ekonomický týždenník analyzy@pabk.sk
OBSAH Zaujalo nás: Desať názorov, ktoré majú Slováci na euro päť rokov po vstupe do eurozóny 3 Čo nové vo svete: Životná úroveň Slovákov dosahuje 76 % európskeho priemeru 4 Euro minulý týždeň atakovalo 2 ročné maximá voči doláru 5 Americký Fed bude rozhodovať o znižovaní stimulov 5 Ropa Brent za týždeň zlacnela o 1,4 % 6 Produkcia slovenských priemyselníkov v októbri vzrástla o 6,8 % 6 Tržby slovenských priemyselníkov rástli aj počas októbra 7 Slovenskí priemyselníci prijali v októbri o desatinu viac objednávok ako pred rokom 7 Zahraničný obchod SR aj v októbri s vysokým prebytkom 8 Inflácia v novembri spomalila na 0,5 %. Za nákup potravín na štedrovečerný stôl si tak priplatíme iba 1 %. 8 Rebríček týždňa: Slovákov môže pred Vianocami zlákať nakupovanie v okolitom zahraničí 9 Kalendár udalostí 51. týždňa 10 Predikcie podľa Poštovej banky 10 Tento dokument slúži ako doplnkový informačný materiál pre klientov Poštovej banky, a.s. [ďalej ako banka ]. Informácie a názory v ňom uvedené boli získané zo zdrojov, ktoré boli považované za spoľahlivé, avšak banka neposkytuje žiadnu záruku za ich úplnosť a správnosť. Taktiež tento dokument nie je ponukou alebo propagáciou nákupu alebo predaja ktoréhokoľvek finančného produktu. Tento dokument môže byť reprodukovaný alebo publikovaný l en s menom Poštovej banky. Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, analyzy@pabk.sk 2
Zaujalo nás: Desať názorov, ktoré majú Slováci na euro päť rokov po vstupe do eurozóny Na Slovensku platíme eurom už takmer 5 rokov. Od 1. januára 2009 nám totiž začali z peňaženiek miznúť slovenské koruny a postupne ich nahrádzala nová mena euro. Čo si Slováci v súčasnosti o spoločnej mene eurozóny myslia? Podľa koľkých našincov euro našej krajine pomáha a koľkí ešte stále zapínajú vo svojich hlavách kalkulačky a prepočítavajú eurá na koruny? A ako euro ovplyvnilo naše cestovanie do ostatných krajín EÚ? Odpovede na tieto ako i ďalšie otázky sme našli v aktuálnom prieskume Eurobarometer za október 2013. Takmer šiesti z desiatich Slovákov považujú euro za dobrú vec pre našu ekonomiku. Ešte vyšší podiel, takmer 70 %, opýtaných Slovákov sa pozerá na euro ako na pozitívum pre Európsku úniu. V tomto prípade sme sa dokonca zaradili do prvej polovice eurooptimistov. Spoločná mena z nás ale zanietenejších Európanov zatiaľ neurobila. Vďaka euru sa cíti byť väčšími Európanmi iba pätina Slovákov. Zaradili sme sa tak medzi krajiny, ktoré zdieľajú tento pocit v menšej miere. Hoci na druhej strane, u žiadneho člena eurozóny podiel obyvateľov, z ktorých by euro urobilo väčších Európanov, nepresiahol hranicu 40 %. Platiť v hotovosti eurovými mincami alebo bankovkami nám už problém nerobí. V prípade mincí sa priklonilo k odpovedi no problem 68 % opýtaných Slovákov, v prípade bankoviek dokonca až 86 %. Napriek tomu ostatné krajiny platiace eurom skončili pred nami a platenie eurami v nich považujú za bezproblémové vyššie podiely ich obyvateľov. Deväť z desiatich opýtaných Slovákov potvrdilo ťažkosti pri používaní jednocentovej mince a najradšej by ju z obehu vylúčili. Euro a identita 1) Euro vníma ako dobré pre svoju krajinu 56 % Slovákov 2) Euro vníma ako dobré pre EÚ až 69 % Slovákov 3) Vďaka euru sa cíti byť viac Európanom ako predtým 21 % Slovákov Euro a jeho používanie v praxi 4) Platiť v hotovosti eurovými mincami nerobí problém 68 % Slovákov 5) Platiť v hotovosti eurovými bankovkami nerobí problém 86 % Slovákov Euro a jeho prepočítavanie do starej meny 6) Pri väčších nákupoch [auto alebo dom] prerátava euro do pôvodnej meny 57 % Slovákov 7) Pri bežných nákupoch prerátava euro do pôvodnej meny 40 % Slovákov Euro a cestovanie 8) Cestovanie v zahraničí je vďaka euru ľahším a menej nákladným pre 47 % Slovákov 9) Vďaka