Ž I L I N S K Ý S A M O S P R Á V N Y K R A J Číslo materiálu: 11-26/441/2013 Dátum predloženia: 5. november 2013 Materiál na rokovanie zastupiteľstva Návrh na udelenie ocenení Cena Žilinského samosprávneho kraja Navrhovateľ: Ing. Juraj Blanár predseda ŽSK Materiál vypracoval: odbor informácií a zahraničných vzťahov Úradu ŽSK Materiál predkladá: Mgr. Hana Danová riaditeľka odboru informácií a zahraničných vzťahov Úradu ŽSK Materiál obsahuje: 1. Návrh uznesenia 2. Uznesenia komisií 3. Dôvodovú správu 4. Životopisy
Návrh uznesenia k bodu 11: Návrh na udelenie ocenení Cena Žilinského samosprávneho kraja Uznesenie 1 Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja s c h v a ľ u j e udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani plk. v. v. Máriu Pelcrovú rod. Juríkovú, d.s., vojnovú veteránku. Uznesenie 2 Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja s c h v a ľ u j e udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani Helenu Záhradníkovú. Uznesenie 3 Zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja s c h v a ľ u j e udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani Luciu Klocovú. 2
VÝPIS Z UZNESENIA komisie kultúry Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, prijatého na rokovaní 21. októbra 2013 Uznesenie 7 Komisia kultúry Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani plk. v. v. Máriu Pelcrovú rod. Juríkovú, d.s., vojnovú veteránku. Uznesenie 8 Komisia kultúry Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani Helenu Záhradníkovú. Uznesenie 9 Komisia kultúry Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani Luciu Klocovú. Za správnosť Mgr. Katarína Klučková Žilina 28. októbra 2013 3 Ing. Milan Gura v. r. predseda komisie
VÝPIS Z UZNESENIA komisie školstva a športu Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, prijatého na rokovaní 22. októbra 2013 Uznesenie 11 Komisia školstva a športu Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani plk. v. v. Máriu Pelcrovú rod. Juríkovú, d. s., vojnovú veteránku. Uznesenie 12 Komisia školstva a športu Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani Helenu Záhradníkovú. Uznesenie 13 Komisia školstva a športu Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani Luciu Klocovú. Za správnosť Ing. Mária Hanuliaková Žilina 28. októbra 2013 4 Mgr. Branislav Tréger, PhD. v. r. predseda komisie
VÝPIS Z UZNESENIA komisie regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, prijatého na rokovaní 23. októbra 2013 Uznesenie 7 Komisia regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani plk. v. v. Máriu Pelcrovú rod. Juríkovú, d.s., vojnovú veteránku. Uznesenie 8 Komisia regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani Helenu Záhradníkovú. Uznesenie 9 Komisia regionálneho rozvoja a cestovného ruchu Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani Luciu Klocovú. Za správnosť Ing. arch. Mária Zaymusová Žilina 28. októbra 2013 RNDr. Peter Dobeš v. r. predseda komisie 5
