1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE Dôvody obstarania Hlavné ciele a úlohy Údaje o súlade s územným plánom Postup a spôsob spracovania

Transkript

1 1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE 1.1. Dôvody obstarania Prieskum a rozbor krajinných a prírodných prvkov v prihraničnom území medzi mestom Bratislava a susediacimi rakúskymi obcami bol obstaraný na základe potreby identifikácie základných krajinných a prírodných podmienok v danom území pre ďalšie spracovanie projektu týkajúceho sa rozvoja územia mesta Bratislavy na pravom brehu Dunaja. Analýza podmienok stanoví jasnejší rámec pre pripravovaný projekt a pomôže definovať hlavné problémy na riešenie v uvedenom území. Výsledkom prieskumov a rozborov bude stanovenie základných problémových okruhov, ktoré sa využijú pri koncipovaní zadania projektu Hlavné ciele a úlohy Cieľom úlohy je vytvoriť plnohodnotný podklad pre riešenie oblasti rozvoja krajinných a prírodných prvkov v južnej časti hl. m. SR Bratislavy. Výsledky analýz a identifikácia problémov budú smerovať k vytvoreniu základných téz pre riešenie tejto oblasti v ďalšom období, spracovania územnoplánovacích podkladov formou štúdií a generelov, s výhľadom zapracovania záverov do aktualizácie územnoplánovacej dokumentácie mesta a MČ Údaje o súlade s územným plánom Spracovanie prieskumov a rozborov nadväzuje metodicky na územný plán hl.m. SR Bratislavy predovšetkým z dôvodu následnej jednoduchej implementácie výstupov z úlohy,ako aj spôsobu zapracovanie do územnoplánovacích podkladov na úrovni mesta. Pokiaľ ide o vecnú nadväznosť na javy zachytené v riešenej dokumentácií a UPN hl.m. SR Bratislavy, tento podklad tvorivo rozvíja oblasť riešenia sídelnej zelene, krajinných prvkov a prírodných a ekologických prvkov na území južného mesta v nadväznosti na adekvátne prostredia na Rakúskej strane, preto ani nie je účelné prísne dodržiavať koncepciu zachytenú v UPN hl.m. SR Bratislavy Postup a spôsob spracovania Úloha je spracovaná v zmysle zákona 50 / 1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a v zmysle vykonávacej vyhlášky MŽP SR č. 55 / 2001 Z.z. o územno plánovacích podkladoch a územno plánovacej dokumentácií, v nasledovnej skladbe: 1.Prípravné práce : príprava a úprava mapových podkladov, analýza krajiny, základné geografické a geologické charakteristiky,... 1

2 naštudovanie všetkých relevantných podkladov spracované a schválené ÚPP a UPD, 2. Prieskumy, rozbory a identifikácia problémov analýza súčasného stavu prieskumy a rozbory, terénny prieskum, identifikácia existujúcej krajinnej štruktúry v riešenom území a jej okolí, vrátane vyhlásených chránených území a celkov, identifikácia existujúcej krajinnej štruktúry v prihraničnom území v Rakúskej republike, vrátane vyhlásených chránených území a celkov, naštudovanie relevantnej dokumentácie a aktuálnych projektov v prihraničnom území v SR a Rakúskej republike, vyhodnotenie analýzy a identifikácia problémov v území so zameraním na možný priestorový potenciál krajinnej štruktúry vyšpecifikovanie požiadaviek pre zadanie Grafická časť: 1. širšie vzťahy, zeleň a priemet prvkov ÚSES M 1 : , ( ) 2. komplexný rozbor M 1 : , 3. funkčné využitie krajinnej štruktúry M 1 : , 4. grafické schémy a škice definujúce problémy v území M podľa potreby Textová a tabuľková časť v skladbe: 1 ZÁKLADNÉ ÚDAJE 1.1 Dôvody obstarania 1.2 Hlavné ciele a úlohy 1.3 Údaje o súlade s územným plánom 1.5 Postup a spôsob spracovania 2 ANALÝZA A IDENTIFIKÁCIA KRALINNEJ ŠTRUKTÚRY 2.1 Vymedzenie hranice riešeného územia 2.2 Opis riešeného územia 2.3 Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí územného plánu obce 2.4 Vyhodnotenie limitov využitia územia 2.5 Sídelná zeleň 2.6 Ochrana prírody 2.7 Územný systém ekologickej stability ( ÚSES ) 2.8 Životné prostredie 3. SYNTÉZA 3.1 Špecifikácia požiadaviek 3.2 Výstupy do zadania 2

3 3.3 Záverečné odporúčania 2. ANALÝZA A IDENTIFIKÁCIA KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY 2.1. Vymedzenie hranice riešeného územia Riešené územie je tvorené približne katastrálnymi územiami mestských častí Bratislavy: MČ Petržalka MČ Jarovce, MČ Rusovce MČ Čunovo Nakoľko predmetom riešenia je predovšetkým prihraničné územie medzi Rakúskou a Slovenskou republikou, v rámci širších územných vzťahov je potrebné zohľadniť adekvátne javy ( krajinné a prírodné ) na rakúskej a čiastočne aj na Maďarskej strane OPIS RIEŠENÉHO ÚZEMIA Riešené územie sa rozprestiera na pravom brehu Dunaja, v prihraničnom území medzi mestom Bratislava a susediacimi rakúskymi obcami. Za najdotknutejšie plochy sa na slovenskej strane považuje územie v katastroch obcí Jarovce, Rusovce a Čunovo. Z územia mesta Bratislava sa na pravom brehu Dunaja rozprestiera MČ Petržalka. Na rakúskej strane sú to hlavne prihraničné obce Kittsee, Berg, Deutsch Jahrndorf resp. Wolfsthal. V rámci riešeného územia sa jedná o ideové napojenie na už existujúcu štúdiu s názvom KOBRA ( ktorá pojednáva prihraničné územie a jeho ďalší možný rozvoj, avšak len z rakúskej strany. Okrem zastavanej plochy intravilánu je projektové územie zväčša tvorené poľnohospodárskou pôdou s porastom vetrolamov a chránenými prírodnými územiami. Biotopy pozostávajú z druhovo bohatých, druhotných stepných spoločenstiev na sprašových a aluviálnych pôdach rieky Dunaj. Časť územia je intenzívne obhospodarovaná orná pôda predelená vetrolamami a poľnými cestami. Hlavnou činnosťou je tu pestovanie plodín (kukurica, olejnaté plodiny, krmoviny), poľovníctvo a turistika (bicyklovanie) KLIMATICKÉ POMERY Jedná sa o teplý a suchý nížinný klimatický región s chladnou zimou. Podľa klimaticko-geografického typu ide o prechod medzi nížinnou a horskou klímou. Nížinná klíma je s miernou inverziou teplôt, suchá mierne suchá, podtypu teplá. Horská klíma je s malou inverziou teplôt, vlhká veľmi vlhká, podtypu mierne teplá. Suma priemerných denných teplôt s teplotou 10 C: >3000 Dĺžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5 C: 242 dní 3

4 Rozdiel potenciálneho výparu a zrážok v mm: 200 Priemerný počet mrazových dní v roku: 91,2 dní Priemerný počet ľadových dní v roku: 30 dní Priemerná výška snehovej prikrývky v roku 9,3 cm Hĺbka premŕzania pôdy kolíše v rozmedzí: cm Priemerná teplota vzduchu v januári: -1 2 C Priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (IV IX): C Celé územie vykazuje rovinatý charakter, bez prejavu plošnej vodnej erózie 0-1 resp. s možnosťou prejavu 1-3. Z hlavných pôdnych typov sú najviac zastúpené fluvizeme a černozeme. (viď mapa č.1 Bonitované pôdno-ekologické jednotky) Stručná história územia Kvalita pôdy, blízkosť rieky a lužné lesy priťahovali obyvateľov, ale trvalé osídlenie sa stabilizovalo len pomaly. Príčinou boli záplavy, ktoré takmer pravidelne ničili úrodu a zatápali obydlia. V prvej polovici 18. storočia nemeckí, chorvátski a slovenskí osadníci kupovali pozemky od Pálffyovcov, vtedajších majiteľov. V tejto pestrej národnostnej spleti dostávalo územie a jeho časti rôzne pomenovania. Chorvátski a slovenskí osadníci sa údajne upriamili na meno správcu pálffyovského majetku, ktorý sa volal Petrus Zalka. Skomolením a neskôr zľudovením tohto mena vzniklo pomenovanie Petržalka. Podľa iného vysvetlenia vznikol názov Petržalka od petržlenu, ktorý sa tu údajne hojne pestoval. Mapy z druhej polovice 18.storočia ukazujú, že územie dnešnej Petržalky bolo ešte stále sústavou ostrovov, oddelených dunajskými ramenami (Pečnianske, Kapitulské, Chorvátske a Rusovecké rameno). Dnes je zachované už iba Chorvátske rameno. Úpravy miestneho terénu iniciovala Mária Terézia ( ). Na jej pokyn sa začala od roku 1771 postupne budovať sústava hrádzí proti záplavám. Po hlavnej hrádzi viedla dôležitá obchodná kráľovská cesta spájajúca Bratislavu s Viedňou. Za novou pobrežnou hrádzou vznikol v roku 1773 petržalský park, nazývaný Sternallee, podľa 8 alejí schádzajúcich sa na strednom námestíčku. Neskôr sa park volal aj Au park a od r Sad Janka Kráľa. V mierových časoch sa stávala Petržalka najmä vďaka svojmu veľkému parku čoraz viac miestom oddychu bratislavských obyvateľov. V tomto období postavili v susedstve bývalej stanice propeleru štýlovú kaviareň Au-caffé (1827) a letné divadlo - amfiteáter Aréna (1828). V roku 1866 mala Petržalka 594 obyvateľov a 103 domov. V roku 1920 tu žilo už 10- tisíc obyvateľov, pred druhou svetovou vojnou 23-tisíc. Dnes ich je vyše 115 tisíc. Pred prvou svetovou vojnou a medzi vojnami žili v Petržalke Nemci, Slováci, Česi, Maďari, Židia, Bulhari, Chorváti a Rómovia. V medzivojnovom období zaznamenala rýchly rozvoj. Za desať rokov vzrástol počet obyvateľov viac ako trojnásobne. Z malej osady sa rýchlo vyvinula najväčšia dedina na Slovensku. V Petržalke sa však rozvíjal aj priemysel. Napr. od r tu bola fabrika GUMON GUMMI UND BALLATA WERKE AG - SEMPERIT, z ktorej sa neskôr stal 4

