Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády

Transkript

1 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády doc. Mgr. Oldřich Bureš, M.A., Ph.D. (ed.) Sborník vybraných příspěvků ze studentské konference pořádané Centrem bezpečnostních studií Metropolitní univerzity Praha ve spolupráci s Centrem pro bezpečnostní a strategická studia, Oddělením pro Bezpečnostní a strategická studia Fakulty sociálních studií Masarykovy univerzity v Brně dne 8. dubna 2011 Recenzoval: PhDr. Tomáš Šmíd, Ph.D. Praha 2011

2 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády Obsah Předmluva... 3 Daša Adašková Šírenie zbraní hromadného ničenia za účelom terorizmu... 5 Petr Binhack Bezpečnost námořní přepravy v Adenském zálivu a energetická bezpečnost Evropské unie...22 Kamila Čermáková Kyberterorismus: Další možnost?...38 Ondřej Filipec Analýza hrozby terorismu provedeného zbraněmi hromadného ničení a limity interpretace...52 Libor Fůs Perspektivy rusko-čínského sbližování a ruský Dálný východ jako jeho možná překážka...66 Ján Kapusňak Islamské charity a podpora terorizmu: Prípad IHH Humanitarian Relief Foundation...83 Vendula Nedvědická Kontrola a monitoring soukromých vojenských společností: Spojené státy americké Raimonda Nováčková Definiční ukotvení a analýza konceptu protiteroristické politiky Zinaida Shevchuk Důsledky rusko-gruzínského ozbrojeného konfliktu pro jeho aktéry Vendula Vespalcová Cesta ke společné protiraketové obraně NATO O autorech...171

3 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády Předmluva Tento soubor statí obsahuje písemnou podobu deseti vybraných příspěvků, které byly ústně předneseny na třetí výroční studentské konferenci s názvem Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády, kterou v Brně 8. dubna 2011 společně uspořádalo Centrum pro bezpečnostní a strategická studia, Oddělení pro Bezpečnostní a strategická studia Fakulty sociálních studií Masarykovy univerzity v Brně a Centrum bezpečnostních studií Metropolitní univerzity Praha. Hlavním cílem konference bylo dát studentům českých vysokých škol příležitost pro prezentaci jejich výzkumu na aktuální bezpečnostní témata. Velmi nás proto coby organizátory potěšilo, že o konferenci opět projevil zájem vysoký počet studentů z celé České republiky celkem bylo ústně předneseno 16 příspěvků ve čtyřech panelech. Kompletní program celé konference je archivován na stránkách obou organizátorů konference a Pracovní či studijní povinnosti nedovolily všem prezentujícím převést jejich ústní příspěvek do písemné formy a několik dalších příspěvků také následně neprošlo recenzním řízením. Přesto však příspěvky obsažené v tomto sborníku představují reprezentativní vzorek různých studentských pohledů a názorů na aktuální bezpečnostní témata. První příspěvek Daši Adaškové a čtvrtý příspěvek Ondřeje Filipce se zabývají problematikou šíření hrozby terorismu s použitím zbraní hromadného ničení. Druhý příspěvek od Petra Binhacka nabízí pohled na problematiku pirátství, a to zejména v oblasti Adenského zálivu. Kamila Čermáková ve třetím příspěvku představuje v současné době jednu z nejdebatovanějších bezpečnostních hrozeb kyberterorismus. Současné rusko-čínské vztahy a jejich budoucí perspektivy rozebírá v pátém příspěvku Libor Fůs. Šestý příspěvek od Jána Kapusňaka se zabývá problematikou islámských charit a jejich napojení na financování terorismu. Stále aktuálnější problematiku soukromých vojenských společností a možnosti jejich kontroly představuje v sedmém příspěvku Vendula Nedvědická. Pohled na neméně aktuální problematiku boje proti terorismu nabízí osmý příspěvek Raimondy Nováčkové. V devátém příspěvku Zinaida Shevchuk zkoumá dopady ruskogruzínského ozbrojeného konfliktu v létě roku Poslední desátý příspěvek od Venduly Vespalcové pak mapuje poměrně klikatou cestu ke společné protiraketové obraně NATO. Vzhledem k tomu, že v České republice doposud studenti neměli, a bohužel i nadále nemají, mnoho příležitostí pro prezentaci výsledků svého výzkumu v bezpečnostní problematice, představuje tato publikace ojedinělý vhled do myšlenek, názorů a formujících se postojů nastupující generace české bezpečnostní komunity. Některé příspěvky sice zatím nedosahují kvalit vědeckých statí publikovaných v odborných časopisech, nicméně každý vědec někde začínal a začátky jsou vždy nelehké. S mnohými z názorů prezentovaných v následujících příspěvcích lze proto polemizovat, což je však opět důležitým cílem našich výročních studentských konferencí. Doufám proto, že si tento sborník

4 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády nejen získá čtenáře z řad odborné a širší veřejnosti, ale že bude i inspirací pro další mladé badatele bezpečnostní problematiky. v Praze, 31. května 2011 Oldřich Bureš

5 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády Šírenie zbraní hromadného ničenia za účelom terorizmu Daša Adašková Abstrakt: Šírenie zbraní hromadného ničenia (ZHN) v súčasnosti predstavuje jednu z najzávažnejších bezpečnostných hrozieb. Záujem o získanie ZHN nemajú len štáty, ale aj neštátni aktéri, z ktorých najnebezpečnejšími sú teroristické skupiny. Ich snahy získať a použiť vysoko deštrukčné zbrane na dosiahnutie svojich cieľov právom vzbudzuje pozornosť medzinárodného spoločenstva. Primárnym cieľom príspevku je analyzovať stupeň závažnosti jednej z najvýznamnejších bezpečnostných hrozieb súčasnosti - proliferácie ZHN za účelom terorizmu. Na dosiahnutie tohto cieľa je v príspevku prezentovaná komplexná analýza motivácií, cieľov a operačných schopností teroristických skupín schopných a ochotných získať a použiť ZHN na dosiahnutie svojich cieľov s prioritným zámerom identifikovať najrizikovejšie kategórie konkrétnych teroristických skupín v súčasnosti. V závere sa príspevok zaoberá analýzou potenciálnych foriem nukleárneho, chemického a biologického terorizmu. Abstract: The proliferation of weapons of mass destruction is being qualified as one of the current most compelling security threats. Serious challenge for the global security is the horizontal proliferation as the amount of actors capable to acquire and use weapons of mass destruction is rising. However, besides states there are also non-state actors, especially terrorist groups, who aim at acquiring non-conventional weapons. The most pressing demand is to stop the weapons of mass destruction proliferation and potential use by terrorist groups. The main aim of the article is to analyse and assess the relevance of actual security threat the proliferation of weapons of mass destruction for the purpose of terrorism. To achieve this aim it is inevitable to identify the most dangerous categories of terrorist groups according to their motivations, objectives and capabilities to acquire and use non-conventional weapons to achieve their goals. The last part of the article deals with the potential forms of nuclear, chemical and biological terrorism. Úvod Zbrane hromadného ničenia (ZHN) patria v súčasnosti k najničivejším nástrojom v rukách človeka. Sú navrhnuté tak, aby boli schopné usmrtiť veľké množstvo ľudí a spôsobiť obrovské materiálne škody. Za ZHN s týmito kvalitatívnymi vlastnosťami sa vo všeobecnosti považujú nukleárne, biologické a chemické zbrane. Ich šírenie patrí k najvýznamnejším hrozbám v súčasnosti 1, keďže ich prípadné použitie by malo závažný a ďalekosiahly dopad na globálnu bezpečnosť. Existencia ZHN v období studenej vojny po celé desaťročia ovplyvňovala medzinárodný vývoj. Za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu bolo považované vypuknutie nukleárnej vojny. Súperenie medzi dvoma antagonistickými blokmi viedlo k vytvoreniu a nahromadeniu obrovských arzenálov nukleárnych, chemických a biologických zbraní, ktoré v súčasnosti právom priťahujú pozornosť širokej svetovej verejnosti. Pád bipolarity nepriniesol očakávanú zmenu v oblasti medzinárodnej bezpečnosti, ale naopak viedol k objaveniu sa nových bezpečnostných hrozieb. S pádom relatívne stabilného systému mocenskej rivality medzi superveľmocami sa objavili početní regionálni štátni a neštátni aktéri, ktorí 1 Mnohé štáty sveta práve túto hrobu zaradili medzi najvýznamnejšie vo svojich bezpečnostných stratégiách. Príkladom sú Národné bezpečnostné stratégie USA z roku 2002 a 2006, Európska bezpečnostná stratégia z roku 2003, ako aj SR z roku 2005 a pod.

6 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády nahradili koncept ideologického nepriateľstva. Táto skutočnosť mala za následok transformáciu povahy bezpečnostných hrozieb a objavenie sa nových v súvislosti s proliferáciou ZHN. Trendom sa stalo zvyšovanie počtu štátov schopných vyvinúť a použiť ZHN 2. Jednou z príčin toho vývoja sú nedostatočné kontrolné mechanizmy a nedisciplinovanosť niektorých hlavných aktérov. Na druhej strane rýchly vedecko-technický rozvoj môže perspektívne viesť k vývoju nových, ešte ničivejších prostriedkov hromadného ničenia. Najväčším nebezpečenstvom v tejto oblasti je horizontálne šírenie ZHN. Nahromadenie veľkého množstva zbraní vedie k nebezpečenstvu ich použitia. Je zrejmé, že akékoľvek ich použitie či už v dôsledku nehody, alebo zámeru bude mať značné dôsledky pre ľudstvo ako také. Záujem o získanie ZHN v súčasnosti nemajú len štáty, ale aj neštátni aktéri, spomedzi ktorých sú obzvlášť nebezpečné snahy teroristických skupín. Ich základným prvoradým cieľom sa stal vysoký počet obetí, ktorý svojimi psychologickými dopadmi presahuje hranice jedného štátu a vytvára globálnu atmosféru strachu, ktorá ovplyvňuje verejnú mienku na celom svete. Práve tieto kvalitatívne znaky súčasných teroristických skupín vedú k oprávneným obavám z potenciálnych snáh o získanie a použitie ZHN za účelom terorizmu. Transformáciu konvenčného terorizmu na nekonvenčný dokazujú konkrétne historické udalosti. Najvýznamnejší historický medzník predstavuje rok 1995, kedy japonská sekta Óm Šinrikjó uskutočnila sarínový útok v tokijskom metre 3. Počas útoku prišlo o život dvanásť ľudí a viac ako päťtisíc bolo zranených (Kort 2010) Išlo o prvý úspešný útok zo strany neštátnych aktérov s použitím ZHN s masovými následkami. Jeho význam spočíva najmä v tom, že de facto demonštroval schopnosť neštátnych aktérov získať a použiť vysoko sofistikované technológie na dosiahnutie svojich cieľov. 4 Útok bol zatiaľ jediným príkladom použitia ZHN, konkrétne chemických zbraní, neštátnymi aktérmi v histórii ľudstva. Primárnym cieľom príspevku je analyzovať stupeň závažnosti bezpečnostnej hrozby použitia ZHN za účelom terorizmu na báze analýzy potenciálnych najrizikovejších kategórií teroristických skupín a konkrétnych potenciálnych foriem nukleárneho, chemického a biologického terorizmu. Motivácie teroristických skupín získať a použiť ZHN Motivácie teroristických skupín získať a použiť ZHN môžu byť rôzne. V zásade sa odborníci zhodujú na tom, že budú závisieť od aktuálneho operačného cieľa a od ideologických a psychologických faktorov konkrétnej teroristickej skupiny. (Maurer 2009) 2 Po páde bipolarity pribudli do klubu nukleárnych mocností India, Pakistan a KĽDR. S veľkou pravdepodobnosťou doň patrí aj Izrael, hoci jeho najvyšší predstavitelia túto skutočnosť zatiaľ oficiálne nepotvrdili ani nevyvrátili. 3 Sekta uskutočnila prvý útok s použitím chemickej zbrane sarín už v roku 1994 v japonskom meste Macumota. Je cieľom boli traja sudcovia, ktorí rozhodovali o majetkovom spore. Pri útoku zahynulo 7 osôb a 114 ich bolo zranených. (Kort 2010) 4 Ďalšími príkladmi vystupňovania obáv z nekonvenčného terorizmu sú udalosti z roku Najskôr niekoľkonásobný sofistikovaný útok proti viacerým terčom v USA zo strany teroristickej organizácie Al-Káida z 11. septembra 2001 a následné incidenty ohrozovania amerických kongresmanov prostredníctvom antraxových zásielok demonštrovali trend stupňovania násilia, ochotu usmrtiť tisíce ľudí a spôsobiť miliardové škody prostredníctvom nekonvenčnej formy terorizmu.

