EDITORIÁL. Milí čitatelia,

Transkript

1

2

3 EDITORIÁL Milí čitatelia, v tomto čísle nášho časopisu opäť prinášame odborné informácie z viacerých daňových oblastí. V Téme mesiaca upozorňujeme na zmeny, ktoré boli do zákona o dani z príjmov zapracované s účinnosťou od 1. januára 2014 v oblasti odpočítavania daňovej straty. Na ich základe bude možné odpočítavať staré daňové straty z rokov 2010 až 2013, resp. ich súčet len rovnomerne počas najviac štyroch zdaňovacích období. Rovnako sa bude postupovať aj pri odpočte daňovej straty za rok 2014 a nasledujúce. MF SR vydalo vo Finančnom spravodajcovi č. 8/2014 nové usmernenie o určení obsahu dokumentácie o metóde ocenenia používanej daňovníkom podľa 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Toto usmernenie prináša podstatné zmeny pre daňovníkov, ktorí uskutočňujú transakcie so závislými osobami. Usmernenie sa použije už na spracovanie dokumentácie za prebiehajúce zdaňovacie obdobie od 1. januára Znenie opatrenia spolu s aktuálnym odborným príspevkom nájdete v rubrike Medzinárodné zdaňovanie. Príspevok Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH je určený nielen platiteľom DPH, ale jeho obsah ocenia aj ostatné osoby, ktoré uvažujú nad dobrovoľnou registráciou alebo na základe povinností stanovených zákonom o DPH im vznikne povinnosť registrovať sa pre túto daň. Prajem vám príjemné čítanie Napísali ste o nás: Vašu ekonomickú publikáciu Daňový a účtovný poradca podnikateľa hodnotím kladne. V mojej práci daňovej účtovníčky mi výrazne pomáha. Sú tam prehľadne usporiadané zákony s komentármi, ako aj rôzne príklady z praxe. Odoberám túto publikáciu už niekoľko rokov a som s ňou spokojná. (E. D., Bratislava) Ďakujeme za priazeň, ktorú už 19 rokov prejavujete nášmu časopisu. Prispejte aj vy k vylepšeniu nášho časopisu, napíšte, čo vás zaujíma a aké témy by vám pomohli, na janosova@epi.sk alebo sefredaktordupp.

4 OBSAH AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA TÉMA MESIACA Odpočet daňovej straty právnickej osoby (Ing. Iveta Petrovická).... Od zaviedol zákon o dani z príjmov nový spôsob uplatňovania odpočtu daňovej straty daňovú stratu bude možné odpočítať od základu dane rovnomerne počas najviac štyroch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. DAŇOVÉ TIPY Príjmy fyzických osôb oslobodené od dane z príjmov (Ing. Anton Kolembus) Príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb sú uvedené v 9 zákona o dani z príjmov. Daňovník tieto príjmy nezahŕňa do základu dane a v daňovom priznaní ich neuvádza. DANE A ÚČTOVNÍCTVO Novela daňového poriadku od 1. januára 2015 (Ing. Vladimír Pastierik) Informácia o zmenách v daňovom poriadku vyplývajúcich z novely č. 218/2014 Z. z. Operatívny lízing v účtovníctve a v zákone o dani z príjmov (Ing. Martina Oravcová) Operatívny lízing možno definovať ako prenájom majetku prenajímateľom nájomcovi za vopred dohodnuté nájomné. Pre účely dane z príjmov je osobitne upravený postup úpravy základu dane pri skončení operatívneho lízingu odkúpením predmetu lízingu. Zlúčenie obchodných spoločností (Ing. Vladimír Pastierik) Zlúčenie obchodných spoločností je pomerne zložitý a štruktúrovaný proces s množstvom povinností. V príspevku dávame do pozornosti významné právne, účtovné a daňové súvislosti tejto podnikovej kombinácie. Príkazná zmluva platenie poistného a zdanenie príjmu (Ing. Eva Gášpárová) Činnosť vykonávaná na základe príkaznej zmluvy môže mať charakter závislej činnosti s výkonom závislej práce alebo nezávislej činnosti s výkonom nezávislej práce, ktorá môže byť vykonávaná jednorazovo, pravidelne, resp. opakovane. PRÁVO V PODNIKANÍ Príkazná zmluva (JUDr. Samuel Diatka) Právny rozbor rozdielov medzi príkaznou zmluvou a pracovnou zmluvou DÚPP 14/ Úspech zaväzuje. Hlásime sa k spoločenskej zodpovednosti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou našej firemnej kultúry. V oblasti filantropie sme sa rozhodli zdieľať osudy opustených detí, ktoré nie z vlastnej viny žijú v detských domovoch. Od roku 1997 sa finančne podieľame z tržieb z predplatného na podpore náhradných rodín, ktoré týmto deťom poskytujú svoj domov, zázemie a istotu, že niekam patria a umožňujú im prežiť normálne detstvo uprostred milujúcej rodiny.

5 MEDZINÁRODNÉ ZDAŇOVANIE Posudzovanie vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne nerezidentského daňovníka umiestnenej na území Slovenskej republiky (Ing. Dana Slivková, PhD.) Zdaňovanie príjmovzo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou z činností vykonávaných prostredníctvom stálej prevádzkarne, postup pri zdaňovaní predmetných príjmov a uplatňovanie inštitútu zabezpečenia dane. Obsah dokumentácie o metóde ocenenia Usmernenie MF SR č. MF/8120/ o určení obsahu dokumentácie o metóde ocenenia používanej daňovníkom podľa 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov Dokumentácia o transferovom oceňovaní vo svetle najnovších zmien (JUDr. PhDr. Michal Kočiš, LL.M.) Nové pravidlá pre dokumentáciu zavádzajú pre určité skupiny daňovníkov výrazné sprísnenie obsahových náležitostí transferovej dokumentácie, ktorú sú podľa zákona o dani z príjmov povinní viesť. PRE PLATITEĽOV DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH (Ing. Beáta Jarošová, PhD.) Nie každá registrácia na DPH má za následok, že registrovaná osoba sa stane zároveň aj platiteľom DPH, ktorého postavenie prináša so sebou výhodu práva na odpočítanie dane a tým zníženie vlastnej daňovej povinnosti. POISTENIE A ODVODY Dobrovoľné sociálne poistenie od 1. júla 2014 (Ing. Eva Gášpárová) S účinnosťou od 1. júla 2014 nie je možný súbeh povinného nemocenského poistenia s dobrovoľným nemocenským poistením a s dobrovoľným poistením v nezamestnanosti. RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY Vy sa pýtate my odpovedáme Na otázky čitateľov odpovedajú naši odborní poradcovia. INFOBLESK Kalendár podnikateľa od do Kurzový lístok ECB august VYHĽADÁVAČ Vyhľadávač DÚPP

6 AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA Prešlo Zbierkou zákonov Vyhláška MF SR č. 229/2014 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah daňových predpisov, ku ktorých uplatneniu možno vydať záväzné stanovisko Finančný spravodajca august 2014 (č. 8/2014) Účinnosť: od 1. septembra 2014 Usmernenie MF SR č. MF/8120/ o určení obsahu dokumentácie o metóde ocenenia používanej daňovníkom podľa 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov Metodický pokyn č. MF/018162/ z na aktualizáciu obsahu centrálneho metainformačného systému verejnej správy povinnými osobami Štatistický úrad SR Priemerné ceny pohonných látok v SR v roku 2014 (týždenné) (v eurách za 1 l) Názov výrobku Referenčné obdobie Benzín natural Benzín natural Motorová LPG 95-oktánový 98-oktánový nafta 32. týždeň ( ) 1,481 1,629 0,718 1, týždeň ( ) 1,478 1,626 0,719 1, týždeň ( ) 1,470 1,608 0,719 1, týždeň ( ) 1,467 1,614 0,720 1,343 Finančná správa SR informuje ( DÚPP 14/ Metodický pokyn k 1 a 3 zákona č.289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov k povinnosti používať ERP na evidenciu tržieb pri predaji tovaru alebo poskytnutí služby uvedenej v prílohe č. 1 zákona na rôznych jednorazovo organizovaných podujatiach Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 289/2008 Z. z. ) sa v súlade s 1 ods. 2 vzťahuje na fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá na základe oprávnenia na podnikanie ( 2 ods. 2 Obchodného zákonníka) prijíma tržbu za predaný tovar alebo poskytnutú službu uvedenú v prílohe č. 1 na predajnom mieste v hotovosti; zákon sa vzťahuje aj na podnikateľa s trvalým

7 pobytom alebo sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ak predáva tovar alebo poskytuje taxatívne uvedenú službu na území Slovenskej republiky. Podnikateľom je podľa 2 ods. 2 Obchodného zákonníka: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu (ďalej len podnikateľ ). Tržbou je podľa 2 písm. h) zákona č. 289/2008 Z. z. okrem platby prijatej z predaja tovaru alebo z poskytovania služby na predajnom mieste v hotovosti aj platba prijatá inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť, najmä elektronickými platobnými prostriedkami alebo poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo poskytnutie služby; tržbou je aj platba prijatá ako preddavok. Elektronickým platobným prostriedkom je okrem platobnej (bankomatovej) karty Aktuálne z daní a účtovníctva napr. aj čipová karta (čip) alebo dobíjacia karta organizátora podujatia, ktoré majú hodnotu vyjadriteľnú v platnej mene euro a z ktorej sa platená suma automaticky odrátava. Poukážkou oprávňujúcou na nákup tovaru alebo poskytnutie služby je napr. aj jednorazová nákupná poukážka vydaná pre konkrétnu akciu alebo žetón, ktoré sú vydávané v rôznych hodnotách (napr. 2, 5, 10 atď.), ako aj alternatívne meny (lokálne platidlo živec, groš, toliar a pod.) vydané napr. obcou alebo organizátorom podujatia v rôznych hodnotách a ktoré sú zvyčajne zamieňané za eurá v pomere v 1:1. Ak tovar predáva alebo službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. poskytuje podnikateľ, je podľa 3 ods. 1 povinný tržbu bezodkladne evidovať v elektronickej registračnej pokladnici (ďalej len ERP ) a ihneď po vytlačení odovzdať zákazníkovi pokladničný doklad spĺňajúci minimálne náležitosti podľa 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. Podnikateľ nesmie zákazníkovi vydať namiesto pokladničného dokladu iný doklad, ktorý obsahuje informácie o cene, napr. predbežný doklad, informatívny doklad. A Príklad č. 1: Fyzická osoba, ktorá vyrába bábiky a iné výrobky zo šúpolia, podniká na základe živnostenského oprávnenia so zameraním na ľudovo-umeleckú výrobu. Svoje výrobky dodáva ÚĽUV-u (úhrada faktúry bezhotovostne), ale ich predáva aj na jarmokoch, pričom tržbu prijíma v hotovosti. Živnostníčka je povinná pri prijímaní tržieb v hotovosti používať ERP. Pozor! On-line verziu časopisu DÚPP nájdete na 5

8 Výnimky z povinnosti používať ERP na evidenciu tržieb podľa 3 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. V 3 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. sú uvedené výnimky z povinnosti evidovať tržbu pri predaji tovaru alebo poskytnutí služby uvedenej v prílohe č. 1. Povinnosť evidovať tržbu v ERP sa napr. nevzťahuje na predaj tovaru alebo poskytnutie služby podnikateľom, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ani na predaj tovaru alebo poskytnutie služby prostredníctvom automatov. V prípade jednorazových akcií môže ísť napr. o použitie automatov na predaj potravín, drogistického alebo iného spotrebného tovaru a parkovacích automatov. Prípady, na ktoré sa nevzťahuje povinnosť používať ERP 1. Osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie Príspevkové organizácie alebo združenia fyzických alebo právnických osôb ( 18 Obchodného zákonníka), ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, nie sú podnikateľmi podľa 2 Obchodného zákonníka, a preto nie sú povinné používať pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služby uvedenej v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. ERP. Obec je podľa zákona č. 369/1990 Zb. Príklad č. 2: o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov orgánom miestnej samosprávy, pričom môže podľa 4 ods. 3 písm. k) tohto zákona vykonávať aj vlastnú podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. Ak obec ako právnická osoba predáva tovar iba v rámci svojej hlavnej činnosti, nie je povinná používať pri predaji tovaru ERP. Obec predáva občerstvenie pri príležitosti výročia založenia mesta (alkoholické nápoje, čaj, kávu, chlieb s masťou a cibuľou atď.). Pretože obec uvedenú činnosť nevykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti, nie je povinná použiť na evidenciu tržieb ERP. Ak obec zriadila s. r. o., ktorá okrem iného zabezpečuje na akciách organizovaných obcou predaj občerstvenia, je s. r. o. povinná používať ERP. 2. Poskytovanie služieb, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. Pokiaľ ide o službu, ktorá nie je uvedená v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., nie je podnikateľ povinný používať na evidenciu tržieb ERP. Povinnosť evidovať tržbu v ERP sa napr. nevzťahuje na podnikateľa, ktorý poskytuje účastníkom podujatia ubytovanie a s tým spojené služby, prevádzkuje toalety, šatne, úschovne cenných predmetov a pod. 6 Právne predpisy v aktuálnom znení zdarma, bez registrácie, s jednoduchou obsluhou na

9 Príklad č. 3: Aktuálne z daní a účtovníctva Cirkus organizuje v obci tri vystúpenia. Činnosť cirkusu spadá podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činnosti pod kód Scénické umenie. Na podnikateľa sa nevzťahuje povinnosť postupovať podľa zákona č. 289/2008 Z. z., pretože neposkytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. A 3. Predaj vstupeniek, nákupných poukážok, dobíjacích kariet, lokálnej meny a pod. Pokiaľ podnikateľ poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., napr. prevádzkuje kúpalisko (kód Prevádzka športových zariadení, a to len pri prevádzke krytých a nekrytých kúpalísk), pri predaji vstupenky na kúpalisko je Príklad č. 4: povinný evidovať tržbu v ERP. Predaj vstupeniek na rôzne kultúrne, spoločenské, športové a iné podujatia nepodlieha povinnosti evidencie v ERP, pretože nejde o predaj tovaru ani o poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. Organizátor hudobného festivalu predával na tohoročnom festivale vstupenky na budúci rok, pričom poskytoval zľavu. Pri predaji vstupeniek v hotovosti nie je organizátor povinný použiť ERP, pretože nepredáva tovar ani neposkytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. Podnikateľ nie je povinný v ERP evidovať ani predaj nákupných poukážok, žetónov, rôznych lokálnych mien (živec, groš, toliar) oprávňujúcich na nákup tovaru alebo na poskytnutie služby, predaj čipovej karty, resp. dobíjacej karty organizátora podujatia alebo jej dobitie (ďalej len platobný prostriedok ). V uvedených prípadoch nejde o predaj tovaru ani o poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 zákona 289/2008 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že podnikateľ nie je povinný odovzdať zákazníkovi pokladničný doklad napr. pri predaji nákupnej poukážky, žetónu, lokálnej meny oprávňujúcej na nákup tovaru alebo na poskytnutie služby, ale až pri platbe platobným prostriedkom za prevzatý tovar alebo poskytnutú službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. Príklad č. 5: Podnikateľ prevádzkuje lunapark (príloha č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. kód 93.21). So 6 atrakciami (kolotoč, strelnica, twister, bludisko, lopping, autodrom) sa zúčastní na hodoch, pričom zákazníci sa preukazujú zaplatením vstupného žetónom pri vstupe na atrakciu. Pri kúpe žetónu nie je podnikateľ povinný použiť ERP, pretože žetón nie je tovarom a predaj platobných prostriedkov (žetónov) nie je službou uvedenou v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. Vzhľadom na to, že činnosť O riadení zamestnancov, motivácii, osobnom rozvoji, efektívnom predaji a úspešnom podnikaní čítajte na 7

10 lunaparku je službou uvedenou v prílohe č. 1 k zákonu č. 289/2008 Z. z., podnikateľ je povinný vydať zákazníkovi pokladničný doklad pri poskytnutí služby na jednotlivých atrakciách. Príklad č. 6: Účastníci športového podujatia boli oprávnení zakúpiť si občerstvenie iba prostredníctvom dobíjacej karty organizátora, ktorú bolo možné nabiť a dobiť iba v hotovosti (5,10,20,50 ). Pri predaji karty alebo pri jej dobití nemusel organizátor podujatia použiť ERP, pretože nešlo o predaj tovaru a ani o poskytnutie služby podľa prílohy č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. Pri platbe za občerstvenie kartou organizátora bol podnikateľ, ktorý predával tovar, povinný prijatú tržbu zaevidovať v ERP a odovzdať zákazníkovi pokladničný doklad. 4. Osoby, ktoré predávajú autorské diela Využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených osobitnými zákonmi (zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len autorský zákon ) ich pôvodcami vrátane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady v zmysle 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len živnostenský zákon ) nie je živnosťou. Autor podľa autorského zákona je oprávnený predať nielen originál svojho diela, ale aj jeho rozmnoženiny (napr. pomaľovaný keramický hrnček). Tvorivá duševná činnosť tvorba autorských diel chránených autorským zákonom a ich následné rozširovanie predajom, sa nepovažuje za podnikanie podľa 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, a preto sa na autora nevzťahuje povinnosť používať ERP podľa 1 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. Príklad č. 7: Maliar, ktorý vykonáva činnosť podľa autorského zákona, predáva na trhovom mieste nielen svoje obrazy, ale aj diela iného autora (fotografie). Pri predaji vlastných diel nie je predávajúci povinný použiť na evidenciu tržieb ERP, pretože nie je podnikateľom podľa 2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na evidenciu tržieb za predaj diel iného autora (umeleckého fotografa), ak ich predáva na základe živnostenského oprávnenia, je povinný použiť ERP. 5. Osoby, ktoré predávajú tovar alebo poskytujú službu podľa prílohy č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z. bez oprávnenia na podnikanie Podľa 3 ods. 4 živnostenského zákona živnosťou nie je predaj nespracovaných alebo spracovaných rastlinných a živočíšnych výrobkov z vlastnej drobnej pestovateľskej 8 Nezabudnite, že každý predplatiteľ môže využívať bonusový program. Nechajte sa inšpirovať z oblasti bývania, dizajnu, záhradného štýlu prostredníctvom časopisu Línia.

11 činnosti fyzickými osobami a predaj lesných plodín. Na predaj ovocia, zeleniny a kvetov, ktoré sa predávajú na prenajatom mieste na trhovisku alebo v tržnici, ak doba prenájmu je dlhšia ako 30 dní v kalendárnom roku, alebo v pojazdnej predajni, Aktuálne z daní a účtovníctva prípadne iným ambulantným spôsobom, ak sa predaj uskutočňuje viac ako 30 dní v kalendárnom roku, vzťahuje sa zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov. Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Odbor daňovej metodiky, august 2014 A Informácia k vydávaniu rozhodnutí o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania podľa 18 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie 53c ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých ustanovení v znení neskorších predpisov Podľa ustanovenia 18 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov ) má daňovník právo požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania. To umožní daňovníkovi overiť si dopredu, ešte pred uskutočnením transakcie s ekonomicky alebo personálne prepojenou osobou s bydliskom alebo so sídlom v zahraničí, či navrhovaný spôsob ocenenia tejto transakcie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Daňovník predkladá písomnú žiadosť o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy ocenenia svojmu miestne príslušnému správcovi dane podľa 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok ). Lehota na predloženie žiadosti je najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého sa odsúhlasená metóda ocenenia bude uplatňovať. Daňovník môže požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy podľa 18ods.2zákonaodanizpríjmov,t.j.metódy vychádzajúcej z porovnávania ceny alebo metódy podľa 18 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t. j. metódy vychádzajúcej z porovnávania zisku alebo inej metódy. Prílohou predloženej žiadosti je dokumentácia podľa 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Pri vypracovaní súvisiacej relevantnej dokumentácie je daňovník povinný postupovať v súlade s usmernením Ministerstva financií Ako predplatiteľ našich produktov môžete využiť poradenstvo z oblasti daní a účtovníctva na tel. č (cena hovoru 1 za 1 minútu). 9

12 Slovenskej republiky č. MF/8120/ o určení obsahu dokumentácie o metóde ocenenia používanej daňovníkom podľa 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov publikovaným vo Finančnom spravodajcovi č. 8/2014 (ďalej len usmernenie ). Podľa tohto usmernenia daňovníci, ktorí žiadajú správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, vedú úplnú dokumentáciu v rozsahu uvedenom v článku 5 usmernenia, ktorá pozostáva zo všeobecnej dokumentácie a zo špecifickej dokumentácie. Od nadobúda účinnosť posledná veta 18 ods. 4 zákona o dani z príjmov, podľa ktorej daňovník zaplatí spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia nasledovnú úhradu: a) ak ide o jednostranné odsúhlasenie správcom dane, daňovník zaplatí úhradu podľa 53c ods. 1 písm. a) daňového poriadku vo výške 1 % zo sumy predpokladaného prípadu, najmenej však 4 000, najviac , alebo b) ak ide o odsúhlasenie na základe uplatnenia medzinárodných zmlúv podľa 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov (dvojstranné alebo viacstranné opatrenie predchádzajúce oceneniu), daňovník zaplatí úhradu podľa 53c ods. 1 písm. b) daňového poriadku vo výške 2 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu, najmenej však 5 000, najviac Úhrada za vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia nebude poukazovaná na základné číslo účtu (OÚD daňového subjektu), pretože nie je daňou. Daňový subjekt je povinný úhradu za vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia zaplatiť na účet č.: IBAN: SK , vedený v Štátnej pokladnici Variabilný symbol: DIČ daňového subjektu Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Odbor medzinárodného zdaňovania a právnej podpory, Oddelenie medzinárodného zdaňovania, Metodické usmernenie k sume daňového bonusu od 1. júla 2014 V súlade s 52 ods. 48 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP ) sa daňový bonus podľa 33 ZDP zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Dňa 30. júna 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 184/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom Podľa 5 ods. 6 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších 10 Vybraté editovateľné daňové a účtovné tlačivá na stiahnutie na v sekcii Kaviareň.

13 predpisov účinného od 30. júna 2014 sa sumy životného minima k 1. júlu bežného kalendárneho roka neupravia, ak sa koeficient, ktorým by sa podľa 5 ods. 2 citovaného zákona upravili sumy životného minima, rovná jednej alebo je nižší ako jedna. V súvislosti so zmenou zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minimeaozmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 30. júna 2014, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Aktuálne z daní a účtovníctva k 1. júlu 2014 neupravuje sumy životného minima (koeficient, ktorým by sa upravili uvedené sumy, sa rovná jednej alebo je nižší ako jedna). V nadväznosti na uvedené s účinnosťou od 1. júla 2014 sa nemení mesačná suma daňového bonusu, t.j.mesačná suma daňového bonusu od júla 2014 je naďalej 21,41. Celková ročná suma daňového bonusu platná na rok 2014 predstavuje 256,92 (12 mes. x 21,41 ). Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica, Odbor daňovej metodiky, august 2014 A Záväzné stanovisko zabezpečí istotu Podnikateľom budú od 1. septembra 2014 pri nejednoznačnom výklade zákonov pomáhať záväzné stanoviská finančnej správy. Uľahčia im napríklad daňové posudzovanie pri zložitých obchodných transakciách a ušetria obavy zo sporov a pokút. Finančné riaditeľstvo vydá záväzné stanovisko na základe žiadosti, ktorá bude musieť obsahovať zákonom určené náležitosti obsiahnuté v daňovom poriadku. Žiadosti o záväzné stanovisko by sa mali týkať predovšetkým náročných problémov, v ktorých nie je jednoduché správne interpretovať požiadavky zákona. V tomto štádiu sa to bude týkať vybraných problémov pri uplatňovaní dane z príjmu a dane z pridanej hodnoty. Záväzné stanovisko vydá finančné riaditeľstvo daňovému subjektu v lehote 60 dní od doručenia žiadosti. Ak vzhľadom na zložitosť prípadu nemožno vydať záväzné stanovisko v tejto lehote, finančné riaditeľstvo oznámi túto skutočnosť daňovému subjektu a požiada ho o vyjadrenie, či súhlasí s vydaním stanoviska v predĺženej lehote. Ak daňový subjekt oznámi v lehote 8 pracovných dní, že s predĺžením lehoty na vydanie záväzného stanoviska nesúhlasí alebo ak sa nevyjadrí, považuje sa žiadosť za vzatú späť. Vydané záväzné stanovisko je záväzné pre správcu dane aj pre druhostupňový orgán. Vydanie záväzného stanoviska je spoplatnené a daňový subjekt je povinný zaplatiť poplatok spolu so žiadosťou o záväzné stanovisko. Poplatok sa pohybuje vo výške 1 % až 3 % z hodnoty predpokladaného obchodného prípadu. Poplatok sa nebude týkať bežných jednoduchých výkladov, ktoré dnes bežne daňové úrady dávajú. Zdroj: tlačová správa FR SR, Bratislava, Každý týždeň sa môžete zapojiť do on-line rozhovoru s našimi odbornými poradcami na aktuálne témy na a 11

14 TÉMA MESIACA Odpočet daňovej straty právnickej osoby Nová legislatívna úprava v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP) účinná od zavádza nový spôsob uplatňovania odpočtu daňovej straty. Daňovú stratu bude možné odpočítať od základu dane počas najviac štyroch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Zároveň sa zmenili aj pravidlá, keď sa z odpočtu daňovej straty v ľubovoľnej výške v príslušnom zdaňovacom období prechádza na rovnomernú výšku v každom zdaňovacom období. Táto zmena je jednou z tých zmien v ZDP, ktorá má za úlohu zúžiť možnosti daňovníka optimalizovať daňovú povinnosť. Účtovná a daňová strata ZDP umožňuje v 30 odpočítať vykázanú daňovú stratu v príslušnom zdaňovacom období od základu dane v bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Daňovú stratu je potrebné odlíšiť od účtovnej straty. príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka [ 2 písm. i) ZDP]. Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa ZDP ani medzinárodnej zmluvy [ 2 písm. h) ZDP]. DÚPP 14/ Výsledok hospodárenia (zisk alebo strata) sa v podvojnom účtovníctve zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 Náklady okrem účtov 591, 592, 593, 594, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov. V prípade záporného rozdielu (výnosy sú nižšie ako náklady) ide o účtovnú stratu. V jednoduchom účtovníctve sa účtovná strata zistí ako záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Daňová strata je definovaná v 2 písm. k) ZDP a treba ňou rozumieť rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie Pri zisťovaní daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia (zisk alebo strata), u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Na zistenie daňovej straty, rovnako ako na zistenie základu dane, platia ustanovenia 17 až 29 ZDP. Daňová strata za zdaňovacie obdobie sa zisťuje v daňovom priznaní, a to úpravou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami o položky zvyšujúce alebo znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Podľa 17 ods. 2 ZDP ide o sumy, ktoré: nemožno podľa ZDP zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,

15 nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sú zahrnované do základu dane, Platný stav do roku 2014 Do konca roka 2013 sa daňové straty vykázané pred umorovali päť rokov a daňové straty vykázané po sa umorovali sedem rokov, pričom výšku odpočtu si určoval sám daňovník. To mu umožňovalo variabilne narábať so stratou, a tak si znižovať daňový základ a daň podľa toho, ako sa mu v podnikaní darilo. Mohol ju odpočítať jednorazovo alebo postupne v akejkoľvek výške a v ktoromkoľvek z týchto piatich, resp. siedmich zdaňovacích období, čiže Téma mesiaca Odpočet daňovej straty právnickej osoby sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa ZDP sa nezahrnú do základu dane. mohol kombinovať odpočet daňovej straty v závislosti od vykázaného daňového základu. Ak daňovník neuplatnil odpočet daňovej straty v jednom zdaňovacom období, možnosť jej odpočtu sa prenášala do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia. Stratu odpisoval počas najviac piatich, resp. siedmich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto strata vykázaná. T Príklad č. 1: Ako daňovník odpočítava daňovú stratu pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok 2013? Pri umorovaní (odpočte) daňovej straty v daňovom priznaní za rok 2013 treba vychádzať z prechodného ustanovenia 52za ods. 4 ZDP k úpravám účinným od 1. januára 2014, podľa ktorého sa neuplatnené straty vykázané v rokoch 2010 až 2013 odpočítajú od základu dane novým spôsobom (rovnomerne počas štyroch zdaňovacích období) až od zdaňovacieho obdobia, ktoré začína najskôr 1. januára To znamená, že zmeny v odpočte daňovej straty sa v roku 2013 neuplatnia. Keďže daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia pred rokom 2010 sa podľa 30 ZDP platného do konca roka 2009 môžu odpočítavať od základu dane iba počas najviac piatich zdaňovacích období, rok 2013 je posledným rokom pre odpočet daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie Ak daňovník vykáže dostatočný základ dane, môže od základu dane v roku 2013 odpočítať daňové straty vykázané za rok 2008, 2009, 2010, 2011 a 2012, a to aj jednorazovo až do výšky základu dane. Ak daňovník v roku 2013 nedosiahne dostatočný základ dane na to, aby odpočítal daňové straty v plnej výške, bude odpočítavať v prvom rade stratu vykázanú v roku 2008, pretože po roku 2013 stráca nárok na odpočet tejto straty. Daňové straty za roky 2009 až 2012 má možnosť daňovník odpočítať aj po 1. januári 2014 s tým, že daňovú stratu za rok 2009 bude môcť odpočítať v plnej výške v roku 2014 a úhrn daňových strát vykázaných od roku bude odpočítavať v novom režime rovnomerne a maximálne štyri roky. Potrebujete vyriešiť váš konkrétny problém? Napíšte nám ho na adresu listaren@pp.sk a my zabezpečíme kvalifikovanú odpoveď. Služba je určená predplatiteľom našich produktov. 13

16 Príklad č. 2: Ako daňovník odpočítava daňovú stratu pri podávaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok so začiatkom pred ? Pri odpočte daňovej straty vykázanej v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach sa v zdaňovacom období, ktorým je hospodársky rok začínajúci v roku 2013 a končiaci v roku 2014, uplatní ustanovenie 30 v znení platnom do Vyplýva to z prechodného ustanovenia 52za ods. 4 ZDP, podľa ktorého sa neuplatnené daňové straty za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 odpočítajú novým spôsobom (rovnomerne počas štyroch zdaňovacíchobdobí) najskôr v zdaňovacom období začínajúcom1. januára Ak teda daňovník bude odpočítavať daňové straty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktorým je hospodársky rok so začiatkom pred , je tento hospodársky rok posledným rokom pre odpočet daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobia , resp. 2009, ak tento rok bol kalendárnym rokom. Všetky straty vykázané po tomto období môže daňovník odpočítať v zdaňovacom období až do výšky základu dane. Právny stav platný od roku 2014 Od 1. januára 2014 si daňový základ možno znížiť každý rok len o pomernú časť daňovej straty, ktorou môže byť najviac jedna štvrtina. Ak bude základ dane vyšší ako pomerná časť daňovej straty, daňovník zaplatí daň z príjmu. Ak základ dane bude nižší ako pomerná časť straty, daňovník prichádza o možnosť odpočítať pomernú časť daňovej straty presahujúcu základ dane. Nové pravidlo sa vzťahuje aj na doteraz naakumulované daňové straty, čiže daňovník stráca možnosť optimalizovať aj straty, ktoré vykázal vo všetkých doterajších zdaňovacích obdobiach. Daňovník môže doumorovať daňové straty, ktoré zbieral v minulosti, avšak v novom režime, rovnomerne počas štyroch zdaňovacích období. Celkovo sa teda strata z roku 2010 bude odpočítavať sedem rokov a pre ďalšie straty sa odpočet skráti tak, že strata z roku 2013 sa bude odpočítavať už iba štyri roky. Podmienky odpočtu daňovej straty vykázanej od roku 2014 daňovníkom, ktorý je právnickou osobou Daňovník môže od základu dane odpočítať daňovú stratu počas najviac štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, to znamená, že si daňovník podľa súčasného znenia zákona môže zvoliť dĺžku odpočtu, a to počas dvoch, troch alebo štyroch zdaňovacích období. Daňovú stratu je možné odpočítavať počas zvoleného obdobia iba rovnomerne, t. j. vo výške 1/4, resp. vo výške 1/3 alebo 1/2 za zdaňovacie obdobie. 14 Každý predplatiteľ našich produktov môže využívať bonusový program. Viac o bonusovom programe na

17 Ak daňovník nevykáže v príslušnom zdaňovacom období dostatočne vysoký základ dane na odpočet pomernej časti daňovej straty, stráca nárok na odpočet jej neuplatnenej časti. Lehota na odpočet straty začne plynúť počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu nárok na Príklad č. 3: Téma mesiaca Odpočet daňovej straty právnickej osoby odpočet daňovej straty zaniká odo dňa, kedy tieto skutočnosti nastali. Ak má daňovník zdaňovacie obdobie kratšie ako rok, môže uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty. Daňová strata každého zdaňovacieho obdobia sa posudzuje samostatne. Nové pravidlá odpočtu daňovej straty sa vzťahujú na daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie začínajúce po 31. decembri T Daňovník právnická osoba, vykázal v jednotlivých zdaňovacích obdobiach daňovú stratu, resp. základ dane v nasledovnej výške: rok 2014 strata rok 2015 strata rok 2016 základ dane rok 2017 základ dane rok 2018 základ dane rok 2019 základ dane Ako bude postupovať pri odpočte daňovej straty, ak sa rozhodol odpočítavať daňovú stratu počas štyroch zdaňovacích období? Odpočet straty bude nasledovný: Rok Základ dane Strata 1/4 straty /4 straty 2015 Odpočet straty Neodpočítaná strata spolu Najlepším dôkazom múdrosti je nepretržitá dobrá duševná nálada. (Montaigne) 15

18 Daňovú stratu z roku 2014 bude daňovník odpočítavať v rokoch rovnomerne, t. j. ročne vo výške 500 : v roku 2015 nevykázal základ dane, preto prichádza o nárok na odpočet pomernej časti daňovej straty (500 ), v roku 2016, ktorý je druhým rokom odpočtu, vykázal základ dane 4 000, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t. j. 500, v roku 2017, ktorý je tretím rokom odpočtu, vykázal základ dane 6 000, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t. j. 500, v roku 2018, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, vykázal základ dane 1 500, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t. j Zo straty vykázanej v roku 2014 vo výške daňovník odpočíta celkovo Daňovú stratu z roku 2015 bude daňovník odpočítavať v rokoch rovnomerne, t. j. ročne vo výške : v roku 2016, ktorý je prvým rokom odpočtu, zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty z roku 2014 vo výške 500, t. j. zo základu dane 3 500, môže uplatniť odpočet pomernej časti v plnej výške 1 250, v roku 2017, ktorý je druhým rokom odpočtu, zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty z roku 2014 vo výške 500, t. j. zo základu dane 5 500, môže uplatniť odpočet pomernej časti v plnej výške 1 250, v roku 2018, ktorý je tretím rokom odpočtu, zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty z roku 2014 vo výške 500, t. j. zo základu dane 1 000, môže uplatniť odpočet pomernej časti len do výšky základu dane, t. j. vo výške 1 000, pričom na odpočet neuplatnenej sumy 250 daňovníkstráca nárok, v roku 2019, ktorý je štvrtým rokom odpočtu, zo základu dane môže uplatniť odpočet pomernej časti v plnej výške, t. j. vo výške Zo straty vykázanej v roku 2015 vo výške daňovník odpočíta celkovo Príklad č. 4: Daňovník právnická osoba, vykázal v jednotlivých zdaňovacích obdobiach daňovú stratu, resp. základ dane v nasledovnej výške: rok 2014 strata rok 2015 základ dane rok 2016 základ dane rok 2017 strata rok 2018 základ dane Potrebujete vyriešiť váš konkrétny problém? Napíšte nám ho na adresu listaren@pp.sk a my zabezpečíme kvalifikovanú odpoveď. Služba je určená predplatiteľom našich produktov.

19 Téma mesiaca Odpočet daňovej straty právnickej osoby Ako bude postupovať pri odpočte daňovej straty vykázanej v roku 2014, ak sa rozhodol odpočítavať túto daňovú stratu počas troch zdaňovacích období, resp. stratu vykázanú v roku 2017 počas dvoch zdaňovacích období? Odpočet straty bude nasledovný: Rok Základ dane Strata 1/3 straty /2 straty 2017 Odpočet straty Neodpočítaná strata spolu T Daňovú stratu z roku 2014 bude daňovník odpočítavať v rokoch rovnomerne, t. j. ročne vo výške : v roku 2015, ktorý je prvým rokom odpočtu, vykázal základ dane 2 000, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t. j , v roku 2016, ktorý je druhým rokom odpočtu, vykázal základ dane 2 500, preto môže uplatniť odpočet pomernej časti straty v plnej výške, t. j , v roku 2017, ktorý je tretím rokom odpočtu, vykázal daňovník stratu 1 000, preto prichádza o nárok na odpočet pomernej časti daňovej straty (1 600 ). Zo straty vykázanej v roku 2014 daňovník odpočíta celkovo Daňovú stratu vykázanú v roku 2017 vo výške daňovník odpočítava počas dvoch zdaňovacích období v rovnomernej výške 500, t. j. v roku 2018 odpočíta od základu dane pomernú časť vo výške 500, druhú polovicu odpočíta od základu dane v roku Ak by daňovník stratu vykázanú v roku 2014 vo výške odpočítaval štyri roky, v porovnaní s odpočtom počas troch rokov je odpočítaná strata v nasledovnej výške: Rok Základ dane strata Odpočet 1/3 Odpočet 1/ Spolu V mesiaci október pripravujeme pre vás odborné školenie na tému Daňová optimalizácia a riešenia problematických výdavkov v praxi. Miesto, termíny a ďalšie informácie na alebo na tel. č

20 Odpočet daňovej straty za hospodársky rok Aj daňovník, u ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, odpočítava daňovú stratu podľa 30 ods. 1 ZDP v znení účinnom od 1. januára 2014, t. j. rovnomerne počas najviac štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. Je potrebné uviesť, že ZDP osobitne neupravuje spôsob odpočtu daňovej straty vykázanej za hospodársky rok, ktorý začal v roku 2013 a skončí v roku Na základe stanoviska MF SR pri odpočte daňovej straty vykázanej za hospodársky rok postupuje daňovník podľa 30 ods. 1 ZDP účinného od Tento nový režim sa prvýkrát použije pri odpočte daňovej straty vykázanej v zdaňovacom období, ktoré začalo v roku 2013 a skončí v roku 2014, aj keď ustanovenie 30 ods. 1 ZDP v novom znení platí až od Stanovisko vychádza zo skutočnosti, že ide o daňovú stratu vykázanú po , kedy je už účinné ustanovenie, podľa ktorého sa strata odpočítava rovnomerne počas najviac štyroch zdaňovacích období. Podmienky odpočtu daňovej straty vykázanej do roku 2013 Od roku 2014 je novoupravený aj režim odpočítavania daňových strát, ktoré daňovník vykázal do konca roka Ide o neuplatnenú daňovú stratu vykázanú: za zdaňovacie obdobie roka 2009, u ktorej posledným piatym rokom odpočtu je rok 2014 a za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013, odpočítavané počas siedmich zdaňovacích období. Podľa prechodného ustanovenia 52za ods. 4 ZDP neuplatnené daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až 2013 alebo súčet týchto neuplatnených daňových strát, aj keď sa mohli odpočítať od základu dane, sa odpočítajú od základu dane: rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára To znamená, že sa mení spôsob odpočtu, a to z doterajšej možnosti umoriť stratu v ktoromkoľvek zdaňovacom období a v akejkoľvek výške počas siedmich zdaňovacích období na umorenie neuplatnenej časti daňovej straty už len rovnomerne, a to v priebehu štyroch zdaňovacích období. Takýmto spôsobom sa pôvodne stanovená sedemročná lehota uplatní už iba pri odpočte daňovej straty vykázanej v roku Vzhľadom na rovnomernosť odpočtu v zákonom stanovenom termíne pomerná časť odpočtu neuplatnených daňových 18 Chcete byť včas informovaní o všetkých zmenách v daňovej a účtovnej problematike? Odporúčame vám denne aktualizovaný on-line portál

21 strát za roky 2010 až 2013 sa vypočíta vo výške jednej štvrtiny zo súčtu týchto neuplatnených strát. ZDP v prechodnom ustanovení 52za ods. 4 zároveň zdôrazňuje, že do tohto súčtu sa započítajú aj daňové straty, ktoré daňovník mohol odpočítať v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, ale ich neodpočítal. Teda aj napriek tomu, že v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach vykázal daňovník základ dane a odpočet neuplatnil, práve z dôvodu pôvodnej sedemročnej lehoty na odpočet daňovej straty, a to Téma mesiaca Odpočet daňovej straty právnickej osoby v ktoromkoľvek zdaňovacom období a v akejkoľvek výške, umožňuje ZDP doumorovať tieto straty, aj keď v novom režime. Aj pri odpočte daňových strát vykázaných do konca roka 2013 platí, že ak daňovník v štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014 nevykáže dostatočný základ dane, od ktorého bude môcť odpočítať pomernú časť daňovej straty, na odpočet sumy presahujúcej vykázaný základ dane stratí nárok. T Príklad č. 5: Daňovník právnická osoba, vykázal v jednotlivých zdaňovacích obdobiach nasledovné daňové straty, ktoré neboli do odpočítané: rok 2009 strata rok 2010 strata rok 2011 základ dane rok 2012 strata rok 2013 strata Ako bude daňovník postupovať pri ich odpočte? Posledným rokom na odpočet daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie roka 2009 je zdaňovacie obdobie roka Daňovník v tomto roku môže odpočítať daňovú stratu z roku 2009 v plnej výške Daňové straty vykázané v roku 2010 až 2013 daňovník spočíta a tento súčet môže odpočítať od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období takto: Súčet daňových strát za zdaňovacie obdobia 2010 až 2013: = Pomerná časť vo výške jednej štvrtiny: : 4 = Daňovník môže odpočítať : v roku 2014 stratu vo výške , v roku 2015 stratu vo výške 1 875, v roku 2016 stratu vo výške 1 875, v roku 2017 stratu vo výške Viac ako príkladov z praxe spracovaných vo forme otázok a odpovedí zameraných na dane a poplatky, účtovníctvo a pracovné právo v on-line produkte EPI Príklady z praxe. 19

22 Ak daňovník nevykáže v príslušnom zdaňovacom období 2014 až 2017 dostatočne vysoký základ dane, na umorenie neuplatnenej časti daňovej straty stráca nárok. Príklad č. 6: Daňovník právnická osoba, vykázal v jednotlivých zdaňovacích obdobiach daňové straty, resp. základy dane v nasledovnej výške: rok 2010 strata rok 2011 základ dane rok 2012 strata rok 2013 základ dane rok 2014 strata rok 2015 základ dane rok 2016 základ dane rok 2017 strata rok 2018 základ dane Ako bude daňovník postupovať pri odpočte daňových strát? Daňovník odpočítal v roku 2011 od základu dane stratu z roku 2010 vo výške V roku 2013 odpočítal od základu dane z úhrnu daňových strát z roku 2010 vo výške 300 a z roku 2012 vo výške (spolu ) stratu vo výške Neodpočítanú stratu vo výške môže odpočítavať v rokoch 2014 až 2017 rovnomerne vo výške jednej štvrtiny, t. j v jednom zdaňovacom období. Daňovú stratu vykázanú v roku 2014 vo výške sa rozhodol daňovník odpočítavať počas štyroch zdaňovacích období rovnomerne vo výške 1 000, daňovú stratu z roku 2017 vo výške tiež počas štyroch zdaňovacích období v pomernej výške 750. Odpočet straty bude nasledovný: Rok Základ dane Strata 1/4 súčtu strát /4 straty /4 straty 2017 Odpočet straty Neodpočítaná strata spolu S ročným predplatným na videoškolenia Dane a účtovníctvo získate prístup ku všetkým aktuálnym videoškoleniam, ktoré sa zaoberajú daňami, daňovým poriadkom a daňovým priznaním. Viac na

23 Téma mesiaca Odpočet daňovej straty právnickej osoby Hospodársky rok a odpočet daňovej straty vykázanej do konca roka 2013 Prechodné ustanovenia ZDP k úpravám účinným od 1. januára 2014 v 52za osobitne neupravujú spôsob odpočtu doteraz neuplatnených daňových strát u daňovníka, u ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok. Z ustanovenia 52za ods. 4 však aj pre tohto daňovníka jednoznačne vyplýva, že súčet týchto neuplatnených daňových strát sa odpočíta od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára To znamená, že daňovník, u ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, začne s odpočtom daňových strát vykázaných v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach a neuplatnených najneskôr v zdaňovacom období počínajúc zdaňovacím obdobím Neuplatnenými stratami v prípade daňovníka, u ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, treba podľa ustanovenia 52za ods. 4 ZDP rozumieť daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia ukončené v rokoch 2010 až Ide teda o neuplatnené daňové straty vykázané: za zdaňovacie obdobie , , a , ak tieto predchádzajúce zdaňovacie obdobia boli hospodárskym rokom, za zdaňovacie obdobie 2010, 2011, 2012, 2013, ak toto zdaňovacie obdobie bolo kalendárnym rokom vrátane skráteného zdaňovacieho obdobia pred zmenou na hospodársky rok (napr. kalendárny rok 2010, kalendárny rok 2011, hospodársky rok , hospodársky rok ). Do súčtu neuplatnených daňových strát sa v každom prípade zahrnú daňové straty za najviac štyri bezprostredne po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia. T Poznámka: Do súčtu neuplatnených strát sa nezahrnie daňová strata vykázaná v zdaňovacom období , pretože na túto stratu sa uplatní ustanovenie 30 ods. 1 v znení účinnom od Príklad č. 7: Daňovník právnická osoba, zmenil v roku 2010 zdaňovacie obdobie kalendárny rok (KR) na hospodársky rok (HR). V jednotlivých zdaňovacích obdobiach vykázal nasledovné daňové straty: KR 2009 strata KR 2010 strata HR strata Portál poskytuje v aktuálnom čase on-line prístup k ekonomickým a právnym informáciám. Potrebné a vzájomne súvisiace informácie nájdete na jedinom mieste. 21

24 HR základ dane HR strata HR základ dane Ako bude daňovník postupovať pri ich odpočte? Posledným rokom na odpočet daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2009 je hospodársky rok Daňovník v tomto roku môže odpočítať daňovú stratu v plnej výške Daňové straty vykázané v kalendárnom roku 2010 a v hospodárskych rokoch až by mohol daňovník odpočítať v zdaňovacom období , ak by vykázal dostatočný základ dane. Keďže v tomto zdaňovacom období odpočítal daňovú stratu z roku 2009 do výšky základu dane, daňové straty vykázané v zdaňovacíchobdobiach 2010, až spočíta a tento súčet môže odpočítať od základu dane počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počínajúc zdaňovacím obdobím takto: Súčet daňových strát za zdaňovacie obdobia 2010, , , : = Pomerná časť vo výške jednej štvrtiny: : 4 = Daňovník môže odpočítať v: HR stratu vo výške HR stratu vo výške HR stratu vo výške HR stratu vo výške Ak daňovník nevykáže v príslušnom zdaňovacom období dostatočne vysoký základ dane, na umorenie neuplatnenej časti daňovej straty stráca nárok. Rekapitulácia odpočtu daňových strát Daňová strata vykázaná za zdaňovacie obdobie Odpočet daňovej straty do V ľubovoľnej výške počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Odpočet daňovej straty od V ľubovoľnej výške počas najviac piatich V ľubovoľnej výške počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím ňovacích období, a to počnúc bezprostredne po sebe nasledujúcich zda- zdaňovacím 22 V rámci bonusového programu pre predplatiteľov ponúkame zábavný a akčný, tak trochu iný minigolf priamo pri dreveniciach Jánošíkov dvor. Viac o bonusovom programe na

25 Daňová strata vykázaná za zdaňovacie obdobie 2010 až a nasledujúce Odpočet daňovej straty do obdobím po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Téma mesiaca Odpočet daňovej straty právnickej osoby Odpočet daňovej straty od obdobím po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová strata vykázaná. Súčet neuplatnených daňových strát za tieto zdaňovacie obdobia rovnomerne počas V ľubovoľnej výške počas najviac siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, pričom prvým zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím po zdaňovacom období, za zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára ktoré bola daňová strata vykázaná. Rovnomerne počas najviac štyroch po sebe bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré bola daňová strata vykázaná. T Odpočet daňovej straty a daňová licencia Ak daňovník v zdaňovacom období vykáže daňovú stratu alebo uplatní odpočet daňovej straty, treba rátať s tým, že bude platiť daňovú licenciu. Podľa 46b ods. 1 ZDP totiž daňovú licenciu platí daňovník právnická osoba, za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie ustanovenej pre jednotlivého daňovníka, alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu. Keďže povinnosť platiť daňovú licenciu majú právnické osoby prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2014, daňová strata alebo jej odpočítanie v novom režime už v prvom roku priamo ovplyvní platenie daňovej licencie. V prípade, že daňovník vykáže v zdaňovacom období daňovú stratu, je povinný zaplatiť daňovú licenciu. Ak vykáže základ dane, platenie daňovej licencie bude závisieť od výšky daňovej povinnosti vypočítanej v daňovom priznaní. Ak teda daňovník v zdaňovacom období uplatní od základu dane odpočet daňovej straty, zníži sa výška jeho daňovej povinnosti, čo môže znamenať, že takto znížená daňová povinnosť v dôsledku odpočtu daňovej straty nedosiahne výšku daňovej licencie, to znamená, že mu vznikne povinnosť zaplatiť daňovú licenciu. V tejto súvislosti treba uviesť, že uplatnenie odpočtu daňovej straty je na rozhodnutí daňovníka, platenie daňovej licencie je jeho povinnosť. Pri rozhodovaní o tom, či si daňovník uplatní odpočet daňovej straty a zaplatí daňovú licenciu alebo neuplatní odpočet a nevznikne mu povinnosť platiť daňovú licenciu, je dôležitý fakt, že ak daňovú stratu neodpočíta od základu dane, na odpočet pomernej časti daňovej straty stráca nárok. Zaplatenú daňovú licenciu si však môže započítať na daň v nasledujúcich troch zdaňovacích obdobiach. O riadení zamestnancov, motivácii, osobnom rozvoji, efektívnom predaji a úspešnom podnikaní čítajte na 23

26 Príklad č. 8: Daňovníkovi zostala z roku 2010 neumorená časť straty vo výške Celková výška straty v roku 2010 bola , ale v rokoch 2011 a 2012 z nej umoril , v roku 2013 vykázal daňovú stratu vo výške Pri zostavovaní daňového priznania v roku 2014 daňovník spočíta zvyšnú časť straty z roku 2010 ( ) so stratou z roku 2013 ( ) a z daňového základu si uplatní jednu štvrtinu, t. j. je Ak v roku 2014 vykáže základ dane: vo výške , umorí si pomernú časť daňovej straty v plnej výške a zaplatí daňovú licenciu, vo výške , umorí si pomernú časť daňovej straty v plnej výške , daňová povinnosť zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty vo výške 660 (3 000 x 22 %) je nižšia ako daňová licencia ustanovená pre daňovníka (960 ), preto daňovník zaplatí daňovú licenciu vo výške 960, pričom kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní (300 ) môže daňovník započítať na daň v rokoch 2015, 2016 a 2017 zo sumy, ktorá bude prevyšovať daňovú licenciu v akejkoľvek výške a v ktoromkoľvek z týchto troch zdaňovacích období, vo výške , umorí si pomernú časť daňovej straty v plnej výške , daňová povinnosť zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty vo výške (5 000 x 22 %) je vyššia ako daňová licencia ustanovená pre daňovníka (960 ), preto daňovník zaplatí daň vo výške Zánik nároku na odpočet daňovej straty v konkurze a likvidácii Nárok na odpočet daňovej straty zaniká, ak daňovník vstúpi do likvidácie alebo je na daňovníka vyhlásený konkurz, a to odo dňa vstupu do likvidácie alebo vyhlásenia konkurzu. Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu poslednýkrát v zdaňovacom období bezprostredne predchádzajúcom tejto zmene. Podľa 30 ods. 1 ZDP môže daňovník aj v kratšom zdaňovacom období, ako je rok, uplatniť celý ročný odpočet daňovej straty. Príklad č. 9: Spoločnosť ku koncu roku 2013 eviduje neodpočítané daňové straty vykázané v zdaňovacích obdobiach 2010 až 2013 vo výške Súčet neuplatnených daňových strát môže odpočítať od základu dane rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období. Dňa 1. júna 2014 vstúpila spoločnosť do likvidácie. V zdaňovacom období, ktoré začalo a skončilo , vykázala spoločnosť základ dane vo výške Spoločnosť v zdaňovacom období, ktoré končí dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie, odpočíta od základu dane celú jednu štvrtinu súčtu daňových strát neuplatnených v rokoch 2010 až 2013, t. j. daňovú stratu vo výške 1 000, aj napriek tomu, že zdaňovacie obdobie trvalo 5 mesiacov. 24 Riadite sa vo firme vnútropodnikovými smernicami? Hľadáte návod, prípadne pomoc pri ich tvorbe? Máme pre vás riešenie Interné firemné predpisy on-line. Viac na

27 Téma mesiaca Odpočet daňovej straty právnickej osoby Vstupom do likvidácie spoločnosť stráca nárok na odpočet zostávajúcej časti neuplatnenej daňovej straty vo výške Aj keď daňová povinnosť spoločnosti za toto zdaňovacie obdobie vypočítaná zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty v sume 44 (200 x 22 %) je nižšia ako výška daňovej licencie, podľa prechodného ustanovenia 52za ods. 8 ZDP daňovú licenciu za toto zdaňovacie obdobie neplatí. T Právny nástupca a odpočet daňovej straty Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie, v odpočítavaní daňovej straty môže podľa 30 ods. 2 ZDP pokračovať jeho právny nástupca. V prípade, že je právnych nástupcov viac, daňová strata sa bude odpočítavať u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých nástupcov. Právny nástupca môže odpočítať daňovú stratu len v tom prípade, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Príklad č. 10: Spoločnosť Z sa 1. augusta 2014 rozdelí na dve novozaložené spoločnosti X a Y. Vlastné imanie zaniknutej spoločnosti Z si rozdelili nástupnícke spoločnosti v pomere: spoločnosť X 35 % a spoločnosť Y 65 %. V daňovom priznaní za rok 2013 vykázala spoločnosť daňovú stratu vo výške Stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie roka 2013 môže spoločnosť podľa 52za ods. 4 ZDP odpočítavať rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich zdaňovacím obdobím od V zdaňovacom období, ktoré začalo a skončilo dňom predchádzajúcim rozhodnému dňu, t. j. k 31. júlu 2014, dosiahla spoločnosť základ dane Daňová strata vykázaná spoločnosťou Z za rok 2013 sa bude odpočítavať nasledovne: V skrátenom zdaňovacom období roka 2014, ktoré predchádza rozhodnému dňu, zanikajúca spoločnosť odpočíta od základu dane ( ) pomernú časť daňovej straty vo výške jednej štvrtiny (7 500 ). Na účely odpočtu daňovej straty u právnych nástupcov je potrebné zostávajúcu časť daňovej straty rozdeliť medzi spoločnosť X a spoločnosť Y pomerom podľa výšky vlastného imania, ktoré zo zanikajúcej spoločnosti prechádza na jednotlivých právnych nástupcov: spoločnosť X 35 % z = 7 875, 1/3 = 2 625, spoločnosť Y 65 % z = , 1/3 = 4 875, t. j. spolu = Spoločnosť X môže odpočítať daňovú stratu, ktorú prevzala od zanikajúcej spoločnosti vo výške 7 875, počas troch zdaňovacích období, a to počínajúc zdaňovacím obdobím roka 2014 vo výške jednej tretiny, t. j Daňovú stratu doumoruje v zdaňovacích obdobiach 2015 a Spoločnosť Y môže odpočítať daňovú stratu, ktorú prevzala od zanikajúcej spoločnosti vo výške , počas troch zdaňovacích období, S ročným predplatným na videoškolenia Mzdy a personalistika získate prístup ku všetkým aktuálnym videoškoleniam, ktoré sa zaoberajú mzdami, odvodmi a Zákonníkom práce. Viac na 25

28 a to počínajúc zdaňovacím obdobím roka 2014 vo výške jednej tretiny t. j Daňovú stratu doumoruje v zdaňovacích obdobiach 2015 a Osobné spoločnosti a odpočet daňovej straty Daňová strata u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárnom komanditnej spoločnosti, sa zvýši o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka, základ dane tohto spoločníka sa zníži o časť daňovej straty verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti pripadajúcej na tohto daňovníka. Verejná obchodná spoločnosť patrí medzi tzv. personálne spoločnosti. Ide o právnickú osobu, v ktorej spoločníkmi sú dve alebo viaceré osoby právnické alebo fyzické osoby. Aj keď je v. o. s. z pohľadu ZDP právnickou osobou, zdaňuje sa na úrovni spoločníkov. Zdaneniu teda podliehajú až jej jednotliví spoločníci. Základ dane spoločnosti sa rozdelí medzi spoločníkov v takom pomere, v akom sa medzi nich rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy. Ak v spoločenskej zmluve rozdelenie nie je určené, základ dane sa medzi jednotlivých spoločníkov delí rovným dielom. Daňová strata dosiahnutá z podnikania v. o. s. sa rozdelí na spoločníkov tým istým spôsobom, ako základ dane. Ak je spoločníkom fyzická osoba, odpočítava si daňovú stratu ako SZČO živnostník, pretože dosahuje príjmy podľa 6 ods. 1 písm. d) ZDP. Ak je spoločníkom právnická osoba, daňová strata vstupuje do základu dane spoločnosti. To znamená, že samotná v. o. s. neuplatňuje odpočet daňovej straty. Komanditná spoločnosť má črty personálnej aj kapitálovej spoločnosti, pretože ju tvoria komplementári, ktorí majú podobné postavenie ako spoločníci vo v. o. s., a komanditisti, ktorí sa podobajú spoločníkom v s. r. o. Z tohto rozdielneho postavenia spoločníkov vyplýva aj osobitný prístup k zdaňovaniu spoločnosti. Základ dane k. s. sa zisťuje za spoločnosť ako celok. Od základu dane sa odpočíta podiel pripadajúci na komplementárov, ktorý sa určí v rovnakom pomere, v akom sa delí zisk pred zdanením medzi komanditistov a komplementárov. Zostávajúci podiel je základom dane komanditnej spoločnosti. Ak k. s. dosiahne daňovú stratu, delí sa rovnakým spôsobom ako základ dane. Ak je komplementár fyzickou osobou, daňovú stratu si uplatňuje ako spoločník vo v. o. s., pretože tiež dosahuje príjmy podľa 6 ods. 1 písm. d) ZDP. Ak je spoločníkom právnická osoba, daňová strata vstupuje do základu dane spoločnosti. Ostatná časť daňovej straty po rozdelení medzi komplementárov tvorí podiel pripadajúci na komanditistov a je daňovou stratou komanditnej spoločnosti. Komanditná spoločnosť časť daňovej straty pripadajúcej na komanditistov odpočítava od základu dane ako ostané obchodné spoločnosti v súlade s 30 ods.1 ZDP. Ing. Iveta Petrovická, odborníčka na daň z príjmov 26 Články o modernom riadení ľudí, motivácii a hodnotení výkonu nájdete v časopise Zisk manažment.

