Nový Zákon Listy apoštola Pavla 1. Štrnásť listov apoštola Pavla. Synaxár z 29. júna takto oslavuje pamiatku

Transkript

1 Nový Zákon Listy apoštola Pavla Štrnásť listov apoštola Pavla. Synaxár z 29. júna takto oslavuje pamiatku apoštola Pavla: Apoštol Pavol, jeden z popredných apoštolov, pretože v Božskej horlivosti pri šírení viery v Christa predbehol ostatných apoštolov. Hlásal Evanjelium od Jeruzalema až po Ilýriu a v Ríme bol usmrtený sťatím na príkaz Neróna. Justín (Filozof), Irenej (Lyonský) a ďalší dávni otcovia svedčia o tom, že rok pred usmrtením Pavla bol ukrižovaný apoštol Peter. To isté potvrdzuje aj svätý Sofronij, patriarcha jeruzalemský. Nikifor Kallista (Cirk. histor. 2, kap. 44) zaznamenal: Pavol, nádoba vyvolená, ktorý nepatril ani medzi dvanástich, ani medzi sedemdesiatich, avšak predstihol všetkých, pretože bol povolaný nebesami a namáhal sa viac než ostatní pri hlásaní Evanjelia. Sv. Ján Zlatoústy, ktorý napísal obšírny výklad na všetky Pavlove listy, takto vyzdvihuje ich dôležitosť: Keď spomínaš apoštola, všetci si okamžite spomenú na Pavla, podobne ako pod menom Krstiteľ, si každý spomenie na Jána. K čomu môžeme prirovnať jeho listy: k moru, alebo oceánu? S ničím ich nemôžeme porovnať. Jeho prúdy sú bohatšie, hlbšie a čistejšie než more. V tomto mori sa plavíme zo zeme na nebo. Kto sa plaví v tomto mori, tomu pomáha vietor. Svätý Duch sprevádza plávajúce duše. Nie sú tu žiadne vlny, ani podmorské útesy všade je pokoj. Toto more je spokojnejšie a bezpečnejšie než prístav, kde sa nachádza purpur a drahokamy, ale ukrýva oveľa väčšie poklady. Kto sa plaví po tomto mori, nemôže sa potopiť. Avšak treba vedieť jeho hĺbku. Keď sa chceme plaviť po tomto mori, musíme sa poriadne obliecť. Kto nemá trpezlivosť a vytrvalosť, nech sa radšej neplaví v týchto hĺbkach... Kto má zakalenú oceľ, ten je silnejší, podobne ako je silnejší aj ten, kto pozná apoštola Pavla... Už len samotné meno Pavol je postačujúce k tomu, aby som dušu prebudil k bdelosti a odohnal driemoty (Sv. J. Zlatoústy, Výklad na Skutky apoštolské 55, 3). Často počúvam čítania z Pavlových listov, takmer každý týždeň aj štyrikrát. 117

2 Vychutnávam si jeho duchovné tóny, teším sa a som uchvátený, veľmi si želám, aby som opäť mohol počuť jeho hlas, pretože mám pocit, akoby predo mnou kázal samotný apoštol Pavol. Avšak som aj zarmútený a smutný, pretože nie všetci tohto apoštola poznajú tak ako by bolo treba. Poniektorí sú až v takej nevedomosti, že nepoznajú ani počet jeho listov (Sv. J. Zlatoústy, Výklad na list Rimanom, Predslov). Keď pristúpime k výkladu listov apoštola Pavla, sv. Ján Zlatoústy hovorí o poradí ich vzniku. List k Rímskym je prvý v poradí, avšak nie podľa chronologického poriadku ako boli napísané, ako si mnohí myslia. Tento list predchádza ostatné listy, ktoré napísal v Ríme, avšak vo vzťahu k ostatným listom (nie k všetkým) ho písal takmer nakoniec. Obidva listy Korintským napísal skôr než list Rímskym. To je zrejmé aj z toho, čo napísal na konci svojho listu: Teraz však odchádzam do Jeruzalema v službe (tamojších svätých). Makedónia a Achaja totiž uznali za dobré urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme (Rim 15, 25 26). Medzitým v listoch Korintským je zmienka, že zozbierané peniaze chce Pavol niesť do Jeruzalema. Ale ak by bolo hodno, aby som išiel i ja, pôjdu so mnou (1Kor 16, 4). Keď písal Korintským kresťanom, apoštol ešte nevedel, či k ceste dôjde, avšak keď písal Rímskym kresťanom, už bolo rozhodnuté. Na základe tohto faktu treba konštatovať, že list k Rímskym bol napísaný po napísaní listov Korintským. Avšak ešte pred napísaním listov Korintským bol podľa mňa napísaný list Tessalonickým. Pretože Tessalonickým kresťanom tiež apoštol hovorí o milosrdenstve: O bratskej láske netreba písať, veď vy ste sa od Boha naučili milovať sa vospolok. Veď to aj činíte všetkým bratom v celej Makedónii. Ale vás napomíname, bratia, aby ste sa v tom ešte viac rozhojňovali (1Tes 4, 9 10). List ku Korintským napísal neskôr, pretože je napísané: Lebo viem o vašej ochote, pre ktorú chválim sa vami pred Makedónskymi, že je Achaja odlanska pripravená a vaša horlivosť povzbudila 118

