Zbierka rozkazov generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Ročník 2012

Transkript

1 Zbierka rozkazov generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Ročník 2012 Psychologické služby ROZKAZ č. 17 o psychologickej činnosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže Podľa 9 ods. 4 RMS č. 1/2011, ktorým sa vydáva Organizačný poriadok Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v znení RMS č. 12/2011 u s t a n o v u j e m : PRVÁ ČASŤ 1 Základné ustanovenia Účelom tohto rozkazu je v Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len zbor ) stanoviť systém, podmienky, postup a rozsah vykonávania psychologickej činnosti. 2 Vymedzenie základných pojmov (1) Na účely tohto rozkazu a) psychologickou činnosťou v súlade s osobitnými predpismi 1) sa rozumie súhrn psychologických metód, foriem a postupov 1. pôsobenia na obvinených a odsúdených, ktorými sa prispieva k optimalizácii penitenciárneho zaobchádzania s obvinenými a odsúdenými, 2. k udržiavaniu duševného zdravia príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, 3. používaných pri psychologických vyšetreniach, b) psychodiagnostikou sa rozumie súhrn operácií, postupov a techník zameraných na zisťovanie a meranie psychických procesov, stavov a vlastností jedinca v určitom stupni vývinu, ako aj zistenie odchýlok od normy a individuálnych zvláštností osobnosti, 1) Zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

2 c) psychodiagnostický rozhovor je zameraný na zistenie aktuálneho psychického stavu jedinca, ako aj predpokladov jeho psychickej adaptácie v špecifickom prostredí alebo uplatnenia v práci a podobne, d) psychologickou službou sa rozumie psychologická intervencia, krízová intervencia, psychoterapia, psychologické poradenstvo alebo posttraumatická intervencia, e) psychologickou intervenciou sa rozumie činnosť alebo technika zameraná na odstránenie, obmedzenie alebo usmernenie psychických stavov, ktoré majú charakter dlhodobej psychickej záťaže vyplývajúcej z neriešených vnútorných problémov súvisiacich s osobným životom alebo pobytom vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len výkon trestu ); uplatňuje sa kombinácia poradenských a psychoterapeutických postupov, f) krízovou intervenciou sa rozumie postup alebo technika na odstránenie, obmedzenie alebo formovanie psychických stavov, ktoré majú charakter akútnej konfliktnej, ťažko zvládnuteľnej alebo krízovej situácie; uplatňujú sa najmä psychoterapeutické postupy, g) psychoterapiou sa rozumie činnosť, ktorej cieľom je odstrániť alebo zmierniť psychickú, poruchu alebo anomáliu psychologickými prostriedkami; psychoterapia je tiež prostriedkom na osobnostný rozvoj jedinca, h) psychologickým poradenstvom sa rozumie činnosť zameraná na poskytovanie informácií, rád, návrhov, pomoci a podpory, prípadne na sociálne učenie pri riešení bežných, konfliktných a ťažko zvládnuteľných situácií, i) posttraumatickou intervenciou sa rozumie špecifická starostlivosť poskytovaná jedincovi, ktorý v osobnom alebo pracovnom živote zažil traumatizujúcu udalosť, ktorá môže výrazne negatívne ovplyvňovať jeho ďalší život, j) psychologickou osvetou sa rozumie činnosť realizovaná formou prednášok, besied, prípadne mediálnou produkciou so psychologickým obsahom a zameraním najmä na zdravý životný štýl, ochranu duševného zdravia a prevenciu psychických porúch, k) psychologickou starostlivosťou sa rozumie odborná, cieľavedomá a organizovaná činnosť psychológa zameraná na udržanie a rozvoj duševného zdravia smerujúca k ochrane, k upevňovaniu, prípadne k znovuobnoveniu duševného zdravia, l) psychológom sa rozumie psychológ úseku/skupiny psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti (ďalej len stredisko ) a psychológ úseku/referátu pedagogických a psychologických činností oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu/ výkonu trestu /výkonu trestu a otvoreného oddelenia, m) psychológom strediska sa rozumie psychológ úseku/skupiny psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti, n) psychológom úseku sa rozumie psychológ úseku/referátu pedagogických a psychologických činností oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu/ výkonu trestu /výkonu trestu a otvoreného oddelenia. 3 Miesto vykonávania psychologickej činnosti (1) Psychologická činnosť sa vykonáva v ústavoch na výkon väzby, v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých, v nemocnici pre obvinených a odsúdených alebo v inom mieste určenom riaditeľom ústavu. (2) Psychologickú činnosť v ústave na výkon väzby vykonáva spravidla psychológ strediska. 2

