DVOJTÝŽDENNÍK ANTIFAŠISTOV Cena 1,40 (0,88 pre predplatiteľov)

Transkript

1 DNES V ČÍSLE str. 2 Bledý tieň bývalej ríše: Ako oslabla armáda USA? str. 18 Ako prežiť atómovú zimu? str. 19 Naše vlasy, ako náš charakter Naša anketa Keď si pozrieme súčasné články o protifašistickom odboji, stanoviská historikov, vyjadrenia antifašistických organizácií... takmer všade sa hovorí, že ťažiskom ich súčasného pôsobenia je odolávanie snahám o falšovanie a prekrucovanie výsledkov druhej svetovej vojny a glorifikácie nacizmu a fašizmu. Keď sa však pozrieme na spravodajstvo z našich výročných rokovaní, tak toto akoby nás príliš netrápilo. Riešime skôr vnútrozväzové témy. Ak sa aj niekto nájde, kto o tom rokoval, tak väčšinou neuvedie nič konkrétne, ani to, aký dosiahol výsledok. Prečo je tomu tak? Prečo sa nezdôveríme, ako to robíme a ako sa nám to darí, či nedarí? (Tentoraz nám z 35 oblastných organizácií odpovedali len dve.) Mária Jendruščáková, tajomníčka OblV SZPB, Vranov nad Topľou: My takéto otázky riešime najskôr na rokovaní pléna. Členovia pléna to postupujú ďalej a stanoviská riešia na schôdzach ZO SZPB. Členovia ZO SZPB o protifašistickom odboji diskutujú a vyjadrujú svoje názory na danú vec. Náš OblV SZPB takéto otázky najčastejšie rieši a odpovedá priamo na pôde Vlastivedného múzea v Hanušovciach n/t a to aj ukážkami, ktoré má k dispozícii vďaka historikovi Petrovi Šafránkovi, ktorý to osobne prezentuje návštevníkom múzea. Jozef Čorba, predseda OblV SZPB, Prešov: Výročné členské schôdze, ktoré v súčasnom období prebiehajú v našich ZO SZPB, hodnotia svoju činnosť komplexne. Je pravdou, že lepšie sa hodnotí vnútrozväzová činnosť, vykonané aktivity, ako snahy historikov falšovať a prekrucovať výsledky 2. svetovej vojny a rôzne prejavy nacizmu a fašizmu. Predsedníctvo OblV SZPB na porade s predsedami ZO SZPB upozorňovalo aj na túto oblasť, ako ju posudzovať. Ak sa na výročných schôdzach ZO SZPB táto oblasť nezhodnotí dosť konkrétne, tak členovia predsedníctva OblV SZPB, ktorí sú delegovaní na jednotlivé VČS, ich v diskusii dovysvetľujú. Ide nám o to, aby všetci členovia SZPB bojovali proti takýmto prejavom. Perlička Kreativita je miestami naozaj na škodu Tvorba nových produktov si žiada kreativitu. A tou zjavne nešetrili v londýnskom obchodíku, ktorý sa špecializuje na zdravé potraviny. Majitelia sa rozhodli vytvoriť nový druh dnes veľmi obľúbeného smoothie (pomixované ovocie, orechy, či zelenina s vodou alebo mliekom). Zmiešali arašidové maslo s mandľovým mliekom a produkt nazvali Nutzy (Nut orech po anglicky). Lenže v angličtine sa podobne píšu nacisti (Nazi), čo zákazníkov poriadne zaskočilo. Názov ako taký by sa ešte pochopiť dal, lenže jeden zo zamestnancov dal na obal ešte aj hákový kríž. Keď sa ho pýtali prečo, použitie svastiky vysvetlil tým, že hákový kríž v hinduizme znamená prospe ritu, čo je prenesene chápané, že tento nápoj ju prinesie aj tým, ktorí ho budú piť. Problém bol v tom, že zákazníci ho nielen nechceli piť, či kupovať, ale požiadali majiteľa, aby smoothie prestal vyrábať a predávať. Ten to aj urobil a navyše aj vyhodil pracovníka, ktorý symbol na etikety pridal. A. MIKUNDOVÁ, zdroj: mirror.co.uk BOJOVNÍK DVOJTÝŽDENNÍK ANTIFAŠISTOV Ročník LXI Cena 1,40 (0,88 pre predplatiteľov) Dňa bol so zaujímavou dramaturgiou pred vyše sto ľuďmi v Cinobani odhalený Pamätník partizánom deviatich národností, ktorí bojovali od novembra 1944 do konca februára 1945 v obecnom priestore Hrnčiarky Žihľava a okolie. Pestrosť prítomných hostí povýšila toto podujatie z miestneho na vskutku nadregionálne. Áno, videli sme oficiálne odhalenie pamätníka, zazneli k tomu silné vystúpiť pred celé zhromaždenie V jednej chvíli totiž poprosila slová rečníkov..., ale to, čo vymysleli 92-ročnú Annu Sujovú a prezradila, miestni protifašisti na čele s predsedníčkou ZO SZPB Cinobaňa Máriou v týchto miestach piekla pre partizá- že táto drobná žena pred 72 rokmi Švikruhovou, zrejme každému najviac utkvelo v pamäti. v tom čase v požehnanom stave. nov denne 5 6 chlebov. Navyše bola Pre Zapamätajte si toto miesto a keď budete mať čas, skúste sa sem vrátiť... SZPB je opäť vo FIR-e Od 19. novembra 2016 má SZPB oficiálne obnovené členstvo v Medzinárodnej federácii antifašistov združenie antifašistov (FIR). Aj táto informácia zaznela na novembrovom rokovaní Predsedníctva ÚR SZPB. Netreba skrývať, že rokovania, aby sme sa do FIR vrátili, prebiehali dlho. SZPB má totiž povesť jednej z najaktívnejších protifašistických organizácií v Európe. A tak bolo úplne prirodzené, že za obnovenie nášho členstva zodvihlo ruku počas XVII. kongresu FIR v Prahe ( ) všetkých 16 prítomných delegátov. Dve delegácie, Slovinci a Chorváti, sa kongresu nezúčastnili. Podpredseda SZPB Juraj Drotár predsedníctvo informoval o programe (Pokračovanie na str. 3) to bolo veľmi dojemné, že dnes k nej pristúpili členovia klubu vojenskej histórie pod vedením historika Štefana Chrastinu v dobovom oblečení sovietskeho, francúzskeho, českého a slovenského partizána a pani Anna im opäť podávala chlieb. A presne tak, ako pred rokmi, i dnes jej boli za to venované úprimné slová ďakujem, mama, po rusky, po francúzsky, po česky a po slovensky. (Pokračovanie na str. 3) Kto v OSN podporil iniciatívu Ruska na boj s glorifikáciou nacizmu? Návrh rezolúcie o likvidácii rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a neznášanlivosti a tiež proti glorifikácii nacizmu, ktorý predložilo Rusko v spoluautorstve vyše 50 štátov, je schválený na jeho posúdenie Valným zhromaždením OSN. Rozhodli o tom výsledky hlasovania v Treťom výbore OSN. Moskva s takouto iniciatívou prichádza každoročne. Za dokument hlasovalo 131 štátov, 3 štáty (USA, Ukrajina a Palau) boli proti a 48, väčšinou európskych štátov, sa zdržalo hlasovania. V návrhu sa zdôrazňujú obavy ohľadne glorifikácie nacizmu, vrátane cestou budovania pamätníkov a uskutočňovania verejných manifestácií na oslavu cieľov nacistickej minulosti a neonacizmu. V tejto súvislosti sa hovorí aj o nekončiacich sa pokusoch zneucťovania alebo poškodzovania pamätníkov, vybudovaných na pamiatku tých, ktorí bojovali proti nacizmu v rokoch druhej svetovej vojny. Dokument tiež odsudzuje akékoľvek odmietanie alebo pokusy na odmietanie holokaustu. Rusko v tejto súvislosti vyzvalo všetky štáty sveta nepripustiť odmietanie zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, spáchaných počas druhej svetovej vojny. V dokumente sa tiež hovorí o nevyhnutnosti boja s prejavmi náboženskej neznášanlivosti, prenasledovania alebo násilia voči jednotlivcom alebo celým skupinám kvôli etnickému pôvodu alebo náboženskému presvedčeniu. Slovenská republika opäť strčila hlavu do piesku, pri hlasovaní sa zdržala a Tlačová agentúra SR postoj slovenskej diplomacie zamlčala!!! V. MIKUNDA Redakcia Bojovníka v mene Predsedníctva a Ústrednej rady SZPB želá svojim čitateľom a členom SZPB príjemné prežitie Vianočných sviatkov a úspešný rok ČĽR a Rusko poznajú problémy sveta omnoho lepšie, ako USA, pretože Na zamyslenie: museli prežiť hrozné vojny, nanútené im slepým egoizmom fašizmu. Fidel Castro v liste venezuelskému prezidentovi N. Madurovi v roku ISSN

2 H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Bledý tieň bývalej ríše: Ako oslabla armáda USA? Vojenská moc USA vytrvalo padá, píše viceprezident Lexington Insitute Daniel Goure v článku The National Interest. Pozemné sily majú v roku 2016 len vojakov, čo je najmenej od čias 2. sv. vojny, armáde zostalo 30 brigád, čo je o tretinu menej ako pred tromi rokmi. Americké vojenské námorníctvo disponuje 273 loďami, čo je počet, s akým sa USA zapojili do 1. sv. vojny v roku Vzdušné sily majú okolo 5000 lietadiel, menej, ako ich mali keď boli vyčlenené ako samostatný druh vojsk v roku Celkove, ak ich porovnáme s obdobím konca studenej vojny, tak tieto tri zložky kvantitatívne oslabli približne o 40 %, tvrdí expert. Goure prináša zaujímavý príklad: v roku 1972 pri náletoch na Vietnam USA stratili okolo 20 bombardérov B-52, čo vtedy predstavovalo mizivé percento amerických vzdušných síl. Strata takéhoto počtu lietadiel by sa v súčasnosti rovnala 10-tim percentám jeho počtov. Povedané inak, naše bombardovacie letectvo by bolo doslova vykrvácané, píše. ných síl názor, že hlavná hrozba pre krajinu pochádza od regionálnych mocností, podobných KĽDR alebo Iránu. V súlade s tým bola skoncipovaná doktrína, podľa ktorej by sa USA dokázali naraz zapojiť do dvoch lokálnych konfliktov. Fakticky však, tvrdí Goure, bojová sila USA týmto požiadavkám nezodpovedala. V prípade súčasného vypuknutia dvoch regionálnych konfliktov, Washington by sa plnohodnotne dokázal zapojiť len do jedného. Dnes sa začína rysovať nebezpečná tendencia: nevyhnutnosť vojenskej sily narastá, no samotný vojenský potenciál štátu klesá, myslí si expert. Vedenie ministerstva obrany pomenovalo zoznam strategických hrozieb pre USA: je to Rusko, Čína, KĽDR, Irán a islamský terorizmus v jeho rôznorodých formách. Akýkoľvek potenciálny konflikt s prvými dvomi štátmi asi nebude len regionálnym. Uprostred studenej vojny, USA sa okrem toho dlhú dobu v 1960-tych rokoch sa USA pridržiavali doktríny, podľa ktorej boli schopné naraz bojovať so ZSSR, Čínou a ktoroukoľvek inou mocnosťou. spoliehali na svoju technologickú prevahu, no tá je teraz do značnej miery eliminovaná úsiliami Ruska a Číny, rozpracúvajúcich asymetrické odpovede na vysokotechnologickú americkú vý- Po rozpade ZSSR zavládol vo vedení amerických ozbrojezbroj, tvrdí americký list. Dokonca aj severná Kórea má možnosť zaútočiť s atómovou výzbrojou na základne USA v Ázii a pod rádius dosahu iránskych rakiet spadá celý Blízky východ. Existuje veľmi vysoká pravdepodobnosť, že v prípade vzniku čo i len jedného veľkého regionálneho konfliktu s plnohodnotnou účasťou USA, môže byť úroveň strát pre nich veľmi vysoká. Lebo americké ozbrojené sily už dnes nemajú ani kvantitatívnu, ani kvalitatívnu prevahu nad mnohopočetnými silami potenciálnych protivníkov, završuje svoje kritické hodnotenie The National Interest. Podľa ria.ru, Poznámka redakcie: Je tu však ešte jeden aspekt, o ktorom sa americký list nezmieňuje. A tým je úroveň výcviku amerických vojakov. No a tá je taká, že v ostatnom období americké sily, podľa hodnotení amerických expertov, nevyhrali ani jeden súboj, sedem prehrali a štyri zremizovali. Výprask vo svete dostáva aj americký spôsob vedenia boja. Najočividnejšie to bolo vo vojne Gruzínska (vycvičeného americkými inštruktormi) proti Južnému Osetsku. Keď sa do boja zapojili regulárne ruské vojská, tak (podľa agentúry Nová Čína) výsledok bol takýto. Gruzínci buď padli, utiekli alebo sa vzdali. Castro je symbolom odporu voči americkému imperializmu Fidel Castro zomrel v piatok (podľa času v Havane ) večer vo veku 90 Názory naňho sa rôznia. Pre niektorých bol diktátorom, ktorý na Kube zaviedol totalitu, iní ho zas obdivujú ako revolucionára a presvedčeného komunistu, ktorý na Kube pozdvihol životnú úroveň. Medzi týchto ľudí sa zaraďuje aj poslanec NR SR za stranu SMER-SD, Ľuboš Blaha. Fidel bol jedna z najväčších osobností moderných dejín, presvedčený komunista a kubánsky vlastenec. Stal sa symbolom odporu voči americkému imperializmu, symbolom revolučného socializmu, tvrdí Ľ. Blaha. Následne v skratke popísal, čo urobil F. Castro pre svoj ľud: Chudobným ľuďom na Kube dal vzdelanie, zdravotnú opateru, dôstojnejší život. Kube dal slobodu. Z malého chudobného ostrova urobil celosvetovo uznávaný štát, ktorý solidárne pomáhal ľuďom v rozvojovom svete. Bol to veľký človek. Bude chýbať! Česť jeho pamiatke! HAS- TA SIEMPRE FIDEL! Hlavnespravy.sk, (výňatok) Rusi Američanom v Sýrii: Aspoň nezavadzajte! Rusko za rok trvania jeho operácie v Sýrii dosiahlo toľko, o čom sa koalícia vedená Američanmi neodvažuje ani len snívať, vyhlásil oficiálny predstaviteľ MO RF genmjr. Igor Konašenkov. Pripomenul, že za rok operácie ruských a oficiálnych sýrskych síl sa vrátili do mierumilovného života vyše dvetisíc miest a dedín, 86 zoskupení zložilo zbrane a stovky tisíc Sýrčanov sa vrátili do svojich domovov. A preto, ak nemôžete alebo ak nechcete bojovať s Islamským štátom a an-nusrou, tak aspoň nám nezavadzajte, dodal generál a zdôraznil, že ruské sily v Sýrii sú vybavené všetkým potrebným na boj s medzinárodným terorizmom. Podľa ria.ru, Ukrajinský minister kultúry vidí problém v gene tike Minister kultúry Ukrajiny Jevgenij Niščuk vyhlásil, že do miest juhovýchodnej Ukrajiny bola časť obyvateľstva dovezená s nedostatočnou genetikou a preto sa tam ukrajinská kultúra šíri pomaly. Situácia, aká sa vytvorila na východe a juhu, je priepasťou vedomia. Navyše, keď sme hovorili o genetike v Záporoží, v Donbase, tak ide o mestá zavážané. Niet tam genetiky, sú to vedome zavážané (mestá). Čerkasy sú slávny hejtmanský a Ševčenkov kraj. Samotné mesto Čerkasy je spolovice zavezené. Prečo? Pretože sa báli ševčenkovského ducha. To bola technológia Sovietskeho zväzu, vyhlásil minister v relácii Sloboda slova v televízii ICTV, odpovedajúc na otázku o príčinách pomalého šírenia ukrajinskej kultúry v juhovýchodnej časti Ukrajiny. Túto priepasť vo vedomí však považuje za odstrániteľnú pri pomoci rozvoja kultúry a práce kultúrnych činiteľov. Podľa vz.ru, Čo píšu iní Stránka konspiratori.sk a protislovenské prostitútky Podobne aj denník Sme má dlhú tradíciu v písaní tzv. hoaxov a konšpiračných teórií. Mohol by som ich uviesť desiatky, veď na lživú propagandu denníka Sme som už opakovane poukazoval. Články s tvrdeniami, že Rusi nepatrili medzi hlavné obete nacistickej politiky, sú absurdné, porovnateľné s popieraním holokaustu a ide o hrubú urážku obetí Stalingradu a Leningradu. A podobne predstava, že keď nás oslobodil ukrajinský front Červenej armády, tak nás neoslobodili Rusi, ale Ukrajinci, je dôkazom absurdného úpadku v médiách. Blog Branislav Fábry, (výňatok) Ukrajinská vláda rozhodla: Druhú svetovú vojnu začalo Rusko Tragikomédia. Takto sa dá nazvať to, čo sa deje na Ukrajine. Najnovším krokom ukrajinskí poslanci prijali rezolúciu, kde sa de facto za vinníka 2. sv. vojny označuje Rusko. Ukrajinská najvyššia rada prijala Deklaráciu pamäti a solidarity zákonodarcov Ukrajiny, Poľska a Litvy. Tá okrem iného vymedzuje začiatok druhej svetovej vojny, za ktorým údajne stál okrem nacistického Nemecka aj ZSSR. Dokument sa odvoláva na zmluvu o neútočení medzi ZSSR a nacistickým Nemeckom Ribbentrop-Molotov. Deklarácia uvádza, že pakt uzavretý Sovietskym zväzom a Nemeckom prispel k začiatku druhej svetovej vojny 1. septembra a k okupácii Poľska Nemeckom a Sovietskym zväzom. Ďalej v ňom stojí, že pakt môže aj za sovietsku okupáciu Litvy, Lotyšska a Estónska a masové represie. Ďalším následkom prijatia paktu sa stalo rozhodnutie znamenajúce novú etapu zotročenia všetkých krajín východnej a centrálnej Európy, ktorá trvala viac ako päťdesiat rokov, píše sa ďalej v deklarácii. Podľa ruských médií tým Ukrajina, prakticky vzaté, schválila, že druhú svetovú vojnu vyvolal okrem Nemecka aj vtedajší Sovietsky zväz. V kontroverznej deklarácii sa už ale nespomína, že podobné pakty s Hitlerovým nacistickým Nemeckom mali aj mnohé iné európske krajiny, vrátane Poľska. Jednalo sa konkrétne napríklad o pakt Pilsudski-Hitler uzavretý 26. januára 1934 v Berlíne. Viniť Sovietsky zväz z druhej svetovej vojny je scestné a poukazuje len na fanatickú rusofóbiu ukrajinských politikov, ktorí túto deklaráciu podpísali. Hlavnespravy.sk, (výňatok) Ruské školy idú mať hovoriace 3D-obrazy hrdinov vojny Oznámil to generálny riaditeľ výrobcu Alexej Kedrinskij. Súbor obrazov má názov Živá pamäť a približuje históriu života každého zobrazeného človeka. Riaditeľ prezradil, že testovací súbor prvých 10 osôb už bol schválený ministerstvom vzdelávania, ďalej ho posudzuje 85 subjektov RF. Konkurz odštartuje 5. decembra a je prispôsobený k dátumu protiútoku našich vojsk. Ukončený bude koncom apríla 2017, pričom predstaví ho výber 30 najlepších projektov z regiónov, povedal Kedrinskij. Podľa ria.ru, Putin je pripravený hovoriť s Japonskom o Kurilách K dnešnému dňu sú Kurilské ostrovy suverénnym územím Ruska, no Moskva je pripravená diskutovať s Tokiom, vyhlásil prezident RF na tlačovej konferencii po samite APEC v Lime. To, čo sa týka Kurilských ostrovov, je výsledok 2. sv. vojny, a my sa nazdávame, že k dnešnému dňu je to suverénne ruské územie, potvrdené medzinárodnými dokumentmi. My sme však pripravení viesť s našimi japonskými partnermi dialóg, hovoríme, že možné sú rôzne varianty, vyhlásil V. Putin. Podľa evrazia.org, Rusi vrátia do služby tanky T-34 Petrohradský 61. tankový opravárenský závod uskutoční podľa objednávky MO RF technické ošetrenie tankov T-34. Preverené bude hlavne riadenie, elektronika, výmena olejov a filtrov a ďalšie servisné a profilaktické opatrenia. Práce majú byť dokončené k máju Spresňujúca informácia hovorí, že ide o tri tanky T-34-85, ktoré patria do zostavy Tamanskej motostreleckej divízie v Alabine. Podľa izvestia, (Pokračovanie na str. 4) BOJOVNÍK /

