Ing. Minársky Ján, daňový poradca Gercenová č. 7, Bratislava, IČ DPH SK Zapísaný v zozname daňových poradcov SKDP pod číslom 142/93

Transkript

1 Ing. Minársky Ján, daňový poradca Gercenová č. 7, Bratislava, IČ DPH SK Zapísaný v zozname daňových poradcov SKDP pod číslom 142/93 Zákon o dani z pridanej hodnoty v znení k 1. januáru 2012 Daň z pridanej hodnoty, po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, upravuje zákona č. 222/2004 Z.z., ktorý bol už šestnásťkrát novelizovaný a to: - zákonom č. 350/2004 Z.z. s účinnosťou k zákonom č. 651/2004 Z.z. s účinnosťou k zákonom č. 340/2005 Z.z. s účinnosťou k zákonom č. 523/2005 Z.z. s účinnosťou k zákonom č. 656/2006 Z.z. s účinnosťou k zákonom č. 215/2007 Z.z. s účinnosťou k zákonom č. 593/2007 Z.z. s účinnosťou k zákonom č. 378/2008 Z.z. s účinnosťou k zákonom č. 465/2008 Z.z. s účinnosťou k zákonom č. 83/2009 Z.z. s účinnosťou k zákonom č. 258/2009 Z.z. s účinnosťou k zákonom č. 471/2009 Z.z. s účinnosťou k zákonom č. 563/2009 Z.z. súčinnosťou k zákonom č. 83/2010 Z.z. s účinnosťou k zákonom č. 490/2010 Z.z. s účinnosťou k zákonom č. 331/2022 Z.z. s účinnosťou k Vo svojom príspevku by som sa chcel venovať niektorým vybraným problémom zákona a tak prispieť u platiteľov dane k správnej aplikácii zákona v praxi. 1) Predmet dane V ustanovení 2 ods. 1 zákona je definovaný predmet dane. Podľa uvedeného paragrafu predmetom dane je: a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby b) dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu d) dovoz tovaru do tuzemska Ad a) Podľa 8 ods. 1 zákona dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Z uvedeného znenia zákona teda vyplýva, že k dodaniu tovaru dôjde aj v prípade ak v momente dodania tovaru nedochádza ku zmene vlastníckeho práva napr. v prípade ak predávajúci si uplatní výhradu vlastníctva t.j. že vlastnícke právo na kupujúceho prejde až po splnení vopred stanovenej podmienky (najčastejšie touto podmienkou je úplne zaplatenie).

2 2 Podľa citovaného ustanovenia 8 ods. 1 sa pre účely zákona o dani z pridanej hodnoty za tovar považujú: - hnuteľné veci (vrátane elektrickej energie, plynu, vody, tepla, chladu a podobných nehmotných vecí) - nehnuteľné veci t.j. prevod alebo prechod nehnuteľnosti resp. dodanie stavby sú dodaním tovaru. Z ustanovenia 2 ods. 1 písm. a) však vyplýva, že dodanie tovaru je predmetom dane len v prípade, ak k dodaniu tovaru dochádza za protihodnotu t.j. ak platiteľ dane dodávajúci tovar obdržal alebo očakáva obdržať za dodaný tovar určitú protihodnotu. Z uvedeného by teda vyplývalo, že ak by k dodaniu tovaru došlo bez protihodnoty (napr. v prípade darovania tovaru alebo v prípade ak dodávaný tovar je výhrou v súťaži) tak dodávaný tovar nie je predmetom dane a preto by sa na takto dodávaný tovar bez protihodnoty nemala uplatniť daň z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti však upozorňujem na ustanovenie 8 ods. 3 podľa ktorého, ak platiteľ dane dodá tovar bezodplatne a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočné (t.j. koeficientom) odpočítateľná, tak bezodplatné dodanie takéhoto tovaru sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu t.j. takéto dodanie tovaru je predmetom dane a musí byť platiteľom dane uplatnená daň (základom dane podľa 20 ods. 5 je cena za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s jeho nadobudnutím resp. náklady na jeho vytvorenie vlastnou činnosťou) Ustanovenie 8 ods. 3, podľa ktorého sa bezodplatne dodanie tovaru považuje za dodanie tovaru za protihodnotu, sa vzťahuje aj na dodanie tovaru: - na osobnú spotrebu platiteľa t.j. ak platiteľom dane je fyzická osoba - na osobnú spotrebu zamestnancov platiteľa dane - na akýkoľvek ďalší iný účel ako na podnikanie Platiteľ dane zakúpil od iného platiteľa dane náramkové hodinky v cene 600, pričom základom dane bola suma 500 a daň z pridanej hodnoty predstavovala sumu 100. Vzhľadom k tomu, že zakúpené hodinky platiteľ dane chce venovať svojmu zamestnancovi (pri jeho odchode do dôchodku, pri jeho životnom jubileu a pod.) dôjde k dodaniu tovaru (náramkových hodiniek) bezodplatne. Takéto bezodplatne dodanie tovaru je podľa zákona dodaním tovaru za protihodnotu a preto platiteľ dane je povinný z darovaných náramkových hodiniek odviesť daň. Vzhľadom k tomu, že darovanie náramkových hodiniek je predmetom dane, platiteľ dane má právo na odpočítanie dane pri nákupe náramkových hodiniek. V danom prípade je daň na vstupe úplne odpočítateľná. Platiteľ dane zakúpil od neplatiteľa platiteľa dane náramkové hodinky v cene 600. Vzhľadom k tomu, že zakúpené hodinky platiteľ dane chce venovať svojmu zamestnancovi (pri jeho odchode do dôchodku, pri jeho životnom jubileu a pod.) dôjde k dodaniu tovaru (náramkových hodiniek) bezodplatne. Takéto bezodplatne dodanie tovaru však nie je podľa zákona dodaním tovaru za protihodnotu, pretože pri kúpe náramkových hodiniek od neplatiteľa dane neexistuje odpočítateľná daň a preto platiteľ dane nie je povinný z darovaných náramkových hodiniek odviesť daň. Upozornenie: Podľa ustanovenia 8 ods. 3 za dodanie tovaru za protihodnotu sa nepovažuje, a teda nie je predmetom dane, bezodplatné dodanie:

3 3 - tovaru na obchodné účely (napr. na účely reklamy), ak hodnota tohto tovaru nepresiahne 16,60 - bezodplatné dodanie obchodných vzoriek Z ustanovenia 2 ods. 1 písm. a) však vyplýva, že dodanie tovaru je predmetom dane len v prípade, ak k dodaniu tovaru dochádza v tuzemsku t.j. miestom dodania tovaru podľa 13 a 14 je tuzemsko. V prípade ak miestom dodania tovaru nie je tuzemsko, tak dodanie tovaru nie je predmetom dane (podľa slovenského zákona) a takéto dodanie tovaru sa ani neuvádza v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. V prípade ak miestom dodania tovaru je iný členský štát, bude takéto dodanie tovaru predmetom dane v tom členskom štáte na území ktorého dôjde k jeho dodaniu. V zmysle ustanovenia 2 ods. 2 tuzemskom je územie Slovenskej republiky. V zmysle citovaného ustanovenia územím Európskych spoločenstiev je územie tuzemska a ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov. Ad b) Podľa ustanovenia 9 ods. 1 dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru. Z uvedenej definície pojmu,služba teda vyplýva, že službou je dodanie niečoho nehmotného, na rozdiel od pojmu tovar pri ktorom ide o dodanie niečoho hmotného. V citovanom ustanovení zákona sú uvedené aj niektoré príklady služieb, podľa ktorých za službu (pre účely zákona o dani z pridanej hodnoty) sa považuje aj: - prevod práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu napr. prevod alebo poskytnutie práva na vyžívanie softvéru, ochrannej známky, vynálezu, patentu, autorského práva a pod. - poskytnutie práva užívať hmotný majetok napr. prenájom hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci - prijatie záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo strpieť stav napr. vecné bremeno vzťahujúce sa k nehnuteľnosti (povinnosť rešpektovať že na pozemku bude zriadená dočasná stavba alebo že vlastník pozemku je povinný rešpektovať vstup na jeho pozemok cudzími osobami a pod) - služba dodaná na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona (niektoré činnosti notárov alebo exekútorov). Z ustanovenia 2 ods. 1 písm. a) však vyplýva, že dodanie služby je predmetom dane len v prípade, ak k dodaniu služby dochádza za protihodnotu t.j. ak platiteľ dane dodávajúci službu obdržal alebo očakáva obdržať za dodanú službu určitú protihodnotu. Z uvedeného by teda vyplývalo, že ak by k dodaniu služby došlo bez protihodnoty tak dodávaná služba nie je predmetom dane a preto by sa na takto dodávanú službu bez protihodnoty nemala uplatniť daň z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti však upozorňujem na ustanovenie 9 ods. 3 podľa ktorého, ak platiteľ dane dodá službu bezodplatne tak bezodplatné dodanie služby sa považuje za dodanie služby za protihodnotu t.j. takéto dodanie služby je predmetom dane a musí byť platiteľom dane uplatnená daň (základom dane sú v tomto prípade náklady na službu). Ustanovenie 9 ods. 3, podľa ktorého sa bezodplatne dodanie služby považuje za dodanie služby za protihodnotu, sa vzťahuje aj na dodanie služby: - na osobnú spotrebu platiteľa t.j. ak platiteľom dane je fyzická osoba - na osobnú spotrebu zamestnancov platiteľa dane - na akýkoľvek ďalší iný účel ako na podnikanie

4 4 Z ustanovenia 2 ods. 1 písm. b) však vyplýva, že dodanie služby je predmetom dane len v prípade, ak k dodaniu služby dochádza v tuzemsku t.j. miestom dodania služby podľa 15 a 16 je tuzemsko. V prípade ak miestom dodania služby nie je tuzemsko, tak dodanie služby nie je predmetom dane (podľa slovenského zákona) a takéto dodanie služby sa ani neuvádza v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. V prípade ak miestom dodania služby je iný členský štát, bude takéto dodanie služby predmetom dane v tom členskom štáte na území ktorého dôjde k jej dodaniu. Ad c) Podľa ustanovenia 11 ods. 1 zákona sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu považuje nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom, ktorý je odoslaný alebo prepravený nadobúdateľovi (z územia iného členského štátu do tuzemska): - dodávateľom alebo na jeho účet t.j. prepravu tovaru do tuzemská vykoná - - dodávateľ tovaru z iného členského štátu alebo - - iná osoba (dopravca) ale na náklady dodávateľa tovaru z iného členského štátu - nadobúdateľom alebo na jeho účet t.j. prepravu tovaru do tuzemská vykoná - - nadobúdateľ tovaru v tuzemsku - - iná osoba (dopravca) ale na náklady nadobúdateľa tovaru v tuzemsku Upozornenie: V prípade ak by prepravu tovaru z iného členského štátu do tuzemska vykonala iná osoba ako dodávateľ tovaru z iného členského štátu resp. nadobúdateľ tovaru v tuzemsku alebo ak by preprava tovaru bolo na náklady inej osoby ako na náklady dodávateľa tovaru z iného členského štátu resp. na náklady nadobúdateľa tovaru v tuzemsku tak by v takomto prípade z pohľadu nadobúdateľa tovaru nešlo o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu resp. z pohľadu dodávateľa tovaru by nešlo o dodanie tovaru do iného členského štátu. Podľa ustanovenia 11 ods. 2 zákona sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu považuje nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom: - ktorého dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu (s výnimkou dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a s výnimkou dodania tovaru formou zásielkového predaja). Z uvedeného teda vyplýva, že dodávateľ tovaru musí dodávať tovar pod identifikačným číslom prideleným iným členským štátom. - ktorého nadobúdateľom je osoba identifikovaná pre daň v tuzemsku t.j. nadobúdateľ nadobúda tovar pod slovenským identifikačným číslom. Upozornenie: Predmetom dane podľa 2 ods. 1 písm. c) je nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu. Zo skutočnosti, že v žiadnom ustanovení zákona nie je uvedené, že bezodplatné nadobudnutie tovaru z iného členského štátu sa považuje za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu za protihodnotu vyplýva, že bezodplatné nadobudnutie tovaru z iného členského štátu nie je predmetom dane.

