4. OBRANNÉ PLÁNOVANIE

Transkript

1 4. Obranné plánovanie 4. OBRANNÉ PLÁNOVANIE Obranné plánovanie sa začalo vyvíjať po 2. svetovej vojne v snahe zabezpečiť demokratickú kontrolu ozbrojených síl, transparentné využívanie zdrojov na obranu a v neposlednom rade vytvoriť podmienky na komplexné zapojenie všetkých rezortov a inštitúcií štátnej správy a samosprávy do procesov prípravy obrany. Predstavuje špecifický proces plánovania, prostredníctvom ktorého jednotlivé štáty alebo spoločenstvá štátov uskutočňujú svoju riadiacu a koordinačnú funkciu v rámci ochrany slobody, nezávislosti, suverenity, územnej celistvosti, zásad demokratického ústavného systému a pri ochrane života a majetku občanov EKONOMICKÉ ZABEZPEČENIE OBRANY Jednou zo základných úloh štátu je zaistenie komplexnej bezpečnosti, vrátane obranyschopnosti. Tá sa dosahuje najmä budovaním a udržiavaním primerane veľkých ozbrojených síl a prípravou územia štátu, infraštruktúry a obyvateľstva na obranu. Na zabezpečenie obranyschopnosti vynakladá štát časť svojich ľudských, materiálnych a finančných zdrojov. Tento proces priamo zasahuje do hospodárstva štátu, kladie na neho vysoké nároky a do určitej miery sa vymyká z rámca trhového mechanizmu. Nevyvážené vzťahy medzi požiadavkami na obranu a možnosťami hospodárstva štátu môžu viesť k disproporciám v rozvoji jednotlivých rezortov a prípadne až vážnym ekonomickým krízam. Aktívny vplyv hospodárstva štátu na obranu sa prejavuje predovšetkým v týchto oblastiach: hospodárstvo štátu vytvára materiálnu základňu rozvoja ozbrojených síl a celkového zabezpečenia obrany (možnosti štátneho rozpočtu majú priamy vplyv na technickú úroveň ozbrojených síl a jej zdokonaľovanie), ekonomické možnosti štátu priamo ovplyvňujú kvalifikačnú a profesionálnu úroveň obyvateľstva a tým aj príslušníkov ozbrojených síl, hospodárstvo štátu vytvára podmienky na tvorbu zásob a rezerv, ktoré sú potrebné počas prechodu na vojnové hospodárstvo alebo riešenie iných rozsiahlych krízových situácií, úroveň hospodárstva štátu priamo ovplyvňuje možnosti štátu vo vedeckotechnickom rozvoji potrebnom na prípravu obranného systému ako celku. V každej časti hospodárstva štátu je obsiahnutý aj ekonomický potenciál obrany, pričom obranný systém štátu sa opiera a využíva celkový potenciál obrany, realizuje ho a vytvára nutnú obrannú silu. Riešením ich vzájomného vzťahu sa zaoberá prierezová ekonomická vedecká disciplína, ktorá sa nazýva Ekonomika obrany štátu

2 Krízové plánovanie Objektom ekonomiky obrany štátu je ekonomická základňa obrany štátu, t. j. určitá špecifická časť národného hospodárstva zabezpečujúca potreby obrany. Jej súčasťou je aj ekonomika ozbrojených síl. Predmetom ekonomiky obrany štátu sú vzťahy, ktoré vznikajú na styčných plochách medzi ekonómiou, politikou a komplexnou bezpečnosťou štátu. Ekonomika obrany sa v tejto súvislosti chápe ako systém zákonitostí, procesov a vzťahov vyvolaných ekonomickým a politickým rozhodovaním o rozdeľovaní a využívaní dostupných zdrojov hospodárstva štátu na ekonomické zabezpečenie potrieb štátu v krízových situáciách a na zaistenie jeho vojenskej bezpečnosti počas mieru, vojnového stavu i vojny. Prostriedky na financovanie potrieb obrany mobilizuje štát prostredníctvom svojej finančnej sústavy, najmä daňovej politiky. Využíva ich na: vedecký výskum, ovplyvňovanie zbrojárskej výroby, výstavbu a udržiavanie ozbrojených síl, vytváranie rezerv. Ekonomické zabezpečenie obrany sa vyznačuje veľkým rozsahom štátneho ekonomického intervencionismu. Na zabezpečenie úloh ekonomického zabezpečenia obrany sa vytvárajú rôzne štátne riadiace a organizačné štruktúry a prijímajú sa úlohy na úseku plánovania, programovania a rozpočtovania. Vyčleňovaním zdrojov na obranu, ako aj ich plánovaním, programovaním a rozpočtovaním sa zaoberá predovšetkým systém obranného plánovania, ktorý sa rozvinul v podmienkach Severoatlantickej aliancie VŠEOBECNÉ ZÁSADY OBRANNÉHO PLÁNOVANIA Obranné plánovanie je systém, ktorý umožňuje racionálne vyvažovanie požiadaviek zabezpečenia obrany s finančnými, vecnými a ľudskými zdrojmi, ako je uvedené na obr Zabezpečuje dostupnosť a efektívnosť využívania zdrojov, ktoré sú na zabezpečenie obrany vyčlenené. POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE OBRANY ZDROJE NA ZABEZPEČENIE OBRANY Obr Rovnováha medzi požiadavkami a zdrojmi na zabezpečenie obrany

