ORGANIZÁCIA OCHRANY PRED POŽIARMI A SÚVISIACE VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ PRÁVNE PREDPISY

Transkript

1 Špecializovaná odborná príprava na funkciu inšpektor, samostatný inšpektor, odborný inšpektor a samostatný odborný inšpektor so zameraním na ochranu pred požiarmi ORGANIZÁCIA OCHRANY PRED POŽIARMI A SÚVISIACE VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ PRÁVNE PREDPISY Štátna správa na úseku ochrany pred požiarmi - postavenie a úlohy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky : ústredný orgán štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, ktorý riadi výkon štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi. Pôsobnosť : 17 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, v znení neskorších predpisov, ďalej len (zákon), - postavenie a úlohy krajského riaditeľstva zboru a okresného riaditeľstva zboru : sú miestne orgány štátnej správy so špecializovanou pôsobnosťou. Pôsobnosť krajského riaditeľstva zboru : 20 zákona, pôsobnosť okresného riaditeľstva zboru : 21 zákona. 1. Poverenie obce vykonávaním štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi - pôsobnosť obce vo veciach zvereného výkonu štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi : 23 zákona, - preventívne protipožiarne kontroly : obec vykonáva v tých objektoch, v ktorých nevykonáva štátny požiarny dozor okresné riaditeľstvo zboru najmenej raz za päť rokov. Obsah a postup pri preventívnej protipožiarnej kontrole : 42 vyhl. MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii, v znení neskorších predpisov, - ukladanie opatrení : obec ukladá opatrenia rozhodnutím na odstránenie nedostatkov, ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo k sťaženiu záchrany osôb alebo majetku a kontroluje plnenie týchto opatrení, - rozhodnutie o vylúčení veci z používania : 64 zákona ak vec vyvoláva bezprostredné nebezpečenstvo vzniku požiaru a na odstránenie tohto nebezpečenstva nestačia iné opatrenia, obec rozhodne o vylúčení veci z používania. 2. Štátny požiarny dozor - obsah štátneho požiarneho dozoru : 25 zákona : - protipožiarne kontroly, - posudzovanie projektovej dokumentácie stavieb, - kontrola stavieb v priebehu ich realizácie, - posudzovanie technologických zariadení, - posudzovanie výrobkov - zisťovanie príčin požiarov, - kontrola obce vo veciach zvereného výkonu štátnej správy, - kontrola hasičských jednotiek, - ukladanie opatrení, - kontrola plnenia uložených opatrení

2 - vykonávanie dohľadu na určené výrobky. - hlavný štátny požiarny dozor : 29 zákona. - orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor : ministerstvo : 26 zákona krajské riaditeľstvo zboru : 27 zákona okresné riaditeľstvo : 28 zákona - protipožiarne kontroly : druhy - 38 vyhl. MV SR č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii, v znení neskorších predpisov : - komplexná protipožiarna kontrola musí sa vykonať aspoň raz za tri roky, - tematická protipožiarna kontrola, - následná protipožiarna kontrola. - postup pri protipožiarnej kontrole : 25 zákona, pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 35/2006 o vykonávaní kontrolnej činnosti v rámci štátneho požiarneho dozoru. 3. Povinnosti právnickej osoby, fyzickej osoby - podnikateľa, fyzickej osoby a obce v oblasti ochrany pred požiarmi - povinnosti právnickej osoby, fyzickej osoba podnikateľa na účely predchádzania vzniku požiarov : 4 a 5 zákona, - povinnosti fyzických osôb : 14 zákona, - povinnosti obcí : 15 zákona. 4. Sankcie - pokuty ukladané právnickej osobe a fyzickej osobe podnikateľovi : 59 zákona. Pokuta sa ukladá rozhodnutím do výšky ,- Sk. Pri opätovnom porušení povinností je možné ďalšiu pokutu uložiť až do dvojnásobku pokuty už uloženej. Lehota na uloženie pokuty : subjektívna lehota : 1 rok od zistenia nedostatkov, objektívna lehota : 3 roky od vzniku nedostatku, - rozhodnutie o vylúčení veci z používania : podmienky a postup pri vydaní rozhodnutia : 64 zákona, - rozhodnutie p zastavení prevádzky : podmienky a postup pri vydaní rozhodnutia : 64 zákona. - priestupky : definícia priestupku, subjekt priestupku, subjektívna stránka, objekt priestupku, objektívna stránka. - priestupky na úseku ochrany pred požiarmi : 61 zákona, - sankcie : pokarhanie, pokuta do ,- Sk, - skrátené formy priestupkového konania : - blokové konanie, - rozkazné konanie.

3 5. Správne konanie - definícia správneho konania : zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov (úplné znenie z. č. 138/2004 Z.z. - náležitosti rozhodnutia : - obsahové náležitosti: výrok, odôvodnenie, poučenie. - formálne náležitosti : dátum, označenie správneho orgánu, označenie účastníka konania, úradná pečiatka, podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. - právne účinky rozhodnutí : - platnosť rozhodnutia, - právoplatnosť rozhodnutia, - vykonateľnosť rozhodnutia. PROTIPOŽIARNA BEZPEČNOSŤ STAVIEB ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY PROTIPOŽIARNEJ BEZPEČNOSTI STAVBY: a) nosnosť a stabilita, b) evakuácia osôb a zvierat c) zabránenie šíreniu požiaru a dymu d) odvod splodín horenia e) zásah hasičskej jednotky PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA OBSAHUJE: a) požiarne úseky b) požiarne riziko c) požiadavky na konštrukcie stavby d) evakuácia osôb a zvierat e) požiadavky na únikové cesty f) požiarne nebezpečný priestor stavby g) požiarne bezpečnostné opatrenia h) zariadenia na zásah POŽIARNY ÚSEK Stavba sa člení na požiarne úseky, ak: a) plocha požiarnych podlaží stavby presahuje dovolenú plochu požiarneho úseku, b) počet požiarnych podlaží stavby je väčší ako dovolený počet požiarnych podlaží v požiarnom úseku, c) je v nej aj iný priestor, okrem tých, ktoré musia tvoriť samostatný požiarny úsek

4 Veľkosť požiarneho úseku a) výrobné stavby, stavby poľnohospodárskej výroby a otvorené technologické zariadenia : predpokladaný rozsah škôd spôsobených požiarom, vlastnosti horľavých látok, počet požiarnych podlaží, vplyv následných škôd a druh konštrukčného celku, b) nevýrobné stavby: vlastnosti horľavých látok, druh konštrukčného celku a počet požiarnych podlaží, c) sklady v jednopodlažnej stavbe index skladovaných materiálov, d) radové garáže počet miest na státie podľa skupiny garáží a druh konštrukčného celku, e) hromadné garáže skupina garáží, druh konštrukčného celku a požiarna výška alebo počet požiarnych podlaží. POŽIARNE PODLAŽIE a) leží na konštrukcii s požiarnou odolnosťou, b) má v podlahe otvory s celkovou plochou najviac 10% pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia, od 10 % do 20 % pôdorysnej plochy nižšieho požiarneho podlažia - oddelené konštrukčnými prvkami druhu D1 min. 15 min; - otvory > 25 % plochy uzatvárateľné požiarnymi uzávermi typu EW15/D3. Jednopodlažný požiarny úsek a) priestor radovej garáže b) priestor,v ktorom sa priamo poskytuje zdravotnícka starostlivosť c) sklad horľavých kvapalín d) sklad horľavých a horenie podporujúcich plynov e) sklad > 100 m 2 - požiarne zaťaženie > 60 kg.m -2 f) podzemné podlažie PRVÉ NADZEMNÉ POŽIARNE PODLAŽIE Je najnižšie podlažie ak - povrch podlahy je najviac 1,5 m pod úrovňou terénu do 3 m - povrch podlahy je viac ako 1,5 m pod úrovňou terénu do 3 m, ak F o > 0,025 m 1/2 alebo b < 1,25 POŽIARNA VÝŠKA Je vzdialenosť od podlahy prvého nadzemného požiarneho podlažia po podlahu posledného požiarneho podlažia.

