Čiastka 3/2009 Vestník vlády SR Strana 3 OZNÁMENIE Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 26. februára 2009 o vydaní Smernice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SITB-445-17/OOUS-2008 z 29. januára 2009 o ochrane utajovaných skutočností v pôsobnosti obvodných úradov Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na zabezpečenie jednotného postupu pri uplatňovaní zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v smernici upravuje podrobnosti o ochrane utajovaných skutočností v pôsobnosti obvodného úradu, úlohy prednostu obvodného úradu a bezpečnostného zamestnanca na úseku personálnej bezpečnosti, administratívnej bezpečnosti, fyzickej a objektovej bezpečnosti, ako aj pri organizácií kontrolnej činnosti. Smernica bude uverejnená na internetovej stránke sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na adrese www.civil.gov.sk. Do textu smernice možno nahliadnuť na sekcii verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a na obvodných úradoch. Smernica nadobúda účinnosť 1. marca 2009. Robert Kaliňák, v. r. podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Krajského úradu životného prostredia v Trenčíne č. 1/2009 zo 16. februára 2009, ktorou sa vyhlasuje prírodná rezervácia Kobela Krajský úrad životného prostredia v Trenčíne podľa 2 ods. 1 a 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon ) a 7 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 205/2004 Z. z. ustanovuje: Prírodná rezervácia Kobela (1) Vyhlasuje sa prírodná rezervácia Kobela (ďalej len prírodná rezervácia ). (2) Prírodná rezervácia sa nachádza v okrese Nové Mesto nad Váhom v katastrálnom území Nové Mesto nad Váhom na parcelách č. 5965/1 (časť) a 5965/2. (3) Prírodná rezervácia má výmeru 6,0375 ha. (4) Ochranné pásmo prírodnej rezervácie sa nevyhlasuje. Podľa 7 ods. 7 zákona je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od hranice prírodnej rezervácie. (5) Prírodná rezervácia a jej ochranné pásmo sú v teréne vymedzené podľa katastrálnych máp v mierke 1:2 000, mapové listy Nové Mesto nad Váhom 5-7/4 so stavom k 1. júnu 2008. Predmet ochrany a stupeň ochrany prírodnej rezervácie a jej ochranného pásma (1) Účelom vyhlásenia prírodnej rezervácie je ochrana biotopov európskeho významu: Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte (6210) a Xerotermné kroviny (40A0) a druhov európ-
Čiastka 3/2009 Vestník vlády SR Strana 4 skeho významu: poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis), priadkovec trnkový (Eriogaster catax) a spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria ). (2) V prírodnej rezervácii platí štvrtý stupeň ochrany podľa 5 zákona. (3) V ochrannom pásme prírodnej rezervácie platí tretí stupeň ochrany podľa 4 zákona. Vyznačenie a označenie prírodnej rezervácie a jej ochranného pásma (1) Hranice prírodnej rezervácie a jej ochranného pásma sa vyznačia v katastri nehnuteľností. Mapy so zakreslenými hranicami prírodnej rezervácie a jej ochranného pásma sú spolu s touto vyhláškou a ostatnou dokumentáciou uložené a možno do nich nahliadnuť v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody a krajiny, na Krajskom úrade životného prostredia v Trenčíne, na Obvodnom úrade životného prostredia v Novom Meste nad Váhom a na Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky, Regionálnom centre ochrany prírody vo Varíne, Správe Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. (2) Označenie prírodnej rezervácie v teréne zabezpečí Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Regionálne centrum ochrany prírody vo Varíne, Správa Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky. 4 Ing. Igor Kvasnica, PhD., v. r. Krajského úradu životného prostredia v Trenčíne Krajského úradu životného prostredia v Trenčíne č. 2/2009 zo 16. februára 2009, ktorou sa vyhlasuje chránený areál Pavúkov jarok Krajský úrad životného prostredia v Trenčíne podľa 1 ods. 1 a 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon ) a 7 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 205/2004 Z. z. ustanovuje: Chránený areál Pavúkov jarok (1) Vyhlasuje sa chránený areál Pavúkov jarok (ďalej len chránený areál ). Chránený areál sa nachádza v okrese Nové Mesto nad Váhom v katastrálnom území Stará Turá na parcelách č. 12766 (časť), 12838/1 (časť), 12860 (časť), 12995/1 (časť), 13033 (časť), 13045 (časť), 13056/2, 13190 (časť), 13226 (časť), 13248 (časť), 13295 (časť), 13356 (časť), 13360/0/1 (časť), 13360/0/2, 13476/0/2 (časť), 13532 (časť), 13565 (časť), 13728 (časť), 13757, 13770, 13780/1 (časť) a 13797 (časť). (2) Chránený areál má výmeru 22,4874 ha.
