ekonomický týždenník

Transkript

1 ekonomický týždenník

2 OBSAH Zaujalo nás: Zvyčajné výdavky sú postrachom až pre 4 z 5 slovenských domácností 3 Čo nové vo svete: Komerčné banky si nabrali ďalšie lacné peniaze z ECB 4 Euro voči doláru za týždeň so ziskom 1,5 % 5 Zasadne trojica centrálnych bánk 5 Cena ropy Brent v blízkosti 60 USD za barel 6 Priemyselná produkcia opäť s medziročným nárastom 6 Vývoz a dovoz tovarov v októbri medziročne poklesli 7 Tržby, mzdy a zamestnanosť aj v októbri vo väčšine odvetví vzrástli 8 Ceny tovarov a služieb druhý mesiac po sebe medziročne stagnovali 9 Nové priemyselné objednávky sa vrátili k rastu 9 Rebríček týždňa: Lokálnym zastupiteľstvám najviac dôverujú Luxemburčania. Slováci obsadili v hodnotení krajín EÚ 16. priečku. 10 Kalendár udalostí 51. týždňa 11 Predikcie podľa Poštovej banky 11 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako banka ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, analyzy@pabk.sk 2

3 Zaujalo nás: Zvyčajné výdavky sú postrachom až pre 4 z 5 slovenských domácností Obdobie Vianoc spojené s vyššími výdavkami sa nezadržateľne blíži. Už aj bežné výdavky na potraviny, dopravu a oblečenie, ale aj účty za elektrinu, vodu či teplo, ktorým sa nevyhneme ani počas jediného mesiaca, sú pre mnohé domácnosti záťažou. Keď sa k tomu pridružia sviatky, zdravotné problémy, strata zamestnania či neočakávané výdavky, problém je na svete. Nadchádzajúce prvé mesiace nového roka sú zväčša tými, kedy prechádzame na úspornejší režim v snahe dostať svoje rodinné rozpočty späť do normálu. Nie všetkým z nás sa to ale darí. Život od výplaty k výplate je dôverne známy takmer štyrom pätinám Slovákov. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR] má až 78,7 % slovenských domácností ťažkosti s platením zvyčajných výdavkov. Medzi ne zaraďujeme nákupy, ktoré domácnosť bežne uskutočňuje. Patria sem teda spotrebné výdavky, ktoré domácnosť pokladá za štandard od nákupov potravín a nápojov cez oblečenie až po prášok na pranie. Najvyšší podiel domácností s takýmito ťažkosťami, až 87,0 %, nájdeme v Košickom kraji. To nie je veľmi prekvapivé, nakoľko práve východoslovenský región stále trápi vysoká miera nezamestnanosti a bez práce je tu každý šiesty ekonomicky aktívny obyvateľ. To sa zákonite premieta aj do finančnej situácie tamojších domácností. Najmenší podiel domácností, ktoré majú ťažkosti s platením bežných výdavkov, nájdeme v Bratislavskom kraji. Aj v hlavnom meste a okolí však takéto problémy priznáva až 7 z 10 domácností. Zvyčajné výdavky sú postrachom najmä pre neúplné rodiny s deťmi. Ťažkosti s platením účtov má až takmer 9 z 10 domácností, v ktorých žije len jeden rodič s aspoň jedným dieťaťom. Podobne sú na tom ale aj domácnosti dôchodcov, nakoľko v tejto skupine priznáva problémy až 8 z 10 dvojčlenných domácností, v ktorých žije aspoň jeden dôchodca. Ešte horšie by zrejme z tohto pohľadu vyšli domácnosti, v ktorých žije dôchodca sám. Aj v tomto prípade totiž platí, že vo dvojici sa to ťahá lepšie. Náklady na bývanie, vodu, elektrinu či plyn tvoria viac ako pätinu našich spotrebných výdavkov. Preto nečudo, že tieto účty spôsobujú vrásky na čele mnohým slovenským rodinám. Ťažkosti s platením celkových nákladov na bývanie tak má až 93,0 % domácností. Najviac takýchto rodín, až 95,4 %, nájdeme v Nitrianskom kraji a najmenej, no stále až takmer 91 %, v Trenčianskom a Bratislavskom kraji. Finančná situácia slovenských domácností ukazovateľ / kraj SR BA TT TN NR ZA BB PO KE Schopnosť platiť zvyčajné výdavky - s ťažkosťami 78,7% 69,7% 78,0% 76,9% 81,7% 75,7% 78,7% 81,2% 