5 závod MATADOR. Bola tu tiež továreň DIAVA na čistiace a leštiace prostriedky pre domácnosť, Sphinx továreň na smaltovaný riad, či TEHELŇA Antona Durvaya a mnohé ďalšie. Petržalka bola až do 70-tych rokov bola známa tiež vynikajúcim ovocím, najmä marhuľami, ktoré tu mali stáročnú tradíciu. V tridsiatych rokoch minulého storočia sa sľubný vývoj Petržalky v dôsledku predvojnových a vojnových udalostí zabrzdil. Od októbra 1938 bola na základe Viedenskej arbitráže okupovaná nemeckými vojskami a od septembra 1939 bola aj formálne odtrhnutá od Československa a pripojená k nacistickému Nemecku. Po druhej svetovej vojne pripadla naspäť Československu. Oficiálne sa Petržalka stala súčasťou Bratislavy až v roku Mala vtedy 106 ulíc. Dnes ich má 166.( spracované podľa ) V 80. rokoch minulého storočia sa Bratislava Petržalka stala centrom prekážkových konských dostihov a dejiskom dostihových pretekov. V Bratislave sa prvé dostihy odbehli vďaka mecenášstvu grófa Széchényiho v máji Neskôr sa v Bratislave konala klasická skúška Trial Stakes a v roku 1867 bol v hostinci "U zeleného stromu" (dnešný hotel Carlton) založený rakúsky Jockey - Club, ktorého najdôležitejšou osobnosťou sa stal zakladateľ napajedlianskeho žrebčína Aristid Baltazzi. Na bohatú tradíciu sa znova nadviazalo až po roku 1945, keď bolo Štátne závodisko v Bratislave spolu so Státním závodištěm v Prahe poverené Min. zemědělství organizáciou dostihových podujatí. Po legislatívnom uzákonení Šúrskej prírodnej rezervácie, ktorej časť sa nachádzala v blízkosti dostihovej dráhy, sa musel hľadať nový náhradný priestor a vybraná bola lokalita - petržalský Starý háj. Dostihová dráha však po rôznych reorganizačných a vlastníckych zmenách začala plniť svoju funkciu až na začiatku 70. rokov. Roku 1972 boli dostihy ako významná zložka úžitkovosti koní uzákonené zák. SNR č. 110/72 Zb. a vykonávacou vyhláškou Min. poľnohospodárstva č. 108/74 Zb. Dnešné Závodisko Bratislava (ZB) vzniklo rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 15. novembra 1974 a jeho vytvorením bola zavŕšená dlhoročná snaha turfových nadšencov, chovateľov a majiteľov o vznik podobnej turfovej inštitúcie. Činnosťou ZB začala dostihová prevádzka na Slovensku získavať jasné kontúry. Po inauguračných rokoch ( ) sa stal významným medzníkom rok 1979, keď sa vtedajšia dostihová osobnosť- riaditeľ ZB Ing. Pavel Žikavský v spolupráci s ostatnými majiteľmi a chovateľmi na Slovensku podujal na neľahkú úlohu - zaviesť pravidelnú dostihovú prevádzku, t.j. ročne zorganizovať viac ako dve desiatky mítingov od apríla do októbra. Napriek pesimistickým prognózam sa táto koncepčná orientácia vydarila a bratislavský Starý Háj sa začal postupne ešte v rámci federálneho Československa stávať dôležitým turfovým centrom. 5

6 Aj napriek zmene spoločensko - politických a ekonomických pomerov a určitým ekonomickým ťažkostiam v oblasti turfu si ZB upevnilo svoje solídne postavenie v rámci stredoeurópskeho regiónu. V roku 1991 a 1992 sa po zdĺhavých rokovaniach s českou dostihovou autoritou konali v Starom Háji jedny z piatich klasických dostihov - Oaks. ZB sa snaží aktívne využívať priaznivú geografickú polohu hlavného mesta SR v trojuholníku Viedeň - Budapešť - Bratislava.( ) 2.4. Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí územného plánu obce Vzhľadom na to, že úloha je koncipovaná ako budúci územnoplánovací podklad, ktorý by mohol byť podkladom pre aktualizácie územnoplánovacej dokumentácie na celomestskej úrovni a na zonálnej úrovni, nie je nutné, aby výstupy z tejto úlohy boli úplne v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. V oblasti priestorového rozvoja zelene a ďalších prírodných zložiek nadväzuje úloha na platný územný plán mesta Bratislavy, avšak jeden so záverov tejto úlohy je priestorovo a plošne zväčšiť plochy zelene v južnej časti mesta a hľadať ich prepojenia s adekvátnymi priestormi na rakúskej strane. Z toho vyplýva, že cieľom úlohy do budúcnosti je kreovanie územia na pravom brehu Dunaja v prospech rozvoja prírodných zložiek, čo si v budúcnosti vyžiada zmeny v územnoplánovacích nástrojoch mesta. V metodickej oblasti tento materiál vychádza principiálne z územnoplánovacích podkladov, ktoré boli využité aj pri tvorbe územného plánu mesta, ale úloha tvorivo rozvíja oblasť riešenia zelene o netradičné typy sídelnej a krajinnej zelene, ktoré sú popísané nižšie. Z toho potenciálne vyplynie aj doplnenie metodiky spracovania prírodných zložiek v územnom pláne mesta, príp. UPN na zonálnej úrovni Vyhodnotenie limitov využitia územia Základné limity využitia územia pre funkčnú zložku sídelná a krajinná zeleň tvorí existujúca a navrhovaná zástavba akéhokoľvek funkčného využitia v južnej časti mesta. Z tohto pohľadu možno charakterizovať funkciu bývania ako menej limitujúcu vo vzťahu s prírodnými zložkami územia. Takže MČ Petržalka, ako viacmenej obytná štvrť mesta, má vysoký potenciál práve v rozvoji prírodných zložiek územia ako je zeleň, nakoľko navzájom sa tieto funkcie podporujú a len spolu vytvárajú vysokú kvalitu prostredia. Ostatné limity obmedzujúce rozvoj zelene a prírodných zložiek sú dané hlavne trasovaním sietí technickej infraštruktúry. Ako neobmedzujúce limity, ale naopak stimulujúce, sme vyhodnotili územia podliehajúce ochrane prírody, ktorých režim ochrany chápeme ako kreatívne východisko pre návrh špecificky využívaných krajinných, poľnohospodárskych a sídelných typov zelene. 6

7 Takýto pohľad na ochranu prírody môže podporiť vytváranie rôznorodosti prostredí v meste a tým podporí atraktivitu celého mesta. Presné vymedzenie zastavaného územia a všetkých typov chránených území, včítane územného systému ekologickej stability je definovaný v grafickej časti tohto projektu ZELEŇ Cieľom riešenia zelene je vytvoriť sústavu plôch zelene, ktorých rozloha a prístupnosť sa bude spolupodieľať na funkčnosti celého systému. Plochy musia mať vzájomnú priestorovú väzbu, nakoľko nadväznosť jednotlivých plôch je dôležitá pre vytváranie funkčného systému ekologickej stability a pre vznik funkčných rekreačných trás. Plochy a prvky zelene plnia tak v intra- ako extraviláne nasledovné funkcie: Ekologickú/ ekostabilizačnú (ÚSES, ochrana biodiverzity rastlinné a živočíšne druhy a biotopy) Hygienickú (kvalita prostredia vlhkosť ovzdušia, teplota, prach v ovzduší, hluk, vibrácie..) Rekreačnú (reakcia v zeleni, väzba obytného prostredia na systém zelene, väzby na prímestskú krajinu) Ochrany zdrojov (protierózna ochrana pôdy, vodný režim krajiny) Ekonomickú (lesné hospodárstvo, záhradníctvo, prírodné prostredie ako podpora turistického ruchu a atraktivity mesta a vidieckej krajiny pre miestnych obyvateľov) Priestorotvornú (psychické a estetické pôsobenie, priestorové členenie, izolácia..) Pre účel vytvorenia podkladov pre ďalšie riešenie koncepcie zelene v južnej časti Bratislavy sme použili účelovú klasifikáciu zelene, ktorú sme vytvorili s cieľom v budúcnosti navrhnúť v riešenom území systém plnohodnotných plôch zelene, ktorá bude zároveň plniť funkciu základnej ekostabilizačnej kostry mesta. Zeleň sme rozdelili na nasledovné kategórie: Sídelná zeleň Krajinná zeleň Poľnohospodárska zeleň SÍDELNÁ ZELEŇ Sídelná zeleň je zeleň charakteristická pre husto osídlené územia obcí, ktorá je zväčša umelo založená a intenzívne ošetrovaná, resp. obhospodarovaná. Charakteristickými plochami sídelnej zelene sú nasledovné funkčné plochy zelene: Park (vrátane historických záhrad) Lesopark Drobné parkovo upravené plochy Záhrady Detské ihriská Uličná zeleň Sprievodná zeleň komunikácii Ostatná verejná zeleň (napr. zeleň parkovísk, sídlisk a pod.) 7