5 POŽIARNE TECHNICKÉ VLASTNOSTI STAVEBNÝCH MATERIÁLOV Požiarna odolnosť Požiarna odolnosť je schopnosť konštrukcie odolávať účinkom požiaru počas určitého času tak, aby nedošlo k porušeniu jej funkcie. kritériá : a) nosnosť a stabilita R, b) celistvosť E, c) tepelná izolácia I, d) izolácia riadená radiáciou W, e) predpokladané zvláštne mechanické vplyvy M, f) dvere vybavené zariadením na automatické zatváranie C, g) konštrukcie s osobitným obmedzením prieniku dymu S. h) odolnosť proti požiaru sadzí G, i) schopnosť protipožiarnej ochrany K. čas 15;30;45;60;90;120;180;240 minút Určuje sa : - skúškou - výpočtom (eurokódy) Reakcia na oheň Reakcia na oheň je schopnosť výrobku za určených podmienok prispievať vlastným rozkladom k ohňu,ktorému je vystavený. Triedy: A1, A2, B, C, D, E a F. doplnková klasifikácia: pre A2, B, C, D a E - horiace kvapky a častice - d0, d1 a d2 - tvorba dymu - s1, s2 a s3. Určuje sa: - skúškou Výhrevnosť a požiarna výhrevnosť Výhrevnosť je množstvo tepla uvoľnené úplným spálením jednotkového množstva horľavej látky, pričom voda vzniknutá spálením látky zostane v spalinách vo forme pary. Požiarna výhrevnosť je množstvo tepla, ktoré sa pri horení uvoľní z jednotkového množstva horľavej látky, pričom vzniknutá voda zostane v spalinách vo forme pary.

6 Šírenie plameňa Šírenie plameňa je schopnosť materiálu alebo konštrukcie šíriť plameň po svojom povrchu. Šírenie plameňa po povrchu stavebných výrobkov,z ktorých je vyhotovená povrchová úprava obvodovej steny z vonkajšej strany stavby, sa vyjadruje indexom šírenia plameňa. Horľavosť Horľavosť stavebného materiálu je jeho schopnosť vznietiť sa, horieť alebo tlieť pôsobením zdroja vznietenia. Odkvapkávanie je stav,keď sa pôsobením požiaru stavebná konštrukcia alebo podhľad naruší, zmení skupenstvo a padá na zem vo forme horiacich kvapiek. Odpadávanie je stav,keď sa pôsobením požiaru stavebná konštrukcia alebo podhľad naruší,nezmení skupenstvo a padá na zem. KONŠTRUKČNÉ PRVKY Konštrukčný prvok druhu D1 V ustanovenom čase požiarnej odolnosti sa konštrukcia nezapáli a neuvoľňuje sa z nej teplo, nezvyšuje intenzitu požiaru, pretože: má triedu reakcie na oheň A1 je zložená iba z komponentov triedy reakcie na oheň A1 komponenty, ktoré majú vyšší stupeň triedy rekcie na oheň ako A1 a nie je na nich závislá nosnosť alebo stabilita konštrukcie sú celkom uzavreté medzi komponenty triedy reakcie na oheň A1. Konštrukčný prvok druhu D2 V ustanovenom čase požiarnej odolnosti sa konštrukcia nezapáli a neuvoľňuje sa z nej teplo, nezvyšuje intenzitu požiaru, pretože komponenty, ktoré majú vyšší stupeň triedy rekcie na oheň ako A1 a je na nich závislá nosnosť alebo stabilita konštrukcie sú celkom uzavreté medzi komponenty triedy reakcie na oheň A1. Konštrukčný prvok druhu D3 je konštrukcia, ktorá v ustanovenom čase požiarnej odolnosti môže zvyšovať intenzitu požiaru a ktorú nemožno posudzovať ako konštrukčný prvok druhu D1 alebo D2. Konštrukčný prvok druhu D3 môže byť vyhotovený z komponentov ktorejkoľvek triedy reakcie na oheň.

7 KONŠTRUKČNÉ CELKY Nehorľavý konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby alebo jej časti len druhu D1: Zmiešaný konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú zvislé požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby alebo jej časti len druhu D1,ostatné požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie sú druhu D2: Horľavý konštrukčný celok je konštrukčný systém, v ktorom sú požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu stavby alebo jej časti: a) len druhu D2: b) druhu D1,druhu D2 alebo druhu D3: POŽIARNE ZAŤAŽENIE Priemerné požiarne zaťaženie Priemerné požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie rovnomerne rozložené na pôdorysnej ploche požiarneho úseku. Priemerné požiarne zaťaženie tvorí náhodné požiarne zaťaženie a stále požiarne zaťaženie. Náhodné požiarne zaťaženie Náhodné požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie,ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť všetkých horľavých látok, ktoré sa počas bežnej prevádzky dodávajú do požiarneho úseku alebo sú v požiarnom úseku. Stále požiarne zaťaženie Stále požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie,ktoré zahŕňa hmotnosť a výhrevnosť horľavých látok v konštrukciách požiarneho úseku. Sústredené požiarne zaťaženie Sústredené požiarne zaťaženie je požiarne zaťaženie na časti pôdorysnej plochy požiarneho úseku, ktoré výrazne presahuje priemerné požiarne zaťaženie. POŽIARNE RIZIKO Požiarne riziko je pravdepodobná intenzita požiaru v požiarnom úseku alebo v jeho časti. a) ekvivalentný čas trvania požiaru

8 vo výrobnej stavbe a v stavbe poľnohospodárskej výroby. Ekvivalentný čas trvania požiaru otvoreného technologického zariadenia, otvoreného skladu a technologického mosta sa neurčuje. b) index skladovaných materiálov a index ekonomického rizika v sklade v jednopodlažnej stavbe c) výpočtové požiarne zaťaženie v nevýrobnej stavbe STUPEŇ PROTIPOŽIARNEJ BEZPEČNOSTI Stupeň protipožiarnej bezpečnosti je súhrn technických vlastností konštrukcií požiarneho úseku, ktoré vyjadrujú ich schopnosť odolávať predpokladaným účinkom požiaru. Pre požiarny úsek alebo pre jeho časť sa určuje jeden z piatich stupňov protipožiarnej bezpečnosti podľa technickej normy.( I.-V.) Stupeň protipožiarnej bezpečnosti sa pre požiarne úseky skladov v jednopodlažných stavbách neurčuje. Požiarne úseky bez požiarneho rizika sa zaraďujú do I. stupňa protipožiarnej bezpečnosti. POŽIARNE DELIACE KONŠTRUKCIE Požiarna stena Je stavebná konštrukcia, ktorá bráni šíreniu požiaru vo vodorovnom smere. - musí sa stýkať s: a) požiarnym stropom b) konštrukciou strechy, ktorá plní funkciu požiarneho stropu, c) konštrukciou strechy a strešného plášťa z konštrukčných prvkov druhu D1 s požadovanou požiarnou odolnosťou. Požadovaná požiarna odolnosť a druh konštrukčných prvkov sa určuje podľa stavby (požiarneho úseku) s vyššími požiadavkami. Požiarny strop Je stavebná konštrukcia, ktorá bráni šíreniu požiaru v zvislom smere. Požadovaná požiarna odolnosť a druh konštrukčných prvkov sa určujú podľa požiadaviek požiarneho úseku pod požiarnym stropom. Obvodová stena Je stavebná konštrukcia, ktorá bráni šíreniu požiaru na : a) inú stavbu b) susedný požiarny úsek tej istej stavby