29 Príjmy fyzických osôb oslobodené od dane z príjmov Príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb sú uvedené v 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňovník tieto príjmy nezahŕňa do základu dane a v daňovom priznaní ich neuvádza. Ďalej uvádzame jednotlivé druhy príjmov fyzických osôb oslobodených od dane v súlade so zákonom o dani z príjmov. DAŇOVÉ TIPY TIP: Oslobodené príjmy týkajúce sa nehnuteľností Podľa 9zákonač.595/2003Z.z.odani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP) je od dane z príjmov oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, a to po uplynutí piatich rokov odo dňa jej nadobudnutia a nehnuteľnosti nadobudnutej dedením Dobrá rada: (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, ak uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov). Ak ste nehnuteľnosť zdedili, do časového testu vlastníctva sa započítava aj vlastníctvo poručiteľa. Príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola zaradená v obchodnom majetku, je oslobodený až po uplynutí piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku. Tento časový test platí aj v prípade dedenia nehnuteľnosti. Dobrá rada: Ak chcete predať nehnuteľnosť, ktorá bola zaradená v obchodnom majetku a nechcete platiť daň, počkajte päť rokov od jej vyradenia. Overte si, či poručiteľ nemal zaradenú nehnuteľnosť v obchodnom majetku. Pozor: Časový test platí aj v prípade uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve! Ak plynú daňovníkovi príjmy podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, tieto príjmy nie sú oslobodené od dane z príjmov, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. DÚPP 14/

30 Príklad č. 1: Daňovník v roku 2014 predal stavebný pozemok, ktorý kúpil v roku Príjem z predaja stavebného pozemku nepodlieha zdaneniu, je oslobodený od dane z príjmov. Od jeho nadobudnutia uplynulo viac ako päť rokov. Príklad č. 2: Daňovník kúpil záhradnú chatu v roku 2009, vklad do katastra bol povolený v máji V marci 2014 túto chatu predal. Kupujúci zaplatil kúpnu cenu ku dňu podpisu zmluvy. Príjem z predaja podlieha zdaneniu napriek tomu, že kupujúci nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vkladom do katastra až v júni Medzi nadobudnutím nehnuteľnosti (máj 2009) a predajom nehnuteľnosti (marec 2014) neuplynula doba 5 rokov. TIP: Oslobodené príjmy pri predaji hnuteľných vecí Od dane z príjmov je oslobodený aj príjem z predaja hnuteľnej veci. Za hnuteľnú vec sa na účely tohto zákona nepovažuje cenný papier. Od dane z príjmov sú oslobodené Pozor: aj príjmy z predaja nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci vydanej oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, prijaté touto osobou. Aj príjem z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, je oslobodený až po piatich rokoch od jej vyradenia z obchodného majetku. Príklad č. 3: Podnikateľ mal zahrnutý vlastný nákladný automobil v obchodnom majetku. V decembri 2012 automobil preradil z obchodného majetku do osobného vlastníctva. V máji 2014 automobil podnikateľ predal. Príjem z predaja automobilu nie je oslobodený od dane, od vyradenia automobilu z obchodného majetku neuplynulo päť rokov. Príjemz predaja automobilu daňovníkzaradí medzi príjmypodľa 8 ods. 1 písm. c) ZDP. Príklad č. 4: Podnikateľ využíval na podnikanie vlastný automobil, ktorý nemal zahrnutý do obchodného majetku [uplatňoval v daňových výdavkoch spotrebu pohonných látok a paušálne cestovné náhrady podľa 19 ods. 2 písm. e) ZDP v súlade so zákonom o cestovných náhradách]. V júni 2014 automobil podnikateľ predal. Príjem z predaja automobilu je oslobodený od dane, pretože daňovník ho nemal zaradený v obchodnom majetku. 28 Komentované zmeny v zákone o dani z príjmov účinné od vo videoškolení Zákon o dani z príjmov účinný od Ukážka a viac informácií na

31 Daňové tipy Príjmy fyzických osôb oslobodené od dane z príjmov Príklad č. 5: Daňovník fyzická osoba, v máji 2013 kúpil automobil od spoločnosti, právnickej osoby, ktorá ho mala zaradený v obchodnom majetku. V júni 2014 tento majetok daňovník predal, pričom ho nemal zaradený v obchodnom majetku. Je príjem z predaja automobilu oslobodený od dane? Podľa 9 ods. 1 písm. c) ZDP je od dane oslobodený príjem z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku. V súlade s 9 ods. 5 ZDP sa dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa 6 ods. 11 ZDP. Keďže v tomto prípade daňovník nadobudol hnuteľný majetok kúpou, pričom ho nemal zaradený v obchodnom majetku, je príjem z jeho predaja oslobodený od dane v súlade s 9 ods. 1 písm. c) ZDP. To, že daňovník kúpil tento majetok od spoločnosti, ktorá ho mala zaradený v obchodnom majetku, nemá vplyv na uvedené skutočnosti, pretože ide o úplne iného daňovníka a zaradenie majetku do obchodného majetku sa neposudzuje vo vzťahu k tomuto majetku, ktorý sa predáva, ako takému, či už bol niekedy zaradený (bez ohľadu u koho) v obchodnom majetku, ale vo vzťahu k daňovníkovi, ktorý tento majetok predáva a ktorému plynie príjem z jeho predaja, t. j. či ho tento daňovník mal zaradený v obchodnom majetku. X Príklad č. 6: Živnostník má v majetku firmy osobné auto, ktoré kúpil na základe lízingovej zmluvy. Majetkom firmy sa stalo po splatení lízingu v roku Môže toto auto v roku 2014 predať fyzickej osobe (sám sebe)? Príde o uplatnené nájomné v čase lízingu a v akej cene by mohol auto predať? Živnostník, fyzická osoba, má od roku 2014 v majetku osobný automobil získaný na základe riadneho skončenia lízingu. Živnostník môže uvedený automobil preradiť v roku 2014 z obchodného majetku do osobného užívania. Uvedeným postupom nebudú porušené podmienky uznania lízingových splátok do daňových výdavkov. Živnostníkovi nevznikne pri prevode osobného automobilu z podnikania do osobného užívania žiadna daňová povinnosť ani z hľadiska DPH. Daňovník si nemôže predať sám sebe osobný automobil z podnikania do osobného užívania a nie je to ani potrebné. Sám so sebou nemôže uzatvoriť kúpnu zmluvu. TIP: Príjmy z predaja majetku zaradeného do konkurznej podstaty a odpis záväzkov Medzi oslobodené príjmy je zaradený aj príjem z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty a z odpisu záväzkov pri konkurze alebo reštrukturalizácii, ktoré sú vykonané podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vrátane odpisu Pozor! On-line verziu časopisu DÚPP nájdete na 29

32 záväzkov voči veriteľom, ktorí v konkurze neuplatnili svoje pohľadávky voči daňovníkovi. Rovnako sa postupuje aj pri odpise záväzkov u daňovníka, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u daňovníka, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty. TIP: Daňové výdavky, ktoré je možné uplatniť k dosahovaným príjmom Dobrá rada: Nezabudnite si evidovať výdavky aj pri dosahovaní ostatných príjmov! Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Výnimka: Pri príjmoch z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva je možné uplatniť paušálne výdavky vo výške 25 %, ale maximálne ročne. To znamená, že v prípade, ak daňovník nemá reálne výdavky alebo ich neeviduje, môže si ich bez ohľadu na to uplatniť v paušálnej výške bez dokladovania. Príklad č. 7: Podnikateľka ukončila v máji 2013 podnikanie. V majetku jej zostal neodpísaný hmotný majetok kancelárske zariadenie. Musí zostatkovú cenu nábytku pri skončení podnikania pripočítať k základu dane? Aký by bol postup v prípade, ak by nábytok predala? Podľa 17 ods. 8 ZDP sa základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza ku skončeniu podnikania daňovníka, upraví o položky vymenované v písm. a) až c) uvedeného odseku v závislosti od vedeného účtovníctva, resp. spôsobu uplatňovania výdavkov. V súvislosti so zostatkovou cenou majetku zákon úpravu základu dane nevyžaduje. V roku skončenia podnikania nemožno uplatniť v daňových výdavkoch žiadny odpis, a to na základe 22 ods. 11 ZDP, podľa ktorého sa odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu uplatní len pri majetku účtovanom, resp. evidovanom podľa 6 ods. 11 ZDP k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. V prípade predaja majetku pred skončením podnikania sa k príjmu z predaja majetku uplatní ako daňový výdavok celá zostatková cena majetku (bez zohľadnenia odpisu v roku predaja). Ak si podnikateľka ponechá pri 30 Potrebujete vyriešiť váš konkrétny problém? Napíšte nám ho na adresu listaren@pp.sk a my zabezpečíme kvalifikovanú odpoveď. Služba je určená predplatiteľom našich produktov.

33 Daňové tipy Príjmy fyzických osôb oslobodené od dane z príjmov skončení podnikania odpisovaný majetok na osobnú potrebu, zostatkovú cenu majetku neuplatní v daňových výdavkoch ani ju nebude pripočítavať do zdaniteľných príjmov. V prípade predaja majetku po skončení podnikania do piatich rokov bude príjem z predaja zdaniteľným príjmom v 8 ods. 1 písm. c) ZDP ako ostatný príjem. Daňovým výdavkom bude celá daňová zostatková cena majetku. Pri predaji majetku po piatich rokoch po vyradeníz obchodného majetku bude príjem z predaja oslobodený od dane. X Príklad č. 8: Podnikateľ mal zaradený v obchodnom majetku osobný automobil. Obstarávacia cena automobilu v roku 2011 bola Podnikateľ vyradil automobil z obchodného majetku do osobného užívania v roku Zostatková cena automobilu v čase jeho preradenia z obchodného majetku bola Podnikateľ sa rozhodol automobil predať v roku Automobil predal za cenu Je tento príjem zdaniteľným príjmom? Aký výdavok si môže uplatniť pri výpočte čiastkového základu dane? Príjem z predaja osobného automobilu podlieha dani z príjmov. Príjem z predaja nie je oslobodený, pretože automobil bol evidovaný v obchodnom majetku a od jeho vyradenia neuplynulo päť rokov. Príjem z predaja automobilu je v tomto prípade príjmom podľa 8 zákona o dani z príjmov. Daňovník si môže uplatniť do daňových výdavkov zostatkovú cenu automobilu, t. j. obstarávaciu cenu zníženú o uplatnené daňové odpisy: Príjemz predaja Uplatnený výdavok daňová zostatková cena Čiastkový základ dane Príklad č. 9: Podnikateľka používala svoje vlastné vozidlo na podnikanie, žiadne odpisy si počas 4 rokov neuplatnila, v piatom roku vozidlo vložila do podnikania a v šiestom roku (2014) ho predala za Je táto suma zdaniteľným príjmom? Postup pri uplatňovaní odpisov bol správny. Podľa zákona o dani z príjmov sa osobný automobil odpisuje 4 roky. Automobil bol zaradený do podnikania v 5. roku, čiže v období, kedy už bol odpísaný. Podľa 25 ods. 1 písm. d) ZDP vstupnou cenou hmotného majetku pri preradení z osobného užívania do podnikania je obstarávacia cena upravená o sumu odpisov vypočítanú podľa 27 rovnomerné odpisy. Automobil podnikateľka v 6. roku predala. Príjem z predaja tohto automobilu je zdaniteľným príjmom. Tento príjem nemôže byť oslobodený od dane z príjmov, čo vyplýva z 9 ods. 1 písm. c) ZDP. Od dane z príjmov nie je oslobodený príjem z predaja hnuteľných vecí, o ktorých daňovník účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, a to do 5 rokov od skončenia činnosti alebo skončenia jeho využívania na podnikanie. V prípade, že automobil bol zaradený v čase predaja v obchodnom majetku, príjem Zúčastnite sa školenia Daňové a odvodové tipy s lektorom RNDr. Jozefom Mihálom. Miesta konania, termíny a ďalšie informácie na alebo na tel. č

34 z predaja auta je daňovým príjmom podľa 6 ods. 5 písm. a) ZDP. V prípade, že automobil nebol v čase predaja zaradený v obchodnom majetku, je príjem z jeho predaja príjmom podľa 8 ods. 1 písm. c) ZDP. TIP: Príjmy oslobodené do sumy 500 Medzi oslobodené príjmy sú zaradené aj príjmy uvedené v 9 ods. 1 písm. g) a písm. i) ZDP, ak ich hodnota v úhrnnej výške nepresiahne za zdaňovacie obdobie sumu 500. Podľa 9 ods. 1 písm. g) ZDP sú od dane oslobodené príjmy podľa: 6 ods. 3 ZDP, t. j. príjmy z prenájmu nehnuteľností nezahrnutých do obchodného majetku a podľa 8ods.1písm.a)ZDP t.j.príjmyzpríležitostných činností, príjmy z príležitostného predaja poľnohospodárskych produktov, príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí a v podstate akýkoľvek iný príjem, ktorý sa v priebehu roka vyskytol len raz a nie je teda príjmom pravidelným patria tu aj príjmy zo zmlúv v zmysle Občianskeho zákonníka, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom. Pozor: Pri týchto príjmoch sa posudzuje hrubý príjem neznížený o výdavky na jeho dosiahnutie! Podľa 9 ods. 1 písm. i) ZDP sú od dane oslobodené príjmy podľa 8 ods. 1 písm. d) až f) ZDP, ak úhrn týchto príjmov znížený o výdavok podľa 8 ods. 5 a 7 ZDP nepresiahne v zdaňovacom období 500. Ak takto vymedzený rozdiel medzi úhrnom príjmov a úhrnom výdavkov presiahne 500, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu. Toto oslobodenie od dane z príjmov sa vzťahuje na príjmy z prevodu cenných papierov a prevodu opcií a príjmy z prevodu podielu v s. r. o., komanditnej spoločnosti a prevodu členských práv družstva. Pozor: Pri týchto príjmoch sa posudzuje čistý príjem, t. j. príjem znížený o výdavky na jeho dosiahnutie! 32 Užite si chvíle oddychu v dreveniciach Jánošíkov dvor, kde prebudíte skrytú súťaživosť v adventure golfe. Viac o bonusovom programe na

35 Daňové tipy Príjmy fyzických osôb oslobodené od dane z príjmov Príjmy do sumy 500 sa nezdaňujú ado daňového priznania neuvádzajú. Zdaňuje a do daňového priznania sa zahrnie len suma prevyšujúca 500, t. j. rozdiel medzi príjmom a sumou 500. Ak daňovník dosiahol aj príjmy oslobodené podľa: 9 ods. 1 písm. i) ZDP [podľa 8 ods. 1 písm. d) až f) ZDP] a súčasne 9 ods. 1 písm. g) ZDP [podľa 6 ods. 3 a 8 ods. 1 písm. a) ZDP], uplatní najskôr oslobodenie od dane podľa písmena g) a až potom podľa písmena i), najviac v úhrnnej výške 500. X Pozor: V prípade oslobodenia od dane je potrebné pozorne rozlišovať pojmy príjem, základ dane či výdavky. Pri posudzovaní výšky príjmu a možnosti, či je tento príjem od dane oslobodený, sa v prípade príležitostných príjmov posudzuje príjem neznížený o výdavky. V prípade, ak príjem neznížený o výdavky nepresahuje sumu 500, je od dane oslobodený v plnej výške. Ak príjem je vyšší než hranica 500, odpočíta sa suma oslobodená, t. j. 500 a do základu dane sa ako príjem uvádza len suma rozdielu. K tejto sume príjmu je však možné uplatniť výdavky. Pri príležitostných príjmoch ide o reálne preukázateľné výdavky, ktoré daňovník na dosiahnutie uvedeného príjmu skutočne vynaložil a vie ich aj doložiť. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa v zmysle ZDP zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom. Výdavky, ktoré sa daňovník rozhodol uplatniť skutočné preukázateľné alebo paušálne nie je možné uplatniť v plnej výške, ale len v pomernej. Na tento účel sa použije pomer medzi sumou príjmu zahrnovanou do základu dane (rozdiel medzi dosiahnutým príjmom a sumou 500 ) a celkovou výškou dosiahnutého príjmu. Príklad č. 10: Daňovník podniká ako fyzická osoba. Z podnikania mal v roku 2013 základ dane Súčasne mal v roku 2013 príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy vo výške 450. Daňovník uviedol v daňovom priznaní len príjmy z podnikania. Príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy neuviedol v daňovom priznaní, pretože podľa 9 ods. 1 písm. g) ZDP je od dane z príjmov oslobodený príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ak v zdaňovacom obdobínepresiahne sumu 500. Rovnako by postupoval aj v roku Prekvapte vášho kolegu či obchodného partnera originálnym darčekom v podobe predplatného mesačníka Zisk manažment. Pre viac informácií volajte tel. č

36 Príklad č. 11: Daňovník podniká ako fyzická osoba. Z podnikania mal v roku 2013 základ dane Súčasne mal v roku 2013 príjem z prenájmu garáže vo výške Daňovník uviedol v daňovom priznaní príjmy z podnikania a súčasne aj príjem z prenájmu garáže. V daňovom priznaní uviedol sumu 700 ( ), pretože podľa 9 ods. 1 písm. g) ZDP je od dane z príjmov oslobodený príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 500. Rovnako by postupoval aj v roku Príklad č. 12: Daňovník je finančným poradcom živnostníkom a jeho príjmy z podnikania sú zdaňované v zmysle 6 ZDP. Popritom dosiahol v r tieto druhy jednorazových príjmov: spracovanie účtovníctva a daňového priznania iného kolegu za r na zmluvu o dielo za 300, predaj zemiakov vlastnoručne vypestovaných na svojom pozemku v sume 150. V uvedených prípadoch ide o príležitostný príjem, teda príjem z činnosti, ktorej sa daňovník nevenuje pravidelne. Súčet týchto príležitostných príjmov je 450, neprevyšuje hranicu 500. Daňovník uvedené príjmy nemusí uviesť do daňového priznania a ani z nich zaplatiť daň z príjmu. Príklad č. 13: Daňovník je zamestnanec. Okrem toho vlastní ovocný sad. V roku 2014 predá malým odberateľom súkromným osobám ovocie v sume Táto suma neznížená o výdavky prevyšuje sumu oslobodenia 500. Daňovník bude musieť podať za rok 2014 daňové priznanie a zaplatiť daň. Do základu dane sa zahrnie len rozdiel medzi jeho príjmom a sumou 500, t. j Túto sumu uvedie daňovník ako svoj zdaniteľný príjem z príležitostnej činnosti. V zmysle 8 ods. 9 ZDP si uplatní paušálne výdavky vo výške 25 % z príjmov, t. j Tieto výdavky daňovník upraví pomerom, aký je medzi príjmami zahrnovanými do základu dane a celkovými príjmami: : x 100 = 75 %. Do základu dane zahrnie len výdavky vo výške 75 % x 500, t. j Rozdiel medzi príjmami a výdavkami tvorí základ dane: = TIP: Ďalšie oslobodené príjmy Od dane z príjmov je oslobodený: príjem z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu, ak daňovník užíval tento byt na bývanie 34 Na požiadanie vám pošleme ukážkové číslo časopisov PMPP, DÚPP, Zisk manažment, Dane a Účtovníctvo a Práca, mzdy a odmeňovanie. Volajte na

37 Daňové tipy Príjmy fyzických osôb oslobodené od dane z príjmov aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi zo zmluvy o budúcom prevode členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu uzavretej v čase do piatich rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom atiežpríjem získaný nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt alebo prijatá náhrada za uvoľnený byt užívateľom bytu od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť podľa osobitných predpisov alebo od dediča oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej sa takýto byt nachádza. Od dane z príjmov sú oslobodené aj: plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, niektoré prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia poskytované na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu podľa 9 ods. 2 písm. i) ZDP. X Pozor: Od dane z príjmov nie sú oslobodené poistné plnenia prijaté ako náhrada za stratu na zárobku a náhrady škody vyplácané v súvislosti s podnikaním (náhrada škody na obchodnom majetku, náhrada škody vzniknutá v súvislosti s podnikaním)! Príklad č. 14: Podnikateľ mal zaradený osobný automobil v obchodnom majetku. V decembri 2013 s automobilom havaroval a nahlásil poistnú udalosť. Poisťovňa uhradila poistné plnenie podnikateľovi v marci Medzitým podnikateľ od preradil motorové vozidlo z obchodného majetku do osobného užívania. Prijatá náhrada škody je zdaniteľným príjmom, pretože škodová udalosť na majetku vznikla v čase, keď tento bol zaradený v obchodnom majetku. Príklad č. 15: Podnikateľ využíval na podnikanie vlastný automobil, ktorý nemal zahrnutý do obchodného majetku [uplatňoval v daňových výdavkoch spotrebu pohonných látok a paušálne cestovné náhrady podľa 19 ods. 2 písm. e) ZDP v súlade so zákonom o cestovných náhradách]. V máji 2014 podnikateľ s automobilom havaroval. Podnikateľ nahlásil poistnú udalosť. Poisťovňa uhradila faktúru za opravu automobilu. Prijatá náhrada škody je oslobodená od dane, pretože daňovník o automobile neúčtoval ako o obchodnom majetku. Navštívte denne aktualizovaný komunikačný on-line portál poskytujúci komplexné informácie z oblasti daní a účtovníctva pre každého 35

38 Od dane z príjmov sú oslobodené aj: vecné dary alebo peňažné dary poskytované príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, zamestnancom a členom hasičských jednotiek a fyzickým osobám pri záchrane života a majetku, výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov a obdobné výhry zo zahraničia a taktiež ostatné prijaté ceny alebo výhry neuvedené v predchádzajúcej vete v hodnote neprevyšujúcej 350 za cenu alebo výhru. Ak suma týchto príjmov presiahne sumu 350, do základu dane sa zahrnú len príjmy prevyšujúce túto sumu. Od dane sú oslobodené aj rôzne sociálne dávky vyplácané z verejných zdrojov a rôzne štátne sociálne dávky: dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu, okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu, dávka a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov, plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa 6 ZDP, Príklad č. 16: Úrad práce poskytol začínajúcemu podnikateľovi príspevok na čiastočnú úhradu nákladov v súvislosti so začatím prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti. Prijatý príspevok nie je oslobodený od dane z príjmov, podnikateľ ho musí zdaniť. jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby poskytovaný podľa osobitného predpisu, dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených 36 Nezabudnite, že každý predplatiteľ môže využívať bonusový program. Do pozornosti vám dávame časopis Harmónia, mesačník o zdraví a kráse, aktívnom i pasívnom relaxe a modernom životnom štýle.

39 Daňové tipy Príjmy fyzických osôb oslobodené od dane z príjmov bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti. Medzi oslobodené príjmy sú zahrnuté aj: štipendiá poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo poskytované vysokými školami a obdobné plnenia poskytované zo zahraničia, štipendiá poskytované žiakom podľa osobitného predpisu, podpory a príspevky z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia, podpory a príspevky poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí, vyšších územných celkov a štátnych fondov vrátane nepeňažného plnenia, okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu príjmu alebo v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa 5 a 6 ZDP, úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane, daňový bonus vyplatený daňovníkovi podľa 33 ZDP, zamestnanecká prémia vyplatená zamestnancovi podľa 32a ZDP, peňažné náhrady z Fondu ochrany vkladov a z Garančného fondu investícií, príjem z predaja podielového listu do výšky aktuálnej ceny podielového listu platnej v deň jeho predaja, okrem predaja podielového listu osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu, finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť, peňažné alebo nepeňažné plnenie poskytnuté Fondom národného majetku Slovenskej republiky fyzickej osobe pri bezodplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov podľa osobitného predpisu, príjmy osôb konajúcich v prospech Policajného zboru vyplácané týmto osobám z osobitných finančných prostriedkov, plnenia poskytované dobrovoľníkovi podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, plnenie poskytované baníckym dôchodcom a vdovám po baníkoch alebo vdovám po baníckych dôchodcoch, ktorým nárok na toto plnenie vznikol podľa výnosu Federálneho ministerstva palív a energetiky č. 1/1990 zo dňa 23. januára 1990 o deputátnom uhlí a dreve do 16. januára Medzi oslobodené príjmy patrí aj príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu a obdobné plnenie poskytované zo zahraničia. Ing. Anton Kolembus, daňový poradca X Každý týždeň sa môžete zapojiť do on-line rozhovoru s našimi odbornými poradcami na aktuálne témy na a 37

40 DANE A ÚČTOVNÍCTVO DÚPP 14/ Novela daňového poriadku od 1. januára 2015 Národná rada Slovenskej republiky ( schválila vládny návrh (tlač číslo 969) novely zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2015, resp. 1. júla Ďalej uvádzame vybrané témy tejto schválenej novely, ktorá bola publikovaná v čl. IV zákona č. 218/2014 Z. z. V praxi je potrebné používať úplné znenie daňového poriadku. Zastupovanie daňového subjektu Zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt u jedného správcu dane, ak nejde o blízke osoby; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca, advokát, ak ide o spoločného zástupcu alebo ak Čiastkový protokol V daňovom poriadku sa s účinnosťou od 1. júla 2015 zavádza nový inštitút, a to možnosť, aby správca dane počas daňovej kontroly vyhotovil čiastkový protokol. Doručením čiastkového protokolu však ešte nie je ukončená daňová kontrola ( 47a). Na obsah čiastkového protokolu sa primerane vzťahuje obsah konečného protokolu z daňovej kontroly podľa 47 daňového poriadku. Podľa dôvodovej správy vráti daňový úrad formou čiastkového protokolu napríklad časť nadmerného odpočtu DPH najmä v takom prípade, ak v priebehu daňovej kontroly zistí, že časť nadmerného odpočtu je uplatňovaná oprávnene, avšak ostávajúcu časť nadmerného odpočtu musí ešte preverovať, napríklad medzinárodným dožiadaním informácií z iného členského štátu EÚ a z toho dôvodu nie je možné skončiť daňovú kontrolu. ide o zástupcu na doručovanie písomností ( 10 ods. 3) toto ustanovenie daňového poriadku sa úplne ruší. V praxi toto obmedzenie spôsobovalo zbytočné problémy. Čiastkový protokol správca dane nemôže vyhotoviť v prípade, ak je kontrolovaný daňový subjekt zverejnený v zozname adeptov na zrušenie registrácie platiteľov DPH podľa 52 ods. 6 daňového poriadku alebo sa daňová kontrola vykonáva na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní ( 47a ods. 1). Daňový úrad vráti časť nadmerného odpočtu pred skončením daňovej kontroly vo výške uvedenej v čiastkovom protokole, a to do desiatich dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu. Po skončení daňovej kontroly nadmerného odpočtu, keď kontrola môže byť vo všeobecnosti podľa daňového poriadku najviac 1 rok, vráti do desiatich dní daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej kontrolou v konečnom protokole a nadmerným odpočtom už vráteným na základe čiastkového protokolu ( 79 ods. 6 a 7 zákona o DPH).

41 Dane a účtovníctvo Novela daňového poriadku od 1. januára 2015 Zoznam rizikových subjektov Správca dane zverejňuje zoznam adeptov na zrušenie registrácie DPH doplňuje sa, že v zozname bude uvedené aj identifikačné číslo organizácie (IČO), ak bolo platiteľovi dane z pridanej hodnoty pridelené [ 52 ods. 6 písm. c)]. Platiteľa DPH, ktorý je zverejnený v zozname adeptov na zrušenie registrácie DPH, Finančné riaditeľstvo SR vymaže z tohto zoznamu, ak odpadli dôvody, na základe ktorých bol v zozname zverejnený, a súčasne v období 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov neporušil zákonné povinnosti uvedený časový test 12 mesiacov sa skracuje na 6 mesiacov, a to so spätnou účinnosťou ( 52 ods. 7; 165d). D Elektronická komunikácia správcu dane Elektronická komunikácia smerom od správcu dane na daňové subjekty podľa 32, 33 ods. 1a3a 56samala spustiť od 1. januára 2015 touto novelou sa odkladá od 1. januára 2016 ( 165b ods. 3). Ing. Vladimír Pastierik daňový poradca a súdny znalec, PKF Slovensko s. r. o. Záväzné stanovisko podľa daňového poriadku od 1. septembra 2014 Od 1. septembra 2014 môže daňový subjekt písomne požiadať finančné riaditeľstvo o záväzné stanovisko k uplatneniu daňových predpisov. Za týmto účelom vydalo Ministerstvo financií SR vyhlášku č. 229/2014 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah daňových predpisov, ku ktorých uplatneniu možno vydať záväzné stanovisko, ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra V zmysle tejto vyhlášky sa záväzné stanovisko vydáva k uplatňovaniu ustanovení zákona o dani z príjmov a zákona o dani z pridanej hodnoty. Záväzné stanovisko sa vydáva k uplatneniu ustanovenízákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, a to k posúdeniu: a) zdroja príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa 16 zákona o dani z príjmov, b) predaja a kúpy podniku alebo jeho časti v reálnych hodnotách podľa 17a zákona o dani z príjmov. Záväzné stanovisko sa vydáva k uplatneniu ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskoršíchpredpisov, a to k posúdeniu: a) vzniku daňovej povinnosti podľa 19 až 21 zákona o dani z pridanej hodnoty, b) sadzby dane za tovar podľa 27 zákona o dani z pridanej hodnoty, c) osoby povinnej platiť daň z pridanej hodnoty podľa 69 ods. 12 zákona o dani z pridanej hodnoty. Chcete byť včas informovaní o všetkých zmenách v daňovej a účtovnej problematike? Odporúčame vám denne aktualizovaný on-line portál 39

42 DANE A ÚČTOVNÍCTVO DÚPP 14/ Operatívny lízing v účtovníctve a v zákone o dani z príjmov Lízing vznikol ako osobitná forma získavania a financovania majetku a ako alternatíva ku klasickým formám, ktorými sú vlastný kapitál alebo bankový úver. Umožňuje financovanie obstarania majetku aj pri nedostatku vlastných finančných zdrojov. Pojem lízing (alebo leasing) nie je v našich právnych predpisoch vymedzený. Pod týmto pojmom sa rozumie nájom, resp. prenájom, pre ktorý sa v praxi zaužíval výraz lízing. Operatívny lízing možno definovať ako prenájom majetku jedným subjektom (prenajímateľom) druhému subjektu (nájomcovi) za vopred dohodnuté nájomné. Predmetom lízingu môže byť tak hnuteľný, ako aj nehnuteľný majetok. Prenajímateľ obstaráva predmet lízingu a na základe zmluvy ho odovzdáva nájomcovi na užívanie. Vlastníkom predmetu lízingu je po celú dobu trvania nájomného vzťahu prenajímateľ. Po uplynutí doby prenájmu nájomca predmet prenájmu vráti prenajímateľovi. Okrem predpisov občianskeho a obchodného práva je problematika lízingu upravená aj v účtovných a daňových predpisoch. Pre účely dane z príjmov je osobitne upravený postup úpravy základu dane pri skončení operatívneho lízingu odkúpením predmetu lízingu. 1. Právna úprava V Občianskeho zákonníka je právna úprava nájomného. V rámci občianskoprávnej úpravy nájomnej zmluvy je osobitne upravený nájom bytov ( 685 a nasl.) a podnikateľský nájom hnuteľných vecí ( ). Tieto ustanovenia možno aplikovať aj na obchodnoprávne vzťahy. Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Obchodný zákonník nemá všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve, osobitne upravuje nájom dopravných prostriedkov ( ). V praxi sa spravidla stretávame s dvoma formami prenájmu označovanými ako operatívny lízing a finančný lízing. Pri operatívnom lízingu sa prenajatá vec dá na určitú dobu do užívania inému právnemu subjektu nájomcovi, a po skončení nájomnej zmluvy môže byť opäť prenajatá inej osobe. Od finančného lízingu sa líši tým, že úmyslom zmluvných strán pri uzatváraní nájomnej zmluvy nie je prechod vlastníckeho práva, avšak tento prechod nie je vylúčený. Podľa 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky. Nájomná zmluva sa riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak ju uzavierajú podnikatelia a bez ohľadu na to, či je predmetom zmluvy vec hnuteľná alebo nehnuteľná. Pre nájomnú zmluvu nie je predpísaná písomná forma s výnimkou, ak tak stanovujú osobitné právne predpisy. Podstatnými náležitosťami zmluvy sú: označenie zmluvných strán, predmet nájmu, účel nájmu, doba nájmu a výška nájomného.

43 Dane a účtovníctvo Operatívny lízing v účtovníctve a v zákone o dani z príjmov 2. Operatívny lízing v účtovníctve a v zákone o dani z príjmov Opatrenie MF SR z 13. decembra 2007 č / , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len postupy účtovania pre podnikateľov v jednoduchom účtovníctve ), neupravuje osobitne účtovanie operatívneho lízingu. Na strane prenajímateľa sa príjem z nájmu zaúčtuje v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý. Ak sa nájomné platí fyzickej osobe, musí sa unájomcu prihliadať na 19 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o dani z príjmov ) a zahrnúť do daňových výdavkov nájomné v zaplatenej a časovo rozlíšenej výške. Pohľadávky a záväzky sa účtujú v knihe pohľadávok, resp. v knihe záväzkov a vykazujú sa vo Výkaze o majetku a záväzkoch (Úč FO 2 01). V momente zaplatenia záväzku a pri inkase pohľadávky sa o nich účtuje v peňažnom denníku s vplyvom na základ dane. Rovnako v opatrení MF SR zo 16. decembra 2002 č / , ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len postupy účtovania pre podnikateľov v podvojnom účtovníctve ), nie je osobitne upravené účtovanie operatívneho lízingu. U prenajímateľa sa výnosy z nájmu účtujú na účte 602 Tržby z predaja služieb. V prípade časového nesúladu vyúčtovaného nájomného s účtovným obdobím sa použijú účty 384 Výnosy budúcich období pri prijatí nájomného vopred alebo 385 Príjmy budúcich období pri prijatí nájomného pozadu. U nájomcu sa účtuje nájomné na účte 518 Ostatné služby. V prípade časového nesúladu vyúčtovaného nájomného s účtovným obdobím sa použijú účty 381 Náklady budúcich období pri nájomnom platenom vopred alebo 383 Výdavky budúcich období pri nájomnom platenom pozadu. Podkladom pre zaúčtovanie je účtovný doklad, ktorým okrem faktúry môže byť aj zmluva doplnená o náležitosti účtovného dokladu podľa 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ak veriteľ nevystaví faktúru, účtovným dokladom môže byť interný účtovný doklad obsahujúci náležitosti účtovného dokladu. Podľa 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza: u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa 6 ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami [písm. a)], u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia [písm. b)]. D Ukážku videoškolenia Účtovníctvo a účtovná závierka mikro účtovných jednotiek si môžete pozrieť na Viac informácií a objednávanie na tel. č

44 Poznámka: Od 1. januára 2014 na základe novely zákona o dani z príjmov vykonanej zákonom č. 463/2013 Z. z. boli u fyzických osôb zavedené len dve evidencie: v prípade uplatňovania paušálnych výdavkov pre príjmy podľa 6 ods. 1, 2 a 4 evidencia podľa 6 ods. 10 zákona a pre uplatňovanie skutočných výdavkov pri príjmoch podľa 6 ods. 1 až 4 evidencia podľa 6 ods. 11 zákona. Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa pri zisťovaní základu dane podľa 17 ods. 2: písm. a) zákona o dani z príjmov zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, písm. b) upraví o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, písm. c) upraví o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane. Zákon o dani z príjmov osobitne neupravuje operatívny lízing s výnimkou nájomného plateného fyzickej osobe ( 19 ods. 4 zákona) a úpravy základu dane pri skončení nájmu [ 17 ods. 24 písm. d) zákona]. Pri uplatňovaní nájomného v daňových výdavkoch sa vychádza z účtovníctva a z definície daňového výdavku s obmedzujúcou podmienkou uvedenou v 19 ods. 4 zákona. Podľa 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii podľa 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov nájomné uhrádzané fyzickej osobe sa zahrnie do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom bolo zaplatené. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Z citovaných ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že nájomné je možné uznať do daňových výdavkov iba za predpokladu, že nájomca prenajatú vec používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Ak nájomca predmet nájmu používal len časť zdaňovacieho obdobia, do daňových výdavkov možno zahrnúť len pomernú časť nájomného. Obdobne sa postupuje, ak bol prenajatý predmet používaný na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov len sčasti. Ďalším predpokladom uznania tohto výdavku je jeho zaúčtovanie v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovanie v evidencii podľa 6 ods. 11 zákona. Nájomné platené fyzickej osobe je uznaným daňovým výdavkom až po zaplatení, pričom sa súčasne vyžaduje podmienka časového rozlíšenia tohto nákladu (výdavku) u osoby, ktorá účtuje 42 Každý predplatiteľ našich produktov môže využívať bonusový program. Viac o bonusovom programe na

45 Dane a účtovníctvo Operatívny lízing v účtovníctve a v zákone o dani z príjmov do nákladov (výdavkov) bez rozdielu, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu a bez ohľadu na spôsob vedenia účtovníctva. Ak je nájomné zaplatené v danom zdaňovacom období vopred, okrem podmienky zaplatenia musí byť splnená aj podmienka vecnej a časovej súvislosti s tým Príklad č. 1: zdaňovacím obdobím, ku ktorému sa platba vzťahuje. V prípade nájomného plateného fyzickej osobe pozadu sa toto zahrnie do základu dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom je skutočne uhradené. Podnikajúca fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva si prenajala skladovacie priestory od iného podnikateľa fyzickej osoby, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Ročné nájomné bolo dohodnuté vo výške so zľavou 10 % v prípade, že nájomca zaplatí nájomné do konca roku 2014 vopred aj na roky Nájomca uhradil do konca roku 2014 sumu (po odpočítanídohodnutej zľavy). Nájomca si bude môcť v daňových výdavkoch uplatniť iba alikvotnú časť pripadajúcu na rok 2014 vo výške v súlade s 19 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Sumu uvedie v peňažnom denníku v uzávierkových účtovných operáciách ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. V nasledujúcich dvoch rokoch uvedie v každom roku sumu v uzávierkových účtovných operáciách ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení služby. Prenajímateľ zahrnie celý príjem z nájomného prijatý v roku 2014 vo výške ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov. Takto by postupoval aj v prípade, ak by uplatňoval paušálne výdavky alebo vykazoval základ dane z jednoduchého účtovníctva. V prípade, ak by vykazoval základ dane z podvojného účtovníctva, prijaté nájomné by časovo rozlíšil (účet 384 Výnosy budúcich období). D Príklad č. 2: Fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva zaplatila v roku 2014 za prenájom nákladného automobilu právnickej osobe na obdobie od do Môže si uplatniť zaplatené nájomné celé do daňových výdavkov alebo ho musí časovo rozlíšiť? Ako sa prejaví zaplatené nájomné v podvojnom účtovníctve a v základe dane právnickej osoby? V jednoduchom účtovníctve sa účtuje o výdavkoch v tom období, v ktorom boli vynaložené. Podľa 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. V zmysle 19 ods. 4 zákona sa nájomné uhrádzané fyzickej osobe zahrnie do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom bolo zaplatené. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa však uzná ako daňový výdavok najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Z uvedeného vyplýva, že len nájomné platené fyzickej osobe sa uzná ako daňový výdavok v uhradenej sume, ale najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. Ak fyzická osoba účtujúca Na požiadanie vám pošleme ukážkové číslo časopisov PMPP, DÚPP, Zisk manažment, Dane a Účtovníctvo a Práca, mzdy a odmeňovanie. Volajte na

46 v sústave jednoduchého účtovníctva zaplatí právnickej osobe nájomné, postupuje sa podľa princípov jednoduchého účtovníctva, zaplatené nájomné sa časovo nerozlišuje, ale je daňovým výdavkom v plnej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo uhradené. Uvedené platí bez ohľadu na to, či právnická osoba účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Pokiaľ ide o právnickú osobu, prijaté nájomné musí časovo rozlíšiť. Výnosom roku 2014 bude len časť prijatého nájomného pripadajúca na tento rok. Súčasťou základu dane roku 2015 bude nájomné zúčtované vo výnosoch. Príklad č. 3: Právnická osoba účtujúca v sústave podvojného účtovníctva si prenajala od inej právnickej osoby traktor na obdobie od do s dohodnutým nájomným 300 mesačne a platbou do Nájomca pre nedostatok finančných prostriedkov v dohodnutom termíne uhradil len 300, zostávajúcu sumu uhradil až v januári Postup v účtovníctve u nájomcu Rok 2013 MD D Suma v 1. Nájomné za november a december Nájomné za január až marec Úhrada nájomného Rok Nájomné za január až marec Úhrada nájomného Podľa 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia. Podmienka uvedená v 19 ods. 4 zákona, podmieňujúca uznanie nájomného v daňových výdavkoch zaplatením, sa týka len nájomného plateného fyzickej osobe. Preto uznaným daňovým výdavkom nájomcu v roku 2013 bude suma zúčtovaná do nákladov 600 napriek tomu, že uhradené bolo len 300. Daňovým výdavkom roku 2014 bude v nákladoch zúčtovaná suma 900. Ak by však prenajímateľom bola fyzická osoba, bez ohľadu na spôsob účtovania by uznaným daňovým výdavkom roku 2013 bola len zaplatená suma 300, nezaplatená suma 300 zúčtovaná v roku 2014 by sa uviedla v daňovom priznaní nájomcu právnickej osoby ako položka zvyšujúca základ dane v súlade s 17 ods. 2 písm. a) zákona. V roku 2014 by uznaným daňovým výdavkom bola suma Pretože v účtovníctve roku 2014 bude zúčtovaných len 900, 300 by sa uviedlo ako suma znižujúca výsledok hospodárenia v súlade s 17 ods. 2 písm. b) zákona. Uvedenými úpravami v daňovom priznaní sa dosiahne, že v roku 2013 je daňovým výdavkom suma 300 a v roku 2014 suma Každý týždeň sa môžete zapojiť do on-line rozhovoru s našimi odbornými poradcami na aktuálne témy na a

47 Postup v účtovníctve u prenajímateľa Dane a účtovníctvo Operatívny lízing v účtovníctve a v zákone o dani z príjmov Rok 2013 MD D Suma v 1. Nájomné za november a december Nájomné za január až marec Prijaté nájomné Rok Nájomné za január až marec Prijaté nájomné D U prenajímateľa sa aplikuje 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, zdaniteľným príjmom je nájomné tak, ako je zaúčtované v účtovníctve bez ohľadu na platbu. 3. Odkúpenie predmetu operatívneho lízingu Podľa 17 ods. 24 písm. d) zákona o dani z príjmov pri vyčíslení základu dane v zdaňovacom období, v ktorom došlo po skončení nájmu bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci ku kúpe prenajatej veci za kúpnu cenu nižšiu, ako je jej zostatková cena podľa 25 ods. 3, sa základ dane zvýši o kladný rozdiel už uplatneného nájomného v daňových výdavkoch a odpisov, ktoré by mohol vlastník uplatniť z tohto majetku počas trvania nájomnej zmluvy podľa 27 alebo 28, pričom o tento rozdiel sa zvýši vstupná cena obstarávaného majetku. Zostatkovou cenou podľa 25 ods. 3 zákona o dani z príjmov je rozdiel medzi vstupnou cenou hmotného majetku a celkovou výškou odpisov z tohto majetku zahrnutých do daňových výdavkov (tzv. daňová zostatková cena). Z uvedeného vyplýva, že ak po skončení operatívneho lízingu dôjde k odkúpeniu predmetu lízingu, je potrebné na účely zákona o dani z príjmov skúmať kúpnu cenu. Ak je kúpna cena vyššia alebo sa rovná daňovej zostatkovej cene, ktorú by mal majetok pri odpisovaní rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania, daňovník základ dane neupravuje. Ak je kúpna cena nižšia ako daňová zostatková cena, ktorú by mal majetok pri odpisovaní rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom odpisovania, je daňovník (nájomca) povinný upraviť základ dane vyššie uvedeným spôsobom. Príklad č. 4: Právnická osoba mala od januára 2012 prenajatý hnuteľný majetok so vstupnou cenou zaradený u prenajímateľa do 1. odpisovej skupiny. Počas doby prenájmu bolo na nájomnom zaplatené spolu Najčastejšie používané tlačivá a formuláre ponúkame v on-line produkte EPI Tlačivá a formuláre nájdete vzor editovateľného tlačiva aj rýchly a stručný návod, ako ho vyplniť. 45

48 V roku 2014 bude predmet prenájmu odkúpený za: A B Nájomca musí vypočítať daňovú zostatkovú cenu a porovnať ju s kúpnou cenou, aby zistil, či má povinnosť úpravy základu dane. Výpočet zostatkovej ceny pri rovnomernom odpisovaní ( 27 zákona o dani z príjmov): Vstupná cena odpis za rok 2012 ( : 4) odpis za rok 2013 ( : 4) Odpisy spolu Zostatková cena pri predaji ( ) Výpočet zostatkovej ceny pri zrýchlenom odpisovaní ( 28 zákona o dani z príjmov): Vstupná cena odpis za rok 2012 ( : 4) Zostatková cena po 1. roku odpisovania ( ) odpis za rok 2013 = (2 x ) : (5 1) Odpisy spolu Zostatková cena pri predaji V prípade A nemusí nájomca vykonať úpravu základu dane, ak sa rozhodne pre prepočet pri využití zrýchleného odpisovania. V tom prípade je splnená podmienka uvedená v 17 ods. 24 písm. d) zákona o dani z príjmov, pretože kúpna cena predmetu lízingu je vyššia (8 000 ) ako zostatková cena pri zrýchlenom odpisovaní (7 470 ). Vstupná cena u nájomcu pre odpisovanie bude V prípade B musí dôjsť k úprave (zvýšeniu) základu dane za rok 2014 o rozdiel medzi nájomným uplatneným v daňových výdavkoch ( ) a odpismi, ktoré by boli uplatnené vlastníkom. Pri rovnomernom odpisovaní by boli uplatnené odpisy 9 960, rozdiel je 3 240, pri zrýchlenom odpisovaní by boli uplatnené odpisy , rozdiel je 750. Výhodnejšia je úprava základu dane pri využití zrýchleného odpisovania, kedy nájomca uvedie v daňovom priznaní sumu 750 ako položku zvyšujúcu základ dane. Vstupná cena pre nájomcu, z ktorej bude uplatňovať odpisy, sa vypočíta: Kúpna cena zvýšenie základu dane 750 = Komentované zmeny v zákone o dani z príjmov účinné od vo videoškolení Zákon o dani z príjmov účinný od Ukážka a viac informácií na

49 Dane a účtovníctvo Operatívny lízing v účtovníctve a v zákone o dani z príjmov Príklad č. 5: Fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva mala od mája 2012 prenajatý hnuteľný majetok so vstupnou cenou zaradený u prenajímateľa do 1. odpisovej skupiny. Počas doby prenájmu bolo na nájomnom zaplatené spolu V roku 2014 bude predmet prenájmu odkúpený za Nájomca musí vypočítať daňovú zostatkovú cenu a porovnať ju s kúpnou cenou, aby zistil, či má povinnosť úpravy základu dane. Výpočet zostatkovej ceny pri rovnomernom odpisovaní ( 27 zákona o dani z príjmov): Vstupná cena odpis za rok 2012 [( : 4) : 12] x odpis za rok 2013 ( : 4) Odpisy spolu Zostatková cena pri predaji D Výpočet zostatkovej ceny pri zrýchlenom odpisovaní ( 28 zákona o dani z príjmov): Vstupná cena odpis za rok 2012 [( : 4) : 12] x Zostatková cena po 1. roku odpisovania odpis za rok 2013 (2 x ) : (5 1) Odpisy spolu Zostatková cena pri predaji Pretože kúpna cena je nižšia ako zostatková cena aj v prípade uplatnenia rovnomerných odpisov, aj v prípade zrýchleného odpisovania, je nájomca povinný zvýšiť rozdiel medzi príjmami a výdavkami o rozdiel medzi nájomným uplatneným v daňových výdavkoch a odpismi, ktoré by nájomca uplatnil, ak by majetok obstaral a odpisoval ako vlastník. V danom prípade je pre nájomcu výhodnejšie upraviť základ dane o rozdiel medzi sumou (nájomné) a odpismi vypočítanými zrýchleným spôsobom ( ). V uzávierkových účtovných operáciách uvedie ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov sumu 400. Vstupná cena pre nájomcu, z ktorej bude uplatňovať odpisy, sa vypočíta: kúpna cena zvýšenie základu dane 400 = Ing. Martina Oravcová odborníčka na daň z príjmov Navštívte denne aktualizovaný komunikačný on-line portál poskytujúci komplexné informácie z oblasti daní a účtovníctva pre každého 47

50 DANE A ÚČTOVNÍCTVO DÚPP 14/ Zlúčenie obchodných spoločností V súčasnosti v praxi dochádza relatívne častejšie ako v minulosti k zlučovaniu firiem z dôvodu kumulácie kapitálu a posilňovania ich trhovej pozície. Zlúčenie obchodných spoločností je pomerne zložitý a štruktúrovaný proces s množstvom povinností. V príspevku dávame do pozornosti významné právne, účtovné a daňové súvislosti tejto podnikovej kombinácie. 1. Právne súvislosti zlúčenia Na úvod uvádzame len vybrané právne súvislosti potrebné pre účtovné a daňové súvislosti; v praxi bude vhodné, ak právne veci bude detailne posudzovať právnik. Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú, už jestvujúcu spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom ( 69 ods. 3 Obchodného zákonníka). Pri zlúčení ide o tzv. generálne právne nástupníctvo. Účinky zlúčenia spoločností nastávajú jeho zápisom do obchodného registra, kedy prechádza imanie zanikajúcich spoločností na nástupnícku spoločnosť [ 69a ods. 1 písm. a) ObchZ]. Výmaz zanikajúcich spoločností a zápis zlúčenia pri nástupníckej spoločnosti sa vykoná na registrovom súde k tomu istému dňu ( 69a ods. 2 ObchZ). Na zlúčenie spoločností sa vyžaduje schválenie Zmluvy o zlúčení spoločností, ktorá obsahuje, okrem iného, určenie dňa, od ktorého sa úkony zanikajúcej spoločnosti považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti tzv. rozhodný deň [ 69 ods. 6 písm. d) ObchZ]. Na zlúčenie spoločností s ručením obmedzeným sa použijú primerane ustanovenia 218a až 218k, ak zákon neustanovuje inak ( 152a ObchZ). Preskúmanie návrhu Zmluvy o zlúčení audítorom alebo súdnym znalcom sa vyžaduje len vtedy, ak o to požiada niektorý zo spoločníkov zlučujúcich sa spoločností ( 152a ods. 6 ObchZ). Pri zlúčení sa za určitých okolností vyžaduje priebežná účtovná závierka [ 218c ods. 2 písm. c) ObchZ]. Z hľadiska právnych súvislostí, ktoré potom nadväzujú na účtovné a daňové súvislosti, upozorňujeme na dva právne pojmy, a to založenie a vznik a ich opačné významy zrušenie a zánik spoločnosti. Založenie (zrušenie) je vo všeobecnosti viazané na rozhodnutie spoločníkov a vznik (zánik) je viazaný na zápis (výmaz) v obchodnom registri. Pri zlúčení musí mať zanikajúca spoločnosť a nástupnícka spoločnosť rovnakú právnu formu, ak tento zákon neustanovuje inak ( 69 ods. 2 ObchZ). Zlúčenie spoločností s ručením obmedzeným do akciovej spoločnosti, ktorá je právnym nástupcom, sa pripúšťa ( 218l ods. 1 ObchZ).

