Tkanivá Sú súbory buniek, ktoré majú rovnaký tvar a jednu hlavnú funkciu. Epitelové výstelkové tkanivá Charakteristika: - Epitel je tkanivo zložené z buniek, ktoré sú k sebe tesne priradené. - Sú to tkanivá, ktoré kryjú povrch orgánov a lebo vystieľajú telové dutiny. - Nemajú vlastné cievne zásobovanie a sú vyživované difúziou látok z tkanív uložených pod epitelom. - Obsahujú málo medzibunkovej hmoty. Delenie epitelov: 1. Podľa tvaru buniek a počtu jeho vrstiev: 1. 1. Jednovrstvový epitel: - Dlaždicový ( plochý) vystieľa dutinu brušnú, hrudnú, tvorí vnútornú vrstvu ciev - Kubický ( štvorcový ) tvorí hlbšiu vrstvu pokožky - Cylindrický (valcový ) tvorí vnútornú vrstvu čreva - Riasinkový (valcový ) tvorí vnútornú vrstvu dýchacích ciest jednovrstvové epitely A plochý, B kubický, C cylindrický, D riasinkový 1. 2. Viacvrstvový - Dlaždicový ( mnohovrstvový ) tvorí povrch kože - Cylindrický ( viacvrstvový ) vystieľa močovú rúru - Prechodný skladá sa z buniek, ktoré majú schopnosť meniť svoju veľkosť napr. podľa náplne močového mechúra
viacvrstvové epitely A dlaždicový mnohovrstvový, B dlaždicový rohovatejúcí, C cylindrický, D prechodný 2. Podľa funkcie 2. 1.Epitel krycí a výstelkový chráni povrch tela, orgánov a vnútorný povrch telesných dutín a orgánov. 2.2. Epitel žľazový tvorí základ žliaz, ktoré sú schopné tvoriť určité látky. Žľazy nezostávajú na povrchu, vnoria sa hlbšie do organizmu.
Podľa tvaru rozlišujeme žľazy na: - Tubulárne trubicovité - potné a pachové žľazy cicavcov - Alveolárne vačkovité- mazové žľazy http://sk.wikipedia.org/wiki/stavovce - Tuboalveolárne - zmiešané mliečne žľazy Podľa funkcie delíme žľazy na: - Sekrečné - látky, ktoré produkujú sa nazývajú sekrétmi a sú pre telo potrebné ( napr. žalúdočná šťava ) - Exkrečné látky, ktoré produkujú sú odpadové, nazývame ich exkrétmi a sú vylučované z tela von ( pot, moč ). - Inkrečné látky, ktoré produkujú tieto žľazy sú vysoko špecializované a nazývame ich hormóny. - Žľazy sekrečné a exkrečné majú vlastné vývody, ich produkty sa dostávajú na povrch - Inkrečné žľazy nemajú vlastný vývod a svoje produkty hormóny predávajú priamo do krvi, teda dovnútra tela a preto ich nazývame tiež endokrinné žľazy. 2.3 Epitel resorbčný je tvorený bunkami, ktoré majú schopnosť vstrebávať látky zo svojho okolia.
2.4 Epitel zmyslový je tvorený bunkami, ktoré reagujú na rôzne druhy podnetov z vonkajšieho a vnútorného prostredia. Napr. na svetelné podnety reaguje sietnica oka, na pachové podnety reagujú bunky čuchového políčka v dutine nosnej. Spojivové tkanivo Charakteristika: Medzi základné funkcie spojivového tkaniva patria: spájacia ( spojivová ), oporná a metabolická Sú tkanivá, ktoré majú nasledovnú základnú stavbu: - A) Bunky sú pre každé spojivové tkanivo iné, špecifické pre väzivo fibrocyty, pre chrupku chondrocyty, pre kosť osteocyty. - B) Vlákna spojivového tkaniva sú 3- jakého druhu:. kolagénové vlákna sú tuhé a pevné. Kolagénové vlákna sú najrozšírenejšie väzivové vlákna. Hlavnou stavebnou zložkou je kolagén, z ktorého varením vzniká glej. Kolagénové vlákna sú zložené z menších jednotiek fibríl, ktoré sú tvorené paralelne usporiadanými mikrofibrilami. Vlákna z kolagénu sú veľmi pevné, ohybné, nie elastické. Šľacha znesie ťah až niekoľko sto kilogramov na 1 cm². Väzivá, v ktorých majú prevahu kolagénové vlákna majú v čerstvom stave bielu až namodralú farbu.. elastické vlákna sú pružné. Elastické vlákna sú tenšie, často sa vetvia a vyznačujú sa veľkou pružnosťou. Znesú natiahnutie až o 50% pôvodnej dĺžky a po skončení pôsobenia ťahu sa vrátia do pôvodného stavu. základnou stavebnou zložkou týchto vlákien je elastín, produkt fibroblastov a pravdepodobne i buniek hladkého svalstva. Tieto vlákna na rozdiel od kolagénových nevytvárajú zväzky, ale prebiehajú jednotlivo. Väzivo s prevahou elastických vlákien má žltkastú farbu.. retikulárne vlákna vytvárajú sieťovitú štruktúru. Retikulárne vlákna sú tenké a vetvia sa, nikdy netvoria hrubšie zväzky. Sú charakteristické svojim mrežovitým usporiadaním. Nachádzajú sa najmä v riedkych väzivách a okolo ciev. Ich stavebným kameňom je retikulín. - C, Medzibunková hmota- je beztvarý koloidný roztok s veľkým množstvom bielkovín.
