Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/2/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225258 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114225258.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci starostlivosti o maloletého: R. R., narodený XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v F. F., dieťa matky: E. Q., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. F., S. X a otca: R. R., narodený XX. XX. XXXX, bytom D. XX F. F., zastúpený AK PRESPERINOVA, s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Námestie SNP 15, IČO: 36 859 583, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky zo dňa 12. 12. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 31P/322/2014-14 zo dňa 04. 12. 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal matke maloletého dieťaťa vycestovať s maloletým R. R., nar. XX. XX. XXXX, mimo územia Slovenskej republiky a súčasne súd uložil otcovi dieťaťa povinnosť v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia podať na tamojší súd návrh na začatie konania vo veci samej na rozhodnutie podľa ustanovenia 35 Zákona o rodine. Súd zohľadnil dôvody uvádzané otcom dieťaťa v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, že dňa 26. 11. 2014 sa dozvedel, že matka maloletého sa hodlá dňa 15. 12. 2014 vysťahovať do U., kde sa mieni zamestnať a následne si vybaviť ostatné formality, pričom dieťa ju má do nového bydliska sprevádzať s vyhliadkou dlhodobého pobytu, čo by zmenilo obvyklý pobyt dieťaťa bez súhlasu otca dieťaťa. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na znenie ustanovenia 35 Zákona o rodine a zdôraznil, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Pri ich uplatňovaní majú obaja rodičia zákonnú povinnosť konať v najlepšom záujme maloletého dieťaťa po vzájomnej dohode. Pokiaľ otec nesúhlasí s vysťahovaním maloletého mimo územia Slovenskej republiky, matka nemôže jednostranným rozhodnutím zmeniť bydlisko maloletého dieťaťa a to už vôbec nie mimo územia Slovenskej republiky. Zákon na tieto okolnosti pamätá v ustanovení 35 Zákona o rodine. Až do rozhodnutia súdu o vysťahovaní maloletého do cudziny nie je ani jeden z rodičov oprávnený rozhodovať o tejto otázke sám, podľa vlastného uváženia a jednostranným úkonom. Otcovi dieťaťa neboli odňaté rodičovské práva vo vzťahu k maloletému dieťaťu a má preto právo vyjadriť prípadne aj svoj nesúhlas s navrhovaným riešením zo strany matky dieťaťa. V závere odôvodnenia uznesenia súd konštatoval, že matka nepreukázala, do akých podmienok a pomerov hodlá s maloletým dieťaťom sa vysťahovať a ani to, či budú riadne zabezpečené všetky odôvodnené práva a záujmy maloletého dieťaťa. Bolo preto potrebné dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa a nariadiť predbežné opatrenie s poukazom na ustanovenie 74 ods. 1 O. s. p.. Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa a navrhuje zmeniť napadnuté uznesenie okresného súdu a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Uviedla, že od právoplatného skončenia konania vedeného pod číslom 32P/35/2014 vytvárala otcovi podmienky na stretávanie sa so synom a umožňovala mu syna vídať tak často, ako o neho prejavil záujem. Stretnutia prebiehali nárazovo v termíne od 16. 04. 2014 do 11. 06.
