K výsledkom volieb SPRAVODAJ UNIVERZITY KOMENSKÉHO,

Transkript

1 4 lllllllllllllllllllllllllllllllllllllllsiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiflllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllll SPRAVODAJ UNIVERZITY KOMENSKÉHO, NOSITELKY RADU REPUBLIKY BRATISLAVA DECEMBER 1976 n i v e r z i t a ROCNIK XXIII Č Í S L O 4 IIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIIUIIIIIIIII'IIIIIMIIIIIIIIilllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllilllllllllllllllllllllllllinilllllllllf K výsledkom volieb Vo voľbách do zastupiteľských orgánov všetkých stupňov 22. a 23. októbra 1976 dosiahli aj študenti, učitelia a zamest- ^ 1 nanci našej alma mater veľmi výrazný politický úspech. Drvivá väčšina našich voličov a z nich mnohí prvý raz v živote odovzdali svoj hlas kandidátom Národného frontu už v prvý deň a pričinili sa o celkový úspešný priebeh všeobecných volieb. Vo voľbách sme prejavili svoj jednoznačný súhlas s líniou politiky KSČ, vytýčenej na XV. zjazde KSČ a tiež i odhodlanie prispieť každý svojím dielom k splneniu vytýčených úloh pri budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti. Doc. Ing. Daniel Šedo, CSc., v. r. predseda CZV KSS na UK Osobitne chceme oceniť budovateľský počin študentov a študentiek všetkých fakúlt Univerzity Komenského, ktorí sa zúčastnili na brigádnickej výpomoci pri jesenných poľnohospodárskych prácach v JRD a štátnych majetkoch. Za prejavené politické postoje a uvedomelý prístup k voľbám, za svedomitú, spoločensky významnú prácu na jesenných brigádach i za úspešnú politicko-výchovnú činnosť v príprave volieb vyslovujeme úprimné poďakovanie všetkým študentom, učiteľom a zamestnancom Univerzity Komenského, akademickým, straníckym, mládežníckym a odborárskym funkcionárom, študentským radám, pedagogickým vedúcim ročníkov i študijných skupín, ako i gestorom našich agitačných stredísk, najmä v študentských domovoch. Prof. PhDr. Ján Kvasnička, CSc., v. r. rektor Univerzity Komenského X ч;.у^<у ч е. - \ *''

2 Meteorológovia Bratislave Dňa 12. novembra 1976 sa konal v Bratislave seminár o klíme a bioklíme Bratislavy pri príležitosti 59. výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, na ktorom sa zúčastnilo 70 odborníkov. Úvodný prejav mal prof. RNDr. Ján TOMLAIN, CSc. Seminár bol orientovaný na všestranný rozvoj Bratislavy, najväčšieho politického, kultúrneho a priemyselného centra SSR. Informácie o klíme a bioklíme, ktoré sú základnými zložkami charakteristiky prírodného prostredia, sú stále vo väčšej miere požadované pri plánovaní výstavby obytných štvrtí i priemyselných objektov. Narastajúca výstavba a rozširovanie priemyslu prinášajú aj niektoré negatívne javy súvisiace so znečisťovaním vôd a atmosféry, čím sa prostredie, v ktorom človek žije, stáva stále škodlivejšie pre ľudský organizmus, vegetáciu i hodnoty vytvorené človekom. Zlepšenie životného prostredia v meste s veľkou koncentráciou obyvateľstva patrí preto k najnaliehavejším úlohám našej spoločnosti. Ďalšia výstavba musí vychádzať z najnovších a najúplnejších poznatkov o jej súvislosti s meteorologickými a klimatickými činiteľmi tak, aby boli zosúladené spoločensko-hospodárske záujmy s rešpektovaním požiadavky zachovania vhodného životného prostredia. Vychádzajúc z uznesení našich najvyšších straníckych a štátnych orgánov, predovšetkým v súlade so závermi XIV. a XV. zjazdu KSČ, ktoré vytýčili pre našu spoločnosť zvýšené úlohy rozvoja všetkých oblastí nášho národného hospodárstva, sa musíme zamerať na dokonalejšie využívanie prírodných podmienok pri zachovaní súčasnej kvality životného prostredia, resp. jeho zlepšenia. V týchto intenciách v rámci štátneho plánu rozvoja vedy a techniky kolektív odborníkov bratislavských meteorologických pracovísk sa podujal podať podrobnú informáciu o klimatických a bioklimatických pomeroch hlavného mesta SSR Bratislavy. Pod koordináciou a odbornou účasťou Meteorologického a klimatologického ústavu Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave na riešení tejto problematiky spolupracovali pracovníci Hydrometeorologického ústavu, Geofyzikálneho ústavu SAV, Katedry astronómie, geofyziky a meteorológie Prírodovedeckej fakulty UK, Výskumného ústavu humánnej bioklimatologie a Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho. Zvláštnosti bratislavskej klímy sú určované jej 9eografickou polohou. Vplyv Malých Karpát, najmä juhozápadného okraja tohto relatívne nízkeho pohoria sa za určitých poveternostných situácií prejavuje veľmi zreteľne. Pri prúdení zo severozápadného kvadrantu sa Bratislava nachádza na záveternej strane pohoria, pričom do oblasti Bratislavy prúdi zväčša chladnejší vzduch vratkého zvrstvenia. Vetry opačného smeru t. j. z juhovýchodného kvadrantu, sú v zimnom polroku v oblasti Bratislavy. stáčané pohorím Malých Karpát, pretože vzduchová hmota pevninského pôvodu je v tomto ročnom období stabilne zvrstvená a má tendenciu neprekračovať horský chrbát, alebo obtekať. Juhovýchodný vietor sa pritom z pôvodného smeru stáča na východný a severovýchodný. V letnom období býva juhovýchodné prúdenie často vratko zvrstvené, čo sa prejavuje na rozhraní medzi jarou a letom výskytom početných búrok. Tieto rozdielne účinky na charakter počasia sa prejavujú zreteľne aj v priľahlých častiach mesta. Rôznorodý charakter počasia súvisiaci s rozdielnymi vlastnosťami vzduchových hmôt, hrá veľkú rolu pri znečisťovaní ovzdušia Bratislavy so zreteľom na polohu priemyselných objektov, ktoré sú