OTÁZKA: Vypočet riadnej dovolenky (RD) podľa zákona 346/2005 Z. z.

OTÁZKA: Vypočet riadnej dovolenky (RD) podľa zákona 346/2005 Z. z. ODPOVEĎ: Z pohľadu zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov Dovolenku profesionálneho vojaka z pohľadu zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov ) možno charakterizovať ako zákonom zaručené oslobodenie profesionálneho vojaka od služobných povinností, ktoré slúži na zotavenie profesionálneho vojaka a počas ktorého je profesionálny vojak zabezpečený platom. Právo na dovolenku je osobným právom na ktoré sa nemožno pozerať cez plat, ktorý mu patrí za čas dovolenky, ale je nutné sa pozerať na dovolenku ako na voľno, ktoré má slúžiť profesionálnemu vojakovi k obnoveniu zdravia a k zotaveniu. Preto právna úprava nepripúšťa poskytnutie náhrady namiesto dovolenky, obmedzuje prerušenie dovolenky s cieľom dodržania základného účelu dovolenky. Dovolenka zameraná na zotavenie profesionálnych vojakov je preto najvýznamnejšou dobou odpočinku v rámci služobného pomeru. Od iných dôb odpočinku profesionálneho vojaka sa líši nielen svojou dĺžkou, ktorá má zabezpečiť regeneráciu pracovnej sily profesionálneho vojaka, ale aj poskytovaním platu počas jej trvania. Právo profesionálneho vojaka na dovolenku zákonodarca viaže na splnenie zákonom stanovených podmienok. Po splnení týchto podmienok môže profesionálny vojak získať nárok na dovolenku a pri výkone služby v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí alebo v mimoriadne náročnom prostredí alebo za výkon mimoriadne náročnej činnosti pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, získa profesionálny vojak aj nárok na dodatkovú dovolenku. I. Základná výmera dovolenky bez ohľadu na dĺžku trvania služobného pomeru profesionálneho vojak je šesť týždňov v kalendárnom roku. Dovolenka vo výmere sedem týždňov prislúcha profesionálnemu vojakovi, ktorý v kalendárnom roku dovŕši aspoň 20 rokov služobného pomeru. Do času trvania služobného pomeru sa započítava čas trvania dočasného služobného pomeru podľa nového zákona a čas trvania služobného pomeru podľa predchádzajúcich právnych predpisov okrem času trvania vstupného denného štúdia na vysokej škole podľa predchádzajúcich predpisov. Oproti doterajšej právnej úprave sa dovolenka neurčuje počtom kalendárnych dní v ktorom bolo zahrnuté aj šesť sobôt a šesť nedieľ, ale sa ustanovuje v týždňoch. Týždňom dovolenky sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, bez ohľadu na to, ktorým kalendárnym dňom sa dovolenka začína. Ak počas dovolenky pripadne sviatok alebo ďalší

deň pracovného pokoja na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej služby profesionálneho vojak, tak tento deň sa nezapočítava do času jeho dovolenky. Aj keď sa dĺžka dovolenky zákonom ustanovuje v týždňoch, profesionálny vojak si ju môže čerpať aj po častiach kratších ako je týždeň, t.j. po dňoch, pričom však jedna časť dovolenky musí trvať najmenej tri týždne. Prepočítanie rozsahu dovolenky na pracovné dni je nutné aj v prípade pomernej časti dovolenky a pri krátení dovolenky, keď profesionálnemu vojakovi neprislúchajú celé kalendárne týždne dovolenky. II. Dobu čerpania dovolenky určuje profesionálnemu vojakovi veliteľ. Ten musí pri určovaní čerpania dovolenky prihliadať na potreby služby, ale tiež na oprávnené záujmy profesionálneho vojaka. Nástup na dovolenku veliteľ urči tak, aby ju profesionálny vojak mohol vyčerpať do konca kalendárneho roka. Ak sa tak nestalo, tak veliteľovi vzniká povinnosť, aby určil profesionálnemu vojakovi nástup dovolenky tak, aby ju profesionálny vojak vyčerpal najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. To znamená, že pri súbehu starej a novej dovolenky je v danom kalendárnom roku čerpaná najskôr stará dovolenka. Veliteľ môže profesionálnemu vojakovi určiť čerpanie dovolenky, aj keď nesplnil podmienku výkonu služby počas celého kalendárneho roka, ak možno predpokladať, že túto podmienku splní do konca kalendárneho roka. Ak profesionálny vojak túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť plat, za časť dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok. Určenú dobu čerpania dovolenky je veliteľ povinný oznámiť profesionálnemu vojakovi v lehote aspoň sedem dní vopred. Táto lehota môže byť skrátená so súhlasom profesionálneho vojaka. Veliteľ nesmie určiť čerpanie dovolenky profesionálnemu vojakovi na dobu: - keď je profesionálny vojak uznaný neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo úraz, - po ktorú je profesionálny vojak na materskej dovolenke a na rodičovskej dovolenke, - keď profesionálny vojak čerpá náhradné voľno. Ak veliteľ nemôže profesionálnemu vojakovi určiť vyčerpať dovolenku pre čerpanie rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, tak mu veliteľ určí jej čerpanie po skončení rodičovskej dovolenky. S povinnosťou veliteľa určiť profesionálnemu vojakovi dobu čerpania dovolenky úzko súvisí aj základná povinnosť profesionálneho vojaka vyčerpať v kalendárnom roku najmenej tri týždne dovolenky, ak mu na ňu vznikol nárok. III. Aj keď hlavným účelom dovolenky je regenerácia pracovnej sily profesionálneho vojaka, môžu počas jej čerpania nastať udalosti, ktoré neumožňujú, aby sa tento účel naplnil. Preto existencia týchto udalostí je zákonným dôvodom prerušenia dovolenky. Ide o tieto udalosti:

- uznanie za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo úraz - poskytnutie služobného voľna pre dôležité osobné prekážky vo výkone štátnej služby - dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby - nástup na materskú alebo rodičovskú dovolenku IV. Veliteľ má právnu povinnosť dovolenku profesionálnemu vojakovi krátiť za prvých 100 dní neprítomnosti vo výkone štátnej služby o jednu dvanástinu a za každých takýchto ďalších 30 dní o jednu dvanástinu, ak ide o tieto dôvody: - dočasná neschopnosť vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo úraz - poskytnutie služobného voľna bez nároku na služobný plat - dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat znížený - výkon väzby, ak a) trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené b) trestné stíhanie bolo skončené právoplatným odsudzujúcim rozsudkom c) bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný d) trestné stíhanie bolo skončené zmierom Ak výkon väzby skončí z iných ako vyššie uvedených dôvodov, tak sa dovolenka kráti za každých 30 kalendárnych dní neprítomnosti z dôvodu výkonu väzby o jednu dvanástinu - poskytnutie služobného voľna na rekvalifikáciu - udelenie rodičovskej dovolenky, počas ktorej má nárok na rodičovský príspevok Neprítomnosť profesionálneho vojaka vo výkone štátnej služby sa na účely krátenia dovolenky sčítava. Ak bol profesionálny vojak po celý kalendárny rok neprítomný vo výkone štátnej služby z dôvodu dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo úraz, dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, a nebol mu doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat znížený, ako aj z dôvodu výkonu väzby, či udelenej rodičovskej dovolenky, počas ktorej má nárok na rodičovský príspevok, tak takémuto profesionálnemu vojakovi dovolenka za daný kalendárny rok nepatrí. Dovolenka sa profesionálnemu vojakovi kráti o jeden týždeň, ak mu bola poskytnutá preventívna rehabilitácia formou liečebného pobytu s kúpeľným režimom v trvaní troch týždňov v kúpeľných ústavoch alebo ozdravovniach určených ministerstvom Dovolenka sa profesionálnemu vojakovi kráti aj z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti a to za jeden deň neprítomnosti sa dovolenka kráti o dva dni. Pri krátení dovolenky stráca profesionálny vojak nárok na tú časť dovolenky, o ktorú sa mu dovolenka skrátila. Ak dôvod na krátenie dovolenky nastane po vyčerpaní dovolenky alebo jej pomernej časti, zníži sa