euru je porovnávanie cien v iných krajinách EÚ ľahšie pre 65 % Slovákov 10) Euro znížilo náklady bankových služieb pri návšteve iných krajín EÚ u 30 % Slovákov Zdroj: Poštová banka podľa Eurobarometer Pri bežných nákupoch prerátava eurové cenovky na slovenské koruny 40 % Slovákov. Nie je to však prekvapivé, keďže slovenská koruna ako taká bola súčasťou našich životov 16 rokov. V rámci eurozóny nám tak patrí prvenstvo, nakoľko podiel ľudí zapínajúcich pri bežných nákupoch v hlave eurokalkulačku, je u nás najvyšší. Pri väčších nákupoch, akými sú napríklad kúpa auta alebo domu, prerátava sumy v eurách na slovenské koruny ešte vyšší podiel Slovákov, až 57 %. Jedine na Malte si prepočtami do starej meny pomáhajú v ešte väčšej miere ako my. Spomínate si ešte na prípravy letnej dovolenky z roku 2008 v Grécku, v Taliansku alebo v Španielsku? Jednou z preddovolenkových povinností bola vtedy aj návšteva banky alebo zmenárne spojená s výmenou slovenských korún na eurá. Táto povinná jazda je už ale päť rokov minulosťou. Menou, ktorú dnes nosíme v peňaženkách, zaplatíme za čokoľvek v ďalších 16 krajinách eurozóny. Platiť eurom ale zväčša nie je problém ani v ostatných európskych krajinách. Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer je tak cestovanie v zahraničí vďaka euru ľahším a menej nákladným pre každého druhého Slováka. Zavedenie spoločnej meny zároveň uľahčilo až dvom tretinám Slovákov porovnávanie cien v ostatných krajinách únie. Nižšie náklady na bankové služby pri návštevách iných krajín EÚ zaregistrovala takmer tretina Slovákov. Vo všetkých troch spomenutých názoroch sme ale za priemerom eurozóny zaostali, a teda obyvateľom viacerých krajín eurozóny spoločná mena uľahčila cestovanie významnejšie ako nám. Podľa nášho názoru ľudia akúkoľvek zmenu vo všeobecnosti vnímajú citlivejšie v čase jej plánovania a realizácie. V období zavádzania eura prevládal strach z prudkého zdražovania. Ten sa ale v prípade SR realitou nestal. Slovensko totiž prijímalo novú menu v roku 2009 teda v roku hospodárskej recesie. Rast cien tak bol predovšetkým z tohto dôvodu počas rokov 2009 a 2010 relatívne pomalý. Navyše v tomto období meny okolitých susedov výraznejšie oslabovali voči euru, a tak si Slováci za lacnejšími nákupmi odskakovali aj do Maďarska, Poľska či Česka. Navyše otázku som za alebo proti euru? v tomto období vystriedali iné problémy úvahy ohľadom vývoja v ekonomike a následne obavy zo straty zamestnania. 3
Čo nové vo svete: Životná úroveň Slovákov dosahuje 76 % európskeho priemeru SLOVENSKO: Životná úroveň na Slovensku dosahovala v minulom roku 76 % európskeho priemeru. Vyplýva to z ukazovateľa HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily [HDP p. c. v PPS], ktorý v závere uplynulého týždňa zverejnil Štatistický úrad EÚ [Eurostat]. Ukazovateľ HDP p. c. v PPS vyčísľuje, aká veľkosť celkovej ekonomickej aktivity za určité obdobie pripadá na jedného obyvateľa sledovanej oblasti a porovnáva sa so základňou, ktorou je tento istý ukazovateľ vypočítaný za úniu ako celok. Porovnávacia základňa, teda priemer za EÚ, predstavuje hodnotu 100. Ak teda v niektorej krajine hodnota vyprodukovaných tovarov a služieb prepočítaná na počet obyvateľov je vyššia ako hodnota za celú EÚ, tak aj výsledný index je vyšší ako 100 a naopak. Pre lepšiu porovnateľnosť údajov sa ukazovateľ vyčísľuje v parite kúpnej sily, teda v akejsi umelej menovej jednotke, ktorá zohľadňuje rozdiely v cenových hladinách jednotlivých krajín. Tento ukazovateľ sa najčastejšie používa na vyjadrenie životnej úrovne, avšak má veľa nedostatkov, a preto je často aj terčom kritiky. Najvyššiu životnú úroveň v rámci EÚ mali podľa Eurostatu aj v minulom roku Luxemburčania [263 % priemeru EÚ] a najnižšiu Bulhari a Rumuni [47 % resp. 50 % priemeru