3 HORÚCE TÉMY ČÍSLA Zapamätajte si toto miesto a keď budete mať čas, skúste sa sem vrátiť... (Dokončenie zo str. 1) Trochu inú vďaku pani Anne Sujovej vyjadril SZPB, pretože ju vyznamenal medailou M. R. Štefánika III. stupňa. Odovzdal jej ju tajomník Ústrednej rady SZPB Viliam Longauer. Piecť denne toľké chleby, to vyvoláva logickú otázku. Odkiaľ ste brali na ne múku? Odkiaľ? Dávala som svoju. No a keď sa mi minula, pomohli susedia, riekla pani Anna. Po odhalení pamätnej dosky sa prítomným prihovoril starosta Cinobane Jozef Melicher s krátkym dejinným poohliadnutím sa i s predstavením súčasnosti obce. V. Longauer si zaspomínal v akom povedomí rástli vojnová a povojnová generácia a konštatoval, že presviedčať dnes mladú generáciu o cieľoch SNP je zložité a že ďalej to bude už len zložitejšie. Pričom všetko je vraj také jednoduché. Stačí si len uvedomiť, že sloboda, ktorá sem prišla, neprišla len tak, ale že si ju bolo treba vybojovať. Predstaviteľ veľvyslanectva RF Michail Mačechin bol super stručný a aj super obsažný. Pomník, ktorý dnes odhaľujeme, je niťou, spájajúcou minulosť a súčasnosť. Upozorňuje, že mier je krehký. Musíme si pamätať, že to najdrahšie, čo máme, je život. Večná pamiatka padlým partizánom! Generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev formou svojho príhovoru len posilnil osobitú invenciu tohto podujatia, keď povedal: Bol medzi stredoškolákmi taký test. Učiteľky im hovoria letíte na balóne a ten začína klesať. Niečo teda musíte z balóna vyhodiť. No máte len štyri rovnako dôležité veci lásku, zdravie, peniaze a slobodu. Čo obetujete, aby ste prežili? Čo urobili naši mladí? 80 percent povedalo, že vyhodí z balóna slobodu. Načo potom zomierali ľudia vo vojne, načo sa 17. novembra štrngalo kľúčmi, keď sloboda je nám taká..., že sa jej veľmi rýchlo zbavíme? Ďalej k tomu S. Mičev pridal svoj vlastný vzťah k slobode. Ak máme slobodu myslenia a konania, tak všetko je akési ľahšie!. A doplnil ho prosbou: Nedovoľte mladým ľuďom, aby si pokazili život tým, že volia ľudí, ktorí si nezaslúžia byť volení! V Cinobani sa odhalenia pamätníka zúčastnila aj Ľudmila Lofajová s dcérou, ktorá je zase dcérou partizánov Margity a Jána Roštárových, ďalej predstavitelia troch oblastných výborov SZPB z Lučenca, Rimavskej Soboty a Zvolena, Matice slovenskej, SČK, KSS a mnohých ďalších organizácií. Naozaj, zapamätajme si toto miesto a keď budeme mať čas, skúsme sa sem vrátiť..., znie trošku preformulovaná výzva, ktorá v Hrnčiarkach Žihľave zaznela od Márie Švikruhovej. vmi Informácia pre vojnových veteránov V súlade so zákonom č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo obrany SR poskytuje vojnovým veteránom rekreačnú starostlivosť a kúpeľnú starostlivosť, a to prostredníctvom Vojenského ústavu sociálneho zabezpečenia. Informácie o možnostiach rekreácie alebo kúpeľnej starostlivosti a o podaní prihlášky sú zverejnené na webových stránkach VÚSZ, ako aj na webovej stránke Ministerstva obrany SR: rekreacna-a-kupelna-starostlivost/. Ing. Eva HAVASIOVÁ, oddelenie starostlivosti o vojnových veteránov a vojenských dôchodcov MO SR 24. NOVEMBER Zverejnenie videa 89-ročnej Gertrúdy, ktorá prežila Osvienčim, pár dní pred rakúskymi voľbami, významne zasiahlo celú krajinu. Ako 16-ročnú ju aj s celou rodinou deportovali do koncentračného tábora v Osvienčime. Z celej rodiny prežila ako jediná. Teraz sa opäť obáva vzostupu populistov. Dnes 89-ročná Viedenčanka varuje vo videu pred rakúskymi pravicovými extrémistami. Podľa nemeckého denníka Die Welt pôsobia jej slová veľmi dôveryhodne, čo samozrejme súvisí s tým, čo prežila. 25. NOVEMBER Predseda vlády SR Robert Fico počas svojej pracovnej návštevy Bieloruska podpísal komuniké o spolupráci medzi Slovenskou republikou a Bieloruskom a medzivládnu dohodu medzi rezortmi vnútra o spolupráci pri mimoriadnych situáciách. V Minsku zároveň slávnostne otvoril nové priestory slovenského zastupiteľského úradu v Bielorusku a zúčastnil sa kladenia vencov pri Pomníku víťazstva na Námestí víťazstva. 26. NOVEMBER Neznámi páchatelia zhanobili pamätník obetí holokaustu v centre Užhorodu v ukrajinskej Zakarpatskej oblasti. Pamätník, ktorý tu odhalili iba v uplynulom mesiaci, vandali poliali červenou farbou a zasypali ho letákmi s antisemitským obsahom. K sobotňajšiemu nočnému prejavu extrémizmu sa prihlásila neznáma skupina zakarpatských nacionalistov, ktorej dvaja členovia na zverejnených fotografiách v maskách stalo sa VO SVETE a kapucniach rozlievajú červenú farbu, kým tretí rozhadzuje spomínané letáky. 28. NOVEMBER Spory v Rusku vyvolala bývalá olympijská šampiónka v krasokorčuľovaní a manželka hovorcu ruského prezidenta Tatiana Navková, keď v populárnej tanečnej súťaži tancovala v pruhovanom šate väzňov koncentračných táborov a so žltou židovskou hviezdou. Navková vysvetľovala, že vystúpenie inšpiroval jej obľúbený film Život je krásny a že chcela deťom pripomenúť strašnú dobu. Téma je natoľko bolestná, natoľko krvavá, že je otázkou, ako ju uchopiť. Aké tu majú byť kritériá? Myslím, že by tu nemali mať miesto posmech, irónia či úškľabky. Holokaust nie je len o zabíjaní, ale aj o obrovskom vzdore, vzdore ducha a o ľudskej dôstojnosti. Ak to v tomto tanci bolo, potom v ňom nič zlé nevidím, uviedla spisovateľka Alla Gerberová, ktorá v Rusku vedie osvetové stredisko o holokauste, a dodala, že aj v najstrašnejších podmienkach ľudia do poslednej minúty žili, písali, spievali a milovali. 30. NOVEMBER Výbor rakúskeho parlamentu pre vnútro dal vo Viedni zelenú vyvlastneniu rodného domu Adolfa Hitlera v Braunau am Inn. Príslušný návrh ministra vnútra Wolfganga Sobotku podporili poslanci koaličných strán sociálni demokrati i ľudovci, ako aj zákonodarcovia opozičných Zelených a zoskupenia NEOS. Proti hlasovali slobodní z FPÖ, ktorí majú pochybnosti, že vyvlastnenie je tou správnou cestou, ako aj nominanti Teamu Stronach, podľa ktorého vôbec nie je isté, že sa v dome skutočne narodil niekdajší vodca nemeckých nacistov. Expertná komisia upozornila, že dom by sa nemal zmeniť na múzeum, pretože by to iba posilnilo spojenie tohto miesta s Hitlerom. Strhnutie domu by sa rovnalo popretiu nacistickej minulosti Rakúska, uviedol vedúci rakúsky historik Oliver Rathkolb, ktorý patril tiež medzi členov komisie. vd Vieme, že spolupráca SZPB a Únie žien Slovenska je priam vzorová. Ak to však osobne potvrdia aj jej členky, navyše pochádzajúce z celého Slovenska, tak sa tomu chce veriť dvojnásobne. Aj preto bolo prijatie tento delegácie na čele s predsedníčkou Irenou Belohorskou pre predsedu SZPB Pavla Sečkára nielen o ich vyznamenaní za vykonanú prácu, ale aj o spoločnom uvažovaní, čo by sme v našom príkladnom partnerstve mohli urobiť viac a čo lepšie. r, snímka Nikola Humajová SZPB je opäť vo FIR-e (Dokončenie zo str. 1) rokovania a spomenul aj to, ako sa delegát z Ukrajiny ohradil, že u nich nie je občianska vojna. Predsedníctvo prerokovalo všetky plánované otázky v súvislosti s prípravou decembrového rokovania nášho najvyššieho orgánu medzi zjazdmi, t. j. ústrednej rady SZPB. Vyhodnotilo plnenie uznesení; spomienkových zhromaždení k 72. výročiam SNP a KDO a činnosť oblastných výborov SZPB za 2. a 3. štvrťrok 2016; ďalej plnenie rozpočtu za mesiac tohto roka a návrh predbežného rozpočtu na rok 2017; prerokovalo plán hlavných podujatí a plány Predsedníctva a Ústrednej rady SZPB na rok 2017 a informáciu o činnosti ústrednej Historicko-dokumentačnej komisie a Komisie pre mládež, učiteľov a ženy. Nesmierne rozsiahlym bol bod rôzne, ktorý obsahoval vyše desať podbodov a medzi nimi aj posúdenie otázok okolo projektu elektronizácie členskej evidencie SZPB; návrhy na riešenie zvýšenia realizácie nákladu Bojovníka a ročeniek odbojárov a skvalitnenia webovej stránky zväzu; informáciu zo stretnutia protifašistických organizácií vojnových veteránov v Moskve; zo slávnostného zhromaždenia k 70. výročiu založenia ČSBS v Prahe; z rokovania medzinárodného výboru utečencov a vyhnancov... v Belehrade; predsedníctvo bolo informované o liste ústavným činiteľom vo veci protokolárneho miesta Pamätníka neznámeho vojaka a o našej vlastnej pripravenosti na otvorenie stálej výstavy SZPB. Predsedníctvo bude ústrednú radu tiež informovať, že bola uzavretá dohoda o spolupráci medzi SZPB a Spoločnosťou Milana Rastislava Štefánika, predmetom ktorej je spoločné úsilie o rozvíjanie obojstranne prospešnej spolupráce pri napĺňaní a propagácii myšlienok a cieľov odkazu SNP a M. R. Štefánika. V. MIKUNDA Dňa 16. novembra 2016 zasadala Historicko-dokumentačná komisia SZPB. Nech by bola vyvinula akúkoľvek snahu o zmapovanie súčasného stavu, asi by sa jej to celkom nepodarilo, pretože štyri oblastné výbory (Michalovce, Piešťany, Považská Bystrica a Vranov nad Topľou) svoje oblastné komisie stále nemajú a od 13-tich neprišli ústrednej žiadne informácie. Naproti tomu bola vyjadrená spokojnosť s výsledkami oblastných HDK v Humennom, L. Mikuláši, Novom Meste nad Váhom, Rožňave a v Žiline. Spomedzi lektorského zboru najčastejšie zazneli slová uznania o Jozefovi Bystrickom z VHÚ, Oldřichovi Vaněkovi z L. Mikuláša, Jánovi Hamarovi z Levíc a Dušanovi Halajovi zo Žiliny. Čo a aké úlohy si HDK SZPB predsavzala naplniť v novom roku, to sa bude Bojovník snažiť vyrozprávať v rozhovore s jej predsedom Jurajom Drotárom. Jozef PUPALA 3 BOJOVNÍK / 25 26

4 Čo píšu iní (Dokončenie zo str. 2) Zvolenie Trumpa je signálom k finančnému Armagedonu Dnes sa nám naskytuje rovnaký obraz ako pred 2. sv. vojnou. Objavila sa politická skupina, ktorú je potrebné dostať ku kormidlu potápajúcej sa bárky. Po potopení lode môžu bábky na Wall Street a sivé eminencie, ktoré nimi z pozadia hýbu, obviniť konzervatívnych pravicových populistov, že to oni majú vinu na prasknutí finančnej bubliny a za vyvolanie deštruktívnej krízy, ktorá bola pripravovaná minimálne od roku Uvoľnenie informácií o kriminálnej činnosti Clintonovcov tesne pred voľbami je jasným dôkazom, že globálne elity si vybrali Trumpa, ako svojho lepšieho kandidáta, než Hillary Clintonovú, ním budú vybraní ďalší pravicoví populisti v Európe, ktorí preberú moc v období najväčšieho chaosu. Výňatok z news.e-republika.cz, Kde sa nachádza peklo? Dokonca ani boľševici nemohli prinútiť ruské mesto Kyjev, aby hovorilo na ukrajinskej move. Veď aj všetci ukrajinskí oligarchovia a nimi vypestovaní nacistickí ľudožrúti, ktorí zaliali Malorusko krvou a strachom, hovoria a rozmýšľajú po rusky. Dokonca aj Haličania, drancujúci v Donbase, všetci chápu, že celý ich život je založený na totálnom klamstve, no nemôžu sa zastaviť. To je to, kde sa nachádza peklo. Podľa vz.ru, Na Ukrajine vyrástol počet pozitívne nazerajúcich na Banderu Podľa sociologickej skupiny Rejting na západe Ukrajiny je kladný vzťah k historickým osobám Ukrajincom: Michailovi Gruščevskému, Ivanovi Mazepe, Stepanovi Banderovi a Simonovi Petľjurovi, kým na východe si cenia osobnosti z Ruska: Petra I., Vladimíra Lenina a Josifa Stalina. K Stepanovi Banderovi má kladný vzťah 35 % respondentov, 46 má odmietavý a 18 % nevedelo odpovedať. V porovnaní s rokom 2012 malo kladný vzťah 22 % a v roku % Ukrajincov. Podľa vz.ru, Trumpa pozvali navštíviť mestá atómové obete Primátori japonských miest Hirošima a Nagasaki, ktoré sa stali obeťami amerického bombardovania v roku 1945, pozvali na návštevu zvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa. Primátori v liste píšu, že by boli vďační budúcemu prezidentovi USA ak by navštívil ich mestá a presvedčil sa o absolútnej neľudskosti atómových zbraní. Vyjadrili tiež nádej, že Trump prijme opatrenia na budovanie sveta bez atómových zbraní. Podľa ria.ru, Názory na súčasnosť...disidentky a chartistky, spisovateľky Lenky Procházkovej. Práve odo mňa to asi znie čudne, ale musím povedať, že život v normalizácii nebol taký šedivý, stiesnený a uniformovaný, ako sa dnes píše v učebniciach. Bol v ňom priestor pre súdržnosť a ľudskú slušnosť. (...) Ľuďom, ktorí si v detstve či mladosti prežili rozčarovanie z Mníchovskej zrady západných spojencov a potom vojnu, Heidrichiádu, nedá sa vyčítať, že po oslobodení vstupovali do KSČ, pretože cítili vďačnosť voči vojakom Červenej armády, ktorých u nás padlo viac ako sto tridsať tisíc. Preto v roku 1946 dostali v Česku komunisti toľko hlasov. Komunizmus bol v tej povojnovej dobe vnímaný ako nádejný smer, plný energie. (...) Občas som pozývaná na prednášky, a tak viem, že ani mnohí vysokoškoláci dnes nepoznajú základné fakty z novodobých dejín svojej krajiny, nieto ešte zo svetových dejín. Šírené internetom ZO ŽIVOTA REGIÓNOV Spomienka s väčším počtom mládeže Dňa 25. novembra 2016 si odbojári OblV a ZO SZPB okresov Michalovce a Sobrance pripomenuli 72. výročie oslobodenia mesta Michalovce vojakmi Červenej armády. Hlavný prejav mal primátor Viliam Záhorčák a dejinné udalosti pripomenul oblastný predseda SZPB Miroslav Prega. Pozdravné posolstvo od veľvyslanca RF v SR odovzdal zhromaždeniu Sergej Nikitin, ktorý sa pietneho aktu zúčastnil spoločne s honorárnym konzulom Čím boli tieto oslavy iné? ZO SZPB Sobrance, spoločne s mestským úradom Sobrance, si 23. novembra pripomenuli 72. výročie oslobodenia mesta spod päťročnej veľvyslanectva RF na Slovensku Ladislavom Štefkom. Význam tohto podujatia miestni protifašistickí odbojári vidia v tom, že každým rokom sa spomienky na výročie oslobodenia zúčastňuje viac ľudí, vrátane mládeže a žiakov miestnych škôl. Po slávnostnom akte boli členovia SZPB prijatí primátorom na pôde magistrátu na tradičnom oceňovaní plaketou primátora a čestnými a ďakovnými listami od OblV SZPB Michalovce. Miroslav PREGA Sloboda prišla do Humenného V sobotu 26. novembra uplynulo už 72 rokov odkedy sa Červenej armáde podarilo vyhnať z nášho mesta nemecký prápor. V piatok sme si to pripomenuli pietnym aktom kladenia vencov, ktorému predchádzalo rokovanie a slávnostná akadémia oblastného výboru. Správu o činnosti predniesla oblastná tajomníčka Gabriela Rosičová a skonštatovala, že výsledky práce oblastnej organizácie sa bilancujú práve v tomto období, keď pred 72 rokmi jednotky 318. novorossijskej horskej streleckej divízie genmjr. V. F. Gladkova oslobodili metropolu na Laborci spod fašistického jarma. Potom sa účastníci akadémie za zvukov Mestského dychového orchestra Chemlon vydali sprievodom k Pamätníku vďaky, aby vzdali úctu padlým vojakom, svojím osloboditeľom. Vence k pamätníku, za asistencie vojakov z Michaloviec, položili zástupca primátorky Andrej Semanco, predstaviteľ veľvyslanectva RF Sergej Nikitin, honorárny konzul RF Ladislav Štefko, predstavitelia štátnej správy, zástupcovia ZO SZPB, Otvorili výstavu o Povstaní V pondelok 28. novembra ubehlo 72 rokov od oslobodenia mesta Stropkov a preto pri tejto príležitosti sa pred pamätnou tabuľou stretli obyvatelia mesta na čele s primátorom O. Brendzom, aby vzdali úctu svojím osloboditeľom. Zväzu vojakov SR klub Humenné, miestnych spoločenských organizácii, verejnosť a pamätníci týchto udalostí. O kultúrny program sa postaral Spevácky zbor mesta Humenné a detský spevácky zbor Lienka pri Súkromnej ZUŠ Múza. GR Na oslavách vystúpili s príhovormi O. Brendza, riaditeľ múzea SNP Stanislav Mičev a predseda OblV SZPB Jozef Rodák. Potom nasledovalo slávnostne otvorenie výstavy venovanej SNP. Jozef ŽIŽÁK poroby Maďarska a fašistického Nemecka. Pri pamätníku vojakov Červenej SZPB Miroslavom Pregom, pripomenuli tých, ktorí sa určite tiež armády sme si spoločne so žiakmi a stredoškolákmi, s vojakmi chceli dožiť slobody, no fašistický ozbrojených síl SR a pracovníkmi živel im ju nedoprial. samosprávy, zástupcami politických strán spolu s 3. tajomníkom iné? Máme za to, že učitelia pocho- Čím boli tieto oslavy pre nás Veľvyslanectva RF v SR Sergejom pili zmysel a význam našej snahy Nikitinom a oblastným predsedom pri práci s mládežou, pri jej oboznamovaní s dejinnými piliermi slovenského národa, kam víťazstvo nad fašizmom jednoznačne patrí. S príhovorom zhromaždenie oslovili zástupca primátora Roman Oklamčák, Miroslav Prega a predseda ZO SZPB Sobranc e Marián Lukáč. Pri tejto príležitosti sme udelili ďakovné listy naším jubilantom, medzi ktorými bol aj náš posledný účastník 2. sv. vojny a SNP 94-ročný Pavol Kačúr. ML BOJOVNÍK /

5 ZO ŽIVOTA REGIÓNOV Koľ kí funkcionári nechcú (nevedia) zmotivovať ani svoje deti? Výročná členská schôdza ZO SZPB v Čiernom Potoku konštatovala, že v jedenástom roku svojej existencie (založená 2005) sa počet členov zvýšil z pôvodných 12 na dnešných 48. A pritom sa počet obyvateľstva obce znížil z vtedajších niečo nad 170 na súčasných 145. Napriek tomuto príkladnému pomeru zastúpenia členov protifašistov v obci, sa otázkou ďalšieho rozširovania členskej Predsedovo poohliadnutie sa Za najväčší úspech našej ZO SZPB v Medzibrode v ostatnom období môžeme považovať, že odolávame vonkajším vplyvom, ktoré v súčasnej dobe cítime v spoločnosti a to v skrytom potláčaní významu protifašistického odboja a teda aj nahlodávaní základov, na ktorých stojí naše občianske združenie, určitou časťou obyvateľstva. Vo výbore ZO SZPB vytvárame podmienky na realizáciu sa svojich členov, či už možnosťou výberu z podujatí oblastného výboru B. Bystrica, alebo z plánu našich akcií. V súčinnosti s obecným úradom a základnou školou organizujeme pietne spomienky pri príležitosti oslobodenia obce, SNP a s miestnym pánom farárom spomienku na obete 1. svetovej vojny. Žiaci základnej školy (1. 4. tr.) pripravujú pod pedagogickým vedením kultúrne vystúpenie, ktorým spestrujú naše rokovania. Výbor ZO SZPB pripravil a spoločne s obecným úradom a združením športových a technických činnosti, červeným krížom a poľovníckym združením Torysa zorganizoval už 10. ročník branno-športovej súťaže Partizánskymi chodníčkami, kde žiakom ZŠ priblížil históriu obdobia SNP. Tento deň sme Bolo čo hodnotiť! Koncom októbra v Klube dôchodcov v Rajci sa konalo výročné rokovanie tunajšej základnej organizácie SZPB. Slávnostnú atmosféru pripravil výbor výstavou fotografií z vlastných aktivít, zbierky pamätných a vojnových medailí a kultúrnym programom. využili aj na propagáciu činnosti našej základnej organizácie, ktorá bola zapracovaná v Pláne činnosti OblV SZPB pod názvom Spoznaj ZO SZPB v regióne. Ďalej sa v spolupráci s obecným úradom a ostatnými občianskymi združeniami v obci podieľame na tzv. Haruľovej šou, ktorá sa tohto roku konala už 15-krát. Z jej finančného výťažku môžeme aj tohto roku prilepšiť svojim členom na vianočné sladkosti. Vo výbore sme sa tiež uzniesli, že všetkým okrúhlym jubilantom nad 60, 65 rokov a vyššie zakúpime Ročenku odbojárov Taktiež sme pohorelcovi, predsedovi ZO SZPB v Podolí (oblastný výbor Nové Mesto nad Váhom) prispeli nemalou finančnou čiastkou. Aj keď máme už len dvoch priamych účastníkov protifašistického odboja, môžeme sa pochváliť, že úbytok členskej základne nepociťujeme a oproti je nás o 4 členov viac. Celkom je nás v ZO SZPB 74 členov s vekovým priemerom 64,5 roka. Aj touto cestou ďakujem všetkým našim aktívnym členom, prajem nám spoločne pevné zdravie, spokojnosť v rodinách a teším sa na spoločné podujatia v roku Ján PACEK Plná sála členov si pozorne vypočula správu o činnosti prednesenú predsedom organizácie Jirkom Novákom i vystúpenie delegáta oblastného výboru SZPB Milana Paršu. Spoločne potom posúdili, ako sa im v duchu pokynov oblastného výboru darilo naplňovať závery XVI. zjazdu SZPB, uznesenie výročnej členskej schôdze a Oblastnej konferencie z roku Nie všetko sa podarilo splniť, ale organizácia si svojou činnosťou získala vážnosť a dôveru občanov Rajca a okolitých obcí. Jej aktivity boli zamerané na poznávanie, ale hlavne na zachovanie tradícií odboja v Rajeckej doline. Spolupráca s organizáciou JDS a mládežnickou organizácou Akurát z Kunerádu, vedenej Jankou Dubeňovou, viedla k oživeniu odbojovej tradície v Kunerádskej doline (pod Martinskými hoľami). Hlavne však nastalo posilnenie povedomia boja za národnú slobodu, za zachovanie protifašistických tradícií a zodpovednosti za rast členskej základne. Rajecká ZO SZPB sa z organizácie, ktorá mala pred rokmi len dve desiatky členov, stáva jedna z najpočetnejších organizácií v okrese Žilina. Len v poslednom roku prijali do svojich radov 40 nových, predovšetkým základne zaoberala tak správa, ako aj diskusia. Všeobecne panuje v SZPB názor, že možnosti sú vyčerpané a udržanie počtov SZPB je diskutabilné. Lenže počty u nás hovoria o opaku. Ako je to možné? Ako je možné, že početne sa nám nevyrovná ani obec s tisícom obyvateľov, pretože má iba 80 členov SZPB? Alebo ešte okatejší prípad, keď 12-tisícové mesto má len 27 členov SZPB. Od tohto sa odvíja aj práca so zväzovou tlačou. Odoberáme 30 Ročeniek odbojárov 2017, nedostatočne sme na tom pri Bojovníkovi, odoberáme len priemer, čo je okolo 12 % (Cieľom redakcie je v prvej etape dosiahnuť 25-percentný odber pozn. Bojovník). Minulý rok sme zaviedli nový spôsob prijímania členov. Prihlášky prijímame pri významných pamätníkoch protifašistického odboja. Odštartovali sme to pri Alžbete Pupalovej, ktorá si podala prihlášku rovno do rúk predsedu SZPB Pavla Sečkára pri pamätníku Sovietskej armády vo Svidníku počas osláv 72. výročia KDO. Ďalšie prihlášky boli odovzdávané pri našich obecných protifašistických výročiach. Pri výročí odvlečenia našich rodákov do koncentračného tábora si prihlášku podala neter priameho účastníka protifašistického odboja Jozefa Sebíňa Anna Sebíňová a Zdenka Kapcová, ktorej prastarkého odvliekli do koncentračného tábora a otec bojoval v 1. čs. armádnom zbore v ZSSR. Aj toto dokazuje, že zdroje nie sú vyčerpané. Len sa treba otázke členstva venovať. Veď potomkovia odbojárov a obetí fašizmu žijú všade. A ešte niečo, koľkí funkcionári SZPB majú v našich radoch Hovorí predseda základnej organizácie Jiří Novák. svoje manželky, deti, vnukov? Resp. koľkí ich medzi nami ešte nemajú? Aj o tomto bola naša výročná schôdza. Jozef PUPALA, predseda ZO SZPB Čierny Potok (Pre Bojovník bez nároku na honorár) Deviatka sa rozrástla Členovia 47-člennej ZO SZPB č. 9, pôsobiacej v II. bratislavskom obvode, výročne rokovali 9. novembra 2016 v zasadačke SZPB na Štúrovej ulici za prítomnosti oblastnej tajomníčky Kataríny Frišovej a zástupcu starostu II. obvodu Martina Penera. Slávnostnú atmosféru navodila predsedníčka Margita Kováčová hneď v úvode, pretože za aktivity v minulom období odovzdala čestné diplomy Terézii Kornošovej, Jánovi Borotovi a starostovi obvodu Dušanovi Pekárovi. Vo svojej hodnotiacej správe ocenila aktivity členov na podujatiach SZPB, počas výročia SNP a oslobodenia, či výletov na pamätné miesta, stretnutia a besedy o odboji s mladými ľuďmi. Privítala tiež nových členov, ktorí k nám prišli z inej zaniknutej ZO SZPB z nášho obvodu pre vysokú úmrtnosť, chorobnosť, zdravotnú nevládnosť či odsťahovanie sa. Správa ocenila aj dobré hospodárenie organizácie, pomoc a podporu, ktorú 9. ZO SZPB poskytuje starosta obvodu a jeho zástupca. V podobných aktivitách chce základná organizácia pokračovať aj v budúcom roku, k čomu prijala a schválila plán ďalšej činnosti a podporila ho uznesením. Na schôdzi sme si pripomenuli storočnicu členky Žofie Grošekovej (o tomto jubileu písal aj Bojovník), ako aj 90 a 80-ročných jubilantov. Im a ďalším členom zarecitovala verše dcéra priameho protifašistického bojovníka L. Szaba T. Kornošová. V diskusii upozornili viacerí členovia na aktivity a vyjadrenia pravicových organizácií a extrémistov u nás a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú celú našu spoločnosť. Výročné rokovanie sa na záver zmenilo na spoločenské posedenie pri občerstvení, ktoré poskytol starosta obvodu. Martin KUČEK mladších občanov z Rajca a okolia. Silu tejto organizácie potvrdzuje družnosť členov a jej aktívna činnosť. Dôveru na nasledujúce obdobie dostala väčšina členov výboru, ktorý bol doplnený o mladších funkcionárov. Juraj DROTÁR, snímka Pavol Rýpal 5 BOJOVNÍK / 25 26