plat profesionálneho vojaka vyplatený za dovolenku, na ktorú mu nárok nevznikol. Dôvod na krátenie nevznikne v prípade, ak dočasná neschopnosť vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo úraz vznikne z dôvodu choroby alebo úrazu v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby alebo choroby z povolania. Významnou právnou skutočnosťou pri krátení dovolenky je to, že dovolenka môže byť krátená len z dôvodov, ktoré vznikli v tom danom roku. V. Do dňa účinnosti zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov má profesionálny vojak za kalendárny rok podľa ustanovenia 114 ods. 1a 2 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o vojenskej službe ) nárok na riadnu dovolenku 44 kalendárnych dní do ktorých sa započítava šesť sobôt a šesť nedieľ. Po 20 rokoch výkonu profesionálnej služby sa profesionálnemu vojakovi do účinnosti (do1.9.2005) zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov zvyšovala riadna dovolenka o sedem kalendárnych dní (na 51 kalendárnych dní), do ktorých sa započítavala jedna sobota a jedna nedeľa. Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov však neobsahuje osobitné prechodné ustanovenia týkajúce sa postupu pri určovaní počtu dní riadnej dovolenky v roku 2005. Preto v rozhodovacej činnosti služobných orgánov (do 1.9.2005) a veliteľov (od 1.9.2005) môžu vznikať odlišné názory na určovanie počtu dní riadnej dovolenky za rok 2005 a to či za rok 2005 má profesionálny vojak nárok na riadnu dovolenku podľa zákona o vojenskej službe, t.j. 44, resp. 51 kalendárnych dní, alebo už za celý rok 2005 má profesionálny vojak nárok na riadnu dovolenku za celý rok 2005 už podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, t.j. šesť týždňov (42 dní) resp. sedem týždňov (49 dní). V súlade so všeobecnou uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, ako sa uvádza v Stanovisku správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Snj 84/02, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady, ktoré by predchádzajúca právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, platí v tomto prípade zásada zákazu retroaktivity právnej normy, uvádza sa v citovanom zjednocujúcom stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že orgán štátu ( v tomto konkrétnom prípade služobný úrad, resp. veliteľ) musí aplikovať právny predpis tak, keď nie je v právnej norme

upravená spätná účinnosť nemôže sa riadiť novším právnym predpisom a určiť na celý rok 2005 riadnu dovolenku podľa novej právnej úpravy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že: - do 1.9.2005 má profesionálny vojak nárok na dovolenku podľa zákona o vojenskej službe t.j. 2/3 z počtu 44 kalendárnych dní, t.j. 29.33 kalendárnych dní, resp. 2/3 z počtu 51 kalendárnych dní, t.j. 34 kalendárnych dní. - od 1.9.2005 má profesionálny vojak nárok na dovolenku podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, t.j. bez ohľadu na vek a trvanie služobného pomeru profesionálneho vojak, t.j. 1/3 zo šesť týždňov v kalendárnom roku, t.j.1/3 z 42 dní, t.j. 14 dní. Dovolenka vo výmere 1/3 zo sedem týždňov prislúcha profesionálnemu vojakovi, ktorý v kalendárnom roku dovŕši aspoň 20 rokov služobného pomeru, t.j. 1/3 zo 49 dní, t.j. 16,33 dní. Profesionálny vojak má v roku 2005 nárok na: - 29,33 + 14 = 43,33 dní dovolenky, bez ohľadu na trvanie služobného pomeru, alebo - 34 + 16,33 = 50,33 dní dovolenky, ak v roku 2005 dovŕši aspoň 20 rokov služobného pomeru. Na túto skutočnosť reaguje prechodná právna úprava zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov v 207 ods. 21 kde sa ustanovuje, že profesionálny vojak je povinný vrátiť služobný príjem, ktorý mu bol vyplatený za dni vyčerpanej riadnej dovolenky podľa predchádzajúcich právnych predpisov, na ktoré mu nevznikol nárok podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. VI. Osobitným druhom dovolenky je dodatková dovolenka, ktorú možno považovať za kompenzáciu pre profesionálneho vojaka za výkon služby v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí alebo v mimoriadne náročnom prostredí alebo za výkon mimoriadne náročnej činnosti pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia. Profesionálnemu vojakovi sa v rámci tejto dlhšej dovolenky umožňuje regenerovať svoje sily, čím aspoň čiastočne tento druh dovolenky plní funkciu ochrany zdravia profesionálneho vojaka. Právny nárok na dodatkovú dovolenku sa posudzuje samostatne, nezávisle od splnenia podmienok pre základnú výmeru dovolenky. Nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke šiestich služobných dní vzniká, ak profesionálny vojak vykonával profesionálnu službu v zákonom určených podmienkach po celý kalendárny rok. Ak profesionálny vojak vykonával službu len časť kalendárneho roka, prislúcha mu za každých 22 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Dodatkovú dovolenku možno poskytnúť až po vyčerpaní dovolenky. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nepatrí žiadna náhrada. Pri skončení služobného pomeru má profesionálny vojak čerpať dodatkovú dovolenku tak, aby ju vyčerpal do skončenia služobného pomeru.

