K. V E R E J N É T E C H N I C K É V Y B A V E N I E K.1. K.1.1. Vodné hospodárstvo Širšie vzťahy Mesto Banská Bystrica nie je sebestačné kryť potrebu pitnej vody iba z vlastných vodárenských zdrojov. Zabezpečenie potrebného množstva pitnej vody pre verejný vodovod mesta je riešené odberom vody z Pohronského skupinového vodovodu (ďalej len PSV) a z vodárenských zdrojov nachádzajúcich sa v záujmovom území mesta doplňujúce vodárenské zdroje Ľadová studňa a Tajov. Vodárenské zdroje nadradenej vodárenskej sústavy PSV sú nasledovné: podzemné vody v Harmaneckej doline Názov vodárenského zdroja Výdatnosť l.s -1 Zalámaná 1,2,3 17,3 Tunel 209,8 Veľké a Malé Cenovo 21,9 Matanovo 41,0 Čierno I, II 75,1 Spolu 382,2 podzemné vody v Starohorskej doline Názov vodárenského zdroja Výdatnosť l.s -1 Jergaly 150,0 Štubne 30,0 Generál Čunderlík 40,0 Starý mlyn 11,0 Podzemný tok Jelenec 60,0 Spolu 291,0 vodárenské zdroje PSV spolu 673,2 l.s -1 doplňujúce vodárenské zdroje pre vodovod Banská Bystrica Názov vodárenského zdroja Výdatnosť l.s -1 Slov. Ľupča- Ľadová studňa 72,0 Tajov 20,0 Spolu 92,0 vodárenské zdroje mimo riešeného územia spolu 775,2 l.s -1 Z nadradenej vodárenskej sústavy sú cez distribučný VDJ Sásová, VDJ Nemce a VDJ Selce- Kopanice zásobované obce Nemce, Kynceľová, Selce (časť) a mestská časť Senica. Z distribučného VDJ Fončorda je voda privádzaná cez Pršiansku terasu aj do obce Malachov. Koncept ÚPN mesta Banská Bystrica v rámci širších vzťahov: rešpektuje existujúci nadradený vodárenský systém Pohronského skupinového vodovodu a jeho nenahraditeľnej funkcie pri zabezpečovaní mesta Banská Bystrica pitnou vodou, rešpektuje štúdiu Rozvoj verejných vodovodov v okresoch Banská Bystrica a Zvolen a rezervuje územie pre výhľadové trasovanie prívodu DN 1000, 1200 Horehronského AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 451
skupinového vodovodu z VN Hronček cez katastrálne územie mesta a plochu pre distribučný vodojem s objemom 2 x 10 000 m 3, kótou hladiny 460,0 m n.m. rešpektuje realizáciu skupinovej kanalizácie Banská Bystrica s napojením obcí Selce, Nemce, Kynceľová, Tajov, Riečka, Malachov, Pršany a Badín s čistením odpadových vôd na ČOV Banská Bystrica. K.1.2. Vodohospodárska problematika mesta Banská Bystrica K.1.2.1. Vodárenské zdroje V riešenom území mesta Banská Bystrica sa nachádzajú a na hromadné zásobovanie sa využívajú nasledujúce vodárenské zdroje: Tab. K.1.2.1-1 Vodárenské zdroje na území mesta Banská Bystrica Názov vodárenského zdroja Výdatnosť l.s -1 Laskomer - 21 prameňov 21,0 Iliaš vrt 40,0 Sásová - Štepnica 4,5 Jakub - Grunty 7,5 Skubín 1,2 1,0 Šalková - Kosienky 9,0 Králiky Stádlo 1,5 Králiky Stredný 1,0 Králiky Čutková 4,0 Spolu 89,5 Uvedené vodárenské zdroje majú stanovené ochranné pásma (podrobnosti sú uvedené v Prieskumoch a rozboroch pre ÚPN mesta Banská Bystrica, marec 2005, kapitola J.3.2.2.2. Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov). Koncept ÚPN mesta Banská Bystrica z hľadiska vodárenských zdrojov : rešpektuje existujúce využívané vodárenské zdroje pre verejné zásobovanie nachádzajúce sa v katastrálnom území mesta, navrhuje zrušenie vodárenského zdroja Sásová Štepnica z dôvodu uvažovanej zástavby v OP vodárenského zdroja a jeho nahradenie napojením spotrebiska (Stará Sásová) na verejný vodovod obytného súboru Sásová. K.1.2.2. Zásobovanie pitnou vodou Zásobovanie pitnou vodou v meste Banská Bystrica zabezpečuje verejný vodovod v správe StVS a.s. 01 Banská Bystrica, pozostávajúci z 5-tich tlakových pásiem so samostatnými prívodnými potrubiami, akumuláciami a zásobnými potrubiami. K.1.2.2.1. Stručný popis nadradeného vodovodného systému Mesto Banská Bystrica je z PSV zásobované pitnou vodou dvoma vetvami: vetva z Jergál (Starohorská dolina) DN 800 privádza vodu cez rozdeľovací objekt do distribučného vodojemu (ďalej VDJ) Sásová s objemom 10.000 m 3 a cez VDJ Niklová s objemom 2x650 m 3 do distribučného VDJ Fončorda s objemom 10.000 m 3, vetva PSV (Harmanecká dolina) DN 500 privádza vodu cez rozdeľovací objekt do VDJ RU-SA III. (Rudlová-Sásová) s objemom 650 + 2x3.000 m 3. Za rozdeľovacím objektom na prívodných potrubiach oboch vetiev pokračujú dve potrubia DN 500 do VDJ Niklová. Odbočka DN 500 z prívodných potrubí pred VDJ Niklová pokračuje ako prívod PSV intravilánom mesta Cestou na amfiteáter, Mestským parkom, Vajanského námestím k ceste I/66, popri ceste I/66, cez Kremničku a Rakytovce do VDJ Badín. AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 452
Z PSV je po trase voda dodávaná do VDJ Radvaň I. odbočkou DN 300, ďalej PSV pokračuje profilom DN 700, odbočkou DN 200 je voda dodávaná do VDJ Pivovar. Za odbočkou pokračuje PSV popri ceste I/66 profilom DN 700 pod mestskú časť Kremnička, kde sa napája na pôvodné potrubie PSV DN 500. V mestskej časti Rakytovce je odbočkou DN 100 z PSV voda dodávaná do VDJ Rakytovce. K.1.2.2.2. Stručný popis vodovodného systému mesta Banská Bystrica Z distribučného VDJ Sásová je voda dodávaná do VDJ RU-SA V. tlakové pásmo, VDJ RU-SA IV. tlak. pásmo, RU-SA III. tlak. pásmo, VDJ Stráže II. tlak. pásmo, VDJ Banoš I. tlak. pásmo a VDJ Urpín I. tlak. pásmo. Z VDJ Niklová je voda dodávaná do VDJ Hrby III. tlak. pásmo, VDJ Fončorda II. tlak. pásmo, Fončorda III. tlak. pásmo. Z distribučného VDJ Fončorda je voda dodávaná na Pršiansku terasu do akumulácie 4.000 m 3 pri čerpacej stanici. Čerpacou stanicou je voda prečerpávaná do VDJ Pršianska terasa IV. a V. tlak. pásmo. Z VDJ Fončorda III. je voda dodávaná do VDJ Radvaň I. tlak. pásmo a VDJ Radvaň II. tlak. pásmo. Voda z vodárenského zdroja Ľadová studňa je privádzaná prívodom DN 400 do vodojemu Hlinisko. Z prívodu je po trase odbočkou voda dodávaná do VDJ Šalková. Voda z vodárenského zdroja Tajov je privádzaná prívodom DN 300 do VDJ Fončorda III. tlak. pásmo. Voda z vodárenského zdroja Laskomer je privádzaná prívodom DN 250 do VDJ Laskomer. Z vodárenského zdroja Grunty sú priamo zásobované mestské časti Kostiviarska a Jakub. Z vodárenského zdroja Štepnica je priamo zásobovaná historická časť mestskej časti Sásová. Voda z vodárenského zdroja Iliaš je prečerpávaná do VDJ Radvaň I. Z vodárenského zdroja Kosienky je priamo zásobovaná mestská časť Šalková. Vodárenské zdroje Stádlo, Stredný a Čutková zásobujú obec Králiky a športovo-rekreačné zariadenia. Z vodárenského zdroja Skubín je zásobovaná časť mestskej časti Podlavice-Skubín. K.1.2.2.3. Tlakové pásma Mesto Banská Bystrica je rozložené v členitom teréne, preto je spotrebisko rozdelené na nasledujúcich 5 tlakových pásiem: Tab. K.1.2.2.3-1 Tlakové pásma a vodojemy v meste Banská Bystrica Tlakové pásmo Vodojem (názov, objem v m 3 ) Kóta max. hladiny (m n.m.) Banoš 2x650 Urpín 650,0 Radvaň I. 2x1.500 400,0 I. Pivovar 2x1.000 Hlinisko 2x2.500 380,0 Laskomer 550 395,0 Rakytovce 50 370,0 Stráž 650 438,0 II. Fončorda II. 2x400 Radvaň II. 2x1.000 430,0 AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 453
