Motivujúce jubileum FAKULTY ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA ŽU

Transkript

1 8/2003 Motivujúce jubileum FAKULTY ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA ŽU V uplynulých týždňoch si Žilinská univerzita a s ňou aj Fakulta špeciálneho inžinierstva, ako jedna zo zakladajúcich fakúlt univerzity, pripomenula 50. výročie svojho vzniku. Dňa 22. októbra 2003 sa konalo slávnostné rozšírené zasadanie vedeckej rady Fakulty špeciálneho inžinierstva. Na zasadnutí boli prítomní aj vzácni hostia, bývalí a súčasní pedagogickí, vedeckí a ostatní pracovníci fakulty, študenti, zástupcovia spolupracujúcich inštitúcií a podnikov. Zasadanie otvoril predseda akademického senátu FŠI Ing. Ladislav Hofreiter, PhD. Vedecká rada si vypočula slávnostný príhovor predsedu vedeckej rady, dekana Fakulty špeciálneho inžinierstva prof. Ing. Pavla Poledňáka, PhD. Pripomenul, že výsledky, ktoré fakulta dosiahla za dobu svojej existencie, by nebolo možné dosiahnuť bez zanietených pedagógov, vedeckých pracovníkov a ostatných zamestnancov, ako aj spolupráce mnohých inštitúcií a podnikov. Privítal niekoľko bývalých kolegov, ktorí stáli pri zrode fakulty a venovali jej svoje sily a schopnosti. Mnohí ďalší sú jej absolventmi, ktorí už sami vychovali ďalšiu generáciu vysokoškolsky vzdelaných odborníkov. Poďakoval všetkým a ocenil ich osobný podiel na výsledkoch, ktoré fakulta doteraz dosiahla. Spomenul, že v prvom období od svojho vzniku bola fakulta a jej vývoj neoddeliteľne späté s históriou a vývojom ozbrojených síl. V tomto období sa fakulta stala významnou vzdelávacou inštitúciou. Postupné zmeny v zameraní a činnosti fakulty nastali v roku 1995, kedy boli prijatí študenti externého štúdia v študijnom odbore občianska bezpečnosť, o rok neskôr aj denného štúdia. Od roku 1998 v súlade so zmenami fakulta nesie súčasný názov. Dovtedy fakulta vychovala 1548 vysokoškolsky vzdelaných odborníkov. Na fakulte bolo vymenovaných 6 profesorov a 31 docentov. Fakulta vychovala 50 kandidátov vied. V akademickom roku 2002/2003 v troch študijných odboroch študovalo na fakulte 883 študentov, v akademickom roku 2003/2004 študuje 1106 študentov denného a externého štúdia. Ku koncu septembra 2003 mala fakulta 42 učiteľov, z toho 5 profesorov, 11 docentov, 8 odborných asistentov s vedeckou hodnosťou, 9 odborných asistentov a 7 asistentov. Časť výučby zabezpečujú pracovníci iných fakúlt, za čo im dekan vyslovil poďakovanie. 1

2 Vedenie fakulty sa snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečenie prípravy vysokoškolsky vzdelaných odborníkov, vedeckovýskumných pracovníkov a pre celoživotné vzdelávanie. Postupne chce vedenie fakulty dobudovať fakultu na moderné pracovisko, ktoré sa svojou kvalitou priblíži k vyspelým európskym vzdelávacím inštitúciám. Prioritou bude výskum a na ňom založený proces vzdelávania študentov. Vo výchovno-vzdelávacej činnosti sa pracovníci fakulty zameriavajú na skvalitňovanie študijných programov a ich ďalší rozvoj v študijných odboroch občianska bezpečnosť, záchranné služby, bezpečnostný manažment a doprava v krízových situáciách. Podľa požiadaviek praxe pripraví fakulta aj ďalšie študijné programy a postupne sa bude uplatňovať aj dištančné vzdelávanie. V blízkej budúcnosti sa na fakulte dobuduje požiarno-chemické laboratórium a laboratórium bezpečnostného manažmentu. Pripravuje sa zriadenie tréningového centra simulovania kríz a zriadenie ďalších špecializovaných učební, čím sa vytvoria podmienky pre kvalitnejšie vzdelávanie. K tomuto bude slúžiť aj informačné centrum fakulty a postupné využívanie elektronickej výučby. Postupne sa zavedie komplexný informačný systém fakulty. Pracovníci fakulty budú naďalej rozvíjať spoluprácu s in-štitúciami, organizáciami a podnikmi, ktoré sa zaoberajú riešením krízových javov, záchrannými službami, ochranou pred požiarmi, bezpečnostnými službami a dopravnými službami. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa venuje pozornosť zapojeniu sa do nových typov projektov ponúkaných štátnymi inštitúciami, rezortmi i grantovými agentúrami so širším zapojením sa do medzinárodnej vedeckej spolupráce. Zahraničná spolupráca fakulty sa orientuje na zapájanie sa do európskych medzinárodných vzdelávacích a výskumných programov. Zámerom fakulty je usmerňovať činnosti fakulty tak, aby bol splnený cieľ Žilinskej univerzity a Fakulty špeciálneho inžinierstva začleniť sa medzi výskumné univerzity. Vytvárajú sa predpoklady na zavedenie systému hodnotenia kvality činností fakulty. Na záver príhovoru dekan fakulty vyslovil želanie, aby Fakulta špeciálneho inžinierstva upevňovala svoje postavenie medzi významnými vedeckovýskumnými a vzdelávacími inštitúciami. Ako výraz ocenenia zásluh fakulty o rozvoj Žilinskej univerzity udelil rektor Žilinskej univerzity Fakulte špeciálneho inžinierstva zlatú medailu. Na zasadnutí vedeckej rady medailu odovzdal prorektor pre zahraničné vzťahy a styk s verejnosťou prof. Ing. Marián Dzimko, CSc. do rúk dekana fakulty prof. Ing. Pavla Poledňáka, PhD. Už skôr, na slávnostnom zasadaní vedeckej rady Žilinskej univerzity, odovzdal rektor zlatú medailu prof. Ing. Vojtechovi Petrovi, CSc., ktorý bol dekanom fakulty v rokoch Chceme aj touto cestou poďakovať pánu profesorovi za jeho prínos k rozvoju fakulty a popriať mu veľa zdravia do ďalších rokov života. Dekan fakulty prof. Ing. Pavel Poledňák odovzdal pamätné strieborné medaily bývalým dekanom fakulty - doc. Ing. Karlovi Jahelkovi, CSc., prof. Ing. Jaromírovi Mácovi, CSc., prof. Ing. Ladislavovi Šimákovi, PhD. Medzi ocenenými boli aj prof. Ing. Dezider Szabó, CSc., prof. h. c. prof. Ing. Vladimír Gozora, PhD. Dr.h.c., gen. v.v. Ing. Ján Podhora, prof. Ing. Jan Havlíček, CSc., prof. Ing. Ján Mikolaj, DrSc., doc. Ing. Ivo Milata, CSc., doc. Ing. Jaroslav Panoušek, PhD., Ing. Jozef Ferenc. Za spoluprácu s fakultou bolo ocenené aj Prezídium Hasičského a záchranného zboru SR, Odbor civilnej ochrany obyvateľstva a obrany Krajského úradu v Žiline, Centrum pre koordináciu presunov a prepravy Generálneho štábu ozbrojených síl SR, Odbor krízového manažmentu Ministerstva 2

