého, kto sa hlási. A túto konjunktúru mnohí zneužívajú, čo je voda na mlyn najmä absentérom, uktuantom a špekulantom. Závody ich zamestnávajú aj za cenu, že po výplatách vynechávajú zmeny, ba v nejednom prípade zatvárajú oči, aby títo ľudia ako tak zarobili a zo závodu neodišli. Keď predsa len trpezlivosť prekypí a absentérovi dajú výpoveď, v susednom závode ho ochotne zamestnajú. S týmto problémom zápasia v ZŤS v Prakovciach už roky. V tomto roku evidujú 79 absentérov, ľudí, ktorí často neprídu do práce. No jestvuje aj tzv. skrytá absencia. Ide tu o prípady, keď pracovník majstrovi dodatočne oznámi, že si vynechanú zmenu odpracuje, alebo že si berie deň dovolenky. Majstri to mlčky trpia, lebo pracovník by im mohol pohroziť výpoveďou, a tak je lepšie byť tolerantným, ako prísť o kvali kovaného pracovníka, ktorý iba občas absentuje. Človek si nechtiac kladie otázku čo sú to za ľudia, ktorým chýba tá najzákladnejšia zodpovednosť voči sebe i voči spoločnosti? Podľa vyjadrenia predsedu závodného výboru ROH Stanislava Bučku ide o ľudí rozličných vekových kategórií. Zväčša pracovníkov z rozvrátených manželstiev s vyživovacou povinnosťou, i takých, čo do práce neprídu, kým im zostala čo i len koruna na alkohol. Nie je bez zaujímavosti, že v nejednom prípade ide o celkom dobrých odborníkov, ktorí po vytriezvení do budúcej výplaty alebo zálohy pracujú ako sa patrí. Nemožno povedať, že by sa za tento prečin nehanbili aspoň niektorí. Máme aj také prípady povedal súdruh Bučko že sa po absencii hanbia prísť do závodu. Čakajú, kým za nimi prídeme, prípadne im odkážeme, že môžu ďalej pracovať. Nielen prácou, ale aj športom sme v tom čase žili. Pravda, nie vždy to boli zápasy v duchu fair-play. Okresný týždenník o jednom futbalovom zápase, v ktorom šlo o postup do vyššej súťaže, napísal nasledovné. Namiesto futbalového sviatku asko. V Gelnici sa nedohralo. Teplička zaskočila domácich premyslenou hrou. Gelničania si, až na strelu z priameho kopu čo skončila na brvne, nevytvorili v prvom polčase vyloženejšiu príležitosť. V 40. minúte dostal hráč domáceho celku červenú kartu za faul na súpera bez lopty. Vylúčenie bolo zákonité a správne. V druhom polčase sa hra priostrila, hostia sa úspešne bránili, v 70. minúte sa gólom Ondrušku ujali vedenia. Vtedy nastal zlom v stretnutí, ktoré sa zo strany Gelnice zmenilo na okopávanie protivníka. V 75. minúte po odpískaní faulu proti hosťom kopol domáci futbalista súpera ležiaceho na zemi. Rozhodca M. Štrauch, pískajúci podľa mňa výborne a objektívne, nemohol urobiť nič iné, než siahnuť po druhej červenej karte. Hneď vzápätí udrel hráč Gelnice rozhodcu, pridali sa k nemu aj ostatní. Nechcem ukrivdiť tým, ktorí si zachovali chladnú hlavu, preto mená môžem poskytnúť až po zasadaní Disciplinárnej komisie. Je smutné, že sa k hlúčiku 7 futbalistov Gelnice pridali aj domáci usporiadatelia s páskami na rukávoch. Bokom, žiaľ, nezostali ani diváci fanúšikovia, ktorí M. Štraucha pri odchode do šatne napadli tiež. Hovorí sa, hlas ľudu, hlas boží. V roku 1987 uskutočnilo Mestské kultúrne stredisko anketu medzi obyvateľmi Gelnice, do ktorej sa zapojilo 885 respondentov. Gelnický mesačník o jej výsledkoch informuje takto: V poslednej otázke mali ľudia podať svoje konkrétne návrhy na zlepšenie kultúrneho vyžitia občanov. Medzi najfrekventovanejšie požiadavky občanov a mládeže patrili: dokončiť dom kultúry, postaviť krytú plaváreň a zlikvidovať aspoň päťdesiat percent krčiem. Nič z toho sa ani po štvrťstoročí od pádu socializmu zatiaľ nepodarilo. Milo Janáč strana 15