3 viacerých (2Kor 9, 2). Z toho je zrejmé, že Tessalonickým kresťanom o tom bolo hovorené skôr. A tak list Rímskym kresťanom bol napísaný neskôr, než vyššie spomenutým kresťanským zborom. Avšak bol napísaný skôr než tie, ktoré napísal z Ríma, pretože ich napísal ešte pred príchodom do tohto veľkého mesta. O tom svedčia slová: Lebo veľmi túžim vidieť vás, aby som vám na utvrdenie udelil nejaký duchovný dar (Rim 1, 11). Ďalej v liste k Filipským (4, 22) písal Pavol z Ríma, ako je zrejmé zo slov: Pozdravujú vás všetci svätí, obzvlášť tí, čo sú z domu cisárovho. Aj list k Židom bol písaný v Ríme, pretože je v ňom napísané, že ich pozdravujú všetci z Itálie (Žd 13,24). Aj druhý list Timotejovi písal Pavol z Ríma, keď sa nachádzal vo väzení. Zdá sa mi, že je to posledný list zo všetkých listov ako je možné usudzovať zo slov povedaných na konci: Lebo ja už mám byť obetovaný a nastal mi čas odchodu! (2Tim 4, 6). Každému je známe, že Pavol zomrel v Ríme. Aj samotný list k Filemonovi bol jeden z jeho posledných, ktorý napísal Pavol keď už bol starý, o čom svedčí: Pavol, starec, a teraz ešte aj väzeň pre Isusa Christa (Fil 1, 9). List k Filemonovi napísal skôr než list ku Kolosenským, čo je zrejmé z posledných slov tohto listu: Čo je so mnou, oznámi vám všetko Tychikos, milovaný brat, verný diakon, spoluslužobník v Pánovi, ktorého som práve na to poslal k vám, aby ste sa dozvedeli, čo je s nami a aby vám potešil srdcia, ako aj Onezimos, verný a milovaný brat, ktorý je od vás (Kol 4, 7 9). Tento Onezimos je ten istý, ktorého spomína v liste k Filemonovi. To dokazuje aj meno Archipa, ktorému v liste k Filemonovi apoštol prikázal prihovárať sa za Onezima a ktorého v liste Kolosenským nabáda slovami: A povedz Archipovi: Usiluj sa vyplniť službu, ktorú si prijal v Pánovi (Kol 4, 17) (sv. J. Zlatoústy, Výklad na list k Rímskym, Predslov). Takýmto spôsobom v krátkom prehľade delí Ján Zlatoústy iba všeobecne listy napísané 1/ pred príchodom apoštola Pavla do Ríma a 2/ písané priamo 119

4 v samotnom Ríme, pričom stroho nesleduje chronológiu, kedy boli napísané a niektoré listy vynechal. Na základe všeobecného prehľadu Pavlových listov a tiež istých predstáv a po doplnení ostatných listov apoštola Pavla ich blažený Teodorit delí podľa toho, kedy boli napísané a to v takomto poradí: 1/ prvý list Tessalonickým, 2/ druhý list Tessalonickým, 3/ prvý list Korintským, 4/ druhý list Korintským, 5/ prvý list k Timoteovi, 6/ list Titovi, 7/ list Rímskym, 8/ list Galatským, 9/ list k Filipským, 10/ list k Filemonovi, 11/ list k Efezským, 12/ list Kolosenským, 13/ list k Židom, 14/ druhý list k Timoteovi. List k Rímskym (podľa terajšieho poradia, ktoré máme v Novom Zákone) je na prvom mieste, nie preto, že bol napísaný ako prvý, ale pretože obsahuje rôznorodé učenie a najviac nás učí ako správne veriť (Teodorit, Výklad na listy apoštola Pavla. Predslov). Skutočný čas napísania listu je potrebné vedieť, pretože nám poslúži k objasneniu listu. Napríklad pozorujem, že Pavol v listoch k Rimanom a Kolosanom píše o tom istom, ale inak. K Rímskym kresťanom píše s väčšou zhovievavosťou, keď hovorí: Slabého vo viere sa ujímajte a nie, aby ste posudzovali jeho zmýšľanie (Rim 14, 1). Avšak v liste Kolosenským o tom istom hovorí veľmi dôrazne: Ak ste teda s Christom odumreli živlom sveta, ako to, že sa dáte viazať, akoby ste ešte vo svete žili predpismi? (Kol 2, 20). Aby som odhalil príčinu odlišnosti, prichádzam k tomu, že spočíva v čase a okolnostiach. Spočiatku bolo treba byť zhovievavým. Ani lekár nerozpráva rovnako s tým, čo ochorel a s tým, čo sa už uzdravuje. Aj učiteľ sa odlišne správa k deťom, ktoré sa ešte len začínajú učiť a inak k tým, ktoré sú už v učení pokročilé (sv. J. Zlatoústy, Výklad na list Rímskym Predsl.). Treba však rozlišovať listy napísané apoštolom Pavlom pred uväznením a napísané v samotnom väzení (v Ríme). Všetky listy apoštola Pavla sú sväté, avšak tie, ktoré napísal, keď sa nachádzal v Ríme vo väzení, ako napríklad Efezským, Filemonovi, Timoteovi, Filipským, Kolosenským obsahujú v sebe čosi 120