51 2. Účtovné súvislosti zlúčenia a) Účtovná závierka Podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ZoÚ) musí vykonať zrušená spoločnosť mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu [ 16 ods. 4 písm. c) ZoÚ]. Pre mimoriadnu účtovnú závierku platia tie isté pravidlá ako pre riadnu účtovnú závierku, t. j. zostavujú sa účtovné Dane a účtovníctvo Zlúčenie obchodných spoločností výkazy (Súvaha, Výkaz ziskov a strát) a Poznámky ( 17 ods. 6 ZoÚ). Pokiaľ sa vhodne zvolí rozhodný deň, napr nasledujúceho roku, môže sa riadna účtovná závierka prekrývať s mimoriadnou účtovnou závierkou a ušetria sa práce na samostatnej mimoriadnej účtovnej závierke. D b) Vedenie účtovníctva Zákon o účtovníctve ukladá povinnosť viesť účtovníctvo odo dňa vzniku do dňa predchádzajúceho rozhodnému dňu ( 4 ods. 1 a 3 ZoÚ). Od rozhodného dňa uvedeného v Zmluve o zlúčení podľa 69 ods. 6 písm. d) ObchZ bude všetky aktivity zrušenej spoločnosti vykonávať aj účtovať nástupnícka spoločnosť. Rozhodný deň nesmie byť neskorší ako deň nadobudnutia účinkov zlúčenia, teda deň zápisu do obchodného registra. Od rozhodného dňa skutočnosti, ktoré sú predmetom účtovníctva zanikajúcej právnickej osoby, sú súčasťou účtovníctva a účtovnej závierky právneho nástupcu. Účtovná jednotka zostavuje otváraciu súvahu k rozhodnému dňu; pri zlúčení právny nástupca pokračuje vo vedení svojich účtovných kníh po doplnení účtov z podkladov otváracej súvahy ( 16 ods. 2 ZoÚ). Zlúčenie je možné aj cez hranice v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru ( 69aa ObchZ). V prípade, ak je právnym nástupcom slovenská spoločnosť, táto použije kurz vyhlásený ECB alebo NBS v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby [ 24 ods. 2 písm. c) ZoÚ]. c) Účtovanie a oceňovanie v zrušenej spoločnosti Majetok a záväzky v mimoriadnej účtovnej závierke zrušenej spoločnosti sa oceňujú reálnou hodnotou [ 27 ods. 1 písm. d) ZoÚ] v praxi spravidla znaleckým posudkom alebo odborným odhadom. Postupy účtovania upravuje opatrenie MF SR č / v znení neskorších predpisov (ďalej postupy účtovania ). Rozdiely medzi reálnou hodnotou a účtovnou hodnotou sa účtujú ( 26 ods. 1 postupov účtovania): na účet opravných položiek podľa 18 postupov účtovania, ak je reálna hodnota majetku nižšia ako účtovná hodnota, pričom sa odhadujú ekonomické úžitky v nástupníckej spoločnosti; Pripravili sme pre vás videoškolenie Účtovníctvo a účtovná závierka mikro účtovných jednotiek. Ukážka a viac informácií na 49

52 na účet rezerv podľa 19 postupov účtovania, pričom sa zohľadňuje potreba rezerv v nástupníckej spoločnosti; výsledkovo alebo na účet 414 Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, ak ide o majetok podľa 14 postupov účtovania (cenné papiere a podiely) alebo 16 postupov účtovania (deriváty), pri ktorých sa účtuje zmena reálnej hodnoty z dôvodov zostavenia účtovnej závierky; v ostatných prípadoch na účet 416 Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení; predtým sa posúdi opodstatnenosť opravných položiek. d) Účtovanie a oceňovanie u právneho nástupcu Nástupnícka spoločnosť preberie majetok a záväzky v reálnej hodnote tak, ako boli ocenené v mimoriadnej účtovnej závierke v zrušenej spoločnosti [ 25 ods. 1 písm. f) ZoÚ, 26 ods. 3 postupov účtovania, 25 ods. 2 ZoÚ]. Z dôvodu, že ide o generálne právne nástupníctvo, dlhodobý odpisovaný majetok sa preberá v kompletnom zobrazení, t. j. obstarávacie ceny aj oprávky. Rámcové účtovné zobrazenie zaúčtovania aktív (Axx) a pasív (Pxx) u právneho nástupcu je uvedené nižšie. Účet 395 Vnútorné zúčtovanie sa použije len ako technický, spojovací (súvzťažný) účet, ktorý bude mať po zaúčtovaní zlúčenia zostatok nula. MD/DAL Axx/ /Pxx Opis účtovného prípadu prevzatie aktív zrušenej spoločnosti prevzatie pasív zrušenej spoločnosti Zostatok účtu 416 sa pri zlúčení v účtovníctve právneho nástupcu vykazuje na účtoch skupiny 41 a 42 v súlade so Zmluvou o zlúčení ( 26 ods. 4 postupov účtovania). Pri zlúčení sa v účtovníctve právneho nástupcu vysporiadajú ich vzájomné pohľadávky a záväzky (vrátane rezerv a časového rozlíšenia) a prípadné rozdiely sa v účtovníctve právneho nástupcu účtujú na príslušný účet nákladov alebo výnosov (spravidla na účty 548, 648). Základné imanie (účet 411) u právneho nástupcu sa musí zhodovať s hodnotou základného imania tejto spoločnosti podľa jej platných obchodných listín po zlúčení (napr. spoločenská zmluva, stanovy, výpis z obchodného registra). e) Zlúčenie spoločností, ak sa vzájomne vlastnili Ak v rámci zlúčenia má jedna zúčastnená spoločnosť obchodný podiel (účet 06x) v druhej zúčastnenej spoločnosti, zúčtuje sa (eliminuje sa) tento obchodný podiel 50 Ako predplatiteľ našich produktov môžete využiť poradenstvo z oblasti daní a účtovníctva na tel. č (cena hovoru 1 za 1 minútu).

53 Dane a účtovníctvo Zlúčenie obchodných spoločností s vlastným imaním pripadajúcim na tieto podiely prípadný rozdiel predstavuje účet 015 Goodwill ( 26 ods. 6, 37 ods. 11 a 12 postupov účtovania). Pritom môžu vznikať napr. nasledovné účtovné súvzťažnosti (podľa okolností): MD/DAL Opis účtovného prípadu 096/06x zrušenie opravnej položky 06x/414 zrušenie ocenenia metódou vlastného imania 015/06x zúčtovanie obchodného podielu voči goodwillu 41x, 42x, 015/429 prevzatie vlastného imania voči goodwillu D Záporný goodwill sa odpíše do výnosov ihneď jednorazovo (075/551) a kladný goodwill sa odpíše do nákladov (551/075) postupne alebo jednorazovo podľa opodstatneného predpokladu zvýšenia ekonomických úžitkov ( 37 ods. 13 postupov účtovania). f) Povinnosť auditu a zverejnenia Individuálnu účtovnú závierku, teda aj mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí overiť audítor ( 19 ZoÚ). Obchodná spoločnosť je povinná uložiť individuálnu účtovnú závierku, správu audítora a výročnú správu do registra účtovných závierok ( 23d ZoÚ). 3. Daňové súvislosti zlúčenia daň z príjmov právnických osôb a) Daňové priznanie Daň z príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP). Ak zanikne daňovník bez vykonania likvidácie, je tento daňovník alebo jeho právny nástupca povinný podať daňové priznanie ( 41ods. 2 ZDP) v lehote do 3 mesiacov odo dňa predchádzajúceho rozhodnému dňu ( 49 ods. 6 ZDP). Právneho nástupcu tiež zaväzuje k daňovej povinnosti aj zákon č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok v znení neskorších predpisov ( 55 ods. 14). Majetok a záväzky vzniknuté počnúc rozhodným dňom do dňa zániku daňovníka sú súčasťou majetku a záväzkov jeho právneho nástupcu ( 49 ods. 6 ZDP). Od rozhodného dňa už za zrušenú spoločnosť koná právny nástupca tak, ako je to v Zmluve o zlúčení. To prakticky bude znamenať, že právny nástupca podá daňové priznanie za zrušenú spoločnosť, ktoré bude zostavené z podkladov mimoriadnej účtovnej závierky ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu. b) Preddavky na daň z príjmov Daňovník, ktorý sa počas roka zlúčil s iným daňovníkom, platí preddavky na daň vo výške vypočítanej zo súčtu dane [ 42 ods. 4 písm. c) ZDP] daňovníka zaniknutého Účtovné súvzťažnosti 2014 viac ako účtovných prípadov s platnou účtovnou legislatívou. Objednávajte na alebo na tel. č

54 zlúčením za obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom došlo k zániku daňovníka, a daňovníka, s ktorým sa zlúčil zaniknutý c) Odpočítanie daňovej straty Ak daňovník, ktorý začal odpočítavať daňovú stratu alebo mu vznikol nárok na odpočítavanie daňovej straty, zanikol v dôsledku zrušenia bez likvidácie (zlúčenie), daňovú stratu odpočítava právny nástupca ( 30 d) Výmena podielov pri zlúčení Predmetom dane nie je príjem plynúci z dôvodu výmeny akcií a podielov pri zrušení e) Položky podmienené zaplatením Položky podmienené zaplatením zmluvné pokuty, úroky z omeškania, poplatky z omeškania ( 17 ods. 19 ZDP) a nájomné a sprostredkovanie platené fyzickej osobe f) Základ dane špeciálny test Základom dane je výsledok hospodárenia zo správne vedeného podvojného účtovníctva. Ďalej sa na vyčíslenie základu dane použije špeciálny test pre použitie ocenenia [ 17 daňovník, za obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom došlo k zlúčeniu. ods. 2 ZDP), ak účelom tohto zlúčenia nebola len daňová optimalizácia. Pri odpočítavaní daňovej straty u právneho nástupcu sa postupuje podľa 30 ZDP ( 17c ods. 5; 17e ods. 7 ZDP). daňovníka bez likvidácie zlúčení [ 3 ods. 2 písm. f), 12 ods. 7 písm. d) ZDP]. ( 19 ods. 4 ZDP), sa testujú pri zisťovaní základu dane daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie, teda aj pri zlúčení ( 17 ods. 13 ZDP). ods. 11 písm. c) ZDP] pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení sa použije ocenenie majetku v reálnych hodnotách, ak sa postupuje podľa 17c ZDP, alebo v pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa 17e ZDP. A. Ocenenie v reálnych hodnotách pri zlúčení ( 17c ZDP) A.1 Pozícia zrušenej spoločnosti Základ dane sa v zrušenej spoločnosti ( 17c ods. 1 ZDP): a) upraví o sumu vo výške oceňovacích rozdielov (účet 416), ak tieto oceňovacie rozdiely nezahrnuje do základu dane právny nástupca; b) upraví o rozdiel medzi zostatkovou cenou účtovnou a zostatkovou cenou daňovou odpisovaného hmotného majetku, ako aj prípadný rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou neodpisovaného majetku nadobudnutého darom a jeho vstupnou cenou a 52 Navštívte denne aktualizovaný komunikačný on-line portál poskytujúci komplexné informácie z oblasti daní a účtovníctva pre každého

55 c) upraví o goodwill alebo záporný goodwill ešte nezahrnutý do základu dane; d) zníži o sumu nedaňovej rezervy, ak náklad vzťahujúci sa k tejto rezerve by bol daňovým nákladom, pričom rezerva prechádza na právneho nástupcu; e) zníži o rozdiel vytvorených účtovných opravných položiek a daňových opravných Dane a účtovníctvo Zlúčenie obchodných spoločností položiek; súčasťou tohto rozdielu nie sú opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku; f) zníži o sumu záväzku prislúchajúceho k nákladu, o ktorú sa zvýšil základ dane podľa 17 ods. 27 (záväzky 3 roky po lehote splatnosti). D A.2 Pozícia právneho nástupcu Ocenenie a odpisy Majetok a záväzky nadobudnuté právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie (zlúčenie) sa oceňujú reálnou hodnotou ( 17c ods. 2 ZDP). Na uplatnenie daňových nákladov pri majetku a záväzkoch nadobudnutých zlúčením sa vychádza z reálnej hodnoty ( 17c ods. 8 ZDP). Prvá možnosť odpisovania právny nástupca odpisuje hmotný majetok z reálnej hodnoty štandardným spôsobom ako novoobstaraný majetok. Druhá možnosť odpisovania pokračovanie v odpisovaní hmotného majetku z reálnej hodnoty, ak oceňovací rozdiel (účet 416) bol zrušenou spoločnosťou alebo právnym nástupcom jednorazovo zahrnutý do základu dane ( 17c ods. 2 ZDP). Úpravy základu dane Do základu dane právneho nástupcu sa ( 17c ods. 3 ZDP): a) môžu zahrnúť oceňovacie rozdiely (účet 416) jednorazovo alebo postupne až do ich úplného zahrnutia, najdlhšie počas 7 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň; ak počas tohto obdobia dôjde k zvýšeniu základného imania, vyplateniu dividend, k predaju alebo inému vyradeniu viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného a nehmotného majetku, ku ktorému sa viažu oceňovacie rozdiely, je právny nástupca povinný zostávajúcu časť týchto rozdielov jednorazovo zahrnúť do základu dane. Ak sa počas tohto obdobia daňovník zrušuje alebo má vyhlásený konkurz, alebo dôjde k predaju podniku, alebo dôjde k nepeňažnému vkladu podniku, je právny nástupca tiež povinný zostávajúcu časť týchto oceňovacích rozdielov jednorazovo zahrnúť do základu dane; Nezabudnite, že každý predplatiteľ môže využívať bonusový program. Nechajte sa inšpirovať z oblasti bývania, dizajnu, záhradného štýlu prostredníctvom časopisu Línia. 53

56 b) zahrnuje len rozdiel medzi sumou prevzatej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku, ak ide o daňový náklad, pričom zrušenie rezervy nadobudnutej zlúčením sa zahrnuje do základu dane v súlade s účtovníctvom. Na ďalšiu tvorbu rezerv u právneho nástupcu sa vzťahujú všeobecné pravidlá ( 17 ods. 23, 20 ZDP); c) zahrnuje goodwill alebo záporný goodwill upravený podľa účtovníctva najdlhšie počas 7 rokov, najmenej vo výške jednej sedminy ročne. Ak počas tohto obdobia dôjde k vybranej udalosti (zrušenie s likvidáciou, zrušenie bez likvidácie, konkurz, predaj podniku, nepeňažný vklad podniku), zostávajúca časť goodwillu sa jednorazovo zdaní. Právny nástupca zahrnuje do základu dane ako daňový náklad ( 17c ods. 4 ZDP): a) pri postúpení nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako menovitá hodnota, reálnu hodnotu pohľadávky bez príslušenstva, najviac však do výšky výnosov z jej postúpenia alebo do výšky podľa časového testu odo dňa nadobudnutia zlúčením (20 % nad 12 mesiacov, 50 % nad 24 mesiacov, 100 % nad 36 mesiacov); b) pri odpise nepremlčanej pohľadávky nadobudnutej zlúčením, ocenenej reálnou hodnotou, ktorá nesmie byť vyššia ako menovitá hodnota suma najviac do výšky podľa časového testu odo dňa nadobudnutia zlúčením (20 % nad 12 mesiacov, 50 % nad 24 mesiacov, 100 % nad 36 mesiacov). B. Ocenenie v pôvodných cenách pri zlúčení ( 17e ZDP) Pôvodnou cenou je účtovné ocenenie majetku a záväzkov u daňovníka zrušeného bez likvidácie bez precenenia na reálnu hodnotu a daňová vstupná cena hmotného majetku a nehmotného majetku ( 17e ods. 10 ZDP). B.1 Pozícia zrušenej spoločnosti Do základu dane zrušenej spoločnosti sa ( 17e ods. 1 ZDP): a) nezahrnuje suma vo výške oceňovacích rozdielov (účet 416), ak sa vzťahujú k majetku a záväzkom, ktoré právny nástupca prevzal v pôvodných účtovných cenách, a k hmotnému majetku a nehmotnému majetku, ktorý prevzal v daňových vstupných cenách; b) nezahrnujú účtovné opravné položky vytvorené k zásobám, cenným papierom a k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku, ak právny nástupca prevezme pôvodné ceny zásob, cenných papierov, dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku; c) zahrnujú aj daňové rezervy a daňové 54 Legislatívne správy pravidelný súhrnný prehľad informácií o pripravovaných a realizovaných zmenách, pokynoch a usmerneniach v daňovej, účtovnej a mzdovej legislatíve do vašej ovej schránky.

57 Dane a účtovníctvo Zlúčenie obchodných spoločností opravné položky k pohľadávkam a právny nástupca môže pokračovať v tvorbe daňových opravných položiek podľa 20 ZDP. Daňové odpisy Daňovník zrušený bez likvidácie (zlúčenie) zahrnuje do základu dane z vypočítaného ročného odpisu pomernú časť pripadajúcu B.2 Pozícia právneho nástupcu Do základu dane právneho nástupcu sa ( 17e ods. 2 ZDP): a) zahrnuje rozdiel medzi sumou prevzatej daňovej rezervy a výškou skutočnej úhrady záväzku, pričom pri ďalšej tvorbe daňových rezerv sa postupuje podľa 20; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke; b) zahrnuje náklad, ku ktorému bola tvorená nedaňová rezerva, a to v tom na celé kalendárne mesiace, počas ktorých majetok daňovník účtoval ( 17e ods. 4 ZDP). zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy podľa 17 ods. 23 ZDP; obdobne sa postupuje aj pri opravnej položke; c) nezahrnuje goodwill alebo záporný goodwill vykázaný v otváracej súvahe právneho nástupcu, neupravený podľa účtovníctva. D Pohľadávky a opravné položky Právny nástupca prevezme pohľadávku v menovitej hodnote alebo obstarávacej cene zistenej u daňovníka zrušeného bez likvidácie (zlúčenie), dátum splatnosti Daňové odpisy Právny nástupca uplatní zvyšnú časť ročného odpisu prepočítaného na mesiace počnúc mesiacom, v ktorom bol majetok zaúčtovaný u právneho nástupcu. Súčasne prevezme pri odpisovanom majetku pôvodné ceny, už uplatnené daňové odpisy a daňové zostatkové ceny a pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom. pohľadávky, vytvorenú daňovú opravnú položku a pokračuje v tvorbe tejto daňovej opravnej položky podľa 20 ZDP ( 17e ods. 3 ZDP). Pri nehmotnom majetku právny nástupca pokračuje v odpisovaní z pôvodnej vstupnej ceny počas doby odpisovania v účtovnom odpisovom pláne, najviac do výšky daňovej zostatkovej ceny. Pri neodpisovanom majetku právny nástupca prevezme vstupnú cenu podľa 25 ZDP ( 17e ods. 5 ZDP). Každý týždeň sa môžete zapojiť do on-line rozhovoru s našimi odbornými poradcami na aktuálne témy na a 55

58 Povinnosť evidencie ocenenia Právny nástupca je povinný evidovať výšku pôvodne oceneného majetku a záväzkov počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom nastal rozhodný deň, najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň ( 17e ods. 6 ZDP). Zánik práva vyrubiť daň (premlčanie dane) je po 5 rokoch od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, resp. po 7 rokoch v prípade odpočítania si daňovej straty tak, ako to upravuje 69 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok v znení neskorších predpisov. 4. Daňové súvislosti zlúčenia daň z pridanej hodnoty Režim DPH pri zániku právnickej osoby upravujú ustanovenia 81 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane. Právnická osoba, ktorá sa zrušuje bez likvidácie (napr. zlúčenie), je povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu pred svojím zánikom ( 81 ods. 2). Ak sa právnická osoba zrušuje bez likvidácie (napr. zlúčenie), daňový úrad nevydáva rozhodnutie o zrušení registrácie a právnická osoba prestáva byť platiteľom dňom jej zániku, teda výmazu z obchodného registra ( 81 ods. 5). Uplynutím dňa, kedy právnická osoba prestáva byť platiteľom, končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Právnická osoba je povinná do 10 dní odo dňa, keď prestala byť platiteľom, odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii ( 81 ods. 5). Bezprostredne so zrušením registrácie súvisí odvod dane. V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, a na majetok, ktorý nadobudol bez dane ( 10 ods. 1 predaj alebo vklad podniku) a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná. Daň sa vypočíta z daňovej zostatkovej ceny majetku ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia a z účtovnej ceny zásob ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Odvedenie DPH z majetku v poslednom zdaňovacom období sa nevzťahuje na platiteľa pri zániku bez likvidácie (zlúčenie, splynutie, rozdelenie), keď právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa 4 ods. 4 zákona o DPH ( 81 ods. 8). Ing. Vladimír Pastierik audítor a daňový poradca, PKF Slovensko s. r. o. 56 Pozor! On-line verziu časopisu DÚPP nájdete na

59 Príkazná zmluva platenie poistného a zdanenie príjmu Príjem z činnosti na základe príkaznej zmluvy môže mať charakter: príjmov zo závislej činnosti podľa 5 zákona o dani z príjmov ak ide o závislú činnosť, príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov ak ide o nezávislú činnosť vykonávanú opakovane na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia, alebo podľa osobitných predpisov, ostatných príjmov podľa 8 zákona o dani z príjmov ak ide jednorazovú nezávislú činnosť. Platenie poistného z príjmu je závislé od spôsobu zdanenia príjmu: ak ide o príjem zo závislej činnosti poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie platí príkazník ako zamestnanec a príkazca ako zamestnávateľ, ak ide o príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie platí príkazník ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak ide o ostatný príjem príkazca poistné na sociálne poistenie neplatí a poistné na zdravotné poistenie platí v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia. DANE A ÚČTOVNÍCTVO Príkaznou zmluvou uzatvorenou podľa Občianskeho zákonníka sa príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. V závislosti od zmluvne dohodnutých podmienok môže mať vykonávaná činnosť na základe príkaznej zmluvy charakter: závislej činnosti s výkonom závislej práce, bez ohľadu na pravidelnosť a dobu vykonávania činnosti, vykonávanej fyzickou osobou, nezávislej činnosti s výkonom nezávislej práce, ktorá môže byť vykonávaná: - jednorazovo, spravidla nepodnikajúcou fyzickou osobou, - pravidelne, resp. opakovane, spravidla podnikajúcou alebo samostatne zárobkovo činnou osobou. 1. Príkazná zmluva závislá činnosť Za závislú prácu sa v súlade s 1 ods. 2 Zákonníka práce považuje práca: vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, vykonávaná osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v mene zamestnávateľa, DÚPP 14/

60 vykonávaná v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených Zákonníkom práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Ak je v príkaznej zmluve dohodnutá činnosť a podmienky vykonávania tejto činnosti, ktoré spĺňajú kritériá závislej práce, odmena poskytnutá za vykonanú činnosť je príjmom zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmom zo závislej činnosti sú príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, bez ohľadu na to, či ide o pravidelný, nepravidelný alebo jednorazový príjem. Na účely zdanenia príjmu je rozhodujúci obsah zmluvy a identifikácia činnosti a nie formálne pomenovanie zmluvy. Príjmami zo závislej činnosti sú príjmy, ktoré sa vyplácajú za činnosť, výkon ktorej má závislý charakter, príjemca tohto príjmu vykonáva činnosť podľa príkazov platiteľa príjmu, nie pod svojím menom, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosahovania zisku a tiež bez ohľadu na to, či účastníkom vzťahu je zamestnávateľ a zamestnanec alebo iná osoba. Na účely zdaňovania príjmu zo závislej činnosti má príkazník rovnaké práva a povinnosti ako zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov, t. j.: môže podpísať Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov za predpokladu, že ho už súbežne nepodpísal pre iného zamestnávateľa, má nárok na uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane, na daňový bonus na vyživované dieťa a tiež na zamestnaneckú prémiu za podmienok stanovených zákonom o dani z príjmov, môže požiadať príkazcu ako zamestnávateľa o: - vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti v súlade s 38 ods. 1 zákona o dani z príjmov, - vystavenie Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa za zdaňovacie obdobie podľa 39 ods. 5 zákona o dani zpríjmov, ak mu zamestnávateľ nevykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň a jeho zdaniteľný príjem za zdaňovacie obdobie presiahne 50 % sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. 58 Ako predplatiteľ našich produktov môžete využiť poradenstvo z oblasti daní a účtovníctva na tel. č (cena hovoru 1 za 1 minútu).

61 Dane a účtovníctvo Príkazná zmluva platenie poistného a zdanenie príjmu Na účely zdaňovania príjmu zo závislej činnosti má príkazca rovnaké povinnosti voči daňovému úradu a voči príkazníkovi ako pri zamestnávaní zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov, t. j. je povinný: registrovať sa pre daň z príjmov zo závislej činnosti a oznámiť skutočnosť, že sa stal platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti podľa 49a ods. 3 zákona o dani z príjmov (ak tieto povinnosti neplnil z dôvodu zamestnávania zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu), vyberať a platiť preddavky na daň z príjmu zo závislej činnosti podľa 35 zákona o dani z príjmov, zrazený preddavok na daň zahrnúť do Prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny mesiac podávaného podľa 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov, viesť mzdové listy podľa 39 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, vystaviť Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa za zdaňovacie obdobie podľa 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov, vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti podľa 38 zákona o dani z príjmov, ak príkazník o vykonanie požiada, a doručiť mu doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní podľa 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov, príkazníka zahrnúť do Hlásenia o vyúčtovaní dane za zdaňovacie obdobie podávaného podľa 39 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov. Ak príkazná zmluva zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov, príkazník má na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia postavenie zamestnanca. Poistné na sociálne a zdravotné poistenie je povinný platiť príkazník aj príkazca. Príkazník s príjmom zo závislej činnosti má na účely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP) postavenie: zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa 4 ods. 1 ZSP ak príkazná zmluva zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, zamestnanca na účely dôchodkového poistenia podľa 4 ods. 2 ZSP ak príkazná zmluva zakladá právo na nepravidelný príjem. Vymeriavacím základom platenie poistného je: príkazníka pre podľa 138 ods. 1 ZSP príjem plynúci zo zárobkovej činnosti ak ide o pravidelný mesačný príjem, podľa 139b ods. 2 ZSP pomerná časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku ak ide o nepravidelný príjem. D Využite možnosť kúpiť si predplatné na 10 vstupov našich školení. Permanentka je prenosná v rámci firmy. Viac informácií na alebo na tel. č

62 Sadzby poistného sú nasledovné: Poistenie Zamestnanec (príkazník) Pravidelný príjem Zamestnávateľ (príkazca) Nepravidelný príjem Zamestnanec (príkazník) Zamestnávateľ (príkazca) Nemocenské 1,4 % 1,4 % Starobné 4 % 14 % 4 % 14 % Invalidné 3 % 3 % 3 % 3 % Úrazové * * Garančné * * V nezamestnanosti 1 % 1 % Rezervný fond 4,75 % 4,75 % Spolu 9,4 % 24,15 7 % 21,75 % * zárobková činnosť na základe príkaznej zmluvy nezakladá zamestnávateľovi úrazové poistenie ani garančné poistenie Príkazca je povinný voči Sociálnej poisťovni plniť nasledovné povinnosti vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení: prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v súlade s 231 ods. 1 písm. a) ZSP (ak ešte nie je prihlásený z dôvodu zamestnávania zamestnancov v pracovnom pomere), prihlásiť príkazníka do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v súlade s 231 ods. 1 písm. b) ZSP prostredníctvom Registračného listu FO: - ako zamestnanca s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti s typom zamestnanca 1, - ako zamestnanca s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie s typom zamestnanca 2, a to pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti, a odhlásiť príkazníka z týchto poistení najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, poistné vypočítať, platiť a odvádzať v súlade s 141 až 143 ZSP, vykazovať príkazníka v Mesačnom výkaze poistného a príspevkov, resp. vo Výkaze poistného a príspevkov a výkazy predkladať v súlade s 231 ods. 1 písm. f) ZSP, viesť o príkazníkovi evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť ju prostredníctvom Evidenčného listu dôchodkového poistenia v súlade s 231 ods. 1 písm. j) ZSP, viesť evidenciu príkazníka za celé obdobie trvania sociálneho poistenia v súlade s 232 ZSP. Príkazník s príjmom zo závislej činnosti sa na účely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ZZP) považuje za zamestnanca v súlade s 11 ods. 3 len v dňoch, za ktoré poberá príjem zo závislej činnosti. 60 O riadení zamestnancov, motivácii, osobnom rozvoji, efektívnom predaji a úspešnom podnikaní čítajte na

63 Dane a účtovníctvo Príkazná zmluva platenie poistného a zdanenie príjmu Vymeriavacím základom príkazníka pre platenie preddavkov na poistné podľa 13 ods. 1 ZZP je plnenie poskytované zamestnávateľom za vykonávanú zárobkovú Zamestnanec (príkazník) činnosť, t. j. príjem plynúci zo zárobkovej činnosti na základe príkaznej zmluvy. Sadzby poistného sú nasledovné: Zamestnávateľ (príkazca) Osoba bez zdravotného postihnutia 4 % 10 % Osoba so zdravotným postihnutím 2 % 5 % D Príkazca je povinný voči zdravotnej poisťovni, v ktorej je príkazník poistený, plniť nasledovné povinnosti vyplývajúce z 24 zákona o zdravotnom poistení, predovšetkým: prihlásiť sa do registra zamestnávateľov (ak ešte nie je prihlásený z dôvodu zamestnávania zamestnancov v pracovnom pomere), prihlásiť a odhlásiť príkazníka zo zdravotnej poisťovne: - ako osobu s právom na pravidelný príjem kódom 2, a to do ôsmich pracovných dní od zmeny platiteľa poistného, - ako osobu s právom na nepravidelný príjem kódom 2Y na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom došlo k vyplateniu príjmu, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, vypočítať preddavok na poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné, príkazníka vykázať vo Výkaze preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa, viesť a uchovávať evidenciu o príkazníkovi. Príklad č. 1: Študentka na základe príkaznej zmluvy bude pre príkazcu vykonávať činnosť tlmočníčky na prezentačných akciách organizovaných príkazcom. Pre posúdenie, či odmena sa považuje za príjem zo závislej činnosti, je rozhodujúce, či sú splnené znaky závislosti, či študentka bude musieť pri výkone práce dodržiavať a dbať na pokyny príkazcu. Domnievam sa, že práca tlmočníčky spĺňa znaky závislosti, preto príkazca ako platiteľ príjmu je povinný pri každom poskytnutí príjmu na základe príkaznej zmluvy príjem považovať za príjem zo závislej činnosti a plniť všetky povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov, zákona o sociálnom poistení a zákona o zdravotnom poistení ako za zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti so zdanením odmeny a platením preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie. S ohľadom na skutočnosť, že podľa 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca nemôže byť vykonávaná v občianskoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov, a na skutočnosť, že iná forma pracovnoprávneho vzťahu môže byť finančne výhodnejšia, mali by zúčastnené strany voliť uzatvorenie napr. dohody o brigádnickej práci študentov. Nezabudnite, že každý predplatiteľ môže využívať bonusový program. Do pozornosti vám dávame časopis Harmónia, mesačník o zdraví a kráse, aktívnom i pasívnom relaxe a modernom životnom štýle. 61

64 Príklad č. 2: Porovnanie sadzieb poistného pri rôznych druhoch právneho vzťahu s právom na príjem zo závislej činnosti: Príkazná zmluva pravidelný príjem Príkazná zmluva nepravidelný príjem príkazník príkazca príkazník príkazca Pracovný pomer Dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti pravidelný príjem zamestnanec Sadzby poistného: % % % % % % % zdravotné poistenie nemocenské poistenie 1,4 1,4 1,4 1,4 1,4 starobné poistenie invalidné poistenie úrazové poistenie 0,8 poist. v nezamestnanosti garančné poistenie 1 1 0,25 rezervný fond solidarity 4,75 4,75 4,75 spolu 13,4 34, ,75 13,4 35,2 13,4 pokračovanie tabuľky Dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti pravidelný príjem zamestnávateľ Dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti nepravidelný príjem Dohoda o brigádnickej práci študentov bez uplatnenia výnimky Dohoda o brigádnickej práci študentov s uplatnenou výnimkou zamestnanec zamestnávateľ zamestnanec zamestnávateľ zamestnanec zamestnávateľ zamestnanec zamestnávateľ Sadzby poistného: % % % % % % % zdravotné poistenie nemocenské poistenie 1,4 starobné poistenie invalidné poistenie úrazové poistenie 0,8 0,8 0,8 0,8 poist. v nezamestnanosti 1 0,25 garančné poistenie 0,25 0,25 0,25 rezervný fond solidarity 4,75 4,75 4,75 spolu 35, ,8 7 22,8 0 1,05 2. Príkazná zmluva nezávislá činnosť vykonávaná jednorazovo Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť bude vykonaná len jednorazovo osobou bez živnostenského alebo iného oprávnenia, príjem z takejto príkaznej zmluvy je možné 62 Najčastejšie používané tlačivá a formuláre ponúkame v on-line produkte EPI Tlačivá a formuláre nájdete vzor editovateľného tlačiva aj rýchly a stručný návod, ako ho vyplniť.

65 Dane a účtovníctvo Príkazná zmluva platenie poistného a zdanenie príjmu považovať za ostatný príjem podľa 8 zákona o dani z príjmov. Príkazca takto vyplatený príjem nezdaňuje a ani neodvádza poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Príkazník je povinný takýto príjem priznať v daňovom priznaní spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami. Keďže ide o príjem na základe vopred uzatvorenej zmluvy a cielenej činnosti a nie o príjem z príležitostných, resp. náhodných činností podľa 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, je potrebné vykázať ho ako iný príjem podľa 8 zákona o dani z príjmov na riadku 12 tabuľky č. 3 prehľad príjmov podľa 8 zákona o dani z príjmov (podľa daňového priznania MF/20228/ ). Takýto príjem podlieha zdaneniu v plnej výške, t. j. oslobodenie do sumy 500 sa na takýto príjem nevzťahuje, pretože podľa 9 ods. 1 písm. g) sa oslobodenie vzťahuje len na príjem podľa 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a príjem na základe príkaznej zmluvy takýmto druhom príjmu nie je. Príkazník má zároveň možnosť uplatniť výdavky vynaložené v súvislosti s dosiahnutím príjmu na základe príkaznej zmluvy, a to až do výšky príjmu. Ak je príkazná zmluva uzatvorená na vykonanie nezávislej jednorazovej činnosti s príkazníkom, ktorý má štatút samostatne zárobkovo činnej osoby, príjem z takejto príkaznej zmluvy sa neposudzuje ako ostatný príjem podľa 8 zákona o dani z príjmov, ale ako príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 zákona o dani z príjmov. Z ostatného príjmu podľa 8zákonaodani z príjmov príkazník poistné na sociálne poistenie neplatí, lebo činnosť na základe príkaznej zmluvy sa na účely sociálneho poistenia nepovažuje za zárobkovú činnosť. Na účely zdravotného poistenia je príjem podľa 8zákonaodanizpríjmovpovažovaný za príjem zo zárobkovej činnosti v súlade s 10b ods. 1 písm. d) ZZP. Príkazník bez ohľadu na to, či je aj zamestnancom, samostatne zárobkovo činnou osobou, poistencom štátu a samoplatiteľom, je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie aj z ostatných príjmov ( 8 zákona o dani z príjmov). Vymeriavacím základom pre odvod poistného je podľa 13 ods. 7 ZZP základ dane z takéhoto príjmu fyzickej osoby dosiahnutého v rozhodujúcom období. Sadzba poistného podľa 12 ods. 1 písm. b) ZZP je 14 % z vymeriavacieho základu. Poistné sa neplatí preddavkovo pri poskytnutí príjmu, ale až v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktoré vykoná príslušná zdravotná poisťovňa na základe údajov z daňového priznania a vykáže vo Výkaze nedoplatkov. Ak bol príkazník povinný zaplatiť poistné na zdravotné poistenie v súvislosti s príjmami podľa 8 zákona o dani z príjmov, preukázateľne zaplatené poistné môže uplatniť do výdavkov. Zaplatený nedoplatok z ročného zúčtovania zdravotného poistenia, ktorý vznikol v súvislosti s ostatnými príjmami, môže uplatniť nasledovne: ak aj v roku úhrady nedoplatku má príjmy podľa 8 zákona o dani z príjmov uhradený nedoplatok môže uplatniť ako výdavok podľa 8 ods. 12 zákona o dani z príjmov, D Potrebujete vyriešiť váš konkrétny problém? Napíšte nám ho na adresu listaren@pp.sk a my zabezpečíme kvalifikovanú odpoveď. Služba je určená predplatiteľom našich produktov. 63

66 ak v roku úhrady nedoplatku už nemá príjmy podľa 8zákonaodani z príjmov uhradený nedoplatok môže uplatniť ako výdavok podaním dodatočného daňového priznania za obdobie, ktorého sa nedoplatok týka, podľa 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov. Príklad č. 3: Fyzická osoba mala v roku 2013 na základe príkaznej zmluvy jednorazový ostatný príjem podľa 8 zákona o dani z príjmov v sume 800. V daňovom priznaní vykázala čiastkový základ dane z príjmov podľa 8 zákona o dani z príjmov vo výške 800. Zdravotná poisťovňa v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2013 vo Výkaze nedoplatkov vyčíslila v súvislosti s týmto príjmom nedoplatok na poistnom vo výške 112. Osoba nedoplatok zaplatila v roku Pretože osoba bola povinná v súvislosti s poberaním tohto príjmu platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení, preukázateľne zaplatené poistné si môže uplatniť do výdavkov. Ak bude mať aj v roku 2014 príjem podľa 8 zákona o dani z príjmov, zaplatený nedoplatok na poistnom si bude môcť uplatniť do výdavkov pri podávaní daňového priznania za rok Ak v roku 2014 príjmy podľa 8 zákona o dani z príjmov už nebude mať, zaplatený nedoplatok si môže uplatniť do výdavkov podaním dodatočného daňového priznania za rok 2013, v ktorom ako výdavok vykáže sumu 112. Daňový preplatok vykázaný v dodatočnom daňovom priznaní jej daňový úrad vráti. 3. Príkazná zmluva nezávislá činnosť vykonávaná podnikateľom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť vykonáva fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia, alebo na základe osobitných predpisov príjem sa považuje za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Osoba musí byť registrovaná na daňovom úrade. Príjem vyplatený príkazcom príkazníkovi je pre príkazníka zdaniteľným príjmom a súčasťou základu dane z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. K týmto príjmom si môže uplatniť: preukázateľne vynaložené výdavky, pričom môže: - viesť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve, - viesť daňovú evidenciu podľa 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, paušálnevýdavkyvzmysle 6ods.11 zákona o dani z príjmov vo výške 40 % 64 Pripravili sme pre vás videoškolenie Zmeny v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru od Viac informácií a objednávanie na alebo na tel. č

67 Dane a účtovníctvo Príkazná zmluva platenie poistného a zdanenie príjmu z úhrnu príjmov, najviac do výšky ročne; ak získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, najviac vo výške 420 mesačne. Fyzická osoba dosahujúca príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti sa na účely sociálneho poistenia a zdravotného poistenia považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienený dosiahnutím ustanovenej výšky príjmu zo zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. V zmysle 21 ZSP povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem zo zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu. Sadzby poistného povinne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby sú: na nemocenské poistenie: 4,4 % z vymeriavacieho základu, na starobné poistenie: 18 % z vymeriavacieho základu, na invalidné poistenie: 6 % z vymeriavacieho základu, do rezervného fondu solidarity: 4,75 % z vymeriavacieho základu. Samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie dňom, od ktorého je samostatne zárobkovo činnou osobou. Poistné sa platí preddavkami na poistné a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného, ktoré vykonáva príslušná zdravotná poisťovňa. Sadzby poistného samostatne zárobkovo činnej osoby sú: 14 % z vymeriavacieho základu, 7 % z vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná osoba je osoba so zdravotným postihnutím. D Príklad č. 4: Fyzická osoba bude od na základe príkaznej zmluvy vykonávať nezávislú činnosť, výkon ktorej nie je živnosťou ani podnikaním. Vykonávaná činnosť nebude mať znaky závislej práce, preto príjem z činnosti sa nebude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa 5 zákona o dani z príjmov. Činnosť bude vykonávať pravidelne, nepôjde o náhodný jednorazový príjem, preto sa nebude považovať ani za ostatný príjem podľa 8 zákona. Príjem z takto vykonávanej činnosti sa bude považovať za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa 6 ods. 2 zákona. Po začatí vykonávania činnosti vznikne osobe povinnosť registrácie na príslušnom daňovom úrade a povinnosť prihlásenia sa ako samostatne zárobkovo činná osoba v príslušnej zdravotnej poisťovni s povinnosťou Pripravujeme pre vás školenie Daňové a odvodové tipy s uznávaným odborníkom RNDr. Jozefom Mihálom. Miesto, termíny a viac informácií na alebo na tel. č

68 platenia preddavkov na zdravotné poistenie v minimálnej mesačnej výške 56,35. Príjem dosiahnutý na základe príkaznej zmluvy bude zdaniteľným príjmom. K dosiahnutým príjmom si bude môcť uplatniť výdavky preukázateľne vynaložené výdavky alebo paušálne výdavky. Poistné na zdravotné poistenie vysporiada prostredníctvom ročného zúčtovania poistného, ktoré vykoná zdravotná poisťovňa. Vznik povinného sociálneho poistenia k posúdi na základe dosiahnutého príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok Povinné sociálne poistenie vznikne, ak jej príjem za rok 2014 bude vyšší ako Príkazná zmluva a účtovanie Vzhľadom na skutočnosť, že na základe príkaznej zmluvy príkazník príkazcovi obstará nejakú vec alebo poskytne službu, poskytnutá odmena sa u príkazcu účtuje: na účet obstarania dlhodobého majetku alebo účet obstarania zásob ak ide o obstaranie veci a odmena je súčasťou obstarávacej ceny majetku a zásob, na účet 518 Ostatné služby ak ide o poskytnutie služby. Záväzok voči príkazníkovi sa účtuje na účte 379 Iné záväzky. V sústave jednoduchého účtovníctva sa poskytnutá odmena účtuje v peňažnom denníku ako: výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení zásoby, ak ide o obstaranie zásob, alebo služby, ak ide poskytnutie služby, výdavok neovplyvňujúci základ dane, ak ide o obstaranie dlhodobého majetku a odmena je súčasťou obstarávacej ceny majetku. Ak je poskytnutá odmena z pohľadu príkazníka príjmom zo závislej činnosti, príkazca účtuje o odmene, poistnom na zdravotné a sociálne poistenie a preddavkoch na daň z príjmu rovnako ako pri mzdách z pracovnoprávneho pomeru. Daňová uznateľnosť výdavku súvisiaceho s odmenou na základe príkaznej zmluvy príkazníkovi samozrejme závisí od skutočnosti, či činnosť podľa príkaznej zmluvy súvisí so zabezpečením, dosahovaním alebo udržaním zdaniteľných príjmov príkazcu. Ak je príkazníkom podnikateľský subjekt, prijatú odmenu na základe príkaznej zmluvy účtuje do výnosov na účet 602 Tržby z predaja služieb a v sústave jednoduchého účtovníctva do príjmov zahrnovaných do základu dane v členení predaj výrobkov a služieb. Ing. Eva Gášpárová Venuje sa vedeniu účtovníctva a ostatných účtovno-ekonomických agend, organizačnému, ekonomickému a účtovnému poradenstvu. Publikačnej činnosti v oblasti jednoduchého, podvojného a mzdového účtovníctva sa venuje od roku Vyberte si z ponuky videoškolení na kde si môžete pozrieť aj ukážky z videoškolení.

69 Príkazná zmluva Príkazná zmluva patrí do kategórie obstarávateľských zmlúv spolu so zmluvou mandátnou ( Obchodného zákonníka), zmluvou komisionárskou ( Obchodného zákonníka) a zmluvou o obchodnom zastúpení ( a Obchodného zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že predmetom príkaznej zmluvy bude výkon určitej činnosti. Tu práve nastáva problém, pretože i pracovný pomer a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru tiež spočívajú vo výkone činnosti. Štát vysokými odvodmi zaťažuje výkon práce, a preto je logickou snahou podnikateľských subjektov používať pri svojej činnosti iné zmluvné typy, ktoré by im umožnili vyhnúť sa vysokému daňovému a odvodovému zaťaženiu. Preto tento článok nemôže byť iba o príkaznej zmluve, ale o rozdieloch medzi závislou prácou, ktorú je možné vykonávať len na základe pracovnoprávnych vzťahov. PRÁVO V PODNIKANÍ Príkazná zmluva je upravená v Občianskeho zákonníka a okrem toho existujú osobitné typy príkaznej zmluvy, a to zmluva o obstaraní veci ( Občianskeho zákonníka) a zmluva o obstaraní predaja veci ( Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na zameranie článku budeme od týchto osobitných zmluvných typov abstrahovať. V Obchodnom zákonníku je najbližším zmluvným typom zmluva mandátna ( Obchodného zákonníka). Forma zmluvy Príkazná zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu. Vzhľadom na zabezpečenie právnej istoty účastníkov zmluvných vzťahov sa odporúča uzatvárať príkaznú zmluvu v písomnej forme, a to i z toho dôvodu, že pracovná zmluva, ktorá nie je uzatvorená písomne, zakladá pracovný pomer na dobu neurčitú podľa 48 ods. 1 Zákonníka práce a pri podobnosti týchto zmluvných typov by sa podnikateľ mohol dostať do zásadných problémov. Náležitosti zmluvy Okrem označenia zmluvných strán musí byť vymedzená činnosť, ktorú má príkazník pre príkazcu vykonať. Dohoda o odmene nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Na rozdiel od mandátnej zmluvy nie je odplatnosť jej základnou náležitosťou. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že pokiaľ činnosť príkazníka vyžaduje plnú moc, príkazca by ju mal zahrnúť priamo do zmluvy, ale oveľa častejším prípadom bude vyhotovenie samostatného splnomocnenia. DÚPP 14/

70 Ostatné náležitosti zmluvy Pravidelnými náležitosťami príkaznej zmluvy budú pokyny príkazcu. Pokyny príkazcu sú dôležitou súčasťou zmluvy, pretože je častým prípadom, že príkazník je odborník a príkazca laik. To zahŕňa napríklad výber variantných riešení problému. To znamená, že ani príkazník nekoná úplne nezávisle. Rozdiel je však v miere slobody pri voľbe postupov. Od týchto sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné a ak nemôže dostať príkazcov súhlas. Tu je práve výkladový problém, na ktorý sa často zabúda. Zmluva je dvojstranný právny úkon, preto každá zo strán má svoje práva i povinnosti. Otázka je samozrejme v miere závislosti. Závislosť je o to vyššia, o čo je vykonávaná činnosť jednoduchšia. Odborná práca je nutne spojená s určitou autonómiou. Na druhej strane ani osoba, ktorá je bezpochyby podnikateľ, nie je nezávislá od vonkajších vplyvov. Dominantný odberateľ je schopný diktovať podmienky rovnako tvrdo ako zamestnávateľ zamestnancom. S tým súvisí ďalšia dôležitá súčasť príkaznej zmluvy, a to je spôsob výmeny informácií medzi príkazcom a príkazníkom. Na jednej strane bude úprava oznamovania pokynov príkazcu a na druhej strane povinnosť podávania správ o plnení príkazu príkazníkom. Ďalšou dôležitou časťou zmluvy bude dojednanie odmeny a náhrady vecných nákladov, pretože ako bolo vyššie uvedené, dojednanie o odmene nie je povinnou náležitosťou zmluvy. Rovnako dôležitou náležitosťou príkaznej zmluvy je dojednanie o tom, či je príkazník povinný vykonať príkaz osobne, alebo sa môže nechať zastúpiť. Opätovne na rozdiel od mandátnej zmluvy, ktorá predpokladá, že mandatár nemusí konať osobne, príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak by aj zveril plnenie príkazu inému (čo je v prípade úkonov, ktoré vyžadujú plnomocenstvo, problém), zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám. V prípade, ak príkazca dá súhlas, aby si príkazník ustanovil zástupcu, zodpovedá iba za zavinenie pri voľbe zástupcu, čo znamená, že zodpovednosť za porušenie povinností pri plnení príkazu musí príkazca vymáhať od zástupcu. Ďalšou výnimkou, kedy si príkazník môže ustanoviť zástupcu bez súhlasu príkazcu, sú situácie, kedy je tento nevyhnutne potrebný na vykonanie príkazu. Otázka ale potom je, načo by takú zmluvu príkazca uzatváral s nespôsobilou osobou?! Zánik príkaznej zmluvy Na zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva ( 33b Občianskeho zákonníka). To znamená, že príkazná zmluva zanikne splnením príkazu v príkaznej zmluve. Toto nie je práve najšťastnejšia formulácia, pretože záväzok príkazníka nepochybne zaniká splnením, ale práva z príkaznej zmluvy majú presah aj po jej vykonaní (napríklad právo na odmenu a náhradu hotových výdavkov). 68 Viac ako príkladov z praxe spracovaných vo forme otázok a odpovedí zameraných na dane a poplatky, účtovníctvo a pracovné právo v on-line produkte EPI Príklady z praxe.