6 ZO ŽIVOTA REGIÓNOV Štvrtý reprezentačný ples SZPB Toho roku ( ) sa k nám pridala aj miestna organizácia SNS v Čani. Organizátorka plesu, predsedníčka ZO SZPB v Čani Monika Gergeľová v príhovore uviedla, že ples je aj o priateľstve kedy sa ideme zabaviť a stretnúť s ľuďmi, ktorých máme radi. Tohtoročného plesu sa zúčastnilo 228 ľudí. Do rytmu hrala skupina Family. Program spestrili: finalistka Superstar Lenka Kvaková, skupina orientálneho tanca Šeherezáda a spevák Steven Dan. Prekvapením tomboly bol obraz nazvaný Posolstvo od akademického maliara Mira Mižaka, ktorý ho odovzdal osobne. MG 121. narodeniny Ludvíka Svobodu Pri príležitosti 121. výročia narodenia armádneho generála Ludvíka Svobodu sa uskutočnilo stretnutie k ucteniu pamiatky bývalého veliteľa 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a prezidenta ČSSR v rokoch Stretnutie sa konalo pri pamätnom kameni pred rodným domom L. Svobodu v českej obci Hroznatín 26. novembra Za slovenskú stranu sa ho zúčastnili primátor mesta Svidník Ján Holodňák so svojím zástupcom a členovia OblV SZPB Svidník, ktorí predstaviteľov obce Hroznatín pozvali na návštevu Svidníka, aby videli miesta, kde ich rodák s 1. čs. armádnym zborom bojoval. Jozef ŽIŽÁK Pamätníky v Lešti Naša ZO SZPB generálmajora A. Kordu z Pliešoviec si v rámci výletov Pamätníky tentoraz zašla do vojenského výcvikového tábora Lešť, kde počas SNP velil vtedy major A. Korda, ktorého pomenovanie hrdo nosíme. Vstúpiť sem bez povolenia nie je dnes možné, no nakoniec sa nám ho podarilo vybaviť. Navštívili sme pamätníky ruských a rumunských padlých vojakov a uctili sme si ich pietnou spomienkou. Zašlú slávu i krutú minulosť Lešti a Turieho Poľa nám priblížili naši sprievodcovia rtm. M. Vajda a F. Homola. Predsedníčka ZO SZPB M. RAUSOVÁ Pri pamätníku padlých sovietskych vojakov. Aby sa nezabudlo... Dňa 10. novembra 2016 zorganizovala ZŠ J. G. Tajovského v spolupráci so ZO SZPB v Senci besedu so žiakmi deviatych ročníkov o fašizme. Predseda SZPB Zdenko Marton na úvod objasnil poslanie a činnosť SZPB, ktorý sa na základe zmluvy s ministerstvom školstva podujal na šírenie a vysvetľovanie poznatkov o fašistickej ideológii na základných a stredných školách, aby sa mladí ľudia mohli obrniť voči všetkým extrémistickým javom. Podujatie sa začalo prednáškou dvoch bývalých žiakov ZŠ J. G. Tajovského, ktorým učarovali dejiny študenta histórie na UK v Bratislave Jána Kobelu a študenta medzinárodných vzťahov na UMB v B. Bystrici Jána Rohára. Títo šikovní chlapci interaktívnym spôsobom a jazykom blízkym vekovej skupine ich poslucháčov nielen priblížili dejinné protifašistické udalosti, ale vysvetlili im aj základné pojmy a fakty a fašizme. Svoje rozprávanie podporili názornými ukážkami. Potom nasledovala voľná debata. Diskutovalo sa o politike, o súčasných prejavoch neonacizmu, o tom, ako sa neľudská fašistická a nacistická ideológia prejavuje v súčasnosti, kedy sa mladí ľudia môžu stretnúť aj so schvaľovaním extrémizmu vo svojom okolí a na sociálnych sieťach. Ukázalo sa, že deviataci vnímajú dianie v spoločnosti, zaujímali sa aj o vstup do SZPB a uvádzali, aké miesta venované holokaustu ešte mienia navštíviť. Na záver sa s veľmi silným a emotívnym rozprávaním predstavila pani Irma Farkašová, ktorá zažila 2. sv. vojnu ako dieťa. Ďalšiu prednášku na ZŠ J. G. Tajovského uskutočnia vo februári. Venovaná bude hlavne SNP. Eva BEŇOVÁ Tokajík: spomienka na vypálenie a vraždenie V obci Tokajík sa v piatok 18. novembra 2016 konalo pietne spomienkové zhromaždenie venované 72. výročiu Tokajíckej tragédie. Postrehy z Martina Oblastná historicko-dokumentačná komisia skonštatovala, že v roku 2016 spresnila evidenciu a stav pamätníkov protifašistického odboja. Doplnila si ich evidenčné karty a fotografie o aktuálnom stave, riešila priamy dohľad nad nimi v obciach. Komisia je celkove spokojná so stavom pamiatok protifašistického odboja, nedostatky prerokovala so starostami. Poukazuje však na potrebu spresnenia vlastníctva pamiatok a pozemkov. Dňa bol do starostlivosti žiakov Spojenej školy v Martine prevzatý pamätník padlým francúzskym partizánom v doline Malá Pod skalou (oblasť Martinských holí). Pri tejto príležitosti bol upravený priestor so stožiarmi pre zástavy a pamätnou vitrínou. Veľká vďaka za to patrí riaditeľovi Jozefovi Zanovitovi. Dňa bola odhalená socha obetiam popravených a zavraždených občanov obce Sklabiňa na Bukovinách v Martine. Drevená socha plačúcej matky je umiestnená pri hroboch popravených na miestnom cintoríne. Akt odhalenia organizoval obecný úrad so starostom Júliusom Ondrejom a ZO SZPB v Sklabini. Začalo sa slávnostnou svätou liturgiou, ktorej predchádzala prezentácia ozbrojených síl SR a ktorá pokračovala pietnym aktom kladenia vencov s príhovormi starostky a zúčastnených hostí. Novinkou oproti minulým rokom bola scénka v podaní mladých matičiarov, ktorá priblížila prítomným túto smutnú časť dejín obce Tokajík. Toto podujatie má zaradené do svojho kalendára aj svidnícky Oblastný výbor SZPB, ktorého delegácia si taktiež prišla pripomenúť výročie vypálenia a vraždenia v tejto obci. Jozef ŽIŽÁK Pri tejto príležitosti bol vydaný pamätný list na 72. výročie tejto tragickej udalosti. Dňa bola v spolupráci s Múzeom SNP otvorená stála výstava SNP a odboj v priestoroch ZŠ SNP Sučany. Výstava je cenná v tom, že jej návštevníci sa dozvedia nielen všeobecné fakty o SNP, ale aj o SNP v Sučanoch. Ku cti martinských odbojárov slúži, že SZPB prispel na toto dielo čiastkou 270 eur. V bádateľskej a dokumentačnej činnosti Martinčania rozvíjajú hnutie Žijú medzi nami. V rámci neho svetlo sveta uzrel dokument Zajatec, napísaný podľa vlastných zážitkov Jána Špirku. Druhým je dokument o životnom príbehu Pavla Holigu, opisujúcom zabíjanie francúzskych partizánov na Martinských holiach, pod názvom: Na tomto mieste mi visel život na vlásku. HDK tiež pomohla zistiť informácie pre Elenu Uhliarikovú o účasti jej deda Pavla Muchu (zomrel ) v SNP a pobyte v koncentračnom tábore. HDK si tiež ustanovila lektorské dvojice na odborné prednášky a besedy, menovala jedného člena HDK do Komisie učiteľov, žien a mládeže a založila si aj obrazovo dokumentačnú komisiu oblastnej HDK. r Činy sú viac ako slová Dňa 9. novembra 2016 bol pri pamätníku Červenej armády na Dargove obnovený Ružový sad. Zaslúžil sa o to poslanec NR SR Peter Pamula, ktorý tým chce spolu s poslancami SNS z košického kraja zviditeľniť miesto, kde prebiehali druhé najťažšie boje na začiatku nášho oslobodzovania. No a to, že táto tradícia naozaj ožíva, dali svojou prítomnosťou najavo aj občania, členovia SZPB, SNS a Matice slovenskej. Za SZPB sa obnovenej tradície zúčastnili predseda Ján Dianiška a Monika Gergeľová (Košice) a Jozef Čorba (Prešov). MG Deň Červených makov Pri príležitosti pamiatky vojnových veteránov padlých v minulých vojnách usporiadala ZO SZPB v Strážskom pre svojich členov a spoluobčanov pietnu spomienku na obete všetkých vojen. Súčasťou piety bola aj krátka bohoslužba za zomretých v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Potom sme zapálili sviečky a želali si, aby ani jeden plamienok nesvietil len na pamiatku padlých, ale aj na cestu k mieru a porozumeniu medzi národmi, nám živým. Za výbor ZO SZPB A. ZABLOUDILOVÁ, snímka Roman Jozef Medaily ku Dňu veteránov Pri príležitosti ukončenia 1. sv. vojny sa v Revúcej konala spomienková slávnosť, na záver ktorej predseda ZO SZPB J. Kochan odovzdal členom medailu Za obetavú prácu pre SZPB. Konkrétne si medailu prevzali predsedníčka okresnej rady JDS Zuzana Homoliaková a Vincent Blanár. JK Užhorod si vyžiadal M. R. Štefánika Dňa sa mnohí členovia oblastných organizácií SZPB z východu Slovenska zúčastnili odhalenia pamätníka generálovi M. R. Štefánikovi v Užhorode. Podnet na jeho postavenie dala československá menšina žijúca v Užhorode, Prešovský a Košický samosprávny kraj, štátna a samosprávna administratíva Zakarpatskej oblasti na čele s gubernátorom mesta Užhorod. Na slávnostnom akte sa zúčastnil aj člen Predsedníctva ÚR SZPB Jozef Čorba, predseda OblV SZPB v Košiciach Ján Dianiška a prítomní boli aj predstavitelia oblastného výboru SZPB z Trebišova. Súčasťou podujatia bolo aj pracovné stretnutie s predsedom užhorodských vojnových veteránov V. Bužanom, v rámci ktorého sa pripravovala Dohoda o spolupráci s OblV SZPB v Prešove, najmä plán spoločných aktivít na rok Dohoda bude podpísaná v januári v Prešove pri príležitosti spomienky oslobodenia mesta. JČ Dňa 20. novembra sa konala výročná členská schôdza ZO SZPB v Starej Ľubovni, ktorá je so svojimi 119 členmi najväčšou v oblasti. Privítali sme na nej zástupcov Oblastného výboru SZPB v Starej Ľubovni a partnerských organizácií. Rokovanie prišli pozdraviť aj žiačky ZUŠ J. Melkoviča Timea Vilmanová a Sára Sokolová, tretie z medzinárodnej akordeónovej súťaže. Čím žije žarnovická ZO SZPB? Naše výročné rokovanie bolo 29. novembra otvorené vystúpením žiakov žarnovickej ZUŚ. Andrea Kmeťová s gitarovým sprievodom učiteľky Andrejky Číkovej nám zaspievala a Lucia Boháčová zahrala na akordeóne. Predstavil sa nám aj spevácky súbor Prameň. Z pozvaných hostí k nám prišli predseda okresnej JDS Jozef Husár, predseda Denného centra dôchodcov Ján Hajnovič, za MS Anna Benčatová a ďalší. Za oblastný výbor SZPB zo Žiaru nad Hronom bola delegovaná Anna Pajtinová. Správu o činnosti predniesol predseda Milan Števko. Okrem nej nás informoval o dvoch projektoch, ktoré realizovali spolu s Máriou Števkovou. Jeden sa týka Trnavskej posádky v časoch SNP počas jej pôsobenia v Žarnovici a druhý hrobu ruského vojaka v Revišskom Pod- V S tarej Ľubovni bilancovali zámčí, v rámci ktorého nás predseda informoval aj o rokovaní so zástupcom ruského veľvyslanectva. Výročné rokovanie potvrdilo zloženie doterajšieho výboru. Mária ŠTEVKOVÁ Správa sa okrem organizácii a účasti na pietnych podujatiach pri protifašistických výročiach venovala spoluorganizácii edukačných výstav a prezentácií a osobitne kvízu pre žiakov základných škôl... Vo vystúpeniach oblastného predsedu V. Homišana, podpredsedu L. Šlachtovského a oblastnej tajomníčky Anny Majchrovičovej zaznelo poďakovanie za vykonanú prácu a slová, že patríme medzi najaktívnejších. Na druhej strane sa predsedníčka Edita Oláhová poďakovala menovite všetkým organizá ciám, ktoré nás podporujú. Počnúc mestským a okresným úradom. Záver patril pripomenutiu si Výzvy boja verejnosti proti pravicovému extrémizmu, práci s mladou generáciou v školách..., ako aj potrebe zintenzívnenia spolupráce s historicko-dokumentačnou komisiou a aj s Komisiou boja proti fašizmu pri NR SR. EO V tomto roku ešte jedna aktivita ZO SZPB Zlatý Potok vo Zvolene rokovala za účas ti ústredného tajomníka SZPB V. Longauera a vedúceho organizačného oddelenia Z. Martona a poslanca MsÚ Zvolen Mateja Snopka. Tomu oblastný výbor SZPB vo Zvolene udelil pamätnú medailu tu pôsobiacej partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, pretože sa pred 72. výročím SNP zaslúžil o úpravy pamätníka pancierového vlaku. Na rokovaní sa spomenulo aj získanie štyroch Výročného rokovania ZO SZPB v Liptovskej Osade sa zúčastnili aj oblastný predseda Róbert Fajta, oblastná tajomníčka Alžbeta Špirková a taktiež zástupca susednej organizácie z Liptovskej Lúžnej Ladislav Huba. Po úvodnom kultúrnom programe žiakov miestnej ZŠ s MŠ zaznela správa o činnosti. Oblastný predseda R. Fajta k nej spresnil, ako veľmi kladne je cítiť členstvo v tunajšej organizácii miestneho starostu. Spomenul tiež výnimočný cieľ na budúci rok, dať do poriadku pamätník sovietskym parašutistom v Hiadeľskom sedle, vrátane prístupu k nemu. Priamo na výročnom rokovaní bola prijatá za členku SZPB Anna Švitková. Text a foto: Jaroslava KONÍČKOVÁ nových predplatiteľov zväzového dvojtýždenníka Bojovník a konštatovalo, že Ročenka odbojárov 2017 bola hneď rozpredaná. Naša organizácia má už predané aj všetky členské známky na rok Poslednou aktivitou tohto roka bude ešte Posedenie pod jedličkou, po piatykrát organizované stretnutie všetkých základných organizácií v oblasti. ZO SZPB na Zlatom Potoku má k dnešnému dňu 49 členov, z toho sú už len dvaja priami účastníci protifašistického odboja. Viera NOCIAROVÁ Výr očne v Liptovskej Osade BOJOVNÍK / BOJOVNÍK / 25 26

7 KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY Vianočná dohoda symbol zjednotenia všetkých smerov protifašistického odboja Dokument historického významu Vianočnú dohodu možno právom považovať za najvýznamnejší dokument, podpísaný na území vojnového slovenského štátu, ktorý súvisel s prípravou ozbrojeného povstania s cieľom obnovy pôvodnej Československej republiky, ale zároveň na nových spoločenských základoch. Bola o to dôležitejšia, že ju podpísali predstavitelia všetkých politických prúdov národného odboja. Čo sa skrývalo za týmto jednoznačným úspechom? Významnou skutočnosťou bolo podpísanie Zmluvy o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi ZSSR a ČSR 12. decembra 1943 v Moskve za prítomností J. V. Stalina a Edvarda Beneša. Vtedy si antifašisti z buržoázneho prostredia jednoznačne uvedomili, že Sovietsky zväz bude mať významný vplyv na život v oslobodenej republike nielen na základe podpísanej zmluvy v Moskve, ale predovšetkým preto, lebo situácia na východnom fronte naznačovala, že Červená armáda bude mať výrazný podiel na víťaznom ťažení na našom území v boji proti nacistickým vojskám a ich spojencom. To, že si pred Vianocami v roku 1943 v Bratislave sadli za jeden stôl členovia V. ilegálneho výboru KSS Gustáv Husák, Ladislav Novomeský a Karol Šmidke spoločne s predstaviteľmi pravicového odboja, medzi ktorými boli Ján Ursíny, predvojnový člen Čs. agrárnej strany, Jozef Lettrich, pred vojnou exponent za Republikánsku stranu poľnohospodárov a maloroľníckeho ľudu a Matúš Josko (pôvodne Čs. národnosocialistická strana) sa dá považovať za veľký úspech všetkých zložiek odboja na Slovensku. Ešte väčším úspechom tohto stretnutia však bolo založenie Slovenskej národnej rady (SNR), ako celonárodného ústredného riadiaceho orgánu protifašistického odboja. V januári 1944 sa táto ilegálna SNR rozšírila o dvoch členov o ľavicového sociálneho demokrata, v Povstaní už člena KSS Ivana Horvátha a zároveň o poslanca Slovenského snemu Petra Zaťka. Z Gajovej cez Povstanie do Košíc Vianočná dohoda má dve časti. V prvej sa hovorí o poslaní a úlohách SNR, o využití vhodnej situácie na zvrhnutie ľudáckeho režimu na čele s Jozefom Tisom a prevzatí moci, o spolupráci SNR so zahraničným odbojom a exilovou vládou v Londýne. Druhá sa venuje povojnovému usporiadaniu Československa, v kto rom štátotvornými majú byť národy český a slovenský. V novom demokratickom štáte nesmú dostať priestor na činnosť strany a hnutia fašistické, rasistické, totalitné a také, ktoré budú v rozpore s koncepciou nového demokratického Československa. To sa bude predovšetkým orientovať na spoluprácu so slovanskými národmi, najmä so Sovietskym zväzom. Vo Vianočnej dohode je venovaný patričný priestor aj náboženskej otázke. Súviselo to so skúsenosťami z pôsobenia katolíckej cirkvi v slovenskom štáte, s jej prioritným postavením a politickými aktivitami. Práve preto v budúcej ČSR mala byť zachovaná sloboda náboženského vyznania a zároveň vylúčený vplyv cirkví na smer a vedenie štátu. V neposlednom rade význam Vianočnej dohody spočíval v tom, že jej mnohé tézy a predsavzatia sa dostali do Košického vládneho programu, prijatého 5. apríla 1945 v Košiciach za prítomnosti členov prvej povojnovej vlády ČSR. Ako charakterizoval podpísanie Vianočnej dohody a zrod SNR jeden z jej signatárov Gustáv Husák? Píše o tom vo Svedectve o Slovenskom národnom povstaní (I. vydanie, v roku 1964): V decembri 1943 veľmi priaznivo pôsobilo na prebiehajúce rokovania podpísanie spojeneckej zmluvy ČSR a ZSSR, Benešova návšteva v Moskve, schôdzka Stalina, Roosevelta a Churchilla v Teheráne a rozhlasové prejavy, najmä z Moskvy, pri týchto príležitostiach. To záverečné rokovania urýchlilo a asi v polovici decembra 1943 sa už diskutovalo o konkrétnom písomnom návrhu dohody o spoločnom boji, o jednotnom orgáne na Slovensku,... Slovenskej národnej rady. Text dohody sa pri rokovaniach opravoval a doplňoval a konečný text bol definitívne schválený a symbolicky podpísaný tesne pred Vianocami roku Preto je tento základný dokument celonárodného odboja na Slovensku známy ako Vianočná dohoda z roku Zrod SNR a Vianočnú dohodu nemohol vo svojich prácach obísť ani historik Jozef Jablonický, ktorý v podstate všetky svoje odborné schopnosti usmernil na jeden cieľ na výskum a štúdium všetkého, čo súviselo so SNP. V knihe Z ilegality do povstania (vyd. Epocha, 1969) píše: Rokovania bývalých agrárnikov s komunistami sa začali v čase, keď sa po príchode Karola Šmidkeho zo Sovietskeho zväzu utvoril nový, piaty ilegálny výbor KSS. Z rozsiahlej literatúry vieme, že tieto rokovania za účasti Gustáva Husáka, Ladislava Novomeského, Jozefa Lettricha a Jána Ursínyho v byte Ursínyho švagra Mateja Josku v Bratislave na Gajovej ul. č. 9 sa ukončili v decembri 1943 založením ilegálnej Slovenskej národnej rady a známou Vianočnou dohodou... Programové zásady vo Vianočnej dohode boli formulované len rámcove, nezabiehalo sa do podrobností... Nechcem dodatočne vyratúvať, čo tam všetko malo byť. Berme do úvahy, že v podrobnejšom formulovaní mnohých otázok by si obe strany v ďalšom postupe istým spôsobom zväzovali ruky. Najmä J. Ursíny bol opatrný politik, ktorý v dohode s komunistami musel vidieť obrat vo svojom doterajšom živote... Zaujímavé sú osudy všetkých signatárov Vianočnej dohody. Žiaľ, v 50-tych rokoch minulého storočia sa ich podpis pod týmto dokumentom stal príčinou na politické a spoločenské prenasledovanie. Je doslova tragické, že predstavitelia komunistického odboja až na Karola Šmidkeho, skončili na dlhé roky vo väzniciach, z občianskeho bloku bol odsúdený iba Ján Ursíny. V prvej polovici 60- tych rokov boli všetci podmienečne prepustení na slobodu, neskôr plne rehabilitovaní a iba jediný z nich Gustáv Husák sa opäť zapojil do politickej činnosti. Odsúdeniu a dlhoročnému väzeniu sa vyhli dvaja predstavitelia pravice, ktorí počas SNP spolupracovali s čs. exilovou vládou v Londýne Jozef Lettrich a Matej Josko a to emigráciou po roku 1948 na Západ. Životopisy členov vtedajšieho V. ilegálneho výboru KSS Gustáva Husáka, Ladislava Novomeského a Karola Šmidkeho sú dobre známe a boli viackrát publikované a tak sa týmto iniciátorom zrodu Vianočnej dohody a SNR nebudeme venovať. Aký osud však stihol ostatných, teda predstaviteľov občianskeho protifašistického odboja? Napriek tomu, že výrazne prispeli k zjednoteniu celého protifašistického odboja, ani na nich nečakali zlaté časy. Jozef LETTRICH ( ), pôvodným povolaním právnik, už koncom roka 1940 sa z iniciatívy I. ilegálneho výboru KSS zúčastňoval na organizovaní národnooslobodzovacieho boja a protifašistických aktivít. V roku 1941 dokonca tri mesiace strávil vo väzení, ale ani to ho neodradilo od ďalšej aktívnej účasti v protifašistickom odboji. Bol zakladajúcim členom SNR, počas SNP člen jej predsedníctva a povereník školstva a osvety. Už pred vypuknutím Povstania zabezpečoval finančné prostriedky a materiálne zásoby, také potrebné na povstaleckom území. Po prechode SNP do hôr žil v ilegalite, neskôr sa mu cez Poľsko podarilo dostať do oslobodených Košíc. Po oslobodení v rokoch pôsobil vo funkcii predsedu SNR a Demokratickej strany, po Februári 1948 emigroval, podstatnú časť života potom prežil v USA, kde aj zomrel. J. Lettrich pôvodne zásadne vystupoval proti ozbrojeným formám protifašistického odboja, vždy však bol aj proti vzniku klérofašistického slovenského štátu aj proti Benešovým predstavám národnooslobodzovacieho boja a postavenia slovenského národa v rámci buržoázneho Československa. V exile patril medzi aktívnych politikov emigrantov. Vyznamenaný Radom SNP I. triedy (1945). Ján URSÍNY ( ), pôvodne statkár na rodinnom majetku v Rakši pri Martine. Do odboja sa zapojil už po vzniku Slovenského štátu, dovtedy podporoval HSĽS. Koncom októbra 1941 ho I. ilegálny výbor KSS navrhol ako predstaviteľa občianskeho bloku za predsedu Ústredného národného revolučného výboru, čo však odmietol. O dva roky neskôr však začal spolupracovať s predstaviteľmi komunistickej strany a ako člen SNR sa podieľal na príprave SNP, pričom úzko spolupracoval najmä s K. Šmidkem. Počas Povstania bol povereníkom pre veci hospodárske a zásobovacie, v októbri 1944 odletel do Londýna a v decembri bol členom delegácie, ktorá v Moskve rokovala o povojnovom usporiadaní a politickom živote v Československu. Začiatkom januára 1945 prišiel z Moskvy na oslobodené územie republiky, v mesiacoch február apríl bol členom Predsedníctva SNR. V rokoch bol podpredsedom vlády ČSR a Demokratickej strany. V roku 1948 ho však odsúdili, šesť rokov potom strávil vo väzení, v roku 1964 ho plne občiansky rehabilitovali. Zomrel v rodnej dedine Rakša. Vyznamenaný Radom SNP I. triedy (1945). Matej JOSKO ( ), pôvodne právnik a novinár. Už v roku 1942 začal rokovať s predstaviteľmi ilegálneho vedenia KSS o koordinovaní odbojovej činnosti občianskeho a komunistického bloku. V tom istom roku ho krátko väznili v Ilave. Počas Povstania člen SNR a vedúci Úradu predsedníctva SNR. Po oslobodení bol ako predstaviteľ DS povereníkom financií, v roku 1948 emigroval do USA, kde sa zapojil do aktivít čs. politickej emigrácie. Vyznamenaný Radom SNP I. triedy (1945). Ivan HORVÁTH ( ), právnik. Tento ľavicovo orientovaný člen sociálnodemokratickej strany úzko spolupracoval s členmi vedenia ilegálnej KSS a z jej iniciatívy sa v januári 1944 stal členom komunistickej strany. Počas Povstania z poverenia KSS (už ako jej člen) pôsobil na západnom Slovensku. Po oslobodení zastával významné funkcie bol podpredsedom SNR, povereníkom sociálnej starostlivosti, diplomatom. V roku 1950 ho obvinili z tzv. buržoázneho nacionalizmu, do roku 1959 bol väznený, o štyri roky neskôr právne i občiansky rehabilitovaný. Nositeľ Radu SNP I. triedy (1945). Peter ZAŤKO ( ), ekonóm. Spolupracoval s občianskym odbojom, orientovaným na čs. emigrantské orgány v Londýne. Udržiaval osobné kontakty s Imrichom Karvašom a Vavrom Šrobárom. Počas prípravy SNP sa výrazne podieľal na premiestňovaní materiálu, potravín a financií na predpokladané povstalecké územie. V čase SNP bol členom SNR za Demokratický blok a Rady na obranu Slovenska. Po prechode Povstania do hôr sa mu podarilo dostať na už oslobodené územie, na ktorom ho vo februári 1945 poverili funkciou povereníka pre priemysel, živnosti a zásobovanie. Po oslobodení sa stal podpredsedom Štátneho plánovacieho a štatistického úradu, v 50-tych rokoch ho však zbavili všetkých funkcií, prešiel niekoľkými väzeniami, i keď ho oficiálne neodsúdili. Pocítil politický teror, stal sa nežiaducou osobou. Zomrel v ústraní v Bratislave. Vyznamenaný Radom SNP I. triedy (1945). Epilóg Plný text Vianočnej dohody bol na území Slovenska prvýkrát zverejnený až 12. septembra 1944 v povstaleckej Pravde v B. Bystrici. Ešte v januári ju však príslušník občianskeho odboja Rudolf Frašťacký preniesol do Ženevy, kde pri Spoločnosti národov pôsobil aj v rokoch vojny oficiálny Čs. diplomatický úrad. Jeho predstaviteľom bol Jaromír Kopecký. Cez neho sa text dohody aj s rôznymi vysvetleniami dostal do Londýna a po dešifrovaní priamo k rukám Edvarda Beneša. Prečo odbojári dnes venujú toľko priestoru a času Vianočnej dohode, dokumentu, podpísanému v decembri 1943? Napríklad aj preto, lebo nikto ju doteraz nevyhodnotil a ani po 74 rokoch ju nenaplnil! Upozorňuje na to aj predseda SZPB Pavol Sečkár v Ročenke odbojárov Poukazuje najmä na hlavu II, článok 5, ktorý znie: Myšlienku demokracie treba preniesť a prehĺbiť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudský a dôstojný. Nuž, tu je každý komentár zbytočný. Práve preto z úst P. Sečkára zároveň zaznelo, že azda iba jedine členovia SZPB organizovane pokračujú tam, kde už protifašistickí veteráni nestihli urobiť to, čo si predsavzali. Jednoducho, navždy od nás odišli... Vladimír MEZENCEV BOJOVNÍK /

