O B S A H. Anna Harkabusová: O knihovníkovi, knihe a knižnici 1 ZO ŽIVOTA KNIŽNÍC Klára Kernerová: Na návšteve u slávneho strýka

Transkript

1 NAMIESTO ÚVODU O B S A H Anna Harkabusová: O knihovníkovi, knihe a knižnici 1 ZO ŽIVOTA KNIŽNÍC Klára Kernerová: Na návšteve u slávneho strýka 2 Emília Antolíková: Prešov číta rád 3 Kveta Čumová: Porada knižníc okresu Košice-okolie 5 Dana Drličková: Hudobná ikonografia - seminár hudobných knihovníkov 7 Monika Šleisová: Psychologické aspekty komunikácie vo verejných knižniciach 8 Magdolna Halászová: Maďarsko - slovenské stretnutie 9 Ján Šimko: Obecná knižnica - jej možnosti a výzvy v dnešnej dobe 11 Gabriela Nagyová: 11. bibliografická konferencia 14 Nikolina Urbančíková: Knižnice budúcnosti a teleworking 16 Verejné prístupové body k internetu 18 Jana Amrichová: V meste Matúša Čáka 19 KNIŽNICE V ZAHRANIČÍ Terézia Krupová: Keď sa knihovník do sveta vyberie 21 Magdaléna Korpalová: Rakúsko číta - miesto stretnutia knižnica 24 DÁTE SA INŠPIROVAŤ? Alena Lukáčová: Kráľovská noc v škole Štefan Kolivoško: Staršie maďarské genealogické práce na CD-ROM-e REGIONÁLNA BIBLIOGRAFIA A BIOGRAFISTIKA Klára Kernerová: Slovo a Jánovi Patarákovi Ján Šimko - Peter Bilý: Odchovaný na knižniciach SPOLKOVÝ ŽIVOT Iveta Kyselová: Hviezdy ráno aj večer... (alebo knihovníci na cestách...) Katarína Tamášová: Széchényiho knižnica v Budapešti VÝPOČTOVÁ TECHNIKA V KNIŽNICI Valér Romok: Z Librisu do systému Virtua KNIHOVNÍCKE VŠELIČO Judita Dudasová: Malé zamyslenie Ján Šimko: Večer latinsko-americkej literatúry Terézia Krupová: Václav Jirsa - Vernisáž Blahoželáme Kveta Čumová: Ďakujeme, pani Marta!

2 NAMIESTO ÚVODU O knihovníkovi, knihe a knižnici Ak niekomu zo svojich známych poviem, že pracujem v knižnici, hovorí mi, že mi závidí, lebo môžem v práci sedieť a čítať knihy aké chcem. Je to naozaj tak? V skutočnosti je to celkom inak. Pohľad na nás knihovníkov a na našu prácu nie je vždy objektívny. Práca knihovníka je predovšetkým o vedomostiach, o vzdelaní, o komunikácii a o vystupovaní. Musíme byť odolní aj voči stresu a možno sa to nezdá, ale niekedy pracujeme v ťažkých podmienkach. Ak pracuje knihovník s čitateľmi, tak ako v mojom prípade, kanceláriou mu je celá výpožičovňa (niekedy celé 2 poschodia) a pracovným stolom regály a regály kníh. Je to práca s ľuďmi a je náročná. My, knihovníci, sme sprostredkovateľmi informácií pre používateľov, a preto sa dnes musíme vedieť orientovať aj v systémoch, ktoré informácie poskytujú. V súčasnosti je to najmä zázračný internet. Stačí kliknúť myškou. Veď aj fondy knižníc sú prístupné na internete cez on line katalógy. Knihovník musí na sebe neustále pracovať, vzdelávať sa, a to bez ohľadu na vek. Ak chce poskytnúť dostatočné informácie, musí byť aspoň malý krôčik pred čitateľom, aby mu vedel odporučiť kvalitný zdroj informácií, z ktorého môže čerpať. Trpezlivosť, pokoj, širokospektrálne vedomosti, ba aj pokora. To je knihovník človek. V knižnici sa ešte stále nosí a pestuje ľudskosť. Veľakrát sa stáva, že do knižnice príde čitateľ len tak - po dobré slovo, ba dokonca aj po radu. Kladiem si otázku: Bude knihovník knihovníkom, ak budú dokonalejšie počítače? Myslím si, že človek bude potrebovať človeka, aj keď technika bude akokoľvek dokonalá. Dobre, možno budú aj knižnice inak vybavené, budú fantastické počítače, ale človek je nenahraditeľný. Možno na policiach budú aj iné nosiče - CD,DVD,XXD,YYD,ZZD..., ale knihy budú vždy knihami. Je to niečo rukolapné hoci už teraz sa stávajú vzácnosťou. Myslím, že tak ako všetko čo má dušu a kniha dušu má, knihy budú aj naďalej vyhľadávané. Neviem čo prinesie budúcnosť, ale kniha bude knihou tak, ako človek bude človekom. Tieto dve nevyhnutné súčasti - človek a kniha sú alfou a omegou knižnice? Anna Harkabusová Verejná knižnica Jána Bocatia knihovník 2006/3

3 ZO ŽIVOTA KNIŽNÍC NA NÁVŠTEVE U SLÁVNEHO STRÝKA...príbeh, ktorý opisujem, sa stal na výlete v auguste roku Pre Andyho Warhola to bol veľmi dôležitý rok. Mal svoju prvú samostatnú výstavu, na ktorej predstavil verejnosti svoje maľby polievkovej konzervy. Umelecký svet bol šokovaný, Andy sa preslávil, ale my si ho budeme navždy pamätať ako nášho žičlivého strýka Andyho. Takto spomína James Warhola v predslove svojej knihy na svojho slávneho strýka. O tomto synovcovi známeho umelca, autorovi detskej knihy Na návšteve u slávneho strýka som donedávna nevedela nič. Všetko sa však zmenilo v jedno letné popoludnie, keď mi zavolali z Veľvyslanectva Spojených štátov amerických v Bratislave. Ponúkli nám možnosť predstaviť na seminári Kríza čítania jeho najnovšiu knihu. Príjemne ma prekvapilo, že na veľvyslanectve vedeli o našom seminári. No zároveň som zostala zaskočená, pretože meniť program na poslednú chvíľu nie je vždy jednoduché. Nuž, ale takáto výnimočná ponuka sa neodmieta. A tak som váhala iba veľmi krátko, veď nestáva sa často, aby na knihovníckom seminári vystúpil hosť až z poza veľkej mláky. Navyše som si uvedomila, že to bude príjemné osvieženie programu a zároveň názorná ukážka toho, ako vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach uvádzame nové knihy do života. Začali sme intenzívne rozmýšľať ako si uctiť hosťa a urobiť zaujímavú prezentáciu. Ako je známe, korene Warholovcov siahajú do obce Miková, a tak sa naše myšlienky uberali týmto smerom. Cestovať tam však už nebolo času. Našťastie kontakty s kolegami z Podduklianskej knižnice vo Svidníku sú stále veľmi blízke, a tak sme ich požiadali o pomoc. Ako vždy aj teraz prejavili veľkú ochotu a zabezpečili prsť zeme z tejto malej dedinky. Pretože práve ona zohrala pri prezentácii podstatný význam. Bolo už treba vyriešiť iba to, do čoho zem uložíme. Nakoniec sme sa rozhodli pre staré, ručne utkané plátno vystrihnuté z vreca, do ktorého sa kedysi sypalo zrno. Šikovné ruky kolegyne z neho ušili zmenšeninu - vrecko, zaviazané pôvodným motúzom. Toto všetko sme mali pripravené, keď v stredu 21. júna 2006 zavítal James Warhola na celoslovenský seminár o kríze čítania. V úvode svojho vystúpenia povedal aj niekoľko slov o čítaní detí v USA. Aj tam je silným konkurentom knihy počítač a televízia. Potom si zaspomínal na svojich prarodičov a ich rodisko. Vyznal sa, že do Mikovej prichádza veľmi rád. Potom už účastníkom prerozprával príbeh svojej knihy. Jamesov otec, brat Andyho, bol obchodník so starým železom, ktorý žil s početnou rodinou na knihovník 2006/3 2

4 vidieku. Deti spolu s rodičmi často navštevovali svojho strýka v New Yorku. V knihe spomína na tieto nezvyčajné návštevy. Dozvieme sa z nej aké parochne strýko nosieval, koľko mal mačiek, ako sa volali a čo sa od neho naučil. Už ako dieťa bol ohromený tým, ako sa z najobyčajnejších a každodenných vecí stávajú umelecké diela. Deťom jednoduchým spôsobom vysvetľuje, v čom spočívala genialita Andyho Warholu a čo znamená pop-art. James, ktorý po ňom nepochybne zdedil výtvarný talent, ilustroval množstvo populárnych detských kníh. Knižka Na návšteve u slávneho strýka je prvá, ktorú sám napísal aj ilustroval. Po predstavení knižky nasledoval slávnostný okamih jej uvedenia do života. Riaditeľka VKJB Klára Kernerová, otvorila pripravené vrecúško a nasypala z neho trocha zeminy na knihu so slovami: Táto zem pochádza z obce, kde sa narodili Vaši starí rodičia. Vrecko je ušité z veľmi starého konopného plátna, podobného, ako tkali vaši predkovia. Nech táto kniha zapustí hlboké korene do sŕdc a myslí svojich detských čitateľov tak, ako ich zapustil Váš slávny strýko v americkom umení.. Dojatý James Warhola sa poďakoval a sľúbil, že medzi knihovníkov na Slovensku ešte určite príde. Keďže kniha vychádza na Slovensku s podporou Veľvyslanectva USA, dostane ju zadarmo každá regionálna knižnica. Myslím si, že bude prínosom pre prácu s detským čitateľom. Je krásna, prívetivá a vanie z nej príjemný pocit pohody. Nerozpakujte sa ju prečítať, len preto, že je určená deťom od 5 rokov. Príjemný čitateľský zážitok želá Klára Kernerová Verejná knižnica Jána Bocatia P.S: viac o autorovi na PREŠOV ČÍTA RÁD Myslím, že je samozrejmé, že knihovnička, knihovník alebo ten, kto si vyvolil prácu s knihou, rád číta. Predpokladám, že ten, kto navštevuje knižnicu tiež rád číta, ale keď číta rád celý Prešov, to už nie je také samozrejmé. PREŠOV ČÍTA RÁD. Táto veta znela Prešovom už minulý rok a automaticky som ju spojila s osemdesiatkou Knižnice P. O. Hviezdoslava. Pravdaže som na oslave nechýbala. Neušli mi zaujímavé podujatia, ale ani spoločenský večer v divadle, ktorý sa so skvelou knihovník 2006/3 3

5 atmosférou a bohatou hostinou pretancoval do skorých ranných hodín. O to viac som sa potešila, keď som zachytila informáciu, že tohto roku bude Prešov opäť rád čítať, aj keď knižnica nemá okruhliaky. Pozvánka bola rovnako červenodráždivá ako vlani, ale z hustoty tlače mi bolo hneď jasné, že program bude bohatší. Plagátmi s červeným logom a nabitým programom bol oblepený doslova celý Prešov. Knižnica vyšla na ulicu, a to nielen v centre mesta, ale aj na pobočkách. Stretnutia boli nielen v knižnici, ale predovšetkým vonku, pred knižnicou, pred pobočkami, priamo na ulici, na tribúne. V centre mesta stáli stánky s knihami a množstvá ľudí, ktorí hovorili o knihách a ich vzťahu k nim. Boli tam tí, ktorí milujú knihy a snažia sa odovzdať vzácne bohatstvo a radosť z čítania ďalej. Myslím si, že my knihovníci sme to vždy robili, nie je to nič nové, že privedieme čitateľom autora a autorovi čitateľa. Sme mostom, ktorý ich spája a zároveň cestou, ktorou ich chceme privádzať k novým poznaniam a zážitkom. Stále sme to robili a vieme, že je to správne, ale čím je vyššia koncentrácia spisovateľov, tým je účinok silnejší. Zažila som to v apríli tohto roku, keď sme vo Vranove organizovali Dni detskej knihy. Množstvo akcií nahustených do troch dní a po stretnutí túžiacich detí, to bol nezabudnuteľný zážitok nielen pre čitateľov, knihovníkov, ale aj pre spisovateľov samotných. Ako knihovníčku ma v Prešove vo štvrtok - druhý deň konania akcie, zaujal seminár pre knihovníkov s názvom Alternatívne spôsoby knihovníckej práce, na ktorom sa hovorilo o komunikácii v knihovníckom svete, ale aj o jeho osobnostiach a najmä o rôznych formách práce s čitateľmi. Prešov dýchal tri dni pľúcami knihy. Čítali všetci: deti, dospelí, mladí aj starí. Spisovatelia prezentovali knihy, besedovalo sa, ilustrovalo, uskutočňovali sa tlačovky a to aj pre detských redaktorov školských časopisov. Na uliciach sa predávali knihy a z tribúny zaznievalo alternatívne hudobno-poetické predstavenie. Nádherné a početné autorské čítania a stretnutia, stretnutia, stretnutia... spisovateľov s čitateľmi, čitateľov s knihou, knihovníkov s alternatívnymi spôsobmi práce, jednoducho skvelých ľudí s dobrým slovom! Pozvanie na trojdňový festivalový maratón v Prešove prijali Pavel Dvořák, manželia Feldekovci, Ivona Březinová, Ľubo Dobrovoda, Alžbeta Verešpejová Ružena Anďalová, Daniel Pastirčák, Vlado Krausz, Erik Ondrejička, Igor Molitor, Erik Jakub Groch, David Michael Boyd, Jakub Milčák, Jozef Žarnay, Juraj Šebesta, Jana Bodnárová, Milan Kapusta, Peter Karpinský, Peter Milčák, Timotea Vráblová, Petra Nagyová-Džerengová, Ľuboš Benzák, Miro Regitko, ale aj ďalší. Nemuseli ma dlho prehovárať, aby som ostala na spoločenský večer knihovník 2006/3 4

