NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM Na základe čiastkovej úlohy č. 10/2 zadanej sekciou lesného hospodárstva a spracovania dreva MPRV SR v rámci kontraktu č. 1180/2011 710/MPRV pre rok 2012 vypracovalo Národné lesnícke centrum Lesnícky výskumný ústav Zvolen Legislatívny zámer nového zákona o lesoch, ktorý dňom 24. októbra 2012 zverejňujeme na verejnú diskusiu a diskusné fórum na webovej stránke ForestPortal. Uvítame všetky názory, námety a požiadavky vyjadrené čo najširším spektrom nárokových skupín na lesy a lesníctvo so zameraním na jednotlivé oblasti novej právnej úpravy lesného hospodárstva. Predložený návrh sa bude podľa výsledkov verejnej diskusie upravovať a dopĺňať, napr. vypracovávaním variantných riešení legislatívneho zámeru. 1. Lesné pozemky a ich ochrana Návrh legislatívneho zámeru zákona o lesoch Definície a vymedzenia lesných pozemkov tak, ako sú uvedené v zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov sa v praxi neosvedčili, sú neprehľadné a nezosúladené s údajmi resp. pojmami zaužívanými v katastri nehnuteľnosti. Na odstránenia tohto nepriaznivého stavu, ktorý ovplyvňuje aj vlastnú ochranu pozemkov sa prehodnotí pojmový aparát vymedzujúci lesné pozemky a ich ochranu. Rešpektujúc hodnovernosť a záväznosť údajov katastra tak, ako je definovaná v ustanovení 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov sa pri vymedzovaní lesných pozemkov stanoví aj podmienka ich evidovania v katastri nehnuteľnosti. Rešpektujúc kompetencie orgánov štátnej správy lesného hospodárstva pri vedení evidencie lesných pozemkov, využiteľnosť údajov takejto evidencie a po zohľadnení spôsobov a foriem vedenia obdobných evidencií napr. register pozemkových spoločenstiev, kataster nehnuteľností a pod. bude potrebné vykonať ujednotenie spôsobu vedenia evidencie lesných pozemkov na všetkých úrovniach štátnej správy lesného hospodárstva. V záujme zvýšenia úrovne, ako aj výpovednej hodnoty takejto evidencie, zvážiť možnosť zavedenia princípu zápisu práv záznamom tak, ako je využívaný v katastri nehnuteľnosti. Na zintenzívnenie ochrany lesných pozemkov bude potrebné prehodnotiť ich zásady. Pri úprave resp. tvorbe nových zásad sa zohľadnia skúsenosti a poznatky z uplatňovania ustanovenia 68 ods. 1 a 68a ods. 4-5 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov s dôrazom na riešenie líniových stavieb, objektov a zariadení vybudovaných na lesných pozemkoch bez príslušného povolenia. Pri tvorbe zásad riešiť aj ich väzbu na obmedzovanie vlastníckych práv k lesným pozemkom. Neprehľadnosť a nejednoznačnosť konaní pri rozhodovaní o vyňatí pozemkov z plnenia funkcií lesov, zmene druhu pozemku, ako aj obmedzení využívania funkcií lesov, ktoré oprávňujú právnické a fyzické osoby na zásah do lesných pozemkov, musí byť odstránená zásadnou zmenou jednotlivých postupov. Bude potrebné definovať rozdiely pri rozhodovaní o zmene druhu pozemku, zmene vo využívaní lesného pozemku a obmedzení funkcií lesov. Vymedzí sa dopad takýchto rozhodnutí na práva a povinnosti osôb v prospech ktorých boli vydané a ich dopad na vlastníkov lesných pozemkov. 1
Oslabené princípy ochrany lesných pozemkov pri najviac exponovaných činnostiach ako sú elektrovody, plynovody, vodovody, cestné komunikácie, dobývacie priestory a pod. sa budú riešiť sprísnením kritérií ochrany lesných pozemkov. Upravia sa oprávnenia investorov stavieb, vlastníkov lesných pozemkov a orgánov štátnej správy lesného hospodárstva. Alternatíva (Alt.): V zákone sa vymedzia princípy ochrany lesných pozemkov a oprávnenia dotknutých osôb osobitne podľa jednotlivých exponovaných činností, analogicky ako bolo platné podľa zákona č. 166/1960 Zb. o lesoch a lesnom hospodárstve. V záujme zvýšenia dôslednosti kontroly nad množstvom drevnej hmoty vyťaženej pri realizácií rozhodnutí o zmene druhu pozemku a rozhodnutí o zmene vo využívaní funkcií lesov bude potrebné doriešiť právnu stránku vykonávania ťažby. Bude tiež potrebné upraviť povoľovanie takejto ťažby dreva v uvedených rozhodnutiach a zosúladiť s postupmi vymedzenými pre ťažbu dreva v osobitnej časti zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Prehodnotí sa celý systém hradenia náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa odvodu. Okrem vybraných účelov sa zachová všeobecná povinnosť hradenia odvodov, pričom sa spresní spôsob ich dodatočného vyrubovania. Dopracuje sa spôsob riešenia prípadov porušovania podmienok súhlasu resp. nesúhlasu na vykonávanie činnosti v ochrannom pásme lesa. Odstráni sa nejednoznačnosť postupov a kompetencií pri drobení lesných pozemkov, pričom sa tieto zosúladia s príslušnými ustanoveniami zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. 2. Diferencované hospodárenie v lesoch Kategorizácia lesov Dosiahnutie trvalo udržateľného polyfunkčného obhospodarovania lesov, je nutné v zákone o lesoch podporiť navrhovanými zmenami v systéme kategórií lesov. Tento systém sa musí navrhnúť aj s ohľadom na spôsoby ekonomického zabezpečenia a štátnej/verejnej podpory hospodárenia v jednotlivých kategóriách a subkategóriách lesov. Navrhuje sa zmeniť základné delenie funkcií lesa (v súčasnosti sa to týka vymedzenia základných pojmov v 2) na: produkčné, ochranné a sociálne (sociálno-ekonomické). Zabezpečí sa tým kompatibilita so zahraničím a medzinárodnými lesníckymi dokumentmi. Zmeniť súčasnú kategorizáciu lesov tak, aby sa kategória hospodárskych lesov rozdelila na 1) lesy polyfunkčné a 2) lesy s prednostným využívaním produkčných funkcií (lesné plantáže, energetické porasty, lesy s preferenciou využívania na poľovnícke účely a ostatnej lesnej produkcie). Lesy polyfunkčné by sa nečlenili na žiadne ďalšie subkategórie. Išlo by základnú kategóriu lesov, ktorá sa nevyhlasuje rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Lesy s prednostným využívaním produkčných funkcií by sa obhospodarovali funkčne diferencovaným spôsobom so zameraním na podporu trhovo realizovaných, spravidla produkčných funkcií. Mali by sa vyhlasovať rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Pritom by sa mal posúdiť najmä rozsah, primeranosť a únosnosť obmedzenia ostatných funkcií lesov ochranných, ekologických a sociálnych. Funkčná diferenciácia je tu najmä v záujme vlastníkov a obhospodarovateľov lesa, preto sa neuvažuje s finančnou podporou týchto funkcií. V prípade deklarovaného dopytu po využívaní 2