87,0% - bez ťažkostí 21,2% 30,3% 22,1% 23,1% 18,2% 24,3% 21,4% 18,8% 13,0% Schopnosť platiť celkové náklady na bývanie - s ťažkosťami 93,0% 90,7% 93,9% 90,6% 95,4% 92,8% 92,2% 92,7% 95,2% - bez ťažkostí 7,0% 9,4% 6,2% 9,4% 4,6% 7,2% 7,8% 7,3% 4,8% Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR, 2013 Napriek tomu, že väčšina slovenských domácností žije na doraz, zdá sa, že Slováci sa obracajú ako môžu a aj z mála sa im podarí aspoň čo to ušetriť. Dokazuje to aj medziročne vyšší stav vkladov obyvateľstva v slovenskom bankovom sektore. Snaha sporiť a vytvárať aspoň určitú finančnú rezervu je dlhodobý proces, ktorý ale prináša svoje ovocie. Za predpokladu, že sa nám každý mesiac podarí odložiť si 10 % zo svojho príjmu, tak rezervu vo výške 3 mesačných príjmov, čo je odporúčané minimum, našetríme v horizonte dva a pol roka. Čo však robiť, ak sa vyskytnú neočakávané výdavky, ktoré naša finančná rezerva nedokáže pokryť? Vtedy prichádza do úvahy spotrebný úver z banky. V tomto prípade ale treba myslieť na základné pravidlá rozumného zadlžovania sa. Ísť do banky a požiadať o úver by sme mali len v prípade, že mesačné splátky nepoložia náš rodinný rozpočet. A to ani v prípade, že by sa naša finančná situácia náhle zhoršila z dôvodu straty príjmu či nebodaj choroby. Zároveň platí, že účel, na ktorý požičané prostriedky vynaložíme, by mal mať dlhšiu životnosť, ako je splatnosť úveru. A na to nesmieme zabúdať ani pri nákupoch pod vianočný stromček. 3

4 Čo nové vo svete: Komerčné banky si nabrali ďalšie lacné peniaze z ECB ECB: Európska centrálna banka [ECB] ponúkla komerčným bankám ďalšie lacné úvery. Počas prvej septembrovej aukcie si komerčné banky od ECB požičali na 4 roky takmer 83 mld. EUR. Vo štvrtok ECB uskutočnila druhú aukciu nových lacných úverov, v rámci ktorej si komerčné banky požičali ešte viac, takmer 130 mld. EUR. Toto číslo bolo v súlade s očakávaniami, no aj tak sklamalo. Aukcie sú súčasťou programu TLTRO [cielených dlhodobejších refinančných operácií], ktorý predstavuje kľúčový prvok opatrení ECB na podporu hospodárskeho rastu a v boji proti hroziacej deflácii. ECB na program vyčlenila spolu 400 mld. EUR. Celkový dopyt v oboch aukciách v objeme 212,4 mld. EUR tak iba tesne prekročil polovicu sprístupnenej sumy. V prvom kole prejavilo záujem o lacné peniaze z ECB 255 bánk, v aktuálnom druhom kole to bolo 306 úverových inštitúcií. Aj druhé kolo ponuky lacných peňazí bolo podmienené tým, že banky ich ďalej požičajú firmám. Cieľom mala byť podpora slabnúceho hospodárskeho rastu v čase, kedy eurozóna čelí rekordne vysokej nezamestnanosti. Kritici sú však skeptickí a prikláňajú sa k názoru, že sa zopakuje situácia z predchádzajúcich rokov, kedy lacné peniaze úverovanie firiem nepodporili a banky veľkú časť nových peňazí investovali do vládnych dlhopisov. V piatok sa ale ukázalo, že mnoho bánk peniaze z TLTRO použilo na iný účel, než je financovanie malých a stredných podnikov. Objem predčasne splatených úverov z programu LTRO [z prelomu rokov 2012 a 2013] totiž dosiahol nadpriemerných 39,8 mld. EUR. NEMECKO: Nemecký inštitút Ifo minulý týždeň zlepšil prognózu rastu najväčšej európskej ekonomiky, Nemecka, v tomto a budúcom roku na 1,5 %. V októbri Ifo počítal s tohtoročným posilnením výkonu ekonomiky o 1,3 % a v minulom mesiaci prognózoval spomalenie len na 1 %. Podľa prezidenta inštitútu však klesajúce ceny ropy a oslabenie sa výmenného kurzu eura pomohli ekonomike prekonať šok vyvolaný prepuknutím ukrajinskej krízy a spoločnosti sa teraz pozerajú do budúcnosti o niečo optimistickejšie. GRÉCKO: Grécky akciový