3 4. Obranné plánovanie Zdokonaľovanie systému obranného plánovania sa vo vyspelých demokraciách považuje za prioritnú oblasť výstavby a zdokonaľovania obranných systémov. Jeho vývoj ovplyvňujú najmä manažérske teórie, rozvoj informačných technológií a neustála konfrontácia s praxou. V obrannom plánovaní existuje: medzinárodná úroveň, národná (nadrezortná) úroveň, vnútorná (rezortná) úroveň. Medzinárodná úroveň je determinovaná medzinárodnými vládnymi organizáciami, ale tiež kolektívnou bezpečnosťou štátov reprezentovanou koaličnými zoskupeniami. Národná úroveň predstavuje obranné plánovanie vrcholných orgánov štátu, ktorej základ tvorí vláda SR ako nositeľ výkonnej moci v štáte (NR SR je zákonodarnou zložkou štátu, ktorá robí rad rozhodnutí na úseku obrany a jej zabezpečenia). Rezortná úroveň obranného plánovania predstavuje vnútorný plánovací mechanizmus obranného plánovania na úrovni jednotlivých rezortov a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Hlavnými súčasťami obranného plánovania sú: plánovanie, programovanie, rozpočtovanie. Ich prostredníctvom vytvárajú príslušné orgány jednotlivých štátov dlhodobé, strednodobé a krátkodobé plány (obr. 4.2) na zabezpečenie úloh obrany a určujú povinnosti subjektom zodpovedným za plnenie týchto úloh. Na zabezpečenie úloh obranného plánovania vytvárajú štáty špecializované orgány štátnej správy a ukladajú úlohy aj iným právnickým a fyzickým osobám. Na zabezpečenie kolektívnej obrany môžu aliančné zoskupenia (NATO) vytvárať spoločné orgány obranného plánovania. PLÁNOVANIE PROGRAMOVANIE ROZPOČTOVANIE ROKOV 4-6 ROKOV 1-2 ROKY DLHODOBÉ PLÁNY STREDNODOBÉ P LÁNY KRÁTKODOBÉ PLÁNY Obr Časové väzby v procese obranného plánovania

4 Krízové plánovanie Základom obranného plánovania sú zväčša tri základné dokumenty, ktoré nemajú jednoznačné pomenovanie. Prvý dokument - popisuje vonkajšie (zahraničné) záujmy a riziká vojenského i nevojenského charakteru a východiská na ich riešenie (napr. bezpečnostná stratégia). Druhý dokument - určuje zodpovednosť za odstránenie alebo zmiernenie hlavných vojenských rizík (napr. obranná stratégia). Tretí dokument - je zväčša súbor realizačných programov a plánov, vrátane plánovania zdrojov a finančných rozpočtov. Výsledkom procesov obranného plánovania je vytvorenie sústavy štandardizovaných plánovacích a hodnotiacich dokumentov na rôznych stupňoch riadenia a ich uplatňovanie v procese plnenia úloh obrany štátu. V prípade neočakávaného zhoršenia bezpečnostnej situácie plnia zodpovedné orgány úlohy podľa skrátených postupov obranného plánovania. Využívajú v mieri spracované dokumenty, ktoré sa dopĺňajú o realizačné plány a postupy podľa konkrétnej situácie. Takými môžu byť napríklad mimoriadne iniciačné smernice, koncepty a plány operácií. Obranné plánovanie neoddeliteľne súvisí s civilným núdzovým plánovaním (kapitola 5), ktoré sa zaoberá najmä prípravou na riešenie a riešením krízových situácií nevojenského charakteru, podporou činnosti ozbrojených síl a vytváraním spoločných civilných zdrojov aj na riešenie vojnových krízových situácií OBRANNÉ PLÁNOVANIE V NATO Severoatlantická aliancia (NATO) vznikla 4. apríla 1949 podpisom Severoatlantickej zmluvy (tiež Washingtonská zmluva) ako spojenectvo slobodných severoamerických a európskych demokracií. Je to obranné spoločenstvo založené podľa článku 51 Charty OSN 1 na kolektívnu obranu členských štátov, ktoré zaisťuje ich bezpečnosť prostredníctvom politickej a vojenskej spolupráce. V aliancii má každý štát rovnoprávne postavenie a rovnocenný hlas. Aliancia rozhoduje na základe konsenzu, čo znamená, že so spoločným postupom musia súhlasiť všetky členské štáty. Na dosiahnutie týchto cieľov a splnenie vytýčených úloh má NATO vytvorené rozhodovacie a konzultačné štruktúry na civilnej a vojenskej úrovni, ktoré umožňujú konzultácie, koordináciu, prípravu obranných stratégií, vojenské velenie a plánovanie, budovanie civilnej i vojenskej infraštruktúry, výcvik a vzdelávanie, ako aj logistickú podporu. Na zabezpečenie efektívnej spolupráce medzi členmi aliancie využíva NATO systém obranného plánovania. 1 Článok 51 Charty Organizácie Spojených národov dáva členským krajinám neodňateľné právo na individuálnu či kolektívnu sebaobranu