3 hospodárstva SR, Odbor krízového riadenia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Bronzovou medailou bolo ocenených 19 jednotlivcov a 7 spolupracujúcich inštitúcií. Na záver predseda akademického senátu fakulty vyslovil želanie, aby tohtoročné jubileum bolo motivujúce pre každého z členov akademickej obce fakulty a súčasne, aby sa zhodnotenie významných tradícií fakulty prejavilo v ďalších rokoch. doc. Ing. Stanislav Štofko, CSc. Foto: Ing. Andrej Veľas 2. zasadnutie kolégia rektora v akademickom roku 2003/2004 sa konalo 17. októbra 2003 a rokovalo o: 1. Projektoch 6. RP a štátnych programoch vedy a výskumu 2. Štipendijných miestach doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia. 3. Návrhu smerníc ŽU: - Zásady financovania a hospodárenia - Zásady nakladania s majetkom - Nakladanie s pohľadávkami a postupy pri ich vymáhaní - Zásady obstarávania, evidovania a účtovania majetku - Pracovný poriadok 4. Implementačnom pláne e-vzdelávania na ŽU. 5. Vytváraní a prevádzkovaní intranetu ŽU. 6. Vyhodnotení podujatí pri príležitosti 50. výročia založenia ŽU. 7. Návrhu projektu na marketing ŽU. 8. Záverečnej správe o 11. medzinárodnej vedeckej konferencii. 9. Bezpečnostnom projekte informačných systémov na ochranu údajov. 10. Prijímacom konaní v akademickom roku 2004/ Návrhu na ocenenie Cenou ministra školstva SR za vedu a techniku". Na slávnostnom zhromaždení pán I. Budjak prečítal list prezidenta SR Rudolfa Schustera, ktorý teraz uverejňujeme v plnom znení: vážený pán rektor, vážení pedagógovia a ostatní pracovníci Žilinskej univerzity, - ts - 3

4 milí študenti, Na úvod by som sa chcel poďakovať za pozvanie na slávnostné zasadnutie vedeckej rady Vašej univerzity a jej fakúlt, ktoré sa uskutočňuje pri príležitosti 50. výročia vzniku Žilinskej univerzity. Je mi ľúto, že v čase, keď sa toto zasadnutie koná, mám iné dôležité pracovné povinnosti, a preto nemôžem medzi Vás prísť osobne. Rád by som Vám však všetkým srdečne zablahoželal k tomuto významnému jubileu a poslal Vám svoje úprimné pozdravy. Súčasne by som chcel oceniť skutočnosť, že Žilinská univerzita si od čias svojho založenia vybudovala veľmi dobré meno v systéme nášho vysokého školstva a že jej dôležitosť v súčasnej dobe ešte stúpa, pretože poskytuje vzdelanie v odboroch, ktoré sú žiadané aj z hľadiska našej budúcnosti. Od svojho vzniku sa Vysoká škola železničná, neskôr Vysoká škola dopravy a spojov a v súčasnosti Žilinská univerzita špecializovala na dôležitú prípravu odborníkov, ktorí iniciujú náš ekonomický a spoločenský rozvoj. Výborne pripravení absolventi majú veľký podiel na rozvoji našej spoločnosti. Bez modernej infraštruktúry a dopravy nie je totiž mysliteľné, aby sme sa mohli úspešne rozvíjať a smerovať medzi vyspelé európske krajiny. Aj samotná univerzita, jej vedenie, pracovníci i študenti cez výsledky svojej vedeckej a publikačnej činnosti neraz prispeli k riešeniu závažných problémov a posunuli poznanie vo svojej oblasti o krok ďalej. Chcel by som preto oceniť dobré výsledky Žilinskej univerzity nielen v príprave odborníkov, ale aj vo vede, výskume, v spolupráci s podobne zameranými vysokými školami v zahraničí či v príprave konkrétnych projektov a významných vedeckých konferencií. Na záver by som sa chcel vedeniu i pedagogickým pracovníkom školy poďakovať za vysoko odbornú a náročnú prácu a zaželať im do budúcnosti najmä veľa vnímavých študentov, ktorým budú môcť odovzdať svoje vedomosti a skúsenosti. Verím, že Vaša vysoká škola sa bude naďalej rozvíjať a reflektovať nové podmienky vývoja spoločnosti i poznatky, ktoré pomôžu absolventom nájsť uplatnenie u nás doma, ale i na celoeurópskom trhu práce. Každému z Vás vedeniu, pedagógom, ostatným pracovníkom školy i študentom želám veľa zdravia, šťastia, osobných, pracovných i študijných výsledkov. S pozdravom Pozdravné listy zaslané Žilinskej univerzite k 50. výročiu jej založenia Pozvanie prijali, nakoľko sa slávnostného zhromaždenie nemohli zúčastniť, poslali pozdravné listy: Pavol Hrušovský, predseda NR SR Béla Bugár, podpredseda NR SR Ivan Šimko, bývalý minister obrany SR Lászlo Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR Uta Mayer - Schalburg, veľvyslankyňa Spolkovej republiky Nemecko v SR Valery Voronecky, veľvyslanec Bieloruskej republiky v SR Dr. Miroslav Kopečni, veľvyslanec Srbska a Čiernej Hory v SR Dr. Tatau Nishinaga, prezident Toyohashi University of Technology Prof. Ivan Wilhelm, rektor Univerzity Karlovej v Prahe Prof. Dr.-Ing. Wagner, rektor Ruhr Universität Bochum 4