71 Ďalšie dôvody zániku príkaznej zmluvy: ak príkazca odvolal príkaz ako bolo vyššie uvedené, príkazcu to nezbavuje povinnosti uhradiť odmenu a náklady s tým súvisiace vrátane utrpenej škody. To platí aj v prípade, ak bolo plnenie príkazu zmarené v dôsledku náhody, na ktorú príkazník nedal podnet; ak ju vypovedal príkazník je paradoxné, že pri tomto prípade zákon nepamätá na žiadne riešenie vzájomných práv a povinností, čo sa týka odmeny a náhrady nákladov; smrťou príkazníka, ak je fyzickou osobou a Právo v podnikaní Príkazná zmluva zánikom právnickej osoby bez právneho nástupcu, ak je príkazník právnickou osobou. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že v prípade, ak príkazná zmluva spočíva vo vykonávaní právnych úkonov na základe plnej moci, odvolanie príkazu nezbavuje príkazníka vykonať všetko, čo nestrpí odklad, aby príkazca neutrpel škodu. Vyplýva to z ustanovení 33b Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zánik plnomocenstva. Aj tu odporúčame, aby sa zmluvné strany dohodli na podrobnejšej úprave. P Príkazná zmluva alebo pracovná zmluva? Pre posúdenie daňového zatriedenia príjmu dosahovaného z činnosti vykonávanej na základe príkaznej zmluvy je potrebné odpovedať na otázku, čo je to vlastne závislá činnosť, respektíve čo závislou činnosťou nie je. Od toho závisí, či príjem na základe príkaznej zmluvy posudzovať podľa 6, respektíve 8 zákona č. 595/2003 Poznámka: Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) alebo na základe 5 ZDP, s čím, samozrejme, súvisí spôsob zdanenia a odvodov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zmena definície závislej práce od v 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce zďaleka nie je riešením tohto problému, akoby sa mohlo zdať. Kritériá, ktoré Zákonník práce upravuje pre definíciu závislej práce, vymedzujú medze správnej úvahy oprávnených orgánov inšpektorátov práce a daňových úradov. Tým, že tieto kritériá sú formulované široko a zároveň pomerne nepresne, vzniká stav právnej neistoty pre účastníkov právnych vzťahov, čo vyhovuje štátu, ktorý, samozrejme, preferuje výkon činnosti vo forme závislej práce z dôvodov finančných. Tým môže robiť tlak na subjekty práva, aby nevyužívali legálne možnosti, ktoré majú. V súčasnosti daňový úrad postupuje podľa 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (daňový poriadok): O riadení zamestnancov, motivácii, osobnom rozvoji, efektívnom predaji a úspešnom podnikaní čítajte na 69

72 Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. V minulosti šlo o ustanovenie 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že vyššie uvedené ustanovenie znamená len to, že posúdenie konkrétnych skutočností je vecou správnej úvahy správcu dane, čo však neznamená, že táto správna úvaha môže byť svojvoľnou aplikáciou práva. Predovšetkým je potrebné poznamenať, že aj Občiansky zákonník pozná ustanovenia o neplatnosti a konverzii právnych úkonov, a to najmä 41a Občianskeho zákonníka. Konverzia právneho úkonu na rozdiel od neplatnosti právneho úkonu znamená, že v prípade simulovaného právneho úkonu, ktorým má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Voči tretím osobám sa však neplatnosti toho pôvodného úkonu nemožno dovolávať, ak tieto osoby považovali tento úkon za nezastretý. Ustanovenie 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. sa tak v podstate túto zložitú problematiku snaží veľmi problematickým spôsobom zjednodušiť s tým, že ak je to výhodné pre daňový subjekt a nie pre štát, tak sa štát rozhodne, že on bude posudzovať sporné otázky spôsobom, ktorý je pre štátny rozpočet výhodnejší. To je ale veľmi nebezpečná tendencia, pretože právny úkon je vždy prejavom vôle a na to, aby som mohol vyhlásiť, že určitý právny úkon je neplatný alebo simulovaný, musím preukazovať prejavenú vôľu strán. Faktická situácia síce môže odzrkadľovať prejavy vôle, ale to nemusí byť vždy smerodajné. Príklad č. 1: Obchodný zástupca bude pracovať na základe príkaznej zmluvy a bude platený odmenou, ktorú fakturuje. Tým, že tieto príjmy bude posudzovať podľa 6 ZDP, mu zostane viac peňazí. Všetci sú spokojní až do momentu, kedy sa napríklad stane nejaká škodová udalosť a voči obchodnému zástupcovi je vyvodzovaná zodpovednosť za škodu. Samozrejme, že zamestnanec je zodpovedný za škodu v menšom rozsahu ako osoba vykonávajúca činnosť na základe občianskoprávnych vzťahov. Takže pre jednu zmluvnú stranu bude teraz výhodnejšie povedať, ale veď ja som zamestnanec. Poukazuje to na prejavenú vôľu strán, ktorá mala byť slobodná, vážna a určitá pri uzatváraní zmluvy? Tu už minimálne jedna strana bude kalkulovať s momentálnymi výhodami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vznikli ako reakcia na socialistický Občiansky zákonník zákon 70 Navštívte denne aktualizovaný komunikačný on-line portál poskytujúci komplexné informácie z oblasti daní a účtovníctva pre každého

73 Právo v podnikaní Príkazná zmluva č. 40/1964 Zb., ktorý zrušil zmluvu o dielo, príkaznú zmluvu, ktorá bola upravená ešte v predchádzajúcom Občianskom zákonníku č. 141/1950 Sb. Keďže zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce bol prijatý len rok potom, bolo potrebné riešiť činnosti, ktoré nebolo hospodárne vykonávať (vedelo sa to už v roku 1965) v pracovnom pomere a ustanovenia o občianskej výpomoci ( Občianskeho zákonníka) neboli aplikovateľné. Typické je to najmä pri zmluve o vykonaní práce, kde predmet zmluvy je formulovaný veľmi podobne ako pri zmluve o dielo čiže na prácu vymedzenú výsledkom a nie ako opakovaná činnosť. Tieto dohody potom plynule prešli do súčasného Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), a teda odlíšiť predmetom dohodu o vykonaní práce od zmluvy o dielo je v podstate problém. Ak budeme vychádzať zo súčasnej situácie, musíme spomenúť definíciu závislej práce, tak ako je uvedená v 1 ods. 2 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a porovnať zmeny: Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Ak budeme vychádzať z definície závislej práce uvedenej v 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce, vidíme, že na to, aby sa nejaká činnosť považovala za závislú prácu, je potrebné splniť päť podmienok, a to: 1. práca je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, 2. osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, 3. podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene, 4. v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, 5. za mzdu alebo odmenu. Ako je možné vidieť, pojmové znaky závislej práce uvedené pod bodom 2, 3a5sútypické napríklad i pre príkaznú zmluvu a mandátnu zmluvu, ktorá je vlastne formou zmluvného zastúpenia. Minimálne tieto znaky nemajú rozlišovaciu schopnosť. V tejto súvislosti je možné poukázať na rozhodnutie NS SR 3 Sžf 80/2008: Základný rozdiel medzi závislou činnosťou a podnikateľskou činnosťou je nevyhnutné odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strán, t. j. či medzi sebou mienia uzatvoriť obchodnoprávny vzťah alebo pracovnoprávny vzťah. P Všetky aktuálne právne predpisy na úplne zadarmo a bez registrácie. 71

74 Pracovná zmluva i mandátna zmluva sú typom príkaznej zmluvy, t. j. ich obsahom je činnosť vykonávaná podľa pokynov tretej osoby (mandant alebo zamestnávateľ). Rozdiel nie je v obsahu existencii pokynov, ale v subjekte, t. j. či daná osoba mieni alebo nemieni podľa prejavenej vôle byť zamestnancom. Pri neexistencii výslovného zákonného zákazu rovnaký obsah pracovnej činnosti je možné plnohodnotne vykonávať na základe mandátnej i pracovnej zmluvy. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukazuje na ustanovenie 1 ods. 3 druhá veta zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, podľa ktorého závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Problém je v tom, že Zákonník práce síce zakazuje vykonávanie závislej práce v inom ako pracovnoprávnom vzťahu, respektíve obdobnom pracovnom vzťahu, ale vyhýba sa definícii toho, čo závislá práca nie je. Do bola definícia závislej práce rozšírená, citujem 1 ods. 2 Zákonníka práce: Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností. Definícia závislej činnosti účinná do v bodoch: 1. práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, 2. osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, 3. podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene, 4. v pracovnom čase, 5. za mzdu alebo odmenu, 6. na náklady zamestnávateľa, 7. jeho výrobnými prostriedkami, 8. na zodpovednosť zamestnávateľa, 9. ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností. Ako môžete vidieť porovnaním definícií do a po , vypadli body 6, 7, 8, 9, čím sa malo zľahčiť posudzovanie závislej práce. Inými slovami, rozšírili sa medze správnej úvahy štátnych orgánov. Považujem riešenie tohto problému touto legislatívnou úpravou za mierne nešťastné, pretože podľa definície podnikania v 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. sa podnikaním rozumie: 1. sústavná činnosť (teda logicky opakovaná), 72 Nezabudnite, že každý predplatiteľ môže využívať bonusový program. Nechajte sa inšpirovať z oblasti bývania, dizajnu, záhradného štýlu prostredníctvom časopisu Línia.

75 Právo v podnikaní Príkazná zmluva 2. vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (teda i na vlastné náklady), 3. za účelom dosiahnutia zisku. Tak v podstate definícia podnikania konzumuje kritériá pod bodom 6, 7, 8 i 9 bez ohľadu na to, či sú v Zákonníku práce obsiahnuté alebo nie. Mojím úmyslom nie je podporovať zneužitie práva, ale poukázať na fakt, že zvyšovanie právnej ochrany určitých skupín nie je možné dosiahnuť tým, že sa bude zvyšovať miera právnej neistoty účastníkov zmluvných vzťahov. Právo sa do spoločenskej reality presadzuje výkladom a aplikáciou práva, ktoré vykonávajú konkrétni ľudia. Vzniká otázka, prečo nezrušiť príkaznú zmluvu, sprostredkovateľskú zmluvu a zmluvu o dielo v Občianskom zákonníku? Tieto zmluvné typy stále existujú. To, že sa tento problém dá riešiť civilizovane, korektnou aplikáciou právnych predpisov, dokazuje i rozhodnutie NS ČR 21 Cdo 2609/2006 (uvádzam rozšírený citát): P Judikatúra: Právní úkon je projev vůle směřující ke vzniku, změně nebo zániku těch práv nebo povinností, které právní předpisy s takovým projevem spojují ( 240 odst. 1 zák. práce, 34 obč. zák.). Sama okolnost, jak je právní úkon (i dvoustranný) označen, není pro jeho posouzení rozhodná. Rozhodující je posouzení obsahu projevu vůle, tedy zjištění, co bylo skutečně projeveno. Podmínkou zároveň je, že vůle musí být svobodná a vážná, projev určitý a srozumitelný, jinak je právní úkon neplatný [ 242 odst. 1 písm. b) zák. práce, 37 obč. zák.]. Zatímco pracovní poměr je charakterizován tím, že zaměstnanec vykonává činnost podle pokynů zaměstnavatele, ve stanovené pracovní době, na jeho riziko a jejím cílem je plnění úkolů zaměstnavatele, občanskoprávní vztah tuto charakteristiku postrádá. Při úvaze o povaze právního vztahu založeného mezi účastníky odvolací soud správně z této charakteristiky pracovněprávního vztahu vycházel. V projednávané věci nebylo pochybností o tom, že žalovaný svoji činnost (žalobcem předtím dohodnutou přepravu) vykonával podle pokynu žalobce; nešlo o osobní aktivitu žalovaného. Jejím cílem bylo nepochybně plnění úkolů žalobce (zajištění přepravy, kterou žalobce sám dohodl a za jejíž uskutečnění byl odpovědný), byla prováděna na riziko žalobce (ohledně přepravy zde nebyl vztah mezi žalovaným a přepravovanou osobou, ale vztah mezi objednatelem přepravy a žalobcem). Jednalo se tedy typicky o závislou pracovní činnost. Dovolací námitky žalobce nemohou správnost tohoto závěru odvolacího soudu zvrátit. Především nemůže obstát argument, že se o pracovněprávní vztah nemohlo jednat proto, že mezi účastníky nebylo dohodnuto, že žalovaný vždy musí cestu vykonat, jestliže žalobce takovou potřebu projeví, ale že žalobce (pokud se mu to nehodilo) mohl vždy vykonání takové cesty odmítnout. Pro posouzení věci je totiž rozhodující, že žalovaný s tím, že pro žalobce uskuteční přepravu dne , souhlasil. Tím, jak správně uvedl odvolací soud, došlo k uzavření dohody o provedení práce ve smyslu ustanovení 236 odst. 2 zák. práce. Není totiž podstatné, zda všechny náležitosti dohody o provedení práce jsou Portál poskytuje v aktuálnom čase on-line prístup k ekonomickým a právnym informáciám. Potrebné a vzájomne súvisiace informácie nájdete na jedinom mieste. 73

76 ujednány v jediném okamžiku; dohoda je uzavřena v okamžiku, kdy je dohodnuta poslední z nezbytných náležitostí. Jestliže tedy mezi účastníky bylo rámcově dohodnuto, jakou činnost a za jakých podmínek bude případně žalovaný pro žalobce vykonávat, stačilo, že v jednotlivých případech byla uzavřena jen dohoda o tom, z jakého konkrétního místa, na jaké místo a ve kterém čase má žalovaný pro žalobce přepravu uskutečnit, a dohoda o provedení práce byla uzavřena. Argumentace dovolatele tím, že plnění svých úkolů vyplývajícíchz jeho podnikatelské činnosti mohl zajišťovat libovolným způsobem, zejména uzavíráním smluv podle občanského, případně obchodního zákoníku, nemůže na závěrech odvolacího soudu o tom, že se v projednávané věci jednalo o pracovněprávní vztah, rovněž ničeho změnit. V projednávané věci nebylo sporu o tom, že předmětem činnosti žalobce bylo provozování taxislužby, ani o tom, že v rámci této činnosti žalovaný na základě dohody mezi účastníky v případě, že žalobce nebyl schopen zajistit dohodnutou přepravu osobně, prováděl tuto přepravu na místo něj. Při úvaze o povaze právního vztahu (právních vztahů) založeného mezi účastníky odvolací soud správně zvažoval především to, jaký obsah měl mít právní vztah vzniklý na základě dohody mezi účastníky, bez ohledu na to, jak případně bylo toto ujednání označeno. I kdyby totiž účastníci tvrdili (a o takový případ se nejedná), že chtěli uzavřít smlouvu podle určitého právního předpisu, ačkoli svým obsahem (vymezením práv a povinností účastníků smlouvy) by se jednalo o smlouvu jinou (chtěli mít jiná vzájemná práva a povinnosti), ve skutečnosti by šlo o simulovaný právní úkon, jímž měl být zastřen jiný (disimulovaný) právní úkon. V takovém případě platí, že simulovaný právní úkon je pro nedostatek vážnosti vůle účastníků právního úkonu neplatný [ 242 odst. 1 písm. b) zák. práce, 37 obč. zák.]. Protože však disimulace sama o sobě není protiprávní, je třeba platnost zastřeného úkonu posoudit samostatně, a má-li disimulovaný právní úkon všechny potřebné náležitosti, je třeba uznat jej za platný [platí zastřený (disimulovaný) právní úkon]. Vzhledem k tomu, že činnost, kterou žalovaný pro žalobce vykonával, byla svou povahou (obsahem ujednaných práv a povinností) činností závislou (regulovanou zejména zákoníkem práce), je pro posouzení věci nepodstatné, že žalobce mohl plnění úkolů vyplývajících z jeho podnikatelské činnosti zajišťovat také uzavíráním smluv podle občanského, případně obchodního zákoníku; rozhodující je, co bylo mezi účastníky fakticky ujednáno. Na posudzovanie toho, či ide o závislú prácu, podľa názoru autora nie je možné vychádzať len z toho, či sú všetky podmienky vymedzené v Zákonníku práce splnené naraz, ale je tiež potrebné skúmať obsah práv a povinností zmluvných strán teda či ide o podnikateľov a tiež povahu činnosti. Závislosť práce je tiež spojená s tým, že ide o prácu, ktorej výsledok je nesamostatný inými slovami je len čiastkovým produktom, na ktorý nadväzuje iný výkon činností. Vzhľadom na to, že mnohé podmienky určujúce závislú prácu sa kryjú s pojmovými znakmi iných zmluvných typov, jedine toto ich môže spoľahlivo odlíšiť. Samozrejme, že aj činnosť, ktorá sa dá vykonávať ako podnikanie, je možné vykonávať v pracovnom pomere, ale zas len činnosť, ktorej výsledkom je ucelený a použiteľný výstup, má význam vykonávať ako podnikanie. 74 Legislatívne správy pravidelný súhrnný prehľad informácií o pripravovaných a realizovaných zmenách, pokynoch a usmerneniach v daňovej, účtovnej a mzdovej legislatíve do vašej ovej schránky.

77 Príklad č. 2: Právo v podnikaní Príkazná zmluva Čašník v reštaurácii zabezpečuje len časť komplexnejšej služby prípravu a servírovanie jedla v priestoroch podnikateľa. Jeho činnosť je nesamostatná a nemysliteľná bez nadväznosti na činnosti iných pracovníkov kuchárov, zásobovačov a podobne. Príklad č. 3: Iná situácia je v prípade, ak podnikateľ si časť subdodávky objedná u iného podnikateľa napríklad inštaláciu elektrických rozvodov, krovu a podobne. Umožňuje to 538 Obchodného zákonníka. V takom prípade ide o logický a jednotný celok diela. Samozrejme, že na uvedené práce si môže najať i svojich vlastných zamestnancov, ale keďže ide o špecifické práce, ktoré majú význam len v prípade určitej fázy diela, nemá význam držať takýchto ľudí na výplatnej listine dlhšie, ako je nevyhnutný čas na vykonanie diela. Nemá význam používať osobu so špecializáciou na pomocné práce a je to i drahé (aj keď, samozrejme, možné). To isté platí napríklad pre architekta alebo iné špecializované povolania. V tomto prípade je nevyhnutné, aby dielo vykonávali odborne spôsobilé osoby. V opačnom prípade bude mať zhotoviteľ problém s preukázaním povahy zmluvného vzťahu. P Je teda zrejmé, že úloha orgánov aplikujúcich právo sa nemôže obmedziť na opisovanie zákonných ustanovení, ale sú plne zodpovedné za hodnotenie dôkazov na základe riadne zisteného skutkového stavu. Pocit, že všetko musí byť upravené detailne zákonom a orgán aplikujúci právo v podstate nemusí ani logicky myslieť, skôr navodzuje situácie, ktoré vedú skôr k odmietnutiu súdnej a inej právnej ochrany ako k jej poskytnutiu. Nie je najmenší problém zaujať taký formalistický výklad zákona, ktorý reálne uplatnenie práva podmieni toľkými ťažko splniteľnými podmienkami, že sa v podstate ustanovenie zákona stane neaplikovateľné v praxi. Príklad č. 4: Študent angličtiny dostane od podnikateľa zákazku preložiť odborný text pre internú potrebu firmy. Študent to spravív dohodnutej dobe, na vlastnom PC, vo svojom voľnom čase a podnikateľovi odovzdá preložený text. Zdaniť predmetný príjem ako príjem podľa 5 zákona o dani z príjmov alebo podľa 8? Študent ešte nemá oprávnenie ako prekladateľ. Argumenty proti závislej práci: Je vykonávaná práca v stave nadriadenosť podriadenosť? Keďže študent to robí v rámci voľného času a zamestnávateľ ho pri práci nekontroluje (iba výsledok), tak prvok závislosti je tam veľmi slabý. Na požiadanie vám pošleme ukážkové číslo časopisov PMPP, DÚPP, Zisk manažment, Dane a Účtovníctvo a Práca, mzdy a odmeňovanie. Volajte na

78 Je práca vykonávaná osobne? Určite áno, ale zas na druhej strane je to firme jedno, či to preloží celé sám, alebo mu pomôže kamarát, rodič, známy. Hlavne, že to bude urobené v prijateľnej kvalite. Nie je teda podmienka, že to musí celé byť urobené výlučne ním, a teda osobný výkon práce je tu oslabený. Je práca vykonávaná podľa pokynov? Určite nejaké pokyny sú vydané sú súčasťou objednávky. Na druhej strane študent nie je povinný brať do úvahy interné normy firmy, jeho vzťah k firme je veľmi voľný. Je práca vykonávaná v pracovnom čase? Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou ( 85 Zákonníka práce). V tomto prípade ide o prácu v domácom prostredí. Kontrola vykonávania práce v konkrétnom čase je teda oslabená. Zároveň ale musíme riešiť, či nejde o domácku prácu, prípadne teleprácu ( 52 Zákonníka práce). Tu s najväčšou pravdepodobnosťou nejde o domácku prácu z nasledovných dôvodov: 1. zamestnávateľ nezabezpečuje pracovné prostriedky (softvér a podobne) nie je splnený 52 ods. 2 ZP, 2. povaha práce nevyžaduje splnenie podmienky 52 ods. 3 ZP (zamestnávateľ nemusí vytvárať podmienky proti izolácii zamestnanca), 3. z hľadiska zadania ide o príležitostnú činnosť 52 ods. 5 ZP (za domácku prácu alebo teleprácu sa nepovažuje práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním doma alebo na inom ako zvyčajnom mieste výkonu práce za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje). Je práca vykonávaná v jeho mene? Ide o právny vzťah, na základe ktorého zamestnávateľ výsledok činnosti bude používať vo vlastnom mene, ale študent to na základe zmluvy dodáva vo vlastnom mene ako zhotoviteľ. Je práca vykonávanú za odmenu? Určite áno. Na základe toho je možné konštatovať, že ide o príjem podľa 8 ZDP. Opätovne tu narážame na nedostatočné definovanie závislej činnosti (pokyny, odmena). Príklad č. 5: Firma zadala vedenie účtovníctva na základe mandátnej zmluvy. Činnosť sa vykonáva v priestoroch mandanta na výpočtovej technike mandanta. Ide o pracovný pomer (závislú činnosť) alebo podnikanie? 76 Odporúčame vám videoškolenie Cestovné náhrady (lektorka: Júlia Pšenková). Viac informácií na alebo na tel. č

79 Právo v podnikaní Príkazná zmluva V tejto súvislosti je možné prihliadať na vec z viacerých hľadísk. Práca sa vykonáva v priestoroch zamestnávateľa a podľa pokynov zamestnávateľa. Na druhej strane ide o činnosť vykonávanú na základe oprávnenia osobou s príslušnou odbornou spôsobilosťou. Navyše jednostranné prekvalifikovanie takejto činnosti ako závislej len z daňového hľadiska by neriešilo ostatné právne vzťahy takto vzniknuté. Podľa názoru autora v prípade existencie oprávnenia je toto možné podriadiť pod mandátnu zmluvu a zdaniť ako príjem z podnikania podľa 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Judikatúra: V tejto súvislosti napríklad NS ČR v rozhodnutí II.ÚS 69/03 konštatoval: Moderníekonomika je založena na vytěsňování činností, které nejsou předmětem činnosti příslušného podnikatele formou tzv. outsourcingu. Tímto způsobem je možno zaměřit činnost společnosti cíleně na hlavní náplň, bez plýtvání energií na činnosti přímo nesouvisející s předmětem podnikání. Všechny takto vytěsněné činnosti, které jsou však z hlediska širšího pohledu pro činnost potřebné, jsou pak vykonávány ve vztahu obdobném poměru pracovnímu. Takoví pracovníci mohou být zaměstnanci jiné společnosti, která se zaměřuje právě na tyto služby, a to ve velmi širokém spektru činností od úklidových prací až po právní či daňové poradenství. Na skutečnost, že takto vykonávaná služba je realizována nikoliv společností s řadou zaměstnanců, ale podnikatelem samotným, nemůže být, bez dalšího, nahlíženo diskriminačním způsobem s tím, že se automaticky jedná o tzv. Švarcův systém, tedy skryté zaměstnávání osob se živnostenským listem (například stavební dělníci zaměstnaní u stavební společnosti). Podstatným hlediskem, ale nikoliv jediným, pro posouzení dané věci může být i to, zda stěžovatelka vykonávala činnost účetní i pro jiné subjekty a nebo výhradně pro P. p. s. s., spol. s r. o. Sama skutečnost, že tuto činnost vykonávala v prostorách společnosti a na hardware a za použití software této společnosti, ještě nezakládá poměr obdobný pracovnímu poměru. Jakkoliv je odpovědnost mandatáře za případné škody objektivní, je otázkou přesné potřeby mandanta a zvláště jeho zájmu na ochraně firemních dat, zda striktně vyžaduje takovou praxi, případně dobrovolně poskytuje mandatáři prostory a vybavení pro účely vedení účetnictví. Tímto způsobem si totiž může mandant zajistit vyšší ochranu proti ztrátě či poškození účetních dokladů pro případ dlouhodobé nemoci či vypovězení mandátní smlouvy. Konečně i sama mandátní smlouva je poměrem mandanta a mandatáře obdobným poměru pracovnímu, kdy je dáno smluvní volností a vůlí stran, zda uzavřou pracovní poměr na dobu neurčitou, případně dohodu o provedení práce v intencích zákoníku práce nebo mandátní smlouvu. Český právní řád tuto volnost poskytuje a oba instituty považuje za rovnocenné při splnění stanovených zákonných podmínek. P Ako predplatiteľ našich produktov môžete využiť poradenstvo z oblasti daní a účtovníctva na tel. č (cena hovoru 1 za 1 minútu). 77

80 Zpochybněním formy vzájemného vztahu navíc správní orgány i správní soud narušily synalagmatičnost smlouvy, když popřely existenci mandátní smlouvy jako takové a vztah subsumovaly do sféry pracovního práva. Tímto postupem však nezrušily původní smluvní vztah, kdy stěžovatelka nadále odpovídá za účetnictví společnosti jako podnikatelka a nikoliv jako zaměstnankyně, ačkoliv na podmínky k výkonu její práce hledí orgány veřejné moci jako na pracovní poměr. Práca spoločníkov Osobitným problémom je práca štatutárov, spoločníkov a členov právnickej osoby pre spoločnosť. Je zrejmé, že spoločnosť ako právnická osoba je oddelená od právnej subjektivity svojich spoločníkov. Rovnako práca štatutára, ktorý je vlastne orgánom právnickej osoby, nemá takú mieru závislosti ako práca bežného zamestnanca. Zákon o dani z príjmov jednoznačne hovorí, že ide o príjem zo závislej činnosti podľa 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Príklad č. 6: Väčšinový spoločník vykonáva na základe mandátnej zmluvy činnosť pre spoločnosť. Vzhľadom na jeho postavenie je síce relatívne v nezávislom postavení, ale na základe 5 ods. 1 písm. b) sa bude jeho príjem posudzovať ako príjem zo závislej činnosti. Použitá literatúra: Tweet Helena Barancová, Zákonník práce, Vydavateľstvo C. H. Beck, 2013 Imrich Fekete, Občiansky zákonník Komentár, Epos, 2007 Rozhodnutie US SR ČR II.ÚS 69/03 Rozhodnutie NS ČR 21 Cdo 2609/2006 Rozhodnutie NS SR 3 Sžf 80/2008 Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník JUDr. Samuel Diatka Právnik a daňový poradca, člen SKDP od roku Externe vyučuje na UKF v Nitre. Okrem toho prevádzkuje odborný portál WEBPRAVO.EU. 78 Pozor! On-line verziu časopisu DÚPP nájdete na

81 Posudzovanie vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne nerezidentského daňovníka umiestnenej na území Slovenskej republiky Cieľom príspevku je poskytnúť výklad pri posudzovaní podmienok vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne vo vzťahu k zdaňovaniu príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne, postup pri zdaňovaní predmetných príjmov a prípady uplatňovania inštitútu zabezpečenia dane. Vznik stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou sa posudzuje: a) podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov ), ak tento daňovník je rezidentom krajiny, s ktorou nemá Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku (ďalej len medzinárodná daňová zmluva ). Podmienky vzniku stálej prevádzkarne sú vymedzené v ustanovení 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov; b) podľa zákona o dani z príjmov a podľa príslušného článku medzinárodnej daňovej zmluvy, ktorý je obvykle označený ako článok 5 Stála prevádzkareň, ak tento daňovník je rezidentom krajiny, s ktorou má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu. MEDZINÁRODNÉ ZDAŇOVANIE Medzinárodné daňové zmluvy a ich vplyv na podmienky vzniku stálej prevádzkarne Jedným zo zámerov uzatvárania medzinárodných daňových zmlúv je upraviť právo zmluvných štátov vybrať daň z určitého príjmu, ktorý má zdroj v jednom štáte a plynie rezidentovi druhého štátu. Medzinárodná daňová zmluva stanoví, ktorý zmluvný štát má právo na zdanenie tohto príjmu (štát zdroja príjmu alebo štát rezidencie daňovníka), tým, že určí spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia a dvojitého nezdanenia alebo určí, či príjem môže byť zdanený v obidvoch štátoch a za akých podmienok. Medzinárodné daňové zmluvy tiež vytvárajú podmienky pre spoluprácu v daňovej oblasti s cieľom obmedziť daňové úniky v medzinárodnom meradle a určujú zásady rovnakého zaobchádzania pre daňovníkov jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte (zamedzujú diskriminácii). Základný právny vzťah medzi vnútroštátnym predpisom a medzinárodnou zmluvou je uvedený v ustanovení 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov a v 162 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení DÚPP 14/

82 neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok ). Podľa ustanovenia 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo dohoda, ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne, má prednosť pred týmto zákonom (zákonná prioritná doložka), t. j. ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak. Do tejto kategórie medzinárodných zmlúv platia aj medzinárodné daňové zmluvy. Medzinárodná daňová zmluva nesmie ukladať ťaživejšie zdanenie, ako ukladá vnútroštátny predpis, tento môže iba modifikovať a zásadne nestanovuje daňovníkom žiadne povinnosti, ktoré nie sú obsiahnuté vo vnútroštátnych predpisoch zmluvných štátov. Len v prípade, ak určitý príjem je zdaniteľný aj v súlade s vnútroštátnym predpisom, aj v súlade s medzinárodnou daňovou zmluvou, je možné tento príjem zdaniť. Prehľad platných medzinárodných daňových zmlúv, ktorými je viazaná Slovenská republika, je uvedený v prílohe č. 1 tohto príspevku. V súlade s týmito princípmi vznik stálej prevádzkarne na území Slovenskej republiky je podmienený okrem splnenia podmienok uvedených v ustanovení 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov aj splnením podmienok uvedených v článku 5 (Stála prevádzkareň) príslušnej medzinárodnej daňovej zmluvy. Prehľad typov stálych prevádzkarní vymedzených v článku 5 medzinárodných daňových zmlúv, ktorými je viazaná Slovenská republika, je uvedený v prílohe č. 2 tohto príspevku. Vymedzenie zdroja príjmov a podmienok vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne podľa zákona o dani z príjmov Podľa 16 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov príjmom plynúcim zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z činností vykonávaných prostredníctvom jeho stálej prevádzkarne. Podľa 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami preňho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Modifikácia podmienok vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne podľa medzinárodných daňových zmlúv Tzv. službová stála prevádzkareň je vymedzená v 27 medzinárodných daňových zmluvách z celkového počtu platných 65 medzinárodných daňových zmlúv (pozri prílohu 80 Navštívte denne aktualizovaný komunikačný on-line portál poskytujúci komplexné informácie z oblasti daní a účtovníctva pre každého

83 Medzinárodné zdaňovanie Posudzovanie vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne č. 2). Najpodstatnejší rozdiel vo vymedzení podmienok vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne podľa zákona o dani z príjmov a podľa príslušnej medzinárodnej daňovej zmluvy je podmienka, že činnosť charakteru služieb musí byť vykonávaná na území Slovenskej republiky v rámci toho istého alebo súvisiaceho projektu daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo osobami preňho pracujúcimi. Predmetná podmienka je vymedzená v 15 medzinárodných daňových zmluvách (pozri prílohu č. 2). Ďalší podstatný rozdiel je v podmienke dĺžky časového testu pre vznik tzv. službovej stálej prevádzkarne (pozri prílohu č. 2). Význam konceptu tzv. službovej stálej prevádzkarne a vymedzenie všeobecných podmienok pre uplatnenie konceptu tzv. službovej stálej prevádzkarne Koncept tzv. službovej stálej prevádzkarne predstavuje ďalší alternatívny test pre posúdenie vzniku stálej prevádzkarne vo vzťahu k činnostiam charakteru služieb vykonávaných na území Slovenskej republiky nad rámec všeobecného pravidla, t. j. nad rámec podmienok vymedzených pre vznik tzv. klasickej stálej prevádzkarne. Pre účely vzniku tzv. klasickej stálej prevádzkarne musia byť splnené nasledovné tri podmienky: 1. existencia miesta alebo zariadenia na výkon činnosti na území Slovenskej republiky, 2. trvalosť miesta na výkon činnosti, 3. výkon činnosti prostredníctvom tohto miesta. Pre účely vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne musí byť činnosť charakteru služieb vykonávaná na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo osobami preňho pracujúcimi (resp. podmienka výkonu činnosti v rámci toho istého alebo súvisiaceho projektu modifikovaná medzinárodnou daňovou zmluvou), ak doba výkonu tejto činnosti presiahne šesť mesiacov (resp. časový test modifikovaný medzinárodnou daňovou zmluvou), a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Podľa uvedených podmienok tzv. službová stála prevádzkareň vzniká aj bez naplnenia podmienky všeobecného pravidla, bez existencie trvalého miesta na výkon činnosti charakteru služieb na území Slovenskej republiky. M Vysvetlenie výrazov súvisiacich s interpretáciou podmienok vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne V súvislosti s uplatňovaním podmienok vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne je potrebné vysvetliť nasledovné výrazy: S ročným predplatným na videoškolenia Dane a účtovníctvo získate prístup ku všetkým aktuálnym videoškoleniam, ktoré sa zaoberajú daňami, daňovým poriadkom a daňovým priznaním. Viac na 81

84 a) Činnosti charakteru služieb Za činnosti charakteru služieb sú na účely posudzovania vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne považované činnosti obchodného, technického alebo iného poradenstva, b) Ten istý alebo súvisiaci projekt Ten istý alebo súvisiaci projekt môže tvoriť aj dva a viac projektov, ktoré daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou vykonáva na území Slovenskej republiky, avšak tieto projekty musia tvoriť jednotný celok ekonomicky a obchodne. Posúdenie, či viaceré službové projekty ekonomicky a obchodne spolu súvisia, závisí od skutočností a okolností každého prípadu, avšak faktory, ktoré sú obvykle relevantné pre toto posúdenie, zahŕňajú napr. nasledovné okolnosti: či tieto projekty spadajú pod jednu základnú, rámcovú, resp. spoločnú zmluvu; ak tieto projekty spadajú pod viaceré zmluvy, či tieto ďalšie zmluvy a ich riadiace a sprostredkovateľské činnosti a podobné činnosti vykonávané na území Slovenskej republiky. podmienky boli uzatvorené s rovnakou osobou alebo s prepojenými osobami, či uzatvorenie ďalších zmlúv bolo možné odôvodnene očakávať už pri uzatvorení prvej zmluvy, resp. či tieto zmluvy boli dohodované ako jeden celok, napr. v rámci jedného spoločného verejného obstarávania; či sa projekty realizujú súbežne alebo na seba postupne nadväzujú; či projekty majú spoločne dojednané obchodné a ekonomické podmienky; či charakter a druh činností a prác je pri rôznych projektoch rovnaký; či rovnakí pracovníci vykonávajú činnosti v rámci rôznych projektov. c) Časový test Činnosť charakteru služieb vykonávaná na území Slovenskej republiky v rámci toho istého alebo súvisiaceho projektu daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo osobami preňho pracujúcimi zakladá vznik tzv. službovej stálej prevádzkarne, ak je táto činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky počas určitého obdobia. Vznik tzv. službovej stálej prevádzkarne je podmienený naplnením časového testu, podľa ktorého doba výkonu činnosti charakteru služieb na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo osobami preňho pracujúcimi (resp. podmienka výkonu činnosti v rámci toho istého alebo súvisiaceho projektu modifikovaná medzinárodnou daňovou zmluvou) musí trvať 183 dní v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov, resp. 184 dní, ak do obdobia dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov spadá 82 Zákony v PDF formáte všetky publikované Úplné znenia zákonov si môžete zakúpiť v PDF formáte. Viac na alebo na tel. čísle

85 Medzinárodné zdaňovanie Posudzovanie vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne priestupný rok. Ak výkon činnosti charakteru služieb vykonávajú na území Slovenskej republiky jeden deň 3 osoby, ktoré pracujú pre daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, na účely časového testu sa započítava iba jeden deň. Na účely posudzovania naplnenia časového testu pre vznik tzv. službovej stálej prevádzkarne sa za začiatok výkonu činností charakteru služieb považuje moment začatia fyzického výkonu týchto činností daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo osobami preňho pracujúcimi na území Slovenskej republiky vrátane akýchkoľvek prípravných činností a prác vykonávaných v rámci toho istého alebo súvisiaceho projektu. Tzv. službová stála prevádzkareň zaniká momentom definitívneho skončenia fyzického výkonu všetkých činností a prác daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo osobami preňho pracujúcimi vykonávaných na území Slovenskej republiky v rámci toho istého alebo súvisiaceho projektu. M Spôsob zdaňovania predmetných príjmov Príjmy z činností vykonávaných prostredníctvom tzv. službovej stálej prevádzkarne daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky sú považované za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa 16 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov a sú zdaniteľné na tomto území, pričom daňová povinnosť sa vysporiada osobne daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou podaním daňového priznania. Pri zdanení týchto príjmov sa postupuje podľa 17 ods. 7 zákona o dani z príjmov a podľa článku 7 (Zisky podniku). Podľa 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, je platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje peňažné úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou s výnimkou daňovníka členského štátu Európskej únie alebo daňovníka štátu tvoriaceho Európsky hospodársky priestor, povinný zrážať sumu vo výške 19 % z peňažného plnenia a v prospech daňovníka nezmluvného štátu podľa 2 písm. x) povinný zrážať sumu vo výške 35 % z peňažného plnenia. Modelové situácie Príklad č. 1: Spoločnosť Y, ktorá je považovaná za rezidenta Českej republiky, vykonáva poradenské služby na rôznych miestach na území Slovenskej republiky na základe troch zmlúv uzatvorených v januári 2014 s rôznymi nezávislými slovenskými spoločnosťami, pričom na tomto území nedisponuje trvalým miestom na výkon týchto činností. Tieto činnosti vykonáva svojimi zamestnancami. Využite možnosť kúpiť si predplatné na 10 vstupov našich školení. Permanentka je prenosná v rámci firmy. Viac informácií na alebo na tel. č

86 Zamestnanci českej spoločnosti začali vykonávať tieto činnosti charakteru služieb a predpokladajú ich ukončenie do , pričom ich nebudú vykonávať súvisle, avšak s ohľadom na obsah zmluvných podmienok je predpoklad, že fyzický výkon týchto činností charakteru služieb presiahne 200 dní v období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Vzniká tomuto českému daňovníkovi stála prevádzkareň na území Slovenskej republiky? Riešenie: Pri posudzovaní, či uvedenému českému daňovníkovi vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je potrebné vychádzať z ustanovení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 238/2003 Z. z. (ďalej len zmluva ), ako aj z ustanovení zákona o dani z príjmov. Podľa ustanovenia článku 7 zmluvy zisky českého daňovníka sa môžu zdaniť len v Českej republike, pokiaľ daňovník nevykonáva svoju činnosť v Slovenskej republike prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni. Podmienky vzniku stálej prevádzkarne sú vymedzené v článku 5. Podľa článku 5 ods. 3 písm. b) zmluvy výraz stála prevádzkareň rovnako zahŕňa poskytovanie služieb vrátane poradenských alebo riadiacich služieb podnikom jedného zmluvného štátu alebo prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov najatých podnikom na takýto účel, ale len vtedy, ak činnosti takého charakteru trvajú na území druhého zmluvného štátu počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré presiahnu v úhrne šesť mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období. Podľa 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo osobami preňho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. S ohľadom na uvedené, ak český daňovník alebo osoby preňho pracujúce budú vykonávať na území Slovenskej republiky činnosti charakteru služieb a ak doba výkonu tejto činnosti bude viac ako 200 dní (presiahne šesť mesiacov), a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov, tomuto českému daňovníkovi vznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň. Ak český daňovník má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, prostredníctvom ktorej by uvedené služby poskytoval, predmetné príjmy sú považované za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky a sú zdaniteľné na tomto území, pričom daňová povinnosť sa vysporiada osobne českým daňovníkompodaním daňového priznania. Podľa 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, je platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje peňažné úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou s výnimkou daňovníka členského štátu Európskej únie alebo daňovníka štátu tvoriaceho Európsky hospodársky priestor, povinný zrážať sumu vo výške 19 % z peňažného plnenia a v prospech daňovníka nezmluvného štátu podľa 2 písm. x) povinný zrážať sumu vo výške 35 % z peňažného plnenia. 84 Viac odborných článkov, príkladov z praxe a legislatívy z oblasti medzinárodného zdaňovania nájdete na denne aktualizovanom portáli

87 Keďže v uvedenom prípade platiteľ dane vypláca úhradu v prospech českého daňovníka, ktorý je daňovníkom členského štátu Európskej únie, keď tomuto českému daňovníkovi vznikne z titulu výkonu predmetných služieb na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, platiteľ dane (slovenská spoločnosť) nie je povinný zraziť sumu na zabezpečenie dane podľa 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Príklad č. 2: Medzinárodné zdaňovanie Posudzovanie vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne Spoločnosť X, ktorá je považovaná za rezidenta Rumunska, vykonáva technické služby na území Slovenskej republiky, pričom na tomto území nedisponuje trvalým miestom na výkon týchto činností. Tieto služby vykonáva na základe dvoch zmlúv uzatvorených v marci 2014 s dvomi nezávislými slovenskými spoločnosťami na rôznych miestach na území Slovenskej republiky. Tieto činnosti vykonáva svojimi zamestnancami. Zamestnanci rumunskej spoločnosti začali vykonávať tieto činnosti charakteru služieb na základe prvej zmluvy 12. marca 2014 a predpokladajú ich ukončenie do , pričom ich nebudú vykonávať súvisle, avšak s ohľadom na obsah zmluvných podmienok je predpoklad, že fyzický výkon týchto činností charakteru služieb bude 90 dní v období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Na základe druhej zmluvy začali vykonávať zamestnanci rumunskej spoločnosti tieto činnosti charakteru služieb 20. apríla 2014 a predpokladajú ich ukončenie do , pričom ich nebudú vykonávať súvisle, avšak s ohľadom na obsah zmluvných podmienok je predpoklad, že fyzický výkon týchto činností charakteru služieb bude 100 dní v období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. M Vzniká tomuto rumunskému daňovníkovi stála prevádzkareň na území Slovenskej republiky? Riešenie: Pri posudzovaní, či uvedenému českému daňovníkovi vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, je potrebné vychádzať z ustanovení Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 105/1996 Z. z. (ďalej len zmluva ), ako aj z ustanovení zákona o dani z príjmov. Podľa ustanovenia článku 7 zmluvy zisky rumunského daňovníka sa môžu zdaniť len v Rumunsku, pokiaľ daňovník nevykonáva svoju činnosť v Slovenskej republike prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá je tam umiestnená, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni. Podmienky vzniku stálej prevádzkarne sú vymedzené v článku 5. Podľa článku 5 ods. 3 písm. b) zmluvy výraz stála prevádzkareň rovnako zahŕňa poskytovanie služieb vrátane poradenských a riadiacich služieb, ktoré poskytuje podnik jedného zmluvného štátu prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov najatých v druhom zmluvnom štáte, avšak iba ak činnosti takéhoto charakteru trvajú pri rovnakom alebo súvisiacom projekte počas jedného alebo viacerých období presahujúcich v úhrne viac než šesť mesiacov v ktoromkoľvek dvanásťmesačnom období. Podľa 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov za činnosť vykonávanú prostredníctvom stálej prevádzkarne sa považuje aj činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky pri poskytovaní služieb daňovníkom alebo Nezabudnite, že každý predplatiteľ môže využívať bonusový program. Nechajte sa inšpirovať z oblasti bývania, dizajnu, záhradného štýlu prostredníctvom časopisu Línia. 85

88 osobami preňho pracujúcimi, ak doba výkonu tejto činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov. Keďže zmluva modifikuje podmienky vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne podľa zákona o dani z príjmov, v zmluve je vymedzená podmienka, že činnosť charakteru služieb musí byť vykonávaná na území Slovenskej republiky v rámci toho istého alebo súvisiaceho projektu daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou alebo osobami preňho pracujúcimi, potom s ohľadom na uvedené, ak rumunský daňovník alebo osoby preňho pracujúce budú vykonávať na území Slovenskej republiky činnosti charakteru služieb v rámci toho istého alebo súvisiaceho projektu a ak doba výkonu tejto činnosti bude v rámci jedného projektu iba 90 dní a v rámci druhého projektu tiež iba 100 dní (nepresiahne šesť mesiacov), a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov, tomuto rumunskému daňovníkovi nevznikne na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň. Predmetný príjem nie je považovaný na území Slovenskej republiky za zdaniteľný príjem. Príklad č. 3: Spoločnosť U, ktorá je považovaná za rezidenta Spojených štátov amerických, vykonáva obchodné služby na území Slovenskej republiky, pričom na tomto území nedisponuje trvalým miestom na výkon týchto činností. Tieto služby bude vykonávať počas jedného alebo viacerých období presahujúcich v úhrne viac ako 9 mesiacov v dvanásťmesačnom období od 12. februára 2014 do 12. februára 2015, t. j. tzv. službová stála prevádzkareň vznikne aj podľa 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov a tiež podľa článku 5 ods. 3 písm. b) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzenídvojitého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku č. 74/1994 Z. z. (ďalej len zmluva ). Akým spôsobom sa zdaňuje predmetný príjem na území Slovenskej republiky, podlieha zabezpečeniu dane? Riešenie: Keďže v uvedenom prípade americkému daňovníkovi vzniká tzv. službová stála prevádzkareň aj podľa 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov a tiež podľa článku 5 ods. 3 písm. b) zmluvy, predmetný príjem je príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky podľa 16 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, takže je považovaný za zdaniteľný príjem na území Slovenskej republiky. Daňová povinnosť z predmetného príjmu sa vysporiada osobne americkým daňovníkom podaním daňového priznania. Podľa 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, je platiteľ dane, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje peňažné úhrady v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou s výnimkou daňovníka členského štátu Európskej únie alebo daňovníka štátu tvoriaceho Európsky hospodársky priestor, povinný zrážať sumu vo výške 19 % z peňažného plnenia a v prospech daňovníka nezmluvného štátu podľa 2 písm. x) povinný zrážať sumu vo výške 35 % z peňažného plnenia. Keďže v uvedenom prípade platiteľ dane vypláca úhradu v prospech amerického daňovníka, ktorý nie je daňovníkom členského štátu Európskej únie ani daňovníkom štátu tvoriaceho Európsky hospodársky priestor, 86 Na požiadanie vám pošleme ukážkové číslo časopisov PMPP, DÚPP, Zisk manažment, Dane a Účtovníctvo a Práca, mzdy a odmeňovanie. Volajte na

89 ani daňovníkom nezmluvného štátu podľa 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, keď tomuto americkému daňovníkovi vznikne z titulu výkonu predmetných služieb na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň, platiteľ dane (slovenská spoločnosť) je povinný zraziť sumu na zabezpečenie dane podľa 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov vo výške 19 % z peňažného plnenia. Príklad č. 4: Medzinárodné zdaňovanie Posudzovanie vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne Daňový rezident Kanady vykonáva služby pre slovenskú spoločnosť od februára 2013 do apríla 2014 na území Slovenskej republiky, pričom na tomto území nedisponuje trvalým miestom na výkon týchto činností. Slovenský daňovník (odberateľ služby) bude poukazovať prvú úhradu v prospech daňového rezidenta Kanady (poskytovateľa služby) dňa 25. marca Je predmetný príjem zdaniteľný na území Slovenskej republiky podľa ustanovenia 16 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov v nadväznosti na ustanovenie 16 ods. 2 tohto zákona o dani z príjmov pre účely uplatnenia zabezpečenia dane podľa ustanovenia 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov? Riešenie: Vzhľadom na to, že koncept tzv. službovej stálej prevádzkarne sa do zákona o dani z príjmov zaviedol s účinnosťou od 1. januára 2014, aj prvým posudzovaným (testovaným) obdobím je obdobie od 1. januára 2014 do dátumu skutočného ukončenia vykonávania činnosti daňového rezidenta Kanady na územíslovenskej republiky. V predmetnej modelovej situácii je počítanie časového testu a vznik stálej prevádzkarne ďalej potrebné modifikovať v súlade s článkom 5 ods. 3 písm. b) Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kanady o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku č. 96/2007 Z. z. (ďalej len zmluva ). Podľa článku 5 ods. 3 písm. b) výraz stála prevádzkareň rovnako zahŕňa poskytovanie služieb vrátane poradenských a manažérskych služieb podnikom jedného zmluvného štátu prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov zamestnaných podnikom na takéto účely, ale len ak činnosti takéhoto charakteru trvajú (pre ten istý alebo súvisiaci projekt) na územídruhého zmluvného štátu počas jedného alebo viacerých období presahujúcich v úhrne deväť mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období. Ak kanadský daňovník skutočne ukončí činnosť na území Slovenskej republiky v apríli 2014, nie je predpoklad, že bude predmetné služby pre ten istý alebo súvisiaci projekt vykonávať od 1. januára 2014 dlhšie ako deväť mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, takže tomuto daňovníkovi tzv. službová stála prevádzkareň na území Slovenskej republiky nevznikne a predmetné príjmy nie sú považované za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky, t. j. nie sú zdaniteľné na tomto území. Platiteľ dane (slovenská spoločnosť) nie je povinný zraziť sumu na zabezpečenie dane podľa 44 ods. 2 zákona o dani z príjmov. M Ing. Dana Slivková, PhD. odborníčka na medzinárodné zdaňovanie príjmov Všetky aktuálne právne predpisy na úplne zadarmo a bez registrácie. 87