8 KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY K smrti mal veľmi blízko aj ako pekár Rodičovská výchova, založená na vlastenectve a ochrane sociálnych záujmov robotníkov, predurčili Alexandra Sedláka, narodeného 21. augusta 1923, dnes 93-ročného dôchodcu, člena ZO SZPB v Pezinku, aby sa neprizeral fašistickej diktatúre na Slovensku. Pocit vlastenectva, umocnený nenávisťou proti nemeckým nacistom, bol prvotným impulzom, prečo som sa aj s obidvoma bratmi, 31-ročným Karolom a 23-ročným Michalom rozhodol opustiť rodičov v obci Čataj. Spoločne sme sa vybrali za tými, ktorí sa so zbraňou v ruke v SNP postavili na odpor proti nadvláde nemeckých nacistov, ako aj proti ich domácim ľudáckym prisluhovačom. Z domova sme odchádzali plní odhodlania, že vybojujeme pre náš národ slobodu aj v nerovnom boji, veď nepriateľ bol, oproti nám, veľmi dobre vyzbrojený a materiálne zabezpečený. Vedomie, že ideme bojovať za získanie slobody a nezávislosti znásobilo naše odhodlanie a dodalo silu postaviť sa na odpor napriek bojovotechnickej prevahe nemeckých nacistov, spomína Alexander Sedlák na svoje ťažké rozhodnutie, pred ktorým stál v roku 1944 ako 21-ročný. Otec i matka podporili ich osobné rozhodnutie, aj keď matka s plačom zdôrazňovala dávajte si tam na seba pozor. Druhého septembra 1944 sa bratia spoločne hlásili v Brezovej pod Bradlom, odkiaľ ich poslali k partizánom v Lubine, kde pôsobil oddiel Miloša Uhra z 2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina. Bezprostredným veliteľom A. Sedláka, na ktorého si po 72 rokoch spomína, bol Ján Rešetko. Keďže Alexander bol civilným povolaním pekár, bolo úplne prirodzené, že hlavnou jeho úlohou bolo pečenie chleba. Denne ho napiekli aj pre 500 chlapov. Piekli ho v rodinných domoch u miestnych sedliakov. Občas sa stalo, že boli prepadnutí a museli sa rýchlo presúvať do neobsadených dedín a kopaníc. Po potlačení povstania sme sa so skupinou vojakov presúvali cez front naproti Červenej armáde. Niesol som na sebe celú kuchynskú výbavu. Keď sme s kamarátom zisťovali kde sú nemecké pozície, zbadali nás. Jeho si našla fašistická guľka. Ja som mal to šťastie, že sa mi podarilo odplaziť do blízkeho lesa a tak som prežil, spomína na blízkosť vlastnej smrti. Keďže sa mu pritom ostatní stratili z dohľadu, tak zablúdil a došiel do Brezovej na južnej Morave. Tam ho schoval miestny obyvateľ Karol Dubnický. Dal som o sebe vedieť domov, do Čataja. Prišiel po mňa švagor aj s dokladmi a vrátil som sa s ním domov. Tým sa pre mňa nadobro skončila vojna, spomína dnes na svoj návrat z odboja dôchodca A. Sedlák. Po vojne, od 1. októbra 1945 bol však opäť povolaný do zbrane, tentoraz 95. nedožité výročie hrdinu Jedna z najdlhších ulíc Veľkého Krtíša je pomenovaná po protifašistickom hrdinovi, ktorý padol 30. novembra 1943 pri Čerňachove v ZSSR, Štefanovi Tučekovi (nar. Vo Veľkom Lome ). Žije tu aj jeho sestra Zuzana Poltárska a práve ona sa podelila o spomienky na svojho brata. Žili sme vo Veľkom Lome. Naša rodná chalúpka bola najchudobnejšia v dedine. Mali sme políčko, takú škvarku, nedokázalo nás uživiť. Otec chodieval robiť k bohatým gazdom, mamka posluhovala pánovi rechtorovi, varila, prala. Boli sme štyria súrodenci. Všetci sme boli naučení robiť odmalička. Števko bol najstarší. Keď odišiel do učenia a staršia sestra Anka slúžila v mlyne, pripadla mi čoraz ťažšia robota, Paľko bol ešte malý. Bolo by nám ľahšie, keď sa Števko vyučil za strojára, ale v roku 1941 musel narukovať. Môj krásny, veľký brat nám všetkým veľmi chýbal. Obliekli ho do rovnošaty tisovského vojaka a už v roku 1942 ho poslali na front. Nechceli sme si pripustiť myšlienku, že ho už viac neuvidíme. Neskôr som sa dozvedela z kníh, čo sa s ním dialo. Najprv na Ukrajine, potom na Bielej Rusi mal strážiť železničné trate a mosty pred sovietskymi partizánmi. Môj brat spoznával ozajstnú tvár fašizmu. Hitlerovci stupňovali svoju zverskú zúrivosť do beštiálnych opatrení voči civilnému obyvateľstvu. Raz zohnali dvestošesťdesiat ľudí ženy, deti, starcov, medzi nimi bola aj dievčina, s ktorou sa Števko zhováral po večeroch o rodine, o slobode, o obyčajnom ľudskom šťastí. Všetkých upálili za živa a on bol bezmocným svedkom tejto hrôzy. Dávno vedel, že jeho miesto nie je po boku fašistov. Nemohol ďalej bojovať proti slovanským bratom. Pani Zuzana túto poslednú vetu povedala rázne, s pochopením a sklonila hlavu v zamyslení. Ďalej citujem úryvky zo zborníka Padli za slobodu a z knihy Ludvika Svobodu Z Buzuluku do Prahy: Medzi prvými, čo prešli na stranu bieloruských partizánov, bol Štefan Tuček. Premohol v sebe i poslednú prekážku: starosť o rodičov, ktorým hrozilo nebezpečenstvo. (Tisovská vláda, aby odstrašila slovenských vojakov od prechodu, vyhrážala sa im rôznymi nariadeniami, odvetnými opatreniami proti rodičom a príbuzným vo vlasti). Lež Tuček bol z tých, ktorých nenávisť voči fašizmu pripravila na najväčšie obete. Už v zime v roku 1942 bol medzi sovietskymi partizánmi. V lesoch, vo veľkej partizánskej rodine odhodlaných bojovníkov, stal sa z neho majster výroby mín. Zhotovoval ich prevažne z nevybuchnutých nemeckých bômb. Dvanásť nacistických vlakov, ktoré viezli na front posily a vojenský materiál, nedorazilo do cieľa. Vyhodil ich do povetria Saburovov partizán Štefan Tuček. Šesť mesiacov trestal fašistov v tyle. Slovenskí partizáni v Bielorusku si veľmi obľúbili Tučeka pre jeho úprimnú a otvorenú povahu. Dôverovali mu, preto ho zvolili za jedného z delegátov na všeslovanský zjazd v Moskve. Podvečer 9. mája 1943, v prvý deň kongresu, vystúpil s plamennou rečou pred delegátov. V tom čase mali možnosť počuť ho i jeho najbližší doma, na Slovensku, keď niekoľkokrát hovoril do moskovského rozhlasu. Vyzýval slovenský a český ľud do boja proti fašizmu vo vlasti týmito slovami: Keď som bol vojakom slovenskej armády, na vlastné oči som sa presvedčil, ako Nemci pálili dediny a zabíjali nevinných. Preto som sa rozhodol prejsť k bratskej sovietskej armáde, aby som sa s tou puškou v ruke, ktorú som dostal ako nováčik, pomstil vrahom nevinných ľudí. S tou puškou v ruke sa chcem vrátiť do oslobodenej proti banderovcom na východnom Slovensku. V rámci hospodárskej činnosti najprv vypomáhal doma, potom nejaký čas u živnostníka v Cíferi a napokon nastúpil v bratislavskej pekárni Jedla. S výživou obyvateľov bol jeho pracovný život spojený až do dôchodku. Na zaslúžený odpočinok odišiel z funkcie riaditeľa závodu Mlyny a pekárne Bratislava-vidiek. Alexander Sedlák, vojnový veterán č (poručík), je od roku 1948 aktívnym členom SZPB č Pokiaľ mu to zdravie vlasti ako víťaz nad vrahmi. Preto vás všetkých vyzývam, aby ste ma nasledovali. Áno, spomínam si, poznamenala pani Zuzka. Mnoho ľudí sa tiesnilo okolo malého rádia v zatemnenej chyžke. Aj my sme počuli nášho Števka. Aspoň sme vedeli, že žije. Nakoniec vždy povedal: Pozdravujem rodičov, brata a sestry. V dňoch kongresu sa Moskovčania často obzerali na ulici za urastenou atletickou postavou v uniforme slovenského vojaka s červenou partizánskou stužkou na čapici, na hrudi sa mu ligotalo sovietske partizánske vyznamenanie. Raz sa ho opýtali, čím chce byť po návrate do vlasti. Tuček odvetil, že ešte o tom nerozmýšľal, ale o chvíľu dodal: Šoférom na štátnom autobuse. Čím dlhšie bol v Moskve, tým viac ho to ťahalo späť k partizánom, no poslali ho k československej vojenskej jednotke v ZSSR. Uvedomil si, že práve tu môže uplatniť svoje odborné znalosti a lásku k strojom a motorom. Uprostred leta odchádza k 1. čs. samostatnej brigáde v ZSSR do Novochoperska, kde ho zaradili do tankového práporu. Stáva sa výborným vodičom tanku. Ním vedený tank je všade, kde ho najväčšmi treba. Sú to zvyčajne najnebezpečnejšie miesta, tam, kde je boj najurputnejší. Tak to bolo i 30. novembra Cieľom bol Čerňachov. Tank slobodníka Štefana Tučeka sa s ostatnými rúti do dediny, rozvracia delostrelecké batérie, guľometné hniezda, vyhladzuje všetko, čo sa mu dovoľovalo, zúčastňoval sa takmer všetkých podujatí Zväzu, vrátane besied s občanmi a so školákmi. Za svoju aktívnu činnosť v národnooslobodzovacom zápase proti nemeckému fašizmu získal ocenenia. Napr. Odznak československého partizána, medailu k 70. výročiu SNP, Pamätnú plaketu za účasť v SNP... Dnes, vzhľadom na zdravotný stav a vysoký vek vyvíja už menej aktivít. S každodenným životom SZPB ho však naďalej spája dvojtýždenník Bojovník, ktorého je pravidelným čitateľom a pochvaľuje si aj zaujímavý obsah Ročeniek odbojárov. Jeho manželka Emília Sedláková je tiež dlhoročnou členkou ZO SZPB v Pezinku. Jej otca Pavla Kulíška chytili Nemci vo vlaku v Hornej Súči, ako viezol so zásobovacou skupinou zásoby pre partizánov. Pochytali celú skupinu, mučili ich a nakoniec zabili a zahrabali do spoločného hrobu. Je presvedčená, že je potrebné najmä generácii, ktorá nezažila hrôzy vojny, pripomínať, kam až môže siahať vyčíňanie nadľudí. Vladimír DOBROVIČ stavia do cesty. Jeho tank bol zasiahnutý, strelec klesol mŕtvy. Tuček bol bolestne ranený. Stroj vzplanul a fašisti dorážali. Premáhajúc bolesť, Tuček sa postavil k opustenému guľometu na miesto strelca a v plameňoch ohňa rozsieval smrť do radov nepriateľa. Strieľal tak dlho, kým v žiari plameňov nedotĺklo jeho statočné srdce. O šestnásť dní by sa bol dožil dvadsaťdva rokov, poznamenala jeho sestra. Aj dnes cítim rovnakú bolesť za jeho stratou. Pátrala som, kde je pochovaný, ale nikde nenašli hrob s jeho menom. Aspoň z Čerňachova som si doniesla hrsť zeme z miesta, kde zahynul. Možno je v nej aj Števkov popol. Šestnásteho decembra 2016 by mal 95 Sviečky zapálime s bratom a synom pri jeho pamätníku v našej rodnej dedine, keď svojho hrobu nemá... Štefan Tuček bol medzi prvými Slovákmi, ktorého vláda Sovietskeho zväzu vyznamenala medailou Partizán Veľkej vlasteneckej vojny, dostal Rad Červenej hviezdy in memoriam, Predsedníctvo SNR udelilo Štefanovi Tučekovi vyznamenanie Hrdina SNP in memoriam. Pamätnú medailu k 20. výročiu SNP za účasť v bojoch a bojové zásluhy in memoriam prevzal jeho otec. Každý národ môže byť hrdý na takýchto synov, ktorí sa stávajú hrdinami, keď je v ohrození milovaná vlasť. Česť ich pamiatke a nezabudnime na nich. Eva ŠOÓŠOVÁ (Pre Bojovník bez nároku na honorár) 9 BOJOVNÍK / 25 26

9 KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY Víťazoslav Soták jubilujúci dobrovoľník, svobodovec, z obce Zbudza Kto vie koľko zo súčasných osemnásťročných by sa dobrovoľne prihlásilo so zbraňou v ruke oslobodzovať svoju vlasť. Víťazoslav Soták (nar ) zo Zbudze to urobil a tak sa stal dobrovoľníkom svobodovcom. Do radov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR sa Víťazoslav Soták prihlásil 30. decembra 1944 (sobota) v Humennom ako nováčik, ktorý len nedávno zavŕšil 18-sty rok svojho života. Tento jeho krok ťažko znášala najmä matka. Stal sa vojakom čs. náhradného pluku, dostal číslo kmeňového listu M. Po registrácii bol odvelený do Sniny na trojtýždňový výcvik. Po ňom bol pridelený k zásobovacej jednotke, ktorá patrila do vojenského telesa Zborové ARH (Zborové armádne hmoty). Jej úlohou bolo zásobovať aj jednotky na prihraničnom poľskom území benzínom, muníciou a iným materiálom. Dňa 10. marca 1945 bol V. Soták premiestnený k zborovému autopráporu. Keďže Nemci v tom čase v Liptovskom Mikuláši prelomili front, jednotka sa nachádzala v Poprade. Keď sa zistilo, že vojaci majú slabý výcvik, poslali ich na precvičenie do Levoče, aby mohli byť nasadení do prvej útočnej línie. Dňa 20. apríla bol opäť premiestnený k 1. čs. náhradnému pluku. Píše sa začiatok mája, vojna sa skončila. Keď sme vtedy vyšli na pľac, takmer všetci sme plakali a strieľali do vzduchu..., spomínal si na tie ťažké, no už radostné časy, ako 90-ročný veterán. Neskôr, už ako vojak československej armády, Víťazoslav Soták doslúžil povinnú vojenskú službu a nastúpil vojenskú základnú službu k 20. streleckému pluku a absolvoval základný výcvik. Od do bol žiakom poddôstojníckej školy v 20. streleckom pluku, cvičený na Na ruskom fronte im bolo aj do plaču Spomínam na môjho otca Jána Teplana, Slováka ako repa a chlapa ako jedľa. Tvrdého z prežitého života, odvážneho a statočného podľa činov. Narodil sa v malej dedinke Hradište pri Poltári. V chudobnej 9-detnej rodine vyrástol z neho šikovný kováč. Nám deťom zanechal veľa múdrostí a spomienok. Dostal ešte jeden veľký dar, krásne spieval. Ešte aj dnes počujeme jeho hlas. Dňa nastúpil na vojenčinu k delostrelcom do Brezna nad Hronom, no už tiahol na východný front. Časom sa ocitol v meste Geničevsk a dedine Kachovka (s Krymom tesne susediaci Geničevsk na Ukrajine po ukrajinsky Heničevsk je nám dnes známy tým, že Krym mu po prosbe nie úradov, ale bežných obyvateľov, už druhú zimu dodáva plyn. Inak funkciu veliteľa družstva. Od do ukončil poddôstojnícku školu a bol zaradený do funkcie guľometníka. Dňa bol povýšený na slobodníka a bol prepustený z vojenskej činnej služby. Ako záložník v roku 1954 vykonal 21-dňové pravidelné cvičenie a ďalšie v roku Dňa bol povýšený na čatára v zálohe a neskôr vyradený z vojenskej evidencie. Tým sa jeho vojenská kariéra zavŕšila. Po návrate domov začal Víťazoslav Soták gazdovať približne na desiatich hektároch pôdy, hoci dovtedy s tým nemal žiadne skúsenosti. Darilo sa mu celkom dobre, kým nezačali zakladať JRD. V rámci kolektivizácie boli najmä na súkromne hospodáriacich osobách páchané rôzne príkoria. Keďže on do JRD vstúpiť nechcel, zobrali mu všetok dobytok, nariadili neúnosne vysoký kontingent. Preto sa, vzhľadom na neúnosnosť problémov s miestnymi, ale by vraj jeho obyvatelia v zime veľmi trpeli.). Tunajší pobyt bol pre otca najväčšou traumou v živote. Nálety, týranie Ani múzy nemlčali... (Zo spomienok herca a speváka Františka Zvaríka) Históriu SNP písali ľudia všetkých vrstiev vojaci, partizáni, dôstojníci, robotníci, lekári, učitelia, mladí i starí... Ani múzy nemlčali, aj ony cítili povinnosť zúčastniť sa. Z dramatikov, ktorí boli aktívni vo vtedajších vážnych chvíľach, spomeňme hoci Máriu Rázusovú- Martákovú, Vieru Markovičovú-Zátureckú, Petra Karvaša, Leopolda Laholu, Júliusa Barča-Ivana, z filmových tvorcov Martina Hollého st., Paľa Bielika, Karola Kršku, z hudobných skladateľov Jána Cikkera a Tibora Andrašovana. A z divadelníkov? Samozrejme, že celý kolektív nezabudnuteľného Frontového divadla... Asi niet presnej štatistiky, koľko vystúpení absolvovalo Frontové divadlo a koľko divákov zhliadlo jeho predstavenia, no svoju misiu konalo svedomite. Neraz aj dva až trikrát denne. Preto ho poznali na celom povstaleckom území, každý vojak i partizán. S členmi Frontového divadla sa ľudia stretávali v Harmanci, Banskej Bystrici, Bujakove, Brezne, Detve, Tomášovciach, Šalkovej, Klenovci, Heľpe, Michalovej, Podbrezovej, na Španej Doline, no i v Tisovci, Revúcej, Hnúšti, Muráni, Zvolene, Pohronskom Bukovci a naposledy na Starých Horách. No herci, speváci či muzikanti chodili aj po nemocniciach, poľných lazaretoch, po posádkach, úsekoch a frontoch všade, kde bolo treba privravieť sa povzbudivým bojovým slovom, revolučným veršom alebo piesňou, no aj kde bolo treba pobaviť, rozptýliť a dodať nových síl. Ako sa to všetko vlastne začalo? Na účinkovanie Frontového divadla si pred rokmi zaspomínal dlhoročný člen SND, herec a spevák František Zvarík: Bolo leto roku Ako 23-ročný herec som mal po prvý raz možnosť filmovať v hranom, ba dokonca vo farebnom filme režiséra Martina Hollého st. Hanka sa vydáva. Exteriéry sa nakrúcali v okolí Brezna... Signál k povstaniu nás zastihol uprostred práce. Nebolo treba dlho vysvetľovať, o čo ide. Pochopili sme to všetci a v plnom odhodlaní a nadšení sme sa vydali do breznianskych kasární a potom každý tam, kde bol najpotrebnejší... Mladý herec sa najprv prihlásil do služieb Slobodného slovenského vysielača, no vzápätí sa o ňom dozvedel Andrej Bagar, ktorého poverili aby zostavil kultúrnu úderku, čo by bola v priamom styku s vojakmi a partizánmi. Už boli dvaja! Postupne prichádzali ďalší. Tanečnica Villi Tublová-Perháčová, eskamotér Ján Chovanec, harmonikár Eugen Pétery, herci Hana Cveková, Eugen Medek a Andrej Vandlík, hudobník Karol Móži. Víťazoslav Soták ako dobrovoľník a v seniorskom veku Ako vyzeral program? Každé vystúpenie otváral Andrej Bagar prejavom o vojnovej a politickej situácii, o nevyhnutnosti bojového ducha, o jeho upevňovaní, ale aj o problémoch, ku ktorým dochádzalo. Potom sa zvyčajne spievali vojenské, partizánske a ľudové piesne, recitácia, nasledovali skeče a výstupy, paródie, častušky, pomedzi to harmonika, tanec, atrakcie ako to už takáto skupinka mohla improvizovať. Prirodzene, že javisko, rekvizity, kostýmy a divadelnú techniku sme nemali, pripomínal pán Zvarík. Kde sa to dalo, z priční a súdkov sme postavili,bínuʽ, na ktorej sme veru neraz balansovali. Často sa stalo, že sme vytvorili spoločný program s našimi divákmi, ktorí sa pridali k piesni, či sami prispeli slovom, veršom alebo pesničkou. Najkrajší takýto program sme mali kedysi začiatkom októbra 1944 v Detve spolu so sovietskymi a francúzskymi partizánmi, Zdroj: osobný archív Víťazoslava Sotáka aj okresnými komunistami, rozhodol odísť do Ostravy pracovať do bane a neskôr do zlievarne NHKG (Nová huť Klementa Gottwalda). Keďže doma zanechal manželku a päť detí (Ján, Emil, Gustáv, Peter a Eva) a chcel byť bližšie k rodine a domovu, neskôr sa zamestnal v Bani Zbudza, vo VSŽ Košice a v Strážskom. Do dôchodku odišiel z Chemka Strážske. Víťazoslav Soták sa v kruhu rodiny dožil úctyhodného veku 90 Po strate manželky mu bola veľkou oporou dcéra Eva s rodinou a syn Gustáv. Krátko po dožití sa svojich deväťdesiatych narodenín Víťazoslav Soták zomrel. Česť jeho nehynúcej pamiatke! Anton METEŇKO, ZO SZPB Košice-Juh, rodák zo Zbudze miestneho obyvateľstva ho privádzali do zúfalstva. Smrť, zbombardovanú matku s dieťaťom a mnohé iné hrôzy videl na vlastné oči. V polovici decembra 1941 sa pokúsili štyria slovenskí vojaci a medzi nimi aj otec prejsť k partizánom. Nepodarilo sa. V prestrelke bol ťažko ranený. Dostal sa do poľnej nemocnice a potom bol prevezený do Ružomberka na operáciu. Na východný front sa už nevrátil pre nevyhovujúci zdravotný stav. Ešte pred odchodom na východný front si do poznámkového zošita z Kurzu zbrojárov a delmajstrov, ktorý absolvoval v B. Bystrici, zapísal toto: Tento zošit je vlastníctvom Jána Teplana. Keď ho dostaneš do ruky a zistíš jeho obsah, poťažne sa ti nebude zdať, odovzdaj ho v najväčšom poriadku. Keď nájdeš chyby, neposudzuj písanie ani rozmýšľanie, lebo každý človek má nejakú chybu. Mnoho razy sa pri poznámkach tohto učenia nedalo myslieť na pravopis. Veru, učenie o strelive a zbraniach nebolo parketou môjho otca. Ešte nebol ani uzdravený a už ho v Brezne nad Hronom (od ) zaradili do vojenskej podkúvačskej školy. V poznámkach má aj presný zoznam všetkých frekventantov kurzu. Na vojne bol až do a potom bol prepustený do civilu ako slobodník. Dňa sa na zábave v Hradišti kvôli gardistickým piesňam dostal do konfliktu s členom žandárskej stanice z Málinca Cyrilom Bohunickým. Pred trestom za zbitie žandára musel ujsť do Dubnice. Keď vypuklo SNP, v Dubnici bolo vyhlásené stanné právo a teda nemohol ju hneď opustiť. Po nejakom čase sa vrátil do rodného Hradišťa a od bojoval so zbraňou v ruke v okolí Zlatna. Veliteľom v jednotke Narcis 9 mu bol npor. Ján Žilák. Od rozkazu prejsť na partizánsky spôsob boja sa pridali k jednotke N. Chmelnického. Táto ich partizánska činnosť sa viaže do k Drahovej Šoltýske a Hradišským Lazom. Čestne to potvrdili Ján Žilák, Jozef Polievka a Ján Funtiar. Tu sa končia moje spomienky na prostého, jednoduchého človeka, vojaka a otca, od ktorého som sa veľa naučila. Dnes už i ja mám svojich pokračovateľov a žiakov a to je dobre. Mária ŠVIKRUHOVÁ ozajstný program družby! Zažili sme aj priame bojové situácie; spomínam si na naše vystúpenie v Telgárte, kde hučala prestrelka medzi našimi a Nemcami priamo cez náš program a ponad naše hlavy. Spojení jednou myšlienkou a jedným cieľom uskutočnili členovia Frontového divadla od 12. septembra do 26. októbra 1944 vyše 50 predstavení. Naposledy vystupovali na Starých Horách pre ranených v škole. Bola to rozlúčka, pretože už vedeli, že sa začína ďalšie dejstvo ich dramatického príbehu, ústup do hôr. V preplnenej škole bolo veľa ranených, ale i veľa bezradných. Pomedzi postele, nostalgické pohľady, vzdychy trpiacich. A teraz im dodávajte optimizmus! No predsa pozbierali v sebe štipky šibeničného humoru a presviedčali svojich poslucháčov, že aj tieto krušné chvíle pominú a svitnú slobodné časy... Pavol M. KUBIŠ BOJOVNÍK /