Tlakové pásmo Vodojem (názov, objem v m 3 ) Kóta max. hladiny (m n.m.) III. RU-SA III. 2x3.000 Rovne 650 Hrby 4.500 Fončorda III. 5.650 460,0 IV. RU-SA IV. 2x1.500 480,0 Pršianska terasa IV. 2x2.500 495,0 V. RU-SA V. 7.300 505,0 Pršianska terasa V. 2x5.000 525,0 K.1.2.2.4. Rozvodná sieť Rozvodnú sieť verejného vodovodu tvoria potrubia z rôznych materiálov a rôznych profilov. Celková dĺžka rozvodnej vodovodnej siete je 156.560 m, z toho v: I. tlakovom pásme 82.683 m, II. tlakovom pásme 35.012 m, III. tlakovom pásme 22.769 m, IV. tlakovom pásme 9.010 m, V. tlakovom pásme 7.085 m. Koncepcia ÚPN mesta Banská Bystrica z hľadiska zásobovania pitnou vodou: pre všetky varianty - rešpektuje existujúci vodárenský systém zásobujúci mesto pitnou vodou, - rešpektuje vodárenské zariadenia a ich pásma ochrany, - navrhuje rekonštrukcie nevyhovujúcej rozvodnej siete, - navrhuje rozšírenie existujúcich vodojemov Senica, Rakytovce, Kráľová (Pivovar), - navrhuje vodojem pre vodovod Kostiviarska - Jakub lokalizovaný pri VZ Grunty, - navrhuje vo väzbe na uvažovaný územný rozvoj rozšírenie existujúceho verejného vodovodu, - navrhuje pre rozvojové územia mimo dosahu existujúceho vodovodu ďalšie tlakové pásmo (prívodné potrubie, vodojem, zásobné a rozvodné potrubie), - navrhuje spracovanie štúdie zásobovania mesta pitnou vodou na základe v ÚPN mesta navrhovaného územného rozvoja, pre variant 1 - navrhuje vodojemy pre navrhované a výhľadové lokality územného rozvoja v MČ Šalková, Banská Bystrica a Kostiviarska (Slnečné stráne), Rakytovce, pre variant 2 - navrhuje vodojem pre vodovod Kostiviarska, Jakub, - navrhuje východný obchvat mesta prepojenie distribučného VDJ Sásová potrubím DN 350 s VDJ Hlinisko; navrhované prívodné potrubie DN 250 od D-VDJ Sásová je ukončené v navrhovanom vodojeme Východ s objemom 2.000 m 3, kótou max. hladiny 485 m n.m.; z vodojemu je navrhované zásobné potrubie DN 350, ktoré sa pri lokalite Banoš III delí na dve vetvy: jedna DN 200 cez Banoš IV do VDJ Hlinisko, druhá DN 250 je trasovaná do lokality Senica východ; realizáciou obchvatu bude možné zásobovanie pitnou vodou pre navrhované, výhľadové a rezervné lokality územného rozvoja (Kratiny I, II, Bánoš I-IV, Senica východ), - navrhuje vodojemy pre navrhované a výhľadové lokality územného rozvoja Šalková II., Slnečné stráne (Kostiviarska), Rakytovce, Kratiny I a II, - navrhuje pre plochy územnej rezervy vodovod Iliaš, pozostávajúci z dvoch tlakových pásiem, s prečerpávaním vody z vrtu Iliaš do navrhovaného vodojemu s objemom 1.500 m 3 kótou max. hladiny 480 m n.m. pre horné tlakové pásmo, vodojem s objemom 500 m 3 kótou max. hladiny 450 m n.m. pre dolné tlakové pásmo, zásobné a rozvodné potrubia AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 454
ďalšie tlakové pásmo vodovodu Slnečné stráne pre lokality Slnečné stráne II. a Kostiviarska lom, vodojem s objemom 2 x 150 m 3, kótou max. hladiny 575 m n.m. s prečerpávaním vôd ČS pri VDJ Niklová (Slnečné stráne I.), zásobné potrubie, rozvodná sieť, vodovod Pod Skalou (Kremnička) napojený na prívod PSV, pozostávajúci z dvoch tlakových pásiem, dolné tlakové pásmo : VDJ Pod Skalou I. s objemom 100 m 3, kótou max. hladiny 475 m n.m., horné tlakové pásmo s čerpaním vody do vodojemu Pod Skalou II. s objemom 100 m 3, kótou max. hladiny 550 m n.m. s redukciou tlaku na sieti pod dolnou hranicou jednotlivých tlakových pásiem, ďalšie tlakové pásmo vodovodu Skubín pre lokality Skubín I. a II. s napojením na prívodné potrubie DN 300 z VZ Tajov (v mieste napojenia existujúceho vodovodu), navrhované čerpanie vody do navrhovaného VDJ Skubín s objemom 150 m 3, kótou max. hladiny 495 m n.m. s redukciou tlaku na sieti na kóte 435 m n.m. Navrhované prepojenie vodovodu na existujúci vodovod Skubín, pre variant 2 - alternatívu - navrhuje do roku 2025 východný obchvat mesta prepojenie distribučného VDJ Sásová zásobným potrubím DN 200 s VDJ Bánoš, ktorý spolu s navrhovaným prerušovacím VDJ Východ s objemom 500 m 3, kótou max. hladiny 485 m n.m. zabezpečí zásobovanie pitnou vodou pre navrhované lokality Kratiny 2, Klinček 1, 2 a 3, Bánoš 1, 2 a 3, spadajúce do IV. tlakového pásma a dodávku vody z PSV do VDJ Bánoš, - navrhuje po roku 2025 ďalšie zásobné potrubie DN 200 z prerušovacieho VDJ Východ pre výhľadové lokality územného rozvoja Kratiny 1, Brezový háj 1 a 2, Dolinky 1 a 2, Bánoš 5, 6 a 7 a Senica 1 a 2, spadajúce do IV. tlakového pásma, - navrhuje do roku 2025 ďalšie tlakové pásmo vodovodu Slnečné Stráne a po roku 2025 jeho rozšírenie do výhľadových lokalít Slnečné Stráne 6 a 7, Kostiviarska - Nad lomom 1 a 2 a Lom Kostiviarska, - navrhuje do roku 2025 ďalšie tlakové pásmo vodovodu Skubín pre navrhované lokality Podskalky 1 a 2, Na úbočí 1 a 2 a Záhumnie 1 a 2, - navrhuje do roku 2025 ďalšie tlakové pásmo pre navrhované lokality Pod Suchým vrchom 1 a 2 a Suchý vrch - terasy v MČ 09 Radvaň, - navrhuje do roku 2025 realizáciu komplexného verejného vodovodu Králiky, z ktorého budú zásobované navrhované lokality Farárova a Pri ihrisku v MČ 09 Radvaň, - navrhuje do roku 2025 ďalšie tlakové pásmo verejného vodovodu v MČ 06 Kremnička pre navrhované lokality Pod Mladinami 4, 5 a 6, a po roku 2025 jeho rozšírenie o ďalšie tlakové pásmo pre výhľadovú lokalitu Lišná skala, - navrhuje do roku 2025 ďalšie tlakové pásmo pre navrhovanú lokalitu Rakytovce Západ, - navrhuje do roku 2025 ďalšie tlakové pásmo pre navrhovanú lokalitu Záhumnie v MČ 15 Šalková, z ktorého budú po roku 2025 zásobované výhľadové lokality Pod Uhlišťom 1 až 4 a zariadenia občianskeho vybavenia, - navrhuje vodovod pre výhľadové lokality v MČ 02 Iliaš (Iliaš 1 a 2, Dedovec 1 a 2, Veselá, Dolinky 1, 2 a 3, Jazovec 1 a 2) s využitím VZ vrt Iliaš. Návrh zásobovania pitnou vodou pre jednotlivé mestské časti je podrobnejšie spracovaný na konci kapitoly Vodné hospodárstvo. Navrhované zariadenia sú špecifikované ako verejnoprospešné stavby a sú uvedené v príslušnej kapitole konceptu ÚPN. Regulatívy návrhu riešenia pre rozvoj územia sú uvedené v príslušnej kapitole konceptu ÚPN. K.1.2.2.5. Potreba pitnej vody je vyčíslená Potreba pitnej vody pre mesto Banská Bystrica AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 455