EÚ]. Spomedzi našich susedov z V4 dosahovali vlani vyššiu životnú úroveň ako my len Česi [81 % priemeru EÚ], naopak Poliaci i Maďari za nami zaostávali [zhodne 67 % priemeru EÚ]. CYPRUS: Pondelkové stretnutie ministrov financií eurozóny [Eurogroup] v Bruseli prinieslo okrem iného aj odklepnutie uvoľnenia ďalších prostriedkov pre Cyprus. Druhá misia Trojky na Cypre dopadla dobre a ministri financií ocenili pokrok krajiny pri napĺňaní cieľov záchranného programu. Skupina Eurogroup preto rozhodla o uvoľnení 100 mil. EUR z trvalého eurovalu [ESM] ešte do konca aktuálneho roka. Ďalších 86 mil. EUR by mal Cypru uvoľniť MMF, avšak rozhodnutie fondu padne až 20. decembra. Predstavitelia Eurogroup vychválili aj Írsko, ktorému opäť pogratulovali k úspešnému ukončeniu záchranného programu. Írsku už bude z ESM uvoľnená len posledná tranža pomoci v objeme 800 mil. EUR. Na jar sa na trhoch vo veľkom hovorilo o tlaku Trojky na cyperskú centrálnu banku z dôvodu predávania zlatých rezerv krajiny. Odpredaj časti zlata mal byť súčasťou záchranného programu v snahe získať dodatočné finančné prostriedky. Aj tento fakt bol jedným z dôvodov, prečo sme v apríli videli strmý prepad ceny zlata na svetovom trhu. Cyperská centrálna banka sa v piatok k téme vrátila a uviedla, že svoje zlaté rezervy nemá v úmysle predávať ani dnes. UKRAJINA: Pokračujúce protivládne protesty v ukrajinských uliciach doliehajú už aj na miestny finančný trh. Ukrajinská hrivna je len krôčik od dvojročného minima voči euru či ročného minima voči doláru. Snaha krajiny zabrániť ďalšiemu oslabovaniu hrivny mala minulý mesiac za následok pokles devízových rezerv o 9 %. Naopak, medzibankové sadzby na Ukrajine poskočili na ročné maximum. Overnight index, ktorý sleduje náklady na požičiavanie si bánk na obdobie jedného dňa, vzrástol v priebehu uplynulého týždňa nad 20 %. Ešte v závere novembra bola pritom táto sadzba na úrovni len cca 4 %. Likvidita na trhu totiž prudko klesá práve v dôsledku masívnych intervencií v snahe ochrániť kurz hrivny. ECB: Guvernér Európskej centrálnej banky [ECB] Draghi vo štvrtok vystúpil pred Európskym parlamentom, aby hovoril o činnosti centrálnej banky a nástrojoch, ktoré využíva na zabezpečenie menovej stability v eurozóne. Situácia v menovom bloku je podľa guvernéra veľmi odlišná od tej, akú zažívalo Japonsko v 90. rokoch, keďže v eurozóne deflácia nehrozí. Zopakoval tiež, že ak ECB pristúpi k ďalšiemu uvoľneniu menovej politiky prostredníctvom dlhodobých úverov pre banky [LTRO], urobí to tak, aby zaistila presun prostriedkov do reálnej ekonomiky. Nemecký zástupca vo výkonnej rade ECB Asmussen v nedeľu oznámil, že sa svojho postu vzdáva a odchádza do nemeckej vlády, kde bude pôsobiť ako štátny tajomník na ministerstve práce. Asmussen mal byť pritom členom výkonnej rady až do roka 2019 a predstavoval hlavnú spojku medzi Nemeckom a ECB. Spolu s ďalším Nemcom Weidmannom bol častým kritikom menej štandardných opatrení centrálnej banky. Zatiaľ nie je známe, kto Asmussena nahradí, avšak vzhľadom na záväzok ECB zvýšiť podiel žien vo vedení, je pravdepodobné, že do výkonnej rady zasadne zástupkyňa nežnejšieho pohlavia. SLOVINSKO: Slovinská centrálna banka minulý týždeň uviedla, že má dostatok prostriedkov na to, aby svojmu bankovému sektoru pomohla sama. Centrálna banka dospela k takémuto záveru po tom, ako si preštudovala výsledky stresového testovania desiatky komerčných bánk. Podľa výsledkov testu potrebuje slovinský bankový sektor na svoju rekapitalizáciu 4,8 mld. EUR, čo je v súlade s odhadmi. Práve v súvislosti s problémovým slovinským bankovým sektorom, ktorý zaťažujú nesplácané úvery, sa už niekoľko mesiacov špekuluje o tom, že krajina bude potrebovať zahraničnú finančnú pomoc. Tú ale zatiaľ Slovinsko odmieta a tvrdí, že si poradí samo. 4