3 (3) Psychologickú činnosť v ústave na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len ústav na výkon trestu ), ústave na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a v nemocnici pre obvinených a odsúdených vykonáva spravidla psychológ úseku. 4 Formy a metódy psychologickej činnosti (1) Psychologická činnosť podľa 2 ods. 1 písm. a) zahŕňa tieto formy: a) psychodiagnostika, b) psychodiagnostický rozhovor, c) psychologická intervencia, d) krízová intervencia, e) psychoterapia, f) psychologické poradenstvo, g) posttraumatická intervencia, h) psychologická osveta. (2) Psychologické poradenstvo, psychoterapiu a psychologickú osvetu vykonáva psychológ individuálnymi a skupinovými formami; psychodiagnostika, psychodiagnostický rozhovor, psychologická intervencia, krízová intervencia a posttraumatická intervencia sa vykonávajú spravidla individuálnymi formami. DRUHÁ ČASŤ Psychologické vyšetrenia 5 Činnosť strediska (1) Stredisko je špecializované odborné psychologické pracovisko, ktoré je zriadené v ústave na výkon väzby. Základnou činnosťou strediska je vykonávanie psychologického vyšetrenia osobnosti odsúdeného pred jeho umiestnením do príslušného ústavu podľa stanovených kritérií. 2) (2) Predmetom psychologickej činnosti strediska je tiež a) vykonávanie psychologických vyšetrení občanov uchádzajúcich sa o prijatie do služobného pomeru v zbore, 3) b) vykonávanie psychologických vyšetrení personálnych rezerv, 4) c) vykonávanie psychologických vyšetrení uchádzačov o funkciu sudcu, d) vykonávanie psychologickej činnosti s obvinenými a odsúdenými podľa 4, e) poskytovanie psychologickej starostlivosti príslušníkom zboru a zamestnancom zboru. 2) 48 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. 8 zákona č. 475/2005 Z. z. RGR č. 56/2010 o umiestňovaní a premiestňovaní obvinených do ústavov na výkon väzby a odsúdených do ústavov na výkon trestu odňatia slobody v znení RGR č. 26/ ) 14a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. 4) RGR č. 24/2003 o práci s personálnymi rezervami v Zbore väzenskej a justičnej stráže. 3

4 6 Psychologické vyšetrenie odsúdeného (1) Ak tomu nebránia objektívne skutočnosti (napríklad dlhodobé umiestnenie v nemocnici pre obvinených a odsúdených), psychologické vyšetrenie odsúdeného sa vykoná najneskôr do 30 dní od jeho nástupu na výkon trestu. (2) Psychologické vyšetrenie odsúdeného obsahuje najmä informácie o a) osobných údajoch odsúdeného (meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt, prechodný pobyt), 5) b) základnom čísle odsúdeného, c) predchádzajúcej trestnej činnosti, spáchanom trestnom čine, dĺžke trestu odňatia slobody, konci trestu odňatia slobody, vonkajšej diferenciácii podľa osobitného predpisu, 2) ďalších trestných konaniach, ďalších uložených ochranných opatreniach, d) osobnej a rodinnej anamnéze, e) dosiahnutom vzdelaní a pracovnej anamnéze, f) profile osobnosti (psychické vlastnosti, emocionalita, schopnosti, zručnosti, inteligencia, poznávacie procesy, postoje, záujmy, motivácia, hodnotová orientácia, interpersonálne vzťahy), g) kriminálnej anamnéze, príčinách delikventného správania a postoji odsúdeného k trestnému činu, h) zistených poruchách psychických funkcií, procesov, stavov, psychických ťažkostiach, krízach a traumách, i) poruchách impulzov a návykov a závislostiach (alkoholické nápoje, omamné látky, psychotropné látky, patologické hráčstvo a podobne), j) možnostiach pozitívneho rozvoja osobnosti odsúdeného, jeho vzdelávateľnosti, k) penitenciárnej a postpenitenciárnej prognóze, l) použitých psychodiagnostických metódach, m) psychológovi, ktorý vyšetrenie vykonal, n) mieste a dátume psychologického vyšetrenia. (3) V závere psychologického vyšetrenia navrhne psychológ strediska oblasť pôsobenia, na ktorú je potrebné sa u odsúdeného v zaobchádzaní zamerať tak, aby sa v čo najväčšom rozsahu u odsúdeného plnil účel výkonu trestu a vytvárali podmienky na odstraňovanie subjektívnych príčin páchania trestnej činnosti a odporučí základné ciele a prístupy zaobchádzania vo vzťahu k osobnosti odsúdeného s dôrazom na elimináciu negatívnych prejavov správania a na zabezpečenie jeho resocializácie. V odporučení psychológ strediska navrhne umiestnenie odsúdeného do diferenciačnej skupiny, resp. podskupiny alebo do oddielu špecializovaného zaobchádzania. Do oddielu špecializovaného zaobchádzania psychológ strediska navrhne len odsúdeného v súlade s osobitným predpisom. 6) (4) U mladistvého odsúdeného sa v závere psychologického vyšetrenia určia najpodstatnejšie osobnostné vlastnosti, schopnosti, postoje a prejavy správania, na ktoré sa treba 5) 99 zákona č. 475/2005 Z. z. 6) 79 ods. 3 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. 4