VÝPIS Z UZNESENIA komisie sociálnej pomoci Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, prijatého na rokovaní 24. októbra 2013 Uznesenie 13 Komisia sociálnej pomoci Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani plk. v. v. Máriu Pelcrovú rod. Juríkovú, d.s., vojnovú veteránku. Uznesenie 14 Komisia sociálnej pomoci Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani Helenu Záhradníkovú. Uznesenie 15 Komisia sociálnej pomoci Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani Luciu Klocovú. Za správnosť Mgr. Zdenka Matejová Žilina 28. októbra 2013 Ing. Miroslav Mlynár, PhD. v. r. predseda komisie 6
Dôvodová správa K návrhu Uznesenia 1 V súlade so Všeobecne záväzným nariadením Žilinského samosprávneho kraja č. 28/2012 a na základe posúdenia výberovou komisiou v zložení: pán Ing. Jozef Štrba podpredseda ŽSK pán Ing. Milan Gura poslanec ŽSK pán Mgr. Peter Kubica riaditeľ odboru kultúry a cestovného ruchu predkladáme návrh na udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani plk. v. v. Máriu Pelcrovú rod. Juríkovú, d.s., vojnovú veteránku K návrhu Uznesenia 2 V súlade so Všeobecne záväzným nariadením Žilinského samosprávneho kraja č. 28/2012 a na základe posúdenia výberovou komisiou v zložení: pán Ing. Jozef Štrba podpredseda ŽSK pán Ing. Milan Gura poslanec ŽSK pán Mgr. Peter Kubica riaditeľ odboru kultúry a cestovného ruchu predkladáme návrh na udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani Helenu Záhradníkovú. K návrhu Uznesenia 3 V súlade so Všeobecne záväzným nariadením Žilinského samosprávneho kraja č. 28/2012 a na základe posúdenia výberovou komisiou v zložení: pán Ing. Jozef Štrba podpredseda ŽSK pán Ing. Milan Gura poslanec ŽSK pán Mgr. Peter Kubica riaditeľ odboru kultúry a cestovného ruchu predkladáme návrh na udelenie ocenenia Cena Žilinského samosprávneho kraja pre pani Luciu Klocovú. 7
Životopis Meno a priezvisko, titul: plk. v.v. Mária Pelcrová rod. Juríková, d.s., vojnový veterán Dátum a miesto narodenia: 28.10.1927, Imšady - Negrovec, Československo Bydlisko: Jilemnického 17/8,036 01 Martin Pani plk. v.v. Mária Pelcrová rod. Juríková, d.s., vojnový veterán / príslušnosť slovenská, národnosť slovenská/ má stredné zdravotnícke vzdelanie, ktoré ukončila v roku 1948 v Prahe ako Diplomovaná sestra ošetrovateľka. Absolvovala kurz inštrumentárky, psychológie, doškoľovanie zdravotných sestier a celé roky bez nehody prevážala chorých a ranených sanitkou (39 rokov). V roku 1940, spoločne s rodičmi bola u jednej rodiny v Sinivirskej Poľane uchránená pred politickými a rasovými raziami. V auguste toho roku tam prišli príslušníci SS a vzali celú rodinu aj s ňou, nakoľko ich pokladali za nepriateľov Nemeckej ríše. Hnali ich na komando zberného tábora do Wiskova v Poľsku neďaleko československých hraníc. Po vyšetrení bola nacistami, ako 13 ročná odvlečená do koncentračného tábora do Nizska nad Sanom, kde sa začal stavať koncentračný tábor. Tu robila za neľudských podmienok, za každého počasia, za neustálej prítomnosti SS dozorov, často bitá, keď nevládala pracovať. Neskôr ju ako mladistvú odvliekli do Lodže. Po čase ju odtransportovali spoločne s ďalšími deťmi do koncentračného tábora Birkenau Auschvitz. Tu znovu otrocky robili. Pri nosení dreva nevládala rýchlo chodiť, tak sa stalo, že spadla a dozorca na ňu pustil psa. Potom ju dokopal tak, že jej zlomil nos, kľúčnu kosť a mala pomliaždenie hrudníka. Robili jej rôzne zdravotné skúšky po tele a tak sa stalo, že jej ostala jedna dolná končatina svalovo oslabnutá. Ďalej bola odtransportovaná