Euro minulý týždeň atakovalo 2 ročné maximá voči doláru Euro v pondelok voči doláru posilňovalo EURUSD EURCZK Zdroj: Bloomberg a polepšilo si vyššie nad hladinu 1,3700 1,39 27,60 EURUSD. K rastu mu dopomohli komentáre 1,33 26,50 spoza Atlantiku, keďže viacerí predstavitelia 1,27 25,40 Fed-u chladili očakávania uťahovania stimulov 5-13 7-13 9-13 11-13 5-13 7-13 9-13 11-13 [tzv. tapering]. Ak by k taperingu v USA v najbližších mesiacoch aj došlo, malo by sa jednať o malé krôčiky, teda len postupné EURGBP USDJPY znižovanie objemu mesačných nákupov aktív, 0,88 0,85 104,00 97,00 ktoré sú aktuálne stanovené na úrovni 85 mld. USD. Euro sa držalo v blízkosti hladiny 1,3740 0,82 90,00 EURUSD aj v utorok. Spoločná mena eurozóny aj 5-13 7-13 9-13 11-13 5-13 7-13 9-13 11-13 v stredu posilňovala, keď si voči doláru polepšila z otváracej úrovne 1,3760 EURUSD na večerných 1,3790 EURUSD. V priebehu dňa pritom euro otestovalo aj hladinu 1,3800 EURUSD, ktorú ale nedokázalo udržať. Euro tak atakovalo dvojročné maximá z konca októbra, kedy dosiahlo až na úroveň 1,3832 EURUSD. Naša mena voči doláru posilňovala už po siedmy deň v rade, čo je jej najdlhšia rally od apríla 2011. Vo štvrtok euro prerušilo svoju rastovú šnúru a voči doláru si pohoršilo o 0,2 % na 1,3750 EURUSD. Doláru pomohol pozitívny vývoj maloobchodných tržieb, ktoré v novembri v porovnaní s októbrom vzrástli o 0,7 %, čo je 5 mesačné maximum. Zdá sa tak, že Američania sa už naplno pustili do predvianočných nákupov. Táto správa prevážila aj nad menej pozitívnym faktom, že počas predminulého týždňa pribudlo v USA 368 tis. nových žiadateľov o podporu v nezamestnanosti. Spoločná mena eurozóny v piatok voči doláru mierne oslabila. V úvode dňa sa euro obchodovalo v okolí hladiny 1,3760 EURUSD, no o jedenástej sa porúčalo nadol až na dohľad úrovne 1,3700 EURUSD. Dôvodom bolo oznámenie ECB o plánovanom predčasnom splatení LTRO úverov. Keďže ECB už skôr oznámila, že na prelome rokov pozastaví možnosť predčasného splácania LTRO, komerčné banky využili poslednú možnosť vrátiť požičané ešte v roku 2013. Objem predčasného splatenia ale ďaleko prekonal odhady, keď sa komerčné banky rozhodli do ECB vrátiť až 22,7 mld. EUR. Keďže sa tým opäť zníži úroveň nadmernej likvidity v eurozóne, zvyšujú sa stávky na ďalšie uvoľnenie menovej politiky zo strany ECB. Euro v druhej polovici obchodovania časť strát vymazalo a deň i týždeň napokon uzavrelo na úrovni 1,3740 EURUSD. Česká koruna voči euru aj minulý týždeň oslabovala a pohoršila si až nad hladinu 27,500 EURCZK. Oslabenie zaznamenal aj maďarský forint, ktorý sa voči euru posunul z pondelkovej úrovne 300,30 EURHUF na piatkových 301,80 EURHUF. Jedine poľský zlotý minulý týždeň voči euru posilnil a polepšil si z pondelkových 4,1860 EURPLN na piatkových 4,1790 EURPLN. Americký Fed bude rozhodovať o znižovaní stimulov Prvá polovica aktuálneho týždňa prinesie zasadnutia hneď trojice nami sledovaných centrálnych bánk. Česká ČNB v novembri prekvapila intervenciou proti korune a v utorok tak od nej ďalšie kroky neočakávame. Základná úroková sadzba v Českej republike by tak mala zotrvať na technickej nule. Ďalej uvoľňovať menovú politiku ale zrejme opäť bude maďarská MNB, od ktorej očakávame zníženie základnej úrokovej sadzby na nové minimum 3,00 %. Veľká pozornosť sa ale bude venovať najmä americkému Fed-u, ktorý bude rozhodovať o tom, či znížiť objem monetárnych stimulov už v decembri, alebo s takýmto krokom počkať do nového roka. % Vývoj na peňažnom trhu 1,00 0,50 0,00 5-13 7-13 9-13 11-13 1M EURIBOR 3M EURIBOR 12M EURIBOR sadzba ECB % Sadzby národných bánk vo svete 1,00 0,50 0,00 5-13 7-13 9-13 11-13 ECB FED BoE % Sadzby národných bánk V4 6,00 3,00 0,00 5-13 7-13 9-13 11-13 ECB ČNB NBP MNB 5