16 POZVÁNKA DO KNIŽNICE V mesiaci októbri pribudlo do mestskej knižnice opäť niekoľko knižných noviniek pre deti a dospelých čitateľov zakúpených v rámci projektu: Kniha oceán poznania. S nančnou podporou Ministerstva kultúry SR a mesta Gelnica sa zakúpilo pre čitateľov 46 zväzkov kníh rôzneho žánru, od sci, kriminálok, detektívok, ľúbostno-historickej romantiky až po súčasné romány pre ženy a skutočné príbehy v hodnote približne 400 eur. Obľúbené rozprávkové knihy, príbehy zo života detí, či encyklopédie a iné populárno-náučné publikácie potešili detského čitateľa. Využite túto ponuku a navštívte Mestskú knižnicu v Gelnici čo najskôr. Tešíme sa na vašu návštevu. Projekt je realizovaný s nančnou podporou Ministerstva kultúry SR DO MESTA PRIŠIEL MIKULÁŠ Mikulášska nádielka v Gelnici bola v tomto roku skutočne bohatá. Pre škôlkárov a školákov pripravilo mesto a základná škola rozprávku o Jankovi Hraškovi spojenú s odovzdávaním balíčkov, mikulášske popoludnie bolo aj v Centre voľného času. O hudobný bonbónik sa v nedeľu, šiesteho decembra, v ZUŠ postarali Juraj Burian a Andrea Zimányiová spolu s ďalšími slovenskými hudobníkmi. PRED ADVENTOM Blíži sa čas vianočný. Mamka už pomaly vyťahuje ozdoby a začína zdobiť okná. Aby aj ostatní občania Gelnice vedeli, že my Vianoce milujeme. Náš dom pomaly začína blikať. Na okná pribúdajú snehové vločky a snehuliaci. Každý rok je ocko vysielaný do divočiny na čečinu, ktorá tak nádherné vonia, a ktorú po sviatkoch budem musieť zase vysávať. Keď sme so sestrami boli malé, pomáhali sme mamke piecť koláčiky.naháňali sme sa okolo stola a spievali si vianočné koledy znejúce z takmer pretrhnutej pásky. Také koledy nikto nemal. Iba my. A nechceli sme iné. Keď sme si každá vyzdobili svoje medovníčky, tajne sme si ukradli z každej sorty koláčikov po troške, a schovali sme si ich pod vankúš. Aby sme mali zásoby. A aby nám ostalo čo najviac. Mamka bola z toho naozaj nadšená. Omrvinky sme mali pod vankúšmi i vo vlasoch. Nikdy sme nekupovali vence. Mamka stále vyrobila vlastné. Tie najkrajšie. Na dvere. Na stoly. Vianoce sú u nás všade. Vždy boli. Už koncom novembra. Lebo je to strana 16 naše najobľúbenejšie obdobie v roku. Milujeme kapustnicu a to, že nejeme kapra, ale máme vlastné jedlo, takzvané Ockove jedlo. Milujeme tú našu obohratú vianočnú kazetu. Vianoce pre našu rodinu nie sú kresťanským sviatkom, sú pre nás časom, keď náš dom rozvoniava škoricou, medovníkmi a vareným vínom. Obdobím, kedy sa všetci spolu zídeme a spoločne si pozrieme ako Kevina už po stýkrát zabudli doma. Pozrieme si Popolušku. Zas a znova. Zahráme si konečne všetky spoločenské hry, ktoré doma máme, a aj napriek tomu ze všetky tri sme už plnoleté, do krvi sa pohádame o posledné tri body v Scrabble. Nikdy som na Vianoce nedostala niečo, čo som potrebovala. Pretože to mi rodičia dávali každý jeden deň. Ich vianočnou lozo ou je, že Vianoce sú o veciach, ktoré výsostne nepotrebujeme, ale ktoré by nám mali urobiť radosť. A aj keď na Ježiška už dávno neveríme, každý jeden rok nás naši dvaja osobní Ježiškovia prekvapia tými najskvelejšími a najštedrejšími darmi. Lebo Vianoce sú o hojnosti a štedrosti, o láske, o vzájomnosti, o rodine. Nika Hritzová