niektorých pridružených funkcií týchto lesov sa však poskytnutie podpory, resp. získanie tržieb z ich trhovej realizácie nevylučuje (využitie rôznych typov finančných mechanizmov). Odôvodnenie: Polyfunkčné lesy by mali byť štandardom funkčne integrovaného lesného hospodárstva (FILH). Potreby a oprávnené záujmy vlastníkov by sa mali uspokojovať realizáciou funkcií trhového charakteru, najmä produkciou dreva. Súbežne s tým by sa chránilo, prípadne zlepšovalo využívanie funkcií lesov a spoločnosti by mali byť k dispozícii ich úžitky, účinky a vplyvy. Cieľom je funkčne vyvážené obhospodarovanie lesov nie popieranie produkčnej funkcie. Vychádza sa pritom z predpokladu, že ekologicky stabilný a zdravý les má prirodzenú schopnosť plniť celý komplex funkcií lesov s minimálnymi dodatkovými vstupmi. Priaznivý ekonomický výsledok sa nemusí dosahovať iba stupňovaním produkcie (pestovanie cenných sortimentov), ale tiež minimalizáciou, resp. optimalizáciou vstupov/nákladov. Toto možno prevažne dosiahnuť hospodárením v zhode s prírodnými zákonitosťami. Základným predpokladom sú relatívne dlhé rubné doby, aké sa na území Slovenska tradične používajú. Za zlepšovanie plnenia funkcií lesov, realizáciou opatrení nad rámec bežného hospodárenia (zlepšovanie drevinového zloženia, priestorovej štruktúry/výstavby lesa, biologickej diverzity a pod.) by vlastník lesa mal mať nárok na podporu od štátu. Ochranné lesy (vrátane ich vyhlasovania) Je všeobecne známe, že aj ochranné lesy veľmi dobre umožňujú využívanie niekoľkých ďalších funkcií, najmä funkciu ochrany biodiverzity, vodoregulačnú a ochranu genetických zdrojov. Využívajú sa aj na výskumné účely a nevylučujú ani určité využívanie produkcie. Preto aj v prípade ochranných lesov ide o lesy polyfunkčné. Navrhuje sa, aby ich vyhlasoval príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva ako: Lesy polyfunkčné s prednostným využívaním ochranných funkcií. Až na malé zmeny by išlo o subkategóriu totožnú s doterajšou kategóriou lesov ochranných. Okrem toho sa navrhuje vytvoriť novú subkategóriu: Lesy s preferenciou ochrany vody, ktorej hlavnou funkciou je ochrana vody pred znečistením pôdnymi časticami a chemickými látkami splavovanými z poľnohospodársky využívaných pôd. Patrili by sem najmä lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov I. a II. stupňa. V prípade deklarovaných požiadaviek tiež lesy v brehových pásmach vodných tokov. Vyhlásenie týchto lesov by nič nemenilo na skutočnosti, že všetky ochranné lesy sú významné aj z hľadiska ochrany vody. Ďalšou novovytvorenou subkategóriou by boli: Lesy s preferenciou ochrany infraštruktúry a prírodných zdrojov, ktorá sa navrhuje v zhode s medzinárodnými kritériami a ukazovateľmi trvalo udržateľného obhospodarovania lesov. Patrili by sem porasty chrániace osídlené územia alebo susediace pozemky s obhospodarovanými prírodnými zdrojmi (vetrolamy, protilavínové lesy); zelené bariéry proti lokálnym zdrojom znečistenia ovzdušia, hluku a pod. Navrhuje sa zlúčenie subkategórií ochranných lesov podľa písm. a) a d). Ide o lesy na nepriaznivých a/alebo eróziou ohrozených pôdach. Neexistuje žiadny významný rozdiel medzi týmito subkategóriami a pre obe existujú kritériá založené na lesníckej typológii. Je možné priradiť sem aj sekundárne vzniknuté stanovištia, pretože hlavné dôvody pre ich vyhlásenie za ochranné lesy sú prakticky totožné. Špecifikom sekundárne zdegradovaných stanovíšť je však to, že ich nie je možné naviazať na lesnícku typológiu. Subkategórie ochranných lesov podľa písm. b) a c) ostávajú bez zmeny. Zákon by mal vytvoriť podmienky na zefektívnenie vodoochrannej funkcie lesa tým, že zadefinuje účel vodoochrannej funkcie, brehoochranné pásma vodných tokov v rámci lesných porastov a ustanoví vytvorenie podrobnejších predpisov pre lesohospodárske (aj ďalšie) aktivity v nich. Ustanovia sa prísnejšie opatrenia najmä v ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia, týkajúce sa vstupu mechanizmov do tokov a brehoochranných pásiem, 3
približovania dreva pozdĺž aj naprieč vodnými tokmi, narábania s ropnými produktmi a pesticídmi a zásad budovania a údržby lesných ciest v týchto pásmach. Odôvodnenie: Doterajší zákon na jednej strane požaduje vyhlasovať ochranné lesy a lesy osobitného určenia na ochranu vody, na druhej strane nebráni jednorazovým aktivitám znamenajúcim znečistenie vody (približovanie dreva nevhodným spôsobom, budovanie lesných ciest technológiami nevhodnými pre určité úseky). Vodný plán Slovenska preto zaraďuje lesné hospodárstvo medzi znečisťovateľov vody. Určité nevhodné aktivity v podstate dokážu negovať dlhoročné úsilie o ochranu vody a inak správne, k vode šetrné technologické postupy a spôsobiť zanášanie vodných nádrží sedimentmi a povrchových odberov vody, prípadne ohroziť povrchové odbery vody. Podpora obhospodarovania a starostlivosti o ochranné lesy by sa mala realizovať najmä formou oslobodenia od dane z lesných pozemkov a podľa miery plnenia celospoločenských úžitkov i formou nepovinnej podpory z verejných zdrojov (zo štátneho rozpočtu a EÚ). Pri uplatňovaní primeraných hospodárskych spôsobov (výberkový, podrastový, účelový výber) možno v niektorých prírodných podmienkach vysokohorských lesov a lesov na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach získať určité finančné zdroje tiež z predaja dreva. Oveľa väčšiu perspektívu by v budúcnosti mohla mať trhová realizácia nedrevných lesných produktov a služieb (využitie rôznych typov finančných mechanizmov v rámci poskytovania ekosystémových služieb). Lesy osobitného určenia (vrátane ich vyhlasovania) Aj v prípade týchto lesov ide o lesy polyfunkčné. Navrhuje sa, aby ich vyhlasoval príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva ako: Lesy polyfunkčné s podporou využívania vybraných spoločensky významných funkcií. Táto kategória sa prevažne zhoduje s doterajšími lesmi osobitného určenia, čiže s lesmi obhospodarovanými funkčne diferencovaným spôsobom, zameraným na podporu využívania jednej alebo niekoľkých deklarovaných funkcií netrhového alebo sprostredkovane trhového charakteru. Pretože tieto lesy zväčša uspokojivo plnia aj väčšinu nepodporovaných funkcií, ide o lesy polyfunkčné. Navrhuje sa vytvorenie subkategórií lesov s preferenciou využívania vodoregulačných funkcií, ochrany biodiverzity, zachovania genetických zdrojov, využívania na zdravotnohygienické účely, rekreačné účely, lesnícky výskum a lesnícku výučbu, zabezpečenie úloh obrany štátu. Začleňovanie lesných porastov do subkategórií lesov s prednostným využívaním ostatných spoločensky významných funkcií závisí od deklarovaných špecifických potrieb a požiadaviek spoločnosti, právnických alebo