1-12 2-12 3-12 4-12 5-12 6-12 7-12 8-12 9-12 10-12 11-12 12-12 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 Ropa Brent za týždeň zlacnela o 1,4 % Cena ropy Brent [v USD za barel] Zdroj: Bloomberg 130 120 110 100 90 1-12 4-12 7-12 10-12 1-13 4-13 7-13 10-13 Rozpätie medzi cenou európskej ropy Brent a jej americkej sesternice WTI sa minulý týždeň zúžilo. Zatiaľ čo cena severomorskej ropnej zmesi poklesla, americká ropa zaznamenala zdraženie. Ropa Brent výrazne zlacnela už v pondelok, keď si odpísala vyše dva doláre a obchodovala sa za 109,39 USD za barel. Na takmer totožnej úrovni sa ropa obchodovala aj v utorok. V stredu zaznamenala mierne zdraženie na 109,70 USD za barel v dôsledku obáv o obnovenie dodávok z Líbye. Vo štvrtok však tieto zisky vymazala a zaznamenala ďalší cenový pokles na 108,67 USD za barel. A tak hoci v piatok ropa Brent nepatrne zdražela na 108,83 dolárov za barel, v celotýždennom zúčtovaní zaznamenala zlacnenie o 1,4 %. Medzimesačne bola však ropa stále drahšia o 4,1 %. Produkcia slovenských priemyselníkov v októbri vzrástla o 6,8 % r/r Priemyselná a stavebná produkcia Zdroj: ŠÚ SR 20% 10% 0% -10% -20% Priemyselná produkcia na Slovensku vstúpila do posledného štvrťroka medziročným rastom a nadviazala tak na predchádzajúce mesiace. V októbri bola produkcia slovenských priemyselníkov medziročne vyššia o 6,8 %. Samotná priemyselná výroba medziročne vzrástla o rovných 9,0 %, ale oblasť ťažby a dobývania zaznamenala pokles produkcie o 2,6 % a producenti z oblasti dodávok elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu vyprodukovali v porovnaní s vlaňajším októbrom o 7,2 % menej. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR [ŠÚ SR]. Priemyselná produkcia Stavebná produkcia V rámci priemyselných odvetví zaznamenali v októbri najvýraznejší medziročný rast produkcie výrobcovia elektrických zariadení [o 63,6 %]. Dvojciferný rast produkcie ale potešil aj výrobcov textilu a odevov, producentov kovov a kovových výrobkov, ostatnú výrobu či výrobu gumy a plastov. Pre našu ekonomiku dôležitý automobilový priemysel si v októbri zaknihoval nárast produkcie o 7,7 %, čo v porovnaní so septembrovým výsledkom predstavuje zrýchlenie a tento fakt preto vnímame pozitívne. Ďalším dôležitým ťahúňom našej ekonomiky je výroba počítačových, elektronických a optických produktov, ktorá však v októbri zaznamenala mierny pokles o 1,0 %. S najvýraznejším medziročným poklesom výroby sa aj v desiatom tohtoročnom mesiaci museli popasovať producenti farmaceutických výrobkov [o 53,3 %]. Eurostat zverejnil počas uplynulého týždňa októbrový vývoj priemyselnej produkcie za väčšinu ekonomík EÚ. V eurozóne ako takej bol evidovaný medziročný nárast produkcie o 0,2 %, v únii o 0,8 %. Najvýraznejší nárast zaznamenali Rumuni a to o vyše desať percent. Naopak, s prepadom výroby o takmer štrnásť percent sa museli potrápiť Malťania. Slovenskí stavbári sa na rozdiel od priemyselných výrobcov nemohli pochváliť rastom a aj v októbri vykázali prepad svojej produkcie, tentokrát o 5,0 %. Naposledy sa podarilo našim stavbárom vyprodukovať medziročne viac v závere roka 2011. 6
1-12 2-12 3-12 4-12 5-12 6-12 7-12 8-12 9-12 10-12 11-12 12-12 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 Tržby slovenských priemyselníkov rástli aj počas októbra Tržby slovenských priemyselníkov sa po 4 mesiacoch poklesov vrátili v septembri opäť k rastu a v tomto trende zotrvali aj počas októbra, kedy sa medziročne zvýšili o 2,6 %. Tržby v samotnej priemyselnej výrobe vzrástli o 4,7 % a v dodávke vody a odvode odpadových vôd o 5,0 %, avšak tržby v ťažbe a dobývaní klesli o 1,7 % a v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu o 9,0 %. Údaje zverejnil ŠÚ SR. Medziročný vývoj v % v októbri 2013 Odvetvie hospodárstva Tržby Zamestnanosť Nominálna Reálna mzda mzda