7 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády Potenciálnym primárnym operačným cieľom pri nekonvenčnom type terorizmu je spôsobiť nepriateľovi masový počet obetí a vážne materiálne škody. Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že sa teroristické skupiny budú v budúcnosti usilovať o získanie ZHN. S objavením sa tzv. nového typu teroristov, ktorých primárnym cieľom je masový počet obetí a škôd ako aj fakt, že relevantné informácie na získanie a výrobu ZHN sú v súčasnosti voľne prístupné, sa mnohí analytici zhodujú na tom, že uskutočnenie nekonvenčného teroristického útoku je veľmi pravdepodobné. (Katona 2006) Závažnou otázkou však je, či teroristi usilujúci sa o vysoký počet obetí naozaj potrebujú ZHN na dosiahnutie tohto operačného cieľa. Ak teroristi sledujú len tento operačný cieľ, je pravdepodobné, že sa aj naďalej budú pri svojich útokoch spoliehať na sofistikované konvenčné zbrane, čo v konečnom dôsledku pre nich predstavuje menšie riziko súvisiace s prípadným neodborným zaobchádzaním so ZHN. Na druhej strane, ak operačným cieľom teroristov je svojím útokom spôsobiť stovky tisíc obetí a obrovské škody, celkom pravdepodobne sa uchýlia práve k nekonvenčným zbraniam, a to konkrétne k zbraniam s vysokou ničivou silou. Ďalším veľmi významným potenciálnym operačným cieľom teroristických skupín je snaha vyvolať neúmernú psychickú traumu s cieľom prilákať celosvetovú pozornosť prostredníctvom eskalácie konvenčného násilia na nekonvenčné. Tento cieľ sa javí ako dosiahnuteľný len pri použití ZHN. Podľa analytikov, takýto typ útoku by pravdepodobne na jednej strane vyvolal globálnu hrôzu a paniku, no na strane druhej by potenciálne mohol viesť k inšpirácii a podpore teroristickej skupiny zo strany sympatizantov. (Ferguson et al. 2004) Pokiaľ je prioritným cieľom teroristických skupín vyvolať globálny psychologický dopad na širokú verejnosť, môžu sa potenciálne uchýliť k použitiu buď chemických, alebo biologických zbraní, čím sa vyhnú prípadným technologickým, technickým a odborným prekážkam v súvislosti s nukleárnymi zbraňami. Hoci tieto typy ZHN patria k zbraniam s nižšou ničivou silou, ich psychologický dopad je porovnateľný s útokom s nukleárnymi zbraňami a zároveň niekoľkonásobne vyšší ako pri útoku s konvenčnými zbraňami. Táto skutočnosť vyplýva predovšetkým z obrovského strachu verejnosti z potenciálnej kontaminácie alebo rozšírenia nákazy. (Schneider et al. 2006) Ďalším významným potenciálnym operačným cieľom teroristických skupín môže byť zničenie alebo kontaminácia národnej kritickej infraštruktúry štátu. V tomto prípade pripadajú do úvahy prioritne chemické a biologické zbrane, ktoré majú schopnosť kontaminovať strategické sféry národného hospodárstva alebo vyvolať masovú nákazu obyvateľstva prostredníctvom vírusov. Uchýlenie sa k určitému typu násilia zo strany teroristickej skupiny na dosiahnutie určitého operačného cieľa je podľa odborníkov podmienené racionálnymi motiváciami. Z tohto hľadiska záujem teroristických skupín o získanie a použitie ZHN bude závisieť od toho, či operačné výhody pri ich použití budú prevyšovať operačné nevýhody. Z tohto dôvodu rozhodnutie teroristov o výbere prostriedkov k dosiahnutiu cieľa bude pravdepodobne založené na racionálnej stratégii výberu. (Maurer 2009)

8 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády Motivácie teroristických skupín k uskutočneniu nekonvenčného útoku závisia do veľkej miery aj od ideologických a psychologických faktorov, ktoré pôsobia ako iracionálne faktory pri rozhodovaní skupiny. Do tejto skupiny motivácií patria napríklad posadnutosť ideológiou skupiny, patológia skupiny a kolektívne emocionálne impulzy. (Maurer 2009) Ideológia teroristickej skupiny hrá v zásade významnú úlohu v procese výberu cieľov, metód a zbraní. Pri výbere cieľov sa skupiny spravidla riadia postupným zužovaním možností, čo znamená, že ideológia prioritne rozhoduje a vyčleňuje skupinu potenciálnych humánnych a nehumánnych cieľov. (Hoffman 2006) Táto škála potenciálnych cieľov je ďalej zužovaná a limitovaná špecifickými operačnými cieľmi skupiny a jej operačnými schopnosťami, výberom najzraniteľnejších cieľov, povahou skupiny a jej vnútornou dynamikou, charakteristikou vodcov a ich metódou rozhodovania a v neposlednej rade externými faktormi ako zmena bezpečnostného prostredia alebo kontakty skupiny s inými štátnymi alebo neštátnymi aktérmi. (Maurer 2009) Podľa mnohých analytikov, pri tradičných nacionalisticko-separatistických, ľavicovo a pravicovo orientovaných teroristických skupinách aktívnych primárne v 60. až 80. rokoch 20. storočia, je riziko použitia ZHN na dosiahnutie svojich cieľov minimálne. Tieto skupiny totiž väčšinou usilujú o širokú medzinárodnú podporu pre svoj cieľ a skutočnosť použitia ZHN by mala za následok straty akejkoľvek podpory. Na druhej strane, tieto skupiny okupujú väčšinou relatívne zraniteľné teritórium, takže v prípade útoku by museli počítať s rapídnou a zdrvujúcou odvetou. (Ferguson et al. 2004) Od 80. rokov 20. storočia nastáva významná zmena v charaktere teroristických skupín. Objavuje sa tzv. nový typ teroristov, ktorý sa vyznačuje bezprecedentnými útokmi s vysokou intenzitou násilia čo sa týka rozsahu, výberu cieľov a počtu obetí. Ide o nábožensky a ideologicky motivované teroristické skupiny, ktoré v súčasnosti predstavujú najväčšie bezpečnostné riziko. V zásade nábožensky motivované teroristické skupiny sa považujú za náchylnejšie na úsilie získať a použiť ZHN ako sekulárne skupiny. Motiváciu získať vysoko deštrukčné ZHN by pravdepodobne mali skupiny hľadajúce maximálnu deštrukciu pri vyvolaní maximálneho psychologického efektu, zmenu súčasného svetového poriadku a pod. Podľa analytikov sú tieto skupiny obzvlášť nebezpečné, keďže v zásade nie sú ovplyvňované žiadnymi externými faktormi. (Hoffman 2006) Z tohto dôvodu sa zhodujú na tom, že práve tieto skupiny budú motivované k získaniu a k použitiu vysoko deštrukčných ZHN na dosiahnutie svojich cieľov v mene vyššej moci. (Ferguson et al. 2004) Na druhej strane, nie všetky násilné náboženské teroristické skupiny majú rovnakú motiváciu získať a použiť ZHN na dosiahnutie masového násilia. V tomto prípade veľký význam zohrávajú práve teologické, historické a kultúrne rozdiely teroristických skupín. Podľa odborníkov, najväčšie nebezpečenstvo vzbudzujú skupiny motivované apokalyptickými doktrínami, keďže na základe nich skupiny požadujú bezprostredné zničenie existujúceho svetového poriadku a vytvorenie nového,

9 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády desivý osud pre nemorálnu neveriacu väčšinu a naopak kľúčovú úlohu pre vybranú skupinu prívržencov kultu. (Hoffman 2006) Náboženské skupiny však nie sú jedinými extrémistickými skupinami, ktoré by mohli mať potenciálne ambície získať a použiť ZHN na dosiahnutie svojich cieľov. Ďalšie riziko v tejto oblasti predstavujú pravicovo, ako aj ľavicovo orientované extrémistické skupiny usilujúce sa o rozsiahlu pomstu, ad hoc vytvorené skupiny rovnako zmýšľajúcich alebo osamelí jednotlivci. (Maurer 2009) Podľa analytikov to budú predovšetkým skupiny, na ktoré neplatí základná funkcia ZHN odstrašenie. Schopnosť teroristických skupín získať a použiť ZHN Schopnosť získať a použiť ZHN zo strany teroristickej skupiny závisí od kvality mnohých faktorov akými sú napríklad organizácia skupiny, zabezpečenie logistiky, finančné zázemie skupiny, vývojový a výskumný program, inovatívne kapacity a pod. (Maurer 2009) V zásade platí, že organizácia a zloženie skupiny je silným faktorom ovplyvňujúcim schopnosť skupiny uchýliť sa k nekonvenčnému terorizmu, ktorý si vyžaduje manipuláciu s vysoko sofistikovanými ZHN. Podľa analytikov, efektívna teroristická skupina s ambíciami získať a použiť ZHN musí spĺňať nasledujúce kvalitatívne kritériá: pevné členstvo, centrálny vodca schopný efektívne riadiť a koordinovať celý proces vývoja a výroby ZHN alebo ich prípadné získanie a vysoký stupeň disciplíny vo vnútri skupiny na udržanie programu na vývoj a použitie ZHN v tajnosti. (Allison 2004) Keďže vývoj a výroba ZHN je zložitý a dlhodobý proces trvajúci niekoľko mesiacov až rokov, u teroristických skupín orientovaných na nepretržité uskutočňovanie útokov existuje menší predpoklad, že budú schopné získať a použiť ZHN. Naopak, teroristické skupiny s vysokým stupňom disciplíny, majú veľké predpoklady k získaniu a použitiu ZHN na dosiahnutie svojich cieľov. Ďalším významným faktorom schopným ovplyvniť schopnosť teroristických skupín získať a použiť ZHN je zabezpečenie logistiky. Logistika sa v zásade týka schopnosti získať potrebné suroviny a zariadenia na výrobu ZHN až po prepravu zbraní k potenciálnemu cieľu, vrátane zabezpečenia účinnej komunikácie v rámci celého procesu. Výzvu pre teroristické skupiny môže potenciálne predstavovať schopnosť udržať v tajnosti celý vývojový a výrobný proces s minimálnou potenciálnou možnosťou odhalenia zo strany tajných služieb. V tejto súvislosti sa ukazujú chemické a biologické zbrane ako najúčinnejšie, keďže ich produkcia v menšom množstve si nevyžaduje rozsiahle priestorové kapacity. V zásade platí, že akékoľvek aktivity v oblasti vývoja a použitia ZHN sa stávajú náročnejšími na utajenie, čím ide o vyššiu kvantitatívnu a kvalitatívnu úroveň ZHN. (Maurer 2009) Túto skutočnosť potvrdzujú aj informácie o chemických a biologických programoch niekoľkých súčasných moderných teroristických skupín. Príkladom je teroristická organizácia Al-Káida, ktorá úspešne udržiavala v utajení program na vývoj a výrobu nukleárnych, biologických a chemických zbraní v Afganistane. Táto skutočnosť bola dokázaná na základe vyšetrovania po útoku z 11. septembra 2001 a následnom americkom vpáde do Afganistanu. (Allison 2004) Ďalším príkladom je sekta Óm Šinrikjó, ktorá udržiavala v tajnosti program

