Liečivé a jedovaté rastliny

Transkript

1 Ročníková práca 2013 Matúš Hubinský V. A., ZŠ Kubranská, Trenčín

2 1. Úvod prečo som si vybral túto tému 2. Čo sú to liečivé rastliny? 3. Čo obsahujú liečivé rastliny? 4. Liečivé rastliny a ich význam v minulosti 5. Liečivé rastliny a ich využitie v súčasnej medicíne 6. Zber liečivých rastlín 7. Sušenie a uskladnenie liečivých rastlín 8. Liečivé rastliny 9. Spracovanie liečivých rastlín 10.Aké sú jedovaté rastliny? 11.Jedovaté rastliny v minulosti 12.Jedovaté rastliny a súčasnosť 13.Jedovaté rastliny 14.Prvá pomoc pri otrave jedovatými rastlinami 15.Čo som sa nové dozvedel môj prínos a závery 16.Zdroje 1

3 1. Úvod prečo som si vybral túto tému V roku 2010 som si vytvoril svoj prvý herbár. Podrobnejšie som na tejto téme začal pracovať minulý rok. O jednotlivých rastlinách som si zapisoval zaujímavosti a zistil som, že čím viac sa o tejto téme dozvedám, tým viac ma baví. Stále som objavoval niečo nové. Najviac sa mi páčia liečivé rastliny. 2. Čo sú to liečivé rastliny? Liečivé rastliny sú rastliny, ktoré vytvárajú liečivé látky. V Európe existuje asi 1000 Druhov liečivých rastlín. Liečivé rastliny kombinujú látky svetlo, kyslík, vodu niektoré živiny ako napríklad dusík, vápnik, fosfor... Z niektorých zbierame len kvety, z iných koreň alebo listy, plody, alebo kôru. 3. Čo obsahujú rastliny? liečivé Cukry sú to dôležité stavebné látky. Tvoria až 75 percent váhy suchého rastlinného tela. Pre živočíchy sú dôležité kvôli energii. Najdôležitejšie vo vode rozpustné cukry sú glukóza, fruktóza a sacharóza (repný cukor). Glukóza - hroznový škrobový cukor. Škroby sa v lekárnictve používajú na výrobu zásypov alebo tabletiek. Je aj hlavne v ľudskom tele Dextróza - najbežnejší cukor v prírode, vyskytuje sa najmä v zrelom ovocí a v rastlinných šťavách. Sacharóza - organická zlúčenina, bežne známa ako repný alebo trstinový cukor. Je to biela kryštalická látka bez zápachu, sladkej chuti. Skladá sa z 2

4 jednej molekuly glukózy a jednej molekuly fruktózy. V prírode sa vyskytuje, tvoria ju zelené rastliny ako rozpustný sacharid. Používa veľkom množstve predovšetkým v potravinárstve ako sladidlo, konzervačná látka. Vo farmácii sa využíva na úpravu chuti liekov, ako alebo spojivo. Po požití sa rozkladá na glukózu a fruktózu, ktoré prechádzajú do cievneho systému. bežne sa vo ale i plnivo rýchlo Glykozydy patria k stavebným látkam a nachádzajú sa najmä v bunkovej šťave a kde majú dôležitú zásobnú a ochrannú úlohu. Obsahujú uhlík, vodík a kyslík, niektoré aj dusík alebo síru. Vznikajú väzbou cukrov alebo cukru s necukornou zložkou. Viaceré glykoyzy sú prudko jedovaté. Triesloviny sú podobné glykozydom. V rastlinných bunkách vznikajú hlavne z cukrov. Sú stavebnými, zásobnými a ochrannými látkami. Napríklad dubové drevo. Éterické oleje (silice) sú silne aromatické látky, obsahujúce uhlík, vodík a kyslík. Vytvárajú sa v protoplazme bielkovine, ktorá je živá hmota bunky. Pri obyčajnej izbovej teplote silice vyprchajú. 4. Liečivé rastliny a ich význam v minulosti. Najstaršie záznamy o rastlinnom lekárstve pochádzajú z Číny, a to tisícky rokov pred naším letopočtom. Ďalšie záznamy pochádzajú z Egypta, Indie, Aztékov, Inkov a Máyov. Do Európy prenikla väčšina poznatkov z Ríma, kde boli prevažne grécki lekári. Medzi tých najznámejších patria Asklepios, Hippokrates a Galenos. V Európe napísal prvú knihu o liečivých bylinkách grécky lekár Dioscorides pod názvom De Materia Medica v 1. storočí. Rimania verili v blahodarné účinky bylín. Bičovali sa stonkami žihľavy, aby vznikla zápalová reakcia pokožky, ktorá utíši reumu. Široké masy bežných ľudí liečili prevažne duchovní. V 18. storočí boli vydané prvé lekárske liekopisy, ktoré sa zaoberali prevažne rastlinnej liečbe. V minulosti poznali liečivé byliny v každej domácnosti. Napríklad bežnú jahodu obyčajnú jahodíčie, používali na zmiernenie dýchavičnosti. Keď sa na koži vytvorili chrasty, prikladali na ne čerstvo nazbierané rubáčki (plody Slezu nebadaného). Liekom proti kašľu bol bez baza čierna, uvarená v sladkom mlieku. Pri suchom kašli bol účinným liekom odvar zo suchej žihľavy. Hnisavé a zapálené rany sa umývali odvarom z repíka lekárskeho. Podobne aj krvácajúcu ranu ošetrovali repíkom, alebo kvapkali do otvorenej rany tekutinu vytlačenú z dužiny mačasúcha rebríček obyčajný. Na všetky bežné choroby nepoužívali len jednotlivé byliny ale aj ich kombinácie. Napríklad na tuberkulózu používali prasličku, repík a bazový kvet. 3