Priemysel 3,1-0,3 4,3 3,3 Stavebníctvo -6,0-4,8 3,7 2,7 Predaj a oprava motorových vozidiel 2,4 0,1 5,9 4,9 Veľkoobchod 3,5-0,4 2,3 1,3 Maloobchod -1-0,3 1,1 0,1 Ubytovanie 1,1 1,4 2,4 1,4 Činnosť reštaurácií a pohostinstiev 0,8 1,3 0,8-0,2 Vybrané trhové služby 10,9 3,7-1,4-2,4 Informácie a komunikácia 4,7-0,2 9,3 8,2 Doprava a skladovanie 11,2 6,2 2,1 1,1 Zdroj: ŠÚ SR Spomedzi jednotlivých priemyselných odvetví sa s najvýraznejším poklesom tržieb aj v októbri museli vyrovnať farmaceuti [o 41,1 %] a producenti z oblasti chemickej výroby [o 25,2 %]. V mínuse ale skončili producenti z viacerých priemyselných odvetví vrátane výrobcov koksu a rafinovaných ropných produktov či potravinárov, ktorých produkcia klesla o viac než desatinu. Zároveň sa však výrobcovia pôsobiaci v mnohých iných odvetviach mohli tešiť z vyšších tržieb ako pred rokom. Dvojciferný nárast tržieb si na svoje konto pripísali producenti elektrických zariadení, strojári a taktiež aj automobilky. Práve tie sú tradičným ťahúňom našej ekonomiky, preto je októbrový rast ich tržieb o 12,7 % dobrou správou. Mierne vyššie tržby [o 2,2 %] ako počas vlaňajšieho októbra sa podarilo zaznamenať aj nášmu ďalšiemu dôležitému priemyselnému odvetviu, ktorým je výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov. V októbri však mali dôvod na úsmev nielen priemyselníci, ale aj producenti z ostatných odvetví nášho hospodárstva. Medziročne vyššie tržby sa totiž podarilo dosiahnuť všetkým s výnimkou stavbárov [pokles o 2,8 %] a maloobchodníkov [o 0,8 %]. Najvýraznejší, až dvojciferný nárast tržieb bol zaznamenaný v predaji a oprave motorových vozidiel, v oblasti vybraných trhových služieb a taktiež v doprave a skladovaní. Slovenskí priemyselníci prijali v októbri o desatinu viac objednávok ako pred rokom Október slovenským priemyselníkom prial a priniesol im najvyšší medziročný nárast nových objednávok v tomto roku. Podľa údajov ŠÚ SR totiž nové priemyselné objednávky zaznamenali v októbri nárast o 10,5 %. v %, r/r Nové priemyselné objednávky v SR Zdroj: ŠÚ SR 40 30 20 10 0-10 Viacero priemyselných odvetví sa v októbri tešilo z dvojciferného rastu nových priemyselných objednávok. Najvýraznejší nárast o 43,7 % zaznamenali výrobcovia strojov a zariadení. Darilo sa aj automobilkám, ktoré v októbri zaznamenali o desatinu vyššie objednávky ako v rovnakom mesiaci vlaňajška. V ich prípade sa tak jednalo o najvýraznejší rast nových objednávok od januára tohto roka, čo je pre ťahúňa našej ekonomiky pozitívna správa. Nárast objednávok o 5,9 %, ktorý bol vôbec prvým rastom v tomto roku, zaznamenali aj naši výrobcovia počítačových, elektronických a optických produktov. Naopak, s poklesom objednávok o 43,2 % sa museli aj v októbri vyrovnať producenti z oblasti farmácie. Dvojciferný medziročný pokles objednávok ale nepotešil ani výrobcov chemikálií či dopravných prostriedkov [mimo automobilov]. 7
1-12 2-12 3-12 4-12 5-12 6-12 7-12 8-12 9-12 10-12 11-12 12-12 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 11-13 1-12 2-12 3-12 4-12 5-12 6-12 7-12 8-12 9-12 10-12 11-12 12-12 1-13 2-13 3-13 4-13 5-13 6-13 7-13 8-13 9-13 10-13 Zahraničný obchod SR aj v októbri s vysokým prebytkom v mil. EUR 7 000 6 000 5 000 4 000 3 000 2 000 1 000 0 Vývoj zahraničného obchodu Rady1 Rady2 Zdroj: ŠÚ SR Na Slovensko sa v októbri doviezli tovary a služby v hodnote 5 592,9 mil. EUR, teda o 1,6 % viac ako v rovnakom mesiaci vlaňajška. Októbrový export dosiahol hodnotu 6 076,0 mil. EUR a bol tak porovnateľný ako pred rokom, nakoľko zaznamenal len nepatrný nárast o 0,1 %. Saldo nášho zahraničného obchodu tak bolo v októbri aktívne vo výške 483,1 mil. EUR. Od začiatku roka vykázala obchodná bilancia prebytok na úrovni 4 294,3 mil. EUR, čo je o 1,1 mld. EUR viac ako za 10 mesiacov roka 2012. Ak