Druhy spojivového tkaniva 1. Väzivo - tela fibrosa _ - Tuhé kolagénové väzivo obsahuje prevažne kolagénové vlákna. Tvorí väzy spájajúcich kĺby a šľachy, ktorými sa svaly upínajú ku kosti. - Riedke väzivo vypĺňa štrbiny medzi jednotlivými orgánmi a preto sa tento typ nazýva vmedzerené väzivo - interstícium. - Elastické väzivo - tvorí pružné väzy na chrbtici, ktoré umožňujú značný rozsah pohybu. - Tukové väzivo je zložené z väzivových buniek, ktoré majú vo svojej cytoplazme kvapku tuku, tvorí vrstvu v podkoží, kde slúži ako zásobáreň energie pri hladovaní, vytvára vankúšik okolo niektorých orgánov ako sú napr. obličky, oko, chráni ich tak proti mechanickému poškodeniu pri nárazoch a má temoregulačnú funkciu. - Retikulárne ( sieťové ) väzivo obsahuje retikulárne vlákna a zvláštne rozvetvené bunky, ktoré vytvárajú priestrannú sieť, tvoria základ napr. lymfatických uzlín, kostnej drene a sleziny. 2. Chrupka - cartilago - Je tuhé, bezcievne spojivové tkanivo, ktoré nemá inerváciu. - Skladá sa: * z buniek chondrocytov * medzibunkovej beztvarej hmoty * kolagénových a elastických vláken - Ich povrch pokrýva väzivový obal - perichondrium.
- Rozlišujeme : * Hyalinná ( sklovitá ) chrupka je biela, veľmi tvrdá, ale krehká, kryje kĺbové konce kostí a tvorí chrupky hrtanu a priedušnice. * Elastická chrupka obsahuje veľké množstvo elastických vláken, preto je veľmi pružná, vytvára podklad ušného laloka a hrtanovej príchlopky. * Väzivová chrupka je veľmi pevná a odolná, vytvára medzistavcové platničky a vnútrokĺbové doštičky.
3. Kosť - Kostné tkanivo je špecializované, pevné spojivové tkanivo. Jeho základná hmota je mineralizovaná. Medzibunková hmota obsahuje minerálne látky, hlavne Ca, P, Na. Preto je kosť najtvrdšia zo všetkých spojivových tkanív. - Kostné tkanivo je základom kosti kosť je orgánom!!!!! - Organickú, ústrojovú časť kosti ossein tvoria: Kostné bunky osteocyty, ktoré sú uložené v plytkých priehlbinách kostných lamiel. V kosti dospelého človeka sa podieľajú na uvoľňovaní minerálov viazaných na tkanivové vlákna kostného tkaniva nervovej a svalovej sústavy. Osobitne významné je uvoľňovanie vápnika, ktorého stála koncentrácia je nevyhnutná pre činnosť Medzibunková hmota - Vlákna kolagénové - Minerálne látky tvoria anorganickú, neústrojovú časť kosti. ( predstavujú asi 65 % objemu kostného tkaniva ). Kostné minerály sa v podobe štíhlych ihlíc viažu na kolagénové vlákna. - V detstve prevláda organická časť kostného tkaniva, kosť je pružnejšia. V starobe naopak prevláda anorganická časť, kosť je krehká a ľahko sa láme. Rozdelenie kostného tkaniva podľa usporiadania lamiel: o súdržné kompaktné kostné tkanivo Kompaktné kostné tkanivo tvorí zväčša rôzne hrubú povrchovú časť kosti, ale predovšetkým strednú časť dlhých kostí. o hubovité špongiovité kostné tkanivo lamely sú usporiadané do siete. Tvorí vnútro plochých a krátkych kostí a vnútro rozšírených dlhých kostí hlavíc.