5 4. Obranné plánovanie Vrcholnými orgánmi NATO (obr. 4.3) sú: Severoatlantická rada, Výbor pre obranné plánovanie, Skupina pre jadrové plánovanie. Vrcholným predstaviteľom NATO je generálny tajomník. Medzinárodný štáb pripravuje podklady na rokovanie rád, výborov a pracovných skupín, pre ktoré súčasne plní úlohu sekretariátu. Ich činnosť pripravujú podriadené výbory, skupiny a rady. Medzi rozhodujúce z hľadiska POLITICKÉ ORGÁNY ČLENSKÉ KRAJINY NATO VOJENSKÉ ORGÁNY VÝBOR PRE OBRANNÉ PLÁNOVANIE PODRIADENÉ VÝBORY VÝBOR PRE HODNOTENIE OBRANY SKUPINA PRE JADROVÉ PLÁNOVANIE NÁMESTNÍK PRE OBRANNÉ PLÁNOVANIE A OPERÁCIE SEVERO- ATLANTICKÁ RADA GENERÁLNY TAJOMNÍK NÁMESTNÍK PRE INFRAŠTRUKTÚRU, LOGISTIKU A CIVILNÉ NÚDZOVÉ PLÁNOVANIE VOJENSKÝ VÝBOR Medzinárodný vojenský štáb Sekcia pre plánovanie a politiku Odbor pre obranné plánovanie a plánovanie síl PRACOVNÁ SKUPINA Medzinárodný štáb (sekretariát) Sekcia pre infraštruktúru, logistiku a civilné núdzové plánovanie Sekcia pre obranné plánovanie a operácie (politiku) Sekcia na podporu obrany Veliteľstvá spojeneckých síl EUROPA ATLANTIC Sekcia plánovania OS Riaditeľstvo pre obrannú politiku a plánovanie OS Sekcia obrannej politiky Riaditeľstvo pre plánovanie, programy a politiku vyzbrojovania Skupina pre regionálne plánovanie KANADA - USA Obr Rozhodujúce orgány obranného plánovania NATO

6 Krízové plánovanie obranného plánovania patria Hlavný politický výbor, Výbor pre hodnotenie (revíziu) obrany a Hlavný výbor pre civilné núdzové plánovanie. Za oblasť obranného plánovania zodpovedá námestník generálneho tajomníka pre obranné plánovanie a operácie, ktorému je v rámci medzinárodného štábu podriadená Sekcia pre obranné plánovanie a operácie. V civilnej štruktúre NATO zohráva z hľadiska obranného plánovania rozhodujúcu úlohu Výbor pre obranné plánovanie. Je základným rozhodovacím orgánom aliancie v otázkach súvisiacich s integrovanou vojenskou štruktúrou a obranným plánovaním s dôrazom na plánovanie síl. Zaoberá sa záležitosťami vojenskej stratégie, budovaním a vyzbrojovaním ozbrojených síl a plánovaním kolektívnej obrany s výnimkou jadrových zbraní. Prijíma opatrenia, ktorými sa politické rozhodnutia NATO prenášajú do vojenskej oblasti. Toto sa uskutočňuje prostredníctvom Vojenského výboru, jeho medzinárodného vojenského štábu a odboru pre obranné plánovanie a plánovanie síl. Výbor pre obranné plánovanie tvoria ministri obrany alebo veľvyslanci všetkých členských štátov s výnimkou Francúzska. Výboru predsedá generálny tajomník Aliancie, odbornú podporu výboru poskytuje najmä sekcia obranného plánovania a operácií medzinárodného sekretariátu a výkonný sekretariát. Podriadeným orgánom Výboru pre obranné plánovanie je Výbor pre hodnotenie obrany. Výbor pre hodnotenie obrany je vyšším poradným orgánom v otázkach plánovania síl a integrovanej vojenskej štruktúry. Zaoberá sa najmä hodnotením obrany a prípravou tzv. cieľov výstavby ozbrojených síl. Výboru predsedá zástupca generálneho tajomníka pre obranné plánovanie a operácie, odbornú podporu výboru poskytuje predovšetkým sekcia obranného plánovania a operácií medzinárodného sekretariátu a výkonný sekretariát. Výbor si vytvára na riešenie špecifických úloh pracovné skupiny POSTUPY OBRANNÉHO PLÁNOVANIA V NATO Základný rámec obranného plánovania NATO tvoria princípy kolektívnej obrany a komplexnej bezpečnosti, ktoré obsahujú: politickú solidaritu medzi členskými krajinami, rozvoj spolupráce a pevné zväzky na všetkých úrovniach spoločných i národných záujmov, deľba úloh a zodpovednosti, uznávanie vzájomných záväzkov, spoločnú vôľu udržiavať adekvátne vojenské sily na podporu stratégie a politických cieľov