do Kalisze. Tu si pamätá kláštor mníšok a vedľa komando SS. Tu boli prichystané na transport do Nemecka do koncentračného tábora, (hovorilo sa o Mauthasene a Dachau). Bolo to koncom roku 1942. Pri čakaní na transport ochorela. Odviedli ju do nemocnice a nechali v karanténe. Keď bola na chvíľu bez dozoru podarilo sa jej ukryť pod drevami. Po príchode áut so ženami ju však objavil policajt a tak spolu s ostatnými ženami nosila drevo na auto. Potom boli odvezené na skonfiškovaný statok, kde taktiež tvrdo pracovala. Po niekoľkých mesiacoch sa jej podarilo za pomoci staršej ženy utiecť. Zakrátko však bola zadržaná a daná na kopanie zákopov. charakteristika zásluh: V roku 1944 sa dostala do Sovietskej armády - Kyjevský okruh, určená ako zberač ranených vojakov. 10. októbra bola preradená do Československého zboru v ZSSR, 2. tranzitnej roty 3. brigády, ďalej 4. brigády plk. Sachara, plk. Fantu, plk. Dr. Engela a plk. Škvarila. Bojových akcií sa zúčastnila na Ukrajine, v Karpatoch na Dukle, Levoči, Poprade, Liptovskom Mikuláši, Vrútkach, Žiline, Kroměříža až do Prahy. Do 9. mája 1945 bola pridelená do zdravotníctva k pomocným službám na poli, ako zberačka ranených, vykonávala transporty ranených vojakov, ošetrovala a zachraňovala ranených za ťažkých podmienok. Ako zdravotníčka často nespala niekoľko dní, keď prichádzala slabosť, zaspávala na nohách. Frontové nálety - bombardovania neustále pokračovali, bolo treba zachraňovať. Bola ranená, stratila sluch na ľavom uchu. Bolo to v roku 1944. Po jej zranení, armáda oznámila jej rodine, že padla v krutom boji. Zo zranenia sa však z časti vyliečila. Postupom fronty cez Slovensko 8
v Lučivnej pri Poprade bola preliečená v zdravotníckom sanatóriu Červeného kríža, založenom zo zbierok amerických židov, s názvom Joint Distribution Committee. Po preliečení pokračovala v bojoch, ako zdravotníčka až do Prahy. Potom bola pridelená do poľnej nemocnice v Slanom, kde ošetrovala väzňov z koncentračného tábora Terezin. Tu boli privážaní, nakoľko neboli schopní ďalšieho transportu. Bol to veľký rozdiel, na fronte ošetrovala zranenia a tu boli katastrofálne stavy, slabí, vysilení, vychudnutí väzni až do kosti. Bola to hrozná práca. Po vojne zostala v Miloviciach. V okolí posádky, lesoch zostalo po Nemcoch veľké množstvo munície, časté explózie zakopanej munície zapríčinilo mnohé ťažké zranenia vojakov - pyrotechnikov, ale aj obyvateľstva, ktoré musela ošetrovať. Na každú likvidáciu munície určovali aj zdravotné zabezpečenie, na ktoré sa zúčastňovala, ako ošetrovateľka. V rokoch 1946-1948 absolvovala dvojročnú ošetrovateľskú školu Československého Červeného kríža v Prahe - Střešoviciach. Bola to zvláštna trieda pre 18 vojačiek - príslušníčok Československej oslobodzovacej armády pod práporom ministerstva národnej obrany (dnes jediná žijúca). Po získaní diplomu DIPLOMOVANÁ SESTRA OŠETROVATEĽKA, postupom času si robila kurzy psychológie, inštrumentárske kurzy, ako aj ďalšie doškoľovanie pre zdravotné sestry. Taktiež si robila šoférsky kurz pre vedenie osobného a sanitného vozidla. V roku 1948 bola pridelená ako staničná sestra na očné oddelenie do vojenskej nemocnice v Českých Budějoviciach v hodnosti rotmajstra. Taktiež tu pracovala na chirurgickom oddelení. V roku 1950 bol povýšená