8 Vyhradená zeleň (botanické a zoologické záhrady, zeleň školských zariadení, administratívnych budov, športových a zdravotných zariadení, zeleň priemyselných a poľnohospodárskych areálov, zeleň cintorínov a urnových hájov..) PARKY, SADOVNÍCKE A LESOPARKOVÉ ÚPRAVY tvoria ich najmä jestvujúce parkové plochy, ale v rozvojových plochách dokomponovávajú návrh ostatných funkčných plôch. Niektoré z prezentovaných parkových úprav sú súčasťou najvýznamnejších plôch zelene (tzv. intaktná zeleň). VYHRADENÁ ZELEŇ ZARIADENÍ, CINTORÍNY po metodickej stránke jasne definovaná kategória obmedzene prístupnej zelene, nachádzajúcej sa pri zariadeniach občianskej vybavenosti; cintoríny sú samostatnou kategóriou zelene pietneho významu OCHRANNÁ A IZOLAČNÁ ZELEŇ v tejto kategórii sú prezentované zväčša plochy a línie zelene, ktoré sú ochrannými pásmami ciest, železničných tratí, zeleňou v rámci koridorov vedení technickej infraštruktúry, pásmami hygienickej ochrany ap KRAJINNÁ ZELEŇ KRAJINNÁ ZELEŇ Jedná sa o zeleň v nezastavanom území; zahrňuje plochy s prevládajúcimi vegetačnými prvkami: trávnaté plochy, stromová a krovitá zeleň, často v spojitosti s vodnými prvkami (zeleň líniová a plošná). Prevláda tu funkcia prírodných zložiek (ekologická resp. ekostabilizačná, pôdoochranná, rekreačná, priestorotvorná), ktorých účinky sa očakávajú predovšetkým v poľnohospodárskej krajine (mali by pozitívne vplývať na jej estetizáciu, členenie a diverzitu) Pre charakter nezastavaného územia je obzvlášť dôležitý rozsah, podiel a charakter nasledujúcich špecifických foriem zelene lesných porastov, nelesnej rozptýlenej zelene, lúk, pastvín a ornej pôdy. Les Vetrolamy Remízky LES, OSTATNÝ LESNÝ PÔDNY FOND v tejto kategórii funkčných a krajinotvorných plôch sú vyznačené lesné porasty, ale aj plochy, na ktorých sa navrhuje zalesnenie, či výsadba porastov charakteru lesov 8

9 POĽNOHOSPODÁRSKA ZELEŇ Pod pojmom poľnohospodárska zeleň uvádzame plochy s kultúrnymi plodinami ornú pôdu, vinice, chmelnice, intenzívne sady. Sady Vinice Chmelnice Špeciálne obrábané poľnohospodárske plochy Poľnohospodársky využívané pozemky TPP (lúky a pasienky) Tradične obrábaná poľnohospodárska pôda SADY časť hospodárskej zelene, najmä plochy intenzívne obhospodarovaných sadov v rámci užívania poľnohospodárskymi družstevnými subjektmi VINICE sú súčasťou hospodárskej zelene, ktorej ochrana spadá pod 2 zákona č.220/2004 Z.z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy a 2 ods. (13) zákona č.185/2005 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve TRVALÉ TRÁVNE PORASTY sú súčasťou poľnohospodárskej pôdy ( 2 zákona č.220/2004 Z.z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy). V kontexte s novými trendmi vo využívaní poľnohospodárskej pôdy i s ohľadom na plnenie pôdoochranných a ekostabilizačných úloh sa očakáva nárast ich významu ORNÁ PÔDA tvorí najrozsiahlejšiu súčasť poľnohospodárskej pôdy; ku koncu r.2003 bola výmera na území mesta ha (30,34% výmery mesta) ŠPECIÁLNE OBRÁBANÉ POĽNOHOSPODÁRSKE PLOCHY - Na ochranu populácie dropa veľkého je nutné zaviesť konkrétne agroenviromentálne postupy. Pre dropa fúzatého sú obzvlášť nevhodné veľké plochy monokultúr s vysokým podielom poľnohospodárskych plodín vyšších ako 1,2 m ako napr. kukurica alebo slnečnica, drop sa takýmto plochám vyhýba. Zmenšenie plochy trávnych porastov tiež negatívne ovplyvňuje dostupnosť rôznorodej potravy. Preferuje otvorenú krajinu s biotopmi stepného charakteru, tvorené prevažne pastvinami zmiešanými s nízkymi plodinami ako pšenica, jačmeň a ďatelina. Zimoviskami sú väčšinou poľnohospodárske plochy s lucernou alebo repkou prípadne úhorové plochy a trvalé trávne porasty. Drop fúzatý hniezdi zvyčajne na miestach s obnaženou pôdou, najmä v obilných, lucernových a trávnatých porastoch alebo v hrachových monokultúrach, v ktorých je sliepka dostatočne ukrytá. Podporná agroenviromentálna schéma pre farmárov má za účel motivovať poľnohospodárov k pestovaniu poľnohospodárskych plodín a kultúr vhodných pre dropa fúzatého, ako napríklad ozimná pšenica a repka olejná. Agroenviromentálne opatrenie sa stalo súčasťou Programu rozvoja vidieka pre SR a od roku 2008 poskytuje možnosť získania kompenzačných platieb pre farmárov. Opatrenie určuje plodiny a iné podmienky obhospodarovania pôdy, ktoré musia farmári splniť v prípade, že majú záujem o kompenzačné platby. 9

10 FUNKČNÉ VYUŽITIE PLÔCH ZELENE NA RIEŠENOM ÚZEMÍ Funkčné využitie zelene je zväčša definované podľa druhu jej využitia človekom. Pre väčšie sídla sú charakteristické hlavne typy, ktoré súvisia s rekreáciou, športom a drobnými poľnohospodárskymi aktivitami obyvateľov mesta. Z toho vyplýva, že mestské osídlenie využíva tradične mestské parky, parčíky, krajinnú zeleň v blízkosti mesta a súkromné záhrady a záhradky v osadách. Z hľadiska edukačného a rekreačného využívania sú frekventovane navštevované zoologické a botanické záhrady, arboréta a špeciálne typy parkov. Samostatnou kategóriou sú cintoríny, ktoré sa v poslednom čase navrhujú tak, aby tu bola splnená utilitárna funkcia úzko prepojená na parkovú zeleň, prípadne až na krajinnú zeleň. V súčasnosti sa veľmi málo využívajú v mestách plochy pre sady a vinice, ktoré boli často nezmyselne nahradené zástavbou. V poslednom čase sa ukazuje lokalizácia takýchto tradičných typov krajiny a poľnohospodárskych kultúr v nej ako ekologicky aj ekonomicky veľmi výhodný variant. Spolu so špeciálne obhospodarovanou poľnohospodárskou pôdou môžu potenciálne tvoriť špecifický typ zelene, ktorá je zlučiteľná s mestským osídlením rovnako, ako parková zeleň. Uvádzame niektoré základné typy funkčného využitia zelene a prírodného zázemia mesta: Rekreácia v prírodnom prostredí (hlavne každodenná krátkodobá rekreácia) o lesoparky o parky, o nábrežia riek o Pobytové lúky Šport v zeleni: o pešie turistické trasy o cyklistické trasy o outdoor fittness v parkoch a lesoparkoch o vodné športy pri prírodných jazerách a ramenách riek, Špeciálne obhospodarované poľnohospodárskych plôch: o zavedenie agroenviromentálnych programov na ochranu dropa veľkého, o zavedenie špeciálnej živočíšnej výroby zameranej na ekologickú ochranu územia faunu aj flóru, Výsadby ovocných drevín a poľnohospodárskych plodín o samozásobovanie sídiel s lokálnymi poľnohospodárskymi produktmi Plochy slúžiace na tradičnú poľnohospodársku výrobu a činnosti s ňou súvisiace Edukačná funkcia (výskyt vzácnych a chránených druhov fauny i flóry): o Zoologické a botanické záhrady, arboréta o Náučné chodníky v prírodných lesoparkoch Okrem uvedených typov je možné kreatívne navrhnúť ďalšie typy, ktoré budú pre obyvateľov mesta atraktívne a súčasne budú dotvárať ekosystém mesta Bratislavy. 10