5 Dr.h.c. Dr. Dr. Assaid Kotaite, čestný doktor ŽU, prezident ICAO (Inter. Civil Aviation Organisation), University Montreal Dr.h.c. prof. Leonid Avramovič Baranov, čestný doktor ŽU, prof. MIIT Moskva Dr.h.c. prof. Ing. Miroš Pirner, DrSc., čestný doktor ŽU, AV ČR Dr.h.c. prof. Ing. Miroslav Steiner, DrSc., čestný doktor ŽU, ČVUT Praha plk. JUDr. Peter Šimko, generálny riaditeľ sekcie justičnej polície PZ p. Marta Gajdošíková, riaditeľka STV TŠ Banská Bystrica Zbor Žilincov, združenie občanov a predstavitelia mnohých slovenských a českých spolupracujúcich firiem Za slova uznania im vedenie ŽU vyjadruje poďakovanie. - jč - Jubilujúcej ŽU odovzdal pozdravný list aj rektor STU, ktorý uverejňujeme v plnom rozsahu. Prof. Ing. Vladimír BÁLEŠ, DrSc. rektor Slovenská technická univerzita v Bratislave Vaša Magnificencia, vážený pán rektor, ctená akademická obec, Bratislava je pre mňa mimoriadnym potešením a cťou zároveň, že môžem byť účastný osláv takého významného jubilea Vašej univerzity, ako je 50. výročie jej založenia. 50 rokov, to je na jednej strane vek zrelosti už plný spomienok a životných skúseností, dokonca ja nejakých tých odrenín, zvádzajúci k bilancovaniu minulosti. Na druhej strane je to však aj vek naplnený optimizmom, pretože umožňuje spriadať množstvo plánov do budúcnosti a pritom sa vyvarovať chýb z obdobia uplynulého. Dovoľte mi preto, aby som Vám dnes, na prahu tohto optimistického" veku zablahoželal ku krásnemu jubileu a súčasne zaželal veľa elánu, energie a trpezlivosti do mnohých ďalších rokov Vašej práce a pri napĺňaní cieľov Vašej alma mater. Som presvedčený, že ďalších 50 rokov bude rovnako úspešných ako tých 50 predchádzajúcich. S úctou 5

6 Výskumný ústav vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity v Žiline, Tatranská Javorina Idea založenia Výskumného ústavu vysokohorskej biológie na pôde Žilinskej univerzity vyplynula z predstáv o vybudovaní centra vysokohorského výskumu na Slovensku, ktoré by bolo schopné v programoch, ako boli sú či napríklad MOLAR, ECOMONT, ALPINE DIVERSITY, kooperovať so svojími európskymi partnermi. Naša krajina, hoci s pomerne vysokým percentom vysokých pohorí na vlastnom území, nemala svoje akademické či univerzitné centrum alpínskeho výskumu, ako je talianske Centro di Ecologia Alpina (Trento), španielske Instituto Pirenaico de Ecologia (Jaca, Zarragoza), nórske High Mountain Ecological Centre, nemecký Alpenforschungsinstitut (Garmisch - Partenkir-chen), ukrajinský Ústav na výskum Karpát, či iné rozšírené po celom svete i v štátoch s menej stabilnou ekonomikou typu Venezuely alebo Nepálu. Nie sú to lesnícke centrá výskumu, ale centrá zamerané na dynamiku a ekológiu vysokých pohorí s dominantným pôsobením v pásme holí a alpínskeho až niválneho vegetačného stupňa. Strediská sa podieľajú na významných prácach súvisiacich s ochranou najvzácnejších celkov Európy. Myšlienka našla kladný ohlas vo vedení Žilinskej univerzity v súlade s predstavami o jej rozvoji. Po nutnom predbežnom súhlase zainteresovaných ministerstiev a neľahkej organizačnej práci bola do majetku univerzity na účel vybudovania ústavu prevedená bývalá základná škola v Tatranskej Javorine. V roku 2000 bol zriadený Výskumny ústav vysokohorskej biológie Žilinskej univerzity so sídlom v Tatranskej Javorine. V roku 2001 bol akademickým senátom schválený jeho štatút. Vytvoril sa tak ďaľší potenciálny komponent v prirodzenej sieti európskych pracovísk, vhodný pre synchrónny monitoring a výskum. Hoci je budova ešte stále v čiastočnej rekonštrukcii, ústav sa už podieľa na celoeurópskom monitoringu svišťov v rámci programov INTAS. MŠ SR podporilo ústav ako rozvojový program Žilinskej univerzity. Prostredníctvom techník molekulovej biológie sa v ústave rieši problematika fragmentácie populácií vzácnych vysokohorských taxónov živočíchov v projekte financovanom Agentúrou pre vedu a techniku SR. Mikrobiálna flóra pri niektorých druhoch sa determinuje pros-tredníctvom ďalšieho projektu z Grantovej agentúry SR (VEGA). V spolupráci so správami našich najvýznamnejších národných parkov (TANAP a NAPANT)a laboratóriami molekulovej genetiky v Trente a Bologni sa ústav významne podielal na definitívnom genetickom určení a systematickom postavení tatranských kamzíkov. O problematike kamzíkov bola vydaná profilová monografia. I vzhľadom na to, že sa ústav dostal veľmi rýchlo do pozoronosti viacerých sesterských pracovísk v Európe, stojí pred ním vážna úloha - jeho personálneho dobudovania. V prospech rozvoja výučby prírodovedných disciplín na ŽU sa na ústave do akreditácie pripravili dva programy bakalárskeho štúdia. Prvé je vo vednom odbore biológia v špecializácii aplikovaná zoológia. Výučba má byť programom Fakulty prírodných vied a okrem fakulty a ústavu sa na nej budú ešte podieľať Výskumný ústav mliekárensky a Stredná poľnohospodárska škola v Žiline. Určitým vzorovým podkladom pre výučbu sa stal obdobný bakalársky program na univerzite v Leedse. V profile absolventa sa predpokladá prienik terénneho zoológa vybaveného znalosťami z molekulovej biológie a genetiky a zootechnika poznajúceho morfológiu a fyziológiu živočíchov. Viaceré stredné školy na Slovensku očakávajú takéto nádstavbové štúdium. Druhý program je v odbore ochrana a využívanie krajiny so špecializáciou na výchovu strážcov národných parkov rangerov. V USA a západnej Európe je od nich vyžadované bakalárske štúdium, po vstupe do EÚ by i naše národné parky mali mať okolo 170 strážcov. V programe sa predpokladá, že bude medziodborovým a medzifakultým. Fakulty by sa na ňom mohli podieľať v nasledovných moduloch: Modul geografia (mapovanie, regionálna geografia, kartografia, fotogrametria a DPZ, GIS-y, terénne mapovanie) Stavebná fakulta, Modul Manažment návštevnosti a manažment ľudských zdrojov (Prvky vojenskej prípravy, Sociológia) Fakulta špeciálneho inžinierstva a Fakulta 6