17 STRETNUTIE PO ŠESŤDESIATICH ROKOCH Stretnutia bývajú rôzne, ale to naše bolo pre nás výnimočné, pretože bolo jubilejné, 60-te od našej maturity. Za 60 rokov sme sa stretli 16-krát. Vďačíme za to našim spolužiakom, ktorí ho vždy ochotne pripravovali. Žiaľ už nie sú medzi nami. Preto sme tichú spomienku a vďaku venovali Erike Cehuľovej Pucheinovej, Ľubovi Leškovi a Dr. Milanovi Petrášovi. Tým žijúcim sme sa vždy poďakovali osobne. Spomínali sme aj na našich drahých profesorov a 14 spolužiakov, ktorí nás už navždy opustili a 21. augusta 2015 medzi nami chýbali. To terajšie stretnutie zorganizovala spolužiačka z Púchova, Anka Lancošová Kubalcová. Ako bývalej Gelničanke jej veľmi záležalo na jubilejnom stretnutí v Gelnici. A podarilo sa, zišlo sa nás 14. Najväčšiu radosť sme mali zo stretnutia s našou milou triednou profesorkou Irenkou Králikovou. Do Gelnice prišla veľmi rada, pretože my sme boli jej prví maturanti a Gelnica bola jej prvým učiteľským miestom. Sme vďační pánu riaditeľovi RNDr. Dušanovi Andráškovi, že sme sa mohli stretnúť v našej bývalej triede a obnoviť si spomienky na študentské roky. A bolo veru na čo spomínať. Začiatky nášho štúdia boli pre nás sklamaním. Po školskej reforme sa gymnázia zrušili a my sme nastúpili do jedenásťročnej strednej školy. Sklamaní boli aj profesori. Nepáčilo sa im, že ako maturanti nebudeme ovládať jazyk učencov, latinčinu. Do rozvrhu hodín nám zaradili 6 hodín matematiky (voľné soboty neboli), 4 hodiny fyziky, hodinu deskriptívy a astronómie. Mali sme byť pripravení pre industrializáciu Slovenska. Ruština bola povinná a mali sme ju veľmi radi. Výberovým predmetom bola francúzština a nemčina. Maturovali sme zo slovenčiny, ruštiny, matematiky a výberového predmetu. Naša stužková sa nám nevydarila. Najprv nám oznámili, že stužkovú mať nebudeme, potom nám ju po dlhých vybavovačkách po úradoch pán riaditeľ povolil, ale bez stužiek. V slávnostnom prejave nás pán riaditeľ Mikolaj presviedčal, že my žijeme v novej dobe, že nepotrebujeme stužky nádeje, pretože máme svoje miesto v spoločnosti zabezpečené. A v tom mal pravdu. Problémom boli peniaze. V roku 1953 bola menová reforma. Zrušil sa lístkový systém, ceny potravín stúpli a peňazí bolo málo. Preto sme si počas štúdia chodili v popoludňajších hodinách zarábať. Pracovali sme pri úprave terénu pod novú nemocnicu, čistili sme okná na novostavbe v Mária Hute, sadili stromčeky alebo vynášali hlušinu v Žakarovciach. Cez prázdniny sme sa zúčastnili na povinnej mesačnej brigáde. Na Štátnych majetkoch vo Veľkej Lomnici sme robili pri žatve, pri sušení sena alebo pri ošetrovaní nekonečných zemiakových polí pod Tatrami. Bývali sme v drevenom baráku bez zámku, spávali na pričniach a umývali sa v potoku. So