MESTO LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ S P R Á V A

Transkript

1 MESTO LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ MESTSKÉ ZASTUPITEĽSTVO V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI Materiál číslo Z2016_086 S P R Á V A pre zasadnutie mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši Bod rokovania: 11/ Návrh zmeny VZN o určení názvov ulíc na území mesta Liptovský Mikuláš Dátum rokovania MsZ: Materiál obsahuje: Dátum spracovania materiálu: 1. Dôvodová správa 2. Návrh VZN 3. Prílohy: Predkladateľ: Spracovateľ: Prizvaní: PhDr. Dana Guráňová ved. odd. mládeže, športu a kultúry PhDr. Dana Guráňová ved. odd. mládeže, športu a kultúry Zástupcovia ZO SZPB Liptovský Mikuláš, navrhovatelia zmeny názvu Podpis predkladateľa: Podpis spracovateľa: Počet strán: 4 Počet príloh: 2

2 DÔVODOVÁ SPRÁVA Predložený návrh všeobecne záväzného nariadenia premenováva ulicu vedúcu k Národnej kultúrnej pamiatke Háj Nicovô. Impulzom na premenovanie ulice bol návrh Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (ďalej ZO SZPB), ktorá súčasný názov Cesta hrdinov považuje za všeobecný a preto navrhuje pomenovať uvedenú ulicu po konkrétnej osobe, generálovi Pavlovi Kunovi. ZO SZPB svoj návrh odôvodňuje nasledovne: Generál Pavol Kuna je osobnosť, ktorá sa svojím rozhodnutím vstúpiť do československých légií v Rusku spolu so svojimi spolubojovníkmi, podieľala na rozpade rakúsko uhorskej monarchie a významne tak prispela k vzniku Československej republiky. Je považovaný za demokraticky a protifašisticky orientovaného dôstojníka, ktorý pôsobením vo svojich vojenských funkciách spolupracoval s ilegálnym Vojenským ústredím a vytváral podmienky na prípravu Slovenského národného povstania. Po jeho vypuknutí 29. augusta 1944 sa stal veliteľom Vojenskej oblasti 1, ktorá bránila najdôležitejšie časti povstaleckého územia. Po reorganizácii 1. Československej armády (ČSA) na Slovensku bol veliteľom III. a neskôr IV. taktickej skupiny. Po potlačení povstania sa ukrýval na rôznych miestach Liptova a v januári 1945 vstúpil do partizánskeho oddielu Jaromov, ktorý operoval v okolí Podbanského. Po oslobodení horného Liptova sa prihlásil do 1. československého armádneho zboru (čsaz). Bol poverený úlohou vytvoriť 4. československú samostatnú brigádu v Levoči. Pod jeho velením sa táto vyššia vojenská jednotka zapojila do bojov pri Liptovskom Mikuláši, Ružomberku a vo Veľkej Fatre. Po oslobodení sa aktívne podieľal na výstavbe povojnovej armády keď bol na jeseň 1945 dočasným veliteľom zboru v Banskej Bystrici a z tejto funkcie v rokoch bol zástupcom veliteľa jednotiek, podieľajúcich sa na bojoch s banderovcami. V tomto období bol menovaný do hodnosti brigádneho generála. Generál Pavol Kuna, rodák z mesta Liptovský Mikuláš má priamy podiel na oslobodení nášho mesta a preto ZO SZPB navrhuje premenovať cestu k vojnovému cintorínu NKP Háj Nicovô na Cestu generála P. Kunu. Predložený návrh prerokovala dňa 19. apríla 2016 na svojom pracovnom zasadnutí názvoslovná komisia mesta, ktorá uvedený návrh podporila a súhlasí s novým názvom prístupovej cesty k vojnovému pamätníku Cesta generála P. Kunu. Dôležitou skutočnosťou pri premenovaní ulice je fakt, že ulica vedúca k vojnovému pamätníku nie je obývaná, t.j. jej premenovanie sa nedotkne občanov a inštitúcií mesta v žiadnom praktickom využití. Dňa 31. mája 2016 bol návrh nariadenia zverejnený na úradnej tabuli mesta a webovom sídle mesta. Dňa 16. júna 2016 bol návrh nariadenia prerokovaný v mestskej rade. Odporúčame mestskému zastupiteľstvu schváliť premenovanie ulice k vojnovému cintorínu Háj Nicovô v zmysle predloženého návrhu. Všeobecne záväzné nariadenie je v súlade so zákonom SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších zmien a doplnkov. Dopad na rozpočet mesta: V zmysle Vyhlášky MV SR č. 31/2003 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, by mala byť uličná tabuľa umiestnená na pozemnú stavbu (budovu), ktorá sa nachádza najbližšie k miestu vyústenia ulice do stredu obce a na budovu, ktorou sa ulica končí. V prípade ulice vedúcej k vojnovému cintorínu to nie je možné, keďže je to neobývaná časť. Vhodným riešením je označenie tejto ulice realizovať formou samostatnej tabule. Premenovanie ulice a v tej súvislosti vyrobenie samostatnej tabule sa dotkne výdavkovej časti rozpočtu mesta vo výške 150,-- EUR. 2