2014, stretnutí bolo približne 7, podnetov matky na stretnutia bolo omnoho viac. Matka tiež uviedla, že otec dieťa nevidel 8 mesiacov, keďže nereagoval na telefonáty, emaily ani na SMS komunikáciu. Nezaujímal sa o jeho zdravotný stav a nebol nápomocný pri riešení návštev lekárov. V období od 11. 06. 2014 od 28. 07. 2014 bola odcestovaná s maloletým dieťaťom vo U. u starej matky dieťaťa, pričom tvrdí, že otec sa o dieťa v tomto období riadne nezaujímal. Od 25. 08. 2014 do momentu podania odvolania sa otec stretol s maloletým približne 12 krát na 2 až 8 hodín bez prítomnosti matky. Niekedy otec však maloletého nenavštívil aj 2 týždne. Dňa 26. 11. 2014 na stretnutí na referáte poradenskopsychologických služieb ÚPSVaR v F. F. uviedla, že jej bola ponúknutá práca vo U. na pracovnú zmluvu od 01. 01. 2015 na dobu neurčitú. Matka uviedla, že informáciu o práci vo U. otcovi dieťaťa poskytla bezodkladne a ihneď, ako mala prácu potvrdenú. Matka navrhla stretávanie maloletého s otcom s tým, že je ochotná s maloletým pricestovať 2 krát do roka na Slovensko na vlastné náklady a strávenie Vianoc striedavo jeden rok u otca dieťaťa a druhý rok u matky. Navrhovala taktiež každodenné kontaktovanie sa otca s dieťaťom cez Skype, nakoľko túto formu považuje v 3. tisícročí za adekvátnu formu komunikácie. Matka taktiež uviedla, že je naklonená aj návšteve otca dieťaťa vo U.. Ďalej v odvolaní matka uviedla, že vo U. má momentálne prihlásený pobyt u svojej matky, pričom sa jedná o 2,5 izbový byt s plne zariadenou domácnosťou a prispôsobenou na potreby maloletého dieťaťa. Maloletého je možné prihlásiť na pobyt až po jeho vycestovaní do U.. Podmienky, do ktorých maloletý príde, sú mu veľmi dobre známe, nakoľko spolu s matkou už dieťa u starej matky bolo a to 5 x vždy na dobu viac ako 1 mesiac. Maloletý má vytvorený so starou matkou vynikajúci vzťah, pozná aj okolie svojho pobytu, pozná aj rovesníkov, s ktorými počas pobytu trávil čas, pričom sú to deti slovenských občanov oficiálne žijúcich a pracujúcich vo U.. Doterajšie pobyty u starej matky svedčia o tom, že maloletý nemal najmenší problém komunikovať so svojimi rovesníkmi, pričom dieťa sa nachádza práve vo veku, kedy je obzvlášť schopné získať nové informácie a učiť sa cudzie jazyky. Podľa vyjadrenia matky mu tak žiadna trauma nehrozí, maloletý nemá v cudzom prostredí žiadny problém integrovať sa a učiť sa W. jazyk ho vyslovene baví. Matka v odvolaní taktiež uviedla, že už má organizačne zabezpečený pobyt dieťaťa vo U., maloletý bude počas prvých mesiacov navštevovať 2 x týždenne jasle za prítomnosti matky alebo starej matky, aj z dôvodu oboznámenia sa s W. jazykom. Škôlku je možné vybaviť až po prihlásení maloletého na pobyt vo U.. Počas pracovného času matky bude maloletý v opatere starej matky, pracovný čas matky je momentálne stanovený na štvrtky a piatky. Po prihlásení maloletého na pobyt bude prihlásený aj do konkrétnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistená aj matka. Matka maloletého odmieta tvrdenia otca dieťaťa, že by mu bránila v budovaní si vzťahu s maloletým a uvádza, že mu nikdy nebránila, nebráni a ani nebude brániť v stretávaní sa s maloletým. Nikdy by nedopustila, aby bol jej syn v situácií, kde by sa mohol cítiť neisto alebo by mu akýmkoľvek spôsobom hrozilo nebezpečenstvo ujmy. Odchod za prácou do zahraničia rieši z dôvodu zabezpečenia istoty a kvality života ich syna. Doteraz syna vychovávala úplne sama bez pomoci otca dieťaťa, len za podpory jej najbližšej rodiny. Nevidí alternatívu zamestnania sa v odbore s ohľadom na jej situácii slobodnej matky, kedy vzhľadom na jej skúsenosti s takmer ročným hľadaním zamestnania má za to, že na Slovensku je problém zamestnať sa. Matka maloletého dieťaťa k odvolaniu pripojila ako listinné dôkazy kópie a úradné preklady pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 01. 