7 4. Obranné plánovanie Obranné plánovanie berie do úvahy celý rad vonkajších ale aj vnútorných faktorov. Medzi najvýznamnejšie z nich patria: zmeny politickej situácie, výsledky rôznych hodnotení, technický rozvoj, spravodlivé rozdelenie úloh, rizík a povinností, hospodárske a finančné možnosti členských krajín. Celý proces zaručuje spoločné posúdenie všetkých vplyvov, možností a cieľov tak, aby prostriedky vyčlenené členskými krajinami pre NATO boli na obranu čo najlepšie využité. Rovnako vytvára obranné plánovanie aj všeobecné zásady, ktoré uplatňujú pri využívaní zdrojov na obranu jednotlivé členské štáty. Preto sa často používa aj pojem kolektívne obranné plánovanie, ktorý tento proces zvýrazňuje. V obrannom plánovaní sa teda NATO riadi dohodnutými postupmi plánovania obrany, pričom dodržiava plnú zvrchovanosť a suverenitu jednotlivých členských krajín. V strednodobom plánovacom období sa uplatňuje metóda tzv. kĺzavého plánovania, ktorá spočíva v tom, že väčšina dokumentov NATO sa spracováva každoročne v podobe strednodobých programov na 5-6 ročné alebo aj dlhšie obdobie a v krátkodobom horizonte sa upresňuje na každý rok alebo dva. STRATEGICKÁ KONCEPCIA NATO (DLHODOBÝ DOKUMENT OBRANNÉHO PLÁNOVANIA) CIELE NATO PROSTRIEDKY NA DOSIAHNUTIE CIEĽOV MINISTERSKÁ SMERNICA (SPRESNENIE STRATEGICKEJ KONCEPCIE na 2 roky) VŠEOBECNÉ SMERNICE NA OBRANNÉ PLÁNOVANIE ŠPECIFICKÉ SMERNICE NA PLÁNOVANIE OZBROJENÝCH SÍL CIELE VÝSTAVBY OZBROJENÝCH SÍL NATO (STREDNODOBÝ DOKUMENT OBRANNÉHO PLÁNOVANIA NA 5-6 rokov) Obr Dlhodobé a strednodobé dokumenty obranného plánovania NATO

8 Krízové plánovanie Základné východisko dlhodobého obranného plánovania NATO predstavuje Strategická koncepcia (obr. 4.4), ktorú schválili najvyšší predstavitelia členských krajín NATO v roku Novelizovaná bola na Washingtonskom summite v apríli roku Strategická koncepcia stanovuje ciele aliancie a prostriedky na ich dosiahnutie. Spresňuje v závislosti od vývoja bezpečnostného prostredia poslanie, úlohy NATO a zámery použitia ozbrojených síl členských krajín NATO. Je to neperiodický dokument, ktorý je aktualizovaný spravidla v nadväznosti na zásadné zmeny bezpečnostného prostredia. Realizácia a spresnenie strategickej koncepcie sa uskutočňuje na základe Ministerskej smernice (obr. 4.4). Ministerská smernica je plánovací dokument periodického charakteru, ktorý vydávajú ministri členských krajín aliancie každé dva roky. Stanovuje smery vývoja ozbrojených síl členských štátov NATO a špecifikuje požiadavky na ne. Poskytuje všeobecné smernice pre obranné plánovanie a špecifické smernice pre plánovanie ozbrojených síl. Ciele, štruktúra a obsah ministerskej smernice: zaoberá sa politickými, ekonomickými, technologickými a vojenskými faktormi, ktoré by mohli ovplyvniť vývoj ozbrojených síl a obranných kapacít spojencov, stanovuje priority a oblasti záujmu, ktorými sa budú zaoberať vojenské úrady NATO pri stanovení cieľov pre ozbrojené sily a členské krajiny vo svojom vlastnom plánovaní, zaoberá sa plánovaním síl a kapacít požadovaných na zabezpečenie kolektívnej obrany, ale aj na nepredvídané udalosti, ktoré sú mimo rámca pôsobnosti 5. článku Washingtonskej zmluvy 2, poskytuje smernice na prípadnú spoluprácu s ďalšími organizáciami, obsahuje zvláštne politické smernice, vypracované Západoeurópskou úniou, kde je definovaný pravdepodobný rozsah operácií pod európskym vedením. Na základe Ministerskej smernice spracúva medzinárodný štáb strednodobý dokument obranného plánovania nazvaný Ciele výstavby ozbrojených síl NATO na šesťročné (prípadne dlhšie) plánovacie obdobie. Podobne ako ministerská smernica sa aj ciele aktualizujú každé dva roky. Úzka koordinácia činnosti medzi medzinárodným civilným a vojenským štábom NATO, vojenskými orgánmi NATO a vládami členských štátov sa udržiava prostredníctvom každoročnej výmeny informácií. Výmena informácií umožňuje porovnávať zámery a možnosti každej krajiny s celkovými požiadavkami NATO a podľa potreby ich opätovne zvážiť. Všetky uvedené aspekty sa neustále prehodnocujú a skúmajú v každom stupni cyklu obranného plánovania článok Severoatlantickej zmluvy sa primárne zaoberá odstrašovaním proti použitiu sily proti členom Aliancie a predstavuje zásadu, že útok proti komukoľvek sa považuje za útok proti všetkým. Činnosti Aliancie, ktoré sú mimo rozsahu 5. článku, sa nazývajú kolektívne operácie mimo článku 5 Zmluvy