10 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády na vývoj chemických a biologických zbraní v blízkosti posvätnej hory Fuji. (Ferguson et al. 2004) Podobne sa podarilo úspešne utajovať medzinárodné siete zamerané na získanie a cezhraničný transport materiálov na výrobu ZHN. Ide o prípad siete A. K. Chána a sietí na pašovanie nelegálneho nukleárneho materiálu z Ruska a pod. (Allison 2004) Ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim schopnosť teroristických skupín získať a použiť ZHN sú finančné zdroje, ktoré primárne slúžia na nákup materiálov, zariadení, objektov a na výcvik personálu. Odhaduje sa, že na vývoj a použitie chemických a biologických zbraní je potrebných stovky tisíc amerických dolárov, pričom na vývoj nukleárnych zbraní sú potrebné milióny dolárov. (Ferguson et al. 2004) Teroristické skupiny však môžu materiál a zariadenia na vývoj a výrobu ZHN cieľa získať aj iným spôsobom napríklad prostredníctvom krádeže materiálov a potrebných zariadení alebo prostredníctvom sponzorov. Tieto alternatívy však zvyšujú možnosť odhalenia. V súčasnosti sa predpokladá, že potrebným rozpočtom okrem Al-Káidy disponujú aj organizácia Tamilskí tigri, Hizbaláh alebo Revolučné ozbrojené sily Kolumbie. (Kort 2010) V neposlednej rade, schopnosť teroristov získať a použiť ZHN závisí od ľudského kapitálu v podobe špecifických odborných znalostí a vedomostí, ktorými disponujú buď samotní vzdelaní členovia teroristickej skupiny alebo najímaní vzdelaní špecialisti. Vedomosti na vývoj a výrobu ZHN musia byť nadobudnuté prostredníctvom špeciálneho odborného vzdelania, ako aj prostredníctvom skúsenosti. V súčasnosti vedomosti potrebné na výrobu jednoduchých ZHN, predovšetkým chemických a biologických zbraní, sú voľne dostupné na internete. Táto skutočnosť významne zvyšuje riziko teroristického útoku s použitím ZHN. Faktom však zostáva, že pre výrobu a manipulovanie so ZHN s vysokou ničivou silou je nielen odborné vzdelanie, ale aj odborná prax nevyhnutnými. Tie môžu členovia teroristických skupín získať legálnym spôsobom prostredníctvom vzdelávacích programov na univerzitách alebo ilegálnym spôsobom prostredníctvom najímania si bývalých štátnych zamestnancov zainteresovaných na programoch na vývoj a výrobu ZHN. (Maurer 2009) Napriek týmto všeobecným požiadavkám, ktoré musí teroristická organizácia splniť, existujú aj špecifické technické výzvy, ktorým musí čeliť pri rôznych druhoch ZHN. Kategórie teroristických skupín schopných získať a použiť ZHN V súčasnosti nie všetky typy teroristických skupín sú schopné a ochotné získať a použiť ZHN na dosiahnutie svojich cieľov. Avšak údaje získané spravodajskými službami ako aj údaje Centra štúdií pre nešírenie ZHN potvrdzujú rastúci záujem neštátnych aktérov o nekonvenčné zbrane, hoci riziko ich použitia zostáva stále na nízkej úrovni. Dôkazom sú teroristické organizácie v Európe, južnej a juhovýchodnej Ázii odhalené pri pokusoch o získanie látok na výrobu ZHN. (Ferguson et al. 2004) Táto skutočnosť by sa nemala podceňovať, keďže kombinácia záujmov získať ZHN s ambíciou teroristov spôsobiť masové straty na životoch a škody, v kombinácii s tendenciou teroristických skupín k vyššiemu stupňu nepriateľstva a militantnosti zvyšuje pravdepodobnosť katastrofického útoku zo

11 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády strany teroristických skupín s použitím ZHN. Takýto scenár by mal nepochybne obrovský dopad na všetky sféry spoločnosti v globálnom meradle. Vzhľadom k tomu, že z histórie je známy len jeden teroristický útok s použitím ZHN, v súčasnosti môžeme len odhadnúť kategórie potenciálnych teroristických skupín, ktoré sú ochotné a schopné použiť ZHN na dosiahnutie svojich cieľov. Podľa analytikov Fergusona a Pottera z Centra štúdií pre nešírenie ZHN možno teroristické skupiny schopné uchýliť sa k nekonvenčnému terorizmu rozdeliť do štyroch kategórií: apokalyptické skupiny, politicko-náboženské skupiny, nacionalistickoseparatistické skupiny a skupiny s jedným cieľom. (Ferguson et al. 2004) Apokalyptické skupiny Teroristi patriaci do kategórie apokalyptických skupín sa vyznačujú silnou vierou v blízky koniec svetového poriadku. Veria, že práve ich násilná činnosť a aktivity majú tento koniec urýchliť. Z histórie je známych niekoľko typov apokalyptických kultov v podobe frakcií židovských, islamských alebo kresťanských hnutí, ktoré sa vyznačovali silnou vierou v potrebu očistiť svet od neveriacich prostredníctvom použitia násilných prostriedkov. V súčasnosti sa predpokladá, že len malá časť apokalyptických skupín je schopná získať a použiť ZHN na dosiahnutie svojich cieľov. (Schneider et al. 2006) K ich charakteristickým znakom patria charizmatickí vodcovia, striktná izolácia od okolitého sveta, pocit paranoje a presvedčenie o nadradenosti a veľkoleposti učenia. Na základe týchto vlastností sa práve apokalyptické skupiny radia k vysoko nebezpečným, ktoré sú potenciálne ochotné uchýliť sa k nekonvenčnému terorizmu. (Ferguson et al. 2004) U týchto skupín sa práve vďaka ich cieľu zničiť svet predpokladá, že ich ambíciou by mohlo byť uskutočnenie rozsiahleho útoku s použitím ZHN s vysokou intenzitou a obrovskými následkami. K najvýznamnejším predstaviteľom kategórie apokalyptických teroristických skupín patrila japonská sekta Óm Šinrikjó 5. Primárnym cieľom skupiny bolo zvrhnúť japonskú vládu. Na dosiahnutie tohto cieľa si kult najímal vedcov z oblasti fyziky, chémie a biológie na vývoj a výrobu arzenálov ZHN 6. V minulosti skupina uskutočnila neúspešné pokusy o biologický terorizmu s použitím antraxu a botulínotoxínu proti 9 cieľom. Konkrétne útoky však zlyhali v dôsledku nedostatočných odborných vedomostí a znalostí buď vo fáze samotnej výroby, alebo vo fáze použitia biologických zbraní. (Schneider et al. 2006) Najväčší úspech dosiahla Óm Šinrikjó v oblasti chemického terorizmu. Skupina je zodpovedná za doposiaľ jediný teroristický útok s použitím nekonvenčných zbraní v tokijskom metre v roku Útok mal za následok 12 obetí a viac ako päť tisíc zranených. (Ferguson et al. 2006) Z hľadiska 5 Óm Šinrikjó v preklade znamená najvyššia pravda. 6 Podľa údajov od spravodajských služieb, skupina experimentovala s chemickými bojovými látkami sarín, fosgén a kyanid sodný a biologickými látkami antrax, botulotoxín, Q-horúčka a vírusom ebola. Navyše skupina získala komponenty na výrobu nukleárnych zbraní na ruskom čiernom trhu. (Schneider et al. 2006)

12 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády dosiahnutia masového počtu obetí možno útok charakterizovať ako neúspešný, avšak z hľadiska vyvolania globálneho psychologického efektu ho možno považovať za úspešný. Pri vyšetrovaní útoku v tokijskom metre vyšlo najavo, že skupina vlastnila rozsiahlu továreň na výrobu chemických zbraní v Tokiu, disponovala viac ako jednou miliardou amerických dolárov na svojich bankových účtoch a vlastnila farmu v Austrálii, kde jej členovia testovali chemické zbrane na ovciach. Podľa záznamov spravodajských služieb skupina mala viac ako šesťdesiat tisíc prívržencov po celom svete a ambície na výrobu vlastnej nukleárnej zbrane s cieľom rozpútať nukleárnu vojnu medzi USA a Japonskom, ktorá by urýchlila apokalypsu. Alarmujúcim v celom prípade je fakt, že kult počas piatich rokov rozvíjania svojich aktivít zostal bez povšimnutia zahraničných spravodajských služieb. (Allison 2004) Politicko-náboženské skupiny Ďalšou obávanou kategóriu teroristických skupín sú tzv. noví teroristi, ktorí sa do povedomia dostali po 11. septembri Ide o hybridný typ teroristických skupín, keďže ich členovia majú náboženské aj politické motivácie a ciele, ktoré určujú a ovplyvňujú ich rétoriku, ideológiu a aktivity. Všeobecne je veľmi obtiažne jednať s touto kategóriou teroristických skupín, keďže ich pravý politický cieľ býva často ukrytý za náboženskou rétorikou. (Hoffman 2006) Do tejto kategórie patria skupiny so širokou transnacionálnou základňou a pôsobením ako napríklad Al-Káida, ako aj skupiny viac geograficky koncentrované ako Hizbaláh alebo extrémistické fundamentalistické hinduistické skupiny. Práve táto kategória teroristických skupín má potenciálny prístup k materiálom na výrobu nekonvenčných zbraní a k vysoko ceneným cieľom. Odhaduje sa preto, že riziko nukleárneho, chemického alebo biologického terorizmu z ich strany je veľmi vysoké. Potenciálny útok by pravdepodobne mal obrovské dôsledky čo sa týka intenzity a rozsahu. Al-Káida dnes predstavuje najobávanejšieho nepriateľa pre krajiny Západu spomedzi neštátnych aktérov. Odhaduje sa, že v 90. rokoch disponovala rozpočtom 2 miliardy amerických dolárov a mala viac ako šesťdesiat tisíc členov, ktorí boli trénovaní na teroristický útok priamo v Afganistane. Pre štruktúru organizácie sú charakteristické bunky, ktoré operujú približne v šesťdesiatich krajinách sveta. (Allison 2004) Transnacionálny charakter skupiny spočíva aj v tom, že jej bunky nadviazali partnerstvá s viacerými významnými teroristickými skupinami po celom svete. Je známe, že v minulosti Al-Káida experimentovala s chemickými bojovými látkami konkrétne s nervovými plynmi, s biologickými zbraňami konkrétne s antraxom a dokonca s tzv. špinavou bombou, čo de facto dokazuje, že organizácia disponuje organizačnými kapacitami a má motivácie k získaniu a použitiu ZHN na dosiahnutie svojich cieľov. (Ferguson et al. 2006) Organizácia je zodpovedná za rozsiahly teroristický útok z 11. septembra 2001, ktorého deštrukčná schopnosť a globálny psychologický dopad boli jedinečné. Následné vyšetrovanie po útoku a americkom vpáde do Afganistanu prinieslo informácie získané z plánov, dokumentov, videí