3 NÁVRH Mesto Liptovský Mikuláš, na základe ustanovenia 6 ods. 1 a 2b ods. 1 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, čl. 3 ods. 1. štatútu mesta Liptovský Mikuláš v znení zmien a doplnkov a Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb v platnom znení, vydáva pre územie mesta Liptovský Mikuláš toto VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE č..../2016/vzn o určení názvu ulice na území mesta Liptovský Mikuláš PRVÁ ČASŤ ÚVODNÉ USTANOVENIA Čl. 1 Predmet úpravy (1) Predmetom úpravy tohto všeobecne záväzného nariadenia je premenovanie ulice s názvom Cesta hrdinov, ktorá je prístupovou komunikáciou k národnej kultúrnej pamiatke (ďalej len NKP ) Háj Nicovô. (2) Názvy ulíc sú súčasťou systému orientácie v meste a majú prispieť k lepšej dostupnosti záchranných systémov, orientácii obyvateľov, turistov a návštevníkov mesta. (3) Pre účely ohlasovne pobytu mestského úradu v Liptovskom Mikuláši a Registra obyvateľov Slovenskej republiky sa bude používať skrátený tvar názvu ulice, bez všeobecného podstatného mena ulica. DRUHÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA Čl. 2 Určenie názvu ulice (1) Mestské zastupiteľstvo Liptovský Mikuláš týmto všeobecne záväzným nariadením, určuje premenovanie ulice nachádzajúcej sa v katastrálnych územiach Liptovský Mikuláš a Okoličné s názvom Cesta hrdinov na ulicu s názvom: Cesta generála P. Kunu (prístupová komunikácia k NKP Háj Nicovô, m. č. Staré mesto, m. č. Vitálišovce, k. ú. Liptovský Mikuláš, k. ú. Okoličné) (2) Neoddeliteľnú súčasť tohto nariadenia tvorí príloha č. 1, kde je graficky znázornená premenovaná ulica spolu s názvom. TRETIA ČASŤ ZÁVEREĆNÉ USTANOVENIA Čl. 3 (1) Mestské zastupiteľstvo v Liptovskom Mikuláši sa uznieslo na tomto všeobecne záväznom nariadení dňa 23. júna (2) Toto všeobecne záväzné nariadenie nadobúda platnosť dňom vyvesenia na úradnej tabuli. (3) Toto všeobecne záväzné nariadenie nadobúda účinnosť pätnástym dňom od vyvesenia na úradnej tabuli. Ing. Ján Blcháč, PhD. primátor mesta Liptovský Mikuláš 3

4 4

5 Príloha 2 Návrh ZO SZPB Liptovský Mikuláš Výbor Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Liptovskom Mikuláši dňa 14. januára 2016 prijal uznesenie o predložení návrhu na premenovanie Cesty hrdinov vedúcej k vojnovému cintorínu na Háji na Cestu generála Pavla Kunu. Súčasný názov chápeme ako všeobecný a za vhodnejšie považujeme ho pomenovať po konkrétnej osobe, ktorá mala vzťah k nášmu mestu. Náš návrh odôvodňujeme nasledovne: Generála Pavla Kunu považujeme za osobnosť, ktorá sa svojím rozhodnutím vstúpiť do československých légií v Rusku spolu so svojimi spolubojovníkmi podieľala na rozpade rakúsko uhorskej monarchie a významne tak prispela k vzniku Československej republiky. Považujeme ho za demokraticky a protifašisticky orientovaného dôstojníka, ktorý pôsobením vo svojich vojenských funkciách spolupracoval s ilegálnym Vojenským ústredím a vytváral podmienky na prípravu Slovenského národného povstania. Po jeho vypuknutí 29. augusta 1944 sa stal veliteľom Vojenskej oblasti 1, ktorá bránila najdôležitejšie časti povstaleckého územia. Po reorganizácii 1. Československej armády (ČSA) na Slovensku bol veliteľom III. a neskôr IV. taktickej skupiny. Po potlačení povstania sa ukrýval na rôznych miestach Liptova a v januári 1945 vstúpil do partizánskeho oddielu Jaromov, ktorý operoval v okolí Podbanského. Po oslobodení horného Liptova sa prihlásil do 1. československého armádneho zboru (ČSAZ). Bol poverený úlohou vytvoriť 4. československú samostatnú brigádu v Levoči. Pod jeho velením sa táto vyššia vojenská jednotka zapojila do bojov pri Liptovskom Mikuláši, Ružomberku a vo Veľkej Fatre. Po oslobodení sa aktívne podieľal na výstavbe povojnovej armády keď bol na jeseň 1945 dočasným veliteľom zboru v Banskej Bystrici a z tejto funkcie v rokoch bol zástupcom veliteľa jednotiek, podieľajúcich sa na bojoch s banderovcami. V tomto období bol menovaný do hodnosti brigádneho generála. Údajné zločiny, ktoré mu pripisovali ako veliteľovi Zaisťovacej divízie (ZD) na východnom fronte sa pred súdom nepotvrdili a bol oslobodený. Napriek tomu sa dostal do politickej nemilosti komunistického vedenia štátu. Poznámka: naopak, je preukázané, že ako veliteľ ZD nariadil podať v auguste 1942 trestné oznámenie na veliteľa akcie slovenskej armády, pri ktorom bolo nezmyselne popravené civilné obyvateľstvo. V apríli 1950 bol podľa zákona č. 59/1949 Zb. degradovaný na vojaka. Po prepustení z armády žil a pracoval v Levoči, kde i zomrel. Po novembri 1989 Pavla Kunu vojensky rehabilitovali a o 2 roky neskôr mu bola vrátená vojenská hodnosť brigádneho generála in memoriam. Generál Pavol Kuna prežil zložitý a ťažký život príznačný pre prvú polovicu 20. storočia v ktorom sa striedali jeho osobné úspechy i pády. A nakoľko sa jedná o nášho rodáka, ktorý má podiel i na priamom oslobodení mesta Liptovský Mikuláš v roku 1945 zastávame názor, že je dôstojným kandidátom na to, aby cesta na Háj k vojnovému cintorínu niesla jeho meno. 5