90 Príloha č. 1: Prehľad platných zmlúv Slovenskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov, resp. z príjmov a z majetku P. č. Zmluvný štát Kód štátu Nadobudnutie platnosti Zbierka zákonov 1. Austrália AU / Belgické kráľovstvo BE / Bieloruská republika BY / Bosna a Hercegovina BA / Brazílska federatívna republika BR / Bulharská republika BG / Cyperská republika CY / Česká republika CZ / Čínska ľudová republika 3) CN / Čínska ľudová republika (Taiwan) TW FS 9/2011 ozn. č Dánske kráľovstvo EK / Estónska republika EE / Fínska republika FI / Francúzska republika FR / Helénska republika GR / Holandské kráľovstvo NL / (Protokol) 199/1997 (Protokol) 17. Gruzínsko GE / Chorvátska republika HR / India IN / Indonézska republika ID / Írsko IE / Islandská republika IS / Izrael IL / Japonsko JP / Aktuálne znenia zákonov s grafickým znázornením pôvodného a nového znenia prinášajú Úplné znenia zákonov. Konkrétne predpisy na alebo vám poradíme na tel. č

91 Medzinárodné zdaňovanie Posudzovanie vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne P. č. Zmluvný štát Kód štátu Nadobudnutie platnosti Zbierka zákonov 25. Juhoafrická republika ZA / Macedónsko MK / Kanada CA / Kazašská republika KZ / Kórejská republika KR / Kuvajt KW / Litovská republika LT / Veľká líbyjská arabská ľudová socialistická džamáhírija LY / Lotyšská republika LV / Luxemburské veľkovojvodstvo LU / Maďarská republika HU / Malta MT / Moldavská republika MD / Mongolská ľudová republika (FO) 4) MN / Mongolská ľudová republika (PO) 4) MN / Nigérijská federatívna republika NG / Nórske kráľovstvo NO / Poľská republika PL / Portugalská republika PT / Rakúska republika AT / Republika Srí Lanka LK / Rumunsko RO / Ruská federácia RU / Singapurská republika SG / Slovinská republika 1) SI / Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska 5) GB / Spojené štáty americké US / Spolková republika Nemecko DE /1984 M Potrebujete vyriešiť konkrétny problém? Napíšte nám ho na adresu listaren@pp.sk a my zabezpečíme kvalifikovanú odpoveď (len pre predplatiteľov). 89

92 P. č. Zmluvný štát Kód štátu Nadobudnutie platnosti Zbierka zákonov 53 Spojené štáty mexické MX / Srbsko a Čierna Hora YU / Sýrska arabská republika SY / Španielsko ES / Švajčiarska konfederácia CH / /2012 (Protokol) 58. Švédske kráľovstvo SE / Talianska republika IT / Tuniská republika TN / Turecká republika 2) TR / Turkménsko TM / Ukrajina UA / Uzbecká republika UZ / Vietnamská socialistická republika VN /2009 Vysvetlivky: 1) Dňom nadobudnutia platnosti tejto zmluvy sa skončí medzi Slovenskou republikou a Slovinskou republikou platnosť Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmu a z majetku podpísanej v Prahe 2. novembra 1981 a jej ustanovenia sa prestanú vykonávať od dátumu, keď sa začne vykonávať táto zmluva v súlade s ustanoveniami odseku 2 (vyhláška č. 99/1983 Zb.). 2) Redakčné oznámenie o oprave chyby v oznámení MZV SR č. 90/2000 Z. z. o uzavretí Zmluvy medzi SR a Tureckou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov čiastka č. 73/2000 na str ) Podľa Oznámenia č / na uplatňovanie Zmluvy medzi vládou ČSSR a vládou Čínskej ľudovej republiky o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmu č. 41/1998 Zb., ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 17/2001, sa táto zmluva neuplatňuje na území osobitných administratívnych oblastí Hongkong, Macao a provincie Taiwan, zmluva sa vzťahuje len na pevninskú Čínu. V osobitných administratívnych oblastiach Hongkong, Macao a v provincii Taiwan sa uplatňujú samostatné daňové režimy. Hongkong, Macao a Taiwan samostatne rozhodujú o druhoch daní, daňových sadzbách a ďalších daňových záležitostiach. 4) Vo vzťahu k Mongolsku sa naďalej uplatňujú tzv. mnohostranné daňové zmluvy RVHP, t. j. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmu a majetku fyzických osôb medzi ČSSR, Bulharskou ľudovou 90 Užite si chvíle oddychu v dreveniciach Jánošíkov dvor, kde prebudíte skrytú súťaživosť v adventure golfe. Viac o bonusovom programe na

93 Medzinárodné zdaňovanie Posudzovanie vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík podpísaná v Miškovci dňa a Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia príjmu a majetku právnických osôb medzi ČSSR, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Mongolskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík podpísaná v Ulanbátare dňa ) Oznámenie č / k uplatňovaniu Zmluvy medzi vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládou Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmu a ziskov z majetku č. 89/1992, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 7/1997, objasňuje územnú platnosť tejto zmluvy nasledovne: Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) zmluvy výraz Spojené kráľovstvo označuje Veľkú Britániu a Severné Írsko včítane každej oblasti mimo výsostných vôd Spojeného kráľovstva. Termín Veľká Británia sa vzťahuje na Anglicko, Wales a Škótsko. Termín Veľká Británia sa nevzťahuje na pobrežné ostrovy a na závislé teritóriá (napr. ostrov Man, Normanské ostrovy, Gibraltár, Britské panenské ostrovy atď.). Na týchto pobrežných ostrovoch a na týchto závislých teritóriách je vo väčšine prípadov riešená legislatíva finančných, ekonomických a obchodných otázok odchylne od legislatívy Veľkej Británie a tiež sa na tieto územia nevzťahuje legislatíva prevzatá do britského práva z právnych noriem Európskej únie, nevzťahuje sa podľa práva platného vo Veľkej Británii Zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia na pobrežné ostrovy a závislé územia. M Príloha č. 2: Prehľad typov stálych prevádzkarní vymedzených v článku 5 príslušných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov, resp. z príjmov a z majetku, ktorými je viazaná Slovenská republika Por. č. Zmluvný štát Klasická SP Článok 5 Službová SP (časový test presiahne x M/D v akomkoľvek x M období) obmedzenie na 1 projekt A/N Stavebná SP (časový test trvá dlhšie ako x M ) Závislý zástupca 1. Austrália X X (6/12 M) A X (12 M) X 2. Belgické kráľovstvo X X (12 M) X 3. Bieloruská republika X X 12 M) X 4. Bosna a Hercegovina X X 12 M) X Legislatívne správy pravidelný súhrnný prehľad informácií o pripravovaných a realizovaných zmenách, pokynoch a usmerneniach v daňovej, účtovnej a mzdovej legislatíve do vašej ovej schránky. 91

94 Por. č. Zmluvný štát Klasická SP Článok 5 Službová SP (časový test presiahne x M/D v akomkoľvek x M období) obmedzenie na 1 projekt A/N Stavebná SP (časový test trvá dlhšie ako x M ) Závislý zástupca 5. Brazílska federatívna republika X X (6 M) X 6. Bulharská republika X X (12 M) X 7. Cyperská republika X X (6 M) 1) X 8. Česká republika X X (6/12 M) N X (12 M) X 9. Čínska ľudová republika X X (6/12 M) N X (6 M) X 10. Čínska ľudová republika (Taiwan) X X (9 M) X 11. Dánske kráľovstvo X X (12 M) X 12. Estónska republika X X (6/12 M) N X (9 M) X 13. Fínska republika X X (12/18 M) N X (12 M) X 14. Francúzska republika X X 15. Helénska republika X X (9 M) X 16. Holandské kráľovstvo X X (12 M) X 17. Gruzínsko X X (6 M) X 18. Chorvátska republika X X (6 M) 3) A X (12 M) X 19. India X X (6 M) 2) X 20. Indonézska republika X X (91 D/12 M) N X (6 M) X 21. Írsko X X (9/12 M) N X (12 M) X 22. Islandská republika X X (9/12 M) A X (12 M) X 23. Izrael X X (6/12 M) A X (9 M) X 24. Japonsko X X (12 M) X 25. Juhoafrická republika X X (12 M) X 26. Macedónsko X X (183 D/12 M) A X (12 M) X 27. Kanada X X (9/12 M) A X (12 M) X 28. Kazašská republika X X (6/12 M) A X (9 M) X 29. Kórejská republika X X (9 M) X 30. Kuvajtský štát X X (9 M) X 31. Litovská republika X X (6/12 M) N X (9 M) X 92 Navštívte denne aktualizovaný komunikačný on-line portál poskytujúci komplexné informácie z oblasti daní a účtovníctva pre každého

95 Medzinárodné zdaňovanie Posudzovanie vzniku tzv. službovej stálej prevádzkarne Por. č. 32. Zmluvný štát Veľká líbyjská arabská ľudová socialistická džamáhírija Klasická SP Článok 5 Službová SP (časový test presiahne x M/D v akomkoľvek x M období) obmedzenie na 1 projekt A/N Stavebná SP (časový test trvá dlhšie ako x M ) Závislý zástupca X X (3/12 M) A X (3 M) X 33. Lotyšská republika X X (6/12 M) N X (9 M) X 34. Luxemburské veľkovojvodstvo X X (6 M) X 35. Maďarská republika X X (6/12 M) A X (12 M) X 36. Malta X X (6/12 M) A X (9 M) X 37. Moldavská republika X X (6/12 M) A X (12 M) X 38. Mongolská ľudová republika (FO) 39. Mongolská ľudová republika (PO) 40. Nigérijská federatívna republika X X (3 M) X 41. Nórske kráľovstvo X X (12 M) X 42. Poľská republika X X (12 M) X 43. Portugalská republika X X (12 M) X 44. Rakúska republika X X (12 M) X 45. Republika Srí Lanka X X (12 M) X 46. Rumunsko X X (6/12 M) A X (9 M) X 47. Ruská federácia X X (12 M) X 48. Singapurská republika X X (6/12 M) N X (12 M) X 49. Slovinská republika X X (183 D/12 M) N X (12 M) X 50. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska X X (12 M) X 51. Spojené štáty americké X X (9/12 M) A X (12 M) X 52. Spojené štáty mexické X X (183 D/12 M) N X (6 M) X 53. Spolková republika Nemecko X X (12 M) X 54. Srbsko a Čierna Hora X X (12 M) X 55. Sýrska arabská republika X X (6/12 M) N X (6 M) X 56. Španielsko X X (12 M) X M Nezabudnite, že každý predplatiteľ môže využívať bonusový program. Nechajte sa inšpirovať z oblasti bývania, dizajnu, záhradného štýlu prostredníctvom časopisu Línia. 93

96 Por. č. Zmluvný štát Klasická SP Článok 5 Službová SP (časový test presiahne x M/D v akomkoľvek x M období) obmedzenie na 1 projekt A/N Stavebná SP (časový test trvá dlhšie ako x M ) Závislý zástupca 57. Švajčiarska konfederácia X X (12 M) X 58. Švédske kráľovstvo X X (12 M) X 59. Talianska republika X X (12 M) X 60. Tuniská republika X X (6 M) X 61. Turecká republika X X (12 M) X 62. Turkmenistan X X (12 M) X 63. Ukrajina X X (12 M) X 64. Uzbecká republika X X (6/12 M) A X (9 M) X 65. Vietnamská socialistická republika X X (6/12 M) A X (6 M) X Vysvetlivky: M mesiacov D dní X výraz stála prevádzkareň zahŕňa výraz stála prevádzkareň nezahŕňa Poznámky: 1) Výraz stála prevádzkareň zahŕňa najmä stavenisko alebo montáž, ktoré trvajú dlhšie ako šesť mesiacov, nie však montáž uskutočnenú podnikom jedného zmluvného štátu v spojení s dodávkou strojov alebo zariadení z tohto štátu do druhého zmluvného štátu. 2) Výraz stála prevádzkareň zahŕňa najmä stavenisko, montáž alebo dozor nad nimi, ak také stavenisko, montáž alebo dozor trvajú dlhšie ako 6 mesiacov alebo ak taká montáž alebo dozor súvisiaci s predajom strojov alebo zariadení netrvajú dlhšie ako 6 mesiacov, ale výdavky, ktoré sa majú platiť za montáž alebo dozor, presahujú 10 % predajnej ceny strojov alebo zariadení. 3) Ak činnosti trvajú pri rovnakom alebo súvisiacom projekte počas jedného alebo viacerých období v úhrne viac ako šesť mesiacov. 94 Viac ako príkladov z praxe spracovaných vo forme otázok a odpovedí zameraných na dane a poplatky, účtovníctvo a pracovné právo v on-line produkte EPI Príklady z praxe.

97 Obsah dokumentácie o metóde ocenenia Usmernenie MF SR č. MF/8120/ o určení obsahu dokumentácie o metóde ocenenia používanej daňovníkom podľa 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a 160 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov na zabezpečenie jednotného postupu vydáva usmernenie, ktorým určuje obsah dokumentácie o metóde ocenenia použitej daňovníkom na účely zistenia rozdielu podľa 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Toto usmernenie nahrádza usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/8288/ o určení obsahu dokumentácie o metóde ocenenia používanej daňovníkom podľa 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ing. Daniela Klučková generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej Obsah dokumentácie o metóde ocenenia používanej daňovníkom podľa 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov ), ktorým sa ustanovuje povinnosť vedenia dokumentácie o metóde ocenenia použitej Vymedzenie obsahu dokumentácie o metóde ocenenia použitej daňovníkom, ktorým je závislá osoba podľa 2 písm. n) zákona o dani z príjmov, ktorá zisťuje rozdiel podľa 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov (ďalej len daňovník ), vychádza z princípov a zásad stanovených Smernicou Článok 1 Úvodné ustanovenie daňovníkom na účely zistenia rozdielu podľa 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov, 38 a 45 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov, určuje obsah dokumentácie o metóde ocenenia používanej daňovníkom takto: o transferom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní a Uznesením Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady z 27. júna 2006, o kódexe správania pre dokumentáciu o transferovom oceňovaní pre pridružené podniky v Európskej únii. MEDZINÁRODNÉ ZDAŇOVANIE DÚPP 14/

98 1. Účelom dokumentácie je zdokumentovať proces ocenenia vzájomných obchodných vzťahov daňovníka vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery (ďalej len kontrolované transakcie ) a iné skutočnosti, ktoré majú vplyv na oceňovanie týchto transakcií. Dokumentácia predstavuje súbor informácií, údajov a skutočností, ktoré preukazujú a vysvetľujú spôsob tvorby cien daňovníka pri kontrolovaných transakciách. 2. Daňovníci okrem daňovníkov uvedených v bodoch 3 a 4 vedú za zdaňovacie obdobie dokumentáciu v rozsahu uvedenom v článku Daňovníci, fyzické osoby a daňovníci, ktorí sú mikro účtovnými jednotkami na základe osobitného predpisu, 1) za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú mikro účtovnými jednotkami, vedú dokumentáciu v rozsahu uvedenom v článku Daňovníci, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo na základe povinnosti podľa osobitného predpisu, 2) vedú za zdaňovacie obdobie, v ktorom takto vykazujú výsledok hospodárenia, dokumentáciu v rozsahu uvedenom v článku Daňovníci, ktorí uskutočňujú transakciesozávislýmiosobami,ktorésúdaňovníkmi nezmluvného štátu, 3) daňovníci, ktorí žiadajú správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, 4) a daňovníci, ktorí žiadajú Článok 2 Všeobecné zásady o úpravu základu dane, 5) sú pre účely tohto usmernenia považovaní za daňovníkov podľa bodu Články 3, 4 a 5 stanovujú minimálny rozsah dokumentácie. Daňovníci môžu do dokumentácie zahrnúť aj ďalšie informácie, ktoré prispejú k preukázaniu súladu s princípom nezávislého vzťahu. 7. Dokumentácia môže obsahovať aj ďalšie informácie slúžiace k preukázaniu súladu s princípom nezávislého vzťahu, ak o takéto informácie požiada správca dane pri výkone daňovej kontroly podľa osobitného predpisu. 6) 8. Dokumentácia, okrem dokumentácie pripravovanej daňovníkmi uvedenými v bode 3, pozostáva zo všeobecnej dokumentácie a zo špecifickej dokumentácie. Všeobecná dokumentácia obsahuje súbor informácií poskytujúcich celkový prehľad o skupine závislých osôb (ďalej len skupina ). Špecifická dokumentácia bezprostredne nadväzuje na všeobecnú dokumentáciu a obsahuje osobitné informácie týkajúce sa daňovníka. Ak sa informácie všeobecnej a špecifickej dokumentácie navzájom prelínajú, uvádzajú sa v dokumentácii len raz. 9. Obsah dokumentácie závisí od okolností a podmienok jednotlivých kontrolovaných transakcií daňovníka, predovšetkým od použitej metódy ocenenia. 10. Dokumentácia obsahuje informácie samostatne za každú kontrolovanú transakciu alebo spoločne za skupinu 96 Všetky aktuálne právne predpisy na úplne zadarmo a bez registrácie.

99 Medzinárodné zdaňovanie Obsah dokumentácie o metóde ocenenia kontrolovaných transakcií. Skupina kontrolovaných transakcií je viacero kontrolovaných transakcií s tým istým členom skupiny, ktoré sú: a) rovnakého druhu, sú uzatvorené za porovnateľných podmienok alebo b) vzájomne úzko prepojené a vzájomne podmienené, alebo c) sú porovnateľné z hľadiska využívaného majetku, funkcií a rizík, pričom vypracovanie dokumentácie za tieto transakcie spoločne poskytne spoľahlivejší obraz o použitých metódach ocenenia. Daňovník v dokumentácii uvedie dôvody zlúčenia transakcií do skupiny kontrolovaných transakcií. 11. Daňovníci vedú dokumentáciu o kontrolovaných transakciách, ktoré sú významného charakteru, 7) pričom do dokumentácie môžu zahrnúť aj informácie o transakciách nevýznamného charakteru. 12. Dokumentáciu vedie daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak nenastanú žiadne nové skutočnosti ovplyvňujúce spôsob ocenenia kontrolovaných transakcií, pri vypracovaní dokumentácie sa môže daňovník odvolať na informácie uvedené v dokumentácii za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. M 1. Daňovníci uvedení v článku 2 bode 2, ktorí uskutočňujú kontrolované transakcie, vedú za zdaňovacie obdobie základnú dokumentáciu pozostávajúcu zo všeobecnej dokumentácie a špecifickej dokumentácie. 2. Všeobecná dokumentácia obsahuje tieto informácie: a) identifikáciu a právnu formu jednotlivých členov skupiny, popis celosvetovej organizačnej a vlastníckej štruktúry skupiny, b) všeobecný popis funkcií, ktoré vykonávajú jednotliví členovia skupiny a ich predpokladané riziká, ktoré znášajú. 3. Špecifická dokumentácia obsahuje tieto informácie: Článok 3 Základná dokumentácia a) identifikáciu a právnu formu daňovníka, popis jeho organizačnej a vlastníckej štruktúry, b) popis podnikateľskej činnosti a obchodnej stratégie daňovníka, identifikáciu priemyselného odvetvia, obchodné vzťahy a aktivity daňovníka v priemyselnom odvetví, c) všeobecný popis funkcií, ktoré vykonáva daňovník, jeho predpokladané riziká, ktoré znáša, a majetok, ktorý využíva, d) zoznam kontrolovaných transakcií, popis jednotlivých kontrolovaných transakcií daňovníka, ktorými sú identifikácia zmluvných strán kontrolovanej transakcie, peňažné vyjadrenie hodnoty transakcie a ďalšie informácie o kontrolovanej transakcii Na požiadanie vám pošleme ukážkové číslo časopisov PMPP, DÚPP, Zisk manažment, Dane a Účtovníctvo a Práca, mzdy a odmeňovanie. Volajte na

100 (obchodné podmienky a iné skutočnosti ovplyvňujúce kontrolované transakcie), e) popis systému transferového oceňovania daňovníka obsahujúci informácie týkajúce sa výberu, spôsobu uplatňovania metód(y) transferového oceňovania a určenia ceny kontrolovaných transakcií. 1. Daňovníci uvedení v článku 2 bode 3, ktorí uskutočňujú kontrolované transakcie, vedú za zdaňovacie obdobie skrátenú dokumentáciu. 2. Skrátená dokumentácia obsahuje tieto informácie: a) identifikáciu a právnu formu jednotlivých členov skupiny, popis celosvetovej organizačnej a vlastníckej štruktúry skupiny, Článok 4 Skrátená dokumentácia b) zoznam kontrolovaných transakcií, popis jednotlivých kontrolovaných transakcií daňovníka, ktorými sú identifikácia zmluvných strán kontrolovanej transakcie, peňažné vyjadrenie hodnoty transakcie a ďalšie informácie o kontrolovanej transakcii (obchodné podmienky a iné skutočnosti ovplyvňujúce kontrolované transakcie). 1. Daňovníci uvedení v článku 2 bode 4, ktorí uskutočňujú kontrolované transakcie, vedú za zdaňovacie obdobie úplnú dokumentáciu pozostávajúcu zo všeobecnej dokumentácie a špecifickej dokumentácie. 2. Všeobecná dokumentácia obsahuje tieto informácie: a) identifikáciu a právnu formu jednotlivých členov skupiny, popis celosvetovej organizačnej a vlastníckej štruktúry skupiny vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, Článok 5 Úplná dokumentácia b) popis podnikateľskej činnosti a obchodnej stratégie v rámci skupiny, identifikáciu priemyselného odvetvia, obchodné vzťahy a aktivity skupiny v priemyselnom odvetví vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, c) plánovanú obchodnú stratégiu, predpokladané aktivity v budúcnosti, projekty a ciele skupiny vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, d) všeobecný popis funkcií, ktoré vykonávajú jednotliví členovia skupiny 98 Všetky aktuálne právne predpisy na úplne zadarmo a bez registrácie.

101 Medzinárodné zdaňovanie Obsah dokumentácie o metóde ocenenia a ich predpokladané riziká, ktoré znášajú, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, e) iné informácie, ktoré prispejú k preukázaniu súladu s princípom nezávislého vzťahu. 3. Špecifická dokumentácia obsahuje tieto informácie: a) identifikáciu a právnu formu daňovníka, popis jeho organizačnej a vlastníckej štruktúry vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, b) popis podnikateľskej činnosti a obchodnej stratégie daňovníka, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, c) identifikáciu priemyselného odvetvia, obchodné vzťahy a aktivity daňovníka v priemyselnom odvetví vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, d) plánovanú obchodnú stratégiu a podnikateľský zámer, predpokladané aktivity v budúcnosti, projekty a ciele daňovníka, e) zoznam kontrolovaných transakcií, popis jednotlivých kontrolovaných transakcií daňovníka, ktorými sú identifikácia zmluvných strán kontrolovanej transakcie, peňažné vyjadrenie hodnoty transakcie a ďalšie informácie o kontrolovanej transakcii (obchodné podmienky a iné skutočnosti ovplyvňujúce kontrolované transakcie), f) prehľad o nehmotnom majetku, ktorý vlastní alebo využíva daňovník (patenty, ochranné známky, obchodné mená, know-how atď.), spôsob a rozsah jeho využívania, g) zoznam opatrení predchádzajúcich oceneniu, napr. odsúhlasenie metódy ocenenia, ktoré boli vydané daňovníkovi alebo inému členovi skupiny, ak tieto majú vplyv na ocenenie transakcií daňovníka, h) zoznam dohôd o príspevkoch na náklady, na ktorých sa podieľa daňovník a akékoľvek iné rozhodnutia ovplyvňujúce oblasť transferového oceňovania, f) všeobecný popis funkcií, ktoré vykonáva daňovník, jeho predpokladané riziká, ktoré znáša, a majetok, ktorý využíva, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, i) popis systému transferového oceňovania daňovníka, obsahujúci informácie týkajúce sa výberu, spôsobu uplatňovania metód(y) transferového oceňovania a určenia ceny kontrolovaných transakcií, j) interné a/alebo externé porovnateľné údaje nezávislých osôb, analýzu porovnateľnosti (informácie o faktoroch určujúcich porovnateľnosť kontrolovaných transakcií s nekontrolovanými transakciami: charakteristika majetku alebo služby, analýza funkcií, zmluvné podmienky, ekonomické prostredie, špecifické obchodné stratégie), k) iné informácie, ktoré prispejú k preukázaniu súladu s princípom nezávislého vzťahu. M Ako predplatiteľ našich produktov môžete využiť poradenstvo z oblasti daní a účtovníctva na tel. č (cena hovoru 1 za 1 minútu). 99

102 1. Toto usmernenie sa použije za zdaňovacie obdobia začínajúce najskôr 1. januára Za zdaňovacie obdobie začínajúce pred 1. januárom 2014 daňovníci, ktorí uskutočňujú kontrolované transakcie, postupujú podľa usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/8288/ , pričom pri stanovení rozsahu zjednodušenej dokumentácie postupujú podľa bodu Zjednodušená dokumentácia zahŕňa nasledujúce informácie: a) zoznam kontrolovaných transakcií vrátane identifikácie zmluvných strán týchto transakcií, b) druh kontrolovanej transakcie, napríklad kúpa alebo predaj, poskytnutie služby, obchodné zastúpenie, licencie, transfery, know-how, úver, pôžička, výpomoc, záruka, Článok 6 Prechodné a záverečné ustanovenia c) významná charakteristika kontrolovanej transakcie, a to najmä hodnotové vyjadrenie kontrolovanej transakcie alebo percentuálne vyjadrenie kontrolovanej transakcie k celkovému objemu obchodov realizovaných daňovníkom, informácia o neukončených kontrolovaných transakciách v hodnotovom vyjadrení alebo percentuálnom vyjadrení k celkovému objemu obchodov realizovaných daňovníkom a informácia o cenách realizovaných kontrolovaných transakcií, pričom tieto informácie prispejú k preukázaniu dodržania princípu nezávislého vzťahu v rámci uskutočnených kontrolovaných transakcií významného charakteru. Daňovník môže do zjednodušenej dokumentácie zahrnúť aj informácie za kontrolované transakcie nevýznamného charakteru. POZNÁMKY: 1) 2 ods. 5 až 7 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 352/2013 Z. z. 2) 17a zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 3) 2 písm. x) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 463/2012 Z. z. 4) 18 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 5) 17 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. 6) 44 až 47 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. 7) Nariadenie komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L. 320, ) v znení neskorších predpisov. 17 ods. 9 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 198/2007 Z. z. (Zdroj: Finančný spravodajca č. 8/2014) 100 Mať úspech znamená mať víziu, mať myslenie zajtrajška a vidieť do budúcnosti. (Jan Moulis Capital Partners)

103 Dokumentácia o transferovom oceňovaní vo svetle najnovších zmien Problematika práva transferového oceňovania predstavuje dôležitú oblasť právnej úpravy zdaňovania daňou z príjmov a v poslednom období sa aj v Slovenskej republike stáva ústrednou témou tak pre správcov dane, ako aj pre samotné daňové subjekty. Je to dané predovšetkým úzkym vzťahom transferových cien medzi závislými osobami a základom dane týchto daňových subjektov, s čím súvisí záujem štátu na zabezpečení dostatočného výnosu dane z príjmov, ako aj záujem daňových subjektov na minimalizácii ich daňových povinností. Tieto prirodzene protichodné záujmy sú adresované právnou úpravou transferového oceňovania, ktorá má zabezpečiť rámec pravidiel umožňujúcich stanovenie transferových cien v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Kým tento princíp bol v slovenskom daňovom práve zakotvený už od vzniku Slovenskej republiky, zvýšený záujem zákonodarcu, ako aj finančnej správy o túto problematiku je možné pozorovať predovšetkým od roku Novelizované ustanovenie 18 zákona o dani z príjmov, ako aj usmernenie Ministerstva financií SR č. MF/8288/ (ďalej ako MF SR ) o obsahu dokumentácie o metóde ocenenia používanej daňovníkom sa prvýkrát použilo za zdaňovacie obdobia začínajúce 1. januárom Týmto sa stanovil základný právny rámec slovenského režimu transferového oceňovania a vytvorili sa predpoklady pre praktické uplatňovanie medzinárodne uznávaného princípu nezávislého vzťahu. Požiadavky praktického uplatňovania týchto pravidiel si vyžiadali potrebu ich ďalšieho prehodnotenia, výsledkom čoho je nová úprava požiadaviek na obsah dokumentácie o transferovom oceňovaní. Tá je obsiahnutá v novom usmernení MF SR č. MF/8120/ o určení obsahu dokumentácie o metóde ocenenia používanej daňovníkom podľa 18 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zverejnené vo Finančnom spravodajcovi 20. augusta Nová úprava obsahu transferovej dokumentácie so sebou prináša dôležité zmeny v doterajších pravidlách a dotýka sa daňových subjektov vstupujúcich do transakcií so závislými osobami. S ohľadom na najnovší legislatívny vývoj a úmysel zákonodarcu rozšíriť osobnú pôsobnosť práva transferového oceňovania aj na transakcie medzi slovenskými závislými osobami, predstavuje nové usmernenie dôležitý predmet záujmu pre tie podnikateľské subjekty, ktoré sa v zmysle ustanovení 2 písm. n) zákona o dani z príjmov kvalifikujú ako závislé osoby. Nové usmernenie Ministerstva financií SR upravuje nové požiadavky na obsah dokumentácie o transferovom oceňovaní a zároveň nahrádza doterajšie usmernenie. V tomto príspevku sa s cieľom čo najviac popísať najnovšie zmeny v oblasti MEDZINÁRODNÉ ZDAŇOVANIE DÚPP 14/

104 transferového oceňovania zameriavame na nasledujúce oblasti: 1. stručná charakteristika doterajšieho obsahu transferovej dokumentácie, 2. nové usmernenie a formy transferovej dokumentácie, 3. vybrané praktické otázky týkajúce sa zostavovania transferovej dokumentácie, 4. spätná pôsobnosť nového usmernenia na zdaňovacie obdobia začínajúce pred 1. januárom Doterajšie pravidlá Doterajšia úprava obsahu dokumentácie o transferovom oceňovaní vychádzala z členenia daňovníkov podľa toho, či títo vykazovali výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo (IFRS). Na základe tohto rozlíšenia upravovalo predchádzajúce usmernenie Ministerstva financií SR dve základné formy dokumentácie o transferovom oceňovaní, a to základnú dokumentáciu pre vyššie uvedených daňovníkov a zjednodušenú dokumentáciu pre všetkých ostatných daňovníkov. Základným rozdielom v rozsahu týchto dokumentácií bol obsah základnej dokumentácie, ktorá sa členila na všeobecnú dokumentáciu obsahujúcu informácie 2. Nové pravidlá Najnovšie usmernenie Ministerstva financií SR o dokumentácii o transferovom oceňovaní obsahuje pravidlá pre daňovníkov, ktorí sú závislou osobou podľa 2 písm. n) zákona o dani z príjmov a ktorí zisťujú rozdiel základu dane podľa 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Takéto vymedzenie povinných osôb už reflektuje zamýšľané zmeny v osobnej o skupine zahraničných závislých osôb (tzv. masterfile) a na špecifickú dokumentáciu, ktorá sa týka konkrétneho daňovníka (tzv. country-specific documentation). V praktickom uplatňovaní týchto pravidiel sme sa mohli stretnúť s mnohými nejasnosťami týkajúcimi sa rozsahu požadovaných údajov a spôsobu preukazovania dodržania princípu nezávislého vzťahu. Predovšetkým vo vzťahu k obsahu zjednodušenej transferovej dokumentácie bolo možné pozorovať zníženú mieru právnej istoty a nejasnosti ohľadom jej obsahu. Viaceré z týchto nejasností sú v novom usmernení výslovne adresované a ponúkajú tak riešenie niektorých problematických otázok. pôsobnosti transferového oceňovania, ktoré sa podľa zverejneného návrhu novely zákona o dani z príjmov majú vzťahovať už nielen na vzťahy zahraničných závislých osôb, ale aj na vzájomné vzťahy slovenských osôb, ktoré splnia kritériá závislosti, ako sú definované v 2 písm. n) zákona o dani z príjmov. Toto nové usmernenie, obdobne ako to predchádzajúce, koncepčne vychádza 102 Navštívte denne aktualizovaný komunikačný on-line portál poskytujúci komplexné informácie z oblasti daní a účtovníctva pre každého

105 Medzinárodné zdaňovanie Dokumentácia o transferovom oceňovaní vo svetle najnovších zmien z princípov a zásad uvedených v Smernici OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní a v Uznesení Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady dňa 27. júna 2006, o kódexe správania pre dokumentáciu o transferovom oceňovaní pre pridružené podniky v Európskej únii (ďalej ako EÚ ). Z vyššie uvedenej explicitnej zmienky dokumentov, ktoré sú výsledkom činnosti orgánov OECD a EÚ, je podľa názoru autora možné vyvodzovať ich zvýšenú relevanciu pri definovaní obsahu dokumentácie o transferovom oceňovaní a v prípade nejasností aj možnosť odkazovať na ustanovenia týchto dokumentov s cieľom objasniť úmysel Ministerstva financií SR pri definovaní obsahu dokumentácie o transferovom oceňovaní. Týmtodokumentomjepretomožnépriradiť interpretačný význam pri uplatňovaní nového usmernenia. Základnou zmenou, ktorú prináša nové usmernenie, je členenie daňovníkov do troch skupín podľa preddefinovaných kritérií a v závislosti od toho aj rozlišovanie medzi troma formami dokumentácie, ktoré sa vzájomne odlišujú rozsahom požadovaných údajov. Podľa nových pravidiel tak môžeme rozlišovať dokumentáciu o transferovom oceňovaní v nasledujúcich kategóriách: 1. základná dokumentácia, 2. skrátená dokumentácia, 3. úplná dokumentácia. M 2.1 Základná dokumentácia Povinnosť viesť základnú dokumentáciu majú podľa nového usmernenia tí daňovníci, ktorí nevykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo. V porovnaní s predchádzajúcim usmernením ide o tých daňovníkov, ktorí doteraz zostavovali len zjednodušenú dokumentáciu o transferovom oceňovaní. Základná dokumentácia pre týchto daňovníkov počíta s členením na všeobecnú dokumentáciu (tzv. masterfile) a špecifickú dokumentáciu (tzv. country-specific documentation). Môžeme preto konštatovať, že vo vzťahu k tejto skupine daňovníkov dochádza k sprísneniu obsahu transferovej dokumentácie. Všeobecná dokumentácia má podľa usmernenia obsahovať: a) identifikáciu a právnu formu jednotlivých členov skupiny, popis celosvetovej organizačnej a vlastníckej štruktúry skupiny, b) všeobecný popis funkcií, ktoré vykonávajú jednotliví členovia skupiny a ich predpokladané riziká, ktoré znášajú. V špecifickej dokumentácii je potrebné uvádzať nasledujúce informácie: a) identifikáciu a právnu formu daňovníka, popis jeho organizačnej a vlastníckej štruktúry, b) popis podnikateľskej činnosti a obchodnej stratégie daňovníka, identifikáciu Ukážku videoškolenia Účtovníctvo a účtovná závierka mikro účtovných jednotiek si môžete pozrieť na Viac informácií a objednávanie na tel. č

106 priemyselného odvetvia, obchodné vzťahy a aktivity daňovníka v priemyselnom odvetví, c) všeobecný popis funkcií, ktoré vykonáva daňovník, jeho predpokladané riziká, ktoré znáša, a majetok, ktorý využíva, d) zoznam kontrolovaných transakcií, popis jednotlivých kontrolovaných transakcií daňovníka, ktorými sú identifikácia zmluvných strán kontrolovanej transakcie, peňažné vyjadrenie hodnoty transakcie a ďalšie informácie o kontrolovanej transakcii (obchodné podmienky a iné skutočnosti ovplyvňujúce kontrolované transakcie), e) popis systému transferového oceňovania daňovníka obsahujúci informácie týkajúce sa výberu, spôsobu uplatňovania metód(y) transferového oceňovania a určenia ceny kontrolovaných transakcií. Podľa metodického pokynu Finančného riaditeľstva k aplikácii metód transferového oceňovania rozumieme transakciou obchodný alebo finančný vzťah medzi dvoma alebo viacerými osobami. V transferovom oceňovaní sa pozornosť zameriava na transakcie závislých osôb, teda transakcie vykonávané medzi prepojenými osobami. Tieto transakcie sa potom nazývajú ako tzv. kontrolované transakcie. 2.2 Skrátená dokumentácia V zavedení tzv. skrátenej dokumentácie je možné vidieť zámer umožniť niektorým skupinám daňovníkov zostavovať transferovú dokumentáciu v redukovanom rozsahu, pričom jedným z hlavných kritérií je veľkosť týchto daňovníkov. Zahrnutie skrátenej dokumentácie do nového usmernenia je potrebné hodnotiť pozitívne predovšetkým s ohľadom na ustanovenia Smernice OECD o transferovom oceňovaní, v zmysle ktorej by vnútroštátne požiadavky na obsah transferovej dokumentácie nemali spôsobovať neprimeranú záťaž pre daňovníkov. Vedenie skrátenej dokumentácie sa vzťahuje na tých daňovníkov, ktorí sú fyzickými osobami, a tiež na daňovníkov, ktorí sú mikro účtovnými jednotkami podľa zákona o účtovníctve. Skrátenú dokumentáciu títo daňovníci vedú za to zdaňovacie obdobie, v ktorom sa kvalifikujú ako mikro účtovné jednotky, pričom usmernenie sa odvoláva na ustanovenia zákona o účtovníctve. Okrem fyzických osôb tak skrátenú dokumentáciu po splnení stanovených podmienok budú môcť viesť aj tieto subjekty obchodná spoločnosť, družstvo, pozemkové spoločenstvo podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Tieto vyššie uvedené subjekty sa považujú za mikro účtovné jednotky, ak: a) sa za účtovné obdobie, v ktorom vznikli, rozhodnú postupovať ako mikro účtovná jednotka, alebo b) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie neprekročia dve z týchto podmienok: 104 Každý predplatiteľ môže využívať náš bonusový program. Do pozornosti vám dávame časopis Harmónia, mesačník o zdraví a kráse, aktívnom i pasívnom relaxe a modernom životnom štýle.

107 Medzinárodné zdaňovanie Dokumentácia o transferovom oceňovaní vo svetle najnovších zmien 1. celková suma majetku nepresiahla , pričom celkovou sumou majetku sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa 26 ods. 3 zákona o účtovníctve, 2. čistý obrat nepresiahol , pričom čistým obratom sa na tento účel rozumejú výnosy dosiahnuté z predaja výrobkov, tovarov, poskytnutých služieb a iné výnosy súvisiace s bežnou činnosťou účtovnej jednotky po odpočítaní zliav, 3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov počas účtovného obdobia nepresiahol desať. Za mikro účtovné jednotky sa uvedené subjekty budú považovať aj v prípade, ak dve z vyššie uvedených podmienok podľa písm. b) prekročili len v jednom z dvoch po sebe nasledujúcich účtovných období, pričom v prvom z týchto dvoch účtovných období podľa písm. a) a b) sa považovali za mikro účtovnú jednotku. Vyššie uvedené pravidlá sa však nevzťahujú napr. na banky, Exportno-importnú banku Slovenskej republiky, správcovské spoločnosti, poisťovne okrem zdravotných poisťovní, zaisťovne, Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, dôchodkové správcovské spoločnosti, doplnkové dôchodkové spoločnosti, Burzu cenných papierov a účtovné jednotky zriadené zákonom o Železniciach Slovenskej republiky. Mikro účtovnou jednotkou nemôžu byť rovnako ani pobočky zahraničných bánk, poisťovní a zaisťovní, ako ani pobočky poisťovní a zaisťovní z iného členského štátu. Skrátená dokumentácia má obsahovať nasledujúce informácie: a) identifikáciu a právnu formu jednotlivých členov skupiny, popis celosvetovej organizačnej a vlastníckej štruktúry skupiny, b) zoznam kontrolovaných transakcií, popis jednotlivých kontrolovaných transakcií daňovníka, ktorými sú identifikácia zmluvných strán kontrolovanej transakcie, peňažné vyjadrenie hodnoty transakcie a ďalšie informácie o kontrolovanej transakcii (obchodné podmienky a iné skutočnosti ovplyvňujúce kontrolované transakcie). M 2.3 Úplná dokumentácia V novom usmernení je úplná dokumentácia o transferovom oceňovaní z hľadiska svojho obsahu a v porovnaní s ostatnými druhmi dokumentácie najkomplexnejším súborom informácií o skupine závislých osôb a o špecifických podmienkach konkrétneho daňovníka. Úplnú dokumentáciu o transferovom oceňovaní majú podľa usmernenia viesť tí daňovníci, ktorí vykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo. Tento okruh subjektov je totožný s okruhom subjektov, ktoré mali podľa predchádzajúceho usmernenia zostavovať tzv. Aktuálne znenie zákonov s grafickým znázornením pôvodného a nového znenia prinášajú Úplné znenia zákonov. Konkrétne predpisy na alebo vám poradíme na tel. č

108 základnú dokumentáciu, ktorá z hľadiska svojho rozsahu zodpovedá úplnej dokumentácii uvedenej v novom usmernení. Navyše sa však stanovuje, že úplnú dokumentáciu majú okrem vyššie uvedených daňovníkov viesť aj tí daňovníci, ktorí uskutočňujú transakcie so závislými osobami, ktoré sú daňovníkmi nezmluvného štátu podľa 2 písm.x)zákona o dani z príjmov. Úplnú dokumentáciu tiež majú viesť aj daňovníci, ktorí žiadajú správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia metódy ocenenia, a daňovníci, ktorí žiadajú o korešpondujúcu úpravu základu dane podľa 17 ods. 6 zákona o dani z príjmov. Je preto možné uviesť, že nové usmernenie sprísňuje náležitosti transferovej dokumentácie pre vybrané okruhy daňovníkov, pre ktoré tak vznikne dodatočná záťaž pri zostavovaní dokumentácie. Zvýšenú pozornosť tak tieto subjekty budú musieť venovať okrem iného aj príprave analýzy porovnateľnosti za účelom preukázania dodržania princípu nezávislého vzťahu v kontrolovaných transakciách. Obdobne ako základná dokumentácia, aj úplná dokumentácia sa člení na všeobecnú dokumentácu (tzv. materfile) a špecifickú dokumentáciu (tzv. country-specific documentation). Na rozdiel od základnej dokumentácie však úplná dokumentácia vyžaduje komplexnejší prehľad o aktivitách v rámci skupiny závislých osôb, ako aj bližší popis činnosti posudzovaného daňovníka. V porovnaní s predchádzajúcim usmernením sa napríklad upresňujú náležitosti popisu kontrolovaných transakcií a v časti obsahujúcej popis funkcií a rizík sa navyše vyžaduje informácia o majetku využívanom daňovníkom, vrátane zmien vporovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Navyše sa v porovnaní so starším usmernením spresňuje, že v dokumentácii je potrebné zahrnúť aj tie opatrenia predchádzajúce oceneniu (napr. odsúhlasenie metódy transferového oceňovania), ktoré boli vydané inému členovi skupiny, ak tieto opatrenia majú vplyv na ocenenie transakcií daňovníka. Všeobecná dokumentácia má obsahovať nasledujúce informácie: a) identifikáciu a právnu formu jednotlivých členov skupiny, popis celosvetovej organizačnej a vlastníckej štruktúry skupiny vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, b) popis podnikateľskej činnosti a obchodnej stratégie v rámci skupiny, identifikáciu priemyselného odvetvia, obchodné vzťahy a aktivity skupiny v priemyselnom odvetví vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, c) plánovanú obchodnú stratégiu, predpokladané aktivity v budúcnosti, projekty a ciele skupiny vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, d) všeobecný popis funkcií, ktoré vykonávajú jednotliví členovia skupiny, a ich predpokladané riziká, ktoré znášajú, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, e) iné informácie, ktoré prispejú k preukázaniu súladu s princípom nezávislého vzťahu. 106 Prekvapte vášho kolegu či obchodného partnera originálnym darčekom v podobe predplatného mesačníka Zisk manažment. Pre viac informácií volajte tel. č

109 Medzinárodné zdaňovanie Dokumentácia o transferovom oceňovaní vo svetle najnovších zmien Špecifická dokumentácia má obsahovať nasledujúce informácie: a) identifikáciu a právnu formu daňovníka, popis jeho organizačnej a vlastníckej štruktúry vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, b) popis podnikateľskej činnosti a obchodnej stratégie daňovníka, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, c) identifikáciu priemyselného odvetvia, obchodné vzťahy a aktivity daňovníka v priemyselnom odvetví vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, d) plánovanú obchodnú stratégiu a podnikateľský zámer, predpokladané aktivity v budúcnosti, projekty a ciele daňovníka, e) zoznam kontrolovaných transakcií, popis jednotlivých kontrolovaných transakcií daňovníka, ktorými sú identifikácia zmluvných strán kontrolovanej transakcie, peňažné vyjadrenie hodnoty transakcie a ďalšie informácie o kontrolovanej transakcii (obchodné podmienky a iné skutočnosti ovplyvňujúce kontrolované transakcie), f) prehľad o nehmotnom majetku, ktorý vlastní alebo využíva daňovník (patenty, ochranné známky, obchodné mená, know-how atď.), spôsob a rozsah jeho využívania, g) zoznam opatrení predchádzajúcich oceneniu, napr. odsúhlasenie metódy ocenenia, ktoré boli vydané daňovníkovi alebo inému členovi skupiny, ak tieto majú vplyv na ocenenie transakcií daňovníka, h) zoznam dohôd o príspevkoch na náklady, na ktorých sa podieľa daňovník, a akékoľvek iné rozhodnutia ovplyvňujúce oblasť transferového oceňovania, i) všeobecný popis funkcií, ktoré vykonáva daňovník, jeho predpokladané riziká, ktoré znáša, a majetok, ktorý využíva, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, j) popis systému transferového oceňovania daňovníka obsahujúci informácie týkajúce sa výberu, spôsobu uplatňovania metód(y) transferového oceňovania a určenia ceny kontrolovaných transakcií, k) interné a/alebo externé porovnateľné údaje nezávislých osôb, analýza porovnateľnosti (informácie o faktoroch určujúcich porovnateľnosť kontrolovaných transakcií s nekontrolovanými transakciami: - charakteristika majetku alebo - služby, - analýza funkcií, - zmluvné podmienky, ekonomické prostredie, špecifické obchodné stratégie), l) iné informácie, ktoré prispejú k preukázaniu súladu s princípom nezávislého vzťahu. Vo vzťahu k úplnej dokumentácii o transferovom oceňovaní je možné zhrnúť, že táto si v zásade ponechala rozsah obdobný požiadavkám predchádzajúceho usmernenia. Rozšíril sa však okruh subjektov, ktoré sú povinné viesť dokumentáciu v tomto úplnom znení. M Užite si chvíle oddychu v dreveniciach Jánošíkov dvor, kde prebudíte skrytú súťaživosť v adventure golfe. Viac o bonusovom programe na 107

110 3. Vybrané otázky zostavovania dokumentácie o transferovom oceňovaní V súvislosti s praktickým vedením dokumentácie o transferovom oceňovaní adresuje nové usmernenie aj niektoré jej osobitosti. Tými sú predovšetkým pravidlá 3.1 Agregácia transakcií a časový rámec Na účely vedenia dokumentácie o transferovom oceňovaní upravuje usmernenie podmienky, za ktorých je možné popisovať niektoré z kontrolovaných transakcií spoločne. Vo všeobecnosti platí, že dokumentácia má obsahovať informácie samostatne za každú kontrolovanú transakciu alebo spoločne za skupinu kontrolovaných transakcií. Pojem skupina kontrolovaných transakcií je v usmernení presne definovaný a zahŕňa len transakcie s tým istým členom skupiny, ktoré sú zároveň: a) rovnakého druhu, uzatvorené za porovnateľných podmienok, alebo b) vzájomne úzko prepojené a vzájomne podmienené, alebo c) sú porovnateľné z hľadiska využívaného majetku, funkcií a rizík. agregácie kontrolovaných transakcií, otázka významnosti posudzovaných transakcií a tiež otázka vypracovania analýzy porovnateľnosti. Spoločnou podmienkou pre spoločné vykazovanie transakcií je skutočnosť, aby ich agregácia poskytla spoľahlivejší obraz o použitých metódach ocenenia. Zároveň je potrebné, aby daňovník v dokumentácii uviedol dôvody zlúčenia transakcií do skupiny kontrolovaných transakcií. Z hľadiska časového rámca vedenia dokumentácie sa stanovuje, že túto daňovník vedie za príslušné zdaňovacie obdobie. V prípade, ak nenastanú žiadne nové skutočnosti, ktoré by ovplyvnili spôsob ocenenia kontrolovaných transakcií, môže sa daňovník odvolať na informácie uvedené v dokumentácii za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. 3.2 Významnosť kontrolovaných transakcií Pri zostavovaní dokumentácie o transferovom oceňovaní je potrebné, aby daňovník uviedol náležitosti stanovené pri jednotlivých druhoch dokumentácií pre všetky kontrolované transakcie významného charakteru. Usmernenie ďalej uvádza, že daňovník môže v dokumentácii uviesť aj informácie nevýznamného charakteru. Významnosť upravuje usmernenie odkazom na Nariadenie komisie o medzinárodných účtovných štandardoch a v porovnaní s predchádzajúcim odkazom na zákon o účtovníctve je možné toto nové usmernenie považovať za výstižnejšie. Vynechanie alebo chybné uvedenie položiek je podľa nového usmernenia významné, ak by mohli 108 V mesiaci október pripravujeme pre vás odborné školenie na tému Daňová optimalizácia a riešenia problematických výdavkov v praxi. Miesto, termíny a ďalšie informácie na alebo na tel. č

111 Medzinárodné zdaňovanie Dokumentácia o transferovom oceňovaní vo svetle najnovších zmien jednotlivo alebo spoločne ovplyvniť ekonomické rozhodnutia používateľov uskutočnené na základe účtovných závierok. Významnosť pritom závisí od veľkosti a povahy vynechania alebo chybného vykázania v konkrétnych podmienkach daňovníka. Určujúcim faktorom by mohla byť napríklad veľkosť alebo povaha položky alebo kombinácia oboch. Pri posudzovaní skutočnosti, či vynechanie alebo chybné vykázanie položiek môže mať vplyv na ekonomické rozhodnutia používateľov, a teda či sú významné, je potrebné zvážiť charakteristické črty týchto používateľov. Predpokladá sa pri tom, že používatelia majú primerané znalosti o obchodných a ekonomických činnostiach a účtovníctve a sú ochotní študovať informácie s primeranou pozornosťou. Pri posudzovaní významnosti je potrebné vziať do úvahy primerané očakávanie, do akej miery by používatelia s takýmito atribútmi mohli byť ovplyvnení pri prijímaní ekonomických rozhodnutí. Určenie významných kontrolovaných transakcií tak bude závisieť od komplexného posúdenia vyššie uvedených faktorov konkrétneho daňovníka. Osobitne by sme chceli zdôrazniť potrebu zohľadňovať nielen veľkosť dotknutých položiek, ale tiež ich povahu a kombináciu oboch. Medzi významné tak bude potrebné zaradiť nielen najväčšie položky, ale aj tie, ktoré by vzhľadom na svoju povahu vyžadovali ich zohľadnenie v dokumentácii o transferovom oceňovaní. Vzhľadom na povahu niektorých transakcií a vzhľadom na ich citlivosť z pohľadu transferového oceňovania je možné formulovať odporúčanie, aby bola v praxi venovaná zvýšená pozornosť transakciám zahŕňajúcim napríklad nehmotný majetok a platbu licenčných poplatkov, ako aj transakciám dotýkajúcim sa výskumu a vývoja a súvisiacemu rozdeleniu benefitov plynúcich z týchto aktivít medzi jednotlivé závislé osoby. Zvýšenú pozornosť je tiež možné odporúčať aj pri vnútroskupinovom poskytovaní služieb, ktoré je možné identifikovať napr. vo forme tzv. manažérskych poplatkov. Vzhľadom na zamýšľanú novelizáciu zákona o dani z príjmov a zámer na opätovné zavedenie pravidiel podkapitalizácie do zákona o dani z príjmov bude potrebné venovať dostatočnú pozornosť aj problematike vnútroskupinových úverov. M 3.3 Analýza porovnateľnosti Analýzou porovnateľnosti rozumieme porovnávanie podmienok v kontrolovaných transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, aké je možné nájsť v transakciách nezávislých osôb. Porovnávanie kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií je založené na tzv. faktoroch porovnateľnosti, ktorými zákon o dani z príjmov rozumie predovšetkým činnosti vykonávané porovnávanými osobami (ako napr. výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a pod.), rozsah ich podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, ekonomické prostredie trhu a tiež obchodné stratégie. S účinnosťou od 1. januára 2014 sa za porovnateľné považujú tie podmienky, medzi ktorými nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť. Ako predplatiteľ našich produktov môžete využiť poradenstvo z oblasti daní a účtovníctva na tel. č (cena hovoru 1 za 1 minútu). 109