12. 2014, potvrdenie o jej prihlásení na pobyt v meste A. vo U. a poistnej zmluvy individuálneho komplexného cestovného poistenia poisťovne Union zo dňa 24. 11. 2014. Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu matky s poukazom na ustanovenie 35 Zákona o rodine zdôraznil, že právo rozhodovať o záležitostiach maloletého dieťaťa patrí v zásade obom rodičom. Rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výchovy má v zásade širšie oprávnenia voči dieťaťu, ktoré sa týkajú denného výkonu rodičovských práv. Keďže dieťa nemôže byť po rozvedení rodičov členom oboch domácností, druhému rodičovi sa vytvára celkom nové právo, a to právo styku s dieťaťom, ktoré je do istej miery reštriktívne. V celom rozsahu však takémuto rodičovi zostáva zachované právo rozhodovať o podstatných veciach maloletého dieťaťa. Zákon o rodine obsahuje aj akýsi kontrolný mechanizmus a obmedzenie svojvôle jedného rodiča, aby v prípade nezhody rodičov v podstatnej veci týkajúcej sa dieťaťa mohol nestranne a nezávisle rozhodnúť súd a to na základe dokazovania vykonaného vo veci samej. Súd má potom povinnosť starostlivo zvažovať tak argumenty na strane rodičov, ako aj záujem samotného maloletého dieťaťa. Dokazovanie v tejto veci je pomerne rozsiahle a citlivé. Z uvedeného dôvodu nie je podľa názoru otca preto možné, aby súd rozhodoval o tom, že bude povinný strpieť úkon matky - vysťahovanie sa s maloletým dieťaťom za prácou do zahraničia - predbežným opatrením, nakoľko by sa tým nahradilo rozhodnutie vo veci samej. Otec uviedol, že nemá záujem celú situáciu zdržovať a napriek tomu, že povinnosť podať návrh vo veci samej mu bola uložená do tridsiatich dní odo dňa doručenia uznesenia, uvedenú povinnosť si splnil bezodkladne po tom, ako mu bolo doručené
uznesenie okresného súdu a to dňa 15. 12. 2014. Uviedol, že trvalé vycestovanie matky s maloletým dieťaťom by mohlo mať negatívne dopady na výkon práv a povinností otca k maloletému dieťaťu. Otec sa taktiež zoširoka vyjadril aj k ďalším argumentom matky napriek tomu, že podľa jeho názoru sú tieto argumenty použiteľné a zohľadnené najmä v konaní vo veci samej. Namietal voči vyjadreniu matky, že ako otec sa o maloletého nezaujímal. Uviedol, že sa matke po narodení maloletého snažil pomáhal so starostlivosťou, predovšetkým osobne. Postupne sa však medzi nimi začali problémy s komunikáciou, hádky a urážky. Pokiaľ nesúhlasil s predstavou matky, nasledovala hádka. Keďže si dobre uvedomoval, že takéto nezhody môžu mať negatívny vplyv na dieťa, hoci mu maloletý chýbal, obmedzil styk s matkou a tým aj s maloletým dieťaťom asi na 2 mesiace. Predpokladal, že situácia sa ukľudní. Matka mala dlhodobo kľúče od bytu otca a keď jej to vyhovovalo, prišla. Pokiaľ sa ale otec chcel stretnúť, bola vytvorená prekážka zo strany matky. S výchovou dieťaťa pomáhal v období po narodení dieťaťa, ako aj pravidelnou úhradou výživného. Stretávanie sa s maloletým po rozhodnutí súdu bolo spočiatku veľmi opatrené, skôr zo strany otca, ktorý nevedel, čo si môže k maloletému dovoliť. Maloletý však od počiatku problém nemal. Nie je pravdou, že stretnutia boli z podnetu matky, nakoľko tieto podnety boli vzájomné. Na každom stretnutí sa predbežne dohodli, dohodli sa aj na ďalšom termíne stretnutia, ktorý si následne telefonicky upresnili. Pokiaľ ide o matkou navrhovaný skypový kontakt s dieťaťom, otec argumentoval, že dieťa vo veku maloletého nie je možné každý deň dostať v určitú hodinu pred obrazovku počítača. Takýto kontakt považuje za nereálny, pretože by sa ním zasahovalo do programu dieťaťa. Otec dieťaťa tiež vyvracia