fyzických osôb, na ktorých zabezpečenie sa musí významne zmeniť spôsob hospodárenia oproti bežnému hospodáreniu. Lesné porasty sa tu obhospodarujú funkčne diferencovaným spôsobom (osobitným režimom hospodárenia), zameraným na podporu využívania vyššie uvedených deklarovaných funkcií, potrieb a požiadaviek. Tieto lesy sa budú vyhlasovať rozhodnutím orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Návrh na ich vyhlásenie musí obsahovať súhlas vlastníka alebo správcu s ich vyhlásením, ako aj dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv v dôsledku osobitného režimu hospodárenia. Náhradu znáša ten, na koho podnet sa táto kategória lesov vyhlasuje. Podpora obhospodarovania sa tu predpokladá najmä formou náhrady za obmedzenie vlastníckych práv pri osobitnom režime hospodárenia, z predaja dreva, ostatných produktov a služieb realizovaných na trhu; oslobodení od dane z lesných pozemkov, prípadne tiež podporou z verejných zdrojov ŠR a EÚ (úhrada zvýšených nákladov za udržiavanie 4
a zlepšovanie ekologických funkcií). V týchto lesoch sa tiež predpokladá široký rozvoj možnosti získavania ďalších finančných zdrojov za využívanie doposiaľ nerealizovaných nedrevných lesných produktov a služieb zabezpečovaných vlastníkmi a obhospodarovateľmi lesov na zmluvnom základe (využitie rôznych typov finančných mechanizmov). Mali by sa spresniť podmienky vyhlasovania lesov na ochranu biodiverzity (doterajšie lesy osobitného určenia podľa písmena e) ich naviazaním na stupeň ochrany a kategóriu chráneného územia. U biotopov a druhov viazať vyhlásenie lesov osobitného určenia na významný výskyt a niektoré ďalšie podrobnosti ustanovené vykonávacím predpisom. Odstránenie nejasností by mohlo napomôcť zlepšovaniu vzťahov medzi ochranou prírody a lesným hospodárstvom a zníženiu byrokracie. V zákone sa bude potrebné zaoberať dlhodobou existenciou odumretého lesa vzniknutého v dôsledku ochranou prírody presadzovaným bezzásahovým režimom. Tento stav je do istej miery v rozpore s medzinárodnou definíciou lesa, ktorá dáva plochy dočasne bez zakmenenia len do súvisu s hospodárstvom. Formulácia na ktorých porast zanikol vplyvom škodlivých činiteľov bude potrebné pridať napr. aj do definovania lesných pozemkov. Lesným zákonom sa ustanoví pojem a hlavné zásady platieb za environmentálne (ekosystémové) služby. Do návrhu sa zahrnie otázka štátnej kompenzácie zvýšených nákladov súvisiacich s poskytovaním služieb. Stanoviť, kto a v akom prípade by bol ich oprávneným poberateľom, napr. či vlastník/užívateľ pozemku, či obec, či iná poverená organizácia. Ustanovia sa hlavné zásady určenia spoločenského záujmu pre jednotlivé lesy (pozemky/porasty). Doterajší zákon túto problematiku (deklarovanie verejného, či spoločenského záujmu) rieši iba návrhom vymedzených orgánov a osôb o vyhlásenie lesov osobitného určenia. Hospodársky tvar, hospodársky spôsob, obnova a výchova lesa Hospodársky tvar lesa Alt 1: Ponechať súčasné znenie zákona a podľa spôsobu vzniku rozlišovať les vysoký (semenný) a les nízky (výmladkový) s tým, že za les vysoký sa považujú aj výmladkové lesy s dostatočným počtom semenných jedincov alebo kvalitných výnladkov. Umožniť prevody nízkeho lesa na les vysoký v rámci rekonštrukcie lesa a obmedziť prevody vysokého lesa na les nízky zákazom s možnosťou výnimky. Alt 2: Vypustiť problematiku hospodárskeho tvaru lesa zo zákona o lesoch, najmä z týchto dôvodov: - Neexistujú osobitné formy hospodárenia pre nízke lesy. - V prípade, že sa nízke lesy obhospodarujú bežnými hospodárskymi spôsobmi ako lesy vysoké, je možné ich obnoviť ako semenný les. - V prípade nevyužitia tejto možnosti sú spravidla extenzívnym využívaním udržiavané ako výmladkové palivové lesy, čo pri dodržaní ďalších ustanovení zákona nevytvára negatívne externality. Hospodársky spôsob Zjednodušiť klasifikáciu hospodárskych spôsobov a rozlišovať len dva: rúbaňový a výberný (starší princíp podľa vyhlášky č. 14/1978). Z právnej úpravy vypustiť hospodársky spôsob účelový ako neopodstatnený a metodicky nepodložený. 5
Rúbaňový hospodársky spôsob má formu podrastovú a holorubnú, uskutočňuje sa na priestorovo vymedzených obnovných prvkoch rúbaniach, a výsledkom jeho uplatňovania je les vekových tried. Holorubná forma rúbaňového hospodárskeho spôsobu sa môže použiť len v borovicových, topoľových, vŕbových, agátových porastoch, pri rekonštrukcii lesa a na lesných plantážach (v rozsahu súčasnej úpravy). Najväčšiu prípustnú veľkosť obnovného prvku pri použití rúbaňového hospodárskeho spôsobu diferencovať podľa kategórie stanovíšť napríklad nasledovne: a) pri podrastovej forme v ochranných lesoch na plochu najviac 1 ha a šírku jednej výšky porastu, na exponovaných stanovištiach na plochu najviac 3 ha a šírku dvoch výšok porastu, a na normálnych stanovištiach na plochu najviac 7 ha bez obmedzenia šírky. b) pri holorubnej forme na exponovaných stanovištiach na plochu najviac 1 ha a šírku jednej výšky porastu, na normálnych stanovištiach na plochu najviac 3 ha a šírku dvoch výšok porastu, a na stanovištiach luhov a pieskov najviac 7 ha bez obmedzenia šírky. Zatriedenie stanovíšť do príslušnej kategórie ustanoviť vyhláškou. Nový obnovný prvok so zápojom porastu nižším ako 30% (alternatívne zakmenením 0,3) sa nesmie priradiť k prvku s nezabezpečeným mladým lesným porastom vo vzdialenosti menšej ako je šírka priraďovaného prvku (v súlade s návrhom rozšírenej definície holiny v časti obnova lesa). Výberkový hospodársky spôsob má formu stromovú a skupinovú, uskutočňuje sa ťažbou jednotlivých stromov alebo skupín stromov na celej ploche porastu a výsledkom jeho uplatňovania je prírode blízky, trvalo rôznoveký les s bohatou štruktúrou. Pri skupinovej forme výberného hospodárskeho spôsobu je najväčšia prípustná veľkosť skupiny 0,2 ha (v zhode so súčasnou úpravou). Vo všetkých lesoch obnoviť zákaz znižovať hustoty porastov úmyselnou ťažbou pod hranicu 70 % zápoja korún stromov (alternatívne zakmenenia 0,7), s výnimkou vykonania obnovnej ťažby v prospech uvoľnenia obnovy. Pod stromom sa rozumie jedinec s hrúbkou nad 7 cm (aby bolo jasné, že ustanovenie sa vzťahuje aj na výberkové lesy). Navrhované riešenia téz v problematike hospodárskeho spôsobu vyplývajú najmä z týchto argumentov: - Navrhnuté rozdelenie hospodárskych spôsobov je jednoduché a jednoznačne odlišuje dva principiálne odlišné systémy hospodárenia v lesoch, ktoré si vyžadujú aj rôzne spôsoby regulácie a kontroly hospodárenia. - Účelový hospodársky spôsob zavedený od roku 2005 nemá doposiaľ vypracovaný metodický koncept a svojou podstatou sa približuje výberkovému hospodárskemu spôsobu. Potreby osobitného účelu rieši inštitút osobitného režimu hospodárenia v inej časti zákona. - Diferencovanie veľkosti obnovných prvkov adresne zníži riziká negatívnych externalít, a umožní vypustenie ďalšieho triedenia foriem na maloplošnú a veľkoplošnú. - Ochrana zápoja porastov je jednoduché a jednoznačné opatrenie na ochranu produkčného potenciálu, udržanie priaznivej bilancie uhlíka v lesoch, ale aj plnenia ostatných mimoprodukčných funkcií lesov. Rekonštrukcia lesa Navrhujeme, aby sa rekonštrukcia lesa ustanovila ako osobitný obnovný postup, ktorý sa uplatňuje: a) v lesných porastoch zdravotne poškodených, pri prevodoch výmladkových lesov a pri premenách porastov s nevhodným drevinovým zložením a fenotypovo nevhodných porastov v génových základniach, 6