9 Požiarnu odolnosť a druh konštrukčného prvku sa určujú podľa požiadaviek požiarneho úseku, ktorý ohraničujú. Požiarny pás Je časť obvodovej steny, ktorá bráni šíreniu požiaru v zvislom smere alebo vo vodorovnom smere do vedľajšieho požiarneho úseku. Musí byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1 Na mieste styku so šírkou najmenej : a) 0,9 m b) 1,2 m ÚNIKOVÉ CESTY A EVAKUÁCIA Únikové cesty sa podľa stupňa ochrany, ktorú poskytujú unikajúcim osobám, členia a) na nechránené, b) na čiastočne chránené, c) na chránené: typu A typu B typu C Vetranie únikovej cesty 1. Prirodzené vetranie únikových ciest a) otvárateľnými otvormi každom podlaží, b) vetracím otvorom umiestneným na najvyššom mieste únikovej cesty a rovnako veľkým otvorom vo vstupnom podlaží alebo nižšie, c) vetracími prieduchmi s výustkami v každom podlaží chránenej únikovej cesty 2. Umelé vetranie prívodom vzduchu v množstve zodpovedajúcom 10-násobnému objemu priestoru chránenej únikovej cesty počas jednej hodiny a odvodom vzduchu pomocou prieduchov, šácht a podobne. Evakuačný výťah V spoločnej šachte môžu byť umiestnené max. dva evakuačné výťahy. Každá stavba zdravotníckeho zariadenia musí byť vybavená aspoň dvoma evakuačnými výťahmi. Náhradná úniková možnosť Náhradná úniková možnosť je možnosť mimoriadneho spôsobu úniku z požiarneho úseku alebo otvoreného technologického zariadenia, ktorý je namáhavejší ako chôdza

10 alebo sa vykonáva pomocnými prostriedkami na evakuáciu osôb a nezapočítava sa do počtu a kapacity únikových ciest. Náhradnou únikovou možnosťou na prekonanie výškových rozdielov je a) únikový rebrík, požiarny rebrík a tunelová plachta pri úniku smerom dolu, b) únikový rebrík a požiarny rebrík pri úniku smerom hore do výšky 6 m, c) sklzná tyč a sklzný žľab s dĺžkou 6 m, ktoré môžu používať iba na to vycvičené osoby. Požiadavky na únikové cesty Predpokladaný čas evakuácie osôb sa určuje podľa a) dĺžky únikovej cesty, b) rýchlosti pohybu osôb, c) počtu evakuovaných osôb, d) súčiniteľa podmienok evakuácie osôb, e) jednotkovej kapacity únikového pruhu, f) započítateľného počtu únikových pruhov. Počet únikových ciest Z každej stavby alebo z jej časti a z každého miesta požiarneho úseku musia viesť najmenej dve samostatné únikové cesty rôznym smerom na voľné priestranstvo. Dĺžka únikovej cesty Dĺžka únikovej cesty je vzdialenosť medzi začiatkom únikovej cesty a východom z nej na voľné priestranstvo. Vzájomná vzdialenosť východov z miestností alebo z požiarneho úseku nesmie byť väčšia ako 60 m. Jednotková kapacita únikového pruhu je priemerný predpokladaný počet evakuovaných osôb, ktoré prejdú jedným únikovým pruhom za minútu. Podmienky evakuácie a) druh a typ únikovej cesty, b) schopnosť pohybu osôb, c) spôsob evakuácie osôb. Šírka únikovej cesty Šírka únikovej cesty sa vyjadruje počtom únikových pruhov. Jeden únikový pruh je priestor únikovej cesty so šírkou 0,55 m. Osvetlenie únikových ciest

11 Únikové cesty musia byť počas prevádzky v stavbe osvetlené denným svetlom alebo umelým svetlom. Únikové cesty alebo náhradné únikové možnosti, ktoré slúžia na únik viac ako 50 osôb, musia byť vybavené núdzovým osvetlením. Označenie únikových ciest Ak východ zo stavby na voľné priestranstvo nie je priamo viditeľný, musí byť smer úniku vyznačený na všetkých únikových cestách. ZARIADENIA NA ZÁSAH a) prístupové komunikácie, b) nástupné plochy, c) zásahové cesty, d) požiarne zariadenia. e) voda na hasenie požiarov Prístupová komunikácia Prístupová komunikácia na zásah musí viesť aspoň do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá zásah; ak prístupová komunikácia vedie k rodinnému domu, táto vzdialenosť môže byť najviac 50 m. Prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 m a jej únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kn; do trvale voľnej šírky sa nezapočítava parkovací pruh. Nástupná plocha Nástupná plocha je plocha z vonkajšej strany stavby určená na nástup hasičských jednotiek a na umiestnenie hasičskej techniky na vykonanie zásahu. Nástupná plocha musí a) byť široká najmenej 3,5 m, b) mať sklon najviac 2 %, c) mať únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla najmenej 80 kn, d) byť trvale voľná a označená dopravnou značkou ZÁKAZ STÁTIA, e) byť napojená na prístupovú komunikáciu. Zásahové cesty Vnútorná zásahová cesta Zásahová cesta je komunikácia alebo technické zariadenie vnútri stavby alebo na vonkajšej strane stavby umožňujúce zásah hasičským jednotkám.

12 Vnútorná zásahová cesta musí byť vybudovaná v stavbe, ktorá má 1. požiarnu výšku nadzemnej časti menej ako 22,5 m a hĺbku viac ako a) 30 m, ak možno viesť zásah len z jednej strany stavby, b) 60 m v ostatných prípadoch. 2. má požiarnu výšku v nadzemnej časti viac ako 22,5 m, 3. nemá otvory vhodné na vedenie zásahu z vonkajšieho priestoru. Požiarny výťah Požiarny výťah je výťah zriadený na dopravu hasičských jednotiek a hasičskej techniky, z ktorého je východ na všetky podlažia stavby, na ktorých sa predpokladá zásah. Vonkajšie zásahové cesty Za vonkajšie zásahové cesty sa považujú požiarne rebríky, požiarne schodiská a požiarne lavičky. Ak je v stavbe vybudovaná chránená úniková cesta, musí byť z nej prístup na strechu stavby. Ak je v stavbe viac chránených únikových ciest, musí byť prístup na strechu aspoň z jednej z nich. V stavbách s požiarnou výškou väčšou ako 45 m musia byť chránené únikové cesty v najvyššom požiarnom podlaží navzájom spojené. Požiarne rebríky a požiarne schodiská musia byť po obvode stavby umiestnené tak, aby ich vzájomná vzdialenosť bola najviac 200 m. Požiarne zariadenia a) Stabilné hasiace zariadenia b) Elektrická požiarna signalizácia c) Zariadenia na odvod tepla a splodín horenia d) Hasiace prístroje e) Voda na hasenie požiarov Voda na hasenie požiarov Druhy zariadení na dodávku vody na hasenie požiarov a) zdroj vody, b) odberné miesto c) vnútorný požiarny vodovod, d) hadicové zariadenie. Zdroj vody a) prírodné, napríklad potok, rieka a jazero, b) umelé, napríklad vonkajší požiarny vodovod, požiarna nádrž, požiarna studňa, nádrž na stálu zásobu vody a verejný vodovod

