Chronické srdcové zlyhávanie u geriatrických pacientov

Podobné dokumenty
Srdcové zlyhávanie. 1. Prof. MUDr.J. Murín,CSc. : SZ čo má vedieť praktik? 2. MUDr.M. Pernický, PhD: Čo ponúka ambulancia pre SZ

Tichá epidémia chronického srdcového zlyhávania. MUDr. Petrová Alena interná ambulancia NZZ, Nováky Starý Smokovec

STAROSTLIVOSŤ O PACIENTA S ASTHMOU BRONCHIALE V AMBULANCII PRAKTICKÉHO LEKÁRA. MUDr. Iveta Vaverková ambulancia praktického lekára Bratislava

3.1 Úmrtnosť Chorobnosť Zdravotné postihnutie, invalidita, nespôsobilosť Sebestačnosť a závislosť...

24 HODINOVÉ MONITOROVANIE KRVNÉHO TLAKU V AMBULANTNEJ PRAXI. MUDr. Mária Galčíková

Starostlivosť o pacienta s AB v primárnej starostlivosti. MUDr. Iveta Vaverková všeobecný lekár pre dospelých

Pneumologické kazuistiky. MUDr. Miroslav Žáčik, Ambulancia PaF Trstená, Námestovo

ANALÝZA KARDIOŠPECIFICKÉHO TROPONÍNU T U PACIENTOV HOSPITALIZOVANÝCH PRE FIBRILÁCIU PREDSIENÍ

ANNEX III ZMENY V SÚHRNE CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU A PÍSOMNÝCH INFORMÁCIÁCH PRE POUŽÍVATEĽOV

MUDr. Iveta Vaverková, MPH. Bojnice 2010

Náhla cievna mozgová príhoda

Betablokátory a stabilná angina pektoris

Štruktúra starostlivosti o pacientov s demenciou na Slovensku. MUDr. Ronnie Traubnerová I.neurologická klinika LFUK a FN Bratislava

Hypertenzná choroba Definícia

Súčasná diagnostika a liečba CHOCHP

Úloha specializované ambulance v léčbě CHSS. Markéta Hegarová Klinika kardiologie IKEM

Projekt MEDPED FH na Slovensku Prieskum liečby a kontroly pacientov s Familiárnou hypercholesterolémiou

Kurz hojenia rán Kongres SSPLR. Sylabus kurzu. Úvod + Rana a patofyziológia hojenia rán

REZISTENTNÍ ARTERIÁLNÍ HYPERTENZE

Ukázka knihy z internetového knihkupectví

Okruh tém ku skúške na záver certifikačnej prípravy pre výkon certifikovanej činnosti DORASTOVÉ LEKÁRSTVO

ŠPECIALIZAČNÝ ŠTUDIJNÝ PROGRAM ANESTEZIOLÓGIA A INTENZÍVNA MEDICÍNA

Ponuka preventívne zdravotno výchovných aktivít pre seniorov

Arteriální hypertenze

Doporučení pro diagnostiku a léčbu chronického srdečního selhání

Srdeční selhání a fibrilace síní. Miloš Táborský Srdeční selhání pohledem internisty

Streda o 14:00 hod.

Srdeční selhání. chronické. Komplexní kardiocentrum. Ondřej Šmíd. 1. LF UK a VFN Praha

Diagnostika chronické ICHS. Pavel Gregor KC FNKV a 3.LF UK v Praze

Betablokátory v primární péči při terapii AH a CHSS

Pacient se srdečním selháním v anamnéze a nízkou EF má mít speciální přípravu?

Vplyv konzumácie ovocia a zeleniny na výskyt metabolického syndrómu u klientov poradne zdravia

Potvrdenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti

Príloha III. Úpravy súhrnu charakteristických vlastností lieku, označenie na obale a písomná informácia je výsledkom postupu preskúmania.