9 4. Obranné plánovanie Hodnotenie (obr. 4.5) sa vykonáva na základe údajov, ktoré členské krajiny uvedú v Dotazníku obranného plánovania (Defence Planning Questionnaire) 3. Výsledkom ročného hodnotenia je Výročné hodnotenie obrany, ktorého súčasťou sú národné kapitoly členských krajín vypracované podľa údajov z dotazníkov 4. DOTAZNÍK OBRANNÉHO PLÁNOVANIA PLÁN ROZVOJA OZBROJENÝCH SÍL ČLENSKÉ KRAJINY NATO ROZPOČET NA OBRANU ROČNÉ HODNOTENIE OBRANY NATO PLÁN ROZVOJA OZBROJENÝCH SÍL NATO MINISTRI ČLENSKÝCH KRAJÍN VŠEOBECNÁ SPRÁVA VÝBOR PRE OBRANNÉ PLÁNOVANIE Obr. 4.5 Proces hodnotenia obranného plánovania NATO Proces každoročného hodnotenia vrcholí predložením Všeobecnej správy z hodnotenia Výboru pre obranné plánovanie, ktorý odporučí ministrom obrany schváliť Plán rozvoja ozbrojených síl NATO. Plán tvorí základ obranného plánovania NATO a členských krajín na obdobie nasledujúcich piatich rokov. Skúsenosti z obranného plánovania NATO sa efektívne uplatňujú aj v rámci Partnerstva za mier. Uskutočňuje sa v dvojročnom cykle v rámci prístupového procesu nových členov. Zmyslom je zvýšiť previazanosť plánovania a revidovania v rámci Partnerstva za mier s procesmi obranného plánovania NATO. Partneri sa zaväzujú, že budú poskytovať informácie o svojej obrannej politike, demokratickej kontrole ozbrojených síl, finančných a ekonomických plánoch a ďalšie informácie. Prvý cyklus procesu plánovania a revidovania Partnerstva za mier sa začal v decembri Prílohami dotazníka sú aj plány rozvoja ozbrojených síl a rozpočty na obranu jednotlivých krajín na päťročné obdobie. 4 Vypracované dotazníky obranného plánovania analyzuje Medzinárodný štáb a vojenské orgány. Podľa výsledkov analýzy vypracuje Medzinárodný štáb návrh tzv. národných kapitol pre každú krajinu, kde podrobne uvedie nevyriešené rozdiely medzi Cieľmi ozbrojených síl NATO a plánmi členských krajín, vrátane súladu národných plánov s požiadavkami na operácie pod vedením Európskej únie. Návrhy národných kapitol sa posudzujú v multilaterálnej oponentúre. Hodnotí sa, ako krajiny splnili záväzky, ktoré prijali na bežný rok a ako budú riešené rozdiely medzi plánom danej krajiny a cieľmi ozbrojených síl alebo plánom NATO

10 Krízové plánovanie 4.4. OBRANNÉ PLÁNOVANIE V SR Obranné plánovanie v Slovenskej republike je nástrojom na zabezpečenie podmienok pre subjekty zabezpečujúce a podieľajúce sa na obrane štátu [69]. Vychádza zo všeobecných princípov obranného plánovania a z procesov obranného plánovania v NATO a národných potrieb členských krajín. Vytvára predpoklady na zabezpečenie obrany štátu podľa možností a dostupných limitov ľudských, vecných a finančných zdrojov. Právnym základom obranného plánovania v SR je zákon NR SR č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Cieľom obranného plánovania Slovenskej republiky je vytváranie, udržiavanie a používanie nevyhnutných obranných kapacít a vytváranie podmienok na zabezpečenie obrany SR. Základnými dlhodobými východiskami obranného plánovania sú: Bezpečnostná stratégia SR, Obranná stratégia SR, Vojenská stratégia, Koncepcia výstavby Ozbrojené sily SR - Model 2010, Dlhodobý plán štruktúry a rozvoja ozbrojených síl SR. Obranné plánovanie plní najmä tieto úlohy: určenie postupu na dosiahnutie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu, stanovenie požiadaviek na zabezpečenie obrany v závislosti od dostupnosti zdrojov, určenie limitov ľudských zdrojov, vecných zdrojov a finančných zdrojov potrebných na zabezpečenie úloh obrany štátu, plánovanie rozpočtových prostriedkov potrebných na dosiahnutie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu. Systém obranného plánovania Slovenskej republiky sa vytvára ako integrálna súčasť riadenia štátu. Jeho prostredníctvom realizuje vláda SR svoju riadiacu a koordinačnú funkciu pri vytváraní, udržiavaní nevyhnutných kapacít na zabezpečenie obrany a ich používaní. Tvorí ho dlhodobé, OBRANNÉ PLÁNOVANIE SR DLHODOBÉ (10-15 rokov) prognózy stratégie koncepcie dlhodobé plány STREDNODOBÉ (4-6 rokov) projekty programy strednodobé plány KRÁTKODOBÉ (1-2 roky) vykonávacie plány implementačné plány Obr Štruktúra a väzby v procesoch obranného plánovania SR