5 viac, než ostatné. Akoby ich písal nebojácny bojovník, ktorý z bitevného poľa zdvihol svoju zástavu takto písal apoštol Pavol. Sám vedel, že jeho väznenie je významná vec. Napríklad, keď píše Filemonovi hovorí: Prosím ťa za svoje dieťa, ktoré som splodil vo väzení (Fil 1, 10) (sv. J. Zlatoústy, Výklad na list Kolosenským, 1, 1). Väzenie Pavla, na ktoré on sám často poukazuje, mám veľmi rád. To povzbudzuje moje srdce a rodí sa v ňom prianie vidieť Pavla, vidieť ho, ako je uväznený, ale píše, káže, krstí a ohlasuje. Uväzni slnko, aby sa zastavil čas! Rovnako aj Pavla nie je možné obmedziť väzením, pretože je ochraňovaný Bohom viac ako slnko (sv. J. Zlatoústy, Výklad na list Kolosenským, 10, 3). Prial by som si vidieť väzenie, kde sa chránia jeho putá a obzrieť si to a pozrieť sa na ľudí, ktorí majú veľkú lásku k Christovi. Ak by som nemal toľko starostí v Cirkvi a telesne by som bol silnejší, určite by som vykonal ďalekú cestu, aby som uzrel Pavlove okovy a väzenie (sv. J. Zlatoústy, Výklad na list Efezským, 8.1). Preto milujem Rím. Je možné tu všeličo pochváliť napr. jeho rozlohu, starobylosť, krásu, veľkoleposť, bohatstvo, vojenské úspechy. Avšak všetko toto si nevšímam a oslavujem Rím za to, že apoštol Pavol pokiaľ žil mal rád obyvateľov tohto mesta, miloval ich, osobne s nimi rozprával a zomrel v tomto meste... Podobne veľkému a mohutnému telu aj Rím má dve svetlé oči ostatky sv. Pavla a Petra. Predstavte si aké ruže pozdvihuje Rím Christovi, aké dva vence skrášľujú toto mesto, aké zlaté reťaze mesto obklopujú! Čo obdivujem na Ríme nie množstvo zlata a kolonády, ale tieto stĺpy Cirkvi (Sv. Ján Zlatoústy, List k Rimanom, Beseda 32, 24). Sv. Ján Zlatoústy nás privádza k pochopeniu listov apoštola Pavla poukazuje na pravidlá, ktorými sa riadil autor pri ich písaní. Na začiatku listov apoštol Pavol vždy želá dobro a modlí sa, pretože vie, že tam, kde je Božia blahodať, sa nemôže prihodiť nič nepríjemné (Sv. Ján Zlatoústy, druhý list Tessalonickým, 2, 1). Svoje listy apoštol zvyčajne delí na dve časti. V prvej časti rozmýšľa nad vieroučnými pravdami a v druhej časti hovorí o pravidlách 121

6 života (Sv. J. Zlatoústy, list Galatským, 5, 13). Vo vieroučnej časti listov apoštol zvyčajne poukazuje na to, čo pre nás Christos vykonal, že to nie je nič nové, iba to, čo bolo dávno predpovedané a ide o plán spásy, ktorý mal Boh oddávna pripravený pre záchranu ľudstva (Sv. J. Zlatoústy, list Efezským,1, 2). Apoštol Pavol, keď niekomu písal a chcel niečo napraviť a iné pochváliť, vždy poukázal najprv na to dobré a až potom napomínal. Najprv si získal poslucháča a z nevyhnutnosti ho aj napomína. Tak postupuje napr. v liste Korintským a Kolosenským. Iba v liste Galatským postupuje trochu inak. Pretože medzi týmito kresťanmi nebolo čo pochváliť, začína hneď od začiatku napomínať a až na konci ich chváli, hoci nie za terajšie veci, ale aspoň za tie minulé. Kdeže sa teda podelo vaše blahorečenie? Veď vydávam vám svedectvo, že ak by bolo bývalo možné, aj oči by ste si boli vylúpili a mne dali (Gal 4, 15) (Sv. J. Zlatoústy, list Kolosenským, 2, 1). Keď apoštol napomína, robí to po poriadku a medzi strohými napomenutiami sú aj menej strohé a tým vlastne zľahčuje to, čo hovorí, aby to nebudilo dojem, že neustále napomína... Keď je hriech známy, apoštol ho silne odsudzuje a ponižuje a keď hriech nie je celkom zreteľný, usiluje najprv dokázať, že je to zlé a až potom ho odsúdi. Keď apoštol hovorí o nespochybniteľnom hriechu, poukazuje na jeho vážnosť a dokazuje skutočnosť jeho hriešnosti. Ísť na súd k neverným nie je javným hriechom, preto apoštol dokazuje, že je to čosi zlé. Jedenie mäsa rituálne obetovaného modlám, dokazuje apoštol, že je to veľké zlo a objasňuje jeho negatívny dopad (Sv. J. Zlatoústy, prvý list Korintským, 26, 1). Vo všetkom tomto môže čitateľ uvidieť veľkú lásku apoštola k tým, ktorým adresuje svoj list. Pavol však vyjadruje aj priamo lásku k veriacim a o tom sa presvedčí čitateľ každého jeho listu. K Rimanom napríklad píše: A nechcem, aby ste nevedeli, bratia, že som už často pomýšľal prísť k vám... (Rim 1, 13). Ku Galatským píše: Deti moje, pre ktoré znovu trpím pôrodné bolesti, dokiaľ Christos nebude sformovaný vo vás (Gal 4, 19). K Efezský píše: Preto skláňam kolená pred Otcom (Ef 3, 14). K Filipským píše: A tak, bratia moji túžobne milovaní, moja radosť a veniec, takto stojte 122