hlavnými zdrojmi škodlivých exhalátov. Presná znalosť podmienok šírenia sa exhalátov v ovzduší má rozhodujúci význam pre rôzne ochranné opatrenia, alebo aspoň pre zníženie koncentrácie exhalátov. Nesmie sa pritom zabúdať ani.na vplyv termodynamických vlastností rôznych vzduchových hmôt v závislosti od ich pôvodu. Okrem spomenutých zjavných účinkov na prenos umelých priemyselných příměsí v ovzduší boli posudzované mezoklimatické rozdiely medzi jednotlivými časťami mesta. Pritom sa využíva znalosť dlhodobých zmien základných poveternostných a klimatických pomerov za celý čas, z ktorého sú k dispozícii meteorologické pozorovania - v Bratislave je to v prípade teploty vzduchu 200 rokov, pre zrážky a oblačnosť vyše 100 rokov, pre snehové pomery a tlak vzduchu 50 rokov, atď. Pomerne kratšie obdobie súčasných záznamov na troch meteorologických staniciach v rôznych častiach mesta umožňuje dôkladnejšie vysvetlenie charakteru počasia a teda aj klímy vo vyznačených častiach mesta a vo voľnej polohe za mestom. Prvé pravidelné meteorologické pozorovania v Bratislave sa datujú od osemdesiatych rokov 18. storočia, kedy bola zriadená na bratislavskom hrade meteorologická stanica. Po pomerne krátkom období činnosti stanica zanikla, zrejme v čase napoleonských vojen a okupácie mesta, kedy v máji 1811 vznikol na hrade požiar, ktorý zničil všetky vnútorné stavby. Viac-menej súvislé meteorologické pozorovania začali v päťdesiatych rokoch 19. storočia. V súčasnosti na území Bratislavy pozorujú tri profesionálne meteorologické stanice a niekoľko účelových staníc. Výsledky výskumu prednesené na seminári prinášajú podrobné informácie o jednotlivých klimatických charakteristikách, akými sú slnečné žiarenie, teplota vzduchu a pôdy, tlak vzduchu, smer a rýchlosť vetra, vlhkosť vzduchu, oblačnosť a slnečný svit, zrážkové a snehové pomery, tepelná bilancia zemského povrchu, stav pôdy, schladzovanie, znečistenie ovzdušia, prechody atmosferických frontov, výskyt vzduchových hmôt a vplyv klímy na pestovanie viniča, ako poľnohospodárskej kultúry, typickej pre oblasť Bratislavy. Pri rozbore jednotlivých klimatických a bioklimatických charakteristik sa sledujú najmä ich denné a sezónne zmeny, ako aj Ich priestorové rozloženie v závislosti od všeubt-cných merov. clrkulacnych po Na tomto seminári, ktorého organizátorom boli Slovenská meteorologická spoločnosť pri SAV a Meteorologický a klimatologický ústav Prírodovedeckej fakulty UK, pracovníci bratislavských meteorologických pracovísk informovali širokú bratislavskú odbornú verejnosť o pôvodných výsledkoch, dosiahnutých jednotlivými autormi, a ktoré budú publikované. Medzinárodná súťaž ŠVOČ Dve práce Študentskej vedeckej a odbornej činnosti z XXI. fakultnej študentskej konferencie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského 1976 boli prijaté na VII. medzinárodnú súťaž študentskej vedeckej a odbornej činnosti usporiadanej pod záštitou Československého ústredia vysokoškolákov SZM a Ministerstva školstva SSR, ktorá sa konala v Bratislave na Vysokej škole ekonomickej v dňoch novembra Na medzinárodnej súťaži študentka III. ročníka LF UK Nora ZEDNÍČKOVA úspešne obhájila prácu ŠVOČ. Vystúpila s témou: Miesto a postavenie RVHP vo svetovej ekonomike a politike" v ruskom jazyku. Ďalšia práca ŠVOČ študentky III. ročníka LF UK Evy HALUZOVEJ na tému: Vplyv politiky ZSSR na revolučný vývoj rozvojových krajín" bola prijatá (ale z časových dôvodov pre nepripravenosť vystúpiť v ruskom jazyku nedošlo k jej obhajobe). Tento úspech zaväzuje Spoločenskú sekciu marxizmuleninizmu pripraviť XXII. fakultnú konferenciu ŠVOČ na rok 1977 s ešte väčšou starostlivosťou. Na medzinárodnej súťaži tiež úspešne obhájili práce poslucháčky Právnickej fakulty UK: Dana ZVOZILOVA (z V. ročníka) Ekonomika a právo"; Mária KOPRDOVA a Alexandra MILLEROVÄ zo IV. ročníka) Hospodárska spolupráca ČSSR s členskými štátmi RVHP". 2

3 Poslucháči Farmaceutickej fakulty UKna praxi v zahraničí Tak, ako v uplynulých, aj tohto roku bola výmenná zahraničná prax poslucháčov 4. ročníka Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v ZSSR. Už tradične sú družobnými mestami Leningrad a Pjatigorsk. Naše záujmy boli sústredené na získavanie nových teoretických a praktických poznatkov, ako aj skúseností praxou v rôznych typoch lekární. Skupina v Leningrade mala osem študentov vedených dvoma učiteľmi. Denne sme získavali praktické poznatky v rôznych lekárňach, z nich v jednej nemocničnej. Mohli sme si overovať svoje schopnosti vo všetkých oddeleniach jednotlivých zariadení: v sterilnom boxe, príprave mastí, práškov i tekutých liekov. S prevádzkou lekární a administratívnou činnosťou sme sa oboznamovali prostredníctvom vedúcich lekární formou výkladu. Neskôr nasledovali kultúrno-spoločenské podujatia vyplnené návštevami najznámejších pamätihodností. Počas našej praxe na pracoviskách, besedách s predstaviteľmi družobného inštitútu i jednotlivých katedier, ako aj so študentmi vznikali priateľstvá so sovietskymi kolegami a a j s poľskými poslucháčmi z lodžskej univerzity, ktorí tu tiež boli na praxi. Pri príchode nás privítali naša dobre známa docentka Mašková (v uplynulom roku bola u nás vedúcou praxe), Ľudmila a Dmitrij. Cesta zo stanice do nášho nového dočasného domova zostane nezabudnuteľná široké ulice, meniaca sa Neva, stále nové a nové pamiatky... Toto všetko bolo len hmlistou konfrontáciou literárnych vedomostí so skutočnosťou. Medzi všetkým poznávaným nás zaujalo tiché iba šeptom jemných tónov