11 Obranné plánovanie strednodobé a krátkodobé plánovanie (obr. 4.6) zamerané na prípravu a zabezpečenie požadovaných kapacít a schopností ozbrojených síl a podpory obrany štátu. Z metodického hľadiska sa obranné plánovanie SR člení na tri navzájom prepojené úrovne [69]. Medzinárodná úroveň obranného plánovania SR predstavuje komplexný systém politických, ekonomických, vojenských a iných cieľov a zásad, právnych noriem, kompetenčných vzťahov, nástrojov a mechanizmov, prostredníctvom ktorých Slovenská republika zabezpečuje plánovanie obranných kapacít na plnenie medzinárodných bezpečnostných záväzkov štátu. V prípade SR to predstavuje plnohodnotné zapojenie do procesu kolektívneho plánovania NATO. Národná úroveň obranného plánovania SR je tvorená komplexným systémom politických, ekonomických, vojenských, právnych a iných vzťahov, procesov a nástrojov, ktoré využíva vrcholový manažment štátu na presadzovanie jeho obrannej politiky s cieľom zabezpečiť efektívnosť a kontinuitu plánovania, rozdeľovania a využívania ľudských, vecných a finančných zdrojov vyčlenených na obranu. Je reprezentovaná predovšetkým plnením úloh na zabezpečenie obranyschopnosti štátu, na ktorej sa podieľajú zainteresované subjekty. Rezortná úroveň obranného plánovania SR nadväzuje na obranné plánovanie na medzinárodnej a národnej úrovni. Predstavuje vnútorné plánovacie procesy a mechanizmy ústredných orgánov a ďalších orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, kompetentných právnických osôb a ďalších subjektov, ktoré sú kompatibilné a časovo a vecne vzájomne previazané na všetkých jeho úrovniach. Dotýka sa predovšetkým rezortu MO SR. Z obsahového hľadiska sa obranné plánovanie SR člení na tieto plánovacie úseky, kompatibilné s NATO: plánovanie síl, plánovanie vyzbrojovania, plánovanie zdrojov, plánovanie logistiky, plánovanie komunikačných a informačných systémov, civilné núdzové plánovanie. Záväzným plánovacím dokumentom pre obranné plánovanie Slovenskej republiky je Smernica na obranné plánovanie Slovenskej republiky (obr. č. 4.6) na príslušné roky. Účelom smernice je zosúladiť a konkretizovať proces obranného plánovania, programovania a rozpočtovania na národnej úrovni a v rámci obranného plánovania zavedeného v NATO. Upravuje vecné vzťahy na úseku obrany štátu, stanovujú povinnosti štátnym orgánom, orgánom obcí a orgánom

12 Krízové plánovanie vyšších územných celkov, ako aj určeným právnickým a fyzickým osobám pri príprave a plnení úloh obrany a príprave opatrení na zapojenie Slovenskej republiky do štruktúr kolektívnej obrany. Smernicu spracováva MO SR každé dva roky. Základným východiskom obranného plánovania na úrovni rezortov sú ich dlhodobé rozvojové plány na úseku obrany, na ktoré nadväzujú rezortné programy rozvoja systému obrany SR, programové plány na úseku obrany štátu s väzbou na rozpočtové kapitoly na príslušný kalendárny rok. Prehľad základných plánovacích dokumentov obranného plánovania SR je na obr Národná obranná stratégia SR Dlhodobé rozvojové plány rezortov na úseku obrany štátu SMERNICA NA OBRANNÉ PLÁNOVANIE Program rozvoja systému obrany SR Programový plán Rezortné programy rozvoja systému obrany SR Programové plány rezortov SMERNICA NA ZOSTAVOVANIE ROZPOČTU v systéme obrany SR Zákon o štátnom rozpočte 1-2 roky Rozpočtové kapitoly rezortov na zabezpečenie obrany Obr Základné plánovacie dokumenty obranného plánovania SR PODPORA OBRANY ŠTÁTU Obranné plánovanie je limitované dostupnými ľudskými, vecnými a finančnými zdrojmi. Podpora obranného plánovania a obrany štátu sa uskutočňuje prostredníctvom podprogramov medzirezortného programu Podpora obrany. Program sa skladá z jednotlivých podprogramov, ktoré sú uvedené na obr Program zahrňuje požiadavky ministerstva obrany voči ostatným ministerstvám a ústredným orgánom štátnej správy na podporu zabezpečenia obrany štátu (Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo vnútra SR, Správa štátnych hmotných rezerv SR a pod.) a určuje výšku nákladov na ich realizáciu. Finančné zdroje na zabezpečenie podprogramov sa vyčleňujú v rozpočtových kapitolách jednotlivých rezortov štátnej správy, ktoré sa podieľajú na plnení úloh obranného plánovania