Svetový deň cukrovky 2009

1. Ošetrovateľstvo ako vedná disciplína

KORELACIA STU PAJU CEJ HLADINY ALBUMINU A NAPLNENIA TERAPEUTICKEHO CIELA PRI PARENTERALNEJ NUTRIČNEJ PODPORE

Markery srdeční dysfunkce v sepsi

Hemodynamika srdečních vad. Hana Maxová Ústav patologické fyziologie 2. LF UK

Prezentace projektu MPSV Kapitola IX: Nemoci oběhové soustavy. Richard Češka III. Interní klinika 1.LF UK a VFN Praha

NÁZOV, FARMACEUTICKÁ FORMA, MNOŽSTVO ÚČINNÝCH LÁTOK V LIEKU, SPÔSOB PODÁVANIA, UCHÁDZAČ, DRŽITEĽ ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Činnosť kardiologických ambulancií v SR 2016

Roche Symposium 2017 Olomouc, Hotel Clarion, dubna 2017 Kardiální markery a věk nejen u ženy

Srdeční selhání. Patofyziologie a klinický obraz

L. Valanský. Urologická klinika LF UPJŠ a FN L. Pasteura, Inkontinencia moču v staršom veku, Inkofórum,

OŠETROVATEĽSKÝ PROCES PhDr. Andrea Krkošková

Úloha specializované ambulance srdečního selhání v Kardiocentru IKEM. Markéta Hegarová Klinika kardiologie IKEM

KAZUISTIKA POLYMORBÍDNY PACIENT NA DIALÝZE. NEFRODIALYZAČNÉ CENTRUM MARTIN, s.r.o. Miroslava Gavenčiaková Jana Frkáňová Monika Frolová

Vybrané rizikové faktory kardiovaskulárnej morbidity a mortality u hemodialyzovaných pacientov. Bc. Ivona Piecková Banská Bystrica

Fibrilace síní v akutní péči symptom nebo arytmie?

MECHANIKA SRDEČNÍ ČINNOSTI SRDCE JAKO PUMPA SRDEČNÍ CYKLUS SRDEČNÍ SELHÁNÍ

Tuberkulóza ako choroba z povolania. Doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc.

ANNEX III ZMENY V SÚHRNE CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU A PÍSOMNÝCH INFORMÁCIÁCH PRE POUŽÍVATEĽOV

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE JESSENIOVA LEKÁRSKA FAKULTA V MARTINE. Malá Hora 4A, Martin PROGRAM

Diferenciálna diagnostika astmy z pohľadu pneumológa

Pohlavné choroby v SR 2014

Analýza rizík a kontrolné opatrenia

Zavádzanie centrálneho venózneho katétra. spracovala: Lucia Staroňová

Karcinóm prostaty. MUDr. Martina Jandzíková Praktický lekár pre dospelých Žilina, Košická 2,

w w w. a l z h e i m e r. s k

Varovné príznaky pri banálnych ochoreniach

29. september 2012 Svetový deň srdca

DILATAČNÍ KARDIOMYOPATIE. Josef Veselka, David Zemánek Kardiologická klinika 2. LF UK Praha a FN Motol, Praha

Podpora kognitívnych funkcií v rámci asistovaného samoliečenia

Novinky v diagnostice srdečního selhání

Informácie o liečbe Gilenyou (fingolimod), ktoré je dôležité si pamätať

Urinfekt test infekcie močových ciest

Reumatológia na Slovensku z pohľadu reumatológa

Zátěžová P-katetrizace a testovaní reversibility PH. H. Al-Hiti Centrum pro diagnostiku a léčbu plicní hypertenze Klinika kardiologie IKEM, Praha

Historie. Lokalizace. Úvod. Patogeneze. Ateroskleróza

Naše zkušenosti s rehabilitací starších nemocných po srdečních operacích

Srdeční selhání. Srdeční výdej [CO = SV f] Křivka tlak-objem. Srdeční výdej jako parametr srdeční funkce Definice srd. selhání Etiopatogeneze Důsledky

Stretnutie angiológov Oddelenie intenzívnej angiológie, Kardiologická klinika NÚSCH, a.s.