vznešenej Šostakovičovej hudby prerušované miesto spomienok Piskarevský cintorín, pamätník obetiam 900-dennej blokády. Dominuje tu bronzová socha Matka Vlasť". Tisíce padlých sme si uctili odovzdaním kvetov a s vďačnosťou sme sa poklonili aj ich matkám. Takto sa začada pestrá paleta zážitkov, pokračujúca až do posledného dňa nášho pobytu. Prekrásne sídlo Petrodvorec s viac ako sto fontánami lemujúcimi krásny park až do fínskeho záiivu; Múzeum V. I. Lenina, Ruské múzeum s typickými a pre ruské umenie tak charakteristickými ikonmi z 12. a ďalších storočí, obrazmi mozaikovými a dielami Vrubela, Levitana, Repina a Surikova. Neva, básnikom pre svoju premenlivosť prirovnaná žene, sa na svojom brehu honosí Petropavlovskou pevnosťou s najvyššou vežou v Leningrade. Prvý raz sme sa s pevnosťou stretli hneď po príchode, osvietenou žiarou pochodní, v okolitých uliciach a uličkách s jasotom mládeže a až na námestie Zimného paláca vystupujúcimi umelcami skončil sa školský rok. Dozvedeli sme sa, že strecha tejto najvyššej veže nielenže je pozlátená 10 kg zlata, toto druhé slnko Leningradu; ale že v tejto pevnosti boli väznení najpokrokovejší ľudia cárskeho Ruska, medzi ktorými bol popravený aj brat V. I. Lenina. V Letnom sade sme si pozreli letné sídlo Petra I. a obdivovali sme zariadenie všetkých miestností. Navštívili sme najvýznamnejšiu galériu Ermitáž. Hoci sme tu strávili takmer c.elý deň, oboznámili sme sa iba so zlomkom nazhromaždeného umenia. Videli sme tu aj svetoznáme súsošie od Rodina, ktoré bolo tiež námetom pre baletné spracovanie. V Malom divadle sme videli Miniatúry v podaní hosťujúceho Veľkého divadla z Moskvy. M É l M H Ďalšie výlety boli v okolí Leningradu smerujúce do miest Puškino a Pavlovsk. Centrum Puškina je jekaterinský dvorec cárska rezidencia pre prijímanie diplomatov, postavená v rozsiahlych parkoch; obdobne je situované aj miesto Pavlovsk. Nezabudli sme ani na obchodné centrum Něvský a Veľký prospekt. Prezreli sme si aj preslávenú Auroru, vzácnu revolučnú pamiatku. Naše výlety ruší náhle ochladenie a daždivé počasie, ale odškodňuje nás prehliadka Izakijevského chrámu. Okrem spomenutých pamiatok sme obdivovali aj metro, jeho čistotu a rýchlu dopravu. Všade a vždy sa stretávame so srdečnosťou a ochotou. Najviac prekvapení nám dožičili naši hostitelia a tiež ruská kuchyňa. Pomaličky sa konči náš pobyt v Leningrade a s ním tak často opisované biele noci, za ktorých načúvame šumenie Nevy a obdivujeme otváranie mostov. Blíži sa medzinárodný deň družby, stačíme ešte raz prejsť Martovo pole. Zimný palác, zahľadieť sa na Medenného jazdca... Večer družby pre nás pripravili tak starostlivo ako a j prehliadku pamiatok. Na záver nás znovu prekvapili naši hostitelia krátkou prechádzkou Leningradom, cestou k stanici, ktorá pre- 3

4 bieha výmenou adries, pozdravov, lúčením so slzami v očiach s priateľmi, ktorí sa postarali o naše najkrajšie zážitky. Tu sa však ešte návšteva Sovietskeho zväzu nekončí. Pred nami je sedem a pol hodinová cesta do Moskvy v sprievode doc. Maškovej a Ľudmily. Príchod na Kazanskú stanicu a nové a nové zážitky: Červené námestie; Mauzóleum V. I. Lenina; chrám Vasila Blaženého. Snažíme sa vidieť čo najviac a za tie tri dni stačíme si pozrieť Lomonosovovu univerzitu, športový areál Lužniky, Veľké divadlo. Obohacujeme sa maliarskym umením, prehliadkou známej Treťjakovskej galérie. Posledné chvíľky využívame na nákupy drobných pozorností pre blízkych doma v GUMe a Detskom svete. Na Kyjevskej stanici sa znovu lúčime, žiaľ, naposledy so všetkými sovietskymi priateľmi a cestujeme domov. Ostali nám krásne spomienky, darčeky, fotografie a mnohé nezabudnuteľné priateľstvá. Vymieňame si listy a snažíme sa zúročiť získané skúsenosti a zážitky v našom dennom živote. Ďakujeme všetkým, ktorí sa postarali o tak krásne okamihy a veríme na skoré do videnia"! Josef Kolář Sckotra -(W.U. Sojrchily fbnt) i Miurľtlm. (brit.) Dňa 8. decembra 1976 odprevadili prorektor Univerzity Komenského v Bratislave doc. JUDr. Rudolf TRELLA, C Sc., a dekan Prírodovedeckej fakulty UK prof. RNDr. Sergej USAČEV, CSc., 1. slovenskú prírodovedeckú expedíciu AFRIKA '77. Usporiadateľmi expedície sú Prírodovedecká fakulta UK a Ministerstvo školstva SSR; vedúcim je doc. RNDr. Michal ZAŤKO, CSc., vedúci Katedry ekonomickej geografie Prírodovedeckej fakulty UK; členmi sú prof. RNDr. Pavol PLESNlK, DrSc., RNDr. František ZATKALlK, CSc., zástupca vedúceho, doc. RNDr. Ambróz FRAŇO, CSc., dr. František KELLE, technický vedúci expedície, MUDr. Ivan NOVÄK, lekár výpravy, dr. Ján 11ALGOŠ, Ing. Alojz HALÄSZ (technické zabezpečenie), R. FERKO, kameraman. Návrat 1. slovenskej prírodovedeckej expedície AFRIKA '77 sa predpokladá v marci Expedícia bude plniť vedeckovýskumný program za účelom získania odborných poznatkov z rôznych krajinných štruktúr juhovýchodnej ekvatoriálnej Afriky, najmä poznatkov o priestorovom rozložení zložiek v prírodných krajinných typoch, ich poznanie a zákonitosti. Získané poznatky sa využijú pre skvalitnenie a doplnenie prednášok a seminárov z odboru geografie, biológie a geológie a pre riešenie výskumných úloh na Prírodovedeckej fakulte UK. Počas celej trasy a pobytu v ekvatoriálnej oblasti expedície bude získavať zbierkový, fotodokumentačný a popularizačný materiál pre školské, osvetové a muzeálne pracoviská. Získané poznatky, dokumentačný, zbierkový a rôzny materiál o prírodných zvláštnostiach Afriky sa použijú: v pedagogickom procese na Prírodovedeckej fakulte UK, pedagogických