bude takýto vývoj pokračovať aj v posledných dvoch mesiacoch roka, tak náš zahraničný obchod ukončí tento rok s rekordným prebytkom. Inflácia v novembri spomalila na 0,5 %. Za nákup na štedrovečerný stôl si priplatíme iba 1,1 %. Ceny tovarov a služieb v novembri medziročne vzrástli iba o 0,5 % a zotrvali tak v trende postupného spomaľovania, ktorý je neprehliadnuteľný už od konca minulého roka. Medzimesačne, teda oproti októbru 2013, spotrebiteľské ceny na Slovensku klesli a to o 0,1 %. Vyplynulo to z údajov, ktoré zverejnil ŠÚ SR. Aj v novembri 2013 sme si medziročne priplácali najmä za vzdelávanie, ktoré zdraželo o 5,7 %. Alkohol a tabak v novembri zaznamenali medziročný rast cien o 2,1 %, za služby kaviarní, hotelov a reštaurácií sme si priplatili medziročne viac o 1,7 %. Čo ale Slovákov určite v predvianočnom období poteší, je spomaľovanie rastu cien potravín a nealkoholických nápojov. V novembri nás vyšli oproti minulému roku drahšie iba o 1,1 % a podobnú zmenu cien očakávame aj v decembri. To znamená, že za ten istý nákup na štedrovečerný stôl, za ktorý sme vlani zaplatili 100 EUR, zaplatíme dnes o 1 euro viac, teda 101 EUR. 5,0 4,0 3,0 2,0 1,0 0,0 v %, r/r Inflácia Zdroj: ŠÚ SR Aj v novembri mali dôvod na radosť cestujúci, nakoľko ceny v doprave medziročne poklesli o rovné dve percentá. Zlacnenie o rovné percento bolo vykázané aj v prípade pôšt a telekomunikácií a o 0,5 % lacnejšie nás v novembri v porovnaní s minulým rokom vyšli aj rozličné tovary a služby a zariadenie do domácnosti. Oproti októbru 2013, teda medzimesačne, bol najvýraznejší nárast cien evidovaný v prípade odevov a obuvi [avšak iba o 0,3 %]. Naopak, pokles o sedem desatín percenta zaznamenala oblasť dopravy. HICP CPI Za zmienku ale rozhodne stojí aj už piaty mesiac v rade pretrvávajúci medzimesačný pokles cien potravín a nealkoholických nápojov [v novembri o 0,5 %]. V prípade potravín pritom nie je medzimesačné zlacnenie pre jesenné obdobie celkom typické. Podľa ŠÚ SR sa pod pokles cien potravín v novembri postaralo najmä zlacnenie citrusového ovocia. Aktuálne medzimesačné poklesy cien potravín sú ale podľa nás aj dôsledkom nižších cien poľnohospodárskych komodít na svetovom trhu. Viaceré z nich boli v novembri o desiatky percent lacnejšie ako v rovnakom období pred rokom. V budúcom roku očakávame postupné zrýchľovanie rastu cien tovarov a služieb a priemernú infláciu za rok 2014 odhadujeme na úrovni 1,6 %. Naďalej sa tak bude jednať o pomerne pomalé tempá cenového rastu a ako v roku 2013, tak aj v roku 2014 by sme sa mali vďaka tomu dočkať i reálneho rastu platov. 8
Rebríček týždňa: Slovákov môže pred Vianocami zlákať nakupovanie v okolitom zahraničí Nákupná turistika do okolitého zahraničia nie je na Slovensku neznámym pojmom. Jej rozmach zvykneme zažívať najmä v časoch, kedy meny susedných krajín výraznejšie oslabujú voči euru. A svedkami práve takéhoto vývoja sme aj v tohtoročnom predvianočnom období. Prečo sa nákupná turistika oplatí tento rok viac ako vlani? *kurz voči EUR pred Vianocami 2012 2013 r/r zmena Česká koruna CZK 25,320 27,105 6,6% Maďarský forint HUF 282,60 299,40 5,6% Americký dolár USD 1,2900 1,3560 4,8% Poľský zlotý PLN 4,1235 4,1920 1,6% Zdroj: Poštová banka podľa Bloomberg * priemer od 1. novembra do 15. decembra Oproti predvianočným úrovniam z minulého roka oslabila najviac česká koruna a to o 6,6 %. Kým vlani v predvianočnom období dosahovala kurz voči euru na úrovni 25,320 EURCZK, tak tento rok sa jedná o 27,105 EURCZK. Za každé euro tak v súčasnosti dostaneme o takmer dve české koruny viac ako pred rokom. Slabšie ako vlani sú oproti euru aj maďarský forint [o 5,6 %] či poľský zlotý [o 1,6 %]. Lacnejšie ako vlani nás vyjdú aj nákupy za oceánom. Americký dolár je v súčasnosti voči euru o takmer 5 percent