5 5 Ad d) Podľa ustanovenia 12 zákona sa za dovoz tovaru považuje vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov (ak zákon neustanovuje inak). Územie Európskych spoločenstiev je podľa 2 ods. 2 písm. c) definované ako tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov. 2) Zdaniteľná osoba Jednotlivé ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty sa v prevažnej väčšine vzťahujú na zdaniteľnú osobu. Do vstupu Slovenska do EU sa ustanovenia zákonov o dani z pridanej hodnoty (zákon č. 222/1992 Zb. a zákon č. 289/1995 Z.z.) vzťahovali len na osobu, ktorá podnikala v zmysle Obchodného zákonníka. Podľa 3 ods. 1 zákona zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou (ktorá je v zákone označovaná ako podnikanie) sa podľa 3 ods. 2 zákona rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku. Upozornenie: Vzhľadom k tomu, že na účely zákona o dani z pridanej hodnoty sa za podnikanie považuje aj využívanie hmotného (nehmotného) majetku na účel dosahovania príjmov z tohto majetku, tak za zdaniteľnú osobu sa považuje aj fyzická osoba, ktorá dosahuje. príjem z prenájmu nehnuteľného majetku, ktorý nie je zaradený do podnikania (v zmysle zákona o dani z príjmov ide o príjem podľa 6 ods. 3). Ak takáto fyzická osoba dosiahne z prenájmu za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov príjem vo výške je povinná registrovať sa za platiteľa dane. V ustanovení 3 ods. 3 sú uvedené činnosti, ktoré sa na účely zákona o dani z pridanej hodnoty nepovažujú za podnikanie. Podľa uvedeného ustanovenia teda podnikaním nie je vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávného vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávania činnosti a jej odmeňovania. Podľa ustanovenia 3 ods. 4 sa za zdaniteľné osoby nepovažujú štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci. Uvedené osoby nie sú zdaniteľnými osobami len v prípade ak tieto osoby vykonávajú svoju činnosť v rozsahu svojej hlavnej činnosti a to ani v prípade ak v súvislosti s touto činnosťou prijímajú platby. V prípade ak táto ich činnosť však výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, uvedené osoby sa v rozsahu tejto činnosti považujú za zdaniteľné osoby.

6 6 3) Miesto zdaniteľného obchodu Ako som už uviedol, dodanie tovaru, dodanie služby, nadobudnutie tovaru z iného členského štátu a dovoz tovaru je predmetom dane (podľa slovenského zákona o dani z pridanej hodnoty) len v prípade, ak miestom dodania tovaru, dodania služby, nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a dovozu tovaru je tuzemsko t.j. územie Slovenskej republiky. Preto je pre každého platiteľa dane dôležité, aby si vedel pri svojom zdaniteľnom obchode určiť miesto zdaniteľného obchodu. Ak týmto miestom bude tuzemsko, tak uskutoční zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom dane a bude musieť k cene uplatniť aj slovenskú daň (s výnimkou prípadov oslobodených od dane). Ak miestom jeho zdaniteľného obchodu nebude tuzemsko, tak uskutoční zdaniteľný obchod, ktorý nie je predmetom dane a preto nebude k cene uplatňovať slovenskú daň a ani takýto obchod nebude uvádzať v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. Problematika určovania miesta zdaniteľného obchodu je v zákone uvedená v ustanoveniach paragrafov 13 až 18 a) Miesto dodania tovaru aa) V prípade ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru začína uskutočňovať. Firma A (identifikovaná pre daň na Slovensku) uskutočňuje dodanie tovaru, na základe kúpnej zmluvy, voči firme B (identifikovanej pre daň na Slovensku). V kúpnej zmluve je dohodnuté, že firma A zabezpečí prepravu tovaru z Bratislavy do Košíc. Miestom kde sa preprava tovaru začína uskutočňovať je Bratislava, t.j. tuzemsko a preto dodanie tovaru je predmetom dane. Z uvedeného teda vyplýva, že firma A je povinná k cene dodávaného tovaru uplatniť aj slovenskú daň. Firma A (identifikovaná pre daň na Slovensku) uskutočňuje dodanie tovaru voči firme B (identifikovanej pre daň na Slovensku). V kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že firma A zabezpečí prepravu tovaru z Hamburgu (kde má firma A tovar) do Košíc. Miestom zdaniteľného obchodu je v tomto prípade Hamburg (preprava tovaru sa začína uskutočňovať v Hamburgu), t.j. zahraničie a preto dodanie tovaru nie je predmetom dane podľa slovenského zákona. V uvedenom prípade, z pohľadu slovenskej firmy B, nejde o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, pretože dodávateľ tovaru, slovenská firma A, ho dodala pod daňovým identifikačným číslom prideleným na Slovensku. Vzhľadom k tomu, že firma A týmto predajom tovaru uskutočňuje zdaniteľný obchod, ktorého miestom je iný členský štát (Nemecko), a tým vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v inom členskom štáte (v Nemecku), vzniká jej registračná povinnosť k dani z pridanej hodnoty v Nemecku. Tovar bude firma A dodávať pod nemeckým identifikačným číslom, z čoho vyplýva, že z pohľadu nemeckého zákona pôjde o dodanie tovaru do iného členského štátu (ktoré je v Nemecku oslobodené od dane). Firma B z pohľadu slovenského zákona bude nadobúdať tovar z iného členského štátu, z čoho jej bude vyplývať povinnosť (v zmysle 69 ods. 6) na nadobudnutý tovar uplatniť slovenskú daň.