fakultách a stredných školách na skvalitnenie prednášok a vyučovacích cyklov o Afrike a najnovšie poznatky získané počas expedície; získaný zbierkový materiál zvláštnych přírodnin a vzoriek sa využije na doplnenie, resp. založenie zbierok o tropické a subtropické fenomény v školských a osvetových zariadeniach; dokumentačný materiál bude v plnom rozsahu po návrate expedície využitý na propagáciu práce a výsledkov 1. slovenskej prírodovedeckej expedície v Afrike formou prednášok, publikácii, besied, filmov pre vedecké a spoločenské organizácie v ČSSR. Okrem spomenutých cieľov členovia expedície budú propagovať čs. výrobky v rozmanitých prírodných podmienkach Afriky. Po dohode s čs. zastupiteľskými orgánmi a na návrh MS SSR budú sa konať prednášky a besedy, v ktorých sa zdokumentujú úspechy Univerzity Komenského na úsekoch výchovy, vedy a výskumu úspechy budovania socializmu v ČSSR. Dlžka trasy aj s nepredvídanými obchádzkami vedeckovýskumného charakteru je kilometrov. Expedícia bude trvať 120 dní. Vedeckovýskumný projekt 1. slovenskej prírodovedeckej expedície vychádza z ideového zamerania a základných cieľov. Členovia expedície budú študovať prírodné javy na vybraných stacionároch, v rôznych krajinných typoch: pobrežie Stredozemného mora (Líbya), oblasť Saharskej púšte (Vadi Haifa), oblasť vysokých pohorí (Habešská vysočina Makale, Kilimandžáro, Ruwenzori), oblasť saván a tropického daždivého pralesa (Tanzánia národný park Serengeti, Ngorongoro, Uganda úpätie Ruwenzori), Zambia niva rieky Zambezi, východné pobrežie Afriky koraly a mangrovová vegetácia. Expedícia sa zameria na získanie: dokumentačného materiálu prírodnín, hornín pôvodných vzoriek, rastlín, živočíchov; fotodokumentácie čiernobiela a farebná fotografia; filmov školských a dokumentačných; mapovania skúmaných javov, resp. území. Výber stacionárov je v tých krajinných typoch, z ktorých získané poznatky sa využijú pre riešenie štátnych výskumných úloh (VI Človek a biosféra; II Využitie zdrojov geosféry). Vedecké a vedecko-populárne prednášky sa budú konať po dohode s našimi zastupiteľskými orgánmi v niektorých univerzitných mestách, uvedených v ideovom zameraní projektu, a to ako zo všeobecnej problematiky jednotlivých odborov, tak aj ČSSR; výmena vedeckých prác a ich prezentácia z prírodovedných odborov Prírodovedeckej fakulty UK; besedy o úrovni, systéme a organizácie školstva a vedy v ČSSR. Získané vedeckovýskumné poznatky sa využijú: vo vodeckých a vedecko-populárnych publikáciách; v pedagogicko-výchovnom procese; v prednáškach a besedách s odborným a politickým zameraním pre verejnosť, v odborných spoločnostiach, v Socialistickej akadémii SSR, v rozhlase a televízii a aj pre riešenie vedeckovýskumných úloh, najmä v rámci úlohy Človek a biosféra VI, a Využitie zdrojov geosféry II. 4

5 Študentská vedecká a odborná činnosť na L FUK V nadväznosti na tradície úspešnej činnosti ŠVOČ na LF UK v Bratislave sa dňa 16. novembra 1976 konal prvý seminár v tomto školskom roku. V úvodnom referáte MUDr. Július HÄJEK, CSc., z Katedry fyziológie LF UK v Bratislave (na snímke) hovoril o problematike literárneho spracovania výsledkov študentskej vedeckej práce". Zovšeobecnil viaceré poznatky v prístupoch študentov k odbornej práci. Ukázal, že výsledky, ktoré študenti získavajú pri svojej vedeckovýskumnej práci na jednotlivých katedrách a klinikách, treba spracúvať tak, aby priniesli nové poznatky a mohli byť prednesené na študentskej vedeckej konferencii alebo publikované v odborných časopisoch. Náštevy zo O Pri príležitosti Medzinárodného dňa studentstva 17. novembra 1976 prijal prorektor Univerzity Komenského v Bratislave doc. JUDr. Rudolf TRELLA, CSc., predstaviteľov zahraničných študentov. V srdečnej besede sa hovorilo o študijných, sociálnych, spoločenských a kultúrnych podmienkach poslucháčov na našich vysokých školách. V súčasnosti na fakultách UK študuje 342 zahraničných poslucháčov zo socialistických, rozvojových i kapitalistických krajín Európy, Äzie a Afriky. * * * в Dňa 23. novembra 1976 prijal prorektor Univerzity Komenského doc. JUDr. Rudolf TRELLA, CSc., a predseda CZV KSS UK doc. Ing. Daniel ŠEĎO, CSc., štvorčlennú delegáciu z družobného Kyjeva na čele s vedúcim oddelenia školstva a vedy Mestského výboru Komunistickej strany Ukrajiny V. V. DŽEMELENSKÝM. Po prijatí bola beseda s akademickými a straníckymi funkcionármi univerzity o komunistickej výchove mládeže. Ukrajinskí hos- V diskusii k tejto problematike vystúpili súdruhovia doc. MUDr. Leodegard CIGÄNEK, DrSc., z katedry neurológie a MUDr. Branislav LÍŠKA z katedry biochémie. Seminár je cenným prínosom pre prácu študentov v študentskej vedeckej a odbornej činnosti, ako aj dobrým nástupom do ich tohtoročnej práce. Ľuba Muríňová zahraničia tia si potom prezreli internát Družba, Ústav výpočtovej techniky vysokých škôl a objekty Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. *» * <3 Dňa 26. novembra 1976 prijal rektor Univerzity Komenského v Bratislave prof. PhDr. Ján KVASNIČKA, CSc., a predseda CZV KSS UK doc. Ing. Daniel ŠEĎO, CSc., sovietskych vysokoškolských učiteľov, ktorí pôsobia na Ústave marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského. Na stretnutí boli prítomní aj riaditeľ ÚML UK prof. Ing. Miloslav JIRGES, DrSc., a predseda ZO KSS ÚML KSS UK doc. Ing. Miloslav DOLEŽAL, CSc. V srdečnej besede sa hovorilo o pedagogickej, vedeckovýskumnej práci, o metódach činnosti na jednotlivých oddeleniach Ústavu marxizmu-leninizmu UK, o činnosti