UČEBNÍ TEXTY UNIVERZITY KARLOVY V PRAZE SRDEČNÍ SELHÁNÍ. Filip Málek, Ivan Málek KAROLINUM

Patofyziologie oběhové soustavy poruchy tvorby a vedení vzruchu (EKG)

Výprava do kosti: Najčastejším ochorením kostí na svete je osteoporóza.

SRDEČNÍ INSUFICIENCE. Markéta Vojtová VOŠZ a SZŠ Hradec Králové

Parikalcitol alebo cinakalcet s vitamínom D v liečbe sekundárnej hyperparatyreózy u dialyzovaných? Výsledky štúdie IMPACT SHPT

Enterálna a parenterálna výživa u pacienta na OAIM. Bc. Elexová Katarína kolektív OAIM

Protokol o začatí a kontrole liečby závažnej osteoporózy liekom

Komplexní řešení pacientky s HOCM a sekundárně vzniklou závažnou mitrální regurgitaci. MUDr.Darina Krausová,Kardiocentrum Třinec Podlesí

Manažment obezity v ambulancii všeobecného lekára

Manažment kraniocerebrálnych poranení vo Falck Záchrannej. Eva Havlíková Miroslav Humaj

Akutní formy ischemické choroby srdeční. Křivánková M. Oddělení urgentního příjmu FN Olomouc

EDUKÁCIA PRIMÁRNYCH OPATROVATEĽOV PACIENTOV V PALIATÍVNEJ STAROSTLIVOSTI

Anamnéza. muž, 59 let. AA: Citron, kyselé, na léky ne. RA: Otec 5x infarkt myokardu, první v 50 letech; matka demence

ANTITROMBOTIKÁ NOVĖ KOMPETENCIE VL. Dana Buzgová, Romana Compagnon, Mária Galčíková XXXI. Výročná konferencia SSVPL SLS, Bojnice

Analýza dopravnej situácie v SR

PRÍLOHA III DODATKY K SÚHRNU CHARAKTERISTICKÝCH VLASTNOSTÍ LIEKU A PÍSOMNEJ INFORMÁCII PRE POUŽÍVATEĽOV

PREVENCE KARDIOEMBOLICKÝCH ISCHEMICKÝCH CÉVNÍCH MOZKOVÝCH PŘÍHOD V OLOMOUCKÉM REGIONU

Indikace a klinický přínos SPECT z pohledu kardiologa

Diagnostika cievnych mozgových príhod Zobrazovacie metódy. Marek Sýkora

Srdeční Biomarkery. Carlos F. Agudelo VFU Brno

Výstupový test (step-test), Letunovova zkouška. - testy fyzické zdatnosti a reakce oběhového systému na zátěž

NÁHLÁ SRDEČNÍ SMRT. Bc. Hana Javorková

Atestační otázky z oboru kardiologie

Hepatitída a diabetici

Léčiva používaná u chorob kardiovaskulárního systému

MUDr. Ondřej Rennét Oddělení urgentní medicíny. 18. Brněnské dny urgentní medicíny.

Indikační proces k rozsáhlým plicním výkonům Jaká má být role anesteziologa?

Transkript:

Chronické srdcové zlyhávanie u geriatrických pacientov Romana Compagnon

CHSZ = PÁLČIVÝ PROBLÉM SÚČASNEJ MEDICÍNY nová epidémia 21 storočia incidencia a prevalencia, populácia nad 55 rokov! zlá prognóza = srdcová malignita mortalita ( 1r. > 20 %, 5 r. > 50%) časté hospitalizácie výrazne znižená kvalita života invalidizácia multidisciplinárna starostlivosť väčšina pts v starostlivosti VLD počet pts bude stále narastať systém ZS v SR