7 v Pánovi, milovaní (Fil 4, 1). K Tessalonickým kresťanom píše: Ako Christovi apoštoli mohli sme síce požadovať vážnosť, ale boli sme prívetiví k vám, ako keď dojčiaca matka láska dietky. Tak sme sa vinuli k vám, že sme boli hotoví dať vám nielen Evanjelium Božie, ale aj vlastné duše, pretože sme si vás zamilovali (1Tes 2, 7 8). V list k Timoteovi píše: A pripomínajúc si tvoje slzy, túžim ťa uzrieť, aby som bol naplnený radosťou (2Tim 1, 4). Veľa podobného píše aj Filemonovi a Židom (Sv. J. Zlatoústy, Výklad na druhý list Korintským, 13). Keď píše apoštol nejakému spoločenstvu kresťanov, zvyčajne dodáva svedectvo aj z iných spoločenstiev, ktoré založil a tiež hovorí o tom, čo by si prial: Nechcem totiž, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, že sme nad mieru, nad (svoju) silu boli preťažení, takže sme si zúfali aj nad životom (2Kor 1, 8). Čosi podobné nachádzame aj v liste k Efezským: Ale, aby ste aj vy vedeli, čo je so mnou, čo robím všetko vám oznámi milovaný brat a verný pomocník v Pánovi Tychikos (Ef 6, 21). Toto bolo potrebné vedieť kvôli povzbudeniu vo veľkej láske k jeho žiakom, ako aj kvôli tomu, že tu boli neprestajné pokušenia a bolo veľkou útechou vedieť duchovný stav každý každého (Sv. J. Zlatoústy, Výklad na druhý list Korintským, 2). Na konci listu sa apoštol Pavol podpísal. Napríklad list k Rimanom písal Tertius, ako je to zrejmé aj zo samotného listu na konci ktorého je povedané: Pozdravujem vás v Pánovi ja, Tertius, ktorý píšem (tento) list (Rim 16, 22). V liste Tessalonickým (3, 17 18) Pavol hovorí, že bozkáva všetkých, ktorých na konci knihy pripísal vlastnoručne, čo je zrejmé, lebo ide o jeho písmo. List apoštola ku Galatským písal vlastnoručne, aby odvrátil podozrenia, ktoré boli možné (Sv. J. Zlatoústy, Výklad na list Galatským, 6, 11 a tiež výklad na druhý list Solunským, 1, 1). 52. List k Rímskym. Apoštol Pavol písal list k rímskym kresťanom z Korintu, hoci o nich iba počul a prial si ich vidieť. Predovšetkým chváli ich vieru, o ktorej 123