b) v lesných porastoch preriedených a zaburinených, kde zanikli podmienky pre prirodzenú obnovu Postup rekonštrukcie lesa, ak nebol určený programom starostlivosti o lesy, schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva na návrh OLH. Na schválenie takéhoto postupu sa vyžaduje stanovisko orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny (v zhode so súčasnou úpravou). V prípade rekonštrukcie lesa podľa písmena a) je obhospodarovateľ lesa oprávnený uchádzať sa o podporu z verejných zdrojov (podmienky podpory určí vyhláška). Účelom navrhnutého rozdelenia dôvodov pre rekonštrukciu je oddelenie tých, ktoré sú spravidla nezavinené obhospodarovateľom lesa, ich riešenie je vo verejnom záujme, a teda by malo byť predmetom podpory. Lesné plantáže Je potrebné zadefinovať lesné plantáže aj energetické porasty. Návrh: Lesné plantáže sú umelo založené porasty spravidla jedného, alebo dvoch druhov domácich alebo introdukovaných drevín, určené na intenzívnu produkciu dreva pre priemyselné využitie, alebo lesnej dendromasy na energetické účely. Ustanoviť podmienky zakladania lesných plantáží na lesných pozemkoch: Lesné plantáže je možné zakladať: Alt. 1 (všeobecná): Len na takých stanovištiach a v takom rozsahu, aby nebolo ohrozené vyvážené plnenie všetkých funkcií lesov (podrobnosti ustanoví vyhláška). Alt. 2 (konkrétna): a) na stanovištiach luhov, pieskov a na normálnych stanovištiach so sklonom menším ako 25 % (zatriedenie stanovíšť do príslušnej kategórie ustanoví vyhláška) b) v takom rozsahu, aby na príslušnom vlastníckom celku ostalo zachovaných najmenej 20 % lesných ekosystémov dotknutých stanovíšť v prirodzenom stave. Postup zakladania lesných plantáží, ak nebol určený programom starostlivosti o lesy, schvaľuje na návrh OLH orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Na schválenie takéhoto postupu sa vyžaduje stanovisko orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny (podobne ako pri rekonštrukcii lesa). Viď aj súvislosti s vyhlasovaním kategórie lesov s podporovanými produkčnými funkciami. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže na základe podania, alebo z vlastného podnetu preskúmať, či obhospodarovaním plantáže nie je poškodzovaná pôda alebo okolité ekosystémy a nariadiť príslušné opatrenia na nápravu. Na lesné plantáže sa nevzťahujú ustanovenia zákona určujúce veľkosť a spôsob priraďovania obnovných prvkov, o zákaze znižovania zápoja úmyselnou ťažbou pod 70 %, a o kritériách zabezpečeného mladého lesného porastu... Návrh právneho riešenia problematiky zakladania lesných plantáží a energetických porastov vyplýva z dôvodu aktuálnosti, ich doterajšieho neriešenia v právnych predpisoch, potreby nastavenia pravidiel minimalizujúcich možné negatívne externality a zároveň umožňujúcich lepšie využívanie produkčného potenciálu lesov Slovenska. Obnova lesa Obnova lesa je súbor opatrení zameraných na zabezpečenie novej generácie lesa na holine. Vykonáva sa ako prirodzená, umelá, alebo kombinovaná. Je potrebné rozšíriť definíciu holiny aj o porastové zvyšky. Návrh: Holina je lesný pozemok, na ktorom lesný porast v dôsledku ťažby alebo pôsobenia škodlivých činiteľov 7
zanikol, alebo jeho zápoj poklesol pod 30 %. Za holinu sa považuje aj lesný pozemok určený na zalesnenie. Vypustiť ustanovenie o povinnosti zalesniť holinu do dvoch rokov a zamerať sa výlučne na dobu zabezpečenia: Obhospodarovateľ lesa je povinný vykonať obnovu lesa na holine včas tak, aby zabezpečil mladý lesný porast najneskôr do siedmich rokov od vzniku holiny. V prípade osobitných okolností môže orgán štátnej správy povoliť výnimku. Za zabezpečený sa považuje lesný porast, ak ho aspoň spolovice tvoria stanovištne vhodné lesné dreviny; dosahuje aspoň dve tretiny výšky buriny; má znateľný výškový prírastok; je bez výrazného poškodenia a nevyžaduje doplňovanie. Za stanovištne vhodné sa považujú tie dreviny, ktoré majú v modeli hospodárenia navrhnuté zastúpenie aspoň 10 % (v zmysle súčasnej úpravy). Uviesť princípy používania lesného reprodukčného materiálu v zákone (nie len odvolávkou). Návrh: Na umelú obnovu lesa a zalesnenie možno použiť len druhovo a geneticky vhodný lesný reprodukčný materiál, ktorý pochádza z uznaných zdrojov alebo schváleného dovozu, pri dodržaní pravidiel horizontálneho a vertikálneho prenosu (podrobnosti o používaní, prenose a evidencii LRM ustanoviť vyhláškou). Dôvody uvedených návrhov téz sú najmä tieto: - Existencia porastových zvyškov alebo výstavkov môže spôsobiť nejasnosti pri stanovovaní lehoty zabezpečenia. - Vypustenie lehoty pre zalesnenie ušetrí administratívu s kontrolou a s povoľovaním výnimiek. Vytvorí sa širší priestor pre kombinovanú obnovu (napríklad aj s využitím neceloplošnej umelej obnovy). - Jednotná doba zabezpečenia zvýši obozretnosť obhospodarovateľov pri odkrývaní exponovaných stanovíšť a nepriamo zvýši tlak na reguláciu neprimeraných stavov zveri. Prirodzená obnova na exponovaných a kyslých stanovištiach je spravidla lepšia ako na živných a predlžovanie doby zabezpečenia na nich je neopodstatnené. - Zmienka o princípoch používania LRM je potrebná vzhľadom na očakávaný vývoj legislatívy EÚ a potrebu zachovať zaužívaný nadštandard niektorých našich pravidiel, týkajúcich sa napríklad prenosu LRM. Výchova lesa Výchova lesa je hospodárenie v lesných porastoch predrubného veku zamerané na zlepšenie ich druhovej a priestorovej štruktúry, zdravotného stavu, odolnosti a kvality. Výchova porastov do 50 rokov sa považuje za preventívne opatrenie na ochranu lesa. Ak dôjde k poškodeniu deštrukčnými škodlivými činiteľmi v porastoch, v ktorých sa takáto výchova nevykonala, obhospodarovateľ lesa stráca nárok na podporu pri ich rekonštrukcii (viď návrh v časti rekonštrukcia lesa ). Zdôvodnenie: Navrhnuté riešenie zvýši motiváciu k prebierkam do 50 rokov najmä v porastoch labilných a ohrozených drevín smrek, borovica, kde je to najviac potrebné. Ťažba a preprava dreva Ťažba dreva Ťažba na účely tohto zákona je proces zahŕňajúci technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na odvozné miesto. Navrhuje sa zachovať členenie ťažieb na úmyselnú (obnovnú a výchovnú), mimoriadnu, a náhodnú; ďalej na naliehavú a ostatnú v zmysle súčasnej úpravy. Zachovať povinnosť vykonať ťažbu len po jej vyznačení a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. 8