7 riadenia a informatiky, modul spojovacej techniky (TV a video technika, bezdrôtová technika, telemetria Elektrotechnická fakulta a Fakulta ekonomiky dopravy a spojov spojov) a Modul biologických vedných disciplín (VÚVB Javorina). Na rozvoji telesnej kondície budúcich rendžerov by sa podieľa ďaľší Ústav telesnej výchovy a v oblasti výpočtovej techniky a výučby jazykov by v programe participovala Fakulta prírodných vied. Obidva programy bakalárskeho štúdia sú pre Slovensko originálne. RNDr. Marián Janiga, CSc. VI. medzinárodné metalurgické sympózium V dňoch 24. a 25.septembra sa v Rajeckých Tepliciach konalo VI. medzinárodné metalurgické sympózium. Medzinárodné metalurgické sympóziá sú organizované od r ako medziodborové vedecké fórum, prezentujúce nové poznatky fyzikálnej a zlievarenskej metalurgie v oblasti liatych materiálov. Od ich vzniku sú garantmi sympózií fyzikálny metalurg prof. Ing. Petr Skočovský, DrSc. a zlievarenský metalurg prof. Ing. Lubomír Bechný, CSc. Tohoročné sympózium zorganizovali spoločne Katedra technologického inžinierstva (org. garant Ing. Dana Bolibruchová, PhD. ) a Katedra materiálového inžinierstva (org. garant Ing. Eva Tillová, PhD) zo Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity, v spolupráci so Slovenskou zlievarenskou spoločnosťou a Vedeckou spoločnosťou pre náuku o kovoch pod záštitou dekana Strojníckej fakulty, pri príležitosti 50. výročia založenia Žilinskej univerzity a pri príležitosti blížiacich sa 70-tín prof. Ing. Lubomíra Bechného, CSc. Otvorenie sympózia sa konalo v zasadacej sieni Mestského úradu v Rajeckých Tepliciach a vystúpili na ňom prorektor Žilinskej university prof. Ing. Marián Dzimko, PhD., dekan Strojníckej fakulty prof. Ing. Peter Zvolenský, PhD., v zastúpení organizátorov vedúci Katedry materiálového inžinierstva prof. Ing. Peter Palček, PhD. a primátor R. Teplíc RNDr. Peter Dobeš. Úvodnou časťou konferencie bola plenárna sekcia vybraných 9 prednášok, ktorú viedli Prof. Döpp z Univerzity Clausthal a prof. Sládek, vedúci Katedry technologického inžinierstva SjF ŽU. Plenárnu sekciu otvoril prednáškou jubilant prof. Bechný, ktorý je uznávanou vedeckou osobnosťou doma aj v zahraničí a pri príležitosti životného jubilea obdržal viacero domácich a zahraničných ocenení. Odborné rokovanie pokračovalo v odborných sekciách. Na konferencii sa zúčastnilo 140 účastníkov, z toho 95 zo zahraničia a odznelo 98 prednášok, ktoré boli uverejnené v časopise Materiálové inžinierstvo. Metalurgické sympózium bolo úspešnou akciou z odborného i spoločenského hľadiska a dôstojne prispelo k oslavám 50.výročia Žilinskej univerzity. Úspešne pokračujú v tradícii Seminár Manažment v železničnej doprave 2003 prof. Ing. Petr Skočovský, DrSc. Ako naznačili zámery organizátorov z Fakulty riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline v uplynulom roku, tento ročník už tradičného seminára Manažment v železničnej doprave bol venovaný komunikácii. Po organizačnej stránke aj v tomto roku ho pripravoval Inštitút manažmentu, zriadený pri ŽU. 7