13 4. Obranné plánovanie PODPROGRAM LP Logistická podpora OS MH SR PODPROGRAM DTP Dopravná a telekomunikačná podpora MDPT SR MEDZIREZORTNÝ PROGRAM PODPORA OBRANY PODPROGRAM VPVVPP Výroba potravín, vody a veterinárna podpora MP SR PODPROGRAM VOI Výstavba obrannej infraštruktúry MVRR SR PODPROGRAM ZP Zdravotnícka podpora MZ SR PODPROGRAM ĽZO Ľudské zdroje na obranu MV SR PODPROGRAM MRO Mobilizačné rezervy na obranu SŠHR SR Obr Podprogramy programu Podpora obrany štátu SUBJEKTY OBRANNÉHO PLÁNOVANIA SR Subjektmi obranného plánovania v SR sú orgány štátnej správy, samosprávy a ďalšie inštitúcie, ktoré vstupujú do procesu obranného plánovania vo všetkých jeho fázach a na jednotlivých úrovniach. Za prípravu Slovenskej republiky na obranu a obranné plánovanie v rozsahu svojej pôsobnosti podľa zákona o obrane SR a ďalších zákonov zodpovedajú Národná rada SR, prezident SR, vláda SR, Bezpečnostná rada SR a jej výbor pre obranné plánovanie, MO SR, ďalšie ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy, krajské a obvodné úrady, úrady vojenskej správy, samosprávne kraje a obce. Pôsobnosť, kompetencie a hlavné úlohy orgánov a inštitúcií podieľajúcich sa na obrannom plánovaní: Národná rada SR: uznáša sa na zákonoch, ktoré súvisia s obranným plánovaním SR, schvaľuje zásadné strategické dokumenty a základné koncepcie bezpečnosti štátu (Bezpečnostná stratégia, Obranná stratégia, Programový plán systému obrany, Program rozvoja systému obrany, atď.), kontroluje plnenie úloh na úseku bezpečnosti štátu, schvaľuje finančné prostriedky určené na obranu štátu

14 Krízové plánovanie Prezident SR: podpisuje zákony, ktoré súvisia s obranným plánovaním SR, navrhuje štátnym orgánom a iným právnickým osobám, ktoré plnia úlohy súvisiace so zachovaním bezpečnosti štátu opatrenia na úseku obrany a vyžaduje od nich informácie o stave obrany štátu, vykonáva úlohy vo vzťahu k obrane SR podľa osobitných zákonov. Vláda SR: riadi proces obranného plánovania a zodpovedá za obranu SR, predkladá Národnej rade SR návrhy základných strategických dokumentov na úseku obrany štátu (Bezpečnostná stratégia, Obranná stratégia, Programový plán systému obrany, Program rozvoja systému obrany, ad.), rozhoduje o zásadných opatreniach prípravy štátu na obranu, riadi orgány štátnej správy, orgány samosprávy obcí a samosprávnych krajov pri príprave štátu na obranu. Bezpečnostná rada SR: podieľa sa na navrhovaní koncepcie vytvárania a financovania bezpečnostného systému Slovenskej republiky hodnotí stav plnenia medzinárodných záväzkov na úseku bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete, pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám a návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie, na splnenie svojich úloh si zriaďuje: výbor pre zahraničnú politiku, výbor pre obranné plánovanie, výbor pre civilné núdzové plánovanie, výbor pre koordináciu spravodajských služieb. Výbor BR SR pre obranné plánovanie: koordinuje činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v procese obranného plánovania, podieľa sa na koordinácii obranného plánovania vykonávaného ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade SR, ktoré súvisia s plnením jej úloh na úseku obranného plánovania, vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na obranné plánovanie a predkladá ich Bezpečnostnej rade SR, prerokúva návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na obranné plánovanie, ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade SR