do hodnosti podporučíčka a premiestnená do vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde pracovala ako vrchná sestra na očnom a pľúcnom oddelení. Tu sa jej ohlásili následky vojny, začali jej hnisať rany po zraneniach, na hlave pri uchu musela sa podrobiť operácii. Po operácii ochrnula na polku tváre. V roku 1953 sa vydala za dôstojníka našej armády a v roku 1954 odišla do zálohy v hodnosti Major zdravotnej služby Československej armády. V päťdesiatych rokoch sa zmenil vzťah k príslušníkom armádneho zboru ZSSR a boli bezdôvodne odstránení z armády. To postihlo aj menovanú. Vojenské zranenia a služba v ťažkých poľných podmienkach zanechali na jej zdravotnom stave ťažké následky. Prekonala niekoľko operácií (6). Po odchode do zálohy sa opäť uplatnila v našom zdravotníctve. Prehľad jej pôsobenia od mája 1945 do ROKU 1992 : - Praha Střešovice nemocnica barikády - Slaný nemocnica - väzni z Terezina - Praha nemocnica- Hradčany - Milovice - vojenská posádka - Praha Střešovice - doškoľovací kurz - Praha - Zdravotná škola Červeného kríža /l 946-1948/ - České Budějovice - vojenská nemocnica - Ružomberok - vojenská nemocnica - Martin - dojčenský ústav - Martin - fakultná nemocnica - Martin - posádková vojenská ošetrovňa s poliklinikou V roku 1963 nastúpila do zamestnania do Vojenskej posádky Martin, kde pracovala ako civilná pracovníčka - diplomovaná sestra vo vojenskej ošetrovni s poliklinikou. Ošetrovala vojakov a pracovníkov s veľkou láskou a zodpovednosťou, o čom svedčia mnohé ďakovné listy v jej bohatej písomnej zbierke. V Martine sa aktívne podieľala na získavaní bezpríspevkových darcov krvi z radov vojakov pre transfúznu stanicu. V roku 1992 odišla na starobný dôchodok. V súčasnosti je Členkou SZPB v Martine, kde sa aktívne zapája do 9
zväzovej činnosti. Je taktiež Členkou SČK od roku 1948. Je držiteľkou 34 našich a zahraničných vyznamenaní (České a Slovenské. Ruské, Poľské, Ukrajinské, Sovietske). V roku 2003 získala najvyššie vyznamenanie Medzinárodného výboru Červeného kríža zo Ženevy, striebornú medailu Florence Nightingalovej. V roku 2004 bola povýšená do vojenskej hodnosti pplk. a v roku 2008 do vojenskej hodnosti plk. (plukovníčka). V spomienkach jej života sa skrýva množstvo utrpenia, bojov, vnútornej sily a statočnosti. Patri jej za to srdečná vďaka. odôvodnenie predloženého návrhu: Ako 17 - ročná vstúpila do vojny (povedala, že má 18), dostala vojenský výcvik ako dobrovoľníčka. V ambulancií preväzovala ranených, neskôr zbierala ranených na bojovom poli. Podávala lieky, prala zakrvavené obväzy a chodila po vodu. Ako 18 - ročná zachránila 20 zranených vojakov, našla ich pri rieke (kde ich pri útoku z bojiska odvliekla sestra, ktorá pri tom zahynula), naložila ich na viackrát do člna a dopravila do nemocnice. Zodrala si pri tom ruky, veslovala sama, veslá boli mokré a zadierali sa jej do rúk. Dlane boli zakrvavené a koža jej z nich visela, (po operácií rúk sa mala isť rehabilitovať, no ostala vo vojne, povedala, že nohy má zdravé, a že v autách nie je dosť miesta ani pre zranených). Neboli to však prví vojaci, ktorých zachránila. Po celú dobu vojny bolo ich stovky... Svedčí o tom aj vyznamenanie od Medzinárodného výboru Červeného kríža zo Ženevy, ktoré sa udeľuje za záchranu viac ako 100 