10 HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Československý peší prápor 11 Východný Pred sedemdesiatimi piatimi rokmi vstúpili do bojov proti nemecko-talianskym vojskám v severnej Afrike príslušníci Československého pešieho práporu 11 Východného. Jeho vzniku predchádzalo vytvorenie rámcovej organizácie československej jednotky v palestínskej Az Sumeiryi z 206 vojakov, ktorí tam po porážke Francúzska prišli zo Sýrie na konci júna Na začiatku druhej polovice júla sa táto jednotka presunula do tábora v Gedere, kde došlo k zriadeniu Československého pešieho pluku 4. Číslo tohto pluku nadväzovalo na číslovanie troch peších plukov 1. československej pešej divízie vo Francúzsku. Nedostatočný počet vojakov, ktorí boli v tom čase v Palestíne k dispozícii, však umožnil zorganizovať len veliteľstvo pluku na čele s plk. J. Korešom, neúplný 1. peší prápor pod velením pplk. K. Klapálka a veliteľstvo technickej roty. Na začiatku septembra 1940 bolo v gederskom tábore len 327 osôb a výstavba plnohodnotného pešieho pluku sa ukázala nereálnou. To bol dôvod, prečo od 1. novembra 1940 vstúpila do platnosti nová organizácia. Vznikla Československá vojenská skupina na Strednom východe, zložená z Československého pešieho práporu 11 Východného pod velením pplk. K. Klapálka a Československého výcvikového strediska. Pred koncom prvej dekády decembra sa Klapálkov prápor presunul do výcvikového strediska neďaleko od Jericha. Tu po dobu dvoch mesiacov absolvoval intenzívny výcvik v púštnych podmienkach, v ktorom pokračoval vo februári 1941 v egyptskom tábore Sidí Bishr, asi 20 km východne od Alexandrie. Odtiaľ sa na konci druhej dekády marca 1941 jeho 439 príslušníkov presunulo do alexandrijského predmestia Agami, s úlohou strážiť zajatecké tábory v Agami a neďalekej el-dekheile, ako aj vykonávať strážnu službu na letisku v el-dekheile a v alexandrijskom prístave. 31. mája dostal rozkaz na presun do Mersa Matruh v Západnej púšti, kde príslušníci práporu do 24. júna plnili úlohy strážnej služby a ochrany letísk. Potom nasledoval presun práporu cez Palestínu do sýrskeho mestečka Baniyas. Po kapitulácii vojsk vichystického Francúzska nachádzajúcich sa na území Sýrie sa Klapálkov prápor postupne presúval na sever, do blízkosti tureckých hraníc. Na začiatku druhej polovice augusta 1941 sa jeho veliteľstvo etablovalo v Halabe (Aleppo) a jednotlivé roty začali pôsobiť v priestore od rieky Eufrat na severe skoro až k moru na západe, po Idlib na juhu, Palmyru a Deir ez Zur. Ich úlohou tu bolo stráženie hraníc, cestných a železničných mostov. V prvej polovici októbra 1941 Československý peší prápor 11 odovzdal strážnu službu austrálskym jednotkám a po krátkych pobytoch v palestínskom al-zeebe a egyptskej El Amriyi došiel 21. októbra do alexandrijského prístavu, odkiaľ bolo jeho 644 príslušníkov dopravených na torpédoborcoch Healthy a Napier do obkľúčeného Tobruku. Tobruk sa do obkľúčenia ne- Príslušníci Československého pešieho práporu 11 pred odchodom v Sýrii. Prehliadka jednotiek Čs. pešieho práporu 11 v tábore Sidi Bishr (marec 1941) mecko-talianskymi vojskami dostal počas prvej ofenzívy Afrikakorpsu generála E. Rommela na severoafrickom bojisku, ktorá sa začala 31. marca Po obsadení El Agheily Rommelove zväzky rýchlo postupovali pozdĺž pobrežia Stredozemného mora a vytlačili britské vojská až za hranice Egypta. V ich tyle, asi 100 km za líniou frontu, zostal nedobytý Tobruk, v ktorom v obkľúčení od 11. apríla 1941 kládla odpor britská posádka. V tom čase ju tvorilo asi príslušníkov jednotiek z dvoch austrálskych divízií a menších obrnených jednotiek. Obrancovia Tobruku vytvorili obrannú líniu dlhú asi 50 km, obopínajúcu mesto v polkruhu s polomerom asi 10 až 15 km. Tvoril ju rozsiahly systém pevnôstok, zákopov, drôtených zátarasov, protitankových prekážok a mínových polí, opierajúci sa o ťažko priechodný terén. V čase príchodu československého práporu do Tobruku sa na jeho obrane podieľalo štrnásť peších práporov anglických, indických, austrálskych a poľských vojsk. Československý prápor bol podriadený poľskej Samostatnej brigáde karpatských strelcov gen. Stanislava Kopańského. V jej zostave zaujal obranné postavenie, ktoré sa nachádzalo po oboch stranách cesty z Tobruku do Derny. Hlavnou bojovou úlohou práporu bolo vykonávať intenzívnu hliadkovú a prieskumnú činnosť, ako aj zmariť prípadné pokusy nepriateľa o prienik po ceste z Derny do Tobruku alebo cez úžľabinu severne od nej. Príslušníci práporu ju plnili až do oslobodenia mesta a jeho najbližšieho okolia, ku ktorému došlo v priebehu útočnej operácie britskej 8. armády s krycím názvom Crusader, 10. decembra Na druhý deň bol prápor vyňatý zo zostavy poľskej brigády, ktorá sa zapojila do prenasledovania ustupujúcich jednotiek protivníka a zostal pôsobiť v Tobruku a jeho okolí až do 7. apríla Onedlho po odchode práporu do Palestíny, 21. júna 1942, nemecko-talianske vojská Tobruk dobyli a do zajatia im padlo vyše vojakov tobruckej posádky. Počas päť a pol mesiaca trvajúceho nasadenia v priestore Tobruku, z toho 49 dní v obkľúčení, prápor mal 14 padlých a 81 ranených. Medzi padlými boli aj vojaci slovenskej národnosti Vincent Mesároš (nar v Michalovej), Ján Kapusta (nar vo Vlkanovej) a Karol Weiner (nar v Modre). Odvahu a obetavosť príslušníkov práporu pri obrane Tobruku československá vláda v Londýne okrem iného ocenila vyznamenaním štyroch desiatok jeho dôstojníkov a vojakov Československým vojnovým krížom Nositeľmi tohto vyznamenania sa vtedy stali aj príslušníci práporu pochádzajúci zo Slovenska Pavol Bohuš (nar v Považskej Bystrici), Hynek Zmítko (nar v Dolných Orešanoch), Štefan Sedlák (nar v Trnovci nad Váhom), Ján Gura (nar vo Vyšných Repášoch) a Jozef Hercz (nar na samote Čalovka pri obci Egreš). História Československého pešieho pluku 11 Východného sa uzatvorila v palestínskom tábore Bath Galim, kde bol rozkazom náčelníka Československej vojenskej misie na Strednom východe gen. O. Mézla Gaka zrušený a 22. mája 1942 z neho vznikol Československý 200. ľahký protilietadlový pluk Východný pod velením plk. K. Klapálka. Jeho hlavnú výzbroj predstavovali 40 mm ľahké protilietadlové kanóny Bofors MK III. O niečo skôr, ako nadobudla platnosť organizácia Československého 200. ľahkého protilietadlového pluku, sa zmenilo pomenovanie československého vojska na Strednom východe. Od 1. apríla 1942 pre toto vojsko platil názov Skupina československej armády na Strednom východe. Okrem 200. ľahkého protilietadlového pluku a výcvikového strediska patrili do nej aj Československá vojenská misia, poľný súd, prokuratúra, účtovné likvidačné stredisko, poľná nemocnica a ozdravovňa. Po absolvovaní náročného výcviku jednotky 200. ľahkého protilietadlového pluku od začiatku poslednej dekády júla 1942 plnili úlohy pri ochrane prístavu a rafinérie v Haife a prístavu v Bejrúte. Na začiatku decembra 1942 sa celý pluk sústredil v Jerichu. Na konci decembra sa presunul do znova oslobodeného líbyjského Tobruku, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a letísk v El-Ademe a Bu Amude. V nasledujúcich mesiacoch sa úlohy jeho jednotiek menili. Od januára do konca mája 1943 postupne chránili tobruckú železničnú stanicu, letisko Gambút Satelite II východne od Tobrúku, letiská v Gazale, Derne Martúbe, Apollonii a v Luigi di Savoia. V polovici júna 1943 sa premiestnili do egyptského tábora Qassassin, kde sa k nim pripojili aj príslušníci výcvikového strediska. Dňa 4. júla sa všetky jednotky presunuli do prístavu Tewfik na brehu Červeného mora. Tu sa ich mužov nalodilo na parník Mauretánia, ktorý 5. júla 1943 vyplával na cestu do Veľkej Británie a 11. augusta zakotvil v prístave Liverpool. O 15 dní neskoršie bola Skupina československej armády z Blízkeho východu oficiálne rozpustená a jej príslušníci boli začlenení do Československej samostatnej obrnenej brigády. Jozef BYSTRICKÝ Fotografie: Archív VHÚ Bratislava (Pre Bojovník bez nároku na honorár) 11 BOJOVNÍK / 25 26

11 HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Bitka pod Moskvou: zničenie mýtu o nemeckej neporaziteľnosti Nemeckí vojaci vpred na Moskvu! Zabíjajte každého, koho len môžete. Rusi sú darmožráči, večne opitý a skorumpovaný národ, ktorý sa nevie postarať o bohatstvo, dané im od Boha. Podľa práva toto bohatstvo patrí nemeckému národu. Vpred na Moskvu čaká vás víťazstvo a sláva! Takýmito letákmi oslovoval Hitler svojich vojakov na konci roku 1941, lenže už o niekoľko týždňov skorumpovaný národ opilcov útok nemeckých vojsk nielen zastavil, ale ešte ich aj prinútil ustúpiť mu. Hitlerovskí vojaci potom namiesto víťazstva a slávy zažili hlad, vši, omrzliny, gangrénu a smrť z podchladenia. Skrehnutí nemeckí vojaci, zachraňujúci sa pred chladom, zamotajúc sa do akýchkoľvek handier, ktoré im prišli pod ruku, uprostred širokých a nekonečných plání to je klasický obraz Hitlerovho fiaska v Bitke o Moskvu. Lenže prvým faktorom, ktorý spomalil útok nemeckej armády nebola zima a sneh, ale jesenný dážď, ktorý poľné cesty ukrajinských, bieloruských a ruských rovín zmenil na nepriechodné blatá. V Rusku je to dostatočne významný jav, taký, že má aj špeciálny názov rasputica, čo doslova znamená bezcestie. No a na jar sa toto všetko zopakuje. Rasputica sa postavila do cesty už Napoleonovej Grande armée v roku 1812, no Nemci sa z toho nepoučili. Nehovoriac o tom, aké blatá dokázali vymiešať ich pásové kolóny. Nebyť týchto dažďov, ktoré značne spomalili pohyb nemeckej armády, možno by sa jej bolo podarilo dôjsť do Moskvy ešte pred nástupom zimy a snehu. A ak by podišli k Moskve ešte pred tým, ako Sovietsky zväz pritiahol posily z Ďalekého východu, kto vie ako by dopadla Operácia Tajfun? Kto vie, ako by vôbec vyzerali ďalšie dejiny? Zdá sa však, že nikto z nemeckej generality sa nepoučil na skúsenosti Generála bezcestie a že až v priebehu vojny tieto ťažkosti ovplyvnili dôvod skonštruovania pásového ťahača Raupenschlepper Ost (RSO) spoločnosťou Steyr, na prekonávanie blat, ktorý, i keď bol spočiatku predurčený len ako ťahač delostrelectva, nakoniec bol využitý pri všetkých dopravných funkciách. V lete pochodujúci nemeckí vojaci. RSO proti generálovi Mrázovi Začiatkom decembra 1941, keď sa nemecká generalita presvedčila o neadekvátnosti výstroja nemeckých vojakov na podmienky ruskej zimy, veliteľ tankového zboru generál Gotthard Hein rici si zadal rečnícku otázku: prečo nás vyslali do zimného útoku a nevybavili nás zodpovedajúcim výstrojom? To naozaj nikto nevedel, aké tu býva počasie? V skutočnosti, tak ako v prípade rasputice, nikto sa na najvyšších miestach ríše nezamýšľal nad problémom, ktorým bola ruská zima. Britský historik Andrew Roberts v knihe Smršť vojny naznačuje cestu k pochopeniu toho, prečo boli tieto faktory ignorované počas plánovania Drang nach Osten: Hitler, namyslený, tvrdohlavý a ľahkomyselný samouk, mysliaci si o sebe, že je znalcom meteorológie, v podstate sa považoval za špecialistu v takmer všetkých vedných odboroch. Synoptikom sa podľa neho nedalo veriť a radšej mali byť zamenení na ľudí, ktorí boli obdarovaní šiestym zmyslom, ktorí žijú v prírode a s prírodou, na ľudí, ktorí sú schopní intuitívne predpovedať počasie, pozorujúc migráciu komárov a lastovičiek. Na druhej strane, nemajúc šajnu o tom, čo je to zima s teplotami do mínus štyridsať, Hitler vychvaľoval vlastnú schopnosť ľahko znášať chlad: Prezliekať sa z krátkych do dlhých nohavíc bolo pre mňa vždy smutné. Dokonca i pri teplotách desať pod nulou som zvyčajne chodil v krátkych kožených nohaviciach. Prináša to obrovský pocit slobody. A dodáva. Dnes je veľa mladých ľudí, ktorí nosia kraťasy po celý rok; je to len vec zvyku. V budúcnosti budem mať celú brigádu SS v krátkych kožených nohaviciach! Vojaci, zúčastení na Operácii Tajfun, nenosili krátke kožené nohavice, ich obuv a odev boli absolútne nevhodné na moskovské zimy. S prichádzajúcimi mrazmi boli nútení zahrievať sa s rôznymi dodatočnými prostriedkami: využívali sa čiapky a uniformy padlých alebo čižmy odobrané ruským civilistom, čím sa Wehrmacht úplne zbavil svojho pruského lesku a zmenil sa na bandu trhanov. Opovrhnutie, s ktorým sa Nemci postavili ruskej zime, nevyjadrovala len ich letná výbava: pri nízkych teplotách zamŕzal aj mazací olej, prestávali fungovať palné zbrane i motory áut a lietadiel. Nemci podľa G. Žukova v zimných bojoch odhalili svoju zraniteľnosť, pretože v podmienkach silných mrazov do mínus 30 C im boli motory tankov a motorizovaného delostrelectva úplne nanič. Toto aj nalomilo chrbát nemeckej armáde. Úplne ho zlomil protiútok sovietskych vojsk, pretože Nemci nemali žiadnu inú možnosť, len v podmienkach neumožňujúcich im vlastný motopresun, likvidovať tisícky svojich dopravných prostriedkov, aby nepadli do rúk Sovietov. Faktory, ktoré rozhodli o víťazstve Sovietov Najdôležitejším bolo objavenie sa na bojovej scéne čerstvých zväzkov z Ďalekého východu: presunujúc tieto vojská, Stalin išiel do kalkulovaného rizika. Niekoľko rokov predtým ZSSR viedol vojnu s Japonskom, (...) ktorého vojská obsadili Mandžusko a potom vtrhli do Sovietskeho zväzu. Japonci boli porazení, no keď sa začala vojna s Nemeckom, japonská takmer miliónová armáda bola pri sovietskej hranici opäť mobilizovaná. Vyvedenie vojsk zo Sibíri mohlo nepriateľa oduševniť do ďalšieho útoku. Rozviedka medzitým dokázala, že v japonských plánoch sú prepady Anglicka a Ameriky v Tichom oceáne. Omnoho podrobnejšie vysvetlenie okolností porážky Japonska vo vojne proti ZSSR pomáhajú pochopiť Stalinovo rozhodnutie: Japonsko okupovalo Mandžusko v roku 1931 a zmenilo ho na bábkový štát Mandžukuo. Od roku 1938 sa zamiešavalo do pohraničných incidentov so sovietskymi vojskami, dislokovanými v susednom Mongolsku. Japonskí militaristi boli rozpoltení na dve základné skupiny: jedni si mysleli, že Japonsko sa musí rozširovať na sever i západ, do Ázie, na úkor Číny a ZSSR (predpokladala sa okupácia až do Omska pozn. Bojovník), ďalší tvrdili, prepadnúť treba európske kolónie v juhovýchodnej Ázii, spadajúce do zóny vplyvu USA v Tichom oceáne: prvý variant podporovala armáda, druhý námorníctvo. Oduševnená ľahkými víťazstvami nad slabou, skorumpovanou a zle organizovanou čínskou armádou a pamätajúc si nečakaný a presvedčivý triumf v rusko-japonskej vojne ( ), Kuantungská armáda, tešiaca sa istej autonómii, v júli 1939 po dvoch mesiacoch pohraničných incidentov bez pokynu japonskej vlády prekročila rieku Chalchin-gol, oddeľujúcu Mongolsko od Mandžuska. Sovietske vojská boli vytesnené, no ich protiútok pod velením G. Žukova sa pre Japoncov skončil úplným fiaskom. Vojenský konflikt preukázal, že sovietska armáda bola nepriateľom, ktorého treba rešpektovať (aj v rámci prevahy jej tankových vojsk) a prinútil japonský generálny štátb presmerovať svoju podporu tým, ktorí lobovali za vojenské námorníctvo za prenesenie boja do juhovýchodnej Ázie a Tichého Nemeckí vojaci, dobýjajúci sa do budovy. oceánu. Vtedy podpísaný pakt o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom len upevnil toho rozhodnutie a v apríli 1941, niekoľko týždňov pred prepadnutím Sovietskeho zväzu Nemeckom, bol podpísaný aj pakt o nenapadnutí (o neutralite) bol aj medzi ZSSR a Japonskom. I keď pôsobivé víťazstvá nemeckej armády dodali japonským vojakom síl, Richard Sorge (alias Ramsay pozn. Bojovník) oznámil, že najvyššie velenie sa rozhodlo v danom roku nezaútočiť proti ZSSR. V septembri prišiel ešte podstatnejší oznam, že nemecký veľvyslanec v Japonsku Eugen Ott nedokázal presvedčiť Japoncov aby zaútočili proti ZSSR a preto pravdepodobnosť japonského útoku úplne odpadá. Tentoraz Stalin uveril Sorgemu a presunul z Ďalekého východu do Moskvy 15 pechotných a tri jazdecké divízie, 1700 tankov a 1500 lietadiel. Týmto krokom sa rovnováha síl na sovietsko-nemeckom fronte preklopila na stranu ZSSR Bojovať do poslednej možnosti Húževnatý odpor, ktorý sovietske vojská predviedli na moskovskom fronte, je v značnom kontraste s tou ľahkosťou, s akou sa útvary Červenej armády vzdávali svojich pozícií v prvých týždňoch operácie Barbarossa. Razantne zmenená nálada sovietskych vojsk je vysvetľovaná tak vlasteneckým zápalom, ako aj neľútostnými opatreniami, ktoré prijal Stalin. Rýchlosť, s akou bola zavedená výroba zbraní, bola tiež výsledkom drastických opatrení sovietskej vlády: pracovníci vo fabrikách pracovali aj po 18 hodín denne s právom na jednu nedeľu voľna v mesiaci. Príznačné je to pri porovnaní s tým, čo sa dialo vo V. Británii, kde počas 2. sv. vojny prebehla vlna štrajkov ( štrajkov so stratou 3,7 milióna pracovných dní). V súlade s príkazom č. 270 zo , ktorý je známy podľa poslednej vety do poslednej možnosti!, komisári, zbavujúci sa hodnostných a funkčných označení, budú považovaní za dezertérov a ktorýkoľvek vojak, ktorý sa pokúsi vzdať, musí byť zastrelený a príslušníci jeho rodiny zbavení akejkoľvek štátnej pomoci. Podstata Stalinovho príkazu č. 270 bola vyjadrená v ešte omnoho zhustenej forme: My nemáme vojnových zajatcov, máme len zradcov. Príkaz č. 270 bol neskôr spevnený ešte krutejším príkazom č. 227 z ( Ani krok späť ). Táto politika zohrala kľúčovú rolu pri zastavovaní sovietskeho ústupu, lenže jej výsledkom boli aj úžasné straty, počet ktorých prináša Andrew Roberts: najmenej 135 tisíc vojakov Červenej armády, čo sa rovnalo počtom 12-tich divízií, bolo cez vojnu zabitých svojimi. Na trest smrti sa odsudzovalo za panikárstvo, za spánok na bojovom poste, za zbabelosť, opilstvo, dezerciu, za stratu výbavy, za odmietnutie útočiť cez mínové pole, za zničenie straníckej legitimácie (...), za urážku vyšších dôstojníkov, za protisovietsku agitáciu atď.. Tí, ktorým sa podarilo vyhnúť poprave, sa ocitali v trestných práporoch, cez ktoré prešlo 400 tisíc vojakov. Obávajúc sa, že tieto opatrenia sú nedostatočné, NKVD organizoval zadržiavacie oddiely, ktoré boli rozmiestňované na pozadí hlavných síl s pripravenými automatmi, aby pálili po červenoarmejcoch, ktorí opustili prvú obrannú líniu. Hrozitánsky bojový stroj Tanky, ktoré ZSSR spočiatku nasadil do boja, zaostávali za nemeckými. Vrátane nových T-34, pretože mali problémy s prevodovkou i spojkou. Lenže v momente, ako to bolo vyriešené, keď sa pre T-34 vypracovala nová taktika nasadenia, tieto sovietske mašiny sa stali hrozitánskym protivníkom a po prvýkrát to uznali aj generáli nemeckých tankových vojsk: najlepší tank sveta (Paul von Kleist); Nemali sme nič porovnateľné (Fridrich von Mellentin); Najlepší bojový tank do roku 1943 (Heinz Guderian); Náš Panzer IV s krátkym kanónom 75 mm je schopný zničiť T-34 len keď ho trafí zozadu do motora (Heinz Guderian). T-34 prevyšoval svojich súperov palebnou silou, brnením, rýchlosťou, manévrovosťou a (po tom, ako boli odstránené spomínané problémy) aj spoľahlivosťou. Omnoho širšie pásy, ako tie nemecké, mu zabezpečili priechodivosť po čerstvo napadanom snehu a blate, kde iné tanky spravidla uviazli. V momente, ako to sovietske úrady pochopili, tak razantne zvýšili produkciu T-34. No a na urýchlenie výroby zmenili aj konfiguráciu tankovej veže. Prvé nemecké tanky, ktoré sa mohli postaviť T-34, sa objavili až v roku Lenže vtedy už bol priebeh vojny zásadne zmenený. Chladný a nepriateľský svet Hitler, ktorý kvôli hrozbe úspechu sovietskeho protiútoku poslal do zálohy hlavného veliteľa Walthera von Brauchitscha a ktorý osobne prevzal opraty velenia, v mnohom zapríčinil besnenie barbarstva: na uľahčenie našich vojenských operácií neprejavujte žiadny súcit voči miestnemu obyvateľstvu. Nejde o to, žeby sa predtým nejako rátalo so želaniami sovietskych občanov, teraz však zavládlo kráľovstvo neobmedzenej krutosti. Dňa 20. decembra 1941 vydal Hitler rozkaz nasadiť taktiku spálenej zeme a odnímať zimný odev od zajatcov a od miestneho obyvateľstva bez ohľadu na následky. Hoci sovietske straty v Bitke pod Moskvou (hýbu sa od 650 tisíc do ľudí) značne prevýšili nemecké (od 174 tisíc do 400 tisíc), ZSSR disponoval väčšími ľudskými zdrojmi, vybavením i surovinami, bojoval na jednom fronte (Nemecko na troch) a už v septembri 1941 začal dostávať rozsiahlu americkú pomoc v potravinách, muníciu, nákladiaky, džipy, obrnenú techniku, tanky a stíhacie lietadlá (najcennejším vkladom boli nákladiaky a džípy, sumárny počet ktorých za celú vojnu dosiahol 400 tisíc ks). Na jar 1942 si Nemci prinavrátili rad stratených pozícií na severe a významne rozšírili výdobytky na juhu ZSSR, no porážka pod Moskvou ich zbavila glorioly neporaziteľnosti, čím ZSSR i jeho spojencom pribudla morálna sila. Fiasko, ktoré Nemci utrpeli pod Moskvou, zdôrazňuje jeden moment: Náčelník generálneho štábu skupiny armád Stred Hans von Greiffeberg si všimol, že to bol okamih keď Hitler úplne stratil pojem o realite vojny na východe. No a tento už nikdy nenadobudol na východnom fronte a ani na nejakom inom mieste, stále vykrikoval nerozumné, zbytočné a nesystémové alebo protirečivé príkazy. Podľa Observador (Portugalsko) K 65. výročiu porážky US Air Force nad Kóreou Dňa 12. apríla 1951 sovietske vzdušné sily spôsobili na kórejskom nebi americkým bombardérom čierny štvrtok. Ideu nasadiť letectvo proti štátom a režimom, ktorí nesúhlasia s anglosaskou nadvládou verejne prezentoval W. Churchill počas vystúpenia vo Fultone. Prvým štátom, ktorý sa po 2. sv. vojne snažili rozmetať bombardérmi na prach bola severná Kórea. Predhistória Do roku 1945 Kóreu okupovalo Japonsko a tak je logické, že po vojne ju okupovali vojská ZSSR a USA. Spojenci si ju rozdelili na okupačné zóny rovnako, ako si predtým podelili Nemecko a Rakúsko. ZSSR pripadol sever, USA juh, pričom hranicu medzi zónami tvorila 38. rovnobežka. Vojna Na koho zvaliť vinu za začiatok vojny, je otázkou pomerne spornou. Podľa faktov ju začal Kim Ir Sen, keď severokórejská armáda 25. júna prekročila rozhraničovaciu líniu a už v auguste kontrolovala prakticky celý polostrov. Kim ju však začal ako odpoveď na neustále narušovanie hranice z južnej strany. Iba v samotnom roku 1949 bolo zaznamenaných 2600 takýchto prípadov. Všeobecne sa má za to, že Kórejská vojna bola nevyhlásenou vojnou medzi ZSSR a USA. Lenže nie je to celkom tak, keďže severnú Kóreu podporovala predovšetkým Čína. Na severokórejskej strane bojovali predovšetkým čínski dobrovoľníci a vojenskí špecialisti. ZSSR zabezpečil predvojnovú prípravu severokórejskej armáde. V prvom období (približne do októbra 1950) Kórejci bojovali sami. V druhom období (jeseň 1951) vláda juhu Kórei získala podporu síl OSN. Samozrejme, že išlo o eufenizmus, žiadnych síl OSN, okrem Američanov, v tejto časti sveta nebolo. Už začiatkom októbra 1950 sa situácia mení na protikladnú teraz je severokórejská armáda rozbitá a ustupuje k čínskej hranici. Práve v tomto momente sa Čína a neskôr aj ZSSR zapájajú do konfliktu na strane Severu. Mao Ce Tung účasť ČĽR opodstatnil slovami: Ak dovolíme USA okupovať celý Kórejský polostrov... musíme byť pripravení na to, že vyhlásia vojnu Číne. Americkí vojaci v Kórei. ZSSR si uvedomoval, že v Kórei je dostatok pechoty a tak pomohli tým, čo nemala ČĽR a ani Kórejci stíhacím letectvom a pilotmi, ktorí prešli bojiskami 2. sv. vojny. Porážka Základnou príčinou porážky severokórejskej armády bolo bombardovacie letectvo síl OSN, ktoré používalo známu taktiku zbombardovať až do doby kamennej. Lenže v momente, ako sa na kórejskom nebi zjavili sovietski letci, priebeh bojov sa zásadne zmenil. Samozrejme, že je to spoločná zásluha tak sovietskych stíhačov, ako aj čínskych dobrovoľníkov a vojenskej pomoci. Pričom čierny štvrtok je spojený práve s vojenskou pomocou. Jej dodávky postupovali do Kórei cez železničný most cez hraničnú rieku Jalu. Zničenie mostu znamenalo zastavenie dodávok zbraní a munície. Dňa Američania vyslali k tejto preprave 48 bombardérov B-29, ktoré chránili F-80, F-84, F-86 celkovo asi 150 stíhačov. Na prepad tejto armády významné sovietske letecké eso Ivan Kožedub poslal všetko, čo mal: 36 stíhačov MiG-15 svojej divízie (iné zdroje hovoria, že na letisku predsa len zostal jeden službu konajúci pár). Treba poznamenať, že útok vôbec nebol samovražedný, pretože MiG-om 15 sa mohli rovnať iba ak F-86, proti ostatným sa Sovieti vrhali aj keď boli v desaťnásobnej prevahe. Na opis ďalších udalostí toho dňa sa najlepšie hodí slovo rozdrvenie. Lebo Američania tu stratili 12 bombardérov B-29 (každý mal 12 člennú posádku) a 5 stíhačov prikrytia. Do zajatia sa dostalo približne 100 Američanov. Navyše most vydržal. V októbri toho istého roku ruskí letci spôsobili Američanom ďalší čierny deň, keď im zostrelili 16 superpevností B-29. Od tých čias sa americké velenie úplne vzdalo nasadzovania B-29 vo veľkých skupinách a cez deň. Čiže aj taktiky bombardovania až do doby kamennej. K danej dobe sa obe Kórei zakopali v rajóne 38. rovnobežky, kde sa to rok predtým aj začalo. Dňa 27. júla 1953 obe strany uzavreli prímerie, no stav vojny trvá dodnes. Podľa topwar.ru, , snímka internet BOJOVNÍK / BOJOVNÍK / 25 26