11 2.7. OCHRANA PRÍRODY PRVKY OCHRANY PRÍRODY Predstavujú osobitne chránené časti prírody a krajiny, legislatívne chránené v zmysle zákona NR SR č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. Prvý stupeň ochrany platí na celom území Slovenskej republiky mimo chránených území a ich ochranných pásiem, v ktorých platí druhý až piaty stupeň ochrany. Pre podrobné režimy územnej ochrany prírody (stupeň 1.-5.) viď výkres č.2: Komplexný rozbor: ochrana prírody a priemet prvkov ÚSES. Chránené územia možno vyhlásiť v kategóriách: chránená krajinná oblasť (CHKO), národný park (NP), chránený areál (CHA), prírodná rezervácia (PR), resp. národná prírodná rezervácia (NPR), prírodná pamiatka (PP), resp. národná prírodná pamiatka (NPR), chránený krajinný prvok (CHKP) a chránené vtáčie územie (CHVÚ). Na územie Bratislavy zasahujú dve chránené krajinné oblasti. Lesy masívu Malých Karpát sú súčasťou CHKO Malé Karpaty, vyhlásenej v roku 1976 a aktualizovanej v roku Na ochranu zvyškov nížinných lužných lesov bola v roku 1998 vyhlásená CHKO Dunajské luhy. Z tzv. maloplošných chránených území (CHA, PR, NPR, PP, NPP), kde sú predmetom ochrany hlavne lesné biotopy, sa v rámci CHKO Dunajské luhy na ľavom brehu Dunaja nachádzajú PR Gajc (5.stupeň ochrany), CHA Poľovnícky les (4.stupeň ochrany), CHA Bajdel (4.stupeň ochrany) a PR Topoľové hony (5.stupeň ochrany). Na pravom brehu Dunaja sa rozprestiera PR Dunajské ostrovy (5.stupeň ochrany) a mimo CHKO Dunajské luhy CHA Chorvátske rameno (4.stupeň ochrany), CHA Hrabiny (4.stupeň ochrany) a CHA Jarovská bažantnica (4.stupeň ochrany). Vo všetkých spomenutých chránených územiach sa stretneme s vŕbovo-topoľovými alebo dubovo-brestovo-jaseňovými lužnými lesmi. Vodné biotopy na pravej strane Dunaja nájdeme v CHA Chorvátske rameno a v PR Dunajské ostrovy. Územie Bratislavy zasahujú aj lokality zapísané do celosvetového Zoznamu mokradí medzinárodného významu v zmysle Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, tzv. Ramsarského dohovoru. Ramsarská lokalita Dunajské luhy patrí k najväčším vnútrozemským deltám v strednej Európe a začína na ľavom brehu Dunaja na úrovni Slovnaftu a na pravom brehu v miestach Jarovského ramena Dunaja. 11

12 NATURA 2000 Pojmom NATURA 2000 sa označuje sústava chránených území európskeho významu, resp. v zmysle zákona súvislá európska sústava chránených území. Cieľom sústavy NATURA 2000 je zachovať biologickú rozmanitosť v rámci celej Európskej únie prostredníctvom ochrany vybraných druhov rastlín, živočíchov a biotopov, ktoré sú najviac ohrozené ľudskou činnosťou alebo patria k tomu najvzácnejšiemu, čo sa na európskom kontinente zachovalo; čiže zachovanie prírodných biotopov a biotopov ohrozených druhov rastlín a živočíchov v celoeurópskom meradle. Skladá sa z území chránených podľa 2 smerníc (právnych noriem): Smernica Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov chránené vtáčie územia (CHVÚ) v zmysle zákona Smernica Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín územia európskeho významu (ÚEV) v zmysle zákona. Niekoľko z týchto lokalít sa nachádza aj na území Bratislavy. Z CHVÚ je to navrhované CHVÚ Sysľovské polia západne od Jaroviec, Rusoviec a Čunova. Do riešeného priestoru ešte zasahujú aj navrhované CHVÚ Dunajské luhy. Z ÚEV sa v CHKO Dunajské luhy nachádzajú Biskupické luhy, Hrušovská zdrž a Ostrovné lúčky, popri Dunaji sa tiahne ÚEV Bratislavské luhy pozostávajúce z lokalít Slovanský (Sedláčkov) ostrov, Sihoť, Pečňa, Soví lužný les, Starý háj a Chorvátske rameno. Všetky tieto územia boli schválené uzneseniami vlády SR a považujú sa za chránené územia vyhlásené podľa zákona. [2], [3] CHKO Dunajské luhy Je zriadená Vyhláškou MŽP SR č. 81/1998 Z.z. o Chránenej krajinnej oblasti Dunajské luhy z s účinnosťou od 1.mája CHKO sa rozprestiera na Podunajskej nížine v geomorfologickom celku Podunajská rovina, vedľa slovenského a slovensko-maďarského úseku Dunaja od Bratislavy až po Veľkolélsky ostrov v okrese Komárno. Pozostáva z piatich samostatných častí. Toto jedinečné územie sa celé nachádza na arecentnom agradačnom vale (mierne konvexný priečny profil) Dunaja. Systém agradačných valov a akumulačných depresií s hustou sieťou riečnych ramien s prevahou sedimentačnej akumulácie, vznikol ešte pred zásahmi do prírodného hydrologického režimu Dunaja. Takto vytvorená ramenná sústava sa zachovala čiastočne v úseku od Dobrohošte po Sap, ale aj napriek tomu patrí k najväčším vnútrozemským riečnym deltám v Európe. V závislosti od hydrologických podmienok pozdĺž Dunaja sa tu na pomerne malom území vyskytujú spoločenstvá lesné, vodné, mokraďné, lúčne a psamofilné (na piesočnatých pôdach). Vo vzácnych a ohrozených spoločenstvách vodných rastlín otvorených plôch ramennej sústavy sú zastúpené chránené druhy lekno biele, leknica žltá, vzácna salvínia plávajúca, leknovec štítnatý a iné. V lúčnych 12

13 spoločenstvách a v bývalých mŕtvych ramenách rastú viaceré ohrozené druhy čeľade vstavačovitých. Lesné spoločenstvá ovplyvňuje predovšetkým vyššia až vysoká hladina podzemnej vody a občasné záplavy. V závislosti od výšky hladiny podzemnej vody sa tu vyvinuli spoločenstvá vŕbových jelšín, dubových jasenín a brestových jasenín s topoľom, brestových jasenín s hrabom a drieňových dúbrav. Zoocenózy Dunaja a priľahlých luhov sú ovplyvnené pestrosťou biotopov od vodných až po xerotermné. Zoogeograficky je územie pod vplyvom Panónskej nížiny, ale i alpskej sústavy, s ktorými je prepojené prostredníctvom Dunaja. Významne sú tu zastúpené najmä faunistické prvky močiarnych a vodných biocenóz a spoločenstvá lužných lesov. V území bolo zistených napríklad 109 druhov mäkkýšov, z toho 22 ohrozených. Na Podunajsku (od Bratislavy po Štúrovo) bolo zistených viac ako 1800 druhov chrobákov. Z nich je pozoruhodný najmä výskyt doteraz vo svete neznámeho druhu Thinobius korbeli, ale aj viacerých druhov, ktoré sa vyskytujú na Slovensku iba v priestore ramennej sústavy Dunaja (Hydrovatus cuspidatus, Bagous bagdatensis, Donacia crassipes a iné). Z drobných cicavcov je významný reliktný výskyt hraboša severského. Osobitný význam má územie pre hniezdenie a hibernáciu vodného vtáctva. Dunajské luhy sú jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov orliak morský (Heliaeetus albicilla), volavka striebristá (Egretta garzetta), haja tmavá (Milvus migrans), bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus), čajka čiernohlavá (Larus melanocephallus), rybár riečny (Sterna hirundo), rybárik riečny (Alcedo atthis) a jedným z piatich pre hniezdenie druhov kačica chripľavá (Anas strepera). V území pravidelne zimuje alebo migruje viac ako 1% európskej ťahovej populácie druhov potápač biely (Mergus albellus), chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula), chochlačka sivá (Aythya ferina) a hlaholka severská (Bucephala clangula). Územie pravidelne podporuje počas migrácie viac ako a počas zimovaia viac ako jedincov viacerých vodných druhov vtákov. Ďalej v území pravidelne hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov ľabtuška poľná (Anthus campestris), bocian čierny (Ciconia nigra), kaňa močiarna (Circus aeruginosus) a brehuľa hnedá (Riparia riparia). Dôležitou zložkou živočíšstva chráneného územia sú ryby. V Dunaji a jeho ramenách sa vyskytuje najvyšší počet druhov rýb zo všetkých vodných tokov Slovenska. Zo vzácnych a chránených druhov tu žije divá forma kapra (sazan), blatniak tmavý, šabľa krivočiara a býčko škvrnitý. Celé územie je zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu (Ramsarská konvencia). [3] Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor) bol podpísaný v Ramsare (Irán). Záväzky určené dohovorom v právnej oblasti boli v Slovenskej republike zabezpečované zákonom NR SR č.287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, od zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Napĺňanie záväzkov Ramsarského dohovoru prispieva k ochrane, zachovaniu a trvalo udržateľnému využívaniu 13