učiteľov s vedeckými ašpirantmi, so študentmi, ktorí robia na diplomových prácach, ako aj o ďalších zaujímavých témach., ZA DOCENTOM RNDr. LADISLAVOM SZÜCSOM, CSc. Katedra anorganickej a organickej chémie Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave v osobe doc. RNDr. Ladislava SZÜCSA, CSc., stratila odborne vyspelého, angažovaného a vzorného pedagogického pracovníka (narodil sa 7. apríla 1931, zomrel dňa 15. júna 1976). Už počas štúdia sa aktívne zapájal do práce mládežníckeho hnutiá. Od roku 1950 až do konca svojho života bol funkcionárom ROH. Úlohy vyplývajúce z funkcií si plnil svědomitě, iniciatívne a s rozhľadom. Pracoval ako ročníkový učiteľ. Mal tvorivý vzťah k pedagogickej práci a neustále sledoval súčasný stav vedy a jeho odraz vo vnútornom obsahu vyučovaného predmetu. Ďalším cenným prvkom v jeho práci bolo presadzovanie moderných názorných foriem v pedagogickom procese. Politicky profil doc. SZÜCSA organicky nadväzoval na jeho odborné a tvorivé schopnosti a dával všetky záruky pre plnenie ideovo-výchovných, pedagogických a spoločensko-politických úloh katedry a fakulty. Rovnako pozitívne možno hodnotiť aj výsledky jeho vedeckovýskumnej práce. Bol členom riešiteľského kolektívu čiastkovej úlohy štátneho plánu výskumu z oblasti štúdia prípravy a vlastností azachalkónov a ich derivátov, kde pracoval na problematike 1,3, 5-trisubstituovaných pyrazolínov a pyrazolov. Výskumná práca na tejto úlohe bola úspešná oponentúrou záverečnej výskumnej správy a výsledkom tejto práce j e aj publikácia štyroch pôvodných experimentálnych prác a štyroch odborných prednášok. Docent SZÚCS mal veľký podiel aj na organizovaní a metodickom využití moderných fyzikálno-chemických metód pri nepriamom určovaní štruktúrnych novosyntetizovaných látok zo skupiny azalchalkónov pyrazolínov a pyrazolov. V ostatnom čase pracoval na čiastkovej úlohe Štúdium nových biologicko-aktívnych látok s účinkom na kardiovaskulárny systém". Ako súčasť vedeckovýskumnej činnosti odborne vychovával a viedol členov krúžku ŠVOČ na katedre. Ďalšia odborná, posudková a recenzná činnosť docenta SZÜCSA súvisela s jeho vedeckou a pedagogickou kvalifikáciou. Užitočná a kladne hodnotená bola a j jeho práca vo funkcii člena redakčnej rady časopisu Chemické zvesti. Svoje odborné a praktické skúsenosti s ochotou odovzdával v prospech práce kolektívu učiteľov organickej chémie. Česť jeho pamiatke! 5

6 p Ä ť b e s m r R o k o v u e e u e j s p o L o Č M o s t i š z i f Ä R i k o v e j Pred päťdesiatimi rokmi, v decembri 1926 vznikla v Bratislave vedecká spoločnosť, ktorá dostala názov po veľkom slovenskom vedcovi a hlásateľovi slovanskej vzájomnosti P. J. Šafárikovi. Vznik tejto spoločnosti je bezprostredne spätý s Univerzitou Komenského a jej profesormi. Dovtedy nebolo na Slovensku ustanovizne, ktorá by plnila podobné poslanie. Pravda, počiatky organizovania vedy na území Slovenska siahajú do 18. storočia, kedy vznikli prvé učené spoločnosti. Neskorší vývoj, najmä v druhej polovici 19. storočia, kedy vrcholil národnostný útlak zo strany maďarských vládnúcich tried, nebol priaznivý pre rozvoj slovenskej vedy Až vznik predmníchovskej Československej republiky po rozpade Rakúsko-Uhorska roku 1918 otvoril nové možnosti pre kultúrny rozvoj Slovenska, pravda, obmedzený podmienkami buržoázneho zriadenia. V Bratislave už roku 1919 vznikla Univerzita Komenského ako jediná univerzita na Slovensku. Súčasne s univerzitou obnovila svoju činnosť Matica slovenská v Martine. Svojím zameraním však viac inklinovala k propagačno-osvetovej a národnovzdelávacej práci medzi širokými vrstvami slovenského obyvateľstva. Okrem toho Martin svojou polohou prestával byť jediným centrom slovenského národného a kultúrneho života. Naproti tomu v Bratislave sa koncentrovali nielen politicko-administratívne orgány vtedajšieho Slovenska, ale i početný káder kultúrnych, osvetových i vedeckých pracovníkov. Preto prekvapuje, že prvé impulzy k založeniu vrcholnej vedeckej inštitúcie vychádzajú z Univerzity Komenského, ktorá po pár rokoch existencie sa stala známou nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Na zasadnutí akademického senátu v apríli 1925 prof. Albert Pražák predniesol návrh na založenie vedeckej spoločnosti. Po prípravnom štádiu, v ktorom profesorské zbory jednotlivých fakúlt i zvlášť zainteresovaní jednotlivcami skúmali možnosti vzniku spoločnosti a navrhovali najoptimálnejšie varianty, akademický senát- na svojom zasadaní 23. júna 1926 schválil definitívny návrh stanov. Konečným termínom vzniku bol šiesty december 1926, kedy sa konalo prvé valné zhromaždenie novozaloženej spoločnosti. Na znak československej vzájomnosti bola nazvaná Učenou spoločnosťou Šafárikovou (USŠ). Jej hlavným cieľom bol systematický výskum Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny, ako i širšie zameraných otázok, týkajúcich sa celej republiky a Slovanstva vôbec. Organizačne s a USŠ členila na dve triedy duchovnú, v ktorej boli obsiahnuté právne vedy a štátoveda, ako aj spoločenskovedné disciplíny pestované ha Filozofickej fakulte UK, ďalej na triedu prírodovednú, v ktorej sa združovali vedci z oblasti lekárskych, prírodných a technických vied. Od začiatku svojej existencie začala USŠ organizovať vedeckú prácu, prednáškovú činnosť, verejné vedecké schôdze a debaty na najrozličnejšie témy. Publikačným orgánom tejto spoločnosti sa stal časopis Bratislava, ktorý vyšiel zakrátko po formovaní sa organizačnej bázy, už v marci Spočiatku