112 Vzhľadom na porovnávané transakcie je možné analýzu porovnateľnosti uskutočniť na základe interných alebo externých transakcií. Pri interných transakciách ide o porovnávanie tých transakcií, ktoré uskutočňuje daňovník tak so závislými, ako aj s nezávislými osobami, pričom ich porovnateľnosť závisí od vyššie uvedených faktorov porovnateľnosti. Pri porovnávaní externých transakcií je analýza porovnateľnosti zameraná na transakcie uskutočňované tretími, nezávislými osobami a cena, prirážka, resp. niektorý z indikátorov ziskovosti dosahovaný v týchto transakciách je porovnávaný s ukazovateľmi dosiahnutými v posudzovanej kontrolovanej transakcii daňovníka. Obdobne ako pri interných komparátoroch, aj tu sa vyžaduje analýza zohľadňujúca faktory porovnateľnosti, na základe ktorých bude možné konštatovať porovnateľnosť, resp. neporovnateľnosť posudzovaných transakcií. Z nového usmernenia o transferovej dokumentácii vyplýva, že analýza porovnateľnosti má byť obsiahnutá predovšetkým v tzv. úplnej dokumentácii o transferovom oceňovaní, ktorú zostavujú vymedzené skupiny daňovníkov v rozsahu, ako to bolo vyššie popísané. Pre ostatných daňovníkov, ktorí zostavujú len skrátenú alebo základnú dokumentáciu, nie je požiadavka na uvedenie analýzy porovnateľnosti výslovne formulovaná. Usmernenie však okrem iného uvádza, že dokumentácia o transferovom oceňovaní môže obsahovať aj ďalšie informácie slúžiace na preukázanie súladu s princípom nezávislého vzťahu, ak o takéto informácie požiada správca dane pri výkone daňovej kontroly podľa ustanovení daňového poriadku (zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní daňový poriadok, v znení neskorších predpisov). V tejto súvislosti je možné uviesť, že spoľahlivá analýza porovnateľnosti popisujúca nastavenie transferových cien spôsobom, ako by ich nastavili nezávislé subjekty, je najlepším preukázaním dodržania princípu nezávislého vzťahu v kontrolovaných transakciách. Je preto vhodným odporúčaním pre všetky skupiny daňovníkov, aby v dokumentácii o transferovom oceňovaní uviedli aspoň základné informácie o porovnateľných nekontrolovaných transakciách a predišli tak prípadným sporným situáciám. Uvedené je možné konštatovať aj na základe usmernenia, podľa ktorého požiadavky na jednotlivé typy dokumentácií stanovujú len minimálny rozsah informácií, ktoré majú daňovníci uvádzať. Do obsahu dokumentácie tak môžu daňovníci zahrnúť aj ďalšie informácie, ktoré prispejú k preukázaniu súladu ich transakcií s princípom nezávislého vzťahu. V prípade, ak obstaranie informácií o porovnateľných nekontrolovaných transakciách a uskutočnenie analýzy porovnateľnosti nebude pre daňovníkov neprimeraným zaťažením, ich uvedenie v transferovej dokumentácii sa javí ako nanajvýš vhodné a je možné ho odporúčať. Obdobne je tiež možné pre všetky skupiny daňovníkov odporúčať uvedenie analýzy vykonávaných funkcií, znášaných rizík a využívaného majetku, pretože tieto informácie sú predpokladom správneho posúdenia faktorov porovnateľnosti a uskutočnenia spoľahlivej analýzy porovnateľnosti. 110 Odvaha nespočíva v tom, že nebezpečenstvo slepo prehliadame, ale v tom, že ho vedome premáhame. (Jean Paul)

113 Medzinárodné zdaňovanie Dokumentácia o transferovom oceňovaní vo svetle najnovších zmien S cieľom predchádzať budúcim komplikáciám pri preukazovaní dodržania princípu nezávislého vzťahu je tiež možné odporúčať priebežné vedenie dokumentácie o transferovom oceňovaní. Aj keď ustanovenie 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov explicitne uvádza, že daňovník vedie dokumentáciu o transferovom oceňovaní, preukazovanie splnenia tejto povinnosti nie je ďalej v zákone zabezpečené a prakticky je táto povinnosť kontrolovaná až v čase predloženia dokumentácie v stanovenom časovom intervale po predchádzajúcej výzve správcu dane. Napriek tomu je však vhodné odporučiť priebežné zhromažďovanie informácií o kontrolovaných transakciách a tiež stanovenie cien za vnútroskupinové transfery na základe vopred uskutočnenej analýzy porovnateľnosti. Takýto postup síce môže byť sprevádzaný určitými ťažkosťami, avšak je najlepšou praxou smerujúcou k takému nastaveniu systému transferového oceňovania v skupine závislých osôb, ktorý bude zodpovedať princípu nezávislého vzťahu. Priebežné vedenie transferovej dokumentácie je možné vysoko odporúčať aj s ohľadom na praktické ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť pri potrebe predloženia relevantných zmlúv, resp. iných dokumentov, ktorými disponujú závislé osoby v zahraničí a ktorých zahrnutie do dokumentácie a predloženie do 15 dní od vyžiadania správcom dane môže byť problematické. M 4. Spätná pôsobnosť nového usmernenia Časová pôsobnosť nového usmernenia o transferovej dokumentácii je Ministerstvom financií SR stanovená dvojako a smeruje tak do budúcnosti, ako aj do minulosti. Vo vzťahu k ustanoveniam nového usmernenia je stanovené, že toto sa použije za zdaňovacie obdobia začínajúce najskôr 1. januára Pre daňovníkov, ktorých zdaňovacie obdobie je kalendárny rok, to znamená nevyhnutnosť postupovať podľa nového usmernenia už za prebiehajúce zdaňovacie obdobie. Toto je dôležité pripomenúť najmä pre tých daňovníkov, pre ktorých nové usmernenie znamená sprísnenie ich doterajších povinností. Usmernenie ďalej uvádza, že za zdaňovacie obdobie začínajúce pred 1. januárom 2014 majú daňovníci uskutočňujúci kontrolované transakcie postupovať podľa predchádzajúceho usmernenia č. MF/8288/ Výnimkou sú však daňovníci, ktorí za predchádzajúce zdaňovacie obdobia viedli zjednodušenú dokumentáciu o transferovom oceňovaní, pre ktorých sa so spätnou pôsobnosťou upravujú náležitosti zjednodušenej dokumentácie. Zakotvenie náležitostí zjednodušenej dokumentácie bolo v predchádzajúcom usmernení stanovené odkazom na prílohu N opatrenia Ministerstva financií SR, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a tiež náležitosti poznámok k účtovnej závierke. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že časť N poznámok k účtovnej závierke má obsahovať informácie o ekonomických vzťahoch účtovnej jednotky so spriaznenými osobami. Tieto informácie majú zahŕňať predovšetkým označenie druhu Pozor! On-line verziu časopisu DÚPP nájdete na 111

114 obchodu a jeho významnej charakteristiky, čo zahŕňa najmä hodnotové vyjadrenie obchodu a jeho percentuálny podiel na celkových obchodoch účtovnej jednotky, ako aj informáciu o neukončených obchodoch a informáciu o cenách realizovaných obchodov účtovnej jednotky. Kým za účtovné obdobie roku 2012 mali účtovné jednotky v časti N poznámok k účtovnej závierke vykazovať vyššie uvedené informácie o obchodoch so spriaznenými osobami, za účtovné obdobie končiace 31. decembra 2013 sa vyžadovalo vykazovanie len obchodov neuzavretých na základe obvyklých obchodných podmienok. Týmto spôsobom došlo aj k neprimeranej redukcii obsahových náležitostí transferovej dokumentácie, ktorá v takejto podobe nebola spôsobilá zdokumentovať informácie potrebné na preukázanie dodržania princípu nezávislého vzťahu. S ohľadom na vyššie uvedené je možné nazerať aj na ustanovenia nového usmernenia, ktoré za zdaňovacie obdobia začínajúce pred 1. januárom 2014 spätne formuluje jednotné požiadavky na obsah zjednodušenej dokumentácie o transferovom oceňovaní. Za uvedené zdaňovacie obdobia má zjednodušená dokumentácia obsahovať nasledujúce informácie: a) zoznam kontrolovaných transakcií vrátane identifikácie zmluvných strán týchto transakcií, b) druh kontrolovanej transakcie, napríklad kúpa alebo predaj, poskytnutie služby, obchodné zastúpenie, licencie, transfery, know-how, úver, pôžička, výpomoc, záruka, c) významná charakteristika kontrolovanej transakcie, a to najmä hodnotové vyjadrenie kontrolovanej transakcie alebo percentuálne vyjadrenie kontrolovanej transakcie k celkovému objemu obchodov realizovaných daňovníkom, informácia o neukončených kontrolovaných transakciách v hodnotovom vyjadrení alebo percentuálnom vyjadrení k celkovému objemu obchodov realizovaných daňovníkom a informácia o cenách realizovaných kontrolovaných transakcií. Zároveň sa stanovuje, že vyššie uvedené informácie zjednodušenej dokumentácie majú prispieť k preukázaniu dodržania princípu nezávislého vzťahu v rámci uskutočnených kontrolovaných transakcií významného charakteru. Daňovník pritom môže do zjednodušenej dokumentácie zahrnúť aj informácie o kontrolovaných transakciách nevýznamného charakteru. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné uviesť, že spätná pôsobnosť nového usmernenia bude pre daňovníkov relevantná predovšetkým vo vzťahu k roku 2013, kedy opatrením Ministerstva financií SR o náležitostiach poznámok k účtovnej závierke došlo pravdepodobne nechtiac aj k redukcii obsahu zjednodušenej dokumentácie o transferovom oceňovaní. Vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam predchádzajúcim rok 2013 však toto spätné pôsobenie nového usmernenia nebude mať na daňovníkov zásadný vplyv. Ustanovenie opatrenia o časti N poznámok k účtovnej závierke totiž do roku 2013 vyžadovalo uvedenie obdobných informácií, aké spätne uvádza nové usmernenie 112 Legislatívne správy pravidelný súhrnný prehľad informácií o pripravovaných a realizovaných zmenách, pokynoch a usmerneniach v daňovej, účtovnej a mzdovej legislatíve do vašej ovej schránky.

115 Medzinárodné zdaňovanie Dokumentácia o transferovom oceňovaní vo svetle najnovších zmien pre zjednodušenú dokumentáciu. Vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam má preto nové usmernenie len deklaratórny charakter. Zhrnutie Nové usmernenie Ministerstva financií SR o náležitostiach dokumentácie o transferovom oceňovaní prináša podstatné zmeny pre daňovníkov, ktorí uskutočňujú transakcie so závislými osobami. Ruší sa doterajšie rozlišovanie medzi základnou a zjednodušenou dokumentáciou o transferovom oceňovaní a namiesto toho sa zavádza členenie dokumentácie na úplnú, základnú a skrátenú. Obsahové náležitosti týchto nových typov dokumentácií sú založené na rozlišovaní niekoľkých skupín daňovníkov, pričom z usmernenia je možné vyvodiť úmysel ministerstva rozlišovať medzi daňovníkmi predovšetkým na základe ich veľkosti. Porovnanie nových pravidiel pre dokumentáciu o transferovom oceňovaní so znením doterajšieho usmernenia však dovoľuje konštatovať, že nové pravidlá zavádzajú pre určité skupiny daňovníkov výrazné sprísnenie obsahových náležitostí transferovej dokumentácie, ktorú sú podľa zákona o dani z príjmov povinní viesť. Komplexný rozsah informácií tzv. úplnej dokumentácie sa podľa nových pravidiel nevyžaduje už len od tých daňovníkov, ktorí zostavujú individuálnu účtovnú závierku podľa pravidiel IFRS. Tento maximálny rozsah informácií sa bude najnovšie vyžadovať napríklad aj od daňovníkov uskutočňujúcich transakcie so závislými osobami v nezmluvných štátoch či od daňovníkov, ktorí žiadajú správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy transferového oceňovania. Rovnako sa sprísňuje rozsah dokumentácie aj pre tých daňovníkov, ktorí žiadajú správcu dane o korešpondujúcu úpravu základu dane, ktorá nadväzuje na primárnu úpravu základu dane závislej osoby v inom štáte. Sprísnenie požiadaviek je možné vidieť aj u skupiny tých daňovníkov, ktorí síce doteraz zostavovali len zjednodušenú dokumentáciu, avšak podľa nových požiadaviek sa od nich bude vyžadovať vedenie základnej dokumentácie. Pre všetky tieto skupiny daňovníkov predstavuje toto usmernenie sprísnenie požiadaviek. Vo vzťahu ku všetkým skupinám daňovníkov je možné odporúčať, aby napriek minimálnemu rozsahu informácií uvedenému v usmernení uvádzali v dokumentácii o transferovom oceňovaní čo najširší rozsah informácií, ktoré preukážu dodržanie princípu nezávislého vzťahu v kontrolovaných transakciách. Takýto prístup k vedeniu dokumentácie o transferovom oceňovaní považuje autor za najlepšiu prax pri predchádzaní možných sporov o správne stanovenie základu dane daňovníka. M JUDr. PhDr. Michal Kočiš, LL.M. (international taxation) Katedra finančného práva a daňového práva, Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach michal_kocis@yahoo.com Navštívte denne aktualizovaný komunikačný on-line portál poskytujúci komplexné informácie z oblasti daní a účtovníctva pre každého 113

116 PRE PLATITEĽOV DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH Podnikatelia, ktorí nie sú registrovaní pre daň z pridanej hodnoty, by mali poznať zákonné podmienky, pri splnení ktorých sa na nich vzťahuje povinnosť registrácie, ako aj základné pojmy a ich význam v súvislosti s registráciou tejto nepriamej dane. Tiež je dôležité, aby vedeli o možnostiach typoch registrácie, právach a povinnostiach spojených s jednotlivými druhmi registrácie. Podnikatelia, ktorí uvažujú nad dobrovoľnou registráciou pre daň z pridanej hodnoty, by mali vo vzťahu k svojmu konkrétnemu predmetu podnikania zvažovať výhody a nevýhody, ktoré z prípadnej registrácie príslušného typu pre nich vyplývajú. Typy registrácie pre daň z pridanej hodnoty Registrácia pre DPH v SR podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o DPH ) sa môže týkať tuzemských aj zahraničných osôb. Typy registrácií a podmienky, za akých môže k registrácii dôjsť, upravujú ustanovenia 4, 4a, 4b, 4c, 5, 6, 7 a 7a citovaného zákona. Nie každá registrácia na DPH má za následok, že registrovaná osoba sa stane zároveň aj platiteľom DPH, ktorého postavenie prináša so sebou výhodu práva na odpočítanie dane a tým zníženie vlastnej daňovej povinnosti. Tuzemské zdaniteľné osoby, ktoré sa registrujú na DPH, nadobudnú postavenie platiteľa, ak sú registrované podľa 4 a podľa 4a a 4b zákona o DPH, ak ide o registráciu skupiny. Tuzemské osoby, ktoré sú registrované podľa 7(z titulu nadobúdania tovarov z iných členských štátov EÚ) alebo podľa 7a (z titulu prijatia alebo dodania cezhraničných služieb z alebo do členských štátov), nemajú postavenie platiteľa DPH. To znamená, že tieto registrované osoby majú povinnosť v určitých prípadoch priznať a odviesť DPH do štátneho rozpočtu SR, ale nemajú právo na odpočítanie DPH. Rozhodovanie zdaniteľnej osoby o type registrácie je individuálne a záleží na konkrétnej činnosti, ktorú zdaniteľná osoba vykonáva. Prehľad typov registrácií nájdete v prílohe na konci članku. DÚPP 14/ Registrácia platiteľov DPH V tejto časti príspevku sa budeme zaoberať registráciou podľa 4 a s ňou spojenou povinnosťou zábezpeky podľa 4c, abstrahujeme od špecifických typov registrácií, a to od skupinovej registrácie podľa 4a a 4b, registrácie zahraničných osôb podľa 5 a tiež od registrácie pri zásielkovom predaji podľa 6zákonaoDPH.Niekaždýpodnikateľ má záujem byť platiteľom DPH. Postavenie platiteľa DPH nenadobúdajú automaticky

117 Pre platiteľov DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH všetky osoby registrované pre DPH, ale v rámci tuzemských osôb tie, ktoré sú registrovanépodľa 4zákona.PlatiteliaDPHna rozdiel od ostatných registrovaných osôb, ktoré nemajú postavenie platiteľov, majú právo na odpočítanie dane. Skutočnosť, či podnikateľ bude registrovaný na DPH, závisí: 1. od toho, či dosiahne zákonom stanovenú výšku obratu, ak ju dosiahne, už nemá možnosť rozhodovať sa o registrácii, dôjde k registrácii povinnej; 2. ak nedosiahne zákonom stanovený obrat, môže sa rozhodovať o registrácii, jeho rozhodovanie ovplyvňuje: - aké sú jeho prijaté plnenia na účely podnikania (vstupy) z dôvodov možnosti odpočítania, - či je dôležité z pohľadu jeho odberateľov, aby bol platiteľom DPH (aby si odberatelia mohli odpočítavať DPH z jeho faktúr). Aké sú vstupy? Prijaté tovary a služby od iných platiteľov DPH Rozhodovanie o dobrovoľnej registrácii na DPH Kto sú odberatelia? P Na základe uvedeného niektorí podnikatelia z rôznych dôvodov nemajú záujem byť platiteľmi DPH, ak sa ich obrat pohybuje pod hranicou zákonom stanoveného limitu. Okrem skutočnosti, že po registrácii sa podnikateľ (zdaniteľná osoba) môže stať zaujímavejším pre svojich zákazníkov platiteľov DPH, je tu i ďalšia výhoda v súvislosti s registráciou a tou je odpočet DPH z majetku, ktorý bude používaný na podnikanie. Základné pojmy v súvislosti s registráciou na DPH Zdaniteľná osoba ( 3 zákona o DPH) je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, ale môžu nimi byť aj osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania, ak vykonávajú ekonomickú činnosť, z ktorej dosahujú príjmy. Ekonomická činnosť (podnikanie) je kľúčovým pojmom vymedzenia predmetu DPH ( 3 ods. 2 zákona o DPH). Vykonávanie ekonomickej činnosti znamená predovšetkým sústavnú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti. Osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť dodávajú tovary alebo poskytujú služby v ktoromkoľvek výrobnom alebo obchodnom odvetví. Ekonomická činnosť zahŕňa aj všetky služby poskytované osobami vykonávajúcimi slobodné povolanie podľa Zúčastnite sa školenia na tému Novela zákona o DPH od 1. októbra 2014 a 1. januára vybrané problémy v praxi a ich riešenia. Miesta konania, termíny a ďalšie informácie na alebo na tel. č

118 osobitných predpisov (znalci, tlmočníci, právnické povolania, lekári, veterinári, projektanti a pod.), ako aj slobodné povolania umelcov a športovcov. Za podnikanie sa všeobecne považuje aj využívanie vlastného hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku akoukoľvek osobou, t. j. aj fyzickou osobou nepodnikateľom, ak ide o činnosť sústavnú. Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa za ekonomickú činnosť jeho využívanie na účel dosahovania príjmov v rovnakom pomere u každého Obrat na účely DPH Na účely DPH je pojem obrat v zákone o DPH osobitne definovaný. Do obratu na účely registrácie pre DPH v SR sa podľa 4 ods. 7 zákona o DPH započítavajú len príjmy (výnosy) z dodávaných tovarov a služieb, pri ktorých miesto dodania zdaniteľného obchodu je v SR. Zdaniteľná osoba zahŕňa výnosy (príjmy) do obratu za kalendárny mesiac, do ktorého je povinná tieto výnosy (príjmy) zaúčtovať v súlade s účtovnými predpismi, inak za mesiac, v ktorom prijala platbu. Zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v 4 ods. 7 zákona o DPH výnosy bez dane z dodávaných tovarov a služieb, t. j. výnosy účtované v účtovej triede 6. Zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva, zahŕňa do obratu príjmy bez z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Ekonomickou činnosťou nie je ( 3 ods. 3 zákona o DPH) vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu. V tomto prípade ide o vzťah, kedy fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny, resp. príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania. Takto vykonávaná činnosť nie je považovaná za nezávislé vykonávanie činnosti. dane z dodávaných tovarov a služieb. Tiež zdaniteľná osoba, ktorá nie je účtovnou jednotkou, zahŕňa do obratu príjmy bez dane z dodávaných tovarov a služieb. Do výšky obratu sa zahrnú i zálohové platby, t. j. sumy za budúce dodania tovarov a služieb, ale len v prípade, ak sú tieto platby viazané ku konkrétnym budúcim dodávkam. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane, ide o poštové služby, zdravotnú starostlivosť, služby sociálnej pomoci, výchovné a vzdelávacie služby, členské príspevky politických strán, kultúrne služby, služby verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Taktiež sa do obratu nezahŕňajú výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb a z finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa zákona o DPH, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. 116 Aktuálne znenie zákonov s grafickým znázornením pôvodného a nového znenia prinášajú Úplné znenia zákonov. Konkrétne predpisy na alebo vám poradíme na tel. č

119 Pre platiteľov DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH Do obratu sa zahŕňajú aj výnosy (príjmy) z dodania a nájmu nehnuteľnosti, i keď sú oslobodené od dane podľa 38 zákona o DPH s výnimkou, ak by išlo o príležitostné dodanie nehnuteľnosti. Pre účely DPH sú vylúčené z obratu výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosov (príjmov) z príležitostne predaného nehmotného majetku. Taktiež do obratu pre účely DPH nevstupujú ani výnosy (príjmy) z dodaní tovarov a služieb s miestom dodania v zahraničí. U slovenského podnikateľa nebudú vstupovať do obratu pre účely DPH napr. výnosy z tovaru dodaného s montážou, ku ktorej dochádza v inom členskom štáte, z dodaných služieb, ktorých miesto dodania sa nenachádza v SR, z príležitostného predaja nehnuteľnosti, z predaja podniku. Do obratu pre účely registrácie nevchádza ani hodnota premiestneného tovaru ( 8 ods. 4 zákona o DPH), ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Obrat bytových družstiev, bytových podnikov a správcov bytov Bytové družstvá vykonávajú ekonomickú činnosť, z ktorej dosahujú príjem. Ak bytové družstvo vykonáva zdaniteľné obchody v mene a na účet inej osoby, ide o prechodné položky a do obratu sa zahrnú len výnosy (príjmy) zo sprostredkovania dodania tovaru alebo služby. Správca vlastníkov bytov na základe zmluvy o výkone správy zabezpečuje správu bytového domu. Správca zriaďuje osobitný účet pre každý spravovaný dom, na ktorom sú zhromažďované finančné prostriedky vlastníkov bytov, a z týchto prostriedkov, ktoré nie sú majetkom správcu, sú hradené všetky plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov. V tomto prípade nedochádza k obstaraniu tovarov a služieb, pretože správca len spravuje účet vlastníkov bytov. Finančné prostriedky zhromaždené od vlastníkov bytov nie sú príjmami správcu, a preto sa tieto príjmy nezapočítavajú do obratu správcu na účely registrácie. Správca má výnos (príjem) len zo svojej vlastnej činnosti. P Príjmy z kapitálových výnosov Podľa 10 ods. 2 písm. c) zákona o DPH za dodanie služby sa nepovažuje dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou. To znamená, že úrok dosiahnutý zdaniteľnou osobou z peňažných prostriedkov na účte v banke sa nezahŕňa do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH (platby, ktoré vznikli z vlastníctva aktíva, nepodliehajú DPH). Len tie platby, ktoré sú protihodnotou za transakciu alebo ekonomickú činnosť, podliehajú DPH. Na základe uvedeného sa príjmy z kapitálových výnosov u zdaniteľnej osoby nezahŕňajú do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH. Navštívte denne aktualizovaný komunikačný on-line portál poskytujúci komplexné informácie z oblasti daní a účtovníctva pre každého 117

120 Príjmy z prenájmu bytu alebo domu Za ekonomickú činnosť sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku. Zdaniteľnou osobou sa v takomto prípade môže stať napr. aj fyzická osoba občan, ak prenajíma byt alebo dom na určitej pokračujúcej báze s cieľom získavania pravidelného príjmu z prenájmu majetku. V prípade využívania hmotného majetku a nehmotného majetku za účelom dosahovania príjmu z tohto majetku z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že by sa takéto využívanie malo považovať za podnikanie na účely DPH len v prípade, ak sa tak činí s cieľom získavania pravidelného príjmu z tohto majetku. Na základe uvedeného potom príjmy (výnosy) z prenájmu bytu alebo domu sa zahŕňajú do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH len v prípade, ak sa prenájom vykonáva na určitej pokračujúcej báze s cieľom získavania pravidelného príjmu z prenájmu majetku. Honoráre za príspevky do novín Duševná tvorivá činnosť predstavuje ekonomickú činnosť za predpokladu, že sa z nej dosahuje príjem a je vykonávaná na určitej pokračujúcej báze. V prípade posúdenia vykonávania činnosti fyzickou osobou na nezávislej báze sa sporadický príjem za príspevky do novín nezahŕňa do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH z dôvodu, že nie je splnená podmienka vykonávania činnosti na pokračujúcej báze. Príklad č. 1: Nepeňažný vklad a obrat pre registráciu Vlastník pozemkov vložil tieto pozemky do štyroch zakladaných obchodných spoločností, pričom v tejto súvislosti vznikol oceňovací rozdiel, ktorý bol zaúčtovaný ako výnos vo výške Iné ekonomické aktivity neboli uskutočnené. Uvedený oceňovací rozdiel je výnosom (účtuje sa na účet 668 Ostatné finančné výnosy) vyplývajúcim z poskytnutia nepeňažného vkladu. Poskytnutie nepeňažného vkladu sa v danom prípade nepovažuje za príležitostnú transakciu, ale za transakciu, ktorá má charakter hlavnej činnosti zdaniteľnej osoby, pretože žiadne iné ekonomické aktivity, z ktorých by bol dosiahnutý výnos, neboli uskutočňované. Výnosy dosiahnuté z nepeňažných vkladov za určité obdobie tvoria celkový obrat daňového subjektu. Vlastník pozemkov ako zdaniteľná osoba dosiahol obrat podľa 4 ods. 7 zákona o DPH pre povinnú registráciu. Príklad č. 2: Jednorazový príjem a určenie výšky obratu Právnická osoba vlastní stavebné pozemky, ktoré prenajíma za účelom parkovania na základe nájomných zmlúv. S nájomcom má uzatvorenú dlhodobú nájomnú zmluvu s dohodnutým opakovaným dodaním, kde 118 Ste predplatiteľom DÚPP? Požiadajte o prístup k videoškoleniu podľa vlastného výberu. Viac informácií na tel. č

121 Pre platiteľov DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH lehota opakovane dodávanej služby prenájmu je určená ako kalendárny rok nájomca má platiť prenajímateľovi ročne vždy v dvanástom mesiaci kalendárneho roka. Za obdobie štyroch rokov (rok 2011 až 2014) nájomca neplatil protihodnotu za nájom, celú sumu zaplatí až koncom roku 2014, a to spolu za všetky štyri roky. Prenajímateľ ako účtovná jednotka účtujúca v podvojnom účtovníctve bol povinný účtovať výnos z prenájmu v rokoch 2011 až 2014 v príslušnom roku, aj keď neobdržal príjem. Prenajímateľ ako zdaniteľná osoba zahŕňa výnosy do obratu za kalendárny mesiac, do ktorého je povinný tieto výnosy zaúčtovať v súlade s účtovnými predpismi. Zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v 4 ods. 7 zákona o DPH výnosy bez dane z dodávaných tovarov a služieb. To znamená, že prenajímateľ zahrnie sumu do obratu za december 2011, december 2012, december 2013, december 2014 bez ohľadu na skutočnosť, že platba bola vykonaná jednorazovo. Z titulu nájmu do obratu pre registráciu za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov bude teda zahŕňať len sumu Povinná (zákonná) registrácia Povinnosť registrácie podľa 4 zákona o DPH má každá zdaniteľná osoba, t. j. tuzemská alebo zahraničná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR, resp. má bydlisko v SR alebo sa tu obvykle zdržiava a ktorá dosiahne za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat vo výške Žiadosť o registráciu pre daň je zdaniteľná osoba povinná podať na miestne príslušnom daňovom úrade do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla uvedený obrat. Platiteľom dane sa stáva na základe zákona, t. j. bez ohľadu na výšku dosiahnutého obratu tiež: Právnická alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa 476 až 488 Obchodného zákonníka. Osoba, ktorá nadobudne podnik alebo časť podniku platiteľa, sa stáva platiteľom dane odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Fyzická alebo právnická osoba sa stane platiteľom dane len za predpokladu, že v rámci predaja podniku alebo jeho časti, príp. vkladu podniku sa prevádza hmotný a nehmotný majetok. Samotný predaj nehnuteľnosti nie je predajom podniku, resp. jeho časti. Nadobudnutie postavenia platiteľa dane overuje daňový úrad na základe predložených dokladov. Zo zákona vyplýva povinnosť, aby daňový subjekt okrem oznámenia skutočnosti, na základe ktorej sa mal stať platiteľom dane, predložil aj príslušné doklady osvedčujúce túto skutočnosť (napr. zmluva o predaji podniku, výpis z obchodného registra, zmluva o dodaní stavby). Až následne správca dane vydá osvedčenie o registrácii. Ak daňový úrad zistí, že nie sú splnené podmienky na registráciu, P Všetky aktuálne právne predpisy na úplne zadarmo a bez registrácie. 119

122 nevydá osvedčenie, nepridelí IČ DPH a o tejto skutočnosti vydá rozhodnutie, pro- ti ktorému nie je možné podať odvolanie. Platiteľom dane na základe zákona sa stane aj obchodná spoločnosť alebo družstvo, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, kedy sa stala právnym nástupcom. Tieto osoby majú povinnosť do 10 dní odo dňa vzniku uvedených skutočností oznámiť miestne príslušnému daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom. Forma oznámenia nie je zákonom stanovená. Aj v prípade, že oznámenie je podané oneskorene, resp. vôbec, osoba sa stane platiteľom ku dňu nadobudnutia podniku alebo jeho časti, alebo ku dňu, kedy sa stala právnym nástupcom. Daňový úrad registruje osobu na základe oznámenia, o registrácii vydá osvedčenie a pridelí identifikačné číslo pre daň. Príklad č. 3: Záloha za poskytnutie služby pred registráciou a dodanie služby po registrácii za platiteľa DPH Zdaniteľná osoba, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a poskytuje službu vzdelávacie kurzy, sa stala platiteľom dane od Kurz, ktorý začal , bol v 100 % výške uhradený klientom Tento kurz skončil záverečnými skúškami , t. j. po registrácii zdaniteľnej osoby za platiteľa dane. Zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou jednotkou účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva, zahŕňa do obratu definovaného v 4 ods. 7 zákona o DPH príjmy bez dane z dodávaných tovarov a služieb. Príjem vo výške 100 % úhrady za službu predstavuje príjem neplatiteľa zahrnutý do obratu pre účely registrácie za platiteľa DPH. V čase, keď je už platiteľom dane, neodvádza DPH z uvedenej sumy. V prípade, ak by zdaniteľná osoba v období pred registráciou dostala protihodnotu napr. vo výške 50 % ceny poskytnutej služby, uvedený príjem by dostala v postavení neplatiteľa a zahrnula by ho do obratu pre účely registrácie za platiteľa dane. Ak by zostávajúcich 50 % ceny služby bolo klientom uhradených po registrácii zdaniteľnej osoby za platiteľa dane, vznikla by z tejto čiastky daňová povinnosť. Príklad č. 4: Odpočítanie dane pri registrácii z odpisovaného majetku Platiteľ DPH nakúpil v decembri 2013 nákladné automobily ešte ako neplatiteľ DPH. Platiteľom DPH sa stal od Platiteľ sa rozhodol, že nakúpený majetok (nákladné autá) v decembri 2013 nebude za rok 2013 odpisovať, pretože z neho neplynuli ekonomické úžitky, vozidlá sa nepoužívali, a teda ani neopotrebovávali. Z tohto dôvodu pri výpočte nároku na odpočítanie dane podľa 55 ods. 1 zákona o DPH vychádzal z obstarávacej ceny. Podľa 55 ods. 1 zákona o DPH osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý nadobudla predo dňom, keď sa stala platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov 120 Navštívte on-line verziu časopisu Zisk manažment na kde publikujeme viac ako článkov z oblasti manažmentu, podnikania a marketingu.

123 Pre platiteľov DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom, okrem zásob. Daň pri majetku, ktorý je podľa 22 zákona o dani z príjmov odpisovaným majetkom, platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom. Predmetné nákladné automobily sú odpisovaným majetkom. Podľa 17 ods. 3 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov sa do základu dane nezahŕňa daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na hmotný a nehmotný majetok, na ktorú si platiteľ DPH uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, pričom o DPH je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku. Podľa 22 ods. 1 zákona o dani z príjmov odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, do daňových výdavkov. Postup pri odpisovaní hmotného majetku je určený v 26 až 28 zákona o dani z príjmov. Podľa 22 ods. 9 zákona o dani z príjmov daňovník môže uplatňovanie odpisov hmotného majetku prerušiť, a to len na jedno celé zdaňovacie obdobie alebo viac celých zdaňovacích období; v ďalšom zdaňovacom období daňovník pokračuje v odpisovaní tak, ako by nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania. Prerušiť daňový odpis môže daňovník už aj v roku nadobudnutia odpisovaného majetku. V danom prípade daňovník obstaral hmotný majetok v decembri 2013 a rozhodol sa neuplatniť daňový odpis, t. j. prerušiť odpisovanie za toto zdaňovacie obdobie. P V predmetnom prípade dôvodom rozhodnutia, že nakúpený majetok (nákladné autá) nebol za rok 2013 odpisovaný, bola skutočnosť, že z neho neplynuli ekonomické úžitky, vozidlá sa nepoužívali, a teda ani neopotrebovávali. Ak sa zdaniteľná osoba v čase pred registráciou rozhodla odpisovanie prerušiť, pri určení výšky odpočítateľnej dane viažucej sa k odpisovanému majetku sa má zohľadniť reálne opotrebenie majetku za dané obdobie, v ktorom zdaniteľná osoba používala majetok na podnikanie a nebola platiteľom DPH, t. j. ak sa majetok aktívne využíval v čase prerušenia odpisovania, platiteľ zníži daň o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom, ktoré by uplatnil, keby sa nerozhodol prerušiť odpisovanie. V prípade, ak platiteľ predmetné automobily nepoužíval, môže si uplatniť odpočítanie dane podľa 55 ods. 1 zákona o DPH z obstarávacej ceny, t. j. bez zníženia odpočítavanej dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom. Prevádzkareň zahraničnej osoby a jej registrácia Definícia prevádzkarne na účely dane z pridanej hodnoty je uvedená v zákone o DPH v ustanovení 4 ods. 5. Definícia prevádzkarne je upravená aj v článku 11 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011. Nariadenie Rady č. 282/2011 definuje v článku 11 ods. 1 prevádzkareň, ktorá je schopná prijímať a využívať služby, ktoré sa jej poskytujú, na účely miesta dodania služby poskytovanej medzi zdaniteľnými osobami, zároveň v ods. 2 predmetného Najčastejšie používané tlačivá a formuláre ponúkame v on-line produkte EPI Tlačivá a formuláre nájdete vzor editovateľného tlačiva aj rýchly a stručný návod, ako ho vyplniť. 121

124 článku ustanovuje, čo sa rozumie prevádzkarňou na účely poskytovania služby. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pojem prevádzkareň predpokladá dostatočný stupeň stálosti a vhodnú štruktúru z hľadiska ľudských a technických prostriedkov, ktorá umožňuje nezávislé poskytovanie služieb. Na to, aby sa prevádzkareň mohla považovať za miesto, z ktorého sa poskytujú služby, musí na dostatočnej úrovni zabezpečovať stálosť a organizáciu (dostatočný stupeň trvalosti), ktorá z hľadiska ľudského a materiálneho vybavenia je schopná poskytovať predmetné služby samostatne (tzn. schopnosť, resp. možnosť z uvedeného miesta uzatvárať a vyhotovovať zmluvy, uskutočňovať manažérske rozhodnutia, dojednávať obchody, prijímať platby, vykonávať konkrétnu ekonomickú činnosť). Pritom musí ísť o ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, teda nie činnosť vykonávanú napr. pre zriaďovateľa so sídlom v zahraničí. Na účely určenia miesta dodania služby podľa článku 44 smernice 2006/112/ES ( 15 ods. 1 zákona o DPH) môže ísť o dva typy prevádzkarne: 1. o tzv. aktívnu prevádzkareň, ktorá na jednej strane spĺňa kritériá uvedené v 4 ods. 7 zákona o DPH, čo znamená, že vykonáva nezávisle ekonomickú činnosť za protihodnotu a zároveň je schopná prijímať a využívať služby dodávané inou spoločnosťou, 2. o tzv. pasívnu prevádzkareň, ktorá je schopná prijímať a využívať služby dodávané inou spoločnosťou, ale nevykonáva nezávisle z miesta prevádzkarne ekonomickú činnosť za protihodnotu. V nadväznosti na článok 11 ods. 1 nariadenia Rady č. 282/2011, ak má zahraničná osoba v tuzemsku zriadenú prevádzkareň (organizačnú zložku), ktorá sa vyznačuje dostatočným stupňom stálosti a ktorá síce má personálne a materiálne vybavenie, ale nevykonáva ekonomickú činnosť voči tretím osobám za protihodnotu, ale napríklad vykonáva len činnosť pre svojho zriaďovateľa so sídlom v zahraničí, ide o tzv. pasívnu prevádzkareň. Ak takáto prevádzkareň prijíma služby od zahraničnej osoby s miestom dodania podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, je osobou povinnou platiť daň podľa 69 ods. 3 zákona o DPH. Ak takejto osobe vzniká daňová povinnosť, je povinná podať daňové priznanie podľa 78 ods. 3 zákona o DPH, priznať daň z prijatej služby od zahraničnej osoby a túto zaplatiť. Keďže však nejde o tzv. aktívnu prevádzkareň, ktorá by vykonávala nezávisle ekonomickú činnosť za protihodnotu, nie je možná registrácia zahraničnej osoby, ktorá má v tuzemsku zriadenú prevádzkareň, ktorá je schopná len prijímať a využívať služby, podľa 4 zákona o DPH. Upozornenie: Na účely registrácie podľa 4 zákona o DPH je možné vziať do úvahy len aktívnu prevádzkareň, ktorá spĺňa kritériá uvedené v 4 ods. 5 zákona o DPH. 122 Legislatívne správy pravidelný súhrnný prehľad informácií o pripravovaných a realizovaných zmenách, pokynoch a usmerneniach v daňovej, účtovnej a mzdovej legislatíve do vašej ovej schránky.

125 Pre platiteľov DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH Keďže zahraničná osoba, ktorá má v tuzemsku zriadenú pasívnu prevádzkareň, ktorá je schopná len prijímať a využívať služby, ktoré sú jej dodané, a nevykonáva na území SR ekonomickú činnosť za protihodnotu, nie je možné takúto zdaniteľnú osobu registrovať ani podľa 5zákonaoDPH(registrácia zahraničných osôb, ktoré v SR uskutočnili činnosť, ktorá je predmetom dane). To znamená, že ak zahraničná zdaniteľná osoba má v tuzemsku zriadenú pasívnu prevádzkareň, ktorá prijíma od zahraničnej osoby službu s miestom dodania podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, pri ktorej je osobou povinnou platiť daň ako príjemca služby, má registračnú povinnosť pre DPH podľa 7a zákona o DPH. Na základe takejto registrácie však zahraničná osoba nenadobudne v tuzemsku postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty (nie je registrovaná podľa 4 zákona o DPH). Príklad č. 5: Organizačná zložka zahraničnej osoby v SR Zahraničná osoba so sídlom v Českej republike zriadila na území Slovenskej republiky organizačnú zložku, ktorá je zapísaná v obchodnom registri. Organizačná zložka má v SR potrebný personál a aj materiálne vybavenie na vykonávanie činnosti pre svojho zriaďovateľa v ČR (kancelária). Organizačná zložka nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť za protihodnotu voči tretím osobám, jej činnosť spočíva len v plneniach pre svojho zriaďovateľa. Organizačná zložka si objednala pre výkon svojej činnosti službu od rakúskeho podnikateľa. Keďže sa organizačná zložka vyznačuje dostatočným stupňom stálosti a vhodnou štruktúrou vyhovujúcou z hľadiska ľudských a technických zdrojov a je schopná využívať prijatú službu na jej vlastné potreby, v zmysle článku 11 ods. 1 Rady č. 282/2011 sa miesto dodania služby určí podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v SR, kde je zriadená organizačná zložka zahraničnej osoby. Osobou povinnou platiť daň pri službe s miestom dodania podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v SR, ktorú dodala zahraničná osoba, je podľa 69 ods. 3 zákona o DPH zahraničná osoba so sídlom v ČR prostredníctvom svojej organizačnej zložky zriadenej v tuzemsku. Organizačná zložka nespĺňa kritériá uvedené v 4 ods. 5 zákona o DPH, preto nebude registrovaná podľa 4 zákona o DPH. Pretože táto zahraničná osoba nevykonáva v tuzemsku žiadnu ekonomickú činnosť za protihodnotu, nie je dôvodné ju registrovať ani podľa 5 zákona o DPH. Z dôvodu prijatia služby v tuzemsku s miestom určenia podľa 15 ods. 1 zákona o DPH od zahraničnej osoby sa registrácia osoby povinnej platiť daň podľa 69 ods. 3 zákona o DPH vykoná podľa 7a zákona o DPH s tým, že zahraničná osoba so sídlom v ČR nezíska postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty. To znamená, že zahraničná osoba nemôže v daňovom priznaní podanom v tuzemsku uplatniť odpočítanie dane, pričom ale nie je vylúčená možnosť refundácie dane (uplatnenie ustanovenia 55a až 55e zákona o DPH). P Všetky aktuálne právne predpisy na úplne zadarmo a bez registrácie. 123

126 3. Dobrovoľná registrácia Žiadosť o registráciu pre daň môže podľa 4 ods. 2 zákona o DPH podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla zákonom stanovený obrat za najviac dvanásť predchádzajúcich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov. Avšak aj v prípade, ak zdaniteľná osoba nemá záujem o registráciu, je povinná sledovať svoj obrat za posledných dvanásť mesiacov, aby zistila, či jej nevznikla povinnosť zákonnej registrácie. Daňový úrad neregistruje zdaniteľnú osobu so spätným dátumom, t. j. registrácia nemôže byť vykonaná pred dátumom podania žiadosti o registráciu na daňovom úrade (uvedené sa nevzťahuje na osoby, ktoré oznamujú, že sa stali platiteľmi dane). O dobrovoľnú registráciu môže požiadať aj osoba, ktorá ešte neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody, avšak z dôvodu jej budúcich ekonomických činností je nevyhnutné, aby mala postavenie platiteľa dane. Ide väčšinou o prípady, kedy by mal podnikateľ nevýhodné postavenie na trhu z dôvodu, že obchoduje alebo bude obchodovať s platiteľmi dane (jeden stupeň v obchodnom reťazci by bol narušený, čo môže mať dôsledky najmä na konečnú cenu pre spotrebiteľa). Ak daňový úrad overením údajov v žiadosti zistí, že žiadateľ nespĺňa zákonné podmienky pre registráciu, žiadosť o registráciu sa zamietne. O registrácii pre daň vydá daňový úrad zdaniteľnej osobe osvedčenie o registrácii a pridelí jej identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH). Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Každý novoregistrovaný platiteľ dane má zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac, a to minimálne prvých dvanásť mesiacov. Preukázanie zámeru vykonávať ekonomickú činnosť Novozaložená spoločnosť, ktorá má záujem o registráciu na DPH, by mala vedieť preukázať zámer vykonávať ekonomickú činnosť a tento zámer podložiť objektívnymi dôkazmi. Takým dôkazom môže byť napríklad aj vykázanie prvých investičných nákladov vynaložených za účelom podnikania, prípadne preukázanie príprav na podnikanie. Spoločnosť, ktorá nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť a ktorá nevie svoj zámer vykonávania ekonomickej činnosti objektívne preukázať, nevie preukázať ani postavenie zdaniteľnej osoby, na základe čoho nemôže získať postavenie platiteľa dane z pridanej hodnoty. Novozaložená spoločnosť, ktorá žiada o registráciu na DPH, by správcovi dane tiež mala poskytnúť informácie o sídle a priestoroch určených na podnikanie, informácie o tom, či plánuje mať zamestnancov, zoznam budúcich obchodných partnerov, výšku predpokladaného obratu a podobne. Ak žiadateľ o registráciu dostatočným spôsobom nepreukáže svoj zámer 124 Ako predplatiteľ našich produktov môžete využiť poradenstvo z oblasti daní a účtovníctva na tel. č (cena hovoru 1 za 1 minútu).

127 Pre platiteľov DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH vykonávať ekonomickú činnosť, teda skutočnosť, že je zdaniteľnou osobou, správca dane po vyhodnotení všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti žiadosti o registráciu pre DPH nevyhovie. Dôvodom je skutočnosť, že nebolo preukázané postavenie zdaniteľnej osoby. Správca dane v zmysle 67 ods. 4 daňového poriadku preveruje údaje uvedené v žiadosti o registráciu. Ak má daňový úrad pochybnosti o správnosti alebo úplnosti údajov uvedených v žiadosti o registráciu, vyzve žiadateľa Lehoty na vykonanie registrácie Registráciu vykoná daňový úrad najneskôr do 30 dní (od do 21 dní) odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti v prípade, ak zdaniteľná osoba je povinná zložiť zábezpeku na daň podľa 4c ods dňová lehota sa týka zdaniteľných osôb, ktoré: - dosiahli zákonom stanovený obrat, žiadajú o povinnú registráciu pre daň a nie sú z okruhu osôb definovaných v 4c ods. 1 zákona o DPH (na základe uvedeného ustanovenia sa zisťuje prepojenie žiadateľa s inými subjektmi, a to za účelom zistenia, či žiadateľ v minulosti nespôsobil vznik o registráciu, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil a zároveň určí lehotu, v ktorej je žiadateľ o registráciu povinný výzve vyhovieť. Ak žiadateľ o registráciu pre DPH výzve nevyhovie, daňový úrad žiadosť o registráciu pre DPH zamietne. Základným podkladom pre posúdenie oprávnenosti registrácie pre DPH sú údaje uvedené v žiadosti o registráciu. Okrem týchto údajov daňový úrad pri rozhodovaní o registrácii pre DPH môže využívať aj doplňujúce informácie, ktoré môže získať od tretích strán alebo z vlastnej vyhľadávacej činnosti. nedoplatku na DPH minimálne vo výške ), - nedosiahli zákonom stanovený obrat, vykonávajú zdaniteľné obchody a žiadajú o dobrovoľnú registráciu pre daň a nie sú z okruhu osôb definovaných v 4c ods. 1 zákona o DPH. 60-dňová lehota sa týka zdaniteľných osôb, ktoré spadajú do okruhu osôb definovaných v 4c ods. 1 zákona o DPH, pričom nie je rozhodujúce, či ide o registráciu dobrovoľnú alebo zákonnú. Týka sa aj všetkých novovzniknutých podnikateľov, ktorí zatiaľ vykonávajú len prípravnú činnosť. P 4. Zábezpeka na DPH Inštitút zábezpeky sa vzťahuje na typ registrácie podľa 4, ktorou sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. Zábezpeka sa teda nevzťahuje na registráciu zahraničných osôb, ktorá sa uskutočňujevzmysle 5zákonaoDPH(zahraničné Peniaze sú ako ruky a nohy. Ak ich nepoužívate, prídete o ne. (Henry Ford) 125

128 osoby, ktoré nie sú v SR etablované), na registráciu podľa 6, keď zahraničná osoba dodáva tovar do SR formou zásielkového predaja, tiež sa zábezpeka nevzťahuje na registráciu nadobúdateľa tovaru v SR z iného členského štátu registrácia podľa 7 zákona o DPH a v súvislosti s cezhraničnými službami registrácia podľa 7a zákona o DPH. V prípade dobrovoľnej žiadosti o registráciu, ak žiadateľ ku dňu podania žiadosti uskutočňuje len prípravnú činnosť na podnikanie, zábezpeka na daň sa stáva podstatnou skutočnosťou priamo ovplyvňujúcou registráciu pre daň. Zábezpeka na daň má za cieľ zabrániť prípadnému zneužitiu systému DPH ako takému a zabrániť prípadnému zneužívaniu neoprávnenej dobrovoľnej registrácie pre daň. Daňový úrad určí zábezpeku na daň v zmysle zákona o DPH v takej výške, ktorá bude zodpovedať potenciálnej miere zneužitia systému DPH. Dolná hranica zábezpeky je a horná hranica Na účel určenia, či zábezpeka má byť uložená a v akej výške, správca dane čerpá údaje z tzv. dátového skladu. Vypočítaná zábezpeka sa zaokrúhľuje na celé tisíce nadol. Zložiť zábezpeku na daň predstavuje povinnosť: zložiť peňažné prostriedky na účet daňového úradu alebo predložiť bankovú záruku poskytnutú bankou bez výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky a v lehote do 20 dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň. Žiadatelia povinní zložiť zábezpeku Zloženie zábezpeky v súvislosti s registráciou podľa 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa netýka automaticky všetkých žiadateľov o registráciu. Zloženie zábezpeky na daň je podľa 4c ods. 1 zákona o DPH povinné v prípade, ak zdaniteľná osoba žiadajúca o registráciu pre daň: a) je fyzickou osobou, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom právnickej osoby, 1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani aviac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba bola konateľom alebo spoločníkom tejto právnickej osoby, b) je právnickou osobou a má konateľa alebo spoločníka fyzickú osobu alebo 126 Pripravili sme pre vás videoškolenie Ukážka vyplnenia kontrolného výkazu na stránke FR SR. Ukážka a viac informácií na

129 Pre platiteľov DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH právnickú osobu, ktorá má nedoplatky na dani a viac, ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, alebo ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu, c) je právnickou osobou a má konateľa alebo spoločníka fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je alebo bola konateľom alebo spoločníkom inej právnickej osoby, 1. ktorá má alebo mala ku dňu zániku nedoplatky na dani a viac, ktoré vznikli v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom a ktoré ku dňu podania žiadosti o registráciu pre daň neboli zaplatené, 2. ktorej bola zrušená registrácia pre daň podľa 81 ods. 4 písm. b) druhého bodu a skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie registrácie pre daň, nastali v období, v ktorom táto fyzická osoba alebo právnická osoba bola jej konateľom alebo spoločníkom, d) novovzniknutý podnikateľ, ktorý neuskutočňuje v čase podania žiadosti o registráciu pre daň dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie. V tomto prípade má zdaniteľná osoba povinnosť zložiť zábezpeku na daň bez ohľadu na skutočnosť, že zdaniteľná osoba nemá nedoplatky v rámci inej právnickej osoby ani nenapĺňa kritérium zrušenia registrácie inej právnickej osoby. Povinnosť zložiť zábezpeku na daň sa vzťahuje aj na prípady: ak osoba nadobudla postavenie platiteľa dane zo zákona (napríklad z dôvodu kúpy podniku, právneho nástupníctva, dodania stavby alebo stavebného pozemku) a sú splnené podmienky na zloženie zábezpeky (nedoplatok aviac), ak zdaniteľnej osobe bola zmenená registrácia z 5 alebo 6 na registráciu podľa 4 zákona a sú splnené podmienky na zloženie zábezpeky. P Odvolanie sa proti zábezpeke Proti rozhodnutiu o zložení zábezpeky na daň umožňuje ustanovenie 4c ods. 3 zákonaodphpodať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia o zložení zábezpeky (platí skrátená lehota, pretože všeobecná lehota na odvolanie proti rozhodnutiam podľa daňového poriadku je 15 dní), avšak odvolanie nemá odkladný účinok. Znamená to, že daňový subjekt je povinný na základe rozhodnutia správcu dane plniť, a to napriek podanému odvolaniu. Pri podaní odvolania postupuje žiadateľ podľa 72 daňového poriadku. Odvolanie možno podať, ak sa daňový subjekt nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice podania odvolania. Odvolanie je možné okrem písomnej formy podať aj ústne do zápisnice u správcu dane, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Odvolanie musí obsahovať: označenie prvostupňového orgánu, číslo rozhodnutia, Portál poskytuje v aktuálnom čase on-line prístup k ekonomickým a právnym informáciám. Potrebné a vzájomne súvisiace informácie nájdete na jedinom mieste. 127

130 proti ktorému sa odvolanie podáva, dôvody podania odvolania, dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa nenamieta len rozpor s právnymi predpismi, ak je to možné, aj listinné dôkazy a navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, správca dane vyzve k ich doplneniu v lehote najmenej 15 dní a poučí o následkoch spojených s tým, že nedostatky v uvedenej lehote nebudú odstránené. Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej správcom dane, považuje sa podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný správca dane túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. Odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote (po 8 dňoch od doručenia rozhodnutia o zábezpeke), nie je podané oprávnenou osobou, smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia. Následky nezloženia zábezpeky V prípade, že žiadateľom je osoba, ktorej vznikla zákonná povinnosť registrácie a nezloží v zákonom určenej lehote zábezpeku na daň alebo ju zloží v nižšej čiastke, daňový úrad ho zaregistruje a zábezpeka bude predmetom vymáhania exekúciou v zmysle 88 až 153 daňového poriadku. Ak žiadateľ, ktorý žiada o dobrovoľnú registráciu pre daň, nezloží v zákonom určenej lehote zábezpeku na daň alebo ju zloží v nižšej čiastke, daňový úrad žiadosť o registráciu pre daň zamietne a bezodkladne vráti žiadateľovi prípadne zloženú časť zábezpeky. Pri vrátení zábezpeky zloženej oneskorene alebo zloženej v nižšej čiastke daňový úrad nemôže pristúpiť k preúčtovaniu na žiaden nedoplatok. Pri zamietnutí žiadosti o registráciu pre daň správca dane ako dôvody zamietnutia uvedie skutočnosti súvisiace s úhradou zábezpeky na daň. Použitie zloženej zábezpeky Zábezpeka na daň sa podľa 4c ods. 6 zákona o DPH použije na úhradu nedoplatku na DPH, ktorý vznikol po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa. Bez toho, aby daňový úrad vyzýval platiteľa na úhradu nedoplatku na DPH, daňový úrad vydá rozhodnutie o použití zábezpeky na daň alebo jej časti. Proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie podľa 72 ods. 1 daňového poriadku, avšak odvolanie podľa 4c ods. 6 zákona o DPH nemá odkladný účinok. 128 Navštívte on-line verziu časopisu Zisk manažment na kde publikujeme viac ako článkov z oblasti manažmentu, podnikania a marketingu.