5 v reedukačnom procese a zaobchádzaní sústrediť, zároveň sa navrhne diferenciačná skupina a podskupina I/A, I/B, II/A, II/B. č. 1. (5) Psychologické vyšetrenie odsúdeného sa vypracuje podľa vzoru uvedeného v prílohe (6) Psychologické vyšetrenie obvineného alebo odsúdeného na podnet lekára alebo psychiatra vykoná spravidla psychológ zdravotníckeho zariadenia. Psychologické vyšetrenie obvineného je podmienené písomným súhlasom obvineného s jeho vykonaním. 7) 7 Psychologické vyšetrenie občana uchádzajúceho sa o prijatie do služobného pomeru v zbore (1) Psychologické vyšetrenia občanov uchádzajúcich sa o prijatie do služobného pomeru v zbore (ďalej len uchádzač ) zabezpečujú psychológovia stredísk v určených ústavoch podľa prílohy č. 2. Výpomoc stredísk pri vykonávaní psychologických vyšetrení uchádzačov sa zabezpečuje regionálne podľa prílohy č. 3. (2) Psychológ strediska pred psychologickým vyšetrením predloží uchádzačovi na podpis čestné vyhlásenie podľa prílohy č. 4. V prípade, že uchádzač odmietne podpísať čestné vyhlásenie, vyšetrenie sa nevykoná. Ďalej sa postupuje podľa povahy dôvodu odmietnutia (napr. určenie náhradného termínu psychologického vyšetrenia). (3) Základom pre psychologické vyšetrenie uchádzača je určená počítačová batéria testov doplnená o projektívne štandardizované psychodiagnostické metódy, v prípade potreby aj o iné doplňujúce psychodiagnostické metódy. (4) Predmetom psychologického vyšetrenia uchádzača je preskúmanie oblastí intelektových, výkonových a osobnostných predpokladov vrátane záujmov a sebahodnotenia, resp. identifikácia rizikových faktorov pre službu v zbore, napríklad rizikových faktorov v osobnej, rodinnej a sociálnej anamnéze. Vyšetrenie realizujú dvaja psychológovia strediska, pričom výsledky vyšetrenia sú psychológmi strediska posudzované komisionálne. Pri posudzovaní duševnej spôsobilosti uchádzača psychológovia vychádzajú z Oblastí skúmania pri psychologickom vyšetrení uchádzača o služobný pomer v Zbore väzenskej a justičnej stráže a kontraindikácií duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré tvoria prílohu č. 5. (5) Vedúci strediska zabezpečí písomné vyhotovenie výsledku vyšetrenia uchádzača, v ktorom uvedie, či uchádzač spĺňa alebo nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v zbore podľa prílohy č. 6. (6) Ak uchádzač pred psychologickým vyšetrením vznesie písomne riaditeľovi ústavu, v ktorom sa uchádza o prijatie do služobného pomeru, námietku o zaujatosti psychológa v danom 7) 28 zákona č. 221/2006 Z. z. 5

6 ústave, psychologické vyšetrenie vykonajú iní psychológovia v danom ústave, alebo sa vyšetrenie vykoná v inom ústave určenom podľa prílohy č. 3. (7) V prípade písomnej žiadosti uchádzača psychológ strediska poskytne uchádzačovi konzultáciu spojenú s interpretáciou výsledkov psychologického vyšetrenia. (8) Pri sťažnosti vo veci psychologického vyšetrenia sa postupuje v súlade s osobitným predpisom. 8) Generálny riaditeľ zboru určí komisiu psychológov, ktorá vykoná kontrolu protokolu z hľadiska dodržania etického a odborného prístupu k vyšetrovanej osobe. O výsledku prešetrenia vypracuje komisia písomný záznam, ktorý následne predloží generálnemu riaditeľovi zboru. (9) Ďalšie psychologické vyšetrenie uchádzača je možné vykonať až po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov od termínu predošlého vyšetrenia. 8 Iné psychologické vyšetrenia (1) Psychologické vyšetrenie uchádzača o funkciu sudcu vykonáva stredisko iba na základe písomnej žiadosti predsedu príslušného krajského súdu alebo okresného súdu a v súlade s osobitným predpisom. 9) V záveroch psychologického vyšetrenia sa uvedie vyjadrenie k osobnostným predpokladom a motivácii uchádzača o funkciu sudcu. Závery psychologického vyšetrenia sú dvomi psychológmi strediska posudzované komisionálne, po formálnej stránke sa vypracujú podľa prílohy č. 7 a v písomnej forme sa predložia výberovej komisii podľa osobitného predpisu. 9) (2) Psychologické vyšetrenie personálnych rezerv zboru vykonáva stredisko na základe žiadosti riaditeľa ústavu príslušného podľa prílohy č. 8. (3) Pri vykonávaní psychologických vyšetrení uchádzačov o funkciu sudcu a personálnych rezerv zboru 10) sa postupuje primerane podľa ustanovení 7 a 10. (4) Psychologické vyšetrenia personálnych rezerv zabezpečujú psychológovia strediska príslušného podľa prílohy č. 8 a uchádzačov o funkciu sudcu podľa prílohy č. 9. Výpomoc stredísk pri vykonávaní psychologických vyšetrení sa zabezpečuje podľa prílohy č Kontrolné psychologické vyšetrenie (1) Riaditeľ ústavu môže nariadiť kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka zboru, u ktorého sa začali prejavovať zmeny v správaní a konaní, ktoré spochybňujú jeho spoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon štátnej služby; žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického 8) Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. 9) 10 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 483/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu sudcu. 10) RGR č. 24/