6 v Slniečku. Spisovatelia mali za sebou náročný deň, ale únavu so sebou nepriniesli. Večerom nás príjemne sprevádzala PhDr. Marta Součková, odborník na slovo vzatý. Nechala som sa unášať jej sprievodným slovom aj autorským čítaním hostí večera. Bol to zážitok, ktorý som brala ako odmenu. Za lásku k slovu odmenili ma láskou slova. Posledným vlakom polnočákom som odchádzala z Prešova lúčiac sa s autormi a ďakujúc organizátorom za krásne chvíle. Záverečný deň bol rovnako pestrý a bohatý ako tie dva predchádzajúce. V dianí som bola už len na diaľku a fantastický slávnostný galavečer som pre povinnosti nemala šancu stihnúť. Vypočula som si referencie tých, ktorí boli, vychutnali si a neľutovali, tak ako ja vlani. Každý, kto navštívil Prešov počas festivalu, sa mohol presvedčiť, že ľudia v Prešove radi čítajú. Kliknite si na stránku knižnice - a nájdete kúsok z toho čo bolo a čomu na stránke dali prívlastky: dynamické, niekedy až hektické, zábavné, mnohokrát prekvapivé, ba až šokujúce, udivujúce, úsmevné, pre niekoho aj bezstarostné, poučné, literárno-umelecké, ale v každom prípade knižné a najmä knižničné a knihovnícke festivalové dni. Prešov číta rád! To je jasné! A čo Košice, Poprad či Vranov? ČÍTA CELÉ SLOVENSKO! SLOVENSKO ČÍTA! A viem, že čítame radi. Festival môže byť celoslovenský! Emília Antolíková Hornozemplínska knižnica Vranov nad Topľou PORADA KNIŽNÍC OKRESU KOŠICE OKOLIE V stredu ráno 27. septembra sme sa zobudili do pekného rána. Pravé babie leto. Už to bolo akoby predzvesťou, že porada spojená s výletom do Jasovskej jaskyne, exkurziou do Kláštora premonštrátov a kláštornej knižnice, knihovníkov okresu Košice okolie v Jasove sa nám vydarí. Poniektorí sme sa stretli už na autobusovej stanici v Košiciach. V autobuse bolo miesta na sedenie, hoci tieto spoje zvyknú byť dosť preplnené. V obecnej knižnici nás čakala a vítala pani Bröstlová aj s občerstvením, ktoré po ceste každému dobre padlo. Popritom sme ešte počkali na ďalšie kolegyne z moldavského obvodu a prezreli si priestory knižnice. Kolega z Poproča doniesol aj chutný makový závin. Porady sa zúčastnili nové pracovníčky, ale aj tie, ktoré si už pár rokov,,odkrútili v knižnici, ale pretože majú kumulované funkcie, nemôžu sa každej porady zúčastniť. Máloktoré sa z nich už poznali. Preto padol návrh, aby sa predstavili nielen nové knihovníčky, ale aj tie knihovník 2006/3 5

7 skalné. Nepredstavovali len seba, ale aj knižnicu, jej činnosť, navzájom si vymieňali skúsenosti zo svojej práce. Pán Šimko rozdal metodický materiál Ľudovít Štúr, ktorý bol vydaný z príležitosti ukončenia Roka Ľudovíta Štúra. Stručne poinformoval o tomto výročí a ako s metodickým materiálom pracovať. Potom sa rozprúdila živá diskusia, ktorá dosť nadväzovala na predchádzajúce predstavovanie. Diskusiu musela prerušiť pani Bröstlová, ktorá upozornila, že je čas na návštevu Jasovskej jaskyne. Z výkladu sprievodkyne sme sa dozvedeli rôzne historické a archeologické skutočnosti, že osídľovanie územia, na ktorom sa nachádza v súčasnosti Jasov, začalo oveľa skôr ako sa oficiálne datuje, už v Jasovskej jaskyni. Ľudia v nej hľadali ochranu od najstarších čias až po novovek. Napríklad aj počas druhej svetovej vojny jaskyňa slúžila ako úkryt pre vojakov a pre civilné obyvateľstvo. Odtiaľ len, len, že sme stihli dôjsť na určenú hodinu na exkurziu miestneho kláštora premonštrátov - Kláštora sv. Jána Krstiteľa a kláštornej knižnice. Duchovný miestneho kláštora premonštrátov, ktorý robí aj knihovníka, nás najprv zaviedol do kláštornej knižnice, kde sme sa oboznámili s jej históriou a so súčasnosťou. Chodbami kláštora sme sa dostali do kláštorného kostola a po jeho prehliadke aj s výkladom, sme sa tu s niektorými kolegyňami, ktoré sa ponáhľali na autobusové spoje, aj rozlúčili. Ostatní sme sa ešte prešli k jazeru a potom sa vrátili naspäť do knižnice, kde sme prehodnocovali tento deň plný zážitkov a splnených očakávaní. Mnohí z nás boli prekvapení bohatou históriou Jasova, z ktorej sme sa stihli dozvedieť len malú časť, ako aj peknou prírodou. Poďakovaním pani Bröstlovej, rozlúčili sme sa s konštatovaním, že by sme mali ostať verní tradícii, že aspoň jedna porada v roku by sa mohla konať v niektorej z knižníc okresu alebo aj mimo nášho okresu. Otázkou ostalo, kde sa stretneme nabudúce, ktorá z kolegýň, kolegov nás bude chcieť prijať. Kveta Čumová Verejná knižnica Jána Bocatia knihovník 2006/3 6

8 HUDOBNÁ IKONOGRAFIA SEMINÁR HUDOBNÝCH KNIHOVNÍKOV 26. odborný seminár hudobných knihovníkov sa uskutočnil v dňoch septembra Hostiteľskou knižnicou bola Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave. Hlavný usporiadateľ: Univerzitná knižnica v Bratislave, spoluorganizátori: Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, Slovenská národná knižnica v Martine, Spolok slovenských knihovníkov. Už tradične bol seminár spojený s Plenárnym zasadnutím Slovenskej národnej skupiny IAML (International Association of Music Libraries, Archeives and Documentation Centres), ktoré sa uskutočnilo 19. septembra 2006 za účasti pracovníkov knižníc združených v slovenskej národnej skupine IAML. Jeho programom bolo zhodnotenie činnosti za rok 2005 a informácie o Kongrese IAML v Göteborgu vo Švédsku (jún 2006). Hlavnou témou prednášok tohtoročného seminára bola: Hudobná ikonografia na Slovensku. Hudobná ikonografia patrí v systematike hudobnej vedy do čiastkovej kategórie hudobnej historiografie. Vyhľadáva a vysvetľuje výtvarné aspekty zobrazení hudobných nástrojov, hudobných prevedení atď. Vo svete je systematicky spracovávaná a výsledky sú sústreďované v registratúrach národných skupín RIdIM. Naším cieľom je vytvoriť podobnú pracovnú skupinu aj na Slovensku, preto bola problematika ikonografie zvolená za hlavnú tému seminára. Všetky prezentované prednášky prihliadali na skutočnosť, že táto časť hudobnej vedy je na jednej strane málo prezentovaná a analyticky systematizovaná z muzikologického hľadiska, na strane druhej nesmierne podnetná a zaujímavá. Prednášok sa ujali významné osobnosti slovenskej muzikológie a historiografie: Dr. Jana Lengová (Ústav hudobnej vedy SAV v Bratislave): Problematika hudobných prameňov na Slovensku v 19. storočí z aspektu hudobnej ikonografie, PhDr. Mariana Bárdiová (Literárne a hudobné múzeum pri ŠVK v Banskej Bystrici): Prezentácia Biblie Martina Luthera z roku 1555, PhDr. Klára Mészárosová (UKB): Hudobná ikonografia v starých tlačiach Univerzitnej knižnice v Bratislave, Mgr. Sylvia Urdová (Hudobné múzeum SNM v Bratislave): Stredoveké liturgické kódexy na východnom Slovensku z pohľadu hudobnej ikonografie, PhDr. Jana Bartová (Katedra hudobnej vedy FF UK v Bratislave): Vzácna hudobná pamiatka v Martinčeku. Zhodnotenie súčasného stavu skúmania ako i problematiky hudobnej ikonografie prezentoval Mgr. Adrián Mikušák zo Slovenskej národnej knižnice v Martine. Súčasťou všetkých prednášok boli obrazové prezentácie, ktoré boli nielen nevyhnutným doplnkom prezentovaných prednášok, ale vizuálne vnímanie umožňovalo lepšie pochopenie často vysoko odbornej termiknihovník 2006/3 7

9 nológie a udržiavalo permanentnú pozornosť účastníkov seminára. Ku všetkým prednáškam prebiehala odborná diskusia. 22. september, posledný deň seminára bol venovaný odborným témam hudobného knihovníctva: Mgr. Stanislav Grich (Ústav hudobnej vedy SAV v Bratislave) sa venoval problematike digitalizácie hudby, ktorá predovšetkým zásluhou internetu od začiatku 80. rokov zmenila spôsob distribúcie hudby. Na rozdiel od rozmnožovania hudby prostredníctvom fyzických nosičov sa digitálne uložená hudba dá kopírovať bez straty kvality v akomkoľvek množstve. Tento proces prežíva zrýchľujúci sa rozmach. Dá sa reálne očakávať, že dopad na činnosť knižníc v tomto kontexte bude pravdepodobne likvidačný. Zhodnotenie činnosti hudobných oddelení verejných knižníc na Slovensku predniesla predsedníčka Komisie pre hudobné knižnice Mgr. Dana Drličková (Hudobný kabinet UKB). Všetky prezentované príspevky budú uverejnené v zborníku, ktorého vydanie bude realizovať Univerzitná knižnica v Bratislave v priebehu roku Odborný program tohtoročného seminára hudobných knihovníkov bol mimoriadne zaujímavý a stretol sa so živým ohlasom. Dokladom toho bola vysoká účasť pracovníkov slovenských knižníc, záujem miestnych médií. Seminára sa zúčastnili ako vzácni hostia aj: PhDr. Dušan Lechner, riaditeľ Úseku hlavnej činnosti Univerzitnej knižnice v Bratislave a Mgr. Monika Lopušanová z Ministerstva kultúry SR, ktorí zhodnotili seminár ako výnimočne podnetný a úspešný. Hostitelia z Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave nám pripravili výborné podmienky k realizácii seminára ako i perfektný relaxačný program. Pani riaditeľke Mgr. Ivete Kyselovej a kolektívu pracovníčok, ktoré sa nám neúnavne venovali, patrí naša vďaka. Dana Drličková Univerzitná knižnica Bratislava PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY KOMUNIKÁCIE VO VEREJNÝCH KNIŽNICIACH Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach v rámci programu Partnerstvo alebo spojme svoje sily vyhlásenom Slovenskou asociáciou knižníc, získala v tomto roku finančné prostriedky na zorganizovanie školenia o komunikácii pre členské knižnice združenia ZVYKNI. Stretnutie sa uskutočnilo na dva razy. Lektorsky ho zabezpečovali skúsené psychologičky - z Pedagogicko-psychologicého centra v Košiciach pani Dr. Katarína Hadasová a Mgr. Eva Fazekasová. O svoje dojmy sa s nami podelila jedna z jeho účastníčok. knihovník 2006/3 8

10 10. októbra 2006 som sa zúčastnila seminára Psychologické aspekty komunikácie vo verejných knižniciach. Bol určený v prvom rade pracovníčkam služieb. Bola som tam jedinou riaditeľkou a zo začiatku som mala o- bavy, že svojou prítomnosťou naruším prirodzenosť a spontánnosť zúčastnených (najmä pracovníčok z našej knižnice). Chcela som vidieť a počuť : 1. ako môže pomôcť tento seminár spojený s tréningom účastníkov v simulovaných situáciách v každodennej komunikácii v knižnici. Myslím pritom v 3 úrovniach : - čitateľ knihovník - knihovník knihovník - nadriadený podriadený 2. či konkrétne lektorky dokážu zaujať účastníkov seminára a vtiahnuť ich do spontánneho riešenia úloh, 3. či majú tipy, návody alebo nápady pre riešenie problematických situácií s čitateľom 4. a zvážiť, či tento tréning by bol užitočný a uskutočniteľný pre pracovníčky našej knižnice. Musím skonštatovať, že moje očakávania boli v tom najkladnejšom zmysle splnené. Uvedomila som si, že niečo také by mal minimálne raz za 2 roky absolvovať každý pracovník knižnice (vrátane riaditeľa). Je to šanca zhodnotiť svoje spôsoby jednania a reštartovať ich pre lepšiu komunikáciu s ľuďmi. Ešte tohto roku som seminár objednala pre našu knižnicu. Odporúčam ho aj Vám. Monika Šleisová Zemplínska knižnica G. Zvonického Michalovce MAĎARSKO - SLOVENSKÉ STRETNUTIE október 2006, dni kedy sa po tretí raz stretli knihovníci zo slovenských a maďarských obcí regiónu Sárospatak (Blatný Potok) a Streda nad Bodrogom. Ústrednou témou tejto medzinárodnej konferencie bolo doplňovanie knižníc doma i za hranicami. Na začiatku znela hudba. Dvaja profesori z umeleckej školy Ferenca Farkaša a nadaný žiak z Gymnázia Árpáda Vezéra uviedli hudobné diela pre husle a klavír a to hneď na úvod spríjemnilo atmosféru. Potom pani Magdolna Halászová, riaditeľka knižnice v Sárospataku, srdečne privítala domácich a zahraničných knihovníkov, knihovnícke osobnosti, starostov zo Slovenska, hostí a otvorila konferenciu. Program pokračoval plenárnym zasadnutím. Ako prvá vystúpila pani Ágnes Kopcsay, hlavná titulárna poradkyňa z Ministerstva školstva a kultúry v Maďarsku s témou - Doplňovanie knižníc v malých obciach v Maďarsku. Bol to veľmi podrobný rozbor koncepcie Ministerstva, prijatej v roku 2005 o doknihovník 2006/3 9

11 plňovaní knižníc v malých obciach a o systéme knižného kolektora. Oboznámila prítomných s knižničným zákonom z roku 1997, ktorý ukladá obecným samosprávam povinnosť prevádzkovať knižnicu. Prednáška Mgr. Štefana Kolivoška z Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach, informovala o strediskovom systéme doplňovania knižníc na Slovensku a skúsenostiach s bibliobusmi v okrese Svidník. Ján Šimko z VKJB v Košiciach zaujímavým spôsobom priblížil svoju prácu s deťmi v Obecnej knižnici v Lastovciach, kde pracuje ako dobrovoľný knihovník. Zaujímavé boli jeho praktické rady a metodika týkajúca sa manažovania knižnice. Riaditeľka knižnice v Sárospataku, pani Magdolna Halász, referovala o výsledkoch a úspechoch na poli doplňovania v malých obciach v ich regióne. V rokoch , úspešnými projektami, ktoré vypísalo Ministerstvo vnútra získali 14 počítačov pre obecné knižnice. Po obede si účastníci prezreli knižnicu reformovaného kolégia. Najväčší záujem bol o výstavu kníh, ktoré sa vrátili zo zajatia. Tieto vzácne exempláre odniesli ruskí vojaci po skončení 2. svetovej vojny. Druhý deň konferencie sa konal v Strede nad Bodrogom. Na začiatku bola kultúrna vložka. Na klavíri hral Štefan Balogh, umelecký prednes poézie a prózy Katarína Hudáková a Ilona Gálová. Účastníkov privítal starosta František Gecse a riaditeľka Kultúrneho strediska a knižnice predstavila kultúrno-historické hodnoty tohto regiónu. Nemožno obísť vystúpenia ďalších prednášajúcich. Riaditeľ Knižnice pre mládež mesta Košíc, Dr. Peter Halász, priblížil metodiku práce s detským čitateľom. Tejto téme sa ešte venovali pani Komló Albertné, knihovníčka školskej knižnice a Mária Szegedyová z Obecnej knižnice v Borši, ktorá dokumentovala ťažkosti, úspechy a úlohy tejto knižnice. Konferencia sa skončila výletom. Účastníci si prezreli kultúrno-historické pamiatky obcí Leles a Ruska. Konečná zastávka bola v Borši. Starosta obce, Michal Szabó, sprevádzal účastníkov konferencie po kaštieli, ktorý bol rodiskom Františka II. Rákocziho. Organizátormi konferencie boli: Zrínyi Ilona Városi Könyvtár - Sárospatak, Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach, Kultúrne stredisko a knižnica v Strede nad Bodrogom a Obecná knižnica v Borši. Konferencia mala ohlas i v médiách. Magdolna Halászová Mestská knižnica Ilony Zrínyi, Blatný Potok (preklad: Olga Mitrová) knihovník 2006/3 10