7 7 ab) V prípade ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou (dodávateľom alebo na jeho účet) miestom dodania tovaru je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný. Firma A (identifikovaná pre daň na Slovensku) uskutočňuje dodanie tovaru voči firme B (identifikovanej pre daň na Slovensku). Zmluva zaväzuje firmu A tovar (napr. zariadenie) nielen dodať ale ho aj zmontovať a nainštalovať v sídle firmy B t.j. v Košiciach. V tomto prípade miestom zdaniteľného obchodu sú Košice (zariadenie je zmontované a nainštalované v Košiciach), t.j. tuzemsko, preto uskutočnený zdaniteľný obchod (dodanie tovaru s montážou a inštaláciou) je predmetom dane. Z uvedeného teda vyplýva, že firma A je povinná k cene dodávaného tovaru uplatniť aj slovenskú daň. Firma A (identifikovaná pre daň na Slovensku) uskutočňuje dodanie tovaru voči maďarskej firme B (identifikovanej pre daň v Maďarsku). Zmluva zaväzuje firmu A tovar (napr. zariadenie) nielen dodať, ale ho aj zmontovať a nainštalovať v sídle firmy B v Budapešti. V tomto prípade miestom zdaniteľného obchodu je Budapešť (zariadenie je zmontované a nainštalované v Budapešti), t.j. zahraničie, preto uskutočnený zdaniteľný obchod (dodanie tovaru s montážou a inštaláciou) nie je predmetom dane. Firma A k cene dodávaného tovaru neuplatní slovenskú daň a uvedené dodanie tovaru ani neuvedie v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. ac) V prípade ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodania uskutočňuje. Firma A (identifikovaná pre daň na Slovensku) uskutočňuje predaj nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Slovenska, voči firme B (identifikovanej pre daň na Slovensku). Vzhľadom k tomu, že ide o dodanie tovaru (nehnuteľnosti) bez odoslania alebo prepravy tak miestom dodania je v danom prípade miesto, kde sa dodávaná nehnuteľnosť nachádza t.j. tuzemsko. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že predaj nehnuteľnosti je v tomto prípade predmetom dane. To či sa k cene predávanej nehnuteľnosti uplatní alebo neuplatní daň bude rozhodovať doba, ktorá uplynula od: - prvej kolaudácie predávanej nehnuteľnosti resp. - doba odo dňa začatia prvého užívania stavby V prípade ak od prvej kolaudácie resp. od prvého užívania stavby uplynula doba dlhšia ako päť rokov, tak predaj nehnuteľnosti je oslobodený od dane. V prípade ak od prvej kolaudácie resp. od prvého užívania stavby neuplynulo viac ako päť rokov tak na cenu predávanej nehnuteľnosti je firma A povinná uplatniť slovenskú daň. Firma A (identifikovaná pre daň na Slovensku) uskutočňuje predaj svojej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Českej republiky. Vzhľadom k tomu, že ide o dodanie tovaru (nehnuteľnosti) bez odoslania alebo prepravy tak miestom dodania je v danom prípade miesto, kde sa dodávaná nehnuteľnosť nachádza t.j. Česká republika. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že predaj nehnuteľnosti v tomto prípade nie je predmetom dane podľa slovenského zákona. Uvedený predaj nehnuteľnosti je však predmetom dane podľa českého zákona (miestom dodania je Česká republika) z čoho vyplýva pre firma A povinnosť registrácie za platiteľa dane v Českej republike.

8 8 b) Miesto dodania služby Novelizáciou zákona k 1. januáru 2010 došlo v zákone k významnej zmene v ustanoveniach 15 a 16 t.j. pri určovaní miesta dodania služby Nový text 15 obsahuje iba štyri odstavce, kým pôvodný 15 obsahoval až 12 odstavcov. V odseku 1 pôvodného 15 bola stanovená všeobecná (základná) zásada určovania miesta dodania služby, podľa ktorej miestom dodania služby bolo sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň (z ktorej bola služba poskytnutá) dodávateľa služby. V prípade, že dodávateľ služby nemal sídlo. miesto podnikania ani prevádzkareň (t.j. dodávateľom služby bola fyzická osoba), miestom dodania služby bolo bydlisko dodávateľa služby alebo miesto, kde sa obvykle táto fyzická osoba zdržiavala. V odsekoch 2 až 7 pôvodného 15 boli uvedené výnimky vzťahujúce sa na vybrané služby, pri ktorých sa miesto dodania služby určovalo podľa inej, ako všeobecnej (základne) zásady. Podľa nového 15 platia dve nové všeobecné (základne ) zásady určovania miesta dodania služby a to podľa toho či služba bude dodávaná: - zdaniteľnej osobe alebo - nezdaniteľnej osobe V novom 16 sú uvedené výnimky, vzťahujúce sa na vybrané služby, pri dodaní ktorých sa miesto dodania bude určovať podľa inej ako všeobecnej (základnej) zásady uvedenej v novom 15. ba) podľa znenia 15 ods. 1, miestom dodania služby zdaniteľnej osobe je miesto, kde má táto osoba (t.j. osoba prijímajúca službu) sídlo alebo miesto podnikania. V prípade, že služba je dodávaná prevádzkarni tejto zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. V prípade, že zdaniteľná osoba prijímajúca službu nemá sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň (t.j. osobou prijímajúcou službu je fyzická osoba) miestom dodania služby je bydlisko tejto osoby alebo miesto obvyklého zdržiavania sa tejto osoby. bb) podľa znenia 15 ods. 2, miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania. V prípade, že služba je dodávaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. V prípade, že dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň (t.j. osobou dodávajúcou službu je fyzická osoba) miestom dodania služby je bydlisko dodávateľa služby alebo miesto obvyklého zdržiavania sa dodávateľa služby. bc) podľa znenia 15 ods. 3, miesto dodania služby sa určí podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2 iba v prípade, ak 16 neustanovuje inak. bd) podľa znenia 15 ods. 4, na účely určenia miesta dodania služby (podľa odsekov 1 a 2 a podľa 16) sa: - zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane (podľa 2 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané - právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň (t.j. má pridelené identifikačné číslo) považuje za zdaniteľnú osobu.

9 9 Slovenský platiteľ dane so sídlom na území Slovenska dodáva službu neuvedenú v 16 inému slovenskému platiteľovi dane (t.j. platiteľovi dane so sídlom na území Slovenska). V zmysle ustanovenia 15 ods. 1 novelizovaného zákona, miestom dodania tejto služby je sídlo odberateľa služby. Vzhľadom k tomu, že sídlom odberateľa služby je Slovensko, miestom dodania služby je Slovensko, t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby, je povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň resp. na dodávanú služby uplatní oslobodenie od dane. Dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. Slovenský platiteľ dane so sídlom na území Slovenska dodáva službu neuvedenú v 16 zdaniteľnej osobe so sídlom v Českej republike, ktorá má pridelené identifikačné číslo pre daň v Českej republike. V zmysle ustanovenia 15 ods. 1 novelizovaného zákona, miestom dodania tejto služby je sídlo odberateľa služby. Vzhľadom k tomu, že sídlom odberateľa služby je Česká republika, miestom dodania služby je Česká republika, t.j. ide o dodanie takej služby, ktoré nie je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby takúto službu nebude zdaňovať ani ju nebude uvádzať v daňovom priznaní podávanom na Slovensku, ale od 1. januára 2010 bude povinný takúto službu uviesť v súhrnnom výkaze. Slovenský platiteľ dane so sídlom na území Slovenska) dodáva službu neuvedenú v 16 zdaniteľnej osobe so sídlom v Českej republike, ktorá má pridelené identifikačne číslo pre daň v Českej republike ale aj v Slovenskej republike. Služba je dodávaná slovenským platiteľom dane prevádzkarni tejto zdaniteľnej osoby, ktorá je umiestnená na území Slovenska. V zmysle ustanovenia 15 ods. 1 novelizovaného zákona, miestom dodania tejto služby je miesto, kde je umiestnená prevádzkareň. Vzhľadom k tomu, že zdaniteľná osoba so sídlom v Českej republike má prevádzkareň, ktorej je služba dodávaná, umiestnenú na území Slovenska, miestom dodania tejto služby je Slovensko t.j. ide o dodanie služby, ktoré je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby je povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň resp. na dodávanú služby uplatní oslobodenie od dane. Dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. Poznámka: Prevádzkarňou sa podľa ustanovenia 4 ods. 7 rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania. Slovenský platiteľ dane so sídlom na území Slovenska dodáva službu neuvedenú v 16 platiteľovi dane - fyzickej osobe (t.j. zdaniteľnej osobe konajúcej v postavení zdaniteľnej osoby), ktorá má bydlisko na Slovensku. V zmysle ustanovenia 15 ods. 1 novelizovaného zákona, miestom dodania tejto služby je bydlisko odberateľa služby.