pre variant 1 a 2 podľa Úpravy MP SR č.477/99-810 z 29.2.2000 na výpočet potreby vody pri navrhovaní vodovodných a kanalizačných zariadení a posudzovaní výdatnosti vodných zdrojov, pre variant 2 - alternatíva podľa Vyhlášky MŽP SR č.684/2006 Z.z. zo 14.11.2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a kanalizácií. Podľa rozvojových etáp sú potreby pitnej vody vyčíslené pre variant V1: pre variant 1-81.450 obyvateľov k roku 2025, - 100.000 obyvateľov k roku 2025, pre variant 2-126.300 obyvateľov k roku 2025/2050, pre variant 2 - alternatíva - 100.000 obyvateľov k roku 2025, - 126.330 obyvateľov k roku 2050. K.1.2.2.5.a Potreba pitnej vody pre mesto Banská Bystrica k roku 2025 pre 81.450 obyvateľov Tab. K.1.2.2.5.a-1 Priemerná denná potreba pre mesto Banská Bystrica Odberateľ Počet jednotiek Špecif. potreba Qd priem. l.jed -1.d -1 m 3.d -1 A. Obyvateľstvo 68.550 obyvateľov 145 9.940,0 12.900 obyvateľov 135 1.742,0 A. spolu 81.450 obyvateľov 11.682,0 B. Základná vybavenosť 81.450 obyvateľov 65 5.300,0 C. Špecifická vybavenosť 3.000,0 D. Výroba 790,0 Qd priemerná potreba 20.772,0 Pozn.: podrobný výpočet potreby vody je archivovaný u spracovateľa Maximálna denná potreba Qd max = (11.682,0 + 5.300,0 + 3.000,0) x 1,3 + 790,0 = 26.766,0 m 3.d -1 = 310,0 l.s -1 Rozdelenie potreby pitnej vody podľa mestských častí Tab. K.1.2.2.5.a-2 Priemerná denná potreba pre 81.450 obyvateľov k roku 2025 mestská časť obyvateľstvo vybavenosť šp. vybav. výroba spolu číslo názov m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 2776,0 1712,0 2655,0 370,0 7513,0 87,0 02 Iliaš 23,0 3,0 - - 26,0 0,3 03 Jakub 62,0 7,0 - - 69,0 0,8 04 Kostiviarska 77,0 13,0-15,0 105,0 1,2 05 Kráľová 3,0 105,0 109,0 285,0 502,0 5,8 06 Kremnička 80,0 9,0 75,0 22,0 186,0 2,1 07 Majer 44,0 5,0-30,0 79,0 0,9 08/14 Podlavice Skubín 535,0 95,0 - - 630,0 7,3 09 Radvaň 4812,0 2180,0-20,0 7012,0 81,1 10 Rakytovce 105,0 12,0 - - 117,0 1,3 11 Rudlová 1366,0 380,0 68,0-1814,0 21,0 12 Sásová 1600,0 720,0 93,0 6,0 2419,0 28,0 13 Senica 44,0 15,0-32,0 91,0 1,1 15 Šalková 121,0 40,0 - - 161,0 1,9 16 Uľanka 34,0 4,0-10,0 48,0 0,6 spolu 11682,0 5300,0 3000,0 790,0 20772,0 240,4 AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 456
Tab. K.1.2.2.5.a-3 Maximálna denná potreba pre 81.450 obyvateľov k roku 2025 mestská časť obyvatelia vybavenosť spolu výroba spolu číslo názov m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 3609,0 5676,0 9285,0 370,0 9655,0 112,0 02 Iliaš 30,0 4,0 34,0-34,0 0,4 03 Jakub 80,0 9,0 89,0-89,0 1,0 04 Kostiviarska 100,0 17,0 117,0 15,0 132,0 1,5 05 Kráľová 4,0 279,0 283,0 285,0 568,0 6,6 06 Kremnička 104,0 110,0 214,0 22,0 236,0 2,7 07 Majer 57,0 6,0 63,0 30,0 93,0 1,1 08/14 Podlavice-Skubín 695,0 124,0 819,0-819,0 9,5 09 Radvaň 6256,0 2834,0 9090,0 20,0 9110,0 105,4 10 Rakytovce 137,0 16,0 153,0-153,0 1,8 11 Rudlová 1776,0 582,0 2358,0-2358,0 27,3 12 Sásová 2080,0 1057,0 3137,0 6,0 3143,0 36,4 13 Senica 57,0 19,0 76,0 32,0 108,0 1,2 15 Šalková 157,0 52,0 209,0-209,0 2,4 16 Uľanka 44,0 5,0 49,0 10,0 59,0 0,7 spolu 15186,0 10790,0 25976,0 790,0 26766,0 310,0 Tab. K.1.2.2.5.a-4 Maximálna hodinová potreba pre 81.450 obyvateľov k roku 2025 mestská časť byt. fond výroba spolu číslo názov l.s -1 l.s -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 193,5 35,0 228,5 02 Iliaš 0,7-0,7 03 Jakub 1,8-1,8 04 Kostiviarska 2,5 3,0 5,5 05 Kráľová 6,0 28,3 34,3 06 Kremnička 4,5 3,1 7,6 07 Majer 1,3 4,2 5,5 08/14 Podlavice Skubín 17,1-17,1 09 Radvaň 189,4 2,8 192,2 10 Rakytovce 3,6-3,6 11 Rudlová 49,1-49,1 12 Sásová 65,3 0,8 66,1 13 Senica 1,6 4,4 6,0 15 Šalková 4,3-4,3 16 Uľanka 1,1 1,4 2,5 spolu 541,8 83,0 624,8 K.1.2.2.5.b Potreba pitnej vody pre mesto Banská Bystrica k roku 2025 pre 100.000 obyvateľov Tab. K.1.2.2.5.b-1 Priemerná denná potreba pre mesto Banská Bystrica Odberateľ Počet jednotiek Špecif. potreba l.jed -1.d -1 Qd priem. m 3.d -1 A. Obyvateľstvo 80.960 obyvateľov 145 11.739,2 19.040 obyvateľov 135 2.570,4 A. spolu 100.000 obyvateľov 14.310,0 B. Občianska vybavenosť 100.000 obyvateľov 65 6.500,0 C. Špecifická vybavenosť 4.310,0 D. Výroba 1.220,0 Qd priemerná potreba 26.340,0 Pozn.: podrobný výpočet potreby vody je archivovaný u spracovateľa Maximálna denná potreba Qd max = (14.310 + 6.500 + 4.310,0) x 1,3 + 1.220 = 33.876,0 m 3.d -1 = 392,0 l.s -1 AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 457
Rozdelenie potreby pitnej vody podľa mestských častí Tab. K.1.2.2.5.b-2 Priemerná denná potreba pre 100.000 obyvateľov k roku 2025 mestská časť obyvateľstvo vybavenosť výroba spolu číslo názov m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 3229,0 5567,0 370,0 9166,0 106,1 02 Iliaš 23,0 3,0-26,0 0,3 03 Jakub 62,0 7,0-69,0 0,8 04 Kostiviarska 97,0 20,0 15,0 132,0 1,5 05 Kráľová 8,0 384,0 310,0 697,0 8,1 06 Kremnička 143,0 594,0 37,0 774,0 9,0 07 Majer 44,0 9,0 120,0 173,0 2,0 08/14 Podlavice Skubín 629,0 107,0-736,0 8,5 09 Radvaň 5376,0 2320,0 20,0 7716,0 89,3 10 Rakytovce 561,0 106,0-667,0 7,7 11 Rudlová 1934,0 588,0-2522,0 29,2 12 Sásová 1895,0 1013,0 6,0 2914,0 33,7 13 Senica 44,0 40,0 32,0 116,0 1,3 15 Šalková 222,0 48,0 300,0 570,0 6,6 16 Uľanka 48,0 4,0 10,0 62,0 0,7 spolu 14310,0 10810,0 1220,0 26340,0 304,8 Tab. K.1.2.2.5.b-3 Maximálna denná potreba pre 100.000 obyvateľov k roku 2025 mestská časť obyvatelia vybavenosť spolu výroba Spolu číslo názov m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 4198,0 7237,0 11435,0 370,0 11805,0 136,6 02 Iliaš 30,0 4,0 34,0-34,0 0,4 03 Jakub 80,0 9,0 89,0-89,0 1,0 04 Kostiviarska 126,0 26,0 152,0 15,0 167,0 1,9 05 Kráľová 4,0 500,0 504,0 310,0 814,0 9,4 06 Kremnička 186,0 772,0 958,0 37,0 995,0 11,5 07 Majer 57,0 12,0 69,0 120,0 189,0 2,2 08/14 Podlavice-Skubín 818,0 139,0 957,0-957,0 11,1 09 Radvaň 6989,0 3016,0 10005,0 20,0 10025,0 116,0 10 Rakytovce 729,0 138,0 867,0-867,0 10,0 11 Rudlová 2514,0 764,0 3278,0-3278,0 38,0 12 Sásová 2464,0 1317,0 3781,0 6,0 3787,0 43,8 13 Senica 57,0 52,0 109,0 32,0 141,0 1,6 15 Šalková 289,0 62,0 351,0 300,0 651,0 7,5 16 Uľanka 62,0 5,0 67,0 10,0 77,0 0,9 spolu 18603,0 14053,0 32656,0 1220,0 33876,0 392,0 Tab. K.1.2.2.5.b-4 Maximálna hodinová potreba pre 100.000 obyvateľov k roku 2025 mestská časť byt. fond výroba spolu číslo názov l.s -1 l.s -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 238,0 35,0 + 273,0 02 Iliaš 0,7-0,7 03 Jakub 1,8-1,8 04 Kostiviarska 3,2 3,0 6,2 05 Kráľová 10,4 32,0 + 42,4 06 Kremnička 20,0 5,0 25,0 07 Majer 1,4 11,0 + 12,4 08/14 Podlavice Skubín 20,0-20,0 09 Radvaň 208,4 2,8 211,2 10 Rakytovce 18,0-18,0 11 Rudlová 68,4-68,4 12 Sásová 78,8 0,8 79,6 13 Senica 2,3 4,4 6,7 AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 458