12 OBECNÁ KNIŽNICA MOŽNOSTI A VÝZVY V DNEŠNEJ DOBE Nasledujúci príspevok odznel na 3. medzinárodnom stretnutí maďarských a slovenských knihovníkov malých obcí v Blatnom Potoku, 17. októbra 2006 Nachádzame sa na prahu informačnej spoločnosti, ktorá možno vrcholí v svojom revolučnom prelome. Dnešný stav sa azda dá svojou veľkosťou prirovnať k vyvrcholeniu priemyselnej revolúcie, ktorá znamenala absolútny zásah do života spoločnosti jednotlivca. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu sú aj knižnice, ako inštitúcie, ktoré informácie poskytujú a zároveň uchovávajú potrebné zdroje. Avšak sami najlepšie vieme, kde sa knižničný svet v hodnotovom systéme dnešnej spoločnosti nachádza. Záujem o knižnice zo strany verejnosti klesá. Veľmi sa čudovať nemožno, pretože potrebné informácie na štúdium, osobný rast a zábavu často rýchlejšie človek objaví prostredníctvom nových informačných technológií. Čo je však veľmi zlé, upadajú čitateľské návyky mládeže a kniha je odsúvaná na koniec radu ich záujmov. Ostáva na nás, knihovníkoch, aby sme im viac ako inokedy ukázali svet fantázie, poučenia a osobného zážitku prostredníctvom knihy. Tu sa úlohy rozdeliť nedajú. Táto priorita by mala byť vlastná všetkým typom knižníc, počnúc národnou a končiac obecnými. Ako mladší a neskúsený som začínal s knihovníckou prácou vo svojej rodnej obci. Rozhodol som sa po niekoľkých rokoch stagnácie obnoviť činnosť našej obecnej knižnice, vidiac zmysel svojho úsilia v poznaní, že kniha a informácie musia byť dostupné každej komunite bez ohľadu na jej početnosť a geografickú lokáciu. Dnes pracujem v knižnici s krajskou pôsobnosťou, súčasne som dobrovoľným knihovníkom vo svojej obci. Pri príprave svojho príspevku som sa začal utápať vo filozofovaní a zamýšľal som sa skôr nad otázkami typu - prečo kultúra vo všeobecnosti trpí nedostatkom peňazí? Prečo klesajú výpožičky a ubúda čitateľov? Avšak prišiel podnet, ktorý ma viedol k tomu, aby som Vám povedal a ukázal skôr to, ako začať riešiť tieto problémy na tej najzákladnejšej úrovni na úrovni obecnej knižnice. Snažil som sa vychádzať z praktických skúseností obecného knihovníka, metodického pracovníka krajskej knižnice a nakoniec aj čitateľa. Rozhodol som sa postupne rozobrať možnosti, ktoré nám ponúkajú naše osobnostné schopnosti a zároveň spoločnosť, v ktorej ako kultúrny článok pôsobíme. Predostieram Vám niekoľko rád a podnetov : FINANCIE Každá samospráva by mala v miere, ktorá jej to dovoľuje, prispievať na budovanie knihovník 2006/3 11

13 knižničného fondu svojou dotáciou. Situácia je však často iná. Knihovník musí aj v tomto smere vyvíjať iniciatívu a hľadať aj druhotné zdroje. Napríklad podávaním projektov do grantových programov nadácií a ministerstiev. Má možnosť uskutočňovať v primeranom cykle zbierky v rámci komunity, kde knižnica pôsobí (vždy však s jasným cieľom využitia financií napr. zbierka na povinnú literatúru pre študentov, zakúpenie náučnej literatúry atď.) Nezabúdať osloviť miestne osobnosti, významných rodákov a podnikateľov, aby podporili snahy knižnice v presvedčení, že podpora v tomto smere je dobrou investíciou pre obe strany (každá kniha zakúpená z takýchto prostriedkov by mala obsahovať informáciu o darcovi napr. v znení Možnosť prečítať si túto knihu máme vďaka finančnému daru p. XY Ďakujeme!) V prípade, že vo vašom teritóriu pôsobí veľká firma, nebojte sa ju osloviť a požiadať o pomoc v prospešnej veci. ATRAKTÍVNOSŤ FONDOV Dôležité je, aby používateľ našiel v knižnici to, čo hľadá, poprípade iný zdroj, ktorý primerane poslúži jeho potrebám. Knižnica by okrem kníh mala mať k dispozícii aj periodiká (prinajmenšom regionálneho charakteru), CD-ROMy (v prípade, že má k dispozícii počítač pre čitateľov) atď. V rámci doplňovania odporúčam obrátiť sa na metodické centrum okresnú knižnicu, aby ste prípadne mohli využiť zľavy od veľkodistribútorov. Pri predplatnom časopisov sa nemusíme hanbiť za to, že máme málo peňazí a skúsme vydavateľa presvedčiť, aby nám poskytol zľavu alebo tzv. študentské predplatné v duchu, že ich časopis je skvelý a čitateľmi veľmi žiadaný, avšak naše finančné možnosti sú obmedzené. OTVÁRACIE HODINY Žijeme v trhovom mechanizme, kedy knihu svojím spôsobom môžeme považovať za tovar, ktorý sa snažíme predať. Knižnica sa teda musí prispôsobiť dobe a jej otváracie hodiny musia vyhovovať čo najširšiemu okruhu potencionálnych používateľov v rámci komunity, v ktorej knižnica pôsobí. Napríklad, ak čitateľ pracuje alebo študuje, je naivné si myslieť, že kvôli knihe sa čo najskôr chce dostať domov, aby ju stihol vrátiť, či vypožičať, pretože knižnica je otvorená do 16:00 hod. Optimálne je, ak knižnica poskytuje svoje služby v podvečerných hodinách a cez víkend. PUBLIC RELATIONS Knižnica je na vidieku často jedinou kultúrnou inštitúciou, ktorá by mala svojím pôsobením šíriť kultúru a osvetu. Je teda dôležité vybudovať si v komunite pevné miesto a dobré meno. Na začiatku je dobré informovať potenciálnych čitateľov formou leknihovník 2006/3 12

14 táku o tom, čo im môžeme ponúknuť. Alebo uskutočniť prieskum o ich najobľúbenejšej knihe, prečo nečítajú, aké literárne žánre preferovali, či preferujú, čo očakávajú od nás knižníc atď. Ani tu nesmieme zabudnúť na motiváciu a respondentom za odpovede ponúknuť napríklad možnosť zaradiť ich do žrebovania o členské do knižnice, knihu... V rámci aktivít vysielať signály smerom k nečitateľskej komunite, aby nevznikol dojem, že knižnica je tu sama pre seba. Podujmite sa napríklad na zorganizovanie akcie pre všetky deti napríklad: Obec tvojimi očami, Príde jeseň a s ňou báseň, Maľujeme našu obec... Stretávajte sa s deťmi pri rôznych príležitostiach (Pod stromčekom kniha Vianoce, Strašidelný príbeh Hallowen...) a postupne sa v deťoch, ktoré knižnicu nenavštevujú objaví žiarlivosť. Stretnutia vždy niečím obohaťte a neostávajte iba pri čítaní. Deti musí Vaša práca zaujať, a tak im napríklad k vianočnému stretnutiu dajte za úlohu nájsť doma peknú vec, ktorú nepotrebujú, no myslia si, že by mohla potešiť iných. Tú si zabalia ako darček a navzájom sa obdarujú pri spoločnom posedení pri stromčeku. Svoju činnosť sa snažte prezentovať aj prostredníctvom lokálnych médií regionálne noviny, internet (Infolib, obecné stránky), rozhlas. Tak dosiahnete, že nakoniec si Vás za Vašu prácu budú viac vážiť a začnú vnímať knižnicu ako niečo, čo robí dobré meno celej komunite. Snažte sa aj v aktivitách obce nachádzať miesto na spoluprácu napr. nacvičte s mladými čitateľmi program pri príležitosti Dňa úcty k starším. Na podujatia knižnice pozývajte aj prípadných sponzorov a ak si to charakter aktivity, ktorú vyvíjate vyžaduje, napr. vyhodnocovanie súťažných príspevkov, ponúknite im funkciu predsedu komisie (napr. pri výtvarných, literárnych súťažiach...) INERNET A POČÍTAČ Snažte sa o získanie výpočtovej techniky, ktorá uľahčí Vašu prácu a poskytne nové možnosti Vám aj čitateľom. V prípade, že knižnica je pripojená k internetovej sieti, by poskytovanie rešerší prostredníctvom dostupných databáz mohlo byť súčasťou poskytovaných informačných služieb (opäť je dobré obrátiť sa na regionálnu knižnicu, ktorá Vám poradí ako postupovať). Medziknižničná výpožičná služba z akademických a vedeckých knižníc sa zväčša uskutočňuje prostredníctvom internetu s prístupovými kódmi, ktoré obecná knižnica získa pri prvej žiadosti o takúto službu. Aj na tomto príklade vidno, že kvalita služieb závisí od možností knižnice a jej vybavenosti. Často stačí, ak čitateľa odkážete na inú knižnicu, alebo na to, kde hľadaný prameň nájde. Internet pre verejnosť je prínosom v komunikácii ( ), vo vyhľadávaní informácií atď. knihovník 2006/3 13

15 NEOSTAŤ SÁM Snažte sa pri akciách požiadať o pomoc čitateľov, priateľov. Môže sa stať, že pri vyťaženosti alebo po neúspešnej akcii u Vás dôjde k syndrómu vyhorenia (burn out) a budete mať pocit, že Vaša práca za veľa nestojí. Ak sa snažíte zorganizovať podujatie sami a s nadšením (raz v roku napr. akcie v rámci Týždňa slovenských knižníc) zaručujem Vám, že pri prvom podujatí známi alebo priatelia vyslovia konštatovanie: Ty si blázon! No a na druhý rok už spolu s Vami budú súčasťou tohto bláznovstva. Nezabúdajte na spoluprácu so samosprávou a propagujte ich prípadný podiel na akcii v dostatočnej miere. CHYBY KNIHOVNÍKA Nedá sa, neviem, nemôžem... Vysloviť tieto slová v knižnici je prvým predpokladom toho, že môžete čitateľa stratiť. Preto sa snažte vystupovať pozitívne. Aj v prípade, že čitateľom hľadaný dokument v knižnici nemáte, ponúknite mu alternatívu. Alebo pre krátkosť času ho poproste, aby sa zastavil neskôr a Vy sa pokúsite niečo nájsť v iných zdrojoch (vyhľadať na internete, nájsť iný dokument...). KNIHOVNÍK Ideálny knihovník - ako ho vidím ja... V závere mi dovoľte dodať, že môj príspevok nemá byť návodom, skôr inšpiráciou. Všetky tieto rady môžete, no nemusíte pri svojej práci použiť. Ale naozaj to funguje. :-) Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia 11. BIBLIOGRAFICKÁ KONFERENCIA V dňoch novembra 2006 sa uskutočnila 11. slovenská bibliografická konferencia v priestoroch Slovenskej národnej knižnice v Martine na Hostihore. Po piatich rokoch sa opäť stretli bibliografi zo všetkých typov knižníc z celého Slovenska, aby sa venovali zásadným otázkam súčasného knihovníctva, bibliografie, informačných technológií a načrtli vízie ďalšieho smerovania slovenskej bibliografie. Program prebiehal podľa vopred pripraveného harmonogramu odborných referátov, ktoré boli rozdelené do jednotlivých blokov. Sprievodným podujatím bolo predvádzanie produktov firiem a výstavka knihovník 2006/3 14

16 bibliografických publikácií. Prvý deň bol venovaný súčasným otázkam bibliografie, národnému bibliografickému portálu SR, systému ISBN, medzinárodným štandardom a perspektívam využitia MDT, vecnému spracovaniu. Druhý deň rokovania patril regionálnym knihovníkom. Odzneli príspevky o formáte MARC21, systéme Virtua, a bibliograficko-informačnej činnosti regionálnych knižníc jednotlivých krajov. Regionálni knihovníci sa zišli na osobitnom rokovaní, kde v živej diskusii mali možnosť navzájom konfrontovať svoje názory. V ďalšej časti boli prednesené príspevky o elektronickom spracovaní záverečných prác na slovenských vysokých školách, prezentovali sa svojou činnosťou akademické knižnice a dozvedeli sme sa aj o realite vzdelávania študijného odboru knižnično-informačného štúdia na KKIV Bratislava. Tretí a posledný deň bola prerokovaná problematika dejín knižnej kultúry a retrospektívnej bibliografie na Slovensku, predstavený bol projekt Cimelia Slovaca, databázy Bibliografia Vysokých Tatier, Bibliografia dejín knižnej kultúry, Bibliografia výročných školských správ z územia Slovenska ČO NÁS ZAUJALO? 1. Online verzia Bibliografie výročných školských správ z územia Slovenska (Mgr. Katarína Pekařová: Univerzitná knižnica Bratislava) Táto online dostupná databáza je výsledkom úsilia pracoviska retrospektívnej bibliografie Univerzitnej knižnice v Bratislave. Databáza obsahuje 605 bibliografických záznamov výročných školských správ a 33 bibliografických záznamov o článkoch z nich. Výročné správy 60 rôznych typov škôl z dnešného územia Slovenska v rokoch vychádzali prevažne na konci školského roka. V databáze spracovaný materiál registruje výročné správy škôl do roku 1850, keď bola v Uhorsku uplatnená školská reforma, kodifikujúca ich formu a obsah do dnes známej podoby. Prevažná väčšina záznamov zachovaného materiálu je v latinčine, cca od roku 1840 prevažuje maďarčina. Obsahovo nenáročné a nejednotné dokumenty prinášali zoznamy žiakov a údaje o ich prospechu a správaní, mená triednych profesorov, neskôr menoslov profesorského zboru a tiež zoznam vyučovacích predmetov. Úvodná stránka databázy obsahuje stručné informácie o databáze a ponúka používateľovi možnosť prezerania dokumentov alebo vyhľadávania. Pri voľbe prezerania dokumentov má používateľ možnosť prezerať výročné správy podľa sídla školy, články podľa abecedy autorského záhlavia. Pri voľbe vyhľadávania úvodná stránka poskytuje pre menej náročného používateľa možnosť vyhľadávania podľa typu školy, resp. podľa sídla školy. Náročnejšiemu používateľovi sa ponúka možnosť rozšíreného vyhľadávania. Databáza umožňuje v rozšírenom vyhľadávaní zadávať požiadavky nielen podľa sídla a knihovník 2006/3 15