13 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády a počítačových súborov, ktoré jasne dokazovali, že Al-Káida vyvíjala dlhodobé snahy získať nukleárne zbrane. (Allison 2004) Na druhej strane však informácie odhalili nedostatočné technologické a odborné znalosti a zázemie pre vývoj a výrobu zbraní, čo signalizuje skutočnosť, že v krátkodobom horizonte je hrozba použitia nukleárnych zbraní zo strany Al-Káidy minimálna. (Katona et al. 2006) Navyše mnohí analytici sa zhodujú v pochybnostiach o tom, že skupina vlastní alebo vyrobila nukleárnu zbraň. (Allison 2004) Z krátkodobého hľadiska je preto hrozba nukleárneho terorizmu zo strany Al-Káidy minimálna, avšak v budúcnosti rozhodne nie je vylúčená. Al-Káida však nukleárne ambície s cieľom spôsobiť obrovské masové škody a straty na životoch krajinám Západu zrejme má, čo v konečnom dôsledku potvrdili aj opakované výroky jej vodcu, Usámu bin Ládina, ktorý vyhlásil, že skupina považuje získanie nukleárnej zbrane a jej použitie proti USA za svoju náboženskú povinnosť. (Allison 2004) Nukleárne ambície Al-Káidy pramenia predovšetkým z dvoch primárnych dôvodov. Po prvé, už len informácie o vlastníctve nukleárnej zbrane zo strany Al-Káidy by mali obrovský globálny psychologický dopad, predovšetkým na štáty Západu. Jej samotné použitie by znamenalo katastrofálnu deštrukciu s masovými obeťami, narušenie ekonomiky a chodu celej západnej spoločnosti. Po druhé, v konečnom dôsledku by to znamenalo posilnenie vyjednávacej pozície skupiny a dosiahnutie jej primárneho cieľa. Nacionalisticko-separatistické skupiny Do kategórie nacionalisticko-separatistických teroristických skupín patria organizácie, ktoré sa usilujú dosiahnuť určitý politický cieľ pre vybranú etnickú alebo kmeňovú skupinu. (Ferguson et al. 2006) Tradičnými príkladmi teroristických organizácií tejto kategórie sú európske teroristické organizácie IRA a ETA, Tamilskí tigri alebo tureckí Kurdi. Ich ciele spravidla siahajú od snahy získať politickú nezávislosť až po pomstu. (Kazanský 2007) Táto kategória teroristických skupín je z hľadiska uskutočnenia rozsiahleho nekonvenčného útoku, ktorý by mal za následok masové straty na životoch a obrovské škody, najmenej nebezpečná. (Allison 2004) Tento predpoklad pramení z nasledujúcich dôvodov. Po prvé, nacionalistickoseparatistické skupiny sú vždy späté s nejakým relatívne zraniteľným územím, etnikom a pod. V prípade uskutočnenia útoku s použitím ZHN by riskovali masívnu odvetu. Po druhé, pri uskutočnení nekonvenčného útoku by pravdepodobne stratili nielen medzinárodnú podporu pre svoje ciele, ale aj podporu svojich členov, ktorých záujmy sa snažia presadiť. Príkladom sú brutálne krvavé útoky zo strany Írskej republikánskej armády alebo Organizácie za oslobodenie Palestíny, ktoré sa v konečnom dôsledku ukázali ako vysoko kontraproduktívne a mali za následok stratu potenciálnej medzinárodnej podpory, ako aj stratu podpory sympatizantov. Z týchto primárnych dôvodov je rozsiahly teroristický útok s použitím nukleárnych zbraní pre túto kategóriu skupín nepravdepodobný. Na druhej strane, ako účinný nástroj na dosiahnutie

14 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády politických cieľov sa javí deklarácia hrozby uskutočnenia nekonvenčného útoku, ktorá by mohla mať za následok zlepšenie vyjednávacej pozície, ako aj posilnenie medzinárodného postavenia organizácie. Z histórie je doposiaľ známy pokus o jadrový terorizmus zo strany čečenských separatistov z roku 1995 v Rusku, kedy teroristi umiestnili tzv. špinavú bombu 7 v moskovskom parku. Celá akcia mala slúžiť ako demonštrácia nukleárnych ambícií a schopností čečenských separatistov uchýliť sa k bezohľadnému teroru. (Allison 2004) Práve čečenskí separatisti sa javia ako najnebezpečnejší z tejto kategórie teroristických skupín a práve u nich analytici predpokladajú potenciálny útok s použitím ZHN. Opierajú sa pritom o dlhotrvajúce nukleárne ambície teroristov namierené proti Rusku, ako aj o informácie a údaje získané v minulosti, a to konkrétne o krádeži štiepneho materiálu alebo pokus o únos ruskej nukleárnej ponorky. (Allison 2004) Teroristické skupiny s jedným cieľom Primárnym jasne definovaným politickým alebo spoločenským cieľom teroristických skupín patriacich do tejto kategórie je prostredníctvom útoku donútiť k zmene správania vládu alebo súkromnú spoločnosť. Do tejto kategórie patria rôzni aktivisti bojujúci napríklad za zlepšenie a ochranu životného prostredia, proti potratom, testovaniu výrobkov na zvieratách a pod. Riziko snahy získať a použiť ZHN na dosiahnutie určitého cieľa je u tejto kategórie teroristických skupín veľmi nízke. (Ferguson et al. 2004) Z histórie nie je známy žiaden útok s použitím ZHN zo strany tejto kategórie teroristických skupín, čo pravdepodobne súvisí s faktom, že v prípade uchýlenia sa k nekonvenčnému terorizmu by mohli aktivisti stratiť akúkoľvek podporu verejnosti pre svoj konkrétny cieľ. Potenciálny nukleárny terorizmus pripadá do úvahy od aktivistov bojujúcich za zrušenie nukleárnych elektrární, pričom konkrétny nukleárny terorizmus z ich strany by mal pravdepodobne za cieľ vyvolať odpor zo strany širokej verejnosti voči nukleárnej energii. Ďalším variantom potenciálneho nekonvenčného terorizmu zo strany tejto kategórie teroristických skupín by mohla byť hrozba použitia ZHN ako forma vydierania vlády alebo spoločnosti s cieľom dosiahnuť zmenu ich správania. (Ferguson et al. 2004) Takýto scenár je však v súčasnosti veľmi málo pravdepodobný, keďže sa nepredpokladá, že by niektorá teroristická skupina z tejto kategórie bola schopná získať a použiť ZHN na dosiahnutie svojich cieľov. Typy potenciálneho nukleárneho, chemického a biologického terorizmu Nukleárny terorizmus Nukleárne zbrane disponujú na rozdiel od chemických a biologických zbraní neporovnateľne väčším deštrukčným potenciálom schopným zasiahnuť všetky sféry spoločenského života, preto ich získanie a použitie teroristickou organizáciou predstavuje vážne nebezpečenstvo pre medzinárodné spoločenstvo. Na druhej strane, nukleárny terorizmus vyvoláva neporovnateľne vyšší psychologický 7 Bomba obsahovala 70 libier zmesi Cs-137 a dynamitu. (Allison 2004)

15 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády dopad na spoločnosť, čo primárne pramení zo všeobecných obáv z potenciálnej dlhodobej rádioaktívnej kontaminácie. Doposiaľ je z histórie známy len jediný prípad použitia nukleárnych zbraní, a to konkrétne počas druhej svetovej vojny proti Japonsku. O nukleárnom terorizme možno v súčasnosti hovoriť len v teoretickej rovine 8. Potenciálny nukleárny terorizmus môže mať niekoľko podôb. Za jednu z jeho foriem je považované použitie tzv. špinavej bomby 9. V podstate ide o použitie konvenčnej výbušniny na rozšírenie a kontamináciu prostredia rádioaktívnym materiálom 10, ktorý je pre teroristov dostupnejší ako štiepny materiál. Nejedná sa o tradičnú ZHN, keďže pri jej použití nedochádza k jadrovému výbuchu, ale k rozšíreniu a rozptýleniu rádioaktívneho materiálu. Podľa analytikov, k takémuto druhu nukleárneho terorizmu sa potenciálne môžu uchýliť všetky kategórie teroristických skupín. Predovšetkým však pôjde o teroristov s nedostatočnými finančnými a technologickými prostriedkami na útok prostredníctvom nukleárnej zbrane, ako aj tých, ktorých cieľom bude psychologický dopad na verejnosť. (Ferguson et al. 2004) Následky teroristického útoku s použitím špinavej bomby by pravdepodobne nedosahovali takú mieru intenzity ako potenciálny útok s použitím nukleárnej zbrane. Pri detonácii špinavej bomby by došlo k rozšíreniu rádioaktívneho materiálu, ktorý by pravdepodobne viedol k usmrteniu malého počtu ľudí v krátkom časovom horizonte. Z dlhodobého hľadiska by mal útok za následok usmrtenie stoviek ľudí na následky ožiarenia. (Ferguson et al. 2006) Jeho celospoločenský dopad by bol nepochybne významný. Ďalšou formou nukleárneho terorizmu môže potenciálne byť získanie nukleárnej zbrane prostredníctvom jej výroby zo strany teroristov. V tomto prípade pôjde pravdepodobne o výrobu primitívnej nukleárnej zbrane 11. Najväčšiu prekážku pri tomto druhu terorizmu predstavuje samotná výroba nukleárnej zbrane, keďže na jej výrobu je nevyhnutný dostatok štiepneho materiálu, a to konkrétne buď vysoko obohateného uránu (HEU) alebo plutónia 12. V súčasnosti sa predpokladá, že žiadna teroristická organizácia nie je schopná vyvinúť vysoko obohatené plutónium alebo urán na výrobu nukleárnych zbraní. (Maurer 2009) V tomto prípade preto do úvahy pripadá krádež 13 alebo poskytnutie štiepneho materiálu zo strany tzv. darebáckych štátov, alebo jednotlivca Jeho potenciálne objavenie sa je spájané s odkazom studenej vojny a s jadrovým potenciálom bývalého Sovietskeho zväzu, keďže nemožno predpokladať presné množstvo vyprodukovaného nukleárneho materiálu v dôsledku nedostatočného zabezpečenia jadrových zariadení. (Ferguson et al. 2006) 9 Špinavá bomba býva označovaná ako Radiological Dispersion Device (RDD). 10 Zdrojom rádiologického materiálu sa pre špinavú bombu môže potenciálne stať vyhorené jadrové palivo z reaktorov jadrových elektrární, rádiologické zdroje alebo rádioaktívny materiál používaný vo výskumných zariadeniach, nemocniciach či priemyselnej výrobe, ktoré sú relatívne nedostatočne zabezpečené. (Ferguson et al. 2006) 11 Primitívna nukleárna zbraň býva označovaná ako Improvised Nuclear Device (IND). 12 Podľa údajov IAEA stačí len 25 kg HEU či 8 kg plutónia na vytvorenie primitívnej nukleárnej zbrane. 13 Odhaduje sa, že globálne zásoby plutónia a uránu predstavujú asi štyritisíc ton, ktoré môžu potenciálne slúžiť na výrobu asi dvestotisíc nukleárnych bômb. Podľa relevantných údajov je po celom svete rozmiestnených približne päťdesiat nedostatočne zabezpečených zariadení so štiepnym materiálom, ktoré predstavujú vojenské i civilné nukleárne zariadenia. Najväčšie obavy pritom vzbudzujú zásoby štiepneho materiálu umiestnené v Rusku a v nestabilnom Pakistane, ako aj výskumné reaktory používajúce HEU ako palivo, ktoré sa dnes vyskytujú v takmer dvadsiatich štátoch sveta. (The Weapons of Mass Destruction Commission 2006) 14 V období od roku poskytol pakistanský nukleárny vedec Abdul Kádir Chán v minulosti pôsobiaci ako vedúca postava pakistanského nukleárneho programu citlivé informácie Iránu, Líbyi a Severnej Kórey. Chán síce priamo neposkytol HEU, ale kritické materiály a komponenty pre výstavbu nukleárnej továrne, urán v plynnej forme, designy zbraní a pod. Hoci