mestská časť byt. fond výroba spolu číslo názov l.s -1 l.s -1 l.s -1 15 Šalková 7,4 30,6 + 38,0 16 Uľanka 1,3 1,4 2,7 spolu 680,0 126,0 806,0 Nárast potreby vody pre variant V1 : Q denné priemerné: 5.568,0 m 3.d -1 = 64,4 l.s -1 Q denné maximálne: 7.110,0 m 3.d -1 = 82,0 l.s -1 K.1.2.2.5.c Potreba pitnej vody pre mesto Banská Bystrica k roku 2025/2050 pre 126.300 obyvateľov Tab. K.1.2.2.5.c-1 Priemerná denná potreba pre mesto Banská Bystrica Odberateľ Počet jednotiek Špecif. potreba Qd priem. l.jed -1.d -1 m 3.d -1 A. Obyvateľstvo 98.450 obyvateľov 145 14.275,3 27.850 obyvateľov 135 3.759,7 A. spolu 126.300 obyvateľov 18.035,0 B. Základná vybavenosť 126.300 obyvateľov 65 8.210,0 C. Špecifická vybavenosť 4.500,0 D. Výroba 1.160,0 Qd priemerná potreba 20.772,0 Pozn.: podrobný výpočet potreby vody je archivovaný u spracovateľa Maximálna denná potreba Qd max = (18.035,0 + 8.210,0 + 4.500,0) x 1,3 + 1.160,0 = 41.129,0 m3.d-1 = 476,0 l.s -1 Rozdelenie potreby pitnej vody podľa mestských častí Tab. K.1.2.2.5.c-2 Priemerná denná potreba pre 126.300 obyvateľov k roku 2025/2050 mestská časť obyvateľstvo vybavenosť výroba spolu číslo názov m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 3482,0 7200,0 186,0 10868,0 125,8 02 Iliaš 1482,0 20,0-1502,0 17,4 03 Jakub 60,0 7,0-67,0 0,8 04 Kostiviarska 260,0 130,0 6,0 396,0 4,6 05 Kráľová 8,0 384,0 300,0 687,0 8,0 06 Kremnička 393,0 594,0 28,0 1015,0 11,7 07 Majer 42,0 9,0 152,0 203,0 2,3 08/14 Podlavice Skubín 692,0 107,0-799,0 9,2 mestská časť obyvateľstvo vybavenosť výroba spolu číslo názov m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 09 Radvaň 5468,0 2320,0 20,0 7808,0 90,4 10 Rakytovce 519,0 106,0-625,0 7,2 11 Rudlová 1973,0 728,0-2701,0 31,3 12 Sásová 1819,0 1013,0 6,0 2838,0 32,8 13 Senica 1569,0 40,0 32,0 1641,0 19,0 15 Šalková 227,0 48,0 420,0 695,0 8,0 16 Uľanka 46,0 4,0 10,0 60,0 0,7 spolu 18035,0 12710,0 1160,0 31905,0 369,2 AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 459
Tab. K.1.2.2.5.c-3 Maximálna denná potreba pre 126.300 obyvateľov k roku 2025/205025 mestská časť obyvatelia vybavenosť spolu výroba spolu číslo názov m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 4526,0 9360,0 13886,0 186,0 14072,0 162,9 02 Iliaš 1926,0 26,0 1952,0-1952,0 22,6 03 Jakub 78,0 9,0 87,0-87,0 1,0 04 Kostiviarska 338,0 169,0 507,0 6,0 513,0 6,0 05 Kráľová 4,0 500,0 504,0 300,0 804,0 9,3 06 Kremnička 511,0 772,0 1283,0 28,0 1311,0 15,1 07 Majer 55,0 12,0 67,0 152,0 219,0 2,5 08/14 Podlavice-Skubín 900,0 139,0 1039,0-1039,0 12,0 09 Radvaň 7108,0 3016,0 10124,0 20,0 10144,0 117,4 10 Rakytovce 675,0 138,0 813,0-813,0 9,4 11 Rudlová 2565,0 946,0 3511,0-3511,0 40,6 12 Sásová 2365,0 1317,0 3682,0 6,0 3688,0 42,7 13 Senica 2040,0 52,0 2092,0 32,0 2124,0 24,6 15 Šalková 295,0 62,0 357,0 420,0 777,0 9,0 16 Uľanka 60,0 5,0 65,0 10,0 75,0 0,9 spolu 23446,0 16523,0 39969,0 1160,0 41129,0 476,0 Tab. K.1.2.2.5.c-4 Maximálna hodinová potreba pre 126.300 obyvateľov k roku 2025/205025 mestská časť byt. fond výroba spolu číslo názov l.s -1 l.s -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 289,3 26,0 315,3 02 Iliaš 40,7-40,7 03 Jakub 1,8-1,8 04 Kostiviarska 10,8 0,8 11,6 05 Kráľová 10,4 30,0 + 40,4 06 Kremnička 26,6 4,0 30,6 07 Majer 1,4 15,8+ 17,2 08/14 Podlavice Skubín 21,6-21,6 09 Radvaň 211,0 2,8 213,8 10 Rakytovce 16,9-16,9 11 Rudlová 73,1-73,1 12 Sásová 76,7 0,8 77,5 13 Senica 43,6 4,4 48,0 15 Šalková 7,4 45,0 + 52,4 16 Uľanka 1,4 1,4 2,8 spolu 832,7 131,0 963,7 Poznámka: + uvažovaná potreba pre 1.smenu Tab. K.1.2.2.5.c-5 Nárast potreby pitnej vody pre variant V2 v porovnaní s variantom V1 s V1 81.450 obyv. s V1 100.000 obyv. m 3.d -1 l.s -1 m 3.d -1 l.s -1 Q denné priemerné 5.565,0 64,4 11.133,0 128,8 Q denné maximálne 7.253,0 84,0 14.363,0 166,0 AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 460
K.1.2.2.5.d Potreba pitnej vody pre mesto Banská Bystrica k roku 2025 pre 100.000 obyvateľov (variant 2 - alternatíva) Tab. K.1.2.2.5.d-1 Priemerná denná potreba pre mesto Banská Bystrica Odberateľ Počet jednotiek Špecif. potreba l.jed -1.d -1 Qd priem. m 3.d -1 A. Obyvateľstvo 84.900 obyvateľov 145 12.310,5 15.100 obyvateľov 135 2.038,5 A. spolu 100.000 obyvateľov 14.349,0 B. Občianska vybavenosť 100.000 obyvateľov 65 6.500,0 C. Špecifická vybavenosť 5.986,0 D. Výroba 862,0 Qd priemerná potreba 27.697,0 Pozn.: podrobný výpočet potreby vody je archivovaný u spracovateľa Maximálna denná potreba Qd max = (14.349,0 + 6.500,0 + 5.986,0) x 1,3 + 862,0 = 35.748,0 m 3.d -1 = 413,7 l.s -1 Rozdelenie potreby pitnej vody podľa mestských častí Tab. K.1.2.2.5.d-2 Priemerná denná potreba pre 100.000 obyvateľov k roku 2025 mestská časť obyvateľstvo vybavenosť výroba spolu číslo názov m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 2.851,7 6.170,0 240,0 9.261,7 107,2 02 Iliaš 22,7 260,0-282,7 3,3 03 Jakub 62,3 99,0 1,8 163,1 1,9 04 Kostiviarska 38,8 45,0-83,8 0,9 05 Kráľová 2,5 590,0 285,0 877,5 10,2 06 Kremnička 537,3 565,0 1,2 1.103,5 12,8 07 Majer 79,5 5,0 146,0 230,5 2,7 08/14 Podlavice Skubín 759,5 95,0 30,0 884,5 10,2 09 Radvaň 5.252,8 2.555,0 20,0 7.827,8 90,6 10 Rakytovce 655,6 193,0-848,6 9,8 11 Rudlová 1.856,7 519,0-2.375,7 27,5 12 Sásová 1981,3 1.111,0-3.092,3 35,8 13 Senica 43,2 170,0 42,0 255,2 3,0 15 Šalková 152,0 74,0 80,0 306,0 3,5 16 Uľanka 53,1 35,0 16,0 104,1 1,2 spolu 14.349,0 12.486,0 862,0 27.697,0 320,6 Tab. K.1.2.2.5.d-3 Maximálna denná potreba pre 100.000 obyvateľov k roku 2025 mestská časť obyvatelia vybavenosť spolu výroba spolu číslo názov m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 3.707,2 8.021,0 11.728,2 240,0 11.968,2 138,5 02 Iliaš 29,5 338,0 367,5-367,5 4,2 03 Jakub 81,0 129,0 210,0 1,8 211,8 2,5 04 Kostiviarska 50,4 59,0 109,4 109,4 1,3 05 Kráľová 3,3 767,0 770,3 285,0 1.055,3 12,2 06 Kremnička 698,5 735,0 1.433,5 1,2 1.434,7 16,6 07 Majer 103,3 7,0 110,3 146,0 256,3 3,0 08/14 Podlavice-Skubín 987,4 123,0 1.110,4 30,0 1.140,4 13,2 09 Radvaň 6828,6 3.321,0 10.149,6 20,0 10.169,6 117,7 10 Rakytovce 852,3 251,0 1.103,3-1.103,3 12,8 11 Rudlová 2.413,7 675,0 3.088,7-3.088,7 35,7 12 Sásová 2.575,7 1.444,0 4.019,7-4.019,7 46,5 13 Senica 56,2 221,0 277,2 42,0 319,2 3,7 15 Šalková 197,6 96,0 293,6 80,0 373,6 4,3 16 Uľanka 69,0 45,0 114,0 16,0 130,0 1,5 spolu 18.654,0 16.232,0 34.886,0 862,0 35.748,0 413,7 AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 461