12 HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Druhá svetová bola pre USA dobrou vojnou Podľa čoho sa dá na 2. sv. vojnu takto nazerať? Predsa podľa výsledku! USA v nej mali aj podľa samotných Američanov málo obetí, lenže k tomu získali aj obrovský hospodársky rast, zamestnanosť, príjmy a postavenie vojenskej veľmoci. Od roku 1920 vláda USA prijala niekoľko programov reorganizácie hospodárstva na vojenskú výrobu. Za dve predvojnové desaťročia USA vyrobili 35 tankov, no v roku 1940 to bolo už 3091 tankov. Situácia sa zmenila v decembri Len niekoľko dní po japonskom útoku na Pearl Harbor prezident Roosevelt vyhlásil: Vojna bude nielen dlhá, ona bude aj ťažká. Práve z tejto základnej filozofie vychádzame pri tvorbe všetkých našich plánov, týmto meradlom meriame všetky svoje potreby a požiadavky vo vzťahu k peniazom, materiálom a výrobe, objemy ktorej budeme musieť niekoľkonásobne navýšiť. Naša výroba bude musieť zabezpečiť nielen armádu, letectvo a námorníctvo USA. Bude musieť pomáhať i upevneniu ozbrojených síl iných štátov amerického kontinentu a celého sveta, ktoré bojujú s nacistami a vojenskými pohlavármi Japonska. Dňa 16. januára 1942 bol prezidentským výnosom vytvorený Výbor vojensko-priemyselnej výroby s obrovskými právomocami. Rýchlo zaviedol vojenskú produkciu, podiel ktorej v hospodárstve prevažoval. USA mali v roku 1940 HDP vo výške 90 mld. USD, lenže k roku 1944 to bolo už 200 mld. USD, značnú časť ktorého tvorila práve zbrojárska výroba. Nárast výroby zmenil aj štruktúru trhu práce. Väčšia časť Američanov prešla do priemyslu, v poľnohospodárstve vznikol deficit pracovnej sily. V niektorých oblastiach sa to riešilo pritiahnutím študentstva na poľnohospodárske práce. Povedľa nich tam pracovali stovky tisíc zajatcov a Mexičania. Americká vláda v rokoch vojny vynaložila 100 miliónov USD na zisk pracovných síl z Mexika. Štatistiky hovoria, že v roku 1944 pracovali v 21 štátoch a zožali úrodu za 432 miliónov USD. Pracovné miesta vo fabrikách, ktoré opustili muži povolaní do vojny, obsadili černosi. V čase vojny tvorili % obyvateľstva (cca 13,5 milióna ľudí), no k roku 1944 už obsadili 25 % profesií zlievačov, 12 % pracovných miest v lodiarstve a oceliarskom priemysle. Černošské spoločenstvá priemyselných rajónov San Francisca, Portlandu a Seatlu sa znásobili. Najpríťažlivejším mestom bol pre ne Detroit, ktorého fabriky pracovali na plný výkon. V auguste 1941 začala zvýšená motivácia na zaraďovanie žien do priemyslu. Stelesnením obrazu ženy pri stroji sa stala R. U. Monro, ktorá pracovala ako nitovačka v Michigane. Prvý plagát s ňou sa objavil v roku 1943 po premietaní filmu o vojenskom hospodárstve USA. Potom sa už šírili zobrazenia robotníčok aj z iných odvetví. Vzniklo feministické hnutie, ktoré čítalo na 20 miliónov Američaniek. V rokoch vojny celkovo ženy pri strojoch nahradili 14 miliónov pozícií. Ďalšie 4 milióny pozícií nahradila mládež do 18 Za prvý polrok 1942 sa počet profesií vhodných pre ženy zvýšil z 29 % na 85 %. Napríklad v leteckom priemysle tvorili 65 % zamestnancov práve ženy. Súhrnné príjmy Američanov dosiahli v roku miliárd dolárov. Roky vojny sú aj vrcholom výdavkov v reštaurá ciách, divadlách, nočných kluboch, herniach, najviac sa nakupovali drahocennosti, parfuméria a kožušinové výrobky. Pravdou však je, že v USA sa v rokoch vojny zvýšilo i vykorisťovanie a teda aj štrajky. Napríklad textilný priemysel zvýšil ziskovosť v rokoch o 600 percent, lenže mzdy zamestnancov sa zvýšili len o 36 %. Nie všetky americké fabriky pracovali na víťazstvo antihitlerovskej koalície. Na začiatku 30-tych rokov v Nemecku fungovalo vyše 60 filiálok amerických firiem a spoločností. S nacizmom súcitil a pomáhal mu aj G. Ford, ktorého fabriky v okupovanom Francúzsku neprestali pracovať a fabriky v USA sa zapojili do programu Lend Lease. Americký kapitál mali v Nemecku General Electric, spoločnosť ITT, Standard Oil... Podľa niektorých autorov až tretinu nemeckých palivových potrieb zabezpečovali americko-britské spoločnosti cez nastrčené firmy neutrálnych štátov. Vojenské výdaje USA si vyžadovali obrovské investície. Na získanie prostriedkov štát aktívne rozmiestňoval štátne pôžičky, čo bežní Američania vnímali ako osobný príspevok na boj s fašizmom, ako neoddeliteľnosť tyla od frontu. Za roky vojny vznikol deficit niektorých tovarov a paralelne s tým aj čierny trh, lístkový systém na potraviny, autá, bicykle, pneumatiky, PHM, nylón, obuv, kuchynské platničky, písacie stroje... V máji 1942 Správa regulácie cien zastavila rast cien na prakticky všetky každodenné tovary. Začalo sa to s cukrom a kávou. Súčasníci o tých časoch hovorili, že americký národ netrpel prílišným nedostatkom. A v niečom práve naopak. Američania, v porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami, sa cez vojnu lepšie stravovali, lepšie obliekali i lepšie žili. Podľa history.milportal.ru Americkí vojaci prišli do Európy nielen doraziť Hitlera, ale tiež ochrániť hitlerovské fabriky s americkým vplyvom. Viete, že...?...úplne prvou obeťou nacistického režimu v zahraničí bol emigrant, filozof, publicista, humanista, židovský aktivista a odporca akejkoľvek totality profesor Theodor Lessing z Hannoveru, ktorého zabijaci za nie celkom vyjasnených okolností zavraždili v stredu 30. augusta 1933 pri vile Edelweis v Mariánskych Lázňach? Stalo sa to hodinu po tom, ako v Norimbergu doznel hlahol zvonov nacistického zjazdu víťazstva Kongress des Sieges. Čiže kongresu o slávnej budúcnosti a veľkosti nemeckého národa. Najatý vrah Rudol Max Eckert sa neskôr nechal počuť, že: Sľúbil som, že sa na akcii proti Lessingovi budem podieľať, pretože som bol v tom čase úplne bez peňazí. Písal sa 26. jún Československú štátnu hranicu prekročil 56-ročný muž, ktorý bol po odpykaní trestu 13 rokov odňatia slobody vysídlený do Nemeckej spolkovej republiky. ČSR sa tak zbavila jediného človeka, ktorý nám mohol povedať čo sa to v Mariánskych Lázňach z 30. na 31. augusta 1933 naozaj stalo....heslo Sláva Ukrajine! Hrdinom sláva! pochádza z čias nadvlády Hitlera nad Ukrajinou? Noviny ukrajinských nacionalistov Dniprova chvila z , teda spred 75 rokov, vôbec neskrývali koho svojím sloganom mali na mysli. Hovoriac o ukrajinskom národe Prometeovi autori článku oznamovali: Na výzvu jeho duše vstúpili na ukrajinskú pôdu synovia súčasného Nemecka, pravnuci tých, ktorí pomohli Ukrajincom na konci prvého tisícročia nášho letopočtu vybudovať svoju štátnosť Kyjevskú Rus. No a koniec článku hlási: Nech žije náš priateľ a spojenec Nové Nemecko, vedené jeho múdrym führerom Adolfom Hitlerom! Sláva Ukrajine Hrdinom sláva! Odteraz by teda malo byť každému jasné, o akých hrdinov tu ide! Lebo tu jednoznačne ide o nacistický pozdrav....zomrel najstarší člen japonskej imperátorskej rodiny, ktorý bojoval aj v 2. sv. vojne? Bol to strýko japonského cisára Akihita, najstarší člen imperátorskej rodiny princ Mikasa. Zomrel vo štvrtok vo veku 101 Princ Mikasa bol mladším bratom bývalého cisára Hirohita a piatym v rade potenciálnych nástupcov na Chrizantémový trón. Bol tiež jediným členom cisárskej rodiny, ktorý bojoval v 2. sv. vojne....v USA bola 29. decembra 2010 prijatá direktíva č pod názvom Defense Support of Civil Authorities ( Vojenská podpora civilnej moci ), čo v bežnej reči znamená, že USA môžu na svojom území a so súhlasom prezidenta nasadiť vojenské zložky aj proti svojím občanom? Povedané inak, Spojené štáty zaviedli pre svoju armádu tzv. vnútornú funkciu, od ktorej sme my odišli po novembri 1989 ešte ako Československo. Politicky veľmi vypovedateľné je to, že táto direktíva začala platiť rok po tom, ako bola Barackovi Obamovi udelená Nobelova cena mieru....pred výstavbou Kerčského mostu bol v tunajších vodách uskutočnený rozsiahlý archeologický prieskum? Vďaka nemu sa tu, okrem antických amfor a stredovekých pamiatok, našlo aj veľké množstvo nevybuchnutej munície (zneškodnených bolo vyše 700 mín, granátov a leteckých bômb) a zostrelených lietadiel z čias 2. sv. vojny....po vojne, nie hneď, Američania vydali Stalinovi účet na 300 miliónov dolárov. Sovieti, ktorí mali obchod v systéme Lend-Lease uhradený, oponovali, dokazovali... Nakoniec sa obe strany dohodli, že Sovieti vrátia všetku techniku, ktorú vôbec nepoužívali. A tak ju kompletne presunuli na Ďaleký východ. Američania tam zase prisunuli lis, ktorý všetko lisoval. Nákladné autá (Fordy, Studebakeri...) všetko bolo zlisované na šrot a ten venovali Japoncom. Rusi to dodnes považujú za pomstili sa nám....od septembra 1941 po apríl 1944 bolo z územia ZSSR do Nemecka vyvezených elektromotorov? A ďalej sústruhov, vyše milióna ton železnej rudy, desiatky tisíc ton bavlny, koží, 9 miliónov ton obilia, 3 milióny ton zemiakov, vyše miliardy kusov vajec, 2 milióny ton krmovín pre dobytok, ton mäsa a mäsových výrobkov, ton cukru a ďalších tovarov. A. MIKUNDOVÁ BOJOVNÍK /

13 15 BOJOVNÍK / 25 26

14 Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú Bratislava 7: Jozef Smida 94 a Filoména Matulová 90 Bratislava 9: Helena Benková 91 Bratislava 12: Oľga Rohalová- Ilkiv 95 Bratislava 15: Jolana Marcelyová 83 Bratislava 16: Mária Havlíková 92 Bratislava 19: Magda Halapinová 75 Bratislava 20: Vladimír Lazor 70 Bratislava 24: Ing. Štefan Homoľa 90 Bratislava 37: RSDr. Ján Luhový, CSc. 70 Bratislava 39: doc. RNDr. František Smolen, DrSc. 88 Bojnice: MUDr. Jozefína Darmová 96 a Mgr. Adela Soláriková 91 Badín: Jana Chrobáková 60 Bzince p/javorinou Cetuna: Oľga Selecká 70 Belá Dulice: Emília Balková 86, Anna Rusnáková 81 a Jaroslav Šimko 80 Banská Bystrica Tr. SNP: Anna Kavcová 87 a Božena Speváková 80 Banská Bystrica Radvaň: Mgr. Anna Hluchá 84, Lýdia Švarcová 80, RSDr. Ľubica Kvasnová 75 a Anna Komanová 70 Banská Bystrica ZO gen. I. Gibalu Fončorda: Júlia Rakonczayová 86 a Daniel Karas 40 Brezno 1: Jozef Štulajter a Ladislav Reguli 92, Eva Kupcová 70, MUDr. Mária Rešutíková 65 a Anna Švantnerová 55 Bardejov 1: Dušan Eštvaník 70 Bardejov 2: Jozef Olšanský 84 a Michal Fečanin 65 Bardejov 3: Ružena Benková 84, Anna Džupinová 83 a Helena Vasiľová 75 Bratislava 39 s 93-ročným PhDr. Ondrejom Balážom, DrSc. a 89-ročnou MUDr. Evou Zelinkovou, CSc. Čičmany s 92-ročným Pavlom Gaplovským. Heľpa s 89-ročnou Máriou Ďuricovou. Kremnica so 73-ročným Oldrichom Vajsom a 65-ročným Jánom Hoghom. Liptovské Revúce s 92-ročnými Magdalénou Lazíkovou a Pavlínou Gazdaricovou, 90- ročnou Máriou Sanigovou, 78- ročnou Jolanou Dančekovou a 61-ročným Jánom Borovským. Púchov s 94-ročným Antonom Luhovým. Bardejov 4: Štefánia Guttová 65 Čabiny: Mária Solejová 92 Čaňa: Alžbeta Vargová 88, Mária Tothová 70, Jolana Vargová 60 a JUDr. Rastislav Gergeľ 40 České Brezovo: Mária Václavíková 94 Čierny Balog: Anna Sitarčiková 94 a Antónia Belková 86 Donovaly: Ing. Ľubomír Mistrík 80 Dolné Vestenice: Ivan Humaj 84 Dunajská Streda: JUDr. Miriam Balážová 81, PhDr. Libuša Klučková 70, Mgr. Klára Strigáčová a Ing. Arpád Weisz 60 Dobšiná: Anna Gorejová 75 a Štefan Garan 70 Gemerská Poloma: Zuzana Lavrincová 60 Gerlachov: Katarína Prokopová 89 Hertník: Mária Pekárová 85 Hrabské: Mikuláš Fignár 95 Hniezdne: Eva Nadzamová 65 Hostie: Ladislav Gajdoš 70 Horná Streda: Štefánia Kucharová 94 Heľpa: Mária Blažečková 91, Anna Janková 88, Anna Maková a Paulína Melková 84, Anna Fiľová a Mária Ďuricová 65, Mária Patinová 60 Halič: Zdena Jonášová 88 Hrušov: Mária Miháliková 80 Hatalov: Michal Gamrač 89 Husák: Anna Ferencová 88 a Zuzana Gavulová 85 Chmeľová: Emília Dzurišová 65 Krivé: Mária Labašová 70 Navždy sme sa rozlúčili Partizánske s 92-ročným Ing. Jánom Kožárikom. Piešťany s 96-ročným Ernestom Bagim. Revúca ZO gen. Viesta s 86-ročnou Margitou Lábajovou. Rožňava so 72-ročným MUDr. Jánom Endrekom. Svidník s 80-ročným Jánom Michaličom. Stráňavy s 52-ročným Júliusom Lúčanom. Žilina 1 s 89-ročným Antonom Lukáčom a 86-ročnou Justínou Žiačikovou. Žiar n/hronom so 70-ročným Ivanom Luptákom. Česť ich nehynúcej pamiatke! Kolačno: Mária Kluková 60 Kanianka: Anton Vaňo 75 Košice Sever: Danica Klincková 70 Kalinovo: Irma Bešinová 89 Kokava n/rimavicou: Pavel Bajan 75 a Monika Pochová 50 Kysta: Rudolf Vadas 60 Lipany: Michal Šlosár 94 Lučenec 2: Ernest Nagy 82, Marta Garajová 81, Eva Tarnoková, Ing. Pavel Frečka a MUDr. Rudolf Slivka 70, Ing. Boris Bodnár 55 Lučenec 3: Pavol Vančo 94 Lovinobaňa: Alenka Sedlačeková 65 Liptovská Osada: Mária Bačovská 92, Vilma Mráziková 84, Peter Jurgoš 83, Ján Vlnieška Vrabec 82 a Helena Čabová 81 Ľubietová: Ján Potančok 80 Myjava: Ján Zeman 93, Kristína Lukešová 84, Ivan Hmirák 75 a Ján Duga 65 Medzilaborce: Anna Rimová 84 a Michal Sirik 35 Michalovce 1: Ing. Michal Magura 91, Mária Nadzamová 75 a MUDr. Ján Dobrovolský 65 Mestisko: Michal Medviď 85 Muráň: Ján Valaštek 90 Martin Stred: Jozef Lahuta 75 a Mária Hrašková 70 Martin Východ: Mária Baričiaková a Jolana Bondová 88, Pavol Kozák 80 a Dušan Húska 75 Necpaly: Mária Sumková 83 Nacina Ves: Daniela Parchovianská a Ján Jakubík 65 Nemce: Zuzana Surovcová 97 Nová Lesná: Štefánia Šimková 65 Nitra Horné mesto: Mária Bačková 90, Peter Bednár 65 a Peter Meňhart 45 Nižný Žipov: Mária Spišáková a Ondrej Spišák 45 Novosad: Mária Eštoková 60 Prašník: Anna Boorová 88 Podhradie: Ľudovít Bella 91 Pezinok: Anna Valachovičová 75 Prievidza: Gabriela Bátorová 70 Partizánske: Rudolf Kroupa 70 Partizánska Ľupča: Jozef Husarčík 89, Emília Magerčiaková 84, Jozef Chalupka 81 a Mgr. Elena Ondrejková 75 Piešťany: Katarína Benová a Anna Plecitá 91, Mária Minarechová a Margita Wachtarczyková 82, Ladislav Gajderus 75 Petrovce: Milan Čurlík 45 Rimavská Sobota 1: Zdenek Róža, JUDr. Jaroslav Utis a Milan Petrovský 70 Rimavská Sobota 2: Mária Kupcová 86, Barbora Kopčíková 85 a MUDr. Tibor Durdjak 60 Rimavské Brezovo: Elena Stahová 70 Revúca ZO gen. Viesta: Ing. Jaroslav Oravec 60 Rajec: Jiří Novák 65 Stráňavy: Kamil Hruška 84 Sliač: Milan Zemko 84 a Eva Králiková 83 Stará Turá: Ing. Dušan Hrnčířik 88 Stará Ľubovňa: Milan Sumilas 65 Spišská Nová Ves: Angela Almassyová 75 Snina: Dezider Ferenc 83 Sečovce 1: Anna Privárová 86 Sečovce 2: Jozef Babinčák 91 Skýcov: Helena Géciová 95 a Hedviga Gahérová 87 Slovenské Nové Mesto: Mária Takáčová 94, Jozef Vágner 70 a Marek Vrabeľ 35 Streda n/bodrogom: Vladimír Róth 60 Strážske: Františka Kucerová 85 a Mikuláš Mižák 80 Svidník: Ján Jurčišin 92, Jozef O pustil nás veterán Dňa 11. októbra 2016 nás vo veku nedožitých 92 rokov navždy opustil pán Jozef Makar, priamy účastník vojny a protifašistického odboja. Pochádzal z Pavloviec nad Uhom, pre nepriaznivý zdravotný stav sa presťahoval do DSS Harmónia v Strážskom. Bol to milý, skromný, stále usmiaty a múdry človek. Pri osobných stretnutiach sa dalo s ním porozprávať, potešiť a poradiť. J. Makar v besedách vychádzal zo svojich životných skúseností. Svoju múdrosť a rozvahu prejavoval pri rozhovoroch s deťmi, dokázal urobiť náladu svojim vtipným rozprávaním príbehov zo svojho života až nás rozosmial k slzám. Za jeho hrdinské činy v 2. svetovej vojne a SNP získal niekoľko vyznamenaní. ZO SZPB v Strážskom vzdáva Jozefovi Makarovi veľkú poctu a s hlbokým zármutkom sa skláňa na znak úprimnej vďaky a svetlej spomienky na svojho člena. Česť jeho pamiatke. Za výbor ZO SZPB A. ZABLOUDILOVÁ Pajkoš 65 a Ladislav Sejka 60 Stropkov: Anna Gajdošová 92 Sučany: Miroslav Mihálik 65 Špania Dolina: Blažena Knopová 85 a Vladimír Lamper 45 Tlmače: Július Lalúch 85 Trenčín 1: Mikuláš Lazir 90, Mária Majzelová 89, Oľga Šupalová 87, Marta Mikulášová 86, Anna Lišková 84, Alžbeta Václavová a Ján Hrušovský 82, Ján Bureš 81, Beata Švecová 70 a Marta Tisoňová 65 Vráble: Rudolf Mihálik 83 a Ing. Jaroslav Gajdoš 70 Valaská: Kristína Benčíková 91 Vígľaš: Emília Kajanová 97, a Anna Nosáľová 86 Vinné: Anna Mrigová 92 Vranov n/topľou 1: Anna Tomašovská 80 Vranov n/topľou 2: Jozefína Hrušková 84 Vranov n/topľou 3: Štefan Nutár 50 Varadka: JUDr. Mikuláš Lipnický 82 Veľký Krtíš: Mgr. Irena Hudecová 75 Veľké Kapušany: Július Katoš 75 Zemplínske Hradište: Júlia Dandárová 90 a Júlia Kováčová 83 Zvolen Centrum 1: Juraj Penička 93 a Peter Vítkovský 70 Závadka n/hronom: Anna Bartošíková a Jozef Kubík 92, Jozef Babnič 80 a Ján Nosko 75 Zemianske Kostoľany: Eva Boboková 65 a Daniela Čuperková 60 Zalužice: Miroslav Sedlický 60 Žiar n/hronom: Emília Detková 89, Nelli Veselá 83, Helena Korgová 85 a Eva Hurtíková 70 Žilina 1: Jaroslav Osadský 91 OblV Žilina: Pavel Majtan 89 Jubilantom srdečne blahoželáme. BOJOVNÍK /