7 vyšetrenia podáva riaditeľovi ústavu nadriadený príslušníka zboru, u ktorého sa začali predmetné zmeny prejavovať. (2) Kontrolné psychologické vyšetrenie na základe nariadenia riaditeľa ústavu vykoná po dodaní podkladov klinický psychológ určený na túto činnosť v nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len určený klinický psychológ ). (3) Podkladmi ku kontrolnému psychologickému vyšetreniu sa rozumejú a) žiadosť o kontrolné psychologické vyšetrenie s vyplnením predtlače podľa prílohy č. 10, b) služobné hodnotenia za celú dobu pôsobenia v služobnom pomere, c) kompletný písomný protokol psychologického vyšetrenia príslušníka zboru ako uchádzača o služobný pomer v zbore (ďalej len protokol ), ak je k dispozícii. (4) Určený klinický psychológ je ku kontrolnému psychologickému vyšetreniu oprávnený vyžiadať si konziliárne lekárske vyšetrenia podľa riešenej problematiky s odporúčaním prieskumu zdravotného stavu. (5) Po vyhodnotení podkladov a výsledkov psychologického vyšetrenia príslušníka zboru a na základe oblastí skúmania a kontraindikácií uvedených v prílohe č. 5 vypracuje určený klinický psychológ posudok o duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby a do 15 kalendárnych dní od vykonania kontrolného psychologického vyšetrenia ho zašle riaditeľovi ústavu, ktorý kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka zboru nariadil. V závere psychologického vyšetrenia určený klinický psychológ uvedie, či príslušník zboru a) je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby alebo b) nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. (6) Obdobne sa postupuje u príslušníkov zboru zaradených na Inštitúte vzdelávania zboru a na Generálnom riaditeľstve zboru. 10 Archivácia psychologických vyšetrení (1) Kompletný protokol psychologického vyšetrenia tvorí a) psychologické vyšetrenie, b) výstupy všetkých použitých psychodiagnostických metód, c) kresby klienta, ak boli súčasťou vyšetrenia, d) v prípade psychologického vyšetrenia uchádzača aj písomné vyhotovenie výsledku. (2) Protokol psychologického vyšetrenia a jeho časti sú uložené a archivované spolu pod jedným číslom a nakladá sa s nimi v súlade s osobitným predpisom 11) a interným predpisom. 12) (3) Výsledok psychologického vyšetrenia uchádzača sa zaznamená v aplikácii VVVT v časti Dokumentácia psychológa Iné vyšetrenia. 11) 12) Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. RMS č. 3/2005, ktorým sa vydáva Registratúrny poriadok Zboru väzenskej a justičnej stráže v znení RMS č. 14/

8 (4) Psychologické vyšetrenie odsúdeného je súčasťou osobnej karty odsúdeného v aplikácii VVVT. Psychologické vyšetrenie odsúdeného v príslušnej osobnej karte odsúdeného v aplikácii VVVT je potrebné realizovať uložením podpísanej verzie dokumentu s uvedením hodnosti, titulu, mena a priezviska psychológa vo formáte PDF. V prípade chýbajúceho psychologického vyšetrenia odsúdeného v osobnej karte v aplikácii VVVT je potrebné zabezpečiť jeho doplnenie podľa pokynov Odboru výkonu väzby a výkonu trestu Generálneho riaditeľstva zboru. TRETIA ČASŤ Psychologická činnosť s obvinenými a odsúdenými 11 Postup pri vykonávaní psychologickej činnosti s obvinenými a odsúdenými (1) Psychologickú činnosť s obvineným vykonáva psychológ v prípadoch ustanovených v osobitnom predpise. 13) Žiadosť alebo podnet na poskytnutie psychologickej služby sa vypracuje podľa prílohy č. 11a, respektíve 11b a archivuje sa v súlade s interným predpisom. 12) (2) Psychologická činnosť podľa 2 ods. 1 písm. a) bod 1. sa s obvineným alebo odsúdeným vykonáva na základe a) písomnej žiadosti obvineného alebo odsúdeného (intervencia, krízová intervencia, psychologické poradenstvo, psychoterapia), b) podnetu príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru alebo inej osoby podieľajúcej sa na zaobchádzaní (intervencia, krízová intervencia, psychologické poradenstvo, psychoterapia a psychologická osveta), c) potrieb uplatnenia zásad diferenciácie odsúdených (psychodiagnostický rozhovor), d) potreby stabilizácie psychického stavu obvineného alebo odsúdeného v záujme predchádzania vzniku sebapoškodení alebo samovrážd, e) programu zaobchádzania stanoveného odsúdenému, f) plánu organizovanej činnosti nástupného oddielu. (3) Informácie o skupinovom psychologickom poradenstve a psychologickej osvete sa uvádzajú v ponukovom liste, respektíve v ponukovom liste kultúrno osvetovej činnosti. (4) Osobitná pozornosť sa pri vykonávaní psychologickej činnosti venuje eliminácii prípadov sebapoškodenia, suicidálnych pokusov a maladaptívnych prejavov obvineného alebo odsúdeného. Každý zistený prípad alebo pokus sebapoškodenia alebo suicidálny pokus obvineného alebo odsúdeného sa rieši bezodkladne. Príslušník zboru podieľajúci sa na zaobchádzaní s obvinenými a odsúdenými takýto prípad bezodkladne oznámi vedúcemu oddelenia výkonu väzby/výkonu väzby a výkonu trestu/výkonu väzby a otvoreného oddelenia/výkonu trestu/ výkonu trestu a otvoreného oddelenia/otvoreného oddelenia, ktorý ihneď zabezpečí intervenciu psychológa. 13) 28 zákona č. 221/2006 Z. z. 8