Tab. K.1.2.2.5.d-4 Maximálna hodinová potreba pre 100.000 obyvateľov k roku 2025 mestská časť byt. fond výroba spolu číslo názov l.s -1 l.s -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 244,6 16,7 + 261,3 02 Iliaš 7,7-7,7 03 Jakub 4,3 0,5 4,8 04 Kostiviarska 2,4-2,4 05 Kráľová 16,2 25,5 + 41,7 06 Kremnička 30,0 0,2 30,2 07 Majer 2,4 11,5+ 13,9 08/14 Podlavice Skubín 23,0 3,2 26,2 09 Radvaň 211,3 3,0 214,3 10 Rakytovce 23,0-23,0 11 Rudlová 64,2-64,2 12 Sásová 83,7-83,7 13 Senica 5,8 4,4 10,2 15 Šalková 6,1 6,0 + 12,1 16 Uľanka 2,3 2,0 4,3 spolu 727,0 73,0 800,0 Poznámka: + uvažovaná potreba pre 1.smenu K.1.2.2.5.e Potreba pitnej vody pre mesto Banská Bystrica k roku 2050 pre 126.330 obyvateľov (variant 2 - alternatíva) Tab. K.1.2.2.5.e-1 Priemerná denná potreba pre mesto Banská Bystrica Odberateľ Počet jednotiek Špecif. potreba l.jed -1.d -1 Qd priem. m 3.d -1 A. Obyvateľstvo 105.070 obyvateľov 145 15.235,2 21.260 obyvateľov 135 2.870,1 A. spolu 126.330 obyvateľov 18.105,3 B. Občianska vybavenosť 126.330 obyvateľov 80 10.106,4 C. Špecifická vybavenosť 3.169,6 D. Výroba 637,0 Qd priemerná potreba 32.018,3 Pozn.: podrobný výpočet potreby vody je archivovaný u spracovateľa Maximálna denná potreba Qd max = (18.105,3 + 10.106,4 + 3.169,6) x 1,2 + 637,0 = 38.294,4 m 3.d -1 = 443,2 l.s -1 Rozdelenie potreby pitnej vody podľa mestských častí Tab. K.1.2.2.5.e-2 Priemerná denná potreba pre 126.330 obyvateľov k roku 2050 mestská časť obyvateľstvo vybavenosť výroba spolu číslo názov m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 3.008,5 6.626,0 15,0 9.649,5 111,7 02 Iliaš 1.118,8 319,0-1.437,8 16,6 03 Jakub 62,2 99,0 1,8 163,0 1,9 04 Kostiviarska 329,0 45,0-374,0 4,3 05 Kráľová 2,5 749,0 285,0 1.036,5 12,0 06 Kremnička 1.157,6 565,0 1,2 1.723,8 20,0 07 Majer 79,5 22,0 146,0 247,5 2,8 08/14 Podlavice Skubín 756,6 95,0 30,0 881,6 10,2 09 Radvaň 5.290,8 2.555,0 20,0 7.865,8 91,0 10 Rakytovce 702,5 193,0-895,5 10,4 11 Rudlová 2.378,5 519,0-2.897,5 33,5 AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 462
mestská časť obyvateľstvo vybavenosť výroba spolu číslo názov m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 12 Sásová 1981,7 1.111,0-3.092,7 35,8 13 Senica 586,1 170,0 42,0 798,1 9,2 15 Šalková 598,1 173,0 80,0 851,1 9,9 16 Uľanka 52,9 35,0 16,0 103,9 1,2 spolu 18.105,3 13.276,0 637,0 32.018,3 370,6 Tab. K.1.2.2.5.e-3 Maximálna denná potreba pre 126.330 obyvateľov k roku 2050 mestská časť obyvatelia vybavenosť spolu výroba spolu číslo názov m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 m 3.d -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 3.610,2 7.951,2 11.576,4 15,0 11.576,4 134,0 02 Iliaš 1.342,6 382,8 1.725,4-1.725,4 20,0 03 Jakub 74,6 118,8 193,4 1,8 193,4 2,2 04 Kostiviarska 394,8 54,0 448,8-448,8 5,2 05 Kráľová 3,0 898,8 901,8 285,0 1.186,8 13,7 06 Kremnička 1.389,1 678,0 2.067,1 1,2 2.068,3 23,9 07 Majer 95,4 26,4 121,8 146,0 267,8 3,1 08/14 Podlavice-Skubín 908,0 114,0 1.022,0 30,0 1.052,0 12,2 09 Radvaň 6.349,0 3.066,0 9.415,0 20,0 9.435,0 109,2 10 Rakytovce 843,0 231,5 1.074,5-1.074,5 12,4 11 Rudlová 2.854,2 662,8 3.477,0-3.477,0 40,2 12 Sásová 2.378,0 1.333,2 3.711,2-3.711,2 43,0 13 Senica 703,3 204,0 907,3 42,0 949,3 11,0 15 Šalková 717,7 207,5 925,2 80,0 1.005,2 11,6 16 Uľanka 63,5 42,0 105,5 16,0 121,5 1,4 spolu 21.726,4 15.931,0 37.657,4 637,0 38.294,4 443,2 Tab. K.1.2.2.5.e-4 Maximálna hodinová potreba pre 126.330 obyvateľov k roku 2050 mestská časť byt. fond výroba spolu číslo názov l.s -1 l.s -1 l.s -1 01 Banská Bystrica 241,2 1,7 242,9 02 Iliaš 36,0-36,0 03 Jakub 4,0 0,5 4,5 04 Kostiviarska 9,4-9,4 05 Kráľová 18,7 25,5 + 44,2 06 Kremnička 43,2 0,2 43,4 07 Majer 2,5 11,5+ 14,0 08/14 Podlavice Skubín 21,2 3,2 24,4 09 Radvaň 196,2 3,0 199,2 10 Rakytovce 22,3-22,3 11 Rudlová 72,4-72,4 12 Sásová 77,4-77,4 13 Senica 19,0 4,4 23,4 15 Šalková 19,3 6,0 + 25,3 16 Uľanka 2,2 2,0 4,2 spolu 785,0 58,0 843,0 Poznámka: + uvažovaná potreba pre 1.smenu AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 463
Tab. K.1.2.2.5.e-5 Porovnanie potreby pitnej vody pre variant V2-alt. Q denné priemerné Q denné maximálne m 3.d -1 l.s -1 m 3.d -1 l.s -1 100.000 obyvateľov V1 26.340,0 304,8 33.876,0 392,0 V2-alt 27.697,0 320,6 35.748,0 413,7 Nárast 1.357,0 15,8 1.872,0 21,7 126.330 obyvateľov V2 31.905,0 369,2 41.129,0 476,0 V2-alt. 32.018,3 370,6 38.294,4 443,2 + nárast, - pokles + 113,4 + 1,4-2.834,6-32,8 Poznámka: pokles maximálnej dennej potreby je spôsobený zmenou metodiky výpočtu v priebehu spracovania úlohy. Vyhláška MŽP SR č. 684/2006 Z. z. nadobudla účinnosť až 1.1.2007 a súčiniteľ dennej nerovnomernosti k d je pre obec nad 100.000 obyvateľov k d = 1,2. K.1.2.2.6. Posúdenie vodárenských zariadení Na základe známych podkladov, mierky spracovania ÚPN mesta a delenia verejného vodovodu na tlakové pásma nie je možné v rámci ÚPN posúdiť kapacitné možnosti jednotlivých zariadení (vodojemy, zásobné potrubia, rozvodná sieť) v mestských častiach : Banská Bystrica, Sásová, Rudlová, Radvaň. Návrh ÚPN mesta uvažuje s realizáciou vodojemu Kostiviarska 200 m 3 vodárenského zdroja Grunty a s rozšírením akumulácie existujúcich vodojemov: Senica 100 m 3 vedľa existujúceho vodojemu, Rakytovce 150 m 3 vedľa existujúceho vodojemu, Kráľová (Pivovar) 2.000 m 3 vedľa existujúceho vodojemu, Navrhuje vo variante 1 vodojemy pre nasledujúce lokality územného rozvoja : Slnečné stráne 50 m 3 pre rovnomennú lokalitu v MČ Kostiviarska, Rakytovce II. 400 m 3 pre výhľadovú rozvojovú plochu Rakytovce