131 Pre platiteľov DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH Daňovým nedoplatkom je podľa 2 písm. f) daňového poriadku dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Preúčtovanie zábezpeky na daň na nedoplatky DPH sa uskutoční k dátumu vzniku nedoplatku DPH. Pri použití zábezpeky alebo jej časti na nedoplatok na DPH sa od platiteľa nepožaduje doplatenie zábezpeky na sumu určenú rozhodnutím daňového úradu o zložení zábezpeky na daň. Ak sa suma zábezpeky alebo jej časť vyčerpá na nedoplatky, nebude po uplynutí 12 mesiacov daňovému subjektu vrátená alebo sa vráti len jej zostávajúca časť. Počas plynutia 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň môže byť táto použitá len na úhradu prípadných nedoplatkov na DPH. Avšak, ak zábezpeka na daň zložená vo forme peňažných prostriedkov na účet daňového úradu nebola počas tohto obdobia použitá, resp. bola na úhradu nedoplatkov na DPH použitá čiastočne, potom pred vrátením peňažnej zábezpeky alebo jej časti daňový úrad primerane uplatní postup podľa 79 ods. 1 daňového poriadku. To znamená, že s touto sumou narába ako s preplatkom, teda môže vykonať preúčtovanie na nedoplatok. Až následne daňový úrad zostávajúcu sumu zábezpeky na daň vráti. P Vrátenie zábezpeky Zábezpeka zložená peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu musí byť po 12 mesiacoch v zostávajúcej časti vrátená do 30 dní od uplynutia 12 mesiacov od zloženia zábezpeky. Preúčtovanie peňažnej zábezpeky na celkové nedoplatky platiteľa dane sa uskutoční k 1. dňu 30-dňovej lehoty určenej zákonom na vrátenie zábezpeky na daň. Pri vrátení peňažnej zábezpeky alebo jej časti DÚ nevydáva rozhodnutie. Platiteľ dane nemá podľa zákona o DPH nárok na úroky zo zloženej zábezpeky na daň. 5. Odpočítanie dane pri registrácii oddanenie majetku Žiadateľ o registráciu, ktorý splní predpoklady pre zaregistrovanie, sa platiteľom DPH stáva dňom uvedeným v osvedčení o registrácii. Každý novovzniknutý platiteľ má zákonom stanovené ( 77 ods. 2) zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac, a to minimálne 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom dane. Medzi základné právo novoregistrovaného platiteľa DPH patrí právo na oddanenie majetku, ktorý si zaobstaral ešte ako neplatiteľ DPH. Podľa 55 zákona o DPH si môže odpočítať DPH viažucu sa na cenu všetkého majetku, ktorý nadobudol predo dňom registrácie za platiteľa dane, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov v kalendárnych Najčastejšie používané tlačivá a formuláre ponúkame v on-line produkte EPI Tlačivá a formuláre nájdete vzor editovateľného tlačiva aj rýchly a stručný návod, ako ho vyplniť. 129

132 rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stal platiteľom pre DPH, okrem zásob. Novoregistrovaný platiteľ dane môže odpočítať napríklad DPH, ktorá: je súčasťou obstarávacej ceny zásob, aktív a preddavkov, je súčasťou obstarávacej ceny iného hnuteľného majetku, je súčasťou dane obstarávacej ceny nehnuteľností, je súčasťou ceny oprávnenia na výkon práva priemyselného vlastníctva. Nárok na odpočet DPH pri registrácii má platiteľ v prípade, ak tento majetok bude používať na uskutočňovanie svojich zdaniteľných obchodov. Platiteľ si môže uplatniť odpočet za podmienok a v rozsahu uvedenom v 49 až 51 zákona o DPH. To znamená, že odpočet si môže uplatniť z majetku, ak má o kúpe faktúru vyhotovenú platiteľom dane registrovaným pre daň v tuzemsku alebo colné vyhlásenie a doklad o zaplatení dane colnému orgánu. Platiteľ dane si nemôže napríklad odpočítať daň z tovaru, ktorý nadobudol z iného členského štátu, pretože dodávateľ z iného členského štátu uplatnil daň platnú v členskom štáte dodania ( 49 neumožňuje odpočítanie dane uplatnenej v inom členskom štáte). Pri odpočítaní dane by mal platiteľ dane vedieť, na akú činnosť bude daný majetok využívať a na základe toho uplatniť odpočet DPH v plnom rozsahu, krátený koeficientom alebo neuplatniť odpočet z dôvodu, že nemá právo na odpočet DPH. Znamená to, že platiteľ dane: nemôže odpočítať daň pri majetku, ktorý používa na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa 28 až 42 zákona o DPH bez práva na odpočítanie dane ( 49 ods. 3 zákona), musí použiť postup podľa 50 zákona o DPH (prepočet dane koeficientom) pri majetku, ktorý sa používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane a súčasne na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane ( 49 ods. 4 zákona o DPH). Pri hmotnom alebo nehmotnom majetku odpisovanom podľa zákona o dani z príjmov si platiteľ DPH uplatní odpočet v plnom rozsahu len v tom prípade, ak majetok, na ktorý si uplatňuje odpočet DPH, uviedol do užívania v tom istom roku, v ktorom sa registroval za platiteľa dane. Ak platiteľ dane uplatňuje odpočet DPH pri majetku, ktorý obstaral v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa registroval za platiteľa DPH, potom odpočet DPH zníži o pomernú časť zodpovedajúcu daňovým odpisom uplatneným do daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov. Zaplatenie zálohy pred registráciou V prípade, ak zdaniteľná osoba zaplatí zálohu vo výške 100 % kúpnej ceny na dodanie tovaru pred svojou registráciou pre DPH, dodávateľovi tovaru platiteľovi 130 Nezabudnite, že každý predplatiteľ môže využívať bonusový program. Nechajte sa inšpirovať z oblasti bývania, dizajnu, záhradného štýlu prostredníctvom časopisu Línia.

133 Pre platiteľov DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH DPH vznikne daňová povinnosť. K dodaniu tovaru dôjde v období, kedy má zdaniteľná osoba (odberateľ) už postavenie platiteľa pre účely DPH, t. j. po registrácii. Dodávateľ vystaví faktúru, kde je uvedená cena tovaru a DPH s uvedením výslednej sumy na úhradu vo výške 0. V zmysle ustanovenia 55 zákona o DPH je možné odpočítať daň z majetku nadobudnutého pred registráciou. V uvedenom prípade však nedochádza k zmene vlastníckeho práva k predmetnému tovaru. Záloha bola zaplatená neplatiteľom (pred registráciou DPH), daňová povinnosť vznikla u dodávateľa dňom prijatia platby, avšak k zmene vlastníckeho práva k tovaru dochádza v uvedenom prípade až v čase, kedy mal odberateľ postavenie platiteľa dane. Novoregistrovaný platiteľ dane môže odpočítanie dane podľa 55 zákona o DPH uplatniť len pri majetku, ktorý nadobudol predtým, ako sa stal platiteľom dane. Pokiaľ platiteľ dane nenadobudol majetok v období pred registráciou za platiteľa dane a preddavok za dodanie tohto majetku zaplatil pred registráciou, nemôže uplatniť odpočítanie dane vzťahujúcej sa na zaplatený preddavok podľa 55 zákona o DPH. V týchto prípadoch môže platiteľ dane uplatniť právo na odpočítanie dane vzťahujúcej sa na zaplatený preddavok už v prvom zdaňovacom období po registrácii za platiteľa dane v rozsahu a podľa podmienok ustanovenýchv 49, 50a 51ods.1zákona o DPH, t. j. nie na základe 55. Rovnako postupuje aj novoregistrovaný platiteľ, ak zaplatil v období, keď ešte nemal postavenie platiteľa dane, zálohu na službu, ktorú využije ako platiteľ dane. P Odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa 55 zákona o DPH V prípade, ak zdaniteľná osoba nadobudne v tuzemsku tovar z iného členského štátu, ktorého hodnota dosiahla v kalendárnom roku bez dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pred nadobudnutím tohto tovaru podľa 7 zákona o DPH. Aj v prípade, ak si túto registračnú povinnosť zdaniteľná osoba nesplní, je povinná zdaniť nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa 78 ods. 3 zákona o DPH. Osobou povinnou platiť daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa 69 ods. 6 zákona o DPH je osoba, ktorá tovar nadobudne podľa 11. Osobou povinnou platiť daň je bez ohľadu na to, že si nesplnila registračnú povinnosť podľa 7 zákona o DPH. Ak sa následne zdaniteľná osoba na základe registráciepodľa 4zákonaoDPHstane platiteľom dane, v prvom zdaňovacom období má možnosť podľa 55 zákona o DPH odpočítať daň viažucu sa k majetku nadobudnutému predo dňom, keď sa stala platiteľom. Platiteľ môže odpočítať daň len v rozsahu a za podmienok podľa 49 až 51 zákona o DPH a za podmienky, že majetok použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Účtovné súvzťažnosti 2014 viac ako účtovných prípadov s platnou účtovnou legislatívou. Objednávajte na alebo na tel. č

134 Podľa 49 ods. 2 zákona o DPH môže platiteľ odpočítať daň, ak je ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. Na základe tejto skutočnosti môže platiteľ uplatniť odpočítanie dane podľa 55 po registrácii, ktorou sa stane platiteľom DPH,atozapodmienky,žemáfaktúruod dodávateľa z iného členského štátu. Príklad č. 6: Transformácia príspevkovej organizácie a odpočítanie dane Štátna príspevková organizácia sa transformovala na akciovú spoločnosť, neskôr sa a. s. stala platiteľom dane. V súvislosti s možnosťou uplatnenia práva na odpočítanie dane z majetku a zásob nadobudnutých pred vznikom a. s. pôvodnou štátnou príspevkovou organizáciou, ktorá nebola platiteľom dane, je potrebné brať do úvahy, že pri majetku, z ktorého má byť DPH odpočítaná, musí najskôr vzniknúť daňová povinnosť. Ak nedošlo k vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Z uvedeného vyplýva, že pri majetku a zásobách nadobudnutých pred registráciou od osoby, ktorá nemala postavenie platiteľa DPH (štátna príspevková organizácia), novoregistrovaný platiteľ (a. s.) nemá právo na odpočítanie dane, pretože pri procese transformácie na a. s. nedošlo v príspevkovej organizácii k vzniku daňovej povinnosti. Príklad č. 7: Postavenie obce v okamihu nadobudnutia tovaru Obec získala príspevok zo štrukturálnych fondov na rekonštrukciu kúpaliska, ktoré bude následne využívané na podnikanie. Zdroje financovania uvedenej rekonštrukcie sú také, že štruktúra zdrojov v rozpočte sa delí medzi štrukturálny fond EÚ, štátny rozpočet, spolufinancovanie obce a iné vlastné zdroje obce. V čase realizácie projektu obec nebola platiteľom dane. Obci boli poskytnuté v rámci projektu finančné prostriedky na úhradu faktúr, tzv. oprávnených nákladov, vrátane DPH. Po realizácii projektu sa obec stala dobrovoľným platiteľom dane a začala vykonávať podnikateľskú činnosť prevádzku kúpaliska. Pre posúdenie možnosti odpočtu dane po registrácii je podstatné, v akom postavení konala obec v čase nadobudnutia majetku, t. j. či konala ako zdaniteľná osoba v zmysle 3 zákona o DPH, alebo konala ako nezdaniteľná osoba. Zdroj financovania na účel odpočtu DPH nie je podstatný. Ak teda obec v čase realizácie projektu konala v postavení zdaniteľnej osoby, môže si odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý nadobudla predo dňom, keď sa stala platiteľom dane. Obec môže takto postupovať za predpokladu, že majetok použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Ak obec v čase nákupu majetku nekonala ako zdaniteľná osoba (konala ako orgán verejnej správy), právo na odpočítanie dane pri nákupe tohto majetku jej nevzniklo. Z tohto dôvodu si toto právo nemôže ani dodatočne uplatniť podľa 55 zákona o DPH pri registrácii za platiteľa dane. 132 Ako predplatiteľ našich produktov môžete využiť poradenstvo z oblasti daní a účtovníctva na tel. č (cena hovoru 1 za 1 minútu).

135 Pre platiteľov DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH Upozornenie: Postavenie, v akom príslušný jednotlivec (fyzická alebo právnická osoba) koná v čase kúpy tovaru, je rozhodujúce pre existenciu práva na odpočet. Príklad č. 8: Preddavok poskytnutý na dodanie nebytového priestoru Platiteľ dane si v zdaňovacom období 2. Q uplatnil odpočítanie dane na základe faktúry vyhotovenej na preddavok prijatý dňa na dodanie nebytového priestoru na základe zmluvy o dielo, termín ukončenia diela je v roku Zdaniteľná osoba je registrovaná pre daň od K zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností dôjde až v roku Podľa 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy vzniká zhotoviteľovi dňom odovzdania stavby, pokiaľ nejde o čiastkové dodanie stavby. Z dohodnutého zmluvného vzťahu vyplýva, že nejde o čiastkové dodanie stavby, a teda daňová povinnosť vznikne až dňom odovzdania stavby. Ak pred týmto dňom zhotoviteľ prijal platbu na dodanie stavby, vznikla mu podľa 19 ods. 4 zákona o DPH daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. P Objednávateľ stavby sa stal platiteľom dňa , t. j. prvá splátka bola zaplatená pred registráciou objednávateľa stavby. Zákon o DPH v 55 ustanovuje možnosť odpočítania dane zdaniteľnej osobe, ktorá sa stala platiteľom, a to v prípade dane viažucej sa k majetku, ktorý nadobudla predo dňom, keď sa stala platiteľom. V danom prípade pred registráciou zdaniteľnej osoby nebol nadobudnutý žiaden majetok. Na základe tejto skutočnosti nie je možné uplatniť ustanovenie 55 zákona o DPH. Na druhej strane, ak pred registráciou objednávateľa pre daň došlo z jeho strany k zaplateniu platby na dodanie stavby, dodávateľovi vznikla daňová povinnosť dňom prijatia platby a objednávateľ stavby, ktorý zaplatil prvú splátku, mohol uplatniť právo na odpočítanie dane vzťahujúcej sa na zaplatený preddavok pred registráciou už v prvom zdaňovacom období po registrácii za platiteľa dane podľa 49 zákona o DPH, a to v rozsahu a podľa podmienok ustanovených v 49 až 51 zákona o DPH. Z uvedeného teda vyplýva, že ak platiteľ dane nenadobudol majetok v období pred registráciou pre daň a preddavok na dodanie stavby zaplatil pred registráciou, neuplatňuje odpočítanie dane vzťahujúcej sa na zaplatený preddavok podľa 55 zákona o DPH, ale podľa podmienok ustanovených v 49, 50 a 51 ods. 1 zákona o DPH. 6. Registrácia nadobúdateľov tovaru z iných členských štátov Ustanovenie 7zákonaoDPHvymedzuje osoby, ktoré majú povinnosť požiadať o registráciu pre daň, ale nenadobudnú štatút platiteľa dane. Ide o osoby, ktoré pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu budú mať povinnosť platiť daň v tuzemsku Viac príkladov, odborných článkov, aktuálnych informácií a legislatívnych správ z oblasti miezd, odvodov a personalistiky nájdete na 133

136 z nadobudnutia tovaru, avšak na rozdiel od osôb, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, nebudú mať tieto osoby právo na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru. Nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. O nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu pre účely registrácie pre daň podľa 7 zákona o DPH ide vtedy, ak: nadobúdateľom je zdaniteľná osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu nadobúdateľovi v tuzemsku. Povinnosť podať žiadosť o registráciu Registračnú povinnosť má: zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane v tuzemsku a nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, a to pred nadobudnutím tovaru, ktorým dosiahne celkovú hodnotu tovaru bez dane v kalendárnom roku. Zdaniteľnou osobou, ktorá nie je platiteľom dane, sa rozumie podnikateľ, ktorý sa neregistroval pre daň z dôvodu, že nedosiahol obrat pre registráciu podľa 4 zákona o DPH a neregistroval sa ani dobrovoľne; právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, a to pred nadobudnutím tovaru, ktorým dosiahne celkovú hodnotu tovaru bez dane v kalendárnom roku. Právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, sa rozumie taká osoba, ktorá nie je založená alebo zriadená za účelom podnikania (rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, ako aj iné právnické osoby, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť, nadácie, politické strany...). Do hodnoty sa pre účely registrácie pre daň podľa 7 zákona o DPH započítava: celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v iných členských štátoch, z ktorých je tovar odoslaný alebo prepravený. Do hodnoty pre účely registrácie pre daň podľa 7 zákona o DPH sa nezapočítava: hodnota nadobudnutého nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu (definícia nového dopravného prostriedku je uvedená v 11 ods. 12 zákona o DPH). Z uvedeného vyplýva, že zdaniteľnej osobe, ktorá nie je registrovaná pre daň v tuzemsku, alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, pri 134 Ukážku videoškolenia Účtovníctvo a účtovná závierka mikro účtovných jednotiek si môžete pozrieť na Viac informácií a objednávanie na tel. č

137 Pre platiteľov DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH nadobudnutí (kúpe) nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu nevznikne povinnosť registrovať sa pre daň podľa 7zákonaoDPH. Tieto osoby budú povinné len podať daňové priznanie a vysporiadať daň z nadobudnutia nového dopravného prostriedku, hodnota nadobudnutého tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, ak podľa zákonov o spotrebných daniach je povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku nadobúdateľom tovaru. Z uvedeného vyplýva, že zdaniteľnej osobe, ktorá nie je registrovaná pre daň v tuzemsku, alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a nie je registrovaná pre daň v tuzemsku, nevznikne povinnosť registrovať sa pre daň podľa 7 zákona o DPH pri nadobudnutí (kúpe) tovaru podliehajúceho spotrebnej dani z iného členského štátu. Tieto osoby, ak majú povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku, budú povinné len podať daňové priznanie a vysporiadať daň z nadobudnutia tovaru podliehajúceho spotrebnej dani. Žiadosť o registráciu pre daň sa podáva na rovnakom tlačive, aké predkladá zdaniteľná osoba, ktorá sa registruje podľa 4 zákona o DPH. O registrácii pre daň podľa 7 zákona o DPH vydá príslušný daňový úrad nadobúdateľovi osvedčenie a pridelí identifikačné číslo pre daň. Pridelené identifikačné číslo pre daň bude nadobúdateľ používať pri objednávaní tovarov z iných členských štátov. Osoba, ktorá sa registruje pre daň podľa tohto ustanovenia, je povinná platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ale nemá nárok na odpočítanie dane. Registráciou pre daň podľa 7 zákona o DPH sa nadobúdateľ nestáva platiteľom dane. P Dobrovoľná registrácia Žiadosť o registráciu pre daň z titulu nadobúdania tovaru z iného členského štátu môže byť podaná aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahne v kalendárnom roku Ak sa teda nadobúdateľ rozhodne, že bude zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty , toto svoje rozhodnutie oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň podľa 7 zákona o DPH. Nadobudnutie tovaru bude potom zdaňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov. Miestne príslušný daňový úrad bude registrovať nadobúdateľa ku dňu, ku ktorému požiada o registráciu. Daňový úrad však nebude registrovať nadobúdateľa so spätným dátumom, t. j. registrácia nemôže byť vykonaná pred dátumom podania žiadosti o registráciu na daňovom úrade. Každý predplatiteľ môže využívať náš bonusový program. Do pozornosti vám dávame časopis Harmónia, mesačník o zdraví a kráse, aktívnom i pasívnom relaxe a modernom životnom štýle. 135

138 Príklad č. 9: Nákup tovarov podnikateľom z členských štátov EÚ Fyzická osoba živnostník, neplatiteľ DPH, na účely svojho podnikania kúpila v januári 2014 tovar v ČR od českého platiteľa v hodnote , v júni 2014 má v pláne kúpiť strojné zariadenie od rakúskeho dodávateľa platiteľa DPH v Rakúsku za Pretože týmto nákupom prekročí limit stanovený zákonom o DPH platným v SR podľa 7 ( bez DPH), vznikne mu povinnosť pred realizáciou nákupu vykonať registráciu na DPH podľa 7 a pridelené IČ DPH oznámiť rakúskemu dodávateľovi. Rakúsky platiteľ vyhotoví faktúru bez DPH, slovenský živnostník vykoná samozdanenie tohto strojného zariadenia prostredníctvom podaného daňového priznania. Pri nákupe ďalších tovarov z členských štátov EÚ, ktoré budú jeho dodávatelia platitelia DPH fakturovať bez dane, bude slovenský živnostník zdaňovať v SR. 7. Registračná povinnosť v súvislosti s cezhraničnými službami Registrácia podľa 7a zákona o DPH súvisí s poskytovanými a prijímanými službami vo väzbe na iné členské štáty EÚ, pri ktorých sa miesto dodania služby určí podľa 15 ods. 1, podľa ktorého miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, jemiesto,kdemátáto osoba sídlo alebo miesto podnikania a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. V súvislosti s určením miesta dodania podľa 15 ods. 1 zákona o DPH nie je podstatné, kde dochádza k fyzickému výkonu služby, podstatné je postavenie príjemcu služby, t. j. že je zdaniteľnou osobou. Ak ide o príjemcu služby z iného členského štátu, okrem toho, že je zdaniteľnou osobou, musí byť zároveň registrovaný pre DPH, teda disponovať identifikačným číslom pre daň [i keď uvedené ustanovenie zákona túto podmienku priamo neuvádza, nepriamo to vyplýva z 80 ods. 1 písm. d)]. Odberateľove IČ DPH je nevyhnutné vedieť na účely uvedenia v súhrnnom výkaze. Prijatie služby slovenským podnikateľom od platiteľa z iného členského štátu Ustanovenie 7a zákona o DPH upravuje registračnú povinnosť pre zdaniteľnú osobu, ktorá nie je platiteľom dane a prijíma službu od zahraničnej osoby so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte, pričom miestom dodania služby je podľa 15 ods. 1 zákona o DPH tuzemsko a osobou povinnou platiť daň podľa 69 ods. 3 zákona o DPH je príjemca služby. 136 Legislatívne správy pravidelný súhrnný prehľad informácií o pripravovaných a realizovaných zmenách, pokynoch a usmerneniach v daňovej, účtovnej a mzdovej legislatíve do vašej ovej schránky.

139 Pre platiteľov DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa 69 ods. 3 zákona o DPH, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby. Ak zdaniteľná osoba nadobudla v tuzemsku tovar z iného členského štátu, pričom celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený, dosiahla v kalendárnom roku , bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa 7 zákona o DPH. Ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa 7 zákona o DPH,nepodáva žiadosť o registráciu podľa 7a zákona o DPH, ak prijíma službu s miestom dodania v tuzemsku od zahraničnej osoby so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby, ktorej miesto dodania je podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Povinnosť podať žiadosť o registráciu sa na zdaniteľnú osobu vzťahuje v prípade, ak sú súčasne splnené tri podmienky: služba má byť dodaná zahraničnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte, miesto dodania služby je podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, príjemca služby je osobou povinnou platiť daň podľa 69 ods. 3 zákona o DPH. Na všeobecné pravidlo o určení miesta dodania služby zdaniteľnej osobe uvedené v 15 ods. 1 zákona o DPH nadväzuje povinnosť platiť daň podľa 69 ods. 3 zákona o DPH. Osobou povinnou platiť daň podľa 69 ods. 3 zákona o DPH je zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň podľa 7 pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň v prípade: ak prijíma službu s miestom dodania v tuzemsku podľa 15 ods. 1 zákona o DPH dodanú zahraničnou osobou so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v treťom štáte, ak zdaniteľná osoba prijíma službu s miestom dodania v tuzemsku podľa 15 ods. 1 zákona o DPH, ktorá je oslobodená od dane (v tomto prípade nie je osobou povinnou platiť daň). Ak si zdaniteľná osoba nesplní registračnú povinnosť a prijíma službu od zahraničnej osoby so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v inom členskom štáte, pri ktorej je miesto dodania P Užite si chvíle oddychu v dreveniciach Jánošíkov dvor, kde prebudíte skrytú súťaživosť v adventure golfe. Viac o bonusovom programe na 137

140 podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku, nebude mať pridelené IČ DPH. Následne zahraničná osoba k fakturovanej cene uplatní DPH príslušného členského štátu, pretože bude vychádzať z predpokladu, že príjemca služby nie je zdaniteľnou osobou. Napriek uplatnenej DPH iného členského štátu zdaniteľná osoba je podľa 69 ods. 3 zákona o DPH povinná platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak miesto dodania služby je podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v tuzemsku. Príklad č. 10: Oprava prístroja českým platiteľom pre slovenského podnikateľa Fyzická osoba podnikateľ, ktorá nie je registrovaná za platiteľa dane, si objedná opravu prístroja u podnikateľa, ktorý má sídlo a je identifikovaný pre daň v Českej republike. Oprava sa fyzicky vykoná v ČR. Miestom dodania služby podľa 15 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde má podnikateľ, ktorému je služba dodaná, sídlo alebo miesto podnikania, t. j. SR. Osobou povinnou platiť daň je podľa 69 ods. 3 zákona o DPH príjemca služby. Pred prijatím služby je slovenský podnikateľ povinný podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň tak, aby v čase dodania služby mal pridelené IČ DPH. Český podnikateľ vykonanú opravu fakturuje bez DPH a dodanie služby uvedie v súhrnnom výkaze. Dodanie služby slovenským podnikateľom platiteľovi do iného členského štátu Registračná povinnosť sa vzťahuje aj na zdaniteľnú osobu, ktorá nie je platiteľom dane a dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby zdaniteľná osoba v inom členskom štáte. Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby. Žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa 7 zákona o DPH. Daňový úrad vydá osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Povinnosť registrácie sa vzťahuje na prípady, keď zdaniteľná osoba dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby 138 Navštívte on-line verziu časopisu Zisk manažment na kde publikujeme viac ako článkov z oblasti manažmentu, podnikania a marketingu.

141 Pre platiteľov DPH Práva a povinnosti v súvislosti s registráciou pre DPH zdaniteľná osoba v inom členskom štáte. Zdaniteľná osoba je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby s miestom dodania v inom členskom štáte. Dodanie služby s miestom dodania v inom členskom štáte podľa 15 ods. 1 zákona o DPH zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, je zdaniteľná osoba povinná vykázať v súhrnnom výkaze. Zdaniteľná osoba nie je povinná registrovať sa pre daň, ak: dodá službu zahraničnej osobe so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v treťom štáte, ak zdaniteľná osoba dodá službu, ktorá je oslobodená od dane v členskom štáte príjemcu služby. Registráciou podľa 7a zákona o DPH sa zdaniteľná osoba nestáva platiteľom dane. Ak zdaniteľná osoba prijíma službu s miestom dodania v tuzemsku od zahraničnej osoby z iného členského štátu alebo dodáva službu s miestom dodania v inom členskom štáte, vzniká jej registračná povinnosť podľa 7a zákona o DPH. Uvedené však neznamená, že zdaniteľná osoba nemôže požiadať o registráciu za platiteľa dane podľa 4 zákona o DPH. Zdaniteľná osoba, ktorá má registráciu z titulu dodania služby do iného členského štátu alebo prijatia služby z iného členského štátu (registrácia podľa 7a) a hodnota tovaru, ktorý nadobúda z iných členských štátov EÚ, nedosiahla limit pre povinnú registráciu ( 7 zákona o DPH, t. j. sumu ), má možnosti v súvislosti s nado búdaním tovarov z iných členských štátov: oznámiť dodávateľovi tovaru svoje IČ DPH pridelené z titulu dodania alebo prijatia služby a na základe toho bude zdanenie tovaru uskutočnené v SR, preto dodávateľ bude fakturovať bez DPH, alebo neoznámiť dodávateľovi tovaru svoje IČ DPH pridelené z titulu dodania alebo prijatia služby a na základe toho zdaní dodanie tovaru dodávateľ, t. j. bude fakturovať s DPH platnou v štáte, kde má dodávateľ sídlo, pre zdaniteľnú osobu ako kupujúceho nevzniká v SR žiadna povinnosť v súvislosti s DPH. V prípade, ak zdaniteľná osoba prestane vykonávať ekonomickú činnosť, napr. zruší živnostenské oprávnenie, daňový úrad pristúpi k zrušeniu registrácie podľa 7 alebo 7a zákona o DPH. K zrušeniu registrácie podľa uvedených ustanovení dôjde aj v prípade, ak sa zdaniteľná osoba stane platiteľom dane (bude registrovaná podľa 4 zákona o DPH). P Príklad č. 11: Preprava tovaru vykonaná neplatiteľom DPH Maďarský podnikateľ, platiteľ DPH v Maďarsku, si u fyzickej osoby podnikateľa, ktorý nie je registrovaný za platiteľa dane, objednal prepravu tovaru z Rakúska do Maďarska. Miestom dodania prepravnej služby tovaru medzi členskými štátmi je miesto, kde má príjemca služby sídlo alebo miesto podnikania, t. j. Maďarsko. Najčastejšie používané tlačivá a formuláre ponúkame v on-line produkte EPI Tlačivá a formuláre nájdete vzor editovateľného tlačiva aj rýchly a stručný návod, ako ho vyplniť. 139

142 Zdaniteľná osoba dopravca je povinná pred dodaním prepravnej služby podať miestne príslušnému daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň podľa 7a zákona. Daňový úrad zdaniteľnú osobu zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí jej IČ DPH, ktoré dopravca uvedie na faktúre. Miestom dodania prepravnej služby je Maďarská republika a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Slovenský dopravca vykonanú prepravnú službu pre maďarského podnikateľa uvedie v súhrnnom výkaze. Dopravca sa môže rozhodnúť pre registráciu podľa 4zákona, na základe ktorej bude mať postavenie platiteľa dane s možnosťou odpočítania DPH z prijatých tovarov a služieb súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou. Ing. Beáta Jarošová, PhD. odborníčka na DPH Príloha: Tuzemské osoby Prehľad typov registrácií Registrácia na DPH v SR Zahraničné osoby Zdaniteľné osoby 4 individuálna reg. 4a, 4b skupinová reg. Platitelia DPH Podnikatelia etablovaní v SR 4 Platitelia DPH Zdaniteľné osoby a nezdaniteľné PO nadobúdatelia tovaru z ČŠ 7 Nie sú platiteľmi DPH Podnikatelia neetablovaní v SR Platitelia DPH Zdaniteľné osoby príjemcovia služby dodávatelia služby s miestom dodania podľa 15 7a Nie sú platiteľmi DPH Zdaniteľný obchod je predmetom DPH v SR 5 Platitelia DPH Zásielkový predaj 6 Platitelia DPH 140 Pripravili sme pre vás videoškolenie Komunikácia s FS SR, vkladanie a zverejňovanie dokumentov v registri účtovných závierok. Ukážka a viac informácií na

143 Dobrovoľné sociálne poistenie od 1. júla 2014 Zákon č. 183/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, s účinnosťou od 1. júla 2014 v oblasti dobrovoľného sociálneho poistenia ustanovil: zamedzenie možnosti súbehu povinného nemocenského poistenia s dobrovoľným nemocenským poistením a s dobrovoľným poistením v nezamestnanosti, zánik dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti k osobám, ktoré sú súčasne povinne nemocensky poistené, POISTENIE A ODVODY zánik dobrovoľného nemocenského poistenia v deň, kedy sa dosiahne 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia a najmenej 26 týždňov nepretržitého dobrovoľného nemocenského poistenia osobám, ktorým dobrovoľné nemocenské poistenie k netrvalo 270 dní, resp. nepretržite 26 týždňov a sú súčasne povinne nemocensky poistené, dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti k nezaniká povinne poisteným samostatne zárobkovo činným osobám. Dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti môže využiť každá fyzická osoba, ktorá nie je povinne sociálne poistená (napr. študent alebo nezamestnaná osoba), aj fyzická osoba, ktorá je povinne sociálne poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, za podmienok ustanovených v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa 14 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dobrovoľne nemocensky poistenou osobou môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a: nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a s účinnosťou od 1. júla 2014 za podmienky, že nie je povinne nemocensky poistená. Z uvedeného vyplýva, že od 1. júla 2014 sa zamedzila možnosť súbehu povinného nemocenského poistenia s dobrovoľným nemocenským poistením, t. j. fyzická osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená ako: zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy alebo na základe dohody o pracovnej DÚPP 14/

144 činnosti, alebo dohody o vykonaní práce s pravidelným príjmom, alebo povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľné nemocenské poistenie už mať nemôže. Podľa prechodného ustanovenia 293de ods. 1 zákona dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, ktorej dobrovoľné nemocenské poistenie malo trvať po 30. júni 2014 a ktorá je povinne nemocensky poistená k 1. júlu 2014, dobrovoľné nemocenské poistenie zaniklo od 1. júla Ak ale takáto dobrovoľne nemocensky poistená osoba nezískala k 30. júnu 2014 najmenej 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia, je podľa prechodného ustanovenia 293de ods. 3 zákona dobrovoľne nemocensky poistená najdlhšie do dňa, v ktorom získa najmenej 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia a najmenej 26 týždňov nepretržitého dobrovoľného nemocenského poistenia. Od 1. júla 2014 je možný len súbeh povinných nemocenských poistení, t. j. u fyzickej osoby s viacerými zamestnaniami alebo u fyzickej osoby so zamestnaním a samostatnou zárobkovou činnosťou s povinným nemocenským poistením. Osoby, ktoré nie sú povinne nemocensky poistené, môžu mať dobrovoľné nemocenské poistenie. Naďalej však platí, že dobrovoľné nemocenské poistenie je možné len s dobrovoľným dôchodkovým poistením. Podľa 15 ods. 4 zákona dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok. K zmenám v dobrovoľnom dôchodkovom poistení od 1. júla 2014 nedošlo. Dobrovoľné dôchodkové poistenie je možné: ako samostatné dobrovoľné dôchodkové poistenie u všetkých fyzických osôb bez ohľadu na existenciu, resp. neexistenciu povinného sociálneho poistenia, v kombinácii s dobrovoľným nemocenským poistením a dobrovoľným poistením v nezamestnanosti u fyzických osôb, ktoré nie sú povinne nemocensky poistené a povinne poistené v nezamestnanosti, v kombinácii s dobrovoľným nemocenským poistením u fyzických osôb, ktoré nie sú povinne nemocensky poistené, v kombinácii s dobrovoľným poistením v nezamestnanosti u povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistených samostatne zárobkovo činných osôb. Podľa 19 ods. 2 zákona dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti môže byť: fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie z dôvodu 142 Viac príkladov, odborných článkov, aktuálnych informácií a legislatívnych správ z oblasti miezd, odvodov a personalistiky nájdete na

145 Poistenie a odvody Dobrovoľné sociálne poistenie od 1. júla 2014 ošetrovania alebo nároku na rodičovský príspevok. K vymedzeniu dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti od 1. júla 2014 nedošlo, ale vzhľadom na to, že podmienkou pre trvanie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti je trvanie dobrovoľného nemocenského poistenia, ktoré nemôže byť v súbehu s povinným nemocenským poistením, od 1. júla 2014 sa zamedzil aj súbeh povinného nemocenského poistenia s dobrovoľným poistením v nezamestnanosti, t. j. fyzická osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec, a preto dobrovoľné nemocenské poistenie už nemôže mať, nemôže mať ani dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Podľa prechodného ustanovenia 293de ods. 1 zákona dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti, ktorej dobrovoľné poistenie malo trvať po 30. júni 2014 a ktorá je povinne nemocensky poistená k 1. júlu 2014, dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniklo od 1. júla Podľa prechodného ustanovenia 293de ods. 2 zákona dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti nezaniklo povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe. Dobrovoľné sociálne poistenie: vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, pričom fyzická osoba sa po splnení podmienok môže na dobrovoľné poistenie prihlásiť kedykoľvek, zaniká: - dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky, pričom dobrovoľne poistená osoba sa môže z dobrovoľného poistenia odhlásiť kedykoľvek, - odo dňa, v ktorom nie sú plnené podmienky na dobrovoľné poistenie podľa 14 ods. 2, 15 ods. 4a 19 ods. 2 a 3 zákona, - od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, ak za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace nebolo zaplatené poistné vôbec, najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, za ktorý bolo naposledy zaplatené poistné. Na dobrovoľné poistenie sa fyzická osoba prihlasuje prostredníctvom Registračného listu FO prihláška. Súčasťou prihlášky je aj Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby, v ktorom vyhlasuje, že k dátumu prihlásenia nie je povinne poistená v inom členskom štáte a berie na vedomie všetky podmienky dobrovoľného poistenia. Dobrovoľné poistenie vzniká najskôr dňom podania prihlášky a zaniká najskôr dňom podania odhlášky, spätné prihlásenie ani odhlásenie nie je možné. Dobrovoľné poistenie nezaniká automaticky napr. vznikom povinného poistenia, automaticky môže zaniknúť len z dôvodu neplatenia poistného. Dobrovoľne poistená osoba sa z dobrovoľného poistenia odhlasuje prostredníctvom Registračného listu FO odhláška. Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Vymeriavací P Na požiadanie vám pošleme ukážkové číslo časopisov PMPP, DÚPP, Zisk manažment, Dane a Účtovníctvo a Práca, mzdy a odmeňovanie. Volajte na

146 základ nesmie byť nižší ako stanovený minimálny vymeriavací základ (v roku 2014 je to 402,50 ) a vyšší ako stanovený maximálny vymeriavací základ (v roku 2014 je to ) a musí byť rovnaký pre všetky druhy dobrovoľného poistenia. Dobrovoľne poistená osoba si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu. Sadzby poistného na dobrovoľné poistenie sú: na nemocenské poistenie 4,4 % z vymeriavacieho základu, na starobné poistenie 18 % z vymeriavacieho základu, na invalidné poistenie 6 % z vymeriavacieho základu, do rezervného fondu solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu, na poistenie v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu. Ak je dobrovoľne poistená osoba súčasne aj povinne poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti. Ako dobrovoľne poistená osoba potom platí poistné z rozdielu medzi maximálnym vymeriavacím základom a hrubým príjmom zo závislej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom zamestnanca alebo vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činnej osoby. Inštitút prerušenia poistenia sa pri dobrovoľnom poistení neuplatňuje, dobrovoľne poistená osoba, ktorá už nemá záujem platiť poistné na dobrovoľné poistenie, sa môže kedykoľvek z dobrovoľného poistenia odhlásiť. Dobrovoľne poistená osoba v súlade s 140 ods. 1 zákona nie je povinná platiť poistné na dobrovoľné poistenie: v období, počas ktorého sa jej poskytuje materské, od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najdlhšie do 10. dňa potreby tohto ošetrovania alebo starostlivosti. Poistné na dobrovoľné sociálne poistenie je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa poistné platí. V závislosti od statusu, ktorý fyzická osoba na účely dobrovoľného sociálneho poistenia spĺňa, si môže vybrať niektorý z balíkov dobrovoľného poistenia: dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie, dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. 144 Zúčastnite sa školenia Daňové a odvodové tipy s lektorom RNDr. Jozefom Mihálom. Miesta konania, termíny a ďalšie informácie na alebo na tel. č

147 Poistenie a odvody Dobrovoľné sociálne poistenie od 1. júla Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti Súčasne dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba, ktorá: dovŕšila 16 rokov veku, má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, nie je povinne nemocensky poistená, je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená, dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti. Takto dobrovoľne poistená osoba platí mesačne poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity z určeného vymeriavacieho základu. Ak ide o osobu, ktorá poberá výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, poistné na invalidné poistenie neplatí. S účinnosťou od 1. júla 2014 môže byť súčasne dobrovoľne nemocensky poistenou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou a dobrovoľne poistenou v nezamestnanosti len tá fyzická osoba, ktorá nie je povinne nemocensky poistená a povinne poistená v nezamestnanosti. Znamená to, že od 1. júla 2014 nie je možný súbeh povinného nemocenského poistenia s dobrovoľným nemocenským poistením a súbeh povinného poistenia v nezamestnanosti s dobrovoľným poistením v nezamestnanosti, pričom súbeh povinného dôchodkového poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia je naďalej možný. Súčasne dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Súčasne dobrovoľne nemocensky poistenej, dobrovoľne dôchodkovo poistenej a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti, ktorej toto poistenie malo trvať po 30. júni 2014 a ktorá je k 1. júlu 2014 povinne nemocensky poistená, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti od 1. júla 2014 zaniklo, okrem: dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti osobe, ktorá je povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou poistenie nezaniklo, dobrovoľného nemocenského poistenia, ktoré vzniklo pred 1. júlom 2014 P Nezabudnite, že každý predplatiteľ môže využívať bonusový program. Nechajte sa inšpirovať z oblasti bývania, dizajnu, záhradného štýlu prostredníctvom časopisu Línia. 145

148 a povinné nemocenské poistenie trvá aj po 30. júni 2014 a k tomuto dňu osoba nezískala najmenej 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia poistenie trvá najdlhšie do dňa, v ktorom získala najmenej 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia a najmenej 26 týždňov nepretržitého dobrovoľného nemocenského poistenia. Dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti za rovnakých podmienok zanikne aj osobe, ktorej v období po 1. júli 2014 vznikne povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Vznikom povinného nemocenského poistenia zamestnanca a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca už nebudú splnené podmienky na trvanie dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti, dobrovoľné dôchodkové poistenie bude trvať naďalej. Vznikom povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby už nebudú splnené podmienky na trvanie dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti budú trvať naďalej. Osoba, ktorej dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zanikne, nie je povinná podať odhlášku z týchto dobrovoľných poistení, zánik dobrovoľných poistení jej písomne oznámi Sociálna poisťovňa. Príklad č. 1: Zamestnanec s povinným sociálnym poistením platí poistné aj na dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti z vymeriavacieho základu 500. Pretože k je povinne nemocensky poistený, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti mu zaniklo. Dobrovoľné dôchodkové poistenie trvá naďalej. Poistné na dobrovoľné poistenie platí nasledovne: Sadzba Vymeriavací Poistné v poistného základ v do od Nemocenské poistenie 4,4 % 500,00 22,00 Starobné poistenie 18 % 500,00 90,00 90,00 Invalidné poistenie 6 % 500,00 30,00 30,00 Rezervný fond 4,75 % 500,00 23,75 23,75 V nezamestnanosti 2 % 500,00 10,00 Spolu 175,75 143,75 Príklad č. 2: Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená, platí poistné aj na dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie 146 Potrebujete vyriešiť váš konkrétny problém? Napíšte nám ho na adresu listaren@pp.sk a my zabezpečíme kvalifikovanú odpoveď. Služba je určená predplatiteľom našich produktov.

149 Poistenie a odvody Dobrovoľné sociálne poistenie od 1. júla 2014 v nezamestnanosti z vymeriavacieho základu 550. Pretože k je povinne nemocensky poistená, dobrovoľné nemocenské poistenie jej zaniklo, dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a dobrovoľné dôchodkové poistenie jej trvá naďalej. Poistné na dobrovoľné poistenie platí nasledovne: Sadzba poistného Vymeriavací základ v Poistné v do od Nemocenské poistenie 4,4 % 550,00 24,20 Starobné poistenie 18 % 550,00 99,00 99,00 Invalidné poistenie 6 % 550,00 33,00 33,00 Rezervný fond 4,75 % 550,00 26,12 26,12 V nezamestnanosti 2 % 550,00 11,00 11,00 Spolu 193,32 169,12 Príklad č. 3: Zánik poistenia sa týka len dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Dobrovoľné dôchodkové poistenie trvá naďalej. Ak zamestnanec nemá záujem byť naďalej dobrovoľne dôchodkovo poistený, z dobrovoľného dôchodkového poistenia sa môže odhlásiť prostredníctvom Registračného listu FO odhláška. V prípade, že poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie platiť nebude, dobrovoľné poistenie mu zanikne, t. j. ak poistné za júl a august nezaplatí najneskôr do konca septembra, dobrovoľné dôchodkové poistenie mu zanikne od 1. júla P 2. Dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie Súčasne dobrovoľne nemocensky poistenou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou môže byť fyzická osoba, ktorá: dovŕšila 16 rokov veku, má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, nie je povinne nemocensky poistená, je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená. Takto dobrovoľne poistená osoba platí mesačne poistné na nemocenské poistenie, Vyberte si z ponuky bonusového programu pre predplatiteľov na 147

150 poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity z určeného vymeriavacieho základu. Ak ide o osobu, ktorá poberá výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, poistné na invalidné poistenie neplatí. S účinnosťou od 1. júla 2014 môže byť súčasne dobrovoľne nemocensky poistenou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou len tá fyzická osoba, ktorá nie je povinne nemocensky poistená. Znamená to, že od 1. júla 2014 nie je možný súbeh povinného nemocenského poistenia s dobrovoľným nemocenským poistením, pričom súbeh povinného dôchodkového poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia je naďalej možný. Súčasne dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Súčasne dobrovoľne nemocensky poistenej a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktorej toto poistenie malo trvať po 30. júni 2014 a ktorá je k 1. júlu 2014 povinne nemocensky poistená, dobrovoľné nemocenské poistenie od 1. júla 2014 zaniklo, okrem dobrovoľného nemocenského poistenia, ktoré vzniklo pred 1. júlom 2014 a povinné nemocenské poistenie trvá aj po 30. júni 2014 a k tomuto dňu osoba nezískala najmenej 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia poistenie trvá najdlhšie do dňa, v ktorom získala najmenej 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia a najmenej 26 týždňov nepretržitého dobrovoľného nemocenského poistenia. Dobrovoľné nemocenské poistenie za rovnakých podmienok zanikne aj osobe, ktorej v období po 1. júli 2014 vznikne povinné nemocenské poistenie. Vznikom povinného nemocenského poistenia zamestnanca alebo povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby už nebudú splnené podmienky na trvanie dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľné dôchodkové poistenie bude trvať naďalej. Osoba, ktorej dobrovoľné nemocenské poistenie zanikne, nie je povinná podať odhlášku z dobrovoľného poistenia, zánik dobrovoľného poistenia jej písomne oznámi Sociálna poisťovňa. 3. Dobrovoľné dôchodkové poistenie Dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou môže byť fyzická osoba, ktorá: dovŕšila 16 rokov veku, má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, nemá priznaný predčasný starobný dôchodok. Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba platí mesačne poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity z určeného vymeriavacieho základu. Poistné na invalidné poistenie neplatí odo dňa priznania starobného dôchodku alebo odo dňa, od ktorého poberá výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku. 148 Každý týždeň sa môžete zapojiť do on-line rozhovoru s našimi odbornými poradcami na aktuálne témy na a Na zaslanie otázky sa stačí zaregistrovať.

151 Poistenie a odvody Dobrovoľné sociálne poistenie od 1. júla Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti Dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti bez súčasného dobrovoľného nemocenského poistenia a dobrovoľného dôchodkového poistenia môže byť iba samostatne zárobkovo činná osoba, ktorámá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou alebo má prerušené povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu ošetrovania alebo nároku na rodičovský príspevok, nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok Príklad č. 4: z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí mesačne poistné na poistenie v nezamestnanosti z určeného vymeriavacieho základu. Samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti môže využiť len samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je zároveň povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená. V prípade zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zaniká aj dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie , pretože jej príjem zo zárobkovej činnosti v roku 2013 bol nižší ako Popri povinnom poistení mala aj samostatné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Toto dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniklo tým istým dňom ako povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie, t. j , pretože neboli splnené podmienky na trvanie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. P 5. Dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti Súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistenou a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti môže byť iba samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, je povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou alebo má prerušené povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu ošetrovania alebo nároku na rodičovský príspevok, nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku. Takto dobrovoľne poistená osoba platí mesačne poistné na starobné poistenie, Pripravili sme pre vás videoškolenie Zmeny v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru od Ukážka a viac informácií na 149

152 poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity. Ak ide o osobu, ktorá poberá výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, poistné na invalidné poistenie neplatí. Súčasne dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti môže využiť len samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je zároveň povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená. V prípade zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zaniká aj dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, dobrovoľné dôchodkové poistenie trvá naďalej. Prehľad minimálneho a maximálneho poistného na jednotlivé balíky dobrovoľného sociálneho poistenia v roku 2014 Sadzba poistného Vymeriavací základ v najmenej Dobrovoľné nemocenské, dôchodkové a v nezamestnanosti Dobrovoľné dôchodkové a nemocenské poistenie Poistné v najmenej Dobrovoľné dôchodkové poistenie Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti Dobrovoľné dôchodkové poistenie a v nezamestnanosti Nemocenské poistenie 4,4 % 402,50 17,71 17,71 Starobné poistenie 18 % 402,50 72,45 72,45 72,45 72,45 Invalidné poistenie 6 % 402,50 24,15 24,15 24,15 24,15 Rezervný fond 4,75 % 402,50 19,11 19,11 19,11 19,11 V nezamestnanosti 2 % 402,50 8,05 8,05 8,05 Poistné najmenej 141,47 133,42 115,71 8,05 123,76 Sadzba poistného Vymeriavací základ v najviac Dobrovoľné nemocenské, dôchodkové a v nezamestnanosti Dobrovoľné dôchodkové a nemocenské poistenie Poistné v najviac Dobrovoľné dôchodkové poistenie Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti Dobrovoľné dôchodkové poistenie a v nezamestnanosti Nemocenské poistenie 4,4 % 4 025,00 177,10 177,10 Starobné poistenie 18 % 4 025,00 724,50 724,50 724,50 724,50 Invalidné poistenie 6 % 4 025,00 241,50 241,50 241,50 241,50 Rezervný fond 4,75 % 4 025,00 191,18 191,18 191,18 191,18 V nezamestnanosti 2 % 4 025,00 80,50 80,50 80,50 Poistné najviac 1 414, , ,18 80, ,68 Ing. Eva Gášpárová ekonomická a účtovná poradkyňa 150 Ako predplatiteľ našich produktov môžete využiť poradenstvo z oblasti miezd, odvodov a personalistiky na tel. č (cena hovoru 1 za 1 minútu).