VII. Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov s cieľom zachovania a plnenia hlavného účelu riadnej dovolenky, zotavenie profesionálneho vojaka, umožňuje poskytovanie náhrady služobného platu za nevyčerpanú riadnu dovolenku len a len vtedy, ak ju nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia služobného pomeru. Nárok na náhradu služobného platu za nevyčerpanú riadnu dovolenku prechádza na pozostalého manžela a ak ho niet tak sa stáva súčasťou dedičstva a to aj napriek tomu, že nárok na riadnu dovolenku nemožno previesť na iného. Je to z toho dôvodu, že nárok profesionálneho vojaka na náhradu za nevyčerpanú riadnu dovolenku (jej pomernú časť) je peňažným nárokom profesionálneho vojaka, ktorý sa posudzuje ako ostatné peňažné nároky zo služobného pomeru. V dôsledku smrti profesionálneho vojaka potom nadobúda pozostalý manžel nárok na výplatu náhrady za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť resp. dediči nárok, ktorí si môžu sami uplatniť. Porovnaj: - 93 základná výmera dovolenky - 94 vznik nároku na dovolenku - 95, 96 nástup, čerpanie a prerušenie dovolenky - 97, 98 náhrada za nevyčerpanú dovolenku - 99 krátenie dovolenky; 99 ods. 6 v spojení s 110 ods. 4-100 dodatková dovolenka - 119 ods. 1 písm. x) základné povinnosti profesionálneho vojaka - 204 ods. 2 veta prvá v spojení s 207 ods. 21-117 Zákonníka práce - Sp. zn. Snj 84/02- Najvyšší súd Slovenskej republiky ( zákaz retroaktivity) - Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk 44/1982 Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cz 24/82 (nárok zamestnanca na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku je peňažným nárokom a stáva sa súčasťou dedičstva) OTÁZKA: Podanie príspevku na bývanie podľa 346/2005 Z. z. ODPOVEĎ: Podľa 169, ods. 1 zák.č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov (ďalej len "zák.č. 346/2005 Z. z.") profesionálny vojak v dočasnej štátnej službe (ďalej len "PrV") v hodnosti čatár a vyššej má nárok na mesačný príspevok na bývanie od 1.dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po podaní písomnej žiadosti. Zák. č. 346/2005 Z. z. nadobúda účinnosť 1.9.2005.

Písomná žiadosť PrV o príspevok na bývanie doručená vedúcemu služobného úradu/veliteľovi bezprostredne po vyhlásení zák. č. 346/2005 Z. z. sa stáva záväznou pre vedúceho služobného úradu/veliteľa až okamihom nadobudnutia účinnosti zák. č. 346/2005 Z. z. Ako bolo vyššie uvedené zák.č. 346/2005 Z. z. nadobudne účinnosť 1.9.2005, preto žiadosti podané pred 1.9.2005, aj po 1.9.2005 majú rovnakú platnosť a príspevok na bývanie bude patriť PrV až za mesiac 10/2005. Je to z toho dôvodu, lebo podľa 169, ods.1 zák. č. 346/2005 Z. z. patrí PrV príspevok na bývanie od 1.dňa kalendárneho mesiaca po podaní písomnej žiadosti. OTÁZKA: Zápočet služby pre potreby platového stupňa podľa ustanovenia 140 zákona č.346/2005 Z. z.. ODPOVEĎ: Podľa 186, ods.1 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č.370/1997 Z. z.") ďalšia služba podľa 37, ods. 2 písm. a/ zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov sa považuje za prípravnú službu a prípravná služba sa nezapočítava pre potreby 140 zákona č. 346/2005 Z. z. podľa 67, ods. 1 zákona č. 370/1997 Z. z. prípravná služba sa nepovažuje za služobný pomer a súčasne sa ani nepovažuje za vojenskú službu podľa 27 zákona č. 351/1997 Z. z., resp. 10, ods. 2 zákona č. 320/2002 Z. z., preto sa nezapočítava pre potreby 140 zákona č. 346/2055 Z. z. Za správnosť: JUDr. Stanislav ČREP, zástupca riaditeľa sekcie legislatívy a práva