index ASE stratil v priebehu uplynulého týždňa na sile celú pätinu a výnosy z gréckych dlhopisov kratších splatností poskočili o viac ako dva percentuálne body po tom, ako sa do popredia dostali politické otázky a neistota súvisiaca so zvyšujúcou sa pravdepodobnosťou predčasných parlamentných volieb v krajine. Grécka výnosová krivka dokonca opäť nadobudla inverzný tvar, keď výnosy z 3 ročných dlhopisov vzrástli nad úroveň 10 ročných výnosov. Trojročný grécky dlh tak aktuálne nesie výnos do splatnosti na úrovni viac než 10 percent ročne. Dôvodom tohto vývoja je skutočnosť, že grécky premiér A. Samaras, ktorý má v parlamente podporu tesnej väčšiny poslancov, nominoval ako svojho kandidáta na prezidenta 73 ročného S. Dimasa, bývalého eurokomisára. Podľa gréckej ústavy volí prezidenta parlament, pričom na zvolenie potrebuje supermajoritu 180 hlasov z 300 poslancov. Toľko poslancov ale Samaras v parlamente nemá a matematika je tak proti nemu. Na zvolenie prezidenta bude mať grécky parlament 3 pokusy, pričom ten prvý príde už túto stredu. Ak ani na tretí pokus parlament prezidenta nezvolí, musí byť rozpustený a nasledovať budú predčasné parlamentné voľby. V tých je podľa prieskumov favoritom opozičný A. Tsipras so svojou stranou Syriza, ktorá je, ako vieme, tvrdým kritikom záchranného programu, austerity a eurozóny ako takej. RUSKÁ FEDERÁCIA: Ruská centrálna banka minulý štvrtok v súlade s očakávaniami pristúpila k ďalšiemu zvýšeniu základnej úrokovej sadzby. Zdvihla ju o celý percentuálny bod na úroveň 10,50 percenta, no na zastavenie oslabovania sa rubľa smerom k novým minimám to nestačilo. Ruský rubeľ si voči americkému doláru pohoršil na hladinu 57 USDRUB, teda svoju historicky najslabšiu úroveň. MAĎARSKO: Maďarský premiér Orbán v piatok vyhlásil, že vláda chce dať nový základ vzťahom s bankami. Maďarská vláda chce do budúcna zabezpečiť, aby bremeno, ktoré znášajú banky, bolo znesiteľné. Ako protislužbu očakáva oveľa väčšiu aktivitu pri financovaní ekonomiky. Premiér dodal, že rokovania sú intenzívne a podpis dohody, ktorá vo vzťahoch medzi bankami a štátom prinesie túto zmenu, možno očakávať čoskoro. Zatiaľ však nie je jasné, či jej súčasťou bude aj zníženie mimoriadnej bankovej dane, ktorá patrí medzi najvyššie v Európskej únii. CYPRUS: V závere uplynulého týždňa cyperský minister financií Georgiades vyhlásil, že cyperská ekonomika by sa mala vrátiť k rastu už v roku Zároveň však nezabudol spomenúť, že naďalej existujú nepriaznivé externé vplyvy, ktoré na cyperskú ekonomiku pôsobia. Podľa jeho slov je Cyprus blízko k tomu, aby sa vyhol recesii, no je veľmi dôležité aj naďalej sledovať externý vývoj, ktorý ma na ekonomiku dopad. Podľa očakávaní by cyperská ekonomika mala v budúcom roku posilniť o 0,5 %. V tomto roku by ekonomika krajiny mala oslabiť o 2,8 %, pričom pôvodné odhady rátali s tým, že dôjde k oslabeniu až o 4 %. 4

5 Euro voči doláru za týždeň so ziskom 1,5 % Spoločná mena eurozóny sa uplynulý pondelok EURUSD EURCZK Zdroj: Bloomberg počas skorých ranných hodín pohybovala okolo 1,40 28,00 svojej otváracej úrovne 1,2280 EURUSD. Ešte 1,30 27,60 pred príchodom deviatej hodiny však zamierila 1,20 27,20 nadol a s príchodom poludnia sa dostala až na svoje nové dvojročné minimum na úrovni 1,2247 EURUSD. Bola to reakcia na vyjadrenie šéfa rakúskej centrálnej banky Nowotneho, ktorý EURGBP USDJPY povedal, že nákupy vládnych dlhopisov by mohli 0,86 124,0 mať význam pri riešení veľkého oslabenia 0,81 112,0 ekonomiky eurozóny. Pod silnejúci dolár sa 0,76 100,0 okrem toho stále pozitívne podpisovala aj piatková správa o