17 typu školy, ale aj podľa slov z názvu, názvu školy, pôvodcov, tlačiarov, predmetového hesla, podľa mien učiteľov, ako aj podľa geografických názvov. V rámci Prešovského a Košického kraja sa v databáze nachádzajú bibliografické záznamy školských správ týchto miest: Bardejov, Košice, Kežmarok, Levoča, Podolínec, Prešov, Rožňava, Sabinov. Špeciálne, čo sa týka Košického kraja, nachádzame tu záznamy školských správ jednotlivých škôl v Košiciach, ktorých rok vydania je v rozpätí rokov Vyššie kráľovské gymnázium, Právnická a Filozofická fakulta Kráľovskej akadémie, Kráľovská ľudová škola. Rožňava je zastúpená záznamami troch škôl (rok vydania ) Vyššie kráľovské gymnázium, Evanjelické gymnázium a Vyššie kráľovské premonštrátske gymnázium. Databáza školských správ sa nachádza na internetovej adrese: tm Na základe podkladov z vystúpení na bibliografickej konferencii a vyššie citovanej webovej stránky spracovala : Gabriela Nagyová Verejná knižnica Jána Bocatia 2. KNIŽNICE BUDÚCNOSTI A TELEWORKING knihovník 2006/3 16 Rozvoj informačných a komunikačných technológií zásadne ovplyvňuje fungovanie knižníc na všetkých úsekoch a vyžaduje si zmeny. Knižničný manažment veľkých a stredných knižníc v budúcnosti zákonito vytvorí progresívne polyfunkčné jednotky organizačnej štruktúry, ktoré budú v súlade so svetovými vývojovými tendenciami. Jedna z možností, ako zriadiť knižničné pracovisko budúcnosti, je využitie alternatívnej formy práce pri zamestnanosti na plný úväzok teleworking (Telearbeit telepráca) čiže práca prostredníctvom elektronickej siete zo vzdialeného pracoviska fyzicky umiestneného v byte pracovníka. Slovenská pracovná legislatíva tento fenomén pomenúva v Zákonníku práce z r ako práca doma a domácky zamestnanec. Ako je známe, aj pracovný poriadok SNK uvádza v bode 12. pojem domácky zamestnanec a práca doma. Legislatívny rámec v SR zatiaľ ešte nie je prepracovaný do podrobností, ale Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (od r Inštitút pre výskum práce a rodiny) sa už tejto otázke venuje v niekoľkých štúdiách. V našich podmienkach by to znamenalo využiť technické prostriedky na distribúciu knižničných a informačných pracovísk na vzdialené pracoviská doma. Vo väčších knižniciach, kde existuje deľba práce, jasne vymedzené úlohy a jednoducho kontrolovateľné výsledky práce, je to vhodná forma na zefektívnenie prevádzky, zníženie nákladovosti, zvýšenie výkonnosti pracovníkov, ozdravenie a zjednodušenie

18 vzťahov na pracovisku a v neposlednom rade na zlepšenie kvality života a zdravia zamestnancov. Teleworking je vhodný pre všetky činnosti, pri ktorých knihovník či bibliograf nemusí prichádzať do priameho kontaktu s používateľom napr.: - zostavovanie rešerší, indexov, bibliografií - excerpčná práca - koncepčná práca, referáty - edičná činnosť - preklady, výťahy - tvorba propagačných materiálov - katalogizácia, aj retrospektívna - spracovanie údajov - programovanie a iné. Zahraničné štatistiky hovoria o vyššej výkonnosti pracovníkov v domácom prostredí. Príčiny sú v odbúraní každodenného stresu z cestovania v dopravnej špičke, v minimalizovaní stresov z konfliktných vzťahov a mobbingu, ktorý je v súčasnosti veľmi rozšíreným neduhom na pracoviskách, ako aj v odstránení neúmerne dlhých konverzačných prestávok. Zamestnanec má aj ďalšie výhody ušetrí čas a peniaze na doprave a svoj pracovný čas si môže zadeliť v rámci pracovného týždňa v súlade s osobnými potrebami, čo prispieva k harmonizácii jeho pracovného a osobného života. Na pracovisku trávi asi 20 % pracovného času pri úkonoch, ktoré si vyžadujú jeho prítomnosť (porady s nadriadenými, konzultácie so spolupracovníkmi a pod.). Knižnica zasa šetrí náklady na zariadenie, resp. obnovu zariadenia pracovných miestností, na energie, vodu, stočné, upratovanie, redukuje sa absencia pre chorobnosť, redukujú sa spory na pracovisku, ušetrené priestory sa môžu využiť racionálnejšie a s ohľadom na požiadavky používateľov. Európsky a celosvetový trend svedčí v prospech tejto formy práce a prognózy na rok 2007 hovoria o čísle 40 miliónov zamestnancov v Európe, ktorí budú pracovať elektronicky na diaľku. V Európe sa touto problematikou zaoberá niekoľko organizácií na medzinárodnej úrovni: Európska komisia v rámci programu Telematics Application Programme Združenie MIRTI (Models of Industrial Relations in Telework Innovation) Spolkové ministerstvo pre vzdelávanie SRN International Telework Association (ITA) Praktické skúsenosti z nemeckých knižníc s teleworkingom sú pozitívne. Ukazujú, že telepracovníci majú vyššiu pracovnú motiváciu, zodpovednosť za efektivitu a kladné výsledky práce, stúpla kvalita poskytovaných služieb aj spokojnosť zamestnancov. Predstava knižnice ako neflexibilnej inštitúcie s raz a navždy danou štruktúrou patrí minulosti. Vývoj smeruje k známemu modelu virtuálnej knižnice, ktorý sa vzťahuje nielen na produkty našej práce, informačné databázy prístupné cez elektronickú sieť, ale aj na samotné pracoviská a zamestnancov. Sieť distribuovaného systému služieb nebude nevyhnutne spájať spoločná lokalita, ale predovšetkým spoločný záujem a cieľ služba knihovník 2006/3 17

19 používateľovi knižnice. Pritom používateľ elektronických služieb ju bude vnímať ako celistvú inštitúciu. Čas postupne overí štatistické prognózy a vývojové trendy, no je nesporné, že knihovnícke pracoviská prejdú procesom zmien, ktorý sa už začal nezadržateľným nástupom informačných technológií a bude pokračovať transformáciou osobnosti knihovníka/bibliografa. Literatúra: ABC teleprácu. Hanzelová, E. - Kostolná, Z. - Reichová, D.: Atypické formy zamestnanosti na Slovensku : minulosť a súčasnosť. In: Rodina a práca, Č. 3 (2005), s Pilař, Jindřich: Zkušenosti s teleworkingem (elektronickou prací doma, mimo pracoviště) v praxi německých knihoven. In: Čtenář, Roč. 52, č. 9 (2000), s Nikolina Urbančíková Štátna vedecká knižnica Košice VEREJNÉ PRÍSTUPOVÉ BODY K INTERNETU Zriadenie verejných prístupových bodov k internetu v regionálnych a mestských knižniciach na území Košického samosprávneho kraja je výsledkom projektu, ktorý bol spracovaný Úradom Košického samosprávneho kraja za úzkej spolupráce Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach. Cieľom zriadenia verejne prístupových bodov k internetu je prispieť k lepšej informovanosti občanov v oblasti verejnej správy a spoločenského života, poskytnúť rôznorodejší prístup k informáciám pre marginalizované skupiny obyvateľov, zvýšiť úroveň digitálnej gramotnosti občanov a nepriamo tým prispieť k rozvoju informačnej spoločnosti. Súčasťou technického vybavenia knižníc sú aj počítače pre nevidiacich (regionálne knižnice), kopírovacie zariadenia a tlačiarne. Internetové služby sa používateľom poskytujú od 1. novembra 2006 bezplatne. Projekt sa zrealizoval v týchto knižniciach KSK: Verejná knižnica Jána Bocatia, Košice - 24 počítačov, Zemplínska knižnica, Trebišov - 12 počítačov, Zemplínska knižnica Gorazda Zvonického, Michalovce - 9 počítačov, Spišská knižnica, Spišská Nová Ves - 16 počítačov, Gemerská knižnica Pavla Dobšinského, Rožňava - 9 počítačov, Mestská knižnica Gelnica - 3 počítače, Mestská knižnica Moldava nad Bodvou - 3 počítače, Mestská knižnica Sobrance - 3 počítače knihovník 2006/3 18

20 V MESTE MATÚŠA ČÁKA Koľkokrát cestujem smerom na Bratislavu a prechádzam okolo Trenčína, uchváti ma svojou impozantnosťou tamojší hrad. Trenčiansky hrad bol už v 14. storočí miestom významných medzinárodných stretnutí. Navštívil ho aj kráľ Karol IV., kráľovná Alžbeta, matka Ladislava Pohrobka. Často sa na ňom zdržiavali hlavy korunované. Bibliografi síce nie sú hlavy korunované, avšak jedno s nimi majú spoločné. Organizujú pravidelne stretnutia medzinárodného zamerania. Často sa stretávajú s kolegami zo zahraničia, čulý kontakt majú najmä so svojimi českými kolegami. Takéto vzájomné stretávanie sa v tomto roku konalo už po desiaty krát, a to práve v meste Matúša Čáka. Prirodzene, že jeho účastníci si nemohli dať újsť prehliadku tohto unikátneho hradu. O to ľahšie sa im na druhý deň počúval blok prednášok venovaný práve hradným stredovekým opevneniam. Dozvedeli sa o i., že : - Trenčiansky hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť - za vlastníctva Trenčianskeho hradu Illesházyovcami, vzniklo aj prvé vyobrazenie hradu. Požiar v júni 1790 bol katastrofou pre hrad. - v Banskej Bystrici pri dome č.19 sa zachovala reťaz, ktorá slúžila na uzatvorenie hradieb na Dolnej ulici, že sa tu nachádzala aj vodná priekopa. knihovník 2006/ mesto Hradec Králové bolo považované začiatkom 20. storočia za Salón republiky, pretože tam pôsobili významní architekti, dodnes je zachovaný genius locci mesta. Dodnes platí úzus, že panoráma mesta nesmie byť ničím zaclonená - hradisko Pustého hradu pri Zvolene je dva razy väčšie ako je rozloha Spišského hradu a je považovaný za slovenskú Tróju. Po takomto exkurze po slovenských a českých opevneniach sa kolokvium venovalo predstaveniu českých a slovenských knihovníckych osobností. Defilovali tu v plejáde mien také osobnosti akými boli: profesor Josef Cejpek, Jan Ladislav Živný, Zdeněk Václav Tobolka, Štefan Pasiar, Jozef Kuzmík, Michal Fedor, Michal Potemra, Jozef Repčák, Štefan Ďurovčík, či Adam František Kollár. Bola to taká malá encyklopédia zvučných knihovníckych mien, náročná na pozornosť poslucháča. Zo spomínaných osobností ma obzvlášť zaujal: Jiří Mahen, básnik, novinár a dramatik, spoluzakladateľ mestskej knižnice v Brne v roku Vo všeobecnosti je málo známa skutočnosť, že podľa jeho drámy Jánošík bol nakrútený prvý zvukový film v roku 1935 v hlavnej úlohe s Paľom Bielikom. Do zabudnutia upadla skutočnosť, že mladý Jiří Mahen v roku spontánne reagoval na udalosť, ktorá 1 V tom čase mal 25 rokov a pôsobil ako suplent na reálke v Hodoníne

21 do našich dejín vstúpila pod názvom Černovská masakra. Z večera do rána napísanou básnickou skladbou protestoval proti tomuto krvavému násiliu. Báseň uverejnili brnianske Lidové noviny. Na poli knihovníckom vyznával tri zásady: odbornosť, budovať knižnicu ako živé kultúrne stredisko, premyslene plánovať. Bol propagátorom a jedným z prvých odborníkov na predmetovú katalogizáciu. Venoval sa aj problematike čítania vo verejných knižniciach. Popri viacerých článkoch na túto tému mu v roku 1924 vyšla kniha s názvom O čtení praktickém. Z knihovníckého prostredia čerpal námet pre kratučké rozprávky, publikované pod názvom Dvadcet knihovnických pohádek. Keďže celé tri dni boli symbiózou histórie a hovorenia o osobnostiach historických i tých našich knihovníckych, akosi prirodzene sa mi žiada ukončiť tento príspevok knihovníckou rozprávkou z pera spomínaného Jiřího Mahena, tak ako nám ju na kolokviu prerozprávala p. PhDr. Marie Nádvorníková, CSc. z Olomouca. XIX Byl jednou jeden čtenář, ten neměl s knihovnou žádných smutných zkušeností. Všechno dostal. Přišel dopoledne, i na kousek bůčku ho pozvali. Přišel v poledne, ke knize i poslední anekdotu přidali. Přišel večer: na chodbě hrá radio, v čítárně nábožné ticho, neboť došly poslední anglické revue, v dětském oddělení asistentka pohádky vypravuje, v oddělení pro kuřáky plijí kuřáci přes stoly a dobře je jim na světě, 500 knih půjčuje se ve čtvrthodině, aniž se co pozoruje, automobil veze knížky do nemocnice, vedou městští radové cizince do knihovny a: Podívej se! povídají na tohle my nedáme dopustit! Jenom v L. na zákon o novém stavebním ruchu čekají, že postaví světničku pro knihovnu a sklep na čítárnu že by přestavěli. Dvadcet knihovníckych pohádek. In Cejpek, Jiří. Jiří Mahen : jeho knihovnický odkaz. Praha : SPN,1961, S Jana Amrichová Verejná knižnica Jána Bocatia knihovník 2006/3 20