Zachovať povinnosť vykonávateľa ťažby na vyzvanie predložiť súhlas oprávneným osobám podľa súčasnej právnej úpravy (t. j. orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, členovi lesnej stráže alebo príslušníkovi Policajného zboru). Zachovať povinnosť vykonávateľa ťažby uskutočňovať ťažbu spôsobom, aby sa čo najmenej poškodila pôda, ostávajúci porast, lesné cesty a vodné toky, vrátane vykonania opatrení na zabránenie ich ďalšiemu poškodzovaniu po ukončení ťažby. Zachovať povinnosť obhospodarovateľa lesa označiť vyťažené drevo čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva, najneskôr pred odvozom dreva z odvozného miesta. Ponechať oprávnenie obhospodarovateľovi lesa v odôvodnených prípadoch použiť pri ťažbe dreva a preprave dreva cudzie pozemky po dohode s ich vlastníkom. Ak sa nedosiahne dohoda, o spôsobe použitia cudzích pozemkov rozhodne lesný úrad, a spôsob a výška úhrady sa následne určí na základe všeobecne záväzných predpisov (občiansky zákonník, súdny poriadok). Doplniť klauzulu o tom, že zodpovednosť za škody spôsobené na cudzích pozemkoch pri vykonávaní ťažby dreva nesie obhospodarovateľ lesa. Zdôvodnenie navrhovaných téz: Jednoznačne oddelenie ťažby ako časti výrobného procesu medzi lokalitou peň a lokalitou odvozné miesto, ktoré má v réžii (a tým aj zodpovedá za prípadné škody na cudzích pozemkoch) obhospodarovateľ lesa, od prepravy dreva, ktorú má v réžii a zodpovedá za ňu prepravca a majiteľ dreva, ktorým je už spravidla jeho nákupca. Úloha súdu pri nedohodnutí sa o výške úhrady za použitie pozemku alebo sporoch o spôsobenej škode vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a v zákone ju nie je potrebné uvádzať. Dôležitá je právomoc lesného úradu v reálnom čase rozhodnúť o použití cudzieho pozemku v nevyhnutých prípadoch (napr. pri spracovaní náhodných a naliehavých ťažieb). Regulácia ťažieb Úmyselná ťažba sa vykonáva na základe programu starostlivosti o lesy. Objem dreva z úmyselnej ťažby vykonanej v dielci (skupine dielcov) sa môže oproti objemu ťažby určenému v programe starostlivosti o lesy alebo v projekte hospodárenia prekročiť najviac o 20 % pri dodržaní ostatných ustanovení tohto zákona (najmä ustanovenia o udržaní zápoja 70 %, o najväčšej prípustnej veľkosti a podmienkach priraďovania obnovných prvkov). Celkový objem dreva predpísaný na ťažbu programom starostlivosti o lesy pre vlastnícky celok: Alt. 1 (zachovanie súčasného stavu): Nemožno prekročiť. Alt. 2 (návrh): Vypustiť toto ustanovenie zo zákona, a tým pripustiť prekročenie predpísaného etátu pre vlastnícky celok o najviac 20 % pri dodržaní ostatných ustanovení zákona v zmysle predchádzajúcej tézy. Zachovať pravidlo započítavania objemu dreva z náhodnej ťažby do celkového objemu ťažby. Ak bol vykonaním náhodnej ťažby prekročený celkový prípustný objem ťažby, môže obhospodarovateľ lesa vykonať na základe písomného súhlasu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva len naliehavú úmyselnú ťažbu. Zachovať povinnosť obhospodarovateľa lesa prednostne vykonať náhodnú ťažbu tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov, najneskôr však do šiestich mesiacov od vzniku poškodenia. Ak je rozsah náhodnej ťažby taký, že obhospodarovateľ lesa nemá sily a prostriedky na jej vykonanie do tohto termínu, môže orgán ŠSLH predĺžiť lehotu na základe osobitne schváleného harmonogramu. 9
Upraviť povinnosť nahlásiť náhodnú ťažbu, po ktorej vznikne holina väčšia ako 0,2 ha orgánu ŠSLH a v prípade prísne chránených území aj orgánu ochrany prírody, najneskôr do 30 dní od vzniku poškodenia, a najmenej 15 dní pred vykonaním ťažby. Ak nebol pre príslušný lesný pozemok vypracovaný PSL, úmyselnú ťažbu je možné vykonať na základe projektu hospodárenia vypracovaného oprávnenou osobou a schváleného orgánom ŠSLH. Alt. 1 (konkrétna): Projekt hospodárenia obsahuje opis porastov, ťažbovú mapu, objem požadovanej ťažby a plán zabezpečenia následného porastu v dielci (skupine dielcov) podľa štandardov platných pre PSL. Alt 2 (všeobecná): Náležitosti projektu hospodárenia upraví ministerstvo všeobecne záväzným predpisom. Navrhované tézy v oblasti regulácie ťažby dreva zdôvodňujeme nasledovne: - Návrh oslabuje priamu reguláciu výšky ťažby a posilňuje nepriamu reguláciu cez indikátory stavu lesa po vykonaní ťažby, čo môže priniesť nasledujúce výhody: - zvýši pružnosť obhospodarovateľa lesa pri reagovaní na trh s drevom, - zníži administratívu pri povoľovaní naliehavých ťažieb nad rámec etátu v kalamitne normálnych územiach, - zníži riziko rozporu medzi plánovaným a skutočne zisteným objemom ťažby po jej vykonaní, vyplývajúce z nepresnosti metód a chýb zisťovania stavu lesa, - posilní nezávislosť kontroly ŠSLH na LHE, napríklad širším využívaním metód DPZ. - Hranica 0,2 ha pre ohlasovanie neplánovanej ťažby sa používa v Česku aj v Rakúsku, zároveň môže byť praktická pri uplatňovaní výberného hospodárskeho spôsobu, kde je 0,2 ha najväčšou prípustná plocha výbernej skupiny. - Oznamovacia povinnosť dostatočne umožní príslušným orgánom ešte pred vykonaním skontrolovať, či skutočne ide o náhodnú ťažbu, napríklad u menej spoľahlivých obhospodarovateľov lesa. - Projekt hospodárenia je chápaný v zmysle súčasného projektu starostlivosti o lesný pozemok, a zároveň vytvára poistku pre kontrolu ťažieb pri nevyhotovení PSL z akéhokoľvek dôvodu. Preprava dreva Zadefinovať prepravu dreva na účely tohto zákona ako nakladanie a odvoz dreva z odvozného miesta na miesto jeho ďalšieho spracovania alebo skladovania. Zachovať povinnosť obhospodarovateľa lesa vyhotovovať doklady o pôvode dreva a viesť súvisiacu evidenciu v rozsahu súčasnej úpravy. Zachovať povinnosť prepravcu, nákupcu a spracovateľa dreva na vyzvanie preukázať orgánu ŠSLH, členovi lesnej stráže alebo príslušníkovi Policajného zboru pôvod prepravovaného alebo skladovaného dreva dokladmi, a tieto doklady uchovávať najmenej 10 rokov. Zachovať povinnosť prepravcu prepravovať drevo takým spôsobom, aby oprávnené osoby mohli vykonať kontrolu celého nákladu dreva bez toho, aby bolo potrebné s drevom manipulovať. Zachovať právomoc oprávnených osôb zadržať, resp. zaistiť drevo, ktorého pôvod nie je preukázaný a náklady vzniknuté so zadržaním alebo zaistením takéhoto dreva nechať znášať prepravcovi a vlastníkovi prepravovaného dreva. Doplniť klauzulu o tom, že prepravca dreva je povinný vykonávať prepravu tak, aby sa predchádzalo škodám na pôde, cestách a majetku cudzích osôb. Za škody spôsobené pri preprave dreva je zodpovedný prepravca a vlastník prepravovaného dreva. 10