9 (5) V rámci zaobchádzania s obvineným alebo odsúdeným so strednou alebo vysokou mierou rizika spáchania samovraždy, ktorému bol nariadený zvýšený dohľad alebo monitorovanie psychológ spracuje návrh Programu poskytovania psychologických služieb podľa prílohy č. 12 obvinenému alebo odsúdenému so strednou alebo vysokou mierou rizika spáchania samovraždy s prihliadnutím na jeho individualitu, osobitosti, psychický a zdravotný stav a určí v ňom formu a frekvenciu poskytovania psychologických služieb. Návrh Programu poskytovania psychologických služieb obvinenému alebo odsúdenému so strednou alebo vysokou mierou rizika spáchania samovraždy predloží vedúci úseku/skupiny psychodiagnostickej a konzultačnej činnosti alebo vedúci oddelenia výkonu trestu/výkonu trestu a otvoreného oddelenia/otvoreného oddelenia na schválenie riaditeľovi ústavu; po jeho schválení ho psychológ vloží do ambulantnej knihy v aplikácii VVVT. Pokiaľ nie je schválený Program poskytovania psychologických služieb, psychológ navštívi obvineného alebo odsúdeného so strednou alebo vysokou mierou rizika spáchania samovraždy minimálne jedenkrát denne počas výkonu štátnej služby v čase jeho prítomnosti v ústave podľa denného rozkazu riaditeľa ústavu za účelom poskytnutia psychologických služieb. (6) Obvinený potvrdí súhlas s vykonaním psychologickej služby svojím podpisom na žiadosti. Odmietnutie intervencie psychológa obvineným alebo odsúdeným sa zadokumentuje na druhej strane žiadosti alebo podnetu a v aplikácii VVVT v časti Ďalšie záznamy vo výberovej položke Iné záznamy aktivita: Záznam referenta režimu alebo iného príslušníka. (7) Obvinenému psychológ poskytne psychologickú službu v súlade s osobitným predpisom. 14) V akútnom prípade možno po telefonickom súhlase vedúceho oddelenia výkonu väzby/výkonu väzby a výkonu trestu/ výkonu väzby a otvoreného oddelenia zabezpečiť jeho písomné stanovisko dodatočne. (8) Obvineným umiestneným v oddiele so zmierneným režimom v prípade záujmu poskytuje psychológ strediska i skupinové formy psychologického poradenstva a osvety. (9) V nástupnom oddiele vykoná psychológ s každým odsúdeným psychodiagnostický rozhovor. (10) Obsahom individuálnych a skupinových foriem psychologickej činnosti vykonávanej s odsúdeným je pôsobenie na osobnosť odsúdeného v súlade s účelom výkonu trestu, cieľmi zaobchádzania a s cieľom vytvárania podmienok na resocializáciu odsúdených; pôsobenie je zamerané najmä na zmenu postojov a správania odsúdených tak, aby bolo v súlade so spoločenskými normami. (11) Skupinové formy psychologickej činnosti sú zamerané na prehĺbenie zaobchádzania s odsúdenými. Vykonávajú sa spravidla s osemčlennou až dvanásťčlennou skupinou odsúdených spravidla v rozsahu 1 2 hodiny týždenne. 14) Vyhláška MS SR č. 437/2006 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu väzby v znení Vyhlášky MS SR č. 361/2008 Z. z. 9

10 12 Dokumentovanie psychologickej činnosti s obvineným a odsúdeným (1) Dokumentácia o vykonávaní psychologickej činnosti s obvineným alebo odsúdeným podľa 2 ods. 1 písm. a) bod 1. sa vedie v elektronickej forme v aplikácii VVVT. (2) Psychológ vedie ambulantnú knihu o individuálne vykonávaných psychologických službách v aplikácii VVVT v časti Dokumentácia psychológa Ambulantná kniha. Psychológ pri vykonávaní individuálnej psychologickej služby v ambulantnej knihe vyznačuje základné číslo obvineného alebo odsúdeného, formu psychologickej služby, jej stručný obsah a do položky Odporúčania pre personál zaznačí návrh na ďalší postup v zaobchádzaní s obvineným alebo odsúdeným. Ak sa vyskytne problém súvisiaci so zdravotným stavom obvineného alebo odsúdeného, psychológ prekonzultuje prípad s lekárom alebo psychiatrom, o čom vykoná lekár alebo psychiater záznam s odporúčaním ďalšieho postupu v zaobchádzaní s obvineným alebo odsúdeným v aplikácii VVVT v časti Ďalšie záznamy vo výberovej položke Iné záznamy aktivita: Záznam referenta režimu alebo iného príslušníka. (3) Účasť obvineného alebo odsúdeného v skupinovej forme psychologickej činnosti eviduje psychológ v aplikácii VVVT v časti Voľnočasové aktivity Skupinové formy práce Zoznam členov, resp. Záznam o práci a evidencia účasti. Dôležité poznatky o prejavoch a zmenách správania obvineného alebo odsúdeného počas činnosti skupiny sa zaznamenávajú aj v aplikácii VVVT v časti Ďalšie záznamy vo výberovej položke Iné záznamy aktivita: Záznam referenta režimu alebo iného príslušníka. (4) Dokumentácia v aplikácii VVVT v časti Voľnočasové aktivity Skupinové formy práce obsahuje a) tematický plán (vytýčené ciele, náplň činnosti, metódy, techniky), b) zoznam členov, c) záznam o práci a evidenciu účasti, d) záverečné vyhodnotenie činnosti skupiny. 13 Súčinnosť pri vykonávaní psychologickej činnosti s obvineným a odsúdeným Pri vykonávaní psychologickej činnosti s obvineným alebo odsúdeným spolupracuje psychológ najmä s vedúcim oddelenia výkonu väzby/výkonu väzby a výkonu trestu/výkonu väzby a otvoreného oddelenia/výkonu trestu/ výkonu trestu a otvoreného oddelenia/otvoreného oddelenia s príslušným pedagógom, samostatným referentom režimu, sociálnym pracovníkom, lekárom, psychiatrom, väzenským kaplánom, podľa situácie a potreby aj s ďalšími príslušníkmi zboru, zamestnancami zboru a inými osobami. ŠTVRTÁ ČASŤ Poskytovanie psychologickej starostlivosti príslušníkovi zboru a zamestnancovi zboru 10