EPIDEMIOLÓGIA SZ HROZIVÉ ÚDAJE V GERIATRICKEJ POPULÁCII PREVALENCIA celá populácia 1-2%...2-3% 45-54 r. 0,7% 50-75 r. 2-5% > 70-80 r. 10-20 % (Európa: 6,5 15 mil. so SZ) INCIDENCIA celková 0,4-0,5 / 1000 / r (Európa 500 000 nových prípadov ročne) 45-55 r. 2 / 1000 / r >55 r. 12,5-17,6 / 1000 / r >85 r. 40 / 1000 / r očakáva sa ďalšie narastanie počtu prípadov v nasledujúcich desaťročiach starnutie populácie + zlepšenie dg a liečby KVO- predlžuje prežívanie ( viac pacientov dospeje do štádia SZ ) v SR len údaje z hospitalizačnej praxe: inter.odd. 10% vs. špec. geriatr.odd. 18%

Incidencia SZ v jednotlivých vekových skupinách 45 40 35 Incid./1000 obyv. 30 25 20 15 10 5 0 55-60 60-65 65-70 70-75 75-80 80-85 >85 VEK

SZ PROBLÉM DEFINÍCIE A TERMINOLÓGIE nie je nozologická jednotka! zložitý syndróm s rôznorodou etiológiou, komplexnou a nedokonale objasnenou patofyziológiou, variabilným klinickým obrazom a prognózou neexistuje definícia SZ, ktorá by bola jednoznačne a všeobecne prijatá patofyziologická definícia hemodynamické dôsledky SZ klinická definícia klinická manifestácia syndrómu v praxi sa používa množstvo nejasne definovaných prekrývajúcich sa termínov

DEFINÍCIA SRDCOVÉHO ZLYHÁVANIA (ESC 2008) SZ je klinický syndróm, pri ktorom má pacient prítomné: 1. Typické symptómy SZ ( v kľude alebo pri záťaži) D únava, nevýkonnosť, dýchavičnosť, opuchy členkov 2. Typické znaky SZ tachykardia, III. / IV. ozva, SŠ, tachypnoe, chrôpky nad pľúcami, pleurálny výpotok, zvýšená náplň JV, HM, periférne edémy 3. Objektívny dôkaz dysfunkcie srdca (štrukturálneho alebo funkčného postihnutia) v kľude kardiomegália, patologický ECHOKG, zvýšená hladina nátriuretických peptidov

SZ NOVÁ PRAKTICKÁ KLASIFIKÁCIA (ESC 2008) NOVOVZNIKNUTÉ = prvá manifestácia SZ (akútny / pomalý vznik) TRANZIENTNÉ = symptomatické SZ počas ohraničeného časového intervalu CHSZ perzistujúce SZ stabilné progredujúce (zhoršujúce sa) dekompenzované ASZ- rýchly vznik alebo zmena symptómov a znakov SZ, ktoré si vyžadujú urgentnú liečbu de novo novovzniknuté SZ (prvá manifestácia) zhoršenie preexistujúceho CHSZ

SZ - TERMINOLÓGIA ASZ vs. CHSZ (rýchlost vývoja klinických príznakov a priebehu SZ) systolické vs. diastolické SZ (mechanizmus SZ- porucha vypudzovacej schopnosti zníženie EFĽK vs. porucha plnenia- zachovaná EFĽK) kompenzované vs. dekompenzované (prítomnosť kongescie) ľavostranné vs. pravostranné (stáza v pľúcnych vs. systémových vénach) ľahké vs stredne ťažké vs ťažké SZ (klinický opis symptómov- bez limitácie/ limitácia+ časté lekárske ošetrenie) stanovenie funkčnej závažnosti - klasifikácia NYHA (I IV) sekundárne SZ špecifické stavy, kedy sú príznaky SZ spôsobené hyperkinetickou cirkuláciou (imitujú SZ, primárnym postihnutím nie je ochorenie srdca)