5 Na nervové záchvaty účinkovala zmes hluchavky bielej, chmeľu a koreň valeriány. Kombináciu byliniek pýr, praslička, breza (lístie) lipa a mačasúch používali proti reume. Mnohé sa používajú dodnes. Človek už veľmi dávno zistil, že rastliny môžu slúžiť nielen ako potrava, ale mnohé sú vhodné na liečenie chorôb, iné zdraviu škodia. Od roku 1785 sa bylinky používali na liečenie najrôznejších ťažkostí, až jedna z nich dramaticky urýchlila vývoj farmakológie. Anglický lekár Withering zistil, že choroba vodnatieľka spôsobená zlyhávaním srdca sa dá veľmi dobre liečiť výťažkom z náprstníka. Podarilo sa z neho vylúhovať srdcové glykozidy: digoxín a digitoxín, ktoré sa pri liečbe porúch srdca používajú dodnes. 5. Liečivé rastliny a ich využitie v súčasnej medicíne Fytoterapia je liečba pomocou rastlín. Je to bylinkárstvo na vedeckých základoch. Súčasná explózia liečby liečivými rastlinami - fytoterapia - dosiahla až nežiaduci záujem verejnosti, pričom vychádza zo správnej zásady, ale aj z veľkého omylu: je pravda, že niet byliny, ktorá by na niečo nebola", ale nie je pravda, že čo je prírodné, nemôže škodiť, a ak bylina nepomôže, nepoškodí". Liečivé rastliny totiž liečia obsahom svojich účinných látok a ak ich dávkujeme neodborne, samoliečbou, indikačne nesprávne, vo vyšších dávkach v nesprávnej kombinácii s inými liečivami a dlhodobo, môžu vyvolať vážne poškodenie organizmu. Používanie liečivých rastlín na liečenie chorôb má niekoľko predností: 1. Účinné látky sa v nich nachádzajú v nižšej koncentrácii ako v chemicky vyrobených liečivách, je pri fytoterapeutickej liečbe je malá pravdepodobnosť vyvolania nežiadúcich príznakov a porúch. 2. Nezaťažujú vnútorné orgány ktoré nás chránia pred cudzími látkami. 3. Liečivé rastliny okrem známych liečivých látok obsahujú aj ďalšie látky, ktoré sa z hľadiska modernej vedy môžu zdať zbytočné, tieto látky však často pôsobia ako urýchľovače ďalších chemických reakcií v našom tele, čím napomáhajú procesu liečenia. 4

6 6. Zber liečivých rastlín Rastliny zbierame sa zbierajú vo vhodnom čase roka a za určitých vhodných podmienok. Jedným z najdôležitejších pravidiel pre zber liečivých rastlín je suché počasie, keď nie sú na rastlinách kvapky dažďa alebo rosy. Nikdy nezbierame rastliny počas hmly ani dažďa. Sú druhy rastlín, ktorých zber sa odporúča robiť zásadne v dopoludňajších hodinách a naopak rastliny, u iných je lepšie ich zbierať poobede alebo večer. Rozhodujúci je obsah účinných látok. Podzemky, korene, cibule a hľuzy - sa zbierajú pred obdobím oddychu - na jeseň (valeriána, ibiš). Vňate (ľubovník, repík, materina dúška) - sa zbierajú v období, kedy ešte nie sú prítomné žltnúce listy, alebo zdrevnatené časti. Poškodené listy, alebo stonky sa z vňate odstránia. Listy by mali byť v čase zberu dostatočne vyvinuté a prirodzene sfarbené (bez hrdze a škodcov). Listy rastlín s obsahom silíc (medovka, mäta, šalvia) sa zvyčajne zbierajú tesne pred kvitnutím rastliny, alebo na začiatku kvitnutia. Aby nedochádzalo k odparovaniu silice, odporúča sa robiť zber za podmračného počasia. Väčšinou sa zbiera celá vňať a listy sa oddelia po usušení rastliny. Kvety (nechtík, rumanček, slez, ibiš, levanduľa) - sa odporúča zbierať v dobe kvitnutia, alebo tesne pred úplným rozkvitnutím. Nie však pri vädnutí alebo odkvitnutí rastliny. Zber kvetov si vyžaduje slnečné a suché počasie. Semená (ľan, pupalka) alebo plody (brusnice, čučoriedky, fenikel, aníz, koriander) - sa odporúčajú zbierať v ranných hodinách. Po odtrhnutí rastliny, v nej začnú prebiehať procesy, ktoré musia byť usmernené, aby sa zachoval obsah účinných látok a s ním spojený najpriaznivejší účinok. Dôležitý je rýchly preprava do miesta spracovania. Byliny zbierame do prúteného košíka alebo vrecka zo vzdušného materiálu, nikdy nie do mikroténových vreciek bylinky by sa zaparili. Zbierame vždy len čerstvé a zdravé rastlinky. 5

7 7. Sušenie a uskladnenie liečivých rastlín 1. Rastliny konzervujeme predovšetkým sušením. Nazbierame len toľko materiálu, koľko stačíme usušiť. 2. Miesto na sušenie si pripravíme skôr ako ich začneme zbierať. 3. Uskladňujeme ich na suchom, prevzdušnenom mieste kde je teplo a málo svetla (vhodné sú na to povaly a stodoly). 4. Rastliny dokonale očistíme (zbavíme ich zhnitých častí). Hrubé časti rastliny (korene) rozrežeme. 5. Rastliny nemôžu byť pri sušení na sebe, musia byť oddelené od seba aby sa nepokazili. Dáme ich na dlážku alebo na rovnú dosku. Pod ne rozprestrieme čistý papier. 6. Dĺžka sušenia závisí od vzduchu, teploty miestnosti a obsahu vody v rastline. Suchý vzduch má mať prístup zo všetkých strán. Rastliny sušíme pri teplote C. 7. Rastlinu sušíme dovtedy, kým sa z nej odstráni voda. V lete do 3 až 8 dní, na jar alebo na jeseň 1 až 2 týždne. 8. Drogy uschovávame samostatne, na dobre vetranom suchom chladnom mieste. V papierových vreciach alebo sklenených nádobách z farebného skla. 9. Rastliny nesmieme trhať, lámať ani ináč drobiť aby sa zachoval obsah a vonkajší vzhľad. 10. Jedovaté rastliny nesmieme sušiť ani uschovávať medzi ostatnými rastlinami (v inej miestnosti). Pri manipulácii s nimi treba používať ochranný dýchací filter aj priliehajúce okuliare. Obaly s jedovatými rastlinami označíme slovom JED. N 11. Droga je chúlostivý materiál aj pri najstarostlivejšej údržbe sa časom mení. Pričom postupne zaniká jej liečivá hodnota. Správne usušený list liečivej rastliny. Nie je polámaný. 6