13 požiarna nádrž Objem nádrže na stálu zásobu vody sa určuje z potreby vody na hasenie požiarov a predpokladanej doby jej využívania počas požiaru. požiarna studňa je zdroj vody, ktorý má nasávaciu výšku najviac 6,5 m, najmenší priemer DN 500, stálu zásobu vody najmenej 18 m 3 alebo má výdatnosť najmenej 600 l.min -1 a umožňuje účinný zásah, požiarny vodovod je zariadenie, ktoré prostredníctvom odberných miest zabezpečuje pripojením požiarnych hadíc alebo hadicových zariadení spoľahlivé a dostatočné zásobovanie vodou Odberné miesta a) plniace miesto b)výtokový stojan c)nadzemný hydrant d)podzemný hydrant Navrhovanie odberných miest - mimo požiarne nebezpečný priestor, najmenej 5 m a najviac 80 m od stavieb - vzájomná vzdialenosť môže byť najviac 160 m. Vnútorný požiarny vodovod Prívod vody k: a) hadicovým zariadeniam na prvý zásah pri hasení požiaru, alebo b) výtokom určeným na zásah hasičských jednotiek v stavbe najmenší hydrodynamický pretlak 0,2 MPa Hadicové zariadenie sa nenavrhuje pre a) stavby na bývanie a ubytovanie skupiny A, b) stavby alebo ich časti, kde nie je prípustné hasenie vodou alebo ochladzovanie vodou, c) požiarne úseky, v ktorých súčin priemerného požiarneho zaťaženia (kg. m -2 ) a plochy požiarneho úseku (m 2 ) je najviac V stavbách s požiarnou výškou väčšou ako 30 m sa zriaďuje samostatné nehorľavé nezavodnené stúpacie potrubie pre každú vnútornú zásahovú cestu s výtokom na každom podlaží ukončeným ventilom svetlosti 52 mm a tlakovou spojkou C s vekom. Na spodnej časti potrubia je na potrubí vyústenom na vonkajšej strane stavby tlaková spojka B na napojenie požiarneho čerpadla, spätná klapka a odvodňovací ventil.

14 Hadicové zariadenia a) hadicové navijaky s tvarovo stálou hadicou b) nástenné hydranty s plochými hadicami Najodľahlejšie miesto požiarneho úseku môže byť od hadicového zariadenia vzdialené najviac: a) 20 m pre nástenné hydranty s plochou hadicou, b) 30mpre hadicové navijaky s tvarovo stálou hadicou. Vzdialenosť sa meria po skutočnej trase hadice. Skúšanie a kontrola vodovodov Kontrola zariadení na dodávku vody na hasenie požiarov po ich odovzdaní do užívania sa vykonáva najmenej raz za 12 mesiacov, ak výrobca jednotlivých častí zariadení neurčí kratšiu lehotu. O kontrole sa vyhotoví záznam, ktorý obsahuje skutočný stav s prípadným návrhom na odstránenie zistených nedostatkov a lehôt na ich odstránenie. ČINNOSTI SPOJENÉ S LEPENÍM HORĽAVÝCH PODLAHOVÝCH KRYTÍN A STREŠNÝCH KRYTÍN, OBKLADOV STIEN A STROPOV POMOCOU OHŇA - vykonávanie uvedených prác a spôsoby predchádzania vzniku požiaru, - úprava podkladových plôch konštrukcií, - požiadavky na označovanie a vetranie uzavretých priestorov, - kontrola miest a priľahlých priestorov. Činnosti spojené so spaľovaním horľavých látok a odpadov - navrhovanie konkrétnych podmienok z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti, - kontrola stavu spaľovacieho miesta a priľahlých priestorov, - oznamovanie termínu spaľovania. Činnosti spojené so zberom obilnín, pozberovou úpravou a skladovaním - prednostný zber dozretých obilnín, - zabezpečiť dostatočné množstvo hasiacich prostriedkov, - zabezpečiť dodržiavanie zákazu fajčenia, - udržiavanie výrobných zariadení v určenom technickom stave. ZÁSADY PROTIPOŽIARNEJ BEZPEČNOSTI PRI SKLADOVANÍ UVÄDNUTÉHO KRMU, SENA, SLAMY A INÝCH SUCHÝCH RASTLÍN, TUHÉHO PALIVA A DREVA - skladovanie uvädnutého krmu, sena, slamy a iných steblovitých alebo stonkových suchých rastlín je možná v sklade sena, v povalovom priestore alebo v samostatne stojacom sklade - sklad sena s plochou väčšou ako 25 m 2 a s náhodným požiarnym zaťažením väčším ako 30 kg/m 2 musí tvoriť samostatný požiarny úsek, - požiarne deliace stavebné konštrukcie halového skladu sena musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D 1,

15 - povalový priestor nad maštaľami možno využiť na skladovanie sena len v stavbe s najviac dvoma úžitkovými podlažiami, ktorý má požiarne deliace a nosné konštrukcie zabezpečujúce stabilitu objektu alebo jeho časti z konštrukčných prvkov D 1, - uvädnutý krm a iné steblové alebo stonkové rastliny sa musia dosúšať tak, aby nenastalo ich samovznietenie. Ak sa teplota uvädnutého krmu pri dosúšaní zvýši nad 30 C alebo ak sa teplota uvädnutého krmu pri dosúšaní zvýši o 7 C nad najvyššiu dennú teplotu, musia sa zapnúť ventilátory, - pri zohriatí uvädnutého krmu alebo sena v niektorej zo sekcií na teplotu vyššiu ako 65 C ventilátory v sekcii treba vypnúť a prehriaty uvädnutý krm alebo seno vyskladniť, - pri zvýšení teploty nad 90 C sa vyskladňovanie musí vykonať za asistencie hasičskej jednotky, - v sklade sena s objemom 7000 m 3 a väčším sa teplota meria elektronickým automatickým zariadením s meracími sondami, ktoré musia byť dlhé najmenej 4 m. V ostatných skladoch sa teplo môže merať ručnými hĺbkovými teplomermi, ktoré musia byť najmenej 3 m dlhé, namerané teploty sa zapisujú do skladového denníka, ktorý sa musí uchovávať jeden rok po skončení merania. - za otvorený sklad dreva sa považuje stavba alebo jej časť, alebo priestor určený na skladovanie dreva. Za otvorený sklad dreva sa nepovažuje manipulačný sklad, - otvorený sklad dreva, ktorého plocha je väčšia ako m 2 sa rozdeľuje hlavnými vnútornými líniami širokými najmenej 10 m na oddelenia. Za oddelenie otvoreného skladu dreva sa považuje ohraničená plocha skladu dreva, v ktorej sa drevo skladuje v klietkach alebo v hromadách dreva, - oddelenie otvoreného skladu dreva môže mať plochu najviac m 2, - klietkou sa rozumie časť oddelenia otvoreného skladu dreva, jej veľkosť môže byť najviac 1000 m 2. - hromadou dreva sa rozumie časť oddelenia otvoreného skladu dreva, v ktorej sa voľne skladujú jednotlivé druhy dreva, jej ložná plocha je najviac m 2, - ložná plocha otvoreného skladu dreva musí byť vyčistená a zbavená porastov a iných organických materiálov, - tuhým palivom sa rozumie lignit, čierne uhlie, hnedé uhlie, antracit, koks a brikety, - sklady tuhého paliva sa členia na : - voľné: - skladiská, úložiská, odľahčovacie sklady, manipulačné sklady a pod., - mechanizované sklady, ktoré slúžia na uskladnenie veľkého množstva paliva, ktoré sú vybavené zariadením na zhutňovanie paliva (valcovanie), - kryté (napríklad prístrešky na uskladnenie tuhých palív), - uzavreté: - skladovacie haly, - uhoľne, - zásobníky s mechanickým vyhrňovaním paliva, - silá s gravitačným vyprázdňovaním. - ak dosiahne teplota v hromade 50 C, tuhé palivo sa ochladí prehádzaním alebo prenesením na voľné priestranstvo, kde sa rozhrnie do vrstvy 0,25 m až 0,5 m a nechá sa vychladnúť. Rovnako sa postupuje, ak sa teplota zvyšuje o viac ako 3 C za 24 hodín,