stravou v závodnej jedálni sme boli veľmi spokojní. Okrem iných zmien nás zastihla aj jazyková reforma. Tú privítal aj náš slovenčinár, pán profesor Hönisch. Vďaka jeho úsiliu sme nový pravopis ovládali skôr, ako bol o ciálne schválený. Rok 1955 bol rokom Prvej celoštátnej spartakiády. Boli sme zapálení pre túto novinku, radi sme cvičili. Pán profesor Školník v nás vzbudil záujem o krásne skladby. Žiaľ pre nedostatok nancií sme skončili na krajskej prehliadke a do Prahy sme sa nedostali. Hrali sme aj divadlo. Náš spolužiak Rudo Urc, budúci režisér, s nami nacvičil hru Škandál v obrazárni. Vystupovali sme nielen v Gelnici, ale aj v okolitých dedinách. Medzi kultúrne aktivity patril aj zborový spev. Náš 50 členný dievčenský spevokol dirigoval pán profesor Znak. Svojim spevom sme spestrili nejednu slávnosť. Veľký úspech sme zožali na Krajskej prehliadke speváckych súborov v Kežmarku. Neboli sme anjeli. Aj my sme povystrájali hlúposti, ktorými sme komplikovali prácu našich učiteľov. Nad našimi múdrosťami často krútili hlavami, hnevali sa, karhali nás, ale sa aj zasmiali a všeličo nám odpustili. Preto na nich s láskou spomíname. Naše jubilejné stretnutie sa skončilo neskoro večer. Všetci sme sa v Tatrane dobre cítili. Aj s ubytovaním u pána Cehuľu boli dochádzajúci veľmi spokojní. Mnohí ale boli sklamaní, že Gelnica nemá sálu s javiskom, ani kino, ba ani nemocnica už neslúži účelu, pre ktorý bola postavená. Naša škola, naša svätyňa tu však je a pripravuje ďalších maturantov. Všetci by sa mali pričiniť o to, aby Gymnázium v Gelnici bolo zachované. Veď sa ťažko zrodilo a má pre celú dolinu veľký význam. Prajem do budúcnosti nášmu gymnáziu veľa úspechov. Eleonóra Matúšová strana 17

18 SPOMÍNAME Čas nelieči všetky rany, iba nás učí žiť bez milovaných. Dňa si pripomíname 1. výročie, kedy nás navždy v tichosti a bez rozlúčenia opustila milovaná manželka, drahá mamka a babička, pani ANNA URCOVÁ. S úctou, láskou a vďakou spomínajú manžel a deti. Dňa sme si pripomenuli 6. výročie, čo nás navždy opustila naša milovaná dcéra, sestra, teta a príbuzná ANNA KUKURUĎOVÁ. Čas plynie,ale spomienky zostávajú. Ani čas nedokáže zahojiť v srdci bolesť a žiaľ z jej odchodu, v našich srdciach stále ostáva s nami. Nikdy na Teba nezabudneme, mama, sestra, synovec Kubko a Milo a celá rodina. Dňa uplynie 30 rokov, čo nás navždy opustila naša drahá mama MÁRIA ŠČURKOVÁ. S láskou spomínajú dcéra Darina a syn Ladislav s rodinami. NAJCENNEJŠIU TEKUTINU DAROVALO VIAC NEŽ ŠTYRIDSAŤ ĽUDÍ dvadsaťdeväťkrát a je držiteľom striebornej Janského plakety. Krv je najcennejšia tekutina a darovať ju znamená zachrániť zdravie či život niekomu inému. Dvadsiateho piateho novembra uskutočnila Národná transfúzna stanica uskutočnila výjazdový odber krvi v Gelnici. Katarínska kvapka krvi bola úspešná. Na mestský úrad prišlo dovedna štyridsať štyri darcov, ktorí darovali takmer dvadsať litrov životodarnej tekutiny. Významné zastúpenie medzi nimi mali študenti gymnázia, ale aj miestni profesionálni a dobrovoľní hasiči. Prvýkrát som daroval krv ešte na priemyslovke v roku 1983," povedal Ján Peklanský. Odvtedy ju daroval už VÝSTAVA "INŠPIRÁCIE" Súčasťou