8 8. Spracovanie liečivých rastlín Liečivé rastliny sa môžu spracovávať do rôznych foriem: Zápar Najbežnejším a najjednoduchším spôsobom užívania liečivých rastlín je príprava záparu. Princípom je prienik účinných látok z vysušenej rastliny (drogy) do horúcej vody. Takto sa najbežnejšie používajú listy, vňate, kvety. Zápary sa pripravujú zaliatím drogy vriacou vodou (100 C). Tá sa nechá vylúhovať 15 minút. Odvar Pripravuje sa najčastejšie z kôry, koreňov, alebo stoniek, ktoré si vyžadujú dlhšiu dobu lúhovania. V procese odvaru prebieha dlhšia extrakcia (dlhšie vylúhovanie) účinných látok do vody. Odvar sa pripraví varením drogy vo vode 10 až 20 minút. Tinktúra Najbežnejší spôsob prípravy tinktúr je macerácia (vylúhovanie silíc), drogy necháme vylúhovať v alkohole za studena 1 až 2 týždne, najčastejšie v pomere 1:5. Výhodou tinktúr je ich stálosť a vysoký obsah účinných látok. Sirup Pripravujú sa často u drog obsahujúcich účinné látky proti kašľu, alebo na vykašliavanie. Najbežnejšia je príprava jednoduchého sirupu: pripraví sa rozpustením cukru (sacharózy) v zápare alebo odvare za stáleho miešania pri teplote 60 C. Roztok sa krátko povarí a odstráni sa vzniknutá pena. Následne sa roztok doplní vlažnou vodou na pôvodný objem a za tepla sa sfiltruje. 7

9 9. Liečivé rastliny Skorocel kopijovitý (Plantago Laceeolata) Keď brúsiš nôž, poobzeraj sa za skorocelom. Výskyt: Hojne rozšírený v rôznych lúčnych spoločenstvách, popri cestách, na rumoviskách a poliach od nížin po horský stupeň. Použitie: Veľmi liečivý. Používa sa proti kašľu, bolestiam brucha a na liečenie rán. Droga obsahuje protizápalové látky a látky tvoriace ochranné povlaky. Aplikuje sa najmä pri chorobách dýchacích ústrojov, pri astme, pri zápaloch močových ciest, pri poruchách žlčníka a pečene, pri vredovej chorobe, pri katare žalúdka a čriev. Na vonkajšie použitie je vhodná šťava z čerstvých listov na hojenie rán, ako obklad alebo náplasť na opuchy a prvá pomoc pri zastavení slabého krvácania. Okrem listov sa výnimočne zbierajú aj semená skorocelu, keďže sú bohaté na vlákninu. Môžu sa tiež užívať ako účinné a neškodné preháňadlo a ich sliz pomáha znižovať cholesterol. Čerstvá šťava z listov pomáha pri popŕhlení žihľavou. Zbehovec plazivý (Ajuga reptans) Keď sa chceš uvoľniť zbehovec treba použiť. Výskyt: Listnaté lesy, lúky, kroviny, na vlhkých pôdach Použitie: pôsobí proti bolesti, pridáva sa do odvarov na liečbu pečene, žlčníka a žalúdka. Droga mierne znižuje krvný tlak, pôsobí proti bolestiam tráviaceho ústrojenstva, mierne ukľudňuje, užíva sa na podliatiny či iné zranenia končatín. Podáva sa najčastejšie vo forme nálevu, 2 až 4 krát denne. 8

10 Jahoda obyčajná (Fragaria viridis) Chutí mne aj medveďom a nie je to celý strom. Výskyt: vlhké lúky v kroviny a svetlé lesy Použitie: zmierňuje bolesť. Jahodový čaj slúži predovšetkým ako dezinfekčný prostriedok na posilnenie organizmu. Je vhodný ku každodennému pitiu, ale aj pri dlhodobejšom používaní ako náhrada čierneho čaju. Obsahuje veľa trieslovín a preto sa používa pri hnačkách, krvácavých hemoroidoch. Používa sa pri poruchách látkovej premeny, kataroch žalúdka a čriev, ochoreniach obličiek a močových ciest, kameňoch v obličkách a močovom mechúry, tiež pri ochoreniach žlčníka, dne a astme. Rozširuje cievy a znižuje krvný tlak. Obsah železa je užitočný pri chudokrvnosti. Má detoxikačné účinky. V sezóne je treba jesť hlavne veľa plodov. Možno ju používať neobmedzene, ale u niektorých ľudí sa po jej požití vyskytla vyrážka, alebo svrbenie. Neodporúča sa pri cukrovke, ekzémoch, žihľavke. Známe červené bobuľky sa uplatňujú najmä v kozmetike. Už po stáročia sa čerstvé plody používali na bielenie pleti a odstraňovania pieh. Bieliace schopnosti sa využívajú aj pri odstraňovaní zubného kameňa či škvŕn. Sú tiež vhodné na ošetrenie od slnka spálenej pokožky. Posilňujúce účinky majú na pečeň a šťava z nich má dokonca antibakteriálne vlastnosti. V minulosti sa používala pri epidémii týfusu. Masku z jahôd si pripravíte nasledovne: do popučených jahôd prilejte mlieko a následne aj popučené varené zemiaky. Naneste na pleť a nechajte pôsobiť 20 minút. Potom stačí tvár umyť teplou vodou. Bôlhoj lekársky (Anthyllis vulneraria) Bôlhoj preženie ťa ale v ústach vylieči ťa. Výskyt: : Rastie na slnečných stráňach a suchých lúkach, čiastočne v nížinách, ale 9