Čiastka 3/2009 Vestník vlády SR Strana 5 (3) Ochranné pásmo chráneného areálu sa podľa 7 ods. 3 zákona nevyhlasuje a neplatí ani ochranné pásmo podľa 7 ods. 7 zákona. (4) Chránený areál je v teréne vymedzený podľa katastrálnych máp v mierke 1:2 880 mapové listy Trenčín, Senica Z.S. XIV-13-18, Trenčín Z.S. XIV-13-19, Nové Mesto nad Váhom, Myjava Z.S. XIV-14-3, Myjava, Nové Mesto nad Váhom Z.S. XIV-14-7 so stavom k 1. júnu 2008. Predmet ochrany a stupeň ochrany chráneného areálu (1) Účelom vyhlásenia chráneného areálu je ochrana biotopov európskeho významu: Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (91E0), Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (6430), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510) a druhov európskeho významu: spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria), modráčik krvavcový (Maculinea teleius), modráčik bahniskový (Maculinea nausithous), ohniváčik veľký (Lycaena dispar) a kunka žltobruchá (Bombina variegata). (2) V chránenom areáli platí štvrtý stupeň ochrany podľa 5 zákona. Vyznačenie a označenie chráneného areálu (1) Hranice chráneného areálu sa vyznačia v katastri nehnuteľností. Mapy so zakreslenými hranicami chráneného areálu sú spolu s touto vyhláškou a ostatnou dokumentáciou uložené a možno do nich nahliadnuť v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody a krajiny, na Krajskom úrade životného prostredia v Trenčíne, na Obvodnom úrade životného prostredia v Novom Meste nad Váhom a na Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky, Regionálnom centre ochrany prírody vo Varíne, Správe Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. (2) Označenie prírodnej rezervácie v teréne zabezpečí Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Regionálne centrum ochrany prírody vo Varíne, Správa Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky. 4 Zrušovacie ustanovenie Zrušuje sa nariadenie Okresného národného výboru v Trenčíne č. 4-14/IX z 21. augusta 1984 o vyhlásení chráneného prírodného výtvoru Pavúkov jarok. 5 Ing. Igor Kvasnica, PhD., v. r. Krajského úradu životného prostredia v Trenčíne
Čiastka 3/2009 Vestník vlády SR Strana 6 Krajského úradu životného prostredia Košice č. 1/2009 z 20. februára 2009, ktorou sa zrušuje ochrana prírodných pamiatok Čertova skala a Podhorodský hradný vrch Krajský úrad životného prostredia Košice podľa 53 ods. l zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 454/2007 Z.z. (ďalej len zákon ) a 7 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 205/2004 Z.z. ustanovuje: Zrušenie ochrany prírodných pamiatok Čertova skala a Podhorodský hradný vrch Zrušuje sa ochrana a) prírodnej pamiatky Čertova skala, ktorá sa nachádza na parcele č. 1059/1 v katastrálnom území Jasov, okres Košice okolie, b) prírodnej pamiatky Podhorodský hradný vrch, ktorá sa nachádza na parcele č. 442 v katastrálnom území Podhoroď, okres Sobrance z dôvodu absencie prírodných hodnôt, ktoré by mali byť predmetom ich ochrany podľa 3 ods. 1 zákona. Zrušujú sa: Zrušovacie ustanovenia 1. rozhodnutie Okresného národného výboru Košice vidiek, odboru kultúry č. 3692/1984 zo 6. novembra 1984 o vyhlásení chráneného prírodného výtvoru Biela skala, 2. nariadenie Okresného národného výboru v Michalovciach č. 4 z 18. septembra 1986 o vyhlásení chráneného prírodného výtvoru Hradný vrch Podhoroď. Ing. Milan Murín, v. r. Krajského úradu životného prostredia Košice Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 1/2009 z 23. februára 2009, ktorou sa vyhlasuje prírodná rezervácia Cúdeninský močiar Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici podľa 2 ods. 1 a 6 zákona č. 543/2002 Z. z. ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon ) a 7 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 205/2004 Z. z. ustanovuje:
Čiastka 3/2009 Vestník vlády SR Strana 7 Prírodná rezervácia Cúdeninský močiar (1) Vyhlasuje sa prírodná rezervácia Cúdeninský močiar (ďalej len prírodná rezervácia ). (2) Prírodná rezervácia sa nachádza v okrese Veľký Krtíš v katastrálnom území Ipeľské Predmostie na parcelách číslo 2310/1, 2310/12, 2310/13 a 2738/9 podľa katastrálnej mapy v mierke 1:5 000 so stavom k 30. júlu 2008. (3) Ochranné pásmo prírodnej rezervácie sa podľa 7 ods. 3 zákona nevyhlasuje a neplatí ani ochranné pásmo podľa 7 ods. 7 zákona. (4) Prírodná rezervácia má výmeru 141,6855 ha. (5) Prírodná rezervácia je v teréne vymedzená podľa katastrálnej mapy v mierke 1:5 000 so stavom k 30. júlu 2008. Predmet ochrany a stupeň ochrany prírodnej rezervácie (1) Účelom vyhlásenia prírodnej rezervácie je ochrana zachovalých biotopov európskeho významu: Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach (6430) a Nížinné a podhorské kosné lúky (6510) a druhu európskeho významu: ohniváčik veľký (Lycaena dispar). (2) V prírodnej rezervácií platí štvrtý stupeň ochrany podľa 5 zákona. Vyznačenie a označenie prírodnej rezervácie (1) Hranice prírodnej rezervácie sa vyznačia v katastri nehnuteľností. Mapy so zakreslenými hranicami prírodnej rezervácie sú spolu s touto vyhláškou a ostatnou dokumentáciou uložené a možno do nich nahliadnuť v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody a krajiny, na Krajskom úrade životného prostredia v Banskej Bystrici, na Obvodnom úrade životného prostredia vo Veľkom Krtíši, na Štátnej ochrane prírody Slovenskej republiky, Regionálnom centre ochrany prírody vo Zvolene, Správe Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy a na Obecnom úrade v Ipeľskom Predmostí. (2) Označenie prírodnej rezervácie v teréne zabezpečí Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Regionálne centrum ochrany prírody vo Zvolene, Správa Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky. 4 RNDr. Marián Siekela, v. r. Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici
Čiastka 3/2009 Vestník vlády SR Strana 8 STANOVISKO Konzultačného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre aplikáciu správneho poriadku z 2. februára 2009 č. 21 Posúdenie otázky, či ospravedlnenie predvolanej osoby na ústne pojednávanie o prejednaní priestupku je náležité a z dôležitého dôvodu patrí výlučne do právomoci správneho orgánu. Otázka: Možno prejednať priestupok v neprítomnosti obvineného z priestupku? Podľa 74 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu musí vyplývať, že správny orgán sa zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky na prejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného z priestupku. Posúdenie otázky, či ospravedlnenie je náležité a je z dôležitého dôvodu patrí do právomoci správneho orgánu, ktorý prejednáva priestupok v priestupkovom konaní. Obvinenému z priestupku ani svedkom neprislúcha právo hodnotiť, či ich účasť na pojednávaní, na ktorom sa nezúčastní ďalší svedok (napr. z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí) neplní účel ústneho pojednávania. Ak obvinený z priestupku nevyužije svoje procesné právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, sám si spôsobí, že sa nemôže na ňom vyjadriť k podkladom rozhodnutia, k spôsobu dokazovania a že nemôže navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Tým mu nezaniklo právo nazerať do spisu a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, a preto by ho správny orgán mal pred vydaním rozhodnutia vyzvať, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia. STANOVISKO Konzultačného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre aplikáciu správneho poriadku z 2. februára 2009 č.22 Správne orgány sú povinné vyhotovovať zápisnice z pojednávania pred správnym orgánom aj v prípade, ak sa riadne predvolaní účastníci naň nedostavia, alebo ak správny orgán koná v neprítomnosti účastníkov. Otázka: Musí správny orgán v každom prípade vyhotoviť zápisnicu z ústneho pojednávania? Podľa 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1967 Zb. ) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť obhliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste obhliadky. Podľa 2 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správnych orgánov spíše zápisnicu. Podľa 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu o k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie ( 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.). Ak správny orgán nariadi ústne pojednávanie, je povinný vyhotoviť zápisnicu z pojednávania pred správnym orgánom aj v prípade, ak sa účastníci naň nedostavia, alebo ak správny orgán koná v neprítomnosti účastníkov (napr. výsluch svedkov v neprítomnosti ďalších účastníkov správneho konania).