10 10 Vzhľadom k tomu, že bydliskom odberateľa služby je Slovensko, miestom dodania služby je Slovensko t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby je povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň resp. na dodávanú službu uplatní oslobodenie od dane. Dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. Poznámka: Bydliskom sa podľa ustanovenia 4 ods. 8 rozumie adresa trvalého pobytu na Slovensku. Slovenský platiteľ dane so sídlom na území Slovenska dodáva službu neuvedenú v 16 platiteľovi dane - fyzickej osobe (t.j. zdaniteľnej osobe konajúcej v postavení zdaniteľnej osoby), ktorá má bydlisko v Českej republike. V zmysle ustanovenia 15 ods. 1 novelizovaného zákona, miestom dodania tejto služby je bydlisko odberateľa služby. Vzhľadom k tomu, že bydliskom odberateľa služby je v Českej republike, miestom dodania služby je Česká republika t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá nie je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby takúto službu nebude zdaňovať a ani ju nebude uvádzať v daňovom priznaní podávanom na Slovensku, ale od 1. januára 2010 bude povinný takúto službu uviesť v súhrnnom výkaze. Poznámka: Bydliskom sa u fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt v tuzemsku, podľa ustanovenia 4 ods. 8 rozumie trvalé miesto jej pobytu v zahraničí. : Slovenský platiteľ dane so sídlom na území Slovenska dodáva službu neuvedenú v 16 slovenskej právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Príjemca služby t.j. právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, má sídlo na území Slovenska. V zmysle ustanovenia 15 ods. 2 novelizovaného zákona, miestom dodania tejto služby je sídlo dodávateľa služby. Vzhľadom k tomu, že sídlom dodávateľa služby je Slovensko, miestom dodania služby je Slovensko t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby je povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň resp. na dodávanú službu uplatní oslobodenie od dane. Dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. : Slovenský platiteľ dane so sídlom na území Slovenska dodáva službu neuvedenú v 16 slovenskej fyzickej osobe, ktorá je zdaniteľnou osobou ale uvedenú službu neprijíma v postavení zdaniteľnej osoby. Príjemca služby t.j. fyzická osoba má bydlisko na území Slovenska. V zmysle ustanovenia 15 ods. 2 novelizovaného zákona, miestom dodania tejto služby je sídlo dodávateľa služby. Vzhľadom k tomu, že sídlom dodávateľa služby je Slovensko, miestom dodania služby je Slovensko t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá je predmetom dane podľa slovenského zákona.

11 11 Dodávateľ služby je povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň resp. na dodávanú službu uplatní oslobodenie od dane. Dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. : Slovenský platiteľ dane so sídlom na území Slovenska dodáva službu neuvedenú v 16 českej právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Príjemca služby t.j. česká právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, má sídlo na území Českej republiky. V zmysle ustanovenia 15 ods. 2 novelizovaného zákona, miestom dodania tejto služby je sídlo dodávateľa služby. Vzhľadom k tomu, že sídlom dodávateľa služby je Slovensko, miestom dodania služby je Slovensko t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby je povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň resp. na dodávanú službu uplatní oslobodenie od dane. Dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. : Slovenský platiteľ dane so sídlom na území Slovenska dodáva službu neuvedenú v 16 českej fyzickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Príjemca služby t.j. fyzická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, má bydlisko na území Českej republiky. V zmysle ustanovenia 15 ods. 2 novelizovaného zákona, miestom dodania tejto služby je sídlo dodávateľa služby. Vzhľadom k tomu, že sídlom dodávateľa služby je Slovensko, miestom dodania služby je Slovensko t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby je povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň resp. na dodávanú službu uplatní oslobodenie od dane. Dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. V ustanovení nového 16 sú uvedené služby, pri dodaní ktorých sa nebude určovať miesto dodania podľa 15 (t.j. nebude sa postupovať podľa dvoch všeobecných zásad v závislosti od toho či je služba dodávaná zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej osobe)) ale podľa kritéria uvedeného v jednotlivých odsekoch 16. be) podľa nového znenia 16 ods. 1, miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov nehnuteľnosti, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti (t.j. prenájom nehnuteľnosti), služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác (napr. služby architektov a stavebného dozoru) je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. : Slovenský platiteľ dane so sídlom v Bratislave pre iného slovenského platiteľa dane (t.j. pre zdaniteľnú osobu) so sídlom v Martine, vykoná opravu okien (zasklievanie) na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Žiline. Podľa nového ustanovenia 16 ods. 1, miestom dodania uvedenej služby je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť sa nachádza v Žiline, miestom dodania služby je Slovensko t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá je predmetom dane podľa slovenského zákona.