11 častejšie v subalpinskom pásme. Vyskytuje sa roztrúsene na celom území. Použitie: používaná vnútorne má sťahujúci, má slabý preháňavý účinok. Na zlepšenie látkovej premeny v tele sa pripravuje z 2 až 3 lyžíc drogy a 1/4 vody zápar, ktorý sa nechá 15 minút postáť a pije sa v priebehu dňa. Na zábaly, kúpele a vymývanie rán, na vredy a ekzémy a na kloktanie pri zápaloch ústnej dutiny, ďasien a mandlí sa pripravuje zápar z dvojnásobného množstva drogy. Bôľhoj lekársky sa používal v zmesi s malinovými a jahodovými listami ako náhrada za pravý čaj. Súčasne je aj vynikajúcou medonosnou rastlinou. Kvet bôlhoja sa používa podobne ako vňať, teda predovšetkým ako preháňadlo a lokálne antiseptikum. Čaj z drogy sa pripravuje z 2-3 polievkových lyžíc drogy, ktoré sa prelejú jedným pohárom vriacej vody a zápar sa nechá stáť prikrytý asi 15 minút. potom sa prefiltruje a v priebehu dňa sa pije po dúškoch. Čerstvé rozotreté kvety sa prikladajú na rany, ktoré sa potom lepšie hoja. Zápar sa pripravuje z dvoch polievkových lyžíc sušených kvetov na pol litra horúcej vody. Rebríček obyčajný (Achillea Millefolfum) Keď armáda nemá lieky, príde na lúky. Rebríček je jedna z najstarších liečivých bylín. V stredoveku ľudia v nej hľadali pomoc pri besnení moru a úhynu dobytka. Počas prvej svetovej vojny ním liečili vojakov. Volali ho krvavník V severnej Európe sa rebríček používal ako trpká substancia do piva, dávno pred chmeľom. V Nemecku zostal aj jeho ľudový názov poľný chmeľ. Bol pomenovaný podľa gréckeho hrdinu Achyla. Výskyt: rastie na suchých, trávnatých a stepných lokalitách s kamenistým alebo piesočnatým podkladom, na rumoviskách a pri okraji ciest. Bylinka patrí ku najstarším liečivým rastlinám. Už starí Gréci odporúčali rastlinku na rany a vredy a stredovekí lekári vyzdvihovali jej schopnosť zastaviť krvácanie. Použitie: žlčopudné, sťahujúce, močopudné, upravujúce menštruáciu, proti kŕčom. Má protizápalové a hojivé vlastnosti. Vonkajškovo rebríček pôsobí ako utišujúci a hojivý prostriedok. Upokojuje svrbiacu a podráždenú (odretú, popraskanú a uštipnutú) pokožku. Vnútorne sa odporúča na niektoré tráviace poruchy (plynatosť, pomalé trávenie, nadúvanie) a zápal hrubého čreva. Používa sa na liečenie ťažkých rán. 10

12 Mäta pieporná (Mentha piperita) Mäta pieporná, pre ľudí je potrebná a pre myši odporná. Výskyt: U nás sa pestuje vo väčšom na poliach a v malom v záhradkách. Nerozmnožuje sa semenami, pretože mäta pieporná je kríženec s poruchou tvorby semien. Je to prirodzený hybrid mäty vodnej (Mentha aquatica) a mäty klasnatej (Mentha spicata). Veľmi ľahko sa však rozmnožuje vegetatívne, delením trsov alebo koreňovými poplazmi. Niektoré jej odrody sú citlivé na vymŕzanie, preto treba rastliny v zime zakrývať. Použitie: pomáha pri ochoreniach žalúdka a čriev, ako aj pri poruchách pečene a žlčníka, zabraňuje zvracaniu, uvoľňuje cievy, podporuje potenie. Je účinný liek proti kašľu a pľúcnym ťažkostiam, používa sa pri liečbe nádchy. Znižuje horúčku. Zbiera sa vňať a listy. V ľudovom lekárstve sa mäta používa na zmiernenie bolesti, najmä pre priaznivý účinok silice (mentolu) na potláčanie citlivosti nervových zakončení, podporu vylučovania žlče pri trávení, proti hnačke (najmä pre jej obsah trieslovín). Zápar sa pije počas dňa pri žalúdočných, žlčníkových a črevných ťažkostiach, plynatosti. Môže sa použiť aj na kloktanie a inhaláciu. Čerstvý list ako náplasť na čelo pri bolestiach hlavy. Zlepšuje sústredenie. Výborný je mätový čaj a kúpeľ. Mäta údajne odpudzuje mravce, blchy a myši. V kuchyni je skvelá pri príprave octov, sirupov, na korenenie paradajkových nápojov a pokrmov. V menšom množstve sa hodí do plniek, zeleninových pokrmov, na baranie, jahňacie a rybacie mäso, do zelených omáčok a majonéz, pomazánok, ryže, strukovín, šalátov, uhoriek, bylinkových masiel, syrov, plnenej zeleniny, zapekaných zemiakov so zeleninou. 11