16 - za ohnisko samovznietenia sa bez ohľadu na druh tuhého paliva považujú miesta, v ktorých teplota dosiahne 65 C, miesta, kde sa teplota za posledných 24 hodín zvýšila o viac ako 3 C alebo miesta, kde sú zrejmé vonkajšie príznaky samovznietenia (napr. zápach po produktoch tepelného rozkladu, tlenie, iskrenie a pod.), - údaje o skladovaných tuhých palivách sa zaznamenávajú v skladovej knihe, ktorú je potrebné uchovávať jeden rok po vykonaní posledného zápisu. ZÁSADY PROTIPOŽIARNEJ BEZPEČNOSTI PRI MANIPULÁCII A SKLADOVANÍ HORĽAVÝCH KVAPALÍN, ŤAŽKÝCH VYKUROVACÍCH OLEJOV A RASTLINNÝCH A ŽIVOČÍŠNYCH TUKOV A OLEJOV Horľavou kvapalinou sa rozumie látka, ktorá spĺňa súčasne tieto podmienky: a) pri atmosférickom tlaku 101,3 kpa a pri teplote 20 O C nie je úplne plynná a 1. je kvapalná podľa kritéria uvedeného v skúšobnom postupe podľa osobitného predpisu, 2. nie je tuhá a nie je ani pastou podľa kritéria uvedeného v skúšobnom postupe pre penetrometrickú skúšku podľa osobitného predpisu, alebo 3. pri teplote 20 O C sa začína topiť, b) pri teplote 50 O C má tlak nasýtených pár najviac 300 kpa, c) má bod vzplanutia určený podľa postupu uvedeného 1. v slovenskej technickej norme alebo 2. v osobitnom predpise, najviac však 250 O C a d) možno určiť jej bod horenia, - horľavé kvapaliny sa členia podľa bodu vzplanutia do štyroch tried nebezpečnosti. - horľavá kvapalina, ktorá nemá určený bod vzplanutia, sa považuje za horľavú kvapalinu I. triedy nebezpečnosti, - horľavá kvapalina II., III. a IV. triedy nebezpečnosti zohriata na teplotu bodu vzplanutia a vyššiu teplotu sa považuje za horľavú kvapalinu I. triedy nebezpečnosti, - horľavé kvapaliny s nízkym bodom varu, Prepravný obal sa podľa použitého materiálu a konštrukcie člení na a) nádobu zo skla, s objemom najviac 5 l, b) kanistru, c) sud, d) cisternový kontajner bez cestného vozidla alebo železničného vozidla, e) prenosnú cisternu bez cestného vozidla alebo železničného vozidla, f) snímateľnú cisternu bez cestného vozidla alebo železničného vozidla, g) cisternovú vymeniteľnú nadstavbu bez cestného vozidla alebo železničného vozidla, h) inú nádobu, ako je uvedené v písmenách d) až g), - podzemná nádrž je nádrž, ktorá je okrem horných manipulačných otvorov pokrytá vrstvou zeminy s hrúbkou najmenej 0,5m alebo súvislou stavebnou konštrukciou z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 120 minút,

17 - nadzemná nádrž je nádrž, ktorá nie je pokrytá alebo ktorej krytie zeminou alebo požadovanou stavebnou konštrukciou, - dvojplášťová nádrž je nádrž, ktorá má dva samostatné plášte s voľným priestorom medzi nimi; vonkajší plášť nádrže musí byť vyhotovený z nehorľavých materiálov, - miestne dvojplášťová nádrž je nádrž, ktorá má zvary alebo iné nerozoberateľné spoje plášťa prekryté druhým plášťom, pričom vzniknuté medziplášťové priestory sú navzájom prepojené a nepriepustne oddelené od vnútorného priestoru nádrže a od vonkajšieho prostredia, - nadzemná nádrž a prepravný obal, v ktorých sú horľavé kvapaliny, sa označujú nápisom HORĽAVÁ KVAPALINA s uvedením triedy nebezpečnosti horľavej kvapaliny. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nevyčistenú nadzemnú nádrž, kontajner a prepravný obal, v ktorých sa nachádzali horľavé kvapaliny, - podzemná nádrž a nadzemná nádrž zapustené po ich horný okraj do terénu sa viditeľne označia tabuľkou s nápisom HORĽAVÁ KVAPALINA s uvedením triedy nebezpečnosti horľavej kvapaliny, - skladom horľavých kvapalín sa rozumie stavba alebo jej časť určená na skladovanie, príjem a výdaj horľavých kvapalín vo väčších množstvách, ako sú uvedené v 10 až sklad môže tvoriť jeden samostatný požiarny úsek alebo viac samostatných požiarnych úsekov. - uzatvoreným skladom horľavých kvapalín sa rozumie zastrešený sklad s obvodovými stenami, ktoré majú plochu trvale otvorených otvorov menšiu ako 25 % z celkovej plochy obvodových stien. - hlavným skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, v ktorom sa skladuje viac ako 100 m 3 horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti. - prevádzkovým skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, ktorý je umiestnený a) vo výrobnej stavbe a skladuje sa v ňom najviac 100 m3 horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti, b) v nevýrobnej stavbe a skladuje sa v ňom najviac 20m3 horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti. - v obvodovej stene požiarneho úseku hlavného skladu horľavých kvapalín alebo prevádzkového skladu horľavých kvapalín sa vyhotovujú zvislé a vodorovné požiarne pásy široké najmenej 2 m. - príručným skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, v ktorom je uložených najviac 7 m 3 horľavých kvapalín všetkých tried nebezpečnosti. - otvoreným skladom horľavých kvapalín sa rozumie sklad, ktorý nespĺňa podmienky na uzatvorený sklad. - havarijnou nádržou sa rozumie nádrž určená na zachytenie horľavej kvapaliny, ktorá vytečie pri havárii z prepravného obalu, nádoby mobilného zásobníka, nádrže, technologického zariadenia alebo zo záchytnej nádrže. - záchytnou nádržou sa rozumie nádrž určená na zachytenie unikajúcej horľavej kvapaliny z prepravného obalu, nádoby mobilného zásobníka, nádrže alebo z technologického zariadenia. Záchytná nádrž je trvale napojená na havarijnú nádrž. Odvádzacie potrubie zo