8 Stručný pohľad na genézu jednotlivých ročníkov dáva obraz o filozofii a tematike seminárov. Najskôr to boli vše-obecné otázky manažmentu, kde chceli organizátori začať a ukázať, že tejto problematike je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Neskôr sa zaoberali otázkou financií v manažmente, problematikou ľudských zdrojov, informačných systémov a technológií v manažmente, marketingu a prepravným činnostiam v manažmente. Témou tohto roka bola teda komunikácia v manažmente, komunikácia ako základný nástoj riadiaceho pracovníka a ako prostriedok pre odovzdávanie informácií v každodennom styku s pracovníkmi. K účastníkom seminára sa prihovoril dekan Fakulty riadenia a informatiky ŽU doc. Ing. Karol Matiaško, CSc. Je pre mňa cťou a potešením, povedal doc. Ing. K. Matiaško, CSc., že Vás môžem privítať na pôde ŽU, na pôde Fakulty riadenia a informatiky, na seminári, ktorý sa už stal tradíciou. Toto podujatie je o to významnejšie, že práve v týchto dňoch oslavujeme 50. výročie vzniku školy. Toto výročie sa tiahne ako leitmotív celým akademickým rokom. Problematika riadenia železníc bola vždy prioritnou v otázkach štúdia aj výskumu na tejto škole. Preto ma teší, že problematika manažmentu a informačných technológií, ktorá je nosnou pre našu fakultu, sa stala základnou aj pre existenciu tohto seminára. To, že mnohí z vás sem chodia opakovane svedčí o tom, že seminár sa stal klasickou súčasťou kalendára odborných pracovníkov a pracovníkov škôl. Má to pre nás nesmierny význam. Problematike riadenia, metód, spôsobov a technológií je potrebné venovať neustálu pozornosť, no súčasne bez rozvoja a podpory informačných technológií by tento proces nebol v dnešnej dobe úspešný. Dnes sa už nehovorí o informačných, ale o informačno komunikačných technológiách. Je to symbolické, že aj dnešný seminár má tento podtitul. Závery z takýchto stretnutí majú pre nás nesmierny význam. Na fakulte aj univerzite potrebujeme poznať problémy riadenia, problémy organizácií, aby sme na ich riešenie mohli orientovať našu výskumnú a vedeckú činnosť a súčasne vzdelávať aj našich študentov tak, aby boli lepšie pripravení pre praktické nasedenie vo firmách. V zborníku materiálov z tohto seminára sa prezentuje svojimi príspevkami 22 autorov. Počas seminára vystúpilo deväť účastníkov so svojimi prezentáciami. Organizátori mali snahu vybrať reprezentatívne príspevky podľa základných oblastí vyplývajúcich z hlavnej témy. Ako uviedol prof. Ing. Štefan Hittmár, PhD., seminár nadväzoval na predchádzajúcich päť ročníkov. Organizátori sa však sústredili na jednu manažérsku aktivitu na komunikáciu. Komunikácia sa netýka len špecialistov, ale týka sa všetkých. Seminára sa zúčastnili odborníci z rozličných oblastí, zo železničných spoločností, súkromných firiem zaoberajúcich sa železničnou aj cestnou dopravou a prepravou, aj neželezničných firiem. To len podčiarkuje skutočnosť, že komunikácia je všeobecne platným fenoménom. Seminár priniesol potvrdenie našej myšlienky širšieho a pestrejšieho záberu, konštatoval prof. Ing. Š. Hittmár, PhD. Pre mňa je satisfakciou, že účastníci žiadali uskutočniť podobný seminár aj v budúcom roku povedal. V rámci prezentácií zazneli viaceré podnetné myšlienky. Riaditeľ Strediska informatiky ŽSR Ing. Juraj Havrilla vysvetlil komunikáciu na báze informačných systémov a technológií, no podľa jeho presvedčenia podstata spočíva v človeku, ktorý s týmto prostredím a technológiu narába. PhDr. Agnesa Čiková z Ústredného inštitútu vzdelávania a psychológie uviedla niektoré aktivity, ktoré sa odohrávajú v podmienkach ŽSR. Riaditeľ Odboru komunikácie ZSSK PhDr. Miloš Čikovský sa orientoval na praktické skúsenosti ním riadeného odboru. Zameral sa najmä na integrovanú komunikáciu. Nóvum pre všetkých účastníkov boli jeho informácie o krízovej komunikácii. Za ústrednú myšlienku celého podujatia možno považovať fakt, na ktorom sa zhodli prednášajúci aj prispievatelia: komunikácia je významný a veľmi silný nástroj každého riadiaceho pracovníka. Teda nie je to len prázdne odovzdávanie a prijímanie informácií, ale vedúci pracovník má v rukách nástroj, ktorým dokáže ovplyvniť svoje prostredie. Komunikovat musíme neustále, pretože: 8

9 - keď je niečo povedané, neznamená to, že to bude aj vypočuté, - keď je niečo vypočuté, neznamená to, že to bude aj pochopené, - keď je niečo pochopené, neznamená to, že to bude aj odsúhlasené, - keď je niečo odsúhlasené, neznamená to, že to bude aj urobené, - keď je niečo urobené neznamená to, že sa to bude robiť aj ďalej. Medzinárodná vedecká konferencia k problematike Euroregiónu Beskydy Miroslav Pavlík V uplynulých dňoch sa konala na Žilinskej univerzite medzinárodná vedecká konferencia, v rámci štúdie financovanej z Európskeho spoločenstva, pod názvom Monitoring transhraničnej spolupráce a jej bariér v Euroregióne Beskydy. Organizátormi konferencie boli Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov, Fakulta špeciálneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žililne a Vysoká škola bankovníctva a financií v Bielsku Bialej. Konferencia sa konala v znamení 50. výročia založenia Žilinskej univerzity, ktorá je zároveň podporujúcim členom Euroregiónu Beskydy. Záštitu nad konferenciou prevzali prezident Euroregiónu Beskydy Miroslav Rejda, primátor mesta Žiliny Ing. Ján Slota, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja Ing. Milan Gavlák, prednosta Krajského úradu v Žiline Ing. Juraj Marko, riaditeľ SOPK, RK Žilina Ing. Ján Mišura. Medzinárodné stretnutie predstaviteľov Euroregiónu Beskydy, verejnej správy, podnikateľských subjektov a zástupcov akademickej obce vysokých škôl bolo zamerané na výmenu skúseností smerujúcich k rozvoju Euroregiónu Beskydy. Cieľom medzinárodnej vedeckej konferencie bola vzájomná výmena vedeckých informácií o transhraničnej spolupráci, diagnostika a stratégia regiónov, hľadanie optimálnych riešení eliminujúcich negatívne tendencie v spolupráci, monitoring transhraničnej spolupráce a jej bariér, význam a úloha marketingových výskumov a uplatnenie základných nástrojov marketingu pre rozvoj spolupráce, skvalitnenie poskytovania dopravných, poštových a telekomunikačných služieb v prihraničných regiónoch, Propojený obrázek nelze zobrazit. Příslušný soubor byl pravděpodobně přesunut, přejmenován nebo odstraněn. Ověřte, zda propojení odkazuje na správný soubor a umístění. ako aj rozvoj kontaktov medzi členmi, in-štitúciami, vedeckovýskumnými a vzdelávacími inštitúciami v Euroregióne Beskydy. Medzinárodná konferencia je jedným z výstupov projektu transhraničnej spolupráce z Fondu malých projektov CBC SR/PL. Konferencii predchádzali v minulosti rôzne aktivity, z ktorých spomeniem nasledovné: Program hospodárskej a spoločenskej aktivizácie prihraničných oblastí, spolupráca s SOPK,RK v Žiline, v rámci projektu Phare Credo, ktorej výsledkom bola štúdia Stratégia transhraničnej spolupráce regiónov Žilina a Bielsko Biala, ako aj ďalšie publikácie a aktivity prostredníctvom získania grantov VEGA MŠ SR a SAV Bratislava, projektov medzinárodnej vedeckotechnickej spolupráce atď. 9