slabší ako pred rokom. Ocenia to tak predovšetkým tí, ktorí sa rozhodli vybaviť vianočné darčeky prostredníctvom amerických internetových obchodov, ale aj tí, ktorí do USA cestujú. Slováci, ktorí nakupujú za hranicami nášho štátu pravidelne, majú zrejme prehľad aj o pohybe cien u našich susedov. Príležitostní nákupcovia ale môžu zostať prekvapení. O koľko sú teda medziročne vyššie alebo nižšie ceny jednotlivých tovarov v Českej republike, Maďarsku či Poľsku? Medziročný nárast cien tovarov v predvianočnom období* SR ČR Maďarsko Poľsko Priemerná inflácia 0,7% 0,8% 1,1% 0,7% Potraviny 1,9% 2,9% 1,3% 2,1% Pečivo -0,3% 2,1% -3,0% 0,5% Mäso 0,2% 2,6% 2,9% 0,9% Mlieko, syry a vajcia 2,2% 4,9% 2,7% 1,7% Ovocie 2,2% -12,5% -1,4% -0,7% Zelenina 19,2% 14,6% 11,7% 16,4% Sladkosti -0,4% 0,7% -5,3% -3,7% Nealkoholické nápoje 1,5% -0,2% -0,2% -0,5% Alkohol 2,4% 1,8% 4,9% 1,1% Tabak 3,6% 4,5% 17,5% 7,7% Oblečenie a obuv 0,9% 1,5% -1,5% -4,7% Nábytok a vybavenie domácností -0,1% -1,2% 0,7% 0,0% Šperky a hodinky 3,3% 1,2% 2,5% 0,6% Benzín v osobnej doprave -6,3% -4,0% -5,5% -4,5% Zdroj: Eurostat, *október 2013 V Česku sú ceny tovarov a služieb medziročne vyššie o 0,8 %, ceny potravín si pripísali na svoje konto nárast o 2,9 %. Lacnejšie ako pred rokom si na štedrovečerný stôl môžu naši susedia kúpiť hlavne ovocie. V porovnaní s vlaňajším predvianočným obdobím Čechom zlacneli aj benzín či nábytok a vybavenie domácností. Poliaci s nárastom cien o 0,7 % zaznamenávajú spolu s nami najpomalšie zdražovanie v rámci V4. Za potraviny si priplácajú medziročne 2,1 %, no nákup darčekov v podobe oblečenia a obuvi ich vyjde o 4,7 % lacnejšie než pred rokom. Benzín medziročne zlacnel o 4,5 %. Maďari dosahujú spomedzi krajín V4 najvyšší medziročný rast cien tovarov a služieb [o 1,1 %]. Za potraviny si však naši južní susedia priplácajú medziročnej najmenej a to 1,3 %. Lacnejšie ako pred rokom ich vychádza oblečenie a obuv [o 1,5 %] a benzín [o 5,5 %]. Každý Slovák, ktorý sa aj v tomto roku nechá zlákať predvianočným nakupovaním v Maďarsku, Poľsku alebo v Českej republike, by mal vedieť, že našej ekonomike tým veľmi neprospieva. Nakúpené darčeky alebo dobroty nás síce budú tešiť pod stromčekmi či na štedrovečerných stoloch doma na Slovensku, no do čísiel slovenskej ekonomiky sa nezarátajú. Maloobchodné tržby ovplyvníme a teda zarobiť dáme obchodníkom z okolitých krajín. A to môže mať negatívny dopad na celý výkon našej ekonomiky. 9
Kalendár udalostí 51. týždňa Indikátor Obdobie Odhad PABK Odhad trhu Inflácia HICP [17. december 2013], v %, r/r november 2013 0,6 0,8 Základná úroková sadzba maďarskej centrálnej banky MNB [17. december 2013], v % december 2013 3,00 [pokles o 0,20 p. b.] 3,00 Základná úroková sadzba českej centrálnej banky ČNB [17. december 2013], v % december 2013 0,05 [bez zmeny] 0,05 Základná úroková sadzba americkej centrálnej banky Fed [18. december 2013], v % december 2013 0,25 [bez zmeny] 0,25 Index cien priemyselných výrobcov PPI [20. december 2013], r/r, v % november 2013 0,6 Predikcie podľa Poštovej banky Indikátor 3 Q 2013 4 Q 2013 1 Q 2014 2013 2014 HDP [%, r/r, stále ceny] 1] 3] 0,9* r r r r CPI [%, r/r] 1] 4] 1,3* 0,7 1,0 0,9 2,4 HICP [%, r/r] 1] 4] 1,4* 0,8 1,0 0,9 2,3 PPI [%, r/r] 1] 4] 0,7* 0,7 0,8 0,5 2,5 Index reálnej mzdy [%, r/r] 1] 3] 1,1* 0,1 0,4 0,8 0,2 Evidovaná nezamestnanosť [%] 1] 3] 13,84* 14,17 14,53 14,26 14,00 Obchodná bilancia [saldo, v mil. EUR] 5] 6] 943,0* 840,0 1 070,0 4 686,4 3 590,0 EUR/USD 2] 4] 1,35* 1,35 1,30 1,35 1,30 Základná sadzba ECB 2] 4] 0,50* 0,25 0,25 0,25 0,25 1M EURIBOR [%, p. a.] 2] 4] 0,13* 0,18 0,15 0,18 0,15 1] priemer za kvartál 2] ku koncu kvartálu 3] priemer za rok 4] ku koncu roka 5] kumulatív za kvartál 6] kumulatív za rok * skutočnosť r údaje momentálne revidujeme 10