18 záchytnej nádrže do havarijnej nádrže musí mať trvale účinný kvapalinový uzáver a nesmie mať uzatváraciu armatúru. - zbernou nádržou sa rozumie stavebná úprava na dne alebo podlahe havarijnej nádrže vyhotovenej stavebnou technológiou umožňujúca vyčerpávanie zachytených horľavých kvapalín. - záchytná nádrž musí zachytiť najmenej 5 % objemu horľavých kvapalín, - objem havarijnej nádrže nesmie byť menší ako objem najväčšej nádrže alebo prepravného obalu. - ak sa vetrá otvormi s celkovou plochou najmenej 1 % podlahovej plochy miestnosti na prívod vzduchu a otvormi na odvod vzduchu s celkovou plochou najmenej 1,3 % podlahovej plochy miestnosti, ide o prirodzené vetranie. - ak sa vetrá tak, že sa zabezpečuje najmenej dvojnásobná výmena vzduchu za hodinu, ide o nútené vetranie, - hlavný uzatvorený sklad horľavých kvapalín a prevádzkový uzatvorený sklad horľavých kvapalín I. a II. triedy nebezpečnosti v prepravnom obale a v pasívnom cisternovom kontajneri musia byť vybavené havarijným vetraním zabezpečujúcim najmenej desaťnásobnú výmenu vzduchu za hodinu. - ventilátor na nútené vetranie musí byť určený na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu a pri jeho inštalácii sa prihliada na skupinu výbušnosti a teplotnú triedu skladovanej horľavej kvapaliny. - v obvodovej alebo strešnej stavebnej konštrukcii skladu horľavých kvapalín a prevádzkarne, v ktorých je nebezpečenstvo výbuchu, musia byť vytvorené výfukové plochy; - stavebná konštrukcia vytvárajúca výfukovú plochu sa musí tlakom 0,01 MPa kolmo na ňu pôsobiacim vyboriť smerom do voľného priestoru tak, aby sa neporušili ostatné stavebné konštrukcie, s ktorými je výfuková plocha spojená. - priestor z vonkajšej strany výfukovej plochy musí byť v kolmom smere do vzdialenosti 15 m od výfukovej plochy trvale voľný. V tomto priestore môže byť umiestnený potrubný most, samostatne stojaci stĺp alebo stožiar. - vzdialenosť 15 m od výfukovej plochy možno skrátiť najviac na polovicu, ak stavebná konštrukcia umiestnená v skrátenej vzdialenosti bezpečne utlmí alebo odrazí tlakovú vlnu do voľného priestoru. - prevádzkarňou s horľavými kvapalinami sa rozumie pracovisko, v ktorom sa používajú horľavé kvapaliny s objemom väčším, ako je uvedené pre pracoviská s hutníckou a strojárskou výrobou, garáže, lekárne a výdajne liekov, predajne, ostatné pracoviská a stavby vo vlastníctve alebo v užívaní fyzickej osoby, - prevádzkareň musí tvoriť samostatný požiarny úsek, - prevádzkareň pristavenú alebo vstavanú do inej stavby možno spojiť s ostatnými priestormi stavby iba cez komunikačný priestor odvetraný prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním, - na odkladanie čistiacej vlny, zvyškov horľavých kvapalín a obdobných materiálov musí byť v sklade alebo v prevádzkarni plnostenná nádoba z nehorľavého materiálu so samozatvárateľným vekom,

19 ZÁSADY POŽIARNEJ BEZPEČNOSTI PRI ČINNOSTIACH S HORĽAVÝMI PLYNMI A HORENIE PODPORUJÚCIMI PLYNMI - horľavý plyn je plyn alebo zmes plynov, ktorý spĺňa súčasne tieto podmienky: a)má pri teplote 50 O C tlak pár vyšší ako 300 kpa alebo pri teplote 20 O C a atmosférickom tlaku 101 kpa je úplne plynný, b)možno určiť jeho bod vznietenia alebo vytvára so vzduchom výbušnú zmes. b) horenie podporujúci plyn je plyn alebo zmes plynov, ktorý spôsobuje väčšiu oxidáciu prostredia, v ktorom sa nachádza, než akú spôsobuje vzduch, - plniareň horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je stavba, v ktorej sa tlakové nádoby plnia horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom alebo dávkujú sa kvapalinou a plnia horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom, ktorý sa v nej rozpúšťa, - tlaková nádoba je obal s vnútorným objemom najviac 1000 l, ktorý je spolu s jeho výstrojom určený na opakované plnenie alebo dopravu horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu, - plniaca miestnosť je priestor v plniarni horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, v ktorej je plniace miesto na plnenie tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom alebo plniace miesto a dávkovacie miesto na dávkovanie kvapaliny do tlakovej nádoby, - plniace miesto je miesto, v ktorom je rozvod horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu z plniaceho zariadenia ukončený súčasťami umožňujúcimi pripojenie tlakovej nádoby na účely jej naplnenia, - plniace zariadenie je zdroj tlaku horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu vrátane rozvodu plynu a všetkých prvkov s ním trvalo spojených, ktorými prúdi plyn pri plnení do tlakovej nádoby. Zdrojom tlaku plynu môže byť kompresor v kompresorovej stanici alebo čerpadlo v čerpacej stanici. - súprava fliaš je zoskupenie dvoch alebo viacerých fliaš umiestnených do spoločnej samonosnej konštrukcie na účely manipulácie s nimi, - fľašou sa rozumie tlaková nádoba spravidla guľovitého alebo valcovitého tvaru s hrdlom, ktorá má vnútorný objem od 0,5 l do 150 l a je určená na opakované plnenie alebo dopravu horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu, - nebezpečnou koncentráciou horľavého plynu sa rozumie objem horľavého plynu zodpovedajúci jednej štvrtine objemu plynu, ktorý už vytvára so vzduchom výbušnú zmes, - tlaková nádoba musí byť označená zreteľne, na dobre viditeľnom mieste a trvalým spôsobom, - tlaková nádoba musí mať na svojom povrchu farebné označenie podľa druhu horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu, pre ktorý je vyhotovená, - sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je jednopodlažná nadzemná stavba alebo jej časť určená na skladovanie, príjem alebo výdaj tlakových nádob.

20 - uzatvorený sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je zastrešený sklad s obvodovými stenami, ktoré majú podiel trvale otvorených otvorov v obvodových stenách menší ako 25 %, - otvorený sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je sklad, ktorý nespĺňa podmienky na uzatvorený sklad, - hlavný sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, v ktorom sa skladujú tlakové nádoby s horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom s celkovým vnútorným objemom väčším ako l, - malý sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, v ktorom sa skladujú fľaše s horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom s celkovým vnútorným objemom najviac l, - tlakové nádoby, v ktorých sú horľavé plyny, sa musia uskladňovať v skladoch horľavých plynov a tlakové nádoby, v ktorých sú horenie podporujúce plyny, sa musia uskladňovať v skladoch horenie podporujúcich plynov; to sa vzťahuje aj na prázdne tlakové nádoby, ktoré neboli zbavené zvyškov plynov, - prázdne tlakové nádoby sa musia skladovať oddelene od plných tlakových nádob a miesta na ich skladovanie sa označujú nápisom PRÁZDNE FĽAŠE, - tlakové nádoby s horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom sa musia uložiť do takej vzdialenosti od tepelných spotrebičov alebo iných zdrojov tepla, aby ich povrchová teplota neprekročila 50 O C, - prevádzkovým odberným miestom horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je priestor, v ktorom sú uložené prevádzkové fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac 600 l a pohotovostné fľaše alebo zásobné fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac 600 l, v ktorých sú umiestnené horľavé plyny alebo horenie podporujúce plyny, - prevádzkovou fľašou je fľaša, ktorá je pripojená na rozvod plynu k odbernému zariadeniu, - pohotovostnou fľašou je fľaša, ktorá je pripojená na rozvod plynu k odbernému zariadeniu a ktorá sa uvádza do činnosti po vyprázdnení prevádzkovej fľaše, - zásobnou fľašou je fľaša, ktorá nie je pripojená na rozvod plynu k odbernému zariadeniu, - vzdialenosť priľahlých okrajov prevádzkových odberných miest v jednopodlažnom výrobnom objekte a na voľnom priestranstve musí byť najmenej 10 m, - pracovným odberným miestom horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je priestor, v ktorom sú uložené prevádzkové fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac 200 l a pohotovostné fľaše alebo zásobné fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac 200 l, v ktorých sú umiestnené horľavé plyny alebo horenie podporujúce plyny, - ak sa vetrá otvormi na prívod vzduchu s celkovou plochou najmenej 1 % podlahovej plochy a otvormi na odvod vzduchu s celkovou plochou najmenej 1,3 % podlahovej plochy, ide o prirodzené vetranie, - ak sa vetrá tak, že sa zabezpečuje najmenej trojnásobná výmena vzduchu za hodinu, ide o nútené vetranie,