argument matky, že vedel o jej vôli trvale odísť do zahraničia. Súhlas s vycestovaním udelil matke v dobrej viere, že matka bude pravidelne cestovať s maloletým za svojou matkou, pretože nemal prečo brániť kontaktu dieťaťa so starou matkou. Bezodkladne po tom, ako sa otec dozvedel, že matka urobila jednostranné rozhodnutie o vycestovaní za prácou, odvolal svoj súhlas s vycestovaním maloletého do cudziny listinou, ktorú doložil ako dôkaz k návrhu na vydanie predbežné opatrenia. S poukazom na uvedené preto otec maloletého dieťaťa považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. V zmysle ustanovenia 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa ustanovenia 75 ods. 1 O. s. p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa ustanovenia 35 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Odvolací súd ako prvoradý a základný predpoklad trvania predbežného opatrenia ( 77 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) konštatuje, že mal preukázané dožiadaním na Okresnom súde Banská Bystrica, že otec maloletého dňa 15. 12. 2014, teda v súdom určenej lehote (do 30 dní od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia), podal návrh na začatie konania vo veci samej na rozhodnutie podľa ustanovenia 35 Zákona o rodine a konanie je vedené pod sp. zn. 32P/343/2014. Maloleté dieťa je narodené mimo manželstva zo vzťahu matky E. Q. a otca R. R.. Pomery rodičov k maloletému dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/35/2014 zo dňa 13. 03. 2014, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, určil otcovi rozsah vyživovacej povinnosti, pričom styk otca s maloletým neupravil.
Účelom a sledovaným cieľom predbežného opatrenia je dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že súd má preukázané a osvedčené skutočnosti, ktoré relevantne odôvodňujú jeho vydanie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Obzvlášť je potrebné citlivo a zodpovedne skúmať všetky podmienky na jeho vydanie v konaniach, týkajúcich sa pomerov maloletých detí. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s nariadením predbežného opatrenia spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom nielen do rodičovského práva druhého rodiča a je spôsobilé výrazne ho obmedziť ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím, no v neposlednom rade zasahuje aj do práva dieťaťa na utváranie a udržanie si blízkeho vzťahu k druhému rodičovi, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali opodstatnenosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva rodičov a aj dieťaťa. V konaniach, upravujúcich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, však súdu vyplýva zo zákona, no i z početných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, povinnosť dôsledne rešpektovať, chrániť a v prvom rade prihliadať na záujmy maloletých detí. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov, pre ktoré sa v konaní otec domáhal predbežne upraviť pomery maloletého dieťaťa a to v rozsahu uloženia matke dieťaťa zákazu vycestovať s dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky, dôvodov odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu, konštatuje, že v súčasnosti sa nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa predbežne zastabilizujú pomery (predovšetkým obvyklý pobyt maloletého dieťaťa) javí ako účelné a opodstatnené. Dôvod nariadeného predbežného opatrenia - a to matkou dieťaťa jednostranne a proti vôli a bez súhlasu otca dieťaťa plánovaný odchod z územia Slovenskej republiky spolu s dieťaťom - je aj podľa názoru odvolacieho súdu takou zásadnou okolnosťou, vyžadujúcou nutnosť a naliehavosť predbežným opatrením dočasne upraviť pomery dieťaťa do meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Plánovaný odchod s dieťaťom dňa 15. 