8 počul a všade hovorí o svojom dávnejšom rozhodnutí prísť k nim do Ríma. Apoštol Pavol bol rodom z Cilicie. Avšak všetci vedeli, aká veľká je vzdialenosť medzi Ciliciou a Rímom. Pavol bol koženárom (obrábal kože a šil z nich stany), chudobný, neskúsený v svetskej múdrosti, dobre ovládal hebrejský jazyk, ktorým však v Itálii veľmi pohŕdali. Pavol nebol dobre oblečený, na čo sám spomína: V námahe a úsilí, často v bdení, o hlade a smäde, často v pôstoch, na zime a v nahote (2Kor 11, 29). Tento Pavol chce ísť do Ríma, aby svojou kázňou zvíťazil nad silnými tohto sveta. A skutočne nad nimi zvíťazil a po smrti je slávnejší ako všetci cisári v tomto hlavnom meste, kde zrealizoval toto víťazstvo, pretože Nerónov hrob nie je známy, ale Pavol, ktorého dal on sťať áno (Sv. J. Zlatoústy, Výklad na druhý list Timoteovi, Beseda 4, 3 4). Ako píše apoštol Pavol k rímskym kresťanom, všetci ľudia majú v sebe vrodený zákon a niektorí môžu poznať Boha aj zo samotnej prírody. Medzitým heléni nespoznali Boha, ktorý sa im odkrýval vo stvorenstve, pretože to, čo bolo Ním stvorené oni modlársky zbožňovali. Ďalej apoštol obviňuje Židov za to, že nedodržali a nectili Zákon a tým nedali patričnú úctu Bohu. Týmto spôsobom apoštol obviňuje obe strany židov, i pohanov, že sú rovnako vinní a nevyhnutne potrebujú Spasiteľa. Pretože On tu prišiel nie iba kvôli židom, ale aj pre pohanov a tiež milosť Božia a vykupiteľská obeť bola prinesená ako za židov tak aj za pohanov. Ak boli k spaseniu povolaní aj pohania, obriezka stratila význam rovnako ako aj tieň zákona. Abram bol ospravedlnený ešte pred obriezkou a bolo mu dané meno Abrahám, čo označuje otec mnohých národov. Ten, kto núti pohanov k obriezke, musí prestať používať meno Abrahám, a môže spomínať iba Abrama. Pretože Abram bol premenovaný samotným Bohom, preto, aby sa stal otcom národov, preto nielen pohania nemajú prijímať obriezku, ale ani samotní židia. Nikto nemá potrebu v obriezke, pretože každý, podobne ako Abrahám, je ospravedlnený vierou a nie zákonom. V liste k rímskym kresťanom apoštol poukazuje na vykúpenie Izraela a pohanov Božou blahodaťou, pretože ak by nebol zničený dávny hriech, ktorý tu prišiel cez pád Adama, nebolo možné 124

9 žiadnym iným spôsobom zničiť tento hriech iba cez Božieho Syna. Vykupiteľská obeť nemohla byť realizovaná bez vtelenia Božieho Syna ak by sa nestal človekom, aby Svoje telo priniesol za všetkých a oslobodil nás od smrti. Ako cez jedného človeka vstúpil do sveta hriech, tak cez jedného človeka vstúpila do ľudí blahodať. Ako dobrý správca domu apoštol potešuje židov a to tým, že už viac nebudú obviňovaní z porušovania zákona ak veria v Christa. Tým z pohanov, ktorí uverili prikazuje, aby sa nepovyšovali nad židmi, ale aby si uvedomili, že ako vetvy patria k stromu a koreňu, podobne patria pohania k židom. Nakoniec ešte nabádal k náprave mravov a tak ukončil svoj list (Synopsis sv. Atanáza). 53. Prvý list Korinťanom. Dávny Korint sa pýšil pohodlným životom, bohatstvom a bol plný rétorov a filozofov. Spasenie hlásal v Korinte ako prvý apoštol Pavol, kde pôsobil dlhý čas usmernený Bohom, keď mu povedal: Pretože ja som s tebou a nikto nesiahne na teba, aby ti ublížil. Mám zaiste mnoho ľudu v tomto meste (Sk 18, 10). Až po roku a pol odišiel apoštol do iných miest. Diabol videl, že také veľké mesto kde žilo obrovské množstvo ľudí prijalo pravdu a preto sa ho usiloval rozdeliť. V Korinte sa vytvorili dve skupiny. Jedna sa chválila tým, že učí lepšie ako apoštol a druhá skupina sa chválila svojim bohatstvom. K jednej i k druhej skupine sa pridávali ľudia, jedni kvôli bohatstvu a druhí kvôli múdrosti. Bol tu odhalený ešte jeden hriech a to, že istý vysoký predstaviteľ mesta žil so svojou macochou a nebol napomenutý a ešte sa tým pred inými aj pýšil. Iní sa poškvrňovali jediac mäso obetované modlám a zúčastňovali sa pohanských hodov. Boli tu aj spory o majetok, ktoré sa riešili na svetských súdoch. Mnohí podľa obyčaje Helénov chodili s rozpustenými vlasmi a v chrámoch jedli osamote a nič z jedla nedávali tým, čo boli v núdzi. Hrešili tým, že sa pýšili duchovnými darmi a súperili v tom medzi sebou, čím rozdeľovali Cirkev. V učení o vzkriesení sa spoliehali na svoje úsudky a predstavy. I napriek 125

