ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ZÁKLADNÉ UMELECKĚ ŠKOLY

Transkript

1 ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM PRE ZÁKLADNÉ UMELECKĚ ŠKOLY

2 Štátny vzdelávací program pre základné umelecké školy Gestor prípravy dokumentu: Štátny pedagogický ústav Koordinácia: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Štátny pedagogický ústav Asociácia základných umeleckých škôl Slovenskej republiky Koncepcia dokumentu: Mgr. Eva Nevedelová, PaedDr. Ján Palkovič Finalizácia dokumentu: Mgr. art. Tomáš Boroš, ArtD., Mgr. Jaroslava Markofová,PhD. Autori jednotlivých častí dokumentu: Všeobecná časť: Mgr. Eva Nevedelová Hudobný odbor: PaedDr. Eva Čunderlíková, PhD. Hra na klávesových nástrojoch: Mgr. Irina Školníková Hra na sláčikových nástrojoch: Mgr. Juliana Weglorzová 2

3 Hra na strunových nástrojoch: Mgr. art. Miloš Tomašovič, PhD. Hra na dychových nástrojoch: Mgr. art. Jozef Baláž, Mgr. Veronika Zapletalová, PhD. Hra na akordeóne: Mgr. Oto Mello Hra na organe: Mgr. Peter Čapó Hlasová výchova, spev a komorný spev: Mgr. art. Eva Plesníková, PhD. Zborový spev: Mgr. Irina Školníková Tanečná a džezová skupina: Mgr. Slávka Gerberyová Sprievod, komorná hra, hra v súbore a v orchestri, ľudová hudba a hra v ľudovom orchestri: Mgr. Juliana Weglorzová Cirkevná a chrámová hudba: Mgr. Peter Čapó Hra na bicích nástrojoch: Mgr. Peter Krško Hra na ľudových nástrojoch: Mgr. art. Ján Strmenský Hudba a počítač: Mgr. Peter Vlčko Hudobná kompozícia: Mgr. art. Viliam Gräffinger Hudobná náuka: Mgr. Gabriela Füssyová Literárno-dramatický odbor: Mgr. Zuzana Varhaníková Odbor audiovizuálnej a multimediálnej tvorby: PhDr. Jarmila Uhríková Výtvarný odbor: prof. Ladislav Čarný, akademický maliar, Mgr. Jaroslava Markofová, PhD. Tanečný odbor: Mgr. art. Jana Némethová Odborní spolupracovníci a konzultanti: Hudobný odbor: Hra na klávesových nástrojoch: Hra na klavíri: Mgr. Darja Čerpáková, Mgr. Zuzana Janovičová, Katarína Komáromyová Hra na čembale: Agnes Ferienčíková, PhDr. Mgr. art. Róbert Grác 3

4 Hra na keyboarde: Peter Kovárik, Mgr. Peter Vlčko Hra na sláčikových nástrojoch: Hra na husliach: Mgr. Ivana Ondrušková, Marta Uhlíková Hra na violončele: Mgr. Nadežda Holenková, Oľga Pažická, Mgr. art. Zuzana Rahlová, Miroslava Ticháková Hra na kontrabase: Mgr. art. Pavol Kušík Hra na strunových nástrojoch: Hra na gitare: Tibor Andreas, Mgr. Adriana Kubrická, Mgr. Oľga Labantová, Mgr. Eva Muchová, Mgr. Helena Roglová, Mgr. art. Mária Sedláková, PhD. Hra na elektrickej gitare: Peter Stolárik Hra na cimbale: Jarmila Mušitzová, Herta Ugorová Hra na harfe: Mgr. Magdaléna Hrubá Hra na keltskej harfe: Mgr. Magdaléna Hrubá Hra na drevených dychových nástrojoch: Hra na zobcových flautách: Mgr. Dagmar Skalická Hra na priečnej flaute: Mgr. Dagmar Skalická Hra na pikole: Mgr. Marta Braunsteinerová Hra na klarinete: Mgr. art. Jozef Baláž, Mgr. art. Kamil Toman Hra na hoboji: Mgr. Jana Santovjáková Hra na saxofóne: Mgr. art. Jozef Baláž, Mgr. art. Erik Rotenstein Hra na fagote: Mgr. Peter Mosorjak Hra na plechových dychových nástrojoch: Hra na trúbke: Stanislav Dávid, Mgr. Vladimír Dianiška Hra na lesnom rohu: Mgr. Vladimír Dianiška Hra na pozaune: Mgr. art. Anton Bakyta 4