prekvapujúco silnej tvorbe pracovných miest v USA. Z dna sa však euro dokázalo odraziť a zamierilo dokonca prudko nahor. S príchodom večera sa posilnilo o takmer celú figúru na 1,2344 EURUSD. Toto intradenné maximum si ale nedokázalo udržať a deň uzavrelo na úrovni 1,2320 EURUSD. Makroekonomický kalendár eurozóny i USA bol v utorok prázdny a vývoj kurzu eura voči doláru sa tak odvíjal skôr od politických udalostí a technických indikátorov. Spoločná mena eurozóny si dokázala voči americkému doláru polepšiť o 0,5 % na večernú úroveň 1,2380 EURUSD, pričom počas dňa prelomila aj hladinu 1,2400 EURUSD a testovala minulotýždňové maximá dosiahnuté po štvrtkovom zasadnutí ECB. Euro sa voči zelenej bankovke posilňovalo napriek tomu, že na trhu panovala negatívna nálada spôsobená vývojom v Číne. Čínsky akciový index Shangai Composite stratil na sile viac ako 5 %, čo bol jeho najhorší denný výsledok za viac ako 5 rokov. Makroekonomický kalendár eurozóny i USA nebol ani v stredu bohatý na udalosti a to sa odzrkadlilo aj na vývoji kurzu najobchodovanejšieho menového páru, ktorý bol viac menej pokojný. Až do neskorších popoludňajších hodín spoločná mena eurozóny len oscilovala okolo svojej otváracej úrovne 1,2374 EURUSD. Väčší zlom nastal až s príchodom štvrtej hodiny, kedy euro zamierilo nahor a vo večerných hodinách bolo na dosah hladiny 1,2450 EURUSD. Štvrtkový makroekonomický kalendár hlavne USA bol v porovnaní s predošlými dňami na zverejnenia o čosi bohatší. Euro ešte v skorých ranných hodinách zamierilo zo svojej otváracej úrovne 1,2450 EURUSD prudko nahor a atakovalo hranicu 1,2500 EURUSD, no tento trend si udržať nedokázalo a v priebehu dňa si zo svojich nadobudnutých ziskov už len postupne odpisovalo. Až do popoludňajších hodín oscilovala spoločná európska mena opäť okolo svojej otváracej úrovne, no s blížiacou sa štvrtou hodinou popoludní zamierila nadol a prepadla sa až na svoje intradenné minimum 1,2370 EURUSD. Na začiatku piatkového obchodovania sa spoločná mena eurozóny pohybovala okolo svojej otváracej úrovne 1,2410 EURUSD. Hneď ráno klesla na svoje intradenné minimum na úrovni 1,2384 EURUSD a následne zamierila nahor, kde sa jej aj podarilo udržať. Piatkové obchodovanie tak euro skončilo silnejšie o štyri desatiny percenta na úrovni 1,2460 EURUSD a za celý uplynulý týždeň sa dokonca spoločná mena eurozóny posilnila až o 1,5 %. Meny nášho regiónu uplynulý týždeň voči euru prevažne strácali. Jedine česká koruna si dokázala voči spoločnej mene eurozóny polepšiť, a to o jednu desatinu percenta na piatkových 27,580 EURCZK. Poľský zlotý za týždeň stratil na sile 0,6 % a v piatok zatváral obchodovanie na úrovni 4,1850 EURPLN. Ešte výraznejšie oslabenie, a to o 0,7 %, si uplynulý týždeň zaknihoval maďarský forint. Ten sa v piatok večer voči euru obchodoval na hladine 308,00 EURHUF. Zasadne trojica centrálnych bánk Tento týždeň sa uskutočnia zasadnutia troch centrálnych bánk, ktoré pravidelne sledujeme. V utorok [16. decembra 2014] zasadá maďarská centrálna banka [MNB], ktorá zrejme potvrdí základnú sadzbu na úrovni 2,10 %. V stredu 17. decembra 2014 zasadajú predstavitelia dvoch centrálnych bánk, a to českej ČNB a amerického Fedu. Ani v jednom prípade neočakávame zmenu základných úrokových sadzieb zo súčasnej úrovne 0,05 %, resp. 0,25 %. % Vývoj na peňažnom trhu 0,70 0,35 0, M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0, ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 3,00 1,50 0, ECB ČNB NBP MNB 5