západ, Šalková II. 100 m 3 pre výhľadovú lokalitu Pod Ublišťom. v blízkosti Navrhuje vo variante 2 vodojemy pre nasledujúce lokality územného rozvoja : Slnečné stráne II - 2x150 m 3 pre IBV a navrhovanú vybavenosť Kostiviarska lom, Iliaš II - 1.500 m 3 a Iliaš I - 500 m 3 pre lokality Iliaš juh, Iliaš východ a Iliaš terasa, Východ - 2.000 m 3 pre lokality Kratiny, Banoš, Senica, Pod Skalou I - 100 m 3 a Pod Skalou II - 100 m 3 pre rovnomennú lokalitu a priľahlú športovú vybavenosť, Skubín - 150 m 3 pre rovnomennú lokalitu a existujúcu zástavbu. Navrhuje vo variante 2 - alternatíva vodojemy pre nasledujúce lokality územného rozvoja: Slnečné stráne 50 m 3 pre navrhovanú lokalitu Slnečné stráne 4 a jeho rozšírenie o 300 m 3 po roku 2025 pre výhľadové lokality Slnečné stráne 6, 7, Nad lomom 1, 2 a Kostiviarska - lom, Skubín 200 m 3 do roku 2025 pre navrhované lokality Podskalky 1, 2, Na úbočí 1, 2 a Záhumnie 1, 2, Suchý vrch 50 m 3 do roku 2025 pre navrhované lokality Pod Suchým vrchom 1, 2 a Suchý vrch - terasy, Pod Lišnou skalou 300 m 3 do roku 2025 pre navrhované lokality Pod Mladinami 4, 5, 6 a výhľadové lokality Pod Lišnou skalou 1, 2, 3, Lišná skala 100 m 3 po roku 2025 pre výhľadové lokality Lišná skala 1-4, Rakytovce I - 400 m 3 vedľa existujúceho vodojemu a Rakytovce II - 400 m 3 do roku 2025 pre navrhované lokality Rakytovce západ 1-5, AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 464
Šalková II - 100 m 3 do roku 2025 pre navrhované lokality Záhumnie 1, 2 a časť existujúcej zástavby, a jeho rozšírenie na 400 m 3 po roku 2025 pre výhľadové lokality Pod Uhlišťom 1-4 a zariadenia občianskeho vybavenia, Iliaš I - 500 m 3 a Iliaš II - 1.500 m 3 po roku 2025 pre výhľadové lokality Iliaš 1, 2, Dedovec 1, 2, Veselá, Dolinky 1, 2, 3 a Jazovec 1, 2. ÚPN mesta navrhuje spracovanie štúdie zásobovania pitnou vodou, ktorá komplexne posúdi kapacity existujúcich vodárenských zariadení a potrebu realizácie nových vodárenských zariadení pre komplexné zabezpečenie zásobovania pitnou vodou uvažovaného územného rozvoja. K.1.2.3. Zásobovanie úžitkovou vodou Táto kapitola bola spracovaná podľa podkladov poskytnutých SVP, š.p., OZ Povodie Hrona Banská Bystrica, ktorý eviduje rozhodnutia o nakladaní s vodami (rozhodnutia sú uvedené v kapitole Životné prostredie. Podľa týchto podkladov sú v meste aktuálne 2 podniky, ktoré odoberajú úžitkovú vodu z tokov, a to: Smrečina Holding I., a.s. z Hrona a Slovenka, a.s. z Tajovského potoka. 1 Rozhodnutie na odber vody z Malachovského potoka bolo vydané pre bývalý podnik ZVT, ale platilo aj pre pivovar Urpín, s.r.o. a areál ASR. Pivovar Urpín už úžitkovú vodu neodoberá, ZVT neexistuje a ďalšie podklady neboli k dispozícii. Rozhodnutie na odber povrchovej vody z Hrona bolo vydané pre Stredoslovenskú cementáreň výroba v nej je zrušená a podklady neboli k dispozícii. Koncepcia ÚPN mesta Banská Bystrica z hľadiska zásobovania úžitkovou vodou v oboch variantoch: rešpektuje existujúce systémy zásobovania, ktoré sa realizujú v zmysle zákona č.364/2004 Z.z. (vodný zákon) a rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy, navrhuje využitie úžitkového vodovodu pre bývalú Cementáreň pre potreby industriálnej zóny Šalková Majer. K.1.2.4. Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd K.1.2.4.1. Odvádzanie odpadových vôd V súčasnosti je Banská Bystrica z veľkej časti odkanalizovaná jednotnou kanalizačnou sieťou odvádzajúcou odpadovú vodu z domácností, občianskej vybavenosti, závodov, ako aj dažďovú vodu zo spevnených plôch a cudzie (balastné) vody. Na sieti je vybudovaných niekoľko odľahčovacích komôr dažďových vôd s pomerom odľahčovania 1:5 a s vyústením odpadových vôd po odľahčení do centrálnej ČOV. Stručný popis kanalizačnej siete Kostru siete tvorí kmeňová stoka A, ktorá začína v mestskej časti Majer. Pokračuje po pravom brehu Hrona, pozdĺž cesty I/66 celým mestom a je ukončený v ČOV Banská Bystrica. Po trase sú postupne zaúsťované jednotlivé hlavné zberače : AA (Rakytovce), AB (Kremnička), AC (Pršianska Terasa STS), AD (Pršianska Terasa), AE (Radvaň, Malachov), AF (Fončorda), AG (Švermova ulica), AH (Podlavice), AI (Školská ulica), AJ (Kostiviarska), AK (Kuzmányho ulica), AL (Uhlisko), AM (Sásová staré A), AN (Trieda SNP), AO (Sídlisko ŠP gymnázium), AP (Smer ŽS), AR (Majer) AS (Za Majerom) AT (Šalková pr.), AU (Šalková I.) a AX (Iliaš). 1 Prívod vody pre Slovenku je zakreslený v grafickej časti konceptu ÚPN v mierke 1:10 000 (výkres č. 5a: Vodné hospodárstvo). AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 465
Okrem uvedených zberačov sú na území mesta vybudované samostatné stoky na odkanalizovanie mestských častí a okolitých obcí. Pôvodne boli určené a vybudované na odvádzanie dažďových povrchových vôd do blízkych recipientov, ale postupne sa do nich zaúsťovali domové kanalizačné prípojky, čím sa stali stokami nesústavnej kanalizácie ( bez čistenia odpadových vôd). Tieto stoky sú zaústené priamo do recipientov, čím zhoršujú kvalitu ich vôd. Ide o stoky v mestských častiach : Iliaš, Skubín, Šalková, Senica, Stará Rudlová, Kostiviarska a Jakub. Na kanalizačnej sieti sú vybudované odľahčovacie komory, ktoré zabezpečujú odľahčenie vôd z povrchového odtoku do vodných tokov. Pomer riedenia 1: 5. V súčasnosti sa realizuje rekonštrukcia hlavného zberača A v mestskej časti Radvaň. K.1.2.4.2. Čistenie odpadových vôd Odpadové vody odvádzané verejnou jednotnou kanalizáciou mesta sú privádzané hlavným zberačom A do ČOV Banská Bystrica. ČOV je vybudovaná na pravom brehu Hrona v k.