14 všetkých mokradí a biotopov vodného vtáctva. Veľký dôraz sa kladie na mokrade zapísané v Zozname medzinárodne významných mokradí, tzv. ramsarských lokalitách. V tomto zozname sa nachádza 12 lokalít zo Slovenska, na územie Bratislavy zasahujú dve ramsarské lokality Niva Moravy a spomínané Dunajské luhy s celkovou výmerou 4488 ha OCHRANA DROPA FÚZATÉHO Drop fúzatý je druh z čeľade dropovitých (Otitidae) a radu žeriavotvorých (Gruiformes). Poznáme dva poddruhy: európsky poddruh Otis tarda tarda a ázijský poddruh Otis tarda dybowskii. Pôvodne drop obýval stepné biotopy, v súčasnosti sa v rámci svojho areálu rozšírenia vyskytuje už len v niekoľkých izolovaných populáciách v nížinných oblastiach.. Drop fúzatý prispôsobil svoje stanovištné nároky poľnohospodársky využívaným plochám a pasienkom v európskom areáli rozšírenia. Je celosvetovo ohrozený. Patrí medzi najťažšie lietajúce vtáky. Jeho hmotnosť sa pohybuje od 4-5 kg (sliepky) do 18 kg (väčšie kohúty). Kohút dosahuje výšku cm a rozpätie krídel má cm. Má typické tzv. fúzy, ktoré môžu byť dlhé až 17 cm. Samica (sliepka) je podstatne menšia ako samec, často až o polovicu. Dosahuje výšku cm a rozpätie krídel sa pohybuje medzi cm. Krk má štíhlejší a nemá fúzy. Takmer polovica svetovej populácie dropov fúzatých sa nachádza na Pyrenejskom polostrove (Španielsko, Portugalsko), v Rusku, Turecku a Maďarsku. Niekoľko malých populácii prežíva v Rakúsku, na Slovensku a v Srbsku. Príležitostne sa vyskytuje v Českej republike. Druh je rozšírený v Európe a Ázii medzi 35 a 55 severnej šírky Európsky poddruh (Otis tarda tarda) sa vyskytuje od Pyrenejského polostrova a severozápadného Maroka až po Sibír. Ázijský poddruh (Otis tarda dybowskii) od východného Altaja až po Mongolsko. V rámci svojho rozsiahleho areálu hniezdi veľmi nesúvisle. Takmer polovica európskej populácie, ktorá sa odhaduje na jedincov, je sústredená na Pyrenejskom polostrove. Početne sa vyskytuje v Španielsku, Rusku a Turecku. V Maďarsku sa odhaduje početnosť na jedincov, v Rakúsku na jedincov. Od polovice 70-tych rokov dochádza najmä v strednej Európe k dramatickému poklesu početnosti. V oblastiach západnej a strednej Európy sú populácie stále (nesťahovavé). Dramatický pokles početnosti bol zaznamenaný na našom území. Kým koncom 19.storočia, začiatkom 20. bola početnosť odhadovaná na 2400 jedincov, v roku 1973 už len na 410 až 693 jedincov. Pozorovania v 90-tych rokoch potvrdili kritický stav populácie na našom území, pričom výskyt jedincov bol zaznamenaný na Trnavskej pahorkatine a na Podunajskej rovine. Posledné hniezdenie na našom území bolo zaznamenané v roku 1994 juhozápadne od Bratislavy v blízkosti štátnej hranice. Početnosť hniezdnej populácie bola koncom 90-tych rokov odhadovaná na 5 až 10 samíc. V období migrácie bol druh pozorovaný na Borskej nížine, Podunajskej rovine, v Trnavskej a Hronskej pahorkatine. Stav západopanónskej populácie, t.j. stav populácie na 14

15 území Rakúska, Slovenska a Malej dunajskej kotliny je približne 350 exemplárov. Uvedená populácia sa síce nachádza na území troch štátov, ale tvorí nerozlučiteľnú jednotu. Obrázok 1 Rozloženie celosvetovej populácie Dropa veľkého (zdroj: Pôvodné stepné biotopy boli z veľkej miery premenené na intenzívne obhospodarovanú poľnohospodársku krajinu. Kvôli zmenám biotopov a intenzifikácií poľnohospodárstva v druhej polovici 20. storočia, obýva Drop fúzatý na Slovensku len náhradné stanovištia. Preferuje otvorenú krajinu s biotopmi stepného charakteru, tvorené prevažne pastvinami zmiešanými s nízkymi plodinami ako pšenica, jačmeň a ďatelina. Zimoviskami sú väčšinou poľnohospodárske plochy s lucernou alebo repkou prípadne úhorové plochy a trvalé trávne porasty. Drop fúzatý hniezdi zvyčajne na miestach s obnaženou pôdou, najmä v obilných, lucernových a trávnatých porastoch alebo v hrachových monokultúrach, v ktorých je sliepka dostatočne ukrytá. Pre úspešné hniezdenie je 15

16 nevyhnutná nízka úroveň vyrušovania. Hniezdo je len plytká priehlbina v zemi takmer bez výstelky. Od konca apríla až do augusta znáša sliepka obvykle dve vajcia (vzácnejšie jedno alebo tri, výnimočne viac). Sedí na nich spravidla dní. Zvlášť spočiatku reaguje veľmi citlivo na každé vyrušenie a znášku ľahko opustí. O vyliahnuté mláďatá sa stará výlučne sliepka a vodí ich 6-7 týždňov až do doby, kedy začínajú lietať a koncom jesene sa pripájajú k väčšiemu kŕdľu sliepok a dorastajúcich mláďat. Drop fúzatý je pomerne náročným druhom na pestrosť potravných zložiek. Živí sa živočíšnou i rastlinnou potravou podľa ich dostupnosti v jednotlivých obdobiach roka. Ak má možnosť výberu, uprednostňuje živočíšne zložky potravy (hlavne hmyz, príležitostne aj drobné stavovce). Na jeseň a v predzimnom období hlavne dospelí jedinci uprednostňujú rastlinnú potravu, listy rôznych na bielkoviny bohatých rastlín, mladé výhonky a semená plodín. V zimnom období ich potravu tvoria výhradne listy repky, ktorých dostupnosť je nevyhnutná pre prežitie. Rapídny pokles populácie dropa fúzatého je priamo spojený s významnými zmenami v štruktúre biotopov. Pôvodné stepné biotopy boli vo veľkom rozsahu premenené na intenzívne obrábanú poľnohospodársku pôdu. Pre dropa fúzatého sú obzvlášť nevhodné veľké plochy monokultúr s vysokým podielom poľnohospodárskych plodín vyšších ako 1,2 m ako napr. kukurica alebo slnečnica, drop sa takýmto plochám vyhýba. Zmenšenie plochy trávnych porastov tiež negatívne ovplyvňuje dostupnosť rôznorodej potravy, bohatej na drobné živočíchy, čo má následne vplyv na hniezdenie a populačnú hustotu dropov. 16

17 Chránené vtáčie územie (CHVÚ) Sysľovské polia je posledným pravidelným hniezdiskom dropov na Slovensku a slúži ako zimovisko a zhromaždisko pre viac ako 10% stredoeurópskej populácie dropov fúzatých. Z európskeho pohľadu plní územie dôležitú funkciu zimoviska tiež pre viac ako 1 % stredoeurópskej populácie husí. Prežívanie populácie dropa fúzatého na Slovensku je priamo spojené s vytváraním podmienok na ochranu územia, ktoré je dôležitou historickou lokalitou rozmnožovania tohto druhu. Najväčšími hrozbami pre populáciu dropa fúzatého v súčasnosti sú strata vhodných biotopov a vplyvy poľnohospodárskeho využívania pozemkov, úmrtnosť jedincov, vyrušovanie a nedostatočná podpora ochrany dropa verejnosťou. Negatívny vplyv týchto ohrození by mal byť zvrátený plánovanými ochrannými opatreniami ako príprava programu starostlivosti, komunikácia so zainteresovanými, výkup a prenájom pozemkov, pilotná agro - environmentálna schéma na ochranu dropa fúzatého, kontrola predátorov a zvyšovanie povedomia verejnosti. Aby sa znížila miera vyrušovania, boli s poľnohospodármi aj poľovníkmi, ktorí využívajú územia CHVÚ, dohodnuté stratégie, v ktorých sa zaviazali prispôsobiť svoje aktivity podľa vhodnosti a potreby tak, aby sa znížilo vyrušovanie dropov. Drop je extrémne citlivý na vyrušovanie, osobitne počas hniezdneho obdobia a v zime, keď má obmedzené potravné možnosti. Hlavné príčiny vyrušovania dropa na projektových lokalitách súvisia s rekreačnými aktivitami (turistika, cykloturistika), poľovníctvom a poľnohospodárstvom. Aby sa zabránilo nelegálnym prejazdom cez CHVÚ Sysľovské polia, boli na piatich príjazdových cestách nainštalované rampy a dopravné značky Zákaz vjazdu. Pohyb jednotlivcov alebo skupín v CHVÚ je všeobecne zakázaný, pokiaľ nesúvisí s pravidelným obhospodarovaním územia. Jedinou výnimkou je pohyb po vyznačenom turistickom chodníku, ktorý je pre verejnosť povolený. [1] V rámci ochranných opatrení boli vo všetkých troch dotknutých štátoch (Slovensko, Rakúsko, Maďarsko) vytvorené územia v sústave chránených území členských krajín Európskej únie NATURA Na maďarskej strane v roku 2004 pod názvom Mosoni-sík, na slovenskej strane v roku 2006 už spomínané Sysľovské polia a v roku 2005 aj Lehnice a na rakúskej strane v rokoch 2001, 2006 a 2008 pod názvom Parndorfer Platte-Heideboden a pod názvom Hanság-Waasen. Základom úspešnej ochrany dropa veľkého v Malej dunajskej kotline je rozumné využívanie zdrojov na podporu hospodárenia na týchto územiach. Zavedením agroenviromentálnych programov na území Maďarska, Slovenska a Rakúska sa usilujú o usmernenie intenzívnych poľnohospodárskych aktivít s ohľadom na udržanie výskytu dropa. Poľnohospodári sa môžu uchádzať o dotácie z národných zdrojov, ktoré sú doplnené z fondov EÚ a na druhej strane sa zaväzujú, že v súlade s požiadavkami programu vytvoria priaznivé podmienky pre výskyt dropov. Popritom naďalej prebiehajú opatrenia na 17