22 KNIŽNICE V ZAHRANIČÍ KEĎ SA KNIHOVNÍK DO SVETA VYBERIE Dnes už nie je žiadnou senzáciou dostať sa do sveta. Ako každý iný človek, aj knihovník ide obdivovať prírodné krásy, historické a kultúrne pamiatky, spoznávať ľudí a spôsob života v iných krajinách. Aj keď na tieto cesty chodievame zvyčajne v rámci svojich dovoleniek, každý si nesie so sebou istú dávku vlastnej profesijnej zaťaženosti. Je len pochopiteľné, že pri potulkách ulicami miest sa odborník na elektroniku bude zaujímať o nové výrobky a trendy v tomto odbore, strojára upútajú rôzne mechanické zariadenia, autá, záhradkár bude viac obdivovať a skúmať výsadbu a dizajn mestských parkov, verejných priestranstiev či rodinných záhradok, modistov budú priťahovať výklady s odevami, obuvou a módnymi doplnkami a nás, knihovníkov, ako ináč, pulty a regále s knihami. Túlajúc sa spleťou uličiek Londýnskej metropoly sa mi cez výkladné skrine doslova tlačili do očí rôzne upútavky na výhodný nákup kníh: Pri kúpe 3 jedna zadarmo, Dve za cenu jednej... Pri tom množstve bookshopov, ktoré Londýn ponúka, by si človek myslel, že to predsa nemôže byť taký výhodný predajný artikel, ale aj napriek tomu boli obchody a obchodíky s knihami všade plné ľudí každej generácie, postávajúcich a preberajúcich pri pultoch s knihami akéhokoľvek žánru. Stretnúť človeka s knihou v ruke nebolo žiadnou výnimkou. Napokon aj ja sama som stále mala v ruke Sprievodcu Londýnom a mapu, ako neodmysliteľnú istotu záruky nestratiť sa v tom obrovskom bludisku. Knihy vám ponúkali pouliční predajcovia aj priamo vonku, v tých najrušnejších častiach mesta, ale aj v známych oddychových zónach. Aj na nábreží rieky Temže, kde si návštevník mesta mohol ísť na niekoľko hodín oddýchnuť, posedieť, započúvať sa i zadívať do umenia pouličných umelcov, ponúkala sa možnosť prehrabávať sa v dlhých niekoľkometrových radoch nových kníh, ale aj kníh z druhej ruky. U nás sa s takýmto záujmom o knihy zvyknem stretávať len v období Vianoc, keď ľudia usúdia, že aj kniha môže byť vhodným darom, alebo keď sa objaví nejaký mediálny trhák. knihovník 2006/3 21

23 Londýn je známy aj svojou najhustejšou sieťou dopravy na svete, ktorú jej obyvatelia aj návštevníci veľmi využívajú. A ako ináč, ak nie práve čítaním si cestujúci krátia chvíle prekonávania veľkých vzdialeností alebo čakania na ďalší spoj. Môj postreh číta sa všade. V uliciach, v metre, v kaviarňach, reštauráciách, na lavičkách v meste aj na trávnikoch v parkoch. Ako milovník umenia som neobišla Britské múzeum, ktorému som zo svojho krátkeho pobytu mohla venovať aspoň jeden celý deň. Jeho súčasťou je obrovská knižnica, prístupná širokej verejnosti. Už od roku 1757 dostáva povinný výtlačok z každej publikácie vytlačenej vo Veľkej Británii. Jej základ tvoria knižnice sira R. Cottona, R. Harleyho, H. Sloana, Ch. Townleyho a tiež kráľovské knižnice darované Jurajom II. a Jurajom III. Popri parížskej Národnej knižnici je Britská knižnica najhodnotnejšou knižnicou v Európe. S pokorou a božskou bázňou som prechádzala okolo vitrín s nádherne viazanými knihami, zdobenými zlatými písmenami, čítajúc mená kompletných zbierok osobností literárneho sveta, filozofov, vedcov, cestovateľov, objaviteľov nových svetov. Uvedomovala som si, koľko bohatstva ukrývajú múry týchto budov, koľko ľudí sa stará o uchovanie tohto pokladu pre budúce generácie. Moje kroky viedli do obrovskej čitárne s kruhovou kupolou, ktorou preniká dovnútra denné svetlo. Pri vstupe do priestrannej siene som ostala stáť v nemom úžase. Po kruhovom obvode boli samé regály plné vzorne usporiadaných kníh a časopisov aj niekoľko poschodí nad sebou. Hoci je táto čitáreň prístupná len členom knižnice, pre širšiu verejnosť a náhodných návštevníkov je vyčlenený priestor, ktorý ponúka voľný prístup k desiatkam počítačov, prostredníctvom ktorých sa návštevník múzea, a teda aj knižnice môže dozvedieť všetko o každom exponáte, ktorý sa v ich zbierkach nachádza. Nemusíte sa unaviť chodením od vitríny k vitríne, z jednej miestnosti do druhej, zdolávať dlhé metre chodieb a množstva schodov, predierať sa pomedzi davy ľudí. Ako som len závidela tie vymoženosti doby, pomocou ktorých môže človek získať vedomosti od prvopočiatku sveta po dnešok! Mala som veru problém prebojovať sa aspoň na chvíľu k jednému počítaču, lebo všetky boli stále okupované deťmi a mládežou, ktoré ich s neuveriteľnou zručnosťou ovládali. V istej chvíli som sa zamyslela - spoločnosť chce mať inteligentných, vzdelaných a s dobou kráčajúcich knihovník 2006/3 22

24 jedincov, ale čo všetko preto daná krajina robí, aby to celé neostalo iba v rovine chceme? V duchu som sa preniesla na Slovensko, na svoje pracovisko - cudzojazyčné oddelenie, kde používateľ nemá k dispozícii žiadne technické vybavenie a pri vyhľadávaní najnovších informácií si musí vystačiť so zastaralými knihami a poväčšine darovanými časopismi. Podobný smútok som si v duši odnášala aj z návštevy jednej verejnej knižnice v štvrti Wimbledon. Bývala som v jej blízkosti, denne som okolo nej prechádzala, a tak mi nedalo nenavštíviť ju. Hneď pri jej vstupe ma zarazilo množstvo ľudí, ktorí sa tam práve nachádzali. A to mali práve prázdniny. Bol to tiež jeden veľký rozľahlý priestor. V každom kúte sa niečo dialo. Na jednej strane, pri veľkom dlhom stole vykonávali 8 12 ročné deti nejaké aktivity, kreslili a navrhovali obaly kníh, iné si robili výpisky z časopisov alebo len tak listovali v knihách. Potom mi padol pohľad na niekoľko detských kočiarov, tak som sa presunula k ním. A tam, v takom akoby detskom kútiku, bolo asi 15 mladých mamičiek - sediac na zemi a v lone držiac 2-3 ročné detičky. Knihovníčka ich od toho najútlejšieho veku priúčala, ako sa majú správať v knižnici. Dojímal ma pohľad na tie deťúrence, ktoré si kládli pršteky na ústa a vydávali známy zvuk Psssst! Prechádzala som okolo regálov plných rôznych dokumentov, nielen kníh a časopisov, ale vo voľnom výbere aj videokaziet, CD, DVD, ktoré sa požičiavajú aj absenčne. Nazrela som ešte do jedných dverí, za ktorými sa skrývala miestnosť s desiatkami počítačov a tlačiarní, ktoré boli do posledného miesta obsadené staršou mládežou, robiacou si školské úlohy a zadania Nedali sa ničím rušiť. Vybavenie knižnice bolo nové, moderné. Mrzelo ma len, že som si nemohla vyfotiť interiér. Na moje prekvapenie, keď som o to požiadala vedúceho, ktorý ma v úvodnom rozhovore síce privítal, no veľa informácií mi o knižnici neposkytol, dovolil mi poobzerať sa po priestore, ale s upozornením, aby som nerušila ich návštevníkov a aby som nefotila. Rešpektovala som jeho vôľu a v tichosti, ako som prišla, tak som o chvíľu aj odišla. Ten smútok pramenil opäť z perfektného technického vybavenia tamojšej knižnice. Aj keď ho už dnes môžem prirovnať k našej centrálnej výpožičovni na Hviezdoslavovej ulici, ďalšie oddelenia knižnice sú zatiaľ na míle vzdialené od takéhoto vybavenia. Záujem čitateľa o knižnice rastie predovšetkým s ponukou množstva, kvalitou služieb a technickým vybavením. Ak sa tieto v priebehu niekoľkých desaťročí nemenia; nebuďme prekvapení jeho nezáujmom! Terézia Krupová Verejná knižnica Jána Bocatia knihovník 2006/3 23

25 RAKÚSKO ČÍTA - MIESTO STRETNUTIA KNIŽNICA V susednom Rakúsku sa po prvý raz uskutočnil veľký projekt, ktorého cieľom bolo upriamiť pozornosť verejnosti na čítanie, knihu. Organizátorom podujatia bol Zväz rakúskych knihovníkov, ktorý využil všetky možnosti propagácie tejto akcie. Podujatiu predchádzala veľkolepá inzertná kampaň v rakúskych denníkoch. Na jej podporu boli vyrobené mnohé propagačné materiály (tričká, balóny...) Zväz knihovníkov chce s pomocou populárnych osobností, z oblasti politiky, kultúry a športu, pôsobiť medzi tamojšími obyvateľmi ako propagátor literatúry, čítania a knižnej kultúry. Jeho cieľom je uskutočňovať podujatie každoročne v októbri, týždeň pred národným sviatkom vzniku republiky (26. október) Od 16. do 22. októbra sa uskutočnilo niekoľko tisíc podujatí, ktoré pobádali k čítaniu, propagovali literatúru a knihy. Do akcie sa zapojili všetky knižnice. Od obecných, farských, školských, krajinských, univerzitných až po Rakúsku národnú knižnicu. Akcia bola organizovaná a propagovaná pod čestnou záštitou spolkového prezidenta Dr. Heinza Fischera. Prominentné osobnosti z politiky, kultúry a športu ju podporili inzerátmi v denníkoch a časopisoch a tým pomohli získať body pre knižnice a čítanie. Známi rakúski spisovatelia a spisovateľky vystúpili na rôznych akciách a pomohli pri nábore. Prostredníctvom autorských čítaní, prednášok, literárnych potuliek, premietaním z obrázkových kníh, nočných čítaní, festivalov, literárnych kaviarní, výstav kníh atď. prizvali knižnice všetkých, ktorí o to stáli - k dialógu o čítaní a knihách. Za všetkých spomeňme aspoň mená - Christoph Ransmayr, Josef Haslinger, Paulus Hochgatter, Thomas Glavinic, Franzobel, Michal Kohlmeier, Margit Schreiner, Renate Welsch... Akcií nebolo málo, odozva bola vynikajúca. Počas prvého literárneho festivalu, Rakúsko číta miesto stretnutia knižnica, zaznamenali knižnice návštevníkov počas jedného týždňa. Predseda Zväzu knihovníkov Rakúska k tomuto úspechu poznamenal:...úspech zaväzuje...tento festival čítania budeme usporadúvať každoročne. Potrebujeme kultúrnu a vzdelávaciu hybnú silu, ktorá podporí čítanie a umocní v ľuďoch potešenie z čítania. Na to majú potenciál knižnice, iba pôsobenie školy v tomto ohľade nepostačuje. Zdroj: Magdaléna Korpalová Rakúska knižnica Košice knihovník 2006/3 24

26 DÁTE SA INŠPIROVAŤ? KRÁĽOVSKÁ NOC V ŠKOLE Noc z 20. na 21. októbra 2006 sa pre žiakov 1. až 4. ročníkov ZŠ na Janigovej ulici v Košiciach stala nocou plnou hier, zábavy a prekvapení. Približne pre 100 detí, ktorých rodičia pristúpili na návrh spestriť im každodenný stereotypný kolobeh (škola, domáce úlohy, chvíľka voľna, spánok...), ktorý začal s novým školským rokom, čakali rôzne dobrodružstvá. S nápadom zorganizovať takéto podujatie prišiel za vedením školy jej bývalý žiak - dnes už prvák na strednej škole a k spolupráci bola prizvaná aj knižnica - pobočka Verejnej knižnice Jána Bocatia na sídlisku KVP. V jej príťažlivých priestoroch mala prebiehať jedna časť programu. Program postavený na dobýjaní rozprávkových kráľovstiev, bol spestrený množstvom súťaží, pyžamovou diskotékou či putovaním nočnou školou. Deti boli hneď na začiatku rozdelené do skupín a počas večera mali možnosť v jednotlivých súťažiach získavať body pre svoje družstvo. Body, ktoré predstavovali vrchnáčiky z umelohmotných fliaš, boli vhadzované do takýchto zrezaných fliaš, kvôli prehľadnosti o víťazovi. Najúspešnejšie družstvo sa stalo kráľom noci. Z organizačných i bezpečnostných dôvodov sa nakoniec celý program odohrával v priestoroch školy. Kráľovstvo kníh sa teda z knižnice presťahovalo na chodbu školy. Svoje múry obohnalo výstavou najzaujímavejších a najnovších kníh a postavilo hradbu z obrovského farebného leporela. Ako prvé bolo porazené KRÁĽOVSTVO OSVIEŽENIA, ktoré do boja vyzbrojili panie učiteľky, vychovávateľky i knihovníčky. Chlebíčkových a zákuskových vojakov deti hravo premohli. V KRÁĽOVSTVE OBOHATE- NIA s (ne)prekonateľnou hradbou sa naši malí dobyvatelia stretli v boji s rozprávkovými hrdinami. Museli zabojovať pri lúštení hádaniek, popasovať sa s prísloviami i s titulmi kníh... Odmenou za prejavenú udatnosť i zdatnosť v súbojoch bolo o- krem získaných bodov i desať knižiek v tombole. Najdlhšie odolávalo útokom KRÁĽOVSTVO SNENIA. Jeho vojaci žinenky, spacie vaky a deky asi hodinu pred polnocou predsa len podľahli presile protivníka. No nebol to ľahký boj. Po pol hodine od uloženia sa, keď mnohých už preknihovník 2006/3 25

27 mohol spánok, boli malí bojovníci nepriateľom surovo vyburcovaní z ríše snov a čakal ich nočný pochod školou. Ten pozvoľna prešiel do hľadania pokladu pomocou bateriek. Po jeho získaní už deťom nič nebránilo v blaženom snení. Keď po víkende oddýchnuté deti zavítali po vyučovaní do knižnice a zaujímali sa o knihy nášho kráľovstva, s uspokojením sme podotkli, že naša námaha nebola zbytočná. Alena Lukáčová Verejná knižnica Jána Bocatia STARŠIE MAĎARSKÉ GENEALOGICKÉ PRÁCE NA CD-ROM-e Pri koncipovaní tohto vystúpenia mi neustále prichádzal na um okrídlený výraz staré, ale dobré. Prečo by sa ale knihovník informačný pracovník, mal zaoberať starými informačnými materiálmi, keď je všeobecný trend a hlad po najnovších informáciách? Táto téza je v informačnej spoločnosti postavená na absolútny piedestál. V konkrétnej praxi knižníc to nie raz vyzerá tak, že ešte aj nad knihami, ktoré sme zakúpili do knižnice pred 2 3 rokmi, niektorí čitatelia krútia nosom, a pri otázke knihovníka začnú argumentovať, že kniha je vlastne zastaralá a on môže nájsť novšie informácie na internete. Nechcem tu siahodlho diskutovať o pozitívach a negatívach internetu. Napriek tomu, že sám veľmi intenzívne využívam internet, musím poukázať na to, že nekritický obdiv k internetu môže viesť k tomu, že sa budú využívať aj také informácie, za ktorými nikto a nič nestojí a za ich hodnotu neručí žiadna autorita, či už reprezentovaná persónou alebo inštitúciou. Preto mám väčšiu istotu knihovník 2006/3 26 ak beriem do rúk knihu, za ktorou stojí jej autor a vydavateľ. Pritom v prípade odbornej literatúry nerobím rozdiel medzi knihami v tlačenej alebo v elektronickej podobe. Vráťme sa však k okrídlenému výrazu, ktorý som spomínal v prvej vete svojho vystúpenia. Teda neustále sa mi vracal výraz staré ale dobré. Je nesporným faktom, že ak sa niekto na Slovensku dlhšie obdobie zaoberá genealógiou a zvlášť tou, v ktorej je zakotvená modrá krv, skôr či neskôr príde do kontaktu s dvoma autormi, ktorých diela mali rozhodujúci vplyv na genealogické aktivity od druhej polovice 19. storočia na území terajšieho Slovenska resp. celého Uhorska. Zákonito sa nám dostane do rúk publikácia Ivána Nagya - Magyarország családai (Rodiny Maďarska 2 ) a Bélu Kempelena Magyar nemes családok (Maďarské šľachtické rodiny). Ide o impozantné diela, nad ktorými súčasný 2 Z obsahového hľadiská by tu bol vhodnejší pojem Uhorsko.