12. 2014 mimo územia Slovenskej republiky, navyše s úmyslom a zámerom trvalejšieho a dlhodobejšieho pobytu, nespochybnila a nevyvrátila ani samotná matka dieťaťa. Odvolací súd na základe skutočností uvedených v odvolaní a aj preukázaných listinnými dôkazmi nespochybňuje právo matky usporiadať si svoj život a pracovné a osobné pomery, rovnako ako nespochybňuje ani spôsobilosť matky v mieste plánovaného nového pobytu vo U. zabezpečiť všetky potrebné a plnohodnotné podmienky pre riadnu výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa. Odvolací súd nespochybňuje, že matka má v zahraničí zabezpečené organizačne aj materiálne všetky potrebné podmienky pre svoje maloleté dieťa, avšak je zrejmé, že odchodom dieťaťa do U., s vyhliadkou na dlhodobý pobyt, dôjde nevyhnutne a zákonite aj k narušeniu doterajšieho kontaktu otca s dieťaťom, čo môže zásadným a aj nezvratným spôsobom ohroziť budúci vzťah medzi dieťaťom a otcom. Obaja rodičia zhodne uvádzajú, že po rozhodnutí súdu ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu a to od 16. 04. 2014 sa otec s dieťaťom viac či menej pravidelne stretával, stýkal sa s ním, ich vzájomný vzťah sa úspešne budoval, posilňoval a prehlboval, pričom na udržaní a ďalšom prehlbovaní vzájomného vzťahu medzi otcom a dieťaťom mali obaja rodičia eminentný záujem, práve s ohľadom na záujem maloletého dieťaťa. Je nesporné, že dieťa práve v tak útlom veku je v etape intenzívneho emocionálneho, rozumového a citového rozvoja, kedy sa najsilnejšie a z hľadiska stability aj najintenzívnejšie budujú jeho väzby na konkrétnych ľudí v jeho živote. Odcestovaním dieťaťa na územie U. sa sťaží umožnenie pravidelného, predovšetkým osobného styku dieťaťa s druhým rodičom, možnosť otca navštevovať dieťa bude limitovaná vzdialenosťou, časovými i finančnými možnosťami oboch rodičov. Sama matka uvádza v odvolaní, že je ochotná s dieťaťom pricestovať na územie Slovenskej republiky dvakrát do roka, čo nemožno považovať za udržiavanie pravidelného a plnohodnotného kontaktu otca s dieťaťom. Je v najlepšom záujme dieťaťa, aby nebolo ochudobňované o významnú úlohu otca v jeho živote, pričom súdy sú povinné rešpektovať právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo dieťaťa na udržiavanie pravidelných osobných kontaktov s oboma rodičmi. Právu dieťaťa na umožnenie pravidelného (podľa možnosti osobného) kontaktu s oboma rodičmi korešponduje aj právo otca, ako zákonného zástupcu dieťaťa, na umožnenie stýkať sa pravidelne s dieťaťom. Situácia, ktorá mala nastať v dôsledku jednostranného rozhodnutia matky a to bez súhlasu otca, nie je v záujme maloletého dieťaťa, pretože by zjavne pretrhla kontinuitu doposiaľ úspešného budovania vzájomného vzťahu otca a dieťaťa. Okresný súd správne vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že aj keď bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi neboli odňaté ani obmedzené jeho rodičovské
práva k dieťaťu, preto matka nebola oprávnená jednostranne a bez súhlasu otca dieťaťa rozhodovať o tak zásadnej skutočnosti, ako bolo vycestovanie s dieťaťom dlhodobo do iného štátu. Je preto žiadúce a v záujme maloletého dieťaťa vyčkať na meritórne rozhodnutie súdu podľa ustanovenia 35 Zákona o rodine o zásadnej otázke, v ktorej rodičia nedokázali dospieť ku konsenzu. Naliehavosť situácie - plánovaný odchod matky s dieťaťom už dňa 15. 12. 2014, odôvodňovala potrebu a naliehavosť vyriešiť otázkou pobytu maloletého dieťaťa nariadením predbežného opatrenia podľa ustanovenia 74 O. s. p.. Zohľadňujúc potom všetky uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa ustanovenia 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.