Vysockij Vladimír Autorka textu: Marta Balážová. Charakteristika jednou vetou:

Transkript

1 Vysockij Vladimír Autorka textu: Marta Balážová Charakteristika jednou vetou: Básnik, pesničkár, spevák, divadelný a filmový herec, človek, obecenstvom obdivovaný, sovietskou mocou trpený, jeho piesne boli nezabudnuteľnými básnickými dielami. Životopisné údaje: Narodil sa v roku 1938 v Moskve. Už ako osemročný písal prvé verše, básničky. Keď sa jeho rodičia rozviedli, niekoľko rokov žil s otcom v Nemecku. Potom začal študovať v Moskve na vysokej škole techniku. Štúdium techniky nedokončil, vyštudoval herectvo. Začal účinkovať v Puškinovej činohre v Moskve a hrať vo filmoch. Od roku 1964 prešiel do Divadla drámy a komédie na Taganke, dostal herecké úlohy v mnohých divadelných predstaveniach, hral v mnohých filmoch. V roku 1968 mu vyšla prvá gramofónová platňa s piesňami. Texty jeho autorských piesní boli veľmi otvorené, úprimné, hovorili o bežnom živote, o problémoch, ktoré ľudí znepokojovali a boli kritické voči spoločnosti. V tej dobe sa v Sovietskom zväze vyžadovala od autorov vlastenecká hrdosť, a tak Vysockij bol štátnou mocou často kritizovaný. Politicky sa však neangažoval, z jeho tvorby vyžaroval len občiansky protest. Posledných 12 rokov života spojil Vladimír Vysockij s francúzskou herečkou ruského pôvodu, Marínou Vlady. Z množstva divadelných postáv, ktoré ako člen hereckého súboru stvárnil, bol najvýraznejší Hamlet. Bola to jeho životná postava. Hamlet mu bol blízky silou ducha a túžbou po pravde a spravodlivosti. Až do konca života bol Vladimír Vysockij veľmi tvorivým autorom, hral, spieval, vystupoval na koncertoch. Zomrel nečakane, po zlyhaní srdca, 25. júla 1980 vo veku 42 rokov. V tvorbe žánru autorskej piesne pokračovali a pokračujú ďalší autori. Z ruských je najznámejší Bulat Okudžava, z českých autor a spevák Karel Kryl. Diela: Celé Vysockého dielo vzniklo za necelé dve desiatky rokov, bol veľmi plodným autorom. Najskôr skladal takzvané pouličné, mestské piesne, ktoré nazývali aj kriminálnickymi. Vážne sa poézii a autorskej piesni venoval od polovice 60. rokov. Vždy zdôrazňoval, že pre túto tvorbu ho svojimi piesňami inšpiroval Bulat Okudžava. Hoci bol aj úspešným divadelným a filmovým hercom, popularitu mu priniesla jeho poézia a jej interpretácia v piesňach. Naspieval spolu 882 piesní, z toho 784 vlastných. Významnú časť jeho tvorby tvorili piesne o vojne a človeku v nej, piesne o ľuďoch v krajných situáciách, o láske, ale aj piesne akoby odpočuté priamo zo života. Nechýbajú piesne na biblické témy, o športe, vážne i humorné, ironické, kritické alebo básne, v ktorých sa vyznával zo svojich názorov a činov (Nemám rád, Nestihol som, Neľutujem). Jeho poetická tvorba vyvrcholila hlbokými filozofickými a etickými úvahami z tzv. divadelného cyklu (Môj Hamlet, Či čítam Fausta, či Doriana Graya...) Mnohé z nich vznikli v poslednom období jeho života, je z nich cítiť únavu zo slávy, popularity, z nadľudskej hereckej i autorskej práce. Úryvok: Tak sa usmejme na vrahov spod vlčích bŕv, ešte nie sú tu psy kdesi zmĺkli. Ale na snehu, ktorý dnes tetuje krv, je náš nápis: Už nie sme viac vlkmi...