10 týmto nedostatkom kresťania z Korintu napísali list apoštolovi Pavlovi, ktorý doručili Fortunatos, Štefan a Achaikos. Títo traja ľudia priniesli odpoveď od apoštola Pavla, o čom sám svedčí na konci svojho listu a vysvetlil to, na čo sa v liste adresovanom jemu pýtali, ale objasnil aj iné veci o ktorých sa z rozhovoru dozvedel. List v sprievode troch vyššie spomenutých kresťanov posiela apoštol cez Timotea (Sv. J. Zlatoústy, Výklad na prvý list Korinťanom, Predslov Teodorit, Výklad na prvý list Korinťanom). Čo obsahuje list apoštola Pavla korintským? Predovšetkým svedčí korintským kresťanom, že sú múdri a rozumní avšak nerobia dobre, že sa delia. Učí ich, aby cnosť nehlásali slovom, ale skutkom. Potom poukázal na trest pre toho, kto sa oženil so svojou macochou a nabádal ich, aby nemali medzi sebou spory, a odpovedal ešte na ďalšie otázky. O sviatosti manželstva učí, že by nemalo byť roztrhnuté (nemali by byť rozvody) a o panenstve, že je nevyhnutné, ale zachovať ho má každý podľa vlastného presvedčenia. Ohľadom jedenia mäsa obetovaného modlám nabáda nezúčastňovať sa na takých hostinách kvôli tomu, aby sme nepohoršili slabších vo viere. V otázke o duchovných daroch píše, aby nerozdeľovali dary, pretože rôznorodosť darov má jeden spoločný základ a tým je Svätý Duch. O vzkriesení učí, že aj telo bude vzkriesené, hoci po smrti je porušiteľné, avšak na konci vstane neporušiteľné vďaka Božej blahodati. Pravdivosť vzkriesenia dokazuje vzkriesením Christa. Nakoniec nabáda k zlepšeniu mravov, dáva usmernenie ohľadom zbierok pre úžitok svätých a tým ukončuje list (Synopsis sv. Atanáza). Zdá sa mi, že s korintskými kresťanmi rozpráva apoštol oveľa jednoduchšie ako s ostatnými a to, preto aby ich prostými rečami zbavil pýchy. Prišiel som k vám nie preto, aby som tu splietal silogizmy a sofizmy, ale iba preto, aby som vám povedal iba toľko, že Christos bol ukrižovaný (Sv. J. Zlatoústy, Výklad na prvý list Korintským, 6, 1). Vierouky sa v liste veľa nenachádza, ale zato je tu viac morálneho a praktického učenia. Keďže 126

11 apoštol strávil v Korinte pomerne dlhú dobu, v ústnej kázni vysvetlil všetko nevyhnutné (Blaž. Teodorit, Výklad na prvý list Korintským, Predslov). Druhý list Korinťanom. Najprv treba preskúmať, prečo apoštol po prvom liste píše Korinťanom aj druhý list, pričom v prvom liste sľúbil, že ich osobne navštívi (1Kor 4, 19 a 16, 5 6). Hoci prešiel už dlhší čas, apoštol ich zatiaľ nenavštívil, pretože bol zadržaný Duchom, aby sa zaoberal dôležitejšími vecami. Medzitým korintskí kresťania dostali prvý list a polepšili sa. Krvismilníka, ktorému najprv tlieskali, vylúčili z Cirkvi (2Kor 2, 5 6) a zbierky o ktoré ich apoštol prosil, začali veľmi usilovne realizovať (2Kor 7, 15). To všetko podnietilo apoštola napísať druhý list do Korintu. Bolo správne, že keď predtým poukazoval na ich hriech a oni sa polepšili, teraz ich za to chváli a udeľuje im svoje požehnanie. V tomto liste už neopakuje minulé napomenutia a hrozby, iba jemne sa o nich zmieňuje na konci listu. Príčinou bolo to, že medzi korintskými kresťanmi boli niektorí Židia, ktorí boli namyslení a ponižovali apoštola: Aj tak hovoria niektorí: Jeho listy sú tvrdé a prísne, ale keď je osobne prítomný, je slabý a jeho reč bezvýznamná (2Kor 10, 10). Keď niektorí kresťania počuli takéto názory na apoštola, mali pochybnosti dôverovať mu, preto Pavol najprv pochválil verných, za to že sa polepšili. Následne napomína veriacich a poukazuje na nerozumnosť namyslených Židov, ktorí žiadali, aby všetci dodržiavali ich židovské obrady. V zákone učil apoštol, aby sa odlišovala litera od myšlienky a aby sa neprijímala iba litera, ale aby sa v literách hľadali myšlienky, pretože v slovách sú ukryté myšlienky Svätého Ducha... Po Christovom príchode už netreba žiť starozákonne, ale vo všetkom sa obnovovať. Čo sa týka obriezky, v Novom Zákone je nepotrebná. Obviňuje Korinťanov bažiacich po sláve, že ho ponižujú, pričom apoštol vymenúva všetky utrpenia, ktoré podstúpil kvôli Bohu. Hovorí tiež o videniach, ktoré mu boli dané ako aj o svojom uchvátení do raja a tretieho neba. Nakoniec nabáda nepadať a tým, ktorí zhrešili, radí činiť pokánie, pozdravuje a končí list (Sv. J. Zlatoústy, Výklad na 127