ľudí, strieborná medaila Florence Nightingalovej. Celú svoju kariéru zasvätila vojenskému zdravotníctvu. Svojimi skutkami sa zaradila medzi osobnosti Slovenského Červeného kríža (SČK). Vojnu skončila v Prahe: Bojovala v Ukrajine, v Karpatoch na Dukle, Levoči, Poprade, Liptovskom Mikuláši, Vrútkach, Žiline, Kroměříži až do Prahy. Tu sa snažila dostať ranených z dostrelu nepriateľa do bezpečia. No najťažšie sa nebojovalo v Poprade, ale z Vrútok do Žiliny. Po vojne sa starala v poľnej nemocnici v Slanom o bezvládne a vychudnuté telá väzňov z koncentračného tábora z Terezina. Zdravotná sestra Mária Pelcrová z vojenskej posádky Martin, dobrovoľne organizovala dobrovoľných darcov krvi pre transfúznu stanicu od roku 1966 do roku 1990. Ročne získala až stovky darcov. Dokonca aj bojovala: Maruška, ktorá videla toľko bolesti a smrti, nielen zachraňovala ranených, ale neraz musela aj sama zasiahnuť do boja. Vtedy sa o ňu vždy veliteľ bál, aby sa jej niečo nestalo.,,vašou povinnosťou je ošetrovať ranených a nie bojovať. Raz Vás to zasiahne a potom ranených budem ťahať sám. Vám sa to povie zachraňovať, ale ako to mám urobiť, keď sa priplazím k ranenému a fašista bije do nás oboch. Najskôr musím zneškodniť nepriateľa, ak chcem, aby bola cesta voľná, odsekla Maruška ". 10
Životopis Helena Záhradníková, rodená Závodníková, nar. 19. 9. 1948 v Turzovke, okres Čadca, bytom Gaštanová 16, 010 07 Žilina. Vzdelanie: 1963 1967 Stredná pedagogická škola v Turčianskych Tepliciach Pôvodné povolanie: učiteľka, pôsobila v Materskej škole Hliny VII. v Žiline (1967 1985, od r. 1975 ako riaditeľka), riaditeľka v MŠ podnikov MH Sedláčkov sa v Žiline (1986 1990), učiteľka v MŠ Lietava (1990 1995), učiteľka MŠ Hliny V. v Žiline (1995 2004), 2005 dôchodkyňa, ale i zastupujúca učiteľka. Od útleho detstva ju životom sprevádzal spev. Od spevu vo voľnej prírode sa jej spev postupne presúval na javisko. Pod vedením p. učiteľa Černotu spievala v dievčenskom speváckom zbore, ktorý bol známy v celej republike. Spevácky talent jej otvoril cestu k štúdiu na Strednej pedagogickej škole v Turčianskych Tepliciach, kde spievala v dievčenskom speváckom zbore. V roku 1967 vyhlásila československá televízia súťaž Zlatá kamera, ktorú vyhrala a tým sa jej naskytla príležitosť nahrávať v československom rozhlase. Spolupracovala s Dr. Ondrejom Demom, Svetozárom Stračinom, Igorom Bázlikom, Ivanom Dubeckým, s Lúčnicou. Stala sa členkou Folklórneho súboru Rozsutec v Žiline. Hosťovsky reprezentovala kysucké piesne s Folklórnym súborom Mostár z Brezna v Španielsku (r. 1969), na Sicílii (r. 1970) a s Folklórnym súborom Rozsutec v Holandsku, Juhoslávii, Francúzsku,... Po súťaži rozhlasových nahrávok v medzinárodnej PRIX de musique folkloriquede radio Bratislava, v ktorej súťažili jej nahrávky v úprave Tadeáša Salvu, po prevzatí bronzovej a neskôr zlatej medaily, z rodinných dôvodov prerušila svoju činnosť. Jedenásť rokov (1974 185) sa venovala rodine a pedagogickej práci. V roku 1985 manželia Jaroslav a Eva Stráňavskí založili Ľudovú hudbu Jedľovina, s ktorou začala spolupracovať a nahrávať v Bratislave a Banskej Bystrici a vyhrávať mnohé celoslovenské súťaže a zúčastňovať sa rôznych festivalov. Činnosť ukončila vydaním LP platne Piesne z Kysúc (r. 1988). Sólovo začala