CHSZ - ETIOLÓGIA CHSZ = syndróm, vždy treba stanoviť základnú diagnózu! koronárna choroba - ICHS, st. po IM ťažká dlhotrvajúca a nedostatočne liečená artériová hypertenzia KMP- dilatačná/reštrikčná CHCH - významné regurgitácie / stenózy menej často : arytmie, konstriktívna perikarditída, myokarditídy

ZMENY KVS V STAROBE = INVOLÚCIA A REMODELÁCIA 1. ŠTRUKTURÁLNE: MYOKARD - úbytok a hypertrofia kardiomyocytov - hromadenie fibrózy a kolagénu - depozity lipidov, lipofuscínu, amyloidu SRDCOVÉ CHLOPNE - kalcifikácia, tuková degenerácia KORONÁRNE ARTÉRIE - dilatácia, ATS, cystická degenerácia médie VODIVÝ SYSTÉM SRDCA - strata PC buniek a špecializ..vlákien (až 75% bb SAU), fibróza SYSTÉMOVÉ CIEVY A AORTA - ATS, strata elastických vlákien, zvýšená hrúbka a tuhosť steny, dilatácia

ZMENY KVS V STAROBE = ZNÍŽENÁ KV REZERVA A PORUCHA HEMODYNAMIKY 2. FUNKČNÉ : MYOKARD - pokles kontraktility a relaxácie oneskorenie plnenia na konci diastoly- diastolická dysfunkcia SRDCOVÉ CHLOPNE - vekom navodené chlopňové chyby (1.AoSt, 2.MiR, 3.AoR) VODIVÝ SYSTÉM SRDCA - znížená citlivosť adrenergných receptorov - chronotropná inkompetencia (neschopnosť primerane zvýšiť PF pri záťaži) SYSTÉMOVÉ CIEVY - vzostup PCR (zvýšenie afterload)-zväčšené zaťaženie pre srdce (systolická HT)

VEK = hlavný rizikový faktor KVO Starnutie = zmena štrukt. a funkč.vlastností KVS Manifestácia Predklinický stav AH- systolická Koronárna choroba + RF KVO fajčenie DM, DLP obezita Chlopňové chyby, arytmie... Zvýšené riziko vzniku SZ

ŠPECIFIKÁ CHSZ V STAROBE diastolické SZ = SZZEF (EF ĽK > 40-50 %) často poddiagnostikované polymorbidita a starobné zmeny organizmu náročná interpretácie pacientových ťažkostí i objektívnych znakov SZ problém spolupráce, nevedia vyjadriť svoje ťažkosti (kognitívny deficit) typické príznaky menej často (imobilita limituje prejav ponámahových ťažkostí, mení lokalizáciu perifér. edémov) častejšie nešpecifické príznaky únava, slabosť, malátnosť (hypoperfúzia kostr. svalov) cefalea, závrate, nekľud, spavosť, spánková inverzia, zmeny spávania, zmätenosť (hypoperfúzia CNS) dyspeptické ťažkosti (hypoperfúzia/venostáza GIT) prírastok hmotnosti, nyktúria (retencia tekutín, hypoperfúzia obličiek)

ŠPECIFIKÁ CHSZ V STAROBE polypragmázia zmenená farmakokinetika a farmakodynamika vysoké riziko NÚ liekov, potrebné úpravy dávok liekov častejší klinický i laboratórny monitoring v dg i th manažmente treba vždy starostlivo zvážiť relatívne KI intervencie a porovnať očakávaný benefit nad jej rizikom

NAJVÝZNAMNEJŠIE KOMORBIDITY PRI CHSZ menia klinický obraz, priebeh, prognózu ovplyvňujú správne stanovenie diagnózy CHSZ ( pod/nad diagnostikovanie) ovplyvňujú spôsob diagnostiky i výber liečby modifikujú použitie odporúčanej štandardnej liečby Najčastejšie: KVO - HT, ICHS, CHCH, CMP, PAO DM (20-30, 40%), DLP (35%) CHOCHP (30%) anémia (15-25- 70% ) CHRI (15-35%) demencia depresia poruchy výživy obezita / kachexia