5 Hra na tube: Anton Pös Hra na akordeóne: PaedDr. Mária Budzáková, Mgr. art. Ivan Hudec, Miroslav Košnár, Mgr. Tomáš Kozák, Marek Kuka, Mgr. Marta Urdová Hra na organe: Mária Kosová, Mgr. art. Marek Štrbák Hlasová výchova, spev a komorný spev: Mgr. Simoneta Adamková, Mgr. Alena Gavlasová, Eva Poláková, PaedDr. Katarína Verešová Zborový spev: Anežka Balušinská Tanečná a džezová skupina: PaedDr. Peter Adamkovič, Ivan Baran, Dionýz Zsiga Sprievod, komorná hra, hra v súbore a v orchestri, ľudová hudba, hra v ľudovom orchestri: Komorná hra, hra v súbore a v orchestri: Mgr. Ivana Ondrušková, Jana Spálová Ľudová hudba, hra v ľudovom orchestri: Bc. Ivan Kubiš, Herta Ugorová Hra v dychovom orchestri: Mgr. art. Jozef Baláž, Štefan Zábojník Hra v akordeónovom orchestri: Mgr. Oto Mello Komorná hra, hra v súbore a v orchestri pre hru na bicích nástrojoch: Mgr. Peter Krško Cirkevná a chrámová hudba: doc. Mgr. art. Anna Predmerská Zúriková Hra na bicích nástrojoch: Vojtech Oláh, Mgr. art. Ľubomír Seidl, Mgr. Peter Solárik, Mgr. Juraj Šušanik Hra na ľudových nástrojoch: Hra na kontrabase: Mgr. art. Peter Hrbík Hra na aerofónoch: PaedDr. Roman Bienik, PhD. Hra na heligónke: Bc. Roman Capek 5

6 Hra na akordeóne: Ľuboš Hrdý Hra na gajdách: Ing. Juraj Dufek Hudobná kompozícia: Mgr. art. Lukáš Borzík, ArtD. Hudobná náuka: PaedDr. Eva Čunderlíková, PhD., Mgr. art. Katarína Flochová, PhD., Mgr. Mirka Gáfriková, Mgr. Anna Praskačová, PaedDr. Viera Schmidtová Literárno-dramatický odbor: Slovesné oddelenie: Mgr. Magdaléna Máčiková Bábkarské oddelenie: Mgr. Natália Novotná Odbor audiovizuálnej a multimediálnej tvorby: Mgr. Jaroslava Botošová, Mgr. art. Peter Celec, PaedDr. Viera Grohová, doc. PhDr. Eva Gubčová, ArtD., prof. Mgr. Jozef Hardoš, ArtD., Mgr. Jaroslava Markofová, PhD. Výtvarný odbor: Mgr. Blanka Cedzová, Mgr. art. Viera Devečková, Mgr. Eva Chmúrová, Katarína Kuzmová, akademická maliarka, Mgr. Veronika Mikulášová, Blažej Mikus, akademický maliar, Mgr. art. Zuzana Pekarová, Mgr. Dana Slejzáková, Mgr. art. Valéria Tittlová, PaedDr. Helena Tomečková, Marek Žitňan, akademický sochár Tanečný odbor: Odborní spolupracovníci: Ľudový tanec: Mgr. art. Yvona Čižmárová, Mgr. art. Ivana Kleiblová, ArtD., Mgr. art. Etela Nôtová, Mgr. art. Jana Scheinerová Tanečná príprava, klasický tanec: Mgr. art. Helena Žitňanová, ArtD. Kreatívny a džezový tanec: Mgr. art. Dagmar Puobišová, ArtD. Moderný tanec: Mgr. Oľga Letenajová, ArtD. 6