28 používateľ nechápavo krúti hlavou - ako mohol takéto rozsiahle dielo spracovať jeden človek? Dnes by bolo nutné vytvoriť celý tím ľudí alebo ešte lepšie celú inštitúciu, aby sa zvládla takáto sizifovská práca. Že ide o úctyhodnú prácu, môžeme dokumentovať niekoľkými číselnými údajmi. Dielo Ivána Nagya, vydané v rozmedzí rokov má 13 zväzkov, ktoré spolu obsahujú tlačených strán, rodostromov resp. rodokmeňových tabúľ, 550 erbov a údaje o rodinách. Kempelenove dielo, ktorého prvý zväzok vyšiel v roku 1911, svojím rozsahom nezaostáva za prácou Nagya. V jedenástich zväzkoch bol jeho záber širší. Vo svojom spise uviedol údaje o rodinách Uhorska. Zohľadnil aj poznanie, ktoré genealogické výskumy dosiahli za uplynulé roky od vydania Nagyovej práce. Je očividný rozdiel medzi množstvom rodín, ktoré sú pojaté v prvej a druhej práci. Keďže tlačený rozsah oboch diel je približne rovnaký, Kempelen musel veľmi zúžiť rozsah jednotlivých hesiel. Z toho, potom u niektorých používateľov, pramení väčšia obľuba Nagya pred Kempelenom. Iní však argumentujú tým, že ak ide o menej známu rodinu, tak je väčšia pravdepodobnosť, že údaje o nej sa nájdu v Kempelenovi. Napriek tomu, že od vydania diela Nagya uplynulo temer 150 rokov a od vydania Kempelenovej práce viac ako 90 rokov a výskum v tejto oblasti tak ako aj v iných oblastiach postúpil, používatelia knižníc tvrdia, že pre prvotnú orientáciu ostávajú tieto práce základným prameňom. Z hľadiska slovenského používateľa majú tieto diela niektoré nevýhody. Predovšetkým je to jazyková bariéra. Je pochopiteľné, že ak niekto neovláda maďarčinu, bude mať pri používaní týchto publikácií veľké ťažkosti. Avšak odhodlanosť a vytrvalosť podaktorých bádateľov je nesmierna. Títo dokážu celé hodiny lúskať texty pomocou slovníkov, len aby sa dozvedeli, pre nich dôležitú informáciu. Omnoho jednoduchšia je situácia, ak maďarčinu ovláda niekto z personálu knižnice. Možno, že ešte väčším problémom ako jazyková bariéra, je nedostupnosť týchto publikácií. knihovník 2006/3 27

29 Na Slovensku ich vlastní pár knižníc a archívov, ktoré ich s veľkou nechuťou požičiavajú na prezenčné štúdium v študovniach. O absenčnom požičiavaní bez veľkej protekcie nemôže byť ani reči. Situácia je o to horšia, že tieto pramenné materiály vo verejných knižniciach zvyčajne nie sú prístupné na okresnej úrovni, ba máme obavy, že aj na krajskej úrovni chýbajú. V praxi to ale znamená, že ak bádateľ chce zistiť nejaký údaj z týchto publikácií, musí za ním cestovať 100 i viac kilometrov. Existuje síce teoretická možnosť požičať si tieto knihy medziknižničnou výpožičnou službou, ale táto možnosť je ozaj len teoretická. Žiaden knihovník, ktorý si je vedomý ceny a hodnoty týchto kníh, nepustí ich mimo budovu knižnice 3. Stojíme pred neriešiteľnou situáciou, v ktorej staviame medzi používateľa a informačný materiál, hoci nechtiac, neprípustné bariéry. Pred siedmimi rokmi sa načrtlo riešenie problému. Vtedy v roku 1999 budapeštianska firma Arcanum vydala v digitalizovanej podobe dielo Ivána Nagya Magyarország családai. Na rozdiel od iných, predchádzajúcich pokusov, tento materiál sa ukázal ako veľmi vydarený a odrážal vysokú profesionalitu firmy. Pre používateľa bolo príjemným prekvapením, že pri inštalácii a používaní CD ROMu nepotrebuje žiadne mimoriadne vedomosti, ak má na počítači 3 Dokonca neurobí to ani vtedy, ak ide o reprinty. nainštalovaný Windows 95 a vyššie verzie, tak môže tento CD ROM bez problémov používať. V podstate sa jedná o prepis celého tlačeného textu diela a prenos ďalších grafických znázornení erby, tabule, a pod. Hlavnou prednosťou je plnotextové vyhľadávanie. Je síce pravdou, že už tlačená podoba diela je zostavená tak, že jednotlivé heslá - rodiny sú v abecednom poriadku, čo čiastočne uľahčuje orientáciu používateľa. Ale ak používateľ v knihe chce podrobnejšie skúmať vzťahy medzi jednotlivými rodinami, musí vynaložiť veľmi veľké úsilie a mnoho času. Pri použití CD ROM-u spomínané ťažkosti sa minimalizujú. Používateľ v priebehu niekoľkých sekúnd alebo v zlomku sekundy dostane svoj údaj. Je si istý, že dostal všetky údaje - na rozdiel od toho, keď ich sám hľadal a unavená myseľ po dlhom hľadaní mu už zabiehala mimo text knihy, a preto príslušnú informáciu prehliadol. V prípade, že otvoríme spomínaný CD ROM, objaví sa úvodná stránka, ktorá pripomína webovské prostredie na internete. Pre začínajúceho používateľa najjednoduchší spôsob používania bude prostredníctvom ikon, ktoré sú umiestnené na ľavej strane monitora. Pre skúsenejších používateľov samozrejme sú k dispozícii klávesové skratky. Pre začiatok si vystačíme ikonou Keres - Hľadaj po jeho stlačení sa objaví šablóna a v jej dolnej časti blikajúci kurzor knihovník 2006/3 28

30 signalizuje, kde môžeme vpísať našu otázku. V ľavej časti šablóny sa objaví príbuzné alebo totožné heslo, ktoré sme vpísali za blikajúcim kurzorom. V hornej časti šablóny sa objaví informácia o počte výskytu nášho vpísaného hesla. Zároveň v dolnej časti obrazovky objaví sa informácia, koľkokrát sa hľadaný výraz nachádza na CD ROMe a tiež plné znenie hľadaného výrazu. Ikonou, šípka v pravo postupne vyhľadávame zadaný výraz. Ak sa počas hľadania chceme vrátiť späť na predchádzajúci nález výrazu môžeme to urobiť ikonou šípka v vľavo. Postupným stláčaním tejto ikony sa môžeme dostať až na začiatok hľadania. Po stlačení ikony Út dostaneme informáciu o všetkých hľadaniach, ktoré sme realizovali a zároveň sa môžeme k nim prostredníctvom otvorenej šablóny podľa potreby vrátiť. V prípade, že hľadaný výraz sa vyskytuje vo veľkom množstve, dobre poslúži ikona Tartalom. Jedná sa o akýsi obsah hľadaných výrazov a slúži na rýchlu orientáciu používateľa. Pokiaľ sme na začiatku hľadania, táto ikona nám poskytne informácie o obsahu celého diela. CD ROM obsahuje aj ďalšie funkcie, ale tie by sme začínajúcim používateľom neodporúčali používať. Podobný postup hľadania je aj pri CD ROMe s dielom Kempelena. Na rozdiel od predchádzajúceho CD ROMu tu sú ikony usporiadané inak a majú iné grafické znaky. Určité zmeny sú aj v šablóne hľadania. Je možné hľadať údaje v rodokmeňových tabuliach a heslá jednotlivých rodín. Tiež je možnosť zadefinovať vzdialenosť v texte medzi jednotlivými hľadanými výrazmi. Predchádzajúce CD ROMy vhodne dopĺňa tzv. Siebmacher o pôvodnú tlačenú publikáciu, teraz už v elektronickej podobe. Ide o databázu rodinných erbov Uhorska, Chorvátska, Slovinska a Sedmoradska. Štefan Kolivoško Verejná knižnica Jána Bocatia knihovník 2006/3 29

31 REGIONÁLNA BIBLIOGRAFIA A BIOGRAFISTIKA SLOVO O JÁNOVI PATARÁKOVI Keby sa ma niekto spýtal ako by som výstižne charakterizovala spisovateľa Jana Pataráka, tak by mi pravdepodobne na um zišli dve slová: hlučný a sčítaný. Povrchný pozorovateľ by možno mohol povedať: Aj trochu neokrôchaný. Vždy sme vedeli, že prichádza, pretože jeho hlas sa rozliehal už zďaleka. Navyše spisovný jazyk kombinoval s hovorovým, čím vytváral neopakovateľný, rozprávačský štýl. Sám seba nazýva zdravým dedinským pňakom. Za touto maskou sa však skrýva citlivá, kultivovaná duša intelektuála a len hlupáci sa dajú pomýliť. Do našej knižnice si chodí často požičiavať knihy. Niektoré moje kolegyne učil na strednej knihovníckej škole. V knižnici som sa s ním zoznámila aj ja. V čase hlbokej totality som obdivovala jeho odvahu hovoriť to, čo si myslí. Nakoniec táto jeho povahová vlastnosť mu bola osudnou. Stratil zamestnanie a na dlhé roky i možnosť publikovať. Ako knihovníčku ma fascinovali jeho literárne vedomosti. Pripadal mi ako chodiaca encyklopédia. Vždy som si dávala otázku, kedy stihne to všetko prečítať. Vedel o literatúre nielen veľmi veľa, ale ju aj zaujímavo interpretoval. Bolo by bývalo hriechom nevyužiť jeho literárne vedomosti na našich vzdelávacích podujatiach. Priznám sa, že vždy, keď mal prísť prednášať sme sa trochu obávali. Žili sme v časoch, v ktorých sa nedalo verejne prezentovať to, čo si človek myslí. Tŕpli sme, aby nahlas nepovedal niečo, čo si síce aj ostatní mysleli, len mali menej odvahy. Prednášal štýlom: to je dobré, to je zlé, bez ohľadu na to, ako dielo a autora oficiálne hodnotili. Mal odvahu povedať, že Mladá garda, nie je žiadna významná literatúra. Učil nás oddeľovať zrno od pliev. Našťastie sme nikdy nemali problémy, možno i preto, že nikdy nikto nebonzoval. Učil nás láske k sovietskej literatúre, paradoxne v čase, keď k nej panovala averzia. Pretože vnucovanie vždy vyvoláva opačný efekt. Nebyť jeho, možno si nikdy neprečítam Rasputina, Ajtmatova, Bulgakova, Kima, Dumbadzeho, Šuškina... Som mu za to nesmierne vďačná. Dlho nemohol publikovať, a tak písal do šuflíka. Väčšina kníh mu vyšla až po nežnej. Vo všetkých dominuje podkarpatská oblasť výknihovník 2006/3 30

32 chodného Slovenska a jej obyvatelia. Stal sa jej literárnym kronikárom. Z pocitu potreby aspoň čiastočne sa odvďačiť spisovateľovi Jánovi Patarákovi za jeho profesionálny i ľudský prínos do východoslovenskej knihovníckej komunity sme mu pri príležitosti významného životného jubilea pripravili personálnu bibliografiu. A moje slovo je iba letmé poďakovanie človekovi, ktorého si vážim. Všetko najlepšie, pán spisovateľ! Klára Kernerová Verejná knižnica Jána Bocatia ODCHOVANÝ NA KNIŽNICIACH Peter Bilý sa narodil 4. mája 1978 v Košiciach. Dva a pol roka žil v Taliansku, kde zložil dočasné rehoľné sľuby ako augustiánsky mních. Krátko pred ich vypršaním rehoľu opustil a od roku 2001 žije v Španielsku. V súčasnosti je študentom psychológie na univerzite v La Coruni. Za svoju tvorbu získal niekoľko ocenení. Jeho prvý román Démon svätosti získal Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ Kniha roka Jeho tvorba bola preložená a publikovaná v nemčine, španielčine (časopisecky), maďarčine a taliančine (knižne a časopisecky). Tvorba: zbierka básní Spomalené prítmie (2001), zbierka básní V zajatí obrazu (2002), Insomnia (2003) básnická bibliofilia s Martinom Vladom, román Démon svätosti (2004), román Vzbura anjelov (2005), zbierka básní Posledná siesta milencov (2006) Si mladý úspešný spisovateľ. Poznáš odpoveď na to, čomu (komu) za to vďačíš? Úspech v literatúre je lotéria. Mal som jednoducho šťastie na to, že moje knihy zaujali čitateľov a literárnu kritiku, no dopredu sa s tým rátať nedalo. Možno je to aj tým, že som odmalička náruživým čitateľom a k autorom sa snažím pristupovať otvorene a bez predsudkov. Predpokladám, že sa mi v týchto rokoch moja dlhoročná oddanosť k literatúre vrátila čiastočne aj z druhej strany. knihovník 2006/3 31 Poznáš súčasnú slovenskú tvorbu, ak žiješ v cudzine? Ak áno, čo si o nej myslíš, ako jej súčasť? Slovenskú literatúru, tak ako ostatné literatúry, mám rád, samozrejme s osobnými preferenciami pre konkrétnych autorov. Tým, že žijem už takmer desať rokov v zahraničí, nestíham okamžite reagovať na čerstvo vydané knihy. Napríklad k Matkinovej prvej knihe som sa dostal až na jeseň tohto roku, najmä preto, lebo mi ju mnohí známi niekoľkokrát spomenuli. Ináč by som sa k nej dostal možno až o čosi neskôr. Mám pocit, že ak je autorom Matkinovych