2 Ukážky: Vladimír Vysockij o sebe a o svojej tvorbe: Píšem oddávna. Od ôsmich rokov som písal všelijaké veršíky, detské básničky...v mladosti sa všetci hrajú na básnikov a chcú v tom pokračovať aj potom. Básniť môžu takmer všetci nie je to až také zložité a vedia, ako rýmovať slovo matka so slovami Katka, latka a tak ďalej...lenže podaktorí sa, nevedno prečo, časom premieňajú na Jevtušenka, Voznesenského, Achmadulinovú a Okudžavu. Ja som mal šťastie. Nazdával som sa, že píšem pre úzky okruh pre päť či šesť ľudí svojich najbližších priateľov a že to tak bude celý život. Pamätám sa, že som im ustavične prinášal svoje nové piesne a predvádzal som im ich ako prvý; písal som pre nich a nikoho som sa nehanbil, to mi vošlo do tela a krvi. Svoje piesne som im spieval doma, pri stole, či už s pijatikou alebo bez nej to nebolo dôležité. Zhovárali sme sa o budúcnosti, o všeličom inom, mali sme more plánov. Vedel som, že ma budú počúvať so záujmom, pretože ich zaujíma to isté čo mňa a znepokojuje všetko ako mňa. Videl som, že moji priatelia potrebujú, aby som im spieval, a chcú počuť, o čom im porozprávam v piesni. Stačilo povedať pol vety a bleskovo sme sa rozumeli, rozumeli sme každému gestu, každému žmurknutiu. A vládlo tam ovzdušie vernosti a uvoľnenosti...takže som nikdy nečakal, že mi za tie piesne budú tlieskať. Nikdy som nerátal s veľkými hľadiskami, so sálami, palácmi, štadiónmi...preto, prosím, prepáčte, že ustavične dvíham ruku a prerušujem váš potlesk. Mám to vo zvyku, nikdy mi nestačí čas a vždy chcem stihnúť zaspievať čo najviac. Na týchto vystúpeniach potlesk nie je vôbec hlavný. Váš vzťah sa aj tak prejavuje prostredníctvom akéhosi spoločného dychu, prostredníctvom ovzdušia. Vidím vaše oči, všetko chápem bez potlesku. Aj preto prosím, aby v sále zažali svetlo. Takže si šetrite dlane potom radšej doma pohladkajte deťom hlávky! Odpoveď V. Vysockého na obvinenia, že znevažuje sovietskych ľudí: Moje prvé piesne sú poplatné dobe. Boli to takzvané pouličné, mestské piesne, nevedno prečo ich nazývali aj kriminálnickymi. Samozrejme, niesli stopy náhlivosti, sú to moje myšlienky, ktoré som si privážal z ciest, jednoducho som ich rýmoval, aby som ich nezabudol. Dúfam, že môžu poskytnúť ľuďom radosť. Som presvedčený, že reči, vraj moje piesne sú škodlivé, sú neopodstatnené. Mám piesne rôznych žánrov: rozprávky, burlesky, žarty, jednoducho akési výkriky na pochodové rytmy. Ale to všetko je o našich problémoch, o našom živote, o mojich myšlienkach, o tom, čo si myslím. Hlavné, čo nimi chcem dosiahnuť je, aby v nich bolo cítiť našu dobu. Nervóznu, zbesilú dobu, jej rytmus, tempo. Čo je charakteristické pre žáner autorská pieseň? Venujem sa autorskej piesni sám píšem texty, melódie, sám ich interpretujem. Ponúka mi to možnosť zhovárať sa s ľuďmi o témach, ktoré ma vzrušujú a znepokojujú, porozprávať im o tom, od čoho mi je ťažko na duši, čo mi kvári srdce a tak ďalej, s nádejou, že ich znepokojuje to isté. A ak mám spolubesedníka a možnosť porozprávať o tom najmä veľkému množstvu ľudí, je to pre mňa najväčšia odmena. Autorská pieseň predpokladá nenútené ovzdušie, uvoľnenú, priateľskú atmosféru. Najdôležitejší je v nej text, informácia, poézia. Nie je to vlastne pieseň, ale verše, ktoré sa interpretujú napríklad s gitarovým sprievodom. Ktosi povedal, že musí byť prostulinká. Nie je to celkom tak. Autorská pieseň je jednoduchá, ale nikdy sa jednoducho nepíše. Na piesni treba pracovať väčšmi ako na veľkom básnickom diele. Treba ju väčšmi sprístupniť, aby vnikala do uší a duší súčasne. Text piesne Vladimíra Vysockého: Nemám rád osudný krok na dno hrobu,