15 Jubilant, chrániaci odkaz svojho otca Náš člen historicko-dokumentačnej komisie, jazykovedec, slovakista a vysokoškolský učiteľ František Ruščák, sa v týchto dňoch dožil 75 rokov (nar v Jenkovciach v okrese Sobrance). V tomto čase sa podieľa na spracovaní zborníka Protifašistický odboj v rokoch v Prešovskom regióne a pri príležitosti svojho životného jubilea 75 rokov vydal zbierku básní s názvom Láska má tvar štvorrozmerný. Jeho báseň Unisono ďakujeme zaznieva v Prešove i pri spomienkových akciách na počesť výročí oslobodenia našej vlasti. F. Ruščák je zaujímavý aj tým, že má detailne zmapovanú bojovú cestu svojho otca, ktorý v roku 1942 narukoval do Horthyovskej armády. Najprv bojoval vedno s Nemcami proti Sovietom, po vstupe do radov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR s Červenou armádou proti Nemcom na Ukrajine, na Dukle a o Liptovský Mikuláš, kde bol ťažko ranený. Aj toto zanechalo v našom jubilantovi svoje stopy, že vstúpil do radov SZPB, aby šíril pravdivý obraz odkazu bojovníkov proti fašizmu a za národné oslobodenie. OblV SZPB v Prešove želá nášmu jubilantovi do ďalších rokov pevné zdravie a tvorivých síl pri jeho tvorivej práci na prospech mladej generácie i na prospech SZPB. Ján KRAJKOVIČ a Ľubomír VAJČOVEC Odbojár srdcom i dušou Náš priateľ, 91-ročný jubilant Michal Magura ( ), pochádzajúci z Pozdišoviec v okrese Michalovce, sa po prechode frontu počas vianočných sviatkov dobrovoľne prihlásil do 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a už nastúpil k nemu v Humennom a základný výcvik absolvoval v Snine. Odišiel nám jeden z posledných víťazov 25. november 2016 nebol pre SZPB a jeho žilinskú oblastnú organizáciu šťastným dňom. Lúčili sme sa s brigádnym generálom Jánom Kubíkom, ktorý skonal 19. novembra vo veku nedožitých 96 Opustil nás vzácny človek, vojak z povolania, protifašistický vojnový veterán a víťaz boja s fašizmom, príslušník 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády v ZSSR a účastník jej bojov v predhorí Karpát pri Dukle, kde v bojoch o Besko a Pulawu preukázal vysoký stupeň odvahy. Dňa 10. októbra 1944 priletel na Slovensko a okamžite vstúpil do bojov o Trnavú Horu Jalnú, bojoval pred Banskou Štiavnicou v priestoroch Hronská Breznica, Krupina, Dobrá Niva, Pliešovce, Sása. Obranné boje zvádzal od Zvolena k Banskej Bystrici a po jej opustení na Starých Horách prešiel na partizánsky spôsob boja do hôr. Pri plnení prieskumnej úlohy na liptovskej strane Nízkych Tatier bol v priestore Liptovských Revúc 7. novembra 1944 zajatý nemeckými vojakmi. Po výsluchu bol umiestnený v zbernom tábore v Ružomberku a odtransportovaný do zajateckého tábora Lanzdorf. Dňa bol presunutý do zajateckého tábora Berlín Albrechtshof s dodatkom Návrat nežiaduci. V apríli 1945 utiekol zo zajatia a 12. mája sa prihlásil k 2. čs. paradesantnej brigáde v ZSSR a nastúpil činnú službu na veliteľstve tyla 2. pešej divízie. Služba v armáde sa mu stala celoživotným povolaním. Ján Kubík bol jedným z prvých členov Československého zväzu protifašistických bojovníkov. Po skončení služby vojaka z povolania bol tajomníkom Okresného výboru SZPB v Žiline. Patril k najlepším tajomníkom vo zväze. Pokiaľ mu to zdravie dovoľovalo, bol verejne činný, príkladne pracoval v rôznych spoločenských Vo februári bol prevelený do Levoče a nasadený do frontovej línie nad Závažnou Porubou smer Iľanovo, kde bol začlenený do 4. paradesantnej brigády, 1. práporu a 7. roty. V polovici marca 1945 ich jednotku presunuli na ľavú stranu Liptovského Mikuláša a nasadili do bojov nad Smrečanmi. Zúčastnil sa bojov o Bobrovec a tam ho ranili do nohy. Po vyliečení bol odvelený na Slovensko-maďarskú hranicu Veľký Meder, Ekeč a Boloň, kde bol šesť mesiacov, teda až do usporiadania hraníc. Potom vykonával prezenčnú službu v posádke Žilina a Martin. Demobilizoval 4. januára 1947 z posádky v Dolnom Kubíne. V civile pracoval vo firme Odeta Magura v Prešove, kde prešiel rôznymi technickými funkciami: majster, vedúci zmeny, vedúci výroby a riaditeľ v odevnom závode v Michalovciach. S manželkou Auréliou vychovali dve dcéry a syna. Po prekonaní dlhšej choroby v dôsledku vojnových zranení (júl november 1955) bol zvolený za prvého predsedu Odety výrobné družstvo Michalovce. V tejto funkcii bol do 30. júna 1987, kedy odišiel do dôchodku. Od roku 1972 bol aktívnym členom SZPB a v roku 1984 sa stal predsedom základnej organizácie mestskej organizácie 1 v Michalovciach. Od roku 1996 bol podpredsedom a od predsedom najskôr okresného a potom oblastného výboru SZPB v Michalovciach (do ). Náš 91-ročný Michal Magura aj dnes odovzdáva životné skúsenosti a zaujíma sa o dianie v SZPB. Za aktívnu činnosť získal vyše 60 štátnych, odbojárskych a zahraničných vyznamenaní. Za dlhoročnú aktívnu činnosť mu bol udelený doživotný titul Čestného predsedu oblastného výboru SZPB v Michalovciach. Pri príležitosti krásnych narodenín vyslovujem Michalovi Magurovi v mene všetkých členov SZPB úprimné poďakovanie za všetko čo pre nás odviedol. Zároveň mu želám pevné zdravie a rodinnú pohodu. Miroslav PREGA, predseda OblV SZPB Michalovce organizáciách, kde požíval vážnosť, dôveru a úctu. Vždy sa zaujímal o Zväz a o jeho postavenie v spoločnosti. Ján Kubík bol nositeľom vyše 40 štátnych, zväzových a zahraničných vyznamenaní a pamätných medailí. Za bojovú činnosť proti fašizmu, za zásluhy o rozvoj ČSĽA a dlhoročnú službu v ozbrojených silách ho prezident SR pri príležitosti 70. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom vymenoval do generálskej hodnosti brigádny generál. S brigádnym generálom Jánom Kubíkom sa za prítomnosti rodiny rozlúčili členovia SZPB, spolupracovníci vojaci z povolania, zástupcovia klubov vojakov a vojenských výsadkárov, priatelia a známi. V mene Ozbrojených síl SR a SZPB sa s J. Kubíkom rozlúčil plk. v. v. Juraj Drotár, ktorý zvýraznil jeho frontovú činnosť v boji proti fašizmu a bohatstvo o protifašistickom odboji, ktoré nám zanechal. Nech ho neustále máme v pamäti, nech sa z neho neustále učíme a nech navždy zostane aj pre generácie, ktoré prídu po nás, dodal J. Drotár a na záver zvýraznil: Ján Kubík sa nikdy nespreneveril svojmu presvedčeniu a protifašistickému konaniu! JD Jubilujúci veterán plk. Juraj Kohút Do SNP sa zapojil hneď po jeho vypuknutí ako 18-ročný. Bol spojkou, sprevádzal partizánov a vojakov odzbrojenej východoslovenskej armády po Čergovských vrchoch, zhromažďoval zbrane s strelivo, ktoré zanechali dezertujúci slovenskí vojaci. Podieľal sa na zadovažovaní proviantu a šatstva pre partizánov. To všetko vykonával až do príchodu Červenej armády v roku Koncom januára 1945 dobrovoľne vstúpil do Červenej armády. Zúčastnil sa bojov v Ostravsko-opavskej operácii ako príslušník 258. pešieho pluku 4. ukrajinského frontu. Medzi Opavou a Horným Benešovom bol dňa ranený. Po roku 1948 vstúpil do radov ČSĽA. Dosiahol hodnosť plukovník. Je nositeľom vyznamenaní čs. vojnového kríža 1939, medaile Za chrabrosť, viacerých pamätných medailí k jednotlivým výročiam SNP, KDO, víťazstva nad fašizmom a konca 2. svetovej vojny. Juraj Kohút sa narodil v Nižnom Tvarožci v okrese Bardejov, dnes býva v Prešove, kde sa angažuje v štruktúrach SZPB. Náš oblastný výbor SZPB v Prešove želá svojmu jubilantovi veľa zdravia a živ otného optimizmu aj do ďalšieho života. Ján KRAJKOVIČ a Ľubomír VAJČOVEC Na návšteve u našej jubilantky Krásneho životného jubilea 90 rokov sa dožila pani Emília Rubaninská z Lubiny Podkoziniec, tohto času bývajúca v Zariadení opatrovateľskej služby v Moravskom Lieskovom. Je členkou ZO SZPB v Lubine. Minulý rok v apríli jej bola, ako priamej účastníčke protifašistického odboja, Ministrom obrany SR udelená Pamätná medaila k 70. výročiu SNP a ukončenia 2. svetovej vojny. Na podnet nášho podpredsedu Milana Kopca sme jubilantku navštívili, aby sme jej čo najsrdečnejšie zablahoželali. Bolo to veľmi emotívne stretnutie nechýbali ani slzy úprimného dojatia, spomínanie na prežitú mladosť, ale aj rozhovor o tom, čo nové sa v našej obci udialo. Je obdivuhodné, že pri takom vysokom veku nás pani Emília prekvapila čistou mysľou a výbornou pamäťou. Ešte aj teraz dokáže prečítať noviny bez dioptrických okuliarov, či odprevadiť návštevu rezkým krokom až ku vchodovým dverám i keď bez paličky sa už nezaobíde. Čo ešte môže potešiť človeka, ktorý sa dožil takého vysokého veku? Okrem primeraného zdravia, drobných radostí kvetov, dobrej mliečnej čokoládky, kávy a lahodného čaju len istej značky, samozrejme, zdravie a šťastie najbližších i narodenie pravnučky Katarínky, ktorá nesie meno jej mamy. Pani Emílii prajeme vám ešte veľa krásnych dní medzi nami. Simona ŠTEPANOVICOVÁ, tajomníčka OblV SZPB v Novom Meste n/v D ojemné stretnutie Pred nedávnom oslávila svoje 97. narodeniny pani Mária Šagátová, členka SZPB od jeho založenia. Hoci býva v 120 km vzdialených Rozhanovciach, patrí do ZO SZPB generála Viesta v Revúcej. Pri príležitosti jubilea ju navštívili členovia nášho výboru a zagratulovali jej k peknému životnému jubileu. Návšteva ju dojala, v srdečnom rozhovore sa zaujímala nielen o činnosť organizácie, ale rozhovorila sa aj o svojom živote počas Povstania. Zastihlo ju v Liptovskej Tepličke, kde bývali vo vzdialenej horárni. Chodili k nim partizáni, ktorým poskytovala príbytok i stravu. Práve preto ich Nemci z domu vyhnali a manžela zajali. Len vďaka šťastnej náhode ho neodviedli do koncentráku. Po vojne bývali na viacerých miestach, naposledy v Lubeníku a v Revúcej, odkiaľ sa odsťahovala k dcére do Rozhanoviec. Počas stretnutia si prezrela kroniku našej ZO SZPB a zápisom do nej, s prianím pevného zdravia v ďalších rokoch, sme sa s ňou rozlúčili. Text a foto: Š. HAVIAR 17 BOJOVNÍK / 25 26

16 PRE TELO A DUŠU Len pre reálne, no tvrdé povahy 10 rád ako prežiť atómovú zimu? Atómová vojna to nie je scenár, ktorý sa ľudia snažia zažiť. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia nás kubánska kríza postavila na hranicu priepasti, no ľudstvu sa dodnes nepošťastilo odskúšať si udalosť, ktorá spôsobí jeho potenciálne vymieranie. Atómová zima je sama osebe len teoretickou záležitosťou, vedci len predpokladajú, že v prípade atómovej vojny vnikne až do stratosféry obrovské množstvo sadzí a vetry ich rozfúkajú po celej planéte, zablokujúce prenikanie na Zem svetelných lúčov, kvôli čomu klesne povrchová teplota Zeme. Rastliny vyschnú a zahynú, potom prídu na rad zvieratá. Rozpad potravinového reťazca spôsobí vyhynutie ľudskej rasy. Atómová zima môže trvať roky alebo desaťročia a pokiaľ bude trvať, tí ľudia, ktorí prežijú, nedokážu obnoviť civilizáciu. Jediný spôsob, ako zabezpečiť prežitie ľudstva, je riadiť sa radami, ako prežiť atómovú zimu. 10. Bývať v dedinskom prostredí Môže to znieť ako zbytočná rada, no otázka, kto prežije prvé atómové údery, bude riešená aj zemepisne. Hodnotenia, robené v 1960-tych rokoch preukázali, že ruské, či americké údery pôjdu na veľké mestá..., čo pre vtedajšie USA znamenalo okamžitú smrť dvoch tretín vtedajšieho obyvateľstva. Veľké mestá budú absolútne zneprístupnené výbuchmi a atómovým vyžarovaním. Ak teda bývate v meste, tak ste takmer naisto odsúdení na smrť. Ak však bývate na vidieku, ukazuje sa vám na prežitie aká, taká šanca. 9. Vzdať sa náboženských presvedčení Táto rada môže byť trochu sporná, no podporuje ju rad závažných príčin. Veď na to, aby ste prežili, budete musieť vykonať aj úkony, ktoré sú pre niektoré náboženstvá neprípustné alebo pre vysoko morálne osoby nemysliteľné. Myslenie na prežitie musí byť rozhodné, mravné otázky sú pri snahe prežiť za každú cenu, druhoradé (prijímať transfúziu, konzumovať isté potraviny...). 8. zabiť/pustiť na slobodu domáce zvieratá Prežili ste prvé atómové údery a ako ateista bývate na dedine. Čo ďalej? Treba porozmýšľať čo s domácimi zvieratami, pretože aj tie potrebujú potravu, vodu, opateru... Ak sa budete s nimi o všetko deliť, dlho neprežijete. Z dnešného pohľadu bezcitní ľudia sú tí, ktorí môžu uvažovať, že zabijú a zjedia svojho miláčika(kov), pretože sú si vedomí, že potravy začne byť kriticky málo. Väčšina ľudí však (uvažujeme dnes) svojich miláčikov predsa len pustí na slobodu do divokej prírody. 7. Skryte sa Vedci hovoria, že v prípade radu výbuchov bude na mnohých miestach potrhaná ozónová vrstva a teda na zem začne prenikať obrovské množstvo ultrafialových lúčov, čo spôsobí smrť v dôsledku rakoviny kože. Každý z nás môže tento vplyv znížiť, ak sa vyhnete pobytu na otvorených priestranstvách a vždy budete mať na hlave nejakú prikrývku, ktorou si zároveň ochránite tvár i hlavu pred chladom a ultrafialovými lúčmi. No a keďže na povrchu Zeme značne poklesne teplota, treba mať v zásobe množstvo teplých odevov. 6. Ozbrojte sa Ak žijete v štáte, kde sa zbraň dá ľahko získať a kde je jej nosenie povolené zákonom, nebudete mať problém ozbrojiť sa proti zlodejom alebo aj proti potenciálnym ľudožrútom. Zúfalé podmienky sa totiž môžu stať príčinou páchania všetkého. Ozbrojené vykradnutie obchodu, skladu... je úplne logicky prijateľným spôsobom zadováženia si niečoho nutného v štáte, kde je v rukách obyvateľstva veľa zbraní. Tesne po prvých výbuchoch budú možné aj poľovačky, pretože všetky zvieratá ešte nevymreli. Ak sa dá, majte stále v zásobe mäso a vôbec potraviny. 5. Naučte sa rozpoznávať ľudožrútov Keď všetky mäsité zvieratá vymrú, ľudia sa v mene prežitia uchýlia ku kanibalizmu. Na možnosť kanibalizmu sa i sami môžete preveriť, stačí ak nájdete niekde vhodnú mŕtvolu. Čo sa týka okolia iní ľudia sa vám buď budú snažiť pomôcť alebo sa vás pokúsia zjesť. Ľudia, ktorí jedia ľudské mäso zvyčajne trpia na symptómy Kuru; zanesením mozgu, ktoré má veľmi badateľné následky. (Pojem kuru pochádza od slova triasť sa. Na Novej Guinei sa Kuru prenášala prostredníctvom pohrebného kanibalizmu pozn. Bojovník) Napríklad, ak sa k vám človek blíži, tak sa kolíše zo strany na stranu a zo všetkých síl sa usiluje kráčať rovno. Iným symptómom môže byť nekontrolovaná triaška a príšerné výbuchy smiechu v neadekvátnych situáciách. Kuru je nevyliečiteľná choroba a smrť pri nej nastáva asi rok od nákazy. V žiadnom prípade preto nejedzte ľudské mäso (autori však dodávajú, že okrem závislosti pri atómovej zime). 4. Putujte sám Introvertom budú tieto postapokalyptické podmienky vyhovovať, minimálne v porovnaní s tými, ktorí v osamotení inštinktívne siahajú po mobile. Mať rodinu, osobitne s deťmi, nie je v podmienkach nedostatku potravín výhrou. Negatívom je aj hľadanie väčšej ľudskej skupiny v nádeji, že... nás ochránia, dajú nám najesť, napiť Jesť parazitov Razantné zníženie počtu slnečných lúčov a zrážok počas atómovej zimy znemožní rast a zabije väčšiu časť pozemskej flóry. Vďaka nedostatku rastlinnej potravy čoskoro vymiznú mnohé zvieratá. Z toho dôvodu tu pravdepodobne na dlhý čas zostane len rôzny hmyz, ako mravce, kobylky, cvrčky, včely a osy... Aj ony sa pre nás môžu stať fantastickým zdrojom bielkovín na podporu svalovej hmoty. Napríklad, kobylky majú najvyššie percento bielkovín: až 20 gr na každých 100 gr hmotnosti; cvrčky majú veľa železa a zinku, mravce sú výborným zdrojom vápnika. Samozrejme, že hmyz nemá takú chuť ako vedro grilovanej hydiny, no určite by sme mu dali prednosť pred hladom. 2. Upratujte odpad Možno to nie je najpríjemnejšia činnosť na postapokalyptické časy. No kto by nechcel mať možnosť prechádzať sa po obchodnom centre, berúc si čo sa mu zachce? Lenže, neradujte sa príliš: vykrádanie pokladničných aparátov začne byť s krachom civilizácie nezmyselným konaním. Radšej sa sústreďte na automaty na predaj jedla a nápojov. Ak ste hladní, skúste vyprázdniť odpadové koše a pohľadať v nich zvyšky jedla resp. konzervy, ktoré majú v podstate dlhánsku dobu trvanlivosti. Okrem toho sa budú dať pomerne ľahko nájsť odevy, aby ste nezamrzli Vyhýbajte sa zamorenej zóne Ak máte možnosť, nájdite si obrázok mesta prízraku Pripjať, ktoré sa takým stalo v roku 1986 vďaka Černobyľu. V súvislosti s masívnym rádioaktívnym zamorením, vyvolaným výbuchom na atómovej elektrárni, bolo evakuované. Katastrofa si vyžiadala 31 okamžitých úmrtí kvôli radiácii a ešte niekoľko stovák na rôzne druhy rakoviny vďaka radiačným následkom. Dodnes je mesto nevhodné na bývanie. Úroveň radiácie je príliš vysoká na bezpečný život. Lenže bezprostredne po výbuchu atómových bômb bude úroveň radiácie ešte omnoho vyššia. A preto všetci, ktorí sa nachádzajú uprostred veľkých zbombardovaných miest, pomerne rýchlo získajú dávku na radiačnú otravu a tak čoskoro zahynú. Podľa newsinfo.ru, BOJOVNÍK /