33 kníh žena, rád by som s ňou strávil niekoľkohodinový rozhovor pri dobrom víne. Ak je autorom muž, podľa všetkého si nebudeme mať, čo povedať. Pred nedávnom som o tvojej osobe čítal poznámku - Cirkev prišla o kňaza, slovenská literatúra získala básnika a prozaika. Pri tom mi zišlo na um, či neľutuješ spätne svoje konanie? Vyhýbam sa úvahám na tému, keby. Všetky svoje veľké rozhodnutia sa snažím robiť tak, aby som ich spätne neľutoval. Rozhodnutia, na ktoré narážaš, som zatiaľ neoľutoval. V tvojej tvorbe má svoje pevné miesto, podľa mňa, i zmyselná erotika. Od človeka, ktorý sa chcel stať mníchom, by človek niečo také neočakával. Predpokladám, že mnohí vyslovia toto konštatovanie. Asi je to v mojej povahe: nezvyknem napĺňať očakávania, aké ľudia do mňa vkladajú. Ale ak by erotika nebola zmyselná, asi by pre mňa nemala zmysel. Potreboval som literatúru, pretože skutočnosť nestála za reč. Je to len myšlienka hlavného hrdinu tvojho románu, alebo si mu ju prepožičal ty sám? Hrdinovia mojich kníh si žijú už svojím vlastným životom, nezávislým od môjho. Nechcem sa miešať do ich života komentovaním ich výrokov... Pracuješ momentálne na niečom, alebo je celé tvoje úsilie sústredené na štúdium a prežitie v cudzine? V týchto dňoch dokončujem už vlastne hotový nový román, s názvom Don Giovanni. Som zvedavý, aké budú reakcie na rukopis od ľudí, ktorým dôverujem. Potom sa uvidí, či román vyjde aj na publikačné svetlo. Ktoré diela slovenskej a svetovej literatúry ťa najviac zasiahli a čím? Nemôžem ich začať vymenúváť, lebo by som určite na mnoho podstatných kníh, ktoré ma ovplyvnili, zabudol a nechtiac by som tým ich autorom a asi aj sebe krivdil. Na Slovensku je literatúra akoby na konci všetkých kultúrnych záujmov. Ako je to v Španielsku, ak to vieš posúdiť? Práve dnes je v jednom portugalskom denníku na titulnej strane veľká fotografia venovaná práve zosnulému portugalskému surrealistickému básnikovi. Z toho vidno, aký majú vzťah k literatúre Portugalci. Španieli majú k literatúre rovnaký prístup. O slovenskom prístupe ku kultúre všeobecne a zvlášť k tej vlastnej, vieme svoje. Nechcem spomínať, s akým mlčaním obchádzali masmédia smrť Vincenta Šikulu, či storočnicu narodenia Laca Novomeského. Škoda reči. Ale práve preto si niekoľkonásobne viac vážim ľudí, ktorí sa na Slovensku obetavo venujú kultúre zo svojho knihovník 2006/3 32

34 ozajstného presvedčenia a vynakladajú na to nemalé úsilie. Momentálne študuješ v cudzine a predpokladám, že navštevuješ aj tamojšie knižnice. Si s nimi ako čitateľ a študent spokojný? V čom sú lepšie, alebo azda horšie ako naše? Knižnice ktoré som spoznal v Taliansku alebo v Španielsku majú oproti slovenským výhodu v tom, že dostávajú na svoju prácu oveľa viac finančných prostriedkov. Nemusia sa sizyfovsky trápiť nad takými základnými úkonmi ako je (napríklad) nákup kníh. Keď počúvam o žobráckych sumách, ktoré dostávajú po roku 1989 na svoju prácu slovenské knižnice, viem, čo si mám myslieť o kultúrnej úrovni komunálnych a celoštátnych politikov. Ale aby som bol osobnejší. Ja som bol až do môjho odchodu do zahraničia odchovaný na košických knižniciach, najprv na detských a potom v puberte na Verejnej knižnici. Za to, že dnes píšem, sa musím poďakovať predovšetkým knižniciam. Ako gymnazista som chodil do centrály Verejnej knižnice na Hviezdoslavovej ulici a jej pobočku na Národnej triede. Takmer každý týždeň som si do plecniaku nakladal neprečítané knihy, neraz aj viackrát za týždeň. Väčšina tvojich kolegýň ma pozná z videnia od štrnástich rokov, môžeš sa ich spýtať. Myslím si, že Verejná knižnica Jána Bocatia môže byť hrdá na to, ako dokáže napriek partizánskym podmienkam ponúknuť svojim čitateľom čo najviac. Hoci je zrejme hlavnou prioritou Verejnej knižnice Jána Bocatia prežitie, ponúka maximálne príjemné prostredie a ochotné služby, o sympatickom a milom prístupe pracovníkov knižnice nehovoriac. Nepreháňam. Myslím to úprimne, nechcem aby ste to vo Verejnej knižnici brali ako lacné lichotenie. Chcel by si niečo ľuďom, ktorým je kniha dennodenným chlebom knihovníkom na Slovensku, niečo odkázať? Jednoducho, že môžu byť na seba maximálne hrdí, nielen preto, že idú proti prúdu. Robia prácu, ktorá má zmysel a ktorá vytvára ozajstné hodnoty. Moja stará mama bola pred nejakým tým desaťročím vedúcou oddelenia zahraničnej literatúry vo Vedeckej knižnici v Košiciach. Aj po rokoch, už na dôchodku, keď sa obzrie dozadu na prácu, ktorú vykonávala, má v sebe pocit zadosťučinenia, aký by jej iné zamestnanie nedalo. Tiež to nemala v práci ľahké, ale dnes nemusí vôbec pochybovať, že to stálo za to. Ďakujem za rozhovor a želám ti veľa úspechov a inšpirácie Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia knihovník 2006/3 33

35 SPOLKOVÝ ŽIVOT HVIEZDY RÁNO AJ VEČER... (ALEBO KNIHOVNÍCI NA CESTÁCH...) Noc pomaly oslabovala svoju moc, jagavé hviezdy naďalej blýskali svojimi očkami na dospávajúce Slovensko. Na východe krajiny, v meste zvanom Košice, zopár jednotlivcov náhlilo sa ulicami k jednému bodu. Dotyčný bod bol autobus, pristavený neďaleko centra, (och, aký široký pojem), do ktorého zívajúc, pomaly nastupovali ranostaji. Knihovníci sú väčšinou zvedaví ľudia (alebo chodiace encyklopédie informácií?). Niektorí ich vnímajú aj takto, takže títo zvedavci sa vybrali vďaka ochotným organizačným talentom na výzvedy. Aby niekto nepodozrieval, nie vojenské, ale knihovnícke. Tieto organizačné osoby z krajskej pobočky známeho Spolku knihovníckeho, chcúc uspokojiť večne zvedavé oči a uši svojich členov, pripravili zaujímavé putovanie k našim južným susedom. Nuž, otvorení všetkému neznámemu, prekročili sme slovensko-maďarskú hranicu, a predstavte si, nechceli od nás ani doklady. V teple, niektorí snívajúc, iní veselo debatujúc, sme mierili v ústrety prebúdzajúcemu sa ránu po cestách aj necestách dedinkami mestečkami do nášho cieľa. Kam? No predsa do Budína a Pešti, alebo to bola Budapešť? Myslím, že nad tým ráno nikto neuvažoval. V krásny, septembrový a slnečný, povedala by som, že takmer letný deň, nás privítalo toto európske veľkomesto. Už po ceste sme obdivovali upravené cesty, kvetinové koše, krásne historické budovy, ale aj sklobetónové stavby. Dunaj nás uchvátil, ako aj nad ním sa vypínajúca história Budín. Keby tak, tieto starobylé budovy vedeli hovoriť, prezradili by nám svoje veľké tajomstvá, ktoré spokojne spia medzi ich múrmi. Avšak nie všetky. Človek, inteligentný a zvedavý tvor, už mnohé odhalil a pátra ďalej. Impozantná budova Kráľovského paláca z 13. storočia nás chytila za srdce už pri vystúpení z autobusu. Aby sme rozhýbali svoje kosti, vystupovali sme do výšin tohto paláca a v duchu sa preniesli do kráľovského obdobia. Stačili pohľady vôkol, kúsok zapracovania fantázie, predstavy dobových rób a boli sme pripravení, aj keď dychčiac, vstúpiť do tajomných priestorov. Rozľahlosť tohto paláca netreba predstavovať, samotný názov ho charakterizoval: Kráľovský palác, ktorý v súčasnosti zahŕňa v sebe Národnú galériu, múzeum a najväčšiu zbierku písomností a iných artefaktov Štátnu Széchényiho knižnicu. Cieľ nášho putovania. Knižnicu založil gróf Ferenz Széchényi roku 1802 a daroval zbierku národu Karpatskej kotliny. Po vstupe do budovy nás vítali mramorové stĺpy, impozantné schodisko a moderné technológie ako sa na knižnicu patrí. Uniformy ochrany, bezpečnostné knihovník 2006/3 34

36 brány a samozrejme počítače, bez ktorých si už fungovanie takejto inštitúcie nevieme ani predstaviť. Po prvom zorientovaní, vyviezli sme sa výťahom na najvyššie poschodie paláca, na balkón a kochali sa prekrásnym výhľadom. V spoločenskej miestnosti, v pohodlných kreslách, prebehli vzájomné pozdravy a výmeny informácií. Uspokojená bola, aspoň sčasti, knihovnícka zvedavosť z pohľadu historického - sťahovanie, zachraňovanie zbierok v rôznych nepokojných časoch - ale aj z pohľadu súčasného. Zopár číslam sa nedá vyhnúť. Tento palác skrýva v sebe staré tlače spred roku 1711, zbierku hungarík spred roku 1800, ale aj súčasné moderné knihy, množstvo periodík, hudobných diel, rukopisov, rytín, ale aj nahrávok a fotografií. Aby sme my, moderní ľudia, ktorí sa už pomaly dokážu presúvať nielen priestorom, ale aj časom, pochopili vnímanie sveta, zeme a cestovania v minulosti, uchované sú aj mapy a glóbusy z čias minulých. Poznanie dejín a histórie je zároveň aj poznaním seba a smerovania v budúcnosti. Asi najväčšiu úctu vzbudili staré písomnosti, obrázkové kroniky, tzv. Svätoštefánske inkunábuly, ktoré uchovávajú v špeciálne upravenej miestnosti. Niektoré z nich sme mali možnosť vidieť na monitoroch a niektorí z nás sa dostali aj do tejto miestnosti, kde na vlastné oči videli, či nevideli historické kusy. Sprievodca nás oboznámil s prevádzkovým poriadkom pre používateľov knižnice, s poplatkami a možnosťami využívania písomností ukrytých v tomto rozľahlom komplexe. Asi najviac nás zaujal systém dopravy kníh z jednotlivých skladov do študovne. Používateľ si vypíše podľa katalógu žiadanku, čo poznáme aj my, a v priebehu minút dostane na svetelnej tabuli výzvu, aby si vyzdvihol u danej knihovníčky požadovanú literatúru. Avšak doprava zo skladov, ktoré majú v tzv. vežiach, na 5 poschodiach a 11 podlažiach, sa realizuje, nazvala by som to - dopravníkovým pásom. Košík upevnený na bežiacom páse, sa posúva hore cez strop miestnosti k centrále v sklade, odtiaľ putuje požiadavka na daný úsek skladu, kde je literatúra uložená. Následne je skladovým pracovníkom vložená do košíka a automaticky sa naspäť vráti ku knihovníčke po páse do študovne, kde si ju používateľ preberie. Počítače, technika a knižničné jednotky, takto stručne môžeme charakterizovať aj túto knižnicu, k tomu príjemní ľudia a história okolo. Informačne nasýtení sme sa previezli ponad Dunaj a zaparkovali pod Alžbetiným mostom. O odtiaľ sa vydali obdivovať Pešť v skupinkách či individuálne. Krásne slnečné počasie a história okolo nás poháňala do ulíc objavovať nové krásy, historické zákutia. Dunaj lákal pohojdať sa na jeho vlnách, čo niektorí využili a chytali lúče slnka priamo na lodi plavbou k Margitinmu ostrovu a naspäť. Niektorí obdivovali umelecké diela a rôzne výstavy, zopár skupiniek vášnivo diskutujúc a obdivujúc historické budovy si to knihovník 2006/3 35

37 namierilo k Parlamentu. Impozantná to budova, ktorá tiež ukrýva svoje veľké tajomstvá, avšak nám ich neprezradila. Dámy sa kochali, niektoré aj míňali, obchodnými výkladmi známej ulice Váci, ochutnali sme maďarské špeciality, neobišli ani ďalšiu časť peštianskej histórie a to Baziliku sv. Štefana a iné sakrálne stavby. Tak ako sa slnko schyľovalo k odpočinku, čas neúprosne letel, aj naše nohy a mysle sa dostávali z množstva informácií a nádhery k útlmu. Blížil sa čas odchodu a hlavne potreba nájsť ten správny autobus. Hluk veľkomesta sa pomaly utíšil, my plný dojmov sme sa vybrali späť k domovu. Zostali v nás prekrásne spomienky a viera, že sa opäť niekedy dostaneme na potulky týmto krásnym mestom, ochutnáme pochúťky a uvidíme to, čo sme nestihli. Vrelá vďaka sa niesla všetkým zúčastneným zasa pod hviezdami, keď sme sa lúčili v Košiciach. Knihovníci strávili krásne spoločné chvíle mimo svojich knižníc a domovov, ale bolo nám spolu výborne a tešíme sa na ďalšie uspokojenie našich zvedavých duší. Tento náš svet, zaliaty slnkom a medzi dobrými ľuďmi je krásny. Iveta Kyselová Gemerská knižnica P. Dobšinského Rožňava SZÉCHÉNYIHO KNIŽNICA V BUDAPEŠTI Východoslovenská sekcia Spolku slovenských knihovníkov organizovala tohto roku v septembri výlet do Maďarskej národnej knižnice v Budapešti. Keďže nás čakal náročný deň, vyrazili sme z Košíc ráno o 05:00 hodine. O 10:00 nás čakal v Széchényiho knižnici kolega, ktorý nám povedal, že o 13:00 hod. sprevádza ďalších kolegov knihovníkov zo Slovenska, tentoraz zo Zvolena. Na prehliadku knižnice sme mali asi 2,5 hodiny, za ten čas sme si pozreli všetko len v zrýchlenom tempe. Videli sme tri podlažia budovy, a vďaka tomu, že sme knihovníci, sme sa dostali aj do skladových priestorov, kde bežné skupiny návštevníkov nevodia. A teraz niečo z histórie - Maďarskú národnú knižnicu založil v r gróf Ferenc Széchényi z vlastných zbierok. Pre verejnosť bola sprístupnená v r Keď bolo v r založené Maďarské národné múzeum v Pešti, knižnica sa stala jeho súčasťou pod názvom Széchényiho knižnica Maďarského národného múzea. Samostatným subjektom sa stala v r a v r sa presťahovala do impozantných priestorov Budínskeho hradu. V súčasnosti sa v nej nachádza približne 8 miliónov dokumentov, z toho vyše 2 miliónov kníh, novín a časopisov a skoro 1 milión rukopisov, máp, obrazov a rytín, knihovník 2006/3 36