KLINICKÉ PODOZRENIE NA SZ TO: dušnosť, periférne edémy, únava, nevýkonnosť zmeny správania, dyspepsia, (prírastok hmotnosti..) OA: HT, ICHS, po IM, CHCH, CMP, PAO, DM, DLP Ab: fajčiar, alkohol RA: KVO RF: vysoký vek, obezita/kachexia U takéhoto pacienta by mal VLD cielene pátrať po objektívnych príznakoch SZ a mal by aj iniciovať realizáciu rutinného dg postupu!

ALGORITMUS DG CHSZ Klinické podozrenie na CHSZ dľa subj. prízn.+ obj. znakov VLD suponovať CHSZ+iniciuje dg BNP, NT-proBNP!!! EKG Fyziolog. nález = CHSZ nepravdepodobné RTG HRUDNÍKA Patolog. nález= AD KARDIOLÓG RUTINNÉ LABORAT. VYŠ.- KO,gl,urea,kreat,GF,Na,K,Cl,AST,ALT,ALP,BIK ALB,KM,fT4, TSH, INR, moč

DG ALGORITMUS S POUŽITÍM NP U NELIEČENEHO PAC. SO SUSP. SZ (ESC 2008) Natriuretické peptidy pg/ml BNP < 100 NT-proBNP < 400 BNP 100-400 NT-proBNP 400-2000 BNP > 400 NT-proBNP > 2000 CHSZ nepravdepodobné DG CHSZ neistá CHSZ pravdepodobné

ALGORITMUS DG CHSZ Klinické podozrenie na CHSZ KARDIOLÓG potvrdiť/vylúčiť dg CHSZ Fyziolog. nález = CHSZ nepravdepodobné 1. Patolog. nález = Dg CHSZ-etiológia -závažnosť 2. Dg rozpaky ECHOKG-kardiálna dysfunkcia NEINVAZÍVNE VYŠ. záťažové, CMR, CT, RNV, EKG Holter TAKTIKA TERAPIE POTREBA+FREKVENCIA KONZ.VYŠETRENÍ AD VLD INVAZÍVNE- koronarografia (KAP, EMB)

Požiadavky na popis syn. CHSZ v klinickej praxi Syn. CHSZ TYP KARDIÁLNEJ DYSFUNKCIE Systolická= so zníženou EF ĽK Diastolická=so zachovanou EF ĽK FUNKČNÁ TRIEDA NYHA I.- IV. ETIOLÓGIA STAV HEMODYNAMIKY komp./dekomp.

TERAPEUTICKÉ MOŽNOSTI PRI CHSZ Odstránenie korigovateľných príčin (ischémia, HT, CHCH...) Liečba komorbidít (anémia, infekcie, tyreopatia, metab./acidob./respir. rozvrat..) + očkovanie proti chrípke a pneumokokom Nefarmakologické intervencie všeobecné poradenstvo a opatrenia ( edukácia- o chorobe, liečbe, selfmonitoringu - symptómy, hm >2kg/3dni, TK, PF..) diétne a režimové opatrenia (soľ, pravidelnosť + menšie porcie, pitný režim, prevencia obstipácie, alkohol, striktný zákaz fajčenia, cestovanie..) cvičenie a záťažový tréning ( fyz.inaktivita nevhodná!!, rezká chôdza/ bicykel/ nordic walking, schopnosť vertikalizácie!)