7 Historický tanec: doc. Mgr. art. Marcela Grecmanová Konzultanti tanečného odboru: Mgr. art. Juraj Jurík, Mgr. art. Linda Luptáková, Mgr. art. Michaela Motlochová, ArtD., Mgr. art. Eva Ohraďanová, Mgr. art. Katarína Sninská, ArtD. 7

8 Úvod História umeleckého vzdelávania v Slovenskej republike V rozvoji umeleckého vzdelávania znamenal výrazný posun vznikom hudobných škôl, zriadených v období rokov Začali sa zakladať hudobné školy (Hudobná škola pre Slovensko, 1919, Hudobná škola v Martine, 1919, Hudobná škola vo Zvolene, 1919), ktoré pracovali podľa individuálnej koncepcie, no odborne aj tak podliehali inšpektorátu hudobného školstva. Cieľavedomú, centrálne riadenú koncepciu, organizačnú štruktúru a poslanie si školy začali budovať po roku V roku 1951 boli v celej Československej republike hudobné školy poštátnené a ich názov sa zmenil na Základnú hudobnú školu (ZHŠ). Na základe nového školského zákona č. 186/1960 sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia premenovali základné hudobné školy na Ľudové školy umenia (ĽŠU) a v deväťdesiatych rokoch 20. storočia na Základné umelecké školy (ZUŠ) v zmysle zákona č. 171/1990. Zmeny sa nedotýkali iba názvu, ale aj celej organizačnej a obsahovej štruktúry umeleckého vzdelávania. Zmenami v podobe nového Zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) č. 245/2008 Z. z. z 22. mája 2008 sa začala nová školská reforma, ktorá zasiahla aj základné umelecké školy. Školský rok 2009/2010 znamenal prínos v podobe demokratického princípu uplatňovaného v dvojúrovňovom modeli vzdelávania. Postavenie umeleckého vzdelávania v základných umeleckých školách vo výchovnovzdelávacom systéme Slovenskej republiky Umelecké školstvo na Slovensku predstavuje ucelenú sústavu výchovy a vzdelania, ktorá poskytuje mladej generácii možnosť rozvíjať svoje nadanie v niektorej z tvorivých disciplín. Jednotlivé zložky tejto sústavy a ich výstupy sú uspôsobené tak, že umožňujú žiakovi pokračovať v umeleckej príprave na vyššom stupni a postupne sa kvalifikovať pre 8

9 profesionálny výkon niektorého umeleckého povolania. Základné umelecké školy pôsobia na najširšej základni a v systéme umeleckého vzdelávania predstavujú základný článok. Časť A 1 Východiská pre tvorbu štátneho vzdelávacieho programu pre základné umelecké školy - Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len školský zákon ). - Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky z 15. júla 2011, ktorou sa mení a dopĺňa Vyhláška Ministerstva Slovenskej republiky č. 324/2008 Z. z. o základnej umeleckej škole. V zmysle Zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školského zákona) a o zmene a doplnení niektorých zákonov je Štátny vzdelávací program (ŠVP) záväzný národný rámec pre výchovu a vzdelávanie v škole. Reprezentuje prvú, rámcovú úroveň dvojúrovňového modelu vzdelávania. Predstavuje východiskový dokument pre tvorbu školského vzdelávacieho programu každej školy. Vyjadruje hlavné princípy a ciele štátu v oblasti školského vzdelávania, ktoré zahŕňa aj demokratické a humanistické hodnoty, na ktorých je vzdelávanie založené. a) Štátny vzdelávací program (ŠVP): - poskytuje rámec pre povinný obsah vzdelania, ktorým sa majú rozvinúť kľúčové kompetencie/spôsobilosti1 v rámci konkrétneho stupňa vzdelávania, - formuluje požiadavky na vedomosti a spôsobilosti (kompetencie) prostredníctvom výkonového a obsahového štandardu vyučovacích predmetov, - je založený na princípe následnosti a kontinuity školských stupňov (predprimárny, primárny, nižší sekundárny, vyšší sekundárny) vo vzdelávacom obsahu, - podporuje komplexný medzipredmetový prístup s dôrazom na nadväznosť vzdelávacieho obsahu vyučovacích predmetov vo vzdelávacích oblastiach, - umožňuje modifikáciu obsahu pre vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, - podmieňuje svoje uskutočnenie zabezpečením motivujúceho učebného prostredia a podporujúcej sociálnej klímy školy, - uvádza možnosti pre voliteľnú časť vzdelávacieho programu individuálnej školy, - formuluje základné podmienky fungovania a zabezpečenia kvality školy, - akceptuje schválené výsledky experimentálneho overovania. b) Školský vzdelávací program (ŠkVP) - vychádza zo ŠVP, reprezentuje druhú úroveň dvojúrovňového modelu vzdelávania, - konkretizuje voliteľný obsah vzdelávania ako profiláciu školy, v ktorej môžu byť reflektované potreby a záujmy žiakov, rodičov a možnosti lokálnych podmienok. 1 Pojmy kľúčové kompetencie, spôsobilosti sú v texte uvádzané ako rovnocenné synonymické výrazy. 9