10 Konferencia vo významnej miere podporila a rozšírila medzinárodnú spoluprácu a aktivity zúčastnených inštitúcií k napĺňaniu zámerov a stratégií európskych inštitúcií vedúcich k rozvoju Euroregiónov. Výstava na Žilinskej univerzite prof. Ing. Tatiana Čorejová, PhD., prof. Ing. Jana Štofková, PhD. Na akademickej pôde Žilinskej univerzity v Žiline, na Veľkom diele, v budove NR bola sprístupnená výstava Pracovné škice k výtvarnému návrhu na poštovú známku: 125. výročie Svetovej poštovej únie Žilinská univerzita, ktorých autorom je akademický maliar Marián Čapka. Výstava obsahovala 12 adjustovaných kresieb výtvarných návrhov na poštovú známku, ktorá bola vydaná dňa v náklade ks Ministerstvom dopravy a spojov SR. Výstava sa uskutočnila pri príležitosti osláv 50. výročia Žilinskej univerzity a približuje divákovi chronológiu vzniku ústredného motívu poštovej známky, v ktorom dominovali symboly poštovej služby, vzdelávania a panoramatický pohľad na areál Žilinskej univerzity na Veľkom diele v Žiline. Inštalované pracovné škice budú dlhodobou prezentáciou účasti Žilinskej univerzity v známkovej tvorbe. Zaujali nielen poslucháčov univerzity a účastníkov konferencií, ale aj záujemcov o filateliu. Miroslav Hrianka foto: Marián Leitman OMNIA s tromi cenami Na 10. ročníku medzinárodného festivalu vysokoškolských speváckych zborov Akademická Banská Bystrica 2003 sa prvýkrát predstavil len štyri mesiace pôsobiaci komorný spevácky zbor OMNIA z Fakulty prírodných vied Žilinskej univerzity v Žiline. Spevácky zbor v konkurencii ďalších deviatich zborov stredoeurópskej akademickej obce bol najmladším telesom a reprezentoval najmladšie vysokoškolské oddelenie hudby na Slovensku. Pod zbormajstrovským vedením dirigentky Mgr. Moniky Bažíkovej a manažérskym vedením Mgr. Borisa Schuberta uviedol zbor až tri slovenské premiéry z piatich súťažných skladieb: Regina coeli R. Twardowskeho, Babel Babbel G. Nuytsa a Omne initium difficile est! L. Borzíka. V koncertnom repertoári sa veľkej poslucháčskej obľube tešilo dielo Worlds of Sports A. Edenrotha s tenorovým sólom Zdena Mravca. Ako jediné umelecké teleso na festivale malo v rámci koncertného večera tzv. prídavok", ktorý si neutíchajúcim potleskom vyžiadalo publikum. Zbor prispel skladbami L. Borzíka (Omne initium difficile est!) a P. Kršku (Zdravas Mária) do reprezentatívnej CD nahrávky pôvodnej slovenskej zborovej tvorby. Napokon medzinárodná porota s predsedom prof. O. Lenárdom udelila Žilinčanom II. cenu v zlatom pásme v kategórii komorných speváckych zborov a do Žiliny putovali ďalšie dve ceny Cena primátora mesta Banská Bystrica najlepšiemu slovenskému speváckemu zboru festivalu ABB 2003 a Cena banskobystrického diecézneho biskupa za najlepšiu interpretáciu skladby so sakrálnou tematikou. 10