ú. Rakytovce a Badín. Z projektov ISPA sa realizuje stavba Rozšírenie ČOV Banská Bystrica. V decembri 2004 bola uvedená do prevádzky prvá linka biologického čistenia. Kapacita ČOV je 120.960 EO, 34.560 m 3.d -1. Recipientom vyčistených odpadových vôd je rieka Hron. 2 Koncepcia ÚPN mesta z hľadiska odvádzania a čistenia odpadových vôd : pre všetky varianty - rešpektuje existujúci systém odvádzania a čistenia odpadových vôd kanalizačným komplexom mesta na ČOV Banská Bystrica, - rešpektuje realizovanú stavbu Banská Bystrica sústava na likvidáciu odpadových vôd, ktorá rieši obnovu (nedostatočná kapacita hlavných zberačov a uličných stôk) a rozšírenie stokovej siete v meste Banská Bystrica a priľahlých spádových obcí s cieľom zlepšenia a ochrany kvality vody v rieke Hron a ostatných vodných tokoch. V územiach kde v súčasnosti nie je vybudovaná akákoľvek kanalizácia je navrhnutá len splašková kanalizácia pre napojenie jestvujúcej zástavby so splaškovými odpadovými vodami. Stavba nerieši odvádzanie vôd z povrchového odtoku v území s navrhovanou splaškovou kanalizáciou, - navrhuje rozšírenie verejnej kanalizácie formou splaškovej kanalizácie v lokalitách uvažovaného územného rozvoja, ktoré sa nachádzajú mimo odkanalizovaného územia existujúcej verejnej kanalizácie, resp. v blízkosti zastavaného územia so splaškovou kanalizáciou, - navrhuje potrebu riešenia odvádzania vôd z povrchového odtoku (dažďové vody) zo zastavaného územia s deleným systémom odvádzania odpadových vôd (existujúca zástavba a plochy uvažovaného územného rozvoja), - navrhuje orientačné trasovanie recipientov vôd z povrchového odtoku, pričom nešpecifikuje množstvá vôd a profily jednotlivých recipientov, pre variant 2 a variant 2 - alternatíva po roku 2025 - navrhuje rozšírenie ČOV Banská Bystrica. pre variant 2 - alternatíva po roku 2025 - navrhuje samostatné odvádzanie a čistenie splaškových vôd z výhľadových lokalít Pod Uhlišťom 3, 4 a občianskeho vybavenia v MČ Šalková (kanalizačný komplex s ČOV). Potrebu riešiť problematiku odvádzania vôd z povrchového odtoku navrhuje ÚPN mesta z nasledujúcich dôvodov: 2 Podrobnejší popis bol spracovaný v rámci Prieskumov a rozborov pre ÚPN mesta Banská Bystrica (marec 2005). AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 466
Slovensko ako jeden zo štátov EU musí plniť Rámcovú smernicu 2000/60/ES, konkrétne ide o smernicu rady 91/271/EHS z 21.5.1991 o čistení mestských odpadových vôd (oddelenie vôd z povrchového odtoku od splaškových odpadových vôd odvádzaných verejnou kanalizáciou mesta), zástavbou územia v súčasnosti väčšinou s trvalým trávnym porastom sa zvýši koeficient odtoku zo súčasného 0,1 resp. 0,15 na 0,4 (RD) resp. 0,6, väčšina rozvojových plôch sa nachádza mimo hranice súčasného zastavaného územia v povodiach miestnych drobných tokov, ktoré boli v rámci výstavby sídlisk (Rudlová Sásová, Fončorda Internátna, Tulská, Moskovská, Zelená ulica a ulica J. Chalupku) upravené do krytého rúrového profilu a tvoria súčasť kanalizačnej siete mesta, zástavbou sa zvýši odtečené množstvo vôd z povrchového odtoku a kapacity upravených úsekov drobných tokov pravdepodobne nebudú postačovať na odvedenie hlavne extrémnych odtokov, najnepriaznivejšia situácia sa javí v povodí Rudlovského potoka. K.1.2.4.3. Množstvo splaškových odpadových vôd Podľa vyčíslenej potreby pitnej vody bude množstvo splaškových vôd v roku 2025: podľa variantu 1 - Q priemerné denné : 26.340,0 m 3.d -1 = 304,8 l.s -1 - Q maximálne denné : 33.876,0 m 3.d -1 = 392,0 l.s -1 - Q maximálne hodinové: 392,0 x 1,5 = 588,0 l.s -1 - Q minimálne hodinové : 304,8 x 0,7 = 213,4 l.s -1 podľa variantu 2 - alternatíva - Q priemerné denné : 27.697,0 m 3.d -1 = 320,6 l.s -1 - Q maximálne denné : 35.748,0 m 3.d -1 = 413,7 l.s -1 - Q maximálne hodinové: 413,7 x 1,5 = 620,5 l.s -1 - Q minimálne hodinové : 320,6 x 0,7 = 224,4 l.s -1 Podľa vyčíslenej potreby pitnej vody bude množstvo splaškových vôd do roku 2050: podľa variantu 2 Q priemerné denné : 31.905,0 m 3.d -1 = 369,2 l.s -1 Q maximálne denné : 41.129,0 m 3.d -1 = 476,0 l.s -1 Q maximálne hodinové: 476,0 x 1,5 = 714,0 l.s -1 Q minimálne hodinové : 369,2 x 0,7 = 258,4 l.s -1 podľa variantu 2 - alternatíva - Q priemerné denné : 32.018,3 m 3.d -1 = 370,6 l.s -1 - Q maximálne denné : 38.294,4 m 3.d -1 = 443,2 l.s -1 - Q maximálne hodinové: 443,2 x 1,5 = 665,0 l.s -1 - Q minimálne hodinové : 370,6 x 0,7 = 259,4 l.s -1 Navrhované zariadenia sú špecifikované ako verejnoprospešné stavby a sú uvedené v príslušnej kapitole konceptu ÚPN. Regulatívy návrhu riešenia pre rozvoj územia sú uvedené v príslušnej kapitole konceptu ÚPN. K.1.2.5. Vodné toky a nádrže Intravilánom mesta pretekajúci vodný tok Hron a jeho pravostranné prítoky Bystrica a Selčiansky potok sú legislatívne zaradené medzi vodohospodársky významné vodné toky. Ostatné toky v riešenom území sú zaradené medzi drobné toky. Vodné toky Hron, Bystrica, Selčiansky potok, Krátky potok, Rakytovský potok a potok Šalková sú v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. OZ Banská Bystrica, Rudlovský a Radvanský potok (Udurná) sú v správe MsÚ Banská Bystrica. Ostatné toky v území sú v správe Lesov SR, š.p. AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 467
K.1.2.5.1. Úprava vodných tokov Ochrana intravilánu mesta a mestských častí pred veľkými vodami bola riešená úpravou Hrona a jeho prítokov : potok Vlkanová (č. 049), nepomenovaný potok č.048, Rakytovský potok (č. 052), potok Kremnička (č. 053), kanál MK 054, Malachovský potok (č. 055), Radvanský potok (Udurná č. 056), Tajovský potok (č. 057), Bystrica, potok Laskomer (prítok Bystrice č. 071), Sásovský potok (prítok Bystrice č. 072), Rudlovský potok (č. 138), Selčiansky potok (č. 139), potok Môlčiansky (č. 146), potok Šalková (č. 147), potok Škradno a Malé Plavno. 3 Napriek realizovaným úpravám nie je zabezpečená povodňová ochrana mesta na prehodnotené prietoky Q 100 ročnej vody 585 m 3.s -1. K.1.2.5.2. Vodné nádrže V riešenom území mesta Banská Bystrica sú vybudované nasledovné 4 malé vodné nádrže s objemom do 1 mil.m 3 : Tab. K.1.2.5.2-1 Vodné nádrže na území mesta Banská Bystrica Názov nádrže Prevádzkovateľ Šalková (Plavno) SRZ MsO B.B. Hron - staré koryto, Pod Rybou SRZ B. Bystrica Mútne SRZ B. Bystrica B. Bystrica plážové kúpalisko ZARES B.B. Tok Hydrolog. poradie Účel Celkový objem Vco (mil. m 3 ) Kóta max. hlad. (m n.m.) Plocha nádrže pri Vco (ha) Malé Plavno 4-23-02-077 Y 66,5 360,72 3,5 Hron 4-23-02-086 Y 10,0 1,0 Mútňanský 4-23-02-118 Y 22,2 1,24 Tajovský potok 4-23-02-122 R 58,5 2,88 Poznámka Hĺbka vody 1,9-2,85 m, potreba vody pre výmenu 14 l.s -1 Koncepcia ÚPN mesta Banská Bystrica z hľadiska zabezpečenia protipovodňovej ochrany: pre všetky varianty - rešpektuje projekt Banská Bystrica ochrana intravilánu pred povodňami, ktorý je zahrnutý do programu povodňovej ochrany SR do roku 2010 a v súčasnosti je vypracovaný stavebný zámer na vykonanie štátnej expertízy v zmysle zákona č.254/1998 Z.z. o verejných prácach a má byť financovaný z fondov EU, - rešpektuje prevedenie povodňových prietokov v projekte navrhovaným tunelom popod Urpín s ľavobrežným odberným objektom v časti Srnková a výustným objektom v mestskej časti Radvaň v blízkosti železničnej stanice, - rešpektuje v koncepčných materiáloch vodného hospodárstva navrhované protipovodňové opatrenia na Q 100 = 585 m 3.s -1 na Hrone v rkm 167,465 173,800 Vlkanová Banská Bystrica (mestská časť Radvaň) realizáciou ochranných hrádzí, - nenavrhuje žiadne malé vodné nádrže pre všetky varianty - navrhuje ľavostranné ochranné hrádze Hrona ako ochranu navrhovaných zariadení občianskej vybavenosti v MČ Iliaš pred záplavami (inundované územie), - navrhuje ľavostranné ochranné hrádze Hrona ako ochranu výhľadových lokalít Pod Uhlišťom 3, 4 a navrhovanej ČOV v MČ Šalková pred záplavami (inundované územie). * Návrh riešenia ochrany intravilánu pred povodňami je zakreslený v grafickej časti konceptu ÚPN v mierke 1:10 000 (výkres č. 5a: Vodné hospodárstvo). 