tejto jedinečnej výstavy sú výtvarné práce žiakov 1. a 2. stupňa Základnej umeleckej školy v Gelnici pod pedagogickým vedením Mgr. Jozefíny Schneiderovej. Tieto kreatívne a originálne plošné dielka vznikali v období od konca jari do začiatku jesene tohto roka. Sú spracované výtvarnými technikami maľby, kresby i koláže. Realistické obrazy dopĺňajú aj predstavy detského fantazijného sveta, ktorý je nádherne zdobený detailným dekorovaním. A prečo nesie táto výstava názov "Inšpirácie"? Podľa týchto výtvarníkov, ktorí sa stotožňujú s myšlienkou Petra Urbanca, je to práve ONA, strana 18 ktorá vnáša do nášho života ELIXÍR ŠŤASTIA. Je pre nás KORENÍM ŽIVOTA. A ako poznáte, že práve táto inšpirácia stojí za to? Jednoducho. Pri myšlienke na ňu vás zaleje hrejivý pocit a vyčarí úsmev na tvári. Ste ochotní sa čokoľvek naučiť a ochota prekonávať prekážky je neuveriteľná. Hodiny tvorivej práce žiakov zanechali krásne stopy nielen v týchto obrazoch, ale aj v mysliach výtvarníkov, ktorých obohatilo nové poznanie. Naším prianím je, aby tieto "výtvarné stopy" potešili nielen vaše oči, ale aby zanechali príjemný pocit i vo vašich srdciach. Výstava si môžete prezrieť vo výstavnej miestnosti Baníckeho múzea v Gelnici. Mgr. J. Schneiderová, DiS.

19

20 GELNICKÝ BEH PRILÁKAL VIAC AKO TRIDSAŤ SÚŤAŽIACICH Druhá októbrová sobota patrila v našom meste bežcom. Na nultom ročníku súťaže Gelnický beh sa ich zišlo viac než tridsať, zo všetkých vekových kategórií. Ešte početnejšia bola divácka kulisa. Preteky pripravila skupina Gelnickí bežci, pomohlo aj Centrum voľného času a mestský úrad. Skupinu Gelnickí bežci tvoria ľudia, ktorí sa chcú venovať behu. Tréningy organizujeme každý týždeň. Vždy si vyberieme inú trasu, či už v meste alebo jeho okolí. Vďaka tejto skupine vznikol aj Gelnický beh. Chceme motivovať ľudí a najlepšou motiváciou sú preteky, povedala Barbora Gavláková, ktorá bola iniciátorkou vzniku skupiny. Akciu moderoval Barborin brat, Matúš Gavlák, reportér televízie Joj. Najväčšia konkurencia sa zišla medzi mužmi. Ozdobou pretekov bol výkon Mariána Zimmermana, ktorý takmer trojkilometrovú trať zvládol hlboko pod desať minút. Behu sa venujem približne dva roky. Do Gelnice dochádzam za prácou z Kluknavy a trénujem aj tak, že si do roboty zabehnem, povedal po skončení pretekov. V tomto roku bol úspešný aj na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach. V polmaratóne skončil na šiestom mieste, keď dvadsaťjeden kilometrovú trať dokázal zvládnuť za menej než hodinu a štvrť. Súčasťou podujatia bola aj možnosť vyskúšať si nordic walking pod vedením skúsenej inštruktorky. Vydavateľ: Mestský úrad v Gelnici. Administratíva a inzercia: Mestský úrad v Gelnici. Redakčná rada: Ing. arch. Igor Cziel, Miloslav Janáč, Patrícia Papcúnová. Sídlo vydavateľstva a adresa redakcie: MsÚ, Banícke námestie 4, Gelnica, PSČ: 05601, IČO: , Číslo telefónu: Sadzba a grafická úprava: MsÚ Gelnica. Vydanie povolené: registrácia číslo 1/97. OÚ Gelnica. Náklad 500 ks. EV 3895/09, ISSN Redakcia si vyhradzuje právo štylisticky upravovať príspevky. Termín uzávierky je vždy do desiateho dňa nepárného mesiaca. Texty neprešli jazykovou úpravou.