21 - ak sa vetrá tak, že sa zabezpečuje najmenej desaťnásobná výmena vzduchu za hodinu, ide o havarijné vetranie. Havarijné vetranie sa uvádza do činnosti pri dosiahnutí nebezpečnej koncentrácie horľavého plynu. - vzduchotechnické zariadenie musí byť vyhotovené tak, aby sa ním nemohol šíriť požiar medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi, ZÁSADY PROTIPOŽIARNEJ BEZPEČNOSTI PRI VÝSTAVBE A PRI UŽÍVANÍ PREVÁDZKARNE A INÝCH PRIESTOROV, V KTORÝCH SA VYKONÁVA POVRCHOVÁ ÚPRAVA VÝROBKOV NÁTEROVÝMI LÁTKAMI - prevádzkareň je stavba alebo súhrn pracovísk a výrobných zariadení v stavbe, napríklad úpravňa náterových látok, lakovňa, sušiareň, v ktorých sa náterové látky používajú v technologických procesoch súvisiacich s povrchovou úpravou výrobkov s výnimkou priestorov na občasné nanášanie náterových látok, - prevádzkareň tvorí samostatný jednopodlažný požiarny úsek; priestor na občasné nanášanie náterových látok môže byť súčasťou iného požiarneho úseku, - otvory v požiarnych deliacich konštrukciách sú chránené požiarnymi uzávermi alebo vodnou clonou; to neplatí, ak plocha otvorov, cez ktoré prestupujú dopravné zariadenia, je menšia ako 400 cm 2, - vo vnútorných priestoroch prevádzkarne s objemom väčším ako 30 m 3 a s priestorom s nebezpečenstvom výbuchu sa v stavebných konštrukciách vytvárajú výfukové plochy, - prevádzkareň má najmenej dva východy otvárateľné zvonku i zvnútra, vedúce do chránenej únikovej cesty, na voľné priestranstvo alebo do komunikačného priestoru v stavbe odvetraného prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním. Východy majú byť podľa možnosti umiestnené na protiľahlých stranách prevádzkarne. - vchod do príručných skladov náterových hmôt sa umiestňuje zvonku alebo z komunikačného priestoru v stavbe odvetraného prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním. Pri viacerých vchodoch musí byť prirodzené vetranie alebo nútené vetranie aspoň jedného z nich. - výrobné zariadenie je vyhotovené z materiálov, ktoré pri požiari alebo inej mimoriadnej udalosti výrazne nemenia svoje vlastnosti, sú chemicky odolné proti používaným náterovým látkam a riedidlám a nešíria požiar, - dopravné potrubia náterových látok a riedidiel výrobného zariadenia sú vyhotovené a zabezpečené tak, aby sa v prípade vzniku požiaru alebo inej mimoriadnej udalosti mohol ich obsah bezpečne vypustiť, - v priestoroch prevádzkarne je zabezpečená potrebná výmena vzduchu prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním, napríklad vzduchotechnickým zariadením, ventilátorom alebo odsávačom, - koncentrácia nebezpečných látok na žiadnom mieste prevádzkarne nesmie prekročiť 25 % dolnej medze výbušnosti. Pri používaní práškových plastov nesmie koncentrácia vnútri striekacej kabíny prekročiť 50 % dolnej medze výbušnosti. - v lakovni a v sušiarni je výmena vzduchu zabezpečená podtlakovým spôsobom,

22 - horľavé aerosóly, plyny a pary z náterových látok a riedidiel z rôznych požiarnych úsekov možno odsávať do spoločného odsávacieho potrubia vzduchotechnického zariadenia za podmienok ustanovených v osobitnom predpise. Sušiaci priestor má samostatné odsávacie potrubie, - priestor, v ktorom sa nanášajú náterové látky máčaním alebo polievaním, je zakrytý a odsávaný tak, aby v ňom nemohla vzniknúť nebezpečná koncentrácia plynov alebo pár a aby v ňom bola zabezpečená aspoň desaťnásobná výmena vzduchu za hodinu, - teplota povrchových častí vyhrievacieho zariadenia v sušiarni môže byť maximálne taká, aby bola najmenej o 50 O C nižšia, ako je teplota vznietenia náterových látok alebo ich riedidiel, - vyhrievacie zariadenie v sušiarni je vyhotovené tak, aby sa pri poruche odsávania automaticky vyplo. Ak je vyhrievacím zariadením infražiarič, je vyhotovený tak, aby ho bolo možné zapnúť až po prevetraní vnútorných priestorov sušiarne. - striekacia kabína, v ktorej sa náterové látky alebo práškové plasty nanášajú ručne aj automaticky, je vyhotovená takto: a) pracovný otvor v časti na ručné nanášanie je situovaný tak, aby obsluhu nemohol zasiahnuť plameň vzniknutý v časti striekacej kabíny na automatické nanášanie, b) v časti na automatické nanášanie je inštalované zariadenie na neutralizáciu elektrostatického náboja s takou istou mierou bezpečnosti, akú má časť striekacej kabíny na ručné nanášanie, c) časť na ručné nanášanie je vybavená automatickým zariadením na likvidáciu lokálneho zahorenia a výbuchu v lúči náterových látok a práškových plastov prúdiacich z pištole. - rozprašovacie zariadenie je vyhotovené tak, aby sa pri prerušení odsávania striekacej kabíny alebo pri zastavení kontinuálneho dopravného zariadenia prerušil prívod náterových látok, - stavba alebo pracovisko, v ktorom je umiestnená striekacia kabína na ručné nanášanie náterových látok alebo práškových plastov s objemom najviac 30 m 3, sa nepovažuje za prevádzkareň, - striekacia kabína na automatické nanášanie náterových látok a práškových plastov je vybavená a) elektrickou požiarnou signalizáciou alebo obdobným zariadením na zistenie požiaru, b) stabilným hasiacim zariadením alebo zaplavovacím zariadením, c) zariadením na likvidáciu lokálneho zahorenia alebo výbuchu v lúči náterovej látky alebo práškového plastu prúdiaceho z pištole s trvalým zdrojom elektrickej energie okrem striekacích kabín, v ktorých sa nanášajú vodou riediteľné náterové látky. - striekacia kabína na ručné nanášanie náterovej látky alebo práškového plastu najmenej s piatimi striekacími pištoľami je vybavená stabilným hasiacim zariadením alebo zaplavovacím zariadením s nastaviteľným oneskorením uvedenia do činnosti, - v prevádzkarni sa umiestňuje najmä: a) prevádzkový predpis, b) požiarny poriadok pracoviska,