11 14 Psychologická starostlivosť (1) Cieľom poskytovania psychologickej starostlivosti je podporovať zabezpečovanie duševnej spôsobilosti, osobnostný rozvoj a pripravenosť príslušníka zboru na efektívny výkon služby a zamestnanca zboru na plnenie pracovných úloh, ako aj prevenciu vzniku duševných problémov, ťažkostí, porúch a chorôb. Poskytovanie psychologickej starostlivosti prispieva k celkovému upevňovaniu a rozvoju duševného zdravia a uplatneniu zdravého životného štýlu príslušníka zboru a zamestnanca zboru. (2) Formy poskytovania psychologickej starostlivosti príslušníkom zboru a zamestnancom zboru sú a) psychologická osveta, psychologické poradenstvo a psychoterapia, b) posttraumatická intervenčná starostlivosť, c) psychologické vzdelávanie a príprava príslušníkov zboru a zamestnancov zboru v súlade s aktuálnou koncepciou vzdelávania príslušníkov zboru a zamestnancov zboru formou prednášok, konzultácií, výcvikov a supervízie. 15 Posttraumatická intervenčná starostlivosť (1) Posttraumatická intervenčná starostlivosť je špecifická starostlivosť poskytovaná príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru, ktorý v súvislosti s plnením služobných úloh alebo pracovných úloh alebo v osobnom živote zažil traumatizujúcu udalosť, ktorá by mohla potenciálne negatívne ovplyvňovať jeho ďalší výkon štátnej služby. (2) Za traumatizujúcu udalosť sa pre príslušníka zboru a zamestnanca zboru považuje najmä a) použitie zbrane alebo iného donucovacieho prostriedku, b) smrť kolegu, blízkej osoby, obvineného alebo odsúdeného, c) akcia na záchranu rukojemníkov, d) pokus o samovraždu alebo samovražda v blízkom okolí, e) prenasledovanie nebezpečného páchateľa, f) zákrok proti agresívnej skupine alebo jednotlivcovi, g) živelná pohroma, dopravná nehoda s vážnymi následkami, h) iná mimoriadna udalosť, ktorá môže vyvolať abnormálne reakcie príslušníka zboru a zamestnanca zboru. (3) Cieľom poskytovania posttraumatickej intervenčnej starostlivosti je zmiernenie následkov traumatizujúcej udalosti, najmä v oblasti neadekvátneho prežívania a správania príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru (napríklad strach, úzkosť, apatia, depresia, agresivita, panické reakcie), predchádzanie psychickým poruchám či chorobám, obnovenie psychického zdravia a psychickej spôsobilosti pre vykonávanie služobnej činnosti alebo pracovnej činnosti. (4) Posttraumatická intervenčná starostlivosť sa poskytuje individuálne alebo skupinovo vo forme akútnej krízovej intervencie (napr. defusing), v prípade potreby na mieste traumatizujúcej udalosti bezprostredne, najneskôr však do 24 hodín. Subakútna krízová intervencia (napr. debriefing) sa poskytuje po 48 hodinách, najneskôr do jedného týždňa. 11

12 Dlhodobá posttraumatická intervenčná starostlivosť sa poskytuje v čase potrebnom na kompenzáciu psychických dôsledkov traumy. (5) Akútnu krízovú intervenciu poskytuje psychológ osobne alebo prostredníctvom linky dôvery. Subakútnu krízovú intervenciu poskytuje psychológ zboru, prípadne psychológ, ktorý poskytol akútnu krízovú intervenciu, podľa možnosti v spolupráci so spolupracovníkmi a rodinnými príslušníkmi postihnutého. Dlhodobú posttraumatickú intervenčnú starostlivosť vrátane starostlivosti počas prípadnej hospitalizácie zabezpečuje psychológ v spolupráci s príslušným zdravotníckym zariadením. (6) O poskytnutie posttraumatickej intervenčnej starostlivosti je oprávnený požiadať príslušník zboru alebo zamestnanec zboru už v priebehu traumatizujúcej udalosti alebo v ktoromkoľvek čase po jej skončení priamo psychológa alebo požiada o sprostredkovanie nadriadeného, spolupracovníka a podobne. Bezprostredne nadriadený informuje príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru postihnutého traumatickou udalosťou o možnosti požiadať o intervenciu a je oprávnený v prípade potreby jej poskytnutie sprostredkovať. (7) Na poskytnutie posttraumatickej intervenčnej starostlivosti sa príslušníkovi zboru a zamestnancovi zboru vždy poskytne nevyhnutná doba počas výkonu služby / pracovnej doby alebo mimo výkonu služby / pracovnej doby; podľa okolností sa doba a rozsah intervenčnej starostlivosti vždy prispôsobí potrebe psychickej stabilizácie príslušníka zboru a zamestnanca zboru. 16 Podmienky poskytovania psychologickej starostlivosti príslušníkovi zboru a zamestnancovi zboru (1) Psychologická starostlivosť o príslušníka zboru a zamestnanca zboru sa organizačne zabezpečuje a poskytuje v ústavoch. (2) Vo vybraných ústavoch sa ako súčasť poskytovania psychologickej starostlivosti zriaďuje linka dôvery. Činnosť linky dôvery upravuje príloha č. 13. (3) Psychologická starostlivosť sa poskytuje príslušníkovi zboru a zamestnancovi zboru počas celého obdobia výkonu štátnej služby alebo pracovného pomeru. Psychologická starostlivosť sa tiež môže poskytovať bývalému príslušníkovi zboru a zamestnancovi zboru, ak o ňu prejaví záujem. (4) Nadriadený na všetkých stupňoch riadenia vytvára pre poskytovanie psychologickej starostlivosti vhodné podmienky. (5) V súvislosti s poskytovaním psychologickej starostlivosti nemôže byť príslušník zboru a zamestnanec zboru žiadnym spôsobom znevýhodnený vo svojom služobnom alebo pracovnom zaradení. 12