12 druhý list Korinťanom, 1. Atanázov Synopsis). Druhý list Korinťanom bol napísaný v Efeze (Sv. J. Zlatoústy, Výklad na Skutky apoštolské, B42, 1) alebo v Makedónii v meste Filipy (blaž. Teodorit, Atanázov Synopsis) a bol poslaný cez Tita a Lukáša (2Kor 8, 6, 16 18). 54. List Galaťanom je plný hnevu, čo si všimne každý, hoci by ho iba letmo prečítal. Je potrebné vedieť, čo tak rozčúlilo apoštola, že sa stavia proti svojim žiakom... Niektorí zo židov, ktorí uverili, ale ešte dodržiavali svoje tradície a namyslení a ctižiadostiví si osvojili hodnosť učiteľov, prišli ku galatským kresťanom a začali ich učiť, že je potrebné sa obrezať, sviatkovať sobotu a nový mesiac. Zároveň tí istí ľudia nabádali, aby kresťania neprijímali apoštola Pavla, ktorý všetko toto odmieta a učí opačne ako ostatní apoštoli napr. Peter, Jakub a Ján, ktorí chodili s Christom a nezakazovali tieto tradície. Avšak títo traja menovaní apoštoli tak postupovali nie preto, že obhajovali židovské tradície, ale len preto, že boli zhovievaví k slabostiam Židov veriacich v Christa. Pavol ako učiteľ národov nevidel potrebu byť až tak zhovievavý. Keď sa Pavol nachádzal v Judsku, vtedy bol aj on k týmto problémom zhovievavý. Preto falošní učitelia vysvetľovali, prečo tak Pavol postupuje, klamali slabých a nabádali nepočúvať Pavla, ktorý ako vraveli, sa len včera či dnes objavil. Peter a ostatní apoštoli boli prví, a boli žiakmi Isusa Christa, pričom Pavol bol žiakom Christových apoštolov. On je len sám, ale ostatných Christových apoštolov bolo mnoho a sú stĺpmi Cirkvi. Falošní učitelia obviňovali Pavla z dvojtvárnosti, pretože, ako hovorili, teraz odmietal obriezku, ale sám túto židovskú tradíciu tiež plnil. Iné hlása nám a iné hovorí druhým. Pod vplyvom takýchto názorov došlo v Galatskej cirkvi k veľkým nepokojom a pochybnostiam a hrozilo, že táto miestna cirkev zanikne. Preto Pavol, naplnený hnevom a zármutkom, píše tento list ako odpoveď na všetky obvinenia (Sv. J. Zlatoústy, Výklad na list Galaťanom, 1, 1). 128

13 Predovšetkým apoštol svedčí o viere v Christa, ktorú galatskí kresťania mali na začiatku a tiež vrúcny vzťah k Christovi. Potom ich kritizuje za to, že ľahkomyseľne začali zmýšľať inak. O Zákone a viere hovorí a poukazuje na príklade Abraháma, kde dokazuje, že tieň Zákona a obriezka boli dané iba dočasne a príchodom Christa stratili význam. Po tomto vysvetlení odkazuje galatským kresťanom, aby si nevšímali zavádzajúcich klamárov, ale aby sa držali Christovej viery a vedeli, že Božia blahodať nahrádza telesnú obriezku. V závere listu zanecháva ešte niekoľko napomenutí (Atanázov Synopsis). Keďže aj iné listy apoštol Pavol delí na dve časti, kde v prvej hovorí o vierouke a v druhej dáva pravidlá do života. V liste galatským apoštol prechádza od morálky k vierouke... Christos, ako hovorí, nás oslobodil od Zákona nie preto, aby sme žili bez Zákona, ale aby sme získali múdrosť, ktorá je nad zákonom, pretože putá Zákona sú zničené (Sv. J. Zlatústy, Výklad na list Galaťanom, 5, 13). Podľa blaž. Teodorita a sv. Atanáza (Synopsis) bol List galatským napísaný v Ríme po Liste k rímskym kresťanom. Sv. Ján Zlatoústy je názoru, že bol napísaný pred Listom k rímskym kresťanom. 55. List k Efezanom. Niektorí exegéti listov apoštola Pavla tvrdia, že kázeň o spasení ako prvú predniesol efezským kresťanom evanjelista Ján, alebo niekto iný a apoštol Pavol im napísal svoj list a pritom ich vôbec nevidel. Avšak Skutky apoštolské nám o tom hovoria úplne inak. Evanjelista Lukáš sa zmieňuje: Ako došli do Efezu, opustil ich, vošiel do synagógy a hádal sa so Židmi (Sk 18, 19). Apoštol by neodišiel k Židom a nevyhol by sa verným. Je pravdepodobné, že v Efeze sa v tom čase ešte nekázalo o spasení. A potom, keď opätovne prišiel z Judska, apoštol Pavol našiel v Efeze istých dvanásť mužov, ktorí vedeli o Jánovom krste, ale ešte neboli naplnení milosťou Božieho Ducha. Preto ich Pavol pokrstil a bol tam dva roky, učil Efezanov spasiteľnej viere. A čo písal apoštol 129