11 Kde možno hľadať zárodky úspechu telesa, ktoré dosiahlo v krátkom čase? Ako pedagóg môžem potvrdiť, že dirigentka a vedenie zboru si svojim umeleckým nadšením a zodpovedným prístupom získali študentov a samotní študenti pristupovali k nácvikom a mimoriadnym skúškam zodpovedne, boli ochotní kedykoľvek vystúpiť na podujatiach organizovaných fakultou a univerzitou, ako aj mimo ŽU. Od februára t. r. vyst úpil zbor na piatich koncertoch a na samostatnom celovečernom koncerte, ktorý sa uskutočnil v júni 2003 v spolupráci s Cirkevným zborom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania vo Vrútkach. Ocenenia z prestížneho medzinárodného festivalu nás právom utvrdzujú v myšlienke, že etablovanie humanitných učiteľských smerov na ŽU je pre severozápadné Slovensko prínosom. Preto poďakovanie patrí predovšetkým - vedeniu FPV, ktoré podporuje umelecké aktivity oddelenia hudby Katedry humanitných a sociálnych vied, ale aj všetkých pedagógom a študentom oddelenia hudby. Tri ocenenia boli úspešnou bodkou v uplynulom akademickom roku. Žilinská univerzita môže byť hrdá na to, že na Fakulte prírodných vied má najlepší slovenský vysokoškolský akademický spevácky zbor roku Mgr. art. Juraj Ruttkay Jazykové okienko PÁNU ČITATEĽOVI Pri mnohých príležitostiach potrebujeme osloviť osobu, ktorej píšeme list či odovzdávame diplom, dekrét a pod. Najvšeobecnejším a najpoužívanejším je oslovenie pán. Pri jeho používaní je však rozkolísanosť pri skloňovaní. Ide o mužské životné podstatné meno, ktoré sa skloňuje podľa vzoru chlap, ktoré má v 3. a 6. páde koncovku ovi (Datív: komu? chlapovi, otcovi, učiteľovi, docentovi, Lokál: o kom? o chlapovi, otcovi, učiteľovi, docentovi). Podstatné meno pán je výnimočné, pretože má v D a L koncovku ovi, ale aj u! 1. Ak podst. m. pán stojí samostatne má koncovku ovi, napr.: Pánovi som podal pohár vody. Skloňuje sa podľa vzoru chlap. 2. Ak podst. m. pán je v prívlastkovom použití, teda je pred menom, pred titulom - má v D a L koncovku u, napr.:...pánu učiteľovi, pánu profesorovi, pánu Peknému, pánu Ing. Jozefovi Veselému, DrSc., pánu Bohu (nie pánovi Bohu). Dekrétov či diplomov počas ľudského života nie je až tak veľa, preto je namieste požiadavka, aby boli napísané bez chýb. Podobne slovo pani ak stojí samostatne skloňuje sa (pani, panej, panej, paniu, o panej, paňou). Ak sa však používa ako oslovenie je nesklonné (pani dekanka, pani dekanky, pani dekanke, pani dekanku, o pani dekanke, s pani dekankou). PhDr. Albert Jurčišin 11

12 Polyestetická výchova na Fakulte prírodných vied...som ten, ktorý pokojne mlčí, keď hovorím, ktorý veľkoryso odpustí, keď nenávidím, ktorý je všade, kde ja nie som, ktorý zostane, keď ja zomriem... Skrytý význam básne španielskeho básnika Juana Rámona Jimeneza sa stal východiskom prednášky o identite človeka v súčasnej spoločnosti, ktorá odznela na FPV ŽU ( ). Téma dotýkajúca sa každého z prítomných od študentov FPV, študentov Univerzity tretieho veku pri ŽU až po pedagógov FPV ŽU, slúžila zároveň ako zorný uhol" k prezentovaniu umelecko výchovnej koncepcie nazývanej pol Na snímke zľlava: Mgr. Krušinská, prof. M. Schwazbauer, asistent z Vysokej školy hudobnej v Slzburgu a PhDr. M. Blažekováyestetická výchova. Pod vedením prof. Dr. Michaely Schwarzbauer z Vysokej hudobnej školy (Mozarteum) v Salzburgu sa mohli študenti bližšie zoznámiť s centrálnymi aspektmi polyestetickej výchovy a ich aplikáciou do hudobno výchovnej praxe. (Prednáška nadviazala na seminár o Polyestetickej muzikoterapii, ktorý na FPV viedol jeden z tvorcov koncepcie Polyestetickej výchovy prof. Dr. W. Mastnak, In: Spravodajca 2001/1). Teoretické východiská umelecko výchovnej koncepcie sú na Slovensku známe viac ako desaťročie. V praktickej rovine vo vše-obecno vzdelávacích školách sa však jej dôležité dimenzie presadzujú veľmi pomaly: - tematicky a organizačne zjednotené vyučovanie v rámci (nielen) umeleckých predmetov, - rovnocenné postavenie všetkých kultúrno historických epoch v umelecko výchovnom vzdelávaní, - poznávanie iných európskych a mimoeurópskych kultúr, - používanie multimediálnych technológii v umelecko výchovnej praxi, - o.i. integrovanie detí so špeciálnymi potrebami do tried všeobecno vzdelávacích škôl. Prax vychádzajúca z polyestetickej koncepcie kladie dôraz viac na proces tvorby žiakov ako na cieľ (výsledok) práce. V slobodnom priestore sú žiaci motivovaní ku tvorivej prevažne skupinovej práci na projektoch integrujúcich hudobné, literárne, výtvarné, pohybové a multimediálne umenie. Prof. Swarzbauerová zdôrazňovala v aktívnom umeleckom procese rozvíjanie celostného vnímania a vlastného kritického myslenia, ktoré sú predpokladom k schopnosti žiakov selektovať z množstva podnetov a identifikovať sa so skutočnými hodnotami. Prednáška rozšírila nielen predstavu študentov o možnostiach práce učiteľov na základných školách, ale aj jej myšlienky o aisthesis človeka" nastavili zrkadlo mysleniu a skutkom spoločnosti, s ktorou sme denne konfrontovaní. Aj keď z dôvodu malého časového priestoru nebolo možné predstaviť koncepciu polyestetickej výchovy v jej širšom kontexte, verím, že študenti si z nej odniesli to, čo v nej bolo podstatné. 12

13 Osobitne chcem poďakovať doc. Mgr. art. Irene Medňanskej, CSc., prostredníctvom ktorej sa prednáška na FPV uskutočnila, PhDr. Mirke Blažekovej za preklad, a PhDr. Anne Hlavňovej, CSc., prodekanke pre výskum a zahraničné vzťahy FPV za otvorenie prednášky. Mgr. Martina Krušinská DOVOLENKA 2003 Fotosúťaž pre zamestnancov a študentov ŽU DOVOLENKA 2003 bola vypísaná v Spravodaj-covi č. 5/máj 2003, kde boli uvedené podmienky súťaže. Upozorňujeme záujemcov, že termín odovzdania súťažných snímok je predĺžený: 1. december Fotosúťaže DOVOLENKA 2002 sa zúčastnili šiesti autori, ktorí poslali 28 fotografií. Ocenené fotografie už boli v Spravodajcovi ŽU publikované. Dnes prinášame ďalšie fotografie (pozri s. 10) zo súťaže roku 2002, aby vás motivovali k zapojeniu do súťaže roku 2003 Ing. Miroslav Gá jazierko 2. cena bor, FRI Chrám v Karnaku - posvätné Ing. Miroslav Gábor, FRI Faluky na Níle 2 (Asuán ) Michal Kovařík, SjF Jeseň 13