16 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády Po získaní štiepneho materiálu zo strany teroristickej skupiny prichádza na rad produkcia nukleárnej nálože. Keďže táto fáza je veľmi náročná na finančné a technologické zdroje, odhaduje sa, že len málo teroristických skupín by sa pravdepodobne odhodlalo k výrobe vlastnej nukleárnej zbrane. Túto možnosť však stále nemožno do budúcna vylúčiť, keďže napríklad Al-Káida sa netají svojimi ambíciami vyrobiť vlastnú nukleárnu zbraň. (Allison 2004) Ďalšiu potenciálnu formu nukleárneho terorizmu predstavuje získanie a následné použitie existujúcej nukleárnej zbrane. V prípade teroristov preto prichádza do úvahy jej získanie zo strany sympatizujúceho nukleárneho štátu alebo krádežou z arzenálov nukleárnych mocností 15. Pokiaľ ide o získanie nukleárnej zbrane prostredníctvom sympatizujúcej krajiny, ktorá by tým chcela dosiahnuť určité ciele prostredníctvom teroristov, tento predpoklad sa javí ako málo pravdepodobný. Táto skutočnosť pramení predovšetkým z toho, že pravdepodobnosť odhalenia činu a vinníka by bola veľmi vysoká. Navyše krajina by následne čelila masívnej odvete a morálnemu odsúdeniu zo strany medzinárodného spoločenstva. V prípade krádeže by sa teroristi pravdepodobne snažili získať taktické nukleárne zbrane, ktoré sú vďaka svojej relatívne nižšej hmotnosti prenosnejšie. Strategické nukleárne zbrane sa vyznačujú svojou pomerne vysokou hmotnosťou a objemom. Navyše bývajú skladované mimo svojich nosičov. Na druhej strane v prospech taktických nukleárnych zbraní hovorí aj fakt, že v súčasnosti nepodliehajú medzinárodnej kontrole, a preto nie je známy ich presný počet v arzenáloch nukleárnych mocností. (Allison 2004) Najväčšie obavy z potenciálnej snahy získať nukleárne zbrane zo strany teroristov vzbudzujú arzenály Ruska, ktoré sa vyznačujú nedostatočnými bezpečnostnými opatreniami vzhľadom na rozsah arzenálu. Ďalšou rizikovou nukleárnou mocnosťou je Pakistan, mnoho vysoko postavených pakistanských úradníkov a predovšetkým náboženských predstaviteľov sympatizuje s islamskými fundamentalistami a talibanským režimom. Ďalšie obavy vzbudzuje Irán a jeho nukleárne technológie, ktoré sa môžu v prípade nedostatočnej kontroly použiť na výrobu jadrových zbraní. Znepokojujúci je aj fakt, že Irán sa netají svojou podporou medzinárodného terorizmu. Poslednú formu nukleárneho terorizmu predstavuje útok na jadrové zariadenia s následným vyvolaním havarijných udalostí. Teroristi v tomto prípade nemusia mať záujem resp. schopnosť zostrojiť jadrovú bombu. Prostredníctvom ich vlastných zdrojov a technických znalostí môžu uskutočniť útoky na jadrové ciele. (Ferguson et al. 2006) neexistujú informácie o tom, že Chán spolupracoval s niektorou teroristickou skupinou, iní pakistanskí vedci údajne spolupracovali s Al-Káidou pred vojnou v Afganistane. (Allison 2004) 14 V súčasnosti sa odhaduje, že nukleárne mocnosti majú vo svojich národných arzenáloch uložených okolo tridsaťtisíc strategických a taktických nukleárnych zbraní, z toho asi deväťdesiat percent z nich sa nachádza v USA a Rusku. (The Weapons of Mass Destruction Commission 2006) 15 V súčasnosti sa odhaduje, že nukleárne mocnosti majú vo svojich národných arzenáloch uložených okolo tridsaťtisíc strategických a taktických nukleárnych zbraní, z toho asi deväťdesiat percent z nich sa nachádza v USA a Rusku. (The Weapons of Mass Destruction Commission 2006)

17 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády V tomto prípade nukleárneho terorizmu potenciálne terče predstavujú jadrové elektrárne, sklady vyhoreného paliva, nemocnice, výskumné ústavy a pod. Hoci sú tieto objekty pod prísnou kontrolou a možnosť prieniku do nich je minimálna, nie je vylúčená. Chemický terorizmus Napriek celosvetovému úsiliu o zákaz chemických zbraní, chemické látky predstavujú účinný nástroj terorizmu pre dosiahnutie jeho cieľov. Mnohí odborníci sa zhodujú na tom, že výrobný proces chemickej zbrane si vyžaduje relatívne nízku úroveň vedomostí a skúseností. Z tohto dôvodu sa chemické zbrane javia ako jedny z najdostupnejších spomedzi ZHN pre neštátnych aktérov. Túto skutočnosť potvrdzuje aj tokijský sarínový útok z roku Chemický terorizmus môže mať podobu priameho použitia bojových toxických chemických látok prostredníctvom priamej výroby zo strany teroristov, krádeže chemických zbraní z existujúcich národných arzenálov 16 alebo podobu útoku na objekty a zariadenia skladujúce alebo vyrábajúce chemické látky. Samotná výroba chemických zbraní závisí od druhu a množstva chemickej látky. Pri výrobe chemických zbraní sa vo všeobecnosti vyžaduje chemická zlúčenina (prekurzor) a výrobné zariadenie, pričom platí, čím jednoduchšia zlúčenina, tým jednoduchší výrobný proces. Pre väčšinu chemických látok sa vyžaduje štandardné výrobné zariadenie. Niektoré látky napríklad kyanovodík, majú menšiu náročnosť na výrobu ako napríklad niektoré nervovoparalytické alebo pľuzgierotvorné látky. Tieto látky si vyžadujú nielen špecializované výrobné zariadenie, ale aj odborníka, od ktorého závisí miera efektivity samotného útoku. Nervovoparalytické chemické látky sa môžu zdať ako relatívne jednoduché na výrobu, pričom návody sú spravidla prístupné na verejných miestach. Výnimku predstavujú napríklad sarín, ktorý je pomerne jednoduchý z hľadiska syntézy v porovnaní s ostanými látkami, avšak v samotnej fáze produkcie je náročný z hľadiska špeciálnych zručností, tréningu a špeciálneho zariadenia na jeho výrobu schopného odolať korózii, vysokému tlaku a teplotám. (Kendall et al. 2008) Takmer každý terorista, ktorý disponuje potrebnými znalosťami v oblasti chémie môže získať chemické zlúčeniny a výrobné zariadenie potrebné pre výrobu jednoduchých chemických látok na voľnom trhu 17. Chemické látky na výrobu sofistikovanejších chemických zbraní sú regulované Zmluvou o zákaze chemických zbraní, ktorá však nezakazuje obchodovanie s chemickými látkami o hmotnosti menej ako jedna tona. Toto množstvo postačuje na výrobu chemických zbraní. (Katona et al. 2006) Najväčšiu prekážku pre teroristov môže potenciálne predstavovať fáza efektívneho šírenia chemickej zbrane, ktorá je de facto komplexnejšia ako samotná výroba. Samotné chemické látky 16 Výzvu v tejto oblasti predstavujú primárne existujúce zásoby chemických zbraní bývalého Sovietskeho zväzu v Rusku, ktoré je popri USA ich najväčším vlastníkom. Povinnosť zlikvidovať chemické zbrane Rusku ako signatárovi vyplýva zo Zmluvy o zákaze chemických zbraní, podpísaním ktorej sa zaviazalo zničiť chemické arzenály do roku Doteraz však zlikvidovalo len približne 80% chemických zbraní. (Maurer 2009) 17 Teroristická organizácia Óm Šinrikjó získala zložky na výrobu nervovoparalytických látok, a to celkovo 50 ton chloridu fosforitého a 10 ton fluoridu sodného na voľnom trhu. (Maurer 2009)

18 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády môžu byť teroristami použité ako zbrane vo forme aerosólových sprejov, výbušnín alebo prostredníctvom vyparovania pri izbovej teplote. Teroristi, ktorých cieľom je spôsobiť masové obete, budú potrebovať vysoko sofistikované zariadenie na šírenie v dostatočne veľkom množstve na cieľovú oblasť. (Shea et al. 2004) Relevantné faktory, ktoré sú potenciálne schopné ovplyvniť dopad útoku, sú meteorologické podmienky ako teplota ovzdušia, rýchlosť vetra, inverzia a pod. Práve otázka výroby a rozšírenia chemických látok s cieľom dosiahnuť masové straty na životoch môže predstavovať závažné výzvy pre teroristov. Ako riešenie môže potenciálne predstavovať možnosť uskutočniť útok v uzavretom priestore ako budova, systém metra, štadión a pod. (Maurer 2009) Ďalšiu možnosť realizácie chemického terorizmu predstavujú útoky s použitím konvenčných zbraní na civilné objekty a zariadenia, v ktorých sa chemické látky vyrábajú, spracúvajú a uskladňujú alebo útoky na prepravované nebezpečné toxické chemické látky. Ich účinok spočíva v kontaminácii ovzdušia a prostredia v dôsledku chemickej havárie s následným masovým počtom obetí. Špecifický prípad chemického terorizmu predstavuje zakladanie požiarov, pri ktorých sa vytvárajú toxické vedľajšie produkty s cieľom závažne ovplyvniť zdravie obyvateľstva. (Durdiak et al. 2005) Biologický terorizmus V prípade vyhodnotenia závažnosti biologického terorizmu ako bezpečnostnej hrozby vystupujú svetoví experti nejednotne. Jedna skupina sa prikláňa k tvrdeniu, že hrozba biologického terorizmu v súčasnosti je alebo v blízkej budúcnosti bude rovnako závažná ako hrozba nukleárneho terorizmu, pričom sa odvolávajú na fakt, že niektoré patogény sú ľahko získateľné vzhľadom na ich nenáročnú výrobu. Druhá skupina analytikov je voči závažnosti bezpečnostnej hrozby biologického terorizmu značne skeptická, keďže vylučujú možnosť uskutočnenia rozsiahleho útoku biologickými zbraňami v súvislosti s ich obtiažnou manipuláciou a použitím. (The Weapons of Mass Destruction Commission 2006) Podstatou biologických zbraní je rozptýlenie obrovského množstva infekčných patogénnych organizmov alebo toxínov s cieľom spôsobiť ochorenie širokej populácie. Jeho dôsledkom je masívne a paralelné prepuknutie ochorenia po inkubačnej dobe spravidla zopár dní. Odhaduje sa, že niekoľko kilogramov efektívne rozšírených patogénov alebo toxínov môže viesť k usmrteniu až stotisíc ľudí. (Shea 2004) Z histórie sú známe pokusy o získanie a použitie biologických zbraní teroristickými skupinami, avšak len v lokálnych konfliktoch. Žiaden z nich nemal za následok masový počet obetí. Obzvlášť aktívnou v tejto oblasti bola teroristická organizácia Óm Šinrikjó. Jej členovia vyrábali a pokúsili sa použiť bojové biologické látky antrax, botulotoxín, vírus Eboly a pod. Žiaden ich pokus nebol úspešný. (Durdiak et al. 2005) V súčasnosti neexistujú žiadne relevantné dôkazy o získaní prípadne vývoji biologických zbraní teroristickou organizáciou. Táto hrozba však nie je vylúčená v budúcnosti. Rozsiahly teroristický útok s použitím biologických zbraní sa potenciálne môže uskutočniť prostredníctvom výroby a následného

