Tvorba a použitie sociálneho fondu Sociálny fond tvorí a používa zamestnávateľ v súlade so zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde (ZSF) v znení neskorších predpisov na podporu vlastnej podnikovej politiky sociálnej starostlivosti o zamestnancov, a od 1. januára 2008 v zmysle novely ZSF (zákon č. 591/2007 Z. z.) aj na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým organom a zamestnávateľom. Tvorba sociálneho fondu Sociálny fond tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to aj v prípade, že zamestnáva hoci iba jediného zamestnanca. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie služobný pomer príslušníkov ozbrojených zložiek alebo prokurátorov, štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov, osobitný vzťah sudcu k štátu, členský pomer k družstvu, ak súčasťou členstva je aj pracovnoprávny vzťah člena k družstvu. Pokiaľ postavenie fyzickej osoby vo vzťahu k zamestnávateľovi nezodpovedá tomuto vymedzeniu, za tieto osoby zamestnávateľ netvorí sociálny fond ani im nemôže poskytovať príspevky z sociálneho fondu. Takýmito osobami sú napríklad starostovia obcí a primátori miest, predsedovia VÚC, poslanci NR SR a poslanci zastupiteľstiev územných orgánov, riaditelia štátnych podnikov, členovia štatutárnych orgánov, správnych rád alebo dozorných rád, spoločníci a konatelia s. r. o., živnostníci a iné osoby, vykonávajúce práce pre zamestnávateľa na základe niektorej zo zmlúv uzavretých podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka a iné. 3
v predchádzajúcom roku zisk a nesplnil tak podmienku pre zvýšenie povinného prídelu do sociálneho fondu. Napriek tomu, že vyššia kolektívna zmluva ustanovuje minimálnu výšku 0,8 %, takéto ustanovenie KZVS je pre tohto zamestnávateľa neuplatniteľné. Uvedené kritériá sa vzťahujú výlučne na zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosahovanie zisku. U ostatných zamestnávateľov, ktorí boli zriadení zriaďovateľom, resp. nie sú založení za účelom dosahovania zisku ako je to ustanovené v Obchodnom zákonníku a Živnostenskom zákone, tvorba sociálneho fondu vrátane využitia rozpätia pre tvorbu povinného prídelu závisí od možností rozpočtu zamestnávateľa prípadne zriaďovateľa. Dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho nemá napr. preto, že nemá žiadnu kolektívnu zmluvu uzavretú: ak zamestnávateľ v kolektívnej zmluve má dohodnutý ďalší prídel podľa 3 ods. 1 písm. b) bod 1. ZSF, tvorí sociálny fond vo výške súčtu percentuálnych podielov pre tvorbu povinného prídelu a pre tvorbu ďalšieho prídelu podľa ich percentuálnych výšok dohodnutých v kolektívnej zmluve; celková výška vytvoreného sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve sa tak môže pohybovať od minimálne 0,6 % do maximálne 1,5 % základu, ak zamestnávateľ v kolektívnej zmluve nemá dohodnutý ďalší prídel, tvorí ho podľa 3 ods. 1 písm. b) bod 2. ZSF účelovo na poskytnutie príspevku na dopravu ako formu kompenzácie nákladov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť. Ďalší prídel do fondu sa tvorí vo výške potrebnej na úhradu dopravných nákladov oprávnených zamestnancov, ktorým sa poskytuje príspevok na dopravu, najviac však v celkovej výške 0,5 % základu; okruh oprávnených zamestnancov (kritériá, ktoré 6
vyšší ako 402,50 eura; v roku 2015 bude tento limit predstavovať 412 eur (priemerná mzda v roku 2013 činila 824 eur mesačne). Ak celkový súhrn výdavkov na dopravu všetkých zamestnancov, ktorí spĺňajú zákonom uvedené podmienky, prekračuje limit tvorby sociálneho fondu na tento účel, zamestnancom je možné uhradiť len alikvotnú časť ich mesačných výdavkov na dopravu. ZSF neupravuje algoritmus rozdelenia použiteľného objemu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu v týchto prípadoch. Výpočet alikvotných častí dopravných nákladov uhrádzaných zamestnancom musí určiť zamestnávateľ. Môže pritom výšku úhrady nákladov na dopravu pre jednotlivých zamestnancov diferencovať napr. v pomere medzi použiteľným objemom a sumou výdavkov