18 odstránenie negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú populáciu dropa veľkého. V tejto lokalite zvlášť významnú pozornosť vzbudzujú elektrické vedenia, ktoré hlavne v Rakúsku vymenil za podzemné vedenia, ale aj v Maďarsku boli osadené odplašovacie zariadenia na vodiče elektrických vzdušných vedení v letových koridoroch dropa veľkého. V Rakúsku je v súčasnosti najčastejším dôvodom úhynu dospelých dropov a juvenilov práve kolízia so vzdušným elektrickým vedením vysokého napätia. V jednej z rakúskych subpopulácií počas jedného roka uhynulo v dôsledku kolízie takmer 20% zo 45 dospelých vtákov a juvenilov. Nadzemné elektrické vedenia vytvárajú bariéry v letových koridoroch dropa fúzatého. Ak sa vtáky dostanú do kolízie s elektrickým vedením, môžu byť zabité elektrickým výbojom alebo nárazom do vedenia. Predpokladá sa, že kolízie s elektrickými vedeniami boli jednou z dvoch najvýznamnejších príčin poklesu populácie dropa fúzatého aj na Slovensku v rokoch (Inou príčinou sú už práve spomínané nevhodné agrotechnické postupy pri kosbe a žatevných prácach, vykonávané v čase hniezdneho obdobia).významné ohrozenie predstavujú aj niektorí predátori, pretože ovplyvňujú produktivitu populácie dropov a hlavne v prípade zníženej populácie môžu mať významný vplyv na celkový stav populácie dropa. Predátori sa zameriavajú hlavne na vajcia a mláďatá, zaznamenané boli však aj prípady usmrtenia dospelých jedincov, hlavne sliepok. Osobitne negatívny vplyv na druh majú dlhotrvajúce nízke teploty a snehová pokrývka v druhej polovici zimy, kedy dropy zostávajú na pôvodných zimoviskách a nesnažia sa presunúť do južnejších, klimaticky vhodnejších regiónov. [1] V zimnom období je navyše potrebné, aby sa z repky, ktorá v zime tvorí ich hlavnú obživu, odstránili hrubú vrstvu snehu a takto zabránili ich sťahovaniu alebo oslabnutiu. Podporná agroenviromentálna schéma pre farmárov má za účel motivovať poľnohospodárov k pestovaniu poľnohospodárskych plodín a kultúr vhodných pre dropa fúzatého, ako napríklad ozimná pšenica a repka olejná. Organizácie, ktoré projekt realizovali, sa zúčastňovali na tvorbe agroenviromentálneho opatrenia na ochranu biotopov vybraných druhov vtákov, vrátane dropa fúzatého. Pri jeho tvorbe využívali skúsenosti (agronomické a technické údaje) získané z implementácie pilotnej testovacej agroenviromentálnej schémy, ktorá bola financovaná v rámci projektu a implementovaná v CHVÚ Lehnice v rokoch Uvedené agroenviromentálne opatrenie sa stalo súčasťou Programu rozvoja vidieka pre SR a od roku 2008 poskytuje možnosť získania kompenzačných platieb pre farmárov, ktorí obhospodarujú pôdu v CHVÚ Sysľovské polia a v CHVÚ Lehnice. Opatrenie určuje plodiny a iné podmienky obhospodarovania pôdy, ktoré musia farmári splniť v prípade, že majú záujem o kompenzačné platby. V čase ukončenia projektu (12/2009) bolo do tohto agroenviromantálneho opatrenia zaradených 1679,88 ha pôdy v CHVÚ Lehnice a 379,14 ha 18

19 pôdy v CHVÚ Sysľovské polia. S cieľom zlepšiť biotopy pre dropa, boli tiež obnovené vetrolamy prostredníctvom výsadby nových stromov 100 stromov v CHVÚ Sysľovské polia (a 970 drevín v CHVÚ Lehnice). V rámci projektov boli vykonané nasledovné opatrenia: Zakopanie 42,7 km existujúceho vzdušného elektrického vedenia s vysokým napätím; Označenie 125,2 km vzdušného elektrického vedenia s vysokým napätím špeciálnym výstražným označením (odkloňovačom letu vtákov); Monitorovanie účinnosti inštalácie výstražných objektov; Profesionálne sledovanie populácií dropa a manažment území výskytu dropov; Spracovanie dát pozorovaných výskytov dropa a chránených území prostredníctvom GIS; Ustanovenie stredoeurópskeho koordinátora ochrany dropov; Vyváženie záujmov s miestnymi komunitami; Intenzívna spolupráca s verejnosťou. Obrázok 2 Drop fúzatý v lete a zime ( ) 19

20 Príklad vhodných a nevhodných plodín vzhľadom na agroenvironmentálne opatrenia navrhované pre ochranu dropa fúzatého: Obrázok 3 Repka olejná vhodná kultúrna plodina v súlade s ochranou Dropa fúzatého Sysľovské polia ( Obrázok 4 Kukurica siata výška porastu je nevhodná pre život dropa fúzatého, ( Obrázok 5 Drop fúzatý ( ) 20

21 Obrázok 6 Plánované zakopanie a označenie elektrických vedení v projektovom území (zdroj: Obrázok 7 Tri projektové územia (zdroj: ) 21

22 2.8. ÚZEMNÝ SYSTÉM EKOLOGICKEJ STABILITY (ÚSES) Územný systém ekologickej stability (ÚSES) je celopriestorová štruktúra navzájom prepojených ekosystémov, ktoré zabezpečujú rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Je tvorený biocentrami, biokoridormi a interakčnými prvkami v úrovniach: nadregionálnej, regionálnej a miestnej (lokálnej) úrovni. ÚSES je jedným z nástrojov pre riešenie priestorovej stránky ekologickej stabilizácie územia a optimalizácie využívania krajiny. V podmienkach silne urbanizovaných území sú okrem biokoridorov a biocentier súčasťou i ostatné plošné prvky (napr. kategórie vnútromestskej zelene, sady, záhrady, vinice, trvalé trávne porasty). Biocentrum časť krajiny s 1 alebo viacerými biotopmi, ktoré umožňujú trvalú existenciu prirodzeného ekosystému. Geograficky vymedzená oblasť, ktorá vhodným stavom prírodných podmienok umožňuje existenciu prirodzených živočíšnych a rastlinných spoločenstiev. Pojem vychádza z ÚSES, kde spolu s biokoridorom tvorí jeho dva základné články. Biokoridor lineárny úsek krajiny, ktorý umožňuje migráciu organizmov medzi jednotlivými centrami. S nimi tvorí ÚSES. (hlavné prírodné plochy: medze, aleje, súvislé pásy krovín, živé ploty a pod.) /V ojedinelých prípadoch môže ísť aj o pozmenenú časť krajiny napr. pole medzi 2 lesmi, al. o umelý prvok prechod zveri ponad diaľnicu./ V rámci konceptu ÚPN hlavného mesta SR Bratislavy bola problematika ÚSES riešená na regionálnej úrovni, R-ÚSES. V rámci spresneného a doplneného R-ÚSES je navrhnutých celkom 34 biocentier a 17 biokoridorov. Ďalšie budovanie prvkov ÚSES predpokladá nielen koncepčné deklarovanie týchto predstáv, ale aj následné vytvorenie legislatívnych, územných, finančných a iných predpokladov na ich realizáciu. Na území hlavného mesta SR Bratislavy sa ukázalo, že budovanie funkčných a proporcionálne zodpovedajúcich prvkov na úrovni R-ÚSES naráža a bude narážať na problémy funkčnosti, najmä v zastavanom území. V urbanizovanom území bude potrebné ekostabilizačnú funkčnosť odvodzovať z celoplošnej funkčnosti najmä všetkých biotických prvkov, v extravilánových polohách sú väčšie predpoklady na realizáciu prvkov ÚSES rôznych hierarchických úrovní BIOCENTRÁ NA PLOCHE RIEŠENÉHO ÚZEMIA BRATISLAVSKÉ LUHY výmera: 3146 ha, hierarchická úroveň: nadregionálna. Jedná sa o komplex zachovalých lužných lesov na oboch brehoch Dunaja pod Bratislavou spolu s vodnými plochami a tokom Dunaja. Je súčasťou chráneného vtáčieho územia a zahŕňa územia európskeho významu a územie ramsarskej lokality. Väčšina biocentra sa nachádza na území CHKO Dunajské luhy a zahŕňa viaceré maloplošné chránené územia: 22