vychádzal štvrťročne, od roku 1928 dvojmesačne. Okrem početných štúdií obsahovalo toto periodikum správy, recenzie, diskusie a polemiky, údaje o archívoch a knižniciach, správy o vedeckých podujatiach i biografické údaje. Za jedenásť ročníkov sa na stránkach Bratislavy (od roku 1927 do roku 1937) objavilo mnoho pôvodných štúdií z najrozličnejších vedných odborov, ktoré sa v tom čase na Slovensku pestovali. Pri pohľade na množstvo publikovaného materiálu, ktorý svojím výskumom vytvorili členovia tejto učenej spoločnosti, vidíme, že prevahu mali príspevky spoločenskovedného a vlastivedného charakteru. Bolo to zapríčinené nielen tým, že napr. lekárske vedy mali svoj špeciálny odborný časopis Bratislavské lekárske listy", ale predovšetkým skutočnosťou, že na vtedajšom Slovensku bolo oveľa menej odborníkov v prírodných a technických vedách, ako v ostatných vedných odvetviach. Tento nedostatok bol znásobený skutočnosťou, že celé obdobie predmníchovskej republiky sa nepodarilo konštituovať prírodovedeckú fakultu pri Univerzite Komenského, ktorá bola síce základným zákonom o univerzite roku 1919 proklamovaná, avšak jej skutočná existencia ostávala veľkým otáznikom. Dokonca sa vyskytli názory, že by bolo účelné upustiť vôbec od vytvorenia tejto fakulty. V podmienkach buržoázneho zriadenia, pri nezáujme vládnúcich politických skupín o efektívny rozvoj školstva na Slovensku sa ani nepodarilo za celých dvadsať rokov vybudovať prírodovedeckú fakultu. Preto o to vážnejšiu a záslužnejšiu úlohu zohrali viaceré výskumné práce prírodovedcov, ktorí sa venovali výskumu Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny a výsledky svojich výskumov publikovali na stránkach Bratislavy i v samotných monografiách. Postupne, ako sa podarilo zapojiť širší okruh vedeckovýskumných pracovníkov do výskumnej práce spoločnosti a ako sa zlepšovali organizačno-materiálové možnosti pre publikovanie, vznikali vedecké diela značného rozsahu, ktoré už nebolo možné publikovať v periodiku, akým bola Bratislava. Preto roku 1930 vzniká samostatná edfciu Práce Učenej spoločnosti Šafárikovej" a Pramene Učenej spoločnosti Šafárikovej", ktoré boli neskôr doplnené edíciami zborníkov, prednášok USŠ. ako a j špecializovanou historickou edíciou Slovenský archív" a Knihovňa Slovenského archívu". Všetky tieto vydania spoločnosti umožnili dovtedy nebývalý rozvoj vedeckého bádania na Slovensku, oboznámili s výsledkami práce nielen domácich bádateľov, ale prenikli i do zahraničia a ukázali ako postúpil rozvoj slovenskej vedy od roku 1918 Pri hodnotení významu tejto vedeckej spoločnosti pre celkový kultúrny a vedecký vývoj na Slovensku treba mať na zreteli niekoľko skutočnosti. Predovšetkým tú. že v podmienkach buržoázneho zriadenia neboli predpoklady k tomu, aby takáto inštitúcia bola štátnou inštitúciou a bola subvencovaná zo štátneho rozpočtu. Spoločnosť existovala iba z neperiodických darov, subvencii a podpôr a podľa toho jej možnosti boli obmedzovane materiálovými problémami. Vznikla z iniciativy niekoľkých jednotlivcov, ktorí si uvedomovali potrebu takejto vedeckej ustanovizne a len vďaka obetavému úsiliu jej členov a funkcionárov sa jej podarilo vykonať taký kus práce, aký vykonala Politický vývoj na sklonku tridsiatych rokov neprial jej ďalšiemu rozvoju a ľudácka vláda, ktorá v jeseni 1938 prevzala všetku moc na Slovensku, pristúpila k rozpusteniu tejto spoločnosti. Nebolo však možné likvidovať škrtom pera dvanásťročnú prácu tejto učenej spoločnosti, ktorá znamenala pozitívny prínos pre rozvoj slovenskej kultúry. Preto, keď sa prikročilo k budovaniu Slovenskej akadémie vied a umení, z ktorej v roku 1953 vznikla terajšia Slovenská akadémia vied, bolo možné nadviazať aj na pozitívny prínos Šafárikovej učenej spoločnosti pri organizovaní vedeckého života na Slovensku, ktorá si dnes, po päťdesiatich rokoch od svojho vzniku zaslúži naše uznanie a ocenenie. PhDr. Július Bartl, CSc. GRATULUJEME V decembri oslavujú okrúhle jubileá títo učitelia a zamestnanci Univerzity Komenského: Э Fakulta telesnej výchovy a športu: Miroslava ČA DOVA; Q Filozofická fakulta: PhDr. Etela ŠIMOVIČOVÄ, doc. PhDr. Emil KADNAR, Štefánia KORMÚTHOVA; O Lekárske fakulty: Viera MATULOVA, Mária JASLOV- SKÄ, MUDr. Mikuláš DANKO, CSc., doc. MUDr. Zoltán TOMORI, CSc.; O Farmaceutická fakulta: prof. dr. Ing. Jozef TOMKO, DrSc., Ján LIDAJ, doc. DrPH Jaroslav KRESÄNEK, CSc.; O Prírodovedecká fakulta: Štefánia ŠILLEROVA; Ústredná správa študentských domovov a jedální: Edita GLAUSOVA. Štefánia KOVÁŘOVÁ, Anna DOIU'I- KOVA, Mária ŠAŠOVA, Štefánia HALADOVÄ, Rudolf RAC, Emília ŽIŠKAJOVÄ. Veštkým srdečne blahoželáme! 6

7 @ JUBILEÁ Ш Dňa 28. novembra 1976 sa dožil 60 rokov docent RNDr. Štefan HOLLÝ, vedúci Oddelenia metodiky vyučovania chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Jubilant je dlhoročným vysokoškolským učiteľom a školským pracovníkom. Zastával početné stranícke a verejné funkcie, ktoré vždy veľmi svědomitě plnil. Taktiež pracovné úlohy vykonáva vždy zodpovedne, iniciatívne a úspešne. V súčasnosti je členom kontrolnej a revíznej komisie CZV KSS Univerzity Komenského, aktivistom Obvodného výboru KSS Bratislava I, členom poradného zboru Mestského pedagogického ústavu v Bratislave, členom poradného zboru redakcie vzdelávacích relácií Čs. televízie, člen edičnej rady Slovenského pedagogického nakladateľstva, členom pedagogickej komisie chemickej sekcie Vedeckej rady Prírodovedeckej fakulty UK, členom komisie pre postgraduálne štúdium chemickej