153 Vy sa pýtate my odpovedáme Montá sadrokartónu v Rakúsku z poh¾adu DPH Rekonštrukcia prenajatej budovy z daòového a úètovného h¾adiska Predaj umeleckých diel Otázka č. 76: Slovenská s. r. o., platiteľ DPH, bude vykonávať montáž sadrokartónu na nehnuteľnosti v Rakúsku pre objednávateľa rakúskeho platiteľa. Na túto montáž sadrokartónu si slovenská spoločnosť zazmluvní slovenských živnostníkov, niektorí sú platitelia DPH a niektorí nie. Aký režim DPH z tohto vyplýva pre slovenskú spoločnosť? Podľa akého ustanovenia zákona bude slovenská spoločnosť vystavovať faktúru pre rakúskeho zákazníka objednávateľa? Má povinnosť sa v Rakúsku registrovať? Montáž sadrokartónu na nehnuteľnosti je považovaná z hľadiska DPH za dodanie služby, ktorá súvisí s nehnuteľnosťou. Podľa 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa miesto dodania služby súvisiacej s nehnuteľnosťou nachádza tam (v tom štáte), kde sa nachádza aj predmetná nehnuteľnosť. V predmetnom prípade sa teda miesto dodania služby poskytovanej slovenskou s. r. o. nachádza v Rakúsku. Rovnaký princíp sa uplatní aj pri službách poskytovaných slovenskými živnostníkmi ako subdodávateľmi, aj v ich prípade sa miesto dodania služby nachádza v Rakúsku. Montáž sadrokartónu v Rakúsku z pohľadu DPH Ako vyplýva z 2 ods. 1 písm. b) slovenského zákona o DPH služba, ktorej miesto dodania sa nenachádza v SR, nie je predmetom DPH podľa slovenského zákona. Faktúra v takomto prípade nie je predmetom uvádzania v daňovom priznaní v SR. V danom prípade sa na dodanie služby uplatní rakúsky zákon o DPH. Pokiaľ ide o pravidlá registrácie, tieto nie sú v rámci EÚ jednotné, sú upravené v príslušnom národnom zákone o DPH, preto je potrebné, pokiaľ ide o konkrétne povinnosti v súvislosti s povinnosťami na DPH, získať informácie v Rakúsku. Väčšina členských štátov v takýchto prípadoch má zavedený princíp prenosu daňovej povinnosti z dodávateľa týchto služieb na domáceho odberateľa platiteľa DPH, čo znamená, že odberateľ si vykoná samozdanenie služby. Pokiaľ však slovenská s. r. o. nie je v Rakúsku registrovaná pre DPH, jej slovenskí dodávatelia nemajú možnosť prenosu daňovej povinnosti, so slovenskou DPH fakturovať nemôžu (predmet DPH sa nenachádza v SR). Z uvedeného potom vyplýva pre nich povinnosť registrácie v Rakúsku. RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY Otázka č. 77: Nájomca (obchodná spoločnosť) má prenajatú polyfunkčnú budovu od inej Rekonštrukcia prenajatej budovy z daňového a účtovného hľadiska spoločnosti. Podľa zmluvy o nájme sa nájomca a prenajímateľ dohodli, že DÚPP 14/

154 nájomca na vlastné náklady zabezpečí rekonštrukciu budovy tak, aby bola užívaniaschopná. Celková ročná suma nesmie presiahnuť sumu stanovenú dohodou za 1 rok nájmu. Nájomné sa týmto započítava so sumou za rekonštrukciu po vzájomnom odsúhlasení prác. Nájomca urobil okrem stavebných prác (zateplenie, rekonštrukcia...) aj terénne úpravy areálu. Ako sa bude účtovať tento prípad u nájomcu a prenajímateľa? Je možné náklady na terénne úpravy zahrnúť spolu s nákladmi na rekonštrukciu ako technické zhodnotenie a účtovať u nájomcu ako iný majetok (20 rokov)? Alebo ide o technickú rekultiváciu a nie je možné ju odpisovať u nájomcu? Ak by sa nájom skončil predčasne, napr. po desiatich rokoch, ako sa vysporiada daňovo a účtovne táto rekonštrukcia? V otázke sa uvádza, že záväzok za nájomné sa započítava s pohľadávkou za vykonanú rekonštrukciu. Základná úprava započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku ( 580 a 581) a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, pokiaľ Obchodný zákonník nemá odchylnú úpravu ( 358 až 364). Na základe otázky možno vyvodiť, že nájomca všetky stavebné práce súvisiace s rekonštrukciou (vrátane terénnych úprav) fakturuje vlastníkovi budovy (prenajímateľovi). Následne dôjde k vzájomnému započítaniu pohľadávok a záväzkov. Z toho dôvodu nájomca v účtovej triede 0 neúčtuje o technickom zhodnotení prenajatého dlhodobého hmotného majetku, pretože nejde o účtovný prípad podľa 32 ods. 2 písm. c) postupov účtovania pre podnikateľov. Z rovnakého dôvodu nejde o tzv. iný majetok na účely 22 ods. 6 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v spojitosti s 24 ods. 2. Nájomca teda technické zhodnotenie prenajatej budovy neodpisuje. Nájomca náklady na rekonštrukciu budovy vrátane terénnych úprav účtuje do nákladov a zároveň vykonané stavebné práce vyfakturuje prenajímateľovi. To znamená, že vykonané stavebné práce (vo vlastnej réžii alebo dodávateľsky) majú neutrálny vplyv na výsledok hospodárenia nájomcu. Nájomca účtuje nájomné do nákladov a súčasne ako záväzok voči prenajímateľovi (účet 321). Na druhej strane nájomca má voči prenajímateľovi pohľadávku za vykonané stavebné práce (účet 311). Na základe dohody s prenajímateľom nájomca vykoná zápočet vzájomných pohľadávok účtovným zápisom 321/311. V prípade, že hodnota vykonaných stavebných prác je vyššia ako nájomné, prenajímateľ by mal nájomcovi uhradiť rozdiel v peniazoch. Prenajímateľ budovy bude faktúry prijaté od nájomcu za stavebné práce účtovať ako technické zhodnotenie budovy, to znamená, že prenajímateľ o technické zhodnotenie zvýši vstupnú (obstarávaciu) cenu tejto budovy. Budovu vrátane technického zhodnotenia bude odpisovať prenajímateľ. Z pohľadu nájomcu by išlo o tzv. iný majetok za predpokladu, že technické zhodnotenie budovy by odpisoval nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom. V takomto prípade vlastník nezvyšuje vstupnú cenu budovy o tieto výdavky. Odpisy 152 Užite si chvíle oddychu v dreveniciach Jánošíkov dvor, kde prebudíte skrytú súťaživosť v adventure golfe. Viac o bonusovom programe na

155 Riešime vaše problémy Vy sa pýtate my odpovedáme technického zhodnotenia v daňových výdavkoch uplatní nájomca spôsobom ustanoveným pre budovy. To znamená, že nájomca zaradí technické zhodnotenie do 1. odpisovej skupiny (doba odpisovania 20 rokov) a odpisy zahrnie do svojich daňových výdavkov. Za tejto situácie nájomca nefakturuje vlastníkovi vykonané stavebné práce. O technickom zhodnotení účtuje nájomca podľa 32 ods. 2 písm. c) postupov účtovania pre podnikateľov. Za predpokladu, že nájomný vzťah by sa ukončil skôr ako po dvadsiatich rokoch, napr. po desiatich rokoch, zostatková cena technického zhodnotenia ku dňu skončenia nájomnej zmluvy (určí sa vo výške zostatkovej ceny, ktorú by malo technické zhodnotenie pri použití rovnomerného odpisovania) sa považuje za nepeňažný príjem prenajímateľa. Prenajímateľ tento príjem zdaní v zmysle 17 ods. 20 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Prípadne prenajímateľ by mohol od nájomcu odkúpiť technické zhodnotenie. Na strane nájomcu by z účtovného a daňového hľadiska išlo o klasický predaj dlhodobého majetku (resp. vyradenie majetku predajom) a u prenajímateľa by išlo o výdavok na technické zhodnotenie budovy (ak by kúpna cena bola vyššia ako ). Otázka č. 78: Predaj umeleckých diel Obchodná spoločnosť, platiteľ dane, organizuje aukcie umeleckých diel na Slovensku. Do aukcie poskytujú umelecké diela fyzické osoby a aj právnické osoby. Účastníci aukcie sú z Českej republiky a iných štátov Európskej únie. Predaj sa realizuje na základe zmluvy podľa 16 zákona o dobrovoľných dražbách. Aké sú povinnosti z aspektu dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov? R Daň z pridanej hodnoty Predaj umeleckých diel upravuje ustanovenie 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na účely tohto ustanovenia umeleckými dielami a zberateľskými predmetmi sú: a) obrazy, koláže a podobné dekoratívne plakety, maľby a kresby zhotovené celkom ručne umelcom iné ako plány a nákresy na architektonické, technické, priemyselné, komerčné, topografické alebo podobné účely, ručne maľované alebo ozdobené priemyselné výrobky, maľované plátna na divadelné dekorácie, na ateliérové pozadia alebo podobné účely [číselný kód harmonizovaného systému (ďalej len kód ) 9701], b) pôvodné rytiny, pôvodné tlače a pôvodné litografie, ktorými sa rozumejú čierne alebo farebné odtlačky bezprostredne obtiahnuté z jednej alebo viacerých dosiek, ktoré umelec vypracoval celkom ručne, pričom nezáleží na použitej technike alebo materiáli okrem Vybraté editovateľné daňové a účtovné tlačivá na stiahnutie na v sekcii Kaviareň. 153

156 akéhokoľvek mechanického alebo fotomechanického postupu (kód ), c) pôvodné sochy a súsošia z akéhokoľvek materiálu, ktoré sú zhotovené celkom umelcom, odliatky sôch, ktorých výroba je obmedzená na osem kópií, nad ktorou dohliada umelec alebo jeho právny nástupca (kód ), d) tapisérie (kód ) a nástenné textílie (kód ) zhotovené ručne podľa pôvodných predlôh poskytnutých umelcami za predpokladu, že z každej nie je viac než osem kópií, e) individuálne kusy keramiky zhotovené celkom umelcom a ním podpísané, f) y na medi zhotovené celkom ručne, obmedzené na osem očíslovaných kópií, ktoré nesú podpis umelca alebo ateliéru okrem predmetov bižutérie a výrobkov zlatotepcov a striebrotepcov, g) fotografie zhotovené umelcom, ním alebo pod jeho dohľadom vytlačené, podpísané a očíslované a obmedzené najviac na 30 kópií vrátane všetkých veľkostí a rámov. Obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané: a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte, b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte, c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte. Základom dane pri predaji tovaru je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Predajnou cenou sa rozumie všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú obchodník prijal alebo má prijať od kupujúceho alebo od tretej osoby vrátane dotácií priamo spojených s týmito plneniami, daní, cla, poplatkov a súvisiacich nákladov (výdavkov) ako provízia, náklady na balenie, dopravu a poistenie, ktoré obchodník požaduje od kupujúceho, okrem prechodných položiek a zliav. Kúpnou cenou sa rozumie všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú obchodník zaplatil alebo má zaplatiť dodávateľovi. Osobitnú úpravu uplatňovania dane môže obchodník použiť aj pri dodaní: a) umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol; v tých prípadoch sa kúpnou cenou rozumie všetko, čo tvorí základ dane pri dovoze tovaru, a daň vymeraná colným orgánom, b) umeleckých diel, ktoré mu dodal autor umeleckého diela alebo jeho právny nástupca. Ak sa obchodník rozhodne pre osobitnú úpravu uplatňovania dane, je povinný tento postup uplatňovať najmenej dva kalendárne roky. 154 Legislatívne správy pravidelný súhrnný prehľad informácií o pripravovaných a realizovaných zmenách, pokynoch a usmerneniach v daňovej, účtovnej a mzdovej legislatíve do vašej ovej schránky.

157 Platiteľ pri kúpe tovarov od obchodníka, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň vzťahujúcu sa k základu dane. Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň: a) zaplatenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol, b) voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom. Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, je povinný na účely určenia základu dane viesť osobitne záznamy o predajných cenách a kúpnych cenách tovarov. Osobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare nie je možné použiť: Riešime vaše problémy Vy sa pýtate my odpovedáme pri kúpe použitého tovaru od platiteľa dane v prípade, ak táto osoba uplatnila voči obchodníkovi daň; pri kúpe použitého tovaru z iného členského štátu od osoby identifikovanej pre daň, ak táto osoba použila bežný režim (t. j. dodala použitý tovar s oslobodením od dane podľa obdobného ustanovenia, ako je 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH); pri dovoze použitého tovaru. Ustanovenie 66 umožňuje obchodníkovi rozhodnúť sa pri dodaní tovaru podliehajúceho tejto úprave pre využitie osobitnej úpravy, avšak v prípade dovozu použitého tovaru nemá obchodník možnosť rozhodnúť sa pre osobitnú úpravu. V takýchto prípadoch pri predaji použitého tovaru bude obchodník postupovať podľa bežného režimu uplatňovania dane. R Daň z príjmov Zdaňovanie príjmov z predaja hnuteľného majetku daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou upravuje ustanovenie čl. 13 Modelovej zmluvy OECD. Príjem z predaja hnuteľných vecí umiestnených na území Slovenska je príjmom zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa ustanovenia 16 ods. 1 písm. e) piateho bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Tieto príjmy sú zdaniteľnými príjmami, z ktorých platiteľ príjmu zabezpečuje daň podľa 44 zákona o dani z príjmov. S účinnosťou od sa zabezpečenie dane nevykonáva z úhrad vyplácaných, pripisovaných alebo poukazovaných v prospech daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je daňovníkom podľa 2 písm. t), t. j. daňovníkom členského štátu Európskej únie. Daňovník si musí vysporiadať daňovú povinnosť z tohto príjmu v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov v podanom daňovom priznaní, ak pôjde o zdaniteľný príjem, ktorý nie je oslobodený od dane, tak podľa medzinárodnej zmluvy, ako aj zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Potrebujete vyriešiť váš konkrétny problém? Napíšte nám ho na adresu listaren@pp.sk a my zabezpečíme kvalifikovanú odpoveď. Služba je určená predplatiteľom našich produktov. 155

158 INFOBLESK Kalendár podnikateľa od do Vysvetlivky: NP = nemocenské poistenie, DP = dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie), DPN = dočasná pracovná neschopnosť, RP = rodičovský príspevok, RTVS = Rozhlas a televízia Slovenska DÚPP 14/ Termín zákonnej povinnosti do 3 dní do 3 pracovných dní do 5 pracovných dní do 7 dní do do 8 dní Charakteristika zákonnej povinnosti Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť. Predložiť pobočke Sociálnej poisťovne evidenciu na účely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skončení pracovného pomeru. Po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpiť pobočke tlačivo, ktorým sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť. Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z alkoholických nápojov. Po dni vzniku daňovej povinnosti podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov, z alkoholických nápojov, ak daňová povinnosť nevznikla dňom prevzatia na daňovom území. Po dni vzniku daňovej povinnosti odvod spotrebnej dane z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov, z alkoholických nápojov, ak daňová povinnosť nevznikla dňom prevzatia na daňovom území. Od nadobudnutia nového dopravného prostriedku ( 11 ods. 12 zákona o DPH) z iného členského štátu podať daňové priznanie k DPH. V rovnakej lehote zaplatiť daň. Písomne alebo elektronicky vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni celkovú výšku dividend a výšku preddavku na poistné, ak boli dividendy vyplatené v mesiaci september Ak platiteľ vypláca dividendy najmenej 3 osobám, je povinný výkaz doručovať príslušnej ZP výlučne elektronicky. Uhradiť preddavok na poistné za poistenca, ktorý mal príjem z dividend za účtovné obdobie, ktoré začalo najskôr , a bol vyplatený v mesiaci september Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za september 2014 za samostatne zárobkovo činné osoby uvedené v 11 ods. 1 písm. b) zákona a za osoby uvedené v 11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré nie sú zamestnancami, SZČO ani osobami, za ktoré platí poistné štát, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SR č. 116/2014 Z. z. Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti za september 2014 povinne poistenými a dobrovoľne poistenými fyzickými osobami s uvedením variabilného a špecifického symbolu podľa 142 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Odvod poistného na garančné a úrazové poistenie za zamestnancov s odvodovým zvýhodnením pre dlhodobo nezamestnaných s uvedením variabilného a špecifického symbolu podľa 142 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., ak boli príjmy vyplatené v mesiaci september Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmoms uvedenímvariabilného a špecifického symbolu podľa 142 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., ak boli príjmyvyplatené v mesiaci september Oznámiť príslušnejzdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov. Písomne vykázať výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej poisťovni pri vzniku povinnosti platiť poistné ako SZČO. Táto povinnosť sa týka aj SZČO, ktoré si splnili povinnosť registrácie na jednotnom kontaktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie.

159 Infoblesk Kalendár podnikateľa od do Termín zákonnej povinnosti do 8 dní do 8 pracovných dní do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného do 8 dní pred vznikom poistenia Charakteristika zákonnej povinnosti Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu alebo vznik platiteľa poistného, skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť zaňho poistné, zmenu mena, priezviska, rodného čísla a trvalého pobytu, skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca, skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného. Oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni, že poistenec (fyzická osoba) vykonáva činnosť zamestnanca v cudzine a je tam aj zdravotne poistený, vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je tam aj zdravotne poistený, sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je tam aj zdravotne poistený a na území SR nie je zamestnaný ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Poistenec (fyzická osoba) je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností uvedených v 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) zákona o zdravotnom poistení (keď platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát). Oznámiť zamestnávateľovi zmenu zdravotnej poisťovne, údaje rozhodujúce pre určenie, či je alebo nie je poistencom štátu (PN, RP, poberateľ dôchodku a pod.), údaje rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie. Písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik alebo zmenu platiteľa poistného. Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky. Povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosť, kedy platiteľom poistného začína, resp. prestáva byť štát. Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky. Povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného z dôvodu, že fyzická osoba sa nepovažuje za zamestnanca v dňoch, kedy nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s) zákona o zdravotnom poistení. Ak má zamestnávateľ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamovať príslušnej ZP výlučne elektronicky. Prihlásiť sa na NP a DP v pobočke Sociálnej poisťovne, v rovnakej lehote sa z týchto poisteníodhlásiť. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie NP a DP. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt. Prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a v rovnakej lehote sa z registra zamestnávateľov odhlásiť. Oznámiť prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a skončenie čerpania materskej a rodičovskej dovolenky. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne zmenu svojho názvu a sídla. Oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu mena a priezviska zamestnanca. Predkladať Sociálnej poisťovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania. Oznámiť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, že jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. Prihlásiť zamestnanca podľa 4 ods. 1 zákona na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca podľa 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na dôchodkové poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Prihlásiť zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ak jeho mesačný príjem nepresiahne 68, a zamestnanca po dovŕšení18 rokov, ak jeho mesačný príjemnepresiahne 159, na účely úrazového poistenia a garančného poistenia (dohody o brigádnickej práci študentov) v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. I Ako predplatiteľ našich produktov môžete využiť poradenstvo z oblasti miezd, odvodov a personalistiky na tel. č (cena hovoru 1 za 1 minútu). 157

160 Termín zákonnej povinnosti pred vznikom poistenia najneskôr v lehote splatnosti poistného deň nasledujúci po zániku poistenia najneskôr v lehote splatnosti poistného do 8 dní do 10 dní do výplatného termínu do 5 dní po výplatnom termíne do Charakteristika zákonnej povinnosti Prihlásiť odvodovo zvýhodneného zamestnanca podľa 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení do registra poistencov a sporiteľov na účely úrazového a garančného poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol 68, resp. 159, ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi určenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Prihlásiť odvodovo zvýhodneného zamestnanca podľa 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení do registra poistencov a sporiteľov na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjempresiahol určenú sumu. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Odhlásiť zamestnanca podľa 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení z poistenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca podľa 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení z poistenia na dôchodkové poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Odhlásiť zamestnanca pracujúceho na základe ním určenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov z poistenia na úrazové poistenie a garančné poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Odhlásiť odvodovo zvýhodneného zamestnanca podľa 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení z poistenia na úrazové a garančné poistenie v pobočke Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Odhlásiť zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem nepresiahol 68, resp. 159, ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi určenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľ je povinný túto zmenu oznamovať výlučne elektronicky. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne platobnú neschopnosť zamestnávateľa. Oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garančného poistenia. Súčasne predložiť aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru. Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za september 2014 s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SR č. 116/2014 Z. z. Výkaz zamestnávateľa zaslať do zdravotnej poisťovne do troch dní odo dňa splatnosti preddavkov. Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávateľom s uvedenímvariabilného a konštantného symbolu podľa 142 ods. 7 zákona o sociálnom poistení z príjmov za september V lehote splatnosti predložiť pobočke Sociálnej poisťovne výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Zamestnávateľ je povinný odosielať mesačné výkazy a výkazy príspevkov výlučne elektronicky. Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za mesiac september Prevod finančných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný účet (najneskôr do konca kalendárneho mesiaca). Odvod preddavkov na daň z príjmovzo závislej činnosti zamestnancov z príjmovza september Odvod dane z príjmov vyberanej zrážkou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísanýchv prospech daňovníka v septembri Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane. Odvod preddavku na zabezpečenie dane v prípade úhrady vykonanej v septembri 2014 v prípade daňovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa tu obvykle nezdržujú, vo výške sadzby dane podľa 15 zákona o dani z príjmov. Oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane. 158 Na požiadanie vám pošleme ukážkové číslo časopisov PMPP, DÚPP, Zisk manažment, Dane a Účtovníctvo a Práca, mzdy a odmeňovanie. Volajte na

161 Termín zákonnej povinnosti do pred prijatím služby pred dodaním služby do do (namiesto soboty ) Infoblesk Kalendár podnikateľa od do Charakteristika zákonnej povinnosti Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne sumu Platí pre zdaniteľnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ak nemá také miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava. Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je príjemcom služby, pri ktorej je povinná platiť daň podľa 69 ods. 3 zákona o DPH. Predložiť žiadosť o registráciu platiteľa DPH v prípade, ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa 15 ods. 1 zákona o DPH v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby. Podať elektronicky súhrnný výkaz dane z pridanej hodnoty za september 2014 za zastúpených dovozcov Daňovému úradu Bratislava. Podať elektronicky súhrnný výkaz za september 2014 platiteľom dane, ktorý dodáva tovar oslobodený od dane z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorý premiestnil tovar oslobodený od dane, ktorý sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ a ktorý dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň. Podať elektronicky súhrnný výkaz za 3. štvrťrok 2014 platiteľom dane, ktorý dodáva tovar oslobodený od dane z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorý premiestnil tovar oslobodený od dane, ktorý sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ a ktorý dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň, ak hodnota dodaných tovarov v príslušnomštvrťroku a v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch nepresiahla hodnotu Podať elektronicky kontrolný výkaz za september 2014 platiteľom dane, ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac, najneskôr však v deň podania daňového priznania za september Podať elektronicky kontrolný výkaz za 3. štvrťrok 2014 platiteľom dane, ak je zdaňovacímobdobímkalendárny štvrťrok, najneskôr však v deň podania daňového priznania za 3. štvrťrok Podať daňové priznanie k DPH za september 2014 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac), za 3. štvrťrok 2014 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok). Podáva sa i negatívne daňové priznanie. Platiteľ registrovaný podľa 5a 6zákona o DPH (zahraničná osoba) nie je povinný podať DP, ak mu nevznikla povinnosť platiť daň podľa 69 zákona o DPH alebo právo na odpočítaniedane, s výnimkou platiteľa, ktorý v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa 43 alebo 47, alebo dodal tovar podľa 45 zákona o DPH. Doručiť daňovému úradu záznamy vedené podľa 70 ods. 6 zákona o DPH za september 2014 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac), za 3. štvrťrok 2014 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok) pri nadobudnutípozemného motorového vozidla z iného členského štátu, ktoré je alebo bolo v evidencii vozidiel v inom členskom štáte, na účely jeho ďalšieho predaja. Zaplatiť daňovú povinnosť DPH za september Zaplatiť daňovú povinnosť DPH za 3. štvrťrok Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov za september Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daňová povinnosť. Zaplatiť spotrebnú daň z minerálneho oleja, z tabakových výrobkov za september Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za september Podáva sa aj za obdobie, v ktorom nevznikla daňová povinnosť. Na platiteľa dane, ktorému vzniká daňová povinnosť z tichého vína alebo tichého fermentovaného nápoja a súčasne mu nevzniká daňová povinnosť zo šumivého vína alebo šumivého fermentovaného nápoja, sa povinnosť podať daňové priznanie nevzťahuje. I Ako predplatiteľ našich produktov môžete využiť poradenstvo z oblasti daní a účtovníctva na tel. č (cena hovoru 1 za 1 minútu). 159

162 Termín zákonnej povinnosti do (namiesto soboty ) do do Charakteristika zákonnej povinnosti Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za september 2014 (osoba povinná platiť daň 12 ods. 2 zákona č. 530/2011 Z. z.). Podať colnému úradu daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za september 2014 (malý samostatný pivovar 66 ods. 6 zákona č. 530/2011 Z. z.). Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za september 2014 (malý samostatný pivovar 66 ods. 6 zákona č. 530/2011 Z. z.). Podať daňové priznanie k spotrebnej dani z alkoholických nápojov za september 2014 (prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia 49 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z.). Prílohou daňového priznania je zoznam pestovateľov s uvedením vyrobeného a skutočne prevzatého množstva liehu, s uvedením dátumu výroby liehu a kópia žiadosti o výrobu destilátu. Zaplatiť spotrebnú daň z alkoholických nápojov za september 2014 (prevádzkovateľ liehovarníckeho závodu na pestovateľské pálenie ovocia 49 ods. 10 zákona č. 530/2011 Z. z.). Oznámiť finančnému riaditeľstvu prostredníctvom colného úradu množstvo cigariet uvedených do daňového voľného obehu na daňovom územíza kalendárny mesiac september 2014 v členenípodľa obchodného názvu cigariet, ceny cigariet uvedenej na kontrolnej známke a podľa počtu kusov cigariet. Podať daňové priznanie colnému úradu k spotrebnej dani z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za september Ak daňová povinnosť platiteľa spotrebnej dane z elektriny, uhlia a zemného plynu nepresiahne 5, nie je povinný podať daňové priznanie ani zaplatiť daň, to neplatí, ak daňová povinnosť pri spotrebnej dani z uhlia vznikne podľa 21 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. Odvod spotrebnej dane z elektriny, z uhlia, zo zemného plynu za september Oznámiť ministerstvu zdravotníctva: 1. výšku peňažných a nepeňažných príjmov prijatých od výrobcu liekov, výrobcu zdravotníckychpomôcok, výrobcu dietetických potravín alebo prijatých prostredníctvom tretej osoby, 2. meno a priezvisko alebo obchodné meno osoby podľa prvého bodu, 3. meno a priezvisko zdravotníckeho pracovníka, 4. adresu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom zdravotnícky pracovník poskytuje zdravotnú starostlivosť, 5. účel poskytnutia príjmov podľa prvého bodu za 3. štvrťrok Úhrada preddavkov na daň z príjmov právnických osôb (mesačné preddavky) za mesiac október 2014 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti pri použitíplatnej sadzby dane podľa 15 zákona o dani z príjmov. do konca kalendárneho mesiaca Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavkami na daň z príjmov právnických osôb, ak nasledujúceho po zaplatené preddavky sú nižšie ako preddavky vyplývajúce z podaného daňového priznania. podaní daňového priznania Úhrada preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb (mesačné preddavky) za mesiac október 2014 vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti zo základu dane zníženého o nezdaniteľné časti podľa 11 platné v roku 2014 a pri použití sadzby dane podľa 15 zákona o dani z príjmov. Odvod mesačného preddavku na daň z motorových vozidiel vo výške 1/12 predpokladanej dane, ak celková predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne do Predloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za september Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávateľom z príjmov za september 2014, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 31. októbra 2014, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platiteľa preddavku na verejné zdravotné poistenie podľa vyhlášky MZ SR č. 116/2014 Z. z. Výkaz zamestnávateľa zaslať do zdravotnej poisťovne do troch dní odo dňa splatnosti preddavkov. 160 Navštevujete pravidelne naše školenia? Využite možnosť kúpiť si ročné predplatné na školenia. Viac informáciína prípadne volajte

163 Infoblesk Kalendár podnikateľa od do Termín zákonnej povinnosti do do 15 dní do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti do 30 dní od vzniku alebo zániku daňovej povinnosti v deň vzniku daňovej povinnosti do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti do 30 dní od zániku daňovej povinnosti do 30 dní od vzniku alebo zániku poplatkovej povinnosti do 30 dní od zániku daňovej povinnosti do 30 dní do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca Charakteristika zákonnej povinnosti Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garančné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávateľom s uvedenímvariabilného a konštantného symbolu podľa 142 ods. 7 zákona o sociálnom poistení z príjmov za september 2014, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 31. októbra Uhradiť platby za služby verejnosti poskytované RTVS, ak sa úhrada platí mesačne aj štvrťročne. Pre výšku úhrady je rozhodujúci počet zamestnancov k prvému dňu kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa úhrada platí. Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť vyrubenú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň za nevýherné hracie prístroje. Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uhradiť vyrubený poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Podať priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje, ak vznikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia. Podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje, ak vznikne alebo zanikne daňová povinnosť v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré už daňovník priznanie podal. Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti k dani za užívanie verejného priestranstva a k dani za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta. Oznámiť správcovi dane vznik daňovej povinnosti k dani za jadrové zariadenie. Oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre zánik daňovej povinnosti: daň za užívanie verejného priestranstva, daň za vjazd a zotrvanie motorovým vozidlom v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie. Oznámiť obci skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik poplatkovej povinnosti za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Oznámiť zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel príslušnémusprávcovi dane [okrem daňovníka podľa 85 ods. 2 písm. a) zákona o miestnych daniach]. Oznámiť RTVS vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu za služby verejnosti poskytované RTVS a zároveň túto skutočnosť preukázať. Po uplynutímesiaca, v ktorom bolo získanépovolenie alebo oprávnenie na podnikanie, v ktorom sa začala vykonávať iná samostatná zárobková činnosť alebo v ktorom bola prenajatá nehnuteľnosť, požiadať správcu dane o registráciu. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň, alebo daň z príjmov vyberať, požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň, alebo daň z príjmovvyberať, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane zmeny v registrácii skutočnosť, že registrovaná fyzická alebo právnická osoba sa stala platiteľom dane. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, požiadať správcu dane o registráciu. Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň, oznámiť miestne príslušnému správcovi dane vznik stálej prevádzkarne. I Pozor! On-line verziu časopisu DÚPP nájdete na 161

164 Termín zákonnej povinnosti do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca do 15 dní pred začatím podnikateľskej činnosti do 15 dní do 6 mesiacov od skončenia účtovného obdobia do 1 roka od skončenia účtovného obdobia do 5 dní od schválenia Charakteristika zákonnej povinnosti Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny, oznámiť správcovi dane zmenu oznámených a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daňovej povinnosti. Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie, oznámiť správcovi dane zrušenie registrácie. Do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zrušení registrácie vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii. Oznámiť správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s daňovým subjektom so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže vzniknúť na území SR prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb preňho pracujúcich na území SR. Oznámiť živnostenskému úradu ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukončenie výkonu jeho funkcie. Písomnepožiadať colný úrad o vydanie povolenia na predaj (veľkoobchod, maloobchod, ponúkanie na predaj) spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámci podnikateľskej činnosti. Colný úrad vydá povolenie do 30 dní od podania žiadosti. Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o zaradenie do evidencie užívateľských podnikov a v žiadosti o vydanie odberného poukazu. Oznámiť colnému úradu zmenu skutočností a údajov v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu. Oznámiť colnému úradu zmenu údajov uvedených v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia prijímať alkoholický nápoj z iného členského štátu v pozastavení dane opakovane a v žiadosti o príležitostný príjem alkoholického nápoja z iného členského štátu v pozastavení dane. Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia na prevádzkovanie daňového skladu a v žiadosti o registráciu a vydanie povolenia prijímať tabakové výrobky z iného členského štátu v pozastavení dane. Oznámiť colnému úradu zmenu údajov v žiadosti o vydanie povolenia na predaj spotrebiteľského balenia liehu v daňovom voľnom obehu v rámci podnikateľskej činnosti. Oznámiť colnému úradu nesplnenie podmienok, ktoré určujú malý samostatný pivovar a uplatniť základnú sadzbu dane na pivo vyrobené v kalendárnom roku. Uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku do registra účtovných závierok. Uložiť riadnu konsolidovanú účtovnú závierku a mimoriadnu konsolidovanú účtovnú závierku do registra účtovných závierok. Uložiť do registra účtovných závierok oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky, ak bola do registra uložená neschválená účtovná závierka alebo ak boli účtovné knihy otvorené po uložení účtovnej závierky do registra. Uložiť do registra účtovnú závierku, ak účtovná jednotka otvorila účtovné knihy po uložení neschválenej účtovnej závierky do registra. pred nadobudnutím Registračná povinnosť na DPH pre povinnú osobu, ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského tovaru štátu. Povinnosť vzniká pred nadobudnutímtovaru, ak celková hodnota tovaru bez dane dosiahne v kalendárnom roku v hodnote bez DPH Kalendár podnikateľa spracovala: Bibiána Špániková ekonomicko-účtovná poradkyňa 162 Právne predpisy v aktuálnom znení zdarma, bez registrácie, s jednoduchou obsluhou na

165 Kurzový lístok ECB august 2014 Štát Mena USA USD 1,3395 1,3422 1,3382 1,3345 1,3368 1,3388 1,3386 1,3346 1,336 1,3373 1,3388 Japonsko JPY 137,92 137,72 137,46 136,58 136,76 136,45 136,72 136,49 136,89 136,99 137,33 Bulharsko BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 ČR CZK 27,638 27,645 27,668 27,834 27,853 27,825 27,852 27,845 27,839 27,845 27,882 Dánsko DKK 7,4557 7,4556 7,4557 7,4557 7,4556 7,455 7,4556 7,4555 7,4556 7,4554 7,4556 V. Británia GBP 0,7961 0,7972 0,7939 0, ,794 0,7967 0,7976 0,7955 0,7997 0,8016 0,80215 Maďarsko HUF 314,49 313,4 314,86 316,06 315,8 313,72 313,68 314,44 314,08 312,73 312,89 Litva LTL 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 Poľsko PLN 4,1888 4,1716 4,1747 4,2045 4,2038 4,201 4,1991 4,206 4,1945 4,1799 4,1805 Rumunsko RON 4,4378 4,435 4,4308 4,442 4,4409 4,4435 4,4385 4,4378 4,4361 4,4333 4,4399 Švédsko SEK 9,2205 9,2563 9,2066 9,2454 9,2334 9,244 9,1941 9,1817 9,1884 9,1842 9,1542 Švajčiarsko CHF 1,2163 1,2167 1,2175 1,2152 1,215 1,2137 1,2134 1,2138 1,2135 1,2124 1,2114 Nórsko NOK 8,439 8,4285 8,3865 8,4105 8,37 8,36 8,279 8,2425 8,2375 8,226 8,2205 Chorvátsko HRK 7,64 7,646 7,646 7,6463 7,652 7,647 7,6481 7,6328 7,632 7,627 7,625 Rusko RUB 47, , , , , ,579 48,295 48, , , ,1435 Turecko TRY 2,8795 2,8658 2,8518 2,8874 2,89 2,892 2,8783 2,8893 2,883 2,8836 2,8918 Austrália AUD 1,4431 1,4408 1,4365 1,4329 1,4414 1,4419 1,4443 1,4406 1,4375 1,4354 1,4362 Brazília BRL 3,0546 3,0264 3,0355 3,0584 3,0406 3,0632 3,0476 3,0458 3,0374 3,0463 3,0283 Kanada CAD 1,4635 1,466 1,4655 1,4643 1,4615 1,4614 1,4663 1,4614 1,4593 1,4565 1,4593 Čína CNY 8,2774 8,2939 8,2578 8,2245 8,2359 8,2446 8,2387 8,217 8,2216 8,2287 8,2372 Hongkong HKD 10, , , , , , , ,345 10, , ,3765 Indonézia IDR 15822, , , , , , , , , , ,29 Izrael ILS 4,5907 4,5889 4,5687 4,5716 4,6172 4,6438 4,6453 4,6533 4,6684 4,6411 4,6684 India INR 82,025 81,787 81, ,045 81, , , ,811 81,83 81, ,4881 Južná Kórea KRW 1389, , , , ,3 1381, , , , , ,35 Mexiko MXN 17, ,705 17, , , , , , , ,528 17,467 Malajzia MYR 4,3025 4,2977 4,2655 4,2704 4,2875 4,2843 4,282 4,2671 4,2658 4,2411 4,2232 Nový Zéland NZD 1,5801 1,5771 1,5726 1,5795 1,5783 1,5791 1,582 1,5835 1,5825 1,573 1,5755 Filipíny PHP 58,78 58,709 58,296 58,662 58,798 58,876 58,816 58,62 58,69 58,274 58,423 Singapur SGD 1,6721 1,6732 1,6681 1,6681 1,673 1,6751 1,6731 1,6693 1,6701 1,666 1,6656 Thajsko THB 43,2 43,173 43,01 43,06 43,139 43,022 42,97 42,842 42,749 42,625 42,67 Juhoafr. rep. ZAR 14, , , , , , , , , , ,1087 INFOBLESK DÚPP 14/

166 Štát Mena USA USD 1,3383 1,3354 1,3284 1,3262 1,3267 1,32 1,3192 1,3177 1,3178 1,3188 Japonsko JPY 137,22 137,12 137,23 137,71 137,7 137,13 137,15 136,88 136,68 137,11 Bulharsko BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 ČR CZK 27,9 28,004 27,928 27,814 27,838 27,833 27,841 27,75 27,775 27,725 Dánsko DKK 7,4555 7,4561 7,456 7,4556 7,4553 7,4552 7,4547 7,4539 7,4519 7,452 V. Británia GBP 0,8002 0, ,7981 0, ,8003 0, , ,794 0,7945 0,7953 Maďarsko HUF 313,88 313,48 313,25 314,18 313,5 312,96 313,16 312,55 313,91 315,02 Litva LTL 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 Poľsko PLN 4,1883 4,1893 4,1828 4,1891 4,1863 4,1785 4,1828 4,1967 4,2145 4,2171 Rumunsko RON 4,4354 4,4313 4,422 4,413 4,4108 4,3952 4,4 4,3976 4,4025 4,4065 Švédsko SEK 9,1633 9,1529 9,1651 9,1695 9,1532 9,1489 9,1563 9,1608 9,199 9,1658 Švajčiarsko CHF 1,2107 1,2104 1,2106 1,2109 1,21 1,2087 1,2086 1,2068 1,206 1,2061 Nórsko NOK 8,2315 8,1975 8,2035 8,163 8,1495 8,1515 8,146 8,1555 8,1525 8,1465 Chorvátsko HRK 7,621 7,6076 7,6195 7,6243 7,6285 7,6308 7,627 7,6308 7,6318 7,621 Rusko RUB 48,232 48, , , ,049 47, ,684 47, ,447 48,7406 Turecko TRY 2,9014 2,8929 2,8866 2,891 2,8966 2,8758 2,8615 2,8425 2,8549 2,8506 Austrália AUD 1,436 1,4298 1,4295 1,4283 1,4248 1,4175 1,4157 1,4102 1,4079 1,4123 Brazília BRL 3,0191 3,0211 2,9932 2,9979 3,0177 3,0069 3,0136 2,9722 2,9732 2,96 Kanada CAD 1,4559 1,4568 1,4549 1,454 1,4537 1,4457 1,4465 1,4372 1,429 1,4314 Čína CNY 8,2267 8,2022 8,1562 8,1613 8,1624 8,1242 8,1265 8,0952 8,0934 8,1018 Hongkong HKD 10, , , , , , , , , ,2208 Indonézia IDR 15638, , , , , , , , , ,61 Izrael ILS 4,6899 4,7027 4,6917 4,6894 4,6738 4,6722 4,7141 4,7071 4,6909 4,7057 India INR 81,435 81, ,645 80, , , , , , ,81 Južná Kórea KRW 1361, , , , ,3 1346, , , , ,97 Mexiko MXN 17, , , , , , , , , ,2664 Malajzia MYR 4,2246 4,2165 4,207 4,2064 4,1981 4,1746 4,165 4,1459 4,161 4,1648 Nový Zéland NZD 1,5766 1,5787 1,5836 1,5829 1,5767 1,5787 1,583 1,5735 1,5717 1,5752 Filipíny PHP 58,429 58,259 58,25 58,137 58,251 57,881 57,801 57,53 57,645 57,583 Singapur SGD 1,6659 1,6628 1,6594 1,6581 1,6555 1,6492 1,6474 1,6433 1,6459 1,6456 Thajsko THB 42,601 42,546 42,461 42,412 42,395 42,219 42,114 42,056 42,12 42,141 Juhoafr. rep. ZAR 14, , , , , , , , ,041 14, Každý týždeň sa môžete zapojiť do on-line rozhovoru s našimi odbornými poradcami na aktuálne témy na a

167 Vyhľadávač DÚPP ročník 2014 Predkladáme vám vyhľadávač publikovaných článkov v našom časopise. Túto službu môžete využívať aj telefonicky na čísle: 041/ Vysvetlivky: Z zákon, usmernenie, opatrenie, pokyn K komentár Č článok V vzor T tlačivo VYHĽADÁVAČ Oblasť Názov príspevku DÚPP č. Str. Z K Č V T Cestovné náhrady Daň z pridanej hodnoty Daň z príjmov Cestovné náhrady a stravovanie FO dohodárov 11-12/ x Dovoz tovaru s oslobodením od DPH (colný režim 4200) 4-5/ x Koncoročné povinnosti platiteľov DPH 2-3/ x 4 Kontrolný výkaz nová povinnosť platiteľov DPH 4-5/ x Novela zákona o DPH účinná od informácia FR SR 2-3/ x Novela zákona o DPH účinná od 1. januára / x Osoby, ktoré nie sú povinné podať kontrolný výkaz usmernenie FR SR 8/ x Podávanie súhrnných výkazov 10/ x Podnikanie formou združenia, ktoré nemá spôsobilosť na práva a povinnosti zmena v uplatňovaní DPH 4-5/ x Preddavky v podnikaní z daňového a účtovného hľadiska 1/ x Pripravovaná novela zákona o DPH 11-12/ x Reklama, reprezentácia a obchodné vzorky z hľadiska DPH 10/ x Uplatnenie odpočítania dane a oprava odpočítanej dane 9/ x Usmernenie FR SR k podávaniu kontrolného výkazu podľa 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH 4-5/ x Usmernenie FR SR k uplatneniu 69 ods. 12 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH 4-5/ x Usmernenie FR SR k uvádzaniu identifikačného čísla odberateľa alebo dodávateľa v kontrolnom výkaze podanom podľa 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH 4-5/ x Usmernenie FR SR k vykazovaniu dokladu vyhotoveného ERP, ktorý má všetky náležitosti faktúry, v kontrolnom výkaze podanom podľa 78a zákona o DPH 8/ x Zahraničná faktúra a povinnosťkupujúcehoodviesť DPH v SR prijatá služba zo zahraničia 1/ x Vykazovanie údajov z opravných faktúr v KV a postup pri prijatí platby na budúce dodanie tovaru, ktoré podlieha prenosu daňovej povinnosti, a vykázaní údajov v KV (metodický pokyn FR SR) 13/ x Daňové výdavky na pracovné cesty podnikateľa 10/ x Daňový bonus po novelizáciizákona o prídavkuna dieťa od 1. februára / x Finančný lízing v účtovníctve a v zákone o dani z príjmov 13/ x Metodické usmernenie FR SR k 49 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov 4-5/ x Nezdaniteľné časti základu dane v roku / x Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby v roku / x Pohľadávky z právneho a daňového hľadiska 13/ x Pozemkové spoločenstvá a zdaňovanie príjmov dosiahnutých z ich činnosti (2. časť) 1/ x Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby v roku / x Preddavky v podnikaní z daňového a účtovného hľadiska 1/ x DÚPP 14/

168 Oblasť Názov príspevku DÚPP č. Str. Z K Č V T Daň z príjmov Daňové judikáty Daňové tipy Elektronická registračná pokladnica Finančná analýza Interné smernice Jednoduché účtovníctvo Príjmy členov pozemkového spoločenstva vyplatené z depozitného účtu 11-12/ x Príjmy zo zahraničia v daňovom priznaní 6-7/ x Pripravované zmeny v zákone o dani z príjmov a v zákone o účtovníctve 13/ x Reklama, reprezentácia, sponzoring 10/ x Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov z pohľadu dane z príjmov 9/ x 1 Stanovenie základu dane podnikateľa (FO) za rok / x Uplatňovanie 5 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov metodické usmernenie FR SR 9/ x Usmernenie FR SR k sumám potrebným pre výpočet daňovej povinnosti fyzických osôb za rok / x Účtovanie a vyčíslenie základu dane v konkurze 11-12/ x Úprava základu dane o neuhradené záväzky po splatnosti od / x Úprava základu dane o neuhradené záväzky z úverov a úrokov 13/ x Zamestnanecké benefity z účtovného a daňového hľadiska 9/ x Zrážková daň 1/ x Životné minimum a daň z príjmov fyzickej osoby v roku / x Dobrovoľnáregistrácia materiálne predpokladyvýkonu činnosti (C-527/11) 8/ x Daňové dokazovanie dôkazné bremeno a jeho deľba (C-80/11) 1/ x Daňové dokazovanie vopred známe podmienky oslobodenia (C-409/04) 6-7/ x Reťazové obchody dva obchody, jedna doprava (C-430/09) 9/ x Stála prevádzkareň a registrácia platiteľa (C-210/04) 13/ x Možnosti daňovej optimalizácie fyzických osôb 10/ x Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov 13/ x Výdavky charakteru osobnej spotreby podnikateľa 11-12/ x Novinky v zákone o ERP 1/ x Postup pri používaníerp osoby pokračujúcej v živnosti po úmrtípodnikateľa FO platiteľa DPH, ak vyhotovuje faktúry v ERP, v nadväznosti na 74 ods. 3 9/ x písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH metodické usmernenie FR SR Povinnosť používať ERP pri predaji tovaru alebo pri poskytnutí služby prostredníctvom internetového obchodu metodický pokyn FR SR 11-12/ x Praktické otázky k zákonu o používaní ERP 9/ x Služby poskytované v záložniach metodické usmernenie FR SR k 1 ods. 2, 2 písm. j) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní ERP 9/ x Uloženie pokuty za porušenie zákona o používaníerp vydaním rozhodnutia 11-12/2014 priamo na mieste 62 x Zápis predajného miestna do knihy ERP pri ambulantnom predaji alebo pri používaní prenosnej pokladnice metodické usmernenie FR SR 9/ x Analýza finančnej situácie podniku na základe pomerových ukazovateľov 13/ x Finančná analýza jej význam a postavenie vo finančnom riadení podniku 1/ x Horizontálna analýza súvahy a výsledovky pokračovanie praktického príkladu 10/ x Horizontálna a vertikálna analýza účtovných výkazov účtovné výkazy a účtovné položky 2-3/ x Vertikálna analýza súvahy a výsledovky praktický príklad s komentárom 9/ x Postup prác pri zostavovaní účtovnej závierky 2-3/ Krátkodobý finančný majetok v účtovníctve 10/ x Účtovanie miezd v peňažnom denníku 1/ x 166 Vyberte si z ponuky bonusového programu pre predplatiteľov na

169 Vyhľadávač Vyhľadávač DÚPP ročník 2014 Oblasť Názov príspevku DÚPP č. Str. Z K Č V T Jednoduché účtovníctvo Medzinárodné zdaňovanie Účtovanie v peňažnom denníku stĺpec Ostatné výdavky 9/ x Účtovanie v peňažnom denníku stĺpec Poistné a príspevky 2-3/ x Účtovanie v peňažnom denníku stĺpec Tvorba sociálneho fondu 8/ x Účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve za rok / x 1 2 Prisudzovanie ziskov stálym prevádzkarňam 1/ x Zavedenie zvýšenej zrážkovej dane a zabezpečenia dane na príjmyvyplácané daňovníkom nezmluvného štátu a súvisiace povinnosti 10/ x 2 Daň z motorových vozidiel v roku / x 1 Miestne dane vznik a zánik daňovej povinnosti, podávaniepriznania a čiastkového priznania Miestne dane 2-3/ x 3 Vymáhanie miestnych daní obcou 13/ x Zdaňovanie stavebného pozemku 8/ x Mzdy Mzdové účtovníctvo a povinnosti zamestnávateľa pri uzatváraní roku 2013 a pri prechode na rok / x 2 Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a hlásenie o vyúčtovaní dane za rok / x 7 Ochrana Informačný systém Účtovné doklady 11-12/ x osobných údajov Ochrana osobných údajov prechádza významnými zmenami 11-12/ x Krátkodobý finančný majetok v účtovníctve 10/ x Metodické usmernenie FR SR k 23a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov 6-7/ x Mikro účtovná jednotka ako nová kategória účtovných jednotiek 11-12/ x Nedokončená výroba 1/ x Podvojné účtovníctvo Účtovná závierka k pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva 2-3/ x 1 2 Ukladanie a doručovanie dokumentov podľa zákona o účtovníctve informácia FR SR 8/ x Založenie spoločnosti s ručenímobmedzeným účtovné a daňové hľadisko 1/ x Zmeny v účtovníctve podnikateľov 6-7/ x Autori a umelci a ich povinnosť platiť odvody 8/ x SZČO na účely zdravotného a sociálneho poistenia 10/ x Poistenie a odvody Právne predpisy Správa daní Verejná správa a NO Termíny a povinnosti pri vykonaníročného zúčtovania zdravotného poistenia 11-12/ za rok 2013 x Všeobecný vymeriavací základ za rok 2013 vplyv na sociálne a zdravotné 11-12/ poistenie v roku 2015 x Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (účinnosť od ) 6-7/ x x Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (účinnosť od ) 8/ x x Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (účinnosť od ) 4-5/ x x Daňový poriadok v roku / x Elektronická komunikácia so správcom dane od 1. januára / x Informácia FR SR o postupe, ktorý je potrebné vykonať po vypovedaní starých dohôd uzatvorených podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších 1/ x predpisov Metodické usmernenie alebo záväzné stanovisko 11-12/ x Účtovná závierka neziskových účtovných jednotiek účtujúcich v podvojnom účtovníctve za rok / x 1 V Pozor! On-line verziu časopisu DÚPP nájdete na 167

170 Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Novela zákona o DPH od 1. októbra 2014 a 1. januára vybrané problémy v praxi a ich riešenia Ing. Vladimír Ozimý RNDr. Jozef Mihál Daňové a odvodové tipy Žilina Trenčín Poprad Nitra Prešov Bratislava Košice Žilina Podvojné účtovníctvo komplexne z pohľadu daní a účtovníctva (5-dňové školenie) Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD Žilina Ing. Vladimír Ozimý Daňová optimalizácia a riešenia problematických výdavkov v praxi Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD. Ing. Vladimír Ozimý Mzdy pre začiatočníkov (2-dňové školenie) Bratislava Žilina Júlia Pšenková Bratislava Mzdy pre pokročilých (2-dňové školenie) Júlia Pšenková Bratislava Bližšie informácie a prihlasovanie na tel. čísle alebo na e: bonus@pp.sk. Nájdete nás aj na facebooku na adrese: Časopis mesačník DAŇOVÝ A ÚČTOVNÝ PORADCA PODNIKATEĽA vydávaný v jazyku slovenskom, 19. ročník Vydavateľ a redakcia: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, Žilina IČO: spoločnosť je členom Vydavateľského a vzdelávacieho domu PP Kontakty: tel.: 041/ , fax: 041/ Šéfredaktorka: Ing. Dana Jánošová janosova@epi.sk tel.: 041/ , fax: 041/ Grafická úprava: Marián Kollár Tlač: Tlačiareň P + M Budovateľská 1672/16, Turany Spolupracovníci redakcie: Ing. Marián Drozd, Ing. Eva Gášpárová, Ing. Jarmila Strählová Inzercia: Rázusova 23A, Žilina tel.: 041/ , fax: 041/ majercikova@epi.sk Časopis si môžete objednať písomne na adrese vydavateľstva alebo telefonicky: tel.: 041/ , fax: 041/ e-shop: Predplatné na ročník 2015 do s 15 % zľavou je vo výške 85,79 s DPH. Služby zákazníkom: tel.: 041/ , fax: 041/ bonus@pp.sk Telefonické poradenstvo: prac. dni, z oblasti Dane a účtovníctvo: hod. tel.: pracovné dni, z oblasti Mzdy, personalistika a pracovné právo: hod. a hod. tel.: Cena hovoru je 1 za 1 minútu. Cena hovoru je uvedená s DPH. Písomné poradenstvo: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A, Žilina fax: 041/ listaren@pp.sk Bankové spojenie: ČSOB, a. s., Žilina č. ú /7500 Maloobchodné predajne: Tomášikova 20, Bratislava tel.: 02/ batomasikova@eurokodex.sk Kováčska 26, Košice tel.: 055/ kosice@eurokodex.sk Sadzba dodaná do tlače: Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006 Evidenčné číslo: EV 3315/09 ISSN

171

172 sporotel Veľké výhody pre malých podnikateľov Podnikateľský účet Máte už dosť neustálych prekážok a komplikácií pri podnikaní? My vidíme v podnikaní budúcnosť, a preto vám ho chceme zjednodušovať. U nás teraz získate podnikateľský účet s neobmedzeným počtom vybraných transakcií. Presvedčte sa, aké je to výhodné. Viac na Budúcnosť je podnikanie