19 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády použitia biologických zbraní teroristickou organizáciou, prostredníctvom krádeže patogénov z výskumných laboratórií alebo nemocníc a ich následného použitia, alebo prostredníctvom kontaminácie zásob vody alebo potravy. Technologická náročnosť výroby biologických zbraní závisí od druhu a množstva organizmov. Vo všeobecnosti platí, že štandardné laboratórne vybavenie postačuje na výrobu menšieho množstva patogénov a toxínov, zatiaľ čo na výrobu rapídne sa množiacich vysoko smrtiacich exotických mikroorganizmov je potrebné špeciálne laboratórne zariadenie. Mnohé druhy rastových médií potrebných na výrobu patogénov sú voľne dostupné na svetových trhoch a vo voľnej prírode. Ďalšiu možnosť získania médií zo strany teroristických organizácií potenciálne predstavuje ich krádež z nemocníc a výskumných laboratórií. (Maurer 2009) Výrobné postupy pre jednoduché patogény sú dnes voľne prístupné na internete. Pre výrobu účinných zbraní sú však potrebné znalosti v oblasti mikrobiológie a know-how pre ich uskladňovanie a použitie. V zásade však náročnosť výrobných podmienok závisí od druhu a množstva patogénu. Vírusy sú napríklad vo všeobecnosti náročnejšie na výrobu ako baktérie alebo toxíny. Niektorí odborníci sa dokonca domnievajú, že na výrobu biologickej zbrane je potrebný jeden mikrobiológ, ktorý vyrobí patogén a jeden experimentálny fyzik alebo inžinier na skonštruovanie aerosólového nosiča (Maurer 2009). Výrobný proces predstavuje potenciálne najväčšiu prekážku pre teroristické skupiny, keďže víry a toxíny si vyžadujú odborné biotechnologické znalosti pri produkcii a uskladnení. Najefektívnejší spôsob použitia biologických zbraní je vo forme aerosólu alebo tekutiny. Oba spôsoby sú však náročné na ochranu mikroorganizmov pred slnečným žiarením, oxidáciou, vlhkosťou a ďalšími podmienkami. Záver Bezpečnostnú hrozbu proliferácie ZHN zo strany teroristických skupín možno v krátkodobej perspektíve hodnotiť ako málo pravdepodobnú. Tento fakt súvisí predovšetkým so schopnosťou získať a použiť nekonvenčné zbrane, keďže v súčasnosti nie všetky kategórie teroristických skupín sú toho schopné. Najrizikovejšou kategóriou teroristických skupín z hľadiska cieľov a schopností sú tzv. noví teroristi, ktorí majú náboženské aj politické motivácie a ciele, ktoré podmieňujú rétoriku, ideológiu a aktivity skupiny. Práve táto kategória teroristických skupín má potenciálny prístup k materiálom na výrobu nekonvenčných zbraní a k vysoko ceneným cieľom. Odhaduje sa preto, že riziko nukleárneho, chemického alebo biologického terorizmu z ich strany je veľmi vysoké. V rámci kategórie rizikovú skupinu predstavuje najmä organizácia Al-Káida, ktorá sa netají svojimi ambíciami získať a použiť ZHN na dosiahnutie svojich cieľov. Ďalšou rizikovou kategóriou teroristických skupín sú apokalyptické skupiny vyznačujúce sa silnou vierou v blízky koniec svetového poriadku. Veria, že práve ich násilná činnosť a aktivity majú tento koniec urýchliť. Na základe týchto vlastností sa práve apokalyptické skupiny radia k vysoko nebezpečným, ktoré sú potenciálne ochotné uchýliť sa k nekonvenčnému typu terorizmu s použitím

20 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády ZHN s vysokou intenzitou a obrovskými následkami. Predpokladá sa však, že žiadna zo súčasných apokalyptických skupín nie je schopná získať a použiť ZHN na dosiahnutie svojich cieľov. Z dlhodobej perspektívy bezpečnostná hrozba proliferácie ZHN za účelom terorizmu vylúčená nie je, a preto by bolo chybou podceniť snahy teroristických skupín o získanie a použitie ZHN. Túto skutočnosť potvrdzujú aj údaje získané spravodajskými službami, ktoré vykazujú rastúci záujem neštátnych aktérov o nekonvenčné zbrane na základe dôkazov o pokusoch o získanie látok na výrobu ZHN. Táto skutočnosť by sa nemala podceňovať, keďže kombinácia záujmov získať ZHN s ambíciou teroristov spôsobiť masové straty na životoch a škody, v kombinácii s tendenciou teroristických skupín k vyššiemu stupňu nepriateľstva a militantnosti zvyšuje pravdepodobnosť katastrofického útoku zo strany teroristických skupín s použitím ZHN. Takýto scenár by mal nepochybne obrovský dopad na všetky sféry spoločnosti v globálnom meradle. Závažnosť hrozby potvrdzuje aj fakt, že v odborných kruhoch sa už nediskutuje o tom či budú ZHN použité neštátnymi aktérmi, ale kedy budú použité. Bibliografia: Ackerman, Gary a Tamsett, John Jihadists and Weapons of Mass Destruction. New York: CRC Press. Ackerman, Gary WMD Terrorism Research: Whereto from Here? Monterey: Center for Nonprolifertion Studies Allison, Graham Nuclear Terrorism. New York: Henry Holt and Company. Bellany, Ian Terrorism and Weapons of Mass Destruction: Responding to the Challenge. New York: Routledge. Durdiak, Jaroslav a Gáfrik, Andrej a Puliš, Pavel a Suško, Miroslav Zbrane hromadného ničenia - Aktuálna bezpečnostná hrozba. Bratislava: MO SR. Falkenrath, Robert. A. a Newman, Randy. D. THAYER, B. A Americas Achilles Heel: Nuclear, Biological and Chemical Terrorism and Covert Attack. Cambridge: MIT Press. Ferguson, Charles. D a Potter, William. C Improvised Nuclear Devices and Nuclear Terrorism. Stockholm: Weapons of Mass Destruction Commission Ferguson, Charles. D a Potter, William C The Four Faces of Nuclear Terrorism. Monterey: Center for Nonproliferation Studies. Hoffman, Bruce Inside Terrorism. New York: Columbia University Press. Katona, Peter a Intriligator a Michael D. a Sullivan, John P Countering Terrorism and WMD. New York: Routledge. Kazanský, Rastislav Európa a islamský terorizmus. In Týždeň vedy. Ed. Michal Dobrík, Dagmar Hoscheková, Rastislav Kazanský, Peter Mičko. Banská Bystrica: Ústav vedy a výskumu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Kendall, Ronald. J. a Presley, Steven. M. a Austin, Galen. P. a Smith, Philip. N Advances in Biological and Chemical Terrorism Countermeasures. New York: CRC Press.

21 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády Kort, Michael Global Issues: Weapons of Mass Destruction. New York: Maple Press. Levi, Michael. A On Nuclear Terrorism. Cmbridge: Harvard University Press. Maurer, Stephen. M., ed WMD Terrorism: Science and Policy Choices. Cambridge: MIT Press. Shea, Dana A. a Gottron, Frank Small-Scale Terrorist Attacks Using Chemical and Biological Agents: An Assessment Framework and Preliminary Comparisons. Washington DC: Library of Congress Schneider, Barry R., Davis, Jim A., ed Avoiding the Abyss: Progress, Shortfalls and the Way Ahead in Combating the WMD Threat. Westport: Praeger Security International. Spiers, Edvard. M Weapons of Mass Destruction: Prospects for Proliferation. Londýn: MacMillan Press LTD. Terem, Peter Jadrové zbrane ich význam a vplyv na svetovú politiku. Banská Bystrica: UMB. The Office of the Coordinator for Counterterrorism The Global Challenge of WMD Terrorism. Washington: US Department of State The Weapons of Mass Destruction Commission Weapons of Terror: Freeing the World of Nuclear, Biological and Chemical Weapons. Stockholm: Weapons of Mass Destruction Commission.

22 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády Bezpečnost námořní přepravy v Adenském zálivu a energetická bezpečnost Evropské unie Petr Binhack Abstrakt: Tento článek shrnuje bezpečnost námořní přepravy blízkovýchodní ropy Adenským zálivem a analyzuje rizika spojená s rostoucími pirátskými a teroristickými aktivitami v této oblasti. Evropská unie v současné době importuje přibližně 80 procent své spotřeby ropy a do roku 2030 se předpokládá nárůst importu až do výše 95 procent. Historický význam importů ropy z Blízkého východu se od konce 70. let snižuje. V současné době dosahuje podíl Blízkého východu na importu ropy necelých 20 procent. Přesto zůstává Blízký východ důležitým importérem. Přeprava ropy z Perského zálivu do Evropské unie vede z 90 procent námořní cestou, kdy na své trase musí překonat některá kritická místa: Hormuzský průliv, úžina Bab el-mandeb a Suezský průplav. Především úžina Bab el-mandeb a do ní ústící Adenský záliv se v posledním desetiletí stal z důvodu pirátství rizikovou námořní trasou s negativním dopadem na přepravu ropy. Adenským zálivem proudí většina dodávek ropy z Blízkého východu do Evropy, stejně jako dalšího zboží z Asie a jejich přerušení může znamenat nutnost zvýšení dovozu z jiných zemí. Námořní přeprava po trase Hormuzský průliv-adenský záliv-suezský kanál je primární trasou pro dopravu ropy z Perského zálivu na evropský trh. Rizikovost přepravy se promítá do globálních cen ropy a následně má také vliv na hospodářskou výkonnost evropských ekonomik. Abstract: This paper examines threats to maritime supply chain for oil transports from Persian gulf to European Union with special regard to the Gulf of Aden and current piracy and maritime terrorism issue. The European Union currently imports about 80 percent of its oil consumption and by 2030 it is expected to increase imports to 95 percent. The historical importance of oil imports from the Middle East to Europe reduce continuously since the late 70 s. Currently, the share of Middle East oil imports is about 20 percent of all imports. Yet the Middle East remains an important supply. Transportation of oil from the Persian Gulf to the European Union is from 90 percent dependent of the sea lines, where its route must overcome some critical points of sea transport: the Strait of Hormuz, the Strait of Bab el-mandeb and the Suez Canal, so called choke points. In particular, the Strait of Bab el-mandeb emerged in the last decade as an area of a high risk of piracy. Gulf of Aden plagued with maritime piracy has a negative impact on the transport of oil. Disruption of maritime transport in Gulf of Aden, route for most oil supplies flowing from the Middle East to Europe, as well as for other goods from Asia and their disruption can entail an increase imports from other regions of the world. Higher security risks for transportation are reflected in global oil prices and consequently have a negative impact on the economic performance of the European economies. Úvod Schopnost bezpečné přepravy energetických surovin od zdroje ke spotřebiteli je základním předpokladem pro vytvoření trhu s energiemi. Od okamžiku, kdy se národní státy musely přestat spoléhat na energetickou soběstačnost, je bezpečná přeprava energií, dnes především ropy a zemního plynu, považována za úhelný kámen energetické bezpečnosti. Tento text se věnuje otázce energetické bezpečnosti z pohledu bezpečnosti a ohrožení přepravy ropy z Perského zálivu přes Adenský záliv do zemí Evropské unie. Tato problematika je zkoumána ve vztahu k analýze významu Perského zálivu jako zdrojové oblasti pro Evropskou unii. Tento cíl nás staví před nutnost vymezit nejen pojem