23 c) požiarne poplachové smernice. - v prevádzkarni sa náterové látky môžu skladovať iba v príručnom sklade náterových látok, - na podlahe prevádzkarne musia byť odlíšiteľnými farebnými pásmi alebo tabuľkami umiestnenými na výrobnom zariadení vyznačené nebezpečné pásma so zónou 2 alebo so zónou 1, - priestory na občasné nanášanie náterových látok sú viditeľne ohraničené na podlahe a označené tabuľkou s nápisom PRIESTOR NA OBČASNÉ NANÁŠANIE NÁTEROVÝCH LÁTOK, - vo vzdialenosti menšej ako 10 m od ohraničenia priestorov na občasné nanášanie náterových látok sa nemôže vykonávať činnosť, ktorá by mohla byť zdrojom iniciácie požiaru alebo výbuchu, napríklad fajčenie, zváranie, brúsenie, vjazd vozidiel alebo vozíkov so spaľovacími motormi alebo vjazd akumulátorových vozíkov, POŽIARNO TECHNICKÉ ZARIADENIA V prvej časti zákona č.314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v 2 vymedzenie pojmov sú o. i. definované aj požiarnotechnické zariadenia (PTZ). PTZ je komplex zložitých technických zariadení zabezpečujúcich požiarnu bezpečnosť ľudí, technologických zariadení, materiálnych hodnôt a stavebných konštrukcií budov. Do uvedených technických zariadení zahrňujeme: Elektrickú požiarnu signalizáciu, stabilné a polostabilné hasiace zariadenia, zariadenia na odvod tepla a splodín horenia, požiarne uzávery, zariadenia na potláčanie výbuchov, zariadenia na hasenie iskier v pneumatických dopravníkoch, hasiace prístroje a požiarne vodovody. ELEKTRICKÁ POŽIARNA SIGNALIZÁCIA - EPS, EPS obsahuje hlásiče požiaru (tlačidlové, automatické), ústredňu, zariadenie signalizácie požiaru, zariadenie na prenos požiarnej signalizácie, poruchy, ovládanie automatického zariadenia požiarnej ochrany a napájacie zariadenie. EPS musí identifikovať najmenej jeden fyzikálny alebo chemický jav spôsobený požiarom v stráženom priestore, akusticky alebo opticky signalizovať poplach v stráženom priestore alebo v jeho okolí a ovládať požiarno technické zariadenia, ktoré sú na ňu napojené. Jednotlivé časti EPS sa vyhotovujú tak, aby vyhovovali enviromentálnym podmienkam pôsobenia a overujú sa podľa STN EN 54. Časti EPS sa vyhotovujú s krytím, ktoré zodpovedá prostrediu, v ktorom sú inštalované. (STN Elektrotechnické predpisy. Druhy prostredí pre elektrické zariadenia) Druhy hlásičov požiaru: a) tlačidlové pre priamu prevádzku (len rozbiť sklo) - pre nepriamu prevádzku (rozbiť sklo a stlačiť tlačidlo, ktoré zostane zatlačené), b) automatické, ktoré sa skladajú z príslušnej objímky a snímača splodín horenia

24 Automatické hlásiče požiaru môžeme rozlíšiť podľa: a) snímaného javu: - dymové ionizačné, kde produkty horenia ovplyvňujú ionizačné prúdy vo vnútri hlásiča, - opticko dymové, kde produkty horenia ovplyvňujú absorbovanie alebo rozptyľovanie vyžarovania v infračervenej, viditeľnej alebo ultrafialovej oblasti elektromagnetického spektra. - tepelné hlásiče, reagujúce na zvýšenie teploty, - plameňové, ktoré reagujú na frekvenciu vyžarovania plameňa 6 30 Hz, - s viacerými snímačmi, - adresovateľné s pamäťou, - plynové, neodporúča sa zapájať na EPS Vplyvom splodín horenia dochádza v hlásiči k porušeniu elektrickej rovnováhy, pričom ústredňa akusticky aj opticky signalizuje väčší odber prúdu. b) spôsobu reagovania hlásiča na snímaný jav: - statický hlásič, - diferenčný hlásič, - dynamický hlásič. c) konfigurácie hlásiča: - bodový, - viacbodový, - líniový. d) nulovateľnosti (resetovanie) hlásiča: - samočinne nulovateľný, - diaľkovo nulovateľný, - miestne nulovateľný (potrebná ručná operácia vykonaná na hlásiči), - nenulovateľný hlásič s alebo bez vymeniteľných súčiastok, e) odnímateľnosti hlásiča: - možnosť jednoduchého vybratia snímača pomocou špeciálnych pomôcok z príslušnej objímky pre potreby údržby alebo opravy, - neodnímateľný hlásič. f) druhu prenášaného signálu: - dvojstavový hlásič poskytujúci jeden z dvoch výstupných stavov vzťahujúcich sa buď na základný stav, alebo na stav signalizovania požiaru, - viacstavový hlásič - analógový hlásič poskytuje výstupný signál, ktorý predstavuje hodnotu snímaného javu. Uvedenie do činnosti musí automatický hlásič požiaru opticky signalizovať. Má svorky na vlastné pripojenie do ústredne a svorky na pripojenie optickej a akustickej signalizácie

25 umiestnenej mimo hlásiča, ktorá zostáva v činnosti až do ich zrušenia. Odpojenie hlásiča nesmie ovplyvniť činnosť iných pripojených hlásičov. Spájacie prvky na prenos signálov musia zabezpečovať spoľahlivý prenos signálov medzi jednotlivými časťami EPS. Požiarna sľučka je medené vedenie spájajúce hlásič alebo skupinu hlásičov s príslušným vstupom ústredne. Elektrické napájanie má z jednej strany. Na jednu sľučku možno napojiť cca 10 hlásičov jedného druhu, adresovateľných hlásičov možno napojiť 30. Požiarny okruh (zóna) je medené vedenie spájajúce hlásiče požiaru s ústredňou. Elektrické napájanie má z dvoch strán. Na okruh možno napojiť až 127 rôznych adresovateľných hlásičov. Ústredňa EPS dodáva z napájacieho zariadenia (využíva verejnú elektrickú sieť 230 V a náhradný napájací zdroj tvorený dobíjateľnou batériou do 24 V s jej automatickým dobíjaním) elektrickú energiu iným častiam EPS, prijíma, vyhodnocuje a vysiela signály, sleduje správnu funkčnosť a signalizuje poruchu na EPS. Ústredňa prostredníctvom modulárneho počítačového programu uloženého v pamäti vrátane vykonaných kódov, inštrukcií a monitorovaní údajov zabezpečí nepretržitú, bezúdržbovú a spoľahlivú prevádzku najmenej počas desiatich rokov. Umiestňuje sa samostatného požiarneho úseku s trvalou obsluhou. Ústredňa musí najmä: - trvalo vyhodnocovať situáciu v stráženom priestore, - kontrolovať svoj technický stav a signalizovať poruchu alebo zmenu technického stavu, - zobrazovať stav: 1. signalizovania požiaru, ktorú možno na ústredni manuálne vypnúť. Akustická signalizácia sa musí uviesť opäť do činnosti pri zistení požiaru v inom stráženom priestore. 2. signalizovania poruchy, 3. dezaktivácie, 4. skúšania, 5. pokoja. Údaje o stavoch ústredne musia byť uložené v jej pamäti najmenej počas dvoch týždňov aj pri výpadku elektrického prúdu. Ústredne podľa funkcie ktorú plnia, sa členia na hlavné a vedľajšie. Hlavná ústredňa prijíma a vyhodnocuje informácie z vlastných zariadení EPS aj z vedľajších ústrední. Pomocné a paralelné zariadenia: signálne svetlá, signalizačné panely, skúšobné tyče, rozvodné krabice, akustické za riadenia signalizácie požiaru. V stráženom priestore stavby sa umiestňujú spravidla automatické a tlačidlové hlásiče požiaru. Len tlačidlové hlásič požiaru možno umiestniť do priestoru, v ktorom je zabezpečená trvalá prítomnosť osôb, t.j. u vchodov do výrobných hál, divadiel, kín pri