6 Cena ropy Brent v blízkosti 60 USD za barel Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg Uplynulý týždeň sa pre ropu nezačal a ani neskončil úspešne. Cena ropy Brent sa v pondelok dostala na nové päťročné minimum, vzhľadom na prognózy, že globálny prebytok ropy bude stúpať do budúceho roka. Prvý deň týždňa tak uzavrela na úrovni 66,19 USD za barel. Negatívne na jej vývoj zapôsobili aj vyjadrenia šéfa kuvajtskej štátnej ropnej spoločnosti, ktorý uviedol, že cena v najbližších šiestich až siedmich mesiacoch pravdepodobne zostane na úrovni zhruba 65 USD za barel. Brent tak v priebehu dňa zlacnela o viac než 4 %. Jediným dňom týždňa, kedy sa čiernemu zlatu podarilo mierne získať na cene bol utorok, kedy si pripísalo jedno percento. Pozitívne sa pod to podpísali správy o znížení kapitálových výdavkov ropných spoločností plánovaných v budúcom roku. Britská ropa Brent tak uzavrela deň na úrovni 66,84 USD za barel. Výrazný prepad ale prišiel opäť v stredu, kedy cena severomorskej zmesi klesla o necelé 4 % na 64,24 USD za barel. Americký Federálny úrad pre energetiku [EIA] totiž zverejnil údaje, podľa ktorých zásoby americkej ropy minulý týždeň neočakávane vzrástli. Šéf ropného rezortu v Saudskej Arábii navyše uviedol, že krajina neplánuje obmedziť produkciu ropy. Pokles pokračoval aj vo štvrtok. Ropa Brent zlacnela na 63,68 USD za barel. Investori totiž nemajú záujem o ropu, keďže nepredpokladajú, že ceny by mali v krátkom čase opäť rásť. Pozitívna zmena neprišla ani v piatok. Piatkový pokles spôsobili očakávania EIA, ktorý znížil prognózu rastu dopytu po rope pre rok 2015 o 230 tis. barelov ropy denne na 0,9 mil. barelov ropy denne. Zároveň predpokladá, že nadbytok ropy na trhu ešte zhoršia dodávky z krajín, ktoré nepatria do Organizácie krajín vyvážajúcich ropu [OPEC]. Posledný deň týždňa tak Brent ukončila o takmer 3 % lacnejšia, a to na úrovni 61,85 USD za barel. Za týždeň sa cena Brentu prepadla až o 10,5 %. Medzimesačný pokles dosiahol takmer 24 % a od začiatku roka stratila ropa na sile viac než 41 %. Len pre zaujímavosť, ešte pred pol rokom, teda v júni 2014, stála ropa Brent na trhu takmer dvakrát toľko, čo dnes. Priemyselná produkcia opäť s medziročným nárastom r/r Priemyselná a stavebná produkcia Zdroj: ŠÚ SR 20% 10% 0% -10% -20% Index priemyselnej produkcie vzrástol aj v desiatom mesiaci tohto roka. V októbri v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavoval tento nárast 2,7 %. Stále však nedosahuje hodnoty z prvej polovice tohto roka. Vyplýva to z údajov ŠÚ SR. Medziročne si v októbri polepšila len samotná priemyselná výroba, a to o 3,2 %. Mierny pokles [o 0,3 %] postihol ťažbu a dobývanie a o sedem desatín percenta produkcia poklesla aj v oblasti dodávok elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu. Priemyselná produkcia Stavebná produkcia V desiatom tohtoročnom miesiaci sa najviac darilo, a to už tretí mesiac po sebe, výrobcom elektrických zariadení, ktorí si polepšili o 27,2 %. O necelých 20 % vzrástla priemyselná produkcia aj v ostatnej výrobe, oprave a inštalácii strojov a zariadení. O takmer 17 % vzrástla aj výroba koksu a rafinovaných ropných produktov. Podstatne miernejšie [o 1,7 %] medziročne vzrástla aj výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov. Na druhej strane, pokles sa v rámci priemyselnej výroby dotkol zvyšných siedmich oblastí. Najvýraznejšie zasiahol výrobcov chemikálií a chemických výrobkov a prípravkov [o 12,3 %]. Ostatní výrobcovia badali pokles v rozsahu od 1,9 % do 8,5 %. Z pohľadu hlavných priemyselných zoskupení sa najviac zvýšila produkcia pre medzispotrebu [o 9,0 %] a nepatrne, o necelé percento, si polepšila aj výroba spojená s energetikou. V porovnaní s októbrom 2013 poklesla výroba predmetov krátkodobej spotreby [o 1,5 %], dlhodobej spotreby [o 0,5 %] a produkcia investičných prostriedkov [o 0,6 %]. Stavebníci ani v tohtoročnom októbri nedokázali vyprodukovať viac ako v októbri minulého roka a ich produkcia poklesla o 4,1 % na 427,7 mil. EUR. Ani v medzimesačnom porovnaní si nepolepšili, keďže po zohľadnení sezónnych vplyvov bola stavebná produkcia nižšia, ako v septembri tohto roka, o 0,3 %. 6