23 CHA Chorvátske rameno - zachovanie a ochrana genofondu a biodiverzity živočíšstva a rastlinstva lužného lesa a mokrade PP Panský diel významná lokalita spoločenstva dunajskej hlošiny, výskyt vzácnych druhov rastlín, z ktorých mimoriadne vzácna je ohrozená orchidea vstavač plostičný PR Kopáčsky ostrov územie predstavuje aluviálna niva Dunaja s výskytom bežných typov lesov, ktoré obklopujú špecifické biocenózy podmienené vysoko uloženým štrkovým materiálom na vrchole akumulačného kužeľa Dunaja PR Topoľové hony územie predstavujú subxerofilné až xerofilné dúbravy s prechodmi lesostepi dunajskej hložiny do brezových dúbrav CHA Poľovnícky les spoločenstvá tvrdého lužného lesa brestové jaseniny, ktoré sú kombinované s drieňovými dúbravami CHA Bajdeľ pôvodný tvrdý lužný les brestová jasenina s charakteristickým bylinným podrastom PR Gajc ochrana spoločenstva dunajskej hlošiny Podunajskej nížiny, výskyt zriedkavých druhov rastlín z čeľade vstavačovitých PR Dunajské ostrovy zabezpečenie ochrany biotopu lužného lesa a biotopu mokradí, ako aj typického rázu lužnej krajiny, výskyt mnohých živočíšnych druhov, hlavne avifauny PR Ostrovné lúčky ochrana zriedkavej flóry, zachovalých lesostepných spoločenstiev a lužného lesa Podunajskej nížiny Súčasťou biocentra je aj pamiatkovo chránená zeleň Rusoveckého parku so zázemím, územie parku patrí do kategórie najvýznamnejšie plochy zelene. PEČENSKÝ LES - výmera: 302 ha, hierarchická úroveň: regionálna. Územie lužných lesov; je súčasťou chráneného vtáčieho územia a zahŕňa územie európskeho významu. BAŽANTNICA - výmera: 78 ha, hierarchická úroveň: regionálna. Jedná sa o lesné spoločenstvá. Súčasťou biocentra je CHA Jarovská bažantnica vyhlásený z dôvodu významnosti ako prvku ekologickej stability v poľnohospodárskej a urbanizovanej krajine. Biocentrum zahŕňa kategóriu najvýznamnejšie plochy zelene. Súčasťou biocentra je aj pamiatkovo chránená zeleň ako jediný kompaktne zachovaný barokový krajinný útvar. SOVÍ LES - výmera: 41 ha, hierarchická úroveň: regionálna. Fragmenty lesných a mokradných spoločenstiev, ktoré sú súčasťou chráneného vtáčieho územia a zahŕňa tiež územia európskeho významu. Územie je v záujme štátnej ochrany prírody a biocentrum zároveň zahŕňa aj kategóriu najvýznamnejšie plochy zelene. RUSOVCE - výmera: 1762 ha, hierarchická úroveň: regionálna. Územie je oproti dokumentácie R-ÚSES mesta Bratislavy vymedzené vo väčšom územnom zábere a korešponduje s chráneným vtáčím územím. Je súčasťou CHVÚ Sysľovské polia, ktoré sú jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov drop fúzatý (Otis tarda) a sokol červenonohý (Falco vespertinus). V území navyše pravidelne zimuje viac ako 1% stredoeurópskych populácií husí (Anser sp.). Územie je v záujme štátnej ochrany prírody. [3] 23

24 BIOKORIDORY NA PLOCHE RIEŠENÉHO ÚZEMIA RAJKA-ČUNOVO-RUSOVCE-JAROVCE-BAŽANTNICA-PEČENSKÝ LES - dĺžka: 1800 m, hierarchická úroveň: nadregionálna. Biokoridor sa skladá z dvoch častí a prepája biocentrum Rusovce a Bažantnica. Smeruje k lužným porastom na Rakúskej strane, nakoľko prepojenie na Pečenský les je vzhľadom na urbanizované územie a dopravnú infraštruktúru problematické. Koridor je významný pre migráciu stavovcov. Potrebná je výsadba krajinnej zelene a druhov potenciálnej vegetácie. BRATISLAVSKÉ LUHY NEZIDERSKÉ JAZERO - dĺžka: 1300 m, hierarchická úroveň: nadregionálna. Prepája biocentrum Bratislavské luhy a Rusovce a smeruje ďalej mimo riešené územie do Rakúska. Jedná sa o medzinárodne významnú trasu najmä pre vodné vtáctvo. Potrebná výsadba krajinnej zelene, druhov potenciálnej vegetácie. CHORVÁTSKE RAMENO - dĺžka: 5200 m, hierarchická úroveň: regionálna. Vychádza z biocentra Bratislavské luhy a zahrňuje vodné a vlhkomilné spoločenstvá. Potrebná je výsadba krajinnej zelene a druhov potenciálnej vegetácie. JAROVSKÉ RAMENO BAŽANTNICA - dĺžka: 2600 m, hierarchická úroveň: regionálna. Biokoridor prepája biocentrum Bratislavské luhy a Bažantnica. Prepája lužnú vegetáciu od Jarovského ramena k biocentru Bažantnica s následnou elimináciou jej izolácie. Tiež je tu potrebná výsadba krajinnej zelene, druhov potenciálnej vegetácie. DUNAJSKÉ LUHY PRI ČUNOVE RUSOVCE - hierarchická úroveň: regionálna. Biokoridor pozostáva z troch častí. Prepája biocentrum Bratislavské luhy, Rusovce a biokoridor Dunaja. Vytvorenie biokoridoru od Dunajských luhov pri Čunove v trase depresie pôvodného meandra koryta starého ramena Dunaja by malo byť prepojením biocentra nadregionálneho významu Rusovce. [3] 2.9. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Stav, resp. kvalita jednotlivých zložiek životného prostredia prechádza neustálymi zmenami OVZDUŠIE V Bratislave prišlo k výraznému poklesu predovšetkým v oblasti znečisťovania ovzdušia (prioritne zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia). Zníženie emisií za obdobie predchádzajúcich 10 rokov je zhruba trojnásobné. Reštrukturalizáciou a odstavením znečisťujúcich výrob u najväčších znečisťovateľov prichádza postupne k poklesu emisnej i imisnej záťaže mestského prostredia. Vplyvom nárastu osobnej automobilovej dopravy je však zaznamenaný nárast emisií z dopravy. Nakoľko priamo v riešenom území nie je umiestnená žiadna monitorovacia stanica, ktorá by systematicky vyhodnocovala kvalitu ovzdušia, je nutné uvádzať hodnoty najbližšej 24

25 stanice Bratislava-Mamateyova. Niekedy sa tiež používa názov Bratislava-Petržalka. Z tohto dôvodu je nutné uvádzané hodnoty považovať za orientačné a situáciu dokresľujúce. [5] Na kvalitu ovzdušia majú vplyv zdroje súvisiace s technologickými procesmi (mimo riešeného územia) ako aj malé energetické (domové kúreniská) a mobilné zdroje priamo v riešenom území. V tabuľkách uvádzame hodnoty namerané : Tabuľka 1 Hodnoty priemerných 24 hodinových koncentrácií stanica SO2 NO2 NOx O3 [µg/m3] [µg/m3] [µg/m3] [µg/m3] BA Mamateyova limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí 125 bez limitu bez limitu Tabuľka 2 Hodnoty maximálnych (priemerných 1-hodinových) koncentrácií stanica SO2 NO2 NOx PM10 CO [µg/m3] [µg/m3] [µg/m3] [µg/m3] [µg/m3] BA Mamateyova NULL NULL limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí bez limitu bez limitu max. denný 8- hod priemer Vysvetlivky: NULL: nedefinovaná hodnota - nemeria sa * znamená málo hodnôt (menej ako 75% platných hodnôt) Skratky: NOx - oxidy dusíka, NO2 - oxid dusičitý, PM10 - prach, SO2 - oxid siričitý, CO - oxid uhoľnatý, Poznámka: všetky uvedené hodnoty sú v µg.m3 (mikrogramoch na meter kubický prepočítané pri teplote 20 C (293,15 K) a tlaku 101,325 kpa. Zdroj údajov: Oxidy dusíka (NO, NO 2 ) Oxid dusičitý je oveľa toxickejší ako oxid dusnatý. Pôsobí dráždivo na oči a horné cesty dýchacie. V pľúcach s vodou vytvára zmes kyselín HNO2 a HNO3, ktoré narúšajú normálnu funkciu pľúc. Vo vysokých koncentráciách (vo vonkajšom prostredí sa nevyskytujú) môžu vyvolať edém pľúc. NO2 má vyššiu afinitu k hemoglobínu ako kyslík, čím zhoršuje prenos kyslíka do tkanív. Pri extrémnych koncentráciách môže spôsobiť cyanózu. Oxidy dusíka zhoršujú choroby srdca, znižujú obranné schopnosti organizmu voči infekciám, najmä dýchacích ciest. Oxid siričitý (SO 2 ) Oxid siričitý všeobecne zhoršuje choroby dýchacieho aparátu, srdcovo-cievneho systému, dráždi pľúca, oči a pokožku. Negatívny účinok SO2 zvyšuje jeho synergizmus s inými látkami, prítomnými v ovzduší ( aerosolové častice obsahujúce napr. NaCl, Fe, Mn, U, As a niektoré uhľovodíky). Pôsobenie SO2 v organizme je komplexné. Môže priamo alebo v následnej radikálovej forme reagovať s molekulami iných látok. Známe sú napr. jeho reakcie s DNK (možnosť indukcie nádorového procesu) a s nenasýtenými lipidmi. SO2 oxiduje na SO3 a sírany. Kyselina sírová a sírany ( najmä síran amonný ) tiež vysoko agresívne 25