23 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády energetická bezpečnost a určení role, jakou v ní hraje Perský záliv, ale také před posouzení významu námořní přepravy ropy a rizikům, jakým v oblasti Adenského zálivu musí čelit. Teoretický základ: Energetická bezpečnost a pirátství Pojem energetická bezpečnost je velice prosté označení velice komplexního tématu. Definici pojmu energetická bezpečnost provázejí problémy, což můžeme považovat za důsledek medializace a nadužívání pojmu. Definic existuje nadbytek, což vede k vyprázdnění, rozvláčnosti a nekoherentnímu přístupu k tématu. Benjamin Sovacool shromáždil 45 různých definic energetické bezpečnosti. (Sovacool, 2010: 3 6) Z pohledu vztahu energetické bezpečnosti a bezpečnosti námořní dopravy, což je i téma tohoto příspěvku, se jako vhodná jeví například definice udávaná Evropskou komisi. Energetická bezpečnost podle komise znamená: Nepřerušené, fyzicky dostupné energetické zdroje za přijatelnou cenu pro všechny spotřebitele. (Sovacool dle Olz, 2010: 4) Tato definice nám umožňuje rozebrat problematiku energetické bezpečnosti na kritéria dosažitelnosti, spolehlivosti a dostupnosti. Jinak by bylo možno definici rozdělit také na její tvrdou a měkkou složku. Nacházíme tedy odkaz na vojenskou bezpečnost, ve smyslu ochrany dostupnosti zdrojů před vojenským útokem nebo jiným fyzickým narušením dodávek, kam bychom mohli zařadit i pirátství a terorismus. Druhý odkaz skrývající se v definici je mnohem komplexnější a šíře vymezený a mohli bychom jej označit za ekonomický či tržní aspekt, tedy zajištění fungování trhu. Ochrana námořních tras jako jednoho z předpokladů energetické bezpečnosti není vymezena pouze ve vztahu k vojenským útokům ze strany státních subjektů. Ve stále větší míře jsou v celé problematice zastoupeni nestátní aktéři. Pokud pomineme fyzicko-geografické předpoklady námořní přepravy a rezultující riziko ekologické havárie, jedná se v posledním desetiletí ve stále větší míře především o bezpečnostní hrozbu pirátských útoků, případně námořního terorismu. Definice pirátství je zásadním předpokladem zkoumání jeho dopadu na námořní dopravu, avšak otázka definice je složitější, než se zdá. Pirátství zůstává i přes pozornost, která mu byla věnována v posledních letech, pouze vágním pojmem bez ucelené a jednotné definice, na které by panovala shoda na úrovni mezinárodních institucí, národních států nebo akademické obce. (Liss, 2011: 114) V období od roku 2000 do roku 2006 bylo zaznamenáno 2463 útoků či pokusů o útok, které byly označeny jako pirátství. To představuje roční průměr 352 případů v daném období, zatímco za období byl roční průměr pouze 209 případů. (Chalk, 2008: xi) Tyto útoky se vedle materiálních škod neobešly ani bez obětí mezi posádkami. V roce 2006 bylo během pirátských útoků zabito 15 členů posádek, 188 bylo drženo jako rukojmí a 77 bylo uneseno pro výkupné. Za období se počet obětí na životech mezi posádkami lodí udává číslem 350. Ekonomické škody jsou odhadovány na 13 až 16 miliard USD ročně. (Nincic, 2009: 37)

24 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády Dvěma zásadními otázkami možné všeobecně přijatelné definice je motivace pirátských útoků a místa útoků. Zatímco otázka motivace se věnuje rozlišení pirátství a terorismu, druhá otázka je z hlediska bezpečnosti přepravy ropy do Evropské unie mnohem významnější, protože řeší otázku rozdílů mezi napadením lodí nacházejících se v přístavech, případně ve výlučných ekonomických zónách, a pirátských akcí uskutečněných v mezinárodních vodách. V současné době jsou nejrozšířenější dvě definice pirátství. První je vymezena v článku 101 konvence OSN o mořském právu z roku 1982, tzv. UNCLOS (UN Convention on the Law of the Sea). Za pirátství je považován jakýkoliv z následujících činů: a. jakýkoli protiprávní čin násilí nebo zadržení anebo jakýkoli loupežný čin spáchaný k soukromým účelům posádkou nebo cestujícími soukromé lodi nebo soukromého letadla namířené: i. na volném moři proti jiné lodi nebo letadlu anebo proti osobám nebo majetku na jejich palubě; ii. proti lodi, letadlu, osobám nebo majetku v místě, které nepodléhá jurisdikci žádného státu; b. jakýkoli čin dobrovolné účasti při použití lodi nebo letadla, jestliže ten, kdo se jich dopouští, ví o skutečnostech, které vtiskují této lodi nebo tomuto letadlu charakter pirátské lodi nebo letadla; c. jakýkoli čin, který má za účel podněcovat nebo úmyslně usnadňovat čin uvedený v pododstavci (a) nebo (b). Definice Spojených národů je problematická především z hlediska svého úzkého vymezení, kdy redukuje akty pirátství pouze na incidenty odehrávající se na volném moři, tedy mimo jurisdikci pobřežních států. Většina útoků se však odehrává ve výlučných ekonomických zónách (EEZ) 18. Druhou obecně užívanou definicí je definice používaná PRC 19 spadající pod Mezinárodní námořní úřad IMB (International Maritime Bureau). Tato definice je mnohem inklusivnější a tedy prakticky vhodnější pro identifikaci současného dění nejen v Adenském zálivu. Za pirátství je považován akt nalodění na jakoukoliv loď za účelem spáchání krádeže nebo jakýmkoliv jiný trestný čin s úmyslem či schopností užití násilí k vykonání tohoto aktu. (Chalk, 2008: 3) Problémem této definice je právě její šíře, která umožňuje zahrnout nejen útoky a pokusy o útok v pobřežních vodách či na kotvišti, kde se často jedná pouze o drobné krádeže vybavení, ale také akty námořního 18 Výhradní hospodářská zóna (Exclusive Economic Zone) zasahuje do vzdálenosti 200 námořních mil od základní pobřežní čáry a musí být přilehlá k pobřežnímu moři. Pobřežní stát zde vykonává svrchovaná práva za účelem průzkumu a těžby přírodních zdrojů (na mořském dně, pod ním, ve vodě, na hladině, ve vzduchu), právo vědeckého výzkumu a právo organizace ochrany přírodního prostředí. Cizí státy mají právo na volnou plavbu lodí, na pokládání podmořských kabelů a potrubí. Pobřežní stát musí však zaručit optimální využívání přírodních zdrojů ve své výhradní hospodářské zóně. Institut EEZ do Úmluvy prosadily rozvojové země. Zavedením EEZ se na 37 procent plochy Světového oceánu dostalo pod jurisdikci a do výhradního práva využívání pobřežních států. 19 Piracy Reporting Center je 24hodinová služba, která slouží jako první kontaktní místo pro námořníky, kteří se setkali s hrozbou pirátského útoku, pokusem či se stali přímo jeho oběťmi.

25 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády terorismu. Problémem metodiky shromažďování dat IMB je podhodnocování údajů, protože jsou zahrnuty pouze hlášené případy. Obecně se předpokládá, že celkový počet pirátských útoků převyšuje čísla udávaná ve statistikách IMB. (Liss, 2011: 115) Pro účely tohoto textu je však využita právě metodika IMB, protože definice lépe odpovídá zkoumané problematice Adenského zálivu. Role Blízkého východu v zajišťování ropných importů do EU V průběhu 80. a 90. let 20. století ztrácelo téma energetické bezpečnosti na významu s tím, jak klesaly ceny ropy a zásoby se držely na vysoké úrovni. Situace se dramaticky změnila v první dekádě nového tisíciletí, kdy se energetická bezpečnost stala jedním ze zásadních témat ve většině ropu dovážejících států. Vysoké ceny ropy, hrozba teroristických útoků, politická nestabilita v exportujících státech a v neposlední řadě bezpečnostní otázky přepravy ropy společně s dlouhodobým růstem globální spotřeby jsou příčinou rostoucího významu agendy energetické bezpečnosti. Vzhledem ke skutečnosti, že Blízký východ je regionem s největšími zásobami ropy a v současnosti produkuje zhruba 30 procent světové spotřeby (BP Statistical Review of World Energy 2010: 8), nepřekvapí, že bezpečnost dodávek z tohoto regionu stojí ve středu debaty o bezpečnosti dodávek ropy. Region má za sebou dlouhou historii výpadků dodávek z důvodů mezinárodních ozbrojených konfliktů, občanských válek, revolucí a teroristických akcí. Otázka bezpečnostních rizik spojených s dovozní závislostí na regionu je tedy na místě. Pozice Blízkého východu jako importéra ropy do Evropy se v průběhu posledních 60 let dramaticky změnila. První dramatická změna se odehrála v prvním desetiletí po skončení druhé světové války a v návaznosti na rychlý hospodářský růst v 50. letech. Zatímco v roce 1946 pocházelo 80 procent dovozu ropy ze západní hemisféry, v první polovině 50. let získala prakticky stejný podíl na dovozu ropa z Blízkého východu. V roce 1955 tvořily tankery 2/3 veškeré dopravy v Suezském průplavu. (Kandiyoti, 2008: 61) Avšak již rok 1956 a přímé vojenské ohrožení Suezského průplavu, související s 2. arabsko-izraelskou válkou, znamenalo výstrahu vysoké závislosti na této přepravní trase. Role Blízkého východu jako importéra ropy do Evropy začala kontinuálně klesat v návaznosti na ropné krize a vojenské konflikty v této oblasti. První ropná krize spojená s výpadkem dodávek do Evropy z arabských států OPEC (Organization of Petroleum Exporting Countries) a následné prudké zvýšení cen dramaticky zasáhlo evropské ekonomiky. Obavy Evropy z výpadků dodávek pramení ze dvou skutečností. První skutečností jsou právě zkušenosti spojené s první ropnou krizí a rokem 1973, kdy ropa byla použita jako nástroj zahraniční politiky, což je s trochou nadsázky interpretováno jako tzv. ropná zbraň. Prevencí proti opakování této situace je udržování dobrých vztahů s producentskými zeměmi, kdy jiná témata než energetická jsou považována za sekundární a senzitivní témata jsou ze strany importéra opomíjena. Druhým zdrojem obav pro bezpečnost dovozu do Evropy je vnitropolitická nestabilita států v regionu. V tomto případě byla klíčovou událostí islámská revoluce v Íránu v roce 1979 a následující druhý ropný šok. Bezpečnost dodávek nebyla ohrožena zahraniční politikou producentského státu, ale