14 Michal Žarnay, FRI Na ceste do neba Ing. Janka Klinková, SvF Hygiena musí byť, aj na Sahare V dňoch sa uskutočnil pobyt pri mori na ostrove Sardínia pre študentov a zamestnancov ŽU. Ubytovanie bolo v štvormiestnych stanoch v kempe hneď pri mori, zabezpečená bola plná penzia. Pre účastníkov bol pripravený každodenný športový program a fakultatívne výlety do okolitých miest, ako i plavba na najkrajšie pláže Sardínie. Všetci boli veľmi spokojní a tešia sa už na ďalší pobyt pri mori. Zuzana Kazániová 14

15 Športovanie pre zamestnancov Oznamujeme všetkým zamestnancom ŽU na možnosti športovania platné od 6. októbra 2003: Basketbal štvrtok telocvičňa ŽU na Veľkom diele Plávanie streda MKP (preukaz zamestnanca) Posilňovanie utorok FIT-CLUB na Veľkom diele štvrtok Aerobik pondelok mix FIT-CLUB na Hlinách V step utorok mix tae-bo streda mix tae-bo štvrtok tae-bo step pondelok tae-bo FIT-CLUB na Veľkom dieli streda step štvrtok mix Príďte si zašportovať, aktívne si oddýchnuť a kompenzovať jednostranné psychické zaťaženie pod odborným vedením učiteľov ÚTV ŽU. V prípade záujmu o iný šport či termín - kontaktujte ÚTV ŽU. S Ústavom telesnej výchovy ŽU tentokrát v chorvátskej Baškej Vode 15 ÚTV ŽU V dňoch usporiadal Ústav telesnej výchovy v spolupráci s cestovnou kanceláriou Tiptour letný pobyt pri mori v chorvátskej Baškej Vode. Pobyt bol určený študentom, doktorandom, zamestnancom ŽU a ich rodinným príslušníkom.

16 Ubytovanie bolo zabezpečené v prekrásnom hoteli v 2 4 posteľových apartmánoch neďaleko mora. Strava sa podávala 3x denne. Voľné chvíle využívali účastníci pobytu na individuálne športovanie a na poznávacie zájazdy. Mnohí sa zúčastnili výletu do Splitu a Trogiru, fišpikniku" spojeného s výletom na ostrovy Hvar a Brač, diskopárty na výletnej lodi či výletu k vodopádom. Myslím si, že všetkých 41 účastníkov zájazdu odchádzalo domov spokojných. Mgr. Anna Gordíková Stretnutie bývalých pracovníkov ÚTV ÚTV ŽU Dňa sa z iniciatívy Ústavu telesnej výchovy konalo stretnutie bývalých i súčasných pracovníkov ÚTV (predtým KTV) pri príležitosti osláv 50. výročia vzniku Žilinskej univerzity. Pozvanie na stretnutie prijali bývalí učitelia p. Vladimír Kolář, Bernard Šeffer, Michal Žurek, Jozef Šujanský, Lubomír Přikryl, Jaroslav Dlouhý, Milan Rožánek, Boris Hovorka, Anton Šoltés, Alexander Dvonč, Ľuboš Krajč, Cyril Konečný, Ján Hatala, Jarmila Kolektív pracovníkov ÚTV ŽU v roku 1993 Krížová, Jozef Balažovič i administratívni či technickí pracovníci p. Milan Hliničan, Ružena Páralová, Marta Reková, Eva Horvátová. V príjemnej, srdečnej a pri spomienkach i trochu nostalgickej atmosfére prítomných pozdravil a oboznámil s transformáciou ŽU za posledných 10 rokov prorektor ŽU prof. Milan Dado. Ešte predtým pri prezentácii pracoviska si bývalí kantori" preš-li nové priestory Fit-clubu ŽU na Veľkom diele, ako aj nové administratívne priestory. Takmer všetci boli veľmi milo prekvapení kvalitou vybavenia posilňovne, ako aj úrovňou úpravy priestorov Fit-clubu, ktoré sú vizitkou práce a osobnej zainteresovanosti učiteľov ÚTV. Riaditeľ ÚTV Dr. Róbert Janikovský oboznámil všetkých s koncepciou rozvoja ÚTV v najbližšom období, ako aj s víziou vybudovania Športcentra ŽU, ktorý by zahŕňal moderný komplex plavárne a športovej haly. Postupne sa o slovo prihlásili aj naši hostia a mnohé z ich poznatkov môžu byť námetom do ďalšej práce ÚTV. V príjemnej atmosfére sa stretnutie natiahlo až do podvečerných hodín. Na záver dostali všetci zúčastnení spomienkový balíček od vedenia ŽU a s prísľubom opätovného neformálneho stretnutia sme sa rozišli. PaedDr. Róbert Janikovský riaditeľ ÚTV 5 16

17 50 rokov veku Mária Reitšpísová Mgr. Jana Hajdaková Štefánia Decká rokov veku prof. Ing. Milan Konvit, PhD Helena Mištriková Želmíra Mrázová Helena Pištěková Vladimír Košťál rokov veku Ivan Hodas prof. Ing. Mikuláš Alexík, PhD František Hreusík doc. Ing. Ondrej Buček, CSc František Šašinka doc. RNDr. Ľudovít Tománek, CSc November 2003ŽIVOTNÉ JUBILEÁ 25 pracovné výročie Stanislav Obročník pracovné výročie prof. Ing. Petr Cenek, CSc prof. Ing. Ivan Hanuliak, CSc doc. Ing. Vladimír Jamrich, PhD pracovné výročie doc. Ing. Jozef Štubňa, CSc November 2003PRACOVNÉ JUBILEÁ

18 Jubilantom srdečne blahoželáme! 18