17 PRE TELO A DUŠU Aj vlasy prezradia náš charakter Talianska psychoterapeutka Gloria Rossi je presvedčená, že účes dokáže veľa prezradiť o našich potrebách a vzťahu k životu. Vlasy symbolizujú náš vzťah k slobode. Hodnotiac, ako sú učesané, ako sú umiestnené okolo tváre, prezrádzajú mnohé o našich obavách, o charakterových črtách, o skrytých túžbach... Na čo treba obrátiť pozornosť? Odhalené čelo s vlasmi začesanými dozadu zdôrazňuje snahu vždy kráčať vpred. Bez obáv sa postaviť životu, bez všímania si názorov okolia. Pútec vľavo hovorí o želaní trochu si oslabiť svoju ženskosť. Pútec vpravo môže nasvedčovať komplikácie pri akceptovaní svojej mužskej súčasti. Starostlivo učesané dlhé vlasy s pútcom uprostred vyjadrujú snahu o dosiahnutie vnútornej rovnováhy. Ideálne učesané vlasy môžu byť aj následkom neodbytného želania vždy vyzerať bezchybne. V takomto prípade môže snaha udržiavať sa za každú cenu a nepokoj, ohľadne možnej straty sebaovládania, zakrývať strach vyzerať divoko, neskromne. Chochol vyjadruje ostýchavosť alebo plachosť a želanie zakryť (ochrániť) si čelo. Od toho, do akej miery je vyjadrená táto potreba ochrany, predvedie forma a hustota chochola (dlhý, Zaujímavosti o dĺžke života Na svete je dnes 7,3 miliardy ľudí, z nich je 560 miliónov starších ako 65 Znamená to, že počet detí do 5 rokov je rovnaký, ako starcov nad 65 Najstaršou populáciou sveta sú Japonci, pretože majú vysoký priemerný vek a až 60 tisíc ľudí vo veku nad 100 Počet 1 miliardy ľudstvo dosiahlo v roku Dve miliardy nás boli v roku Prepočty hovoria, že o 35 rokov budeme mať 2,2 miliardy seniorov, čo je akoby súčasná Čína s Indiou dovedna. Dnes má svet päť oblastí dlhovekosti. Sú to tzv. bledomodré zóny: ostrov s dĺžkou 100 km v japonskej prefektúre Okinava, oblasť Jacó v Costa-Rice, oblasť Kalifornie Loma Linda a dva regióny v Stredozemnom mori. Napríklad na Okinave je priemerný vek mužov 88 a žien 92 Z dlhovekosti je podozrivá aj jedna dolina v Equádore a jedno ohnisko na Havajských ostrovoch. Hovorilo sa aj o Abcházsku, o kúsku Azerbajdžanu, to však akosi ustrnulo. Zaujímavé je, že všetky tieto ohniská dlhovekosti sa nachádzajú na severnej pologuli od 10 do 35 severnej šírky. Ktorýkoľvek gerontológ, biológ, fyziológ alebo lekár povie, že dôležitou podmienkou na dlhovekosť je znížená kalorická hodnota stravy. Všetci dlho žijúci ľudia majú nejaké stravné obmedzenia. Napríklad na Okinave je to kcal za deň. Pričom ich strava je zložená z množstva zeleniny, rýb, morských plodov a zníženej spotreby mäsa a cukrov. Dlhoveko žijúci Japonci takmer denne konzumujú syr tofu a sóju, ktoré vraj majú vplyv na aktivitu génov. Treba tiež poznamenať, že všetci títo matuzalemovia sú vždy pozitívne naladení, často sa usmievajú, venujú sa nejakému druhu fyzickej aktivity a veľa pracujú. Podľa pravda.ru, Ruské potraviny budú žiadané kvôli ekologickej čistote Ruský minister poľnohospodárstva Alexander Tkačov vyhlásil, že o niekoľko rokov začnú byť ruské potraviny mimoriadne žiadané kvôli ich ekologickej čistote a absencii genetických modifikácií. Genetická modifikácia to nie je naša cesta. My si chceme zachovať svoju krajinu ekologicky čistou a na celom našom území budeme pestovať len čisté a správne produkty. Ubezpečujem vás, že o 10 rokov, keď nič nebude zodpovedať štandardom, keď tu už nebude zdravé jedlo, tak ruské potraviny sa budú vyznačovať kolosá lnym dopytom, vrátane na export ich budeme predávať za veľmi vysoké ceny, priblížila ministrove slová RIA Novosti. Pripomeňme, že Rusko už zakázalo dovoz geneticky modifikovaných potravín do krajiny. Podľa srspol.sk, jún 2016 hustý alebo krátky zriedený). Zátylok symbolizuje vnútorné ja človeka. Tí ľudia, ktorí si zvolia odhalený zátylok, majú potrebu vyjaviť svoju pravú tvár. Vlasy, vysoko začesané nad čelom vyjadrujú baženie po moci, po riadení a kontrole nad akoukoľvek situáciou. Odkryté sluchy demonštrujú vnútornú otvorenosť, snaženie o nové známosti a o poznanie samého seba. Zároveň prezrádzajú pripravenosť poskytnúť slobodu iným. A naopak, zakryté sluchy vyjavujú introvertný charakter, nedôverčivosť, slobodymilovnosť. Veľmi výrazná a radikálna farba vlasov oznamuje úsilie Edgar Degas: Česajúce sa ženy (1875). o odbúranie obmedzení, o väčšiu slobodu. Tí, ktorí si vyberajú ryšavé odtiene, bojujú s ostrým želaním porušiť zákazy a odstúpiť od zvyčajných schém: hlboká čierna farba odráža surovosť a principiálnosť charakteru, blondínky demonštrujú mäkkosť a potrebu lásky. Podľa psychologies.ru (krátené) Slanina ako medicínsky zázrak Slaninka je skvelou pochutinou a určite nenahraditeľnou súčasťou slovensk ého národného jedla, no nezostáva iba pri tom. Skúsme vyvrátiť mýty o nezdravom tuku, akým je slanina. Priblížme si jeho kozmetické a liečivé účinky i slaninovú diétu. Látky, obsiahnuté v slanine, dokazujú divy Slanina sa považuje za jediný mäsový výrobok, ktorý má v sebe okolo 150 rôznych látok. Všetky však nie sú zdraviu prospešné, preto sa odporúča konzumovať ju len v malých množstvách. Slanina obsahuje vitamíny B1, B2, B6, E a tiež minerály: vápnik, železo, fosfor... Spoločná kombinácia týchto látok dokazuje divy. Naše telo si samo nevie vyprodukovať polynenasýtené mastné kyseliny čiže zložku, ktorá je dôležitá pre náš hormonálny systém a ktorá je obsiahnutá v slanine. Zaujímavou látkou v slanine je kyselina arachidová. Tá pôsobí ako regulátor metabolizmu cholesterolu v tele. Za významnú zložku sa považuje aj kyselina hyalurónová. Jej význam sa vyzdvihuje v kozmetike a v prípravkoch proti starnutiu. Je veľa receptov, ktoré sa dajú použiť na netradičné využitie slaniny. Napríklad: 40 a viac ročným trojdňový pracovný týždeň? Medzinárodná skupina vedcov z Melbournského inštitútu zrealizovala obrovský výskum, ktorým sa pokúsila zmerať práceschopnosť ľudí nad 40 rokov veku. Do výskumu bolo zapojených okolo 3000 mužov a 3500 žien. Ukázalo sa, že u tých, ktorí pracujú štandardne, čiže do 60 hodín týždenne, prejavuje sa zníženie poznávacích schopností. Nezamestnaní sú voči nim na tom omnoho lepšie. Práca je ako palica s dvomi koncami. Na jednej strane stimuluje Slanina proti suchej pleti a vráskam Čerstvú slaninu treba nakrájať na malé prúžky. Tie potom priložíme na pleť na miesta, kde sa tvoria vrásky. Asi pol minúty krúžime každým prúžkom slaniny po pokožke. Necháme pôsobiť max. 30 minút. Pokožka sa zjemní a vrásky sa po niekoľkých kúrach začnú vyhladzovať. Dôvod je ten, že slaninou sme pokožke dodali hyalurón. Krvácanie z nosa Údenú solenú slaninu nakrájame na hranolčeky a vložíme v tampóne do nosa. Bez patologických následkov zastaví krvácanie. Bolesti a zápaly uší Recept je až zo stredoveku. Pri bolestiach uší si šľachtici vyrábali štuple zo slaniny a nosili ich v ušniciach po celý deň. Popáleniny Ak sa popálime, je dobré si aplikovať slaninu na popálené miesto. Slanina utíši bolesť a zabráni v mnohých prípadoch tzv. zlezeniu kože. Slaninová diéta Hovorí sa, že konzumáciou slaniny dokážete zhodiť desiatky kilogramov. Slaninová diéta je založená predovšetkým na obmedzení konzumácie sacharidov. Jej základným princípom je snaha o jedálny lístok, pozostávajúci prevažne z ketónov teda tukov. Ide o naštartovanie organizmu na ich spaľovanie. Slaninu jedzme striedmo, no pravidelne Začalo zimné obdobie a slanina je potravinou, ktorá dodá telu energiu. Obsah selénu chráni organizmus človeka pred vznikom rakoviny. Metionín pomáha pri odvodňovaní organizmu a kyselina arachidová sa významnou mierou podieľa na tvorbe nových buniek. Denná dávka konzumácie slaniny v lete sa odporúča v rozmedzí gramov, v zime gramov. Topdesat.sk, november 2016 mozgovú aktivitu, no zároveň prerábky a nejaké druhy úloh môžu vyvolávať prepracovanie a stres. Autori prieskumu sú presvedčení, že ich práca je mimoriadne dôležitá, lebo sa dá využiť na určenie hranice dôchodkového veku. Podľa kp.ru, BOJOVNÍK / 25 26

18 PRE TELO A DUŠU Aký je súvis prahu bolesti a množstva priateľov? Brits kí vedci zistili, že hladina prahu bolesti človeka závisí od množstva priateľov. Vyplýva to z produkcie mozgom hormónu šťastia endorfínu, píše sa v časopise Scientific Reports. Endorfíny (ópioidné peptidy pozn. Bojovník) potláčajú bolesť a spôsobujú dobrý pocit. Preto, čím je ich aktivita v mozgu vyššia, tým je vyšší aj prah bolesti človeka, tvrdia vedci. Endorfíny podľa ich slov zaháňajú bolesť rovnako účinne ako morfium. Katerina Johnson a Robin Dunbar výskumom zistili, že endorfíny pomáhajú nielen zvládať fyzický diskomfort, ale zvyšujú aj dobrý pocit z komunikácie s inými ľuďmi. Na potvrdenie tejto teórie vedci uskutočnili test. Zúčastnilo sa ho 101 ľudí vo veku od 18 po 34 Spočiatku všetci vyplnili ankety, v ktorých prezradili ako často sa rozprávajú so svojimi priateľmi (raz týždenne, mesačne atď.). Potom ich požiadali nejaký čas si posedieť v nepríjemnej polohe. Výsledky preukázali, že ľudia, ktorí často komunikujú s priateľmi, majú omnoho vyšší prah bolesti, ako tí, ktorí sa komunikácii s priateľmi príliš nevenujú. Ich prah fyzickej bolesti bol omnoho citlivejší. Pričom rozdiel medzi mužmi a ženami nebol žiadny. Negatívne sa na človeku môže prejaviť aj stres, adekvátne môže ovplyvniť i jeho schopnosti znášať bolesť, poznamenávajú vedci. Dlhý žiaľ sa môže negatívne prejaviť na produkcii nevyhnutných látok, ktoré sú účastné pri produkcii endorfínov. Toto sa podpisuje aj na zdravotnom stave ľudí i na ich schopnosti sociálne spolupracovať. Tak napríklad, britskí vedci odhalili zákonitosť, pri ktorej znížená opioidná aktivita môže byť príčinou vzniku psychických porúch typu schizofrénií a depresií. Vedci spolu s tým pozname- návajú, že si objasnili koreláciu medzi úrovňou endorfínov a sociálnou aktivitou človeka. Zostáva im ešte odpovedať na otázku: na produkciu endorfínov vplývajú sociálne vzťahy alebo omnoho aktívnejšia produkcia hormónu šťastia je dôvodom toho, že človek pociťuje radosť z komunikácie a nachádza si viac priateľov? Ruská pravda.ru pred časom priniesla dôkaz, že ľudský mozog omnoho rýchlejšie reaguje na informácie, týkajúce sa priateľov a príbuzných, ako pri správach o neznámych. Podľa pravda.ru, , ilustrácia internet Zázrak menom uhorka Eliminuje toxíny a hydratuje naše telo! Uhorka je z väčšej časti voda, takže poskytuje telu dostatočnú hydratáciu, ktorú rovnako potrebujeme v lete i v zime. Okrem toho obsahuje viacero vitamínov, takže telu nedodáva iba tekutinu, ale aj potrebné minerálne látky. Je zdrojom vitamínu C, ale aj vitamínu B, ktorý je pre naše telo potrebný každý deň bez ohľadu na stav nášho organizmu. Ak budete jesť uhorku pravidelne, podporíte si nielen celkové zdravie, ale aj trávenie. Uhorka dokáže stimulovať spaľovanie tukov a zlepšiť metabolizmus. Trápi vás trávenie a neviete si pomôcť? Odpoveďou môže byť pár kúskov uhorky denne, keďže obsahuje množstvo vlákniny. Flavonoidy, obsiahnuté v každej jednej uhorke, pôsobia protizápalovo, taníny sa ukázali ako skvelí bojovníci proti voľným radikálom v tele a tiež pôsobia proti bolesti. Po uhorke by ste mali siahnuť v momente, ako na vás ide migréna. Journal of Young Pharmacits považuje uhorku za tradičnú rastlinu, ktorá sa používa na zmiernenie bolesti hlavy. Trápi vás zápach z úst? Hoci to môže byť príznakom inej a často závažnejšej choroby, niekedy postačí aj uhorka. Vložte si kúsok uhorky do úst a počkajte tridsať sekúnd. Uhorka má totiž antibakteriálne účinky a preto sa takto dá eliminovať väčšina baktérií. Nezabudnite však, že to nemusí byť konečné riešenie. Krajšia pokožka, pevnejšie vlasy Ak sa na jarnom slniečku opálite, pretože ste ho počas jarnej lyžovačky trošku podcenili, nie je nič lepšie ako mať po ruke tento zázrak! Vezmite kúsok uhorky a potrite ňou miesto spálenia. Účinok by sa mal dostaviť o chvíľu. Pre krajšie vlasy pracujú dve zložky z uhorky: síra a kremík. Sú vynikajúce na stimuláciu rastu vlasov. Dobrá správa pre ženy Celulitída je veľmi stresujúci faktor. Ak sa s jej liečením začne čo najskôr, je možné, že sa predíde schovávaniu stehien na kúpaliskách či plážach. Tým, že uhorka je plná vody, jej pravidelné konzumovanie stimuluje elimináciu toxínov z tela a tým prispieva ak nie k vymiznutiu, tak k zmierneniu prejavov celulitídy. Načo ešte uhorka pôsobí? Pomáha zmierňovať pálenie záhy. Látky obsiahnuté v uhorkách údajne pomáhajú aj v boji proti rakovine. Konzumovanie uhorky stabilizuje krvný tlak. Znižuje hladinu kyseliny močovej takže problémy s dnou by sa mali postupom času zmierniť. Ak vám robí neplechu vaša štítna žľaza, jedzte uhorku aspoň trikrát za týždeň. Zdroj internet Viete, že...? blesk udrie častejšie do mužov, ako do žien? Každú minútu udrie blesk približne šesťtisíckrát. Jeho zásah trvá jednu až dve mikrosekundy. Hovorí sa, že nikdy neudrie dvakrát na to isté miesto, čo však nie je pravda. Taký Empire State Building v New Yorku dostane priemerne dvadsaťpäť zásahov ročne. Z pohľadu pohlavia sú v ohrození viac muži ako ženy, blesk do nich udrie dvakrát častejšie. Veda to vysvetľuje prakticky. Muži častejšie vykonávajú prácu pod holým nebom a tak sú jednoduchším terčom. Z pohľadu bezpečnosti by sa v čase búrky človek nemal extrémne rýchlo pohybovať, ani si líhať na zem, lepšie je stáť. havajská abeceda má len 12 písmen? Konkrétne A, E, I, O, U, H, K, L, M, N, P a W. Materčinou, úradným jazykom na Havajských ostrovoch, dnes hovorí len asi 1500 ľudí, pričom väčšina z nich má vyše sedemdesiat Spolu s maorčinou, jazykom Fidži a indonézčinou patria k austronézkym jazykom. Veľmi jednoduchá je aj gramatika kategórie ako pády, či prídavné mená v tomto jazyku nepoznajú. pri konzumácii zeleru viac spálite ako prijímate? Toto je jedna z radu informácií, ktoré človek ocení najmä v čase prejedania sa, ktoré k Vianociam tradične patrí. Naozaj existuje množstvo potravín, ktoré aj pri nadmernej konzumácii, nespôsobia šok pri pohľade na váhu. Napríklad taký zeler. Nielen, že je zdravý, ešte je aj tzv. záporný. Znamená to, že na jeho strávenie použije telo zo zásob viac kalórií ako ich v samotnej potravine prijme. Ak by ste chceli vo všeobecnosti nepriberať a jest zdravo, tu je zopár potravín, ktoré v surovom stave obsahujú minimum kalórií: cvikla, karfiol, kapusta, paradajky, pomaranč, špargľa, uhorka, vodový melón, cuketa, jablko, grep, mrkva, či cibuľa. pavúky nie sú hmyz? Pavúk patrí medzi pavúkovce, čo je najväčšia a jedna z najlepšie preskúmaných živočíšnych tried. Zatiaľ bolo popísaných približne 40 tisíc druhov pavúkov, na Slovensku ich žije okolo tisícky. Pavúky majú množstvo zaujímavostí. Párov očí môžu mať ako poznáme štyri, ale aj tri, dva, či dokonca len jeden pár. Ich krv je priesvitná. Dánski vedci dokonca zistili, že pavúky sú náladové. Ich povahové vlastnosti ovplyvňuje najmä to, či žijú osamotene, alebo v kolónii. krátke nohavice u chlapcov sú znakom vyššej spoločnosti? Všimli ste si, že princ George nikdy nemá na sebe dlhé nohavice? Či je leto a či zima, dieťa má stále kraťasy. A pritom to nie je otázka módneho výstrelku, ale tradícií. Je veľmi anglické, keď chlapci do veku 8 rokov nosia zásadne krátke nohavice. Rovnako tak boli obliekaní aj princovia William a Harry. Šľachta povolila nohavice u chlapcov v neskoršom veku najmä preto, že už ich vedeli nos iť. Dlhé nohavice v skoršom veku sú v Anglicku chápané ako známka nearistokratického pôvodu. Briti majú desivú a čudesnú železničnú linku? 87 rokov fungovalo spojenie linky vlaku, ktoré Briti považujú za najstrašidelnejšiu a najčudesnejšiu vo svojej histórii. Na jej trase totiž nebola jedna jediná zastávka, len nástupište na začiatku v Londýne a na konci v Surrey. Dĺžka trate bola 37 kilometrov a hoci sa tiahla pomedzi malebné zákutia v okolí Londýna, nikto by do spoja nenastúpil, ak by nemusel. Vlak Brookwood Necropolis Railway totiž prevážal mŕtvych a pozostalých na cintorín. Prvá súprava odštartovala v roku 1854 a úplne posledný spoj sa vrátil späť do Londýna v roku Ročne previezla vyše dvetisíc tiel. Brookwoodský cintorín mal rozlohu vyše 600 hektárov a dostal neskôr prezývku Londýnska nekropola. Vo svojich časoch bol cintorín najväčším na svete. Pri bombardovaní Londýna v časoch vojny však nálety zasiahli aj túto železničnú trať a jej fungovanie už od tých čias neobnovili, hoci obe stanice na začiatku a na konci linky stoja dodnes. A. MIKUNDOVÁ BOJOVNÍK /

19 ČÍTANÍČKO Bitka pri Grundwalde, alebo mlčanie jahniat? Nenadarmo Rimania, ktorí najlepšie vedeli, čo je štát a štátnosť v pozitívnom i negatívnom zmysle, vyznávali okrídlenú poučku Historia magistra vitae. Stáročia vlastnej štátnosti ich totiž naučili, že pre národ a štát a pre jeho politikov sú dejiny v dobrom i zlom takou učiteľkou života, akou sú pre každého jednotlivca detské roky a roky dospievania a všetky stupne školskej výchovy. Zdá sa však, že nielen naši politici a publicisti, ale ani naši promovaní historici na tento rímsky staroveký stupeň poznania doteraz ešte nedospeli a tak sa o jednej z najvýznamnejších udalostí v slovanských dejinách, o bitke pri Grunwalde, u nás veľkoplošne či celoplošne historiograficky hlboko mlčí. Pritom išlo len o takú maličkosť, že keby v tejto bitke boli zvíťazili vojská Rádu nemeckých rytierov, možno by dnes východná hranica nemeckého etnika a nemeckého štátu prebiehala kdesi medzi Kyjevom a Moskvou, povedzme na línii Vitebsk Smolensk Oriol Kursk Charkov. To nie je akási strašidelná fikcia, to je celkom reálny predpoklad, vyplývajúci z dovtedajšej nemeckej christianizácie slovanských území taká bola totiž zhruba od 9. do 15. storočia n. l. roztrieštenosť a tomu primeraná sila všetkých vtedajších slovanských štátov, proti ktorým stála stáročná expanzivita a reálna vojenská sila Germánov, petrifikovaná v politickom programe a hesle nemeckého expanzionizmu Drang nach Osten. Franská ríša už pred cisárom Otom I. uskutočňovala nepretržitú sériu expanzívnych výpadov do slovanských krajín a to tak smerom severným, ako aj smerom východným až k nám do Svätoplukovej ríše. Ale od druhej polovice 10. storočia Svätá rímska ríša nemeckého národa pod zámienkou christianizácie pohanov uskutočňovala systematickú okupáciu autochtónnych slovanských území na pobreží Severného a Baltického mora a v povodí riek Vesera, Labe, Odra a Visla (dnešné Oldenbursko, Meklenbursko, Západné a Východné Prusko). Z obsadených území sa vytvárali nemecké pohraničné územné celky (pohraničné marky s nemeckými správcami markgrófmi s úlohou definitívne ich zapojiť do nemeckého štátneho celku) a zakladali sa na nich misijné biskupstvá (s úlohou urýchlenej christianizácie ich obyvateľstva a začlenenia týchto slovanských území pod cirkevnú jurisdikciu rímskeho pápežského štátu). Je paradoxné, že dnes sa už vôbec nepripomína, že tieto pohraničné nemecké markgrófstva a misijné biskupstvá sídlili na rozhraní 10. a 11. storočia v takých pôvodne slovanských mestách, ako sú napríklad dnešné už dávno nemecké Brémy, Lübeck, Hamburg, Roztoky, Štetín, Gdaňsk a Kráľovec a že aj hlavné hniezdo pohanstva západných Slovanov ostrov Rujana bol takýmto spôsobom christianizovaný a ponemčený až okolo roku 1000 n. l.! Po relatívne dlhý čas k hlavným nástrojom tejto nemeckej christianizácie Slovanov ohňom a mečom patril nemecký Rád mečových bratov a hlavne Rád nemeckých rytierov. Tento rád bol aj hlavným pôvodcom tzv. Veľkej vojny, ktorú vyhlásil Poľsku a Litve veľmajster Rádu Ulrich von Jungingen. V podstate išlo len o banálne pokračovanie Drang nach Osten pod novými zámienkami. Rád totiž už v 13. storočí počas zhruba päťdesiatich rokov plienenia a vojenských agresií úspešne dobyl, ovládol a christianizoval slovanské Prusko, v roku 1309 okupoval a rovnako christianizoval aj slovanské Pomoransko (čím na vyše sto rokov odrezal Poľsku prístup k Baltickému moru!) a tak sa teda rozhodol podobne christianizovať aj Litvu, bez ohľadu na to, že Litva bola už od roku 1385 pokrstením veľkokniežaťa Vladislava II. Jagelovského celá kresťanská! V tejto teutónskej tzv. Veľkej vojne stáli na jednej strane vojská poľsko-litovskej únie (Poľsko bolo s Litvou od roku 1386 v personálnej únii pod vládou Jagelovcov) spolu s narýchlo naverbovanými Rusmi, Valachmi, Čechmi a Moravanmi, ktoré viedli kráľ Vladislav II. Jagelovský a veľkoknieža litovský Vytautas. Na druhej strane stáli rytierske vojská Rádu nemeckých rytierov spolu s naverbovanými profesionálnymi žoldniermi z Anglicka, Dánska, Španielska, Francúzska a Talianska a hlavne množstvo Nemcov. Za osobitnú pozornosť stojí aj dnešnými našimi historikmi zabúdaná skutočnosť, že Rád uzavrel na sklonku roka 1409 v Košiciach aj spojeneckú zmluvu s uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským, v rámci ktorej kráľ Žigmund za úplatok zlatých poslal proti Poliakom uhorskú armádu, ktorá pod velením Stibora obsadila poľský Starý Sandomer. Bola to krásna ukážka maďarsko-poľského bratstva ( Poľak, Venger dva bratranka ) a hlavne ukážka maďarského lokajstva voči veľkonemeckej expanzívnej politike už v 15. storočí! Vojská Rádu nemeckých rytierov a poľsko-litovskej únie sa stretli v bitke pri obci Grunwald (po litovsky Žalgiris, po nemecky Tannenberg) 15. júla 1410 a táto bitka sa stala rozhodujúcou bitkou v celej Veľkej vojne, ale aj jednou z najväčších rytierskych bitiek v dejinách stredovekej Európy. Z bitky vyšli víťazne poľsko-litovské vojská a pre Rád nemeckých rytierov sa stala úplnou katastrofou, z ktorej sa už nikdy nespamätal. Zo 60 najvyšších predstavených Rádu zahynulo v bitke 50 aj s veľmajstrom Ulrichom von Jungingen a dvaja ďalší (brandenburský komtúr Markward von Salzbach a major Schomberg) boli na Vytautasov rozkaz popravení po bitke, lebo nariadili zavraždenie jeho dvoch synov, ktorých držal Rád ako rukojemníkov. V bitke padli aj veľmaršal Friedrich von Wallenrode, komtúr Kuno von Lichtenstein a pokladník Albrecht von Schwartzburg. Také veľké množstvo zabitých urodzených rytierov bolo dovtedy v stredovekej Európe celkom nevídané a bitka pri Grunwalde zlomila Rádu nemeckých rytierov celkom väzy! Rád stratil nielen veľkú časť predtým okupovaných slovanských území, ale musel víťazom zaplatiť aj obrovské reparácie v sume hrivien pražských grošov. Bitka pri Grunwalde významne a na dlhú dobu zmenila mapu Európy. Výrazne utlmila intenzitu a tempo nemeckej christianizácie slovanských území ohňom a mečom v rámci Drang nach Osten, ba na pomerne dlhý čas ju aj zastavila a tým poten ciál ne pribrzdila ďalšie ponemčovanie strednej a východnej Európy. Poľsko sa definitívne etablovalo a nadlho upevnilo ako samostatný a suverénny slovanský štát s ambíciami na veľmocenskú politiku v tomto regióne Európy. A východne od tohto poľského štítu, napriek mnohým slovansko-slovanským kontroverziám, získali slovanské etniká a národy potrebný čas na vytvorenie a konsolidáciu svojich štátnych útvarov, ktoré vice versa plnili aj funkciu ochrany západných Slovanov pred expanziou ázijských, poväčšine nomádskych, etník. Je celkom nepochopiteľné, že historiografia a publicistika slovanských národov nevenuje tejto významnej a pre Slovanov v istom zmysle aj osudovej bitke takmer nijakú pozornosť. Toto nepochopiteľné mlčanie naozaj pripomína ono príslovečné mlčanie jahniat mlčanie na bitúnku, ktorý, ako vieme z histórie i priamych osobných skúseností, odvtedy ešte nezastavil svoju krvavú prevádzku! Zato sa však sporadicky ozývajú hlasy takých odborníkov, ktorí ďalej rozpitvávajú nepodstatné drobnosti a demagogické tvrdenia o tejto bitke. Tak napríklad znova uzrelo svetlo sveta, ako seriózny historický údaj z pruských kroník, zavádzajúce a absurdné tvrdenie anonymného dobového kronikára mesta Lübeck, že kráľ Ladislav II. nasadil do bitky 1,7 milióna vojakov, veľkoknieža Vytautas 2,7 milióna, k tomu vraj aj Rusov bolo 2,7 milióna a Tatárov 1,5 milióna a že navyše poľsko-litovskej armáde pomáhali aj Turci, Saracéni a pohania z Damašku, Perzie a iných krajín. Takže vlastne hrdinské sily Rádu nemeckých rytierov a jeho spojencov v úhrnnom počte asi rytierov a žoldnierov museli za týchto okolností proti takej absolútnej presile takmer deväť miliónov pohanov bitku prehrať, a to aj napriek svojmu priam nadľudskému hrdinstvu! Aj takto sa až dodnes píšu profesionálne dejiny nie z pohľadu učiteľky života, ale z postoja prostitútky momentálnej moci. Už chýbajú len známi teroristi a ľavicoví extrémisti z dielní dnešných zaoceánskych kronikárov a politológov. Július HANDŽÁRIK, ilustrácia internet 21 BOJOVNÍK / 25 26