10 Časť B 2 Charakteristika základného umeleckého vzdelávania v legislatíve SR V súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len školský zákon ) sú pre realizáciu základného umeleckého vzdelávania záväzné nasledovné ustanovenia: 17 Stupne základného umeleckého vzdelania (1) Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole. Základné umelecké vzdelanie sa člení na a) primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou, b) nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou. (2) Stupeň základného umeleckého vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa Doklady o získanom vzdelaní (1) Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať školy, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, 2) a školy podľa 109 zriadené iným ústredným orgánom štátnej správy. (2) Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie s doložkou. (3) Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. (4) Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom školstva; v školách podľa 109 na tlačivách schválených príslušným ústredným orgánom štátnej správy. 10

11 (5) Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy. (6) Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné. (7) V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje. (8) Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania. (9) K vysvedčeniu o záverečnej skúške, k vysvedčeniu o maturitnej skúške, k vysvedčeniu o záverečnej pomaturitnej skúške a k absolventskému diplomu vydá škola dodatok, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe. Absolvent dostane dodatok k vysvedčeniu alebo k absolventskému diplomu. Základná umelecká škola 49 (1) Základná umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacieho programu odboru vzdelávania prevažne pre žiakov základnej školy. Základná umelecká škola môže organizovať aj štúdium pre deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky, žiakov stredných škôl a dospelých. (2) Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa 17, pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách a v konzervatóriách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách s pedagogickým alebo umeleckým zameraním. (3) V základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické odbory alebo niektoré z nich. Iné umelecké odbory môže škola zriadiť iba po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia. (4) Výšku príspevku v základných umeleckých školách zriadených obcou 31) alebo samosprávnym krajom 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením. (5) Na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom v základnej umeleckej škole prispieva a) zákonný zástupca žiaka mesačne sumou najviac 15% sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, 29) b) dospelá osoba mesačne sumou najviac 15% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 43) (6) Zriaďovateľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 5, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to 11

12 písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. 32) 50 Ukončovanie štúdia v základnej umeleckej škole (1) Základné štúdium a štúdium pre dospelých sa ukončuje záverečnou skúškou. (2) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia, ak a) žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok, b) žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza čiastočnú úhradu nákladov podľa 49 ods Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách (1) Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých. (2) Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky. (3) Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium. (4) Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne nadanie a vynikajúce študijné výsledky. (5) V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách, konzervatóriách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania. (6) Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky. (7) Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch určujú učebné plány. (8) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu

13 Prijímanie žiakov na štúdium v základných umeleckých školách (1) Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia predpokladov na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného štúdia nevzniká žiakovi nárok na prijatie do základného štúdia. (2) Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma riaditeľ školy žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať aj nadaných žiakov, ktorí nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne umeleckého odboru alebo študijného zamerania. (3) Na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov na štúdium zriaďuje riaditeľ školy trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov. (4) Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí prekročili odporúčaný vek pre štúdium, zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka. (5) Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov, ktorí úspešne vykonali komisionálnu skúšku. (6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium, priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a súťaží. Časť C Ciele umeleckého vzdelávania v základných umeleckých školách Hlavné ciele umeleckého vzdelávania v základných umeleckých školách sa odvíjajú od cieľov výchovy a vzdelávania uvedených v 4 Zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Umelecké vzdelávanie poskytuje základy spôsobilostí vedúcich k napĺňaniu cieľov výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona. Vyvážene venuje pozornosť nielen poznávacím (kognitívnym) a intelektuálnym aspektom vzdelávania, ale rovnocenne aj sociálnemu a emocionálnemu rozvoju žiakov. Kladie dôraz na činnostne orientované vyučovanie. Čím viac skúseností žiak získa vlastnou poznávacou činnosťou, tým sú jeho predstavy o svete prepracovanejšie, viac zvnútornené a získané poznatky vie lepšie využívať v živote. Pre umelecké vzdelávanie v základných umeleckých školách sa stanovujú tieto ciele: Žiaci sa orientujú v kultúre a svete umenia, spracujú informácie z oblasti umenia a kultúry, 13

14 uvedomelo esteticky vnímajú, komunikujú a vyjadrujú myšlienky prostredníctvom nástrojov umenia, vytvoria artefakty a zrealizujú nápady vlastným (autentickým) spôsobom. Stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti Žiak môže získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole, vzdelanie podľa 17, odstavca (1), písmena a) a b). Žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka prvej časti prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy získa primárne umelecké vzdelanie. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou. Žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho program pre druhú časť prvého stupňa základnej umeleckej školy získa nižšie sekundárne umelecké vzdelanie. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou. Profil absolventa Profil absolventa je konkretizovaný v každom z odborov základného umeleckého vzdelávania zvlášť, a to v konkrétnom vzdelávacom štandarde príslušného odboru umeleckého vzdelávania v základnej umeleckej škole. Charakteristika odboru vzdelávania, dĺžka, formy výchovy a vzdelávania a podmienky prijímania uchádzača Podľa 49 základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie v prvej časti prvého stupňa základného štúdia, v druhej časti prvého stupňa základnej umeleckej školy a môže tiež organizovať štúdium pre deti vo veku pred splnením povinnej školskej dochádzky, žiakov stredných škôl a dospelých. 14

15 Poskytuje základné umelecké vzdelanie, ktoré pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách a konzervatóriách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách s pedagogickým, alebo umeleckým zameraním. Základná umelecká škola môže zriaďovať tieto odbory: tanečný, hudobný, výtvarný,, literárno-dramatický alebo niektoré iné po súhlase Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu SR. 15

16 Časť D Vzdelávacie štandardy Vzdelávacie štandardy vyjadrené vo výkonových a obsahových štandardoch zvyšujú dôraz na výstup zo vzdelávania na úrovni ročníka alebo stupňa vzdelávania. Výkonové štandardy sú uvedené ako prvé, pretože napĺňanie samotných výkonov je špecifikované prostredníctvom obsahových štandardov. Obsahové štandardy približujú, čím budú výkony dosahované. Jednotlivé výkony uvedené v štandardoch sa rozvíjajú postupne, preto si učiteľ stanovuje pre jednotlivé výkonové štandardy viacero operacionalizovaných cieľov. Operacionalizované (konkretizované) ciele napĺňa postupne tak, aby žiaci dosiahli očakávané (stanovené) výkony na konci príslušného školského roka alebo stupňa vzdelávania. Stanovené výkonové štandardy učiteľa neobmedzujú v stanovovaní ďalších cieľov, ktoré považuje vzhľadom na aktuálnu úroveň vedomostí a myslenia žiakov v konkrétnej triede za vhodné. Časť E Formy praktickej výučby Podľa 51, odstavca (7) je vyučovanie v základnej umeleckej škole individuálne a skupinové. Bližšie špecifikuje základné formy praktickej výučby konkrétny vzdelávací štandard príslušného odboru umeleckého vzdelávania v základnej umeleckej škole. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch určujú učebné plány. Učebné plány Tvoria samostatnú prílohu. Vyučovací jazyk Vyučovacím jazykom je podľa 12 štátny jazyk. Organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie v jednotlivých formách výchovy a vzdelávania Organizáciu výchovy a vzdelávania v základnej umeleckej škole upravuje 51, odstavce (1) až (8). Bližšie Časť B Charakteristika základného umeleckého vzdelávania v legislatíve SR. 16