26 pôsobia na organizmus. Negatívne účinky SO2 a jeho oxidačných produktov na flóru, faunu a rôzne materiály sú široko zdokumentované. Ozón (O 3 ) Prízemný ozón je hlavnou zložkou fotochemického smogu (letného typu vysokého znečistenia ovzdušia). Zvýšené koncentrácie ozónu dráždia oči a dýchací aparát. V extrémnych koncentráciách (aké sa vo vonkajšom ovzduší nevyskytujú) môže vyvolať edém pľúc. Ozón reaguje s nenasýtenými uhľovodíkmi za produkcie vysoko reaktívnych voľných radikálov. Zvýšené koncentrácie ozónu znižujú fyzický výkon, zvyšujú citlivosť organizmu na bakteriálne infekcie, poškodzujú vegetáciu, rôzne materiály. Súčasná úroveň koncentrácií ozónu na Slovensku predstavuje hlavný stresový faktor lesných ekosystémov a spôsobuje asi 5% úbytok poľnohospodárskej produkcie. Oxid uhoľnatý (CO) Oxid uhoľnatý pôsobí toxicky na ľudský organizmus tak, že ľahko reaguje s hemoglobínom, pričom vzniká pomerne stabilný komplex karbonylhemoglobín. Väzba medzi hemoglobínom a CO je asi 300 krát pevnejšia ako väzba hemoglobínu s kyslíkom. Krvné farbivo tým stráca schopnosť prenášať kyslík, ktorý je nevyhnutný pre životné procesy. Množstvo viazaného CO na hemoglobín závisí od jeho koncentrácie v ovzduší, od doby pôsobenia a činnosti osoby. Napr. koncentrácia 0,37% CO v ovzduší spôsobuje po dvojhodinovom vdychovaní smrť. Koncentrácie g.m-3 v ovzduší spôsobuje zníženie mentálnej pohotovosti, čo dokazujú autonehody zapríčinené profesionálnymi vodičmi. Pri koncentráciách µg/m3 (zle vetrané dopravné tunely) spôsobuje bolesti hlavy a nutkanie na vracanie. Človek v čistom prostredí má asi 0,5% CO v krvi. Obyvatelia miest majú až 5%. Silný fajčiar až 15%. Pri otravách sa zisťuje obsah 60 70% HLUK Legislatívne je hluk v súčasnosti upravený vyhláškou MZ SR č.549/2007 Z,z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami. Vstupom do EÚ sa naša legislatíva harmonizovala s legislatívou EÚ, čo konkrétne znamená transpozíciu Smernice 2002/49/EC do zákona o verejnom zdravotníctve a do nariadenia vlády SR o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí. Pre Bratislavu bola vypracovaná Strategická hluková mapa mesta. Hluk z cestnej dopravy Na základe hlukovej mapy Bratislavskej aglomerácie je zrejmé najvyššie hlukové zaťaženie pozdĺž komunikácii, resp. v intraviláne obcí. Naopak najnižšie hlukové zaťaženie je preukázateľné na územiach prírodných chránených oblastí. 26

27 4.Q JELA, s.r.o. Obrázok 8 Hlukové zaťaženie v riešenom území (zdroj: spracované autormi) 27

28 NAKLADANIE S ODPADMI Pri posudzovaní stavu a návrhu nakladania s odpadmi vychádzame najmä z platných zákonov a vyhlášok odpadového hospodárstva, (ktoré sa v súčasnosti prispôsobujú európskej legislatíve), zo spracovaných koncepcií (napr. Koncepcia separovaného zberu do roku 2000), programov (POH SR do roku 2005, POH Bratislavského kraja do roku 2005, POH okresov Bratislava I., POH komunálneho odpadu a drobných stavebných odpadov hl. m. SR Bratislavy), a z iných dôležitých materiálov regionálneho a miestneho významu. Cieľom je dosiahnutie týchto zámerov: chrániť a zvyšovať kvalitu životného prostredia, prispievať k ochrane zdravia ľudí, účinne prispievať k obmedzovaniu využívania prírodných zdrojov. V roku 2005 sa pripravili nové programy odpadového hospodárstva na celoslovenskej úrovni i na nižších úrovniach. Nakladanie s odpadmi na území hl. M. SR Bratislavy sa riadi VZN č. 12/2001 v plnom znení VZN č. 6/2004 o nakladaní s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi a VZN č. 13/2004 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Odhaduje sa, že na území Bratislava - Staré Mesto sa vyprodukuje cca 475 kg komunálneho odpadu na osoba/rok, z toho domový odpad predstavuje 132,54 kg na osoba/rok. Komunálny odpad je členený podľa využitia na tieto zložky: využiteľné (sklo, papier, kovový šrot), potenciálne využiteľné (opotrebované pneumatiky, odpad zo zelene, odpadové plasty, vraky ojazdených vozidiel), nevyužiteľné - problémové látky (odpadové olovené akumulátory, batérie s obsahom ortuti, nefunkčné ortuťové žiarivky, vyradené lieky a iný oddelene vytriedený domový odpad s obsahom škodlivín), zvyškový odpad. Triedenie je zabezpečované duálnym spôsobom: kontajnerovým a kalendárovým spôsobom bezplatne zo zdrojov spoločnosti OLO (Odvoz a likvidácia odpadu), a.s. Bratislava. Kalendárový spôsob spočíva v odvoze surovín papiera, skla a kovového šrotu priamo spred domov. Obyvatelia sú prostredníctvom letákov informovaní v súlade s časovým harmonogramom o najbližšom termíne zberu. Tento systém zberu sa využíva najmä v rodinnej zástavbe. Výkupom druhotných surovín v strediskách napr. Zberných surovín, Kovošrotu a prostredníctvom ďalších podnikateľských subjektov. 28

29 Na riešenom území sa tiež produkujú ostatné druhy odpadov, ku ktorým patria odpady z demolácií, rekonštrukcií, výkopových prác a pod. Na území mesta existujú firmy s mobilnými zariadeniami, ktoré zabezpečujú triedenie, drvenie a ďalšie využitie stavebného odpadu. V okolí Bratislavy je vybudovaných niekoľko skládok pre tento druh odpadu. Odpady špecifické pre zdravotnícke zariadenia, ktoré patria k nebezpečným odpadom sa zneškodňujú v spaľovni pre tento druh odpadu ( spaľovňa Nemocnica Petržalka). Pred realizáciou výstavby bude potrebné urobiť analýzu kontaminácie konštrukcií nachádzajúcich sa v zóne a z jej výsledkov vyplynie spôsob zneškodnenia odpadov z demolácií. Ak by sa zistila kontaminácia konštrukcií, tak kontaminované materiály sa klasifikujú v zmysle zákona o odpadoch ako nebezpečný odpad zmesi alebo oddelené zložky betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky obsahujúce nebezpečné látky N. Odstraňované stavebné konštrukcie je potrebné sanovať a likvidovať ako nebezpečný odpad v súlade s platnou legislatívou pre odpadové hospodárstvo. 29

30 3. SYNTÉZA 3.1. Špecifikácia požiadaviek Na základe analýzy prírodných a krajinných prvkov v riešenom území sme prišli k nasledovným špecifikáciám problémov na ďalšie riešenie: Transformovať železnú oponu na zelené javisko mesta s atraktívnym prírodným prostredím, ktoré ľudí nerozdeľuje, ale spája, Napriek tomu, že je Petržalka bohatá na zeleň, má po Starom Meste najmenší podiel zelenej plochy na jedného obyvateľa zo všetkých bratislavských mestských častí, čo je možné po implementácií projektu optimálne nastaviť, Vytvoriť z južnej časti mesta atraktívne mestské časti s maximálnym zastúpením zelene, formou parkov, lesoparkov, a ďalších rozmanitých typov zelene, Zvýšiť podiel zelene na obyvateľa v riešenom území, Nadviazať v riešenom území na tradície, ktoré tu boli rokmi potvrdené a zaužívané ( sady,..) Doplniť v riešenom území celomestskú zelenú vybavenosť vo forme novej botanickej, zoologickej záhrady. Rozpracovať ideu lokalizácie nového celomestského cintorína, ktorý bude mať charakter veľkého parkového cintorína, Zvýšiť množstvo sídelnej a krajinnej zelene na úkor poľnohospodársky využívanej pôdy, Zvýšiť kvalitu existujúcej zelene, revitalizovať a rekonštruovať dobre založené parky a lesoparky v riešenom území Lokalizovať nové vhodné typy zelene v nadväznosti na funkčné využitie zastavaného územia mesta Pri lokalizácií zelene zohľadniť existujúce parky a lesoparky, s ktorými by tieto tvorili ekologickú kostru územia, Lokalizovať vodné toky a plochy v harmónií s novonavrhovanými plochami zelene Nájsť optimálne funkčné využitie nových plôch zelene v riešenom území Definovať nové typy funkčného využitia zelene v nadväznosti na tradičné typy v riešenom území Nájsť optimálne harmonizáciu medzi navrhovanými plochami zelene a územným systémom ekologickej stability územia Nájsť možnosti priestorového prepojenia jednotlivých typov krajinnej, sídelnej a poľnohospodárskej zelene s rakúskou a príp. aj maďarskou stranou Obrázok 9 Krajina z Rakúskej strany ( zdroj: 30

31 3.2. Výstupy do zadania Zadanie projektu, ktorý bude riešiť priestorovú organizáciu južnej časti mesta, tzv. 4. Quadrant, bude definovať základné úlohy na riešenie. Z prieskumov a rozborov z hľadiska analýzy prírodných daností územia sme prišli k nasledovným podnetom do zadania: Širšie priestorové vzťahy: V riešenom území je potrebné hľadať priestorové prepojenie Alpsko Karpatských biokoridorov, V riešenom území je potrebné hľadať priestorové prepojenie vodných biokoridorov na slovenskej a rakúskej strane Dunaj, Morava, navrhovaný obtokový kanál, existujúce toky na rakúskej strane, Obrázok 10 Potenciálne prepojenie nadregionálnych biokoridorov v širších vzťahoch Je potrebné vytvoriť sieť prírodných a umelých prvkov zelene, vodných tokov a vodných plôch, ktoré budú základom nadregionálnej kostry ekologickej stability územia, Trasovať a tvarovať obtokový kanál tak, aby zohľadnil okolité prírodné územie a priestorovo vymedzil zástavbu z východnej strany od MČ Petržalka, Vytvoriť predpoklad na ekologické preklenutie toku Dunaja, resp. Moravy formou vybudovania ekoduktu, napr. využitím hrádze VD Wolfstahl, 31