3 Podrobnejší popis bol spracovaný v rámci Prieskumov a rozborov pre ÚPN mesta Banská Bystrica (marec 2005). AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 468
Navrhované zariadenia sú špecifikované ako verejnoprospešné stavby a sú uvedené v príslušnej kapitole konceptu ÚPN. Potreba realizácie opatrení je zahrnutá do regulatívov územného rozvoja v rovnomennej kapitole v koncepte ÚPN. AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 469
K.1.2.6. MČ číslo, názov Návrh riešenia vodohospodárskej problematiky podľa mestských častí Návrh 1.variant 81.450 obyvateľov Jesenský vŕšok rozšírenie rozvodnej vodovodnej siete II. tlakového pásma delený systém odvádzania odpadových vôd, splaškové vody navrhovanou kanalizáciou zaústenou do zberača AM-1-5, vody z povrchového odtoku navrhovaným recipientom do Rudlovského potoka Belvedér rozšírenie existujúcej rozvodnej vodovodnej siete napojenej na zásobné potrubie DN 250 (priamo napojené na prívod DN 400 medzi vodojemom Hrby a Fončorda III.), tlakové pomery sú riešené redukciou tlaku na potrubí DN 250 delené odvádzanie odpadových vôd, splaškové vody verejnou kanalizáciou do zberača AHI a AI-1, vody z povrchového odtoku do potoka Bystrica navrhovaným recipientom trasovaným ulicou J.M.Hurbana Jaseňová rozšírenie vodovodnej a kanalizačnej siete z mestskej časti Podlavice Ostatné lokality Bakossova, Hurbanova, CMZ Blok X, ZŠ-01, ZŠ-02, Petelenova, Námestie Slobody a Prednádražie sa nachádzajú v zastavanom území návrh nešpecifikovanej rekonštrukcie vodovodnej a jednotnej kanalizačnej siete zásobovanie pitnou vodou z verejnej vodovodnej siete odvádzanie odpadových vôd jednotnou kanalizáciou 01 Banská Bystrica 1.variant 100.000 obyvateľov Jesenský vŕšok rozšírenie rozvodnej vodovodnej siete II. tlakového pásma pre zástavbu HBV na kopci je navrhované zásobné potrubie z prepojenia VDJ RUSA III. VDJ Stráže splaškové vody odvádzané navrhovanou kanalizáciou do zberačov AJ-8-1 a AM-1-5-3 na Komenského ulici odvedenie vôd z povrchového odtoku navrhovaným recipientom pozdĺž Komenského ulice s vyústením do potoka Bystrica Graniar navrhované zásobné potrubie z prívodu VDJ Niklová VDJ Hrby kapacitne dimenzované aj pre jestvujúcu zástavbu na Graniari navrhovaná rozvodná sieť prepojená na existujúci vodovod na Graniari odvádzanie odpadových vôd deleným systémom, splaškové vody navrhovanou kanalizáciou zaústenou do zberača AJ-9 a navrhovanej stoky na Ceste na amfiteáter a vody z povrchového odtoku navrhovaným recipientom do Laskomerského potoka Urpín rozšírenie rozvodnej vodovodnej siete I. tlakového pásma rozšírenie existujúcej kanalizácie 2.variant 126.300 obyvateľov Zábava zásobovanie pitnou vodou z existujúcej rozvodnej vodovodnej siete II. tlakového pásma navrhované odvádzanie odpadových vôd deleným systémom, splaškové vody do zberača AJ-8 a vody z povrchového odtoku do potoka Bystrica AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 470
MČ číslo, názov Návrh Bánoš IV zásobovanie pitnou vodou navrhovanou rozvodnou vodovodnou sieťou IV. tlakového pásma napojenou na navrhovaný východný obchvat DN 350 z navrhovaného vodojemu Východ (Sásová) navrhované odvádzanie odpadových vôd deleným systémom, splaškové vody navrhovanou kanalizáciou do zberača AN-1 na Partizánskej ulici (spoločne s lokalitou Banoš III.) odvedenie vôd z povrchového odtoku 01 Banská Bystrica 2. variant - alternatíva 100.000 obyvateľov Kačica 1, vybavenie pre zástavbu po kótu 400 m n.m. rozšírenie rozvodnej siete II. tlakového pásma verejného vodovodu, pre zástavbu nad kótou 400 m n.m. zásobné potrubie z prepojenia VDJ RUSA III. VDJ Stráže splaškové vody odvádzané navrhovanou kanalizáciou do verejnej kanalizácie na Komenského ulici a ulici Profesora Sáru odvedenie vôd z povrchového odtoku do Rudlovského potoka a Bystrice (V1) Slnečné stráne 1,2,3,5 zásobné potrubie z VDJ Niklová, rozvodná vodovodná sieť IV. tlakového pásma s redukciou tlaku na kóte 420 m n.m. navrhované odvádzanie odpadových vôd deleným systémom, splaškové vody verejnou kanalizáciou do stoky AJ-14, resp. AJ-8-3 Slnečné stráne 4 navrhované ďalšie tlakové pásmo (V.), ČS pri VDJ Niklová, výtlačné potrubie, vodojem 50 m 3, zásobné potrubie a rozvodná vodovodná sieť navrhované odvádzanie odpadových vôd deleným systémom, splaškové vody verejnou kanalizáciou do verejnej kanalizácie Slnečné stráne 1,2,3,5 Graniar, Nad amfiteátrom 1,2,3 systém zásobovania ako V1 pre 100.000 obyvateľov, redukcia tlaku v sieti na kóte 420 m n.m. systém odvádzania vôd ako V1 pre 100.000 obyvateľov so zaústením kanalizácie do zberača AJ-14 a kanalizácie na Graniari Ostatné lokality Tajovského, Hurbanova, Belveder Antea, Na štadión, Hutná, Cesta k nemocnici, Pri Majeri a zariadenia občianskeho vybaveniai sa nachádzajú v zastavanom území návrh nešpecifikovanej rekonštrukcie vodovodnej a jednotnej kanalizačnej siete zásobovanie pitnou vodou z verejnej vodovodnej siete odvádzanie odpadových vôd jednotnou kanalizáciou 2. variant - alternatíva 126.330 obyvateľov Slnečné stráne 6 z navrhovaného vodovodu (V. tl. pásmo) pre Slnečné stráne 4 navrhované odvádzanie odpadových vôd deleným systémom, splaškové vody verejnou kanalizáciou do stoky AJ-14, resp. AJ-8-3 Zariadenia občianskeho vybavenia z existujúcej rozvodnej siete verejného vodovodu odvádzanie odpadových vôd deleným systémom, splaškové vody verejnou kanalizáciou, vody z povrchového odtoku do Hrona AUREX, s.r.o. Bratislava (spolupráca: ARCH.EKO, s.r.o. B.Bystrica, ÚHA mesta B.Bystrica) jún 2008 471