13 17 Zásady a špecifiká poskytovania psychologickej starostlivosti (1) Príslušník zboru a zamestnanec zboru je oboznámený s rozsahom psychologickej činnosti prostredníctvom psychologickej osvety poskytovaním kvalifikovaných informácií, rád a návodov prostredníctvom rozhovorov, besied, prednáškovej činnosti, letákov, článkov, internetových stránok a podobne. (2) Témy z oblasti psychohygieny, psychologickej osvety a prevencie sú súčasťou cyklickej prípravy príslušníkov zboru a podľa potreby súčasťou programu porady alebo školenia príslušníkov zboru. (3) Psychologická prevencia je zameraná na predchádzanie nežiaducim javom psychologického charakteru, predovšetkým psychického zlyhania v dôsledku nadmernej psychickej záťaže, možného vzniku psychických porúch, zneužívania liekov a návykových látok, eliminovania negatívnych vzťahov a konfliktov medzi príslušníkmi zboru a zamestnancami zboru, prejavov nedisciplinovaného správania a problematického plnenia úloh a povinností príslušníka zboru a zamestnanca zboru. (4) Psychologická prevencia sa realizuje optimalizáciou procesu výberu uchádzačov 15) a výberu príslušníkov zboru na vybrané funkcie Generálneho riaditeľstva zboru a ústavov, skvalitňovaním ich odbornej a psychologickej pripravenosti, 16) hlbším poznaním ich vlastných možností a predpokladov, informovanosťou o problematike príčin vzniku psychických porúch a ochorení, dodržiavaním zásad psychohygieny a uplatňovaním zdravého životného štýlu. (5) Psychologické poradenstvo je realizované individuálnou, prípadne skupinovou formou a orientuje sa na služobné, pracovné a osobné problémy príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, na elimináciu nežiaducich foriem ich správania, na najviac ohrozené skupiny príslušníkov zboru a zamestnancov zboru a na odbornú pomoc nadriadeným zboru. (6) Psychologické poradenstvo je organizované tak, aby príslušník zboru a zamestnanec zboru mal možnosť výberu poradcu v rámci ústavu alebo zboru napríklad prostredníctvom linky dôvery a v prípade potreby aj mimo zboru. (7) Psychologické poradenstvo môže byť v prípade potreby rozšírené o psychoterapiu. (8) Psychologické poradenstvo sa vykonáva po vzájomnej dohode príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru a psychológa v čase výkonu štátnej služby alebo v pracovnom čase vždy s podmienkou riadneho zabezpečenia plnenia služobných povinností príslušníka zboru a pracovných povinností zamestnanca zboru. Ak si služobné alebo pracovné zaradenie vyžaduje zastupovanie príslušníka zboru alebo zamestnanca zboru, bezprostredne nadriadený zariadi zastupovanie počas doby nevyhnutnej na poskytnutie psychologického poradenstva každému príslušníkovi zboru alebo zamestnancovi zboru, ktorý o to požiada. 15) RGR č. 12/2005, ktorým sa upravuje postup pri prijímaní občanov do služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže v znení RGR č. 3/ ) RGR č. 24/