7 Vývoz a dovoz tovarov v októbri medziročne poklesli v mil. EUR Vývoj zahraničného obchodu Zdroj: ŠÚ SR Aj v októbri slovenský vývoz a dovoz tovarov medziročne poklesli. Saldo zahraničného obchodu SR ostalo ale aj naďalej aktívne a predstavovalo objem 519,4 mil. EUR. To je o takmer 97 mil. EUR viac ako v rovnakom období minulého roka. Vyplynulo to z údajov ŠÚ SR. V desiatom mesiaci sa zo Slovenska vyviezli tovary a služby v hodnote 5 981,9 mil. EUR, čo v porovnaní s rovnakým mesiacom roka 2013 predstavuje pokles o 5,9 %. Medziročne sa znížil aj objem dovozu, a to o 3,9 % na 5 462,4 mil. EUR. Dovoz Vývoz Aj kumulatívne saldo zahraničného obchodu bolo za prvých desať mesiacov tohto roka aktívne, a to v objeme 4 411,5 mil. EUR, čo predstavuje medziročný nárast o necelých 374 mil. EUR. Tržby, mzdy a zamestnanosť aj v októbri vo väčšine odvetví vzrástli Tržby slovenských priemyselníkov v desiatom mesiaci tohto roka vzrástli. Podľa údajov, ktoré ŠÚ SR zverejnil minulý týždeň, došlo k medziročnému zvýšeniu o 0,8 %, a to v dôsledku rastu v ťažbe a dobývaní o 9,6 % a v priemyselnej výrobe o 2,2 %. Tržby klesli v dodávke vody, čistení a odvode odpadových vôd, odpadoch a službách odstraňovania odpadov o 10,4 % a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, a to o 7,4 %. Medziročný vývoj v % v októbri 2014 Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť Nominálna Reálna mzda mzda Priemysel 0,8 1,7 3,2 3,2 Stavebníctvo -4,3-1,1-3,5-3,5 Predaj a oprava motorových vozidiel 7,4-2,0 4,4 4,4 Veľkoobchod 10,3 6,8 7,4 7,4 Maloobchod 6,5-0,7 2,1 2,1 Ubytovanie 12,8 0,0 2,9 2,9 Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 0,1 7,2 0,5 0,5 Vybrané trhové služby 0,6 4,3 0,7 0,7 Informácie a komunikácia 6,5 11,3-10,0-10,0 Doprava a skladovanie 6,4-1,4 6,4 6,4 Zdroj: ŠÚ SR Spomedzi jednotlivých priemyselných odvetví si najviac medziročne polepšili producenti v ostatnej výrobe, oprave a inštalácii strojov a zariadení [o 12,7 %] a tiež výrobcovia kovov a kovových konštrukcií [o 11,9 %]. Medziročne utŕžili viac aj výrobcovia v ďalších 6 oblastiach priemyselnej výroby. Najviac poklesli tržby v produkcii chemikálií a chemických výrobkov, a to o 6,5 %. Z ostatných odvetví hospodárstva, t. j. okrem priemyslu, sa v októbri darilo najviac oblasti ubytovania. Tržby tam medziročne vzrástli o takmer 13 %. Dvojciferný nárast [o 10,3 %] zaznamenal aj veľkoobchod. K poklesu tržieb došlo len v jednej oblasti, a to v stavebníctve [o 4,3 %]. V októbri aj naďalej, teda už štvrtý mesiac po sebe, zamestnanosť v najväčšej miere rástla v odvetví informácií a komunikácie [o 11,3 %]. Jednociferne vzrástla zamestnanosť aj v ďalších štyroch odvetviach. Zmenu v zamestnanosti nepocítili v oblasti ubytovania. Medziročne sa zamestnanosť znížila v odvetviach stavebníctva, predaja a opráv motorových vozidiel, maloobchodu a dopravy a skladovania. Z hľadiska vývoja miezd október neprial len dvom odvetviam. V stavebníctve došlo k poklesu o 3,5 % a v prípade zamestnancov v informáciách a komunikácii dosiahol pokles miezd až dvojcifernú hodnotu, a to celých 10 %. V rozsahu do výšky len jedného percenta zarobili medziročne viac pracovníci v reštauráciách a pohostinstvách a vo vybraných trhových službách. Najviac si polepšili opätovne zamestnanci vo veľkoobchode [o 7,4 %]. 7