Zdôvodnenie: Zadefinovanie prepravy umožňuje adresnú zodpovednosť za škody na cudzom majetku pri preprave dreva. Vlastníkom prepravovaného dreva môže pritom byť v čase prepravy obhospodarovateľ lesa, alebo nákupca dreva. Sprístupňovanie lesa a využívanie lesných ciest Sprístupňovanie lesa na účely tohto zákona je najmä plánovanie, projektovanie, výstavba a rekonštrukcia lesných ciest s cieľom zabezpečenia hospodárenia v lesoch, využívania funkcií lesov, zabezpečenie ochrany pred požiarmi a poskytnutia zdravotnej pomoci a záchrany. Budovať spevnené lesné cesty, spevnené sklady, brody a iné trvalé objekty je možné len na základe právoplatného stavebného povolenia na základe stavebného konania. Budovať nespevnené lesné cesty, dočasné brody a iné terénne úpravy súvisiace so sprístupňovaním lesov je možné len na základe súhlasu orgánu ŠSLH, v chránených územiach aj orgánu ochrany prírody. Zakazuje sa viesť cesty, zvážnice, približovacie linky a lanové dráhy korytami drobných vodných tokov v pozdĺžnom smere. Vlastníci a správcovia lesných pozemkov sú povinní lesné cesty udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Lesné cesty je oprávnený využívať každý, kto ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a o stavby a zariadenia na tomto území, a to po dohode s ich vlastníkom, správcom alebo so združením. Ak sa nedosiahne dohoda, o rozsahu využitia lesných ciest rozhodne lesný úrad, a spôsob a výška úhrady sa následne určí na základe všeobecne záväzných predpisov (občiansky zákonník, súdny poriadok). Zachovať povinnosť vlastníka, správcu alebo združenia umožniť bezplatné využívanie lesných ciest oprávneným zložkám a osobám v rozsahu súčasnej úpravy. Zdôvodnenie: Navrhujeme uviesť v zákone základné pravidlá budovania lesnej cestnej siete podľa kategórie stavby. Spor (nedohodu) pri využívaní lesných ciest navrhujeme riešiť podobným spôsobom ako pri používaní pozemkov cudzích osôb na ťažbu a prepravu dreva podporujúcim operatívne rozhodovanie lesných úradov. 3. Ochrana lesa Ustanovenia doterajšieho zákona o lesoch týkajúce sa povinností pri ochrane lesa je potrebné ponechať v platnosti najmä s ohľadom na zhoršovanie stavu lesa. Obmedzovanie realizácie ochrany lesa stupňami územnej ochrany prírody a územiami NATURA 2000 podľa zákona 543/2002 z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov vážne ohrozuje úspešný boj so škodlivými činiteľmi. Pri formuláciách ustanovení nového zákona o lesoch bude treba rešpektovať skutočnosť, že základným opatrením ochrany lesa je včasné spracovanie stromov napadnutých škodlivými činiteľmi (obrana) a stromov predisponovaných pre napadnutie (ochrana). S týmto opatrením úzko súvisí aj dostatočné sprístupnenie lesov a používanie prípravkov na ochranu lesa. Túto časť zákona treba úzko komunikovať a zosúladiť s navrhovaným zákonom o ochrane prírody a krajiny. V novom zákone o lesoch potom netreba opakovať tie ustanovenia, ktoré sa uvádzajú v zákone o ochrane prírody a krajiny, stačia odkazy pod čiarou. V súčasnom zákone o lesoch sa to vzťahuje najmä na ustanovenia 23 ods. 5; 28 ods. 2. V novom zákone navrhujeme prehodnotiť potrebu a spôsoby formulácie ustanovení týkajúcich sa imisií z dôvodu ich klesajúceho významu. Zaraďovanie lesov do pásiem ohrozenia imisiami riešiť nižšími právnymi normami. Navrhujeme upraviť základné pojmy týkajúce sa škodlivých 11
činiteľov podľa 2 písm. n), najmä biotický a antropogénny a doplniť základné pojmy: asanácia dreva a zvyškov po ťažbe, nárazníkové pásmo. V ochrane lesa sa navrhuje doplniť vykonávanie týchto opatrení obhospodarovateľom lesa: zabezpečiť asanáciu stromov napadnutých biotickými škodlivými činiteľmi; prostredníctvom OLH navrhovať hranice nárazníkového pásma, s ohľadom na orografiu terénu, druhovú skladbu a vekovú štruktúru lesných porastov a ich ohrozenie škodlivými činiteľmi; prostredníctvom OLH navrhovať opatrenia ochrany a obrany lesa na zastavenie šírenia škodlivého činiteľa. Zóna (nárazníkové pásmo) okolo bezzásahového územia je potrebná na zabránenie šírenia škodlivého činiteľa z tohto územia do okolitých porastov. Nie je (nemusí byť) totožné s ochranným pásmom chráneného územia. Jeho hranice by preto mal navrhovať odborný lesný hospodár a schvaľovať orgány štátnej správy lesného hospodárstva. Ustanoví sa, že opatrenia na zabránenie šírenia škodlivých činiteľov z území, v ktorých nebola povolená asanácia stromov a vykonanie preventívnych opatrení ochrany lesa, zabezpečí v ich nárazníkovom pásme obhospodarovateľ na náklady tej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa vyhovelo. 4. Využívanie lesov verejnosťou V novom zákone o lesoch sa prehodnotia súčasné ustanovenia o využívaní lesov verejnosťou. Alternatívami sú: buď ponechanie súčasného stavu s právom každého vstupovať na lesné pozemky (Alt. 1), alebo sa obmedzenie vstupu okrem uzavretých a ohradených lesných pozemkov vo vojenských lesoch rozšíri aj na tie neštátne lesy, ktorých vlastníci sa rozhodnú právo využívania lesov verejnosťou určitým spôsobom obmedziť (Alt. 2). Na Slovensku je takmer 40 percent lesov, ktoré nie sú v užívaní štátu. Neštátnych lesov je dokonca ešte viac. Doposiaľ ľudia pri vstupe do lesa, napr. pri zbere lesných plodov nerozlišujú, či sú v štátnom alebo v súkromnom lese. Riešenie je potrebné hľadať v širšej diskusii, v ktorej sa očakávajú veľmi rozdielne a rozporné stanoviská najmä v závislosti od toho, aký je vzťah konkrétnych respondentov k lesom. Ponechajú sa v platnosti ustanovenia týkajúce sa zákazu niektorých činností. Výnimky z týchto zákazov sa preformulujú aj vo vzťahu na riešenie vyššie uvedených alternatív riešenia práva vstupu na lesné pozemky. Obhospodarovanie lesa prináša bezplatné úžitky verejnosti a ekonomický prospech aj iným ekonomickým subjektom. Vo vzťahu k vlastníkovi lesa zo strany štátu stále prevládajú regulatívne nástroje, predovšetkým vo vzťahu k inému využívaniu lesov. Nový zákon by mal vytvoriť podmienky aj na zavádzanie ekonomických nástrojov, a to verejných (formou platieb, či dotácií) i súkromných (verejno-súkromné a/alebo súkromné partnerstvá a zmluvy vlastníkov lesov s vlastníkmi a prevádzkovateľmi infraštruktúrych objektov / a stavieb). Malo by to smerovať k posilneniu práv vlastníkov lesov vo vzťahu k iným hospodárskym subjektom prítomným v lesoch, ako sú prevádzkovatelia líniových stavieb, vodárenskej infraštruktúry a vlastníci / prevádzkovatelia iných nehnuteľností, užívatelia poľovných revírov. V novom zákone o lesoch sa navrhuje ponechať súčasné opatrenia na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku. 12