38 zvukových dokumentov, 2,5 miliónov plagátov a brožúr a asi dokumentov na mikrofilmoch. Staré tlače podchádzajú spred r a je ich Knižnica vlastní aj prvú knihu vytlačenú na území Uhorska z r pod názvom Chronica Hungarorum. Knižnica má aj reštaurátorské dielne a kníhviazačstvo, ich služby môžu využívať aj súkromné osoby a inštitúcie. Od r dostáva knižnica 2 kusy povinného výtlačku, z ktorých 1 kus uchováva pre budúce generácie v sklade a nepožičiava ani prezenčne. (Knihy zo skladov nevyraďujú vôbec.) Druhý putuje k čitateľovi, do jednej z 10 čitární a študovní, na oddelení histórie, literárnej vedy, oddelení hudby, dejín divadla, atď. Na 8. poschodí sa nachádza zbierka z oblasti knihovedy, ktorú môžu knihovníci a študenti knihovedy využívať bezplatne. Knihy vydané do r nájdu používatelia v klasických lístkových katalógoch, od r v online katalógoch v rôznych databázach. Vďaka dokonalému bezpečnostnému systému sa odtiaľ kniha nedá ukradnúť, vystrihovanie a ničenie kníh je ale aj tu bežným zjavom. Okrem čitární a študovní sa v budove knižnice nachádzajú výstavné siene so stálymi a dočasnými expozíciami a rôzne prednáškové siene a auly. Vo vstupnej hale je centrálna evidencia, bufet a kníhkupectvo odborných publikácií z oblasti dejín, umenia, knihovníctva atď. V tomto kníhkupectve knihovníci a stáli návštevníci knižnice majú možnosť nakupovať so zľavou. Čitateľom sa môže stať každý, kto dovŕšil 18 rokov. Ročné členské je 6000,-Ft, čo je približne 850,- Sk!!! V porovnaní so Slovenskou národnou knižnicou, kde je zápisné 100,-Sk sa zdá, že je tá suma horibilná, faktom však zostáva, že používateľom ponúkajú komplexné, rýchle, spoľahlivé, plnoautomatizované služby. Osobne som nadobudla dojem, že neexistuje požiadavka, ktorej by nedokázali vyhovieť. A čo dodať na záver? Výlet sa nám vydaril, veľa sme toho videli, stretli a pozhovárali sme sa s kolegyňami z iných knižníc, vymenili sme si názory a informácie. Tešíme sa na ďalšie stretnutie. Katarína Tamášová Verejná knižnica Jána Bocatia knihovník 2006/3 37

39 VÝPOČTOVÁ TECHNIKA V KNIŽNICI Z LIBRISu do systému Virtua Správna rada združenia ZVYKNI poverila na svojom zasadnutí v septembri tohto roku p. Valéra Romoka spracovaním analýzy prechodu jej členských knižníc do nového celoslovenského programu. S analýzou boli oboznámení členovia združenia na valnom zhromaždení ZVYKNI 17. októbra Podstatnú časť v podobe téz, respektíve poznámok, Vám prinášame. Ako sme boli informovaní p. Jaroslavom Sivákom z SNK, ktorí sa stretnutia zúčastnil, niektoré problémy nastolené v spomínanej analýze, by mali byť v krátkom čase, po inštalovaní novej verzie programu, odstránené. 1. Súčasný stav - Chronológia Zo združenia ZVYKNI prešli na Virtuu 4 knižnice. Hornozemplínska knižnica -Vranov nad Topľou bibliografické záznamy exempláre čitatelia výpožičky Zemplínska knižnica G. Zvonického - Michalovce Knižnica P. O. Hviezdoslava Prešov Vihorlatská knižnica - Humenné V uvedených dátumoch prebiehal import údajov do systému Virtua. V skutočnosti sa však pracovalo v každej knižnici týždne a mesiace vopred na prípravných prácach. Prvou knižnicou, ktorá prešla na Virtuu komplexne so všetkými činnosťami, bola Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou. Tam to prebiehalo postupne, v jednotlivých etapách. Bola to prvá konverzia, ktorú som realizoval. Vyžiadala si naštudovanie štruktúry údajov v Librise a princíp ich zápisu a celkového fungovania. Prakticky sa podarilo vyčítať všetky údaje, ktoré si Libris ukladá. Najťažšie to bolo s údajmi o poplatkoch a cene kníh. Podarilo sa to doslova v hodine dvanástej, za pomoci kolegu p. Siváka z SNK. Takže dá sa povedať, že už nie je problém čokoľvek dostať z Librisu von. 2. Výstupný formát údajov bol v textovom formáte s rozpisom polí a popisom vyše 150 jednotlivých polí. Na základe týchto údajov v SNK urobili prepis do formátu MARC21 a importovali ich do systému. Uskutočnili sa školenia a knižnica vo Vranove nad Topľou začala naostro pracovať. Časom sa prišlo na niekoľko nedostatkov a vznikli určité nedorozumenia. Z toho dôvodu sa v SNK konalo pracovné stretnutie k problematike konverzie. Tam sa dohodli určité postupy a požiadavky za akých sa knihovník 2006/3 38

40 budú realizovať konverzie. Zápisnica bola následne rozoslaná všetkým riaditeľom združenia ZVYKNI na pripomienkovanie. 3. Formát MARC21 Na vyššie spomínanom stretnutí bola dohodnutá zmena výstupného formátu pre konverziu. Namiesto textového sa použil formát MARC21. Týmto sa zabezpečilo, že údaje dostala Slovenská národná knižnica v tomto formáte, t. j. ako sme im ich dodali, tak sa dostali do systému Virtua. 4. Prekladový slovník Keďže neovládam formát MARC21, žiadal som, aby odborníci pripravili takýto prekladový slovník medzi Librisom a formátom MARC21, ktorý by bol základom konverzie bibliografických záznamov. Do pracovnej skupiny Libris - Virtua sa zapojili pracovníci z Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach, Spišskej knižnice v Spišskej Novej Vsi, Gemerskej knižnice P. Dobšinského v Rožňave a p. Majerová a Peťová z SNK v Martine. Následne vznikla aj pracovná skupina pre modul služby, v ktorej pracovala popri vyššie uvedených knižniciach aj Zemplínska knižnica G. Z. v Michalovciach. 5. Ako prebieha konverzia? Redakcia databázy, t. j. správne zatriedenie hesiel a odstránenie duplicít a preklepov Pobočky - príprava čitateľov na spojenie Analýza a prvá konverzia Opravy ISBN, jazykov, čitateľov a iné Finálna konverzia bibliografických záznamov a exemplárov, konrola v SNK a import do systému Virtua Pobočky - spojenie čitateľov a služieb Konverzia čitateľov a transakcií, kontrola a import do Virtuy Redakciu databázy je potrebné urobiť ešte pred začatím konverzie. Naposledy bol postup ako robiť redakciu predvedený vo februári tohto roku na porade pracovníkov katalogizácie v Prešove. Pri pobočkách vám poskytnem nástroj na kontrolu a prípravu čitateľov na spojenie. 4 Po analýze a prvej skúšobnej konverzii vám budú poskytnuté exportované dáta na pripomienkovanie a opravy. Následne nastáva hodina H t. j. ukončenie spracovania fondu, konverzia a import do systému Virtua. Pokračuje sa spojením všetkých pobočiek do centrálnej databázy a konverziou čitateľov a transakcií. Počas tohto obdobia sa dolaďuje konverzia, nastavujú sa voliteľné parametre ako chcete mať konverziu, opravujú sa vyskytnuté chyby. V tomto období je nevyhnutná tímová spolupráca medzi troma partnermi 5. Elektronickou poštou si spomínaní partneri v tomto období odošlú desiatky až stovky mailov. 6. Už sme vo Virtue, čo ďalej? Úspešne sme zvládli konverziu a 4 na túto činnosť je potrebné vyhradiť si dostatok času a pracovníkov 5 vaša knižnica, Romok a SNK knihovník 2006/3 39

41 sme vo Virtue. Sme spokojní? Moja odpoveď: čiastočne. Zatiaľ pretrvávajú niektoré problémy a zostávajú z môjho pohľadu niektoré nedoriešené otázky 7. Pretrvávajúce problémy a nedoriešené otázky: Časopisy Pracovať s časopismi sa vo Virtue nedá, musia sa evidovať naďalej v Librise, to znamená pracovať v oboch programoch. Ak príde čitateľ do knižnice musí sa pracovník pozrieť aj do programu Libris a zistiť, či nemá na konte periodiká. Je to nepraktické a zdĺhavé. Poplatky - Zákazy, t. j. údaje o tom, či má čitateľ povolené alebo zakázané služby sa vyriešili prechodom na formát MARC21. Dávajú sa rovno do poľa 007. Avšak podlžnosti čitateľov nie je možné dostať do funkčnej časti poplatkov vo Virtue, tak sa zatiaľ dávajú iba do poznámky. Je na pracovníkovi, aby poplatok vybral od čitateľa, zmazal poznámku a nahodil poplatok do účtovania. Transakcie - Oproti prvej konverzii vo vranovskej knižnici, v ďalších knižniciach, ktoré po nej nasledovali, nie sú všetky výpožičky požičané v jeden deň, ale už majú dátum výpožičky taký ako bol v Librise. Stále však chýba pôvodný termín vrátenia. Mala by byť konvertovaná história transakcií, a to podľa záujmu jednotlivých knižníc. Toto sú záležitosti z pohľadu konverzie, ktoré by sa mali doriešiť a knižnice združenia by k nim mali zaujať spoločné stanovisko. V krátkosti sa konverzia dá zhrnúť do jednej vety, Nie je problém čokoľvek vytiahnuť z Librisu, problém je to správne dostať do systému Virtua. 8. Ďalšie problémy, ktoré treba riešiť a) - Výstupný formát ISBD. Pracovníci, ktorí vypracúvajú rešerše, najmä bibliografi sa sťažujú, že nemajú výstupy v tomto knihovníckom formáte. Systém musí poskytovať rôzne formáty tlače, z ktorých si používateľ môže vyberať. - ISBN V čom je problém? ISBN sa zapisuje do záznamu bez pomlčiek. Čitateľ ho potrebuje vidieť s pomlčkami, ktoré by mohol dohodiť samotný systém. - Čiarový kód V niektorých knižniciach píšu na preukazy meno a priezvisko čitateľov ručne, inde písacím strojom. V súčasnosti je možné tento problém riešiť len programom tretej strany, t. j. SNK. SNK sa snaží v spolupráci s ŠVK v Banskej Bystrici takýto program vyvinúť a voľne ho poskytnúť všetkým kooperantom, pre ktorých by bol použiteľný. - Prístup k údajom SNK navrhne riešenie, ako prevádzkovať doterajšie nadstavby Librisu, SMS rezervácie, wap konto, katalóg CD- ROM, a akým spôsobom je umožnený prístup k údajom pre iné aplikácie. Také bolo znenie požiadavky formulované v úvode spomínanom stretnutí členov konzorcia KIS3G Odvtedy už prešiel jeden rok a zatiaľ sa nič v tomto smere nevyriešilo. knihovník 2006/3 40

42 b) Doplňovanie knižničných fondov - Sklady- zmena statusu na sklad si vo Virtue pri jednej knihe vyžaduje 7 úkonov. Navrhujeme uskutočňovať túto operáciu cez snímač. - Nakladateľ - musí sa zakaždým ručne písať, nie je možnosť výberu z ponuky. - Vyraďovanie - chýba položka na dôvod vyradenia - Štatistiky fondu - nie je prístup k Infostation. Knižnica musí čakať na zaslanie štatistík z SNK. - Vyraďovanie resp. zmena počtu exemplárov - Vo Virtue je umožnený prístup k vykonávaniu tohto úkonu aj pracovníkom styku s čitateľmi, čo je nežiaduce. - Akvizícia, objednávky, faktúry - podľa získaných poznatkov sa spracovávajú mimo programu Virtua. Takýto modul sa v programe nachádza, len naň treba ľudí vyškoliť. c) Služby knižnice - program neupozorní pracovníka na požičanie knihy cudziemu čitateľovi. Platí to aj pre vrátenie knihy z iného pracoviska - pobočky (pracovníci túto skutočnosť nemusia postrehnúť a založia knihu do vlastného fondu) - program zobrazuje všetkých čitateľov. Bolo by dobré, keby sa dali vyfiltrovať len vlastní čitatelia - Členské majú všetci aktivované na rok, v dôsledku toho knižnica prichádza o príjmy. - Chýba zoznam storien. - Nie je možnosť zistiť svoj stav pokladnice u konkrétneho pracovníka. - Nezobrazuje sa meno toho, kto je v systéme prihlásený. - Chýba možnosť zmeny prístupového hesla. Valér Romok Gemerská knižnica P. Dobšinského Rožňava knihovník 2006/3 41

43 KNIHOVNÍCKE VŠELIČO MALÉ ZAMYSLENIE Výsledky rôznych ankiet o čítaní dokazujú, že v našej spoločnosti máme o jeden problém navyše. Potvrdilo sa, že žiaci mladšieho školského veku ledva ovládajú techniku čítania a zároveň nerozumejú obsahu čítaného textu. Knihovníci už dávnejšie upozorňovali odborníkov na túto skutočnosť. Snažili sa rôznymi spôsobmi prilákať čitateľov do knižnice a primäť ich čítať. Nezabúdajme ani v tomto prípade na dôležitosť spolupráce rodič učiteľ knihovník. Zamyslime sa nad niektorými otázkami. Vedia učitelia naplno využívať služby, ktoré im knižnice ponúkajú? Akým spôsobom je žiakom, či študentom, ktorí veľa čítajú (navštevujú knižnicu) udelená pochvala, a či sú ostatným vrstovníkom dávaní za príklad? Poznajú samotní učitelia dostatočne súčasnú (napr. slovenskú) literatúru pre deti a mládež? Podelia sa pedagógovia o svoje čitateľské zážitky so svojimi žiakmi? Ktoré knihy odporúčajú prečítať žiakom študentom, okrem povinnej mimočítankovej literatúry? Problém čítania ( v podstate nečítania) treba začať urýchlene riešiť, lebo v dlhodobom horizonte môže mať takáto skutočnosť ďalekosiahle dôsledky, ktorých náznaky sú už teraz viditeľné. A žiaľ, nielen u detí. Judita Dudásová Knižnica pre mládež mesta Košice VEČER LATINSKO - AMERICKEJ LITERATÚRY Mám rád tvorbu latinsko-amerických autorov. Je čímsi zvláštna, príjemne vzdialená našej mentalite a často poprepletaná magickým realizmom, ktorý dáva možnosť čitateľovi príjemne sa unášať na vlnách príbehu. Aj preto som prijal pozvanie na podujatie, kde som sa mal možnosť stretnúť s doposiaľ nám neznámou tvorbou Galeana, Benedettiho, Vilariňa a Nervu. Gymnázium s bilingválnou španielskou sekciou v Košiciach, v rámci osláv svojho 15. výročia nezabudlo ani na literatúru. V dnešnej dobe je to zjav nanajvýš hodný povšimnutia. Celé to mal na svedomí jej profesor, spisovateľ a prekladateľ Milan Kolcún. Toto komorné stretnutie s poéziou a úvahami spomínaných autorov spojené s príjemným hudobným doprovodom študenta Vladimíra Železňáka ml. sa uskutočnilo v 12. októbrový deň tohto roku vo Verejnej knižnici Jána Bocatia v Košiciach v priestoroch fotogalérie NOVA. Ján Šimko Verejná knižnica Jána Bocatia knihovník 2006/3 42