8 Ceny tovarov a služieb druhý mesiac po sebe medziročne stagnovali Ceny tovarov a služieb na Slovensku v novembri medziročne stagnovali [podľa národného CPI indexu]. Medzimesačne, teda v porovnaní s októbrom 2014, vykázali mierny pokles o 0,1 %. Vyplynulo to z najnovších údajov ŠÚ SR. v %, r/r Inflácia Zdroj: ŠÚ SR 3,0 2,0 1,0 0,0-1,0 V novembri 2014 sme si medziročne najviac priplatili za vzdelávanie, ktoré zdraželo o 2,7 %. Druhý najrýchlejší cenový rast vykázali opäť rozličné tovary a služby [o 1,9 %]. Rast o 1,7 % zaznamenali alkohol a tabak a tiež odevy a obuv, pre ktoré to je doposiaľ najvyšší tohtoročný medziročný rast. O niečo viac ako 1 % však medziročne zdraželi aj hotely, kaviarne a reštaurácie, nábytok, vybavenie domácností a bežná údržba domu. O necelé percento boli vyššie aj ceny za rekreáciu a kultúru a zdravotníctvo. Medziročný pokles cien v novembri zaznamenali štyri kategórie HICP r/r CPI r/r nášho spotrebného koša. Najvýraznejšie, o 2,9 %, sa znížili ceny v doprave. Bolo to zároveň ich doposiaľ najvýraznejšie medziročné zlacnenie v tomto roku. Svoju úlohu v tom zohralo aj zavedenie bezplatného cestovného v železničnej doprave pre vybrané skupiny obyvateľov. Lacnejšie boli aj potraviny a nealkoholické nápoje [o 1,2%]. Menej ako pred rokom, aj keď len o necelé pol percento, sme v novembri zaplatili aj za bývanie a energie a služby pôšt a telekomunikácií. Oproti októbru 2014, teda medzimesačne, bol najrýchlejší cenový rast evidovaný v prípade nábytku a energií [o 0,9 %] a v prípade odevov a obuvi [o 0,7 %]. Nepatrne vzrástli ceny aj v hoteloch, reštauráciách a kaviarňach. K najvýraznejšiemu medzimesačnému zlacneniu, o 2,3 %, došlo v doprave. Nepatrne, o necelé percento, sa znížili ceny v ďalších štyroch oblastiach. Ceny v porovnaní s októbrom ostali nezmenené v oblasti vzdelávania, pôšt a telekomunikácií, zdravotníctva a rovnako sme platili aj za bývanie a energie. Nové priemyselné objednávky sa vrátili k rastu v %, r/r 20 Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SR Nové objednávky našich priemyselníkov zaznamenali v októbri, po prvom medziročnom poklese v septembri tohto roka, opäť rast. Ten podľa najnovších údajov ŠÚ SR dosiahol úroveň 3,2 % o rovných 5 %. Medziročný rast nových objednávok v októbri tohto roka zaznamenalo hneď sedem našich odvetví. Najvýraznejšie [o 11,3 %] vzrástli objednávky výrobcom elektrických zariadení. Rast vo väčšej miere, o 8,4 %, pocítili aj vo výrobe strojov a zariadení. O takmer 9 % klesli nové objednávky vo výrobe chemických produktov. Poklesu sa však nevyhli ani výrobcovia základných farmaceutických výrobkov a prípravkov, ktorí zaznamenali pokles Rovnakú hodnotu objednávok ako pred rokom dostali výrobcovia kovových konštrukcií. 8

9 Rebríček týždňa: Lokálnym zastupiteľstvám najviac dôverujú Luxemburčania. Slováci obsadili v hodnotení krajín EÚ 16. priečku. Dôvera ľudí k miestnym a mestským orgánom [hodnotenie na škále 1-7] Krajina Hodnotenie Krajina Hodnotenie 1. Luxembursko 6,7 15. Írsko 5,1 2. Dánsko 6,5 16. Slovensko 5,1 3. Rakúsko 6,5 17. Cyprus 5,0 4. Belgicko 6,1 18. Portugalsko 5,0 5. Fínsko 6,1 19. Rumunsko 4,9 6. Francúzsko 6,0 20. Španielsko 4,9 7. Holandsko 5,9 21. Maďarsko 4,7 8. Nemecko 5,9 22. Poľsko 4,5 9. Švédsko 5,9 23. Litva 4,4 10. ČR 5,5 24. Slovinsko 4,4 11. Estónsko 5,5 25. Taliansko 4,1 12. Malta 5,4 26. Bulharsko 4,0 13. Veľká Británia 5,4 27. Grécko 3,5 EÚ 