rovnomerne všetkým oprávneným zamestnancom. Príklad: Zamestnávateľ nemá kolektívnu zmluvu, zamestnáva v priemere cca 50 zamestnancov, z toho 5 spĺňajú podmienky pre vznik nároku na dopravu. Vyplatená mzda za mesiac predstavovala 27 400 eur. Na účely príspevku na dopravu môže vytvoriť sociálny fond najviac vo výške 0,5 %, čo bude predstavovať 137 eur na mesiac. Na základe dokladov o zaplatených cestovných výdavkoch za uplynulý mesiac v úhrnnej výške 121,47 eur zamestnávateľ vytvorí ďalší prídel v tejto výške a 5 zamestnancom vyplatí príspevok na dopravu. Nasledujúci mesiac nastúpia do pracovného pomeru ďalší 5 zamestnanci, z nich u 2 budú splnené podmienky pre vznik nároku na príspevok. Vyplatená mzda všetkých zamestnancov bude predstavovať 29 760 eur, z čoho zamestnávateľ môže vytvoriť ďalší prídel najviac vo výške 148,80 eura. Úhrn výdavkov na dopravu do zamestnania a späť 7 oprávnených zamestnancov bude podľa dokladov predstavovať 158,36 eura. Zamestnávateľ z ďalšieho prídelu uhradí zamestnancom časť výdavkov na dopravu v pomere medzi 148,80 ku 158,36 eura. Keďže výdavky zo sociálneho fondu podliehajú dani z príjmu, suma príspevku bude každému zamestnancovi zdanená spolu so mzdou. 9
použitia, podmienky poskytovania príspevkov zo sociálneho fondu zamestnancom a spôsob prípadného preukazovania výdavkov zamestnancom sa dohodnú s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, takže nemá možnosť dohodnúť tieto zásady v kolektívnej zmluve, upraví ich zamestnávateľ vo vnútornom predpise. Použitie príspevku zo sociálneho fondu a výšku príspevku na účely podpory kolektívneho vyjednávania je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve. V prípade, že u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada, zamestnávateľ prerokuje zásady s týmito zástupcami zamestnancov. Prostriedky sociálneho fondu je možné použiť výlučne na vyššie uvedené oblasti; použitie prostriedkov na iné účely by v rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii mohlo byť považované za použitie v rozpore s rozpočtovými pravidlami a v prípade zamestnávateľa, ktorý tvorí zisk, by takýto postup mohol byť považovaný za neoprávnené zvýšenie objemu výdavkov, ktoré podľa 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov môžu byť zahrnuté do výdavkov (nákladov) zamestnávateľa. Príspevok na stravovanie Podľa 152 Zákonníka práce, ale aj iných právnych predpisov (napr. 70 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) je zamestnávateľ povinný prispievať na stravovanie zamestnancov formou príspevku na každé jedlo z nákladov zamestnávateľa, kde právne predpisy taxatívne určujú minimálnu a maximálnu výšku príspevku na jedno hlavné jedlo, a podľa osobitného predpisu, ktorým je ZSF. 15
Rozšírenie okruhu osôb Výnimočne, ak sa tak dohodlo v kolektívnej zmluve alebo tak zamestnávateľ bez kolektívnej zmluvy rozhodol prípadne dohodol so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom, je možné príspevok zo sociálneho fondu poskytnúť okrem vlastným zamestnancom aj: rodinnému príslušníkovi zamestnanca, za ktorého sa považuje manžel zamestnankyne alebo manželka zamestnanca a nezaopatrené deti podľa 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov, a bývalému zamestnancovi ako poberateľovi starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával ku dňu odchodu do dôchodku. Z hľadiska zdaňovania môže byť problematickým poskytovanie príspevkov bývalým zamestnancom (dôchodcom) alebo rodinným príslušníkom, ktorí nie sú zamestnanci zamestnávateľa Podpora kolektívneho vyjednávania Ide o novú oblasť použitia prostriedkov sociálneho fondu, a to na podporu kolektívneho vyjednávania, ktorá nie je kompatibilným prvkom z hľadiska účelu ZSF. Prostriedky sociálneho fondu sa do 31. 12. 2007 poskytovali len v prospech zamestnancov resp. sa nimi uhrádzali výdavky zamestnanca použité na taxatívne vymedzené účely. Od 1. januára 2008 je možné: použiť prostriedky sociálneho fondu aj na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom, 21