5. Náhrada škody Definícia škody na lesnom majetku a povinnosť vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť s tým spojené náklady navrhujeme ponechať v súčasnom znení. Takisto definícia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv podľa jednotlivých druhov (dočasné a trvalé vyňatie lesného pozemku, predčasné vyrúbanie lesného porastu, strata produkcie lesného porastu, zníženie prírastku, zníženie kvality produkcie lesného porastu a zvýšené náklady v dôsledku osobitného režimu hospodárenia) sa navrhuje ponechať v súčasnom znení. Súčasný stav uplatňovania náhrady za škodu a náhrady za obmedzenie vlastníckych práv tak, ako sú uvedené v doterajšom zákone o lesoch sa v praxi neosvedčili. Z tohto dôvodu sa navrhujú nasledovné alternatívy riešenia: Alt. č. 1: Výška spôsobenej ujmy sa stanoví na základe všeobecnej hodnoty majetku, resp. prevádzkových nákladov vlastníka lesa. Poškodzovateľ by v prípade nesúhlasu s náhradou dal na svoje náklady vypracovať znalecký posudok. Právo vlastníka lesa na náhradu by tým nebolo obmedzené. Ak by poškodzovateľ nedoložil znalecký posudok do jedného roka, platil by náhradu stanovenú majiteľom lesa. Alt. č. 2 Prostredníctvom vykonávacieho predpisu k zákonu o lesoch ustanoviť jednoduchú metodiku stanovenia náhrady škody (tabuľkové hodnoty lesa podľa veku a bonity a tabuľkové zvýšené náklady podľa jednotlivých druhov obmedzení vlastníckych práv). Pre ich stanovenie by sa využila metodika v súčasnosti platného nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z.z. z 21. septembra 2005 o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady. 3. Alternatíva Ďalší spôsob by bolo stanovenie výšky škody a majetkovej ujmy a spôsob jej náhrady prostredníctvom nezávislého orgánu obvodného lesného úradu. Odôvodnenie: Z celkovej odhadovanej škody na lesnom majetku sa v procese dokazovania v znaleckých posudkoch vyčísli ročná škoda zhruba v jednej štvrtine a z nej sa vymôže v zložitom procese vymáhania iba okolo 20 %, čo predstavuje iba 5 % z celkovej odhadovanej škody na lesnom majetku. Poškodené osoby si musia dať vypracovať znalecký posudok o výške škody, resp. náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva na svoje náklady. V záujme odstránenia tohto nepriaznivého stavu je potrebné preniesť bremeno dokazovania výšky prostredníctvom znaleckého posudku na poškodzovateľa, resp. na toho, na koho žiadosť alebo návrh dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv. 6. Odborné hospodárenie v lesoch Základná charakteristika odborného hospodárenia v lesoch definovaná doterajším zákonom ako zabezpečenie hospodárenia podľa programu starostlivosti o lesy (PSL) prostredníctvom odborného lesného hospodára sa navrhuje ponechať. 13
Hospodárska úprava lesov Nový zákon o lesoch bude musieť pri formulovaní ustanovení týkajúcich sa hospodárskej úpravy lesov (HÚL) zohľadňovať veľké množstvo problémov a rizík tak, aby ani v zmenených podmienkach nedošlo k významnému zníženiu kvality prác, poskytovaných údajov a výsledných diel, a aby neprerušila sa kontinuita plánov. Existujú najmä tieto problémy a riziká, ktoré majú rozličný charakter a pôvod: Finančné - klesajúci objem finančných prostriedkov na úlohy HÚL, - jednozdrojové financovanie iba zo štátneho rozpočtu, čo spôsobuje veľkú závislosť celého systému na verejných zdrojoch a jeho zraniteľnosť. Do budúcnosti je nutná diverzifikácie zdrojov, napríklad spolufinancovanie vlastníkov a obhospodarovateľov lesov a projektové financie na vybrané činnosti HÚL vrátane využívania zdrojov EÚ (napr. cez spoločnú poľnohospodársku politiku EU a PRV 2014 2020). Lesnícko-politické - napriek identifikovaným problémom a niekoľkým pokusom vypracovať koncept ich riešenia sa zatiaľ nenašla zhoda na budúcom strategickom smerovaní HÚL na Slovensku, - podstatné zníženie právnej záväznosti údajov a predpisov hospodárskych opatrení LHP ako dôsledok konvergencie národných systémov po vstupe EU, - na medzirezortnej úrovni vzniká v chránených územiach kompetenčný spor medzi poslaním a úlohou LHP a programov starostlivosti o chránené územia. Organizačné - rozdelenie činností HÚL medzi štátnu a neštátnu zložku zakladá ich vzájomnú konkurenčnú pozíciu v súťaži o verejné zdroje, čo môže brániť kooperácii, a do istej miery aj brzdiť ďalší rozvoj HÚL; preto je potrebné prehodnotiť a optimalizovať súčasné nastavenie systému; v rámci NLC treba v oblasti HÚL doprecízovať spoluprácu medzi jeho jednotlivými ústavmi s pôsobnosťou v tejto oblasti, t. j. Ústav pre hospodársku úpravu lesov Zvolen, Ústav lesných zdrojov a informatiky Zvolen a Lesnícky výskumný ústav Zvolen Technické, technologické, metodické - množstvo doposiaľ používaných postupov, metód a technológii používaných vo všetkých hlavných činnostiach HÚL sú zastarané a niektoré z nich už aj neefektívne; - nedostatočne koordinovaný je vývoj a následné širšie využívanie moderných metód diaľkového prieskumu Zeme (DPZ), geografických informačných systémov (GIS) a informačno-komunikačných technológií (IKT), ako aj matematicko-štatistických metód, ktoré majú potenciál skvalitniť výstupy a priniesť úsporu zdrojov. Personálne - zhoršujúce sa vekové zloženie terénnych pracovníkov taxátorov a nezáujem mladých pracovníkov o túto prácu; spôsobuje to nízke finančné ohodnotenie a týždenné práce; - strata patričného spoločenského ocenenia na rozdiel od minulosti (podobne ako v ostatných oblastiach verejných služieb). Nový zákon bude musieť vytvoriť predpoklady na: zabezpečenie dostatku finančných zdrojov na vyhotovovanie diel HÚL tak, aby zodpovedali potrebám vlastníkov a obhospodarovateľov lesov i potrebám štátu, a to najmä zabezpečením alternatívnych zdrojov financovania popri verejných zdrojoch 14