spolupracovať s inštrumentalistom Romanom Bienikom, Ľudovou hudbou FS Rozsutec, Stavbár a inými muzikami v regiónoch. V roku 2007 vydala v spolupráci s multiinštrumentalistom Stanislavom Palúchom ml. CD pod názvom Kysuce. Celý svoj život venovala pedagogickej práci a spevu. Získala viacero ocenení. Pedagogické ocenenia: v r. 1977 Čestné uznanie za riadiacu a metodickú prácu v r. 2002 za dlhoročnú pedagogickú činnosť v r. 2011 za osobný prístup a dlhoročnú tvorivú metodickú činnosť v oblasti predprimárneho vzdelávania Interpretačné ocenenia: v r. 1967 víťazka televíznej speváckej súťaže Zlatá kamera 11
v r. 1973 1974 bronzová a zlatá medaila v súťaži rozhlasových nahrávok v medzinárodnej PRIX de musique folkloriquede radio Bratislava v r. 2003 Cena Pavla Tonkoviča udelená za dlhoročnú prácu v interpretačnej činnosti v r. 2003 - Ďakovný list ministra kultúry Rudolfa Chmela k životnému jubileu (55 rokov) v r. 2003 Cena mesta Turzovky za vzornú reprezentáciu svojho rodiska počas umeleckého pôsobenia v oblasti ľudového spevu a folklóru a za trvalý vklad pre zachovanie pôvodných ľudových tradícií Turzovky a okolia v r. 2008 Medaila Daniela Gabriela Licharda (pri príležitosti 60 rokov) udelená Národným osvetovým centrom v Bratislave Mimoriadne ocenenia: v r. 1998 udelené Čestné občianstvo mesta Turzovka v r. 2007 udelené Cestné občianstvo obce Podbieľ za osobný prínos pri rozvoji kultúry v obci Počas speváckej kariéry zozbierala mnohé piesne, ktoré v úpravách nahrala v rozhlase, využila na vystúpeniach, v porotách súťaží,... Tradičné ľudové umenie v celom jeho širokom ponímaní ju sprevádzalo aktívne nielen v detstve, ale i v dnešnej dobe. 12
Životopis Najúspešnejšia atlétka posledného desaťročia, Lucia Klocová, sa narodila 20. 11. 1983 v Martine a je reprezentantkou Slovenska od roku 2000 v behu na 800m a 1500m. Trénuje pod vedením trénera Pavla Slouku, je členkou AK ZŤS Martin a členkou tímu TOP ATHLETICS. Úspechy Lucie Klocovej: najväčší športový úspech - nezabudnuteľný semifinálový a finálový beh na 1500 m na olympijských hrách v Londýne 2012, 8. miesto najväčší osobný úspech - narodenie syna Adama v júni 2013 atlétka roka 2012 ambasádorka Národného športového centra pre mládež dlhoročná opora slovenskej reprezentácie v atletike v súťaži jednotlivcov a družstiev nominovaná v kategórii šport v ankete Slovenka roka 2013. Osobné rekordy: 800 m - 1:58,51 a 1500 m - 4:02,99 Rekordy SR: 600m, 1000m, 1500m Atletická vizitka: Olympijské hry : 2004 (19. miesto), 2008 (11. miesto), 2012 (8. miesto) Majstrovstvá sveta : 2003 (11. miesto), 2005 (14. miesto), 2007 (9. miesto), 2009 (17. miesto), 2011 (20. miesto) Majstrovstvá sveta juniorov: 2000 (3. miesto), 2002 (2. miesto) Majstrovstvá Európy : 2006 (10. miesto), 2010 (4. miesto), 2012 (5. miesto) Majstrovstvá Európy do 22 rokov: 2003 (2. miesto), 2005 (5. miesto) Majstrovstvá Európy juniorov : 2001 (1. miesto) Európsky pohár a Majstrovstvá Európy družstiev: 2001-2012, 7 x prvá, 4 x druhá 15-násobná majsterka Slovenska v behu na 800m a 1500m 20 x v kariére 800 m pod 2 minúty Lucia Klocová je nielen úspešnou reprezentantkou v atletike, ale veľa času venuje propagácii športu a zdravého životného štýlu medzi mládežou a bola garantom detských súťaží Kinderiáda 2013. 13