17 Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní Podmienky ukončenia štúdia v základnej umeleckej škole upravuje 50. odstavce (1) a (2). Bližšie Časť B Charakteristika základného umeleckého vzdelávania v legislatíve SR. Dokladom o získaní vzdelania v základnej umeleckej škole je vysvedčenie s doložkou v príslušnom odbore umeleckého vzdelávania v základnej umeleckej škole. Povinné personálne zabezpečenie Základné umelecké vzdelanie v konkrétnom umeleckom odbore v základnom umeleckom vzdelávaní môže viesť pedagogický pracovník, ktorý spĺňa aktuálnou legislatívou upravené kvalifikačné predpoklady. Povinné materiálno technické a priestorové zabezpečenie Povinnosťou škôl je dodržať a splniť normatív priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti pre tie odbory, pre ktoré bol schválený MŠVVŠ SR. Všeobecné požiadavky a podmienky, podľa ktorých sa bude poskytovať odbor audiovizuálnej a multimediálnej tvorby v základnom umeleckom vzdelávaní, sú nasledovné: Základné priestorové podmienky Školský manažment: - kancelária riaditeľa školy, kancelárie pre zástupcov riaditeľa školy - kancelária pre ekonomický úsek - príručný sklad s odkladacím priestorom - sociálne zariadenie Pedagogickí zamestnanci školy: - zborovňa pre rokovania pedagogickej rady, príp. kabinety pre učiteľov - sociálne zariadenie Nepedagogickí zamestnanci školy: - kancelárie pre sekretariát, ekonómov a správcu, príručný sklad s odkladacím priestorom, archív - hygienické priestory, sociálne zariadenia, šatne - sklady učebných pomôcok a didaktickej techniky - miestnosť pre upratovačky. Makrointeriéry - školská budova - školský dvor 17

18 Interiéry pre výchovno-vzdelávací proces: - klasické triedy učebne pre teoretické vyučovanie - odborné triedy učebne pre vyučovanie odborných predmetov - ateliéry - hygienické priestory, sociálne zariadenia, šatne. Normatív priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti - minimálne požiadavky priestorovej, materiálnej a prístrojovej vybavenosti vymedzujú normatívy priestorového, materiálneho a prístrojového vybavenia špecifické pre jednotlivé odbory umeleckého vzdelávania v základnom umeleckom vzdelávaní, ktoré tvoria samostatnú prílohu ŠVP pre základné umelecké školy. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní Osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä materiálne a personálne, vrátane špeciálnej kompenzačnej, rehabilitačnej, didaktickej a audiovizuálnej techniky vyžadovanej vzhľadom na príslušný druh a stupeň zdravotného postihnutia Osobitosti výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami Dieťa, žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je dieťa, žiak, ktorý má zariadením výchovného poradenstva a prevencie (podľa kompetencie) diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je požiadavka na úpravu podmienok (obsahu, foriem, metód a prístupov) vo výchove a vzdelávaní pre žiaka. Špeciálne výchovnovzdelávacie potreby vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo vývinu dieťaťa, žiaka v sociálne znevýhodnenom prostredí, zohľadnenie ktorých mu zabezpečí rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj schopností alebo osobnosti ako aj dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti. Dieťa, žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je spravidla: 1. dieťa, žiak so zdravotným znevýhodnením, 2. dieťa, žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia, 3. dieťa, žiak s nadaním. Vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením Dieťa, žiak so zdravotným znevýhodnením je - dieťa, žiak so zdravotným postihnutím (s mentálnym postihnutím, so sluchovým postihnutím, so zrakovým postihnutím, s telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo inými pervazívnymi vývinovými poruchami, s viacnásobným postihnutím), - dieťa, žiak chorý alebo zdravotne oslabený, žiak s vývinovými poruchami (poruchou aktivity a pozornosti, s vývinovou poruchou učenia, žiak s poruchou správania, 18