15 4. Obranné plánovanie Ministerstvo obrany SR: spracúva návrhy základných koncepcií, zákonov na úseku obrany štátu a predkladá ich vláde SR, vydáva metodické pokyny a smernice na zabezpečenie obranného plánovania, koordinuje činnosť ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v procese obranného plánovania, koordinuje činnosť štátnych orgánov, orgánov samosprávy obcí a orgánov samosprávnych krajov a určených právnických osôb pri príprave na obranu. Ďalšie ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy: pripravujú a uskutočňujú opatrenia na zabezpečenie obrany štátu, kontrolujú prípravu a plnenie týchto opatrení, podieľajú sa na príprave podkladových materiálov potrebných na obranné plánovanie OBRANNÉ PLÁNOVANIE V REZORTE MO SR Obranné plánovanie v rezorte ministerstva obrany má rovnakú štruktúru ako obranné plánovanie na úrovni SR (plánovanie síl, plánovanie vyzbrojovania, plánovanie zdrojov, plánovanie logistiky, plánovanie komunikačných a informačných systémov a civilné núdzové plánovanie), pričom dôraz je položený na oblasť plánovania síl. Mechanizmus obranného plánovania v rezorte ministerstva obrany obsahuje tri základné fázy podľa obr. 4.9: dlhodobú (10-15 rokov) strednodobú (4-6 rokov) krátkodobú (1-2 roky) Dlhodobá fáza predstavuje trvalé reakcie na závery a odporúčania dokumentov prijatých NR SR a vládou SR ako sú Bezpečnostná stratégia SR, Obranná stratégia SR a Vojenská stratégia SR, ale tiež na závery a odporúčania prijaté hlavným velením NATO. Strednodobá fáza predstavuje konkretizáciu dlhodobých zámerov a je výsledkom operačných požiadaviek a reálnych zdrojových možností štátu. Vykonáva sa na základe Smernice na obranné plánovanie rezortu ministerstva obrany (na príslušné roky). Poskytuje východiská na zostavenie Programových zámerov (návrhov) a definuje úroveň dostupných zdrojov na jednotlivé programy. Zároveň poskytuje východiská na spracovanie Programového plánu, ktorý spája úlohy rezortu obrany a ozbrojených síl s dostupnými zdrojmi štátu, vyčlenenými na zabezpečenie obrany

16 Krízové plánovanie Na základe Smernice na obranné plánovanie sa spracujú Programové zámery (návrhy), ktoré predstavujú návrh, ako je možné dosiahnuť v jednotlivých oblastiach stanovené ciele. Odporúčané a schválené programové zámery vytvoria Programový plán, ktorý obsahuje plán akcií a na ne vyčlenené rozpočtové prostriedky na obdobie rozpočtového roka a na nasledujúcich 5 rokov. SYSTÉM OBRANNÉHO PLÁNOVANIA V REZORTE MO SR Dlhodobá fáza rokov Strednodobá fáza 4-6 rokov Krátkodobá fáza 1-2 roky NR SR vláda SR Bezpečnostná (obranná) stratégia Vojenská stratégia NATO PROGRAMOVÝ PLÁN (VÝPIS) DOTAZNÍK OBRANNÉHO PLÁNOVANIA ROZPOČET Zákony a vyhlášky MO SR /GŠ OS SR Dlhodobé plány rozvoja ozbrojených síl Vyhláška MO SR o OP Metodika OP SMERNICA NA OBRANNÉ PLÁNOVANIE PROGRAMOVÝ PLÁN NÁVRH ROZPOČTU ROZPIS ROZPOČTU - FINANČNÝ PLÁN IMPLEMENTAČNÉ PLÁNY PODPORNÉ SYSTÉMY PROGRAMOVÉ Programov PROGRAMO ZÁMERY VÉ ZÁMERY É PODKLADY DO PROGRAMO NÁVRHU VÉ ROZPOČTU VÉ ZÁMERY ZÁMERY Obr Systém obranného plánovania v rezorte MO SR

17 4. Obranné plánovanie Programový plán: je základný realizačný dokument, ktorý predstavuje súbor schválených Programových zámerov (návrhov) jednotlivých obranných alebo podporných systémov rezortu obrany doplnený o sumarizačnú časť, predstavuje strednodobý plán na obdobie 6 rokov, v ktorom sú sústredené úlohy, ktorých uskutočňovaním sa má zabezpečiť naplnenie cieľov stanovených v Smernici na obranné plánovanie. Jeho súčasťou je strednodobý finančný plán (rozpočet programov), ktorý jednotlivým opatreniam priraďuje rozpočtové prostriedky na ich uskutočňovanie. Prílohy Programového plánu tvoria: strednodobý Plán vyzbrojovania a modernizácie, strednodobý Plán investičnej výstavby, strednodobý Plán nákupov, ďalšie dokumenty. Krátkodobá fáza (ročný cyklus) obranného plánovania v rezorte ministerstva obrany vychádza zo Smernice na obranné plánovanie a predstavuje konkrétne reálne plánovanie z hľadiska stanovených priorít a finančných zdrojov na nasledujúci rok a ďalších 5 rokov. Na základe Programového plánu sa vytvorí návrh rozpočtu a krátkodobé realizačné plány. Po schválení rozpočtu sa podľa reálne pridelených finančných prostriedkov vykoná rozpis rozpočtu na jednotlivé plánovacie úseky, akcie a programy. Uvedený mechanizmus obranného plánovania sa opakuje každý rok. Programy obranných podporných systémov sú priebežne vyhodnocované a na základe postupu ich plnenia a výšky vyčlenených finančných prostriedkov sú každoročne spresňované na celé strednodobé plánovacie obdobie (plánovací rok + ďalších 5 rokov) s posunom o jeden rok

18 Krízové plánovanie