sekcie vedeckej rady fakulty, ako aj členom ďalších komisií. Docent HOLLÝ k študentom a spolupracovníkom má súdružský prístup. Všetky sily venuje vytváraniu podmienok pre úspešný rozvoj oddelenia metodiky vyučovania chémie. Jubilant od príchodu na Katedru anorganickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK z bývalého Povereníctva školstva a kultúry sa zapojil do každej potrebnej organizačnej a pedagogickej práce, ktorá smerovala k zlepšeniu a prehĺbeniu pedagogického procesu, počínajúc najzákladnejším materiálnym vybavením, cez tvorbu učebných textov až po vedeckovýskumnú činnosť v oblasti anorganickej chémie a v teórii vyučovania chémie. Popri plnení týchto povinností vykonáva veľmi svědomitě viaceré funkcie v organizáciách fakulty a mimo nej. Už ako odborný asistent dlhé roky plnil úlohy prislúchajúce docentovi, ktoré mu zverovali pre nedostatok pracovníkov ako pedagogicky a odborne schopnému členovi katedry. Docent HOLLÝ pracoval aj v oblasti základného výskumu v odbore anorganickej chémie. Osobitne i so spolupracovníkmi uverejnil, respektíve zadal do tlače pôvodných dvanásť vedeckých prác z anorganickej, tri prác z teórie vyučovania chémie, prednášal vo vedeckých konferenciách, odborných seminároch a podobne. Podieľal sa na komplexnom riešení úloh štátneho plánu výskumu, oponovaných v rokoch 1967, 1970 a Je členom skúšobnej komisie štátnych záverečných skúšok, skúšobnej komisie pre záverečné skúšky postgraduálneho štúdia. Každoročne vysoko prekračuje mieru vyučovacej povinnosti vysokoškolského učiteľa. Pedagogická, vedeckovýskumná, verejnoprospešná činnosť bola ocenená viacerými čestnými uznaniami, a to straníckymi, verejnými a štátnymi orgánmi. K jeho 60. narodeninám mu rektor Univerzity Komenského udelil zlatú medailu univerzity za dlhoročnú obetavú pedagogickú, vedeckovýskumnú činnosť a aktívnu politickú prácu. Dňa 13. decembra 1976 sa dožil 65 rokov docent PhDr. Alexander HIRNER, CSc., člen Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (na snímke). Jubilant je jedným z najvplyvnejších a vekove najstarších sociológov na Slovensku. Jeho vedeckovýskumná a pedapogická práca j e na vysokej úrovni. V súčasnosti je školiteľom desať vedeckých ašpirantov. Viacerí jeho odchovanci plnia náročné výskumné úlohy. Veľmi zodpovedne sa venuje a j práci s absolventmi, prednáša im v osobitných seminároch. Z hľadiska hodnotenia prác docenta HIRNERA na katedre možno vo všeobecnosti konštatovať, že je jedným z naj pracovitějších, najsvedomitejších a najiniciatívnejších učiteľov. Svoje organizačné a dlhoročné odborné skúsenosti ochotne odovzdáva najmä mladším spolupracovníkom. Docent HIRNER odborne a politicky vedie vedecký krúžok sociológie, ktorý pred siedmimi rokmi zaiožil. Pod jeho vedením dosiahol výrazné úspechy. Z členov krúžku viaceré práce v rámci študentskej vedeckej a odbornej činnosti postúpili do celoštátnej súťaže. Doteraz docent HIRNER publikoval dve knižné práce a viecero výskumných štúdií, ktoré sa rozsahom rovnajú knižným publikáciám, okrem toho uverejnil desiatky štúdií a článkov. V ostatnom čase odovzdal do Nakladateľstva Pravda prácu Teória a prax sociologických výskumov", pripravuje ďalšiu knižnú publikáciu venovanú dejinám sociológie v Československu do roku V súvislosti s touto problematikou spracoval štúdiu, ktorá slúžila za podklad na vypracovanie materiálu o vývoji sociológie v ČSSR a má byť publikovaná v zborníku za všetky socialistické krajiny v ZSSR. Za zásluhy v boji proti fašizmu docent HIRNER je nositeľom Vojnového kríža 1939, medaily Za chrabrosť, vyznamenania Za zásluhy I. stupňa, Povstaleckej medaily II. triedy. V roku 1975 mu na Filozofickej fakulte UK udelili medailu k 30. výročiu oslobodenia. O Dňa 15. decembra 1976 sa dožil 50 rokov prof. RNDr. Sergej USAČEV, CSc., dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a vedúci Katedry jadrovej fyziky (na snímke). Jubilant sa už od mladosti aktívne zapájal do politického diania. Ešte ako gymnazista vstúpil do radov komunistickej strany. V období rekonštrukcie vojnou zničeného hospodárstva sa stal členom mládežníckeho hnutia, ako účastník stavby a Hrdina Trate mládeže v roku 1949 bol predsedom OV ČSM na bratislavských vysokých školách, bo! členom ÜV ČSM a členom predsedníctva OV KSS. V roku 1950 bol politickým tajomníkom fakulty a určitý čas prednostom pedagogického oddelenia vysokých škôl Povereníctva školstva a osvety. V minulosti zastával a v súčasnosti zastáva viacero straníckych funkcií. Profesor USAČEV počas dlhoročného pôsobenia na fakulte vychoval rad odborníkov z jadrovej fyziky a podieľa sa aj na výchove stredoškolských profesorov. Jeho prednášky majú vysokú úroveň, vie upútať poslucháčov a vzbudiť u nich záujem o vedeckú prácu. Svoje bohaté pedagogické skúsenosti mal možnosť uplatniť aj v zahraničí, prednášal ako expert pre experimentálnu jadrovú fyziku v Iraku a na univerzite v Basre. Profesor USAČEV patrí medzi najvýznamnejších odborníkov v ČSSR, jeho práce majú širokú publicitu u nás i v zahraničí. Jeho pracovisko je v súčasnosti nositeľom viacerých úloh štátneho výskumného plánu. Svojimi prácami význačne prispel k úspešnému riešeniu zložitých úloh. Jeho vedecká a publikačná činnosť je veľmi rozsiahla a spoločensky významná, predstavuje 50 rozsiahlejších štúdií, výskumných správ, článkov, recenzií a vysokoškolských učebných textov. V ostatných rokoch profesor USAČEV sa venuje fyzike nízkych aktivít a rádioekológii. Jeho pedagogické pôsobenie je úzko spojené s radom funkcií: je predseda vedeckej rady fakulty, člen vedeckej rady univerzity, predseda skúšobnej komisie pre štátne záverečné a rigorózne skúšky i pre kandidátske práce; vykonáva funkcie v Socialistickej akadémii SSR, v redakčných radách; j e člen rady Európskej fyzikálnej spoločnosti za ČSSR; je člen komisií SAV a ČSAV. Profesor USAČEV za svoju bohatú všestrannú a dlhoročnú činnosť dostal viacero vyznamenaní. Je nositeľom štátneho vyznamenania Za zásluhy o výstavbu, titulu Hrdina Trate mládeže, pamätných medailí k 50 výročiu KSČ, k 20. a 25. výročiu Februára, Čestného uznania za zásluhy a rozvoj jadrového programu v ČSSR ako aj ďalších uznaní a ocenení. 7