19 Štúdium detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením v základnej umeleckej škole má význam nielen výchovný, vzdelávací, umelecko-estetický, socializačný ale aj preventívno - terapeutický. Zdravotné znevýhodnenie je v mnohých prípadoch indikáciou pre vzdelávanie detí a žiakov v základnej umeleckej škole, lebo umenie, umelecké aktivity efektívne pôsobia na elimináciu alebo kompenzáciu postihnutia, narušenia. Takisto z hľadiska rovnosti príležitostí a prístupu ku vzdelávaniu je potrebné podporovať vzdelávanie detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením, umožniť im rozvíjať svoje schopnosti, zručnosti a následne rozšíriť možnosť profesijného uplatnenia a aktívneho kultúrneho vyžitia. Dieťa, žiaka so zdravotným znevýhodnením na žiadosť rodiča prijíma riaditeľ základnej umeleckej školy, ktorý vytvára podmienky pre jeho vzdelávanie v takej miere, aby boli vytvorené predpoklady pre jeho úspešné vzdelávanie. Vo vyučovacom procese je potrebné zohľadniť obmedzenia dieťaťa, žiaka, a preto je žiaduce uplatňovať diferencovaný a individuálny prístup. U individuálne integrovaných detí a žiakov je možné vypracovať individuálny výchovno-vzdelávací program, pričom všetky špecifické úpravy sa vypracovávajú v individuálnom rozsahu a kvalite tak, aby zodpovedali špeciálnym výchovnovzdelávacím potrebám konkrétneho dieťaťa, žiaka a zohľadňovali jeho postihnutie, poruchu. V procese vzdelávania detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa v základnej umeleckej škole môžu podľa druhu zdravotného znevýhodnenia a individuálnej potreby uplatňovať alternatívne formy komunikácie (posunkový jazyk, Braillovo písmo, alternatívna augumentatívna komunikácia, náhradné formy komunikácie). Pri vzdelávaní dieťaťa alebo žiaka je možné spolupracovať so základnými zložkami školského systému výchovného poradenstva a prevencie (podľa kompetencie Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva alebo Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie) alebo jej ďalšími zložkami (školský špeciálny pedagóg, školský psychológ, liečebný pedagóg ap.) v zmysle platnej legislatívy. Zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov V príslušnom školskom roku vypracujú školský vzdelávací program pre ZUŠ, škola podľa platného Štátneho vzdelávacieho programu ZUŠ schváleného MŠVVaŠ SR s platnosťou od 1. septembra 2014 podľa ( 7 Školského zákona, resp. zákona o výchove a vzdelávaní). Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy. Zriaďovateľ si môže vyžiadať od riaditeľa školy školský vzdelávací program na schválenie. Riaditeľ školy zodpovedá na základe dohody s vyššie uvedenými subjektmi za súlade individuálneho školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom daného školského stupňa základnej umeleckej školy. Školský vzdelávací program musí byť vypracovaní aj v súlade s aktuálnymi princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa platného zákona. ŠkVP si vypracováva škola na základe všeobecne platného a všeobecne záväzného štátneho vzdelávacieho programu. V ňom odráža poslanie, funkcie a špecifikum školy, ako aj stratégiu, ktorú určuje vedenie školy spolu s miestnym regiónom a miestnou obcou. Zohľadňuje v ňom potreby a možnosti žiakov i pedagógov. Zásady pre spracovanie školského vzdelávacieho programu (ŠkVP) 19

20 ŠkVP je výpoveďou ZUŠ o predstave hodnoty a kvality poskytovaného vzdelávania, ŠkVP tvorí spolu celý pedagogický zbor. V učebnom pláne školského stupňa sú využité všetky hodiny, ktoré má základná umelecká škola k dispozícii. Školský vzdelávací program má podľa 7, odstavca (4) obsahovať tieto náležitosti a) názov vzdelávacieho programu, b) vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania, c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti, d) vlastné zameranie školy, e) dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania, f) učebné osnovy, g) učebný plán, h) vyučovací jazyk podľa 12, i) spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní, j) personálne zabezpečenie, k) materiálno technické a priestorové podmienky, l) podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní, m) vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov, n) vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy, o) požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov 20