13 Skorocel väčší (Plantago Major) Listami je väčší, každý ho má rád, účinkami menší ako jeho kamarát. Výskyt: rumoviská, vedľa ciest, polí, na medziach, okrajoch lúk, na pastvinách, hrádzach, v záhradách, uprednostňuje vlhké pôdy, bohaté na živiny, hlinité, piesčité až kamenité, dobre znáša zašliapanie aj rôzne znečistenie pôdy. Použitie: liečivý podobne ako skorocel kopijovitý. Čerstvé listy sa používajú na chladivé obklady na rany. Listy majú trpkú chuť, sťahujúcu, hodia sa na spracovanie kože. Priaznivo pôsobí žalúdočné a črevné sliznice a pri hnačke. Čakanka obyčajná (Cichorium Intybus) Krása a úspech sú skryté v zdravej pečeni. Kvitne len doobeda. Výskyt: rastie pri cestách, na medziach, lúkach, pasienkoch, násypoch, pri cestách a pod. Hojne sa vyskytuje v celej Európe, severnej Ázii a v Afrike ako burina. Použitie: Prvé zmienky o liečivých vlastnostiach sú na egyptských papyrusoch (4000 r. pred n. l.) a pokladali ju za priateľku pečene. Koreň sa užíva vnútorne na podporu trávenia, činnosti obličiek, tráviacej sústavy a žliaz s vnútorným vylučovaním. Osvedčil sa aj v liečbe príznakov tráviacich porúch (nadúvaní, pomalom trávení, plynatosti, zápche) ako žlčopudná, zvyšuje vylučovanie žlči a urýchľujúca vyprázdňovanie žlčníka, povzbudzujúce tvorbu žlče. Zastavuje množenie baktérii a znižuje hladiny tukov a cholesterolu v krvi. Z koreňa sa vyrába chutná káva. 12

14 Lopúch menší (Arcitium) Keď chceš mať pekné vlasy, zabudni na nenávisť. Výskyt: Rastie popri cestách a plotoch, riekach i potokoch, na rumoviskách, medzi krovím a pod. Použitie: Napomáha látkovej premene. Pomáha pri ekzémoch, poruchách trávenia a cukrovke. Slúži aj na ošetrovanie vlasovej pokožky (zväčša v olejovom extrakte). V domácnostiach možno koreň pripraviť surový, varený (napr. v polievke), pečený a vyprážaný. Balota čierna (Ballota nigra) Aj keď rastie na nepeknej pôde, dušu ti vyliečiť môže. Výskyt: Rastie v záhradách, pri cestách, na rumoviskách a skladištných plochách, najmä tam, kde je v pôde dostatok dusíka. Použitie: pomáha na nervový systém. V liečebnej praxi sa používala už oddávna na liečenie bolestí očí a uší. Používa sa pri poruchách nervovej sústavy, ako sú napríklad depresie, migréna, stavy úzkosti a iné psychické a nervové ťažkosti. Okrem toho má potopudný účinok. Zvonka sa droga používa na obklady proti reumatickým bolestiam. 13

15 Repík lekársky (Agrimonia Euratoria) Jeden liek na všetko a pre každého. Výskyt: Repík je rastlina teplo i suchomilná. Preto obľubuje slnečné stanovište. Pôda mu vyhovuje ľahšia až stredná, hlinito piesočnatá. Rozmnožuje sa semenami, alebo delením starších trsov. Semená niekedy klíčia až pol roka. Rastie bežne vo voľnej prírode. Použitie: Zvonka používame repík vo forme obkladov na popáleniny, zle hojace sa rany, zastavenie krvácania, kožné ochorenia. Odvar lieči predovšetkým všetky choroby vnútorných orgánov. Pečeň, žlčník, obličky, žalúdok, dvanástnik. Odvarom sa používa pri bolestiach v krku a pri zápaloch dutiny ústnej. Silný odvar z repíka je najlepším liekom na presilené a inak choré hlasivky, preto sa odporúča napríklad rečníkom, učiteľom, spevákom. Repíkový kúpeľ, ktorý pomáha pri opuchnutých kĺboch, bolestiach nôh a pri hemoroidoch. 14

16 10. Aké sú to jedovaté rastliny? Už veľký lekár a prírodovedec Paracelsus ( ) povedal: Všetky veci sú jedovaté a nič nie je bez jedu. Závisí od dávky, či je vec jedovatá. K jedovatým rastlinám zaraďujeme také druhy, ktoré obsahujú toxické, čiže jedovaté látky. Tieto vyvolávajú v ľudskom (ale niekedy i v živočíšnom) organizme aj vo veľmi malých množstvách chorobné zmeny, ktoré môžu končiť smrťou. V jednej jedovatej rastline sa môže nachádzať aj viacero jedov. Sú to najmä alkaloidy (zásadité bázické látky s obsahom dusíka), glykozidy (organické zlúčeniny obsahujúce jedovatý aglykón), toxalbumíny (látky príbuzné bielkovinám, ktoré pôsobia až po dlhšom čase, po vstrebaní sa do krvi, kde spôsobujú zhlukovanie červených krviniek, a preto sú mimoriadne zákerné) a saponíny (po premiešaní s vodou penia ako mydlo, niektoré sú veľmi nebezpečné, lebo spôsobujú rozklad červených krviniek). Len málo druhov rastlín obsahuje jedovaté silice (éterické oleje typické svojím zápachom), živice a horčiny. Špeciálnu skupinu jedovatých rastlín tvoria také, ktoré sú zároveň liečivé. Ich zber je možný iba pod dozorom zodpovedných osôb, nikdy sa ho však nesmú zúčastňovať deti. Keďže všetky jedovaté látky majú tú vlastnosť, že otravujú organizmus hlavne prostredníctvom slizníc (koža ich prepúšťa len za zvláštnych okolností), zberatelia by mali dbať najmä na to, aby ochranné rukavice zašpinené šťavou z jedovatých rastlín neprišli do styku so sliznicou (ústa, oči...). V súčasnosti sa na našom území vyskytuje asi 400 druhov jedovatých rastlín, pričom najviac sa nachádza v čeľadi ľuľkovité a iskerníkovité. 11. Jedovaté rastliny v minulosti. Ľudia už veľmi dávno prišli na to, že rastlinnými jedmi sa dajú odstraňovať aj nepohodlní ľudia. Predpisy o maximálnych dávkach vtedy ešte neexistovali, iba sa odhadovalo, kam siaha liečivosť a kde sa už začína smrteľná dávka. Jedovatými rastlinami sa často trávila zver, čo vyjadrovalo i ich pomenovanie. Napr. latinský názov prilbice (Aconitum) v preklade vyjadruje zabíjanie. V antických časoch sa na otrávenie ľudí používal najmä bolehlav (Conium maculatum). Podľa opisu Platóna, odvar z bolehlavu usmrtil aj slávneho Socrata. Kuriózny je aj prípad miernej otravy asi vojakov Xenofónovej armády. Vyvolal ju včelí med znesený z okolitých rododendronov. Už od mýtických čias, keď Medea z Kolchidy začala svoju travičskú činnosť, sa našlo dosť ľudí, ktorí si z nej brali vzor. Predpokladá sa, že Medea používala práve jed z jesienky (Colchicum autumnale). Tento povestný jed spomínajú i slávni básnici Horácius a Ovídius. 15