8 JUBILEUM Dňa 23. decembra sa dožíva 50 rokov prof. RNDr. Viktor SUTORIS, CSc., vedúci Katedry organickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a prorektor univerzity (na snímke). Jubilant vysokoškolské štúdium nadobudol na Prírodovedeckej fakulte Univerzity J. E. Purkyňu v Brne. Na bratislavskej univerzite pôsobí už 23 rokov. Aktívne sa zúčastnil na budovaní Katedry organickej chémie a biochémie. Úspešne zastával akademické funkcie, bol prodekanom a dekanom fakulty, druhé volebné obdobie je prorektorom univerzity. V straníckom živote vo viacerých funkčných obdobiach bol predsedom ZO KSS, členom výboru, členom CZV KSS. Po pedagogickej stránke j e hodnotený vysoko kladne. Jeho prednášky sú založené na širokých odborných a politických vedomostiach. Na poslucháčov pôsobí v duchu marxisticko-leninskej ideológie a takto pripravuje mladú generáciu na plnenie náročných úloh našej socialistickej spoločnosti. Jeho názory sú vždy akceptované pri vypracúvaní profilu absolventa - chemika i pedagóga vo funkcii predsedu pedagogickej komisie i v chemickej sekcii. Na jeho katedre mladí asistenti absolvovali vysokoškolské pedagogické školenie, ktoré organizovala fakulta. Jubilant bol i je členom i predsedom viacerých odborných komisií: predseda komisie pre udeľovanie vedeckých hodnotení - CSc., z odboru organická chémia, člen Vedeckého kolégia Chemického ústavu SAV, predseda rigoróznej komisie pre udeľovanie RNDr. predseda edičnej komisie Slovenského pedagogického nakladateľstva pre oblasť chémie. Profesor SUTORIS má veľmi dobré riadiace, organizačné a koncepčné vlastnosti. Na jeho katedre sa úspešne riešia štyri čiastkové úlohy štátneho plánu výskumu. On sám experimentálne pracuje na úlohe Výskum nových pesticídnych látok pre poľnohospodárstvo". Táto problematika má okrem teoretických aspektov aj praktický význam, prípadne aplikáciu. Pod jeho vedením každoročne úspešne ukončujú štúdium priemerne dvaja diplomanti. Jeho skupina úzko spolupracuje s Výskumným ústavom agrochemickej technológie a so závodným chemickým ústavom CHZJD v Bratislave. Jubilant je autorom a spoluautorom desiatok vedeckých prác, prevažne z odboru syntéz pesticídnych látok. Za doterajšiu bohatú pedagogickú, vedeckovýskumnú, politicko-výchovnú a organizátorskú prácu dostal viacero uznaní, ocenení a vyznamenaní. VÝSTAVA V zmysle kultúrnych a iných dohôd o spolupráci medzi ZSSR a ČSSR a podľa odporúčaní periodicky konaných konferencií vydavateľstiev zdravotníckej literatúry socialistických krajín otvorili 18. novembra 1976 na pôde Lekárskej fakulty UK v Bratislave reprezentatívnu výstavu sovietskej medicínskej literatúry. Zorganizovalo ju najvýznamnejšie a najväčšie vydavateľstvo spomenutej literatúry v socialistických krajinách v spolupráci s vydavateľstvom Avicenum a Vydavateľstvom Osveta v prvej polovici novembra v Prahe a v Bratislave bola do 24. novembra 1976 za účinnej organizačnej, metodickej a materiálnej pomoci Ústrednej lekárskej knižnice. Ide o recipročné podujatie, lebo výstavu českej a slovenskej zdravotníckej literatúry uvidí odborná a laická verejnosť ZSSR v Moskve a Leningrade v decembri Výstava sovietskej medicínskej literatúry oboznámila našich odborníkov a záujemcov s najlepšími dielami vyprodukovanými sovietskymi vydavateľstvami za posledné 3 až 4 roky. Takmer tisíc exponátov obsahovalo všetky žánre a druhy literatúry, či už vedeckej alebo odbornej, učebnicovej, ako aj zdravotnovýchovnej a tiež vyše 50 odborných časopisov. Vydavateľstvo Medicína v Moskve reprezentoval šéf - redaktor prof. dr. A. V. KRAJEV s jeho zástupkyňou dr. O. M. JORŠIKOVOVOU. Výstava bola názorným a pozoruhodným dokumentom napredovania medicíny míľovými krokmi, ruka v ruke s celkovým pokrokom vedy a techniky vo svete a osobitne v Sovietskom zväze a ostatných krajinách socializmu. Zároveň bola výrečným svedectvom starostlivosti a pozornosti, ktoré socialistická spoločnosť venuje zdravotníctvu a zdraviu človeka. Napokon bola zaujímavým dokumentom napredovania medicínskej literatúry po stránke tematickej, obsahovej, formálnej i grafickej a polygrafickej. Tieto ciele si kladie a j československá výstava medicínskej literatúry, ktorá sa predstaví sovietskym ľuďom v ZSSR už v decembri Keďže Mesiac ČSSP je dokumentom priateľstva našich krajín, tieto dve výstavy sú svedectvom konkrétnej spolupráce príbuzných vydavateľstiev na edičnom poli. NAŠA UNIVERZITA, spravodaj Univerzity Komenského v Bratislave, nositelky Radu republiky Vydáva: Rektorát UK a CZV KSS UK Adresa: Bratislava, Šafárikovo nám. č. 6 Telefón: * *. klapka 326 Predseda redakčnej rady: doc. JUDr. Rudolf Trdla, CSc., prodekan UK 9 Vedúci redaktor: PhDr. Jozef Malacký в Grafická úprava: Ľtela Krejčíová Tlač: Odborné učilište n. p. Polygrafické závody, Bratislava, Kolárska ul. č. 8 Uzávierka 25. každého mesiaca.