TERAPEUTICKÉ MOŽNOSTI PRI CHSZ Farmakologická liečba ACEI / ARB BB (bisoprolol, karvedilol, metoprolol sukcinát, nebivolol) diuretiká antagonisty aldosterónového receptora digoxín vazodilatanciá, antiagreganciá, antikoagulanciá, antiarytmiká (amiodaron), statíny Chirurgická a podporná prístrojová liečba

ŠPECIFIKÁ FARMAKOTERAPIE CHSZ V STAROBE ACEI / ARB - dobre tolerované, monitoring kaliémie, obličkových fcií pri CHRI BB dobre tolerované ak sú správne indikované (pred podaním vylúčiť SSS, AVB, AB absolútna KI, CHOCHP s potrebou BD? ) DIURETIKÁ- opatrne, riziko dehydratácie a ortostatickej hypotenzie. Pre pacienta je výhodnejšie, ak má malé perimaleolárne edémy, ako keď je dehydratovaný! DIGOXÍN - zvýšené riziko digitálisovej toxicity NITRÁTY- často netolerujú, ortostatická hypotenzia, pri SZZEF! Chirurgická a prístrojová liečba- revaskularizácia, operácie kritických CHCH, HTx v SR je vek >65 absolútnou kontraindikáciou

??? V MANAŽMENTE CHSZ Chýbajú klinické štúdie, ktoré analyzujú problematiku CHSZ v geriatrickej populácii Primárne diastolické SZ ( SZZEF, EF >40-50%):? NP miesto v dg primárne diastolického SZ (SZZEF)? liečivá znižujú morbiditu a mortalitu OPTIMÁLNA TH JE NEJASNÁ CHSZ so systolickou dysfunkciou (so zníženou EF <40%): ACEI predpísané vždy ešte pred BB? Majú byť antagonisti ALDO alebo ARB pridané u symptom. pac. k ACEI a BB? Znižuje liečba šitá na mieru podľa hladín NP morbiditu a mortalitu?? špecifická liečba komorbidít (DM, anémie, RI, depresie, SAS) znižuje morbiditu a mortalitu Možno kardiál. kachexii prechádzať a liečiť ju?? zlepšiť adherenciu k liečbe,? reštrikcia soli prínosom,? ANP=zvýšené riziko hospitalizácie pre SZ...???

Úloha VLD v manažmente CHSZ CHSZ- (NYHA I-III) Edukácia, poradenstvo Podstata, priebeh, prognoza Diétne a režimové opatrenia Možnosti, podstata liečby Prav. kontroly klin. stavu Laborat., pomocné vyš. Konzultuje špecialistov Upravuje liečbu Odosiela na hospitalizáciu Dohľad nad nekard. liečbou Kontrola adherencie k liečbe Dôsledne lieči komorbidity

CHSZ V STAROSTLIVOSTI ŠPECIALISTU KARDIOLÓG /GERIATER/ INTERNISTA CHSZ s neznámou etiológiou Chlopňová chyba ako príčina SZ Ťažké CHSZťažko zvládnuteľný a komplikovaný priebeh NYHA IV ( NYHA III)

ORGANIZÁCIA ZS O PACIENTOV S CHSZ V ZAHRANIČÍ Multidisciplinárny tímový prístup kardiológ VLD psychológ dietetológ RHB odborník špecializované zdravotné sestry Náväznosť ambulantnej starostlivosti na hospitalizačnú Jednotky SZ = ambulancia SZ, laboratórium, denná klinika = komplexný poradensko-vzdelávací a odborný servis

ZÁVER CHSZ = novou epidémiou geriatrickej populácie Bremeno poskytovania ZS o týchto pacientov sa sústreďuje do ambulancií VLD Problém systému ZS v našich podmienkach: málo geriatrov, kardiológ?, internista? VLD = dominantú úlohu v starostlivosti o pacientov s CHSZ v SR Typický pacient s CHSZ na ambulancii VLD: >65 r polymorbídny polyfarmácia, polypragmázia vysoko náročný z hľadiska komplexného manažmentu (dg, th, monitoring..) SR = nedostatky v poskytovaní ZS o týchto pacientov na všetkých úrovniach

Ďakujem za pozornosť