26 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády v důsledku vnitropolitické nestability bez ohledu na to, zda je její původ na národní či regionální úrovni. Obavy pramenící v Evropě z turbulentních 70. let se projevily v několika ohledech. Členské státy Evropské unie se soustředily na rozvoj domácí produkce ropy a zemního plynu, zaměřily se na efektivnější využití energií a snaží se o vytvoření mechanismů reakce na výpadky v dodávkách. V neposlední řadě z těchto zkušeností pramení snaha Evropské unie o diverzifikaci dodávek, a to ve dvou směrech. Na jedné straně je diverzifikace energetického mixu, který se v EU projevil příklonem k jaderné energetice, a na straně druhé je diverzifikace importu energií. Stále více dovozů směřuje do EU nejen z Norska, SSSR a později Ruské federace, ale i z jiných nečlenských států OPEC. (Willenborg et al., 2004: 8 10) Důsledky pro vývoj importu ropy z Perského zálivu do Evropské unie jsou zachyceny v tabulkách 1 a 2, kde je srovnání nejvýznamnějších importérů ropy v roce 1978 a v roce Tabulky dokumentují pokles relevance Blízkého východu z hlediska dovozů ropy do Evropské unie a vzestup jiných producentů. Tab. 1 Deset největších importérů ropy do EU-19 v roce 1978 Státy Dovoz Podíl v % (mil. barelů/den) Saudská Arábie 3,05 22,1 Írán 1,70 12,3 Irák 1,39 10,1 Nespecifikovaní dodavatelé 20 1,21 8,7 Velká Británie 1,07 7,7 Libye 0,84 6,1 Kuvajt 0,78 5,6 Nigérie 0,76 5,5 SAE 21 0,75 5,4 Sovětský svaz 0,63 4,6 Dovozy z Top 10 12,18 88,1 Dovozy celkem 13, Zdroj: (Hoogeveen a Perlot, 2007) Tab. 2 Deset největších importérů ropy do EU-19 v roce 2004 Státy Dovoz Podíl v % (mil. barelů/den) Státy bývalého Sovětského svazu 3,88 30,0 Norsko 2,09 16,2 Saudská Arábie 1,33 10,3 Velká Británie 1,28 9,9 Libye 1,00 7,7 Írán 0,72 5,6 Alžírsko 0,38 2,9 Dánsko 0,37 2,9 20 Většinou státy východního bloku, pro které nejsou data z roku 1978 dostupná. 21 Spojené Arabské Emiráty.

27 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády Nigérie 0,30 2,3 Irák 0,25 1,9 Dovozy z Top 10 11,59 89,6 Dovozy celkem 12, Zdroj: (Hoogeveen a Perlot, 2007) V druhé polovině minulého desetiletí došlo k dalšímu úpadku dovozu ropy z Blízkého východu do Evropské unie především v souvislosti s růstem cen ropy po roce 2003 a také s bezpečnostní situací v regionu. Trend klesající závislosti na ropě z Blízkého východu bude však již v současnosti relativizován očekávaným růstem dodávek zemního plynu z regionu, především ve formě LNG (Liquefied natural gas zkapalněný zemní plyn). Vývoj podílu Blízkého východu na dovozech ropy do Evropské unie v letech je zachycen v tabulce 3. Pokles v tomto období můžeme přičíst rovněž růstu dovozů z Blízkého východu především do Asie a obecně poklesu poptávky v letech 2009 a Tab. 3 Podíl na celkovém dovozu do Evropské unie (%) Region Státy Blízkého východu SAE 0,28 0,28 0,13 0,05 0,04 Írán 5,99 5,84 4,92 4,10 5,97 Irák 2,83 3,50 3,52 3,61 3,16 Kuvajt 1,23 1,13 1,04 0,78 0,72 Omán 0,03 0,02 0, Saudská Arábie 8,93 7,10 6,78 5,44 5,55 Sýrie 1,48 1,32 1,22 1,27 1,55 Jiné státy BV 0,02 0,15 0, Objem (mil. barelů/rok) 863,3 788,3 743,9 564,6 408,8 Blízký východ 20,79 19,31 17,83 15,26 17,00 Afrika 18,97 19,80 23,23 22,27 20,90 Asie 0,21 0,44 0,07 0, Bývalý SSSR 39,25 41,03 38,41 41,50 42,55 Evropa 16,7 15,82 16,99 17,81 16,09 Ameriky 3,87 3,60 3,48 3,13 3,46 Celkem Zdroj: Data Evropská komise Tabulka autor. Z uvedených údajů vyplývá, že významná role Blízkého východu jako klíčového dovozce ropy do Evropské unie ze 70. let minulého století je nenávratně pryč, a to nejen vlivem změněné 22 Období leden až srpen 2010.

28 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády geopolitické a hospodářské situace v Euroasii, ale také politické nestability a bezpečnostní situace v regionu Perského zálivu. Otázkou zůstává, zdali je tato situace konečná a Blízký východ bude dále marginalizován, či zda Evropská unie svoji politiku přehodnotí a rozhodne se stávající pozice na trhu v regionu udržet. Vzhledem ke geopolitice ropných zdrojů nemůže být vyklizení pozic na blízkovýchodním trhu s ropou dlouhodobě udržitelné. O tento trh se hlásí noví zájemci, kteří již dnes odebírají většinu exportu směřujícího z Perského zálivu, především velké asijské ekonomiky: Čína, Indie, Japonsko, Jižní Korea. Ze současného pohledu není pravděpodobné, že by do budoucna byli ochotni omezit své zájmy v regionu ve prospěch Evropské unie. Přes pokles významu Blízkého východu jako importéra ropy do Evropské unie zaujímá tento region důležitou pozici v energetické bezpečnosti Evropské unie. Bezpečnostní rizika spojená s tímto zdrojem se týkají především otázek dostupnosti, dosažitelnosti a spolehlivosti ve vztahu k transportu do Evropy. Zranitelnost zásobování ropou z Perského zálivu úzce souvisí s formou dodávek a fyzickou geografií využívaných přepravních tras. Skutečnost, že zhruba 90 procent dodávek ropy směřujících z tohoto regionu na evropský trh je realizováno námořní cestou, představuje riziko spojené s prakticky 100procentním výpadkem zásobování v případě přerušení trasy. Významu námořní přepravy obecně, ale i bezpečnosti přepravy ropy z Perského zálivu do Evropské unie konkrétně, jsou věnovány následující řádky. Bezpečnost námořní dopravy Pokud hovoříme o ropě, je na místě hovořit o námořní dopravě. Přibližně 60 procent veškeré přepravy ropy je realizováno námořními cestami a toto je i případ přepravy ropy z Perského zálivu na trhy v Evropské unii. Námořní přeprava je jedním z nejvíce internacionalizovaných odvětví moderní ekonomiky a námořní obchod je v jistém smyslu možno považovat za vrchol pomyslné pyramidy globální ekonomické aktivity. Dnes námořní obchod představuje zhruba 90 procent světového obchodu, který zajišťuje přibližně obchodních plavidel brázdících oceány. Rozvoj námořního obchodu, který nastal s průmyslovou revolucí a rozšířením nejprve parního stroje a později spalovacího motoru, stál podle mnohých u zrodu globálního ekonomického systému. Námořní přeprava, neznající omezení dané plachetnicím, pronikla do všech světových moří, zkrátila dobu přepravy a snížila její cenu. Levná námořní doprava otevřela prostor novým ekonomikám k zapojení do mezinárodního obchodu a umožnila vstup nových produktů na trh a v jistém smyslu tak stála u vzniku globálního ekonomického systému. (Stopford, 2003: 3) Technologické inovace v námořní přepravě zavedené především ve druhé polovině 20. století vedly k dalšímu zvyšování konkurenceschopnosti námořní dopravy. Kontejnerová přeprava nejenže zefektivnila skladování a zrychlila přepravu díky kratší době na překládku, ale také omezila ztráty spojené do té doby s přepravou na velké vzdálenosti. Ve stejném období jsme svědky růstu velikosti nákladních lodí. Mezi lety 1945 a 1995 se kapacita ropných tankerů zvýšila dvacetkrát. Námořní doprava se stala natolik spolehlivou, levnou a rychlou, že je mnohdy výhodnější dovoz primárních

29 Bezpečnostní výzvy na prahu nové dekády surovin ze vzdálenosti tisíců kilometrů námořní cestou, než ze vzdálenosti stovek kilometrů pozemní přepravou. (Sovacool, 2010: 114) S ekonomickým rozvojem, který nastal v Evropě a Severní Americe po druhé světové válce, v Asii pak přibližně s koncem studené války, se zvyšovala globální poptávka po energiích, jejichž podíl na objemu námořního obchodu zažil dramatický růst. Dnes tvoří energetické suroviny zhruba 45 procent světové námořní přepravy. (Stopford, 2003: 11) Významným podílem energetických surovin na celkové přepravě lze dokumentovat rostoucí význam námořní přepravy a bezpečnosti námořních tras, který je přímo úměrný růstu významu otázek energetické bezpečnosti nejen v bezpečnostní agendě národních států, ale také ve vztahu ke stabilitě globální ekonomiky. K námořní přepravě ropy jsou používány cisternové lodě, respektive tankery, které je však třeba definovat. Tankery jsou lodě schopné přepravovat velké množství surové ropy či ropných a chemických produktů. (Cole, 2008: 76) Tankery řadíme do šesti tříd podle tonáže, která je udávána v DWT (Deadweight tonus), což je nosnost lodi vyjádřená v tunách. Jednotlivé kategorie jsou dle kritéria DWT vidět v tabulce 4. Tab. 4 Klasifikace tankerů dle DWT Zdroj: (Vlček, 2010: 30) Mnoho vztahů v současném mezinárodním systému se zdá být definováno obchodními vztahy a možností přístupu k nerostným surovinám. Tento přístup ostatně není nový. Úzký vztah mezi obchodem/ekonomikou a bezpečností je dlouhodobě přítomen v mezinárodním systému, avšak v současné době nabývá toto téma na intenzitě. Pro ekonomiky vysoce závislé na dovozu surovin a zboží, jako jsou Spojené státy americké, Čína, Japonsko a Evropská unie, se bezpečnost námořní přepravy a především kontrola námořních tras, tzv. SLOC (Sea Lines of Communication), stává stále důležitější agendou. Důvodem rostoucí pozornosti a senzitivity k otázkám námořní bezpečnosti je