Svalové tkanivo - Základnou vlastnosťou svalového tkaniva je schopnosť zmrštenia kontrakcia. - Skrátenie je vyvolané nervovými podnetmi a umožnené je prítomnosťou myofibríl, uložených v cytoplazme svalových buniek. - V ľudskom tele sa vyskytujú 3 typy svalových buniek a podľa nich rozlišujeme typy svalového tkaniva: 1. Hladké svalové tkanivo sa skladá z podlhovastých vretenovitých buniek, navzájom pospájaných jemným väzivom. Bunky hladkej svaloviny obsahujú vo svojej cytoplazme myofibrily- základné kontraktibilné jednotky všetkých typov svalového vlákna. Svalovina tohto typu tvorí najčastejšie vrstvy stien dutých orgánov alebo svalovú vrstvu cievnej steny. - Hladká svalovina je inervovaná orgánovými, vegetatívnymi nervami, ktorých riadenie nepodlieha našej vôli - má mimovôľovú ( autonómnu inerváciu). Kontrakcia spôsobuje napr. zmenšenie dutín, uzavretie lúmenu ( priesvitu ) orgánov. 2. Kostrové, priečne pruhované svalové tkanivo - tvorí základ svalstva končatín, ako aj chrbtových, brušných, hrudníkových, krčných a tvárových svalov. - Základnou stavebnou jednotkou PPS sú svalové vlákna, ktoré sa skladajú do zväzkov spojených jemným väzivom. - Vlákna PPST sú niekoľko cm dlhé valce s tupými koncami. Vnútri vláken ležia v cytoplazme myofibrily ( sú zložené z dvoch typov vláknitých bielkovín, ktoré svojou rozdielnou svetelnou lomivosťou podmieňujú striedanie svetlejších a tmavších úsekov priečne pruhovanie ) a jadrá, ktorých je väčší počet. - PPST riadia miechové a hlavové nervy. Jeho činnosť je pod kontrolou mozgovej kôry, teda sa dá ovládať vôľou má vôľovú inerváciu.
3. Srdcová svalovina - Tvorí strednú vrstvu steny srdca. Trámcová štruktúra svaloviny umožňuje rýchly a dokonalý rozvod elektrického dráždenia, ktorý vyvoláva rytmické sťahy srdcového svalu.ss je inervovaná vegetetívnymi nervami, ktoré môžu zrýchliť alebo spomaliť akciu srdca: Okrem toho má aj vlastný systém vodivej svaloviny, ktorá sa sama automaticky vytvára a rozvádza vzruch vedúce k zmršteniu svaloviny srdca.( nezávisle od vegetatívnej inervácie ) Nervové tkanivo - Fyziologickým základom činnosti nervového tkaniva je schopnosť vytvárať a viesť vzruchy. - Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervového tkaniva je neurón. - Neuróny sa zvyčajne prepájajú ( dotýkajú ) v miestach, ktoré nazývame synapsy, a vytvárajú tak zložité raťazce siete, napájajú sa na výkonné orgány ( svaly ) alebo spájajú prijímače ( receptory ) s ústredným nervstvom. - Neurón sa skladá z : - Vlastného tela nervovej bunky - Výbežkov, ktoré môžu byť dvojaké: Axón vedie odstredivo napr. od bunky ku svalu. Tento výbežok je zvyčajne veľmi dlhý Dentridy sú krátke výbežky vedúce odstredivo napr. od receptora k telu bunky. - Výbežky nervových buniek sú výdutinami tela bunky: povrch majú preto pokrytý cytoplazmatickou membránou a vyplnené cytoplazmou s bunkovými organelami. Tvoria tzv
. nervové vlákna. Povrch niektorých výbežkov je pokrytý myelínovou pošvou: Čím je vlákno a myelínová pošva hrubšia, tým rýchlejšie vedie vzruchy. - V cytoplazme neurónov prebieha výdatná tvorba bielkovín dosahujúca až úroveň žľazových buniek. - Gliové bunky sa nachádzajú v okolí nervových výbežkov v CNS a tvoria akési výplňové väzivo nervového tkaniva. Tieto bunky vytvárajú vhodné prostredie pre činnosť nervových buniek. Okrem podpornej funkcie zabezpečujú výživu nervových buniek, tvoria obaly okolo nervov a niektoré z nich majú ochrannú funkciu majú schopnosť fagocytovať cudzorodé látky.