17 12. Jedovaté rastliny a súčasnosť. V dnešnej dobe otravy jedovatými rastlinami nie sú veľmi časté. V súčasnosti k intoxikácii jedovatými rastlinami dochádza kvôli zámene s jedlými rastlinami (hríby) alebo nesprávnemu užívaniu liečivých rastlín. Časté sú aj detské otravy, lebo deti zo zvedavosti ochutnávajú aj plody jedovatých rastlín. Jedovatosť niektorých rastlín podmieňujú obsahové látky, ktoré môžu byť prítomné v celej rastline alebo len v niektorej jej časti. 13. Jedovaté rastliny Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) Pozor daj na jesienku, donúti ťa používať plienku! Výskyt: Typická bylina lúk a pasienkov. Jedovatosť: Semená obsahujú alkaloid kolchicín (0,2 0,9 %), mastný olej (až 17 %), cukor a trieslovinu. Hľuzy obsahujú spravidla 0,4 % kolchicínu, kvety 0,6 %. Jedovatý kolchicín je obsiahnutý vo všetkých častiach rastliny. Sú známe a opísané mnohé otravy, niektoré aj so smrteľným koncom. Postihnuté boli predovšetkým deti, ktoré na tento rastlinný jed reagujú zvlášť citlivo. Otravy môže spôsobiť aj mlieko kôz a oviec, ktoré spásli jesienku. Ako smrteľná dávka sa udáva mg (5 10 semien). V dôsledku pomalého vstrebávania jedu sa objavujú prvé prejavy otravy 2 6 hodín po požití jedu. Najprv je to pálenie a škrabanie ústach, poruchy videnia, nevoľnosť, časté vracanie s hnačkami a kŕčmi. Po vstrebaní jedu nastáva ochrnutie, bezvedomie až smrť. Predpokladá sa, že už Medea používala práve jed z jesienky (Colchicum autumnale). Tento povestný jed spomínajú i slávni básnici Horácius a Ovídius. 16

18 Vranie oko štvorlisté (Paris quadrifolia) Daj pozor na štyri listy, s čučoriedkou nepomýľ si! Výskyt: Rastie v lesoch predovšetkým na vlhkejších pôdach bohatých na humus. Vyskytuje sa v celej Európe okrem jej najsevernejších častí, v Malej Ázii a na Sibíri. Obvykle rastie jednotlivo, len málokedy tvorí súvislejšie porasty. Jedovatosť: Celá rastlina je jedovatá. Spôsobuje podráždenie žalúdka a čriev. Otrava ňou však zvyčajne nekončia smrťou, pretože účinné látky saponíny sa ťažko vstrebávajú. Rastlinu odmietajú konzumovať aj zvieratá pre jej nepríjemný zápach a chuť. V minulosti sa využíval v ľudovom liečiteľstve. Brečtan popínavý (Hedera helix) Proti kašľu dobrý je, veľa ťa ho zabije. Výskyt: Lesné biotopy, cintoríny, parky, tiež ako okrasná interiérová rastlina jedovatou časťou brečtanu sú listy a bobule. Jedovatosť: Celá rastlina je jedovatá. Najmä listy a plody obsahujú saponíny,triesloviny a glykozidy (hederín). Mladé výhonky a listy obsahujú falkarinol, ktorý môže byť príčinou kontaktnej dermatitídy. Toxikologická závažnosť nie je veľká, látky obsiahnuté v plodoch môžu u detí vyvolať kŕče, zvracanie a hnačky. Smrteľné prípady popisované v literatúre sú v súčasnosti spochybňované pre horkú chuť plodov, ktorá odrádza od ich konzumovania vo väčšom množstve. Brečtan je symbolom nesmrteľnosti, priateľstva a vernosti. V antickom Grécku bol dávaný pri svadbe svadobným párom. Kvôli potrebe opory bol brečtan také ženským symbolom. Rastlina hrala významnou roli v Dionýzovom (Bakchusovom) kulte. Bakchanti, Satyrovia a Siléni ním boli ovenčení. Brečtan zdobil tiež ich thyrsy. Brečtan mal tiež účinkovať ako liek na "opicu", keď sa upletie do tvaru venca a dal sa chorému na hlavu. 17