zefektívnenie štruktúry, konkrétnych postupov a systému zavádzania inovácií tak, aby zabezpečovali permanentnú modernizáciu, racionalizáciu a efektívnosť všetkých činností HÚL zabezpečenie efektívnej miery regulácie lesného hospodárstva prostredníctvom základných štandardov diel HÚL, a oživenie dopytu vlastníkov a obhospodarovateľov lesov a iných odberateľov na ďalšie doplnkové služby poskytované v rámci HÚL (špeciálne zisťovania, nadštandard diel HÚL). Tézy legislatívneho zámer zákona sú naformulované s ohľadom na tento strategický cieľ a poslanie hospodárskej úpravy lesa: Zabezpečovať zisťovanie, sledovanie a hodnotenie prírodného potenciálu a skutočného stavu lesov, určovanie strategických cieľov a plánovanie hospodárenia v lesoch v záujme ich vlastníkov, pri súčasnom rešpektovaní celospoločenských potrieb; zabezpečovať rozvoj metód hospodárskej úpravy lesov. Program starostlivosti o lesy Zavedie sa Regionálny program starostlivosti o lesy (RPSL), ktorý bude nástrojom štátnej územnoplánovacej, pôdohospodárskej a environmentálnej politiky na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov vo väzbe na územné a krajinné plánovanie a programy starostlivosti o chránené územia pre všetky lesné pozemky i na nelesných pozemkoch s funkciami lesa pre lesné regióny 17 regiónov (Alt. 1), kraje VÚC (Alt. 2). Vyhotovením RPSL bude poverená štátna odborná organizácia (právnická osoba zriadená ministerstvom) finančné zabezpečenie zo štátnych zdrojov rezortov pôdohospodárstva a životného prostredia. RPSL bude strategickým dokumentom z hľadiska posudzovania vplyvov na životné prostredie (SEA) v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, dokumentáciou ochrany prírody a krajiny v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, podkladom na vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie, dokumentov, plánov alebo projektov a na činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody, povinne využívaným ostatným podkladom pri územnoplánovacej činnosti v zmysle zákona č. 50/1976 zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, manažmentovým plánom z hľadiska ochrany prírody a krajiny v lesoch, dokumentom s využitím pre integrovaný manažment povodí, revitalizáciu krajiny, súčasťou systému krajinného plánovania na lesných pozemkoch. Navrhuje sa zmena názvu súčasného programu starostlivosti o lesy na plán starostlivosti o lesy (PSL) (Alt. 1) alebo návrat k pôvodnému názvu lesný hospodársky plán (LHP) (Alt. 2), z dôvodu zaužívanej terminológie doma i v zahraničí. PSL sú vyhotovované pre všetky lesné pozemky vedené v C registri katastra nehnuteľností na lesnom majetku obhospodarovateľa (LMO) v územnom rámci lesného celku s doterajšou definíciou a spôsobom určovania lesného celku (Alt. 1), resp. v územnom rámci lesného hospodárskeho celku (LHC) (Alt. 2), ktoré sú územným rámcom pre obstaranie vyhotovenia PSL. Vyhotovovateľom PSL ako nástroja vlastníka a obhospodarovateľa lesa na zabezpečenie TUOL pri dôslednom rešpektovaní strategických rámcov, regulatívov RPSL je oprávnená odborne spôsobilá osoba (vyhotovovateľ PSL). Stanoví sa základný štandard a nadštandard PSL vyhotoveného pre lesný majetok obhospodarovateľa v územnom rámci lesného celku, resp. lesného hospodárskeho celku. Základný štandard zisťovania stavu lesa a lesníckeho mapovania ostane v záujme kontinuity 15
informačnej banky o lesoch a tematického štátneho mapového diela jednotný pre vlastnícke celky akejkoľvek výmery. Základný štandard porastového plánovania pre malé vlastnícke celky (LMO) sa primerane zjednoduší. Pri výmere LMO menšej ako 50 ha je možné variantne uvažovať aj o jeho uvoľnení zo sféry licencovanej odbornej spôsobilosti do kompetencie odborného lesného hospodára (OLH). Podpora TUOL sa zabezpečí ustanovením záväzných a smerných regulatívov (údajov) PSL. V rámci základného štandardu sa PSL bude vyhotovovať v digitálnej forme. Namiesto doterajšej predčasnej obnovy plánov sa zavedenie revízia RPSL a PSL, najmä na kalamitných územiach v priebehu platnosti plánov, prostredníctvom aktualizácie mapovania a vybraných údajov stavu lesa, vrátane vyhodnotenia zdravotného stavu lesov. Priestorová, časová a ťažbová úprava lesa: Zavedie sa nový systém väzieb jednotiek priestorového rozdelenie lesa: Lesný región ako územný rámec na vyhotovovanie RPSL, Lesný celok (Alt. 1), resp. lesný hospodársky celok (Alt. 2 s vylúčením administratívne náročného procesu určovania lesných celkov štátnou správou LH) ako územný rámec na obstaranie vyhotovenia PSL, zisťovanie stavu lesa a mapovanie Lesný majetok obhospodarovateľa ako jednotka na vyhotovovanie PSL (), Základné jednotky dielec, čiastková plocha, Časová úprava lesa zabezpečí určenie základných časových rámcov hospodárenia pre les vekových tried obhospodarovaný rúbaňovým hospodárskym spôsobom (podrastovým alebo holorubným) tak, aby sa dosiahli ciele hospodárenia. Ťažbová úprava lesa zabezpečí optimálne a udržateľné využívanie produkčného potenciálu lesov na lesnom majetku obhospodarovateľa lesa (LMO), pričom jej postupy sa prispôsobia veľkosti LMO, použitému hospodárskemu spôsobu a kategórii lesa. Zisťovanie stavu lesov a hodnotenie stavu a vývoja lesov Namiesto doterajšieho Komplexného zisťovania stavu lesov sa navrhuje zaviesť Regionálne lesnícke zisťovanie (RLZ) Táto činnosť HÚL zabezpečí zisťovanie a spracovanie podkladov pre strategické rozhodovanie a tvorbu PSL na regionálnej úrovni (hierarchicky vyššej ako lesný majetok). Budú to podklady a informácie o prírodnom potenciáli lesov (t. j. o výskyte, produkcii a ohrození drevín podľa stanovištných jednotiek) a o tej časti funkčného potenciálu lesov, ktorú je účelné identifikovať na úrovni regiónu. Základné formulácie ustanovení nového zákona o lesoch a jeho príslušných vykonávacích predpisov sa budú odvíjať od prehodnotenia a nového zadefinovania poslania, obsahu a hlavných výstupov doterajšej činnosti komplexného zisťovania stavu lesov. Na základe analýzy sa prehodnotí počet regionálnych (lesné oblasti) a stanovištných jednotiek (HSLT), ktoré sa zagregujú tak, aby v miere racionálnej dostatočnosti popisovali variabilitu hlavných atribútov prírodného potenciálu lesov Porastové zisťovanie stavu lesa jeho poslaním bude zistiť stav lesa v základných jednotkách priestorového rozdelenia lesa lesných porastoch v takej štruktúre a s takou presnosťou, aby v nich bolo možné s ohľadom na zvolený cieľ hospodárenia a zistený skutočný stav lesa naplánovať lesnícke opatrenia na obdobie 10 rokov. Pri porastovom zisťovaní (PZ) by sa mali vytvoriť zákonné podmienky na jeho spresňovanie a racionalizáciu 16