12 12 Dodávateľ služby je povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň. Dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. : Slovenský platiteľ dane so sídlom v Bratislave pre právnickú osobu so sídlom v Martine, ktorá nie zdaniteľnou osobou, vykoná opravu okien (zasklievanie) na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Žiline. Podľa nového ustanovenia 16 ods. 1, miestom dodania uvedenej služby je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť sa nachádza v Žiline, miestom dodania služby je Slovensko t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby je povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň. Dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. : Slovenský platiteľ dane so sídlom v Bratislave pre právnickú osobu so sídlom v Prahe, ktorá má pridelené české identifikačné číslo (t.j. pre zdaniteľnú osobu), vykoná opravu okien (zasklievanie) na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Brne. Podľa nového ustanovenia 16 ods. 1, miestom dodania uvedenej služby je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť sa nachádza v Brne, miestom dodania služby je Česká republika t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá nie je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby takúto službu nebude zdaňovať a ani ju nebude uvádzať v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. Dodávateľ služby nie je v tomto prípade povinný registrovať sa v Českej republike ako platiteľ dane, pretože povinnosť zaplatiť daň v Českej republike má český odberateľ služby : Slovenský platiteľ dane so sídlom v Bratislave pre fyzickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá má bydlisko v Prahe, vykoná opravu okien (zasklievanie) na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Brne. Podľa nového ustanovenia 16 ods. 1, miestom dodania uvedenej služby je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosť sa nachádza v Brne, miestom dodania služby je Česká republika t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá nie je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby pri jej dodaní je povinný postupovať podľa českého zákona t.j. má povinnosť pred dodaním tejto služby sa zaregistrovať ako platiteľ dane v Českej republike a na dodanú službu uplatniť českú daň. bf) podľa nového znenia 16 ods. 2 miestom dodania služby pri krátkodobom nájme dopravných prostriedkov je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzický dá k dispozícii zákazníkovi. Krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držania alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní. V prípade nájmu plavidiel, doba držania alebo používania nesmie presiahnuť 90 dní.

13 13 : Slovenský platiteľ dane so sídlom v Košiciach prenajal na obdobie desiatich dní osobný automobil inému slovenskému platiteľovi dane so sídlom v Prešove. Odovzdanie vozidla prenajímateľom nájomcovi sa uskutočnilo v Prešove. Podľa nového ustanovenia 16 ods. 2, miestom dodania uvedenej služby je miesto, kde sa osobný automobil fyzický dá k dispozícii nájomcovi. Vzhľadom k tomu, že k fyzickému odovzdaniu osobného automobilu prenajímateľom nájomcovi došlo v Prešove, miestom dodania uvedenej služby je Slovensko t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby (prenajímateľ) je povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň a dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. : Slovenský platiteľ dane so sídlom v Bratislave prenajal nákladný automobil na obdobie 21 dní českému platiteľovi dane so sídlom v Brne. Odovzdanie vozidla prenajímateľom nájomcovi sa uskutočnilo v Bratislave. Podľa nového ustanovenia 16 ods. 2, miestom dodania uvedenej služby je miesto, kde sa nákladný automobil fyzický dá k dispozícii nájomcovi. Vzhľadom k tomu, že k fyzickému odovzdaniu osobného automobilu prenajímateľom nájomcovi došlo v Bratislave, miestom dodania uvedenej služby je Slovensko t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby (prenajímateľ) je povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň a dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. : Slovenský platiteľ dane so sídlom v Bratislave prenajal nákladný automobil na obdobie 21 dní českému platiteľovi dane so sídlom v Brne. Odovzdanie vozidla prenajímateľom nájomcovi sa uskutočnilo v Brne. Podľa nového ustanovenia 16 ods. 2, miestom dodania uvedenej služby je miesto, kde sa nákladný automobil fyzický dá k dispozícii nájomcovi. Vzhľadom k tomu, že k fyzickému odovzdaniu osobného automobilu prenajímateľom nájomcovi došlo v Brne, miestom dodania uvedenej služby je Česká republika t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá nie je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby (prenajímateľ) takúto službu nebude zdaňovať a ani ju nebude uvádzať v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. Povinnosť uvedenú službu zdaniť má český platiteľ dane (nájomca), ktorému sa uvedení služba dodáva. : Slovenský platiteľ dane so sídlom v Bratislave prenajal nákladný automobil na obdobie 36 mesiacov (t.j. v tomto nejde o krátkodobý prenájom) českému platiteľovi dane so sídlom v Brne. Odovzdanie vozidla prenajímateľom nájomcovi sa uskutočnilo v Bratislave. Vzhľadom k tomu, že ide o prenájom nákladného automobilu na dobu presahujúcu 30 dní, miesto dodania služby sa v tomto prípade nebude určovať podľa 16 ods. 2 ale miesto dodania sa určí podľa všeobecného (základného) pravidla uvedeného v novom ustanovení 15 ods. 1. Na určenie miesta dodania služby teda nebude mať žiadny vplyv skutočnosť, kde dôjde k fyzickému odovzdaniu nákladného automobilu. Podľa nového ustanovenia 15 ods. 1, miestom dodania uvedenej služby je miesto, kde má príjemca služby (nájomca) svoje sídlo.

14 14 Vzhľadom k tomu, že sídlom príjemcu služby (nájomcu) je Česká republika, miestom dodania služby (prenájmu) je Česká republika, t.j. ide o také dodanie služby, ktoré nie je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby uvedený prenájom nebude zdaňovať a ani ho nebude uvádzať v daňovom priznaní podávanom na Slovensku, ale od 1. januára 2010 bude povinný tento prenájom uviesť v súhrnnom výkaze. Upozornenie: Dopravným prostriedkom, podľa ustanovenia 11 ods. 11 zákona, je: - pozemné motorové vozidlo so zdvihovým obsahom motora viac ako 48 cm3 alebo s výkonom motora väčším ako 7,2 kwh určené na prepravu osôb a nákladov - plavidlo dlhšie ako 7,5 m určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou námornej lode oslobodenej od dane podľa 47 ods. 8 - lietadlo, ktorého štartovacia hmotnosť je väčšia ako kg, určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou lietadla oslobodeného od dane podľa 47 ods. 10 bg) Podľa 16 ods. 3 zákona platného do 31. decembra 2010 miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb bolo miesto, kde sa tieto služby fyzický vykonávali. Podľa uvedeného kritéria sa miesto dodania určovalo bez ohľadu či je predmetná služba dodávaná zdaniteľnej osobe alebo nezdaniteľnej osobe. Slovenský platiteľ dane (fyzická osoba) s bydliskom na Slovensku uskutočnil prednášku v Bratislave pre právnickú osobu (identifikovanú pre daň v Českej republike) so sídlom v Prahe. Podľa ustanovenia 16 ods. 3 zákona platného do 31. decembra 2010, miestom dodania vzdelávacej služby bolo miesto, kde sa uvedená vzdelávacia služba fyzicky vykonala. Vzhľadom k tomu, že prednáška sa fyzicky vykonala v Bratislave, miestom dodania vzdelávacej služby bolo Slovensko t.j. šlo o dodanie takej služby, ktorá bola predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby bol povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň. Dodávanú službu bol povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. Slovenský platiteľ dane (fyzická osoba) s bydliskom na Slovensku uskutočnil prednášku v Prahe pre právnickú osobu (identifikovanú pre daň v Českej republike) so sídlom v Prahe, Podľa ustanovenia 16 ods. 3 zákona platného do 31. decembra 2010, miestom dodania vzdelávacej služby bolo miesto, kde sa uvedená vzdelávacia služba fyzicky vykonala. Vzhľadom k tomu, že prednáška sa fyzicky vykonala v Prahe, miestom dodania vzdelávacej služby bola Česká republika t.j. šlo o dodanie takej služby, ktorá nebola predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby takúto službu nezdaňoval a ani ju neuvádzal v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. Povinnosť zaplatiť v Českej republike mal český odberateľ služby (česká zdaniteľná osoba). Novelizáciou zákona k 1. januáru 2011 sa uvedené ustanovenie mení tak, že miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných

15 15 a podobných služieb ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto služby dodávané inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonávajú. Z uvedenej zmeny v zákona vyplýva, že miesto kde sa uvedené služby fyzický vykonávajú bude miestom dodania služieb iba v prípade, ak tieto služby budú dodávané nezdaniteľnej osobe. V prípade, ak tieto služby budú dodávané zdaniteľnej osobe, zo strany dodávateľa služieb nepôjde o službu podľa 16 ods. 3 a preto miesto dodania služby sa určí podľa 15 ods. 1 t.j. miestom dodania služby bude sídlo odberateľa služby. Slovenský platiteľ dane (fyzická osoba) s bydliskom na Slovensku uskutoční prednášku v Bratislave pre právnickú osobu (identifikovanú pre daň v Českej republike) so sídlom v Prahe. Vzhľadom k tomu, že vzdelávacia služba je dodávaná zdaniteľnej osobe, v uvedenom prípade nejde o dodanie služby podľa 16 ods. 3 a preto miesto dodania vzdelávacej služby sa určí podľa 15 ods. 1 t.j. miestom dodania služby je sídlo odberateľa služby. Vzhľadom k tomu, že odberateľ služby má sídlo v Českej republike, miestom dodania vzdelávacej služby je Česká republika t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá nie je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby takúto službu nebude zdaňovať a ani ju nebude uvádzať v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. Má však povinnosť uvedenú službu uviesť v Súhrnnom výkaze. Povinnosť zaplatiť v Českej republike má český odberateľ služby (česká zdaniteľná osoba). Slovenský platiteľ dane (fyzická osoba) s bydliskom na Slovensku uskutoční prednášku v Prahe pre právnickú osobu (identifikovanú pre daň na Slovensku) so sídlom v Bratislave. Vzhľadom k tomu, že vzdelávacia služba je dodávaná zdaniteľnej osobe, v uvedenom prípade nejde o dodanie služby podľa 16 ods. 3 a preto miesto dodania vzdelávacej služby sa určí podľa 15 ods. 1 t.j. miestom dodania služby je sídlo odberateľa služby. Vzhľadom k tomu, že odberateľ služby má sídlo na Slovensku, miestom dodania vzdelávacej služby je Slovensko t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby k cene služby musí uplatniť slovenskú daň a dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. Ustanovenie 16 ods. 3 sa novelizáciou k 1. januáru 2011 doplňuje aj o text, podľa ktorého, miestom dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavne a iné podobné podujatia ako výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodávané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú. : Slovenský platiteľ dane so sídlom na Slovensku usporiadal výstavu športových potrieb. Výstava sa uskutočnila v Bratislave. Podľa novelizovaného ustanovenia 19 ods. 3 v cene vstupenky na výstavu musí byť zahrnutá aj slovenská daň, pretože miestom dodania služby, ktorou je vstup na výstavu športových potrieb, je miesto, kde sa výstava skutočne koná.

16 16 V cene vstupenky musí byť zahrnutá slovenská daň bez ohľadu, či je služba (vstup na výstavu) dodávaná zdaniteľnej alebo nezdaniteľnej osobe. : Slovenský platiteľ dane so sídlom na Slovensku usporiadal výstavu športových potrieb. Výstava sa uskutočnila v Prahe. Podľa novelizovaného ustanovenia 16 ods. 3 v cene vstupenky na výstavu musí byť zahrnutá česká daň, pretože miestom dodania služby, ktorou je vstup na výstavu športových potrieb, je miesto, kde sa výstava skutočne koná. V cene vstupenky musí byť zahrnutá česká daň bez ohľadu, či je služba (vstup na výstavu) dodávaná zdaniteľnej alebo nezdaniteľnej osobe. V danom prípade je slovenský platiteľ dane povinný registrovať sa v Českej republike za platiteľa dane. bh) podľa nového znenia 16 ods. 4, miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva. V prípade ak doprava osôb vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch. Slovenský platiteľ dane so sídlom v Žiline vykoná pre iného slovenského platiteľa dane so sídlom v Poprade prepravu osôb zo Zvolena do Košíc. Podľa nového ustanovenia 16 ods. 4 miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa preprava osôb vykonáva. Vzhľadom k tomu, že doprava osôb sa v tomto prípade vykonáva na území Slovenska, miestom dodania dopravy osôb je Slovensko t.j. ide o dodania takej služby, ktoré je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby je povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň. Dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. Slovenský platiteľ dane so sídlom v Žiline vykoná pre iného slovenského platiteľa dane so sídlom v Poprade prepravu osôb z Brna do Prahy. Podľa nového ustanovenia 16 ods. 4 miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa preprava osôb vykonáva. Vzhľadom k tomu, že doprava osôb sa v tomto prípade vykonáva na území Českej republiky, miestom dodania dopravy osôb je Česká republika t.j. ide o dodania takej služby, ktorá nie je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby, je v tomto prípade povinný postupovať podľa českého zákona t.j. má povinnosť pred dodaním služby sa zaregistrovať ako platiteľ dane v Českej republike a na dodanú službu uplatniť českú daň. Slovenský platiteľ dane so sídlom v Žiline vykoná pre českú právnickú osobu so sídlom v Prahe, identifikovanú pre daň v Českej republike, prepravu osôb z Brna do Prahy. Podľa nového ustanovenia 16 ods. 4 miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa preprava osôb vykonáva. Vzhľadom k tomu, že doprava osôb sa v tomto prípade vykonáva na území Českej republiky, miestom dodania dopravy osôb je Česká republika t.j. ide o dodania takej služby, ktorá nie je predmetom dane podľa slovenského zákona.