19 Náprstník veľkokvetý (Digitalis grandiflora) Lieky z náprstníka užívaj a na listy nesiahaj. Výskyt: Svetlé lesy a lesné okraje, rúbaniská. Jedovatosť: Jedovatá je celá rastlina. Otravy sú vo väčšine prípadov spôsobené predávkovaním. Napriek tomu, že rastliny sú často pestované v záhradách a už dva - tri sušené listy môžu byť smrtiacou dávkou, intoxikácie nebývajú časté. Už prvé ochutnanie je nepríjemné, kvôli veľmi horkej chuti a ďalej po konzumácii nasleduje spontánne zvracanie, takže vstrebanie väčšieho množstva je takmer nemožné. Napriek tomu sú popísané otravy u ľudí, ktorí si pripravili čaj z jeho listov. Otrava sa prejavuje nevoľnosťou a zvracaním, ktoré trvá i niekoľko dní. Potom dochádza k poruchám srdcového rytmu, ktorý sa často veľmi rýchlo mení. Pridružujú sa aj poruchy videnia, prechodné blúznenie a halucinácie. Prevažne v listoch sa nachádza digitalín, digitoxín, gitaloxín a gitoxín. Digitalín pôsobí na srdcovú svalovinu, na nervovú sústavu a krvný obeh. Z listovej drogy sa priemyselne vyrábajú liečivá kardiotoniká lieky upravujúce srdcovú činnosť zlepšením napätia srdcového svalu. Iskerník (rod Ranunculus) Na iskerník si pozor daj ruky si dobre umývaj! Výskyt: Lúky a pasienky. Jedovatosť: Celá rastlina je jedovatá, obsahuje toxickú látku protoanemonín so silným dráždivým účinkom. Iskerník prudký sa v minulosti používal pri dne, ischiase alebo pri kožných problémoch. Dnes sa používa už len zriedkavo v homeopatii, pretože je jedovatý. Pri požití môžu dráždivé šťavy vážne poškodiť tráviacu sústavu. 18

20 Tis obyčajný (Taxus baccata) Tis je krásny ale zradný, zabije ťa, keď si hladný. Výskyt: Rastie v listnatých a ihličnatých lesoch, Jedovatosť: všetky časti rastliny sú jedovaté (obsahujú taxín), ale jeho najvyššia koncentrácia sa nachádza v ihliciach a semenách a to na jeseň a v zime. Príznaky otravy sa začínajú prejavovať asi 1 až 2 hodiny po požití a sú to nevoľnosť, črevné ťažkosti spojené s vracaním a bolesťami brucha, závraty a stavy bezvedomia, rozšírenie zreníc. U postihnutého dochádza k plytkému dýchaniu, najprv zrýchlenému a neskôr spomalenému, k nepravidelnému pulzu. Smrť nastáva ochrnutím dýchania. Konzumácia malého množstva bobúľ nespôsobuje otravu, po požutí ihlíc alebo väčšieho množstva bobúľ je potrebné vyvolať zvracanie a privolať lekára. Pri poruchách dýchania poskytnúť umelé dýchanie, podporovať krvný obeh. Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) Keď ju uvaríš uzdraví ťa, no surová naháňa ťa. Výskyt: Ihličnaté lesy, kosodrevina, rúbaniská, tiež mestská zeleň. Jedovatosť: Liečebne sa využíva najmä preháňavý a močopudný účinok plodov a ako zdroj vitamínov (vitamín C v dvojnásobnom množstve oproti citrónom). Parasorbínová kyselina v čerstvých plodoch je mierne toxická. Otrava je zriedkavá. Prejavuje sa nevoľnosťou, zvracaním a bolesťami brucha. 19

21 Durman obyčajný (Datura stramonium) Durman od čarodejnice, zlý je na očnice. Výskyt: teplomilná burina rastie na poliach, vo viniciach a na rumoviskách. Jedovatosť: hoci všetky časti durmanu sú jedovaté, je to zdroj hodnotných liečivých látok. Chráni iné rastliny pred skarabeusovitými chrobákmi. Dym zo sušeného durmanu pôsobí upokojujúco na včely, keď sa otvorí úľ, ale treba ho používať úsporne. Jeho požitie vyvolá neobyčajný smäd, skreslené videnie, blúznenie, trhavé pohyby a bezvedomie. Je smrteľne jedovatý. Kolísanie obsahu jedu je závislé okrem iného aj na klíme. Suché dni, vysoké teploty a slnečné počasie zmenšujú obsah účinných látok. Priemyselne vyrábané liečivé prípravky (iba po predpísaní lekárom) sa používajú proti kŕčom, proti kŕčom hladkých svalov, znižujú vylučovanie slinných a potných žliaz, rozširujú zornice a zvyšujú vnútroočný tlak, pôsobia proti astme. Príznaky otravy durmanu sú podobné ako pri otrave ľuľkovcom: nepokoj a celková podráždenosť, poruchy videnia a reči, kŕče, halucinácie, strata rovnováhy, dráždivosť, zrýchlené prehĺbené dýchanie, búšenie srdca, rýchly pulz a zvýšenie krvného tlaku. Po požití semien sú známe otravy, najmä detí. Vzhľadom na omamné a halucinogénne účinky v minulosti v mnohých regiónoch považoval za rastlinu čarodejníc a bosoriek. Obľubuje ľahkú dusíkatú pôdu. Durman obyčajný pochádza zo Strednej Ameriky, v 16. storočí bol privezený do Európy. 20

22 Prilbica modrá (Aconitum napellus, L.) Zabíjanie v názve má, prilba modrá nádherná. Výskyt: rastie na Slovensku na vlhkých, hnojených miestach a popri potokoch až po podhôrne pásmo, Jedovatosť: Je vzácna, a preto je chránená rastlina. Obsahujú alkaloidy, ako je akonitín (jeden z najprudších a najrýchlejšie pôsobiacich rastlinných jedov). Najvyšší obsah alkaloidov je v listoch a v koreňoch (okolo 0,5%), ich obsah však závisí hlavne na stanovišti, na ktorom rastlina rastie, a tiež na ročnom období (v koreňoch je najmenej alkaloidov počas kvitnutia, ich obsah rastie v jeseni a maximum dosiahne počas zimy). Drogu však nezbierajte a neužívajte! Jednak je smrteľne jedovatá a okrem toho je aj chránenou rastlinou. Izolovaný akonitín sa používa v lekárstve. Príznaky otravy sa objavujú už po užití asi 0,2 mg akonitínu, smrteľná dávka pre človeka je asi 3 až 6 mg, teda len niekoľko gramov koreňa. Prvé príznaky sa objavujú už po niekoľkých minútach, smrť môže nastať v priebehu niekoľkých hodín. Ak požije človek väčšiu dávku akonitínu alebo časti rastliny, veľmi skoro sa dostavia príznaky otravy. Vznikne zvláštny pocit mravčenia v zadnej časti ústnej dutiny, ktorý sa rozšíri na celú tvár a hlavu. Neskôr postúpi na končeky prstov rúk a nôh, na uši, do panvovej oblasti a na chrbát. Potom nasleduje úplné znecitlivenie. Zároveň sa dostavia celkové príznaky, ako je potenie, zvracanie, kolikové hnačky, pokles teploty, zimnica, poruchy srdcovej činnosti a veľká svalová slabosť. Dýchanie sa stáva povrchnejšie a smrť nastane poškodením srdca a zastavením dýchania. Prognóza otravy prilbicou je vážna, aj ťažké otravy sa však dajú prežiť, ak sa podarí udržať činnosť srdca a dýchanie. Údajne sa pri deťoch vyskytli otravy aj po cucaní sladkého nektáru z kvetov. Aj pri dlhšom kontakte s kožou sa môžu dostaviť ľahké príznaky otravy - preto sa rastliny dotýkajte radšej len v rukaviciach. 21