14 18 Spolupráca pri zabezpečovaní poskytovania psychologickej starostlivosti Pri zabezpečovaní poskytovania psychologickej starostlivosti spolupracuje psychológ predovšetkým s nadriadenými na všetkých úrovniach riadenia, ako aj s ďalšími odborníkmi, napríklad lekárom a fyzioterapeutom poskytujúcim zdravotnú starostlivosť príslušníkom zboru 17) a zamestnancom zboru, sociálnym pracovníkom, pedagógom alebo osobou vykonávajúcou duchovnú službu v ústave. PIATA ČASŤ 19 Štandardy vykonávania psychologickej činnosti (1) Psychológ sa pri vykonávaní psychologickej činnosti riadi zásadami profesionálnej etiky 18) a príslušnými ustanoveniami osobitných predpisov, 19) je nestranný a zachováva mlčanlivosť 20) o skutočnostiach, o ktorých sa v súvislosti s psychologickou činnosťou dozvedel. (2) Psychologickú činnosť môžu vykonávať len osoby, ktoré absolvovali jednoodborové magisterské štúdium v odbore psychológia a na vykonávané činnosti (psychoterapia, sociálnopsychologický výcvik 21) ) získali príslušné osvedčenie a spĺňajú ďalšie podmienky ustanovené osobitným predpisom. 22) (3) Psychológ pri vykonávaní činnosti používa vedecky overené a štandardizované psychodiagnostické metódy, postupy a techniky zodpovedajúce súčasným poznatkom psychologických vied a stavu praxe. Psychológ strediska realizuje spravidla dve psychologické činnosti v jednom odpracovanom dni podľa aktuálnych podmienok v ústave, ak zároveň nevykonáva v ten istý deň iné služobné činnosti alebo neplní iné služobné povinnosti. (4) Psychológ sa stará o svoj odborný rast, priebežne zvyšuje vlastnú psychologickú kvalifikáciu, podľa potrieb a možností sa aktívne zúčastňuje odborných psychologických seminárov, školení, výcvikov, stáží a iných vzdelávacích aktivít organizovaných zborom, prípadne inými inštitúciami. (5) Nadriadení vytvárajú psychológom zboru primerané podmienky pre vzdelávanie. Psychológom umožňujú v súlade s potrebami zboru vykonávať odbornú prax na iných pracoviskách v rámci zboru; v prípade potreby aj na mimorezortných pracoviskách v rozsahu najviac 40 hodín ročne. 17) RGR č. 28/2007 o zdravotnej starostlivosti o príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a zamestnancov Zboru väzenskej a justičnej stráže. 18) Etický kódex psychologickej činnosti vydaný Psychologickou spoločnosťou SAV. 19) Zákon č. 428/2002 Z. z. 20) 3 zákona č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 21) RGR č. 25/2010 o vzdelávaní príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a zamestnancov Zboru väzenskej a justičnej stráže v znení RGR č. 6/ ) Zákon č. 73/1998 Z. z. 14

15 (6) Zvyšovanie odbornej úrovne psychológov v oblasti psychologickej diagnostiky, psychologického poradenstva, psychoterapie a poskytovania psychologickej starostlivosti organizuje Odbor výkonu väzby a výkonu trestu Generálneho riaditeľstva zboru v súlade s aktuálnou koncepciou vzdelávania príslušníkov zboru a zamestnancov zboru, tiež formou spolupráce s akreditovanými vzdelávacími inštitúciami, odborníkmi ozbrojených síl, ozbrojených zborov a inými odborníkmi. 20 Materiálno-technické zabezpečenie psychologickej činnosti (1) V strediskách sa vytvárajú vhodné priestory na archivovanie materiálov zo psychologických vyšetrení, diagnostických metodík a pomôcok tak, aby boli chránené pred zneužitím. Psychologické testy, manuály a šablóny na vyhodnotenie musia byť uložené a uzamknuté v trezore alebo v plechovej skrini. (2) V štandardnom vybavení stredísk sú psychodiagnostické testy, pomôcky a počítačová technika s príslušným softvérovým vybavením. Ústav zabezpečuje pre stredisko pravidelné aktualizovanie a dopĺňanie psychodiagnostických testov a pomôcok. Základné psychodiagnostické testy a pomôcky zabezpečuje ústav aj pre psychológov úseku najmä v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia, v ktorých psychológ úseku vykonáva v určených prípadoch psychologické vyšetrenia odsúdených. 23) (3) Každý psychológ má samostatnú pracovňu zariadenú primerane podľa osobitného predpisu. 24) (4) V stredisku a v oddeleniach výkonu väzby/výkonu väzby a výkonu trestu/ výkonu väzby a otvoreného oddelenia/ výkonu trestu/výkonu trestu a otvoreného oddelenia/ otvorenom oddelení je k dispozícii miestnosť vhodná na vykonávanie psychologickej činnosti a to na vykonávanie skupinových psychodiagnostických vyšetrení, odborných inštruktáží, porád, poskytovanie psychologického poradenstva, konzultácií, ako aj poskytovanie psychologickej starostlivosti príslušníkom zboru a zamestnancom zboru. Zrušujem: ŠIESTA ČASŤ Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia RGR č. 9/2005 o zriadení poradnej komisie na prerokovanie odvolania proti rozhodnutiam vydaným podľa zákona č. 211/2000 Z. z. zákon o slobode informácií, 23) 11 ods. 3 vyhlášky č. 368/2008 Z. z. 24) Oddiel 1 I. časť písmeno N. AMBULANCIA KLINICKEJ PSYCHOLÓGIE bod 2. písm. b) prílohy č. 1 k Výnosu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č /2008- OL z 10. septembra 2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov. 15

16 2. RGR č. 40/2007, ktorým sa mení RGR č. 9/2005 o zriadení poradnej komisie na prerokovanie odvolania proti rozhodnutiam vydaným podľa zákona č. 211/2000 Z. z. zákon o slobode informácií, 3. RGR č. 61/2008 o psychologickej činnosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže, 4. RGR č. 35/2009, ktorým sa mení a dopĺňa RGR č. 61/2008 o psychologickej činnosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže, 5. RGR č. 10/2010, ktorým sa mení a dopĺňa RGR č.61/2008 o psychologickej činnosti v Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení RGR č. 35/ Tento rozkaz nadobúda účinnosť 25. mája Bratislava, 22. mája 2012 Číslo: GR ZVJS-35/ Prílohy: 13/18 plk. Mgr. Róbert Mudronček v. r. generálny riaditeľ 16