3 život ma baví prežil som len časť. Nemám rád ani jednu ročnú dobu, keď choroba ma zmáha a či chľast. Nemám rád chladný cynizmus no ani nemám rád elán exaltovaný, ani keď ponad plece nazerá mi čísi zrak a keď listy číta mi. Nemám rád, keď je pravdy pol, pol diela, alebo keď mi slovo idú brať. Nemám rád, od chrbta keď niekto strieľa, no ani výstrel spredu nemám rád. Nemám rád klebetníkov, aj keď radia, červíky pochýb, ihly pocelov. Alebo keď ma proti srsti hladia, alebo škriabu po skle oceľou. Nemám rád sebaistotu tú sýtu, to potom radšej brzdy, zlyhajte! A za chrbtom že brýzgať zvykli si tu, že ľudská česť je u nás v ofsajde! Keď vidím krídla, polámané cez noc, neľutujem ich súcit ublíži. Nemám rád násilie, no ani bezmoc, len mi je ľúto Krista na kríži. Nemám rád seba keď strach hruď mi zviera a nevinných keď kopú na zemi a do duše keď niekto sa mi vtiera, a tobôž už, keď do nej pľuje mi. A kašlem na manéže, na arény milión rozfrckáš tam akurát. Budúcnosť prinesie nám veľké zmeny? To všetko ďalej nebudem mať rád! Povedali o Vysockom: V ére, keď sa piesne vyrábajú priemyselným spôsobom text básnik, hudbu skladateľ, aranžmán hudobný aranžér, spev interpret vytvoril Vladimír Vysockij neopakovateľný štýl osobnosti, v ktorom bol rovnoprávne a neoddeliteľne zastúpený hlas, gitara a básne. (Jurij Vizbor) K básnikovi Vysockému prichádzalo slovo z ulice, a keď sa očistilo jeho nadaním, odchádzalo na ulicu. Jeho tvorba sa prebíjala ku každému. Každý sa spoznával. Možno ho nemali radi všetci, ale určite ho poznala celá krajina. (Alla Demidovová) Vysockij je dieťa živlov. Najotužilejší, najvytrvalejší z ľudí. Neúnavný ako horská riava, ako sibírska metelica. A takisto neľútostný voči sebe v práci. Iba on má prácu radšej ako zdravie a život.

4 (V. Smechov) Nie je idolom ľudí s nízkou úrovňou, neobdivujú ho milovníci banálnej pop-music, dráždi unudených pravoverných a šokuje pokrytcov. (Bulat Okudžava) Úryvky z piesní: Sám v sebe potĺkam sa v torbe kameň. Na kúsky roztrhať sa túžim viac než dosť. Dolujem z túžby svojej žiaľ, jej plameň. No nechám netknutú jej záhadnosť... Nevyhýbam sa poslednému súdu, Keď pozvú ukojím ich zvedavosť. Svoj život odmeral som na sekundu. Keď nič iné tak vliekol som svoj voz. Budem mať o čom spievať pred najvyšším, budem sa mať čím pred ním obhájiť. Autorská pieseň texty iných autorov: Bulat Okudžava: Modlitba Francoisa Villona Dokiaľ sa zem ešte krúti a svet náš zalieva jas, To, čo nám najviacej chýba, daj, pane, každému z nás: Múdremu daj dobrú hlavu, zbabelému koňa daj, Šťastnému udeľ výhru... Dokiaľ sa zem ešte krúti, ó pane, máš nad ňou moc Daj tomu, kto túži vládnuť, nech vládne, kým bude môcť, Štedrému, ktorý už ustal, do rána oddýchnuť daj, Hriešnika rozhreš z hriechov... Ja verím v tvoju múdrosť, čo všetko pozná a vie, Jak verí ranený vojak, že v nebi zas ožije, Jak verí každý kto tvorí, že čuje tvoj tichý hlas, Nevediac, či mu dielo nezničí nestály čas. Pane môj zelenooký, kým nadíde hustá tma, Kým sa nám zem ešte krúti aj keď je už ustatá, Dožič jej ešte tú chvíľu, ohňa i času jej daj, Dajže nám aspoň to málo... Karel Kryl: Bratříčku, zavírej vrátka Bratříčku, nevzlykej, to nejsou bubáci, Vždyť už jsi velikej To jsou jen vojáci Přijeli v hranatých

5 železných maringotkách Se slzou na víčku hledíme na sebe Buď se mnou bratříčku, bojím se o tebe bratříčku v polobotkách Prší a venku se setmělo Tato noc nebude krátká Beránka vlku se zachtělo Bratříčku! Zavřel jsi vrátka? Bratříčku, nevzlykej, neplýtvej slzami Nadávky polykej a šetři silami Nesmíš mi vyčítat jestliže nedojdeme Nauč se písničku není tak složitá Opři se bratříčku, cesta je rozbitá, Budeme klopýtat Zpátky už nemužeme Prší a venku se setmělo Tato noc nebude krátká Beránka vlku se zachtělo Bratříčku, zavírej vrátka! Zavírej vrátka! Vysockij v slovenčine: Môj Hamlet, Štyri štvrtiny cesty, Taký bol Vysockij