23 Veternica hájna (Anemone nemorosa) Veternica hájna otrava nie je márna. Výskyt: rastlina je trvácna a dorastá do výšky 10 až 15 cm. Rozšírená je dosť hojne a rastie prevažne na lúkach, v listnatých lesoch a hájoch často vo veľkom počte jedincov na jednom mieste. Kvitne od marca do mája. Jedovatosť: pri vonkajšom kontakte rastliny s pokožkou dochádza k podráždeniu pokožky, môže vzniknúť zápal a môžu sa vytvoriť pľuzgiere. Po skonzumovaní sa u postihnutého objaví zápal dutiny ústnej, žalúdka a čriev, následne hnačka, krvavý moč, vzrušenie spojené s kŕčmi, kolikovými bolesťami a pocitmi závratu. Postupne dochádza k zlyhaniu krvného obehu a k ochrnutiu dýchacieho systému (poškodenie slizníc dýchacích ciest). Sú známe prípady smrti po konzumácii asi 30 rastlín. Pupenec roľný (Convolvulus arvensis) Pupenec je burina, otrávi sa rodina. Výskyt: Rastie ako burina na poliach, úhoroch, popri cestách, na násypoch a hrádzach od nížin až po hory. Jedovatosť: celá rastlina je jedovatá. Jedovatosť celej rastliny spôsobujú glykoretíny a alkaloidy. Nie je veľmi jedovatá, pretože účinných látok je najviac v podzemnej časti, ktorá je zle prístupná. V terapeutických dávkach nemajú drogy vedľajšie účinky. Nezamieňať so zádušníkom brečtanovitým, ktorý je veľmi liečivý! 22

24 14. Prvá pomoc pri otrave jedovatými rastlinami Ani chvíľu neváhaj, lekára hneď zavolaj! Dôležité je naučiť sa rozpoznávať a porovnávať rastliny a viesť k tomu hlavne deti. Veľmi ľahko si zapamätajú, že čerešne nerastú na kríkoch, že ich plod nie je umiestnený uprostred hviezdicového kalichu a že z nich nevyteká fialová šťava, takže si ich nemôžu pomýliť s plodmi ľuľkovca zlomocného. Ak však predsa len k otrave dôjde, je potrebné zabrániť vstrebaniu jedu. Pri každej otrave treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc. otrávenému zabezpečiť základné životné funkcie, t.j. dýchanie a krvný obeh. Ak je v bezvedomí a nedýcha, je nutná okamžitá resuscitácia s umelým dýchaním. Ak je postihnutý v bezvedomí a dýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy (aby sa nezadusil vlastnými zvratkami). Stratám telesnej teploty v dôsledku porušenia termoregulácie zabránime tak, že zraneného prikryjeme teplými prikrývkami. v minulosti sa odporúčalo vyvolať zvracanie, v sú časnej dobe sa odporúča podávať neutralizačná látka, ktorá absorbuje toxické látky(napr. živočíšne uhlie). zistiť čo najviac informácií o otrave ( čo, kedy, v akom množstve a akým spôsobom postihnutý požil). Z miesta úrazu je vhodné zabezpečiť aj napr. zvyšky potravy, požitých rastlín a pod. okamžite zavolať rýchlu lekársku pomoc 23

25 15. Čo som sa nové dozvedel môj prínos a záver. Na každú chorobu existuje liečivá rastlina, len sme ich zatiaľ neobjavili. Pri tejto práci som sa naučil rozlišovať liečivé rastliny a využívať ich. Viem nájsť prírodný leukoplast, pripraviť si a vyrobiť liečivý čaj. Viem aj, ktorých rastlín sa pre istotu nemám dotýkať a nemám ich ani zbierať. Dokážem rastliny sušiť a uskladňovať. Zistil som že niektoré liečivé byliny sa nachádzajú aj v meste iné v krásnych kútoch Slovenska. Navštívil som napríklad neďalekú Haluzickú tiesňavu, ktorá patrí do štvrtého stupňa ochrany a sú tam zachované krásne prirodzené porasty. Znalosť rastlín mi pomôže prežiť v prírode a v prípade núdze si pomôcť. Budem môcť takto pokračovať v šľapajách svojho pradedka bylinkára. 24

26 16. Zdroje. Aká je to kvetina? Margot a Roland Spahnovci, Ikar 2007 Čo to tu kvitne? Ursula Stickmann Márniová, Príroda 2006 Atlas liečivých rastlín J.Krejsánek, J.Krejča, Osveta 1977 Príroda v ČSSR Dr. Jiří Čihař a Kolektív autorov, Roh 1978 Rastliny Jacques Fortin, Fortuna Print 2005 Babkine bylinky Auréla a Dionýz Dugasoví, Ottovo Nakladatelsvo 2002 Malý atlas liečivých rastlín L.Turzová a Kolektív autorov, Osveta 1971 Dvaja divosi E. Th. Seton, Mládé letá 1967 Rodinný sprievodca prírodou Kolektív autorov, Príroda