14 efezským kresťanom, to nachádzame v samotnom liste. Na konci listu píše: Ale aby ste aj vy vedeli, čo je so mnou, čo robím, všetko vám oznámi milovaný brat a verný pomocník v Pánu Tychikos. Práve na to posielam ho k vám, aby ste sa dozvedeli o nás, a aby vám potešil srdcia (Ef 6, 21 22). Ctihodného Tychika poslal Pavol z Ríma, ako sa o tom zmieňuje v Druhom liste Timoteovi, ktorý napísal nakoniec (2Tim 4, 9 12). A tak je zrejmé, že apoštol Pavol najprv efezským kresťanom hlásal Evanjelium a potom im napísal list. Prvá časť listu obsahuje učenie o Christovom hlásaní a druhá časť nabáda k cnosti (Blaž. Teodorit, Výklad na list Efezanom, Predslov). Niektorí otcovia cirkvi o názve listu premýšľali, či bol ozaj napísaný efezským. Bazil Veľký (Proti Evnomiovi, 2) hovorí, že v niektorých starých rukopisoch v názve tohto listu (Ef 1, 1) bolo napísané iba: svätým žijúcim bez názvu mesta Efez. Aj blaž. Hieroným (Výklad na toto miesto) rozlišuje dva listy, ktoré sa objavili v rôznych rukopisoch: 1/ Svätým žijúcim a 2/ Svätým žijúcim v Efeze. Vynechanie názvu mesta Efez v niektorých rukopisoch bolo evidentne chybou prepisovateľov alebo možno markionitov, ktorým už Tertulián vytýkal, že pozmenili a poškodili text v tomto liste. Sv. Ignác Bohonosec, apoštolský muž, píše svoj list k tým istým Efezanom a bolo možné očakávať, že vo svojom diele spomenie list apoštola Pavla. Viem, kto som ja a viem, komu píšem. Ste tajnými deťmi blaženého Pavla osvieteného, ktorý o tom dosvedčil u nôh ktorého by som si prial sedieť, keď prídem k Pánovi. V celom svojom liste vám pripomína Isusa Christa (List sv. Ignatija k Efezanom, 12). A tak list napísal Pavol práve efezským po tom, čo prebýval v ich meste. Aké mesto je Efez? Efez je hlavným mestom Malej Ázie a vyšli z neho mnohí filozofi, ktorí sa zvlášť preslávili v Ázii. Hovorí sa, že aj Pytagoras pochádzal z tohto mesta. To isté je možné povedať o Permanidovi, Zenonovi a Demokritovi. Ešte aj teraz tam môžeme nájsť mnohých filozofov. To sme vypozorovali z toho, koľko veľa úsilia vynaložil na túto tému apoštol Pavol, keď 130

15 písal svoj list efezským. Niektorí hovoria, že keď sa k nim osobne obracal, už vtedy od neho prijali tie najhlbšie pravdy viery. A samotný list je skutočne preplnený vyššími a nepochopiteľnými videniami a vieroučnými pravdami. V liste vysvetľuje aj to, že im píše o tom, čo iným nikdy nepísal, keď na príklade hovorí: Aby tak teraz kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach oznámená bola cirkvou prerozmanitá múdrosť Božia (Ef 3, 10). Na inom mieste: A spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Christovi Isusovi (Ef 2, 6). A ešte: Ktoré v iných pokoleniach nebolo známe synom ľudským tak, ako to Duch teraz zjavil Jeho svätým apoštolom a prorokom, totižto že pohania skrze Evanjelium sú spoludedičmi, spoluúdmi (toho istého) tela a spoluúčastníkmi na zasľúbeniach v Christu Isusovi (Ef 3,5 6) (Sv. J. Zlatoústy, Výklad na list Efezanom Predsl.). Vo svojom liste chcel apoštol predovšetkým poukázať, že toto tajomstvo nie je nové, ale bolo dané od počiatku, ešte pred stvorením sveta, keď Boh chcel, aby Christos za nás trpel, aby sme tým boli spasení. Následne sa zamýšľa nad povolaním pohanov, aby poukázal, že aj oni dôstojne uverili. Učí nás, že sme povolaní nie človekom, ale Christom a stali sa tak nie uctievačmi človeka, ale pravými uctievačmi Boha. Potom dáva ešte rôzne rady mužom a ženám, rodičom a deťom, pánom a otrokom (sluhom) a všetkých spoločne upozorňuje na diabla a démonov, keď hovorí, že s nimi vedieme zápas. A ako dobrý askéta vyzbrojil všetkých svojim slovom a ukončil list (Atanazov Synopsis). List bol napísaný z rímskeho väzenia a o tom hovorí aj samotný apoštol: V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu. Dbajte pritom vytrvale a proste za všetkých svätých aj za mňa, aby mi bola daná reč, keď otvorím ústa, zvestovať tajomstvo Evanjelia (Ef 6, 18 19) (Sv.J. Zlatoústy, Výklad na list k Efezanom. Predsl.). 131