27 5,2 28. Chorvátsko 3,3 14. Lotyšsko 5,2 Zdroj: analytický tím Poštovej banky podľa Eurofound, 2012 Presne pred mesiacom sme si zvolili svojich zástupcov na mestských a obecných zastupiteľstvách v komunálnych voľbách. Tie už ako zvyčajne prilákali o niečo menej voličov než parlamentné voľby. K volebným urnám v polovici novembra pristúpilo 48,3 % oprávnených voličov. Jedným z dôvodov, ktorý rozhoduje o účasti vo voľbách či už do parlamentu, VÚC alebo miestnych zastupiteľstiev, je aj dôvera ľudí v takéto orgány a v ich schopnosť meniť veci k lepšiemu. A práve otázku dôvery v lokálne zastupiteľstvá riešila vo svojom prieskume nadácia Eurofound. Najvyššiu dôveru voči miestnym a mestským orgánom prechovávajú Luxemburčania. Na škále od 1 do 7 ju ohodnotili známkou až 6,7. Práve Luxembursko je pritom krajinou, kde je aj účasť voličov tradične vysoká. Do celonárodných volieb sa tu zapája až 9 z 10 oprávnených voličov a zatiaľ posledné voľby do samospráv prilákali v Luxembursku viac ako polovicu voličov. Hranicu šiestich bodov sa podarilo dosiahnuť resp. pokoriť ešte Dánom, Rakúšanom, Belgičanom, Fínom a Francúzom. Slováci ohodnotili svoju dôveru k miestnym a mestským orgánom priemernou známkou 5,1. Regionálnym orgánom tak vcelku dôverujeme, avšak za väčšinou európskych krajín sme zaostali a v rebríčku sa nám ušla 16. priečka. Čím starší sme, o to viac miestnym zastupiteľstvám dôverujeme. Zatiaľ čo Slováci vo veku od 25 do 34 rokov ohodnotili svoju dôveru len známkou 4,8, tí nad 64 rokov uviedli priemerné hodnotenie 5,5. Medzi pohlaviami výraznejšie rozdiely nie sú, hoci ženy regionálnej politike dôverujú predsa o chlp viac než muži. Spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky vyjadrili väčšiu dôveru v lokálne orgány ako my len Česi s priemernou známkou 5,5. Maďari a Poliaci dôverujú miestnym a mestským orgánom menej ako my a ocitli sa až v poslednej tretine európskeho rebríčka. Chvost rebríčka obsadili Chorváti a Gréci. Len tieto dva národy ohodnotili svoju dôveru v lokálne zastupiteľstvá priemernou známkou nižšou ako 4. Chorvátsku sa ušla posledná priečka v rebríčku dôvery aj napriek tomu, že účasť na zatiaľ prvých a zároveň posledných komunálnych voľbách bola pomerne vysoká a dosiahla takmer 50 %. V Grécku sú podľa nás príčinou nízkej dôvery ľudí v politiku ako takú popri dlhotrvajúcej recesii aj rôzne škandály na politickej scéne. 9

10 Kalendár udalostí 51. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Evidovaná miera nezamestnanosti, ÚPSVAR, v % november ,29 Kľúčová sadzba maďarskej centrálnej banky ČNB [16. december 2014], v % december ,10 [bez zmeny] 2,10 Kľúčová sadzba českej centrálnej banky ČNB [17. december 2014], v % december ,05 [bez zmeny] 0,05 Kľúčová sadzba americkej centrálnej banky Fed[17. december 2014], v % december ,25 [bez zmeny] 0,25 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 2 Q Q Q HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 2,5* 2,4* 1,9 2,3 2,9 CPI [%, r/r] 1] 4] 0,1* 0,1* 0,0 0,2 1,9 HICP [%, r/r] 1] 4] 0,1* 0,2* 0,0 0,2 1,9 PPI [%, r/r] 1] 4] 3,8* 3,4* 3,1 2,9 1,5 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 4,9* 4,3* 3,0 4,1 0,9 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 12,85* 12,56* 12,32 12,80 11,96 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 1 304,9* 1 258,3* 610, , ,0 EUR/USD 2] 4] 1,37* 1,26* 1,25 1,25 1,23 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,15* 0,05* 0,05 0,05 0,05 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,10* 0,01* 0,01 0,01 0,03 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť 10