17 17 Dodávateľ služby takúto službu nebude zdaňovať a ani ju nebude uvádzať v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. Povinnosť zaplatiť daň z dodanej služby má český odberateľ služby Slovenský platiteľ dane so sídlom v Žiline pre iného slovenského platiteľa dane so sídlom v Poprade vykoná prepravu osôb z Popradu do Prahy. Podľa nového ustanovenia 16 ods. 4 doprava osôb, ktorá sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, sa považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch. Vzhľadom k tomu, že doprava osôb sa v tomto prípade vykonáva na území Slovenska ale aj na území Českej republiky, miestom dodania dopravy osôb je Slovensko a Česká republika. Hodnota dopravy vykonaná na území Slovenska je predmetom dane podľa slovenského zákona a dodávateľ je povinný ju uvádzať v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. Hodnota dopravy vykonaná na území Českej republiky je predmetom dane podľa českého zákona a dodávateľ je povinný pred dodaním tejto služby zaregistrovať sa v Českej republike za platiteľa dane a uvedenú službu uviesť v daňovom priznaní podávanom v Českej republike. Doprava osôb na území Slovenska je v tomto prípade oslobodená od dane podľa 46 ods. 2 písm. a) slovenského zákona. Doprava osôb na území Českej republiky je tiež oslobodená od dane podľa obdobného ustanovenia českého zákona. bi) podľa nového znenia 16 ods. 5, miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru začína. : Slovenský platiteľ dane vykonal prepravu tovaru z Prahy do Bratislavy, pričom túto prepravu tovaru vykonal platiteľ dane pre fyzickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Fyzická osoba, ktorej bola preprava tovaru dodaná má bydlisko na Slovensku. Podľa nového ustanovenia 16 ods. 5 miestom dodania prepravy tovaru medzi dvomi členskými štátmi, pričom preprava tovaru sa dodáva osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je miesto, kde sa preprava tovaru začína. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa preprava tovaru začína v Českej republike, miestom dodania prepravy tovaru medzi dvomi členskými štátmi je Česká republika t.j. ide o dodanie takej služby, ktoré nie je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ prepravy tovaru medzi dvomi členskými štátmi, je v tomto prípade povinný postupovať podľa českého zákona t.j. má povinnosť pred dodaním služby sa zaregistrovať ako platiteľ dane v Českej republike a na dodanú službu uplatniť českú daň. : Slovenský platiteľ dane vykonal prepravu tovaru z Bratislavy do Prahy pričom túto prepravu tovaru vykonal platiteľ dane pre fyzickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Fyzická osoba, ktorej bola preprava tovaru dodaná má bydlisko na Slovensku. Podľa nového ustanovenia 16 ods. 5 miestom dodania prepravy tovaru medzi dvomi členskými štátmi, pričom preprava tovaru sa dodáva osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je miesto, kde sa preprava tovaru začína.

18 18 Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa preprava tovaru začína na Slovensku, miestom dodania prepravy tovaru medzi dvomi členskými štátmi je Slovensko t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby je povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň. Dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. : Slovenský platiteľ dane vykonal prepravu tovaru z Bratislavy do Prahy pričom túto prepravu tovaru vykonal platiteľ dane pre právnickú osobu so sídlom v Českej republike, pričom táto právnická osoba je identifikovaná pre daň v Českej republike Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa preprava tovaru medzi dvomi členskými štátmi dodáva zdaniteľnej osobe, miesto dodania prepravy tovaru sa nebude určovať podľa 16 ods. 5 (t.j. podľa miesta začatia prepravy), ale podľa ustanovenia 15 ods. 1 t.j. miesto dodania prepravy tovaru medzi dvomi členskými štátmi sa určí podľa sídla odberateľa služby. Vzhľadom k tomu, že sídlom odberateľa služby je Česká republika, miestom dodania prepravy tovaru medzi dvomi členskými štátmi je Česká republika t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá nie je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby takúto službu nebude zdaňovať a ani ju nebude uvádzať v daňovom priznaní podávanom na Slovensku, ale od 1. januára 2010 bude povinný takúto službu uviesť v súhrnnom výkaze. : Slovenský platiteľ dane vykonal prepravu tovaru z Prahy do Bratislavy pre právnickú osobu so sídlom na Slovensku, pričom táto právnická osoba je identifikovaná pre daň na Slovensku. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa preprava tovaru medzi dvomi členskými štátmi dodáva zdaniteľnej osobe, miesto dodania prepravy tovaru sa nebude určovať podľa 16 ods. 5 (t.j. podľa miesta začatia prepravy), ale podľa ustanovenia 15 ods. 1 t.j. miesto dodania prepravy tovaru medzi dvomi členskými štátmi sa určí podľa sídla odberateľa služby. Vzhľadom k tomu, že sídlom odberateľa služby je Slovensko, miestom dodania prepravy tovaru medzi dvomi členskými štátmi je Slovensko t.j. ide o dodanie takej služby, ktorá je predmetom dane podľa slovenského zákona. Dodávateľ služby je povinný k cene služby uplatniť slovenskú daň. Dodávanú službu je povinný uviesť v daňovom priznaní podávanom na Slovensku. bj) podľa nového znenia 16 ods. 6 miestom dodania pri inej prepravy tovaru ako je preprava tovaru medzi dvomi členskými štátmi (t.j. ide o prepravu tovaru v rámci jedného členského štátu, z členského štátu do nečlenského štátu resp. z nečlenského štátu do členského štátu, z nečlenského štátu do členského štátu), dodávanej osobe inej ako zdaniteľnej, je miesto kde sa preprava tovaru vykonáva. V prípade ak sa uvedená preprava tovaru vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch. : Slovenský platiteľ dane so sídlom v Žiline vykonal prepravu tovaru z Košíc do Bratislavy, pričom túto prepravu tovaru vykonal platiteľ dane pre fyzickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Fyzická osoba, ktorej bola preprava tovaru dodaná má bydlisko na Slovensku.